129/2014 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 22.05.2014

129
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje, že 11. októbra 2012 boli v Dohe podpísané Akty Svetovej poštovej únie, pozostávajúce z Generálneho poriadku Svetovej poštovej únie, Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách.
Národná rada Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie vyslovila súhlas uznesením č. 841 zo 17. októbra 2013 a rozhodla, že Akty Svetovej poštovej únie 2012 sú medzinárodné zmluvy, ktoré majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky ratifikoval Akty Svetovej poštovej únie 11. decembra 2013. Ratifikačná listina bola 12. februára 2014 uložená u depozitára, ktorým je generálny riaditeľ Svetovej poštovej únie.
Akty Svetovej poštovej únie nadobudli platnosť 1. januára 2014. Tento deň nadobudli platnosť aj pre Slovenskú republiku.
K oznámeniu č. 129/2014 Z. z.
Generálny poriadok Svetovej poštovej únie
Generálny poriadok Svetovej poštovej únie
(prepracovaný a prijatý v roku 2012 v Dohe)
Obsah
Kapitola I
Organizácia, funkcie a pôsobnosť kongresov, Správnej rady, Rady pre poštovú prevádzku a Konzultačného výboru
Oddiel 1
Kongres
Článok
101 Organizácia a zvolávanie kongresov a mimoriadnych kongresov
102 Právo hlasovať na kongresoch
103 Pôsobnosť kongresu
104 Rokovací poriadok kongresov
105 Pozorovatelia v orgánoch Únie
Oddiel 2
Správna rada
106 Zloženie a pôsobnosť Správnej rady
107 Pôsobnosť Správnej rady
108 Organizácia zasadnutí Správnej rady
109 Pozorovatelia
110 Úhrada cestovných výdavkov
111 Informácia o činnostiach Správnej rady
Oddiel 3
Rada pre poštovú prevádzku
112 Zloženie a pôsobnosť Rady pre poštovú prevádzku
113 Pôsobnosť Rady pre poštovú prevádzku
114 Organizácia zasadnutí Rady pre poštovú prevádzku
115 Pozorovatelia
116 Úhrada cestovných výdavkov
117 Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku
Oddiel 4
Konzultačný výbor
118 Cieľ Konzultačného výboru
119 Zloženie Konzultačného výboru
120 Členstvo v Konzultačnom výbore
121 Pôsobnosť Konzultačného výboru
122 Organizácia Konzultačného výboru
123 Zástupcovia Konzultačného výboru na kongrese, Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku
124 Pozorovatelia Konzultačného výboru
125 Informácia o činnostiach Konzultačného výboru
Kapitola II
Medzinárodný úrad
Oddiel 1
Voľba a pôsobnosť generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa
126 Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa
127 Pôsobnosť generálneho riaditeľa
128 Pôsobnosť zástupcu generálneho riaditeľa
Oddiel 2
Sekretariát orgánov Únie a Konzultačného výboru
129 Všeobecné ustanovenia
130 Príprava a distribúcia dokumentov orgánov Únie
131 Zoznam členských krajín
132 Informácie. Oznamy. Žiadosti o vysvetlenie a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov
133 Odborná spolupráca
134 Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom
135 Akty užších únií a osobitné dohody
136 Časopis Únie
137 Ročná správa o činnostiach Únie
Kapitola III
Predkladanie, prerokovanie návrhov, úradné oznamovanie prijatých rozhodnutí a platnosť vykonávacích poriadkov a iných prijatých rozhodnutí
138 Postup pri predkladaní návrhov kongresu
139 Postup pri predkladaní návrhov pozmeňujúcich Dohovor alebo Dohody medzi dvoma kongresmi
140 Prerokovanie návrhov pozmeňujúcich Dohovor alebo Dohody medzi dvoma kongresmi
141 Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúci sa prípravy nových vykonávacích
poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom
142 Zmena vykonávacích poriadkov Radou pre poštovú prevádzku
143 Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi
144 Nadobudnutie platnosti vykonávacích poriadkov a iných rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi
Kapitola IV
Financie
145 Stanovenie výdavkov Únie
146 Úhrada príspevkov členských krajín
147 Finančný deficit
148 Dohľad nad vedením účtov a účtovníctvom
149 Automatické sankcie
150 Príspevkové triedy
151 Platby za dodávky z Medzinárodného úradu
152 Organizácia podriadených orgánov financovaných používateľmi
Kapitola V
Rozhodcovské konanie
153 Postup pri rozhodcovskom konaní
Kapitola VI
Používanie jazykov v Únii
154 Pracovné jazyky Medzinárodného úradu
155 Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky služobnej korešpondencie
Kapitola VII
Záverečné ustanovenia
156 Podmienky schvaľovania návrhov ku Generálnemu poriadku
157 Návrhy týkajúce sa Dohôd s Organizáciou Spojených národov
158 Zmena, platnosť a trvanie Generálneho poriadku
Generálny poriadok Svetovej poštovej únie
(prepracovaný a prijatý v roku 2012 v Dohe)
Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie, vzhľadom na článok 22 ods. 2 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964, dohodli v tomto Generálnom poriadku, vo vzájomnom súlade a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy, nasledujúce ustanovenia na zabezpečenie vykonávania Ústavy a pôsobnosti Únie.
Kapitola I
Organizácia, funkcie a pôsobnosť kongresov, Správnej rady, Rady pre poštovú prevádzku a Konzultačného výboru
Oddiel 1
Kongres
Článok 101
Organizácia a zvolávanie kongresov a mimoriadnych kongresov (Ústava čl. 14 a 15)
1.
Zástupcovia členských krajín sa stretávajú na kongrese najneskôr štyri roky po ukončení roka, v ktorom sa konal predchádzajúci kongres.
2.
Každá členská krajina bude zastúpená na kongrese jedným alebo viacerými splnomocnencami, ktorí sú vybavení potrebnou plnou mocou od svojej vlády. V prípade potreby sa môže dať zastupovať delegáciou inej členskej krajiny. Je však dohodnuté, že jedna delegácia môže okrem svojej vlastnej krajiny zastupovať len jednu inú členskú krajinu.
3.
V zásade každý kongres určí krajinu, v ktorej sa bude konať budúci kongres. Ak sa toto určenie stane neuskutočniteľným, Správna rada je oprávnená určiť krajinu, kde sa bude konať kongres, a to po dohode s príslušnou krajinou.
4.
Pozývajúca vláda určí po dohode s Medzinárodným úradom definitívny dátum a presné miesto konania kongresu. V zásade rok pred týmto dátumom zašle pozývajúca vláda pozvanie vláde každej členskej krajiny Únie. Toto pozvanie môže byť adresované buď priamo, alebo prostredníctvom inej vlády alebo generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu.
5.
Keď musí byť zvolaný kongres a niet pozývajúcej vlády, Medzinárodný úrad so súhlasom Správnej rady a po dohode s vládou Švajčiarskej konfederácie prijme potrebné opatrenia na zvolanie a organizovanie kongresu v krajine, kde má svoje sídlo Únia. V tomto prípade Medzinárodný úrad vykonáva úlohy pozývajúcej vlády.
6.
Miesto zasadnutia mimoriadneho kongresu určia po dohode s Medzinárodným úradom členské krajiny, ktoré dali podnet na tento kongres.
7.
Pre mimoriadne kongresy sa obdobne uplatňujú odseky 2 až 5 a článok 102.
Článok 102
Právo hlasovať na kongresoch
Na rokovaniach má každá členská krajina jeden hlas, s výhradou sankcií podľa článku 149.
Článok 103
Pôsobnosť kongresu
1 Na základe návrhov členských krajín, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku kongres:
1.1 určuje všeobecné politiky uskutočňovania poslania a cieľa Únie, ktoré sú uvedené v preambule Ústavy a v jej prvom článku;
1.2 prerokúva a schvaľuje, podľa prípadu, návrhy na zmenu Ústavy, Generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd formulovaných členskými krajinami a Radami, podľa článku 29 Ústavy a článku 138 Generálneho poriadku;
1.3 určuje dátum nadobudnutia platnosti Aktov;
1.4 schvaľuje svoj rokovací poriadok a jeho príslušné zmeny;
1.5 prerokúva súhrnné správy o činnostiach, ktoré predkladá jednotlivo Správna rada, Rada pre poštovú prevádzku a Konzultačný výbor za obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúceho kongresu, a to podľa ustanovení článkov 111, 117 a 125 Generálneho poriadku;
1.6 schvaľuje stratégiu Únie;
1.7 určuje maximálnu výšku výdavkov Únie, a to podľa článku 21 Ústavy;
1.8 volí členské krajiny do Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku;
1.9 volí generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu;
1.10 určuje v rezolúcii kongresu strop výdavkov Únie na výrobu dokumentov v čínskom, nemeckom, portugalskom a ruskom jazyku.
2.
Kongres ako najvyšší orgán Únie rieši aj iné otázky, ktoré sa týkajú poštových služieb.
Článok 104
Rokovací poriadok kongresov (Ústava čl. 14)
1.
Na organizovanie svojich prác a na vedenie svojich rokovaní používa kongres svoj rokovací poriadok.
2.
Každý kongres môže zmeniť svoj rokovací poriadok za podmienok, ktoré sú stanovené v tomto rokovacom poriadku.
Článok 105
Pozorovatelia v orgánoch Únie
1.
Nasledovné subjekty sa pozývajú ako pozorovatelia, aby sa zúčastnili na plenárnych zasadnutiach a rokovaniach komisií kongresu, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku:
1.1 zástupcovia Organizácie Spojených národov;
1.2 užšie únie;
1.3 členovia Konzultačného výboru;
1.4 subjekty oprávnené zúčastniť sa na zasadnutiach Únie ako pozorovatelia podľa rezolúcie alebo rozhodnutia kongresu.
2.
Nasledujúce subjekty, ak sú náležite určené Správnou radou podľa článku 107 ods. 1.12, sa pozývajú, aby sa zúčastnili na osobitných rokovaniach kongresu ako ad hoc pozorovatelia:
2.1 špecializované inštitúcie systému Spojených národov a iné medzivládne organizácie;
2.2 každý medzinárodný orgán, združenie alebo podnik alebo kvalifikovaná osoba.
3.
Okrem pozorovateľov definovaných v odseku 1 tohto článku Správna rada a Rada pre poštovú prevádzku môžu určiť, ak je to v záujme Únie a jej orgánov, ďalších ad hoc pozorovateľov, aby sa v súlade s rokovacím poriadkom zúčastnili na ich zasadnutiach.
Oddiel 2
Správna rada
Článok 106
Zloženie a pôsobnosť Správnej rady (Ústava čl. 17)
1.
Správna rada sa skladá zo štyridsaťjeden členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi.
2.
Predsedníctvo patrí podľa práva hostiteľskej členskej krajine kongresu. Ak sa táto členská krajina zriekne práva na predsedníctvo, stáva sa tak riadnym členom, a tým zemepisná skupina, ku ktorej patrí, má ďalšie miesto v Rade, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 3. V takom prípade zvolí Správna rada za predsedu jedného z členov, ktorí patria do zemepisnej skupiny, v ktorej je zaradená hostiteľská členská krajina.
3.
Štyridsať ostatných členov Správnej rady je volených kongresom na základe spravodlivého zemepisného rozdelenia. Na každom kongrese sa obnovuje aspoň polovica členov; žiadna členská krajina nemôže byť zvolená na troch po sebe nasledujúcich kongresoch.
4.
Každý člen Správnej rady určí svojho zástupcu, ktorý musí byť kompetentný v poštovej oblasti.
5.
Funkcie členov v Správnej rade sú bezplatné. Výdavky na činnosť tejto Rady idú na ťarchu Únie.
Článok 107
Pôsobnosť Správnej rady
1.
Správna rada má nasledujúce funkcie:
1.1 Vykonáva v období medzi dvoma kongresmi dozor nad všetkými činnosťami Únie, berúc na zreteľ rozhodnutia kongresu, skúmajúc otázky týkajúce sa poštovej politiky vlád a berúc na zreteľ medzinárodné reglementačné politiky týkajúce sa obchodovania so službami a hospodárskej súťaže.
1.2 Podporuje, koordinuje a dohliada na všetky formy odbornej pomoci v pošte v rámci medzinárodnej odbornej spolupráce.
1.3 Prerokúva návrh štvorročnéhop lánu činnosti SPÚ, schváleného kongresom, a dokončuje ho zosúladením činností uvedených v tomto pláne s disponibilnými zdrojmi. Tento plán by sa mal tiež zhodovať, podľa prípadu, s výsledkami každého postupu určenia priority kongresom. Štvorročný plán činností SPÚ, ktorý dokončí a schváli Správna rada slúži ako základ pre ročný plán a rozpočet SPÚ, ako aj pre ročné vykonávacie plány, ktoré musia byť vypracované a vykonávané Správnou radou a Radou pre poštovú prevádzku.
1.4 Prerokúva a schvaľuje ročný plán a rozpočet a účty Únie a súčasne berie do úvahy finálnu verziu plánu činností SPU, ako je uvedené v odseku 1.3.
1.5 Povoľuje, ak si to vyžadujú okolnosti, prekročenie hornej hranice výdavkov v súlade s článkom 145 ods. 3 až 5.
1.6 Povoľuje, ak sa o to žiada, výber nižšej príspevkovej triedy v súlade s podmienkami podľa článku 150 ods. 6.
1.7 Povoľuje zmenu zemepisnej skupiny, ak o to žiada členská krajina, berúc do úvahy názory vyjadrené členskými krajinami, ktoré sú členmi príslušných zemepisných skupín.
1.8 Vytvára alebo ruší pracovné miesta v Medzinárodnom úrade so zreteľom na obmedzenia spojené s pevne stanovenou hranicou výdavkov.
1.9 Rozhoduje o nadväzovaní kontaktov s členskými krajinami na účely splnenia svojich úloh.
1.10 Rozhoduje po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku o vytvorení vzťahov s organizáciami, ktoré nie sú pozorovateľmi v zmysle článku 105 ods. 1.
1.11 Preskúmava a schvaľuje správy Medzinárodného úradu o vzťahoch Únie s inými medzinárodnými inštitúciami a ak to považuje za vhodné, prijíma rozhodnutia na udržiavanie týchto vzťahov a o ich vývoji.
1.12 Vo vhodnom čase a po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku a generálnym tajomníkom určuje špecializované inštitúcie Spojených národov, medzinárodné organizácie, združenia, podniky a kvalifikované osoby, ktoré majú byť pozvané, ako ad hoc pozorovatelia na osobitné rokovania kongresu a jeho komisií, ak je to v záujme Únie alebo to môže byť na prospech prác kongresu, a poveruje generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu zaslaním potrebných pozvaní.
1.13 Určuje členskú krajinu, v ktorej sa bude konať budúci kongres, podľa článku 101 ods. 3.
1.14 Vo vhodnom čase a po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku určuje počet komisií potrebných na úspešné vykonanie práce kongresu a špecifikuje ich pôsobnosť.
1.15 Po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku a s výhradou schválenia kongresom určuje členské krajiny, ktoré budú pripravené:
1.15.1 zabezpečiť podpredsedníctva kongresu, ako aj predsedníctva a podpredsedníctva komisií, berúc do úvahy, tak ako je to možné, spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín;
1.15.2 byť členom užších komisií kongresu.
1.16 Určuje tých zo svojich členov, ktorí budú slúžiť ako členovia Konzultačného výboru.
1.17 Prerokúva a schvaľuje v rámci svojej pôsobnosti každú činnosť považovanú za potrebnú na zabezpečenie a posilnenie kvality a modernizácie medzinárodnej poštovej služby.
1.18 Skúma na žiadosť kongresu, Rady pre poštovú prevádzku alebo členských krajín administratívne, legislatívne a právne problémy Únie alebo medzinárodnej poštovej služby; Správnej rade prináleží rozhodovať už v uvedených oblastiach, či je, alebo nie je výhodné vykonať štúdie, o ktoré žiadajú členské krajiny medzi dvoma kongresmi.
1.19 Vypracováva návrhy, ktoré budú predložené na schválenie buď kongresu, alebo členským krajinám v súlade s článkom 140.
1.20 Predkladá Rade pre poštovú prevádzku na prerokovanie námety štúdií v súlade s článkom 113 ods. 1.6.
1.21 Prerokováva a schvaľuje, po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, návrh stratégie, ktorý bude predložený kongresu.
1.22 Prijíma správy a odporúčania Konzultačného výboru, rokuje o nich a preskúmava jeho odporúčania, ktoré majú byť predložené kongresu.
1.23 Vykonáva kontrolu činnosti Medzinárodného úradu.
1.24 Schvaľuje ročné správy vypracované Medzinárodným úradom o činnostiach Únie a o finančnom hospodárení a predkladá k nim pripomienky, ak je to potrebné.
1.25 V prípade, ak to považuje za potrebné, stanovuje zásady, ktoré musí brať Rada pre poštovú prevádzku do úvahy pri skúmaní otázok, ktoré majú významné finančné dosahy (sadzby, terminálne odmeny, tranzitné odmeny, základná sadzba za leteckú dopravu listových zásielok a podávanie listových zásielok v zahraničí), starostlivo sleduje štúdium týchto otázok, skúma tieto otázky a prerokúva a schvaľuje návrhy Rady pre poštovú prevádzku, týkajúce sa týchto otázok, aby sa tak zabezpečil súlad s už spomenutými zásadami.
1.26 Schvaľuje v rámci svojich právomocí, ak sa to javí potrebné, odporúčania Rady pre poštovú prevádzku, ktoré sa týkajú prijatia nejakého právneho predpisu alebo nejakého nového praktického postupu dovtedy, než o veci rozhodne kongres.
1.27 Prerokúva výročnú správu vypracovanú Radou pre poštovú prevádzku, prípadne návrhy, ktoré táto Rada predložila.
1.28 Schvaľuje štvorročnú správu o výsledkoch členských krajín pri uplatňovaní stratégie Únie, ktorú schválil predchádzajúci kongres; ide o správu vypracovanú Medzinárodným úradom a konzultovanú s Radou pre poštovú prevádzku, ktorá bude predložená nasledujúcemu kongresu.
1.29 Vytvára rámec pre organizáciu Konzultačného výboru a v súlade s ustanoveniami článku 122 tohto poriadku ju schvaľuje.
1.30 Vytvára kritériá členstva v Konzultačnom výbore a podľa nich schvaľuje alebo zamieta žiadosti o členstvo zabezpečiac, aby tieto žiadosti boli vyriešené urýchleným spôsobom medzi zasadnutiami Správnej rady.
1.31 Stanovuje Finančný poriadok Únie.
1.32 Stanovuje predpisy spravovania Rezervného fondu.
1.33 Stanovuje predpisy spravovania Osobitného fondu.
1.34 Stanovuje predpisy spravovania Fondu osobitných činností.
1.35 Stanovuje predpisy spravovania Dobrovoľného fondu.
1.36 Stanovuje Štatút personálu a podmienky služby pre volených zamestnancov.
1.37 Stanovuje Poriadok Sociálneho fondu.
1.38 Dohliada, v zmysle článku 152, na vytváranie podriadených orgánov financovaných používateľmi a na ich činnosti.
Článok 108
Organizácia zasadnutí Správnej rady
1.
Na svojom ustanovujúcom zasadnutí, ktoré zvoláva a otvára predseda kongresu, Správna rada zvolí zo svojich členov štyroch podpredsedov a stanoví si svoj rokovací poriadok.
2.
Na pozvanie svojho predsedu sa Správna rada stretáva v zásade jedenkrát ročne v sídle Únie.
3.
Predseda a podpredsedovia Správnej rady a predsedovia a podpredsedovia jej komisií tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi prácu každého zasadnutia Správnej rady. V mene Správnej rady schvaľuje ročnú správu o činnosti Únie predloženú Medzinárodným úradom a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu Správna rada rozhodne zveriť, alebo ktorých potreba vznikla v priebehu procesu strategického plánovania.
4.
Predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupuje Radu na tých zasadnutiach Správnej rady, ktoré majú na programe otázky týkajúce sa orgánu, ktorý riadi.
5.
Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Správnej rady, ak sú na programe rokovania otázky zaujímajúce Konzultačný výbor.
Článok 109
Pozorovatelia
1.
Pozorovatelia
1.1 Na zabezpečenie účinného spojenia medzi prácou oboch orgánov Rada pre poštovú prevádzku môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať zasadnutí Správnej rady v úlohe pozorovateľov.
1.2 Členské krajiny Únie, ktoré nie sú členmi Rady, rovnako ako pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia podľa článku 105 sa môžu zúčastňovať plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Správnej rady, a to bez práva hlasovať.
2.
Zásady
2.1 Správna rada môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa a ad hoc pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.
2.2 Pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a efektívnosti svojej práce. Tiež ich možno požiadať, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú ich vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov a ad hoc pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie.
2.3 Za výnimočných okolností môžu byť členovia Konzultačného výboru a ad hoc pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.
Článok 110
Úhrada cestovných výdavkov
Náklady na cestovné zástupcu každého z členov Správnej rady, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutiach tohto orgánu, hradí jeho členská krajina. Zástupca každej z členských krajín zaradených medzi rozvojové krajiny alebo menej rozvinuté podľa zoznamov vytvorených Organizáciou Spojených národov má však právo s výnimkou zasadnutí konaných počas kongresu na úhradu buď ceny spiatočnej letenky v ekonomickej triede, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo nákladov na cestu iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky v ekonomickej triede. Rovnaké právo je udelené aj každému členovi komisií, pracovných skupín alebo iných orgánov, keď sa stretávajú mimo kongresu a mimo rokovaní Správnej rady.
Článok 111
Informácia o činnostiach Správnej rady
1.
Správna rada informuje po každom svojom zasadnutí členské krajiny, ich určené poštové podniky, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach najmä zaslaním súhrnnej správy, ako aj svojich rezolúcií a rozhodnutí.
2.
Správna rada pripravuje pre kongres súhrnnú správu o svojich činnostiach a zasiela ju členským krajinám, ich určeným poštovým podnikom a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.
Oddiel 3
Rada pre poštovú prevádzku
Článok 112
Zloženie a pôsobnosť Rady pre poštovú prevádzku
1.
Rada pre poštovú prevádzku sa skladá zo štyridsiatich členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi.
2.
Členovia Rady pre poštovú prevádzku sú volení kongresom s ohľadom na presne stanovené zemepisné rozdelenie. Dvadsaťštyri kresiel je vyhradených pre rozvojové členské krajiny a šestnásť kresiel pre rozvinuté členské krajiny. Aspoň tretina členov sa obnovuje pri príležitosti každého kongresu.
3.
Každý člen Rady pre poštovú prevádzku určí svojho zástupcu, ktorý má zodpovednosť za poskytovanie služieb podľa Aktov Únie. Členovia Rady pre poštovú prevádzku sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach.
4.
Náklady na činnosť Rady pre poštovú prevádzku hradí Únia. Jej členovia nie sú odmeňovaní.
Článok 113
Pôsobnosť Rady pre poštovú prevádzku
1.
Rada pre poštovú prevádzku má nasledujúcu pôsobnosť:
1.1 Koordinuje praktické opatrenia na rozvoj a zlepšenie medzinárodných poštových služieb.
1.2 Podniká všetky kroky s výhradou schválenia Správnou radou v rámci jej pôsobnosti, ktoré sú považované za potrebné na zachovanie a posilnenie kvality medzinárodnej poštovej služby a na jej modernizáciu.
1.3 Rozhoduje o nadväzovaní stykov s členskými krajinami a ich určenými poštovými podnikmi na účely plnenia svojich úloh.
1.4 Prijíma opatrenia, ktoré sú potrebné vzhľadom na skúmanie a šírenie skúseností a pokroku, ktorý dosiahli niektoré členské krajiny a ich určené poštové podniky v oblasti techniky, prevádzky, ekonomiky a odborného vzdelávania so zameraním na poštové služby.
1.5 Po dohode so Správnou radou prijíma vhodné opatrenia v oblasti odbornej spolupráce so všetkými členskými krajinami Únie a ich určenými poštovými podnikmi a najmä s novými a rozvojovými krajinami a ich určenými poštovými podnikmi.
1.6 Skúma všetky ostatné otázky, ktoré sú jej predložené niektorým z členov Rady pre poštovú prevádzku, Správnou radou alebo ktoroukoľvek členskou krajinou, alebo určeným poštovým podnikom.
1.7 Prijíma a prerokúva správy, ako aj odporúčania Konzultačného výboru a v prípade otázok zaujímajúcich Radu pre poštovú prevádzku preskúmava a pripomienkuje predmet odporúčaní Konzultačného výboru, ktoré majú byť predložené kongresu.
1.8 Určuje svojich členov do Konzultačného výboru.
1.9 Vedie štúdie o najvýznamnejších prevádzkových, obchodných, odborných a ekonomických problémoch a o problémoch odbornej spolupráce, o ktoré sa zaujímajú všetky členské krajiny Únie alebo ich určené poštové podniky, najmä o otázkach, ktoré majú významné finančné dosahy (sadzby, terminálne odmeny, tranzitné odmeny, základná sadzba za leteckú dopravu zásielok, podiely poštových balíkov a podávanie listových zásielok v zahraničí), vypracúva k nim informácie a názory a odporúča k nim potrebné opatrenia.
1.10 Predkladá Správnej rade prvky potrebné na vypracovanie návrhu stratégie, ktorá sa predkladá kongresu.
1.11 Pristupuje k skúmaniu problémov výučby a odborného vzdelávania, o ktoré sa zaujímajú členské krajiny a ich určené poštové podniky, ako aj nové a rozvojové krajiny;
1.12 Skúma súčasný stav a potreby poštových služieb v nových a rozvojových krajinách a vypracúva vhodné odporúčania o spôsoboch a prostriedkoch zlepšovania poštových služieb v týchto krajinách.
