53/2006 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

53
VYHLÁŠKA
Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky
z 12. januára 2006,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 12 ods. 8 a § 21 ods. 13 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o požiadavkách na
a)
nakladanie s jadrovými materiálmi,
b)
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,
c)
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich tvorby,
d)
roztriedenie rádioaktívnych odpadov do tried,
e)
dovoz rádioaktívnych odpadov,
f)
rozsah a obsah dokumentácie pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi,
g)
zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,
h)
evidenciu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.
§ 2
Všeobecné požiadavky na nakladanie s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom
(1)
S jadrovými materiálmi sa nakladá tak, aby sa
a)
účinky ionizujúceho žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné prostredie udržovali na takej nízkej úrovni, akú možno rozumne dosiahnuť pri zohľadnení technických, ekonomických a spoločenských faktorov,
b)
zabezpečila podkritickosť,
c)
zabezpečil odvod zostatkového tepla,
d)
množstvo a aktivita rádioaktívnych odpadov udržovali na takej nízkej úrovni, akú možno rozumne dosiahnuť pri zohľadnení technických, ekonomických a spoločenských faktorov,
e)
rešpektovali vzájomné súvislosti medzi jednotlivými krokmi nakladania s nimi.
(2)
Pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom sa rešpektujú vzájomné súvislosti medzi jednotlivými krokmi nakladania s nimi.
§ 3
Požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi
(1)
Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až do ich uloženia sa dokumentuje v sprievodných listoch rádioaktívnych odpadov.
(2)
Charakterizácia rádioaktívnych odpadov je stanovenie ich fyzikálnych, chemických a rádiologických vlastností pre potreby určenia nakladania s nimi.
(3)
Na zdokumentovanie a zhodnotenie nakladania s rádioaktívnymi odpadmi sa v rozhodujúcich bodoch nakladania s nimi odoberajú a analyzujú reprezentatívne vzorky. Vzorky sa uchovávajú do prijatia rádioaktívnych odpadov na úložisko a vzorky z charakterizácie odpadov pri prevádzke úložiska sa uchovávajú do skončenia prevádzky úložiska.
(4)
Plynné výpuste a kvapalné výpuste sa pred ich uvedením do životného prostredia1) čistia od rádionuklidov na najnižšiu ekonomicky a technicky dosiahnuteľnú úroveň.
§ 4
Požiadavky na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi
(1)
Bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi zabezpečuje držiteľ povolenia tak, aby tieto zariadenia
a)
umožňovali zhromažďovanie, skladovanie a manipuláciu s rádioaktívnymi odpadmi,
b)
boli dobre prístupné a aby boli vytvorené podmienky na ich dekontamináciu, kontrolu, údržbu a opravy,
c)
boli konštruované tak, aby sa čo najviac zamedzilo ich zanášanie a aby prípadné usadeniny a nánosy boli odstrániteľné,
d)
boli odolné proti mechanickému, tepelnému a koróznemu poškodeniu,
e)
boli odolné proti účinkom požiaru alebo výbuchu, ak sa používajú na rádioaktívne odpady obsahujúce horľavé látky alebo výbušné látky.
(2)
Na zariadeniach na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa vykonáva nepretržité alebo pravidelné meranie veličín, ktoré má preukázať správnu funkčnosť zariadení alebo meranie veličín parametrov s vplyvom na výbušnosť alebo vzplanutie týchto zariadení.
(3)
Kvapalné rádioaktívne odpady sa v jadrovom zariadení premiestňujú potrubím. V obalových súboroch2) sa prepravujú, len ak je ich premiestňovanie potrubím technicky neriešiteľné alebo ekonomicky neúnosné.
(4)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. c) a f) zákona zodpovedá za všetky bezpečnostné aspekty jadrového zariadenia vrátane rádioaktívnych odpadov, s ktorými sa v ňom nakladá. V každom kroku nakladania s rádioaktívnymi odpadmi musí byť stanovená zodpovednosť za rádioaktívne odpady v zariadení, v ktorom sa s nimi nakladá, medzi pôvodcom rádioaktívnych odpadov a držiteľom povolenia.
