355/2006 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 15.12.2011 do 30.04.2015

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

355
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 10. mája 2006
o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nariaďuje:
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Toto nariadenie vlády ustanovuje požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci a na predchádzanie týmto rizikám; vzťahuje sa na všetky činnosti, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť pri práci exponovaní chemickým faktorom.
(2)
Na činnosti, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť pri práci exponovaní nebezpečným chemickým faktorom, karcinogénnym a mutagénnym faktorom, a na prepravu nebezpečných chemických faktorov sa ustanovenia tohto nariadenia vlády vzťahujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.1)
(3)
Na činnosti uvedené v odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu2) bez toho, aby boli dotknuté požiadavky ustanovené týmto nariadením vlády.
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto nariadenia
a)
chemický faktor je chemický prvok alebo zlúčenina, ktoré môžu byť súčasťou zmesi, vyskytujú sa v prírodnom stave alebo sú vyrobené, použité alebo uvoľnené pri akejkoľvek činnosti vrátane vzniknutého odpadu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vyrobené zámerne alebo či sú alebo nie sú uvedené na trh,
b)
nebezpečný chemický faktor je
1.
chemický faktor, ktorý spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná chemická látka alebo nebezpečná chemická zmes podľa osobitného predpisu3) bez ohľadu na to, či je alebo nie je tento faktor klasifikovaný podľa tohto predpisu,3) okrem faktorov, ktoré spĺňajú iba kritériá klasifikácie ako nebezpečné pre životné prostredie,
2.
chemický faktor, ktorý nespĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná chemická látka alebo nebezpečná chemická zmes podľa osobitného predpisu,3) ale ktorý môže pre svoje fyzikálno-chemické, chemické alebo toxikologické vlastnosti a spôsob použitia alebo výskytu na pracovisku predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, vrátane chemického faktora, pre ktorý sa ustanovuje najvyššie prípustný expozičný limit (§ 3 ods. 1),
c)
činnosť súvisiaca s chemickými faktormi je práca, pri ktorej sa používajú alebo sa majú používať chemické faktory pri akomkoľvek postupe, vrátane výroby, manipulácie, skladovania, prepravy, zneškodňovania, úpravy, obchodovania a iného zaobchádzania alebo ktoré vznikajú pri takejto činnosti,
d)
najvyššie prípustný expozičný limit je najvyššie prípustná hodnota časovo váženého priemeru koncentrácie chemického faktora vo vzduchu dýchacej zóny zamestnanca vo vzťahu k určenému referenčnému času,
e)
biologická medzná hodnota je limitná hodnota koncentrácie príslušného chemického faktora, jeho metabolitu alebo indikátora účinku v príslušnom biologickom materiáli,
f)
zdravotný dohľad je individuálne hodnotenie zdravotného stavu zamestnanca vo vzťahu k jeho expozícii špecifickému chemickému faktoru pri práci,
g)
nebezpečnosť je prirodzená vnútorná vlastnosť chemického faktora, ktorá môže spôsobiť poškodenie zdravia,
h)
riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia v prípade použitia chemických faktorov alebo v prípade expozície zamestnancov chemickým faktorom pri práci.
§ 3
Najvyššie prípustné expozičné limity a biologické medzné hodnoty
(1)
Najvyššie prípustné expozičné limity sú uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Biologické medzné hodnoty sú uvedené v prílohe č. 2.
§ 4
Posudzovanie rizika
(1)
Zamestnávateľ je povinný zisťovať prítomnosť nebezpečných chemických faktorov na pracovisku, a ak sú prítomné,
a)
posúdiť akékoľvek riziko vyplývajúce z týchto faktorov,
b)
vyžiadať si dodatočné informácie o bezpečnosti a ochrane zdravia potrebné na posúdenie akéhokoľvek rizika od dodávateľov alebo z iných dostupných zdrojov; tieto informácie musia obsahovať špecifické posúdenia týkajúce sa rizika pre užívateľov podľa osobitného predpisu.3)
(2)
Posúdenie rizika podľa odseku 1 zahŕňa
a)
identifikáciu nebezpečných vlastností chemických faktorov s uvedením fyzikálnych, fyzikálno-chemických, toxikologických a ďalších významných vlastností chemických faktorov z hľadiska bezpečnosti a zdravia poskytovanú dodávateľom podľa osobitného predpisu,4)
b)
úroveň, druh a trvanie expozície chemickým faktorom,
c)
podmienky práce súvisiace s chemickými faktormi vrátane ich množstva,
d)
najvyššie prípustné expozičné limity alebo biologické medzné hodnoty (§ 3) a ich dodržanie,
e)
závery z vykonaného zdravotného dohľadu, ak sú dostupné,
f)
charakterizáciu rizika pre zamestnancov s prihliadnutím na osobitné skupiny zamestnancov5) vrátane uvedenia pracovných činností, ktoré predstavujú zvýšené riziko pre zamestnancov,6)
g)
plán riadenia rizika s uvedením účinnosti vykonaných alebo zamýšľaných preventívnych a ochranných opatrení podľa § 5 a 6.
(3)
Na základe posúdenia rizika je zamestnávateľ povinný vypracovať posudok o riziku. Podľa miery rizika posudok o riziku môže obsahovať zdôvodnenie zamestnávateľa, že charakter a rozsah rizika týkajúceho sa chemických faktorov si nevyžadujú ďalšie podrobnejšie posúdenie. Posúdenie rizika sa musí aktualizovať pri každej zmene, ktorá môže ovplyvniť riziko, alebo ak závery zdravotného dohľadu preukážu, že je to potrebné.
(4)
Do posudzovania rizika sa musia zahrnúť aj činnosti, najmä údržba a opravy, pri ktorých napriek vykonaniu technických opatrení možno predvídať významnú expozíciu alebo ktoré môžu mať za následok škodlivé účinky na zdravie alebo vplyv na bezpečnosť.
(5)
Pri činnostiach súvisiacich s expozíciou viacerým nebezpečným chemickým faktorom sa riziko musí posúdiť na základe rizika, ktoré predstavuje kombinácia všetkých týchto faktorov.
(6)
Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu riziko, zamestnávateľ je povinný vykonať opatrenia podľa § 6 a 7 a zabezpečiť zdravotný dohľad podľa § 12, ak v odseku 7 nie je ustanovené inak.
(7)
Plnenie povinností podľa odseku 6 sa nevyžaduje, ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu, že vzhľadom na množstvo nebezpečných chemických faktorov na pracovisku je len malé riziko vyplývajúce z týchto faktorov, pričom dodržiavanie všeobecných zásad prevencie rizika (§ 5) je dostatočné na zníženie tohto rizika.
(8)
Ak ide o novú činnosť súvisiacu s nebezpečnými chemickými faktormi, práca sa môže začať až po posúdení rizika vyplývajúceho z tejto činnosti. Ustanovenia odsekov 6 a 7 platia rovnako.
§ 5
Všeobecné zásady prevencie rizika
Zamestnávateľ je povinný pri činnosti súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi okrem všeobecných zásad prevencie ustanovených osobitným predpisom7) vylúčiť riziko alebo ho znížiť na najnižšiu možnú mieru
a)
vhodným usporiadaním pracoviska,
b)
používaním vhodných pracovných prostriedkov8) pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi a postupmi údržby a opráv, ktoré zabezpečia ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku,
c)
znížením počtu zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť exponovaní nebezpečným chemickým faktorom na najnižšiu možnú mieru,
d)
obmedzením dĺžky a intenzity expozície zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom na najnižšiu možnú mieru,
e)
primeranými hygienickými opatreniami,9)
f)
znížením množstva nebezpečných chemických faktorov na pracovisku na množstvo nevyhnutne potrebné pre daný druh práce,
g)
vhodnými pracovnými postupmi, v ktorých sú zahrnuté opatrenia na bezpečnú manipuláciu, skladovanie a prepravu nebezpečných chemických faktorov a odpadu obsahujúceho takéto chemické faktory na pracovisku.
§ 6
Špecifické ochranné a preventívne opatrenia
(1)
Zamestnávateľ je povinný vylúčiť riziko nahradením nebezpečných chemických faktorov takými chemickými faktormi alebo postupmi, ktoré v podmienkach použitia nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov.
(2)
Ak povaha činnosti neumožňuje vylúčiť riziko podľa odseku 1, zamestnávateľ je povinný na základe posúdenia rizika podľa § 4 ods. 1 a 2 zabezpečiť zníženie rizika na najnižšiu možnú mieru vykonaním ďalších ochranných a preventívnych opatrení. Tieto opatrenia musia zahŕňať v poradí dôležitosti
a)
vhodné pracovné postupy, technické systémy riadenia a používanie primeraných pracovných prostriedkov a materiálov na vylúčenie alebo minimalizovanie uvoľňovania nebezpečných chemických faktorov do pracovného prostredia,
b)
uplatňovanie kolektívnych ochranných opatrení pri zdroji rizika, ako je odsávanie a uplatňovanie primeraných organizačných opatrení,
c)
uplatňovanie individuálnych ochranných opatrení vrátane účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ak expozícii nemožno predísť iným spôsobom.
(3)
Súčasťou opatrení podľa odseku 2 je zdravotný dohľad, ktorý zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov podľa § 12 s prihliadnutím na povahu rizika.
(4)
Ak zamestnávateľ nepreukáže inými spôsobmi posúdenia rizika splnenie primeraných ochranných a preventívnych opatrení podľa odseku 2, je povinný vykonávať pravidelne a pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá môže ovplyvniť expozíciu zamestnancov, meranie chemických faktorov, ak môžu predstavovať riziko pre zamestnancov, najmä vo vzťahu k najvyššie prípustným expozičným limitom (§ 3 ods. 1).
(5)
Výsledky merania chemických faktorov je zamestnávateľ povinný zohľadniť pri posudzovaní rizika a plnení povinností vyplývajúcich z výsledkov posudzovania rizika (§ 4). Pri prekročení najvyššie prípustného expozičného limitu (§ 3 ods. 1) je zamestnávateľ povinný bezodkladne vykonať preventívne a ochranné opatrenia na zníženie rizika.
(6)
Na základe celkového posúdenia rizík (§ 4) a všeobecných zásad prevencie rizika (§ 5) je zamestnávateľ povinný vykonať technické a organizačné opatrenia primerané povahe činnosti vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom reagujúcich chemických faktorov a zabezpečiť ochranu zamestnancov pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ich fyzikálno-chemických vlastností, najmä
a)
zabrániť vzniku nebezpečných koncentrácií horľavých faktorov alebo nebezpečného množstva chemicky nestálych faktorov na pracovisku alebo vtedy, ak to charakter práce neumožňuje,
b)
vylúčiť na pracovisku zdroje vznietenia, ktoré by mohli spôsobiť požiar alebo výbuch, alebo nepriaznivé podmienky, ktoré by mohli zapríčiniť, že chemicky nestále faktory alebo ich zmesi vyvolajú škodlivé fyzikálne účinky, a
c)
zmierniť škodlivé účinky na bezpečnosť a zdravie zamestnancov v prípade požiaru alebo výbuchu spôsobeného vznietením horľavých látok alebo zmierniť škodlivé fyzikálne účinky vyvolané chemicky nestálymi látkami alebo zmesami látok.
(7)
Pracovné prostriedky a ochranné systémy na pracovisku s nebezpečenstvom výbuchu musia spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými predpismi.10) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočnú kontrolu pracoviska, vybavenia a strojného zariadenia, opatrení na zabránenie výbuchu a systému záchranných prác.
§ 7
Opatrenia pri haváriách a mimoriadnych situáciách
(1)
Zamestnávateľ je povinný vypracovať na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov havarijný plán na vykonanie primeraných opatrení pre prípad vzniku havárie a mimoriadnej situácie (ďalej len „udalosť“) bez toho, aby boli dotknuté všeobecné povinnosti ustanovené osobitným predpisom.11) Tieto opatrenia zahŕňajú odborný výcvik opakovaný v pravidelných intervaloch a zabezpečenie primeraného vybavenia prvej pomoci.
(2)
V prípade vzniku udalosti je zamestnávateľ povinný bezodkladne vykonať opatrenia na zmiernenie jej následkov, o týchto opatreniach informovať zamestnancov a bezodkladne vykonať primerané nápravné opatrenia.
(3)
V zasiahnutom priestore môžu dočasne pracovať iba tí zamestnanci, ktorí sú určení na vykonanie opráv a inej nevyhnutnej práce. Takýmto zamestnancom je zamestnávateľ povinný poskytnúť primerané osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu dýchacích orgánov a na ochranu celého tela,12) ktoré musia používať až do odstránenia príčin a následkov udalosti.
(4)
Zamestnávateľ bez toho, aby boli dotknuté povinnosti ustanovené osobitným predpisom,11) je povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie varovných a iných komunikačných systémov potrebných na signalizovanie zvýšeného rizika, aby bolo možné bezodkladne začať odstraňovať následky udalosti, poskytovať pomoc a začať záchranné práce a únikové práce, ak sú potrebné.
(5)
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostupnosť informácií o opatreniach pre prípad udalosti; prístup k týmto informáciám musia mať vnútorné aj vonkajšie havarijné a záchranné služby.
(6)
Informácie podľa odseku 5 musia obsahovať
a)
