291/2006 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 25.05.2006

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

291
ROKOVACÍ PORIADOK
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Plénum Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom 23. marca 2006 sa podľa § 20, 24, § 45 ods. 3 a § 59 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov uznieslo na tomto rokovacom poriadku:
PRVÁ ČASŤ
Pôsobnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Článok 1
Základné ustanovenia o Najvyššom súde Slovenskej republiky
1.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) je najvyšším súdnym orgánom Slovenskej republiky.
2.
Pôsobnosť najvyššieho súdu vykonáva
a)
predseda najvyššieho súdu (ďalej len „predseda súdu“),
b)
podpredseda najvyššieho súdu (ďalej len „podpredseda súdu“),
c)
plénum najvyššieho súdu (ďalej len „plénum“),
d)
kolégiá najvyššieho súdu (ďalej len „kolégiá“),
e)
senáty najvyššieho súdu (ďalej len „senáty“),
f)
sudcovia najvyššieho súdu (ďalej len „sudcovia“),
g)
revízne oddelenie (§ 54 až 61 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon“),
h)
sudcovská rada,
i)
zamestnanci najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu (ďalej len „zamestnanci“).
3.
Najvyšší súd koná a rozhoduje
a)
o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov, Špeciálneho súdu a Vyššieho vojenského súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
b)
o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špeciálneho súdu, najvyššieho súdu a vojenských súdov, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
c)
preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ak vecnú príslušnosť najvyššieho súdu ustanovuje zákon,
d)
spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi verejnej správy,
e)
o vecnej a miestnej príslušnosti súdov, o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi,
f)
v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.
4.
Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka rozhodnutí“).
5.
Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.
6.
Najvyšší súd vykonáva vnútorné revízie podľa § 54 až 61 zákona.
Článok 2
Rozvrh práce najvyššieho súdu
1.
Činnosť najvyššieho súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva určuje v rozvrhu práce najvyššieho súdu (ďalej len „rozvrh práce“) na kalendárny rok.
2.
Rozvrh práce obsahuje najmä
a)
zaradenie sudcov do jednotlivých kolégií a určenie senátov, sudcov a vyšších súdnych úradníkov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na najvyšší súd,
b)
zloženie senátov s uvedením predsedu senátu, ďalších sudcov a asistentov senátu, resp. sudcu; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,
c)
určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,
d)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu, a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,
e)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce, ak sa vyskytnú výrazné rozdiely v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,
f)
spôsob prideľovania vecí jednotlivým senátom, ak nemožno využiť technické prostriedky a programové prostriedky v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní,
g)
zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení,
h)
ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví zákon.
Článok 3
Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce
1.
Ak nie je ustanovené inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
2.
Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému aspoň z dvoch senátov.
3.
Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie vecí v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
4.
Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
a)
dlhodobej, šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
b)
zmeny v obsadení súdu sudcami,
c)
výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov, a
d)
ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vylúčený.
Kto je zákonným sudcom na najvyššom súde, je ustanovené v článku 38.
5.
Rozvrh práce a evidencia prideľovania vecí na prejednanie musia zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá oprávnená osoba mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.
6.
Ak bude na najvyššom súde vec, ktorá bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená tomu senátu, ktorému bola pôvodne pridelená. Ak taký senát v pôvodnom zložení už neexistuje, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.
7.
Konečný návrh rozvrhu práce prerokúva predseda súdu so sudcovskou radou najvyššieho súdu (ďalej len „sudcovská rada“).
Článok 4
Tvorba rozvrhu práce
1.
Rozvrh práce zostavuje predseda súdu na návrh predsedov kolégií tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov. Rovnomerným zaťažením sa rozumie prideľovanie vecí, ktoré zohľadňuje nielen počet, ale aj obťažnosť pridelených vecí.
2.
Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce predtým, než ho predloží sudcovskej rade, prerokovať so sudcami. Predseda súdu môže poveriť predsedu kolégia, aby prerokoval návrh rozvrhu práce so sudcami príslušného kolégia; povinnosť podľa prvej vety sa v tomto prípade neuplatňuje.
3.
Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov podľa odseku 2.
4.
Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.
5.
Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.
6.
Zmeny a dodatky k rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade.
7.
Predseda súdu zabezpečí rozvrh práce každému sudcovi.
8.
V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy v oblasti informatiky.
9.
Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné; zverejňujú sa aj na internete.
DRUHÁ ČASŤ
Článok 5
Predseda súdu
1.
Predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu a koná v jeho mene, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 35 ods. 1 a 2 zákona).
2.
Predseda súdu vykonáva súdnictvo patriace najvyššiemu súdu ako predseda senátu alebo ako sudca v senáte, do ktorého bol zaradený rozvrhom práce. Predseda súdu nesmie vykonávať súdnictvo v senáte, do ktorého bol zaradený podpredseda súdu. Predseda súdu môže byť ako sudca alebo ako predseda senátu zaradený len do jedného kolégia.
3.
Predseda súdu môže podľa svojej úvahy prerokovať určité veci s vedením najvyššieho súdu, ktoré okrem neho tvoria podpredseda súdu a predsedovia kolégií. Na poradu vedenia môže podľa povahy prejednávaných vecí prizvať sudcov, zástupcov sudcovskej rady, profesijných organizácií sudcov, prípadne zamestnancov.
4.
Predseda súdu najmä
a)
určuje rozvrh práce,
b)
vydáva organizačný a kancelársky poriadok najvyššieho súdu,
c)
zvoláva plénum,
d)
môže požiadať plénum o súhlas na zriadenie ďalšieho kolégia,
e)
môže požiadať plénum o súhlas na opätovné zlúčenie alebo rozdelenie niektorých kolégií,
f)
zabezpečuje potrebný styk najvyššieho súdu s inými štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy, vedeckými pracoviskami, so záujmovými združeniami a s hromadnými oznamovacími prostriedkami,
g)
dohliada na úroveň súdneho konania, dôstojnosť konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a dbá, aby na najvyššom súde nedochádzalo k prieťahom v konaní,
h)
vykonáva previerky súdnych spisov,
i)
podáva návrhy na odvolanie z funkcie sudcu podľa osobitného zákona,
j)
podáva návrhy na disciplinárne konanie proti sudcom najvyššieho súdu,
k)
vybavuje sťažnosti, ktoré sa týkajú súdnych konaní alebo nevhodného správania, prípadne narušenia dôstojnosti súdneho konania podpredsedom súdu, sudcami a zamestnancami najvyššieho súdu,
l)
vymenúva vedúceho revízneho oddelenia najvyššieho súdu a jedného stáleho člena revízneho oddelenia najvyššieho súdu,
m)
na návrh vedúceho revízneho oddelenia najvyššieho súdu vymenúva ďalších členov revízneho oddelenia najvyššieho súdu,
n)
predkladá Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) návrh harmonogramu riadnych revízií a návrh zamerania mimoriadnych revízií,
o)
z vlastného podnetu alebo na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) nariaďuje mimoriadnu revíziu,
p)
pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedami kolégií, ktorých môže poveriť vykonávaním úkonov podľa písmena g),
q)
ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, so súdnym úradníkom alebo zamestnancom, ktorí plnia úlohy vyplývajúce z ich pôsobnosti,
r)
predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že
ra) zabezpečuje riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavuje personálne veci sudcov a zamestnancov súdu,
rb) zabezpečuje chod súdu zo stránky ekonomickej, materiálnej a finančnej,
rc) zabezpečuje v spolupráci s justičnou akadémiou a ministerstvom odborné vzdelávanie sudcov a zamestnancov, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
rd) vykonáva dohľad nad súdnymi oddeleniami súdu [§ 74 ods. 1 písm. d) zákona],
re) zabezpečuje poskytovanie informácií o činnosti súdu pre iné orgány verejnej moci a pre verejnosť,
rf) plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov (napríklad § 31 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
s)
predseda súdu vykonáva správu súdu aj tým, že vo vzťahu k najvyššiemu súdu
sa) v personálnej oblasti
– určuje počet sudcov a ostatných zamestnancov najvyššieho súdu [§ 74 ods. 4 v spojení s § 71 ods. 1 písm. a) prvým bodom zákona],
sb) vo finančnej oblasti
– riadi tvorbu rozpočtu najvyššieho súdu,
– koordinuje výkon následnej finančnej kontroly na najvyššom súde a vykonáva vnútorný audit podľa osobitného zákona,
sc) v organizačnej oblasti
– metodicky usmerňuje činnosť najvyššieho súdu na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného zákona, ochrany utajovaných skutočností podľa osobitného zákona, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona,
sd) v ekonomickej oblasti
– metodicky usmerňuje poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov podľa osobitného zákona,
– metodicky usmerňuje výkon archívnictva.
Článok 6
Podpredseda súdu
1.