§ 5
Triedy rádioaktívnych odpadov
Rádioaktívne odpady sa podľa aktivity roztrieďujú do týchto tried:
a)
prechodné rádioaktívne odpady, ktorých aktivita počas skladovania poklesne pod limitnú hodnotu na ich uvedenie do životného prostredia,1)
b)
nízkoaktívne rádioaktívne odpady a strednoaktívne rádioaktívne odpady, ktorých aktivita je vyššia ako limitná hodnota na ich uvedenie do životného prostredia1) a ktorých produkované zostatkové teplo je nižšie ako 2 kW/m3:
1.
krátkodobé rádioaktívne odpady, ktoré po úprave spĺňajú limity a podmienky bezpečnej prevádzky pre povrchové úložisko rádioaktívnych odpadov a ktorých priemerná hmotnostná aktivita alfa nuklidov je nižšia ako 400 Bq/g,
2.
dlhodobé rádioaktívne odpady, ktoré po úprave nespĺňajú limity a podmienky bezpečnej prevádzky pre povrchové úložisko rádioaktívnych odpadov alebo ktorých priemerná hmotnostná aktivita alfa nuklidov sa rovná 400 Bq/g alebo je vyššia,
c)
vysokoaktívne rádioaktívne odpady, ktorých produkované zostatkové teplo sa rovná 2 kW/m3 alebo je vyššie a tieto odpady nie sú uložiteľné v povrchovom úložisku rádioaktívnych odpadov.
§ 6
Zber a roztriedenie rádioaktívnych odpadov
(1)
Držiteľ povolenia zisťuje pri rádioaktívnych odpadoch ich charakteristické vlastnosti a určuje vhodný systém roztriedenia.
(2)
Rádioaktívne odpady sa zberajú a roztrieďujú podľa spôsobu ich ďalšieho spracovania a úpravy a s ohľadom na ich aktivitu a fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti. Ak je to technicky možné, zber a roztriedenie sa vykonávajú priamo v mieste vzniku rádioaktívnych odpadov.
(3)
Obalové súbory určené na zber rádioaktívnych odpadov sa označujú tak, aby bolo zrejmé, aké rádioaktívne odpady obsahujú.
§ 7
Spracovanie rádioaktívnych odpadov
(1)
Rádioaktívne odpady sa spracúvajú tak, aby využiteľné látky boli oddelené a vrátené na opätovné použitie a aby množstvo zostávajúcich rádioaktívnych odpadov bolo čo najmenšie s prihliadnutím na ďalšie nakladanie s nimi.
(2)
Spracovanie rádioaktívnych odpadov je činnosť zameraná na oddelenie rádionuklidov z rádioaktívnych odpadov, na zmenu ich zloženia a na redukciu ich objemu s cieľom zvýšiť bezpečnosť a ekonomickú účinnosť nakladania s nimi.
(3)
Ak sa pri spracúvaní rádioaktívnych odpadov používajú iónové meniče, filtračné materiály alebo deliace materiály s obmedzenou životnosťou, držiteľ povolenia pravidelne sleduje ich funkčnosť a navrhuje limity a podmienky ich bezpečnej prevádzky, pri dosiahnutí ktorých sa tieto materiály musia obnoviť alebo vymeniť.
(4)
Držiteľ povolenia navrhuje pre všetky spáliteľné rádioaktívne odpady režim spaľovania, sleduje korózne účinky spalín na materiál spaľovacieho zariadenia a v prípade, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, prijíma opatrenia.
§ 8
Úprava rádioaktívnych odpadov
(1)
Výsledkom úpravy rádioaktívnych odpadov je balená forma rádioaktívnych odpadov pripravená v súlade s požiadavkami na bezpečnú manipuláciu, prepravu, skladovanie a ukladanie. Súčasťou balenej formy rádioaktívnych odpadov môže byť obalový súbor.
(2)
Držiteľ povolenia navrhuje technologický postup, podmienky na úpravu rádioaktívnych odpadov, materiály a obalové súbory použité pri úprave rádioaktívnych odpadov.
(3)
Súčasťou technologického postupu úpravy rádioaktívnych odpadov je kontrola požadovaných parametrov kvality balenej formy rádioaktívnych odpadov, pričom sa berú do úvahy možné vplyvy spôsobené vlastnosťami rádioaktívnych odpadov, materiálov a obalových súborov, ako je korózia, vznik plynov, uvoľňovanie tepla, objemová nestálosť a biologická degradácia.
