291/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2003 do 31.12.2003

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

291
ZÁKON
z 21. mája 2002
o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a)
zriadenie a pôsobnosť Štátnej pokladnice,
b)
zriadenie a pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „agentúra"),
c)
systém Štátnej pokladnice,
d)
vzťah Štátnej pokladnice ku klientovi Štátnej pokladnice,
e)
vzťahy Štátnej pokladnice k Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"), k agentúre a k Národnej banke Slovenska.
§ 2
Vymedzenie pojmov
(1)
Systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov štátnych príspevkových organizácií, štátnych rozpočtových organizácií, rozpočtov verejných vysokých škôl,1) rozpočtu obcí a vyšších územných celkov a nimi zriadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií (ďalej len „rozpočet územných samospráv"), rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky, rozpočtu Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „verejný rozpočet"), realizácia výdavkov štátneho rozpočtu a verejného rozpočtu, správa pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi Štátnou pokladnicou, ministerstvom, Národnou bankou Slovenska, agentúrou a klientom.
(2)
Klientom Štátnej pokladnice (ďalej len „klient") sa rozumie štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,2) verejná vysoká škola, štátny fond,3) Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne,4) Národný úrad práce, Slovenský pozemkový fond, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku5) a príspevková organizácia vyššieho územného celku;5) klientom pre realizáciu prostriedkov z rozpočtu Európskych spoločenstiev5a) je ministerstvo; klientom pre realizáciu prostriedkov z Európskych spoločenstiev pre programy financované z týchto prostiedkov5b) je aj právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra (ďalej len „implementačná agentúra"); klientom pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom6) je ministerstvo; klientom pre prostriedky poskytované transferom zo štátneho rozpočtu pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas je Slovenská televízia a Slovenský rozhlas; klientom pre realizáciu rozpočtu nákladov spojených s jeho činnosťou a pre použitie jeho majetku v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky7) (ďalej len „vláda") je Fond národného majetku Slovenskej republiky. Klientom je vnútorná organizačná jednotka, ktorou je výkonný orgán podľa osobitného predpisu.8) Ďalšie vnútorné organizačné jednotky9) nie sú klientom.
(3)
Vstupom do záväzku sa rozumie právny úkon, na ktorého základe sa uskutoční výdavok z verejného rozpočtu, napríklad uzavretie zmluvy o dielo na dodávku tovarov alebo služieb, objednávka alebo rozhodnutie o transfere z verejného rozpočtu.
(4)
Centrálnym registrom majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu") sa rozumie centrálny zoznam majetku štátu v správe správcov podľa osobitného predpisu10) a v správe štátnych podnikov (ďalej len „správca majetku štátu"); súčasťou centrálneho registra majetku štátu je aj centrálny zoznam správcov majetku štátu.
DRUHÁ ČASŤ
ZRIADENIE, ORGANIZÁCIA A PÔSOBNOSŤ ŠTÁTNEJ POKLADNICE
§ 3
Zriadenie Štátnej pokladnice
(1)
Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Štátna pokladnica ako rozpočtová organizácia11) zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Cieľom Štátnej pokladnice je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu.
(2)
Sídlom Štátnej pokladnice je Bratislava.
(3)
Štátnu pokladnicu zastupuje a riadi riaditeľ Štátnej pokladnice.
§ 4
Riaditeľ Štátnej pokladnice
(1)
Riaditeľa Štátnej pokladnice (ďalej len „riaditeľ") vymenúva a odvoláva predseda Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky.
(2)
Za riaditeľa možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná.
(3)
Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo v doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii v oblasti finančníctva.
(4)
Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(5)
Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, s členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.
(6)
Ak riaditeľ v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne každú takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.
(7)
Riaditeľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.12)
§ 5
Zamestnanci Štátnej pokladnice
(1)
Ustanovenia § 4 ods. 5 a 7 sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice.
(2)
O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice rozhodne riaditeľ.
§ 6
Pôsobnosť Štátnej pokladnice
(1)
Štátna pokladnica
a)
realizuje verejný rozpočet podľa tohto zákona,
b)
zostavuje finančný plán Štátnej pokladnice na základe finančného plánu príjmov a výdavkov klienta a prognóz Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a poskytuje ho agentúre,
c)
účtuje priebežne o finančných tokoch na účtoch Štátnej pokladnice a o finančných operáciách na finančných trhoch podľa § 17 písm. k) a o),
d)
realizuje platby súvisiace s poskytovaním a so splácaním úverov a návratných finančných výpomocí klienta,
e)
realizuje platby súvisiace so splácaním úverov a pôžičiek podľa rozhodnutia vlády v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
f)
vyjadruje sa k návrhu stratégie riadenia štátneho dlhu,
g)
realizuje platby súvisiace s poskytnutými štátnymi zárukami,
h)
zriaďuje účty v slovenskej mene a účty v cudzích menách Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska; na účely vykonávania finančných operácií na finančnom trhu s dočasne voľnými prostriedkami na účtoch Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte Štátnej pokladnice (ďalej len „jediný účet") môže Štátna pokladnica zriadiť účet v slovenskej mene v banke a v pobočke zahraničnej banky,13)
i)
vedie a spravuje účty klienta na zmluvnom základe,
j)
úročí na zmluvnom základe priebežný kreditný zostatok na účte Sociálnej poisťovne, účte Národného úradu práce, účtoch zdravotných poisťovní, vybrané účty verejných vysokých škôl, účte Fondu národného majetku Slovenskej republiky, účte Slovenského pozemkového fondu a na účte vnútornej organizačnej jednotky podľa § 2,
k)
úročí na zmluvnom základe a na základe žiadosti dočasne voľné finančné prostriedky vedené na účte klienta podľa písmena j). Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi; Štátna pokladnica môže dočasne voľné finančné prostriedky použiť na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku a na zabezpečenie likvidity na jedinom účte,
l)
úročí na zmluvnom základe priebežný kreditný zostatok na účtoch v cudzích menách prostriedkov z Európskych spoločenstiev klienta, ktorým je ministerstvo alebo implementačná agentúra, ak jeho účet nie je vedený v Národnej banke Slovenska,
m)
zabezpečuje a vykonáva pre svojich klientov tuzemské prevody peňažných prostriedkov13a) (ďalej len „tuzemské prevody"),
n)
zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné prevody peňažných prostriedkov13b) (ďalej len „cezhraničné prevody") prostredníctvom Národnej banky Slovenska,
o)
vedie centrálny register majetku štátu,
p)
zabezpečuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa § 18,
q)
poskytuje právnickým osobám, ktoré vykonávajú voči klientovi zriaďovateľskú funkciu, údaje o stavoch a operáciách na účtoch tohto klienta,
r)
poskytuje informácie podľa osobitných predpisov14) v rozsahu svojej pôsobnosti.