včasné upozornenie na príslušné nebezpečenstvá pri práci, spôsob identifikácie nebezpečenstva, preventívne opatrenia a postupy, aby záchranné služby mohli pripraviť vlastné postupy a preventívne opatrenia, a
b)
všetky dostupné informácie týkajúce sa špecifických nebezpečenstiev, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v čase udalosti, a informácie o pripravených postupoch.
§ 8
Špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní veľmi toxických látok a zmesí a toxických látok a zmesí
(1)
Miestnosť, v ktorej sa skladujú toxické látky a zmesi alebo veľmi toxické látky a zmesi,13) musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu a nesmú sa v nej skladovať
a)
humánne lieky, veterinárne lieky a liečivá,15)
b)
omamné látky, psychotropné látky a prípravky,16)
c)
potraviny,17)
d)
krmivá,18)
e)
výbušniny19) a
f)
horľavé látky.19)
(2)
Veľmi toxické látky a zmesi možno skladovať v jednej miestnosti s inými látkami a zmesami, ktoré nie sú toxické, okrem látok uvedených v odseku 1 písm. a) až f), len za predpokladu, že sú uložené v uzamknutej schránke určenej výhradne na skladovanie veľmi toxických látok a zmesí. S toxickými látkami a zmesami sa môžu veľmi toxické látky a zmesi skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke, ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena, ak taký spôsob skladovania schválil príslušný úrad verejného zdravotníctva.21)
(3)
Toxické látky a zmesi možno skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke s látkami alebo zmesami, ktoré nie sú toxické, okrem látok uvedených v odseku 1 písm. a) až f), ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena.
(4)
Toxické látky a zmesi a veľmi toxické látky a zmesi umiestnené v cisternách, v obdobných veľkokapacitných kontajneroch alebo v obaloch možno skladovať v uzavretých priestoroch zabezpečených proti nepriaznivým klimatickým podmienkam, proti škodlivému pôsobeniu týchto látok a zmesí na okolie a proti vniknutiu nepovolaných osôb do týchto priestorov.
(5)
Veľmi toxické látky a zmesi možno vydávať zo skladu len na žiadanku podpísanú zamestnancom, ktorý riadi práce s veľmi toxickými látkami a zmesami. Nepoužité veľmi toxické látky a zmesi sa musia po ukončení pracovnej zmeny vrátiť do skladu. Množstvo veľmi toxických látok a zmesí sa musí evidovať spôsobom, ktorý zaručí spoľahlivú evidenciu záznamov o každom príjme a výdaji týchto látok a zmesí.
§ 9
Zákaz niektorých činností s vybranými chemickými faktormi
(1)
Na predchádzanie riziku zamestnancov z expozície vybraným chemickým faktorom a z pracovných činností súvisiacich s takýmito faktormi je zakázaná výroba a používanie vybraných chemických faktorov na účely uvedené v prílohe č. 3.
(2)
Výnimku z ustanovenia odseku 1 môže povoliť príslušný orgán verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu22) na základe žiadosti zamestnávateľa, ak ide o
a)
použitie výhradne na účely vedeckého výskumu a testovania vrátane analýz,
b)
činnosti zamerané na vylúčenie chemických faktorov prítomných vo forme vedľajších produktov alebo odpadových produktov,
c)
výrobu vybraných chemických faktorov podľa odseku 1 ako medziproduktu a na takéto použitie.
(3)
Výroba a použitie chemických faktorov ako medziproduktov v prípadoch ustanovených v odseku 2 sa musí uskutočniť v samostatnom uzatvorenom systéme, z ktorého možno takéto chemické faktory odoberať iba v miere nevyhnutnej na monitorovanie výrobného procesu alebo na údržbu tohto systému.
(4)
Žiadosť o výnimku obsahuje
a)
odôvodnenie žiadosti,
b)
množstvo chemického faktora, ktorý sa ročne použije,
c)
opis navrhovaných pracovných činností, pracovných postupov, pracovných procesov alebo chemických reakcií,
d)
predpokladaný počet zamestnancov pri výkone tejto činnosti,
e)
návrh preventívnych opatrení na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov a
f)
prijaté technické a organizačné opatrenia na predchádzanie expozícii zamestnancov vybraným chemickým faktorom.
§ 10
Informovanie zamestnancov
(1)
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci23) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia osobitného predpisu,24)
a)
údaje získané z posúdenia rizík podľa § 4 a ďalšie informácie vždy vtedy, ak nastali na pracovisku zmeny, ktoré vedú k zmene týchto údajov,
b)
informácie o
1.
kolektívnych preventívnych opatreniach vykonaných alebo navrhnutých na predchádzanie expozícii alebo zníženie expozície chemickým faktorom,
2.
individuálnych opatreniach vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré musia používať,
3.
opatreniach v prípade nepredvídanej udalosti,
4.
výsledkoch meraní nebezpečných chemických faktorov v pracovnom ovzduší a v biologickom materiáli vo vzťahu k najvyššie prípustným expozičným limitom a biologickým medzným hodnotám,
5.
výskyte chorôb z povolania na pracovisku a ich príčinách,
6.
možnostiach zabezpečenia zdravotného dohľadu,
7.
určených postupoch práce a spôsoboch správania sa, ktoré musia zamestnanci dodržiavať v záujme vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti iných zamestnancov na pracovisku,
c)
prístup ku kartám bezpečnostných údajov, ktoré poskytuje dodávateľ chemických látok alebo zmesí podľa osobitného predpisu,4)
d)
prístup k záznamom o expozícii.
(2)
Informácie podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný poskytovať primerane k výsledku posúdenia rizík podľa § 4 a s prihliadnutím na vykonávanú prácu individuálne formou inštruktáží, poučení a pokynov; kolektívne formou školení, kurzov a praktického výcviku.
(3)
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom informácie podľa odseku 1 pred začiatkom práce súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi a opakovane s prihliadnutím na meniace sa podmienky, a to najmenej jedenkrát ročne.
(4)
Ak prepravné obaly a potrubia s nebezpečnými chemickými faktormi používané na pracovisku nie sú označené v súlade s osobitnými predpismi,25) zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ich označenie tak, aby bol jednoznačne identifikovateľný ich obsah vrátane charakteru obsahu a s ním spojeným nebezpečenstvom.
§ 11
Prevádzkový poriadok
Zamestnávateľ vypracuje prevádzkový poriadok, ktorý podlieha schvaľovaniu podľa osobitných predpisov25a) a ktorý obsahuje
a)
posudok o riziku (§ 4 ods. 3),
b)
údaje o umiestnení zariadenia alebo pracoviska, na ktorom sa vyskytujú nebezpečné chemické faktory,
c)
bezpečné pracovné a technologické postupy a pracovné prostriedky pre jednotlivé pracovné činnosti vrátane postupov údržby, bezpečnej manipulácie, skladovania a prepravy v rámci pracoviska a zneškodňovania odpadov s obsahom nebezpečných chemických faktorov,
d)
ochranné a preventívne opatrenia na vylúčenie alebo zníženie rizika vrátane technických kontrolných systémov na zabránenie úniku nebezpečných chemických faktorov, ich vznieteniu alebo výbuchu (§ 5 a 6),
e)
havarijný plán (§ 7 ods. 1),
f)
pokyny a vybavenie pre prvú pomoc,
g)
spôsob a frekvenciu školení zamestnancov.
§ 12
Zdravotný dohľad
(1)
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zdravotný dohľad podľa osobitného predpisu25b) pre zamestnancov pri práci, pri ktorej dochádza k expozícii chemickým faktorom, ak na základe posúdenia rizík podľa § 4 zistí riziko pre ich zdravie; súčasťou zdravotného dohľadu sú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.25c)
(2)
Zdravotný dohľad sa musí zabezpečiť pred expozíciou a v pravidelných intervaloch počas expozície tak, aby bolo možné jeho výsledky zohľadniť pri uplatňovaní ochranných a preventívnych opatrení.
(3)
Zdravotný dohľad je primeraný, ak
a)
expozíciu zamestnanca nebezpečnému chemickému faktoru možno dať do príčinnej súvislosti so zisteným ochorením alebo škodlivým účinkom na zdravie,
b)
je pravdepodobné, že ochorenie alebo škodlivý účinok na zdravie sa môže vyskytnúť za určitých pracovných podmienok,
c)
vyšetrovacia technika predstavuje malé riziko pre zamestnancov,
d)
existujú štandardné vyšetrovacie metódy na zisťovanie príznakov ochorení alebo škodlivých účinkov na zdravie.
(4)
Ak ide o prácu s nebezpečnými chemickými faktormi, pre ktoré je ustanovená záväzná biologická medzná hodnota (§ 3 ods. 2), zdravotný dohľad sa musí vykonať v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2. Zamestnávateľ je povinný o tejto požiadavke informovať zamestnancov pred ich zaradením na prácu spojenú s expozíciou takýmto nebezpečným chemickým faktorom.
(5)
Každý zamestnanec, u ktorého sa vykonáva zdravotný dohľad, musí mať založený a aktualizovaný osobný zdravotný záznam a záznam o expozícii. Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii musia obsahovať súhrn výsledkov vykonanej lekárskej preventívnej prehliadky, všetkých reprezentatívnych údajov o expozícii, biologického monitorovania a skutočností dôležitých na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu.
(6)
Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii sa musia viesť a uchovávať 20 rokov od skončenia práce v riziku expozície nebezpečným chemickým faktorom. Údaje z týchto záznamov sa musia sprístupňovať na požiadanie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(7)
Po ukončení činnosti je zamestnávateľ povinný zdravotné záznamy a záznamy o expozícii odovzdať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(8)
Ak sa na základe zdravotného dohľadu zistí u zamestnanca ochorenie alebo škodlivé zdravotné účinky, ktoré lekár vykonávajúci zdravotný dohľad považuje za následok expozície nebezpečnému chemickému faktoru, alebo ak sa zistí prekročenie záväznej biologickej medznej hodnoty, lekár vykonávajúci zdravotný dohľad musí zamestnanca informovať o výsledkoch vrátane odporúčania týkajúceho sa zdravotného dohľadu, ktorému by sa mal zamestnanec podrobiť po skončení práce v riziku expozície nebezpečnému chemickému faktoru.
(9)
Na základe zistenia podľa odseku 8 je zamestnávateľ povinný
a)
vykonať revíziu posúdenia rizika podľa § 4,
b)
vykonať revíziu opatrení prijatých podľa § 5 a 6 s cieľom vylúčiť alebo znížiť riziká,
c)
zohľadniť odporúčanie lekára vykonávajúceho zdravotný dohľad alebo príslušného orgánu verejného zdravotníctva pri uplatňovaní akýchkoľvek ochranných a preventívnych opatrení vrátane možnosti preložiť zamestnanca na inú prácu, pri ktorej nie je riziko ďalšej expozície,
d)
zabezpečiť zdravotný dohľad u všetkých zamestnancov, ktorí boli podobne exponovaní.
(10)
V prípadoch ustanovených v odseku 8 lekár vykonávajúci zdravotný dohľad môže navrhnúť, aby sa exponovaní zamestnanci podrobili lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, ak ju už nenariadil príslušný orgán verejného zdravotníctva.
§ 13
Konzultácie a účasť zamestnancov
Konzultácie a účasť zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pri riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v riziku expozície chemickým faktorom sa vykonávajú podľa osobitného predpisu.26)
§ 14
Preberanie právnych aktov Európskych spoločenstiev
Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.
§ 15
Účinnosť
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.
v z. Pál Csáky v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ EXPOZIČNÉ LIMITY CHEMICKÝCH FAKTOROV V PRACOVNOM OVZDUŠÍ
1.
Najvyššie prípustné expozičné limity plynov, pár a aerosólov v pracovnom ovzduší (NPEL)
Tabuľka č. 1
Por.
číslo
Chemická
látka
CAS NPEL Poznámka
priemerný krátkodobý
ppm mg.m-3 ppm mg.m-3
1. Acetaldehyd (etanál) 75-07-0 50 91
2. Acetanhydrid
(anhydrid kyseliny octovej)
108-24-7 5 21
3. Acetón (propanón) 67-64-1 500 1 210
4. Acetonitril
(etánnitril, nitril kyseliny etánovej, metylkyanid)
75-05-8 40 70 K
5. Akroleín (propenál) 107-02-8 0,1 0,23
6. Aldrin 309-00-2 0,25 K
7. Alylalkohol
(prop-2-én-1-ol)
107-18-6 2 4,8 5 12,1 K
8. 2-Aminoetanol 141-43-5 1 2,5 3 7,6 K
9. 2-Aminopyridín 504-29-0 0,5 2
10. Amoniak 7664-41-7 20 14 50 36
11. Amylalkohol (pentanol) – izoméry 30899-19-5 20 73 80 292
12. Anilín 62-53-3 2 7,7 K
13. Antimón a jeho anorganické zlúčeniny ako Sb 7440-36-0 0,5
14. Antimonovodík 7803-52-3 0,05 0,3
15. ANTU
(a-naftyltiourea)
86-88-4 0,3
16. Azid sodný 26628-22-8 0,1 0,3 K
17. Bárium
zlúčeniny rozpustné ako Ba
7440-39-3 0,5
18. 1,4-Benzochinón (chinón,
p-benzochinón)
106-51-4 0,1 0,4 S
19. Bifenyl 92-52-4 0,16 1 K
20. Bisfenol A
(inhalovateľná frakcia)
80-05-7 10,0
21. Bróm 7726-95-6 0,1 0,7
22. Brómetán
(etylbromid)
74-96-4 890
23. Brómmetán
(metylbromid)
74-83-9 1 4 K
24. Brómchlórmetán 74-97-5 200 1 100 K
25. Bromovodík 10035-10-6 2 6,7
26. Butanón
(etylmetylketón)
78-93-3 200 600 300 900
27. Butántiol 109-79-5 0,5 1,9 1 3,8
28. 2-Butoxyetanol
(butylglykol)
111-76-2 20 98 50 246 K
29. 2-Butoxyetyl acetát
(butylglykol acetát)
112-07-2 20 133 50 333 K
30. Butylacetáty            
n-Butylacetát 123-86-4 100 500 150 700
sek-Butylacetát 105-46-4 100 500 150 700
izo-Butylacetát 110-19-0 100 500 150 700
terc-Butylacetát 540-88-5 100 500 150 700
31. n-Butylakrylát 141-32-3 2 11 10 53 S
32. Butylalkoholy
(butanoly)
           