1.13 Pristupuje k úprave vykonávacích poriadkov Únie počas šiestich mesiacov, ktoré nasledujú po skončení kongresu, ak ten nerozhodne inak; v prípade naliehavej potreby Rada pre poštovú prevádzku môže meniť uvedené poriadky aj na ďalších zasadnutiach; v oboch prípadoch zostáva Rada pre poštovú prevádzku podriadená vo veci základných zásad a politiky pokynom Správnej rady.
1.14 Vypracúva návrhy, ktoré budú predložené na schválenie kongresu alebo členským krajinám v súlade s článkom 140; schvaľovanie Správnou radou je potrebné vtedy, keď sa tieto návrhy týkajú otázok, ktoré patria do právomoci Správnej rady.
1.15 Skúma na žiadosť členskej krajiny každý návrh tejto členskej krajiny, zaslaný Medzinárodnému úradu podľa článku 139, pripravuje k nemu svoje stanoviská a poveruje Medzinárodný úrad, aby ich pripojil k uvedenému návrhu pred ich predložením na schválenie členským krajinám.
1.16 Odporúča, ak je to potrebné, a po prípadnom schválení Správnou radou a po konzultácii so všetkými členskými krajinami, prijatie právnej úpravy alebo nového praktického spôsobu konania, kým kongres rozhodne o problematike.
1.17 Vypracúva a predkladá vo forme odporúčaní členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom technické a prevádzkové normy a normy v iných oblastiach jej okruhu pôsobnosti, kde je nevyhnutný jednotný praktický spôsob konania; v prípade potreby pristupuje rovnako aj ku zmenám noriem, ktoré už stanovila.
1.18 Vytvára rámec pre organizáciu podriadených orgánov financovaných používateľmi a schvaľuje ju podľa článku 152.
1.19 Prijíma a prerokováva ročné správy podriadených orgánov financovaných používateľmi.
Článok 114
Organizácia zasadnutí Rady pre poštovú prevádzku
1.
Na svojom ustanovujúcom zasadnutí, ktoré zvoláva a otvára predseda kongresu, vyberie Rada pre poštovú prevádzku spomedzi svojich členov predsedu, podpredsedu a predsedov komisií.
2.
Rada pre poštovú prevádzku sa schádza v zásade každoročne v sídle Únie. Dátum a miesto zasadnutia určuje jej predseda po dohode s predsedom Správnej rady a generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu.
3.
Predseda a podpredsedovia Rady pre poštovú prevádzku a predsedovia a podpredsedovia jej komisií tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu rozhodne zveriť Rada alebo ktorých potreba vznikne v priebehu procesu strategického plánovania.
4.
Na základe stratégie Únie prijatej kongresom a hlavne časti týkajúcej sa stratégií stálych orgánov Únie vypracuje Rada pre poštovú prevádzku na svojom prvom zasadnutí po kongrese základný plán práce obsahujúci určitý počet postupov zameraných na realizáciu stratégií. Tento základný plán pozostávajúci z obmedzeného počtu úloh na aktuálne témy, ktoré sú v spoločnom záujme, je každoročne upravovaný s ohľadom na nové skutočnosti a priority.
5.
Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku, ak sú na programe rokovania otázky, ktoré zaujímajú Konzultačný výbor.
Článok 115
Pozorovatelia
1.
Pozorovatelia
1.1 Na zabezpečenie účinného prepojenia medzi prácami oboch orgánov Správna rada môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku v úlohe pozorovateľov.
1.2 Členské krajiny Únie, ktoré nie sú členmi Rady, ako aj pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia uvedení v článku 105 sa môžu zúčastňovať, a to bez práva hlasovať, plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Rady pre poštovú prevádzku.
2.
Zásady
2.1 Rada pre poštovú prevádzku môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa a ad hoc pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.
2.2 Pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Tiež ich možno požiadať, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov a ad-hoc pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie.
2.3 Za výnimočných okolností môžu byť členovia Konzultačného výboru a ad-hoc pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.
Článok 116
Náklady na cestovné
Náklady na cestovné a na pobyt zástupcov členských krajín, ktorí sa zúčastňujú Rady pre poštovú prevádzku, hradia tieto členské krajiny. Zástupca každej z členských krajín, ktoré sú považované podľa zoznamov vyhotovených Organizáciou Spojených národov za znevýhodnené, má však právo okrem zasadnutí, ktoré sa konajú počas kongresu, na preplatenie buď ceny spiatočnej letenky ekonomickej triedy, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo cestovných výdavkov iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky ekonomickej triedy.
Článok 117
Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku
1.
Po každom zasadnutí Rada pre poštovú prevádzku informuje členské krajiny, ich určené poštové podniky, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach, zasielajúc im najmä súhrnnú správu, ako aj svoje rezolúcie a rozhodnutia.
2.
Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o svojej činnosti.
3.
Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre kongres komplexnú správu o svojej činnosti, vrátane správ o podriadených orgánoch financovaných používateľmi v súlade s článkom 152, a zasiela ju členským krajinám Únie, ich určeným poštovým podnikom a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.
Oddiel 4
Konzultačný výbor
Článok 118
Cieľ Konzultačného výboru
Cieľom Konzultačného výboru je zastupovať záujmy poštového odvetvia v širšom zmysle a slúžiť ako rámec na účinný dialóg medzi zainteresovanými stranami.
Článok 119
Zloženie Konzultačného výboru
1.
Konzultačný výbor pozostáva z:
1.1. mimovládnych organizácií, ktoré zastupujú zákazníkov, dodávateľov distribučných služieb, organizácie zamestnancov, dodávateľov tovarov a služieb, ktorí pôsobia v odvetví poštových služieb a podobných organizácií zoskupujúcich podnikateľov, ako aj podniky, ktoré si želajú prispieť k uskutočneniu poslania a cieľov Únie. Ak ide o registrované organizácie musia byť registrované v niektorej z členských krajín Únie;
1.2 členov určených Správnou radou z jej členov;
1.3 členov určených Radou pre poštovú prevádzku z jej členov.
2.
Výdavky spojené s pôsobením Konzultačného výboru sú rozdelené medzi Úniu a členov výboru, a to podľa podmienok, ktoré určuje Správna rada.
3.
Členovia Konzultačného výboru nedostávajú žiadny plat ani odmenu.
Článok 120
Členstvo v Konzultačnom výbore
1.
Okrem členov určených Správnou radou a Radou pre poštovú prevádzku je členstvo v Konzultačnom výbore podmienené na začiatku procesom predloženia žiadosti a jej schválenia. Tento proces určuje Správna rada a uskutočňuje sa v súlade s článkom 107 ods.1.30.
2.
Každý člen Konzultačného výboru si určí svojho vlastného zástupcu.
Článok 121
Pôsobnosť Konzultačného výboru
1.
Konzultačný výbor má nasledujúcu pôsobnosť:
1.1 Preskúmava dokumenty a príslušné správy Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku; za výnimočných okolností môže byť obmedzené právo dostávať určité texty a dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie, ktoré sa týka takého obmedzenia, môže urobiť každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu; napokon Správna rada môže, ak to považuje za potrebné, nanovo preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.
1.2 Vedie štúdie o otázkach, ktoré považujú členovia Konzultačného výboru za významné a prispieva k týmto štúdiám.
1.3 Skúma otázky, ktoré sa týkajú odvetvia poštových služieb a predkladá správy o týchto otázkach.
1.4 Prispieva k prácam Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku najmä predkladaním správ a odporúčaní a na požiadanie oboch rád predkladaním názorov.
1.5 Predkladá odporúčania kongresu s výhradou schválenia Správnou radou, a ak ide o otázky zaujímajúce Radu pre poštovú prevádzku, predkladajú sa tieto odporúčania po preskúmaní touto Radou a s jej pripomienkami.
Článok 122
Organizácia Konzultačného výboru
1.
Zloženie členov Konzultačného výboru sa mení po každom kongrese, a to podľa rámca, ktorý určuje Správna rada. Predseda Správnej rady predsedá zakladajúcemu zasadnutiu Konzultačného výboru, v priebehu ktorého sa koná voľba predsedu tohto výboru.
2.
Berúc do úvahy všeobecné zásady Únie, Konzultačný výbor určuje svoju vnútornú organizáciu a zostavuje svoj vlastný rokovací poriadok, a to s výhradou schválenia Správnou radou, po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku.
3.
Konzultačný výbor zasadá jedenkrát ročne. V zásade sa zasadnutia konajú v sídle Únie počas zasadnutí Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku. Dátum a miesto konania každého zasadnutia určuje predseda Konzultačného výboru po dohode s predsedami Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu.
Článok 123
Zástupcovia Konzultačného výboru na kongrese, Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku
1.
Konzultačný výbor môže na zabezpečenie účinného spojenia s orgánmi Únie určiť zástupcov, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach kongresu, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, ako aj ich príslušných komisií ako pozorovatelia bez práva hlasovať.
2.
Členovia Konzultačného výboru sa pozývajú na plenárne zasadnutia a zasadnutia komisií Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, a to v súlade s článkom 105. Môžu sa taktiež zúčastňovať prác projektových skupín a pracovných skupín, a to podľa ustanovení článkov 109 ods. 2.2 a 115 ods. 2.2.
3.
Predseda Správnej rady a predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupujú tieto orgány na zasadnutiach Konzultačného výboru, keď sú na programe týchto zasadnutí otázky zaujímajúce tieto orgány.
Článok 124
Pozorovatelia Konzultačného výboru
1.
Ostatné členské krajiny Únie, ako aj pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia uvedení v článku 105 sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach Konzultačného výboru, a to bez práva hlasovať.
2.
Konzultačný výbor môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa a ad hoc pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.
3.
Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.
Článok 125
Informácia o činnostiach Konzultačného výboru
1.
Konzultačný výbor informuje po každom zasadnutí Správnu radu a Radu pre poštovú prevádzku o svojich činnostiach tak, že predsedom týchto orgánov posiela okrem iného súhrnnú správu zo svojich zasadnutí, ako aj odporúčania a názory.
2.
Konzultačný výbor vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o činnosti a jeden jej výtlačok zasiela Rade pre poštovú prevádzku. Táto správa je zahrnutá do dokumentácie Správnej rady zasielanej podľa článku 111 členským krajinám Únie, ich určeným poštovým podnikom a užším úniám.
3.
Konzultačný výbor vyhotovuje pre kongres správu o súhrne svojej činnosti a zasiela ju členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.
Kapitola II
Medzinárodný úrad
Oddiel 1
Voľba a pôsobnosť generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa
Článok 126
Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa
1.
Generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu volí kongres na obdobie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi. Minimálna dĺžka ich mandátu je štyri roky. Ich mandát sa obnovuje len jedenkrát. Ak kongres nerozhodne inak, dátum ich nástupu do funkcií je stanovený na 1. január roka, ktorý nasleduje po kongrese.
2.
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu zašle vládam členských krajín najneskôr sedem mesiacov pred otvorením kongresu nótu, v ktorej ich vyzve, aby predložili svoje prípadné kandidatúry na miesta generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa a zároveň oznámi, či úradujúci generálny riaditeľ a úradujúci zástupca generálneho riaditeľa majú záujem o prípadné obnovenie ich pôvodného mandátu. Kandidatúry doplnené životopisom musia byť v Medzinárodnom úrade aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Kandidáti musia byť štátnymi príslušníkmi členských krajín, ktoré ich navrhujú. Medzinárodný úrad vypracuje dokumentáciu potrebnú na kongres. Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa sa koná tajným hlasovaním a prvá sa koná voľba generálneho riaditeľa.
3.
V prípade, že dôjde k uvoľneniu miesta generálneho riaditeľa, zástupca generálneho riaditeľa prevezme úlohy generálneho riaditeľa až do konca mandátu, ktorý bol určený generálnemu riaditeľovi; na toto miesto môže byť volený a prijatý ako kandidát z moci úradnej s výhradou, že jeho pôvodný mandát zástupcu generálneho riaditeľa nebol už jedenkrát obnovovaný predchádzajúcim kongresom a že prejaví záujem, aby bol považovaný za kandidáta na miesto generálneho riaditeľa.
4.
V prípade súčasného uvoľnenia miest generálneho riaditeľa a jeho zástupcu, Správna rada zvolí, a to na základe kandidatúr prijatých v rámci konkurzu, zástupcu generálneho riaditeľa na obdobie až do budúceho kongresu. Na predkladanie kandidatúr sa obdobne uplatňuje odsek 2.
5.
V prípade uvoľnenia miesta zástupcu generálneho riaditeľa Správna rada poverí na návrh generálneho riaditeľa jedného z riaditeľov Medzinárodného úradu s hodnosťou D 2 prevzatím úloh zástupcu generálneho riaditeľa až do budúceho kongresu.
Článok 127
Pôsobnosť generálneho riaditeľa
1.
Generálny riaditeľ organizuje, spravuje a riadi Medzinárodný úrad, ktorého je právoplatným predstaviteľom.
2.
Vzhľadom na klasifikáciu miest, ustanovenia do funkcie a povýšenia:
2.1 je generálny riaditeľ oprávnený zaraďovať pracovné miesta do hodností G 1 až D 2, menovať a povyšovať pracovníkov do týchto hodností;
2.2 pri menovaní do hodností P 1 až D 2 musí brať do úvahy odbornú spôsobilosť kandidátov odporúčaných členskými krajinami, ktorých sú štátnymi príslušníkmi alebo v ktorých vykonávajú svoju odbornú činnosť, berúc do úvahy spravodlivé kontinentálne zemepisné rozdelenie a jazyky. Na miesta s hodnosťou D 2 sa podľa možnosti počíta s kandidátmi z rôznych regiónov, odlišných od tých, z ktorých pochádzajú generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa, pričom sa hlavný dôraz kladie na výkonnosť Medzinárodného úradu. V prípade pracovných miest, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornosť, sa generálny riaditeľ môže obrátiť aj mimo uvedeného rámca;
2.3 pri menovaní nového zamestnanca berie do úvahy zásadu, že osoby, ktoré zastávajú pracovné miesta zaradené do hodností D 2, D 1 a P 5, musia byť príslušníkmi rôznych členských krajín Únie;
2.4 tú istú zásadu podľa ods. 2.3 nemusí dodržiavať pri povyšovaní pracovníka Medzinárodného úradu do hodností D 2, D 1 a P 5;
2.5 po dosiahnutí úspechu v procese získavania kandidátov, nasledujú požiadavky týkajúce sa spravodlivého zemepisného rozdelenia a jazykov;
2.6 generálny riaditeľ informuje raz do roka Správnu radu o menovaní a povýšení do hodností P 4 až D 2.
3.
Ďalej má generálny riaditeľ nasledujúce povinnosti:
3.1 zabezpečuje funkciu depozitára Aktov Únie a funkciu sprostredkovateľa pri pristupovaní a pri prijímaní do Únie, ako aj pri vystupovaní z Únie;
3.2 úradne oznamuje rozhodnutia prijaté kongresom vládam všetkým členských krajín;
3.3 úradne oznamuje všetkým členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom vykonávacie poriadky, ktoré stanovila alebo upravila Rada pre poštovú prevádzku;
3.4 pripravuje návrh ročného rozpočtu Únie na čo možno najnižšej úrovni, v súlade s potrebami Únie, a predkladá ho v náležitom čase na prerokovanie Správnej rade; oznamuje členským krajinám rozpočet po jeho schválení Správnou radou a zabezpečuje jeho plnenie;
3.5 uskutočňuje osobitné činnosti požadované orgánmi Únie a činnosti, ktoré mu určujú Akty;
3.6 vyvíja iniciatívy zamerané na dosiahnutie cieľov, ktoré boli stanovené orgánmi Únie v rámci vytýčenej politiky a jestvujúcich fondov;
3.7 predkladá Správnej rade alebo Rade pre poštovú prevádzku podnety a návrhy;
3.8 po skončení kongresu predkladá Rade pre poštovú prevádzku návrhy týkajúce sa zmien, ktoré majú byť vykonané vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, v súlade s Rokovacím poriadkom Rady pre poštovú prevádzku;
3.9 pripravuje Správnej rade podľa pokynov vydaných Radami návrh stratégie, ktorá sa má predložiť kongresu;
3.10 vyhotovuje štvorročnú správu o výsledkoch členských krajín vo veci uplatňovania stratégie Únie schválenej predchádzajúcim kongresom, ktorá má byť po schválení Správnou radou predložená nasledujúcemu kongresu;
3.11 zabezpečuje zastupovanie Únie;
3.12 slúži ako sprostredkovateľ vzťahov medzi:
3.12.1 SPÚ a užšími úniami;
3.12.2 SPÚ a Organizáciou Spojených národov;
3.12.3 SPÚ a medzinárodnými organizáciami, ktorých činnosti sú predmetom záujmu Únie;
3.12.4 SPÚ a medzinárodnými inštitúciami, združeniami alebo podnikmi, s ktorými si orgány Únie želajú konzultovať alebo ich zapojiť do svojich činností;
3.13 prevezme funkciu generálneho tajomníka orgánov Únie a z tohto titulu, berúc do úvahy osobitné ustanovenia tohto poriadku, dohliada najmä:
3.13.1 na prípravu a organizáciu prác orgánov Únie;
3.13.2 na vypracovanie, vyhotovenie a rozposielanie dokumentov a správ;
3.13.3 na chod sekretariátu počas zasadnutí orgánov Únie;
3.14 byť prítomný na zasadnutiach orgánov Únie a zúčastňovať sa na rokovaniach, bez práva hlasovať, s možnosťou dať sa zastupovať.
Článok 128
Pôsobnosť zástupcu generálneho riaditeľa
1.
Zástupca generálneho riaditeľa pomáha generálnemu riaditeľovi a zodpovedá sa mu.
2.
V prípade neprítomnosti alebo prekážky generálneho riaditeľa, vykonávateľom jeho funkcií je zástupca generálneho riaditeľa. Rovnako je tomu aj v prípade uvoľnenia miesta generálneho riaditeľa podľa článku 126 ods. 3.
Oddiel 2
Sekretariát orgánov Únie a Konzultačného výboru
Článok 129
Všeobecné ustanovenia
Sekretariát orgánov Únie a Konzultačného výboru zabezpečuje Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ.
Článok 130
Príprava a distribúcia dokumentov orgánov Únie
Medzinárodný úrad pripravuje a dáva k dispozícii na webovom sídle SPÚ všetky dokumenty publikované pri príležitosti každého zasadnutia. Medzinárodný úrad oznamuje aj publikovanie nového elektronického dokumentu na webovom sídle SPÚ, a to účinným systémom určeným na tento účel.
Článok 131
Zoznam členských krajín (Ústava čl. 2)
Medzinárodný úrad zostavuje a vedie zoznam členských krajín Únie s označením ich príspevkovej triedy, zemepisnej skupiny a ich postavenia so zreteľom na Akty Únie.
Článok 132
Informácie. Oznamy. Žiadosti o vysvetlenie a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 139, 140 a 143)
1.
Medzinárodný úrad je vždy k dispozícii Správnej rade, Rade pre poštovú prevádzku, členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, aby im poskytoval všetky potrebné informácie o otázkach, ktoré sa týkajú služby.
2.
Medzinárodný úrad je poverený najmä zhromažďovať, usporadúvať, publikovať a rozposielať informácie každého druhu, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby; na požiadanie zúčastnených strán vyjadrovať názor na sporné otázky; vybavovať žiadosti o vysvetlenie a zmenu Aktov Únie a vo všeobecnosti vykonávať štúdie a redakčné alebo dokumentačné práce, ktoré mu prideľujú Akty, alebo o ktoré by bol požiadaný v záujme Únie.
3.
Medzinárodný úrad vykonáva aj prieskumy, o ktoré požiadajú členské krajiny a ich určené poštové podniky na účely poznania názoru iných členských krajín a ich určených poštových podnikov na stanovenú otázku. Výsledok prieskumu nemá charakter hlasovania a formálne nezaväzuje.
4.
Z titulu zúčtovacieho úradu môže zasiahnuť do vyrovnávania účtov každého druhu, ktoré sa týkajú poštovej služby.
5.
Medzinárodný úrad zabezpečí dôvernosť a bezpečnosť obchodných údajov, ktoré poskytli členské krajiny a/alebo ich určené poštové podniky na vykonávanie jeho úloh vyplývajúcich z Aktov alebo rozhodnutí Únie.
Článok 133
Odborná spolupráca (Ústava čl.1)
Medzinárodný úrad je poverený, aby v rámci medzinárodnej odbornej spolupráce rozvíjal poštovú odbornú spoluprácu vo všetkých jej formách.
Článok 134
Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom (Ústava čl. 20)
Medzinárodný úrad je poverený, aby dával vyhotovovať medzinárodné odpovedky a zásoboval nimi za výrobnú cenu členské krajiny alebo ich určené poštové podniky, ktoré o ne požiadajú.
Článok 135
Akty užších únií a osobitné dohody (Ústava čl. 8)
1.
Medzinárodnému úradu musia byť zaslané dva výtlačky aktov užších únií a osobitných dohôd, uzatvorených na základe článku 8 Ústavy, a to prostredníctvom úradov týchto únií alebo aspoň jednou zo zmluvných strán.
2.
Medzinárodný úrad dozerá na to, aby akty užších únií a osobitné dohody nestanovovali podmienky menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch Únie. Medzinárodný úrad upozorňuje Správnu radu na každú nepravidelnosť, ktorá bola zistená na základe tohto ustanovenia.
3.
Medzinárodný úrad informuje členské krajiny a ich určené poštové podniky o existencii týchto užších únií a vyššie uvedených osobitných dohôd.
Článok 136
Časopis Únie
Medzinárodný úrad vydáva na základe dokumentov, ktoré má k dispozícii, časopis v jazyku nemeckom, anglickom, arabskom, čínskom, španielskom, francúzskom a ruskom.
Článok 137
Ročná správa o činnostiach Únie
(Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 107 ods. 1.24)
Medzinárodný úrad vypracúva ročnú správu o činnostiach Únie, ktorá je po schválení Riadiacim výborom Správnej rady zasielaná členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, užším úniám a Organizácii Spojených národov.
Kapitola III
Predkladanie, prerokovanie návrhov, úradné oznamovanie prijatých rozhodnutí a platnosť vykonávacích poriadkov a iných prijatých rozhodnutí
Článok 138
Postup pri predkladaní návrhov kongresu (Ústava čl. 29)
1.
S výhradou výnimiek podľa odsekov 2 a 5 platí pre predkladanie návrhov každého druhu, ktoré majú byť predložené kongresu prostredníctvom členských krajín, nasledujúci postup:
1.1 prijímajú sa tie návrhy, ktoré Medzinárodný úrad dostane aspoň šesť mesiacov pred stanoveným dátumom kongresu;
1.2 počas šiestich mesiacov, ktoré predchádzajú stanovenému dátumu kongresu, sa neprijme žiaden návrh redakčného charakteru;
1.3 návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od šiesteho do štvrtého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň dvoma členskými krajinami;
1.4 návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od štvrtého do druhého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň ôsmimi členskými krajinami; návrhy, ktoré prídu neskôr, sa už neprijímajú;
1.5 podporné vyhlásenia musí Medzinárodný úrad dostať v rovnakom termíne ako návrhy, na ktoré sa vzťahujú.
2.
Návrhy, ktoré sa týkajú Ústavy alebo Generálneho poriadku, musí Medzinárodný úrad dostať aspoň šesť mesiacov pred otvorením kongresu; tie, ktoré dostane po tomto dátume, ale pred otvorením kongresu, môžu byť zohľadnené len v tom prípade, ak o tom rozhodne kongres dvojtretinovou väčšinou krajín zastúpených na kongrese a ak sú dodržané podmienky uvedené v odseku 1.
3.
Každý návrh môže mať v zásade len jeden cieľ a môže obsahovať len zmeny, ktoré sú zdôvodniteľné týmto cieľom. Rovnako každý návrh, ktorý môže Únii spôsobiť značné náklady, musí byť doplnený o finančný vplyv, ktorý pripraví členská krajina, ktorá je jeho autorom, a to po konzultácii s Medzinárodným úradom, aby sa určili finančné zdroje potrebné na jeho uskutočnenie.
4.
Návrhy redakčného charakteru označia členské krajiny, ktoré ich predkladajú, v záhlaví poznámkou „Návrh redakčného charakteru“ a Medzinárodný úrad ich publikuje pod číslom, za ktorým nasleduje písmeno R. Návrhy, ktoré nemajú takúto poznámku, ale podľa názoru Medzinárodného úradu sa týkajú len textovej úpravy, sa publikujú s príslušnou poznámkou; Medzinárodný úrad vyhotovuje zoznam týchto návrhov určených kongresu.
5.
Postup, ktorý je uvedený v odsekoch 1 a 4, sa nevzťahuje ani na návrhy, ktoré sa týkajú Rokovacieho poriadku kongresov, ani na pozmeňovacie návrhy k už podaným návrhom.
Článok 139
Postup pri predkladaní návrhov pozmeňujúcich Dohovor alebo Dohody medzi dvoma kongresmi
1.
Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru alebo Dohody a je predložený nejakou členskou krajinou medzi dvoma kongresmi, musí byť podporený aspoň dvoma inými členskými krajinami, aby mohol byť braný do úvahy. Ak Medzinárodný úrad nedostane súčasne potrebné podporné vyhlásenia, tieto návrhy zostávajú bezpredmetné.
2.
Tieto návrhy sa zasielajú ostatným členským krajinám prostredníctvom Medzinárodného úradu.
Článok 140
Preskúmanie návrhov pozmeňujúcich Dohovor a Dohody medzi dvoma kongresmi
1.
Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru, Dohôd a ich záverečných protokolov, prechádza nasledujúcim postupom: ak zaslala členská krajina návrh Medzinárodnému úradu, ten ho zasiela všetkým členským krajinám na preskúmanie. Tieto majú k dispozícii lehotu dvoch mesiacov, aby preskúmali návrh a zaslali Medzinárodnému úradu svoje prípadné pripomienky. Pozmeňujúce návrhy sa neprijímajú. Na konci lehoty dvoch mesiacov zašle Medzinárodný úrad členským krajinám všetky pripomienky, ktoré dostal, a vyzve každú členskú krajinu, aby hlasovala za alebo proti návrhu. Členské krajiny, ktoré neodoslali svoj hlas v lehote dvoch mesiacov, sa považujú za krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania. Uvedené lehoty sa počítajú od dátumu obežníkov Medzinárodného úradu.
