164/2009 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 06.05.2009

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

164
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 26. júla 1995 bol otvorený na podpis Druhý protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením k protokolu svojím uznesením č. 961 zo 14. mája 2004.
Prezident Slovenskej republiky listinu o prístupe podpísal 25. augusta 2004.
Listina o prístupe bola uložená 30. septembra 2004 u generálneho tajomníka Rady Európskej únie, depozitára protokolu.
Pre zmluvné štáty, teda aj pre Slovenskú republiku, protokol nadobudne platnosť 19. mája 2009 v súlade s článkom 17 ods. 4.
K oznámeniu č. 164/2009 Z. z.
DRUHÝ PROTOKOL vyhotovený na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev
Vysoké zmluvné strany tohto protokolu, členské štáty Európskej únie,
odkazujúc na Akt Rady Európskej únie z 19. júla 1997;
želajúc si zabezpečiť, aby ich trestnoprávne normy účinne prispievali k ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev;
uznávajúc dôležitosť Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 pre boj proti podvodom, ktoré majú dosah na príjmy a výdavky spoločenstva;
uznávajúc dôležitosť Protokolu z 27. septembra 1996 k uvedenému dohovoru pre boj proti korupcii, ktorá poškodzuje alebo by mohla poškodiť finančné záujmy Európskych spoločenstiev;
uvedomujúc si, že finančné záujmy Európskych spoločenstiev by mohli poškodiť alebo ohroziť činy páchané v mene právnických osôb a činy spojené s praním špinavých peňazí;
presvedčené o nutnosti upraviť v prípade potreby vnútroštátne právne predpisy tak, aby bolo možné vyvodiť zodpovednosť právnických osôb v prípadoch podvodu alebo aktívnej korupcie a prania špinavých peňazí páchaných v ich prospech, ktoré poškodzujú alebo by mohli poškodiť finančné záujmy Európskych spoločenstiev;
presvedčené o nutnosti upraviť v prípade potreby vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa ustanovili tresty za pranie príjmov z podvodov alebo korupcie, ktoré poškodzujú alebo by mohli poškodiť finančné záujmy Európskych spoločenstiev, a umožnilo zabaviť príjmy z takýchto podvodov alebo korupcie;
presvedčené o nutnosti upraviť v prípade potreby vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa zamedzilo odmietnutie vzájomnej pomoci len z toho dôvodu, že trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento protokol, súvisia s daňovými alebo colnými trestnými činmi, alebo sa za také považujú;
konštatujúc, že spoluprácu medzi členskými štátmi už upravuje Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995, ale že je potrebné bez dotknutia záväzkov vyplývajúcich z práva spoločenstva primerane upraviť aj spoluprácu medzi členskými štátmi a komisiou s cieľom zabezpečiť účinný postup proti podvodom, aktívnej a pasívnej korupcii a s tým súvisiacim praním špinavých peňazí, ktoré poškodzujú alebo by mohli poškodiť finančné záujmy Európskych spoločenstiev vrátane výmeny informácií medzi členskými štátmi a komisiou;
vzhľadom na to, že s cieľom povzbudiť a uľahčiť výmenu informácií je nutné zabezpečiť primeranú ochranu osobných údajov;
vzhľadom na to, že výmena informácií by nemala brzdiť prebiehajúce vyšetrovania a že je preto nutné zabezpečiť ochranu dôvernosti vyšetrovania;
vzhľadom na to, že treba prijať primerané ustanovenia týkajúce sa príslušnosti Súdneho dvora Európskych spoločenstiev;
a vzhľadom na to, že by sa malo ustanoviť uplatňovanie relevantných ustanovení Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 na niektoré činy, na ktoré sa vzťahuje tento protokol,
dohodli sa takto:
Článok 1
Definície
Na účely tohto protokolu
(a)
„Dohovor“ je Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 vyhotovený na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii;1)
(b)
„podvod“ je konanie uvedené v článku 1 dohovoru;
(c)
– „pasívna korupcia“ je konanie uvedené v článku 2 Protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27. septembra 1996 vyhotoveného na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii,2)
– „aktívna korupcia“ je konanie uvedené v článku 3 protokolu;
(d)
„právnická osoba“ je akýkoľvek subjekt, ktorý má takýto štatút podľa platného vnútroštátneho právneho poriadku, okrem štátov alebo iných verejných orgánov vykonávajúcich právomoci štátu a verejných medzinárodných organizácií;
(e) „pranie špinavých peňazí“ je konanie definované v tretej zarážke článku 1 smernice rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o zamedzení používania finančného systému na účely prania špinavých peňazí,3) ktoré sa týka príjmov z podvodov, prinajmenšom v závažných prípadoch, a príjmov z aktívnej a pasívnej korupcie.
