353/2010 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 10.09.2010

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

353
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 21. mája 2003 bol v Kyjeve prijatý Protokol o registroch únikov a prenosov znečisťujúcich látok k Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (oznámenie č. 43/2006 Z. z.).
Národná rada Slovenskej republiky s protokolom vyslovila súhlas uznesením č. 688 z 11. decembra 2007 a rozhodla o tom, že protokol je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe 29. februára 2008. Listina o prístupe bola uložená 1. apríla 2008 u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru.
Protokol nadobudol platnosť 8. októbra 2009 v súlade s článkom 27 ods. 1. Vo vzťahu k Slovenskej republike nadobudol platnosť v ten istý deň, t. j. 8. októbra 2009.
K oznámeniu č. 353/2010 Z. z.
PROTOKOL O REGISTROCH ÚNIKOV A PRENOSOV ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK K DOHOVORU O PRÍSTUPE K INFORMÁCIÁM, ÚČASTI VEREJNOSTI NA ROZHODOVACOM PROCESE A PRÍSTUPE K SPRAVODLIVOSTI V ZÁLEŽITOSTIACH ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Zmluvné strany tohto protokolu
pripomínajúc ustanovenie článku 5 ods. 9 a článku 10 ods. 2 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“),
uznávajúc, že registre únikov a prenosov znečisťujúcich látok predstavujú dôležitý mechanizmus pre zvyšovanie zodpovednosti podnikov, obmedzovanie znečisťovania a podporu trvalo udržateľného rozvoja, ako stanovuje deklarácia z Lucca prijatá na prvom zasadnutí zmluvných strán Aarhuského dohovoru,
so zreteľom na zásadu 10 deklarácie z Ria de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992,
so zreteľom aj na zásady a záväzky prijaté na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v roku 1992, najmä na ustanovenia kapitoly 19 Agendy 21,
berúc na vedomie Program ďalšej implementácie Agendy 21 prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov na jeho devätnástom osobitnom zasadnutí v roku 1997, v ktorom sa okrem iného požaduje rozšírenie národných kapacít a schopností pre zhromažďovanie, spracovanie a šírenie informácií s cieľom umožniť verejnosti, aby vhodnými prostriedkami získavala informácie o globálnych otázkach životného prostredia,
so zreteľom na Plán vykonávania výsledkov Svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji z roku 2002, v ktorom sa podporuje rozvoj koherentných a integrovaných informácií o chemických látkach, napríklad prostredníctvom národných registrov únikov a prenosov znečisťujúcich látok,
so zreteľom na prácu Medzivládneho fóra pre chemickú bezpečnosť, najmä na deklaráciu z Bahia o chemickej bezpečnosti, na priority pre činnosť po roku 2000 a Akčný plán pre registre únikov a prenosov znečisťujúcich látok / emisné inventarizácie,
berúc do úvahy aj činnosť realizovanú v rámci Programu organizácií pre správne nakladanie s chemickými látkami,
berúc ďalej do úvahy prácu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, najmä odporúčanie Rady OECD pre vykonávanie registrov únikov a prenosov znečisťujúcich látok, v ktorom Rada vyzýva členské štáty, aby zostavili registre únikov a prenosov znečisťujúcich látok a sprístupnili tieto registre verejnosti,
želajúc si vytvoriť mechanizmus, ktorý prispeje k možnosti všetkých príslušníkov súčasnej i budúcich generácií žiť v životnom prostredí primeranom pre ich zdravie a blahobyt, a to zabezpečením rozvoja dostupných informačných systémov o životnom prostredí,
želajúc si tiež zabezpečiť, aby pri rozvoji týchto systémov boli zohľadnené zásady prispievajúce k trvalo udržateľnému rozvoju, ako je princíp predbežnej opatrnosti obsiahnutý v zásade 15 deklarácie z Ria de Janeiro o životnom prostredí z roku 1992,
uznávajúc prepojenie medzi vhodnými informačnými systémami o životnom prostredí a uplatňovaním práv obsiahnutých v Aarhuskom dohovore,
berúc na vedomie potrebu spolupráce s ostatnými medzinárodnými iniciatívami v oblasti znečisťujúcich látok a odpadov vrátane Štokholmského dohovoru o perzistentných organických znečisťujúcich látkach z roku 2001 a Bazilejského dohovoru o kontrole cezhraničného pohybu nebezpečných odpadov a ich zneškodňovaní z roku 1989,
uznávajúc, že cieľom integrovaného prístupu k minimalizácii znečisťovania a množstva odpadov pochádzajúcich z prevádzky priemyselných zariadení a iných zdrojov je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku, zabezpečiť prechod k trvalo udržateľnému a environmentálne šetrnému rozvoju a chrániť zdravie súčasnej i budúcich generácií,
súc presvedčení o hodnote registrov únikov a prenosov znečisťujúcich látok ako nástroja, ktorý je nákladovo efektívny a ktorý podporuje šetrnejšie správanie voči životnému prostrediu, zabezpečuje prístup verejnosti k informáciám o znečisťujúcich látkach vypúšťaných a prenášaných v jednotlivých komunitách a slúži vládam pri zisťovaní vývoja, dokazovaní pokroku pri znižovaní znečisťovania, monitorovaní súladu s niektorými medzinárodnými dohodami, stanovovaní priorít a hodnotení pokroku dosiahnutého na základe environmentálnych politík a programov,
veriac, že registre únikov a prenosov znečisťujúcich látok môžu byť prostredníctvom vylepšeného nakladania so znečisťujúcimi látkami značným prínosom pre priemysel,
berúc na vedomie možnosti využitia údajov z registra únikov a prenosov znečisťujúcich látok v spojení s informáciami o zdraví, životnom prostredí, demografii, hospodárstve a iných aspektoch s cieľom lepšieho pochopenia možných problémov, identifikácie problematických otázok, prijatia preventívnych a zmierňujúcich opatrení a stanovenia priorít starostlivosti o životné prostredie,
uznávajúc význam ochrany súkromia identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb pri spracovaní informácií ohlasovaných do registra únikov a prenosov znečisťujúcich látok v súlade s platnými medzinárodnými normami v oblasti ochrany údajov,
uznávajúc tiež význam rozvoja medzinárodne kompatibilných systémov registrácie únikov a prenosov znečisťujúcich látok pre zlepšenie porovnateľnosti údajov,
poznamenávajúc, že mnoho členských štátov Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, Európskeho spoločenstva a zmluvných strán Severoamerickej dohody o voľnom obchode zhromažďuje údaje o únikoch a prenosoch znečisťujúcich látok z rôznych zdrojov a tieto údaje poskytuje verejnosti, a uznávajúc v tejto oblasti najmä dlhodobé a cenné skúsenosti niektorých krajín,
berúc do úvahy rôzne prístupy využívané v existujúcich registroch emisií a potrebu vyhnúť sa duplikácii, a uznávajúc preto potrebu určitej flexibility,
vyzývajúc k postupnému vývoju národných registrov únikov a prenosov znečisťujúcich látok,
vyzývajúc tiež k vytvoreniu prepojení medzi národnými registrami únikov a prenosov znečisťujúcich látok a informačnými systémami o iných únikoch verejného významu,
dohodli sa takto:
Článok 1
Cieľ
Cieľom tohto protokolu je skvalitniť prístup verejnosti k informáciám vytvorením koherentných, integrovaných celoštátnych registrov únikov a prenosov znečisťujúcich látok (PRTR – pollutant release and transfers registers) v súlade s ustanoveniami tohto protokolu, ktoré by mohli uľahčiť účasť verejnosti na rozhodovaní o záležitostiach životného prostredia a prispieť k prevencii a znižovaniu znečisťovania životného prostredia.
Článok 2
Definície
Na účely tohto protokolu:
1.
„Zmluvná strana“ znamená, ak text neuvádza inak, štát alebo regionálnu organizáciu pre hospodársku integráciu uvedenú v článku 24, ktoré súhlasili s tým, aby boli viazané týmto protokolom a pre ktoré nadobudol účinnosť;
2.
„Dohovor“ znamená Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia prijatý v Aarhuse (Dánsko) 25. júna 1998;
3.
„Verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a, v súlade s národnou legislatívou alebo praxou, ich združenia, organizácie alebo skupiny;
4.
„Zariadenie“ znamená jednu alebo viac prevádzkových jednotiek v tej istej lokalite alebo v priľahlých lokalitách, ktoré vlastní alebo prevádzkuje tá istá fyzická osoba alebo právnická osoba;
5.
„Príslušný orgán“ znamená národný orgán alebo orgány alebo iný príslušný orgán alebo orgány, ktoré zmluvná strana určí, aby spravovali národný systém únikov a prenosov znečisťujúcich látok;
6.
„Znečisťujúca látka“ znamená látku alebo skupinu látok, ktoré môžu byť škodlivé pre životné prostredie alebo ľudské zdravie z dôvodu svojich vlastností a úniku do životného prostredia;
7.
„Únik“ znamená akékoľvek zavedenie znečisťujúcich látok do životného prostredia v dôsledku akejkoľvek ľudskej činnosti, či už úmyselnej alebo náhodnej, rutinnej alebo nerutinnej vrátane rozliatia, emitovania, vypustenia, injektáže, zneškodnenia alebo skládkovania alebo prostredníctvom kanalizačných systémov bez konečného čistenia odpadových vôd;
8.