(4)
V rámci schvaľovania limitov a podmienok bezpečnej prevádzky sa schvaľuje aj balená forma rádioaktívnych odpadov.
§ 9
Skladovanie rádioaktívnych odpadov
(1)
Rádioaktívne odpady sa skladujú oddelene od iných odpadov alebo materiálov. Držiteľ povolenia určuje pre každý sklad rádioaktívnych odpadov spôsob skladovania, maximálne množstvo a aktivitu skladovaných rádioaktívnych odpadov, ako aj predpokladaný termín ich vyberania.
(2)
Sklad rádioaktívnych odpadov sa navrhuje a prevádzkuje tak, aby
a)
chránil rádioaktívne odpady pred ich degradáciou vplyvom negatívnych poveternostných podmienok a zabránil úniku ionizujúceho žiarenia a rádioaktívnych látok do životného prostredia,
b)
umožnil dobrú manipulovateľnosť a vyberateľnosť skladovaných rádioaktívnych odpadov,
c)
upravené rádioaktívne odpady nezmenili svoje vlastnosti podmieňujúce ich ukladanie.
(3)
Kapacita skladu rádioaktívnych odpadov musí korešpondovať s nadväzujúcou technológiou na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi s dostatočnou rezervou tak, aby nebola nepriaznivo ovplyvnená prevádzka tejto technológie.
(4)
Vytvorenie rezervnej skladovacej kapacity pre potreby premiestňovania skladovaných rádioaktívnych odpadov, ich prebaľovania, kontroly, údržby a vyberania musí sa zohľadniť už vo fáze projektovania skladu rádioaktívnych odpadov. Držiteľ povolenia na prevádzku skladu rádioaktívnych odpadov zabezpečí, že rezervná skladovacia kapacita zostane zachovaná počas celého obdobia prevádzky skladu.
(5)
Držiteľ povolenia prehodnocuje adekvátnosť kapacity skladu rádioaktívnych odpadov raz za tri roky.
(6)
Vybavenie skladu rádioaktívnych odpadov zodpovedá druhu, forme, aktivite a množstvu skladovaných rádioaktívnych odpadov. Skladovacie priestory sa vybavujú ventilačným a protipožiarnym systémom.
(7)
Stav skladu rádioaktívnych odpadov a stav skladovaných rádioaktívnych odpadov držiteľ povolenia pravidelne sleduje, najmä kontrolou tesnosti bariér a monitorovaním dávkových príkonov a povrchovej kontaminácie.
(8)
Držiteľ povolenia na prevádzku skladu rádioaktívnych odpadov určuje na základe bezpečnostných rozborov limity a podmienky, za ktorých sú rádioaktívne odpady skladované, vrátane vnútroskladových podmienok a kritérií prijateľnosti rádioaktívnych odpadov na skladovanie. Bezpečnostné rozbory pokrývajú okrem zariadenia skladu tiež druh skladovaných rádioaktívnych odpadov a z neho vyplývajúce príslušné bezpečnostné funkcie.
(9)
Nádrže na skladovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov sa
a)
navrhujú a prevádzkujú tak, aby boli vodotesné, chránené proti korózii a aby umožňovali homogenizáciu a vyprázdnenie ich obsahu; každý systém skladovacích nádrží má vždy ako havarijnú zálohu voľný objem zodpovedajúci objemu najväčšej nádrže v systéme; výpary z nádrží sa odvádzajú a spracúvajú ako rádioaktívne odpady,
b)
zabezpečujú proti preplneniu a ich zaplnenie sa kontroluje,
c)
umiestňujú v ochranných nepriepustných objemoch s dostatočnou rezervou na zachytenie obsahu nádrže, ktoré sú vybavené signalizáciou úniku a zariadením na odčerpanie; ak sa kvapalné rádioaktívne odpady skladujú v nádobách, steny a podlaha skladu sa budujú nepriepustné do takej výšky, aby bezpečne zachytili celý objem skladovaných rádioaktívnych odpadov.