2.
Ak sa návrh týka Dohody alebo jej záverečného protokolu, môžu sa na činnostiach uvedených v odseku 1 podieľať len tie členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody.
Článok 141
Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávacích poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom
1.
Vykonávacie poriadky Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách stanovuje Rada pre poštovú prevádzku podľa rozhodnutí kongresu.
2.
Návrhy, ktoré majú dôsledky na pozmeňujúce návrhy k Dohovoru alebo Dohode o poštových platobných službách, musia byť predložené Medzinárodnému úradu v rovnakom čase ako návrhy na kongres, ktorých sa týkajú. Môže ich predkladať jedna členská krajina bez podpory iných členských krajín. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám najneskôr jeden mesiac pred kongresom.
3.
Ostatné návrhy týkajúce sa vykonávacích poriadkov, ktoré majú byť preskúmané Radou pre poštovú prevádzku vzhľadom na vypracovanie nových vykonávacích poriadkov do šiestich mesiacov po kongrese, musia byť predložené Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred kongresom.
4.
Návrhy, ktoré sa týkajú zmien vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, ktoré predkladajú členské krajiny, musí Medzinárodný úrad dostať najneskôr dva mesiace pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom najneskôr jeden mesiac pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku.
Článok 142
Zmena vykonávacích poriadkov Radou pre poštovú prevádzku
1.
Návrhy zmien vykonávacích poriadkov rieši Rada pre poštovú prevádzku.
2.
Na predloženie návrhu na zmenu vykonávacieho poriadku nie je potrebná žiadna podpora členskej krajiny.
3.
Taký návrh na zmenu sa berie do úvahy len, ak Rada pre poštovú prevádzku schváli jeho naliehavú potrebu.
Článok 143
Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 139, 140 a 142)
1.
Vykonané zmeny Dohovoru, Dohôd a záverečných protokolov k týmto aktom úradne oznamuje vládam členských krajín generálny riaditeľ Medzinárodného úradu.
2.
Zmeny vykonané Radou pre poštovú prevádzku vo vykonávacích poriadkoch a v ich záverečných protokoloch úradne oznamuje členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom Medzinárodný úrad. Takisto sa postupuje aj pri výkladoch podľa článku 38 ods. 3.2 Dohovoru a v príslušných ustanoveniach Dohôd.
Článok 144
Nadobudnutie platnosti vykonávacích poriadkov a iných rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi
1.
Vykonávacie poriadky nadobúdajú platnosť v rovnaký deň a uzavierajú sa na rovnakú dobu ako Akty dohodnuté na kongrese.
2.
S výhradou odseku 1 pozmeňujúce rozhodnutia o Aktoch Únie schválené medzi dvoma kongresmi nadobúdajú platnosť najskôr tri mesiace po ich úradnom oznámení.
Kapitola IV
Financie
Článok 145
Stanovenie výdavkov Únie
(Ústava čl. 21)
1.
S výhradou odsekov 2 - 6 ročné výdavky, ktoré sa vzťahujú na činnosti orgánov Únie, nesmú prekročiť v rokoch 2013 až 2016 sumu 37 235 000 švajčiarskych frankov.
2.
Výdavky, ktoré sa týkajú zasadnutia budúceho kongresu (cestovné náhrady sekretariátu, náklady na dopravu, náklady na technické zariadenie na simultánny preklad, náklady na vyhotovenie dokumentov počas kongresu atď.), nesmú prekročiť limit 2 900 000 švajčiarskych frankov.
3.
Správna rada je oprávnená prekročiť limity stanovené v odsekoch 1 a 2, aby mohli byť brané do úvahy zvýšenia platových stupníc, dôchodkových príspevkov alebo náhrad vrátane funkčných príplatkov povolených Spojenými národmi pre ich zamestnancov v Ženeve.
4.
Správna rada je tiež oprávnená každoročne upravovať podľa švajčiarskeho indexu spotrebných cien sumu iných výdavkov, ktoré sa netýkajú personálu.
5.
Na rozdiel od odseku 1 Správna rada alebo v mimoriadne naliehavom prípade generálny riaditeľ môže povoliť prekročenie stanovených limitov na účely vykonania dôležitých nepredvídaných opráv budovy Medzinárodného úradu, ale tak, aby suma prekročenia neprevýšila 125 000 švajčiarskych frankov ročne.
6.
Ak sa sumy, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ukážu nedostatočné na to, aby zabezpečili plynulú činnosť Únie, možno tieto limity prekročiť len so súhlasom väčšiny členských krajín Únie. Každá konzultácia musí obsahovať úplný výklad skutočností, ktorý potvrdzuje takúto žiadosť.
Článok 146
Úhrada príspevkov členských krajín
1.
Krajiny, ktoré sa stanú členmi Únie alebo ktoré sú prijaté za členov Únie, ako aj krajiny, ktoré vystúpia z Únie, musia zaplatiť svoj príspevok za celý rok, v priebehu ktorého nadobudlo platnosť ich prijatie alebo vystúpenie z Únie.
2.
Členské krajiny platia svoj príspevkový podiel na ročné výdavky Únie vopred, a to na základe rozpočtu stanoveného Správnou radou. Tieto príspevkové podiely musia byť zaplatené najneskôr v prvý deň finančného obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozpočet. Po uplynutí tohto termínu sú tieto dlžné sumy úročené v prospech Únie, a to šiestimi percentami ročne počnúc od štvrtého mesiaca.
3.
Ak nedoplatky povinných príspevkov, okrem úrokov dlžných Únii zo strany členskej krajiny, sú rovné alebo vyššie než suma príspevku členskej krajiny za dve predchádzajúce finančné obdobia, môže táto krajina neodvolateľne postúpiť Únii všetky alebo len časť svojich pohľadávok voči iným krajinám, a to podľa podmienok určených Správnou radou. Podmienky postúpenia pohľadávok sa definujú podľa dohody medzi členskou krajinou a jej dlžníkmi/veriteľmi a Úniou.
4.
Členské krajiny, ktoré nemôžu z právnych alebo iných dôvodov uskutočniť takéto postúpenie, sú zaviazané dohodnúť si plán splácania svojich nedoplatkov.
5.
Vyrovnanie nedoplatkov povinných príspevkov dlžných Únii nebude môcť presahovať obdobie desiatich rokov, okrem výnimočných situácií.
6.
Za výnimočných okolností Správna rada môže oslobodiť členskú krajinu od dlžných úrokov celkom alebo od ich časti, ak krajina zaplatila celú základnú hodnotu svojich nedoplatkov.
7.
Členská krajina môže byť tiež v rámci plánu splácania nedoplatkov schváleného Správnou radou oslobodená od všetkých nakumulovaných alebo bežných úrokov alebo od ich časti; oslobodenie je však podmienené úplným a presným dodržaním plánu splácania v termíne dohodnutom maximálne na desať rokov.
8.
Ustanovenia uvedené v odsekoch 3 až 7 sa uplatňujú analogicky ako výdavky za preklady fakturované Medzinárodným úradom členským krajinám, ktoré sú začlenené do jazykových skupín.
Článok 147
Finančný deficit
1.
V Únii bol vytvorený rezervný fond za účelom vykryť deficit vo financovaní. Jeho výšku stanoví Správna rada. Vytvára sa v prvom rade z rozpočtových prebytkov. Môže slúžiť aj na vytváranie rovnováhy rozpočtu alebo na znižovanie výšky príspevkov členských krajín.
2.
Ak ide o dočasné finančné ťažkosti, vláda Švajčiarskej konfederácie poskytuje krátkodobo potrebné zálohy za podmienok, ktoré treba stanovovať vzájomnou dohodou.
Článok 148
Dohľad nad vedením účtov a účtovníctvom
Vláda Švajčiarskej konfederácie bezplatne dohliada na vedenie finančných účtov, ako aj na účtovníctvo Medzinárodného úradu v limitoch stanovených kongresom.
Článok 149
Automatické sankcie
1.
Ak členská krajina nemôže vykonať splácanie podľa článku 146 ods. 3 a ak nesúhlasí s uskutočnením splácania podľa plánu, ktorý navrhol Medzinárodný úrad v súlade s článkom 146 ods. 4, alebo ak nesplní tento plán, automaticky stratí svoje právo hlasovať na kongrese a zasadnutiach Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a nebude ju možné voliť za člena do týchto dvoch rád.
2.
Automatické sankcie sa odstránia z moci úradnej a s okamžitým účinkom hneď, ako dotyčná členská krajina úplne splatí svoje nedoplatky povinných príspevkov dlžných Únii spolu s úrokmi alebo súhlasí s plánom splácania svojich nedoplatkov.
Článok 150
Príspevkové triedy (Ústava čl. 21, Generálny poriadok čl. 131, 145, 146, 147 a 148)
1.
Členské krajiny prispievajú na krytie výdavkov Únie podľa príspevkovej triedy, do ktorej sú zaradené. Príspevkové triedy sú nasledujúce:
trieda s 50 jednotkami;
trieda s 45 jednotkami
trieda s 40 jednotkami;
trieda s 35 jednotkami;
trieda s 30 jednotkami;
trieda s 25 jednotkami;
trieda s 20 jednotkami;
trieda s 15 jednotkami;
trieda s 10 jednotkami;
trieda s 5 jednotkami;
trieda s 3 jednotkami;
trieda s 1 jednotkou;
trieda s 0,5 jednotky, ktorá je vyhradená pre najmenej rozvinuté krajiny uvedené Organizáciou Spojených národov a pre iné krajiny určené Správnou radou.
2.
Okrem príspevkových tried uvedených v odseku 1 každá členská krajina si môže zvoliť platiť počet príspevkových jednotiek vyšší než je príspevková trieda, do ktorej je zaradená počas obdobia minimálne sa rovnajúcemu obdobiu medzi dvoma kongresmi. Táto zmena sa oznamuje najneskôr počas kongresu. Na konci obdobia medzi dvoma kongresmi sa členská krajina automaticky vráti k svojmu pôvodnému počtu príspevkových jednotiek, a to ak sa nerozhodne pokračovať v platení vyššieho počtu príspevkových jednotiek. Platenie doplnkových príspevkov sa zvyšuje tak ako výdavky.
3.
Členské krajiny sú pri ich prijatí alebo vstúpení do Únie zaradené podľa postupu uvedeného v článku 21 ods. 4 Ústavy do jednej z vyššie uvedených príspevkových tried.
4.
Členské krajiny sa môžu neskôr zaradiť do nižšej príspevkovej triedy s podmienkou, že žiadosť o zmenu bola zaslaná Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Kongres poskytuje na tieto žiadosti o zmenu príspevkovej triedy svoj nezáväzný názor. Členská krajina nie je viazaná názorom kongresu. Konečné rozhodnutie členskej krajiny musí byť zaslané sekretariátu Medzinárodného úradu pred koncom kongresu. Táto žiadosť o zmenu, ktorá sa predkladá kongresu, nadobúda platnosť dátumom vstupu do platnosti finančných nariadení, ktoré schválil kongres. Členské krajiny, ktoré neoznámili svoje želanie zmeniť príspevkovú triedu v predpísanom termíne, zostávajú v triede, do ktorej patrili predtým.
5.
Členské krajiny nemôžu žiadať zníženie o viac než jednu triedu naraz.
6.
Za výnimočných okolností, ako sú prírodné katastrofy, ktoré si vyžadujú programy medzinárodnej pomoci, môže Správna rada na žiadosť členskej krajiny povoliť dočasné zníženie príspevkovej triedy o jednu triedu jedenkrát medzi dvoma kongresmi, ak krajina preukáže, že už nemôže uhrádzať príspevok podľa triedy, ktorá bola vybraná pôvodne. Členské krajiny, ktoré nepatria do kategórie najmenej rozvinutých a ktoré už sú zaradené do triedy s jednou jednotkou, môže Správna rada za rovnakých okolností dočasne preradiť do triedy s polovicou jednotky.
7.
Dočasné zníženie príspevkovej triedy podľa odseku 6 môže byť povolené Správnou radou maximálne na obdobie dvoch rokov alebo až do budúceho kongresu, ak sa koná pred uplynutím uvedeného obdobia. Po skončení tohto obdobia sa príslušná krajina automaticky vráti do pôvodnej príspevkovej triedy.
8.
Na rozdiel od ustanovení odsekov 4 a 5 zvýšenie príspevkovej triedy nepodlieha žiadnemu obmedzeniu.
Článok 151
Platby za dodávky z Medzinárodného úradu (Generálny poriadok čl. 134)
Platby za dodávky z Medzinárodného úradu členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom musia byť uhradené v čo najkratšom termíne a najneskôr do šiestich mesiacov, počnúc od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom Medzinárodný úrad zaslal faktúru. Po uplynutí tohto termínu sú dlžné sumy úročené v prospech Únie ročne piatimi percentami odo dňa uplynutia uvedenej lehoty.
Článok 152
Organizácia podriadených orgánov financovaných používateľmi
1.
S výhradou schválenia Správnou radou je Rada pre poštovú prevádzku oprávnená vytvoriť na dobrovoľnom základe určitý počet podriadených organizácií financovaných používateľmi, a to s cieľom organizovať prevádzkové, obchodné a ekonomické činnosti spadajúce do jej pôsobnosti podľa článku 18 Ústavy, ktoré však nemôžu byť financované z riadneho rozpočtu.
2.
Pokiaľ ide o vytvorenie takého orgánu spadajúceho do pôsobnosti Rady pre poštovú prevádzku, táto rozhodne o referenčnom rámci štatútu daného orgánu berúc do úvahy základné pravidlá a zásady upravujúce medzivládnu organizáciu, akou je Svetová poštová únia a predkladá ho Správnej rade na schválenie. Referenčný rámec obsahuje nasledujúce súčasti:
2.1 Mandát.
2.2 Zloženie, vrátane kategórií členov orgánu.
2.3 Pravidlá prijímania rozhodnutí vrátanev nútornej štruktúry a vzťahov uvažovaného orgánu s inými orgánmi SPÚ.
2.4 Zásady hlasovania a zastupovania.
2.5 Financovanie (zápis, náklady na používanie, atď.).
2.6 Zloženie sekretariátu a štruktúra riadenia.
3.
Každý podriadený orgán financovaný používateľmi organizuje svoje činnosti autonómnym spôsobom v referenčnom rámci danom Radou pre poštovú prevádzku a schválenom Správnou radou a pripravuje ročnú správu o svojich činnostiach, ktorú predkladá na schválenie Rade pre poštovú prevádzku.
4.
Správna rada vytvára pravidlá týkajúce sa podporných výdavkov, ktoré podriadené orgány financované používateľmi musia previesť do riadneho rozpočtu. Tieto pravidlá publikuje vo Finančnom poriadku Únie.
5.
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu riadi sekretariát podriadených orgánov financovaných používateľmi v súlade so štatútmi a vykonávacími poriadkami týkajúcimi sa personálu, ktoré schválila Správna rada, a ktoré sa vzťahujú aj na personál prijatý do týchto orgánov. Sekretariát podriadených orgánov je integrálnou súčasťou Medzinárodného úradu.
6.
Informácie o podriadených orgánoch financovaných používateľmi, ktoré boli založené podľa tohto článku, sa oznamujú kongresu po ich vytvorení.
Kapitola V
Rozhodcovské konanie
Článok 153
Postup pri rozhodcovskom konaní (Ústava čl. 32)
1.
V prípade sporu medzi členskými krajinami, ktorý treba urovnať rozhodcovským konaním, každá členská krajina musí písomne informovať druhú stranu o predmete sporu a oznámiť jej, a to prostredníctvom úradného oznámenia na tento účel, že chce začať rozhodcovské konanie.
2.
Ak sa spor týka otázok prevádzkovej alebo odbornej povahy, každá členská krajina môže požiadať svoj určený poštový podnik, aby konal v súlade s postupom uvedeným nižšie, a delegovať svoju právomoc na svoj podnik. Dotknutá členská krajina je informovaná o priebehu a výsledkoch postupu. Dotknuté členské krajiny alebo určené poštové podniky sú ďalej nazývané „strany rozhodcovského konania“.
3.
Strany rozhodcovského konania si vyberú, či určia jedného alebo troch rozhodcov.
4.
Ak si strany rozhodcovského konania vyberú určiť troch rozhodcov, každá strana si vyberie členskú krajinu alebo jeden určený poštový podnik, ktorý nie je priamo účastníkom sporu, aby konal ako rozhodca, v súlade s ustanoveniami uvedenými v odseku 2. Ak tvorí spoločný prípad viac členských krajín a/alebo určených poštových podnikov, títo tvoria na účely uplatňovania uvedených ustanovení jednu stranu.
5.
Ak sa strany dohodnú určiť troch rozhodcov, tretí rozhodca je určený spoločnou dohodou medzi stranami a nemusí byť nutne z členskej krajiny alebo z určeného poštového podniku.
6.
Ak ide o spor, ktorý sa týka niektorej z Dohôd, môžu byť za rozhodcov určené len tie členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody.
7.
Strany rozhodcovského konania sa môžu dohodnúť na určení jediného rozhodcu, ktorý nemusí byť nutne z členskej krajiny alebo určeného poštového podniku.
8.
Ak jedna zo strán rozhodcovského konania (alebo dve) neurčí rozhodcu v lehote troch mesiacov počnúc od dátumu úradného oznámenia o začatí postupu rozhodcovského konania, Medzinárodný úrad, ak mu je zaslaná žiadosť, vyzve členskú krajinu, aby určila rozhodcu, alebo ho určí sám z moci úradnej. Medzinárodný úrad nebude zasahovať do rokovaní, iba ak by ho o to obe strany vzájomne požiadali.
9.
Strany rozhodcovského konania sa môžu spoločne dohodnúť urovnať spor, a to kedykoľvek, kým nie je vyhlásené rozhodnutie rozhodcom, alebo rozhodcami. Každé stiahnutie musí byť úradne oznámené písomnou formou Medzinárodnému úradu do desiatich dní po rozhodnutí strán urovnať spor. Ak sa strany dohodnú odstúpiť od rozhodcovského konania, rozhodca alebo rozhodcovia strácajú oprávnenie konať vo veci.
10.
Rozhodca alebo rozhodcovia sú povinní konať v spore na základe skutočností a faktov, ktoré majú k dispozícii. Všetky informácie týkajúce sa sporu musia byť oznámené obom stranám, ako aj rozhodcovi alebo rozhodcom.
11.
Rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcov sa prijíma väčšinou hlasov a úradne sa oznamuje Medzinárodnému úradu a stranám do šiestich mesiacov nasledujúcich po dátume úradného oznámenia o začatí postupu rozhodcovského konania.
12.
Rozhodcovské konanie je dôverné a Medzinárodnému úradu sa písomne oznamuje do desiatich dní po úradnom oznámení rozhodnutia stranami len stručný popis sporu a rozhodnutie.
13.
Rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcov je pre strany konečné a záväzné a nemožno sa proti nemu odvolať.
14.
Strany rozhodcovského konania uplatňujú rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcov bezodkladne. Ak členská krajina deleguje svojmu určenému poštovému podniku právomoc začať rozhodcovské konanie a pristúpiť k nemu, prináleží jej dbať o to, aby určený poštový podnik uplatňoval rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcov.
Kapitola VI
Používanie jazykov v Únii
Článok 154
Pracovné jazyky Medzinárodného úradu
Pracovné jazyky Medzinárodného úradu sú francúzština a angličtina.
Článok 155
Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky služobnej korešpondencie
1.
V dokumentácii publikovanej Úniou sa používajú jazyky – francúzsky, anglický, arabský a španielsky. Rovnako sa používajú aj jazyky – čínsky, nemecký, portugalský a ruský s podmienkou, že vyhotovenie dokumentácie v týchto jazykoch je obmedzené na najdôležitejšiu základnú dokumentáciu. Iné jazyky sa tiež používajú s podmienkou, že členské krajiny, ktoré o to požiadajú, hradia všetky náklady.
2.
Členská krajina alebo členské krajiny, ktoré požiadali o používanie iného než úradného jazyka, tvoria jazykovú skupinu.
3.
Medzinárodný úrad vydáva dokumentáciu v úradnom jazyku a v jazykoch vytvorených jazykových skupín buď priamo, alebo prostredníctvom regionálnych úradov týchto jazykových skupín, a to v súlade s podmienkami dohodnutými s Medzinárodným úradom. Publikovanie v rôznych jazykoch sa vykonáva podľa rovnakého vzoru.
4.
Dokumentácia, ktorú vydáva priamo Medzinárodný úrad, je podľa možností odosielaná súčasne v rôznych požadovaných jazykoch.
5.
Korešpondencia medzi členskými krajinami alebo ich určenými poštovými podnikmi a Medzinárodným úradom a medzi Medzinárodným úradom a tretími stranami môže byť v každom jazyku, pre ktorý má Medzinárodný úrad prekladateľskú službu.
6.
Náklady na preklad do akéhokoľvek jazyka vrátane tých, ktoré vyplývajú z uplatnenia odseku 5, hradí jazyková skupina, ktorá požaduje tento jazyk. Členské krajiny používajúce úradný jazyk hradia paušálny príspevok na preklad neoficiálnych dokumentov, ktorého výška na príspevkovú jednotku musí byť rovnaká ako u členských krajín používajúcich iný pracovný jazyk Medzinárodného úradu. Všetky ostatné náklady spojené s dodaním dokumentov hradí Únia. Horná hranica nákladov, ktoré hradí Únia za vydanie dokumentov v čínštine, nemčine, portugalčine a ruštine, sa stanoví rezolúciou kongresu.
7.
Náklady, ktoré hradí jazyková skupina, sú rozdelené medzi členov tejto jazykovej skupiny úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Podľa iného kľúča môžu byť tieto náklady rozdelené medzi členov jazykovej skupiny za podmienky, že zúčastnené členské krajiny sa na tom dohodnú a úradne oznámia svoje rozhodnutie Medzinárodnému úradu prostredníctvom hovorcu skupiny.
8.
Medzinárodný úrad vybaví každú zmenu výberu jazyka požadovaného členskou krajinou v lehote, ktorá nesmie prekročiť dva roky.
9.
Pre rokovania na zasadnutiach orgánov Únie sú schválené jazyky - francúzsky, anglický, španielsky, arabský a ruský prostredníctvom prekladacieho systému - s elektronickým vybavením alebo bez neho - ktorého výber je ponechaný na posúdenie organizátorov zasadnutia, po konzultácii s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu a príslušnými členskými krajinami.
10.
Na rokovaniach podľa odseku 9 sú povolené aj iné jazyky.
11.
Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečujú simultánny preklad do jedného z jazykov uvedených v odseku 9 buď systémom, ktorý je uvedený v tom istom odseku, ak je v ňom možné vykonať potrebné zmeny technického charakteru, alebo prostredníctvom osobitných prekladateľov.
12.
Náklady na prekladateľské služby sú rozdelené medzi členské krajiny, ktoré používajú rovnaký jazyk, úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Avšak náklady na umiestnenie a údržbu technického zariadenia hradí Únia.
13.
Členské krajiny a/alebo ich určené poštové podniky sa môžu dohodnúť na jazyku, ktorý budú používať pre služobnú korešpondenciu v ich vzájomných stykoch. Ak taká dohoda nie je, používa sa francúzština.
Kapitola VII
Záverečné ustanovenia
Článok 156
Podmienky schvaľovania návrhov ku Generálnemu poriadku
Aby návrhy ku Generálnemu poriadku, ktoré boli predložené kongresu, nadobudli platnosť, musia byť schválené väčšinou členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať. V čase hlasovania musia byť prítomné aspoň dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať.
Článok 157
Návrhy týkajúce sa Dohody s Organizáciou Spojených národov (Ústava čl. 9)
Podmienky schvaľovania stanovené v článku 156 sa vzťahujú aj na návrhy, ktoré majú zmeniť dohody uzavreté medzi Svetovou poštovou úniou a Organizáciou Spojených národov, pokiaľ tieto dohody nestanovujú podmienky pozmeňovania ustanovení, ktoré obsahujú.
Článok 158
Zmena, platnosť a trvanie Generálneho poriadku
1.
Zmeny prijaté na kongrese sú predmetom Dodatkového protokolu a nadobudnú platnosť v rovnakom čase ako Akty obnovené počas toho istého kongresu, ak tento kongres nerozhodol inak.
2.
Tento Generálny poriadok nadobudne platnosť 1. januára 2014 a bude sa vykonávať na dobu neurčitú.
Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Generálny poriadok v jednom vyhotovení, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.
V Dohe 11. októbra 2012
ROKOVACÍ PORIADOK KONGRESOV
Obsah
Článok
1.
Všeobecné ustanovenia
2.
Delegácie
3.
Plná moc delegátov
4.
Zasadací poriadok
5.
Pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia
6.
Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií
7.
Predsedníctvo kongresu
8.
Členovia komisií
9.
Pracovné skupiny
10.
Sekretariát kongresu a komisií
11.
Rokovacie jazyky
12.
Jazyky kongresových dokumentov
13.
Návrhy
14.
Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách
15.
Rokovania
16.
Organizačné a procedurálne návrhy
17.
Kvórum
18.
Zásada a postup hlasovania
19.
Podmienky schvaľovania návrhov
20.
Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku
21.
Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu
22.
Správy
23.
Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu
24.
Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom (Akty, rezolúcie atď.)
25.
Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku
26.
Výhrady k Aktom
27.
Podpis Aktov
28.
Zmeny poriadku
Rokovací poriadok kongresov
Článok 1
Všeobecné ustanovenia
Tento rokovací poriadok (ďalej len „poriadok“) sa vydáva na základe Aktov Únie a je im podriadený. V prípade odlišnosti medzi niektorým z jeho ustanovení a niektorým z ustanovení Aktov je rozhodujúce ustanovenie Aktov.
Článok 2
Delegácie
1.