„Prenos mimo lokality“ znamená pohyb znečisťujúcich látok alebo odpadov určených na zneškodnenie alebo využitie a znečisťujúcich látok v odpadových vodách určených na čistenie mimo hraníc zariadenia;
9.
„Plošné zdroje“ znamenajú viac menších alebo roztrúsených zdrojov, z ktorých môžu unikať znečisťujúce látky do pôdy, ovzdušia alebo vody, ktorých spoločný vplyv na tieto zložky životného prostredia môže byť významný a v ktorých prípade nie je praktické zhromažďovať správy z každého jednotlivého zdroja;
10.
Výrazy „národný“ a „celoštátny“ sa s ohľadom na záväzky vyplývajúce z protokolu pre zmluvné strany, ktoré sú regionálnymi organizáciami pre hospodársku integráciu, interpretujú tak, že platia pre príslušný región, pokiaľ nie je uvedené inak;
11.
„Odpad“ znamená látky alebo predmety, ktoré sú:
(a) zneškodňované alebo využívané,
(b) určené na zneškodnenie alebo využitie alebo
(c) majú byť podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov zneškodnené alebo využité;
12.
„Nebezpečný odpad“ znamená odpad, ktorý je definovaný ako nebezpečný v ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov;
13.
„Ostatný odpad“ znamená odpad, ktorý nie je nebezpečným odpadom;
14.
„Odpadová voda“ znamená vodu obsahujúcu látky alebo predmety, ktoré podliehajú regulácii podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
Článok 3
Všeobecné ustanovenia
1.
Každá zmluvná strana prijme potrebné legislatívne, regulačné a iné opatrenia a vhodné donucovacie opatrenia na vykonávanie tohto protokolu.
2.
Ustanoveniami tohto protokolu nie je dotknuté právo zmluvnej strany spravovať alebo zaviesť rozsiahlejší alebo verejne dostupnejší register únikov a prenosov znečisťujúcich látok (ďalej len „register“), než aký vyžaduje tento protokol.
3.
Každá zmluvná strana prijme potrebné opatrenia, aby zamestnanci zariadení a osoby z radov verejnosti, ktorí ohlásia orgánom verejnej moci porušenie vnútroštátnych právnych predpisov vykonávajúcich tento protokol zo strany zariadenia, neboli týmto zariadením alebo verejnými orgánmi trestané, stíhané alebo zastrašované z dôvodu ohlásenia daného porušenia predpisov.
4.
Pri vykonávaní tohto protokolu sa každá zmluvná strana riadi princípom predbežnej opatrnosti stanoveným v zásade 15 deklarácie z Ria de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992.
5.
S cieľom obmedzenia duplicitného ohlasovania môžu byť systémy registrácie únikov a prenosov znečisťujúcich látok integrované, pokiaľ možno s existujúcimi zdrojmi informácií, ako sú ohlasovacie mechanizmy na základe licencie alebo prevádzkové povolenia.
6.
Zmluvné strany sa usilujú o dosiahnutie konvergencie medzi národnými registrami únikov a prenosov znečisťujúcich látok.
Článok 4
Základné prvky systému registrácie únikov a prenosov znečisťujúcich látok
V súlade s týmto protokolom každá zmluvná strana vytvorí a bude spravovať verejne dostupný register, ktorý bude:
(a) obsahovať špecifické údaje pre jednotlivé zariadenia s ohľadom na ohlasovanie údajov pre bodové zdroje;
(b) zahŕňať ohlasovanie údajov pre plošné zdroje;
(c) obsahovať špecifické údaje pre jednotlivé znečisťujúce látky, prípadne odpady;
(d) rozlišovať medzi únikmi do jednotlivých zložiek životného prostredia – ovzdušia, pôdy a vody;
(e) zahŕňať informácie o prenosoch;
(f) vychádzať z povinného, pravidelného ohlasovania;
(g) zahŕňať štandardizované a aktuálne údaje, obmedzený počet štandardizovaných prahových hodnôt pre ohlasovanie a prípadne obmedzené ustanovenia o dôvernosti údajov;
(h) koherentný a navrhnutý tak, aby bol ústretový k užívateľom a verejne prístupný vrátane elektronickej podoby;
(i) umožňovať účasť verejnosti pri jeho vývoji a úpravách a
(j) štruktúrovanou počítačovou databázou alebo niekoľkými prepojenými databázami spravovanými príslušným orgánom.
Článok 5
Forma a štruktúra
1.
Každá zmluvná strana zabezpečí, aby údaje obsiahnuté v registri uvedenom v článku 4 boli prezentované v agregovanej i neagregovanej podobe, aby bolo možné vyhľadať a identifikovať úniky a prenosy podľa:
(a) zariadenia a jeho geografickej polohy;
(b) činnosti;
(c) vlastníka alebo prevádzkovateľa, prípadne spoločnosti;
(d) znečisťujúcej látky, prípadne odpadu;
(e) každej zložky životného prostredia, do ktorej znečisťujúca látka uniká, a
(f) podľa miesta určenia prenosu a prípadne miesta zneškodnenia alebo využitia odpadu, ako je špecifikované v článku 7 ods. 5.
2.
Každá zmluvná strana taktiež zabezpečí, aby bolo možné vyhľadávať a identifikovať údaje podľa plošných zdrojov, ktoré boli do registra zaradené.
3.
Každá zmluvná strana vytvorí svoj register so zreteľom na možnosť jeho budúceho rozširovania a zabezpečí, aby boli verejne prístupné prinajmenšom údaje ohlásené za desať predchádzajúcich ohlasovacích rokov.
4.
Register bude navrhnutý tak, aby bol umožnený čo najjednoduchší prístup verejnosti elektronickými prostriedkami, ako je internet. Forma registra bude umožňovať, aby za normálnych podmienok boli informácie v registri nepretržite a elektronickými prostriedkami okamžite dostupné.
5.
Každá zmluvná strana by mala zabezpečiť vo svojom registri prepojenia na svoje existujúce relevantné, verejne dostupné databázy súvisiace s ochranou životného prostredia.
6.
Každá zmluvná strana zabezpečí vo svojom registri prepojenia na registre únikov a prenosov znečisťujúcich látok iných zmluvných strán protokolu a pokiaľ možno na registre iných krajín.
Článok 6
Rozsah registra
1.
Každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej register obsahoval informácie o:
(a) únikoch znečisťujúcich látok, ktoré musia byť ohlásené podľa článku 7 ods. 2;
(b) prenosoch mimo zariadenia, ktoré musia byť ohlásené podľa článku 7 ods. 2, a
(c) únikoch znečisťujúcich látok z plošných zdrojov, ktoré musia byť ohlásené podľa článku 7 ods. 4.
2.
Po vyhodnotení skúseností získaných pri vývoji národných registrov únikov a prenosov znečisťujúcich látok a vykonávaní tohto protokolu, vezmúc do úvahy relevantné medzinárodné procesy, preskúma stretnutie zmluvných strán požiadavky na ohlasovanie podľa tohto protokolu a posúdi nasledujúce otázky jeho ďalšieho rozvoja:
(a) revíziu činností uvedených v prílohe I;
(b) revíziu znečisťujúcich látok uvedených v prílohe II;
(c) revíziu prahových hodnôt pre ohlasovanie v prílohách I a II a
(d) zaradenie iných relevantných aspektov, ako sú informácie o prenosoch v rámci lokality, skladovanie, špecifikácia požiadaviek na ohlasovanie pre plošné zdroje alebo vypracovanie kritérií pre zaradenie znečisťujúcich látok na základe tohto protokolu.
Článok 7
Požiadavky na ohlasovanie
1.
Každá zmluvná strana buď:
(a) uloží vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi každého jednotlivého zariadenia v jej jurisdikcii, ktorý vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I nad príslušnou prahovou hodnotou podľa prílohy I stĺpca 1 a ktorý:
(i)
vypúšťa akúkoľvek znečisťujúcu látku uvedenú v prílohe II v množstve presahujúcom príslušné prahové hodnoty uvedené v prílohe II stĺpci 1;
(ii)
prenáša mimo lokality akúkoľvek znečisťujúcu látku uvedenú v prílohe II v množstve presahujúcom príslušnú prahovú hodnotu uvedenú v prílohe II stĺpci 2, pokiaľ zmluvná strana zvolila variant ohlasovania prenosov založený na jednotlivých znečisťujúcich látkach podľa ustanovení odseku 5 písm. d);
(iii)
prenáša mimo lokality nebezpečný odpad v množstve presahujúcom 2 tony za rok alebo iný odpad v množstve presahujúcom 2 000 ton za rok, pokiaľ zmluvná strana zvolila variant ohlasovania prenosov založený na jednotlivých odpadoch podľa ustanovení odseku 5 písm. d); alebo
(iv)
prenáša mimo lokality akúkoľvek znečisťujúcu látku uvedenú v prílohe II v odpadových vodách určených na čistenie v množstve presahujúcom príslušnú prahovú hodnotu špecifikovanú v prílohe II stĺpci 1b; aby splnil povinnosť, ktorú vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi ukladá odsek 2; alebo
(b) uloží vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi každého jednotlivého zariadenia v jej jurisdikcii, ktorý vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I na prahovej úrovni pre počet zamestnancov špecifikovanej v prílohe I stĺpci 2 alebo nad touto úrovňou a ktorý vyrába, spracováva alebo používa akúkoľvek znečisťujúcu látku uvedenú v prílohe II v množstve presahujúcom príslušnú prahovú hodnotu špecifikovanú v prílohe II stĺpci 3, aby splnil povinnosť, ktorú vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi ukladá odsek 2.