n-Butanol 71-36-3 100 310
sek-Butanol 78-92-2 100 310
izo-Butanol 78-83-1 100 310
terc-Butanol 75-65-0 20 62 80 250
33. Butyldiglykol
2-(2-butoxyetoxy)etanol
112-34-5 10 67,5 15 101,2
34. p-terc-Butylfenol (ptBP) 98-54-4 0,08 0,5
35. terc-Butyl-metyl-éter 1634-04-4 50 183,5 100 367
36. 4-terc-Butyltoluén (p-terc-butyltoluén) 98-51-1 10 60
37. Cín
zlúčeniny anorganické (ako Sn)
7440-31-5 2 4
38. Cín
zlúčeniny organické (ako Sn)
7440-31-5 0,1 0,2 K
39. Cyklohexán 110-82-7 200 700
40. Cyklohexanol 108-93-0 50 210 K
41. Cyklohexanón 108-94-1 10 41 20 82 K
42. Cyklohexén 110-83-8 300 1 000
43. Cyklohexylamín
(cyklohexánamín)
108-91-8 5 20 10 40
44. DDT (dichlórdifenyltrichlór etán) 50-29-3 1 8 K
45. Desflurán 57041-67-5 10 70 20 140
46. Dibenzoyldioxidán
(dibenzoylperoxid)
94-36-0 5
47. Diborán 19287-45-7 0,1 0,1
48. Dibutylftalát 84-74-2 3 5
49. Dieldrin 60-57-1 0,25 K
50. Dietylamín 109-89-7 5 15 10 30
51. 2-Dietylamínoetanol 100-37-8 5 24 K
52. Dietylénglykol
(2,2´-oxydietanol)
111-46-6 10 44 20 90
53. Dietylénglykoldimetyléter 111-96-6 5 28 10 56 K
54. Dietyléter 60-29-7 100 308 200 616
55. Di-(2-etylhexyl)ftalát (DEHP) 117-81-7 3 5
56. Difenyléter 101-84-8 1 7,1
57. 1,2-Dichlórbenzén
(o-dichlórbenzén)
95-50-1 20 122 50 306 K
58. 1,4-Dichlórbenzén
(p-dichlórbenzén)
106-46-7 20 122 50 306
59. Dichlórdietyléter 111-44-4 10 59 K
60. 1,1-Dichlóretán 75-34-3 100 412 K
61. 1,1-Dichlóretén (dichlóretylén) 75-35-4 5 20 10 40
62. 1,2-Dichlóretén
(1,2-dichlóretylén)
540-59-0 200 800 250 1 010
63. Dichlórmetán (metylénchlorid) 75-09-2 100 350
64. Dichlórvos
(2,2-dichlórvinyl dimetyl fosfát)
62-73-7 0,11 1 K
65. N,N-Dimetylacetamid 127-19-5 10 36 20 72 K
66. Dimetylamín 124-40-3 2 3,8 5 9,4
67. N,N-Dimetylanilín 121-69-7 5 25 10 50 K
68. 1,3-Dimetylbutylacetát 108-84-9 50 300
69. Dimetyléter 115-10-6 1 000 1 920
70. N,N-Dimetylformamid 68-12-2 5 15 10 30 K
71. 2,2-Dimetylpropán
(neopentán)
463-82-1 1 000 3 000
72. Dinitrobenzén
(všetky izoméry)
25154-54-5 0,15 1 K
73. 1,4-Dioxán 123-91-1 20 73
74. Endrin 72-20-8 0,1 K
75. Enflurán 13838-16-9 10 80 20 150
76. Etántiol
(etylmerkaptán)
75-08-1 0,5 1,3 1,0 2,6
77. 2-Etoxyetanol
(etylglykol)
110-80-5 2 8 K
78. 2-Etoxyetyl acetát
(etylglykol acetát)
111-15-9 2 11 K
79. Etylacetát
(octan etylový)
141-78-6 150 500 300 1 100
80. Etylakrylát 140-88-5 5 21 10 42 S
81. Etylalkohol
(etanol)
64-17-5 500 960 1 000 1 920
82. Etylamín
(etánamín)
75-04-7 5 9,4
83. Etylbenzén 100-41-4 100 442 200 884 K
84. Etyléndiamín
(etán-1,2-diamín)
107-15-3 10 25 S
85. Etylénglykol (etán-1,2-diol) 107-21-1 20 52 40 104 K
86. Etylénglykol dinitrát
(nitroglykol dinitrát etylénglykolu)
628-96-6 0,05 0,32 0,1 0,6 K
87. Etylénchlórhydrín
(2-chlóretanol)
107-07-3 1 3,3 K
88. Etylformiát (mravčan etylový) 109-94-4 100 310 K
89. Fenol 108-95-2 2 8 4 16 K
90. p-Fenyléndiamín (benzén-1,2-diamín) 106-50-3 0,1 S
91. Fluór 7782-41-4 1,0 1,58 2 3,16
92. 2-Fenylpropén 98-83-9 50 246 100 492
93. Fluorid sírový 2551-62-4 1 000 6 100
94. Fluoridy – anorganické
(ako F)
  2,5
95. Fluórovodík, kyselina fluorovodíková
(ako F)
7664-39-3 1,8 1,5 3 2,5
96. Formaldehyd
(metanál)
50-00-0 0,3 0,37 0,6 0,74 S
97. Fosfor – žltý, biely 12185-10-3 0,05 0,1
98. Fosforovodík (fosfín) 7803-51-2 0,1 0,14 0,2 0,28
99. Fosgén
(chlorid karbonylu)
75-44-5 0,02 0,08 0,1 0,4
100. Freóny            
Trichlórfluormetán (freón 11) 75-69-4 500 3 000 750 4 500
Dichlórdifluórmetán (freón 12) 75-71-8 1 000 4 100 1 250 5 100
Trifluórbrómmetán
(freón 13B1)
75-63-8 1 000 6 200
Dichlórfluórmetán
(freón 21)
75-43-4 10 43 20 86
Monochlórdifluórmetán (chlórdifluórmetán, freón 22) 75-45-6 1 000 3 600
1,2-Dichlór-1,1,2,2-tetrafluóretán
(freón 114)
76-14-2 1 000 7 100 1 250 8 890
1,1,1,2-Tetrachlór-2,2-difluóretán
(freón 112a)
76-11-9 200 1 700 400 3 400
1,1,2,2-Tetrachlór-1,2-difluóretán
(freón 112)
76-12-0 200 1 700 400 3 400
101. Ftalanhydrid
(anhydrid kyseliny ftalovej)
85-44-9 1 S
102. Furfural
(furán-2-karbaldehyd)
98-01-1 2 7,9 K
103. Furfurylalkohol
(furán-2-ylmetanol)
98-00-0 10 41 K
104. Gáfor (bornán-2-ón) 76-22-2 2 13 4 26
105. Glutaraldehyd (pentándiál) 111-30-8 0,05 0,2 0,05  0,2 S
106. Glycerín 56-81-5 10
107. Guma, komponenty: 9006-04-6          
Ditiokarbamáty (dietylditiokarbamát) 148-18-5 2,0 S
p-Fenylendiamínové zlúčeniny (PPD) 106-50-3 0,1 S
Tiazoly (merkaptobenztiazol) 49-30-4 4,0 S
Tiuramy (tetrametyltiuram disulfid) 137-26-8 1,0 S
108. Halotan
(2-bróm-2-chlór-1,1,1-trifluóretán)
151-67-7 5 40 10 80
109. Heptachlór 76-44-8 0,05 0,4  K
110. n-Heptán 142-82-5 500 2085
111. Heptán-2-ón
(metylpentylketón)
110-43-0 50 238 100 475 K
112. Heptán-3-ón
(etylbutylketón)
106-35-4 20 95
113. Hexachlór-1,3-butadién 87-68-3 0,02 0,21 K
114. Hexachlóretán 67-72-1 1 9,8 2 19,6 K
115. Hexachlórcyklohexán, HCH
(izoméry a a b)
319-84-6 319-85-7 0,5 4 K
116. Hexán
všetky izoméry okrem n-hexánu
  500 1 800 1 000 3 600
117. n-Hexán 110-54-3 20 72 40 140
118. 2-Hexanón (metyl-n-butylketón) 591-78-6 5 21
119. Hexón (izobutylmetylketón) 108-10-1 20 83 40 166 K
120. Hliník
kovový, oxid hlinitý, hydroxid hlinitý
inhalovateľná frakcia – prach
respirabilná frakcia – prach
 