s)
vydáva metodické usmernenia pre klientov v oblasti tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov, vedenia centrálneho registra majetku štátu a v oblasti realizácie verejného rozpočtu v podmienkach systému Štátnej pokladnice,
t)
zabezpečuje budovanie informačného systému Štátnej pokladnice,
u)
navrhuje stratégiu a koordinovanie činností ďalšieho budovania systému Štátnej pokladnice,
v)
má právo odpísať peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu klienta bez predloženia jeho žiadosti o realizáciu platby v prípadoch ustanovených v osobitných predpisoch,14a)
w)
má právo za vykonanie platieb požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte klienta,
x)
zabezpečuje pre svojich klientov výbery a vklady peňažných prostriedkov v hotovosti prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky, pobočky zahraničnej banky a poštového podniku14b) na zmluvnom základe; na tieto účely môže Štátna pokladnica zriadiť účty v slovenskej mene a účty v cudzích menách aj v bankách a pobočkách zahraničných bánk,
y)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov, ktoré súvisia s pôsobnosťou Štátnej pokladnice,
z)
ukladá a vymáha pokuty podľa § 13.
(2)
Štátna pokladnica na zabezpečenie činností podľa odseku 1 písm. p), r) a o)
a)
zostavuje súbory údajov z vlastnej evidencie o klientoch a z účtovných výkazov14c) štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, verejných vysokých škôl, vyšších územných celkov, rozpočtových organizácií vyššieho územného celku, príspevkových organizácií vyššieho územného celku, obcí, rozpočtových organizácií obcí, príspevkových organizácií obcí, Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu, štátnych fondov, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu; súbory údajov zostavené Štátnou pokladnicou sa zahŕňajú do osobitnej časti Programu štátnych štatistických zisťovaní na príslušné roky,14d)
b)
zostavuje súhrnné údaje podľa požiadaviek ministerstva určené pre medzinárodné organizácie, Európsku úniu a Európske spoločenstvá,
c)
sústreďuje údaje o stave a zmene majetku štátu od jednotlivých správcov majetku štátu.
(3)
Odsúhlasené platby uhrádzané na základe faktúry a odsúhlasené platby transferov, okrem transferov sociálnej pomoci k príjemcom, ktorých účty Štátna pokladnica nevedie, Štátna pokladnica realizuje najskôr za 10 kalendárnych dní odo dňa predloženia žiadosti o realizáciu platby a najneskôr do lehoty splatnosti. Táto lehota sa neuplatní pre žiadosti o realizáciu platby predložené v decembri a v prípadoch podľa § 8 ods. 13 a § 9 ods. 9. Ostatné odsúhlasené platby Štátna pokladnica realizuje najneskôr do lehoty splatnosti. Tento postup sa neuplatní v decembri rozpočtového roka a v prípade realizácie nepredvídaných a mimoriadnych platieb.
(4)
Postup podľa odseku 3 sa pre klientov, ktorými sú Národný úrad práce, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne, uplatňuje iba na odsúhlasené platby, uhrádzané na základe faktúry, týkajúci sa výdavkov na správu a činnosť alebo nákladov, ktoré súvisia s činnosťou samosprávnych orgánov a výkonných orgánov podľa osobitných zákonov.15)
(5)
Štátna pokladnica realizuje platby výlučne bezhotovostne.
TRETIA ČASŤ
REALIZÁCIA VEREJNÉHO ROZPOČTU
Realizácia verejného rozpočtu
§ 7
(1)
Pri realizácii verejného rozpočtu postupuje Štátna pokladnica v súlade so schváleným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a rozpočtami Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, rozpočtami štátnych fondov, rozpočtami verejných vysokých škôl, štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, vyšších územných celkov, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.
(2)
Štátna pokladnica v prípade štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktorý je schválený so schodkom, realizuje výdavky štátneho rozpočtu do výšky skutočne dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu a prostriedkov získaných z úverov, pôžičiek a z prostriedkov získaných z emisií štátnych dlhopisov schválených v zákone o štátnom rozpočte a z prostriedkov získaných z emisie štátnych pokladničných poukážok určených na krytie schodku štátneho rozpočtu. V prípade štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktorý je schválený s prebytkom alebo vyrovnaný, Štátna pokladnica realizuje jeho výdavky len do objemu, ktorým sa zabezpečí dosiahnutie takto schváleného štátneho rozpočtu.
(3)
Štátna pokladnica realizuje výdavky Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu v príslušnom rozpočtovom roku do výšky ich skutočne dosiahnutých príjmov a prostriedkov získaných z úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí alebo z prostriedkov rezervného fondu.
(4)
Klient je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice. Na účely tohto zákona je rozpočtom klienta podrobný rozpis rozpočtových prostriedkov podľa platnej rozpočtovej klasifikácie na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtom klienta, ktorým je
a)
Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Národný úrad práce a Slovenský pozemkový fond, je rozpočet podľa platnej rozpočtovej klasifikácie,
b)
Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, je príspevok zo štátneho rozpočtu,
c)
Fond národného majetku Slovenskej republiky, je rozpočet nákladov spojených s jeho činnosťou a návrh na použitie jeho majetku v súlade s rozhodnutím vlády7) podľa platnej rozpočtovej klasifikácie,16)
d)
implementačná agentúra, je rozpočet na program alebo projekt z pridelených prostriedkov Európskych spoločenstiev, z príspevkov verejného rozpočtu a rozpočtu územných samospráv a z prostriedkov konečného prijímateľa.