2.
Každá zmluvná strana uloží vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia uvedeného v odseku 1, aby predložil informácie uvedené v ustanoveniach odsekov 5 a 6 v súlade s požiadavkami uvedenými v daných ustanoveniach pre znečisťujúce látky a odpady, pri ktorých došlo k prekročeniu prahových hodnôt.
3.
Na splnenie cieľa tohto protokolu môže zmluvná strana so zreteľom na konkrétnu znečisťujúcu látku rozhodnúť, že uplatní buď prahovú hodnotu pre únik, alebo prahovú hodnotu pre výrobu, spracovanie alebo využitie, pokiaľ sa tým rozšíria relevantné informácie o únikoch alebo prenosoch, ktoré sú k dispozícii v jej registri.
4.
Každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej príslušný orgán zhromažďoval informácie o únikoch znečisťujúcich látok z plošných zdrojoch špecifikovaných v odsekoch 7 a 8 s cieľom ich zaradenia do registra, alebo tým poverí jeden alebo viac orgánov verejnej moci alebo príslušných organizácií.
5.
Každá zmluvná strana uloží vlastníkom alebo prevádzkovateľom zariadení, ktorí majú ohlasovaciu povinnosť podľa odseku 2, aby zhromažďovali a predkladali príslušnému orgánu nasledujúce informácie špecificky pre jednotlivé zariadenia:
(a) meno, presnú adresu, geografickú polohu a činnosť alebo činnosti ohlasujúceho zariadenia a meno vlastníka alebo prevádzkovateľa, prípadne názov spoločnosti;
(b) názov a číselné označenie každej znečisťujúcej látky, ktorú treba nahlásiť podľa odseku 2;
(c) množstvo každej znečisťujúcej látky, ktorú treba nahlásiť podľa odseku 2, ktoré uniklo zo zariadenia do životného prostredia v danom ohlasovacom roku ako v agregovanej forme, tak aj s rozlíšením, či išlo o únik do ovzdušia, do vody alebo do pôdy vrátane podzemnej injektáže;
(d) buď:
množstvo každej znečisťujúcej látky, ktorú treba nahlásiť podľa odseku 2 a ktorá je prenášaná mimo lokality v danom ohlasovacom roku, s rozlíšením medzi množstvom prenášaným s cieľom zneškodnenia a
(i)
množstvom prenášaným na využitie, a názov a adresu zariadenia prijímajúceho prenášanú látku, alebo
(ii)
množstvom odpadu, ktoré treba nahlásiť podľa odseku 2 a ktoré je prenášané mimo lokality v danom ohlasovacom roku, s rozlíšením medzi nebezpečným odpadom a ostatným odpadom, s cieľom využitia alebo zneškodnenia, a to uvedením buď „R“ (využitie), alebo „D“ (zneškodnenie), či je odpad určený na zneškodnenie alebo využitie podľa prílohy III a, v prípade cezhraničného pohybu nebezpečného odpadu, s uvedením mena a adresy subjektu vykonávajúceho využitie alebo zneškodnenie odpadu a skutočného miesta zneškodnenia alebo využitia, kam sa prenos uskutočňuje;
(e) množstvo každej znečisťujúcej látky v odpadových vodách, ktoré treba nahlásiť podľa odseku 2 a ktoré je prenášané mimo lokality v danom ohlasovacom roku, a
(f) typ metodiky používanej na odvodenie informácií uvedených v písmenách c) až e) podľa článku 9 ods. 2 s uvedením, či ide o informácie získané meraním, výpočtom alebo odhadom.
6.
Informácie uvedené v odseku 5 písm. c) až e) zahŕňajú informácie o únikoch a prenosoch vyplývajúcich z rutinných činností a z mimoriadnych udalostí.
7.
Každá zmluvná strana bude vo svojom registri prezentovať v primeranom priestorovom rozlíšení informácie o únikoch znečisťujúcich látok z plošných zdrojov, ak táto zmluvná strana zistí, že tieto údaje sú zhromažďované príslušnými orgánmi a je prakticky možné zaradiť ich do registra. Pokiaľ zmluvná strana zistí, že takéto údaje neexistujú, prijme opatrenia na začatie ohlasovania únikov príslušných znečisťujúcich látok z jedného alebo viacerých plošných zdrojov v súlade so svojimi národnými prioritami.
8.
Informácie uvedené v odseku 7 zahŕňajú informácie o type metodiky použitej na odvodenie informácií.
Článok 8
Cyklus ohlasovania
1.
Každá zmluvná strana zabezpečí, aby informácie, ktoré majú byť zaradené do jej registra, boli dostupné verejnosti, skompilované a prezentované v registri podľa kalendárnych rokov. Ohlasovacím rokom je kalendárny rok, na ktorý sa informácie vzťahujú. Pre každú zmluvnú stranu je prvým ohlasovacím rokom kalendárny rok nasledujúci po nadobudnutí účinnosti tohto protokolu pre danú zmluvnú stranu. Ohlasovanie požadované podľa článku 7 sa bude vykonávať raz za rok. Druhým ohlasovacím rokom však môže byť druhý kalendárny rok nasledujúci po prvom kalendárnom roku.
2.
Každá zmluvná strana, ktorá nie je regionálnou organizáciou pre hospodársku integráciu, zabezpečí, aby informácie boli zaradené do jej registra do pätnástich mesiacov po skončení každého ohlasovacieho roka. Avšak informácie za prvý ohlasovací rok budú zaradené do jej registra do dvoch rokov od konca tohto ohlasovacieho roka.
3.
Každá zmluvná strana, ktorá je regionálnou organizáciou pre hospodársku integráciu, zabezpečí, aby informácie za určitý ohlasovací rok boli zaradené do jej registra šesť mesiacov po tom, ako vznikne táto povinnosť pre zmluvné strany, ktoré nie sú regionálnymi organizáciami pre hospodársku integráciu.
Článok 9
Zhromažďovanie údajov a vedenie evidencie
1.
Každá zmluvná strana uloží vlastníkom alebo prevádzkovateľom zariadení, ktoré podliehajú požiadavkám na ohlasovanie podľa článku 7, aby v súlade s ďalej uvedeným odsekom 2 a v primeranej frekvencii zhromažďovali údaje potrebné na určenie únikov zo zariadení a prenosov mimo lokality, ktoré podliehajú ohláseniu podľa článku 7, a aby viedli pre potreby príslušných orgánov evidenciu údajov, z ktorých boli ohlasované informácie odvodené, a to počas piatich rokov, počínajúc koncom daného ohlasovacieho roka. Táto evidencia musí obsahovať aj opis metodiky použitej pri zhromažďovaní údajov.
2.
Každá zmluvná strana uloží vlastníkom alebo prevádzkovateľom zariadení, ktoré podliehajú ohlasovaniu podľa článku 7, aby používali najlepšie dostupné informácie vrátane prípadných údajov z monitorovaní, emisných faktorov, rovníc hmotnostnej bilancie, nepriameho monitorovania alebo iných výpočtov, inžinierskych posudkov a iných metód. V prípade vhodnosti by sa tak malo vykonať v súlade s medzinárodne schválenými metodikami.
Článok 10
Hodnotenie kvality
1.
Každá zmluvná strana uloží vlastníkom alebo prevádzkovateľom zariadení, ktoré podliehajú požiadavkám na ohlasovanie podľa článku 7 ods. 1, aby zabezpečili kvalitu informácií, ktoré ohlasujú.
2.
Každá zmluvná strana zabezpečí, aby údaje obsiahnuté v jej registri podliehali hodnoteniu kvality zo strany príslušného orgánu, najmä s ohľadom na ich úplnosť, konzistentnosť a vierohodnosť, s prihliadnutím k akýmkoľvek smerniciam vypracovaným zasadnutím zmluvných strán.
Článok 11
Prístup verejnosti k informáciám
1.
Každá zmluvná strana zabezpečí v súlade s ustanoveniami tohto protokolu prístup verejnosti k informáciám obsiahnutým v jej registri únikov a prenosov znečisťujúcich látok bez toho, aby bolo pritom potrebné uviesť konkrétny záujem o tieto informácie, a to hlavne tak, že zabezpečí, aby jej register umožňoval priamy elektronický prístup prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí.
2.
Ak nie sú informácie obsiahnuté v jej registri ľahko verejne dostupné priamymi elektronickými prostriedkami, každá zmluvná strana zabezpečí, aby jej príslušný orgán na vyžiadanie poskytol dané informácie akýmkoľvek iným účinným spôsobom, a to čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca po predložení žiadosti.
3.
S výhradou uvedenou v odseku 4 každá zmluvná strana zabezpečí, aby prístup k informáciám obsiahnutým v jej registri bol bezplatný.
4.
Každá zmluvná strana môže svojmu príslušnému orgánu povoliť, aby si účtoval poplatky za reprodukciu a zaslanie konkrétnych informácií uvedených v odseku 2; tento poplatok však nemôže prekročiť primeranú výšku.
5.
Ak nie sú informácie obsiahnuté v jej registri ľahko verejne dostupné priamymi elektronickými prostriedkami, každá zmluvná strana zabezpečí elektronický prístup k svojmu registru na verejne dostupných miestach, napríklad vo verejných knižniciach, v kanceláriách miestnych úradov alebo na iných vhodných miestach.
