34/2005 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 10.02.2005

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

34
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 15. novembra 2000 bol v New Yorku prijatý Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu.
V mene Slovenskej republiky bol protokol podpísaný 15. novembra 2001.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s protokolom uznesením č. 951 z 13. mája 2004.
Prezident Slovenskej republiky protokol ratifikoval 25. augusta 2004. Ratifikačná listina bola uložená 21. septembra 2004 u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pre Slovenskú republiku protokol nadobudol platnosť 21. októbra 2004 podľa čl. 17 ods. 2.
K oznámeniu č. 34/2005 Z. z.
PROTOKOL
o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu
Preambula
Štáty, zmluvné strany tohto protokolu,
vyhlasujúc, že účinné kroky na predchádzanie medzinárodnému obchodovaniu s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, a na boj proti nemu si vyžadujú komplexný medzinárodný prístup v krajinách pôvodu, tranzitu i určenia, ktorý zahŕňa opatrenia na prevenciu takého obchodovania, trestanie obchodníkov a na ochranu obetí takýchto obchodov vrátane ochrany ich medzinárodne uznaných ľudských práv,
berúc do úvahy fakt, že napriek existencii mnohých medzinárodných nástrojov obsahujúcich pravidlá a praktické opatrenia proti vykorisťovaniu osôb, najmä žien a detí, neexistuje univerzálny nástroj, ktorý by postihoval všetky aspekty obchodovania s ľuďmi,
znepokojené, že v dôsledku absencie takého nástroja osoby ohrozované obchodovaním nebudú dostatočne chránené,
odvolávajúc sa na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 53/111 z 9. decembra 1998, v ktorej Valné zhromaždenie rozhodlo o ustanovení otvoreného medzivládneho ad-hoc výboru na účely vypracovania komplexného medzinárodného dohovoru proti nadnárodnému organizovanému zločinu a prerokovania vypracovania okrem iného medzinárodného nástroja venovaného obchodovaniu so ženami a deťmi,
presvedčené, že doplnenie Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu o medzinárodný nástroj na prevenciu, potláčanie a trestanie obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, bude užitočné pri prevencii a v boji s týmto zločinom,
dohodli sa takto:
I. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
1.
Tento protokol dopĺňa Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Bude interpretovaný spolu s dohovorom.
2.
Ustanovenia dohovoru sa uplatňujú mutatis mutandis na tento protokol, ak v ňom nie je ustanovené inak.
3.
Trestné činy ustanovené v súlade s článkom 5 tohto protokolu sa považujú za ustanovené v súlade s dohovorom.
Článok 2
Cieľ
Cieľom tohto protokolu je
a)
predchádzať obchodovaniu s ľuďmi a bojovať proti nemu, venujúc osobitnú pozornosť ochrane žien a detí,
b)
chrániť obete takého obchodovania pri plnom rešpektovaní ich ľudských práv a pomáhať im a
c)
presadzovať a podporovať spoluprácu medzi štátmi, zmluvnými stranami, s cieľom dosiahnuť tento cieľ.
Článok 3
Použitie pojmov
Na účely tohto protokolu:
a)
„obchodovanie s ľuďmi“ je verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo prevzatie ľudí pod hrozbou alebo použitím násilia alebo iných foriem donucovania, únosu, podvodu, ľsti, zneužitia právomoci alebo zraniteľného postavenia, alebo prijatia, alebo poskytnutia platieb alebo prospechu na dosiahnutie súhlasu osoby majúcej kontrolu nad inou osobou s cieľom vykorisťovania. Vykorisťovanie zahŕňa minimálne vykorisťovanie prostitúcie iných alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo odoberanie orgánov,
b)
súhlas obete obchodovania s cieľom jej vykorisťovania uvedeného v písmene a) tohto článku je irelevantný, ak bol použitý ktorýkoľvek zo spôsobov uvedených v písmene a),
c)
verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo prijímanie detí s cieľom ich vykorisťovania je považované za „obchodovanie s ľuďmi“ dokonca aj v prípade, keď nie sú použité spôsoby uvedené v písmene a) tohto článku,
d)
„dieťa“ znamená akúkoľvek osobu mladšiu ako osemnásť rokov.