Podpredseda súdu vykonáva súdnictvo patriace najvyššiemu súdu ako predseda senátu alebo ako sudca v senáte, do ktorého bol zaradený rozvrhom práce. Podpredseda súdu nesmie vykonávať súdnictvo v senáte, do ktorého bol zaradený predseda súdu. Podpredseda súdu môže byť ako sudca alebo ako predseda senátu zaradený len do jedného kolégia.
2.
Podpredseda súdu zastupuje predsedu súdu v rozsahu jeho práv a povinností v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená.
3.
V čase prítomnosti predsedu súdu vykonáva podpredseda súdu jeho právomoc v rozsahu, aký mu vymedzil predseda súdu; rámcové vymedzenie tohto rozsahu uvedie predseda súdu v rozvrhu práce.
4.
Podpredseda súdu sleduje činnosť kolégií a na základe zistených poznatkov dáva predsedovi súdu podnety na ďalší postup.
Článok 7
Zastupovanie predsedu súdu a podpredsedu súdu
V čase neprítomnosti predsedu súdu a podpredsedu súdu zastupuje predsedu súdu ním poverený predseda kolégia; ten však nie je oprávnený vykonávať právomoc, ktorá je vyhradená výlučne predsedovi súdu a v jeho neprítomnosti podpredsedovi súdu.
TRETIA ČASŤ
Plénum najvyššieho súdu
Článok 8
Základné ustanovenia o pléne
1.
Plénum je kolektívny orgán s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva.
2.
Plénum tvorí predseda súdu, podpredseda súdu a ostatní sudcovia najvyššieho súdu vrátane sudcov dočasne pridelených na najvyšší súd. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 24 ods. 1 až 5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sudcoch“), nie je počas prerušenia výkonu funkcie sudcu členom pléna.
3.
Člen pléna, ktorý nemôže vykonávať funkciu sudcu podľa § 13 ods. 3 Zákona o sudcoch, nemôže sa zúčastniť na rozhodovacej činnosti pléna.
Článok 9
Rozhodovacia právomoc pléna
Plénum
1.
uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady,
2.
prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
3.
prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
4.
prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,
5.
prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
6.
určuje počet členov sudcovskej rady,
7.
dáva súhlas na zriadenie ďalšieho kolégia alebo opätovné zlúčenie kolégií alebo rozdelenie kolégií,
8.
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
Článok 10
Iná právomoc pléna
1.
V rámci inej právomoci plénum prerokúva najmä návrh správy najvyššieho súdu o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na jej podklade dáva podnety na novú právnu úpravu.
2.
Na prijímanie uznesení pléna vo veciach uvedených v predchádzajúcom odseku platia primerane ustanovenia tohto poriadku o rozhodovacej právomoci pléna.
Článok 11
Zasadnutie pléna
1.
Plénum zvoláva predseda súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania. Ak predseda súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady.
2.
Zasadnutia pléna sú neverejné; zúčastňujú sa na ňom všetci členovia pléna. Členovia súdnej rady, minister a generálny prokurátor majú právo zúčastniť sa na zasadnutí pléna.
3.
Na zasadnutí pléna, na ktorom sa má prerokovať návrh na zaujatie stanoviska, sa zúčastňuje zástupca ministerstva a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Na zasadnutie pléna možno prizvať aj iné osoby; o ich prizvaní rozhoduje predseda súdu.
4.
Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum.
5.
Písomné podklady na rokovanie pléna s pozvánkou na jeho zasadnutie doručí kancelária predsedu súdu všetkým členom pléna a osobám uvedeným v odseku 3 najmenej desať dní pred zasadnutím.
6.
Plénum môže rokovať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.
7.
Po otvorení rokovania pléna predseda súdu alebo podpredseda súdu prednesie správu k prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci na program pléna, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava pléna.
8.
Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. Rozpravy sa môžu zúčastniť všetky osoby zúčastnené na rokovaní pléna.
9.
Po skončení rozpravy nasleduje porada pléna.
10.
Na porade pléna sa môžu zúčastniť len členovia pléna.
11.
Na porade pléna treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej veci v rozprave, pripraviť návrh rozhodnutia na hlasovanie a rozhodnúť o veci.
12.
Na vyhodnotenie pripomienok a návrhov z rozpravy možno poradu pléna odročiť na čas najdlhšie dvoch týždňov.
13.
Uznesenie pléna je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov pléna.
14.
Hlasuje sa verejne – zdvihnutím ruky. Každý člen pléna je povinný hlasovať. Rozdielne názory, ktoré neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia pléna odôvodniť písomne.
15.
Každé uznesenie pléna musí byť vyhlásené; podľa povahy veci môže byť vyhlásený len podstatný obsah stanoviska alebo uznesenia.
16.
Písomné vyhotovenie uznesenia pléna podpisuje predseda súdu.
17.
Predseda súdu vopred určí sudcu za zapisovateľa. Zapisovateľov môže byť určených aj viac.
18.
Zapisovateľ o rokovaní pléna spíše zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet rokovania, prítomných a stručný priebeh rozpravy. Súčasťou zápisnice je aj zápisnica o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna, zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie uznieslo, a výsledok hlasovania.
19.
Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda súdu a zapisovateľ. Písomné podklady na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice.
20.
Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté rozhodnutie pléna a schválené dokumenty alebo materiály pléna boli uverejnené v zbierke rozhodnutí a na verejne dostupnej internetovej stránke najvyššieho súdu.
Článok 12
Stanovisko pléna
1.
Plénum zaujíma stanovisko vtedy, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach
a)
senátov dvoch alebo viacerých kolégií, ktoré sa nepodarilo odstrániť prijatím stanoviska na spoločnom zasadnutí týchto kolégií,
b)
dvoch alebo viacerých súdov týkajúcich sa viacerých kolégií.
2.
Podnet na zaujatie stanoviska pléna sa podáva predsedovi súdu. Podaným podnetom nie je predseda súdu viazaný.
3.
Návrh na zaujatie stanoviska predkladá plénu predseda súdu.
4.
Návrh na zaujatie stanoviska musí obsahovať vymedzenie otázky, ktorú má stanovisko vyriešiť. Otázka sa musí týkať najmä použitia a výkladu určitej právnej normy alebo niekoľkých právnych noriem. Návrh musí obsahovať aj spôsob riešenia vymedzenej otázky; plénum však nie je viazané navrhovaným spôsobom jej riešenia. K návrhu treba pripojiť rozhodnutia, v ktorých bola zistená nejednotnosť.
5.
Pred zaujatím stanoviska možno požiadať o vyjadrenie kolégiá najvyššieho súdu a krajských súdov, ministerstvo, generálnu prokuratúru, prípadne aj iné orgány, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.
6.
Predseda súdu doručí sudcom návrh na zaujatie stanoviska a zároveň im určí lehotu na písomné vyjadrenie.
7.
Podaný návrh na zaujatie stanoviska spolu so všetkými doručenými písomnými vyjadreniami pridelí predseda súdu ním ustanovenej pracovnej skupine (zloženej spravidla zo sudcov uvedených v článku 40), v ktorej rámci určí jej vedúceho. Pracovná skupina na podklade návrhu na zaujatie stanoviska a s prihliadnutím na obsah písomných vyjadrení vyhotoví návrh stanoviska; rozsah vymedzenej otázky môže prekročiť, len ak je nevyhnutné posúdiť a vyriešiť aj ďalšie súvisiace alebo predbežné otázky.
8.
V návrhu stanoviska sa spravidla uvedie vlastný obsah stanoviska (tzv. právna veta), ktoré má byť zaujaté a ktorého podstata spočíva vo vyriešení otázky týkajúcej sa aplikácie alebo interpretácie určitých právnych predpisov. V odôvodnení návrhu stanoviska sa poukáže na obsah právoplatných rozhodnutí súdov alebo senátov, ktoré vyvolali potrebu zaujať stanovisko, na obsah vymedzenej otázky v podanom návrhu na zaujatie stanoviska, na obsah písomných vyjadrení; vždy sa uvedú všetky argumenty, o ktoré sa návrh stanoviska pri riešení vymedzenej otázky opiera.
9.
Pracovná skupina návrh stanoviska vyhotoví a predloží predsedovi súdu v lehote ním určenej; lehotu môže predĺžiť len predseda súdu.
10.
Ak pracovná skupina dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté, upovedomí o tom predsedu súdu, ktorý v takom prípade rozhodne o ďalšom postupe a svoje rozhodnutie písomne odôvodní. Rovnako postupuje, ak sám dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté.
11.
Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov, predseda súdu vyhlási, že stanovisko nebolo zaujaté. V takom prípade sa plénum na návrh predsedu súdu môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska bude poverená iná pracovná skupina, ktorá bude povinná v ňou spracovanom návrhu stanoviska prihliadnuť na písomné vyjadrenia a výsledky rozpravy pléna.
12.
Rovnopis prijatého stanoviska doručí predseda súdu všetkým sudcom najvyššieho súdu a príslušným kolégiám krajských súdov, ako aj všetkým okresným súdom Slovenskej republiky. Rovnopis prijatého stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol požiadaný o vyjadrenie k návrhu na zaujatie stanoviska.