Článok 2
Pranie špinavých peňazí
Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na ustanovenie prania špinavých peňazí ako trestného činu.
Článok 3
Zodpovednosť právnických osôb
1.
Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce vyvodenie zodpovednosti právnických osôb za podvody, aktívnu korupciu a pranie špinavých peňazí spáchaných v ich prospech akoukoľvek osobou konajúcou buď samostatne alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie vyplývajúce z
– právomoci zastupovať právnickú osobu alebo
– právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby alebo
– riadiacej právomoci v rámci právnickej osoby,
ako aj za účasť na takýchto podvodoch, aktívnej korupcii alebo praní špinavých peňazí alebo na pokuse o spáchanie takéhoto podvodu ako spolupáchateľ alebo návodca.
2.
Okrem prípadov už uvedených v odseku 1 prijme každý členský štát nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce vyvodenie zodpovednosti právnickej osoby v prípade, že nedostatočný dohľad alebo kontrola zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnil spáchať podvod alebo čin aktívnej korupcie alebo pranie špinavých peňazí v prospech tejto právnickej osoby jej podriadenou osobou.
3.
Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, návodcami alebo spolupáchateľmi podvodu, aktívnej korupcie alebo prania špinavých peňazí.
Článok 4
Sankcie pre právnické osoby
1.
Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia umožňujúce uložiť právnickej osobe, proti ktorej bola vyvodená zodpovednosť podľa článku 3 ods. 1, účinné, úmerné a odstrašujúce sankcie zahŕňajúce trestné aj netrestné pokuty vrátane ďalších možných sankcií, ako napríklad
a)
odňatie nároku na verejné dávky alebo pomoc;
b)
dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodných činností;
c)
nariadenie súdneho dohľadu;
d)
súdny príkaz k likvidácii.
2.
Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia umožňujúce uložiť právnickej osobe, proti ktorej bola vyvodená zodpovednosť podľa článku 3 ods. 2, účinné, úmerné a odstrašujúce sankcie alebo opatrenia.
Článok 5
Zabavenie
Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia umožňujúce zaistiť a bez dotknutia práv dobromyseľných tretích strán zabaviť alebo odňať prostriedky a príjmy z podvodu, aktívnej a pasívnej korupcie a prania špinavých peňazí alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom. So všetkými zaistenými alebo zabavenými prostriedkami, príjmami alebo iným majetkom zaobchádza členský štát v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom.
Článok 6
Spolupráca s Komisiou Európskych spoločenstiev
Členský štát nesmie odmietnuť poskytnutie vzájomnej pomoci v prípade podvodu, aktívnej a pasívnej korupcie a prania špinavých peňazí len z toho dôvodu, že súvisí s daňovým alebo colným trestným činom alebo sa za taký považuje.
Článok 7
Spolupráca s Komisiou Európskych spoločenstiev
1.
Členské štáty spolupracujú s komisiou v boji proti podvodom, aktívnej a pasívnej korupcii a praniu špinavých peňazí.
S týmto cieľom komisia poskytuje takú technickú aj operatívnu pomoc, akú príslušné vnútroštátne orgány potrebujú na uľahčenie koordinácie uskutočňovaných vyšetrovaní.
2.
Príslušné orgány v členských štátoch si môžu vymieňať informácie s komisiou s cieľom uľahčiť zistenie okolností a zabezpečiť účinný postup proti podvodom, aktívnej a pasívnej korupcii a praniu špinavých peňazí. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány v každom jednotlivom prípade prihliadajú na požiadavky dôvernosti vyšetrovania a ochrany údajov. S týmto cieľom môže členský štát pri poskytovaní informácií komisii ustanoviť špecifické podmienky týkajúce sa používania informácií, či už komisiou alebo iným členským štátom, ktorému by sa poskytla táto informácia.
Článok 8
Zodpovednosť komisie za ochranu údajov
Komisia zabezpečí, aby sa v kontexte výmeny informácií podľa článku 7 ods. 2 pri spracovaní osobných údajov zabezpečila miera ochrany, ktorá je rovnaká ako miera ochrany ustanovená smernicou 95/46/ES Európskeho parlamentu a rady z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov a o slobodnom pohybe týchto údajov.4)
Článok 9
Zverejnenie pravidiel na ochranu údajov
Pravidlá prijaté v súvislosti so záväzkami vyplývajúcimi z článku 8 sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.