Článok 12
Utajenie
1.
Každá zmluvná strana môže príslušnému orgánu povoliť, aby utajil informácie obsiahnuté v registri, pokiaľ by zverejnenie týchto informácií negatívne ovplyvnilo:
(a) medzinárodné vzťahy, národnú obranu alebo verejnú bezpečnosť;
(b) výkon spravodlivosti, možnosť spravodlivého procesu pre určitú osobu alebo schopnosť verejného orgánu viesť vyšetrovanie trestnej alebo disciplinárnej povahy;
(c) dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií, pokiaľ je táto dôvernosť chránená zákonom s cieľom ochrany legitímneho hospodárskeho záujmu;
(d) právo k duševnému vlastníctvu; alebo
(e) dôvernosť osobných údajov a/alebo zložiek týkajúcich sa fyzickej osoby, pokiaľ daná osoba nedala súhlas so zverejnením informácií, ak túto dôvernosť upravujú vnútroštátne právne predpisy.
Vyššie uvedené dôvody utajenia sa budú interpretovať reštriktívne s ohľadom na verejný záujem, ktorý sa sleduje zverejnením informácií, a na to, či sa dané informácie týkajú únikov do životného prostredia.
2.
V rámci ustanovenia odseku 1 písm. c) je potrebné v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zverejniť akékoľvek informácie o únikoch, ktoré sú relevantné pre ochranu životného prostredia.
3.
Pokiaľ sú informácie utajené v súlade s ustanovením odseku 1, uvedie sa v registri druh neprístupných informácií, napríklad uvedením druhovej chemickej informácie, pokiaľ je to možné, a dôvod, pre ktorý boli informácie neprístupné.
Článok 13
Účasť verejnosti na vývoji národných registrov únikov a prenosov znečisťujúcich látok
1.
Každá zmluvná strana poskytne verejnosti primerané možnosti zúčastniť sa na vývoji svojho národného registra únikov a prenosov znečisťujúcich látok v rámci svojich vnútroštátnych predpisov.
2.
Na účely odseku 1 každá zmluvná strana zabezpečí možnosť slobodného verejného prístupu k informáciám o navrhovaných opatreniach týkajúcich sa rozvoja jej národného registra únikov a prenosov znečisťujúcich látok a možnosť predložiť akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo stanoviská, ktoré sú relevantné pre rozhodovací proces, a daný orgán k týmto vyjadreniam verejnosti primerane prihliadne.
3.
Každá zmluvná strana zabezpečí, aby pri prijatí rozhodnutia o vytvorení alebo podstatnej zmene jej registra boli včas zverejnené informácie o príslušnom rozhodnutí a aspektoch, z ktorých sa vychádzalo.
Článok 14
Prístup k spravodlivosti
1.
Každá zmluvná strana v rámci svojej národnej legislatívy zabezpečí, aby akákoľvek osoba, ktorá je toho názoru, že jej žiadosť o informácie podľa článku 11 ods. 2 bola ignorovaná, neprávom úplne alebo čiastočne odmietnutá, nedostatočne zodpovedaná alebo inak riešená v rozpore s ustanoveniami daného odseku, mala možnosť preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zo zákona.
2.
Požiadavkami odseku 1 nie sú dotknuté práva a povinnosti zmluvných strán na základe existujúcich zmlúv platných medzi nimi s ohľadom na predmet tohto článku.
Článok 15
Budovanie kapacít
1.
Každá zmluvná strana bude podporovať vedomie verejnosti o svojom registri únikov a prenosov znečisťujúcich látok a zabezpečí, aby bola poskytovaná pomoc a návod na prístup k jej registru a na pochopenie a využitie informácií v ňom obsiahnutých.
2.
Každá zmluvná strana by mala zabezpečiť vybudovanie dostatočných kapacít pre zodpovedné úrady a orgány a poskytnutie usmernenia pre tieto orgány s cieľom pomôcť im pri plnení ich povinností podľa tohto protokolu.
Článok 16
Medzinárodná spolupráca
1.
Zmluvné strany budú navzájom spolupracovať a pomáhať si podľa potreby:
(a) pri medzinárodných akciách na podporu cieľov tohto protokolu;
(b) na základe vzájomnej dohody medzi dotknutými zmluvnými stranami pri vykonávaní národných systémov podľa tohto protokolu;
(c) pri podávaní informácií podľa tohto protokolu o únikoch a prenosoch v pohraničných oblastiach; a
(d) pri podávaní informácií podľa tohto protokolu o prenosoch medzi zmluvnými stranami.
2.
Zmluvné strany podporujú vzájomnú spoluprácu a prípadne spoluprácu s relevantnými medzinárodnými organizáciami na podporu:
(a) vedomia verejnosti na medzinárodnej úrovni;
(b) transferu technológií; a
(c) poskytovania technickej pomoci zmluvným stranám, ktoré sú rozvojovými krajinami, a zmluvným stranám s tranzitívnou ekonomikou v otázkach súvisiacich s týmto protokolom.
Článok 17
Stretnutie zmluvných strán
1.
Týmto sa ustanovuje stretnutie zmluvných strán. Jeho prvé zasadnutie bude zvolané najneskôr dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto protokolu. Riadne zasadnutia stretnutia zmluvných strán sa potom konajú následne alebo paralelne s riadnymi stretnutiami zmluvných strán dohovoru, pokiaľ zmluvné strany tohto protokolu nerozhodnú inak. Mimoriadne zasadnutie stretnutia zmluvných strán sa bude konať, pokiaľ o tom rozhodnú zmluvné strany, v priebehu riadneho zasadnutia alebo na písomnú žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany, pokiaľ do šiestich mesiacov potom, čo ju výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie oznámi všetkým zmluvným stranám, podporí túto žiadosť aspoň jedna tretina týchto zmluvných strán.
2.
Stretnutie zmluvných strán bude neustále dozerať na vykonávanie a rozvoj tohto protokolu na základe pravidelných správ zmluvných strán a s týmto cieľom bude:
(a) vyhodnocovať rozvoj registrov únikov a prenosov znečisťujúcich látok a podporovať ich priebežné posilňovanie a zbližovanie;
(b) vytvárať usmernenia uľahčujúce podávanie správ zmluvnými stranami stretnutiu zmluvných strán s prihliadnutím na potrebu zamedziť duplicite aktivít v tomto ohľade;
(c) vytvárať program práce;
(d) zvažovať a prípadne prijímať opatrenia na posilnenie medzinárodnej spolupráce v súlade s ustanoveniami článku 16;
(e) ustanovovať podporné orgány, ak to bude považovať za potrebné;
(f) zvažovať a prijímať návrhy na zmeny tohto protokolu a jeho príloh, ak sú považované za potrebné na účely tohto protokolu v súlade s ustanoveniami článku 20;
(g) na svojom prvom zasadnutí prerokuje a formou konsenzu prijme rokovací poriadok zasadnutí a podporných orgánov s prihliadnutím na akýkoľvek rokovací poriadok prijatý stretnutím zmluvných strán dohovoru;
(h) zvažovať uzavretie finančných dohôd formou konsenzu a vytvorenie mechanizmov technickej pomoci s cieľom vykonávania tohto protokolu;
(i) požadovať prípadné služby iných relevantných medzinárodných orgánov pri plnení cieľov tohto protokolu; a
(j) zvažovať a uskutočňovať akékoľvek ďalšie kroky potrebné na splnenie cieľov tohto protokolu, ako je vydanie usmernení a odporúčaní, ktoré podporia jeho vykonávanie.
3.
Stretnutie zmluvných strán bude uľahčovať výmenu informácií o skúsenostiach získaných pri ohlasovaní prenosov s využitím prístupov založených na špecifických znečisťujúcich látkach a na špecifických odpadoch a vyhodnotí tieto skúsenosti s cieľom preskúmania možnosti zblíženia týchto dvoch prístupov, berúc do úvahy verejný záujem o informácie v súlade s článkom 1 a celkovú efektívnosť národných registrov únikov a prenosov znečisťujúcich látok.
4.
Organizácia Spojených národov, jej špecializované agentúry a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ako aj ktorýkoľvek štát alebo regionálna organizácia pre hospodársku integráciu, ktoré sú oprávnené podpísať tento protokol podľa článku 24, avšak nie sú zmluvnou stranou tohto protokolu, a akákoľvek medzinárodná organizácia kvalifikovaná v oblastiach, na ktoré sa tento protokol vzťahuje, sú oprávnené zúčastniť sa stretnutia zmluvných strán ako pozorovatelia. Ich prijatie a účasť podlieha rokovaciemu poriadku stretnutia zmluvných strán.
5.
Akákoľvek mimovládna organizácia kvalifikovaná v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol, ktorá oznámila výkonnému tajomníkovi Európskej hospodárskej komisie, že si želá byť zastúpená na stretnutí zmluvných strán, bude oprávnená zúčastniť sa na stretnutí ako pozorovateľ, pokiaľ proti tomu nevznesie námietky aspoň jedna tretina zmluvných strán prítomných na danom stretnutí. Ich prijatie a účasť podlieha rokovaciemu poriadku prijatému stretnutím zmluvných strán.
Článok 18
Hlasovacie právo
1.
S výnimkou ustanovení odseku 2 má každá zmluvná strana tohto protokolu jeden hlas.
2.