13.
Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo uverejnené na verejne dostupnej internetovej stránke najvyššieho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v zbierke rozhodnutí.
14.
Na žiadosť sudcu, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí pléna a nesúhlasil s prijatým stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, k zápisnici z rokovania pléna sa pripojí podstatný obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je sudca povinný predložiť v lehote, ktorá bola určená na spracovanie písomného vyhotovenia prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa zverejní spolu so zaujatým stanoviskom.
15.
Z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia pri svojom rozhodovaní.
ŠTVRTÁ ČASŤ
Kolégium najvyššieho súdu
Článok 13
Základné ustanovenia o kolégiu
1.
Kolégium je kolektívny orgán najvyššieho súdu s rozhodovacou a ďalšou právomocou vo veciach výkonu súdnictva, ktorá vyplýva zo zákona.
2.
Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna. Na návrh predsedu súdu môže plénum rozhodnúť o zlúčení viacerých kolégií. Sudca najvyššieho súdu je členom len jedného kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno preložiť do iného kolégia len s jeho súhlasom.
3.
Členmi kolégia sú sudcovia, ktorí sú zaradení do niektorého senátu tohto kolégia vrátane sudcov dočasne pridelených na najvyšší súd a rozvrhom práce zaradených do niektorého senátu tohto kolégia. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 24 ods. 1 až 5 Zákona o sudcoch, nie je počas prerušenia výkonu funkcie sudcu členom kolégia.
Článok 14
Pôsobnosť kolégia
Kolégium
1.
na návrh predsedu kolégia, predsedu súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia,
2.
na návrh predsedu kolégia, predsedu súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,
3.
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
4.
prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v zbierke rozhodnutí,
5.
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
6.
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
7.
prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie plénu,
8.
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
9.
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
Článok 15
Rozhodovacia právomoc kolégia
1.
V rámci rozhodovacej činnosti kolégium rozhoduje o návrhoch na uverejnenie rozhodnutí súdov v zbierke rozhodnutí. Návrh je oprávnený podať
a)
sudca,
b)
predseda senátu,
c)
predseda kolégia,
d)
podpredseda súdu,
e)
predseda súdu.
2.
Kolégium ďalej rozhoduje o návrhoch stanovísk kolégia (článok 14 ods. 1 a 2).
3.
Pred prijatím rozhodnutia o návrhu podľa odseku 1 a pred zaujatím stanoviska podľa odseku 2 môže predseda kolégia požiadať o vyjadrenie najmä iné kolégium, krajské súdy, ministerstvo, generálnu prokuratúru, prípadne aj iné orgány, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.
Článok 16
Ďalšia právomoc kolégia
1.
V rámci ďalšej právomoci kolégium prerokúva najmä
a)
návrh správy najvyššieho súdu o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
b)
podnety na novú právnu úpravu.
2.
Na prijímanie uznesení kolégia vo veciach uvedených v odseku 1 platia primerane ustanovenia tohto poriadku o rozhodovacej právomoci kolégia.
3.
Veci organizačnej a konzultačnej povahy prerokúvajú členovia kolégia na pracovných zasadnutiach, ktoré zvoláva a vedie predseda kolégia; tieto zasadnutia nie sú zasadnutiami kolégia.
Článok 17
Predseda kolégia
1.
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a z odbornej stránky koordinuje činnosť kolégia. V čase neprítomnosti predsedu kolégia vykonáva túto činnosť jeho zástupca, ktorým môže byť len predseda senátu kolégia, ktorého predsedu zastupuje.
2.
Predseda kolégia nie je orgánom správy najvyššieho súdu.
3.
Predseda kolégia môže požiadať o uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia; uvoľnený bude najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadal o uvoľnenie z tejto funkcie. O konkrétnom dni uvoľnenia rozhoduje predseda súdu.
4.
Predseda kolégia
a)
zvoláva zasadnutia kolégia, určuje program jeho rokovania a rokovania vedie,
b)
rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na zasadnutie kolégia,
c)
na základe právoplatných rozhodnutí senátov navrhuje kolégiu zaujatie stanovísk,
d)
navrhuje kolégiu prijatie stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,
e)
navrhuje kolégiu vhodné právoplatné rozhodnutia na uverejnenie v zbierke rozhodnutí,
f)
dáva podnet predsedovi súdu na podanie návrhu na zaujatie stanoviska,
g)
upozorňuje kolégium, na ktorého čele stojí, na rozpory v rozhodovaní jeho senátov,
h)
riadi prieskumnú činnosť kolégia,
i)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce a z poverenia predsedu súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami kolégia.
5.
Predsedov kolégií volia a odvolávajú sudcovia príslušných kolégií. Voľbu a odvolanie predsedov kolégií upravuje poriadok pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, ktorý tvorí súčasť tohto rokovacieho poriadku. Voľba a odvolanie predsedu kolégia sa uskutočňuje na osobitnom zasadnutí sudcov kolégia, ktoré nie je zasadnutím kolégia v zmysle článku 18.
Článok 18
Rokovanie kolégia
1.
Kolégium zvoláva a jeho zasadnutie vedie predseda kolégia.
2.
Na zasadnutiach kolégia sa zúčastňujú členovia kolégia; právo zúčastniť sa na zasadnutiach kolégia majú predseda súdu, podpredseda súdu a predsedovia ďalších kolégií.
3.
Na zasadnutie kolégia môže byť prizvaný zástupca ministerstva, generálnej prokuratúry, súdov Slovenskej republiky, ako aj zástupcovia vedeckých inštitúcií a vysokých škôl.
4.
Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov, ak ide o zaujatie stanoviska, a za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov v ostatných prípadoch.
5.
Kolégium po prerokovaní predloženého materiálu rozhoduje hlasovaním. Hlasujú len členovia kolégia.
6.
Každý člen kolégia je povinný hlasovať.
7.
Rozhodnutie je prijaté, ak za jeho prijatie hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov kolégia. Prehlasovaní členovia kolégia môžu názory, ktoré neboli prijaté, odôvodniť písomne.
8.
O priebehu zasadnutia sa spíše zápisnica, ktorú podpíše predseda kolégia a zapisovateľ. Zápisnicu z rokovania kolégia vyhotovuje vždy iný člen kolégia postupne podľa abecedného poradia. K zápisnici sa pripoja i prípadné písomne vypracované odôvodnenia prehlasovaných členov kolégia.
9.
Prijaté rozhodnutie kolégia sa vždy vyhlási, následne písomne vyhotoví a zaradí do evidencie. Rovnopis vyhotovenia sa doručí predsedovi súdu, všetkým sudcom kolégia, ministerstvu, generálnej prokuratúre, ako aj ďalším orgánom, ktoré boli požiadané o vyjadrenie. Predseda kolégia môže rovnopis rozhodnutia doručiť podľa okolností, významu alebo potreby aj súdom Slovenskej republiky.
Článok 19
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií
1.
Na prerokovanie otázok týkajúcich sa rozhodovacej činnosti viacerých kolégií sa môže uskutočniť ich spoločné zasadnutie.
2.
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií zvolávajú a ich program určujú
a)
spoločne predsedovia kolégií, ktorých spoločné zasadnutie sa má uskutočniť,
b)
predseda súdu.
3.
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií vedie predseda kolégia určený dohodou predsedov zúčastnených kolégií alebo predsedom súdu.
4.
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií je neverejné.
5.
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín členov z každého kolégia, ak ide o zaujatie stanoviska, a za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov z každého kolégia v ostatných prípadoch.
6.
Na spoločnom zasadnutí viacerých kolégií po prerokovaní predloženého materiálu sa rozhoduje hlasovaním. Hlasujú len členovia zúčastnených kolégií.
7.
Každý člen kolégia zúčastnený na spoločnom zasadnutí viacerých kolégií je povinný hlasovať.
8.
Rozhodnutie je prijaté, ak za jeho prijatie hlasovala dvojtretinová väčšina prítomných členov zúčastnených kolégií. Prehlasovaní členovia kolégia môžu názory, ktoré neboli prijaté, odôvodniť písomne.
9.
O priebehu spoločného zasadnutia viacerých kolégií sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu predsedovia zúčastnených kolégií a nimi určený zapisovateľ. K zápisnici sa pripoja i prípadné písomne vypracované odôvodnenia prehlasovaných členov kolégií.
10.
Prijaté stanovisko sa vždy vyhlási, následne vyhotoví písomne a zaradí sa do evidencie. Rovnopis vyhotovenia sa doručí predsedovi súdu, všetkým sudcom zúčastnených kolégií, krajským súdom, ministerstvu, generálnej prokuratúre, ako aj ďalším orgánom, ktoré boli požiadané o vyjadrenie.
Článok 20
Stanovisko kolégia
1.
Kolégium zaujíma stanovisko vtedy, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach
a)
senátov tohto kolégia,
b)
dvoch alebo viacerých rozhodnutí súdov nižšieho stupňa.