Článok 10
Odovzdávanie údajov ostatným členským štátom a tretím krajinám
1.
S výhradou podmienok uvedených v článku 7 ods. 2 môže komisia odovzdať osobné údaje získané od členského štátu pri výkone jej funkcií podľa článku 7 ktorémukoľvek inému členskému štátu. Komisia informuje členský štát, ktorý informácie poskytol, o úmysle odovzdať tieto informácie.
2.
Komisia môže za rovnakých podmienok odovzdať osobné údaje získané od členského štátu pri výkone svojich funkcií podľa článku 7 ktorejkoľvek tretej krajine pod podmienkou, že členský štát, ktorý túto informáciu poskytol, s ich odovzdaním súhlasí.
Článok 11
Orgán dohľadu
Každý orgán poverený alebo vytvorený s cieľom vykonávať funkciu nezávislého dohľadu nad ochranou údajov vo vzťahu k osobným údajom, ktoré vlastní komisia v súlade so svojimi funkciami vyplývajúcimi zo Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, je príslušný vykonávať túto istú funkciu aj vo vzťahu k osobným údajom, ktoré vlastní komisia na základe tohto protokolu.
Článok 12
Vzťah k dohovoru
1.
Ustanovenia článkov 3, 5 a 6 dohovoru sa vzťahujú aj na konanie uvedené v článku 2 tohto protokolu.
2.
Na tento protokol sa vzťahujú aj tieto ustanovenia dohovoru:
článok 4 za predpokladu, že ak nebolo uvedené inak v čase predloženia oznámenia podľa článku 16 ods. 2 tohto protokolu, každé vyhlásenie urobené podľa článku 4 ods. 2 dohovoru sa vzťahuje aj na tento protokol,
článok 7 za predpokladu, že zásada ne bis in idem platí aj pre právnické osoby, a že ak nebolo uvedené inak v čase predloženia oznámenia podľa článku 16 ods. 2 tohto protokolu, každé vyhlásenie urobené podľa článku 7 ods. 2 dohovoru sa vzťahuje aj na tento protokol,
Článok 13
Súdny dvor
1.
Každý spor medzi členskými štátmi týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru musí v úvodnej fáze preskúmať rada v súlade s postupom ustanoveným v hlave VI Zmluvy o Európskej únii s cieľom dosiahnuť riešenie.
Ak sa do šiestich mesiacov nedosiahne žiadne riešenie, ktorákoľvek strana sporu môže vec postúpiť Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.
2.
Každý spor medzi jedným členským štátom alebo viacerými členskými štátmi a komisiou týkajúci sa uplatňovania článku 2 vo vzťahu k článku 1 písm. e), článkom 7, 8, 10 a článku 12 ods. 2 štvrtej zarážke tohto protokolu, ktorý sa nepodarilo vyriešiť rokovaniami, možno postúpiť Súdnemu dvoru po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď jedna zo strán oznámila druhej strane existenciu sporu.
3.
Protokol o výklade Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 29. novembra 19965) Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev prostredníctvom predbežného rozhodnutia, vyhotovený na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii, sa vzťahuje aj na tento protokol za predpokladu, že vyhlásenie urobené členským štátom podľa článku 2 uvedeného protokolu sa vzťahuje aj na tento protokol, ak dotknutý členský štát neurobí vyhlásenie v opačnom zmysle pri predkladaní oznámenia podľa článku 16 ods. 2 tohto protokolu.
Článok 14
Nezmluvná zodpovednosť
Na účely tohto protokolu nezmluvnú zodpovednosť spoločenstva upravuje odsek 2 článku 215 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Platí článok 178 tejto zmluvy.
Článok 15
Súdna kontrola
1.
Súdny dvor má právomoc konať na podnet akejkoľvek fyzickej osoby alebo právnickej osoby namietajúcej proti rozhodnutiu komisie adresovanému tejto osobe, alebo rozhodnutiu, ktoré sa priamo a osobne dotýka tejto osoby, z dôvodu porušenia čl. 8 alebo iného pravidla prijatého na jeho základe alebo z dôvodu zneužitia právomoci.
2.
Článok 168a ods. 1 a 2, článok 173 ods. 5, článok 174 ods. 1, článok 176 ods. 1 a 2, články 185 a 186 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ako aj Štatút Súdneho dvora Európskych spoločenstiev platia mutatis mutandis.