§ 8
(1)
Podľa odsekov 2 až 15 postupuje klient, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, verejná vysoká škola, štátny fond, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, implementačná agentúra a ministerstvo, ako klient pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom a pre realizáciu prostriedkov Európskych spoločenstiev.5a)
(2)
Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta do konca mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte; v rovnakej lehote predloží rozpočet klienta aj vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku, príspevková organizácia vyššieho územného celku a verejná vysoká škola a v rovnakej lehote predloží implementačná agentúra podrobný rozpočet prostriedkov z Európskych spoločenstiev5b) a ministerstvo podrobný rozpočet rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. V mesiaci január bežného roka môže klient čerpať len nevyhnutné výdavky určené klientovi správcom rozpočtovej kapitoly z vládneho návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok alebo určené klientovi vyšším územným celkom z predloženého návrhu rozpočtu na príslušný rozpočtový rok zastupiteľstvu vyššieho územného celku, ktorých rozpis klient predkladá do Štátnej pokladnice najneskôr do 1. decembra bežného roka. V prípade rozpočtového provizória17) klient predloží do konca decembra bežného roka Štátnej pokladnici rozpočet klienta v súlade s rozpočtovým provizóriom. Ak klient nepredloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta v ustanovenej lehote, Štátna pokladnica nezabezpečí realizáciu rozpočtu až do dňa jeho predloženia.
(3)
V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.
(4)
Klient podľa odseku 1 predkladá Štátnej pokladnici rozpis jednotlivých príjmov v štruktúre platnej rozpočtovej klasifikácie s uvedením predpokladaného obdobia pripísania prostriedkov na účet klienta a ich predpokladaný objem (ďalej len „finančný plán príjmov"), ktorý v ustanovených lehotách aktualizuje.
(5)
Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku iba za podmienok, ak
a)
výdavok bol zahrnutý do rozpisu jednotlivých výdavkov podľa platnej rozpočtovej klasifikácie s uvedením predpokladaného obdobia realizácie výdavku a jeho predpokladaného objemu (ďalej len „finančný plán realizácie výdavkov"), ktorý odsúhlasila Štátna pokladnica,
b)
žiadosť o vstup do záväzku odsúhlasila Štátna pokladnica,
c)
žiadosť o realizáciu platby odsúhlasila Štátna pokladnica.
(6)
V ustanovených lehotách podľa odseku 14 klient predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici dvanásťmesačný finančný plán realizácie výdavkov, v ktorom realizáciu výdavkov plánuje podľa mesiacov, a trojmesačný finančný plán realizácie výdavkov, v ktorom realizáciu výdavkov plánuje podľa týždňov, ktoré súčasne v ustanovených lehotách dopĺňa a aktualizuje. Realizácia bežných výdavkov, ktoré klient plánuje na kalendárny mesiac s výnimkou klienta, ktorým je ministerstvo pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, a klientov, ktorí platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely a za výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov realizujú z bežných výdavkov, nesmie prekročiť jednu dvanástinu rozpočtu bežných výdavkov klienta; ak má klient v kalendárnom mesiaci nepravidelné, mimoriadne alebo nepredvídané bežné výdavky, môže plánovať aj vyššiu realizáciu bežných výdavkov, najviac však do jednej desatiny rozpočtu bežných výdavkov. Ak klient v kalendárnom mesiaci plánuje menej ako jednu dvanástinu rozpočtu bežných výdavkov, môže v nasledujúcich mesiacoch plánovať vyššiu realizáciu rozpočtu bežných výdavkov i nad jednu desatinu rozpočtu bežných výdavkov. Realizáciu kapitálových výdavkov plánuje klient podľa zmluvy s dodávateľom so zreteľou na dohodnuté lehoty dodávky a platby. Týmto nie je dotknutá povinnosť dodržať ročný rozpočet výdavkov.
(7)
Finančný plán realizácie výdavkov na ustanovené obdobie Štátna pokladnica porovná s voľným zostatkom rozpočtu klienta. Voľný zostatok rozpočtu klienta je rozpočet klienta znížený o súčet realizovaných platieb, súčet platieb čakajúcich na realizáciu a súčet odsúhlasených žiadostí o vstup do záväzku. V prípade nesúladu s voľným zostatkom rozpočtu klienta Štátna pokladnica zamietne finančný plán realizácie výdavkov najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia a informuje klienta. Ak Štátna pokladnica nemôže z akýchkoľvek dôvodov porovnať finančný plán realizácie výdavkov s voľným zostatkom rozpočtu klienta, zoberie ho na vedomie. Keď pominú dôvody, pre ktoré Štátna pokladnica nemôže porovnať finančný plán realizácie výdavkov s voľným zostatkom rozpočtu klienta, odsúhlasí alebo zamietne finančný plán realizácie výdavkov.
(8)
Klient v ustanovenej lehote predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o vstup do záväzku po vykonaní predbežnej finančnej kontroly.18) Žiadosť o vstup do záväzku obsahuje najmä predpokladaný dátum realizácie výdavku a jeho predpokladaný objem v štruktúre platnej rozpočtovej klasifikácie.
(9)
Žiadosť o vstup do záväzku Štátna pokladnica porovná s odsúhlaseným finančným plánom realizácie výdavkov a s voľným zostatkom rozpočtu. Ak nie je žiadosť o vstup do záväzku v súlade s odsúhlaseným finančným plánom realizácie výdavkov alebo s voľným zostatkom rozpočtu, Štátna pokladnica zamietne žiadosť o vstup do záväzku, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia žiadosti.
(10)
Štátna pokladnica je oprávnená u klienta, s výnimkou klienta podľa osobitného predpisu,19) vykonať overenie postupu a dokladov pred vstupom do záväzku pri vybraných druhoch a objemoch výdavkov. V takom prípade je klient povinný predložiť Štátnej pokladnici ňou požadované doklady potrebné na overenie. Overenie postupu a vrátenie dokladov predložených klientom je Štátna pokladnica povinná uskutočniť do desiatich pracovných dní. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví objem a druh výdavkov, pri ktorých sa pred vstupom do záväzku vykoná overenie Štátnou pokladnicou, ako aj doklady, ktoré predkladá klient a na účel vykonania takého overenia, spôsob ich predkladania a spôsob ich vrátenia.
(11)
Klient v ustanovenej lehote predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby po vykonaní predbežnej finančnej kontroly a priebežnej finančnej kontroly.20) Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby a zúčtovacie údaje.