§ 10
Ukladanie rádioaktívnych odpadov
(1)
Do úložiska ukladá držiteľ povolenia len balenú formu rádioaktívnych odpadov, ktorá vyhovuje limitám a podmienkam bezpečnej prevádzky úložiska schváleným úradom na základe bezpečnostných rozborov.
(2)
Bezpečnostné rozbory úložiska predstavujú komplexné zhodnotenie rizík súvisiacich s ukladaním rádioaktívnych odpadov a preukázanie funkčnosti celého úložného systému z hľadiska jeho možných vplyvov na človeka a na životné prostredie.
(3)
Rozsah bezpečnostných rozborov úložiska, hodnotený časový interval, vstupné veličiny a výber ich reprezentatívnych hodnôt, ako aj ďalšie parametre, ktorými sú bezpečnostné rozbory ohraničené, s ktorými sa budú porovnávať ich výsledky a od ktorých budú odvodené podmienky prijateľnosti rádioaktívnych odpadov na úložisko, navrhuje spolu s príslušným odôvodnením žiadateľ o povolenie alebo držiteľ povolenia.
(4)
Súčasťou bezpečnostných rozborov úložiska sú tiež analýzy neurčitostí a analýzy citlivosti výsledkov na jednotlivé parametre.
(5)
Bezpečnostné rozbory sú základom rozhodovania o prípadných zmenách alebo nápravných opatreniach v úložisku. Musí byť preukázané, že navrhovaná zmena alebo nápravné opatrenie budú optimálne.
(6)
Projekt úložiska zodpovedá množstvu a triede ukladaných rádioaktívnych odpadov.
(7)
Pri vypracúvaní bezpečnostných rozborov povrchového úložiska sa uvažuje doba inštitucionálnej kontroly 300 rokov od uzatvorenia úložiska.
(8)
Charakteristické vlastnosti úložiska, najmä vnikanie vody do úložiska a únik rádioaktívnych látok do životného prostredia, sa sledujú po celý čas uvádzania do prevádzky, počas prevádzky a inštitucionálnej kontroly. Zabezpečí sa, aby systém sledovania neznižoval tesnosť úložiska.
(9)
Predbežný návrh spôsobu uzatvorenia úložiska, najmä stabilizácia, prekrytie a vybudovanie drenážneho systému prekrytia, je súčasťou predprevádzkovej bezpečnostnej správy.
§ 11
Požiadavky pri dovoze rádioaktívnych odpadov
(1)
Úrad rozhodne o vydaní povolenia na dovoz rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 11 zákona na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá obsahuje
a)
druh, množstvo, formu, aktivitu a rádionuklidické zloženie rádioaktívnych odpadov, ktoré majú byť dovezené alebo vyvezené, spolu s opisom ich fyzikálnych, chemických, biologických a ďalších nebezpečných vlastností, ktoré by mohli ovplyvniť zamýšľané nakladanie s nimi na území Slovenskej republiky; aktivita spätne dovezených rádioaktívnych odpadov musí byť ekvivalentná aktivite vyvezených rádioaktívnych odpadov, berúc do úvahy rádioaktívny rozpad,
b)
opis všetkých činností, ktoré sa budú v rámci dovozu alebo vývozu rádioaktívnych odpadov vykonávať, vrátane ich odovzdania, prebratia, prepravy, prekládky a skladovania,
c)
opis navrhovaných postupov na spracovanie a úpravu dovezených alebo vyvezených rádioaktívnych odpadov,
d)
názov štátu, z ktorého majú byť rádioaktívne odpady dovezené alebo do ktorého majú byť vyvezené,
e)
predpokladaný dátum dovozu a vývozu rádioaktívnych odpadov,
f)
potvrdenie, že žiadateľ o povolenie na dovoz rádioaktívnych odpadov má povolenie na prepravu a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo že má zmluvne, organizačne a finančne zabezpečenú inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je držiteľom povolenia na prepravu a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a ktorá bude činnosti prepravy a nakladania s dovezenými rádioaktívnymi odpadmi realizovať,
g)
potvrdenie o súhlase so spätným vývozom dovezených rádioaktívnych odpadov po ich spracovaní a úprave,
h)
návrh na vymedzenie zodpovedností za rádioaktívne odpady pri ich dovoze, preprave, nakladaní s nimi na území Slovenskej republiky a pri ich vývoze,
i)
riešenie zabezpečenia fyzickej ochrany,3)
j)
preukázanie, že úroveň jadrovej bezpečnosti zariadení na nakladanie s dovezenými rádioaktívnymi odpadmi zostane zachovaná.