2.
Podnet na zaujatie stanoviska kolégiom sa podáva predsedovi kolégia alebo predsedovi súdu. Podaným podnetom nie je predseda kolégia alebo predseda súdu viazaný.
3.
Návrh na zaujatie stanoviska kolégiom podáva predseda kolégia alebo predseda súdu.
4.
Návrh na zaujatie stanoviska musí obsahovať náležitosti uvedené v článku 12 ods. 4. K návrhu treba pripojiť rozhodnutia, v ktorých bola zistená nejednotnosť.
5.
Pred zaujatím stanoviska kolégiom možno požiadať o vyjadrenie subjekty uvedené v článku 12 ods. 5.
6.
Predseda kolégia doručí sudcom kolégia návrh na zaujatie stanoviska a zároveň im určí lehotu na písomné vyjadrenie.
7.
Podaný návrh na zaujatie stanoviska spolu so všetkými doručenými písomnými vyjadreniami predseda kolégia pridelí určeným sudcom kolégia (článok 40), ktorí na jeho podklade a s prihliadnutím na obsah písomných vyjadrení vyhotovia návrh stanoviska; rozsah vymedzenej otázky môžu pritom prekročiť, len ak je nevyhnutné posúdiť a vyriešiť aj ďalšie súvisiace alebo predbežné otázky.
8.
Vypracovaný návrh stanoviska musí obsahovať náležitosti uvedené v článku 12 ods. 8.
9.
Určení sudcovia návrh stanoviska vyhotovia a predsedovi kolégia predložia v lehote ním určenej; lehotu môže predĺžiť len predseda kolégia.
10.
Ak určení sudcovia dospejú k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté, upovedomia o tom predsedu kolégia, ktorý v takom prípade rozhodne o ďalšom postupe a svoje rozhodnutie písomne odôvodní. Rovnako postupuje, ak sám dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté.
11.
Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov, predseda kolégia vyhlási, že stanovisko nebolo zaujaté. V takom prípade sa kolégium na návrh predsedu kolégia môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska budú poverení iní sudcovia tohto kolégia, ktorí budú povinní v nimi spracovanom návrhu stanoviska prihliadnuť na písomné vyjadrenia a výsledky rozpravy kolégia.
12.
Ak kolégium prijme stanovisko v otázkach sporných v rozhodovaní dvoch alebo viacerých krajských súdov, doručí sa prijaté stanovisko aj týmto súdom. Rovnopis prijatého stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol požiadaný o vyjadrenie k návrhu na zaujatie stanoviska. Predseda kolégia zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo uverejnené na verejne dostupnej internetovej stránke najvyššieho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v zbierke rozhodnutí.
13.
Na žiadosť sudcu, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí kolégia a nesúhlasil s prijatým stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, k zápisnici z rokovania kolégia sa pripojí podstatný obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je sudca povinný predložiť v lehote, ktorá bola určená na vypracovanie písomného vyhotovenia prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa uverejní spolu s prijatým stanoviskom.
14.
Z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia kolégia pri svojom rozhodovaní.
PIATA ČASŤ
Poriadok pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
Článok 21
Základné ustanovenia o voľbe a odvolaní predsedu kolégia
1.
Predsedu kolégia volia sudcovia príslušného kolégia spomedzi predsedov senátov príslušného kolégia tajným hlasovaním na päť rokov.
2.
Návrh na voľbu predsedu kolégia môžu podať členovia príslušného kolégia a predseda súdu, ktorý návrh predloží príslušnému kolégiu.
3.
Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej piatich členov kolégia rozhoduje o odvolaní predsedu kolégia kolégium tajným hlasovaním.
Článok 22
Vymedzenie niektorých pojmov
1.
Príslušné kolégium je kolégium, ktorého predseda má byť zvolený alebo ktorého predseda je uvedený v návrhu na odvolanie.
2.
Sudca príslušného kolégia je sudca, ktorý bol pridelený na najvyšší súd a v deň, keď sa má uskutočniť voľba predsedu kolégia, vykonáva v súlade s rozvrhom práce funkciu sudcu v príslušnom kolégiu. Sudca, ktorý bol dočasne pridelený na najvyšší súd (§ 12 Zákona o sudcoch), sa na účely voľby a odvolávania predsedu kolégia nepovažuje za člena kolégia. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 24 ods. 1 až 5 Zákona o sudcoch, sa na účely voľby a odvolávania predsedu kolégia nepovažuje za člena kolégia. Člen kolégia, ktorý nemôže vykonávať funkciu sudcu podľa § 13 ods. 3 Zákona o sudcoch, nemôže sa zúčastniť na voľbe a odvolaní predsedu kolégia ani byť volený.
3.
Predseda senátu príslušného kolégia je predseda senátu, ktorý v deň, keď sa má uskutočniť voľba predsedu kolégia, vykonáva funkciu predsedu senátu v kolégiu, ktorého predseda má byť zvolený.
4.
Volebné zasadnutie sudcov príslušného kolégia (ďalej len „volebné zasadnutie sudcov kolégia“) je zasadnutie, na ktorom sa má uskutočniť voľba predsedu kolégia. Toto zasadnutie sudcov kolégia nie je zasadnutím kolégia v zmysle článku 18.
5.
Odvolávacie zasadnutie sudcov príslušného kolégia (ďalej len „odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia“) je zasadnutie, na ktorom sa má hlasovať o návrhu na odvolanie predsedu kolégia. Ani toto zasadnutie sudcov kolégia nie je zasadnutím kolégia v zmysle článku 18.
6.
Pozvánka na volebné alebo odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia (ďalej len „pozvánka“) je list predsedu súdu, ktorý doručuje každému sudcovi príslušného kolégia (odsek 2) a v ktorom mu oznamuje, kedy a kde sa uskutoční zvolané zasadnutie.
Druhý oddiel
Volebné zasadnutie sudcov kolégia
Článok 23
Zvolanie volebného zasadnutia sudcov kolégia
1.
Volebné zasadnutie sudcov kolégia zvoláva, jeho rokovanie vedie a sudcov príslušného kolégia na toto zasadnutie pozýva predseda súdu. Termín zasadnutia určuje tak, aby sa na ňom mohlo zúčastniť čo najviac sudcov príslušného kolégia.
2.
Volebné zasadnutie sudcov kolégia predseda súdu zvolá
a)
do 15 dní odo dňa, keď doterajšiemu predsedovi kolégia zanikla funkcia predsedu kolégia inak než uplynutím doby, na ktorú bol zvolený,
b)
do 30 dní predo dňom, keď má doterajšiemu predsedovi kolégia uplynúť funkčné obdobie predsedu kolégia, na ktoré bol zvolený.
3.
Pozvánku doručí predseda súdu všetkým sudcom príslušného kolégia najmenej sedem dní pred týmto zasadnutím.
Článok 24
Navrhovanie kandidátov
1.
Ak chce predseda súdu navrhnúť určitého predsedu senátu príslušného kolégia za predsedu daného kolégia, zistí, či s týmto návrhom súhlasí; po predchádzajúcom súhlase tohto predsedu senátu uvedie predseda súdu už v pozvánke, koho navrhuje za predsedu kolégia. Svoj návrh je oprávnený zmeniť najneskôr v deň predo dňom, na ktorý zvolal volebné zasadnutie sudcov kolégia; o zmene svojho návrhu upovedomí všetkých sudcov príslušného kolégia. Predseda súdu môže navrhovať len jedného kandidáta. K návrhu pripojí súhlas kandidáta s návrhom na voľbu.
2.
Sudcovia príslušného kolégia môžu podávať návrhy na zvolenie predsedu senátu príslušného kolégia za predsedu tohto kolégia po doručení pozvánky. Návrhy podávajú predsedovi súdu písomne najneskôr v deň predo dňom, na ktorý bolo zvolané volebné zasadnutie sudcov kolégia. Sudca môže navrhovať len jedného kandidáta. K návrhu treba pripojiť súhlas kandidáta s návrhom na voľbu.
Článok 25
Priebeh volebného zasadnutia sudcov kolégia
1.
Volebné zasadnutie sudcov kolégia je neverejné. Okrem sudcov príslušného kolégia sa na ňom zúčastňuje
a)
predseda súdu,
b)
podpredseda súdu,
c)
zástupca sudcovskej rady,
d)
tajomníčka príslušného kolégia.
2.
O priebehu volebného zasadnutia sudcov kolégia spíše tajomníčka príslušného kolégia zápisnicu, ktorú podpíše predseda súdu, predseda volebnej komisie a tajomníčka kolégia.
3.
Sudcovia príslušného kolégia môžu zasadať, ak je prítomná aspoň dvojtretinová väčšina sudcov tohto kolégia.
4.
Po otvorení volebného zasadnutia sudcov kolégia predseda súdu oznámi prítomným, či a kto je navrhovaný za predsedu kolégia.
5.