(12)
Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku a s voľným zostatkom rozpočtu. Ak nie je žiadosť o realizáciu platby v súlade s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku alebo s voľným zostatkom rozpočtu, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia žiadosti.
(13)
V nepredvídaných a mimoriadnych prípadoch môže klient po dohode so Štátnou pokladnicou plánovať realizáciu výdavkov odchylne od postupu uvedeného v odseku 6.
(14)
Štruktúru a obsah finančných plánov realizácie výdavkov, lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 4 až 13 a podrobnosti postupu podľa odsekov 4 až 13 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(15)
Ustanoveniami odsekov 1 až 14 nie sú dotknuté osobitné spôsoby vykazovania údajov.21)
§ 9
(1)
Podľa odsekov 2 až 10 postupuje klient, ktorým je Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Národný úrad práce a jeho vnútorné organizačné jednotky, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond.
(2)
Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do 60 dní odo dňa schválenia vládou alebo Národnou radou Slovenskej republiky.
(3)
V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici schválené zmeny rozpočtu klienta.
(4)
Klient predkladá Štátnej pokladnici finančný plán príjmov, ktorý v ustanovených lehotách aktualizuje.
(5)
Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, ak výdavok bol zahrnutý do celkového objemu plánovaných úhrad zostaveného v štruktúre platnej rozpočtovej klasifikácie s uvedením predpokladaného obdobia realizácie (ďalej len „finančný plán realizácie úhrad").
(6)
V ustanovených lehotách klient predkladá Štátnej pokladnici dvanásťmesačný finančný plán realizácie úhrad, v ktorom úhrady plánuje podľa mesiacov, a trojmesačný finančný plán realizácie úhrad, v ktorom úhrady plánuje podľa týždňov, ktoré súčasne v ustanovených lehotách aktualizuje.
(7)
Klient predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby po vykonaní predbežnej finančnej kontroly a priebežnej finančnej kontroly.20) Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby a zúčtovacie údaje.
(8)
Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s finančným plánom realizácie úhrad a s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta alebo so súčtom zostatkov na účtoch klienta, ktorým je Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a Národný úrad práce. Ak nie je súčet objemu platby ustanoveného v žiadosti o realizáciu platby a celkového objemu už odsúhlasených platieb klienta v súlade s finančným plánom úhrad a s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta alebo s kreditným zostatkom zo súčtu zostatkov na účtoch klienta, ktorým je Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a Národný úrad práce, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia žiadosti.
(9)
V nepredvídaných a mimoriadnych prípadoch môže klient po dohode so Štátnou pokladnicou plánovať realizáciu úhrad odchylne od postupu uvedeného v odseku 6.
(10)
Štruktúru a obsah finančných plánov realizácie úhrad, lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 4 až 9 a podrobnosti postupu podľa odsekov 4 až 9 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 10
(1)
Podľa odsekov 2 až 7 postupuje klient uvedený v § 8 ods. 1 pri realizácii výdavkov z iných ako rozpočtových zdrojov.22)
(2)
Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku z iných ako rozpočtových zdrojov22) iba za podmienok, ak
a)
žiadosť o vstup do záväzku odsúhlasila Štátna pokladnica,
b)
žiadosť o realizáciu platby odsúhlasila Štátna pokladnica.
(3)
Klient predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o vstup do záväzku po vykonaní predbežnej finančnej kontroly a priebežnej finančnej kontroly.20) Žiadosť o vstup do záväzku obsahuje najmä predpokladaný dátum realizácie výdavku a jeho predpokladaný objem podľa platnej rozpočtovej klasifikácie.
(4)
Žiadosť o vstup do záväzku Štátna pokladnica porovná s voľným zostatkom finančných prostriedkov na príslušnom účte.23) Ak predpokladaný objem uvedený v žiadosti o vstup do záväzku je vyšší ako voľný zostatok finančných prostriedkov na príslušnom účte, Štátna pokladnica zamietne žiadosť o vstup do záväzku, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia žiadosti.
(5)
Klient predkladá na odsúhlasenie Štátnej po-kladnici žiadosť o realizáciu platby po vykonaní predbežnej finančnej kontroly a priebežnej finančnej kontroly.20) Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby a zúčtovacie údaje.
(6)
Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku. Ak nie je žiadosť o realizáciu platby v súlade s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia žiadosti.
(7)
Podrobnosti postupu, lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 2 až 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 11
Jediný účet
(1)
Jediný účet je evidenčný účet, na ktorom sa eviduje súhrn zostatkov účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska. Likviditou na jedinom účte sa rozumie schopnosť splácať záväzky štátu a záväzky vyplývajúce zo systému Štátnej pokladnice.
(2)
Účty Štátnej pokladnice vedené v Národnej banke Slovenska musia vykazovať kreditný zostatok.
(3)
Zostatky účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte sú úročené na zmluvnom základe.
(4)
Úhrady z účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte je oprávnená vykonávať výlučne Štátna pokladnica.
(5)
Štátna pokladnica je oprávnená vyplatiť úroky podľa § 6 ods. 1 písm. j), k) a l) maximálne do výšky výnosov získaných z úročenia podľa odseku 3 a z finančných operácií na finančnom trhu.
§ 12
Klient
(1)
Klient je povinný
a)
poskytovať Štátnej pokladnici všetky informácie potrebné na realizáciu jeho rozpočtu podľa § 8 a 9,
b)
získavať informácie pre potreby realizácie rozpočtu v súlade s § 8 a 9 od svojich vnútorných organizačných jednotiek a od príjemcov transferov,
c)
dodržiavať limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a účel použitia peňažných prostriedkov v hotovosti podľa odseku 2; povinnosť dodržiavať limit zostatku peňažných prostriedkov a účel použitia peňažných prostriedkov neplatí pre klienta Slovenská informačná služba a povinnosť dodržiavať účel použitia peňažných prostriedkov v hotovosti neplatí pre klienta Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a pre klienta Zbor väzenskej a justičnej stráže,
d)
vykonávať predbežnú finančnú kontrolu a priebežnú finančnú kontrolu20) pred predložením žiadosti o vstup do záväzku a predbežnú finančnú kontrolu20) pred predložením žiadosti o realizáciu platby na odsúhlasenie Štátnej pokladnici,
e)
ukladať finančné prostriedky výlučne na účet v Štátnej pokladnici,
f)
predkladať Štátnej pokladnici informácie o všetkých zmenách v stave majetku štátu; táto povinnosť sa vzťahuje aj na toho správcu majetku štátu, ktorý nie je klientom,
g)
odpisovať hmotný a nehmotný majetok štátu podľa osobitného predpisu,24) a to rovnomerne.
h)
poskytovať Štátnej pokladnici informácie potrebné na zostavovanie súborov údajov podľa § 6 ods. 2,
i)
poskytovať meno, priezvisko, dátum narodenia, kontaktné telefónne číslo, adresu sídla a adresu elektronickej pošty24a) na identifikáciu osoby, ktorá používa informačný systém Štátnej pokladnice.