Regionálne organizácie pre hospodársku integráciu vykonávajú svoje hlasovacie právo v otázkach svojej pôsobnosti s počtom hlasov zodpovedajúcim počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami. Tieto organizácie nevykonávajú svoje hlasovacie právo, pokiaľ toto právo vykonávajú ich členské štáty a naopak.
Článok 19
Prílohy
Prílohy k tomuto protokolu tvoria jeho integrálnu súčasť a pokiaľ nie je výslovne uvedené inak, odkaz na tento protokol predstavuje súčasne odkaz na ktorúkoľvek jeho prílohu.
Článok 20
Dodatky
1.
Ktorákoľvek zmluvná strana môže navrhnúť dodatok k tomuto protokolu.
2.
Návrhy dodatkov k tomuto protokolu prerokuje zasadnutie stretnutia zmluvných strán.
3.
Akýkoľvek návrh dodatku k tomuto protokolu sa predloží písomne sekretariátu, ktorý ho oznámi aspoň šesť mesiacov pred zasadnutím, na ktorom má byť prijatý, všetkým zmluvným stranám, ostatným štátom a regionálnym organizáciám pre hospodársku integráciu, ktoré poskytli súhlas s tým, aby boli viazané týmto protokolom a pre ktoré doposiaľ nenadobudol účinnosť, a signatárom.
4.
Zmluvné strany vynaložia maximálne úsilie na dosiahnutie dohody o akomkoľvek navrhovanom dodatku k tomuto protokolu formou konsenzu. Pokiaľ boli vyčerpané všetky snahy na dosiahnutie konsenzu a dohoda nebola dosiahnutá, dodatok sa prijme ako posledná možnosť trojštvrtinovou väčšinou zmluvných strán prítomných a hlasujúcich na zasadnutí.
5.
Na účely tohto článku sa pod pojmom „zmluvné strany prítomné a hlasujúce“ rozumejú zmluvné strany, ktoré sú prítomné a odovzdajú hlas za alebo proti.
6.
Akýkoľvek dodatok k tomuto protokolu, ktorý sa prijme v súlade s odsekom 4, oznámi sekretariát depozitárovi, ktorý ho zašle všetkým zmluvným stranám, ostatným štátom a regionálnym organizáciám pre hospodársku integráciu, ktoré poskytli súhlas, aby boli viazané týmto protokolom a pre ktoré doposiaľ nenadobudol účinnosť, a signatárom.
7.
Dodatok k protokolu, s výnimkou dodatku k prílohe, nadobudne účinnosť pre zmluvné strany, ktoré ho ratifikovali, prijali alebo schválili, deväťdesiaty deň po dni, keď depozitár dostane listinu o ratifikácii, prijatí alebo schválení od aspoň troch štvrtín zmluvných strán, ktoré boli zmluvnými stranami v čase jeho prijatia. Potom nadobudne účinnosť pre ktorúkoľvek inú zmluvnú stranu deväťdesiaty deň po dni, keď daná zmluvná strana uloží svoju listinu o ratifikácii, prijatí alebo schválení dodatku.
8.
V prípade dodatku k prílohe zmluvná strana, ktorá túto zmenu neprijme, oznámi túto skutočnosť písomne depozitárovi do dvanástich mesiacov odo dňa oznámenia depozitárom. Depozitár bezodkladne informuje všetky zmluvné strany o prijatí akéhokoľvek takého oznámenia. Zmluvná strana môže kedykoľvek odvolať predchádzajúce oznámenie o neprijatí. Dodatok k prílohe potom nadobudne pre danú zmluvnú stranu účinnosť.
9.
Po uplynutí dvanástich mesiacov odo dňa oznámenia depozitárom podľa odseku 6 nadobudne dodatok k prílohe účinnosť pre zmluvné strany, ktoré nepredložili depozitárovi oznámenie v súlade s odsekom 8, pokiaľ do toho okamihu nepredloží takéto oznámenie jedna tretina zmluvných strán, ktoré boli zmluvnými stranami v okamihu prijatia dodatku.
10.
Ak dodatok k prílohe priamo súvisí s dodatkom k tomuto protokolu, nenadobudne účinnosť, kým nenadobudne účinnosť dodatok k tomuto protokolu.
Článok 21
Sekretariát
Výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie bude vykonávať nasledujúce funkcie sekretariátu pre tento protokol:
(a) príprava a podporné služby pre zasadnutia stretnutia zmluvných strán;
(b) odovzdávanie správ a iných informácií získaných v súlade s ustanoveniami tohto protokolu;
(c) podávanie správ o činnosti sekretariátu stretnutiu zmluvných strán a
(d) iné funkcie určené stretnutím zmluvných strán na základe dostupných zdrojov.
Článok 22
Hodnotenie súladu
Na svojom prvom zasadnutí ustanoví stretnutie zmluvných strán formou konsenzu spoločné postupy a inštitucionálne systémy mimosúdneho, nesporného a konzultatívneho charakteru na hodnotenie a presadzovanie súladu s ustanoveniami tohto protokolu a riešenie prípadného porušovania týchto ustanovení. Pri stanovení týchto postupov a systémov zváži stretnutie zmluvných strán, okrem iného, či sa má umožniť prijímanie informácií od verejnosti ohľadom záležitostí súvisiacich s týmto protokolom.
Článok 23
Urovnávanie sporov
1.
Ak vznikne spor medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými stranami, týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania tohto protokolu, tieto zmluvné strany sa budú usilovať dosiahnuť urovnanie sporu rokovaním alebo iným zmierlivým spôsobom riešenia sporov prijateľným pre zmluvné strany daného sporu.
2.
Pri podpise, ratifikácii, prijatí alebo schválení tohto protokolu alebo pri pristúpení k tomuto protokolu, alebo kedykoľvek potom môže štát písomne vyhlásiť depozitárovi, že pri riešení sporov nevyriešených v súlade s odsekom 1 prijíma jeden alebo obidva nasledujúce spôsoby urovnávania sporov ako povinné vo vzťahu k akejkoľvek zmluvnej strane, ktorá prijme rovnaký záväzok:
(a) predloženie sporu Medzinárodnému súdnemu dvoru;
(b) arbitráž v súlade s postupom uvedeným v prílohe IV.
Regionálne organizácie pre hospodársku integráciu môžu predložiť vyhlásenie s obdobným účinkom vo vzťahu k arbitráži v súlade s postupmi uvedenými v písmene b).
3.
Ak strany sporu prijali obidva spôsoby riešenia sporov uvedené v odseku 2, možno spor predložiť len Medzinárodnému súdnemu dvoru, pokiaľ sa strany sporu nedohodnú ináč.
Článok 24
Podpis
Tento protokol bude otvorený na podpis v Kyjeve (Ukrajina) 21. – 23. mája 2003 pri príležitosti piatej Ministerskej konferencie „Životné prostredie pre Európu“ a potom v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku do 31. decembra 2003 pre všetky štáty, ktoré sú členmi Organizácie Spojených národov, a regionálne organizácie pre hospodársku integráciu pozostávajúce zo zvrchovaných členských štátov Organizácie Spojených národov, na ktoré ich členské štáty preniesli právomoci v otázkach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol vrátane právomoci uzatvárať zmluvy vo vzťahu k týmto otázkam.
Článok 25
Depozitár
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov bude pôsobiť ako depozitár tohto protokolu.
Článok 26
Ratifikácia, prijatie, schválenie a pristúpenie
1.
Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu signatárskymi štátmi a regionálnymi organizáciami pre hospodársku integráciu uvedenými v článku 24.
2.
Tento protokol bude otvorený na pristúpenie od 1. januára 2004 pre štáty a regionálne organizácie pre hospodársku integráciu uvedené v článku 24.
3.
Akákoľvek regionálna organizácia pre hospodársku integráciu uvedená v článku 24, ktorá sa stane zmluvnou stranou bez toho, aby ktorýkoľvek jej členský štát bol zmluvnou stranou, bude viazaná všetkými záväzkami vyplývajúcimi z tohto protokolu. Ak je jeden alebo viac členských štátov takej organizácie zmluvnou stranou, organizácia a jej členské štáty rozhodnú o svojej zodpovednosti za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto protokolu. V takom prípade daná organizácia a členské štáty nemôžu vykonávať práva podľa tohto protokolu súbežne.
4.
Vo svojich listinách o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení uvedie regionálna organizácia pre hospodársku integráciu uvedená v článku 24 vyhlásenie o rozsahu svojich kompetencií vo vzťahu k otázkam upraveným týmto protokolom. Tieto organizácie budú tiež informovať depozitára o akýchkoľvek podstatných zmenách v rozsahu svojej pôsobnosti.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento protokol nadobudne platnosť deväťdesiaty deň po dni uloženia šestnástej listiny o ratifikácii, prijatí alebo pristúpení.
2.
Na účely odseku 1 akákoľvek listina uložená regionálnou organizáciou pre hospodársku integráciu sa nebude počítať navyše k listinám uloženým členskými štátmi takej organizácie.
3.
Pre každý štát alebo regionálnu organizáciu pre hospodársku integráciu, ktoré ratifikujú, prijmú alebo schvália tento protokol, alebo k nemu pristúpia po uložení šestnástej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, nadobudne protokol účinnosť deväťdesiaty deň po dni uloženia listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení daným štátom alebo organizáciou.
Článok 28
Výhrady
K tomuto protokolu nemožno vzniesť žiadne výhrady.