Navrhovaný predseda senátu príslušného kolégia, ktorý vyslovil súhlas s návrhom, je považovaný za kandidáta.
6.
V nasledujúcej rozprave možno bližšie odôvodniť predložené návrhy a vyjadriť sa k nim. Kandidát môže na zasadnutí bližšie vysvetliť, aké ciele bude sledovať vo funkcii, do ktorej je navrhovaný.
7.
Voľba predsedu kolégia je tajná.
8.
Priebeh tajného hlasovania riadi trojčlenná volebná komisia, ktorú volí odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia nadpolovičnou väčšinou prítomných členov na návrh sudcov kolégia. Členom volebnej komisie nemôže byť kandidát. Volebná komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie volebnej komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen volebnej komisie je povinný hlasovať. Úlohou volebnej komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka. Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví sa aj schránka na tajné hlasovanie, zapečatí sa a umiestni sa na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch tajného hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti. Zápisnicu podpíšu všetci členovia volebnej komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke tajomníčke príslušného kolégia, ktorá ju pripojí k zápisnici o priebehu volebného zasadnutia sudcov kolégia a zabezpečí jej uschovanie.
9.
Ak sa na voľbách zúčastňuje viacero kandidátov, hlasovací lístok pre voľbu predsedu kolégia vyhotoví volebná komisia spoločný pre všetkých kandidátov. Na hlasovacom lístku sa uvedú len kandidáti, ktorí prijali kandidatúru (okrem priezviska sa uvedie aj ich meno a akademický titul). Kandidáti sa na ňom zoradia podľa abecedného poradia ich priezvisk a v tomto poradí sa im pridelia aj poradové čísla.
10.
Ak sa na voľbách zúčastňuje len jeden kandidát, uvedie sa na hlasovacom lístku tento text: „S návrhom na voľbu (meno a priezvisko, funkcie predsedu kolégia) súhlasím – nesúhlasím.“ Neplatný je hlasovací lístok, na ktorom nie je zakrúžkovaná ani jedna z možností voľby (súhlasím – nesúhlasím) alebo na ktorom sú zakrúžkované obidve tieto možnosti.
11.
Ak sa na voľbách zúčastňuje viacero kandidátov, hlasuje sa tak, že volič na hlasovacom lístku zakrúžkuje poradové číslo kandidáta, ktorému odovzdáva svoj hlas. Ak sa na voľbách zúčastňuje len jeden kandidát, hlasuje sa tak, že na hlasovacom lístku sa zakrúžkuje tá z možností (súhlasím – nesúhlasím), ktorá vyjadruje voľbu hlasujúceho. Neplatný je hlasovací lístok, na ktorom nie je zakrúžkované poradové číslo ani jedného z kandidátov alebo na ktorom je zakrúžkovaných viac ako jedno poradové číslo kandidáta.
12.
Hlasovacie lístky sa vyhotovia v počte zodpovedajúcom počtu osobne prítomných členov príslušného kolégia, ktorí sú oprávnení voliť.
13.
Každý člen príslušného kolégia, ktorý nekandiduje, dostane od volebnej komisie jeden ňou vyhotovený hlasovací lístok a má jeden hlas. Kandidát nie je oprávnený voliť a pri voľbe sa považuje za neprítomného.
14.
Po skončení hlasovania predseda volebnej komisie prevezme volebnú urnu a otvorí ju pred ostatnými jej členmi. Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov (odsek 10 druhá veta, odsek 11 tretia veta) zabezpečí sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku volieb pred prítomnými členmi kolégia.
15.
Zvolený je kandidát, ktorý získal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov príslušného kolégia. Ak sa na voľbe zúčastňoval iba jeden kandidát, ktorý však nezískal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, považuje sa voľba predsedu kolégia na zvolanom volebnom zasadnutí kolégia za neúspešnú a vykoná sa opakovaná voľba.
16.
Ak sa na voľbách zúčastnili viacerí kandidáti, ale žiaden z nich nezískal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, vykoná sa na tom istom volebnom zasadnutí sudcov kolégia druhé kolo volieb predsedu kolégia, na ktorom sa však ako kandidáti zúčastňujú už len tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov (pri rovnosti hlasov sa na druhom kole volieb zúčastňujú všetci kandidáti s najväčším počtom získaných hlasov). Na hlasovací lístok pre druhé kolo volieb predsedu kolégia sa kandidujúci uvedú spôsobom, ktorý je uvedený v odseku 9. Za predsedu kolégia je v druhom kole volieb zvolený kandidát, ktorý získal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia. Ak ani jeden z nich nezískal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, je za predsedu kolégia zvolený kandidát, ktorý získal najviac hlasov; pri rovnosti hlasov sa voľba považuje za neúspešnú a vykoná sa opakovaná voľba.
Článok 26
Účinky voľby predsedu kolégia
1.
Zvolený kandidát sa ujíma funkcie predsedu kolégia momentom vyhlásenia výsledkov volieb. Ak však ide o prípad uvedený v článku 23 ods. 2 písm. b), ujíma sa funkcie dňom nasledujúcom po dni, keď doterajšiemu predsedovi kolégia uplynulo funkčné obdobie, na ktoré bol zvolený.
2.
Predseda súdu do troch dní od konania volieb odovzdá zvolenému predsedovi kolégia potvrdenie o zvolení do funkcie predsedu príslušného kolégia, v ktorom tiež uvedie, kedy sa stal alebo stane predsedom príslušného kolégia.
Tretí oddiel
Odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia
Článok 27
Zvolanie odvolávacieho zasadnutia sudcov kolégia
1.
Odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia zvoláva, jeho rokovanie vedie a sudcov príslušného kolégia na toto zasadnutie pozýva predseda súdu. Termín zasadnutia určuje tak, aby sa na ňom mohlo zúčastniť čo najviac sudcov príslušného kolégia.
2.
Odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia predseda súdu zvoláva
a)
z vlastného podnetu, a to na deň, ktorý určí v pozvánke,
b)
na návrh najmenej piatich členov kolégia, a to najneskôr do 30 dní od podania kvalifikovaného návrhu na odvolanie predsedu kolégia.
3.
Pozvánku doručí predseda súdu všetkým sudcom príslušného kolégia najmenej sedem dní pred týmto zasadnutím. V pozvánke na toto zasadnutie uvedie aj dôvod jeho zvolania.
Článok 28
Priebeh odvolávacieho zasadnutia sudcov kolégia
1.
Odvolávacie zasadnutie sudcov kolégia je neverejné. Okrem sudcov príslušného kolégia sa na ňom zúčastňuje
a)
predseda súdu,
b)
podpredseda súdu,
c)
zástupca sudcovskej rady,
d)
tajomníčka príslušného kolégia.
2.
O priebehu odvolávacieho zasadnutia sudcov kolégia spíše tajomníčka príslušného kolégia zápisnicu, ktorú podpíše predseda súdu, predseda volebnej komisie a tajomníčka kolégia.
3.
Sudcovia príslušného kolégia môžu zasadať, ak je prítomná aspoň dvojtretinová väčšina sudcov tohto kolégia.
4.
Po otvorení odvolávacieho zasadnutia sudcov kolégia predseda súdu prednesie svoj návrh na odvolanie predsedu kolégia alebo oznámi návrh predpísaného počtu členov kolégia na odvolanie predsedu kolégia.
5.
Predseda kolégia, ktorého odvolanie sa navrhuje, je oprávnený vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie a ku skutočnostiam, ktorými sa návrh odôvodňuje.
6.
Nato sa uskutoční rozprava, ktorej účelom je bližšie odôvodnenie predloženého návrhu, ako aj diskusia o ňom.
7.
Hlasovanie pri odvolávaní predsedu kolégia je tajné.
8.
Priebeh tajného hlasovania riadi trojčlenná volebná komisia, ktorú volí volebné zasadnutie sudcov kolégia nadpolovičnou väčšinou prítomných členov na návrh sudcov kolégia. Členom volebnej komisie nemôže byť predseda kolégia. Volebná komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie volebnej komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen volebnej komisie je povinný hlasovať. Úlohou volebnej komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka. Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví sa aj schránka na tajné hlasovanie, zapečatí sa a umiestni sa na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch tajného hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktorý získal návrh na odvolanie predsedu kolégia. Zápisnicu podpíšu všetci členovia volebnej komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke tajomníčke príslušného kolégia, ktorá ju pripojí k zápisnici o priebehu odvolávacieho zasadnutia sudcov kolégia a zabezpečí jej uschovanie.
9.
Hlasovací lístok pri odvolávaní predsedu kolégia vyhotoví volebná komisia tak, že na ňom uvedie tento text: „S návrhom na odvolanie (meno a priezvisko predsedu kolégia) z funkcie predsedu kolégia súhlasím – nesúhlasím.“
10.
Hlasovacie lístky sa vyhotovia v počte zodpovedajúcom počtu osobne prítomných členov príslušného kolégia, ktorí sú oprávnení hlasovať.
11.