Pod pojmom „delegácia“ sa rozumie osoba alebo skupina osôb určených členskou krajinou na účasť na kongrese. Delegácia sa skladá z vedúceho delegácie, prípadne jeho zástupcu, z jedného delegáta alebo niekoľkých delegátov a prípadne z jedného sprevádzajúceho úradníka alebo niekoľkých sprevádzajúcich úradníkov (vrátane expertov, sekretárov atď.).
2.
Vedúci delegácií, ich zástupcovia, ako aj delegáti sú zástupcami členských krajín podľa článku 14 ods. 2 Ústavy, ak disponujú plnou mocou zodpovedajúcou podmienkam stanoveným v článku 3 tohto poriadku.
3.
Sprevádzajúci úradníci sa môžu zúčastniť zasadnutí a majú právo zúčastniť sa rokovaní, ale v zásade nemajú právo hlasovať. Môžu však byť vedúcim svojej delegácie splnomocnení, aby hlasovali v mene svojej krajiny na zasadnutiach komisií. Takéto splnomocnenia musia byť odovzdané písomne pred začiatkom zasadnutia predsedovi príslušnej komisie.
Článok 3
Plná moc delegátov
1.
Plná moc delegátov musí byť podpísaná hlavou štátu alebo predsedom vlády alebo ministrom zahraničných vecí príslušnej krajiny. Musí byť spísaná v správnej a náležitej forme. Plná moc delegátov splnomocnených na podpis Aktov (splnomocnenci) musí mať vyznačený rozsah platnosti tohto podpisu (podpis s výhradou ratifikácie alebo schválenia, podpis „ad referendum“, definitívny podpis). Ak toto upresnenie chýba, je podpis považovaný za podliehajúci ratifikácii alebo schváleniu. Plná moc oprávňujúca na podpis Aktov zahŕňa bez výslovného vyjadrenia aj právo rokovať a hlasovať. Delegáti, ktorým príslušné orgány udelili plnú moc bez upresnenia ich rozsahu platnosti, sú oprávnení rokovať, hlasovať a podpísať Akty, ak z textu plnej moci výslovne nevyplýva opak.
2.
Plná moc musí byť odovzdaná hneď po otvorení kongresu orgánu, ktorý je na to určený.
3.
Delegáti, ktorí nedisponujú plnou mocou alebo ju nepredložia, sa môžu, ak boli svojou vládou ohlásení pozývajúcej vláde, zúčastniť na rokovaniach a hlasovať od okamihu, keď sa začnú podieľať na prácach kongresu. To isté platí pre delegátov, ktorých plná moc nebola uznaná pre niektoré odchýlky. Títo delegáti už nebudú mať právo hlasovať od okamihu, keď kongres schváli poslednú správu komisie pre overovanie plnej moci, v ktorej bude uvedené, že ich plná moc chýba alebo sú v nej odchýlky, a to až do doby, keď bude vykonaná náprava. Posledná správa komisie musí byť schválená kongresom pred voľbami, s výnimkou voľby predsedu kongresu, a pred schválením návrhov Aktov.
4.
Plná moc členskej krajiny, ktorá je zastúpená na kongrese delegáciou inej členskej krajiny (splnomocnenie), musí mať rovnakú formu ako plná moc uvedená v odseku 1.
5.
Plná moc a splnomocnenie zasielané telegraficky sa neprijímajú. Uznávajú sa však telegramy odpovedajúce na žiadosť o informáciu vo veci plnej moci.
6.
Delegácia, ktorá sa po predložení svojej plnej moci nemôže zúčastniť na jednom rokovaní alebo viacerých rokovaniach, môže poveriť svojím zastupovaním delegáciu inej členskej krajiny pod podmienkou, že to písomne ohlási predsedovi príslušného zasadnutia. Jedna delegácia však môže zastupovať okrem svojej členskej krajiny iba jednu ďalšiu členskú krajinu.
7.
Delegáti členských krajín, ktoré nie sú stranami niektorej Dohody, sa môžu bez práva hlasovať zúčastniť rokovaní kongresu týkajúcich sa tejto Dohody.
Článok 4
Zasadací poriadok
1.
Na zasadnutiach kongresu a komisií sú delegácie zoradené podľa francúzskeho abecedného poriadku názvov prítomných členských krajín.
2.
Predseda Správnej rady určí v náležitej dobe žrebom meno krajiny, ktorá zaujme na zasadnutiach kongresu a komisií miesto na čele pléna oproti predsedníckemu stolu.
Článok 5
Pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia
1.
Pozorovatelia uvedení v článku 105 ods.1 Generálneho poriadku sa pozývajú zúčastniť sa na plenárnych zasadnutiach a rokovaniach komisií kongresu.
2.
Ad hoc pozorovatelia uvedení v článku 105 ods. 2 Generálneho poriadku môžu byť pozvaní, aby sa zúčastnili na osobitných rokovaniach kongresu a jeho komisií, ak je to v záujme Únie, alebo to môže prospieť pri práci kongresu.
3.
Pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo.
4.
Za výnimočných okolností môže byť právo pozorovateľov a ad hoc pozorovateľov zúčastňovať sa na niektorých zasadnutiach alebo častiach zasadnutí obmedzené, ak si to vyžaduje dôvernosť riešenej veci. Musia o tom však byť čo najrýchlejšie informovaní. Rozhodnutie, ktoré sa týka takéhoto obmedzenia, môže byť vykonané každým príslušným orgánom alebo jeho predsedom, a to podľa prípadu. Tieto rozhodnutia posudzuje predsedníctvo kongresu, ktoré je oprávnené ich potvrdiť, alebo ich zamietnuť hlasovaním jednoduchou väčšinou.
Článok 6
Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií
1.
Na svojom prvom plenárnom zasadnutí volí kongres na návrh hostiteľskej členskej krajiny kongresu predsedu kongresu, potom schvaľuje na návrh Správnej rady tie členské krajiny, ktoré budú zabezpečovať funkcie podpredsedov kongresu, ako aj predsedov a podpredsedov komisií. Tieto funkcie sa prideľujú, ak je to možné, s prihliadnutím na spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín.
2.
Predsedovia otvárajú a ukončujú zasadnutia, ktorým predsedajú, vedú diskusie, udeľujú slovo rečníkom, dávajú hlasovať o návrhoch a uvádzajú väčšinu potrebnú na hlasovanie, vyhlasujú rozhodnutia a prípadne, s výhradou schválenia kongresom, podávajú výklad týchto rozhodnutí.
3.
Predsedovia dohliadajú na dodržovanie tohto predpisu a zachovanie poriadku počas zasadnutí.
4.
Každá delegácia sa môže odvolať na kongres alebo na komisiu proti rozhodnutiu predsedu kongresu alebo komisie na základe ustanovení poriadku alebo na základe jeho výkladu; rozhodnutie predsedu však zostáva v platnosti, ak nebolo zrušené väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.
5.
Ak nemôže členská krajina poverená predsedníctvom naďalej zabezpečovať túto funkciu, kongres alebo komisia určí jedného z podpredsedov, ktorý ju zastúpi.
Článok 7
Predsedníctvo kongresu
1.
Predsedníctvo je ústredný orgán poverený riadiť práce kongresu. Skladá sa z predsedu a podpredsedov kongresu, ako aj predsedov komisií. Schádza sa pravidelne, aby rokovalo o priebehu prác kongresu a jeho komisií a aby formulovalo odporúčania s cieľom tento priebeh podporiť. Pomáha predsedovi pri vypracovaní programu každého plenárneho zasadnutia a pri koordinácii prác komisií. Dáva odporúčania, ktoré sa vzťahujú na ukončenie kongresu.
2.
Generálny tajomník kongresu a zástupca generálneho tajomníka, ktorí sú uvedení v článku 10 ods. 1, sa zúčastňujú na zasadnutiach predsedníctva.
Článok 8
Členovia komisií
1.
Členské krajiny zastúpené na kongrese sú z moci práva členmi komisií poverených prerokovaním návrhov k Ústave, Generálnemu poriadku a k Dohovoru.
2.
Členské krajiny zastúpené na kongrese, ktoré sú stranami jednej alebo viacerých fakultatívnych Dohôd, sú z moci práva členmi komisie alebo komisií poverených úpravou týchto Dohôd. Právo hlasovať je u členov tejto komisie alebo týchto komisií obmedzené na Dohodu alebo Dohody, ktorej alebo ktorých sú stranami.
3.
Delegácie, ktoré nie sú členmi komisií prerokúvajúcich Dohôd, majú možnosť byť prítomné na rokovaniach týchto komisií a zúčastniť sa na rokovaniach, bez práva hlasovať.
Článok 9
Pracovné skupiny
Kongres a každá komisia môžu vytvárať pracovné skupiny na skúmanie osobitných otázok.
Článok 10
Sekretariát kongresu a komisií
1.
Generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu vykonávajú vo vzájomnom ohľade funkcie generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka kongresu.
2.
Generálny tajomník a zástupca generálneho tajomníka sú prítomní na zasadnutiach kongresu a predsedníctva kongresu a na rokovaniach sa zúčastňujú bez práva hlasovať. Za rovnakých podmienok sa môžu zúčastniť zasadnutí komisií alebo poveriť svojím zastúpením niektorého vysokého úradníka Medzinárodného úradu.
3.
Práce sekretariátu kongresu, predsedníctva kongresu a komisií zabezpečujú pracovníci Medzinárodného úradu v spolupráci s hostiteľskou členskou krajinou.
4.
Vysokí úradníci Medzinárodného úradu vykonávajú funkcie tajomníkov kongresu, predsedníctva kongresu a komisií. Pomáhajú predsedovi počas rokovaní a zodpovedajú za vyhotovenie správ.
5.
Tajomníkom kongresu a komisií pomáhajú zástupcovia tajomníkov.
Článok 11
Rokovacie jazyky
1.
S výhradou odseku 2 sa na rokovania prostredníctvom simultánneho alebo následného prekladu môžu používať francúzština, angličtina, španielčina a ruština.
2.
Rokovanie redakčnej komisie prebieha vo francúzštine.
3.
Na rokovania uvedené v odseku 1 sú povolené aj iné jazyky. V tomto ohľade má prednosť jazyk hostiteľskej krajiny. Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečia simultánny preklad do niektorého z jazykov uvedených v odseku 1 buď pomocou systému simultánneho prekladu, ak je možné vykonať technické úpravy, alebo osobitnými tlmočníkmi.
4.
Náklady na inštaláciu a údržbu technického zariadenia znáša Únia.
5.
Náklady na prekladateľskú službu sa rozdeľujú medzi členské krajiny používajúce ten istý jazyk v pomere k ich príspevku na výdavky Únie.
Článok 12
Jazyky kongresových dokumentov
1.
Dokumenty vypracované počas kongresu vrátane návrhov rozhodnutí predkladaných kongresu na schválenie publikuje sekretariát kongresu vo francúzštine.
2.
Na tento účel musia byť dokumenty pochádzajúce od delegácií členských krajín predkladané vo francúzštine buď priamo, alebo prostredníctvom prekladateľských služieb pri sekretariáte kongresu.
3.
Tieto služby, organizované na vlastné náklady jazykovými skupinami zriadenými podľa príslušných ustanovení Generálneho poriadku, môžu tiež prekladať dokumenty kongresu do svojich príslušných jazykov.
Článok 13
Návrhy
1.
Všetky otázky predložené kongresu sú predmetom návrhov.
2.
Všetky návrhy publikované Medzinárodným úradom pred otvorením kongresu sa považujú za predložené kongresu.
3.
Dva mesiace pred otvorením kongresu nebude vzatý do úvahy žiaden návrh okrem tých, ktoré smerujú k pozmeneniu pôvodných návrhov.
4.
Za pozmeňovací návrh sa považuje každý návrh na zmenu, ktorý bez toho, aby menil podstatu návrhu, obsahuje zrušenie, doplnenie časti pôvodného návrhu, alebo úpravu časti tohto návrhu. Žiaden návrh na zmenu nebude považovaný za pozmeňovací návrh, ak je nezlučiteľný so zmyslom alebo zámerom pôvodného návrhu. V sporných prípadoch rozhodne o tejto otázke kongres alebo komisia.
5.
Pozmeňovacie návrhy predložené kongresu vo veci už podaných návrhov musia byť predložené sekretariátu písomne vo francúzštine predpoludním dňa, ktorý predchádza dňu ich prerokúvania tak, aby mohli byť v ten istý deň rozdané delegátom. Táto lehota neplatí pre pozmeňovacie návrhy vyplývajúce priamo z diskusií kongresu alebo komisií. V tomto poslednom prípade musí predkladateľ, ak je to požadované, predložiť svoj text písomne vo francúzštine alebo v prípade ťažkostí v inom rokovacom jazyku. Príslušný predseda návrh prečíta alebo ho dá prečítať.
6.
Postup uvedený v odseku 5 platí aj pri predkladaní návrhov, ktorých cieľom nie je zmena textu Aktov (návrhy rezolúcií, odporúčaní, stanovísk atď.), ak tieto návrhy vyplynú z činnosti kongresu.
7.
Každý návrh alebo pozmeňovací návrh musí obsahovať konečnú formu textu, ktorý má byť zaradený do Aktov Únie, samozrejme, s výhradou spresnenia redakčnou komisiou.
Článok 14
Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách
1.
Návrhy redakčnej povahy (za ich číslom nasleduje písmeno R) sa prideľujú redakčnej komisii buď priamo, ak Medzinárodný úrad nemá žiadne pochybnosti o ich povahe (ich zoznam pre redakčnú komisiu zostavuje Medzinárodný úrad), alebo, ak má Medzinárodný úrad pochybnosti o ich povahe, potom, ako ostatné komisie potvrdili ich povahu ako čisto redakčnú (zoznam takýchto návrhov sa tiež zostavuje pre príslušné komisie). Ak sú však také návrhy viazané na iné návrhy s vecnými zmenami, ktoré majú byť riešené kongresom alebo inými komisiami, začne redakčná komisia s ich prerokúvaním až potom, ako sa kongres alebo ostatné komisie vyjadria k príslušným návrhom na vecné zmeny. Návrhy, ktorých číslo nie je doplnené písmenom R, ale majú podľa názoru Medzinárodného úradu redakčnú povahu, sa odovzdávajú priamo komisiám, ktoré prerokúvajú príslušné návrhy na vecné zmeny. Tieto komisie na začiatku svojej práce rozhodnú, ktoré z týchto návrhov budú pridelené priamo redakčnej komisii. Medzinárodný úrad zostavuje zoznam týchto návrhov pre príslušné komisie.
2.
Ak je k jednej otázke podaných niekoľko návrhov, rozhodne predseda o poradí ich prerokúvania; v zásade sa začína návrhom, ktorý sa najviac odchyľuje od základného textu a ktorý obsahuje najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu.
3.
Ak môže byť návrh rozdelený na niekoľko častí, môže byť každá z nich so súhlasom predkladateľa návrhu alebo pléna prerokovaná a predložená na hlasovanie oddelene.
4.
Každý návrh, ktorý jeho predkladateľ na kongrese alebo v komisii vzal späť, môže byť opätovne predložený delegáciou inej členskej krajiny. Rovnako ak predkladateľ pôvodného návrhu prijal pozmeňovací návrh, môže iná delegácia opätovne predložiť pôvodný nepozmenený návrh.
5.
Každý pozmeňovací návrh, ktorý bol prijatý delegáciou, ktorá predložila pôvodný návrh, sa ihneď začlení do textu pôvodného návrhu. Ak predkladateľ pôvodného návrhu neprijme pozmeňovací návrh, predseda rozhodne, či sa má hlasovať najskôr o pozmeňovacom návrhu alebo o návrhu pôvodnom; vychádza sa zo znenia, ktoré sa najviac odchyľuje od zmyslu alebo cieľa základného textu a ktoré prináša najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu.
6.
Spôsobom uvedeným v odseku 5 sa postupuje aj vtedy, ak je k návrhu podaných viacero pozmeňovacích návrhov.
7.
Predseda kongresu a predsedovia komisií zabezpečujú po každom zasadnutí odovzdanie písomne prijatých návrhov, pozmeňovacích návrhov alebo rozhodnutí redakčnej komisii.
Článok 15
Rokovania
1.
Delegáti sa môžu ujať slova až vtedy, keď dostanú súhlas predsedu zasadnutia. Odporúča sa im hovoriť pomaly a zreteľne. Predseda musí dať delegátom možnosť vyjadriť slobodne a úplne svoj názor na prerokúvanú vec, pokiaľ je to zlučiteľné so zvyčajným priebehom rokovaní.
2.
Ak väčšina prítomných a hlasujúcich členov nerozhodne inak, vystúpenia nemôžu trvať dlhšie ako päť minút. Predseda má právo prerušiť každého rečníka, ktorý prekročil uvedený čas. Môže tiež vyzvať delegáta, aby neodbočoval od témy.
3.
V priebehu diskusie môže predseda so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov vyhlásiť zoznam prihlásených rečníkov za uzavretý, ak ho predtým prečítal. Keď je zoznam vyčerpaný, vyhlási diskusiu za ukončenú s výhradou, že predkladateľ prerokúvaného návrhu má i po uzavretí zoznamu právo odpovedať na každé vystúpenie.
4.
Predseda môže tiež so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov obmedziť počet vystúpení jednej a tej istej delegácie k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; predkladateľ návrhu však musí mať možnosť svoj návrh uviesť a vystúpiť neskôr, ak o to požiada, aby uviedol nové skutočnosti ako odpoveď na vystúpenia iných delegácií, a to tak, aby mohol mať posledné slovo, ak o to požiada.
5.
So súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov môže predseda obmedziť počet vystúpení k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; toto obmedzenie nesmie byť nižšie ako päť rečníkov za a päť rečníkov proti prerokúvanému návrhu.
Článok 16
Organizačné a procedurálne návrhy
1.
Počas diskusie o ktorejkoľvek otázke, prípadne dokonca i po skončení diskusie, môže ktorákoľvek delegácia podať organizačný návrh, v ktorom sa požaduje:
– vysvetlenie k priebehu rozpravy;
– dodržiavanie rokovacieho poriadku;
– zmena poradia diskusie o návrhoch, ktoré navrhol predseda.
Organizačný návrh má prednosť pred všetkými otázkami vrátane procedurálnych návrhov uvedených v odseku 3.
2.
Predseda okamžite podá požadované spresnenia alebo urobí rozhodnutia, ktoré považuje za vhodné vo veci organizačného návrhu. V prípade námietky sa okamžite pristúpi k hlasovaniu o rozhodnutí predsedu.
3.
Okrem toho môže delegácia počas diskusie o nejakej otázke uviesť procedurálny návrh s cieľom navrhnúť:
a)
prerušenie zasadnutia;
b)
ukončenie zasadnutia;
c)
odloženie diskusie o prerokúvanej otázke;
d)
ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke.
Procedurálne návrhy majú prednosť v uvedenom poradí pred všetkými ostatnými návrhmi, okrem organizačných návrhov uvedených v odseku 1.
4.
O podaných návrhoch na prerušenie alebo ukončenie zasadnutia sa diskusia nevedie, ale sa o nich ihneď hlasuje.
5.
Ak delegácia navrhuje odloženie alebo ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke, je udelené slovo iba dvom rečníkom, ktorí sú proti odloženiu alebo za ukončenie diskusie, po čom sa o návrhu hlasuje.
6.
Delegácia, ktorá podá organizačný alebo procedurálny návrh, nemôže vo svojom vystúpení riešiť podstatu prerokúvanej otázky. Predkladateľ procedurálneho návrhu ho môže vziať späť ešte pred tým, ako sa o ňom hlasuje, a každý návrh, ktorý by bol stiahnutý späť, môže iná delegácia prevziať pozmenený alebo nepozmenený.
Článok 17
Kvórum
1.
S výhradou odsekov 2 a 3 tvorí kvórum potrebné na otvorenie zasadnutia a na hlasovanie polovica členských krajín, ktoré sú zastúpené na kongrese a majú právo hlasovať.
2.
Pri hlasovaní o zmene Ústavy a Generálneho poriadku tvorí požadované kvórum dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať.
3.
Pokiaľ ide o Dohody, tvorí potrebné kvórum na otvorenie zasadnutí a na hlasovanie polovica členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré sú stranami príslušnej Dohody a majú právo hlasovať.
4.
Prítomné delegácie, ktoré sa na určitom hlasovaní nezúčastnia alebo ktoré vyhlásia, že sa na hlasovaní nechcú zúčastniť, sa nepovažujú pri určovaní kvóra požadovaného podľa odsekov 1 až 3 za neprítomné.
Článok 18
Zásada a postup hlasovania
1.
O otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje hlasovaním.
2.
Hlasovanie sa vykonáva buď tradičným spôsobom, alebo elektronickým hlasovacím zariadením. V zásade sa vykonáva elektronickým zariadením, ak ho má plénum k dispozícii. Pri tajnom hlasovaní je však možné postupovať podľa tradičného systému, ak o to požiada niektorá delegácia a ak jej žiadosť podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií.
3.
Pri tradičnom spôsobe sa hlasuje takto:
a)
zdvihnutím ruky: ak výsledok tohto hlasovania vyvolá pochybnosti, môže predseda z vlastnej vôle alebo na žiadosť niektorej delegácie ihneď pristúpiť k hlasovaniu o tejto otázke podľa vyvolávania názvov krajín;
b)
podľa vyvolávania názvov krajín: na žiadosť delegácie alebo podľa vôle predsedu; vyvolávanie zastúpených krajín sa vykonáva podľa francúzskej abecedy, počnúc krajinou, ktorej názov predseda vylosuje; výsledok hlasovania spolu so zoznamom krajín a s údajom, ako hlasovali, sa uvádza v správe zo zasadnutia;
c)
tajným hlasovaním: použitím hlasovacieho lístka na žiadosť dvoch delegácií; v tomto prípade určí predseda troch skrutátorov, berúc do úvahy zásadu spravodlivého zemepisného zastúpenia a úroveň hospodárskeho rozvoja členských krajín, a urobí potrebné opatrenia, aby zabezpečil tajnosť hlasovania.
4.
Pri použití elektronického zariadenia sa hlasuje takto:
a)
nezaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie zdvihnutím ruky;
b)
zaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie podľa vyvolávania názvov krajín; k takémuto hlasovaniu podľa názvov krajín sa však pristúpi iba vtedy, ak o to požiada niektorá z delegácií a ak tento návrh podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií;
c)
tajné hlasovanie: nahrádza tajné hlasovanie hlasovacími lístkami.
5.
Pri ktoromkoľvek používanom spôsobe má tajné hlasovanie prednosť pred všetkými ostatnými spôsobmi hlasovania.
6.
Len čo sa začne hlasovanie, nemôže ho žiadna delegácia prerušiť, s výnimkou, že ide o organizačný návrh týkajúci sa spôsobu, ktorým sa hlasovanie vykonáva.
7.
Po hlasovaní môže predseda povoliť delegátom, aby svoje hlasovanie vysvetlili.
Článok 19
Podmienky schvaľovania návrhov
1.
Aby mohli byť návrhy na zmenu Aktov schválené, musia byť odsúhlasené:
a)
v prípade Ústavy: najmenej dvomi tretinami členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať;
b)
v prípade Generálneho poriadku: väčšinou členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať;
c)
v prípade Dohovoru: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať;
d)
v prípade Dohôd: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré sú stranami príslušných Dohôd, ktoré majú právo hlasovať.
2.
V procedurálnych otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín s právom hlasovať. Rovnaký postup platí pre rozhodnutia, ktoré sa netýkajú zmien Aktov, iba ak by kongres rozhodol väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať, inak.
3.
S výhradou odseku 5 sa pod pojmom prítomné a hlasujúce členské krajiny rozumejú členské krajiny, ktoré majú právo hlasovať, hlasujúce „za“ alebo „proti“, pričom tie, ktoré sa hlasovania zdržali, sa nezohľadňujú pri počítaní potrebných hlasov pre väčšinu; rovnako sa ani pri tajnom hlasovaní nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné lístky.
4.
Pri rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý.
5.
Ak počet tých, ktorí sa zdržali hlasovania, a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich (za, proti, zdržanie sa), je prerokovanie otázky odložené na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky.
Článok 20
Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku
Ak dostane niekoľko krajín pri voľbách členov Správnej rady alebo Rady pre poštovú prevádzku rovnaký počet hlasov, rozhodne medzi nimi predseda žrebom.
Článok 21
Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu
1.
Voľby generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu a zástupcu generálneho riaditeľa sa vykonávajú tajným hlasovaním postupne na jednom alebo viacerých zasadnutiach v ten istý deň. Zvolený je kandidát, ktorý dostal väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich členských krajín. Hlasovanie sa opakuje v toľkých kolách, koľko je potrebné, kým určitý kandidát nedosiahne uvedenú väčšinu.
2.
Za prítomné a hlasujúce členské krajiny sa považujú tie, ktoré hlasujú za niektorého z riadne ohlásených kandidátov; zdržanie sa hlasovania sa nezohľadňuje pri počítaní hlasov potrebných na dosiahnutie väčšiny; rovnako sa nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné hlasovacie lístky.
3.
Ak počet zdržaní sa hlasovania a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich podľa odseku 2, je voľba odložená na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa hlasovania rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky.
4.
Kandidát, ktorý v jednom kole hlasovania získal najmenej hlasov, je vyradený.
5.
V prípade rovnosti hlasov sa pristupuje k dodatočnému hlasovaniu, a ak je to potrebné, k druhému dodatočnému hlasovaniu, aby bolo medzi kandidátmi spravodlivo rozhodnuté, pričom sa hlasuje iba o týchto kandidátoch. Ak je výsledok nerozhodný, predseda o ňom rozhodne žrebom.
6.
Kandidáti na miesta generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu môžu byť, na základe ich žiadosti, zastúpení pri sčítaní hlasov.
Článok 22
Správy
1.
V správach z plenárnych zasadnutí kongresu je zaznamenaný priebeh zasadnutí, stručne sú zhrnuté jednotlivé vystúpenia a uvedené sú v nich návrhy a výsledok rokovaní.