Článok 4
Rozsah pôsobnosti
Tento protokol, ak v ňom nie je ustanovené inak, sa uplatňuje na predchádzanie trestným činom obchodovania s ľuďmi, ich vyšetrovanie a stíhanie tak, ako sú ustanovené v súlade s článkom 5 tohto protokolu, ak sú tieto trestné činy svojou povahou nadnárodné a boli spáchané za účasti organizovanej zločineckej skupiny, ako aj na ochranu obetí takýchto trestných činov.
Článok 5
Kriminalizácia
1.
Každý štát, zmluvná strana, prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na stanovenie konania vymedzeného v článku 3 tohto protokolu ako trestných činov, ak sú spáchané úmyselne.
2.
Každý štát, zmluvná strana, prijme aj také legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na stanovenie konania ako trestných činov, ak ide o
a)
pokus spáchať trestný čin stanovený v súlade s odsekom 1 tohto článku za podmienok dodržania základných zásad svojho právneho systému,
b)
účastníctvo na trestnom čine stanovenom v súlade s odsekom 1 tohto článku a
c)
organizovanie alebo riadenie iných osôb, aby spáchali trestný čin stanovený v súlade s odsekom 1 tohto článku.
II. OCHRANA OBETÍ OBCHODOVANIA S ĽUĎMI
Článok 6
Pomoc a ochrana obetiam obchodovania s ľuďmi
1.
Vo vhodných prípadoch a v rozsahu, ktorý umožňuje vnútroštátne právo, štáty, zmluvné strany, ochránia súkromie a identitu obetí obchodovania s ľuďmi okrem iného tým, že právny proces v súvislosti s takýmto obchodovaním bude mať dôverný charakter.
2.
Každý štát, zmluvná strana, zaistí, že jeho legislatíva alebo administratívny systém bude obsahovať opatrenia, ktoré zabezpečia obetiam trestných činov uvedených v tomto protokole v opodstatnených prípadoch
a)
informácie o relevantných súdnych a správnych konaniach,
b)
pomoc, ktorá umožní, aby ich názory a záujmy boli predložené a posúdené v príslušných štádiách trestného konania proti páchateľom, a to spôsobom, ktorý sa nedotkne práva na obhajobu.
3.
Každý štát, zmluvná strana, zváži implementáciu takých opatrení, ktoré poskytnú obetiam obchodovania s ľuďmi možnosť fyzického, psychického a sociálneho zotavenia vo vhodných prípadoch v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, inými relevantnými organizáciami a ďalšími zložkami občianskej spoločnosti, a to najmä zabezpečenie
a)
primeraného ubytovania,
b)
poradenstva a informácií, predovšetkým o ich zákonných právach v jazyku, ktorému obete obchodovania s ľuďmi rozumejú,
c)
lekárskej, psychickej a materiálnej pomoci a
d)
možností zamestnania, vzdelania a odborného výcviku.
4.
Každý štát, zmluvná strana, pri aplikovaní ustanovení tohto článku vezme do úvahy vek, pohlavie a osobitné požiadavky obetí obchodovania s ľuďmi, najmä osobitné potreby detí vrátane primeraného ubytovania, vzdelávania a starostlivosti.
5.
Každý štát, zmluvná strana, vyvinie úsilie na zabezpečenie fyzickej bezpečnosti obetí obchodovania s ľuďmi, ak sa nachádzajú na jej území.
6.
Každý štát, zmluvná strana, zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém bude obsahovať také opatrenia, ktoré poskytnú obetiam obchodovania s ľuďmi možnosť získať kompenzáciu za spôsobené škody.
Článok 7
Postavenie obetí obchodovania s ľuďmi v prijímajúcich krajinách
1.
