162/2009 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 06.05.2009

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

162
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 24. novembra 1983 bol v Štrasburgu otvorený na podpis Európsky dohovor o odškodňovaní obetí násilných trestných činov. Za Slovenskú republiku bol dohovor podpísaný 14. decembra 2006 v Štrasburgu.
Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 1137 zo 6. novembra 2008.
Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 20. februára 2009. Ratifikačná listina bola uložená 12. marca 2009 u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára dohovoru.
Slovenská republika pri uložení ratifikačnej listiny uplatnila túto výhradu a vyhlásenie:
„Slovenská republika v súlade s článkom 18 ods. 1 dohovoru vyhlasuje, že dohovor bude uplatňovať na osoby, ktoré nie sú občanmi Európskej únie.“
„Slovenská republika v súlade s článkom 12 dohovoru vyhlasuje, že ústredným orgánom, ktorý bude prijímať a vybavovať žiadosti o pomoc, podľa dohovoru je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.“
Dohovor nadobudol platnosť 1. februára 1988 v súlade s článkom 16 ods. 1. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. júla 2009 v súlade s článkom 16 ods. 2.
K oznámeniu č. 162/2009 Z. z.
EURÓPSKY DOHOVOR
o odškodňovaní obetí násilných trestných činov
Členské štáty Rady Európy, signatári tohto dohovoru,
vzhľadom na to, že cieľom Rady Európy je vytvárať užšiu jednotu medzi členskými štátmi;
vzhľadom na to, že z dôvodov spravodlivosti a sociálnej solidarity je potrebné zaoberať sa situáciou osôb poškodených úmyselnými násilnými trestnými činmi, pri ktorých došlo k ujme na zdraví, alebo situáciou osôb, ktoré boli závislé od poškodených osôb, ktoré zomreli v dôsledku týchto trestných činov;
vzhľadom na to, že je potrebné zaviesť alebo rozvíjať systémy odškodňovania týchto obetí štátom, na ktorého území boli tieto trestné činy spáchané, obzvlášť v prípadoch, keď je páchateľ trestného činu neznámy alebo bez prostriedkov;
vzhľadom na to, že je potrebné zaviesť minimálne ustanovenia v tejto oblasti;
majúc na zreteli rezolúciu (77) 27 Výboru ministrov Rady Európy o odškodňovaní obetí násilných trestných činov,
dohodli sa takto:“.
ČASŤ l
ZÁKLADNÉ PRINCÍPY
Článok 1
Zmluvné strany sa zaväzujú prijať opatrenia nevyhnutné na účely realizácie princípov stanovených v časti I tohto dohovoru.
Článok 2
1. Pokiaľ nie je možné zaistiť odškodnenie z iných zdrojov, štát je povinný prispieť na odškodnenie
a)
tých, ktorí utrpeli ťažkú ujmu na zdraví následkom úmyselného trestného činu;
b)
tých, ktorí boli závislí od osôb, ktoré zomreli v dôsledku tohto trestného činu.
2.
Nárok na odškodnenie stanovený v predošlom odseku vzniká aj v prípade, keď nie je možné páchateľa trestne stíhať alebo potrestať.
Článok 3
Nárok na odškodnenie štátom, na ktorého území bol spáchaný daný trestný čin, môžu uplatniť
a)
občania štátu, ktorý pristúpil k tomuto dohovoru;
b)
občania všetkých členských štátov Rady Európy, ktorí majú trvalý pobyt v štáte, na ktorého území bol spáchaný trestný čin.
Článok 4
Odškodnenie, podľa úvahy v konkrétnom prípade, musí pokryť aspoň ušlý zisk, výdavky na liečbu a hospitalizáciu, výdavky na pohreb, a pokiaľ ide o závislé osoby, ušlé výživné.
Článok 5
Predpisy upravujúce odškodňovanie môžu podľa potreby súhrnne alebo pre jednotlivé zložky stanoviť hornú hranicu a dolnú hranicu, nad ktorú a pod ktorú nemožno odškodnenie vyplácať.
Článok 6
Predpisy upravujúce odškodňovanie môžu takisto stanoviť lehotu, počas ktorej je potrebné podať žiadosť o odškodnenie.
Článok 7
Odškodnenie je možné znížiť alebo zamietnuť v závislosti od finančnej situácie žiadateľa.
Článok 8
1.
Odškodnenie je možné znížiť alebo zamietnuť v závislosti od správania poškodeného alebo žiadateľa pred trestným činom, počas neho alebo po ňom alebo v závislosti od spôsobenej ujmy alebo smrti.
2.
Odškodnenie je možné takisto znížiť alebo zamietnuť, pokiaľ poškodený alebo žiadateľ je zapojený do organizovaného zločinu alebo je členom organizácie, ktorá pácha násilnú trestnú činnosť.
3.