(2)
Peňažné prostriedky v hotovosti možno použiť na úhradu
a)
miezd, platov, honorárov a ostatných peňažných nárokov,24b)
b)
cestovných náhrad,24c)
c)
preddavkov vnútorným organizačným jednotkám,
d)
nákupu pohonných hmôt,
e)
dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, náhrad za zdravotnú starostlivosť, dávok poistenia zodpovednosti za škodu, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci,
f)
náhrad svedkom, prísediacim, znalcom a tlmočníkom za účasť na pojednávaní,
g)
nákupu potravín pre stravovacie zariadenie so sídlom v zahraničí,
h)
ostatných bežných výdavkov, ktorých objem nesmie prekročiť 1 % z ročného rozpočtu bežných výdavkov klienta s prihliadnutím na jeho zmeny v priebehu rozpočtového roka.
(3)
Vnútorná organizačná jednotka klienta realizuje výdavky z rozpočtu klienta, ktorého je súčasťou. Klient, ktorého súčasťou je vnútorná organizačná jednotka, pri realizácii rozpočtu postupuje podľa § 8 a 9. Na realizáciu ustanovení § 8 ods. 8 a 11 a § 9 ods. 7 môže klient splnomocniť aj svoju vnútornú organizačnú jednotku. Rozsah splnomocnenia je klient povinný písomne oznámiť Štátnej pokladnici; ak klient nepredloží Štátnej pokladnici splnomocnenie, považuje sa za oprávneného realizovať výdavky z rozpočtu pre vnútorné organizačné jednotky výhradne klient.
(4)
Klient uskutočňuje výber a vklad peňažných prostriedkov v hotovosti v Národnej banke Slovenska, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v poštovom podniku spôsobom dohodnutým v zmluve.
(5)
Klient uvedený v § 6 ods. 1 písm. j) a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi sú povinné zhodnocovať dočasne voľné finančné prostriedky výlučne v Štátnej pokladnici.
(6)
Štátna pokladnica je povinná poskytnúť klientovi výpis z účtu a informácie o realizácii jeho príjmov a výdavkov spravidla denne alebo v inom dohodnutom intervale.
(7)
Prostriedky na účte klienta s výnimkou klienta, ktorým je Slovenský pozemkový fond a Fond národného majetku Slovenskej republiky, nepodliehajú výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu.25)
(8)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a spôsob dodržiavania limitu zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti,
b)
spôsob, lehotu a rozsah predkladania informácií podľa odseku 1 písm. f),
c)
spôsob a postup určenia zostatkovej ceny majetku štátu v správe klienta, ktorému vzniká povinnosť odpisovať podľa odseku 1 písm. g).
§ 13
Sankcie
(1)
Štátna pokladnica môže klientovi za porušenie povinností podľa § 12 ods. 1 až 4 a správcovi majetku štátu za porušenie povinností podľa § 22 uložiť pokutu až do výšky jedného milióna slovenských korún. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.26) Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti.
(2)
Štátna pokladnica môže pokutu uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti uloženej týmto zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia tejto povinnosti.
(3)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZRIADENIE, POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ AGENTÚRY
§ 14
Zriadenie agentúry
(1)
Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ako rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva so sídlom v Bratislave.
(2)
Agentúra je obchodník s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.28)
(3)
Agentúru zastupuje a riadi riaditeľ.
§ 15
Riaditeľ agentúry
(1)
Riaditeľa agentúry (ďalej len „riaditeľ") vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister").
(2)
Za riaditeľa možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná.
(3)
Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii v oblasti finančníctva.
(4)
Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(5)
Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, ktorá môže byť v rozpore s výkonom jeho funkcie. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.
(6)
Ak riaditeľ v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne každú takúto funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.
(7)
Riaditeľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení služobného pomeru. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.12)
§ 16
Zamestnanci agentúry
(1)
Ustanovenia § 15 ods. 5 a 7 sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov agentúry.
(2)
O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov agentúry rozhodne riaditeľ.
§ 17
Pôsobnosť agentúry
Agentúra
a)
spolupracuje s ministerstvom pri vypracovaní stratégie financovania štátneho dlhu,
b)
organizuje a realizuje splácanie štátneho dlhu,
c)
poskytuje ministerstvu stanoviská k podmienkam úverových zmlúv,
d)
zabezpečuje vydávanie štátnych cenných papierov,
e)
vykonáva vysporiadanie obchodov s cennými papiermi,
f)
vykonáva výplatu menovitých hodnôt a výnosov zo štátnych cenných papierov,
g)
vykonáva zabezpečovacie prevody cenných papierov,
h)
vykonáva finančné operácie s investičnými nástrojmi28a) vrátane operácií s finančnými derivátmi28b) súvisiace s riadením rizík štátneho dlhu a likvidity na jedinom účte,
i)
vykonáva spätné odkúpenie nesplateného štátneho dlhu,
j)
vykonáva predčasné splatenie štátneho dlhu, ak je to uvedené v zmluvnej dokumentácii alebo v emisných podmienkach,
k)
vykonáva finančné operácie na finančnom trhu s dočasne voľnými prostriedkami na jedinom účte Štátnej pokladnice na základe poverenia Štátnej pokladnice,
l)
poskytuje údaje na účely účtovania a vedenia evidencie štátneho dlhu ministerstvu,
m)
poskytuje údaje na účely účtovania a vedenia evidencie o finančných operáciách podľa písmena k) a o) Štátnej pokladnici,
n)
spolupracuje s ministerstvom a s Národnou bankou Slovenska v oblastiach týkajúcich sa ich pôsobností, ktoré sú ustanovené zákonom.
o)
vykonáva na finančnom trhu finančné operácie s investičnými nástrojmi28a) vrátane operácií s finančnými derivátmi28b) na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku a na zabezpečenie likvidity na jedinom účte.