Okrem opatrení uvedených v článku 6 tohto protokolu každý štát, zmluvná strana, zváži prijatie legislatívnych alebo iných vhodných opatrení, ktoré dovolia obetiam obchodovania s ľuďmi v opodstatnených prípadoch zotrvať na jej území dočasne alebo trvalo.
2.
Pri implementácii ustanovení odseku 1 tohto článku každý štát, zmluvná strana, zodpovedajúco zváži humanitárne faktory a faktory súcitu.
Článok 8
Repatriácia obetí obchodovania s ľuďmi
1.
Štát, zmluvná strana, ktorej obeť obchodovania s ľuďmi je štátnym príslušníkom alebo v ktorej mala právo trvalého pobytu v čase vstupu na územie prijímajúceho štátu, zmluvnej strany, bude akceptovať, s prihliadnutím na bezpečnosť osoby, návrat tejto osoby bez neprimeraného a neodôvodneného zdržania a napomáhať mu.
2.
Keď štát, zmluvná strana, vracia obeť obchodovania s ľuďmi do krajiny, ktorej obeť je štátnym príslušníkom alebo v ktorej mala v čase vstupu na územie prijímajúceho štátu právo trvalého pobytu, tak takýto návrat sa uskutoční s prihliadnutím na bezpečnosť tejto osoby, ako aj s prihliadnutím na právne aspekty týkajúce sa faktu, že táto osoba je obeťou obchodovania s ľuďmi, a podľa možnosti bude na báze dobrovoľnosti.
3.
Na žiadosť prijímajúceho štátu, zmluvnej strany, požiadaný štát, zmluvná strana, bez neprimeraného a neodôvodneného zdržania overí, či osoba, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi, je jej štátnym príslušníkom alebo v nej mala v čase vstupu na územie prijímajúceho štátu právo trvalého pobytu.
4.
V záujme uľahčenia návratu obete obchodovania s ľuďmi, ktorá nemá potrebné doklady, štát, zmluvná strana, ktorej obeť je štátnym príslušníkom alebo v ktorej mala v čase vstupu na územie prijímajúceho štátu právo trvalého pobytu, vysloví na základe žiadosti prijímajúceho štátu súhlas s vydaním takých cestovných dokladov alebo podľa potreby iného povolenia, ktoré môžu byť potrebné, aby sa jej umožnila cesta a opätovný vstup na jeho územie.
5.
Tento článok sa nedotkne žiadneho práva poskytovaného obetiam obchodovania s ľuďmi podľa vnútroštátneho práva prijímajúceho štátu, zmluvnej strany.
6.
Tento článok sa nedotkne žiadnej dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluvy alebo dojednania, ktoré úplne alebo čiastočne upravuje návrat obetí obchodovania s ľuďmi.
III. PREVENCIA, SPOLUPRÁCA A INÉ OPATRENIA
Článok 9
Predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi
1.
Štáty, zmluvné strany, vyvinú úsilie na vytvorenie jednotných postupov, programov a iných opatrení
a)
na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nemu a
b)
na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi, najmä žien a detí, aby sa opätovne nestali obeťami.
2.
Štáty, zmluvné strany, vyvinú úsilie na vykonanie opatrení, akým je výskum, informačné a mediálne kampane a sociálne a ekonomické iniciatívy na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nemu.
3.
Postupy, programy a iné opatrenia ustanovené v súlade s týmto článkom zahrnú vhodnú spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, inými dôležitými organizáciami alebo inými zložkami občianskej spoločnosti.
4.
Štáty, zmluvné strany, prijmú alebo posilnia opatrenia vrátane dvojstrannej alebo mnohostrannej spolupráce, ktoré zmiernia vplyv faktorov, akými sú chudoba, nízky stupeň rozvoja alebo nedostatočná rovnosť príležitostí, ktoré nútia osoby, najmä ženy a deti, stať sa obeťami obchodovania.
5.
Štáty, zmluvné strany, prijmú alebo posilnia legislatívne alebo iné opatrenia, akými sú vzdelávacie, sociálne alebo kultúrne opatrenia vrátane dvojstranných alebo mnohostranných opatrení, s cieľom zabrániť dopytu po všetkých formách vykorisťovania ľudí, najmä žien a detí, ktoré vedú k nezákonnému obchodovaniu.