7429-90-5
1344-28-1
21645-51-2
 
 

 
 
4
1,5
 
 

 
 

 
 
121. Hliník, alkylzlúčeniny   2
122. Hliník, rozpustné soli   2
123. Hydrid lítny 7580-67-8 0,025
124. Hydrochinón (benzén-1,4-diol) 123-31-9 2 K
125. Hydroxid sodný 1310-73-2 2
126. Hydroxid vápenatý 1305-62-0 5
127. Chlór 7782-50-5 0,5 1,5
128. Chlóracetaldehyd 107-20-0 1 3 K
129. Chlórbenzén 108-90-7 5 23 15 70
130. Chloroprén
(2-chlórbuta-1,3-dién)
126-99-8 5 18 K
131. Chlóretán 75-00-3 100 268
132. Chlorid fosforečný 10026-13-8 1
133. Chloroform
(trichlórmetán)
67-66-3 2 10 K
134. 3-Chlórpropén
(alylchlorid)
107-05-1 1 3 K
135. Chlorovodík 7647-01-0 5 8 10 15
136. Chróm anorg. zlúč. chrómu (II) a (III)
– nerozpustné (ako Cr)
7440-47-3 2
137. Izoflurán 26675-46-7 10 80 20 150
138. Izokyanáty            
Hexametylén-1,6-diizokyanát (HDI) 822-06-0 0,005 0,035 S
4,4’-Metyléndifenylizokyanát (MDI) 101-68-8 0,002 0,03 S
Metylizokyanát (MIC) 624-83-9 0,02
Toluén-2,4-diizokyanát (TDI) 584-84-9 0,002 0,014 S
Trimetylhexametylén diizokyanát 28679-16-5 0,002 0,017 S
139. Izopropylalkohol
(propán-2-ol)
67-63-0 200 500 400 1 000
140. Izopropylamín
(propán-2-amín)
75-31-0 5 12 10 24
141. Izopropylbenzén
(kumén)
98-82-8 20
 
100
 
50 250 K
142. Jód 7553-56-2 0,1 1,1 0,1 1,1
143. Kaprolaktám
(prach, pary)
105-60-2 10 40
144. Karbid kremíka
(bez obsahu vlákien)
respirabilná frakcia
inhalovateľná frakcia
409-21-2






1,5
4











145. Ketén 463-51-4 0,5 0,9
146. Kobalt a jeho zlúčeniny (ako Co) 7440-48-4 0,05 S
147. Krezol (metylfenoly)
o-Krezol
m-Krezol
p-Krezol
1319-77-3
95-48-7
108-39-4
106-44-5
5 22 K
148. Kyánamid
(karbamonitril)
420-04-2 0,58 1 K
149. Kyanidy (ako CN)
(inhalovateľná frakcia)
  5 K
150. Kyanovodík
(kyselina kyanovodíková)
74-90-8 1,9 2,1 3,8 4,2 K
151. Kyselina dusičná 7697-37-2 1 2,6
152. Kyselina mravčia
(kyselina metánová)
64-18-6 5 9
153. Kyselina octová
(kyselina etánová)
64-19-7 10 25
154. Kyselina fosforečná 7664-38-2 1 2
155. Kyselina pikrová
(2,4,6-trinitrofenol)
88-89-1 0,1 K, S
156. Kyselina propánová
(kyselina propiónová)
79-09-4 10 31 20 62
157. Kyselina sírová (hmla) 7664-93-9 0,05
158. Kyselina šťaveľová
(kyselina etándiová)
144-62-7 1
159. Lakový benzín1)   50 300 100 600
160. Lindán
(hexachlórcyklohexán izomér)
58-89-9 0,1 K
161. Maleínanhydrid
(anhydrid kyseliny maleínovej)
108-31-6 0,1 0,41 S
162. Mangán a jeho anorganické zlúčeniny 7439-96-5 0,5
163. Meď a jej anorganické zlúčeniny
(ako Cu)
inhalovateľná frakcia
respirabilná frakcia a dymy
7440-50-8
 





1
0,2








164. 2-Metoxyetanol
(metylglykol)
109-86-4 1 K
165. 2-(2-metoxyetoxy) etanol 111-77-3 10 50,1 K
166. 2-Metoxyetylacetát
(metylglykol acetát)
110-49-6 1 K
167. 2-Metoxymetyl-etoxypropanol
(dipropylén glykol mono-metyléter)
34590-94-8 50 308 K
168. 1-Metoxypropán-2-ol (propylénglykolmonometyléter) 107-98-2 100 375 150 568 K
169. 2-Metoxypropán-1-ol
(propylénkglykol 2-metyléter)
1589-47-5 5 19 K
170. 2-Metoxypropán-2-yl acetát (propylénglykol 1-metyléter 2-acetát) 108-65-6 50 275 100 550 K
171. 2-Metoxypropylacetát
(propylénglykol 2-metyléter-1-acetát)
70657-70-4 20 110 40 220 K
172. Metylacetát
(octan metylový)
79-20-9 100 310 250 770
173. Metylalkohol
(metanol)
67-56-1 200 260 K
174. Metylacetylén
(metyletín)
74-99-7 1 000 1 650
175. Metylakrylát 96-33-3 5 18 10 36
176. Metylamín
(metánamín)
74-89-5 10 13
177. N-metylanilín 100-61-8 0,5 2,2 1 4,4 K
178. Metylbután
(izopentán)
78-78-4 1 000 3 000
179. 1-Metylbutylacetát (amylacetát) 626-38-0 50 270 100 540
180. Metylcyklohexán 108-87-2 200 810 400 1 620
181. Metylcyklohexanol
(všetky izoméry)
25639-42-3 50 235
182. 2-Metyl-4,6-dinitro-fenol (DNOC) 534-52-1 0,2 K
183. Metylester kyseliny mravčej 107-31-3 50 120
184. 5-Metylhexán-2-ón
(metylizoamylketón)
110-12-3 20 95
185. Metylchlorid
(chlórmetán)
74-87-3 50 100 100 200 K
186. 5-Metyl-3-heptanón 541-85-5 10 53 20 107
187. Metyljodid
(jódmetán)
74-88-4 0,3 2
188. Metyl-merkaptán
(metántiol)
74-93-1 0,5 1 1
189. Metylmetakrylát
(metyl 2-etylpropenoát)
80-62-6 50 100 S
190. 4-Metylpentán-2-ón
(izobutylmetylketón, hexón)
108-10-1 20 83 50 208
191. N-Metyl-2-pyrolidon 872-50-4 10 40 20 80 K
192. Metylstyrén (vinyltoluén)
– všetky izoméry
25013-15-4 100 490 200 980
193. Mevinfos
(metyl 3­(dimetoxyfosfonyloxy)-but-2-enoát)
7786-34-7 0,01 0,093 K
194. Molybdén a jeho zlúčeniny rozpustné
(ako Mo)
7439-98-7 5
195. Molybdén a jeho zlúčeniny nerozpustné (ako Mo)
inhalovateľná frakcia
respirabilná frakcia
7439-98-7