(2)
Ak nie je určené inak, za nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi dovezenými na územie Slovenskej republiky zodpovedá držiteľ povolenia na ich dovoz.
§ 12
Bezpečnostná dokumentácia pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi
(1)
Súčasťou dokumentácie na umiestnenie úložiska, dokumentácie pre stavbu úložiska, dokumentácie na uvádzanie úložiska do prevádzky a jeho prevádzku a dokumentácie na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je opis a analýza bezpečnostnej funkcie bariér proti šíreniu rádioaktívnych látok. Analýza obsahuje deterministické hodnotenie prevádzkovej bezpečnosti úložiska, ako aj deterministické a pravdepodobnostné hodnotenie dlhodobej bezpečnosti úložiska v období po jeho uzatvorení.
(2)
Limity a podmienky bezpečnej prevádzky zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa určia na základe bezpečnostných rozborov a zahŕňajú
a)
údaje o veličinách charakterizujúcich podmienky, pri ktorých je zabezpečená jadrová bezpečnosť a radiačná ochrana pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, a spôsob a periodicitu ich meraní a hodnotení,
b)
požiadavky na činnosť obsluhy a na organizačné opatrenia vedúce k splneniu všetkých definovaných podmienok pre projektované prevádzkové stavy.
(3)
Súčasťou limít a podmienok bezpečnej prevádzky skladu sú podmienky prijateľnosti rádioaktívnych odpadov na skladovanie, ktoré musia byť v súlade s požiadavkami na ďalšie nakladanie so skladovanými rádioaktívnymi odpadmi.
(4)
Súčasťou limít a podmienok bezpečnej prevádzky úložiska sú podmienky prijateľnosti balenej formy rádioaktívnych odpadov na úložisko, najmä typ balenej formy rádioaktívnych odpadov a jej štrukturálna stabilita, vylúhovateľnosť, tepelné a radiačné účinky, možnosť vzniku kritického stavu alebo mikrobiálneho rozkladu, tvorba plynov, obsah korozívnych, výbušných a samozápalných látok, horľavín, voľných kvapalín a komplexotvorných činidiel, povrchová kontaminácia, dávkový príkon, rozmery, hmotnosť a označenie balenej formy rádioaktívnych odpadov.
§ 13
Evidencia nakladania s rádioaktívnymi odpadmi
(1)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až j) a l) až n) zákona eviduje nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. Evidenciu odovzdáva spolu s rádioaktívnymi odpadmi. Túto evidenciu uchováva držiteľ povolenia na prevádzku úložiska od prevzatia rádioaktívnych odpadov až do uzatvorenia úložiska.
(2)
Evidencia podľa odseku 1 obsahuje
a)
sprievodné listy vzniknutých alebo prijatých a odovzdaných rádioaktívnych odpadov,
b)
záznamy o spôsobe a priebehu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,
c)
záznamy o výsledkoch analýz vzoriek rádioaktívnych odpadov podľa § 3 ods. 3.
(3)
Držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi eviduje údaje podľa osobitného predpisu4) a uchováva túto evidenciu do skončenia jeho prevádzky, ak úrad neurčí inak.
(4)
Držiteľ povolenia na uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu eviduje údaje podľa osobitného predpisu4) a uchováva ich do konca inštitucionálnej kontroly.
§ 14
Sprievodné listy rádioaktívnych odpadov
(1)
Pri každom odovzdávaní a preberaní rádioaktívnych odpadov odovzdávajúca fyzická osoba alebo právnická osoba vystavuje na základe charakterizácie rádioaktívnych odpadov sprievodné listy rádioaktívnych odpadov.
(2)
Rozsah charakterizácie rádioaktívnych odpadov je odvodený od podmienok prijateľnosti rádioaktívnych odpadov na uloženie alebo na skladovanie v prípade, ak nespĺňajú podmienky na uloženie.