Článok 10
Výmena informácií a odborná príprava
1.
Orgány presadzovania práva, imigračné a iné príslušné orgány v štátoch, zmluvných stranách, budú podľa potreby navzájom spolupracovať výmenou informácií v súlade s ich vnútroštátnym právom tak, aby mohli určiť:
a)
či osoby prekračujúce alebo pokúšajúce sa prekročiť štátne hranice s cestovnými dokladmi patriacimi iným osobám alebo bez cestovných dokladov sú páchatelia alebo obete obchodovania s ľuďmi,
b)
typy cestovných dokladov, ktoré osoby použili alebo sa pokúsili použiť pri prekračovaní štátnej hranice s cieľom obchodovať s ľuďmi, a
c)
prostriedky a metódy používané organizovanými zločineckými skupinami na účely obchodovania s ľuďmi vrátane naverbovania a prepravy obetí, ciest a väzieb medzi jednotlivcami a skupinami podieľajúcimi sa na obchodovaní s ľuďmi a možné opatrenia na ich odhalenie.
2.
Štáty, zmluvné strany, zabezpečia alebo posilnia odbornú prípravu v prevencii obchodovania s ľuďmi pre úradníkov presadzujúcich právo, imigračných a iných zainteresovaných úradníkov. Odborná príprava má byť zameraná na metódy používané na prevenciu takého obchodovania, stíhanie obchodníkov a ochranu práv obetí vrátane ochrany obetí pred obchodníkmi. Odborná príprava má vziať do úvahy aj potrebu posúdiť ľudské práva a citlivé okolnosti súvisiace s problematikou detí a pohlaví a má podporovať aj spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, s inými dôležitými organizáciami a ďalšími zložkami občianskej spoločnosti.
3.
Štát, zmluvná strana, ktorý prijíma informácie, musí splniť každú požiadavku štátu, zmluvnej strany, ktorý poskytuje informácie a ktorý uplatňuje obmedzenie pri ich používaní.
Článok 11
Opatrenia na hraniciach
1.
Bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky týkajúce sa voľného pohybu osôb, štáty, zmluvné strany, v možnom rozsahu posilnia také hraničné kontroly, ktoré môžu byť potrebné na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a jeho odhaľovanie.
2.
Každý štát, zmluvná strana, prijme legislatívne alebo iné vhodné opatrenia na zabránenie, v prípustnom rozsahu, využívaniu dopravných prostriedkov prevádzkovaných komerčnými prepravcami pri páchaní trestných činoch ustanovených v súlade s článkom 5 tohto protokolu.
3.
Tam, kde je to vhodné, a bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné medzinárodné dohovory, takéto opatrenia zahŕňajú stanovenie záväzkov komerčných prepravcov vrátane dopravnej spoločnosti alebo majiteľa, alebo prevádzkovateľa akéhokoľvek dopravného prostriedku, aby sa ubezpečili, že všetci pasažieri sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré sú potrebné na vstup do prijímajúceho štátu.
4.
Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade s vnútroštátnym právom nutné opatrenia na stanovenie sankcií za porušenie povinnosti uvedenej v odseku 3 tohto článku.
5.
Každý štát, zmluvná strana, zváži prijatie opatrení, ktoré umožnia v súlade s vnútroštátnym právom odopretie vstupu alebo zrušenie víz pre osoby, ktorým bola preukázaná účasť na spáchaní trestných činov ustanovených v súlade s týmto protokolom.
6.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 27 dohovoru, štáty, zmluvné strany, posúdia posilnenie spolupráce medzi svojimi úradmi hraničnej kontroly, okrem iného, zriadením a udržiavaním priamych komunikačných kanálov.