O návrhu na odvolanie predsedu kolégia je oprávnený hlasovať každý člen príslušného kolégia (okrem predsedu kolégia) a má jeden hlas. Predseda kolégia sa nezúčastňuje na hlasovaní a považuje sa za neprítomného.
12.
Hlasuje sa tak, že hlasujúci vhodí do volebnej urny hlasovací lístok, na ktorom zakrúžkoval tú z možností (súhlasím – nesúhlasím), ktorá vyjadruje jeho voľbu.
13.
Neplatný je hlasovací lístok, na ktorom nie je zakrúžkovaná ani jedna z možností (súhlasím – nesúhlasím) alebo na ktorom sú zakrúžkované obidve tieto možnosti.
14.
Po skončení hlasovania predseda volebnej komisie prevezme volebnú urnu a otvorí ju pred ostatnými jej členmi. Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku hlasovania pred prítomnými členmi kolégia.
15.
Ak návrh na odvolanie predsedu kolégia získal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, došlo k odvolaniu predsedu kolégia. Ak návrh na odvolanie predsedu kolégia nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia alebo ak došlo k rovnosti hlasov, nedošlo k odvolaniu predsedu kolégia.
Článok 29
Účinky odvolania predsedu kolégia
1.
Odvolaný predseda kolégia je zbavený funkcie momentom odvolania.
2.
Predseda súdu do troch dní od oznámenia výsledkov hlasovania odovzdá odvolanému predsedovi kolégia potvrdenie o odvolaní z funkcie predsedu príslušného kolégia, v ktorom tiež uvedie, kedy sa hlasovanie o jeho odvolaní uskutočnilo.
3.
Do zvolenia nového predsedu príslušného kolégia vykonáva pôsobnosť predsedu kolégia jeho zástupca uvedený v rozvrhu práce.
Štvrtý oddiel
Spojené odvolávacie a volebné zasadnutie sudcov kolégia
Článok 30
Dôvody a priebeh spojeného odvolávacieho a volebného zasadnutia sudcov kolégia
1.
Ak si to vyžaduje záujem na plynulom výkone funkcie predsedu kolégia a ak to vzhľadom na okolnosti voľby či odvolania predsedu kolégia nie je vylúčené, môže sa uskutočniť spojené odvolávacie a volebné zasadnutie sudcov príslušného kolégia.
2.
Na spojenom odvolávacom a volebnom zasadnutí sudcov príslušného kolégia sa uskutoční najskôr odvolávacia časť tohto spojeného zasadnutia kolégia. Volebná časť sa na spojenom zasadnutí kolégia môže uskutočniť, len ak na odvolávacej časti došlo k odvolaniu predsedu kolégia.
3.
Na zvolanie a priebeh spojeného odvolávacieho a volebného zasadnutia príslušného kolégia sa primerane použijú ustanovenia predchádzajúcich článkov.
ŠIESTA ČASŤ
Senát najvyššieho súdu
Článok 31
Základné ustanovenia o senáte
1.
Senát je kolektívny orgán najvyššieho súdu s rozhodovacou a ďalšou právomocou vo veciach výkonu súdnictva vyplývajúcou zo zákona.
2.
Senát je zložený zo sudcov a platne sa môže uznášať len za prítomnosti všetkých členov senátu.
3.
Každý člen senátu je pri rozhodovaní povinný hlasovať.
Článok 32
Rozhodovacia právomoc senátu
1.
V rámci svojej rozhodovacej činnosti senát
a)
rozhoduje o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam súdov,
b)
preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak,
c)
rozhoduje v ďalších prípadoch ustanovených zákonom.
2.
Najvyšší súd rozhoduje v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
3.
Osobitný zákon ustanovuje, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec poverený sudcom.
4.
Senát rozhoduje väčšinou hlasov jeho členov.
5.
Senát môže v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa príslušných predpisov návrh na začatie konania o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
6.
V dovolacom konaní sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, ak to predpisy o konaní pred súdom dovoľujú, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a doručilo účastníkom (§ 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).
Článok 33
Ďalšia právomoc senátu
1.
Na podklade poznatkov z vlastnej rozhodovacej činnosti a rozhodovacej činnosti súdov senát
a)
navrhuje vhodné právoplatné rozhodnutia na uverejnenie v zbierke rozhodnutí,
b)
upozorňuje predsedu kolégia na prípady, v ktorých došlo k rozdielnemu výkladu zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach súdov.
2.
Na základe uznesenia kolégia alebo pléna senát pripravuje podklady pre správu najvyššieho súdu o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a pre podnety na novú právnu úpravu.
3.
Veci patriace do inej právomoci senátu a veci organizačnej a konzultačnej povahy prerokúvajú členovia senátu na pracovných zasadnutiach, ktoré zvoláva a vedie predseda senátu; na tieto zasadnutia sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona a tohto rokovacieho poriadku o prejednávaní a rozhodovaní veci.
Článok 34
Predseda senátu
1.
Na čele senátu je predseda senátu. Ak je v senáte viacero sudcov vo funkcii predsedu senátu, činnosť senátu organizuje a riadi predseda senátu, o ktorom to určuje rozvrh práce; zastupuje ho vždy predseda senátu uvedený v rozvrhu práce na druhom mieste.
2.
Predseda senátu organizuje prácu v senáte, dbá o včasné a plynulé vybavovanie agendy zverenej senátu, o dodržiavanie sudcovskej etiky a dôstojnosti pri súdnom pojednávaní.
3.
Predseda senátu sa stará o rovnomerné zaťaženie jeho členov. Rovnomerným zaťažením sa rozumie prideľovanie vecí spôsobom, ktorý zohľadňuje nielen počet prideľovaných vecí, ale aj ich obťažnosť.
4.
Prácu v senáte zadeľuje predseda senátu spôsobom vopred prerokovaným s členmi senátu. Pridelenie vecí odchylne od tohto spôsobu predseda senátu odôvodní členom senátu.
5.
Predseda súdu vymenuje sudcu do funkcie predsedu senátu na základe výsledkov výberového konania, po predchádzajúcom vyjadrení sudcovskej rady a po vyjadrení kolégia, v ktorom má sudca vykonávať funkciu predsedu senátu.
6.
Predsedu senátu možno z funkcie odvolať len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu.
7.
Predsedu senátu uvoľní predseda súdu z tejto funkcie najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadal o uvoľnenie z funkcie predsedu senátu. O konkrétnom dni uvoľnenia rozhoduje predseda súdu.
8.
Ak požiada o uvoľnenie z funkcie predseda senátu, ktorý je zároveň predsedom kolégia, vychádza sa z toho, že podaním žiadosti o uvoľnenie z funkcie predsedu senátu postupom podľa odseku 7 sa zároveň vzdáva aj funkcie predsedu kolégia.
9.
Právo vykonávať funkciu predsedu senátu zaniká sudcovi dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o uvoľnení alebo odvolaní z funkcie predsedu senátu.
10.
Predseda senátu nie je orgánom správy najvyššieho súdu.
Článok 35
Disciplinárne senáty
Spôsob ustanovenia disciplinárnych senátov, ich zloženie, pôsobnosť a postup v disciplinárnom konaní upravuje osobitný predpis.
SIEDMA ČASŤ
Sudca najvyššieho súdu
Článok 36
Základné ustanovenia o sudcovi
1.
Sudca je predstaviteľ súdnej moci na najvyššom súde. Právomoc najvyššieho súdu vykonáva sudca oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 24 ods. 1 až 5 Zákona o sudcoch, nemá počas prerušenia výkonu funkcie sudcu práva a povinnosti sudcu a nesmie vykonávať funkciu sudcu.
2.
Sudca môže byť členom len jedného kolégia; v rámci neho môže byť zaradený do jedného senátu alebo do viacerých senátov.
3.
Sudca môže byť preložený do iného kolégia len s jeho súhlasom.
4.
Sudca sa ako člen senátu podieľa
a)
na rozhodovaní o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam súdov,
b)
na preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak,
c)
na rozhodovaní v ďalších prípadoch ustanovených zákonom.
5.
Na podklade poznatkov z vlastnej rozhodovacej činnosti a rozhodovacej činnosti súdov sudca
a)
navrhuje vhodné právoplatné rozhodnutia na uverejnenie v zbierke rozhodnutí,
b)
upozorňuje predsedu kolégia na prípady, v ktorých došlo k rozdielnemu výkladu zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach súdov.
6.
Právne pomery sudcu upravuje osobitný zákon.
7.
Sudca je povinný používať primerané spoločenské oblečenie. Taktiež je povinný používať úradný odev (talár) ako člen senátu na pojednávaní v pojednávacej miestnosti, ako člen kolégia na zasadnutí kolégia rozhodujúceho v zmysle článku 15 ods. 1 a 2 a ako člen pléna rozhodujúceho vo veciach uvedených v článku 9 ods. 1 až 4.
Článok 37
Nezávislosť sudcu
1.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
2.