(3)
Každý držiteľ povolenia musí mať vypracovaný systém a postupy charakterizácie rádioaktívnych odpadov, s ktorými nakladá.
(4)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá rádioaktívny odpad preberá, overuje správnosť charakterizácie rádioaktívnych odpadov u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá rádioaktívny odpad odovzdáva.
(5)
Postup preberania a odovzdávania rádioaktívnych odpadov je súčasťou dokumentácie systému kvality a požiadaviek na kvalitu jadrového zariadenia.
(6)
Sprievodné listy rádioaktívnych odpadov obsahujú
a)
špecifikáciu charakterizujúcu ich formu a pôvod,
b)
typ a identifikačné označenie obalového súboru,
c)
dátum začiatku a dátum dokončenia plnenia obalového súboru,
d)
typ a identifikačné označenie balenej formy,
e)
celkovú aktivitu alfa a beta rádionuklidov a spôsob jej dokladovania,
f)
aktivitu jednotlivých rádionuklidov, ktorých obsah je limitovaný určenými kritériami prijateľnosti, a spôsob jej dokladovania,
g)
aktivitu ďalších významných rádionuklidov, ktorých podiel na celkovej aktivite presahuje 1 %, a spôsob jej dokladovania,
h)
hodnoty vylúhovateľnosti, pevnosti v tlaku, obsahu nebezpečných látok a ďalších parametrov určených z bezpečnostných rozborov spracovania, úpravy, skladovania, prepravy rádioaktívnych odpadov a ich ukladania,
i)
opis heterogenít nachádzajúcich sa v balenej forme s údajmi podľa písmen e) až h),
j)
dávkový príkon na povrchu obalového súboru,
k)
celkovú hmotnosť zaplneného obalového súboru,
l)
údaje o povrchovej kontaminácii obalového súboru rádionuklidmi,
m)
dátum vystavenia sprievodného listu s uvedením dokumentácie, na základe ktorej bol vystavený,
n)
obchodné meno, identifikačné číslo odovzdávajúcej a preberajúcej fyzickej osoby alebo právnickej osoby a meno, priezvisko, funkciu a podpis jej povereného zamestnanca.
§ 15
Požiadavky na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom
(1)
Všeobecné požiadavky na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa zohľadnia v
a)
projektovej dokumentácii jadrového zariadenia, v ktorom sa nakladá s vyhoretým jadrovým palivom,
b)
písomných organizačných pokynoch na bezpečnú prevádzku jadrového zariadenia.
(2)
Na bezpečnostnú dokumentáciu pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom sa primerane vzťahujú ustanovenia § 12.
(3)
O nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom sa vedie evidencia, ktorá obsahuje
a)
identifikačné údaje o vyhoretom jadrovom palive,
b)
históriu ožarovania v jadrovom reaktore,
c)
izotopické zloženie vyhoretého jadrového paliva po jeho vybratí z jadrového reaktora,
d)
umiestnenie vyhoretého jadrového paliva,
e)
údaje o tesnosti pokrytia vyhoretého jadrového paliva,
f)
údaje uvedené v schválených limitách a podmienkach bezpečnej prevádzky.
§ 16
Skladovanie vyhoretého jadrového paliva
(1)
Sklad vyhoretého jadrového paliva slúži na bezpečné umiestnenie vyhoretého jadrového paliva pred jeho prepracovaním alebo uložením.
