599/2004 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 17.11.2004

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

599
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 21. septembra 1960 bola v Paríži podpísaná Dohoda o vzájomnom zabezpečení utajenia vynálezov týkajúcich sa obrany, na ktoré bola podaná žiadosť o udelenie patentu.
Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky podpísal listinu o schválení dohody 11. augusta 2004. Listina o schválení bola uložená u vlády Spojených štátov amerických, depozitára dohody, 13. septembra 2004.
Dohoda nadobudla platnosť 12. januára 1961 na základe článku VI a pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 13. októbra 2004 na základe článku VI.
K oznámeniu č. 599/2004 Z. z.
DOHODA
o vzájomnom zabezpečení utajenia vynálezov týkajúcich sa obrany, na ktoré bola podaná žiadosť o udelenie patentu
Vlády Belgicka, Kanady, Dánska, Francúzska, Spolkovej republiky Nemecko, Grécka, Talianska, Luxemburska, Holandska, Nórska, Portugalska, Turecka, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických,
zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy podpísanej vo Washingtone 4. apríla 1949,
so želaním, aby sa podporila spolupráca medzi niektorými alebo medzi všetkými vládami, ako je to dohodnuté v článku 2 zmluvy,
pamätajúc na záväzky prijaté za podmienok stanovených v článku 3, udržiavať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojenému útoku prostredníctvom stálej a účinnej svojpomoci,
berúc do úvahy, že zavedenie utajenia vynálezu týkajúceho sa obrany v jednom zo štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ak bola podaná žiadosť o udelenie patentu alebo ak bol patent udelený, má všeobecne za následok zákaz podať žiadosť o udelenie patentu na ten istý vynález v iných štátoch vrátane štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy,
berúc do úvahy, že územné obmedzenie, ktoré vyplýva z tohto zákazu, môže poškodiť prihlášky patentov a následne nepriaznivo ovplyvniť hospodársku spoluprácu medzi štátmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy,
berúc do úvahy, že vzájomná pomoc vyžaduje vzájomnú výmenu vynálezov týkajúcich sa obrany a že v niektorých prípadoch môže takú výmenu tento zákaz znemožniť,
berúc do úvahy, že ak vláda, ktorá vydá zákaz, je pripravená povoliť podanie žiadosti o udelenie patentu v jednom štáte alebo vo viacerých štátoch Organizácie Severoatlantickej zmluvy pod podmienkou, že vlády týchto štátov uložia povinnosť vynález utajiť, nesmú tieto vlády odmietnuť zavedenie utajenia,
berúc do úvahy, že medzi vládami členských štátov Severoatlantickej zmluvy bolo prijaté ustanovenie o vzájomnej ochrane a zabezpečení utajovaných skutočností, ktoré si môžu vymieňať,
dohodli sa takto:
Článok I
Vlády zmluvných strán tejto dohody zabezpečia a prijmú opatrenia na zabezpečenie utajenia vynálezov, na ktoré boli podľa odsúhlasených postupov prijaté žiadosti o udelenie patentu, vždy, keď také vynálezy vláda (ďalej len „vláda pôvodu“), ktorá prijala žiadosť o udelenie patentu týkajúcu sa takých vynálezov ako prvá, v záujme národnej bezpečnosti tento vynález utají.
Toto ustanovenie platí za predpokladu, že nebude na ujmu práva vlády pôvodu zakázať podanie patentovej prihlášky vynálezu jednej zmluvnej strane alebo niekoľkým ostatným zmluvným stranám tejto dohody.
Vlády zmluvných strán tejto dohody súhlasia s tým, že prijmú také postupy a opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie tohto článku.
Článok II
Ustanovenie článku I sa použije buď na žiadosť vlády pôvodu, alebo na žiadosť prihlasovateľa, ktorý žiada o udelenie patentu, za podmienky, že taký žiadateľ predloží dôkaz o tom, že vláda pôvodu zaviedla utajenie vynálezu a že od takej vlády získal oprávnenie na podanie svojej prihlášky na udelenie utajenia patentu v danej krajine.
Článok III
Vláda, ktorá je vyzvaná zabezpečiť utajenie vynálezu za podmienok stanovených v článku I, je oprávnená požadovať od prihlasovateľa, ktorý žiada o udelenie patentu, aby sa vzdal nároku na náhradu akejkoľvek škody alebo straty, ktoré vzniknú výlučne z titulu utajenia vynálezu ako nevyhnutnej podmienky na uplatnenie takého zabezpečenia.
Článok IV
Opatrenia, ktoré vedú k utajeniu podľa článku I, zrušia sa len na žiadosť vlády pôvodu. O zámere zrušiť vlastné opatrenie bude táto vláda informovať ostatné dotknuté vlády v šesťtýždňovom predstihu.
Vláda pôvodu vezme do úvahy, ak je to možné, s prihliadnutím na bezpečnosť Organizácie Severoatlantickej zmluvy, vyjadrenia ostatných vlád v uvedenej lehote šiestich týždňov.
Článok V
Táto dohoda nebráni signatárskym vládam uzatvárať dvojstranné zmluvy s rovnakým cieľom. Existujúce dvojstranné zmluvy zostávajú nedotknuté.
Článok VI
Ratifikačné listiny alebo listiny o schválení tejto dohody sa uložia čo možno najskôr u vlády Spojených štátov amerických, ktorá bude informovať každú signatársku krajinu o dátume uloženia každej z listín.
Táto dohoda nadobudne platnosť 30 dní po tom, ako dve signatárske krajiny uložia svoje ratifikačné listiny alebo listiny o schválení. Pre každú z ostatných signatárskych zmluvných strán nadobudne platnosť 30 dní po tom, ako uložia svoje ratifikačné listiny alebo listiny o schválení.
Článok VII
Túto dohodu môže vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana na základe písomného oznámenia o vypovedaní doručeného vláde Spojených štátov amerických, ktorá bude následne informovať ostatné signatárske zmluvné strany. Vypovedanie dohody nadobudne platnosť jeden rok po prijatí oznámenia vládou Spojených štátov amerických, ale nebude na ujmu už uzatvoreným záväzkom a právam alebo výsadám, ktoré signatárske zmluvné strany nadobudli podľa ustanovení tejto dohody.
Na dôkaz toho podpísaní a na to riadne splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.
V Paríži 21. septembra 1960 v jednom vyhotovení v anglickom a francúzskom jazyku, pričom texty v obidvoch jazykoch sú rovnako autentické a budú uložené v archívoch vlády Spojených štátov amerických, ktorá zašle overenú kópiu každej vláde ostatných signatárskych krajín.