Sudca je pri výkone svojej funkcie viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom; viazaný je aj právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa článku 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu najvyššieho súdu; za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí najvyšší súd ako súd vyššieho stupňa.
3.
Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú pre sudcu prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Článok 38
Zákonný sudca
1.
Zákonným sudcom je na najvyššom súde sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu a je určený rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.
2.
V rámci senátu, ktorý má podľa rozvrhu práce určitú vec prejednať a rozhodnúť, je zákonným sudcom každý člen tohto senátu.
3.
Namiesto sudcu, ktorý bol v určitej veci pôvodne zákonným sudcom, ale vyskytla sa u neho skutočnosť, ktorá podľa osobitného predpisu alebo rozvrhu práce vylučuje možnosť prejednania a rozhodnutia veci týmto sudcom, je zákonným sudcom sudca určený v súlade s ustanoveniami rozvrhu práce, ktoré upravujú postup v prípade výskytu takej skutočnosti.
4.
Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade s rozvrhom práce.
Článok 39
Poverený sudca
1.
Sudca, ktorému bola vec v senáte pridelená (ďalej len „poverený sudca“), pripraví návrh rozhodnutia a po vynesení rozhodnutia senátu ho písomne vyhotoví, ak predseda senátu nerozhodne inak.
2.
Ak poverený sudca nemôže z vážneho dôvodu, spravidla z dôvodu práceneschopnosti, písomne vyhotoviť rozhodnutie, určí predseda senátu iného člena senátu, ktorý rozhodnutie vyhotoví, ak ho nevyhotoví predseda senátu sám. Ak sa prekážka brániaca vyhotoveniu rozhodnutia týka predsedu senátu, predseda kolégia určí, ktorý člen senátu rozhodnutie vyhotoví.
Článok 40
Určení sudcovia
V každom kolégiu pôsobia určení sudcovia, ktorí okrem rozhodovacej činnosti
a)
sústreďujú, evidujú a na požiadanie sudcov im odovzdávajú poznatky o výklade a používaní zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu a ostatných súdov Slovenskej republiky,
b)
sústreďujú, evidujú a na požiadanie sudcov im odovzdávajú poznatky o názoroch na výklad a používanie zákonov vyjadrených v odbornej literatúre,
c)
upozorňujú predsedu kolégia na prípady, v ktorých došlo k rozdielnemu výkladu zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v rozhodnutiach senátov kolégia a súdov Slovenskej republiky,
d)
upozorňujú predsedu kolégia na otázky, ktoré vyžadujú zjednotenie výkladu a môžu sa týkať viacerých kolégií, prípadne na otázky, ktoré sú medzi kolégiami sporné,
e)
pripravujú podklady na rokovanie kolégia, najmä návrhy právoplatných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré sú vhodné na uverejnenie v zbierke rozhodnutí, a návrhy stanovísk,
f)
pripravujú návrhy vyjadrení najvyššieho súdu k legislatívnym materiálom zaslaným najvyššiemu súdu v rámci pripomienkového konania a na základe rozhodnutia predsedu súdu sa za najvyšší súd zúčastňujú na rokovaniach, ktoré sa uskutočňujú v rámci tohto pripomienkového konania,
g)
z odbornej stránky vedú evidenciu judikatúry, ktorá má podobu počítačovej databázy dostupnej pre všetkých sudcov a ktorá umožňuje rýchle vyhľadávanie judikátov podľa kritérií určených predsedom súdu,
h)
určení sudcovia vykonávajú súdnictvo ako predsedovia senátu, členovia senátu alebo sudcovia podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby im to nebránilo plniť povinnosti podľa písmen a) až g).
ÔSMA ČASŤ
Vnútorná revízia
Článok 41
Všeobecné ustanovenia
1.
Vnútorná revízia je kontrola súdov a sudcov, ktorá smeruje k prevereniu aktuálneho stavu výkonu súdnictva, k zisteniu príčin nedostatkov pri výkone súdnictva a k návrhu opatrení na ich odstránenie.
2.
Vnútorná revízia sa vykonáva
a)
v päťročných časových intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií (riadna revízia),
b)
mimo rámca harmonogramu revízií (mimoriadna revízia).
Článok 42
Revízne orgány
1.
Najvyšší súd vykonáva vnútornú revíziu
a)
najvyššieho súdu,
b)
krajských súdov, v ktorej rámci môže preveriť aj ktorýkoľvek okresný súd v jeho obvode,
c)
Špeciálneho súdu,
d)
Vyššieho vojenského súdu, v ktorej rámci môže preveriť aj ktorýkoľvek vojenský obvodový súd.
2.
Vnútornú revíziu podľa odseku 1 vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu, ktoré má najmenej päť členov.
3.
Revízne oddelenie najvyššieho súdu sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia a z jedného stáleho člena, ktorých vymenúva predseda súdu na návrh predsedov kolégií na tri roky z radov sudcov. Ak je vedúcim revízneho oddelenia sudca pôsobiaci buď v trestnoprávnom, občianskoprávnom, alebo obchodnoprávnom kolégiu, je stálym členom sudca pôsobiaci v správnom kolégiu, a naopak. Tú istú osobu možno vymenovať najviac na dve po sebe idúce obdobia. Počas výkonu funkcie vedúceho revízneho oddelenia a stáleho člena revízneho oddelenia vykonávajú vymenovaní sudcovia súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu jednej pätiny zaťaženia sudcu.
4.
Ďalších členov revízneho oddelenia najvyššieho súdu vymenúva predseda súdu z radov sudcov na návrh vedúceho revízneho oddelenia na určitý čas, a to spravidla na dobu jedného kalendárneho roka (v takom prípade uvedie túto skutočnosť v rozvrhu práce), alebo na určitú revíziu. Počas výkonu revízie vykonávajú títo členovia revízneho oddelenia súdnictvo podľa rozvrhu práce a v rozsahu, ktorý zohľadňuje časovú náročnosť revízie, najviac však v rozsahu jednej pätiny zaťaženia sudcu.
5.
Revíziu vojenských súdov vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu skladajúce sa z vedúceho revízneho oddelenia a zo stáleho člena revízneho oddelenia (odsek 3); ďalších členov revízneho oddelenia v tom prípade vymenúva predseda súdu na návrh vedúceho revízneho oddelenia z radov sudcov, ktorí na najvyššom súde rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach prejednávaných vojenskými súdmi, a to buď na určitý čas (spravidla na dobu jedného kalendárneho roka), alebo na určitú revíziu.
6.
Revíziu Špeciálneho súdu vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu skladajúce sa z vedúceho revízneho oddelenia a zo stáleho člena revízneho oddelenia (odsek 3); ďalších členov revízneho oddelenia v tom prípade vymenúva predseda súdu na návrh vedúceho revízneho oddelenia z radov sudcov, ktorí na najvyššom súde rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach prejednávaných Špeciálnym súdom, a to buď na určitý čas (spravidla na dobu jedného kalendárneho roka), alebo na určitú revíziu.
DEVIATA ČASŤ
Sudcovská rada a zhromaždenie sudcov
Článok 43
Pôsobnosť sudcovskej rady
1.
Sudcovská rada sa podieľa na riadení a správe najvyššieho súdu ako orgán sudcovskej samosprávy.
2.
Sudcovská rada vystupuje aj na ochranu práv a oprávnených záujmov sudcov, najmä v oblasti vytvárania rovnakých pracovných podmienok a rovnomerného pracovného zaťažovania sudcov.
3.
Podrobnosti o zriadení, činnosti a úlohách sudcovskej rady upravuje osobitný zákon.
4.
Sudcovská rada schvaľuje svoj rokovací poriadok a jeho zmeny.
Článok 44
Voľba a odvolávanie členov sudcovskej rady
1.
Plénum volí a odvoláva členov sudcovskej rady.
2.
Na zvolanie a vedenie pléna o voľbe a odvolávaní členov sudcovskej rady sa použijú primerane ustanovenia tretej časti tohto rokovacieho poriadku.
3.
Členom sudcovskej rady môže byť len člen pléna. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady.
4.
Návrh na voľbu kandidáta na člena sudcovskej rady môže podať sudca.
5.
Sudcovská rada oznámi sudcom, že sa končí funkčné obdobie člena sudcovskej rady alebo zanikla funkcia člena sudcovskej rady.
6.
Sudcovská rada deň, čas a miesto konania volebného zasadnutia pléna vyhlási najneskôr 30 dní pred jeho konaním. Oznámi sudcom vyhlásenie volieb, počet členov sudcovskej rady, ktorý sa bude voliť, a vyzve ich na predloženie kandidátov na členov sudcovskej rady v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než 15 dní pred konaním volieb.
7.
Návrh kandidáta na člena sudcovskej rady môže podať sudca; návrh sa podáva sudcovskej rade. Návrh musí obsahovať meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou a musí byť z neho zrejmé, kto ho podáva.
8.