10
5





196. Morfolín 110-91-8 10 36 20 72
197. Naftalén 91-20-3 10 50 15 80 K
198. Nikotín 54-11-5 0,5 1,5 K
199. Nitrobenzén 98-95-3 0,2 1,0 K
200. Nitroglycerín
(glyceroltrinitrát)
55-63-0 0,03 0,3 0,1 0,9 K
201. Nitrotoluén
2-Nitrotoluén
3-Nitrotoluén
4-Nitrotoluén
1321-12-6
88-72-2
99-08-1
99-99-0
1 6 2 11 K
202. Nonány   150 800 200 1 100
203. Oktány   200 900 300 1 400
204. Oleje minerálne2)
kvapalný aerosól, dymy
  5 1
 
15
 
3
205. Olovo a jeho anorganické zlúčeniny
(ako Pb)3)
respirabilná frakcia
inhalovateľná frakcia
7439-92-1




0,15
0,5








206. Olovo a jeho organické zlúčeniny   0,05
  Tetraetylolovo (ako Pb) 78-00-2 0,05 0,2 K
  Tetrametylolovo (ako Pb) 75-74-1 0,05 0,2 K
207. Ortuť a bivalentné anorganické zlúčeniny vrátane oxidu ortuťnatého a chloridu ortuťnatého4)
(ako Hg)
7439-97-6 0,1
208. Ortuť – organické zlúčeniny
(ako Hg)
  0,01 K, S
209. Oxid dusičitý (NO2) 10102-44-0 2 4
210. Oxid dusnatý (NO) 10102-43-9 25 30
211. Oxid dusný (N2O) 10024-97-2 100 183
212. Oxid fosforečný 1314-56-3 1 5
213. Oxid horečnatý
respirabilná frakcia
inhalovateľná frakcia
1309-48-4
 



4
10





214. Oxid chloričitý (chlórdioxid) 10049-04-4 0,1 0,3
215. Oxid osmičelý 20816-12-0 0,0002 0,0021
216. Oxid sírový 7446-11-9 1
217. Oxid siričitý 7446-09-5 0,5 1,3 1 2,7
218. Oxid titaničitý 13463-67-7 5
219. Oxid uhličitý 124-38-9 5 000 9 000
220. Oxid uhoľnatý 630-08-0 30 35 60 70
221. Oxid vanadičný
inhalovateľná frakcia
respirabilná frakcia
1314-62-1


0,2
0,05





222. Oxid vápenatý 1305-78-8 2
223. Oxid zinočnatý, dymy
respirabilná frakcia
1314-13-2

1


1

224. Oxidy železa, dymy (ako Fe)
respirabilná frakcia
inhalovateľná frakcia
1345-25-1
1309-37-1
 



1,5
4





225. Ozón 10028-15-6 0,1 0,2 0,2 0,4
226. Paraquatdichlorid
(paraquat)
1910-42-5 0,1 K
227. Parafín, dymy 8002-74-2 2 6
228. Paratión
(O,O-dietyl-O-4-nitrofenyl tiofosfát)
56-38-2 0,1 K
229. Pentaboran 19624-22-7 0,005 0,013 0,015 0,039
230. Pentakarbonyl železa 13463-40-6 0,1 0,81
231. Pentán 109-66-0 1 000 3 000
232. Pentylacetát
(všetky izoméry)
628-63-7
625-16-1
620-11-1
123-92-2
50
50
50
50
 270
270
270
270
100
100
100
100
540
540
540
540
233. Peroxid vodíka 7722-84-1 1 1,4 2 2,8
234. Piperazín 110-85-0 0,1 0,3
235. Platina – kovová 7440-06-4 1
236. Platina – zlúčeniny rozpustné (ako Pt)   0,001 0,002 S
237. Polyetylénglykol 25322-68-3 1 000
238. Polychlórované bifenyly
(PCB)
  0,1 K
239. Propylacetát
(octan propylový)
109-60-4 100 400 200 800
240. Pyretrum
(vyčistený od citlivých laktónov)
8003-34-7 1
241. Pyridín 110-86-1 5 15
242. Rezorcinol
(benzén-1,3-diol)
108-46-3 10 45 K
243. Selén a jeho anorganické zlúčeniny
(ako Se)
7782-49-2 0,1
244. Selenovodík 7783-07-5 0,02 0,07 0,05 0,17
245. Sevoflurán 28523-86-6 10 80 20 170
246. Silikón
inhalovateľná frakcia
respirabilná frakcia
7440-21-3


10
4





247. Síran (sulfát) bárnatý
inhalovateľná frakcia
respirabilná frakcia
7727-43-7


4
1,5




248. Síran vápenatý
inhalovateľná frakcia
respirabilná frakcia
(anhydrid
dihydrát
sádra)
7778-18-9


7778-18-9
10101-41-4
13397-24-5



4
1,5
 




249. Sírovodík (sulfán) 7783-06-4 5 7 10 14
250. Striebro
kovové
rozpustné zlúčeniny
(ako Ag)

7440-22-4



0,1
0,01





251. Styrén 100-42-5 20 90 50 200
252. Sulfid (sírnik) fosforečný 1314-80-3 1
253. Sulfid uhličitý
(sírouhlík)
75-15-0 5 15 K
254. Sulfidy
(suma dimetyldisulfid, dimetylsulfid, metylmerkaptán)
 
1




255. Sulfotep 3689-24-5 0,1 0,2 K
256. Tálium a jeho rozpustné zlúčeniny
(ako Tl)
7440-28-0 0,1
257. Tantal
inhalovateľná frakcia
respirabilná frakcia
7440-25-7


4
1,5




258. Telúr a jeho zlúčeniny
(ako Te)
13494-80-9 0,1
259. Terpentín
(terpentínový olej)
8006-64-2 100 560 150 850 S
260. Tetrahydrofurán 109-99-9 50 150 100 300 K
261. 1,1,2,2-Tetrachlóretán 79-34-5 1 7 2 14 K
262. Tetrachlóretylén
(tetrachlóretén, perchlóretylén)
127-18-4 25 172 100 690 K
263. Tetrachlórmetán
(chlorid uhličitý)
56-23-5 0,5 3,2 1 6,8 K
264. Tetrakarbonyl niklu 13463-39-3 0,05 0,12 0,1 0,24 K
265. Tetranitrometán 509-14-8 10
266. Toluén 108-88-3 50 192 100 384 K
267. Trietylamín 121-44-8 2 8,4 3 12,6 K
268. 1,2,4-Trichlórbenzén 120-82-1 2 15 5 38 K
269. 1,1,1-Trichlóretán
(metylchloroform)
71-55-6 100 555 200 1 100
270. 1,1,2-Trichlóretán 79-00-5 10 55 20 110 K
271. Trichlorid-oxid fosforečný (chlorid fosforylu) 10025-87-3 0,2 1,3
272. Triglycidyl-izokyanuarát   0,1
273. Trimellitan hydrid 552-30-7 0,04 S
274. Trimetylbenzén (mezitylén)
všetky izoméry
526-73-8
95-63-6
108-67-8
20 100
275. 2,4,6-Trinitrotoluén
TNT (a izoméry v technických zmesiach)
118-96-7 0,011 0,1 0,022 0,2 K
276. Vinylacetát
(octan vinylový)
108-05-4 5 17,6 10 35,2
277. Vinylidénchlorid
(1,1-dichlóretén, dichlóretylén)
75-35-4 5 20 10 40
278. Výfukové plyny5)
akoCO
ako NO2

630-08-0
10102-44-0

20
1

25
2





279. Wolfrám
nerozpustné zlúčeniny
rozpustné zlúčeniny
7440-33-7
 



5
1





280. Xylén, zmiešané izoméry 1330-20-7 50 221 100 442 K
281. o-Xylén 95-47-6 50 221 100 442 K
282. m-Xylén 108-38-3 50 221 100 442 K
283. p-Xylén 106-42-3 50 221 100 442 K
284. Zinok a jeho anorganické
zlúčeniny
respirabilná frakcia
inhalovateľná frakcia