Článok 29
Odstúpenie
Kedykoľvek po uplynutí troch rokov od nadobudnutia platnosti tohto protokolu vo vzťahu k určitej zmluvnej strane môže táto zmluvná strana odstúpiť od protokolu odovzdaním písomného oznámenia depozitárovi. Akékoľvek takéto odstúpenie nadobudne účinnosť deväťdesiaty deň po dni prijatia výpovede depozitárom.
Článok 30
Autentické texty
Originál tohto protokolu, ktorého anglické, ruské a francúzske znenie sú rovnako platné, sa uloží u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
NA DÔKAZ TOHO podpísaní riadne oprávnení zástupcovia podpísali tento protokol.
V Kyjeve dvadsiateho prvého mája roku dvetisíc tri.
Príloha I
ČINNOSTI
Č. Činnosť Prahová hodnota pre kapacitu
(stĺpec 1)
Prahová hodnota pre zamestnancov
(stĺpec 2)
1. Sektor energetiky
(a) Rafinérie ropy a zemného plynu * 10 zamestnancov
(b) Zariadenia na splyňovanie a skvapalňovanie *
(c) Tepelné elektrárne a ďalšie spaľovacie zariadenia s tepelným vstupom
50 megawattov (MW)
(d) Koksárenské pece *
(e) Rotačné mlyny na uhlie s kapacitou 1 tony za hodinu
(f) Zariadenia na výrobu uhoľných produktov a pevného bezdymového paliva *
2. Výroba a spracovanie kovov
(a) Zariadenia na praženie alebo spekanie kovovej rudy (vrátane sulfidických rúd) * 10 zamestnancov
(b) Zariadenia na výrobu surového železa alebo ocele (primárna alebo sekundárna tavba) vrátane kontinuálneho odlievania s kapacitou 2,5 tony za hodinu
(c) Zariadenia na spracovanie železných kovov  
(i) Zariadenia na valcovanie za tepla s kapacitou 20 ton surovej ocele za hodinu
(ii) Kováčske prevádzky s bucharmi s energiou 50 kJ na jeden buchar, pokiaľ príkon tepelnej energie presahuje 20 MW
(iii) Aplikácia ochranných natavených kovových
náterov
so vstupom 2 ton surovej ocele za hodinu
(d) Zlievarne železných kovov s výrobnou kapacitou 20 ton za deň
(e) Zariadenia: *
(i) na výrobu neželezných surových kovov z rudy, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými, chemickými nebo elektrolytickými procesmi *
(ii) na tavbu vrátane zlievania neželezných kovov a prepracovania (rafináciu, zlievanie, odlievanie atď.) s kapacitou tavby 4 ton za deň pre olovo a kadmium alebo 20 ton za deň pre všetky ďalšie kovy
(f) Zariadenia na povrchovú úpravu kovov a plastických materiálov používajúce elektrolytické alebo chemické procesy pokiaľ objem vaní dosahuje 30 m3
3. Priemysel spracovania nerastov
(a) Podpovrchová ťažba a súvisiace činnosti * 10 zamestnancov
(b) Povrchová ťažba pokiaľ rozsah oblasti ťažby dosahuje 25 ha
(c) Zariadenia na výrobu:  
(i) cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou 500 ton za deň
(ii) vápna v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň
(iii) cementového slinku alebo vápna v iných peciach s výrobnou kapacitou 50 ton za deň
(d) Zariadenia na výrobu azbestu a na výrobu výrobkov obsahujúcich azbest *
(e) Zariadenia na výrobu skla vrátane sklených vlákien s kapacitou tavby
20 ton za deň
(f) Zariadenia na tavbu minerálnych látok vrátane výroby minerálnych vlákien s kapacitou tavby
20 ton za deň
(g) Zariadenia na výrobu keramických výrobkov vypaľovaním, predovšetkým strešných škridiel, tehál, žiaruvzdorných tehál, dlaždíc, kameniny a porcelánu s výrobnou kapacitou 75 ton za deň alebo kapacitou pece 4 m3 a hustotou zavážania pecí 300 kg/m3
4. Chemický priemysel
(a) Chemické zariadenia na výrobu základných organických chemikálií v priemyselnom meradle, napríklad:
(i) jednoduché uhľovodíky (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické)
(ii) uhľovodíky obsahujúci kyslík, ako sú napríklad alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny, estery, acetáty, étery, peroxidy, epoxidové živice
(iii) uhľovodíky obsahujúce síru
(iv) dusíkaté uhľovodíky, ako sú napríklad amíny, amidy, dusíkaté zlúčeniny, nitrozlúčeniny alebo zlúčeniny obsahujúce skupinu dusičnanovú, nitrilovú, kyanidovú či izokyanidovú
(v) uhľovodíky obsahujúce fosfor
(vi) uhľovodíky obsahujúce halogény
(vii) organokovové zlúčeniny
(viii) základné plastové materiály (polyméry, syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe)
(ix) syntetické kaučuky
(x) farbivá a pigmenty
(xi) povrchovo aktívne činitele
* 10 zamestnancov
(b) Chemické zariadenia na výrobu základných anorganických chemikálií v priemyselnom meradle, napríklad:
(i) plyny, ako je napríklad čpavok, chlór alebo chlorovodík, fluór alebo fluorovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny obsahujúci síru, oxidy dusíka, vodík, oxid siričitý, fosgén
(ii) kyseliny, ako sú napríklad kyseliny chrómová, fluorovodíková, fosforečná, dusičná, chlorovodíková, sírová, ďalej oleum a kyseliny obsahujúce síru
(iii) zásady, ako sú napríklad hydroxid amónny, draselný a sodný
(iv) soli, ako sú napríklad chlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan draselný, uhličitan sodný, peroxoboritan, dusičnan strieborný
(v) nekovy, kovové oxidy alebo iné anorganické zlúčeniny, ako sú napríklad karbid vápnika, kremík, karbid kremíka
*
(c) Chemické zariadenia na výrobu fosforečných, dusíkatých a draselných hnojív (jednoduchých alebo kombinovaných hnojív) na priemyselnej úrovni *
(d) Chemické zariadenia na výrobu základných výrobkov na ochranu rastlín a biocídov v priemyselnom meradle *
(e) Zariadenia využívajúce chemické alebo biologické procesy na výrobu základných farmaceutických výrobkov *
(f) Zariadenia na výrobu výbušnín a pyrotechnických výrobkov na priemyselnej úrovni *
5. Nakladanie s odpadmi a odpadovými vodami
(a) Zariadenia na spaľovanie, pyrolýzu, využitie, chemické spracovanie alebo skládkovanie nebezpečných odpadov so vstupom 10 ton
za deň
10 zamestnancov
(b) Zariadenia na spaľovanie komunálnych odpadov s kapacitou 3 ton
za hodinu
(c) Zariadenia na zneškodňovanie ostatných (nie nebezpečných) odpadov s kapacitou 50 ton
za deň
(d) Skládky (s výnimkou skládok inertných odpadov) so vstupom 10 ton
za deň alebo celkovou kapacitou 25 000 ton
(e) Zariadenia na zneškodňovanie alebo recyklovanie živočíšnych tiel alebo odpadov s kapacitou spracovania 10 ton
za deň
(f) Komunálne čistiarne odpadových vôd s kapacitou 100 000 ekvivalentných obyvateľov
(g) Nezávisle prevádzkované priemyselné čistiarne odpadových vôd, ktoré slúžia pre jednu alebo viac činností uvedených v tejto prílohe s kapacitou 10 000 m3 za deň
6. Výroba a spracovanie papiera a dreva
(a) Priemyselné závody na výrobu buničiny z dreva alebo podobných vláknitých materiálov * 10 zamestnancov
(b) Priemyselné závody na výrobu papiera a lepenky a iných primárnych produktov z dreva (ako je drevotrieska, drevovláknité dosky a preglejka) s výrobnou kapacitou 20 ton za deň
(c) Priemyselné závody na konzervovanie dreva a drevených produktov chemikáliami s výrobnou kapacitou 50 m3 za deň
7. Zariadenia na intenzívny chov dobytka a vodných živočíchov
(a) Zariadenia na intenzívny chov hydiny alebo ošípaných (i) so 40 000 miestami pre hydinu 10 zamestnancov
(ii) s 2 000 miestami pre ošípané (nad 30 kg)
(iii) so 750 miestami pre prasnice
(b) Intenzívny chov vodných živočíchov 1 000 ton rýb a mäkkýšov ročne
8. Živočíšne a rastlinné produkty zo sektora potravín a nápojov
(a) Bitúnky s výrobnou kapacitou 50 ton tiel za deň 10 zamestnancov
(b) Úprava a spracovanie zamerané na výrobu potravín a nápojov z:  
(i) živočíšnych surovín (okrem mlieka) s výrobnou kapacitou 75 ton konečných výrobkov za deň
(ii) rastlinných surovín s výrobnou kapacitou 300 ton konečných výrobkov za deň (priemerná hodnota za štvrťrok)
(c) Úprava a spracovanie mlieka so vstupnou kapacitou 200 ton mlieka za deň (priemerná hodnota za rok)
9. Iné činnosti
(a) Závody na predbežné spracovanie (procesy, ako je umývanie, bielenie, lúhovanie) alebo farbenie vlákien či textílií s kapacitou spracovania 10 ton za deň 10 zamestnancov
(b) Kožiarstva s kapacitou spracovania 12 ton konečných výrobkov za deň
(c) Zariadenia na povrchové úpravy látok, vecí alebo výrobkov, používajúce organické rozpúšťadlá, predovšetkým na nanášanie ochranných náterov, tlač, lakovanie, odmasťovanie, lepenie, maľovanie, čistenie, konzervovanie proti vode alebo impregnovanie s kapacitou spotreby 150 kg alebo 200 ton za rok
(d) Zariadenia na výrobu uhlíka (grafitu) alebo elektrografitu spaľovaním alebo grafitizáciou *
(e) Zariadenia na stavbu a náter lodí alebo odstraňovanie náterov z lodí s kapacitou pre lode s dĺžkou 100 m
Vysvetlivky:
Stĺpec 1 obsahuje prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 písm. (a).