Volebné zasadnutie pléna po prerokovaní podaných návrhov verejným hlasovaním prijme k návrhom stanovisko. V ňom uvedie, ktoré návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a na ktoré nemožno prihliadnuť, pretože nespĺňajú stanovené podmienky.
9.
Kandidáti, návrhy na voľbu ktorých splnili ustanovené podmienky, majú právo byť prítomní na volebnom zasadnutí pléna počas celého jeho zasadnutia až do času uskutočnenia voľby.
10.
Na priebeh hlasovania dozerá päťčlenná volebná komisia, ktorú verejne volí plénum nadpolovičnou väčšinou jeho prítomných členov na návrh sudcu. Komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie volebnej komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen volebnej komisie je povinný hlasovať. Úlohou volebnej komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka. Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví sa aj schránka na hlasovanie, zapečatí sa a umiestni sa na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti. Zápisnicu podpíšu všetci členovia komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke zapisovateľovi, ktorý ju pripojí k zápisnici o priebehu zasadnutia zhromaždenia sudcov a zabezpečí jej uschovanie.
11.
Na hlasovacom lístku sa uvedie v abecednom poradí meno a priezvisko navrhnutého kandidáta.
12.
Za každým menom a priezviskom navrhnutého kandidáta sa na hlasovacom lístku uvedú alternatívy voľby, za ktorú bude sudca hlasovať, a to alternatíva voľby „hlasujem za“, „hlasujem proti“ a „zdržiavam sa hlasovania“.
13.
Každý sudca dostane od komisie jeden ňou vyhotovený hlasovací lístok. Volebná komisia vydá hlasovacie lístky sudcom oprávneným hlasovať pri vstupe do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. O vydaní hlasovacích lístkov urobí volebná komisia v zozname sudcov príslušný záznam; zoznam vyhotoví volebná komisia.
14.
Každý sudca má jeden hlas. Voľby členov sudcovskej rady sa uskutočňujú tajným hlasovaním po vstupe sudcu do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, kde upraví hlasovací lístok. Hlasuje sa osobne vložením hlasovacieho lístka do pripravenej schránky, na ktorom hlasujúci vyznačil možnosť voľby.
15.
Po skončení hlasovania predseda volebnej komisie prevezme schránku a otvorí ju pred ostatnými členmi komisie.
16.
Hlasovací lístok je neplatný, ak člen pléna pri niektorom mene a priezvisku svoju voľbu zakrúžkovaním nevyjadrí alebo ak pri niektorom mene a priezvisku zakrúžkuje viac ako jednu z možností voľby, alebo ak slová „hlasujem za“ zakrúžkuje pri väčšom počte kandidátov, ako je počet členov sudcovskej rady, ktorí majú byť zvolení.
17.
Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí volebná komisia sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku hlasovania pred prítomnými členmi pléna.
18.
Volebná komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania, ktorú podpíšu všetci prítomní členovia volebnej komisie.
19.
V zápisnici o výsledku hlasovania sa uvedie najmä počet
a)
sudcov, ktorí boli oprávnení hlasovať,
b)
odovzdaných hlasovacích lístkov, z toho
1.
platných hlasovacích lístkov,
2.
neplatných hlasovacích lístkov,
c)
sudcov, ktorí hlasovali za návrh,
d)
sudcov, ktorí hlasovali proti návrhu,
e)
sudcov, ktorí sa zdržali hlasovania.
20.
Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej rady bol menší ako traja sudcovia.
21.
Predchádzajúce ustanovenia o volebnom zasadnutí pléna sa primerane použijú aj na zasadnutie pléna, na ktorom sa má uskutočniť hlasovanie o návrhu na odvolanie sudcovskej rady alebo niektorého jej člena. Taký návrh môže podať 15 sudcov.
22.
Člen sudcovskej rady môže byť pred uplynutím funkčného obdobia odvolaný z členstva v sudcovskej rade
a)
z disciplinárnych dôvodov právoplatným rozhodnutím disciplinárneho senátu alebo
b)
ak sa bez vážnych dôvodov nezúčastňuje na rokovaniach sudcovskej rady dlhšie ako šesť mesiacov.
Článok 45
Zhromaždenie sudcov
1.
Zhromaždenie sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tvoria všetci sudcovia najvyššieho súdu. Sudcovia, ktorí sú dočasne pridelení na najvyšší súd, sa môžu zúčastniť na rokovaní zhromaždenia sudcov a môžu sa na ňom vyjadrovať k predmetu rokovania, nie sú však oprávnení hlasovať na ňom. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 24 ods. 1 až 5 Zákona o sudcoch, nie je oprávnený zúčastniť sa na rokovaní zhromaždenia sudcov.
2.
Zhromaždenie sudcov volí sudcu, ktorého je oprávnené navrhnúť súdnej rade do ňou uskutočňovaných volieb kandidáta na vymenovanie predsedu alebo podpredsedu súdu.
3.
Zhromaždenie sudcov volí členov volebnej komisie na voľbu členov súdnej rady, ktorí majú byť podľa osobitného zákona zvolení sudcami, a na zhromaždení sudcov sa volia členovia súdnej rady.
4.
Zhromaždenie sudcov prerokúva aj iné otázky, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
5.
Zhromaždenie sudcov schvaľuje svoj rokovací a volebný poriadok.
DESIATA ČASŤ
Zamestnanci
Článok 46
Zamestnanci
1.
Na výkone súdnictva sa podieľajú aj súdni úradníci a zamestnanci, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
2.
Osobitný zákon ustanovuje, v ktorých veciach môže konať a rozhodnúť súdny úradník.
3.
Administratívne práce pre predsedu súdu vykonáva kancelária predsedu súdu, ktorej prácu riadi a organizuje jej riaditeľ.
4.
Administratívne práce pre podpredsedu súdu vykonáva predsedom súdu určený zamestnanec, ktorého prácu riadi a organizuje podpredseda súdu.
5.
Administratívne práce pre kolégium vykonáva predsedom súdu určený zamestnanec, ktorého prácu riadi a organizuje predseda kolégia.
6.
Administratívne práce pre senáty vykonávajú predsedom súdu určení zamestnanci, ktorí tieto práce vykonávajú podľa pokynov predsedu a členov príslušného senátu.
7.
Administratívne práce pre sudcovskú radu vykonáva predsedom súdu určený zamestnanec, ktorý tieto práce vykonáva podľa pokynov predsedu sudcovskej rady.
8.
Hovorcom najvyššieho súdu je osoba určená predsedom súdu.
9.
Vedúci osobného úradu riadi osobný úrad a zabezpečuje jeho činnosť v personálnych veciach sudcov a zamestnancov najvyššieho súdu.
10.
Riaditeľ správy súdu organizuje a riadi ekonomický a administratívny chod súdu a koná v mene súdu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej zákonom alebo v rozsahu určenom predsedom súdu. Riaditeľ správy súdu vykonáva správu súdu tým, že zabezpečuje
a)
riadenie činnosti osobného úradu,
b)
bežný chod súdu a ochranu budov súdu,
c)
hospodárenie a nakladanie s rozpočtovými prostriedkami súdu,
d)
vedenie účtovníctva,
e)
tvorbu a použitie sociálneho fondu a uzatváranie kolektívnych zmlúv,
f)
správu majetku štátu,
g)
verejné obstarávanie,
h)
výkon predbežnej a priebežnej finančnej kontroly,
i)
poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,
j)
chod archívu,
k)
výkon štátnej štatistiky.
JEDENÁSTA ČASŤ
Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
Článok 47
Zbierka rozhodnutí
V zbierke rozhodnutí sa uverejňujú predovšetkým
a)
stanoviská pléna,
b)
stanoviská kolégia,
c)
vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu,
d)
vybrané rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.
Článok 48
Redakčná rada
1.
Vydávanie zbierky rozhodnutí riadi a organizuje predseda súdu prostredníctvom redakčnej rady tejto zbierky (ďalej len „redakčná rada“).
2.
Predsedom redakčnej rady je podpredseda súdu, ktorý riadi jej činnosť, zvoláva jej zasadnutia a určuje ich program.
3.
Členov redakčnej rady vymenúva predseda súdu na návrh predsedov kolégií spomedzi určených sudcov tak, aby v nej boli zastúpené všetky kolégiá.
4.
Redakčná rada sa zúčastňuje na spracovaní rozhodnutí uverejňovaných v zbierke rozhodnutí tým, že
a)
zostavuje obsah jednotlivých čísiel zbierky rozhodnutí,
b)
zabezpečuje v spolupráci s nakladateľstvom vydávanie zbierky rozhodnutí.
DVANÁSTA ČASŤ
Záverečné ustanovenia
Článok 49
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
a)
rokovací poriadok najvyššieho súdu, ktorý bol jeho plénom schválený na zasadnutí konanom 11. mája 1993 (Pls 1/1993),
b)
všetky doterajšie poriadky pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií najvyššieho súdu.
Článok 50
Záväznosť
Tento rokovací poriadok sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a nadobúda záväznosť dňom jeho uverejnenia.
Milan Karabín v. r.