7440-66-6





0,1
2








285.  Zirkón a jeho zlúčeniny (ako Zr) 7440 1
Poznámky:
1.
Najvyššie prípustné expozičné limity chemických faktorov vychádzajú zo záväzných a indikatívnych limitných hodnôt stanovených a revidovaných na úrovni legislatívy EÚ, ktoré zohľadňujú, ale ich neprekračujú (príloha č. 4). Ďalšie limity vychádzajú z národných limitov členských štátov, najmä nemeckých, anglických a švédskych. Sú odvodené z najnovších vedeckých údajov so zreteľom na ochranu zdravia a odporúčaných kritérií Vedeckého výboru pre expozičné limity pri Európskej Komisii (SCOEL), pričom berú do úvahy dostupnosť meracích techník a faktory dosiahnuteľnosti.
2.
Najvyššie prípustný expozičný limit (NPEL) pre chemické faktory je definovaný ako najvyššie prípustná koncentrácia chemického faktora (plynu, pary alebo hmotnostných častíc) v pracovnom ovzduší, ktorá vo všeobecnosti nemá škodlivé účinky na zdravie zamestnancov ani nespôsobí neodôvodnené obťažovanie, napríklad nepríjemným zápachom, a to aj pri opakovanej krátkodobej alebo dlhodobej expozícii denne počas pracovného života.
NPEL pre chemické faktory sú stanovené priemernou hodnotou a krátkodobou hodnotou.
3.
NPEL priemerný predstavuje časovo-vážený priemer koncentrácií nameraných v dýchacej zóne za osemhodinovú pracovnú zmenu a 40-hodinový pracovný týždeň.
4.
NPEL krátkodobý je stanovený na predchádzanie škodlivým zdravotným účinkom alebo iným neočakávaným účinkom (napr. dráždivým, žieravým, narkotickým, obťažujúcim, ovplyvňujúcim činnosť srdca a schopnosť sebazáchovy) spôsobeným krátkodobými opakovanými vrcholovými expozíciami, ktoré nie sú dostatočne kontrolované uplatňovaním osemhodinového priemerného limitu.
5.
NPEL krátkodobý predstavuje časovo-vážený priemer koncentrácií nameraných počas 15-minútového referenčného času, ktorému môžu byť zamestnanci exponovaní kedykoľvek v priebehu pracovnej zmeny (maximálne 4-krát za zmenu a len pri látkach so systémovým účinkom).
NPEL krátkodobý nie je stropný limit ani nezávislý limit, je komplementárnou súčasťou osemhodinového priemerného limitu. Pre chemické faktory, pre ktoré je stanovený priemerný aj krátkodobý limit, musia byť dodržané obidve hodnoty. Pre chemické faktory s výraznými akútnymi dráždivými účinkami je stanovený len krátkodobý NPEL, aby boli zohľadnené zdravotné účinky vznikajúce z krátkodobej expozície.
6.
Najvyššie prípustné expozičné limity plynov, pár a aerosólov s toxickým účinkom sú stanovené nezávisle od teploty a tlaku v ppm (parts per milion – objem vyjadrený počtom objemových častíc plynu v milióne objemových častíc vzduchu) a závisle od týchto premenných v mg.m-3 pri teplote 20 °C a tlaku 101,3 kPa.
Prepočet mg.m-3 na ppm:
koncentrácia v mg.m-3 v ovzduší =  molekulová hmotnosť v g (koncentrácia v ppm),
-----------------------------------
24,1
kde 24,1 = molekulový objem vyjadrený v litroch pri teplote 20 °C a 101,3 kPa.
7.
Najvyššie prípustné expozičné limity pevných aerosólov sú uvedené v mg.m-3.
Najvyššie prípustné expozičné limity pre vláknitý aerosól sú uvedené počtom vlákien na cm3 (vl.cm-3) alebo v mg.m-3.
8.
CAS číslo: medzinárodne stanovené číslo priradené danému chemickému faktoru na účel presnej identifikácie chemickej látky za predpokladu, že údaje boli publikované v odbornej literatúre.
9.
K – znamená, že faktor môže byť ľahko absorbovaný kožou.
Niektoré faktory, ktoré ľahko prenikajú cez kožu, môžu spôsobovať až smrteľné otravy často bez varovných príznakov (napríklad anilín, nitrobenzén, nitroglykol, fenoly a pod.). Pri látkach s významným prienikom cez kožu, či už v podobe kvapalín, alebo pár, je osobitne dôležité zabrániť kožnému kontaktu. Túto cestu vstupu do organizmu je potrebné brať do úvahy pri biologickom monitorovaní.
10.
S – znamená, že faktor môže spôsobiť senzibilizáciu.
Senzibilizujúce účinky majú faktory, ktoré spôsobujú vyšší výskyt precitlivenosti alergického typu. Pri práci s nimi je potrebná osobitná opatrnosť. Dodržiavanie najvyššie prípustných expozičných limitov nezabezpečí, že u vnímavých osôb nevzniknú alergické reakcie.
11.
Respirabilná frakcia aerosólu znamená, že expozícia je meraná ako respirabilná zložka aerosólu, ktorá môže preniknúť až do pľúcnych alveol a pre ktorú je stanovený limit.
12.
Inhalovateľná frakcia znamená, že expozícia je meraná ako inhalovateľná zložka aerosólu (celková koncentrácia), ktorá môže byť vdýchnutá do dýchacích ciest a pre ktorú je stanovený limit.
Vysvetlivky:
1)
Lakový benzín
Toxicita (karcinogenita) závisí od obsahu aromatických uhľovodíkov (benzén, toluén, xylén, etylbenzén, kumén). Limit je stanovený pre lakový benzín, ktorého obsah karcinogénneho benzénu nie je vyšší ako 0,2 obj. % (0,1 hmot. %).
2)
Oleje minerálne
Limit sa vzťahuje na hydraulické a obrábacie kvapaliny a mazivá. Niektoré oleje môžu obsahovať polycyklické aromatické uhľovodíky a pri zahrievaní ich môžu uvoľňovať. Treba to brať do úvahy pri meraní a hodnotení rizika.
3)
Olovo je látka s kumulatívnymi a systémovými účinkami. Preto sa musí monitorovanie ovzdušia doplniť zdravotným dohľadom vrátane biologického monitorovania podľa § 12 a prílohy č. 2.
4)
Ortuť je látka s vážnymi kumulatívnymi účinkami, preto treba doplniť monitorovanie ovzdušia zdravotným dohľadom podľa § 12 a prílohy č. 2.
5)
Osobitný limit je určený pre oxid uhoľnatý (CO) a oxid dusičitý (NO2), ktoré sa vyskytujú vo výfukových plynoch, na hodnotenie kombinovaných účinkov vrátane karcinogénnych. Tieto chemické faktory potom slúžia ako indikátory expozície, pričom za akceptovateľnú expozíciu sa považuje dodržanie oboch limitov.
2.
Najvyššie prípustné expozičné limity pre pevné aerosóly
Tabuľka č. 2
Pevné aerosóly s prevažne fibrogénnym účinkom1)
FAKTOR NPELr – pre
respirabilnú frakciu3)
(mg.m-3)
 
NPELc – pre
celkovú koncentráciu2)
(mg.m-3)
 
  Fr = 100 %4)  
1. kremeň5) 0,1 (TSH)11)  
2. kristobalit5) 0,1    –  
3. tridymit5) 0,1    –  
4. gama-oxid hlinitý5) 0,1    –  
  Fr 5 %   Fr > 5 %6)  
5. dinas 2    10:Fr 10
6. grafit 2    10:Fr 10
7. čierne uhlie 2    10:Fr 10
8. koks 2    10:Fr 10
9. sľuda 2    10:Fr 10
10. talok bez obsahu respirabilných vlákien 2    10:Fr 10
11. kaolín 2    10:Fr 10
12. ostatné kremičitany (okrem azbestu) 2    10:Fr 10
13. šamot 2    10:Fr 10
14. zlievarenské pevné aerosóly 2    10:Fr 10
15. horninové pevné aerosóly 2    10:Fr 10
Tabuľka č. 3
Pevné aerosóly s možným fibrogénnym účinkom
Faktor NPELc (mg.m-3)
1. oxid kremičitý, amorfný (tepelné a mokré procesy, nevypálená infuzóriová hlinka, kremelina) 4
2. oxid kremičitý, amorfný (kremenné sklo, roztavený kremeň, dymy, vypálená infuzóriová hlinka)  0,3 (NPELr)
3. zváračské pevné aerosóly7) 5
4. bentonit 6
Tabuľka č. 4
Pevné aerosóly s prevažne nešpecifickým účinkom
Faktor NPELc (mg.m-3)
1. hnedé uhlie a lignit6) 10
2. vápenec, mramor6) 10
3. baryt6) 10
4. siderit6) 10
5. pevné aerosóly z umelého brusiva6)
(karborundum, elektrit)
10
6. železo a jeho zliatiny8)  6
7. čadič tavený 10
8. pôdne pevné aerosóly 10
9. vysokopecná troska 10
10. oceliarska troska 10
11. popolček 10
12. škvara 10
13. magnezit 10
14. dolomit 10
15. kovové dentálne zliatiny 10
16. sadze (karcinogén kategórie 1)  2 (TSH)11)
17. cement 10
18. inertný prach (častice nerozpustné vo vode, inde nezaradené) 10
Tabuľka č. 5
Pevné aerosóly s prevažne dráždivým účinkom
Faktor NPELc (mg.m-3)
1. Textilný pevný aerosól  
    bavlna 2
    ľan 2
    konope 2
    hodváb 2
    syntetické vlákna textilné 4
    sisal 6
    juta 6
    kapok 6
   
2.  Živočíšny pevný aerosól  
    perie 4
    vlna 6
    srsť 6
    ostatný živočíšny pevný aerosól 6
   
3.  Rastlinný pevný aerosól9)  
     múka 4
    cukor 6
    tabak 4
    čaj 4
    káva zelená 2
    korenie 2
    pevný aerosól obilný 6
    pevný aerosól z dreva  
       a)  exotické dreviny 1
       b)  ostatné dreviny 8
       c)  dub, buk (karcinogén kategórie 1)  5 (TSH)11)
    ostatný rastlinný pevný aerosól 6
   
 4.  Iný pevný aerosól s dráždivým účinkom  
      z brúsenia a opracovania  
       a)  fenolformaldehydových živíc 5
       b)  PVC 5
       c)  pneumatík 3
       d)  sklolaminátov 5
       e)  polyakrylátových živíc 5
       f)   epoxidových živíc 2
       g)  polyesterových živíc 5
       h)  polyetylénu 5
       i)   polypropylénu 5
       j)   polymérnych materiálov 5
       k)  polystyrénu 5
       l)   papiera 6
       m)   škrobu 4
Tabuľka č. 6
Minerálne vláknité pevné aerosóly
Faktor NPELc
početná koncentrácia
počet respirabilných
vlákien10) . cm-3
hmotnostná koncentrácia
mg.m-3
azbest (karcinogén kategórie 1)  0,1 (TSH)11)
 
umelé minerálne vlákna (napríklad čadičové, sklenené, troskové)12) 2 4
Vysvetlivky pre pevné aerosóly:
Na hodnotenie expozície pevným aerosólom platia podobné zásady ako zásady uvedené v poznámkach v časti 1 tejto prílohy pre chemické faktory s toxickým účinkom s týmito doplnkami:
1)
Za fibrogénny sa považuje nerozpustný pevný aerosól, vrátane kvapiek aerosólu, ktorý obsahuje viac ako 1 % fibrogénnej zložky a v pokuse na zvierati vykazuje zreteľnú fibrogénnu reakciu pľúcneho tkaniva. Ak je v aerosóle obsiahnutá fibrogénna zložka, musí sa stanoviť vždy jeho respirabilná frakcia a koncentrácia fibrogénnej zložky.
V prípade, že aerosól obsahuje menej než 1 % SiO2 a neobsahuje azbest, považuje sa za aerosól s prevažne nešpecifickým účinkom.
2)
NPEL pre pevné aerosóly (prach) sa stanovuje ako celozmenová priemerná hodnota expozície celkovej (inhalovateľnej) koncentrácii pevného aerosólu (NPELc) alebo jeho respirabilnej frakcii (NPELr). Ako vyhovujúcu možno hodnotiť expozíciu len v prípade, ak sú dodržané obidve hodnoty NPEL pre daný pevný aerosól. V prípade zmesi musí byť zároveň dodržaný NPEL pre jednotlivé zložky zmesi.
3)
Respirabilná frakcia je váhový podiel častíc pevného aerosólu 5 m odobraného vo vzorke ovzdušia v dýchacej zóne zamestnanca. Spôsob a techniku odberu, stanovenie koncentrácie polietavého prachu v respirabilnej a inhalovateľnej frakcii v pracovnom ovzduší podľa prijatej Johanesburgskej konvencie upravuje STN EN 481. Stratégiu merania, výber vhodného postupu a spracovanie výsledkov upravuje STN EN 482 a STN EN 689.
4)
Fr je obsah fibrogénnej zložky v percentách v respirabilnej frakcii. Fibrogénna zložka – kremeň, kristobalit, tridymit, gama – oxid hlinitý.
5)
Pri faktoroch v položkách 1 až 4 je 100 % fibrogénnej zložky.
6)
V prípade obsahu fibrogénnej zložky > 1 % v respirabilnej frakcii prachu sa vypočíta NPELr pre respirabilnú frakciu prachu podľa vzorca:
Vzorec 01
7)
Platí pre pevné častice aerosólu. Zloženie zváracích dymov závisí najmä od zváraného materiálu, druhu a zloženia elektród, techniky zvárania atď. Tieto okolnosti sa musia brať do úvahy pri hodnotení expozície zváračským dymom.
8)
Pokiaľ zliatiny železa obsahujú vyšší podiel kovov, pre ktoré sú stanovené NPEL, posudzuje sa prašnosť podľa NPEL týchto kovov. NPEL je dodržaný, ak sú dodržané NPEL pre všetky kovy a NPEL pre zliatiny železa.
9)
NPEL pre pevné aerosóly neprihliada na možné alergické účinky a na obsah mikroorganizmov v prachu.
10)
Za respirabilné vlákno sa považuje častica, ktorá vyhovuje súčasne všetkým nasledujúcim podmienkam:
hrúbka vlákna
11)
Pre pevné aerosóly, ktoré sú zároveň klasifikované ako karcinogény alebo mutagény kategórie 1 a kategórie 2, sa stanovujú technické smerné hodnoty (TSH). Definíciu TSH upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 301/2007 Z. z. Požiadavky na meranie a hodnotenie azbestu upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci.
12)
Pre umelé minerálne vlákna musia byť súčasne dodržané prípustné hodnoty početnej aj hmotnostnej koncentrácie.
A.
Výpočet NPEL pre zmesi chemických látok
Ak je v ovzduší prítomných niekoľko látok, ktoré pôsobia na ten istý orgánový systém, predpokladá sa, že pôsobia aditívne (účinok sa sčíta).
Na hodnotenie výsledkov merania sa používa vzorec:
Vzorec 02
K1 až Kn sú namerané koncentrácie jednotlivých chemických látok v zmesi
NPEL1 až NPELn sú ich najvyššie prípustné expozičné limity
NPEL pre zmes chemických látok je dodržaný, ak výsledok je menší alebo sa rovná 1.
NPEL pre zmes chemických látok, ktorých účinky sa vzájomne potencujú (majú synergický účinok), nemožno odvodiť z hodnôt NPEL pre jednotlivé látky (synergické pôsobenie látok pri rôznych cestách vstupu, napríklad alkohol s narkotickými látkami).
B.
Výpočet NPEL zmesi aerosólov (prachov)
Stanoví sa výpočtom z NPEL jednotlivých aerosólov podľa vzorca:
Vzorec 03 kde
% x1 až xn = hmotnostný podiel chemických látok 1 až n v percentách.
Príklad:
Zmes obsahuje 80 % bavlneného prachu s NPEL = 2 mg . m-3 a 20 % textilných syntetických vlákien NPEL = 4 mg . m-3,
potom
Vzorec 04.
Ak sa hmotnostné koncentrácie nedajú spoľahlivo určiť, NPEL sa stanoví podľa hodnoty platnej pre chemickú látku s najnižšou NPEL.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.
BIOLOGICKÉ MEDZNÉ HODNOTY
Por.
číslo
Faktor
v pracovnom
ovzduší
CAS
Zisťovaný faktor
 