Odškodnenie je možné takisto znížiť alebo zamietnuť v prípade, že čiastočné alebo celkové odškodnenie by nebolo spravodlivé alebo by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 9
Na účely zamedzenia dvojitého odškodnenia môže štát alebo príslušný orgán skrátiť priznanú sumu odškodnenia alebo od danej osoby požadovať vrátenie celej sumy spojenej s ujmou alebo smrťou, ktorú dostala od páchateľa, od orgánov sociálneho zabezpečenia, poisťovne alebo z iného zdroja.
Článok 10
Na štát alebo príslušný orgán je možné previesť práva odškodnenej osoby do výšky zaplatenej sumy odškodnenia.
Článok 11
Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, aby boli informácie o systéme odškodňovania dostupné pre prípadných žiadateľov.
ČASŤ II
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
Článok 12
S výnimkou prípadov uplatňovania dvojstranných a mnohostranných zmlúv o vzájomnej pomoci medzi zmluvnými štátmi sú príslušné orgány každej zmluvnej strany povinné na požiadanie orgánov každej inej zmluvnej strany poskytnúť pomoc v čo najväčšom rozsahu vo vzťahu k otázkam upraveným týmto dohovorom. S týmto cieľom každý zmluvný štát určí ústredný orgán, ktorý bude prijímať žiadosti o pomoc a vybavovať ich, a informuje o tom generálneho tajomníka Rady Európy pri uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení.
Článok 13
1.
O uplatňovaní tohto dohovoru je informovaný Európsky výbor pre problémy zločinnosti (CDPC) Rady Európy.
2.
S týmto cieľom odovzdá každá zmluvná strana generálnemu tajomníkovi Rady Európy všetky relevantné informácie o zákonných a podzákonných normách, ktoré sa týkajú otázok upravovaných v tomto dohovore.
ČASŤ III
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 14
Tento dohovor je otvorený na podpis všetkým členským štátom Rady Európy. Podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení sa ukladajú u generálneho tajomníka Rady Európy.
Článok 15
1.
Tento dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí trojmesačného obdobia po dátume, ku ktorému tri členské štáty Rady Európy vyjadria svoj súhlas byť viazané týmto dohovorom v súlade s ustanovením v článku 14.
2.
Vo vzťahu k štátom, ktoré vyjadria svoj súhlas byť viazané týmto dohovorom následne, tento dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí trojmesačného obdobia od dátumu uloženia listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení.
Článok 16
1.
Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy vyzvať aj nečlenské štáty, aby k tomuto dohovoru pristúpili na základe rozhodnutia prijatého väčšinou stanovenou v článku 20d Štatútu Rady Európy a jednomyseľného súhlasu vyjadreného zástupcami zmluvných štátov oprávnených zasadať vo výbore.
2.
Vo vzťahu k štátom, ktoré vyjadria svoj súhlas byť viazané týmto dohovorom následne, tento dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí trojmesačného obdobia od dátumu uloženia listiny o pristúpení generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Článok 17
1.
Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení určiť územie, na ktorom alebo na ktorých sa bude tento dohovor uplatňovať.
2.
Každý štát môže kedykoľvek neskôr na základe vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť uplatňovanie tohto dohovoru na ďalšie územie uvedené v tomto vyhlásení. Vo vzťahu k tomuto územiu dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí trojmesačného obdobia od dátumu, ku ktorému toto vyhlásenie bolo doručené generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
3.
Každé vyhlásenie urobené v súlade s dvoma predchádzajúcimi odsekmi vo vzťahu k uvedenému územiu možno odvolať na základe oznámenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobudne účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí šesťmesačného obdobia od dátumu oznámenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Článok 18
1.
Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení uplatniť jednu alebo viacero výhrad.
2.
Zmluvný štát, ktorý vyjadril výhradu v súlade s predchádzajúcim odsekom, ju môže celú alebo jej časť odvolať na základe oznámenia doručeného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobudne účinnosť dňom doručenia generálnemu tajomníkovi.
3.
Zmluvná strana, ktorá urobila výhradu k niektorému ustanoveniu tohto dohovoru, sa nemôže domáhať uplatňovania tohto ustanovenia inou zmluvnou stranou; môže sa však domáhať uplatňovania tohto ustanovenia v prípade čiastočnej alebo podmienenej výhrady v rozsahu, v ktorom ho sama prijala.
Článok 19
1.
Každá zo zmluvných strán môže kedykoľvek tento dohovor vypovedať na základe oznámenia doručeného generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
2.
Výpoveď je účinná k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po uplynutí šesťmesačného obdobia od dátumu doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Článok 20
Generálny tajomník Rady Európy upovedomí členské štáty Rady Európy a ostatné štáty, ktoré pristúpili k dohovoru:
a)
o každom podpise;
b)
o každom uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení;
c)
o každom nadobudnutí platnosti tohto dohovoru v súlade s jeho článkami 15, 16 a 17;
d)
o akomkoľvek inom akte, oznámení alebo vyhlásení vzťahujúcom sa na tento dohovor.
Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci pripojili svoje podpisy.
V Štrasburgu 24. decembra 1983 vo francúzskom a anglickom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archívoch Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overenú kópiu všetkým členským štátom Rady Európy a štátom, ktoré boli vyzvané k pristúpeniu.