(2)
Projekt a konštrukcia skladu vyhoretého jadrového paliva musia umožňovať
a)
zabezpečenie podkritickosti minimálne 5 % vo všetkých prevádzkových stavoch, 2 % počas prevádzkových udalostí, a to buď vhodným usporiadaním vyhoretého jadrového paliva, alebo umiestnením pevného absorbátora neutrónov do priestoru skladovania; účinnosť použitia pevného absorbátora sa preukáže výpočtom alebo experimentom,
b)
trvalý odvod zostatkového tepla produkovaného vyhoretým jadrovým palivom z priestoru jeho skladovania; odvod tepla sa zabezpečí prirodzeným alebo núteným prúdením chladiva tak, aby teplota pokrytia vyhoretého jadrového paliva v žiadnej jeho časti neprekročila limitnú hodnotu,
c)
jeho úplnú alebo čiastočnú dekontamináciu,
d)
bezpečnú manipuláciu s vyhoretým jadrovým palivom,
e)
evidenciu a kontrolu skladovaného vyhoretého jadrového paliva v súlade s osobitnými predpismi,5)
f)
zabezpečenie zodpovedajúcej fyzickej ochrany skladovacích priestorov v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov,6)
g)
vylúčenie pádu ťažkých predmetov do priestorov skladovania vyhoretého jadrového paliva,
h)
účinné čistenie, dopĺňanie a zachytávanie únikov chladiacich médií v mokrých skladoch vyhoretého jadrového paliva,
i)
účinnú ventiláciu skladovacích priestorov zabraňujúcu hromadeniu rádioaktívnych plynov,
j)
zabezpečenie radiačnej ochrany v súlade s osobitnými predpismi,1)
k)
zabezpečenie trvalého zdroja energie na udržanie dôležitých prevádzkových a bezpečnostných systémov v činnosti,
l)
zabezpečenie odolnosti skladu vyhoretého jadrového paliva proti jeho porušeniu pri seizmickej udalosti do 8o podľa stupnice MSK-64,
m)
monitorovanie vplyvu prevádzky skladu vyhoretého jadrového paliva na životné prostredie,
n)
vyradenie skladu vyhoretého jadrového paliva po skončení jeho prevádzky,
o)
bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom po skončení jeho skladovania.
§ 17
Prepracovanie vyhoretého jadrového paliva
(1)
Prepracovanie vyhoretého jadrového paliva je technologický postup slúžiaci na získanie jadrových materiálov vhodných na ďalšie použitie ich chemickým oddelením od štiepnych produktov a ďalších rádionuklidov vo vyhoretom jadrovom palive.
(2)
Štiepne produkty a rádionuklidy oddelené v procese prepracovania vyhoretého jadrového paliva tvoria rádioaktívne odpady, ktoré sa upravia do stavu vhodného na skladovanie alebo na uloženie v úložisku.
(3)
Na projekt jadrového zariadenia na prepracovanie vyhoretého jadrového paliva a na nakladanie s jadrovými materiálmi počas prepracovania sa primerane vzťahujú ustanovenia § 16 ods. 2.
(4)
Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z prepracovania vyhoretého jadrového paliva sa primerane vzťahujú ustanovenia § 2 až 14.
§ 18
Ukladanie vyhoretého jadrového paliva
(1)
Vyhoreté jadrové palivo sa ukladá do úložiska.
(2)
Na úložisko sa primerane vzťahujú požiadavky uvedené v § 10 a 16.
(3)
Do úložiska možno uložiť len vyhoreté jadrové palivo upravené tak, aby boli požiadavky podľa § 21 ods. 3 zákona splnené bez zásahu obsluhy úložiska.
§ 19
Požiadavky na nakladanie s jadrovými materiálmi
Na nakladanie s jadrovými materiálmi sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 až 9 a § 15 a 16 a držiteľ povolenia zabezpečí,
a)
že jadrový materiál sa nebude používať na účely, ktoré by boli v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,7) a nebude sa používať na dosiahnutie akýchkoľvek vojenských cieľov,
b)
fyzickú ochranu jadrových materiálov podľa osobitných predpisov,6)
c)
že jadrový materiál nebude odovzdaný inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bez súhlasu úradu.
§ 20
Táto vyhláška bola prijatá v súlade s osobitným predpisom8) pod číslom notifikácie 2005/0463/SK.
§ 21
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2006.
Marta Žiaková v. r.
1)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12/2001 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany.
2)
§ 2 písm. b) vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 57/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov.
3)
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 57/2006 Z. z.

Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 51/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany.
4)
Príloha č. 4 k vyhláške Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 50/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich umiestňovaní, projektovaní, výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke, vyraďovaní a pri uzatvorení úložiska, ako aj kritériá pre kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
5)
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 54/2006 Z. z. o evidencii a kontrole jadrových materiálov a o oznamovaní vybraných činností.
6)
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 51/2006 Z. z.
7)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. o Zmluve o nešírení jadrových zbraní, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1974 Zb. o Zmluve o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemí.
8)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov v platnom znení (Ú. v. ES L 204, 21. 7. 1998).