2.
Rokovania zasadnutí komisií sú predmetom správ určených kongresu. Pracovné skupiny spravidla zostavujú správu pre orgán, ktorý ich vytvoril.
3.
Každý delegát má však právo požadovať, aby do správ bolo uvedené stručne alebo v plnom znení akékoľvek vyhlásenie, ktoré urobil, pod podmienkou, že francúzsky alebo anglický text tohto vyhlásenia odovzdá sekretariátu najneskôr do dvoch hodín od skončenia zasadnutia.
4.
Od okamihu, keď bol rozdaný prvý text návrhu správ, majú delegáti lehotu dvadsaťštyri hodín na predloženie svojich pripomienok sekretariátu, ktorý slúži podľa potreby ako sprostredkovateľ medzi účastníkom a predsedom daného zasadnutia.
5.
Spravidla a s výhradou odseku 4 predloží predseda na začiatku každého zasadnutia kongresu správu z predchádzajúceho zasadnutia na schválenie. Rovnako sa postupuje aj so správami komisií. Správy z posledných zasadnutí, ktoré nemohli byť schválené na kongrese alebo v komisii, schvaľujú príslušní predsedovia. Medzinárodný úrad prihliada aj na prípadné pripomienky, ktoré mu delegáti členských krajín oznámia v lehote štyridsiatich dní od odoslania uvedených správ.
6.
Medzinárodný úrad je oprávnený opraviť v správach zo zasadnutí kongresu a komisií vecné chyby, ktoré neboli zistené pri ich schvaľovaní podľa odseku 5.
Článok 23
Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu
1.
Každá delegácia sa môže odvolať proti rozhodnutiam vo veci návrhov (Akty, rezolúcie a pod.), ktoré boli schválené alebo zamietnuté komisiou. Odvolanie musí byť úradne oznámené predsedovi kongresu písomne v lehote 48 hodín po skončení zasadnutia komisie, v ktorej bol návrh schválený alebo zamietnutý. Odvolanie bude preskúmané na nasledujúcom plenárnom zasadnutí.
2.
Návrh, ktorý bol schválený alebo zamietnutý kongresom, môže byť znovu prerokovaný tým istým kongresom, iba ak odvolanie podporí najmenej desať delegácií. Toto odvolanie musí byť schválené dvoma tretinami prítomných a hlasujúcich členov s právom hlasovať. Táto možnosť sa obmedzuje na návrhy predložené priamo na plenárne zasadnutia, majúc na zreteli, že tá istá otázka môže byť predmetom len jedného odvolania.
Článok 24
Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom
(Akty, rezolúcie atď.)
1.
Spravidla každý návrh aktu predloženého redakčnou komisiou je prerokúvaný po jednotlivých článkoch. Predseda môže so súhlasom väčšiny postupovať rýchlejším spôsobom, napr. kapitola za kapitolou. Môže byť považovaný za prijatý až po kladnom hlasovaní o celom návrhu. Na toto hlasovanie sa vzťahuje ustanovenie článku 19 ods. 1.
2.
Medzinárodný úrad je oprávnený opravovať v záverečných Aktoch vecné chyby, ktoré neboli zistené pri prerokúvaní návrhov Aktov, číslovanie článkov a paragrafov, ako aj odkazov.
3.
Návrhy iných rozhodnutí ako tých, ktoré menia Akty, predložené redakčnou komisiou sú spravidla prerokúvané ako celok. Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na návrhy takých rozhodnutí.
Článok 25
Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku
Na odporúčanie svojho predsedníctva kongres prideľuje štúdie Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku podľa zloženia a príslušných právomocí týchto dvoch orgánov v súlade s článkami 106, 107, 112 a 113 Generálneho poriadku.
Článok 26
Výhrady k Aktom
1.
Výhrady sa musia predkladať sekretariátu vo forme písomného návrhu v jednom z pracovných jazykov Medzinárodného úradu (návrhy týkajúce sa záverečného protokolu) čo najskôr po schválení príslušného návrhu k článku, ktorý je predmetom výhrady.
2.
Sekretariát určuje termín na predloženie výhrad tak, aby mu bolo umožnené rozdávať všetkým členským krajinám návrhy výhrad pred schválením záverečného protokolu kongresom. Sekretariát oznámi tento termín členským krajinám.
3.
Výhrady k Aktom Únie, ktoré boli predložené po termíne určenom sekretariátom, nevezme do úvahy ani sekretariát, ani kongres.
Článok 27
Podpis Aktov
Akty definitívne schválené kongresom sa predkladajú na podpis splnomocnencom.
Článok 28
Zmeny poriadku
1.
Každý kongres môže zmeniť rokovací poriadok. Návrhy na zmenu tohto poriadku, ak nie sú predkladané orgánom Svetovej poštovej únie, ktorý je na ich podávanie oprávnený, musia byť na kongrese podporované najmenej desiatimi delegáciami, aby ich bolo možné prerokovať.
2.
Aby mohli byť zmeny schválené, musia byť návrhy na zmeny tohto poriadku odsúhlasené najmenej dvoma tretinami členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať.
K oznámeniu č. 129/2014 Z. z.
Svetový poštový dohovor
Obsah
Časť I
Spoločné pravidlá medzinárodnej poštovej služby
Jediná kapitola
Všeobecné ustanovenia
Článok
1.
Definície
2.
Určenie subjektu alebo subjektov plniacich povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k Dohovoru
3.
Univerzálna poštová služba
4.
Sloboda tranzitu
5.
Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy. Doposielanie. Vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi
6.
Sadzby
7.
Oslobodenie od poštových sadzieb
8.
Poštové známky
9.
Bezpečnosť pošty
10.
Trvalo udržateľný rozvoj
11.
Porušenie pravidiel
12.
Spracovanie osobných údajov
Časť II
Ustanovenia o listovej pošte a poštových balíkoch
Kapitola 1
Poskytovanie služieb
13.
Základné služby
14.
Klasifikácia listových zásielok podľa ich formátu
15.
Doplnkové služby
16.
EMS a integrovaná logistika
17.
Elektronické poštové služby
18.
Nepovolené zásielky. Zákazy
19.
Reklamácie
20.
Colná kontrola. Clo a iné poplatky
21.
Výmena priamych záverov s vojenskými jednotkami
22.
Normy a ciele kvality služby
Kapitola 2
Zodpovednosť
23.
Zodpovednosť určených poštových podnikov. Náhrady
24.
Oslobodenie členských krajín a určených poštových podnikov od zodpovednosti
25.
Zodpovednosť odosielateľa
26.
Výplata náhrady
27.
Možnosť vybrania náhrady škody od odosielateľa alebo od adresáta
Kapitola 3
Osobitné ustanovenia o listovej pošte
28.
Podávanie listových zásielok v zahraničí
Časť III
Odmeňovanie
Kapitola 1
Osobitné ustanovenia o listovej pošte
29.
Terminálne odmeny. Všeobecné ustanovenia
30.
Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok medzi určenými poštovými podnikmi krajín cieľového systému
31.
Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok smerom k určeným poštovým podnikom, od určených poštových podnikov a medzi určenými poštovými podnikmi prechodného systému
32.
Fond na zlepšovanie kvality služby
33.
Tranzitné odmeny
Kapitola 2
Ostatné ustanovenia
34.
Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu
35.
Pozemné a námorné podiely poštových balíkov
36.
Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku odmien a podielov
37.
Osobitné ustanovenia na vyrovnávanie účtov a platby za medzinárodné poštové výmeny
Časť IV
Záverečné ustanovenia
38.
Podmienky na schvaľovanie návrhov k Dohovoru a vykonávacím poriadkom
39.
Výhrady predložené počas kongresu
40.
Nadobudnutie platnosti a trvanie Dohovoru
Záverečný protokol Svetového poštového dohovoru
Článok
I. Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy
II. Sadzby
III. Výnimka z oslobodenia od poštových sadzieb za slepecké zásielky
IV. Poštové známky
V. Základné služby
VI. Doručenka
VII. Zákazy (listová pošta)
VIII. Zákazy (poštové balíky)
IX. Veci podliehajúce clu
X. Reklamácie
XI. Sadzba za predloženie colnici
XII. Podávanie listových zásielok v zahraničí
XIII. Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu
XIV. Výnimočné príchodné pozemné podiely
XV. Osobitné sadzby
XVI. Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku výdavkov a podielov
Svetový poštový dohovor
Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie vzhľadom na článok 22 ods. 3 Ústavy Svetovej poštovej únie, uzavretej vo Viedni 10. júla 1964, dohodli v tomto Dohovore vo vzájomnom súlade a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy všeobecné pravidlá medzinárodnej poštovej služby.
Časť I
Spoločné pravidlá medzinárodnej poštovej služby
Jediná kapitola
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Definície
1.
Na účely Svetového poštového dohovoru boli definované nasledujúce odborné výrazy:
1.1
balík: zásielka prepravovaná podľa podmienok Dohovoru a Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch;
1.2 priamy záver: vrece alebo súbor vriec, alebo iných označených nádob zaplombovaných alebo zapečatených, ktoré obsahujú poštové zásielky;
1.3 nesprávne prepravené závery: obaly prijaté inou výmennou poštou než je výmenná pošta uvedená na vlajočke (vreca);
1.4 osobné údaje: informácie potrebné na identifikáciu používateľa poštovej služby;
1.5 nesprávne smerované zásielky: zásielky prijaté výmennou poštou, ktoré ale boli určené výmennej pošte inej členskej krajiny;
1.6 poštová zásielka: druhový odborný výraz označujúci každé odoslanie uskutočnené poštou (listová zásielka, poštový balík, poštový poukaz atď.);
1.7 tranzitné odmeny: odmena za výkony uskutočnené dopravcom v prechádzanej krajine (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorá sa týka pozemného, námorného a/alebo leteckého tranzitu záverov;
1.8 terminálne odmeny: odmena, ktorú je dlžný odosielajúci určený poštový podnik určenému poštovému podniku krajiny určenia z titulu úhrady výdavkov spojených so spracovaním zásielok listovej pošty prijatých v krajine určenia;
1.9 určený poštový podnik: každá štátna alebo neštátna entita úradne určená členskou krajinou na zabezpečovanie prevádzky poštových služieb a plnenie príslušných povinností, ktoré vyplývajú na jej území z Aktov Únie;
1.10 balíček: zásielka prepravovaná podľa podmienok Dohovoru a Vykonávacieho poriadku o listovej pošte;
1.11 príchodný pozemný podiel: odmena, ktorú je dlžný určený poštový podnik odosielajúcej krajiny určenému poštovému podniku krajiny určenia z titulu úhrady výdavkov za spracovanie poštového balíka v krajine určenia;
1.12 tranzitný pozemný podiel: odmena za výkony uskutočnené dopravcom v prechádzanej krajine (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorá sa týka pozemného a/alebo leteckého tranzitu za spracovanie poštového balíka na jej území;
1.13 námorný podiel: odmena za výkony uskutočnené dopravcom (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorý sa zúčastňuje na námornej doprave poštového balíka;
1.14 univerzálna poštová služba: trvalé poskytovanie kvalitných základných poštových služieb všetkým zákazníkom na celom území členskej krajiny za prijateľné ceny;
1.15 otvorený tranzit: tranzit zásielok prostredníctvom sprostredkujúcej krajiny, ktorých počet alebo hmotnosť nevyžaduje vytvorenie priameho záveru pre krajinu určenia.
Článok 2
Určenie subjektu alebo subjektov, plniacich povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k Dohovoru
Členské krajiny úradne oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu vládneho orgánu, ktorý dohliada na poštové veci. Okrem toho členské krajiny oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu určeného poštového podniku alebo určených poštových podnikov úradne určených na zabezpečovanie prevádzky poštových služieb a plnenie povinností vyplývajúcich z Aktov Únie na ich území. V období medzi dvoma kongresmi musí byť Medzinárodnému úradu čo najskôr úradne oznámená každá zmena týkajúca sa vládnych orgánov a úradne určených poštových podnikov.
Článok 3
Univerzálna poštová služba
1.
S cieľom podporiť pojem jednotné poštové územie Únie členské krajiny zabezpečia, aby mali všetci používatelia/zákazníci právo na univerzálnu poštovú službu, ktorému zodpovedá trvalé poskytovanie kvalitných základných poštových služieb na všetkých miestach ich územia za prijateľné ceny.
2.
V tejto súvislosti členské krajiny zabezpečia v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov o poštových službách alebo inými obvyklými prostriedkami rozsah ponúkaných poštových služieb, ako aj podmienky kvality a prijateľné ceny, berúc do úvahy súčasne potreby obyvateľstva a národné podmienky členských krajín.
3.
Členské krajiny zabezpečia, aby prevádzkovatelia zodpovední za poskytovanie univerzálnej poštovej služby dodržiavali ponuku poštových služieb a normy kvality.
4.
Členské krajiny zabezpečia, aby univerzálna poštová služba bola poskytovaná takým účinným spôsobom, ktorý zaručí jej trvalosť.
Článok 4
Sloboda tranzitu
1.
Sloboda tranzitu je vyjadrená v článku 1 Ústavy. Zaväzuje každú členskú krajinu zabezpečiť, aby jej určené poštové podniky prepravovali priame závery a listové zásielky v otvorenom tranzite, ktoré jej odovzdá iný určený poštový podnik, vždy najrýchlejšími cestami a najbezpečnejšími prostriedkami, ktoré používa pre vlastné zásielky. Táto zásada sa rovnako vzťahuje aj na nesprávne smerované zásielky alebo závery.
2.
Členské krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na výmene listov obsahujúcich nákazlivé látky alebo rádioaktívne látky, majú možnosť nepovoliť prevážanie týchto zásielok v otvorenom tranzite cez ich územie. To isté sa týka listových zásielok, iných ako sú listy, lístky a slepecké zásielky. Rovnako sa to vzťahuje na tlačivá, periodickú tlač, časopisy, balíčky a vrecia M, ktoré nevyhovujú vnútroštátnym právnym predpisom upravujúcim podmienky ich uverejnenia alebo obehu v prechádzanej krajine.
3.
Sloboda tranzitu poštových balíkov, ktoré majú byť smerované pozemnými a námornými cestami, je obmedzená na územie krajín, ktoré sa zúčastňujú na tejto službe.
4.
Sloboda tranzitu leteckých balíkov je zaručená na celom území Únie. Členské krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na službe poštových balíkov, nie sú povinné smerovať letecké balíky pozemnou cestou.
5.
Ak členská krajina nedodržuje ustanovenia o slobode tranzitu, môžu ostatné členské krajiny zastaviť poštovú službu s touto členskou krajinou.
Článok 5
Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy. Doposielanie. Vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi
1.
Každá poštová zásielka zostáva vlastníctvom odosielateľa až dovtedy, kým nie je dodaná oprávnenej osobe, okrem prípadu, keď táto zásielka bola zhabaná podľa vnútroštátnych právnych predpisov krajiny pôvodu alebo krajiny určenia a v prípade uplatnenia článku 18 ods. 2.1.1 alebo ods. 3 podľa vnútroštátnych právnych predpisov v tranzitnej krajine.
2.
Odosielateľ poštovej zásielky môže žiadať vrátenie zásielky, zmenu alebo opravu adresy. Sadzby a ostatné podmienky sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch.
3.
Členské krajiny sa ubezpečia, že ich určené poštové podniky doposielajú poštové zásielky v prípade zmeny adresy adresáta a vracajú nedoručiteľné zásielky odosielateľovi. Sadzby a ostatné podmienky sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch.
Článok 6
Sadzby
1.
Sadzby za rôzne medzinárodné poštové a osobitné služby stanovujú členské krajiny alebo ich určené poštové podniky v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov a podľa zásad uvedených v Dohovore a vo vykonávacích poriadkoch. V zásade sa musia vzťahovať na náklady poskytovania týchto služieb.
2.
Členská krajina pôvodu alebo jej určený poštový podnik určuje v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov sadzby výplatného za dopravu listových zásielok a poštových balíkov. Sadzby výplatného zahŕňajú dodanie zásielok do bydliska adresátov, pokiaľ je v krajine určenia zabezpečená služba dodávania príslušných zásielok.
3.
Používané sadzby vrátane tých, ktoré sú v Aktoch stanovené ako orientačné, sa musia prinajmenšom rovnať tým, ktoré sa vyberajú za zásielky vnútroštátneho styku rovnakých vlastností (druh, množstvo, čas spracovania atď.).
4.
Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov sú oprávnené prekročiť všetky sadzby, ktoré sú v Aktoch uvedené ako orientačné.
5.
Nad minimálnu úroveň sadzieb stanovenú v odseku 3 môžu členské krajiny alebo ich určené poštové podniky, vychádzajúc zo svojich vnútroštátnych právnych predpisov, povoľovať znížené sadzby pre listové zásielky a pre poštové balíky podané na území členskej krajiny. Predovšetkým majú možnosť poskytovať osobitné sadzby pre klientov s veľkým objemom zásielok.
6.
Je zakázané vyberať od zákazníkov akékoľvek iné poštové sadzby než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch.
7.
Okrem prípadov stanovených v Aktoch inak si každý určený poštový podnik ponecháva tie sadzby, ktoré vybral.
Článok 7
Oslobodenie od poštových sadzieb
1.
Zásada
1.1 Prípady oslobodenia od poštových sadzieb sú výslovne uvedené v Dohovore. Vykonávacie poriadky však môžu určiť ustanovenia, ktoré predpokladajú tak oslobodenie od zaplatenia výplatného, ako aj oslobodenie od zaplatenia tranzitných odmien, terminálnych odmien a príchodných podielov pre listové zásielky a poštové balíky, ktoré sa týkajú poštovej služby a boli zaslané členskými krajinami, určenými poštovými podnikmi a užšími úniami. Okrem toho listové zásielky a poštové balíky odoslané Medzinárodným úradom SPÚ smerom k užším úniám, členským krajinám a určeným poštovým podnikom sú považované za zásielky poštovej služby a sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb. Členská krajina pôvodu alebo jej určený poštový podnik má však možnosť vyberať letecké príplatky za zásielky uvedené v poslednom prípade.
2.
Vojnoví zajatci a internované civilné osoby
2.1 Okrem leteckých príplatkov sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových platobných služieb adresované vojnovým zajatcom alebo posielané vojnovými zajatcami, a to buď priamo, alebo prostredníctvom úradov, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách. Bojujúce osoby, prijaté a internované v neutrálnej krajine, sú postavené na roveň vojnovým zajatcom, pokiaľ ide o príslušné uplatňovanie predchádzajúcich ustanovení.
2.2 Ustanovenia uvedené v odseku 2.1 platia aj pre listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových platobných služieb, pochádzajúce z iných krajín a adresované internovaným civilným osobám alebo posielané internovanými civilnými osobami vymedzenými v Ženevskom dohovore z 12. augusta 1949 o ochrane civilných osôb počas vojny, a to buď priamo, alebo prostredníctvom úradov, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách.
2.3 Úrady uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách sú oslobodené aj od poštových sadzieb za listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových platobných služieb týkajúce sa osôb uvedených v odsekoch 2.1 a 2.2, ktoré posielajú alebo dostávajú, a to buď priamo, alebo ako sprostredkovatelia.
2.4 Balíky sú oslobodené od poštových sadzieb až do hmotnosti 5 kg. Hranica hmotnosti sa zvyšuje na 10 kg, ak ide o balíky, ktorých obsah je nedeliteľný, a ak ide o balíky, ktoré sú adresované táboru alebo táborovým dôverníkom („hommes de confiance“), s tým, aby boli dodané zajatcom.
2.5 Vo vyúčtovaní medzi určenými poštovými podnikmi sa za služobné balíky a balíky vojnových zajatcov a internovaných civilných osôb nepočíta s podielmi s výnimkou odmien za leteckú dopravu používanú pre letecké balíky.
3.
Slepecké zásielky
3.1 Všetky slepecké zásielky zasielané organizácii, alebo organizáciou pre nevidomé osoby, alebo zasielané nevidomej osobe alebo ňou, sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb, okrem leteckých príplatkov, a to v prípadoch, keď sú tieto zásielky povolené ako také vo vnútroštátnom styku určeného poštového podniku krajiny pôvodu.
3.2 V tomto článku:
3.2.1 pojem „nevidomá osoba“ označuje každú osobu zahrnutú v jej krajine úradne ako nevidomú, alebo slabozrakú, alebo ktorá zodpovedá definíciám, nevidomej osoby alebo osoby zo zníženou schopnosťou videnia, Svetovej zdravotníckej organizácie;
3.2.2 sa organizáciou pre nevidomých označuje každá inštitúcia alebo združenie, ktoré slúži nevidomým, alebo ich úradne zastupuje;
3.2.3 slepecké zásielky zahŕňajú každú korešpondenciu, publikáciu akéhokoľvek formátu (vrátane zvukových záznamov) a každé vybavenie alebo materiál vyrobený alebou pravený, aby slúžil nevidomým osobám na prekonanie problémov, ktoré vyplývajú z ich zrakového postihnutia, ako je to špecifikované vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.
Článok 8
Poštové známky
1.
Označenie „poštová známka“ je chránené týmto Dohovorom a je výlučne vyhradené pre známky, ktoré plnia podmienky tohto článku a vykonávacích poriadkov.
2.
Poštová známka:
2.1 je vydávaná a uvádzaná do obehu výlučne pod autoritou členskej krajiny alebo územia v súlade s Aktmi Únie;
2.2 je prejavom suverenity a predstavuje dôkaz zaplatenia výplatného, ktoré zodpovedá jej nominálnej hodnote, keď je nalepená na poštovú zásielku, v súlade s Aktmi Únie;
2.3 musí byť v obehu v členskej krajine alebo na vydávajúcom území a používa sa na účely výplatného alebo filatelie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;
2.4 musí byť dostupná všetkým obyvateľom členskej krajiny alebo vydávajúceho územia;
3.
Poštová známka obsahuje:
3.1 latinkou1) napísaný názov členskej krajiny alebo vydávajúceho územia;
3.2 nominálnu hodnotu vyjadrenú:
3.2.1 v zásade v úradnej mene členskej krajiny alebo vydávajúceho územia alebo predstavenú vo forme písmena alebo symbolu;
3.2.2 inými špecifickými identifikačnými znakmi;
4.
Štátne znaky, úradné kontrolné znaky a symboly medzivládnych organizácií uvedené na poštových známkach sú chránené podľa Parížskeho dohovoru na ochranu duševného vlastníctva.
5.
Námety a motívy poštových známok:
5.1 musia byť v súlade s duchom preambuly Ústavy Únie a s rozhodnutiami prijatými orgánmi Únie;
5.2 musia mať úzky vzťah s kultúrnou identitou členskej krajiny alebo územia alebo prispievať k šíreniu kultúry alebo udržiavaniu mieru;
5.3 musia mať, ak ide o spomienky na osobnosti alebo udalosti, ktoré nie sú z členskej krajiny alebo vydávajúceho územia, úzke prepojenie s uvedenou členskou krajinou alebo územím;
5.4 nesmú mať politický charakter alebo byť hanlivé voči osobnosti alebo krajine;
5.5 musia mať dôležitý význam pre členskú krajinu alebo pre územie.
6.
Poštové výplatné značky, odtlačky výplatných strojov a odtlačky urobené tlačiarenským lisom alebo inými tlačiarenskými alebo pečiatkovacími postupmi podľa ustanovení Aktov Únie sa môžu používať len s povolením členskej krajiny alebo územia.
7.
Pred vydaním poštových známok s použitím nových materiálov alebo nových technológií členské krajiny oznámia Medzinárodnému úradu potrebné informácie týkajúce sa ich kompatibility s fungovaním strojov určených na spracovanie listových zásielok. Medzinárodný úrad o tom informuje ostatné členské krajiny a ich určené poštové podniky.
Článok 9
Bezpečnosť pošty
1.
Členské krajiny a ich určené poštové podniky sa prispôsobia požiadavkám v oblasti bezpečnosti, ktoré sú definované v bezpečnostných normách Svetovej poštovej únie, prijmú a zavedú na účely zachovania a zvýšenia dôvery verejnosti k poštovým službám akčnú stratégiu poštovej bezpečnosti pre všetky úrovne poštovej prevádzky, a to v záujme všetkých dotknutých strán. Táto stratégia obsahuje najmä zásadu súladu s požiadavkami týkajúcimi sa poskytovania avizovaných elektronických údajov o poštových zásielkach, ktoré sú identifikované vo vykonávacích ustanoveniach (najmä typ príslušných poštových zásielok a kritériá ich identifikácie) prijatých Radou pre poštovú prevádzku a Správnou radou, v súlade s príslušnými odbornými normami SPÚ. Táto stratégia zahrnie aj výmenu informácií, ktoré sa týkajú udržania bezpečnosti a ochrany dopravy a tranzitu záverov medzi členskými krajinami a ich určenými poštovými podnikmi.
2.
Všetky bezpečnostné opatrenia uplatňované v reťazci medzinárodnej poštovej dopravy musia zodpovedať rizikám a hrozbám, na ktoré majú odpovedať a musia byť vykonávané bez prerušovania tokov poštových zásielok, alebo medzinárodného obchodu berúc do úvahy zvláštnosti poštovej siete. Bezpečnostné opatrenia, ktoré môžu mať celosvetový vplyv na poštovú prevádzku, musia byť vykonávané koordinovaným spôsobom a vyvážené na medzinárodnej úrovni so zapojením všetkých dotknutých činiteľov.
Článok 10
Trvalo udržateľný rozvoj
Členské krajiny a/alebo ich určené poštové podniky musia prijať a zaviesť dynamickú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja týkajúcu sa osobitne environmentálnych, sociálnych a ekonomických činností na všetkých úrovniach poštovej prevádzky a podporovať v rámci poštových služieb vzťah k otázkam trvalo udržateľného rozvoja.
Článok 11
Porušenie pravidiel
1.