Článok 16
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento dohovor podlieha prijatiu členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
2.
Členské štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Rady Európskej únie splnenie svojich ústavných požiadaviek na prijatie tohto dohovoru.
3.
Tento protokol nadobudne platnosť 90 dní od predloženia oznámenia podľa odseku 2 štátom, ktorý je členským štátom Európskej únie v deň, keď rada prijme akt o vyhotovení tohto protokolu, a ktorý ako posledný splní túto formálnu náležitosť. Ak však k uvedenému dňu dohovor ešte nenadobudol platnosť, tento protokol nadobudne platnosť dňom nadobudnutia platnosti dohovoru.
4.
Uplatňovanie článku 7 ods. 2 sa však pozastaví dovtedy, kým relevantná inštitúcia Európskych spoločenstiev nesplní svoju povinnosť uverejniť pravidlá o ochrane údajov podľa článku 9 alebo podľa podmienok článku 11 týkajúcich sa orgánu dohľadu.
Článok 17
Pristúpenie nových členských štátov
1.
Tento protokol je otvorený na pristúpenie každému štátu, ktorý sa stane členským štátom Európskej únie.
2.
Znenie tohto protokolu v jazyku pristupujúceho štátu vyhotovené Radou Európskej únie je autentické.
3.
Listiny o pristúpení sa uložia u depozitára.
4.
Tento protokol nadobudne platnosť pre každý štát, ktorý k nemu pristúpi, po uplynutí 90 dní odo dňa uloženia jeho listiny o pristúpení alebo dňom nadobudnutia platnosti tohto protokolu, ak tento v čase uplynutia uvedenej 90-dňovej lehoty ešte nenadobudol platnosť.
Článok 18
Výhrady
1.
Každý členský štát si môže vyhradiť právo ustanoviť pranie špinavých peňazí týkajúce sa príjmov z aktívnej a pasívnej korupcie ako trestný čin len v závažných prípadoch aktívnej a pasívnej korupcie. Každý členský štát, ktorý urobí takúto výhradu, informuje o nej depozitára s uvedením podrobností o rozsahu výhrady pri predkladaní oznámenia podľa článku 16 ods. 2. Táto výhrada je v platnosti po dobu piatich rokov od predloženia uvedeného oznámenia. Možno ju predĺžiť jeden raz o ďalšie päťročné obdobie.
2.
Rakúska republika môže pri predkladaní oznámenia podľa článku 16 ods. 2 vyhlásiť, že nebude viazaná článkami 3 a 4. Toto vyhlásenie stratí platnosť päť rokov odo dňa prijatia aktu o vyhotovení tohto protokolu.
3.
Nepovoľujú sa žiadne iné výhrady s výnimkou výhrad urobených podľa článku 12 ods. 2 prvej a druhej zarážky.
Článok 19
Depozitár
1.
Depozitárom tohto protokolu je generálny tajomník Rady Európskej únie.
2.
Depozitár uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev informácie o prijatiach a pristúpeniach, vyhláseniach a výhradách a akékoľvek iné oznámenia týkajúce sa tohto protokolu.
NA DÔKAZ TOHO dolupodpísaní splnomocnenci priložili svoj podpis.
Dané v Bruseli devätnásteho júna tisíc deväťsto deväťdesiatsedem v jednom pôvodnom vyhotovení v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, holandskom, gréckom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každý text má rovnakú platnosť; toto pôvodné vyhotovenie zostane uložené v archíve generálneho sekretariátu Rady Európskej únie.
Spoločné vyhlásenie o článku 13 ods. 2
Členské štáty vyhlasujú, že odkaz v článku 13 ods. 2 na článok 7 protokolu sa vzťahuje len na spoluprácu medzi komisiou na jednej strane a členskými štátmi na druhej strane a nedotýka sa slobodného rozhodnutia členských štátov poskytovať informácie v priebehu trestného vyšetrovania.
Vyhlásenie komisie o článku 7
Komisia prijíma úlohy, ktoré jej boli zverené na základe článku 7 Druhého dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
1)
OJ č. C 316, 27. 11. 1995, s. 49.
2)
OJ č. C 313, 23. 10. 1996, s. 2.
3)
OJ č. L 166, 28. 6. 1991, s. 77.
4)
OJ č. L 281, 23. 11. 1995, s. 31.
5)
OJ č. C 151, 20. 5. 1997, s. 1.