Biologická medzná hodnota
BMH
Vyšetrovaný 
materiál
Čas
odberu vzorky
1. Acetón
(67-64-1)
Acetón 80 mg.l-1 1 378 μmol.l-1 53,36 mg.g-1 kreat.
 
103,9 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
2. Anilín
(62-53-3)
Anilín (voľný) 1 mg.l-1 11,2 μmol.l-1 0,70 mg.g-1 kreat. 0,85 μmol.mmol-1 kreat. M b, c
Anilín uvoľnený z väzby na hemoglobín 100 μg.l-1 1079 nmol. l-1 K b, c
3. n-Butylalkohol
(71-36-3)
n-butyl alkohol 2,0 mg.g-1 kreat. 3,13 μmol.mmol-1 kreat.
 
M d
10,0 mg.g-1 kreat. 15,34 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
4. p-terc-Butylfenol (ptBF)
(98-54-4)
 
ptBF 2 mg.l-1 13,6 μmol.l-1 1,36 mg.g-1 kreat.
 
1,03 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
5. Dichlórmetán
(75-09-2)
 
 
CO-Hb
 
5% K b
Dichlórmetán 1 mg.l-1 12,3 μmol.l-1
 
K b
6. N,N-Dimetylfor-mamid
(68-12-2)
N-Metylformamid 35 mg.l-1
 
593 μmol.l-1
 
23,36 mg.g-1
kreat.
 
44,74 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
7. 2-Etoxyetanol
(110-80-5)
Kyselina etoxyoctová 50 mg.l-1 480,7 μmol.l-1
 
33,36 mg.g-1 kreat.
 
36,25 μmol.mmol-1 kreat.
 
M c, b
8. 2-Etoxyetyl acetát
(111-15-9)
Kyselina etoxyoctová 50 mg.l-1 480,7 μmol.l-1
 
33,36 mg.g-1 kreat.
 
36,25 μmol.mmol-1 kreat.
 
M c, b
9. Etylbenzén
(100-41-4)
 
2 - a 4 -Etylfenol 12 mg.l-1 98,6 μmol.l-1 8,03 mg.g-1 kreat. 7,44 μmol.mmol-1 kreat. M b, c
Kyselina mandľová a kyselina fenylglyoxylová 1 600 mg.l-1 10 590 μmol.l-1 1 067 mg.g-1 kreat. 799 μmol.mmol-1 kreat. M b, c
10. Etylén
(74-85-1)
Hydroxyetylvalín 180 μg.l-1 1 120 nmol.l-1 E a
11. Fenol
(108-95-2)
Fenol 200 mg.l-1 2 130 μmol.l-1 133,7 mg.g-1 kreat.
 
160,7 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
12. Fluorovodík
(7664-39-3) a
anorganické zlúčeniny fluóru
(fluoridy)
Fluoridy  7 mg.g-1
 kreat.
42,0 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
4 mg.g-1
kreat.
24,1 μmol.mmol-1 kreat.
 
M d
13. Halotan
 (151-67-7)
Kyselina trifluóroctová 2,5 mg.l-1 22,3 μmol.l-1
 
K b, c
14. n-Hexán
(110-54-3)
2,5–Hexándion a
4,5-dihydroxy-2-hexanón
5 mg.l-1 20 μmol.l-1 3 mg.g-1 kreat. 1,4 μmol.mmol-1 kreat. M b
15. 2 - Hexanón
(metylbutyketón)
(591-78-6)
2,5 - Hexándion a
4,5-dihydroxy-2-hexanón
5 mg.l-1 20 μmol.l-1 3 mg.g-1 kreat. 1,4 μmol.mmol-1 kreat. M b
16. Hexón
(izobutyl-metyl-
ketón
(108-10-1)
Hexón 3,5 mg.l-1 35,4 μmol.l-1
 
2,36 mg.g-1 kreat.
 
2,67 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
17. Hliník
(7429-90-5)
Hliník 60 μg.g-1
kreat.
251,8 nmol.mmol-1 kreat.
 
M a
18. Chlórbenzén
(108-90-7)
Celkový
4 – Chlórkatechol
25 mg.g-1 kreat. 19,57 μmol.mmol-1 kreat.
 
M d
Celkový
4 – Chlórkatechol
150 mg.g-1 kreat. 117,4 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
19. Inhibítory cholínesterázy
a acetylcholín-
esterázy
aktivita cholínesterázy a acetylcholín-
esterázy
pokles aktivity na 70 % individuálnej základnej hodnoty E b, c
20. Kadmium2)
(7440-43-9)
Karcinogén kategórie 2
Kadmium 7 μg.l-1 62,7 nmol.l-1 4,70 μg.g-1
kreat.
4,73 nmol.mmol-1 kreat.
 
M a
21. Kobalt a jeho zlúčeniny2)
(7440-48-4)
Kobalt 30 μg.l-1 509,8 nmol.l-1 20,03 μg.g-1
kreat.
38,45 nmol.mmol-1 kreat.
 
M a
22. Lindan
(HCH)
(58-89-9)
Lindán
 
25 μg.l-1 86,1 nmol.l-1 P/S b
23. Metanol
(67-56-1)
Metanol 30 mg.l-1 938 μmol.l-1
 
20 mg.g-1 kreat.
 
70,7 μmol.mmol-1 kreat.
 
M c, b
24. Nitrobenzén
(98-95-3)
Anilín (uvoľnený
z väzby na Hb)
100 μg.l-1 1 079 nmol.l-1 K c
25. Olovo a jeho zlúčeniny1)
(okrem chrómanu olovnatého, chrómanu arzenitého a alkylovaných zlúčenín)
(7439-92-1)
Olovo 400 μg.l-1 1 933 nmol.l-1 K a
100 μg.l-1 (ženy < 45 r.)2) 485,0 nmol.l-1 K a
-Aminolevulová kyselina 15 mg.l-1 114,7 μmol.l-1
 
10,03 mg.g-1 kreat. 8,65 μmol.mmol-1 kreat. M a
6 mg.l-1
(ženy < 45 r.)2)
46,1 μmol.l-1
 
4,03 mg.g-1 kreat. 3,48 μmol.mmol-1 kreat. - -
Koproporfyrín 0,30 mg.l-1 0,45 μmol.l-1 0,2 mg.g-1 kreat. 43 nmol.mmol-1 kreat. M a
26. Ortuť
(7439-97-6) a anorganické zlúčeniny ortuti3)
Ortuť
 
 
 
37,5 μg.l-1
 
15 µg.l-1 
187,0 nμmol.l-1
 
75,0 nmol.l-1
 
25 g.g-1 kreat.
 
14,10 nμmol.mmol-1 kreat.
 
M
 
K
a
 
c
27. Oxid uhoľnatý
(630-08-0)
CO-Hb 5 % K b
28. Oxid vanadičný
(1314-62-1)
Vanád
 
50 μg.g-1 kreat. 111,1 nmol.mmol-1 kreat.
 
M c, b
29. Paratión
(56-38-2)
 
 
 
p-Nitrofenol
 
 
 
0,5 mg.l-1
 
 
 
 
3,9 μmol.l-1
 
 
0,36 mg.g-1 kreat.
 
0,30 μmol.mmol-1 kreat.
 
M
 
 
 
C
 
 
 
Acetylcholinesteráza pokles aktivity na 70 % individuálnej základnej hodnoty E c
30. Pentachlórfenol
(87-86-5)
Pentachlórfenol 5 mg.l-1 18,9 μmol.l-1 P/S b
      2 mg.g-1 kreat. 0,87 μmol.mmol-1
kreat.
M c, d
31. Polycyklické aromatické uhľovodíky2)
Karcinogén kategórie 2
1-Hydroxypyrén
 
 
 
5,66 μg.l-1 25,9 nmol.l-1 3,77 μg.g-1 kreat.
 
1,95 μmol.mol-1
kreat.
 
M b
32. Sírouhlík
(75-15-0)
2-Tio-tiazolidín-4- karboxylová kyselina (TTCA) 2 mg.g-1 kreat. 1,42 μmol.mmol-1
kreat.
M b
33. Styrén
(100-42-5)
Kyselina mandľová a kyselina fenylglyoxylová 901 mg.l-1
 
5 960 μmol.l-1
 
600 mg.g-1 kreat. 449 μmol.mmol-1 kreat.
 
 
M c,b
34. Tetraetylolovo
(78-00-2)
Dietylolovo 25 μg.l-1 (Pb) 120,9 nmol.l-1 16,70 μg.g-1 kreat.
 
9,12 nmol.mmol-1 kreat.
 