Článok 12
Bezpečnosť a kontrola dokladov
Každý štát, zmluvná strana, prijme také opatrenia, ktoré v rámci dostupných prostriedkov môžu byť potrebné
a)
na zabezpečenie toho, aby cestovné doklady alebo doklady totožnosti ním vydané mali takú kvalitu, aby nemohli byť jednoducho zneužité a ľahko sfalšované alebo protiprávne pozmenené, kopírované alebo vydané,
b)
na zabezpečenie nedotknuteľnosti a ochrany cestovných dokladov alebo dokladov totožnosti vydaných štátom, zmluvnou stranou, alebo v jeho mene a na zabránenie ich protiprávnemu vyhotoveniu, vydaniu alebo použitiu.
Článok 13
Legitímnosť a platnosť dokladov
Na žiadosť iného štátu, zmluvnej strany, štát, zmluvná strana, v súlade so svojím vnútroštátnym právom v primeranej lehote overí legitímnosť a platnosť cestovného dokladu alebo dokladu totožnosti vydaného v jeho mene, alebo ktorý bol údajne v jeho mene vydaný, ak existuje podozrenie, že bol použitý na účely obchodovania s ľuďmi.
IV. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 14
Ochranné ustanovenie
1.
Nič v tomto protokole sa nedotkne práv, záväzkov a zodpovednosti štátov a jednotlivcov podľa medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva ľudských práv, najmä dohovoru z roku 19511)a protokolu z roku 19672), ktoré súvisia s postavením utečencov a princípom nevypovedania tak, ako sú v nich obsiahnuté.
2.
Opatrenia vymedzené v tomto protokole sa budú vykladať a uplatňovať spôsobom, ktorý nie je diskriminačný vo vzťahu k osobám z dôvodu, že sú obeťami obchodovania s ľuďmi. Výklad a uplatňovanie týchto opatrení bude v súlade s medzinárodne uznanými princípmi zákazu diskriminácie.
Článok 15
Riešenie sporov
1.
Štáty, zmluvné strany, vyvinú úsilie vyriešiť rokovaním spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania tohto protokolu.
2.
Akýkoľvek spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto protokolu, ktorý nemôže byť vyriešený rokovaním v primeranej lehote, bude na žiadosť jedného z nich predložený na rozhodcovské konanie. Ak sa štáty, zmluvné strany, v lehote šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o rozhodcovské konanie nemôžu dohodnúť na organizácii rozhodcovského konania, ktorýkoľvek z týchto štátov, zmluvných strán, môže spor predložiť Medzinárodnému súdnemu dvoru na základe podania v súlade so Štatútom dvora.
3.
Každý štát, zmluvná strana, môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo pri pristúpení k tomuto protokolu vyhlásiť, že sa nepovažuje byť viazaný odsekom 2 tohto článku. Ostatné štáty, zmluvné strany, nie sú viazané odsekom 2 tohto článku vo vzťahu k štátu, zmluvnej strane, ktorý urobil takúto výhradu.
4.
Každý štát, zmluvná strana, ktorý urobil výhradu v súlade s odsekom 3 tohto článku, môže kedykoľvek túto výhradu odvolať oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
Článok 16
Podpis, ratifikácia, prijatie, schválenie a pristúpenie
1.
Tento protokol je otvorený na podpis všetkým štátom od 12. do 15. decembra 2000 v Palerme, Talianskej republike, a potom v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku až do 12. decembra 2002.
2.
Tento protokol je otvorený aj na podpis regionálnym organizáciám hospodárskej integrácie za predpokladu, že aspoň jeden členský štát takejto organizácie už tento protokol podpísal v súlade s odsekom 1 tohto článku.
3.
Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Regionálna organizácia hospodárskej integrácie môže uložiť svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo schválení, ak aspoň jeden jej členský štát už tak učinil. V tejto ratifikačnej listine, listine o prijatí alebo schválení táto organizácia oznámi rozsah jej kompetencií s prihliadnutím na problematiku riešenú protokolom. Táto organizácia taktiež oznámi depozitárovi každú dôležitú zmenu v rozsahu jej kompetencií.
4.