Hviezdička (*) znamená, že sa neuplatňuje žiadna prahová hodnota (všetky zariadenia podliehajú ohlasovaniu).
Stĺpec 2 obsahuje prahovú hodnotu pre počet zamestnancov podľa článku 7 ods. 1 písm. (b).
„10 zamestnancov“ znamená ekvivalent 10 zamestnancov na plný úväzok.
Príloha II
ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
Č. Číslo CAS Znečisťujúca látka Prahová hodnota pre úniky
(stĺpec 1)
Prahová hodnota
pre prenos znečisťujúcich
látok mimo zariadenia
(stĺpec 2)
Prahová hodnota
pre výrobu, spracovanie
alebo použitie
(stĺpec 3)
do ovzdušia
(stĺpec 1a)
do vody
(stĺpec 1b)
do pôdy
(stĺpec 1c)
kg/rok kg/rok kg/rok kg/rok kg/rok
1 74-82-8 Metán (CH4) 100 000 *
2 630-08-0 Oxid uhoľnatý (CO) 500 000 *
3 124-38-9 Oxid uhličitý (CO2) 100 miliónov *
4   Fluórované uhľovodíky (HFC) 100 *
5 10024-97-2 Oxid dusný (N2O) 10 000 *
6 7664-41-7 Amoniak (NH3) 10 000 10 000
7   Nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC) 100 000 *
8   Oxidy dusíka (NOx/NO2) 100 000 *
9   Perfluórouhľovodíky (PFC) 100 *
10 2551-62-4 Fluorid sírový (SF6) 50 *
11   Oxidy síry (SOx/SO2) 150 000 *
12   Celkový dusík 50 000 50 000 10 000 10 000
13   Celkový fosfor 5 000 5 000 10 000 10 000
14   ­Hydrochlórofluorouhľovo-­díky (HCFC) 1 100 10 000
15   Chlórofluorouhľovodíky (CFC) 1 100 10 000
16   Halóny 1 100 10 000
17 7440-38-2 Arzén a zlúčeniny (ako As) 20 5 5 50 50
18 7440-43-9 Kadmium a zlúčeniny
(ako Cd)
10 5 5 5 5
19 7440-47-3 Chróm a zlúčeniny (ako Cr) 100 50 50 200 10 000
20 7440-50-8 Meď a zlúčeniny (ako Cu) 100 50 50 500 10 000
21 7439-97-6 Ortuť a zlúčeniny (ako Hg) 10 1 1 5 5
22 7440-02-0 Nikel a zlúčeniny (ako Ni) 50 20 20 500 10 000
23 7439-92-1 Olovo a zlúčeniny (ako Pb) 200 20 20 50 50
24 7440-66-6 Zinok a zlúčeniny (ako Zn) 200 100 100 1 000 10 000
25 15972-60-8 Alachlór 1 1 5 10 000
26 309-00-2 Aldrín 1 1 1 1 1
27 1912-24-9 Atrazín 1 1 5 10 000
28 57-74-9 Chlórdan 1 1 1 1 1
29 143-50-0 Chlórdekon 1 1 1 1 1
30 470-90-6 Chlorfenviphos 1 1 5 10 000
31 85535-84-8 Chlóroalkány, C10-C13 1 1 10 10 000
32 2921-88-2 Chlórpyrifos 1 1 5 10 000
33 50-29-3 DDT 1 1 1 1 1
34 107-06-2 1,2-dichlóretán (EDC) 1 000 10 10 100 10 000
35 75-09-2 Dichlórmetán (DCM) 1 000 10 10 100 10 000
36 60-57-1 Dieldrín 1 1 1 1 1
37 330-54-1 Diuron 1 1 5 10 000
38 115-29-7 Endosíran 1 1 5 10 000
39 72-20-8 Endrin 1 1 1 1 1
40   Halogénované organické zlúčeniny (ako AOX) 1 000 1 000 1 000 10 000
41 76-44-8 Heptachlór 1 1 1 1 1
42 118-74-1 Hexachlórbenzén (HCB) 10 1 1 1 5
43 87-68-3 Hexachlórbutadien (HCBD) 1 1 5 10 000
44 608-73-1 1,2,3,4,5,
6-hexachlórcyklohexán
(HCH)
10 1 1 1 10
45 58-89-9 Lindan 1 1 1 1 1
46 2385-85-5 Mirex 1 1 1 1 1
47   PCDD + PCDF (dioxíny +furány) (ako Teq) 0.001 0.001 0.001 0.001 0.001
48 608-93-5 Pentachlórbenzén 1 1 1 5 50
49 87-86-5 Pentachlórfenol (PCP) 10 1 1 5 10 000
50 1336-36-3 Polychlorované bifenyly (PCB) 0.1 0.1 0.1 1 50
51 122-34-9 Simazín 1 1 5 10 000
52 127-18-4 Tetrachlóretylén (PER) 2 000 1 000 10 000
53 56-23-5 Tetrachlórmetán (TCM) 100 1 000 10 000
54 12002-48-1 Trichlórbenzény (TCBs) 10 1 000 10 000
55 71-55-6 1,1,1-trichlóretán 100 1 000 10 000
56 79-34-5 1,1,2,2-tetrachlóretán 50 1 000 10 000
57 79-01-6 Trichlóretylén 2 000 1 000 10 000
58 67-66-3 Trichlórmetán 500 1 000 10 000
59 8001-35-2 Toxafén 1 1 1 1 1
60 75-01-4 Vinylchlorid 1 000 10 10 100 10 000
61 120-12-7 Antracén 50 1 1 50 50
62 71-43-2 Benzén 1 000 200
(ako BTEX) a/
200
(ako BTEX) a/
2 000
(ako BTEX) a/
10 000
63   Brómované difenylétery (PBDE) 1 1 5 10 000
64   Nonylfenol etoxyláty (NP/NPE) a súvisiace látky 1 1 5 10 000
65 100-41-4 Etylbenzén 200
(ako BTEX) a/
200
(ako BTEX) a/
2 000
(ako BTEX) a/
10 000
66 75-21-8 Etylénoxid 1 000 10 10 100 10 000
67 34123-59-6 Izoproturón 1 1 5 10 000
68 91-20-3 Naftalén 100 10 10 100 10 000
69   Zlúčeniny organocínu (ako celkový Sn) 50 50 50 10 000
70 117-81-7 Di-(2-etylhexyl) ftalát (DEHP) 10 1 1 100 10 000
71 108-95-2 Fenoly (ako celkový C) 20 20 200 10 000
72   Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU)b/ 50 5 5 50 50
73 108-88-3 Toluén 200
(ako BTEX) a/
200
(ako BTEX) a/
2 000
(ako BTEX) a/
10 000
74   Tributylcín a zlúčeniny 1 1 5 10 000
75   Trifenylcín a zlúčeniny 1 1 5 10 000
76   Celkový organický uhlík (TOC) (ako celkový C alebo COD/3) 50 000 **
77 1582-09-8 Trifluralín 1 1 5 10 000
78 1330-20-7 Xylény 200
(ako BTEX) a/
200
(ako BTEX) a/
2 000
(ako BTEX) a/
10 000
79   Chloridy (ako celkový Cl) 2 milióny 2 milióny 2 milióny 10 000c/
80   Chlór a anorganické zlúčeniny (ako HCl) 10 000 10 000
81 1332-21-4 Azbest 1 1 1 10 10 000
82   Kyanidy (ako celkový CN) 50 50 500 10 000
83   Fluoridy (ako celkový F) 2 000 2 000 10 000 10 000c/
84   Fluór a anorganické zlúčeniny (ako HF) 5 000 10 000
85 74-90-8 Kyanovodík (HCN) 200 10 000
86   Tuhé častice (PM10) 50 000 *
Vysvetlivky:
Číslo CAS znečisťujúcej látky znamená presný identifikátor v Chemical Abstracts Service.
Stĺpec 1 obsahuje prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 písm. a) bodov (i) a (iv). Ak dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v danom podstĺpci (ovzdušie, voda alebo pôda), požaduje sa ohlásenie úniku alebo, v prípade znečisťujúcich látok v odpadových vodách určených na čistenie, prenosu do zložky životného prostredia uvedenej v danom podstĺpci s ohľadom na dané zariadenie od tých zmluvných strán, ktoré si zvolili systém ohlasovania podľa článku 7 ods. 1 písm. a).
Stĺpec 2 obsahuje prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 písm. a) bodu (ii). Ak dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v tomto stĺpci pre danú znečisťujúcu látku, požaduje sa ohlásenie prenosu tejto látky mimo daného zariadenia od tých zmluvných strán, ktoré si zvolili systém ohlasovania podľa článku 7 ods. 1 písm. a) bodu (ii).