PIATA ČASŤ
VZŤAHY ŠTÁTNEJ POKLADNICE K VYBRANÝM SUBJEKTOM
§ 18
Vzťahy k ministerstvu
(1)
Štátna pokladnica predkladá ministerstvu
a)
podklady na vypracovanie návrhu štátneho záverečného účtu,
b)
priebežné analýzy hospodárenia klientov,
c)
údaje na hodnotenie plnenia verejného rozpočtu,
d)
údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív, na účtoch prostriedkov z Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia a na účtoch štátnych fondov.
(2)
Ministerstvo poskytuje Štátnej pokladnici informácie potrebné na účely podľa odseku 1 písm. a) a b).
§ 19
Vzťahy k agentúre
(1)
Štátna pokladnica poskytuje agentúre denne finančný plán Štátnej pokladnice na účel zabezpečenia dennej likvidity štátneho rozpočtu.
(2)
Agentúra vykonáva finančné operácie na finančnom trhu podľa § 17, pričom prevody vyplývajúce z uvedených finančných operácií vykonáva pre agentúru Štátna pokladnica. Prevody prostriedkov v cudzej mene vykonáva Štátna pokladnica prostredníctvom Národnej banky Slovenska.
(3)
Agentúra poskytuje Štátnej pokladnici kompletnú dokumentáciu o vykonaných finančných operáciách a ďalšie informácie potrebné na jej činnosť.
§ 20
Vzťahy k Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky
a)
účtujú o majetku a záväzkoch štátu29) súvisiacich so správou daní a ciel, o daňových a colných príjmoch, o daňových a colných výdavkoch,
b)
zostavujú prognózy daňových a colných príjmov pre potreby Štátnej pokladnice.
§ 21
(1)
Na vykonávanie tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou vedie Národná banka Slovenska pre Štátnu pokladnicu účty v slovenskej mene vrátane zúčtovacieho účtu na krytie a plnenie záväzkov z účasti v platobnom systéme podľa osobitného predpisu29a) a účty v cudzích menách vrátane účtu prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte.
(2)
Vedenie účtov Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, zúčtovanie na týchto účtoch a vykonávanie ďalších služieb Národnou bankou Slovenska pre Štátnu pokladnicu vrátane podmienok a spôsobu úročenia kreditných zostatkov účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska, ktoré sa evidujú na jedinom účte, sa upraví zmluvami medzi Štátnou pokladnicou a Národnou bankou Slovenska.
(3)
Štátna pokladnica uzatvára s Národnou bankou Slovenska, bankami, pobočkami zahraničných bánk a poštovým podnikom zmluvu o spôsobe výberu a vkladu peňažných prostriedkov v hotovosti klientmi Štátnej pokladnice.
(4)
Štátna pokladnica, agentúra a ministerstvo poskytujú Národnej banke Slovenska údaje z oblasti rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky a z oblasti verejných financií. Rozsah údajov a podrobnosti o ich poskytovaní budú upravené na zmluvnom základe.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ, ZÁVEREČNÉ, A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
§ 21a
Správca majetku štátu je povinný predkladať Štátnej pokladnici informácie o skutočnom majetku štátu. Spôsob, obdobie, ku ktorému sa stav majetku štátu zisťuje, rozsah a lehotu predkladania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 22
(1)
Každý správca majetku štátu je povinný predložiť Štátnej pokladnici informácie o skutočnom stave majetku štátu ku dňu účinnosti tohto zákona najneskôr do 90 dní odo dňa účinnosti zákona. Spôsob a rozsah predloženia informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(2)
Správca majetku štátu je povinný predkladať Štátnej pokladnici informácie o skutočnom stave majetku štátu. Spôsob, obdobie, ku ktorému sa stav majetku štátu zisťuje, rozsah a lehotu predkladania ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 23
(1)
Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona môže Národná banka Slovenska do 31. decembra 2005 na základe zmluvy s ministerstvom vykonávať obchody so Slovenskou republikou podľa osobitného predpisu.30)
(2)
V roku 2003 je klientom aj vnútorná organizačná jednotka klienta Sociálna poisťovňa, ktorým je výkonný orgán podľa osobitného predpisu,31) a vzťahujú sa naň ustanovenia tohto zákona, ktorými sa určujú povinnosti klienta.
(3)
Lehota desiatich kalendárnych dní na realizáciu platieb uhrádzaných na základe faktúry podľa § 6 ods. 3 sa neuplatňuje na platby vyplývajúce zo zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
§ 23a
(1)
Národná banka Slovenska počas vedenia účtov na základe § 23 ods. 1 poskytuje
a)
ministerstvu údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, účtoch štátnych finančných aktív a pasív, účtoch štátnych fondov a účtoch, na ktorých sú vedené prostriedky Európskych spoločenstiev alebo účtoch, na ktorých sú vedené iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv,
b)
ústrednému orgánu32) a ministerstvu údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených
1.
príjmových rozpočtových účtoch a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti príslušného ústredného orgánu,
2.
výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov, na ktoré sa poskytli prostriedky z rozpočtu rozpočtovej kapitoly príslušného ústredného orgánu.
(2)
Klient podľa § 9 ods. 1 a klient, ktorým je štátna príspevková organizácia, verejná vysoká škola, príspevková organizácia vyššieho územného celku a štátny fond, môže mať súbežne otvorené účty aj v banke, najdlhšie však do 31. decembra 2005.
(3)
Štátna pokladnica odsúhlasuje finančný plán realizácie výdavkov, žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platby klienta podľa § 8, žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platby klienta podľa § 10 a žiadosť o realizáciu platby klienta podľa § 9 od 1. januára 2005. Týmto nie sú dotknuté povinnosti klienta podľa § 8 až 10.