Tento protokol je otvorený na pristúpenie ktorémukoľvek štátu alebo regionálnej organizácii hospodárskej integrácie, ktorej aspoň jeden členský štát je zmluvnou stranou tohto protokolu. Listiny o pristúpení budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pri pristúpení regionálna organizácia hospodárskej integrácie oznámi rozsah svojich kompetencií s prihliadnutím na problematiku riešenú týmto protokolom. Táto organizácia oznámi depozitárovi každú dôležitú zmenu v rozsahu jej kompetencií.
Článok 17
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento protokol nadobudne platnosť v deväťdesiaty deň nasledujúci po dni uloženia štyridsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení, ale nenadobudne platnosť pred nadobudnutím platnosti dohovoru. Na účely tohto odseku listina uložená regionálnou organizáciou hospodárskej integrácie sa nezapočítava navyše k počtu listín, ktoré boli uložené členskými štátmi tejto organizácie.
2.
Pre každý štát alebo regionálnu organizáciu hospodárskej integrácie, ktorý ratifikuje, prijme, schváli tento protokol alebo k nemu pristúpi po uložení štyridsiatej listiny, nadobudne tento protokol platnosť tridsiatym dňom po uložení príslušnej listiny týmto štátom alebo organizáciou alebo dňom, keď tento protokol nadobudne platnosť podľa odseku 1 tohto článku podľa toho, čo nastane neskôr.
Článok 18
Zmeny
1.
Po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia platnosti tohto protokolu štát, zmluvná strana, môže navrhnúť zmenu a zaprotokolovať ju u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý následne bude o navrhovanej zmene informovať štáty, zmluvné strany, a Konferenciu zmluvných strán dohovoru s cieľom zvážiť a prijať rozhodnutie o tomto návrhu. Štáty, zmluvné strany tohto protokolu, zúčastnené na Konferencii zmluvných strán vyvinú všetko úsilie na to, aby dosiahli konsenzus v súvislosti s každou zmenou. Ak sa vyčerpá všetko úsilie na konsenzus a dohoda nebude dosiahnutá, ako posledná možnosť prijatia zmeny je hlasovanie, pričom na jej prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina štátov, zmluvných strán tohto protokolu, prítomných na Konferencii zmluvných strán a zúčastňujúcich sa na hlasovaní.
2.
Regionálne organizácie hospodárskej integrácie si vo veciach v rámci svojej kompetencie uplatňujú svoje hlasovacie právo uvedené v tomto článku s počtom hlasov rovnakým, ako je počet ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto protokolu. Tieto organizácie si neuplatňujú svoje hlasovacie právo, ak si ho uplatňujú ich členské štáty, a naopak.
3.
Zmena prijatá v súlade s odsekom 1 tohto článku podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátov, zmluvných strán.
4.
Zmena prijatá v súlade s odsekom 1 tohto článku nadobudne platnosť pre štát, zmluvnú stranu, v deväťdesiaty deň nasledujúci po dni uloženia jej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
5.
Keď zmena nadobudne platnosť, bude zaväzovať tie štáty, zmluvné strany, ktoré vyslovili súhlas, že ňou budú viazané. Ostatné štáty, zmluvné strany, budú stále viazané ustanoveniami tohto protokolu a všetkými zmenami, ktoré už predtým ratifikovali, prijali alebo schválili.
Článok 19
Výpoveď
1.
Štát, zmluvná strana, môže tento protokol vypovedať písomným oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov. Takáto výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok po prijatí oznámenia generálnym tajomníkom.
2.
Regionálna organizácia hospodárskej integrácie prestáva byť zmluvnou stranou tohto protokolu, keď protokol vypovedia všetky jej členské štáty.
Článok 20
Depozitár a jazyky
1.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov sa určuje za depozitára tohto protokolu.
2.
Originál tohto protokolu, ktorého anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie je rovnako autentické, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to svojimi vládami splnomocnení, podpísali tento protokol.
1)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z. o pristúpení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Dohovoru o právnom postavení utečencov a k Protokolu týkajúcemu sa právneho postavenia utečencov.
2)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.