Stĺpec 3 obsahuje prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 písm. b). Ak dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v tomto stĺpci pre danú znečisťujúcu látku, požaduje sa ohlásenie úniku a prenosu tejto znečisťujúcej látky mimo daného zariadenia od tých zmluvných strán, ktoré si zvolili systém ohlasovania podľa článku 7 ods. 1 písm. b).
Pomlčka (–) označuje, že predmetný parameter nespôsobuje vznik požiadavky na ohlásenie.
Hviezdička (*) označuje, že pre túto znečisťujúcu látku sa má použiť prahová hodnota pre únik uvedená v stĺpci (1) písm. (a) namiesto prahovej hodnoty pre výrobu, spracovanie alebo využitie.
Dvojitá hviezdička (**) označuje, že pre túto znečisťujúcu látku sa má použiť prahová hodnota pre únik uvedená v stĺpci (1) písm. (b) namiesto prahovej hodnoty pre výrobu, spracovanie alebo využitie.
Poznámky pod čiarou:
a) Jednotlivé znečisťujúce látky sa ohlasujú v prípade, že dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty pre BTEX (súhrnný parameter pre benzén, toluén, etylbenzén, xylén).
b) Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) sa merajú ako benzo(a)pyrén (50-32-8), benzo(b)fluórantén (205-99-2), benzo(k)fluóantén (207-08-9), indeno(1,2,3-cd)pyrén (193-39-5) (odvodené z Protokolu o perzistentných organických znečisťujúcich látkach k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia presahujúcom štátne hranice).
c) Ako anorganické zlúčeniny.
Príloha III
ČASŤ A
ZNEŠKODŇOVANIE („D“ – DISPOSAL)
– Uloženie do pôdy alebo na povrch (napr. skládka)
– Úprava pôdy (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôdach)
– Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do studní , soľné jaskyne alebo prirodzene sa vyskytujúce úložiská)
– Povrchové zásobníky (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, rybníkov alebo jazier)
– Špeciálne projektovaná skládka (napr. umiestnenie do oddelených líniových buniek, ktoré sú uzavreté a izolované navzájom i od okolitého prostredia)
– Vypustenie do vodného telesa s výnimkou mora/oceánu
– Vypustenie do mora/oceánu vrátane uloženia na dno mora
– Biologická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sú zneškodnené akýmkoľvek spôsobom uvedeným v tejto časti
– Fyzikálno-chemická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sú zneškodnené akýmkoľvek spôsobom uvedeným v tejto časti (napr. vyparovanie, sušenie, kalcinácia, neutralizácia, zrážanie)
– Spaľovanie na súši
– Spaľovanie na mori
– Trvalé uloženie (napr. umiestnenie v nádobách v baniach)
– Miešanie pred odovzdaním s cieľom akejkoľvek činnosti uvedenej v tejto časti
– Umiestnenie do nového obalu pred odovzdaním s cieľom akejkoľvek činnosti uvedenej v tejto časti
– Uloženie až do ktorejkoľvek činnosti z činností uvedených v tejto časti
ČASŤ B
VYUŽITIE („R“ – RECOVERY)
– Využitie ako palivo (okrem priameho spaľovania) alebo ako iný prostriedok na získanie energie
– Regenerácia rozpúšťadiel
– Recyklácia / regenerácia organických látok, ktoré nie sú používané ako riedidlá
– Recyklácia / regenerácia kovov a kovových zlúčenín
– Recyklácia / regenerácia iných anorganických materiálov
– Regenerácia kyselín alebo zásad
– Využitie zložiek používaných na obmedzenie znečisťovania
– Využitie zložiek z katalyzátorov
– Opätovná rafinácia použitých olejov alebo iné opätovné použitie olejov
– Úprava pôdy, ktorá vedie k prínosu pre poľnohospodárstvo alebo zlepšenie ekologickej situácie
– Využitie zostatkových materiálov získaných z ktoréhokoľvek spôsobu využitia uvedeného vyššie v tejto časti
– Výmena odpadov s cieľom odovzdania na ktorýkoľvek spôsob využitia uvedený vyššie v tejto časti
– Zber materiálov určených na ktorúkoľvek činnosť uvedenú v tejto časti
Príloha IV
ARBITRÁŽ
1. V prípade, že je spor predložený na arbitráž podľa článku 23 ods. 2 tohto protokolu, zmluvná strana alebo zmluvné strany oznámia diplomatickou cestou druhej strane alebo stranám sporu, ako aj sekretariátu predmet arbitráže a uvedú najmä tie články tohto protokolu, ktorých výklad alebo uplatňovanie sú predmetom sporu. Sekretariát rozošle informáciu, ktorú dostal, všetkým zmluvným stranám tohto protokolu.
2. Arbitráž bude pozostávať z troch členov. Zmluvná strana alebo zmluvné strany uplatňujúce nárok i druhá zmluvná strana alebo zmluvné strany sporu ustanovia po jednom arbitrovi a títo dvaja arbitri určia po spoločnej dohode tretieho arbitra, ktorý bude predsedom arbitrážneho tribunálu. Posledne menovaný nesmie byť štátnym príslušníkom žiadnej zo strán sporu, mať svoje zvyčajné miesto pobytu na území niektorej zo strán sporu a nesmie byť zamestnaný niektorou zo strán a nesmie byť do prípadu ani ináč zainteresovaný.
3. Ak nebol predseda arbitráže ustanovený v lehote dvoch mesiacov od ustanovenia druhého arbitra, výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie na návrh niektorej zo strán sporu ustanoví predsedu v lehote ďalších dvoch mesiacov.
4. Pokiaľ jedna zo strán neustanoví arbitra v lehote dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 1, druhá strana o tom môže informovať výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý ustanoví predsedu arbitrážneho tribunálu v lehote ďalších dvoch mesiacov. Na základe svojho ustanovenia požiada predseda arbitrážneho tribunálu tú stranu, ktorá neustanovila arbitra, aby tak vykonala do dvoch mesiacov. Ak tak nevykoná v danej lehote, predseda informuje výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý ustanoví daného arbitra v lehote ďalších dvoch mesiacov.
5. Arbitrážny tribunál vydá svoje rozhodnutie v súlade s medzinárodným právom a ustanoveniami tohto protokolu.
6. Arbitrážny tribunál ustanovený podľa ustanovení tejto prílohy si stanoví svoj rokovací poriadok.
7. Rozhodnutia arbitrážneho tribunálu, pokiaľ ide o postup rokovaní, ako aj vecnú povahu sporu, sa budú prijímať väčšinou hlasov jeho členov.
8. Tribunál môže podniknúť všetky vhodné kroky na zistenie skutočností.
9. Strany sporu budú uľahčovať prácu arbitrážneho tribunálu a s využitím všetkých dostupných prostriedkov mu predovšetkým:
(a) poskytnú všetky relevantné dokumenty, zariadenia a informácie;
(b) umožnia, v prípade nevyhnutnosti, povolať svedkov a odborníkov a získavať svedecké výpovede.
10. Zmluvné strany a arbitri budú chrániť dôvernosť akýchkoľvek informácií, ktoré získajú ako dôverné počas konania arbitrážneho tribunálu.
11. Arbitrážny tribunál môže na žiadosť jednej zo strán odporučiť dočasné ochranné opatrenia.
12. Ak sa jedna zo strán sporu nedostaví pred arbitrážny tribunál alebo neuspeje pri obhajobe svojho stanoviska, môže druhá strana požiadať tribunál, aby pokračoval v konaní a aby vydal konečné rozhodnutie. Neprítomnosť zmluvnej strany alebo skutočnosť, že neuspeje pri obhajobe svojho stanoviska, nebude predstavovať prekážku v konaní. Pred vydaním konečného rozhodnutia sa musí arbitrážny tribunál presvedčiť, že predmetný nárok je riadne vecne i právne podložený.
13. Arbitrážny tribunál môže vypočuť protinávrhy podané v priamej súvislosti s prerokúvaným predmetom sporu a rozhodnúť o nich.
14. Ak arbitrážny tribunál z dôvodu osobitných okolností prípadu nerozhodne ináč, výdavky tribunálu vrátane odmien jeho členom budú hradené obidvoma stranami sporu rovnakým dielom. Tribunál povedie záznamy o všetkých svojich výdavkoch a predloží stranám ich záverečný výkaz.
15. Každá zmluvná strana tohto protokolu, ktorá má záujem právnej povahy v predmete sporu a ktorá môže byť dotknutá rozhodnutím, môže so súhlasom tribunálu zasiahnuť do konania.
16. Arbitrážny tribunál vydá svoje rozhodnutie do piatich mesiacov od času, keď bol ustanovený, pokiaľ nepovažuje za nevyhnutné predĺžiť túto lehotu o dobu, ktorá by nemala presiahnuť päť mesiacov.
17. Nález arbitrážneho tribunálu bude doplnený o odôvodnenie. Nález bude konečný a záväzný pre všetky strany sporu. Arbitrážny tribunál odovzdá nález stranám sporu a sekretariátu. Sekretariát rozošle prijatú informáciu všetkým zmluvným stranám tohto protokolu.
18. Akékoľvek spory, ktoré môžu vzniknúť medzi stranami ohľadom výkladu alebo výkonu nálezu, môže ktorákoľvek strana predložiť arbitrážnemu tribunálu, ktorý nález vydal, alebo, pokiaľ sa tento tribunál nemôže zísť, inému tribunálu ustanovenému na tento účel rovnakým spôsobom ako prvý tribunál.