M b
Celkové olovo
(možno aplikovať na zmes tetraetylolova s tetrametylolovom)
50 μg.l-1 241,5 nmol.l-1 33,36 μg.g-1 kreat.
 
18,21 nmol.mmol-1 kreat.
 
M b
35. Tetrahydrofurán
(109-99-9)
Tetrahydrofurán 2 mg.l-1 28,4 μmol.l-1
 
1,36 mg.g-1 kreat.
 
2,14 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
 
36. Tetrachlóretylén
(perchlótetylén)
(127-18-4)
Tetrachlóretylén 0,5 mg.l-1 3,3 μmol.l-1
 
K d
Kyselina trichlóroctová 3,5 mg.l-1 21,7 μmol.l-1
 
2,36 mg.g-1 kreat.
 
1,64 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
37. Tetrametylolovo
(75-74-1)
Olovo 50 μg.l-1 241,5 nmol.l-1 33,36 μg.g-1 kreat.
 
18,21 nμmol.mmol-1 kreat.
 
M b
38. Tetrachlórmetán
(56-23-5)
Tetrachlórmetán
 
3,5 μg.l-1 23,0 nmol.l-1
 
K c, b
39. Toluén
(108-88-3)
Toluén 600 μg.l-1 6517 nmol.l-1
 
K b
O-krezol 1,5 mg.l-1 14,3 μmol.l-1
 
1,03 mg.g-1 kreat.
 
1,08 μmol.mmol-1 kreat.
 
M c, b
Kyselina hippurová 2 401 mg.l-1 13 399 μmol.l-1
 
1 600 mg.g-1 kreat.
 
 
1 010 μmol.mmol-1 kreat.
 
M b
40. 1,1,1- Trichlóretán
(metyl-chlóroform)
(71-55-6)
1,1,1- Trichlóretán 550 μg.l-1 4 127 nmol.l-1 K c, d
41. Xylén
(všetky izoméry)
(1330-20-7)
Xylén
 
1,5 mg.l-1 14,6 μmol.l-1
 
K b
Suma kyselín 2,3,4-metylhippurových 2 000 mg.l-1 10 355 μmol.l-1 1 334 mg.g-1 kreat. 781 μmol.mmol-1 kreat. M b
Poznámky:
1.
Biologické monitorovanie expozície zahŕňa meranie množstva chemických faktorov a ich metabolitov v biologickom materiáli a meranie biologických účinkov vyvolaných týmito faktormi. Biologický monitoring expozície je komplementárnou metódou k monitoringu ovzdušia v pracovnom prostredí, ak samotný odber ovzdušia nemôže dať spoľahlivé údaje o expozícii, najmä v prípadoch, ak je vstup látky do organizmu iný, než len inhalačnou cestou (cez pokožku alebo zažívací trakt).
2.
Biologické medzné hodnoty (BMH) reprezentujú referenčné hodnoty pre hodnotenie potenciálnych zdravotných rizík pri práci a slúžia ako indikátory pre následné preventívne opatrenia.
3.
BMH, rovnako ako aj najvyššie prípustné expozičné limity (NPEL) vychádzajú z prípustných hodnôt členských štátov, najmä nemeckých (BAT – Biologischer Arbeitsstoff-Toleranz-Wert, BLW – Biologischer-Leit Wert). Sú odvodené z dostupných toxikologických a medicínskych vedeckých poznatkov a odporúčaných metód Vedeckého výboru pre expozičné limity pri Európskej komisii (SCOEL). Indikujú, že pri týchto koncentráciách nebude poškodené zdravie osôb exponovaných najviac 8 hodín denne a 40 hodín týždenne na úrovni príslušných NPEL pri inhalačnej expozícii.
4.
NPEL aj BMH sú stanovené na podobných množstvách externej a internej expozície, to znamená, že v týchto prípadoch sa BMH vzťahujú na skupinové priemery hodnotenia expozície. Pre zdravého jednotlivca BMH predstavujú stropné hodnoty.
Vysvetlivky:
1)
BMH pre olovo a jeho iónové zlúčeniny korešponduje so záväznou biologickou limitnou hodnotou stanovenou na úrovni Európskej únie (príloha č. 4), ktorá je: 700 g Pb . l-1 krvi (3,4 mol. l-1 krvi).
Biologické monitorovanie zahŕňa meranie hladiny olova v krvi používajúc metódu absorbčnej spektrometrie alebo metódu, ktorá má ekvivalentné výsledky.
Zdravotný dohľad sa vykoná, ak
– expozícia koncentráciám olova v pracovnom ovzduší je vyššia ako 0,075 mg.m-3 vypočítaná ako časovo-vážený priemer v priebehu 40-hodinového týždňa alebo
– hladina olova v krvi nameraná u jednotlivých zamestnancov je vyššia ako 400 g Pb. l-1 krvi.
Biologické monitorovanie Pb zahŕňa aj vykonanie ďalších odporúčaných indikátorov expozície, ako je kyselina delta-amínolevulová (D-ALA) v moči, dehydratáza kyseliny amínolevulovej a zinkprotoporfyrín (ZPP) v moči.
2)
V tejto prílohe sú uvedené aj niektoré chemické faktory s karcinogénnym účinkom (kategória 1 a 2). Pre tieto chemické faktory platí, že dodržanie BMH nevylučuje riziko škodlivých zdravotných účinkov, preto sú určené ako základ pre biomonitoring exponovaných osôb a zdravotný dohľad vykonávaný lekárom pracovnej zdravotnej služby podľa § 13 a prílohy č. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 301/2007 Z. z.
1), 3) Zdravotný dohľad musí byť zabezpečený v súlade s § 12 a osobitnými predpismi (§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 135/2010 Z. z.; odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 10525/2010-OL z 22. 2. 2010 o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci).
Biologické medzné hodnoty sa zisťujú v krvi alebo v moči. Čas odberu vzoriek vyšetrovaného materiálu berie do úvahy podmienky expozície a vlastnosti chemickej látky.
BMH je vyjadrená
– v mg (g, mol, nmol) zisťovaného faktora na 1 liter moču štandardnej hustoty 1,024 g/cm3 pri teplote 20 °C,
– v mg (g, mol, nmol) zisťovaného faktora na 1 liter krvi,
– v g (mol, mmol) kreatinínu v moči prepočítaný na obsah kreatinínu 1,50 g.l-1 moču, resp. 13,26 mmol.l-1 moču. Fyziologický rozsah hodnôt kreatinínu je 0,848 – 2,092 g.l-1 moču (resp. 7 – 18 mmol.l-1) pri 24-hodinových vzorkách moču. Pri profesionálnej expozícii a odberoch močov po skončení zmeny (kratšie ako 24-hodinové vzorky močov) sú odporúčané hodnoty kreatinínu v moči 0,5 – 2,5 g.l-1moču (resp. 4,86 – 22,54 mmol.l-1moču) (Deutsche Forschungsgemeinschaft List of MAK and BAT Values 2009, Commision for the Investigation of Health Hazards of Chemical Compounds in the Work Area Report No. 45, p. 201).
1. Vyšetrovaný materiál: 2. Čas odberu vzorky:
  M – moč   a) žiadne obmedzenie
  K – krv   b) koniec expozície alebo pracovnej zmeny
  E – červené krvinky   c) pri dlhodobej expozícii; po viacerých pracovných zmenách
  P/S – krvná plazma/sérum   d) pred nasledujúcou pracovnou zmenou
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.
VYBRANÉ CHEMICKÉ FAKTORY A ÚČELY ICH VYUŽITIA, KTORÉ SÚ ZAKÁZANÉ
Opis faktorov (CAS) Účel, na ktorý sú uvedené faktory zakázané
1. 2-Naftylamín (91-59-8) a jeho soli Benzidín (92-87-5) a jeho soli 4-Aminobifenyl (92-67-1) a jeho soli 4-Nitrobifenyl (92-93-3)
Výroba a používanie chemických faktorov pri práci a činnosti, ktoré sa týkajú uvedených chemických faktorov, sú zakázané. Zákaz neplatí, ak sa chemický faktor vyskytuje v inom chemickom faktore alebo je súčasťou odpadu, za predpokladu, že jeho individuálna koncentrácia je tam menšia ako 0,1 % hmotnosti.
2. Piesok alebo zmesi obsahujúce voľný oxid kremičitý Používanie na povrchovú úpravu predmetov v akejkoľvek aparatúre pomocou piesku pod tlakom spojené s expozíciou zamestnancov.
3. Sírouhlík (75-15-0)
Používanie v procese vulkanizácie za studena pri impregnácii gumeného oblečenia.
4. Prach alebo prášok ohňovzdorného materiálu obsahujúceho viac ako 80 % SiO2 iného ako prírodného piesku Používanie na striekanie foriem na výrobu kremičitých tehál alebo iných výrobkov zložených z ohňovzdorného materiálu a obsahujúcich viac ako 80 % oxidu kremičitého.
5. Kyanovodík (74-90-8)x
Používanie pri plynovaní na ničenie epidemiologicky závažných a obťažujúcich článkonožcov, hlodavcov a ďalších živočíchov (dezinsekcia a deratizácia) okrem týchto prípadov
a) uvoľňovanie z inertného materiálu, v ktorom je absorbovaný kyanovodík,
b) uvoľňovanie z tzv. plynového prášku, čo je chemická zlúčenina, ktorá reaguje s atmosférickou vlhkosťou a vytvára kyanovodík, alebo
c) používanie z valca cez vhodné potrubie s aplikátorom v otvorenom priestore na iné účely, ako je ničenie škodlivého hmyzu alebo živočíchov plynovaním.
Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1.
Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica podľa článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3).
2.
Smernica Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3).
3.
Smernica Komisie 91/322/EHS z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1).
4.
Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. v. EÚ L 038, 9. 2. 2006).
5.
Smernica Komisie 2009/161/EÚ zo 17. decembra 2009, ktorou sa ustanovuje tretí zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Komisie 2000/39/ES (Ú. v. EÚ L 338, 19. 12. 2009).
1)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, vyhláška ministra zahraničných vecí Československej socialistickej republiky č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) v znení neskorších zmien a doplnkov (oznámenie č. 444/2005 Z. z.).
2)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov.
5)
§ 8a ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 357/2006 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii pracovných činností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska zdravotných rizík.
7)
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 159/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 470/2003 Z. z.
9)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
10)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2002 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 493/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.
11)
§ 8c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov.
13)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení.
15)
§ 2 ods. 6 až 8 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
16)
§ 2 ods. 1 až 3 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
17)
§ 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon).
19)
Výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 15. apríla 2010 č. 3/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných požiadavkách na klasifikáciu, označovanie a balenie nebezpečných látok a zmesí (oznámenie č. 177/2010 Z. z.).
21)
§ 13 ods. 4 písm. i) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24)
§ 8b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 67/2010 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci.
25b)
§ 26 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
26)
§ 8e zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.