Poštové zásielky
1.1 Členské krajiny sa zaväzujú prijať potrebné opatrenia na zamedzenie ďalej uvedeným činom a stíhanie a potrestanie osôb, ktoré tieto činy spáchajú:
1.1.1 vkladanie narkotík, psychotropných látok alebo zápalných, výbušných alebo inak nebezpečných látok, ktoré nie sú výslovne povolené týmto Dohovorom, do poštových zásielok;
1.1.2 vkladanie takých vecí do poštových zásielok, ktoré majú pedofilný alebo pornografický charakter s použitím detí.
2.
Výplatné všeobecne a osobitne prostriedky výplatného
2.1 Členské krajiny sa zaväzujú prijať potrebné opatrenia, aby zamedzili, stíhali a potrestali porušenie pravidiel týkajúcich sa prostriedkov výplatného, ktoré sú uvedené v tomto Dohovore, a to:
2.1.1 poštové známky v obehu alebo stiahnuté z obehu;
2.1.2 výplatné značky;
2.1.3 odtlačky výplatných strojov alebo iné otlačky urobené tlačiarenským lisom;
2.1.4 medzinárodné odpovedky.
2.2 Na účely tohto Dohovoru sa porušením pravidiel týkajúcich sa prostriedkov výplatného rozumie jeden z ďalej uvedených činov, ktoré boli spáchané so zámerom nezákonne obohatiť seba alebo iné osoby. Potrestané musia byť nasledujúce činy:
2.2.1 falšovanie, napodobňovanie alebo zneužitie prostriedkov výplatného, alebo každý nedovolený alebo nezákonný čin spojený s ich neoprávnenou výrobou;
2.2.2 používanie, uvedenie do obehu, obchodovanie, distribúcia, rozširovanie, doprava, dovážanie, vyvážanie, predstavovanie alebo vystavovanie vrátane propagačných účelov, falšovaných, napodobňovaných alebo zneužitých prostriedkov výplatného;
2.2.3 používanie alebo uvedenie do obehu prostriedkov výplatného, ktoré už boli použité na poštové účely;
2.2.4 pokusy smerujúce k spáchaniu jedného z uvedených porušení pravidiel.
3.
Reciprocita
3.1 Ak ide o sankcie, nemožno robiť žiadny rozdiel medzi činmi uvedenými v odseku 2, či už ide o národné, alebo zahraničné prostriedky výplatného; toto ustanovenie nesmie byť predmetom žiadnych zákonných alebo zmluvných podmienok reciprocity.
Článok 12
Spracovanie osobných údajov
1.
Osobné údaje používateľov sa môžu používať len na účely, na ktoré boli získané v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
2.
Osobné údaje používateľov môžu byť sprístupnené len tretím stranám oprávneným vnútroštátnymi právnymi predpismi platnými pre sprístupnenie týchto údajov.
3.
Členské krajiny a ich určené poštové podniky musia zabezpečiť dôvernosť a bezpečnosť osobných údajov používateľov, a to v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.
4.
Určené poštové podniky informujú svojich používateľov o používaní ich osobných údajov a o účele, na ktorý boli zhromaždené.
Časť II
Ustanovenia o listovej pošte a poštových balíkoch
Kapitola 1
Poskytovanie služieb
Článok 13
Základné služby
1.
Členské krajiny musia dbať o to, aby ich určené poštové podniky zabezpečovali prijímanie, spracovanie, prepravu a dodávanie listových zásielok.
2.
Listové zásielky sú:
2.1 prednostné zásielky a neprednostné zásielky s hmotnosťou do dvoch kilogramov;
2.2 listy, lístky, tlačoviny a balíčky s hmotnosťou do dvoch kilogramov;
2.3 slepecké zásielky s hmotnosťou do sedem kilogramov;
2.4 osobitné vrecia obsahujúce noviny a časopisy, periodickú tlač, knihy a podobné tlačou vyhotovené dokumenty adresované tomu istému adresátovi na tú istú adresu, nazývané „vrecia M“ s hmotnosťou do tridsať kilogramov.
3.
Listové zásielky sa klasifikujú podľa rýchlosti ich spracovania alebo podľa ich obsahu, a to v súlade s Vykonávacím poriadkom o listovej pošte.
4.
Hmotnostné limity vyššie ako limity uvedené v odseku 2 sa používajú pre niektoré kategórie listových zásielok nepovinne, a to podľa podmienok stanovených vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.
5.
S výhradou ustanovení odseku 8 musia členské krajiny taktiež dbať na to, aby ich určené poštové podniky zabezpečovali prijímanie, spracovanie, prepravu a dodávanie poštových balíkov do hmotnosti dvadsať kilogramov, a to buď podľa ustanovení Dohovoru, alebo ak ide o vystupujúce balíky, podľa dvojstrannej dohody, použijúc spôsob výhodnejší pre ich zákazníka.
6.
Hmotnostné limity vyššie ako dvadsať kilogramov sa používajú pre niektoré kategórie poštových balíkov nepovinne, a to podľa podmienok uvedených vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch.
7.
Každá členská krajina, ktorej určený poštový podnik sa nezaoberá prepravou balíkov, môže povoliť vykonávanie ustanovení Dohovoru dopravným spoločnostiam. Zároveň môže obmedziť túto službu na balíky pochádzajúce z miest alebo adresované na miesta obsluhované týmito spoločnosťami.
8.
Na rozdiel od ustanovení uvedených v odseku 5 členské krajiny, ktoré pred 1. januárom 2001 neboli stranami Dohody o poštových balíkoch, nie sú povinné zabezpečiť službu poštových balíkov.
Článok 14
Klasifikácia listových zásielok podľa ich formátu
V systéme klasifikácie, o ktorej sa hovorí v článku 13 odsek 3, sa listové zásielky môžu klasifikovať podľa ich formátu, a to na listy malého formátu (P) listy veľkého formátu (G) a listy neskladného formátu (E). Veľkostné a hmotnostné limity sú uvedené vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.
Článok 15
Doplnkové služby
1.
Členské krajiny povinne zabezpečujú poskytovanie nasledujúcich doplnkových služieb:
1.1 služba doporučene pre vystupujúce letecké a prednostné listové zásielky;
1.2 služba doporučene pre všetky vstupujúce doporučené listové zásielky.
2.
Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky môžu zabezpečiť nasledujúce nepovinné doplnkové služby, a to v rámci vzťahov medzi určenými poštovými podnikmi, ktoré sa dohodli poskytovať tieto služby:
2.1 službu poistenie zásielok pre listové zásielky a balíky;
2.2 službu dobierka pre listové zásielky a balíky;
2.3 službu expresné dodávanie pre listové zásielky a balíky;
2.4 službu do vlastných rúk pre doporučené listové zásielky alebo poistené listové zásielky;
2.5 službu distribúcie listových zásielok a balíkov oslobodených od sadzieb a poplatkov;
2.6 službu krehké a neskladné balíky;
2.7 službu „Consignment“ pre združené zásielky do cudziny, ktoré sú od jedného odosielateľa;
2.8 služba vrátenia tovarov, ktorá spočíva vo vrátení tovarov zo strany adresáta pôvodnému odosielateľovi, a to s jeho povolením.
3.
Nasledujúce tri doplnkové služby obsahujú súčasne povinné aj nepovinné časti:
3.1 služba odpovedných zásielok v medzinárodnom styku (CCRI/IBRS – Medzinárodná obchodná odpovedná služba), ktorá je v podstate nepovinná, ale všetky členské krajiny alebo ich určené poštové podniky sú povinné zabezpečiť vrátenie zásielok CCRI/IBRS;
3.2 služba medzinárodných odpovediek; ktoré sa môžu vymieňať v každej členskej krajine, ale ich predaj je nepovinný;
3.3 služba doručenka pre doporučené listové zásielky, balíky a poistené zásielky; všetky členské krajiny alebo ich určené poštové podniky prijímajú doručenky pre vstupujúce zásielky, avšak poskytovanie služby doručenka pre vystupujúce zásielky je nepovinné.
4.
Tieto služby a ich sadzby sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch.
5.
Ak niektoré z nasledujúcich služieb sú predmetom osobitných sadzieb vo vnútroštátnom styku, určené poštové podniky sú oprávnené vyberať rovnaké sadzby za medzinárodné zásielky, a to podľa podmienok stanovených vo vykonávacích poriadkoch:
5.1 dodávanie balíčkov nad 500 gramov;
5.2 podávanie listových zásielok po rozhodujúcom čase;
5.3 podávanie zásielok mimo bežných otváracích hodín priehradky;
5.4 zber zásielok u odosielateľa;
5.5 vrátenie listovej zásielky mimo bežných otváracích hodín priehradky;
5.6 poste restante;
5.7 uloženie listových zásielok nad 500 gramov a poštových balíkov;
5.8 dodávanie balíkov podľa oznámenia o príchode;
5.9 úhrada za riziko vyššej moci.
Článok 16
EMS a integrovaná logistika
1.
Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky sa môžu medzi sebou dohodnúť o poskytovaní nasledujúcich služieb, ktoré sú opísané vo vykonávacích poriadkoch:
1.1 EMS je expresná poštová služba pre dokumenty a tovar, ktorá je, pokiaľ je to možné, najrýchlejšou z poštových služieb uskutočnenou fyzickým prostriedkom; táto služba môže byť poskytovaná na základe mnohostrannej štandardnej dohody o EMS alebo na základe dvojstranných dohôd;
1.2 integrovaná logistika je služba, ktorá plne zodpovedá potrebám zákazníkov v oblasti logistiky a zahŕňa etapy pred fyzickým prenosom tovarov a dokumentov a po ňom.
Článok 17
Elektronické poštové služby
1.
Členské krajiny, alebo určené poštové podniky sa môžu medzi sebou dohodnúť zúčastňovať sa na nasledujúcich elektronických poštových službách, ktoré sú opísané vo vykonávacích poriadkoch:
1.1 elektronická poštová korešpondencia, ktorá je elektronickou poštovou službou zahŕňajúcou prenos elektronických správ a informácií prostredníctvom určených poštových podnikov;
1.2 doporučená elektronická poštová korešpondencia, ktorá je zabezpečenou elektronickou poštovou službou, ktorá poskytuje dôkaz o odoslaní a o doručení elektronickej správy a prechádza chránenou komunikačnou cestou medzi overenými používateľmi;
1.3 elektronická certifikovaná poštová pečiatka, ktorá preukázateľne potvrdzuje skutočnosť, že v danej podobe a danom čase došlo k elektronickému deju, na ktorom sa podieľala jedna strana alebo viac strán;
1.4 elektronická poštová schránka, ktorá umožňuje zasielanie elektronických správ prostredníctvom overeného odosielateľa, ako aj distribúciu a skladovanie správ a elektronických informácií pre overeného adresáta.
Článok 18
Nepovolené zásielky. Zákazy
1.
Všeobecné ustanovenia
1.1 Zásielky, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v Dohovore a vo vykonávacích poriadkoch, sa neprijímajú. Vôbec sa neprijímajú zásielky, ktoré sú odosielané s podvodným úmyslom alebo s úmyslom vyhnúť sa úplnému zaplateniu príslušných sadzieb.
1.2 Výnimky zo zákazov, ktoré sú obsiahnuté v tomto článku, sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch.
1.3 Všetky členské krajiny alebo ich určené poštové podniky majú možnosť rozšíriť zákazy obsiahnuté v tomto článku, ktoré sa môžu uplatniť ihneď po ich zahrnutí do príslušnej zbierky.
2.
Zákazy, ktoré sa týkajú všetkých druhov zásielok
2.1 Do všetkých druhov zásielok je zakázané vkladať nasledujúce veci:
2.1.1 narkotiká a psychotropné látky definované Medzinárodným orgánom na kontrolu narkotík (OICS) alebo iné nedovolené drogy zakázané v krajine určenia;
2.1.2 obscénne a nemravné veci;
2.1.3 falšované a odcudzené veci;
2.1.4 iné veci, ktorých dovoz alebo obeh sú v krajine určenia zakázané;
2.1.5 veci, ktoré môžu svojou povahou alebo balením vystaviť poštových zamestnancov alebo širokú verejnosť nebezpečenstvu, znečistiť alebo poškodiť iné zásielky, poštové zariadenie alebo majetok patriaci tretím osobám;
2.1.6 dokumenty, ktoré majú charakter aktuálnej a osobnej korešpondencie vymieňanej medzi inými osobami, ako sú odosielateľ a adresát alebo osoby bývajúce s nimi.
3.
Výbušné, zápalné alebo rádioaktívne materiály a nebezpečný tovar
3.1 Do všetkých druhov zásielok je zakázané vkladať výbušné a zápalné materiály alebo iný nebezpečný tovar, ako aj rádioaktívne materiály.
3.2 Do všetkých kategórií zásielok je zakázané vkladať výbušné zariadenia a inertné vojenské materiály vrátane inertných granátov, inertných nábojov a iných analogických prvkov, ako aj napodobeniny takých zariadení a prvkov;
3.3 Výnimočne je povolený nebezpečný tovar, ktorý je špecifikovaný vo vykonávacích poriadkoch.
4.
Živé zvieratá
4.1 Do všetkých druhov zásielok je zakázané vkladať živé zvieratá.
4.2 V listových zásielkach okrem poistených zásielok sú výnimočne povolené nasledujúce zvieratá:
4.2.1 včely, pijavice a hodvábniky;
4.2.2 cudzopasníky a ničitelia škodlivého hmyzu určené na kontrolu tohto hmyzu a vymieňané medzi úradne uznanými inštitúciami;
4.2.3 muchy z čeľade drosophilidae používané na lekársky biologický výskum medzi úradne uznanými inštitúciami.
4.3 V balíkoch sú výnimočne povolené nasledujúce zvieratá:
4.3.1 živé zvieratá, ktorých doprava poštou je povolená poštovými predpismi a vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušných krajín.
5.
Vkladanie korešpondencie do balíkov
5.1 Do poštových balíkov je zakázané vkladať nasledujúce veci:
5.1.1 korešpondenciu s výnimkou archívnych kusov vymieňanú medzi osobami inými než odosielateľ a adresát alebo osoby bývajúce s nimi.
6.
Mince, bankovky a iné cenné veci
6.1 Je zakázané vkladať mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, spracované alebo nespracované, drahokamy, klenoty alebo iné cenné veci:
6.1.1 do listových zásielok bez služby poistenie;
6.1.1.1 ak to však vnútroštátne právne predpisy krajín pôvodu a krajín určenia povoľujú, môžu byť tieto veci odosielané v zatvorenej obálke ako doporučené zásielky;
6.1.2 do balíkov bez služby poistenie okrem prípadov, ak to povoľujú vnútroštátne právne predpisy krajín pôvodu a krajín určenia;
6.1.3 do balíkov bez služby poistenie vymieňaných medzi krajinami, ktoré povoľujú balíky so službou poistenie;
6.1.3.1 okrem uvedeného každá členská krajina alebo určený poštový podnik môže zakázať vkladanie zlatých prútov do balíkov so službou poistenie alebo bez služby poistenie pochádzajúcich z jej územia alebo na jej územie, určených alebo prevážaných cez jej územie v otvorenom tranzite; môže obmedziť aj skutočnú hodnotu týchto zásielok.
7.
Tlačoviny a slepecké zásielky
7.1 Tlačoviny a slepecké zásielky nemôžu mať nijaké poznámky alebo obsahovať dokument, ktorý má charakter korešpondencie.
7.2 Nemôžu obsahovať nijakú poštovú známku alebo inú formu výplatného s pečiatkou alebo bez pečiatky ani nijaký dokument predstavujúci peňažnú hodnotu s výnimkou prípadov, keď zásielka obsahuje predplatený lístok, obálku alebo pásku na účely jej návratu, na ktorej je vytlačená adresa odosielateľa zásielky alebo jeho zástupcu v krajine podania alebo určenia pôvodnej zásielky.
8.
Zaobchádzanie s neoprávnene prijatými zásielkami
8.1 Zaobchádzanie s neoprávnene prijatými zásielkami je uvedené vo vykonávacích poriadkoch. Zásielky, ktoré obsahujú veci uvedené v odsekoch 2.1.1, 2.1.2, 3.1 a 3.2, sa však za žiadnych okolností nesmú prepravovať na miesto ich určenia, dodávať adresátom alebo vracať na miesto pôvodu. Ak veci uvedené v odsekoch 2.1.1, 3.1 a 3.2 budú objavené počas tranzitu, bude sa s nimi zaobchádzať v súlade s vnútroštátnymi predpismi tranzitnej krajiny.
Článok 19
Reklamácie
1.
Každý určený poštový podnik je povinný prijímať reklamácie týkajúce sa balíkov a doporučených zásielok alebo zásielok so službou poistenie, podaných vo vlastnej službe alebo v inom určenom poštovom podniku, za predpokladu, že reklamácie sú podané v lehote do šiestich mesiacov, začínajúc dňom, ktorý nasleduje po dni podania zásielky. Reklamácie sa prepravujú doporučene prednostnou cestou, službou EMS alebo elektronickými prostriedkami. Obdobie šiestich mesiacov sa týka vzťahov medzi reklamujúcimi osobami a určenými poštovými podnikmi a nezahŕňa odovzdávanie reklamácií medzi určenými poštovými podnikmi.
2.
Reklamácie sa prijímajú podľa podmienok, ktoré sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch.
3.
Vybavovanie reklamácií je bezplatné. Ak sa však požaduje použitie služby EMS, dodatočné náklady znáša spravidla žiadateľ.
Článok 20
Colná kontrola. Clo a iné poplatky
1.
Určený poštový podnik krajiny pôvodu a určený poštový podnik krajiny určenia sú oprávnené predkladať zásielky na colnú kontrolu, a to podľa vnútroštátnych právnych predpisov týchto krajín.
2.
Zásielky predložené na colnú kontrolu môžu byť zaťažené poplatkom za predloženie colnici, ktorého orientačná výška je uvedená vo vykonávacích poriadkoch. Tieto poplatky sa vyberajú iba za predloženie colnici a preclenie tých zásielok, ktoré boli zaťažené clom alebo podobným poplatkom.
3.
Určené poštové podniky, ktoré sú poverené colne prerokovať zásielky za svojich zákazníkov, a to či už v mene zákazníka alebo v mene určeného poštového podniku krajiny určenia, sú oprávnené vyberať sadzbu od zákazníkov za colné prerokovanie, ktorá je stanovená na základe skutočných nákladov na činnosť. Túto sadzbu možno vyberať za všetky zásielky predložené colnici podľa vnútroštátnych právnych predpisov vrátane tých, ktoré sú oslobodené od colných poplatkov. Zákazníci musia byť o príslušnej sadzbe vopred dôsledne informovaní.
4.
Určené poštové podniky sú oprávnené vyberať podľa okolností od odosielateľov alebo od adresátov zásielok clo a všetky iné prípadné poplatky.
Článok 21
Výmena priamych záverov s vojenskými jednotkami
1.
Priame listové závery sa môžu vymieňať prostredníctvom pozemných, námorných alebo leteckých služieb iných krajín:
1.1 medzi poštami ktorejkoľvek členskej krajiny a veliteľmi vojenských jednotiek daných k dispozícii Organizácii Spojených národov;
1.2 medzi veliteľmi týchto vojenských jednotiek;
1.3 medzi poštami ktorejkoľvek členskej krajiny a veliteľmi námorných, leteckých alebo pozemných jednotiek, vojnových lodí alebo vojenských lietadiel tej istej krajiny nachádzajúcich sa v zahraničí;
1.4 medzi veliteľmi námorných, pozemných alebo leteckých jednotiek, vojnových lodí alebo vojenských lietadiel tej istej krajiny.
2.
Listové zásielky, ktoré tvoria obsah záverov uvedených v odseku 1, sa obmedzujú jedine na zásielky adresované alebo odosielané príslušníkmi vojenských jednotiek alebo dôstojníkmi a posádkami lodí alebo lietadiel, pre ktoré sú závery určené alebo z ktorých sa odosielajú. Sadzby a zasielacie podmienky na tieto zásielky stanoví podľa svojich predpisov určený poštový podnik členskej krajiny, ktorá dala vojenskú jednotku k dispozícii alebo ktorej lode alebo lietadlá patria.
3.
Ak neexistuje osobitná dohoda, hradí určený poštový podnik členskej krajiny, ktorá dala k dispozícii vojenskú jednotku alebo ktorej patria lode alebo lietadlá, príslušným určeným poštovým podnikom tranzitné odmeny za závery, terminálne odmeny a odmeny za leteckú dopravu.
Článok 22
Normy a ciele kvality služby
1.
Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky musia určiť a publikovať svoje normy a ciele distribúcie pre vstupujúce listové zásielky a balíky.
2.
Normy a ciele zvýšené o čas, bežne požadovaný na preclenie, nesmú byť nevýhodnejšie ako tie, ktoré sa uplatňujú pre porovnateľné zásielky vnútroštátneho styku.
3.
Členské krajiny pôvodu alebo ich určené poštové podniky musia tak isto stanoviť a publikovať normy času dopravy prednostných a leteckých listových zásielok, ako aj balíkov a neprednostných/pozemných balíkov medzi koncovými bodmi.
4.
Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky hodnotia uplatňovanie noriem kvality.
Kapitola 2
Zodpovednosť
Článok 23
Zodpovednosť určených poštových podnikov. Náhrady
1.
Všeobecné ustanovenia
1.1 Okrem prípadov uvedených v článku 24, určené poštové podniky zodpovedajú za:
1.1.1 stratu, vykradnutie alebo poškodenie doporučených zásielok, obyčajných balíkov a poistených zásielok;
1.1.2 vrátenie doporučených zásielok, poistených zásielok a obyčajných balíkov bez udania dôvodu ich nedoručenia.
1.2 Určené poštové podniky sú viazané zodpovednosťou len za zásielky uvedené v bodoch 1.1.1 a 1.1.2.
1.3 V každom inom prípade, ktorý nie je v tomto Dohovore, určené poštové podniky nezodpovedajú.
1.4 Ak strata alebo úplné poškodenie doporučenej zásielky, obyčajného balíka a poistenej zásielky je zapríčinené vyššou mocou, za ktoré sa nevypláca náhrada škody, odosielateľ má právo na vrátenie sadzieb zaplatených za podanie zásielky s výnimkou sadzby za poistenie.
1.5 Výška náhrady, ktorá má byť zaplatená, nemôže byť vyššia ako sumy, ktoré sú uvedené vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte a vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch.
1.6 V prípade zodpovednosti sa vo výške náhrady, ktorá má byť vyplatená, neberú do úvahy nepriame škody, ušlý zisk alebo morálna ujma.
1.7 Všetky ustanovenia, ktoré sa týkajú zodpovednosti určených poštových podnikov, musia byť presné, povinné a úplné. Určené poštové podniky nepreberajú v žiadnom prípade – ani v prípade vážnej chyby – zodpovednosť nad hranice uvedené v Dohovore a vykonávacích poriadkoch.
2.
Doporučené zásielky
2.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia doporučenej zásielky má odosielateľ právo na náhradu vo výške, ktorá je uvedená vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte. Ak odosielateľ požaduje nižšiu sumu, ako je suma uvedená vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte, určené poštové podniky vyplatia túto nižšiu sumu a na základe tejto sumy získajú refundácie od príslušných určených poštových podnikov.
2.2 Ak je doporučená zásielka čiastočne vykradnutá alebo čiastočne poškodená, odosielateľ má právo na náhradu škody zodpovedajúcu v zásade skutočnej hodnote poškodenia alebo vykradnutia.
3.
Obyčajné balíky
3.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia obyčajného balíka má odosielateľ právo na náhradu škody vo výške stanovenej vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch. Ak odosielateľ požaduje nižšiu sumu, ako je uvedená vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch, určené poštové podniky vyplatia túto nižšiu sumu a na základe tejto sumy získajú refundáciu od príslušných určených poštových podnikov.
3.2 Ak je obyčajný balík čiastočne vykradnutý alebo čiastočne poškodený, odosielateľ má právo na náhradu škody zodpovedajúcu v zásade skutočnej hodnote poškodenia alebo vykradnutia.
3.3 Určené poštové podniky sa môžu dohodnúť, že budú vo svojom vzájomnom styku uplatňovať sumu za balík uvedenú vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch bez ohľadu na jeho hmotnosť.
4.
Poistené zásielky
4.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia poistenej zásielky má odosielateľ právo na náhradu zodpovedajúcu v zásade výške poistenia v DTS.
4.2 Ak je poistená zásielka čiastočne vykradnutá alebo čiastočne poškodená, odosielateľ má právo na náhradu škody zodpovedajúcu v zásade skutočnej hodnote vykradnutia alebo poškodenia. Tá však nesmie v žiadnom prípade prekročiť výšku poistenia v DTS.
5.
V prípade vrátenia listovej zásielky so službou doporučene alebo poistenie, pri ktorej nie je uvedený dôvod nedoručenia, má odosielateľ právo iba na vrátenie sadzieb zaplatených za podanie zásielky.
6.
V prípade vrátenia balíka, pri ktorom nie je uvedený dôvod nedoručenia, má odosielateľ právo na vrátenie sadzieb zaplatených za podanie balíka v krajine pôvodu a na výdavky spojené s vrátením balíka z krajiny určenia.
7.
V prípadoch uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 sa náhrada vypočíta podľa bežnej ceny, prepočítanej na DTS, vecí alebo tovarov tej istej povahy v mieste a v čase podania zásielky na dopravu. Ak sa bežná cena nedá zistiť, náhrada sa vypočíta podľa obvyklej hodnoty vecí alebo tovarov odhadnutej podľa tých istých podkladov.
8.
Ak sa poskytuje náhrada za stratu, úplné vykradnutie alebo za úplné poškodenie doporučenej zásielky, obyčajného balíka alebo poistenej zásielky, má odosielateľ alebo prípadne adresát tiež právo na vrátenie sadzieb a poplatkov zaplatených za podanie zásielky s výnimkou sadzby za službu doporučene alebo poistenie. To isté platí pre doporučené zásielky, obyčajné balíky alebo poistené zásielky odmietnuté adresátmi pre ich zlý stav, ak možno zodpovednosť za tento stav pripísať poštovej službe.
9.