§ 24
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1993 Z. z. o Štátnej pokladnici.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 358/1997 Z. z., zákona č. 377/1998 Z. z., zákona č. 348/1999 Z. z., zákona č. 441/2000 Z. z., zákona č. 169/2001 Z. z., zákona č. 445/2001 Z. z., zákona č. 502/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z. a zákona č. 559/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a v procese plnenia štátneho rozpočtu".
2.
V § 1 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Proces plnenia štátneho rozpočtu, financovanie schodku štátneho rozpočtu a správu štátneho dlhu upravuje osobitný zákon.2c)“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2c znie:
„2c)
Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V § 5 ods. 1 písmeno l) znie:
„l)
úroky z kreditných zostatkov prostriedkov štátneho rozpočtu vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte,“.
4.
V § 8 ods. 5 prvej vete sa vypúšťajú slová „a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu" a v tretej vete slová „a na účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu".
5.
V § 9 ods. 2 písm. c) sa vypúšťajú slová „a odvody príspevkových organizácií v pôsobnosti ústredného orgánu".
6.
V § 10 ods. 2 prvej vete sa slová „použiť len na podklade rozpočtových limitov výdavkov otvorených v Národnej banke Slovenska" nahrádzajú slovami „čerpať v súlade s osobitným zákonom8ac)" a vypúšťa sa druhá veta.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8ac znie:
„8ac)
Zákon č. 291/2002 Z. z.“.
7.
V § 10 ods. 3 sa vypúšťajú slová „v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený".
8.
V § 10 ods. 4 druhej vete sa slovo „bankou" nahrádza slovami „Štátnou pokladnicou".
9.
V § 10 sa vypúšťa odsek 10.
Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 10.
10.
V § 10 ods.10 sa slová „v Národnej banke Slovenska" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
11.
V § 16 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).
Doterajšie písmená f) až k) sa označujú ako písmená e) až j).
12.
V § 16 ods. 2 prvej vete sa slová „písmen c), d), e) a g)" nahrádzajú slovami „písmen c), d) a f)" a v druhej vete sa slová „písmen c), f) a g)" nahrádzajú slovami „písmen c), e) a f)".
13.
V § 20 ods. 1 sa vypúšťa písmeno j) vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 14e.
Doterajšie písmeno k) sa označuje ako písmeno j).
14.
V § 20 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.
15.
V § 20 ods. 5 sa slová „a), e) a j)" nahrádzajú slovami „a) a e)".
16.
V § 20 ods. 6 sa na konci prvej a druhej vety pripájajú tieto slová: „na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí".
17.
V § 20a ods. 1 prvej vete sa slová „Národnej banky Slovenska" nahrádzajú slovami „Štátnej pokladnici".
18.
V § 21 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „alebo odvodom".
19.
§ 26a sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Finančné prostriedky súvisiace s rozpočtovým hospodárením vyšších územných celkov sa vedú na príjmových, výdavkových a mimorozpočtových účtoch v Štátnej pokladnici.“.
20.
V § 34 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová „ktorý sa vedie na bežnom účte preddavkovej organizácie".
21.
V § 34 ods. 5 sa vypúšťajú slová „zriadených v Národnej banke Slovenska" a na konci sa pripája táto veta: „Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona.8ac)".
22.
V § 37 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a odvod do rozpočtu zriaďovateľa".
23.
§ 37 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona.8ac)“.
24.
V § 38 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.“.
25.
§ 39 sa vypúšťa.
26.
V § 41 ods. 3 sa slová „po vykonaní odvodov podľa § 39 ods. 1 a 4" nahrádzajú slovami „po zdanení".
27.
V § 41 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
„Príspevková organizácia, ktorá vykazuje stratu z minulých rokov a v bežnom roku dosiahla kladný hospodársky výsledok, je povinná použiť tento hospodársky výsledok po zdanení na úhradu straty z minulých rokov, a to až do jej vyrovnania.“.
28.
§ 45 sa vypúšťa.
29.
V § 47 ods. 9 sa za slovo „Banka" vkladajú slová „alebo Štátna pokladnica".
30.
Nadpis dvanástej časti znie: „ŠTÁTNY ZÁVEREČNÝ ÚČET, ŠTÁTNE AKTÍVA A ŠTÁTNE PASÍVA".
31.
§ 49 vrátane nadpisu sa vypúšťa.
32.
V § 50 odsek 5 znie:
„(5)
Ministerstvo odsúhlasuje a predkladá návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok vláde.“.
33.
V § 50 ods. 10 sa slovo „ministerstvu" nahrádza slovami „Štátnej pokladnici".
34.
V § 50 ods. 12 sa slovo „Ministerstvo" nahrádza slovami „Štátna pokladnica".
35.
§ 52 sa vypúšťa.
36.
§ 55d sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
V roku 2002 sa finančné prostriedky podľa § 26a ods. 6 vedú na účtoch v Národnej banke Slovenska.“.
37.
Za § 55d sa vkladá § 55e, ktorý znie:
㤠55e
Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpoč-tom za rok 2002 sa vykoná podľa doterajších predpisov.“.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 345/1999 Z. z., zákona č. 232/2000 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 243/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 467/2000 Z. z., zákona č. 242/2001 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z. a zákona č. 505/2001 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 13 ods. 1 písm. f) sa slová „v peňažných ústavoch" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
7.
V § 32 ods. 2 sa slová „v peňažnom ústave" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici" a slová „v ktorom" sa nahrádzajú slovami „v ktorej".
8.
V § 36 ods. 2 písm. c) sa slová „v peňažných ústavoch" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
9.
V § 37 ods. 2 písm. d) sa slová „v peňažných ústavoch" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 202/1997 Z. z., zákona č. 332/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 11/1999 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 151/1999 Z. z., zákona č. 242/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 448/2000 Z. z. a zákona č. 233/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 48 ods. 1 písmeno c) znie:
„c)
úroky z účtov vedených v Štátnej pokladnici,“.
2.
V § 48 ods. 2 písm. i) sa slová „bankového účtu" nahrádzajú slovami „účtu v Štátnej pokladnici".
3.
§ 50 ods. 1 písmeno f) znie:
„f)
úroky z účtu vedeného v Štátnej pokladnici,“.
4.
V § 50 ods. 2 písm. e) sa slová „bankového účtu" nahrádzajú slovami „účtu v Štátnej pokladnici".
5.
§ 51 ods. 1 písmeno c) znie:
„c)
z úrokov z účtu vedeného v Štátnej pokladnici,“.