Napriek ustanoveniam v odsekoch 2, 3 a 4 má adresát právo na náhradu za vykradnutú, poškodenú alebo stratenú doporučenú zásielku, obyčajný balík alebo poistenú zásielku, ak sa odosielateľ zriekne písomne svojich práv v jeho prospech. Toto zrieknutie sa nie je nutné v prípadoch, keď by odosielateľ a adresát boli tá istá osoba.
10.
Určený poštový podnik krajiny pôvodu môže odosielateľom vo svojej krajine poskytovať náhrady určené jej vnútroštátnymi právnymi predpismi za doporučené zásielky a balíky bez služby poistenie s podmienkou, že tie nebudú nižšie ako náhrady stanovené v odsekoch 2.1 a 3.1. To isté platí pre určený poštový podnik krajiny určenia, ak sa náhrada vypláca adresátovi. Sumy stanovené v odsekoch 2.1 a 3.1 sa však uplatňujú:
10.1 v prípade postihu zodpovedného určeného poštového podniku;
10.2 ak sa odosielateľ zriekne svojich nárokov v prospech adresáta.
11.
K tomuto článku sa neuznáva žiadna výhrada týkajúca sa prekročenia lehoty reklamácií a platenia náhrady určeným poštovým podnikom vrátane lehôt a podmienok určených vo vykonávacích poriadkoch s výnimkou prípadu dvojstrannej dohody.
Článok 24
Oslobodenie členských krajín a určených poštových podnikov od zodpovednosti
1.
Určené poštové podniky sú oslobodené od zodpovednosti za doporučené zásielky, balíky a poistené zásielky, ak ich dodali podľa podmienok stanovených ich predpismi pre zásielky rovnakého druhu. Zodpovednosť však trvá:
1.1 ak sa zistilo vykradnutie alebo poškodenie buď pred dodaním zásielky, alebo pri ňom;
1.2 ak adresát alebo odosielateľ v prípade vrátenia zásielky do miesta pôvodu vysloví výhrady pri prevzatí vykradnutej alebo poškodenej zásielky, ak túto možnosť povoľujú vnútroštátne právne predpisy;
1.3 ak doporučená zásielka bola dodaná do poštovej schránky a adresát v priebehu reklamácie vyhlási, že zásielku nedostal, ak túto možnosť povoľujú vnútroštátne právne predpisy;
1.4 ak adresát alebo v prípade vrátenia na miesto pôvodu odosielateľ balíka alebo poistenej zásielky oznámi bez meškania určenému poštovému podniku, ktorý mu zásielku dodal, že zistil škodu, aj keď mu bola zásielka správne odovzdaná; musí však dokázať, že k vykradnutiu alebo k poškodeniu nedošlo po doručení; výraz „bez meškania“ sa musí vysvetľovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
2.
Členské krajiny a určené poštové podniky nezodpovedajú:
2.1 v prípadoch vyššej moci, s výhradou článku 15 ods. 5.9;
2.2 ak nemôžu podať vysvetlenie o zásielkach, pretože služobné doklady boli zničené vyššou mocou s tým, že ich zodpovednosť nebola dokázaná inak;
2.3 ak škoda bola spôsobená chybou alebo nedbalosťou odosielateľa alebo vznikla z povahy obsahu zásielky;
2.4 ak ide o zásielky, na ktorých obsah sa vzťahujú zákazy uvedené v článku 18;
2.5 ak podľa úradného oznámenia členskej krajiny určenia alebo určeného poštového podniku tejto krajiny boli zásielky zhabané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tejto krajiny;
2.6 ak v prípade poistených zásielok tie boli podvodne poistené na vyššiu sumu, ako je skutočná hodnota obsahu;
2.7 ak zásielku odosielateľ nereklamoval v lehote do šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po dni jej podania;
2.8 v prípade balíkov vojnových zajatcov a internovaných civilných osôb;
2.9 ak je odosielateľ podozrivý, že konal podvodne s cieľom získať náhradu škody.
3.
Členské krajiny a určené poštové podniky nepreberajú nijakú zodpovednosť za colné vyhlásenia, aj keď majú akúkoľvek formu, a za rozhodnutia colných orgánov pri prerokovaní zásielok predložených na colnú kontrolu.
Článok 25
Zodpovednosť odosielateľa
1.
Odosielateľ zásielky zodpovedá za všetky materiálne ujmy, ktoré utrpeli zamestnanci pôšt, a za všetky škody spôsobené na iných poštových zásielkach a na poštovom zariadení v dôsledku podania vecí nedovolených na dopravu alebo v dôsledku nedodržania zasielacích podmienok.
2.
V prípade škôd spôsobených na iných poštových zásielkach zodpovedá odosielateľ za každú poškodenú zásielku v rovnakom rozsahu ako určené poštové podniky.
3.
Odosielateľ zostáva zodpovedný, aj keď podacia pošta takú zásielku prijala.
4.
Ak odosielateľ dodržal zasielacie podmienky, nie je zodpovedný, ak došlo k chybe alebo k nedbalosti zo strany určených poštových podnikov alebo dopravcov pri spracovaní zásielok po ich prijatí.
Článok 26
Výplata náhrady
1.
Predmetom právneho postihu voči zodpovednému určenému poštovému podniku je povinnosť vyplatiť náhradu a vrátiť sadzby a poplatky podľa prípadu buď určenému poštovému podniku krajiny pôvodu, alebo určenému poštovému podniku krajiny určenia.
2.
Odosielateľ sa môže zriecť práva na náhradu škody v prospech adresáta. V prípade zrieknutia sa môžu odosielateľ alebo adresát splnomocniť na prevzatie náhrady škody tretiu osobu, ak to povoľujú vnútroštátne právne predpisy.
Článok 27
Možnosť vybrania náhrady škody od odosielateľa alebo od adresáta
1.
Ak sa po vyplatení náhrady škody nájde doporučená zásielka, balík alebo poistená zásielka, alebo časť obsahu, ktoré boli predtým považované za stratené, oznámi sa odosielateľovi alebo adresátovi, že zásielka mu je k dispozícii počas troch mesiacov, ak vráti sumu vyplatenej náhrady škody. Zároveň sa požiada, aby oznámil, komu sa má zásielka dodať. Ak odmietne zásielku prevziať alebo neodpovie v stanovenej lehote, postupuje sa podľa prípadu rovnako u adresáta alebo u odosielateľa, pričom sa dá na odpoveď rovnaká lehota.
2.
Ak odosielateľ a adresát odmietnu zásielku prevziať alebo neodpovedia do termínu určeného v odseku 1, stáva sa táto zásielka vlastníctvom určeného poštového podniku, prípadne určených poštových podnikov, ktoré znášali škodu.
3.
Ak sa neskôr nájde poistená zásielka, ktorej obsah má nižšiu hodnotu, ako je suma vyplatenej náhrady škody, musí odosielateľ alebo adresát, podľa prípadu, vrátiť sumu tejto náhrady škody oproti vráteniu zásielky, a to bez ohľadu na dôsledky vyplývajúce z podvodného udania ceny.
Kapitola 3
Osobitné ustanovenia o listovej pošte
Článok 28
Podávanie listových zásielok v zahraničí
1.
Nijaký určený poštový podnik nemusí dopravovať ani dodávať adresátom listové zásielky, ktoré odosielatelia zdržujúci sa na území členskej krajiny podali alebo dali podať v cudzej krajine s cieľom využiť jej priaznivejšie cenové podmienky.
2.
Ustanovenia odseku 1 platia bez rozdielu tak na listové zásielky vyhotovené v krajine sídla odosielateľa a potom dopravované cez hranice, ako aj na listové zásielky vyhotovené v cudzej krajine.
3.
Určený poštový podnik krajiny určenia môže vyžadovať od odosielateľa, a ak nie je uvedený, od určeného poštového podniku krajiny podania, zaplatenie sadzieb vnútroštátneho styku. Ak ani odosielateľ, ani určený poštový podnik krajiny podania nesúhlasia so zaplatením týchto sadzieb v lehote stanovenej určeným poštovým podnikom krajiny určenia, môže určený poštový podnik krajiny určenia buď vrátiť zásielky určenému poštovému podniku krajiny podania, pričom je oprávnený požadovať úhradu nákladov na vrátenie, alebo zaobchádzať s nimi podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov.
4.
Nijaký určený poštový podnik nie je povinný bez primeranej odmeny dopravovať alebo dodávať adresátom listové zásielky, ktoré odosielatelia podali alebo dali podať vo veľkých množstvách v inej krajine než v tej, v ktorej sídlia, ak hodnota terminálnych odmien je nižšia ako hodnota, ktorá by vznikla, keby boli zásielky podané v krajine sídla odosielateľov. Určené poštové podniky krajiny určenia majú právo požadovať od určeného poštového podniku krajiny podania odmenu úmernú vynaloženým nákladom, ktorá nesmie presiahnuť vyššiu z týchto dvoch hodnôt: buď 80 % sadzby vnútroštátneho styku platnej pre rovnocenné zásielky, alebo sadzby uplatňované podľa článku 30 ods. 5 až 9, článku 30 ods. 10 a 11 alebo podľa článku 31 ods. 8, a to podľa prípadu. Ak určený poštový podnik krajiny podania nesúhlasí so zaplatením požadovanej sumy v lehote stanovenej určeným poštovým podnikom krajiny určenia, môže určený poštový podnik krajiny určenia buď vrátiť zásielky určenému poštovému podniku krajiny podania, pričom je oprávnený požadovať zaplatenie nákladov za vrátenie, alebo zaobchádzať s nimi podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov.
Časť III
Odmeňovanie
Kapitola 1
Osobitné ustanovenia o listovej pošte
Článok 29
Terminálne odmeny. Všeobecné ustanovenia
1.
S výhradou oslobodení, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch, má každý určený poštový podnik, ktorý prijíma od iného určeného poštového podniku listové zásielky, právo vyberať od odosielajúceho poštového podniku odmenu za náklady vyvolané prijatou medzinárodnou poštou.
2.
Pri uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa platby terminálnych odmien určeným poštovým podnikom sú krajiny a územia klasifikované v súlade so zoznamom, ktorý zaviedol kongres na tento účel svojou Rezolúciou C77/2012, a to nasledujúcim spôsobom:
2.1 krajiny a územia, ktoré sú súčasťou cieľového systému do roku 2010;
2.2 krajiny a územia, ktoré sú súčasťou cieľového systému od roku 2010 a od roku 2012;
2.3 krajiny a územia, ktoré sú súčasťou cieľového systému od roku 2014 (nové krajiny cieľového systému);
2.4 krajiny a územia, ktoré sú súčasťou prechodného systému.
3.
Ustanovenia tohto Dohovoru o platbách terminálnych odmien predstavujú dočasné opatrenia, ktoré by mali vyústiť do prijatia systému platieb založeného na špecifických nákladoch danej krajiny, počnúc prechodným obdobím.
4.
Prístup k vnútroštátnej službe. Priamy vstup
4.1 V zásade každý určený poštový podnik krajín, ktoré vstúpili do cieľového systému pred rokom 2010, má sprístupniť iným určeným poštovým podnikom údaje o svojich sadzbách a podmienkach platných vo vnútroštátnom styku, ponúknuť rovnaké podmienky, ako platia pre jeho domácich zákazníkov. Určenému poštovému podniku krajiny určenia prináleží posúdiť, či určený poštový podnik krajiny pôvodu splnil alebo nesplnil podmienky a spôsoby priameho vstupu.
4.2 Určené poštové podniky krajín, ktoré vstúpili do cieľového systému pred rokom 2010, musia sprístupniť ostatným určeným poštovým podnikom krajín, ktoré vstúpili do cieľového systému pred rokom 2010, sadzby a poštové podmienky ponúkané v rámci ich vnútroštátneho styku za podmienok rovnocenných s podmienkami poskytovanými domácim zákazníkom.
4.3 Určené poštové podniky krajín, ktoré vstúpili do cieľového systému od roku 2010, si môžu zvoliť sprístupniť obmedzenému počtu určených poštových podnikov podmienky ponúkané v rámci vnútroštátneho styku na základe reciprocity, a to na skúšobnú lehotu 2 rokov. Po tomto termíne si musia vybrať z dvoch možností: ukončiť sprístupnenie podmienok ponúkaných v rámci vnútroštátneho styku, alebo pokračovať v tomto spôsobe a sprístupniť podmienky ponúkané v rámci vnútroštátneho styku všetkým určeným poštovým podnikom. Ak však určené poštové podniky krajín, ktoré vstúpili do cieľového systému od roku 2010, žiadajú od určených poštových podnikov krajín, ktoré vstúpili do cieľového systému pred rokom 2010, aby na ne uplatňovali podmienky ponúkané v rámci vnútroštátneho styku, musia sprístupniť všetkým určeným poštovým podnikom sadzby a poštové podmienky ponúkané v rámci ich vnútroštátneho styku za rovnakých podmienok ako domácim zákazníkom.
4.4 Určené poštové podniky prechodných krajín si môžu vybrať nesprístupniť iným určeným poštovým podnikom podmienky ponúkané v rámci ich vnútroštátneho styku. Môžu si však vybrať sprístupniť obmedzenému počtu určených poštových podnikov podmienky ponúkané v rámci ich vnútroštátneho styku na základe reciprocity, a to na skúšobnú lehotu 2 rokov. Po tomto termíne si musia vybrať z dvoch možností: ukončiť sprístupnenie podmienok ponúkaných v rámci vnútroštátneho styku, alebo pokračovať v tomto spôsobe a sprístupniť podmienky ponúkané v rámci vnútroštátneho styku všetkým určeným poštovým podnikom.
5.
Celková výška terminálnych odmien sa zakladá na výkonnosti kvality služby v krajine určenia. Rada pre poštovú prevádzku je splnomocnená, aby zosúladila odmeny uvedené v článkoch 30 a 31 za účelom podpory účasti v systémoch sledovania a odmeňovania určených poštových podnikov, ktoré dosiahnu svoje ciele kvality. Rada pre poštovú prevádzku môže v prípade nedostatočnej kvality stanoviť aj postihy, ale odmena určeným poštovým podnikom nemôže byť nižšia ako minimálna odmena, ktorá je uvedená v článkoch 30 a 31.
6.
Každý určený poštový podnik sa môže úplne alebo čiastočne zriecť odmeny uvedenej v odseku 1.
7.
Vrecia M s hmotnosťou nižšou ako päť kilogramov sa považujú na účely platenia terminálnych odmien za päťkilogramové. Sadzby terminálnych odmien, ktoré sa majú uplatňovať pre vrecia M sú nasledujúce:
7.1 v roku 2014: 0,815 DTS za kilogram;
7.2 v roku 2015: 0,838 DTS za kilogram;
7.3 v roku 2016: 0,861 DTS za kilogram;
7.4 v roku 2017: 0,885 DTS za kilogram;
8.
Pre doporučené zásielky je stanovená doplnková odmena 0,617 DTS za zásielku v roku 2014, 0,634 DTS za zásielku v roku 2015, 0,652 DTS za zásielku v roku 2016 a 0,670 DTS za zásielku v roku 2017. Pre poistené zásielky je stanovená doplnková odmena 1,234 DTS za zásielku v roku 2014, 1,269 DTS za zásielku v roku 2015, 1,305 DTS za zásielku v roku 2016 a 1,342 DTS za zásielku v roku 2017. Rada pre poštovú prevádzku je oprávnená zvýšiť odmenu za tieto služby a iné doplnkové služby, ak poskytované služby obsahujú dodatočné prvky, ktoré musia byť spresnené vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.
9.
Ak nie je dvojstranne dohodnuté inak, je pre doporučené zásielky a zásielky so službou poistenie bez identifikátora vybaveného čiarovým kódom, alebo identifikátora vybaveného čiarovým kódom, ktorý nie je v súlade s odbornou normou SPÚ S10, stanovená ďalšia doplnková odmena 0,5 DTS za zásielku.
10.
Na účely platenia terminálnych odmien sa listové zásielky podávané hromadne rovnakým odosielateľom a v rovnakom závere alebo v oddelených záveroch, v súlade s podmienkami uvedenými vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte, označujú „hromadné zásielky“ a odmena za ne je podľa ustanovení uvedených v článkoch 30 a 31.
11.
Každý určený poštový podnik môže na základe dvojstrannej alebo mnohostrannej dohody používať iné platobné systémy na vyrovnávanie účtov terminálnych odmien.
12.
Určené poštové podniky môžu fakultatívne vymieňať neprednostnú poštu so zľavou 10 % zo sadzby terminálnych odmien uplatňovaných pre prednostnú poštu.
13.
Ustanovenia, ktoré platia medzi určenými poštovými podnikmi cieľového systému, sa uplatňujú na každý určený poštový podnik prechodného systému, ktorý vyhlási, že chce vstúpiť do cieľového systému. Rada pre poštovú prevádzku môže vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte určiť prechodné opatrenia. Ustanovenia cieľového systému sa môžu uplatňovať v plnom rozsahu na nové určené poštové podniky cieľového systému, ktoré vyhlásia, že sa chcú úplne podriadiť uvedeným ustanoveniam bez prechodných opatrení.
Článok 30
Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok medzi určenými poštovými podnikmi krajín cieľového systému
1.
Odmeny za listové zásielky vrátane hromadných zásielok, ale bez vriec M a zásielok CCRI/IBRS, sú uplatňované na základe sadzieb za zásielku a za kilogram, odrážajúc náklady na spracovanie v krajine určenia. Sadzby používané na prednostné zásielky vo vnútroštátnom styku, ktoré patria do rámca univerzálnej služby, slúžia ako referencia na výpočet sadzieb terminálnych odmien.
2.
Sadzby terminálnych odmien cieľového systému sa vypočítajú berúc do úvahy klasifikáciu zásielok vo väzbe na ich veľkosť (formát), a to podľa ustanovení uvedených v článku 14, ak sa to uplatňuje vo vnútroštátnej službe.
3.
Určené poštové podniky cieľového systému vymieňajú závery rozdelené podľa formátu v súlade s podmienkami uvedenými vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.
4.
Odmeňovanie za zásielky CCRI/IBRS sa uskutočňuje podľa príslušných ustanovení Vykonávacieho poriadku o listovej pošte.
5.
Sadzby za zásielku a za kilogram sa počítajú na základe 70 % sadzby za listovú zásielku malého 20-gramového formátu (P) a za listovú zásielku veľkého 175-gramového formátu (G), mimo DPH a iných sadzieb.
6.
Rada pre poštovú prevádzku definuje podmienky, ktoré sa uplatňujú na výpočet sadzieb, ako aj prevádzkové, štatistické a účtovné postupy potrebné na výmenu záverov oddeleného formátu.
7.
Sadzby používané na toky medzi krajinami cieľového systému v priebehu daného roku nepredstavujú zvýšenie príjmov pochádzajúcich z terminálnych odmien o viac než 13 % za listovú zásielku o hmotnosti 81,8 gramu, a to vzhľadom na predchádzajúci rok.
8.
Sadzby uplatňované na toky medzi krajinami cieľového systému pred rokom 2010 nesmú prekročiť:
8.1 v roku 2014: 0,294 DTS za zásielku a 2,294 DTS za kilogram;
8.2 v roku 2015: 0,303 DTS za zásielku a 2,363 DTS za kilogram;
8.3 v roku 2016: 0,312 DTS za zásielku a 2,434 DTS za kilogram;
8.4 v roku 2017: 0,321 DTS za zásielku a 2,507 DTS za kilogram;
9.
Sadzby uplatňované na toky medzi krajinami cieľového systému pred rokom 2010 nemôžu byť nižšie než nasledujúce hodnoty:
9.1 v roku 2014: 0,203 DTS za zásielku a 1,591 DTS za kilogram;
9.2 v roku 2015: 0,209 DTS za zásielku a 1,636 DTS za kilogram;
9.3 v roku 2016: 0,215 DTS za zásielku a 1,682 DTS za kilogram;
9.4 v roku 2017: 0,221 DTS za zásielku a 1,729 DTS za kilogram.
10.
Sadzby uplatňované na toky medzi krajinami, ktoré sú súčasťou cieľového systému od rokov 2010 a 2012 a medzi týmito krajinami a tými, ktoré boli súčasťou cieľového systému pred rokom 2010 nebudú môcť presiahnuť:
10.1 v roku 2014: 0,209 DTS za zásielku a 1,641 DTS za kilogram;
10.2 v roku 2015: 0,222 DTS za zásielku a 1,739 DTS za kilogram;
10.3 v roku 2016: 0,235 DTS za zásielku a 1,843 DTS za kilogram;
10.4 v roku 2017: 0,249 DTS za zásielku a 1,954 DTS za kilogram.
11.
Sadzby uplatňované na toky medzi krajinami, ktoré sú súčasťou cieľového systému od rokov 2010 a 2012 a medzi týmito krajinami a tými, ktoré boli súčasťou cieľového systému pred rokom 2010, nebudú môcť byť nižšie než sú sadzby uvedené v odsekoch 9.1 až 9.4.
12.
Sadzby uplatňované na toky zásielok do nových krajín, medzi novými krajinami a z nových krajín cieľového systému s výnimkou hromadných zásielok sú uvedené v odsekoch 9.1 až 9.4.
13.
Pre toky nižšie než 75 ton ročne medzi krajinami, ktoré vstúpili do cieľového systému v roku 2010 alebo neskôr, ako aj medzi týmito krajinami a krajinami, ktoré vstúpili do cieľového systému pred rokom 2010, sú zložky za kilogram a za zásielku prevedené na celkovú sadzbu za kilogram, a to na základe svetového priemeru 12,23 zásielky za kilogram.
14.
Odmeňovanie za hromadné zásielky určené do krajín, ktoré boli súčasťou cieľového systému pred rokom 2010 je stanovené podľa uplatňovaných sadzieb za zásielku a kilogram, ako je uvedené v odseku 5 až 9.
15.
Odmeňovanie za hromadné zásielky určené do krajín, ktoré sú súčasťou cieľového systému od roku 2010 a 2012, je stanovené použitím sadzby za zásielku a za kilogram, ktoré je uvedené v odsekoch 5, 10 a 11.
16.
K tomuto článku sa neuplatňuje žiadna výhrada s výnimkou dvojstranných dohôd.
Článok 31
Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok smerom k určeným poštovým podnikom, od určených poštových podnikov a medzi určenými poštovými podnikmi prechodného systému
1.
Odmeňovanie za listové zásielky vrátane hromadných zásielok, ale s výnimkou vriec M a zásielok CCRI/IBRS, pre určené poštové podniky krajín prechodného systému terminálnych odmien (pripravujúcich sa na vstup do cieľového systému) je stanovené na základe sadzby za zásielku a za kilogram.
2.
Odmeňovanie za zásielky CCRI/IBRS sa uskutočňuje podľa príslušných ustanovení Vykonávacieho poriadku o listovej pošte.
3.
Sadzby uplatňované do krajín, z krajín a medzi krajinami prechodného systému sú:
3.1 v roku 2014: 0,203 DTS za zásielku a 1,591 DTS za kilogram;
3.2 v roku 2015: 0,209 DTS za zásielku a 1,636 DTS za kilogram;
3.3 v roku 2016: 0,215 DTS za zásielku a 1,682 DTS za kilogram;
3.4 v roku 2017: 0,221 DTS za zásielku a 1,729 DTS za kilogram.
4.
Pre toky nižšie ako 75 ton ročne, sú zložky za kilogram a za zásielku prevedené na celkovú sadzbu za kilogram, a to na základe svetového priemerného počtu 12,23 zásielky na kilogram, okrem roku 2014, pre ktorý sa použije celková sadzba za kilogram roku 2013. Tieto sadzby sa uplatňujú takto:
4.1 v roku 2014: 4,162 DTS za kilogram;
4.2 v roku 2015: 4,192 DTS za kilogram;
4.3 v roku 2016: 4,311 DTS za kilogram;
4.4 v roku 2017: 4,432 DTS za kilogram.
5.
Pre toky, ktoré sú vyššie ako 75 ton ročne, sa uplatňujú sadzby určené za kilogram uvedené vyššie, ak ani určený poštový podnik krajiny pôvodu ani určený poštový podnik krajiny určenia nežiadajú v rámci revízneho mechanizmu skôr úpravu základnej sadzby skutočného počtu zásielok za kilogram než na základe svetového priemerného počtu. Vzorkovanie na účely uplatnenia revízneho mechanizmu sa uplatňuje podľa podmienok uvedených vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.
6.
Krajina cieľového systému sa môže dovolávať voči krajine tranzitného systému zníženia celkovej sadzby uvedenej v odseku 4, len ak krajina tranzitného systému nežiada úpravu opačným smerom.
7.
Určené poštové podniky krajín prechodného systému môžu zasielať na dobrovoľnom základe zásielky rozdelené podľa formátu, a to podľa podmienok špecifikovaných vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte. Na tento typ výmen sa uplatňujú sadzby stanovené v odseku 3.
8.
Odmeňovanie za hromadné zásielky určených poštových podnikov krajín cieľového systému je stanovené podľa uplatňovania sadzieb za zásielku a za kilogram podľa článku 30. Za prijaté hromadné zásielky môžu určené poštové podniky krajín prechodného systému žiadať odmenu podľa ustanovení uvedených v odseku 3.
9.
K tomuto článku sa neuplatňuje žiadna výhrada s výnimkou dvojstranných dohôd.
Článok 32
Fond na zlepšovanie kvality služby
1.
S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť všetky krajiny a územia krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 5, za terminálne odmeny a do Fondu na zlepšovanie kvality služby, zvýšené o 20 % zo sadzieb uvedených v článku 31, na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách skupiny 5. Platba takéhoto druhu sa nekoná medzi krajinami skupiny 5.
2.
S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 1 krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 4, zvýšené o 10 % zo sadzieb uvedených v článku 31, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách skupiny 4.
3.
S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok, sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom v kategórii 2 krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 4, zvýšené o 10% zo sadzieb uvedených v článku 31, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách skupiny 4.
4.
S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 1 krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 3, zvýšené o 8 % zo sadzieb uvedených v článku 31 v rokoch 2014 a 2015, ako aj zvýšené o 6 % zo sadzieb uvedených v článku 30 ods. 12 v roku 2016 a 2017, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách skupiny 3.