6.
V § 52 ods. 1 písm. d) sa vypúšťa slovo „bankového" a za slovo „účtu" sa vkladajú slová „vedeného v Štátnej pokladnici".
7.
V § 52 ods. 2 písm. c) sa slová „bankového účtu" nahrádzajú slovami „účtu v Štátnej pokladnici".
8.
§ 53 ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
z úrokov z účtu vedeného v Štátnej pokladnici,“.
9.
V § 54 ods. 1 sa slová „peňažných ústavoch, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike" nahrádzajú slovami „Štátnej pokladnici".
10.
V § 54 ods. 2 prvej vete sa slová „bankových účtov" nahrádzajú slovami „účtov v Štátnej pokladnici".
Čl. V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č. 386/1997 Z. z., zákona č. 394/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 292/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 241/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 504/2001 Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z., zákona č. 556/2001 Z. z. a zákona č. 565/2001 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 67 ods. 8 písm. a) sa slová „v peňažnom ústave" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
2.
V § 73 ods. 1 písm. b) sa slová „v bankách" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
3.
V § 75 ods. 1 písm. b) sa slová „v bankách" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
4.
V § 77a ods. 2 písm. c) sa slová „v bankách" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
Čl. VI
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1997 Z. z., zákona č. 76/2000 Z. z. a zákona č. 148/2001 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 6 ods. 5 sa slová „v Národnej banke Slovenska" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
2.
V § 6 ods. 7 sa slová „Národná banka Slovenska" nahrádzajú slovami „Štátna pokladnica".
3.
V § 14 ods. 2 sa slová „v Národnej banke Slovenska" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
Čl. VIII
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení zákona č. 78/2000 Z. z. a zákona č. 560/2001 Z. z. sa mení takto:
V § 5 ods. 7 sa slová „v Národnej banke Slovenska" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".
Čl. IX
Zákon č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení zákona č. 242/2000 Z. z. a zákona č. 362/2000 Z. z. sa mení takto:
V § 22 odsek 7 znie:
„(7)
Finančné prostriedky poisťovne musia byť uložené na účte v Štátnej pokladnici.“.
Čl. X
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z. a zákona č. 441/2000 Z. z. sa mení takto:
V § 47c ods. 4 sa vypúšťa písmeno f).
Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená f) a g).
Čl. XI
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení zákona č. 169/2001 Z. z. sa mení takto:
V § 8 ods. 2 prvej vete sa slová „Národnej banke Slovenska" nahrádzajú slovami „Štátnej pokladnici".
Čl. XII
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z. a zákona č. 493/2001 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 31 sa vkladá § 31a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠31a
Odhad daňovej povinnosti
(1)
Odhad daňovej povinnosti je povinný podať ten daňový subjekt, ktorý sa podľa osobitného zákona24) považuje za vybraný daňový subjekt, alebo ten, komu správca dane uloží túto povinnosť rozhodnutím. Správca dane je povinný daňovníka v rozhodnutí poučiť o možných následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(2)
Odhad daňovej povinnosti možno účinne podať podľa vzoru, ktorý ustanoví ministerstvo opatrením, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní alebo na tlačive vydanom podľa tohto vzoru. So súhlasom správcu dane možno odhad daňovej povinnosti podať aj prostredníctvom elektronickej pošty alebo na elektronickom záznamovom médiu, a to v prípade, ak údaje, ich obsah a usporiadanie sú totožné so vzorom, ktorý ustanoví ministerstvo. Ustanovenie § 20 ods. 4 tým nie je dotknuté.
(3)
Daňový subjekt odhad svojej daňovej povinnosti je povinný podať najneskôr do 31. decembra bežného roka.
(4)
Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako jeden rok, daňový subjekt v lehote na podanie daňového priznania podľa osobitného zákona25) je povinný spolu s daňovým priznaním podať odhad daňovej povinnosti na tri najbližšie nasledujúce zdaňovacie obdobia, ak rozhodnutie správcu dane neurčuje inak.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 24 a 25 znejú:
„24) § 4 ods. 7 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.
25)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.“.
Čl. XIII
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) sa mení a dopĺňa takto:
V § 54 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a na činnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity poverenej vykonávaním niektorých činností súvisiacich so správou štátneho dlhu a riadenia likvidity podľa osobitného predpisu.49a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 49a znie:
„49a)
Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. XIV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem ustanovení v čl. I § 8 ods. 2 a 6, § 9 ods. 2 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2002, v čl. I § 6, § 7, § 8 ods. 1, 3, 4, 5, 7 až 15, § 9 ods. 1, 3, 4, 5, 7 až 10, § 10, 11, 12, § 18 ods. 1 písm. b) a c), § 18 ods. 2, § 19, § 20 písm. a), § 21, v čl. II body 1 až 4, v čl. II body 6 až 10, v čl. II body 11, 12, 14, 16, 17, 20, 21, 23, 28, 29, 30, 31, v čl. II body 32, 33, 34, 35 a 37, v čl. III body 1, 7, 8, 9, čl. IV až čl. XII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003, v čl. I § 18 ods. 1 písm. a), v čl. III body 2, 3, 4, 5, 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2004.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
§ 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.Zákon č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
5)
§ 21 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.
7)
§ 27 ods. 2, § 28 ods. 3 písm. b) a § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
8)
§ 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
9)
Napríklad § 34 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 26 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, § 21 zákona č. 131/2002 Z. z.
10)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 47c zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
11)
§ 21 ods. 4 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.
12)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a zmene a doplnení niektorých zákonov.
13a)
§ 2 ods. 1 a § 3 až 11 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13b)
§ 2 ods. 1 a § 12 až 20 zákona č. 510/2002 Z. z.
14)
Napríklad zákon č. 540/ 2001 Z. z. o štátnej štatistike, § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
14b)
14c)
§ 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
15)
§ 48 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 13 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
§ 73 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
§ 9 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19)
Zákon č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21)
§ 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
22)
24)
Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
24a)
§ 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
24c)
zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
25)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
26)
Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
28)
§ 54 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
28a)
§ 5 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28b)
§ 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon č. 431/2002 Z. z.
29a)
§ 38 až 58 zákona č. 510/2002 Z. z.
30)
§ 25 a 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.