5.
S výnimkou vriec M, zásielok CCRI/IBRS a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie krajín skupiny 2 krajinám zaradeným kongresom do kategórie krajín skupiny 3, zvýšené o 2 % zo sadzieb uvedených v článku 31 v roku 2014 a v roku 2015, a to na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách tejto skupiny 3.
6.
Kumulované terminálne odmeny, ktoré sa majú zaplatiť na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách skupín 3 až 5, sú ohraničené stropom vo výške 20 000 DTS ročne pre každú prijímajúcu krajinu. Dodatočné sumy žiadané na dosiahnutie tohto stropu sú fakturované krajinám cieľového systému pred rokom 2010, a to v pomere k vymieňaným množstvám.
7.
Regionálne projekty by mali podporovať najmä uskutočňovanie programov SPÚ na prospech zlepšovania kvality služby a uplatňovanie systémov nákladového účtovníctva v rozvojových krajinách. Rada pre poštovú prevádzku prijme najneskôr v roku 2014 postupy na financovanie týchto projektov.
Článok 33
Tranzitné odmeny
Priame závery a zásielky v otvorenom tranzite vymieňané medzi dvoma určenými poštovými podnikmi alebo medzi dvomi poštami tej istej členskej krajiny prostredníctvom služieb jedného alebo viacerých iných určených poštových podnikov (služby tretích strán) podliehajú zaplateniu tranzitných odmien. Tie predstavujú odmenu za služby týkajúce sa pozemného, námorného a leteckého tranzitu. Táto zásada sa uplatňuje rovnako na nesprávne smerované zásielky a nesprávne prepravené závery.
Kapitola 2
Ostatné ustanovenia
Článok 34
Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu
1.
Základnú sadzbu, ktorá sa používa na vyúčtovanie medzi určenými poštovými podnikmi za leteckú dopravu, schvaľuje Rada pre poštovú prevádzku. Túto sadzbu vypočítava Medzinárodný úrad podľa vzorca, ktorý je uvedený vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte. Avšak sadzby používané za leteckú dopravu balíkov zasielaných v rámci služby vrátenia tovarov sa počítajú podľa ustanovení definovaných vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch.
2.
Výpočet odmeny za leteckú dopravu priamych záverov, prednostných zásielok, leteckých zásielok a leteckých balíkov v otvorenom tranzite, nesprávne smerovaných zásielok a nesprávne prepravených záverov, rovnako ako príslušné spôsoby vyúčtovania je uvedený vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte a vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch.
3.
Odmeny za každú dopravu letecky sú:
3.1 na ťarchu určeného poštového podniku krajiny pôvodu, ak ide o priame závery vrátane záverov, ktoré prechádzajú cez jednu alebo viacero sprostredkujúcich určených poštových podnikov;
3.2 na ťarchu určeného poštového podniku, ktorý odovzdáva zásielky inému určenému poštovému podniku, ak ide o prednostné zásielky a letecké zásielky v otvorenom tranzite vrátane nesprávne smerovaných zásielok.
4.
Rovnaké pravidlá sa uplatňujú na letecky dopravované zásielky, ktoré sú oslobodené od pozemných a námorných tranzitných odmien.
5.
Každý určený poštový podnik krajiny určenia, ktorá zabezpečuje leteckú dopravu medzinárodnej pošty v rámci svojej krajiny, má právo na úhradu dodatočných nákladov vynaložených na túto dopravu za predpokladu, že vážený priemer vzdialeností uskutočnených prepráv presahuje 300 km. Rada pre poštovú prevádzku môže nahradiť vážený priemer vzdialeností iným náležitým kritériom. S výnimkou dohôd o neplatení odmien musia byť odmeny rovnaké pre všetky vstupujúce prednostné a letecké závery bez ohľadu na to, či sa táto pošta ďalej dopravuje leteckou cestou alebo nie.
6.
Ak sú však terminálne odmeny vyberané určeným poštovým podnikom krajiny určenia založené výslovne na nákladoch alebo na sadzbách vnútroštátneho styku, nevykonáva sa nijaká dodatočná úhrada za vnútroštátnu leteckú dopravu.
7.
Pri výpočte váženého priemeru vzdialeností vylúči určený poštový podnik krajiny určenia hmotnosť všetkých záverov, pri ktorých je výpočet úhrady terminálnych odmien založený na nákladoch alebo na sadzbách vnútroštátneho styku určeného poštového podniku krajiny určenia.
Článok 35
Pozemné a námorné podiely poštových balíkov
1.
Za balíky vymieňané medzi dvoma určenými poštovými podnikmi sa vyberajú príchodné pozemné podiely vypočítané kombináciou základnej sadzby za balík a základnej sadzby za kilogram, ktoré sú určené vo vykonávacom poriadku.
1.1 S prihliadnutím na uvedené základné sadzby sú určené poštové podniky oprávnené využívať doplnkové sadzby za balík a kilogram, a to podľa ustanovení vykonávacieho poriadku.
1.2 Podiely uvedené v odseku 1 a 1.1 sú na ťarchu určeného poštového podniku krajiny pôvodu s výnimkou prípadov, keď Vykonávací poriadok o poštových balíkoch predpokladá odchýlky od tejto zásady.
1.3 Príchodné pozemné podiely musia byť jednotné pre celé územie každej krajiny.
2.
Za balíky vymieňané medzi dvoma určenými poštovými podnikmi alebo medzi dvoma poštami tej istej krajiny prostredníctvom pozemných služieb jednej alebo viacerých iných určených poštových podnikov sa vyberajú v prospech určených poštových podnikov, ktorých služby sa zúčastňujú na pozemnej preprave, tranzitné pozemné podiely, ktoré sú stanovené vo vykonávacom poriadku podľa príslušného stupňa vzdialenosti.
2.1 Za balíky v otvorenom tranzite sú sprostredkujúce určené poštové podniky oprávnené vyberať paušálnu sadzbu za zásielku, ktorá je stanovená vo vykonávacom poriadku.
2.2 Tranzitné pozemné podiely sú na ťarchu určeného poštového podniku krajiny pôvodu s výnimkou prípadov, keď Vykonávací poriadok o poštových balíkoch predpokladá odchýlky od tejto zásady.
3.
Každý určený poštový podnik, ktorého služby sa zúčastňujú na námornej doprave balíkov, je oprávnený požadovať námorné podiely. Tieto podiely znáša určený poštový podnik krajiny pôvodu s výnimkou prípadov, keď Vykonávací poriadok o poštových balíkoch predpokladá odchýlky od tejto zásady.
3.1 Za každú použitú námornú dopravu sú námorné podiely stanovené vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch, a to podľa príslušného stupňa vzdialenosti.
3.2 Určené poštové podniky môžu námorný podiel vypočítaný podľa odseku 3.1 zvýšiť maximálne o 50 %. Na druhej strane ho môžu ľubovoľne znížiť.
Článok 36
Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku odmien a podielov
1.
Rada pre poštovú prevádzku je oprávnená stanoviť nasledujúce odmeny a podiely, ktoré musia zaplatiť určené poštové podniky podľa podmienok stanovených vo vykonávacích poriadkoch:
1.1 tranzitné odmeny za spracovanie a dopravu listových záverov aspoň jednou treťou krajinou;
1.2 základné sadzby a odmeny za leteckú dopravu uplatňované pre letecké zásielky;
1.3 príchodné pozemné podiely za spracovanie vstupujúcich balíkov;
1.4 tranzitné pozemné podiely za spracovanie a dopravu balíkov prostredníctvom jednej tretej krajiny;
1.5 námorné podiely za námornú dopravu balíkov;
1.6 odchodné pozemné podiely na poskytovanie služby vrátenia tovarov v poštových balíkoch.
2.
Úprava, ktorú bude možné vykonať vďaka metodike zabezpečujúcej spravodlivé odmeňovanie určených poštových podnikov poskytujúcich služby, sa musí opierať o reprezentatívne a spoľahlivé finančné a ekonomické údaje. Prípadná zmena, o ktorej by sa rozhodlo, nadobudne platnosť od dátumu určeného Radou pre poštovú prevádzku.
Článok 37
Osobitné ustanovenia na vyrovnávanie účtov a platby za medzinárodné poštové výmeny
Vyrovnávanie účtov z titulu prevádzky uskutočňovanej podľa tohto Dohovoru (vrátane vyrovnávania za dopravu – prepravu – poštových zásielok, vyrovnávanie za spracovanie poštových zásielok v krajine určenia a vyrovnávanie z titulu náhrad hradených v prípade straty, krádeže alebo poškodenia poštových zásielok) sa uskutočňuje na základe a podľa ustanovení Dohovoru a iných Aktov Únie a nevyžaduje prípravu dokumentov určeným poštovým podnikom, okrem prípadov uvedených v Aktoch Únie.
Časť IV
Záverečné ustanovenia
Článok 38
Podmienky na schvaľovanie návrhov k Dohovoru a vykonávacím poriadkom
1.
Návrhy predložené kongresu a týkajúce sa tohto Dohovoru nadobúdajú platnosť až po schválení väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať. Pri hlasovaní musí byť prítomná najmenej polovica členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať.
2.
Návrhy týkajúce sa Vykonávacieho poriadku o listovej pošte a Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch nadobúdajú platnosť až po schválení väčšinou členov Rady pre poštovú prevádzku, ktorí majú právo hlasovať.
3.
Aby nadobudli platnosť návrhy týkajúce sa tohto Dohovoru a jeho Záverečného protokolu podané v období medzi dvoma kongresmi, musia získať:
3.1 dve tretiny hlasov aspoň polovice členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať a sú zúčastnené na hlasovaní, ak ide o zmeny;
3.2 väčšinu hlasov, ak ide o výklad ustanovení.
4.
Napriek ustanoveniu v odseku 3.1 môže ktorákoľvek členská krajina, ktorej vnútroštátne právne predpisy sú ešte stále nezlučiteľné s navrhovanými zmenami, do deväťdesiatich dní odo dňa ich úradného oznámenia uplatniť písomné vyhlásenie generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, v ktorom uvedie, že nemôže túto zmenu prijať.
Článok 39
Výhrady predložené počas kongresu
1.
Nepovoľuje sa žiadna výhrada, ktorá nie je kompatibilná s predmetom a cieľom Únie.
2.
Všeobecne platí, že členské krajiny, ktorých názory sa nestotožňujú s názormi iných členských krajín, sa musia snažiť, pokiaľ je to možné, prispôsobiť sa názoru väčšiny. Výhrada sa má vykonať len v absolútne nevyhnutnom prípade a má byť náležitým spôsobom odôvodnená.
3.
Výhrada k článkom tohto Dohovoru musí byť predložená kongresu vo forme písomného návrhu v jednom z pracovných jazykov Medzinárodného úradu v súlade s príslušnými ustanoveniami Rokovacieho poriadku kongresov.
4.
Aby sa stala výhrada predložená kongresu platnou, musí byť schválená predpísanou väčšinou, a to v každom prípade pozmenenia článku, na ktorý sa vzťahuje.
5.
V zásade sa výhrada uplatňuje na základe reciprocity medzi členskou krajinou, ktorá ju dáva, a ostatnými členskými krajinami.
6.
Výhrada k tomuto Dohovoru bude zaradená do Záverečného protokolu tohto Dohovoru na základe schválenia návrhu kongresom.
Článok 40
Nadobudnutie platnosti a trvanie Dohovoru
Tento Dohovor nadobúda platnosť 1. januára 2014 a bude sa vykonávať až do nadobudnutia platnosti Aktov nasledujúceho kongresu.
Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Dohovor v jednom vyhotovení, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.
V Dohe 11. októbra 2012
Záverečný protokol Svetového poštového dohovoru
Pristupujúc k podpisu Svetového poštového dohovoru uzavretého dnes, sa podpísaní splnomocnenci dohodli na tomto:
Článok I
Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy
1.
Ustanovenia článku 5 ods.1 a ods. 2 neplatia pre Antiguu a Barbudu, Bahrajn, Barbados, Belize, Botswanu, Brunej, Čínu, Dominiku, Egypt, Fidži, Gambiu, Grenadu, Guyanu, Hongkong, Írsko, Jamajku, Kanadu, Keňu, Kiribati, Kuvajt, Lesotho, Malajziu, Malawi, Maurícius, Nauru, Nigériu, Nový Zéland, Papuu – Novú Guineu, Samoa, Seychely, Sierru Leone, Singapur, Spojené kráľovstvo, zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva, Svazijsko, Svätý Krištof a Nevis, Svätú Luciu, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy, Tanzániu, Trinidad a Tobago, Tuvalu, Ugandu, Vanuatu, Zambiu.
2.
Ustanovenia článku 5 ods. 1 a ods. 2 neplatia ani pre Dánsko, Irán a Rakúsko, ktorých vnútroštátne právne predpisy nedovoľujú vrátenie alebo zmenu adresy listových zásielok na žiadosť odosielateľa od okamihu, keď adresát bol informovaný o príchode zásielky na jeho adresu.
3.
Článok 5 ods. 1 neplatí pre Austráliu, Ghanu a Zimbabwe.
4.
Článok 5 ods. 2 neplatí pre Bahamy, Belgicko, Irak, Mjanmarsko a Kórejská ľudovodemokratická republika, ktorých vnútroštátne právne predpisy neumožňujú vrátenie alebo zmenu adresy listových zásielok na žiadosť odosielateľa.
5.
Článok 5 ods. 2 neplatí pre Spojené štáty.
6.
Článok 5 ods. 2 platí pre Austráliu do tej miery, v akej je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tejto krajiny.
7.
Na rozdiel od článku 5 ods. 2 Filipíny, Kongo (býv. Zair), Panama, Salvádor a Venezuela sú oprávnené nevracať balíky potom, ako adresát požiadal o ich preclenie, keďže to nie je v súlade s ich colnými právnymi predpismi.
Článok II
Sadzby
Na rozdiel od článku 6 sú Austrália, Kanada a Nový Zéland oprávnené vyberať iné poštové sadzby, ako sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch, ak sú tieto sadzby v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ich krajín.
Článok III
Výnimka z oslobodenia od poštových sadzieb za slepecké zásielky
1.
Na rozdiel od článku 7 môžu Indonézia, Svätý Vincent a Grenadíny a Turecko, ktoré vo svojom vnútroštátnom styku nepovoľujú oslobodenie od poštových sadzieb za slepecké zásielky, vyberať výplatné a sadzby za osobitné služby, ktoré však nesmú byť vyššie ako sadzby v ich vnútroštátnom styku.
2.
Francúzsko bude uplatňovať ustanovenia článku 7, ktorý sa týka slepeckých zásielok s výhradou jeho vnútroštátnych právnych predpisov.
3.
Na rozdiel od článku 7 ods. 3 a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi si Brazília vyhradzuje právo považovať za slepecké zásielky len tie, ktorých odosielateľom a adresátom sú nevidomé osoby alebo organizácie pre nevidomé osoby. Zásielky, ktoré nezodpovedajú týmto podmienkam budú podliehať zaplateniu poštových sadzieb.
4.
Na rozdiel od článku 7 Nový Zéland bude prijímať ako slepecké zásielky na doručenie na Novom Zélande len také zásielky, ktoré sú oslobodené od poštových sadzieb v jeho vnútroštátnom styku.
5.
Na rozdiel od článku 7 Fínsko, ktoré neposkytuje oslobodenie od poštových sadzieb pre slepecké zásielky v jeho vnútroštátnom styku podľa definícií článku 7 prijatého kongresom, má možnosť vyberať sadzbu vo vnútroštátnom styku za slepecké zásielky do cudziny.
6.
Na rozdiel od článku 7 Dánsko, Kanada a Švédsko udeľujú oslobodenie od poštových sadzieb pre slepecké zásielky len v rozsahu ako to povoľujú ich vnútroštátne právne predpisy.
7.
Na rozdiel od článku 7 Island udeľuje oslobodenie od poštových sadzieb pre slepecké zásielky len v rozsahu, ktorý stanovujú jeho vnútroštátne právne predpisy.
8.
Na rozdiel od článku 7 Austrália bude prijímať ako slepecké zásielky na doručenie v Austrálii len také zásielky, ktoré sú oslobodené od poštových sadzieb v jej vnútroštátnom styku.
9.
Na rozdiel od článku 7 môžu Austrália, Japonsko, Kanada, Nemecko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Švajčiarsko vyberať sadzby za osobitné služby, ktoré používajú pre slepecké zásielky vo svojom vnútroštátnom styku.
Článok IV
Poštové známky
Na rozdiel od článku 8 ods. 7 Austrália, Spojené kráľovstvo, Malajzia a Nový Zéland spracovávajú listové zásielky alebo poštové balíky, na ktorých sú poštové známky s použitím nových materiálov alebo nových technológií, ktoré sú nekompatibilné s ich strojmi na triedenie listovej pošty, len po predchádzajúcej dohode s príslušnými určenými poštovými podnikmi krajín pôvodu.
Článok V
Základné služby
1.
Napriek ustanoveniam článku 13 Austrália nesúhlasí s rozšírením základných služieb aj na poštové balíky.
2.
Ustanovenia článku 13 ods. 2.4 neplatia pre Spojené kráľovstvo, ktorého vnútroštátne právne predpisy stanovujú nižší hmotnostný limit. Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti obmedzujú hmotnosť vriec s obsahom zásielok na 20 kg.
3.
Na rozdiel od článku 13 ods. 2.4 môžu Kazachstan a Uzbekistan obmedziť maximálnu hmotnosť prichádzajúcich a odchádzajúcich vriec M na 20 kilogramov.
Článok VI
Doručenka
Kanada je oprávnená neuplatňovať článok 15 ods. 3.3, ak ide o balíky, keďže vo svojom vnútroštátnom styku neposkytuje službu doručenka pre balíky.
Článok VII
Zákazy (listová pošta)
1.
Kórejská ľudovodemokratická republika a Libanon výnimočne neprijímajú doporučené zásielky obsahujúce mince, bankovky, akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované, alebo nespracované, drahokamy, šperky alebo iné cenné veci. Nie sú povinní dôsledne dodržiavať ustanovenia Vykonávacieho poriadku o listovej pošte, ak ide o ich zodpovednosť v prípade vykradnutia alebo poškodenia doporučených zásielok, rovnako aj pri zásielkach obsahujúcich veci zo skla alebo krehké veci.
2.
Bolívia, Čína, s výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu, Irak, Nepál, Pakistan, Saudská Arábia, Sudán a Vietnam výnimočne neprijímajú doporučené zásielky obsahujúce mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy, šperky a iné cenné veci.
3.
Mjanmarsko si vyhradzuje právo neprijímať poistené zásielky obsahujúce cenné veci uvedené v článku 18 ods. 6, pretože je to v rozpore s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.
4.
Nepál neprijíma doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce papierové peniaze alebo mince s výnimkou osobitnej dohody, ktorá to umožní.
5.
Uzbekistan neprijíma doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, šeky, poštové známky alebo zahraničnú menu a zrieka sa zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia takýchto zásielok.
6.
Irán neprijíma zásielky obsahujúce predmety, ktoré sú v rozpore s princípmi islamského náboženstva, a vyhradzuje si právo neprijímať listové zásielky (obyčajné, doporučené a so službou poistenie) obsahujúce mince, bankovky, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, spracované alebo nespracované, drahé kamene, šperky alebo iné hodnotné predmety, a zrieka sa každej zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia takých zásielok.
7.
Filipíny si vyhradzujú právo neprijímať žiadny druh listových zásielok (obyčajné, doporučené alebo poistené) obsahujúci mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci.
8.
Austrália neprijíma žiadne poštové zásielky obsahujúce zlaté prúty alebo bankovky. Navyše neprijíma doporučené zásielky na doručenie v Austrálii alebo zásielky v otvorenom tranzite obsahujúce cennosti ako šperky, drahé kovy, drahokamy alebo polodrahokamy, cenné papiere, mince alebo inú formu prevoditeľného cenného papiera. Odmieta akúkoľvek zodpovednosť za poštové zásielky, ktoré nespĺňajú túto výnimku.
9.
Čína s výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi neprijíma poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.
10.
Lotyšsko a Mongolsko si v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyhradzujú právo neprijímať obyčajné, doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.
11.
Brazília si vyhradzuje právo neprijímať obyčajné, doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky v obehu alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa.
12.
Vietnam si vyhradzuje právo neprijímať listy obsahujúce veci a tovar.
13.
Indonézia neprijíma doporučené zásielky alebo poistené zásielky s obsahom mincí, bankoviek, šekov, poštových známok, zahraničných devíz alebo akýchkoľvek cenných papierov na doručiteľa a zrieka sa pre prípad straty alebo vykradnutia týchto zásielok každej zodpovednosti.
14.
Kirgizsko si vyhradzuje právo neprijímať listové zásielky (obyčajné, doporučené alebo poistené a balíčky) s obsahom mincí, bankoviek alebo cenných papierov na doručiteľa, cestovných šekov, platiny, zlata alebo striebra, spracovaného, alebo nespracovaného, drahých kameňov, šperkov a iných vzácnych predmetov. Pre prípad straty alebo vykradnutia zásielok tohto druhu sa zrieka každej zodpovednosti.
15.
Azerbajdžan a Kazachstan neprijímajú doporučené zásielky alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, šeky, drahé kovy, spracované alebo nespracované, drahé kamene, šperky a iné vzácne predmety, ako aj cudzie meny a pre prípad straty alebo vykradnutia zásielok tohto druhu sa zriekajú každej zodpovednosti.
16.
Moldavsko a Rusko neprijímajú doporučené zásielky a poistené zásielky s obsahom bankoviek v obehu, cenných papierov (šekov) na doručiteľa alebo cudzích mien a pre prípad straty alebo vykradnutia zásielok tohto druhu sa zrieka každej zodpovednosti.
17.
Bez dotknutia článku 18 ods. 3 si Francúzsko vyhradzuje právo odmietnuť zásielky obsahujúce tovar, ak tieto zásielky nie sú v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo medzinárodnými právnymi predpismi, alebo nie sú v súlade s technickými pokynmi a pokynmi na balenie, ktoré sa týkajú leteckej dopravy.
Článok VIII
Zákazy (poštové balíky)
1.
Mjanmarsko a Zambia sú oprávnené neprijímať poistené balíky obsahujúce cenné predmety uvedené v článku 18 ods. 6.1.3.1, pretože je to v rozpore s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.
2.
Libanon a Sudán výnimočne neprijímajú balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované, alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci, alebo balíky obsahujúce tekutiny a ľahko skvapalňujúce látky, alebo veci zo skla a podobných materiálov, alebo iné krehké veci. Nie sú povinní dodržiavať príslušné ustanovenia Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch.
3.
Brazília je oprávnená neprijímať poistené balíky obsahujúce mince a papierové peniaze v obehu, ako aj akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, pretože je to v rozpore s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.
4.
Ghana je oprávnená neprijímať poistené balíky obsahujúce mince a papierové peniaze v obehu, pretože je to v rozpore s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.
5.
Okrem vecí uvedených v článku 18 je Saudská Arábia oprávnená neprijímať balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato, striebro, či už spracované, alebo nespracované, drahokamy alebo iné cenné veci. Neprijíma balíky obsahujúce lieky každého druhu, ak nie sú sprevádzané lekárskym predpisom vydaným príslušným úradným orgánom, výrobky určené na hasenie požiarov a chemické tekutiny alebo veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.
6.
Ako doplnok k článkom odvolávajúcim sa na článok 18 Omán neprijíma zásielky, ktoré obsahujú:
6.1 lieky každého druhu, ak nie sú sprevádzané lekárskym predpisom vydaným príslušným úradným orgánom;
6.2 výrobky určené na hasenie požiarov a chemické tekutiny;
6.3 veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.
7.
Okrem vecí uvedených v článku 18 Irán je oprávnený neprijímať balíky obsahujúce veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva a vyhradzuje si právo neprijímať obyčajné balíky, alebo balíky so službou poistenie obsahujúce mince, bankovky, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, spracované alebo nespracované, drahé kamene, šperky alebo iné hodnotné predmety, a zrieka sa každej zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia takýchto zásielok.
8.
Filipíny sú oprávnené neprijímať balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci alebo balíky, ktoré obsahujú kvapalné alebo ľahko skvapalniteľné látky, výrobky zo skla alebo podobných krehkých materiálov.
9.
Austrália neprijíma žiadne poštové zásielky obsahujúce zlaté prúty alebo bankovky.
10.
Čína neprijíma obyčajné balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci. S výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu neprijímajú sa poistené balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.
11.
Mongolsko si v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyhradzuje právo neprijímať balíky obsahujúce mince, bankovky, cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.
12.
Lotyšsko neprijíma obyčajné balíky a poistené balíky obsahujúce mince, bankovky, akékoľvek cenné papiere na doručiteľa (šeky) alebo cudziu menu a nenesie zodpovednosť za stratu alebo poškodenie takýchto zásielok.
13.
Moldavsko, Rusko, Ukrajina a Uzbekistan neprijímajú obyčajné balíky a poistené balíky s obsahom bankoviek v obehu, cenných papierov (šekov) na doručiteľa alebo cudzích mien a pre prípad straty alebo vykradnutia tohto druhu zásielok sa zrieka každej zodpovednosti.
14.
Azerbajdžan a Kazachstan neprijímajú obyčajné balíky ani poistené balíky obsahujúce mince, bankovky alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, šeky, drahé kovy, spracované alebo nespracované, drahé kamene, šperky a iné vzácne predmety, ako aj cudzie meny a pre prípad straty alebo vykradnutia tohto druhu zásielok sa zriekajú každej zodpovednosti.
Článok IX
Veci podliehajúce clu
1.
S odvolaním sa na článok 18 neprijímajú členské krajiny Bangladéš a Salvádor poistené zásielky obsahujúce veci podliehajúce clu.
2.
S odvolaním sa na článok 18 neprijímajú členské krajiny Afganistan, Albánsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Čile, Estónsko, Kambodža, Kazachstan, Kolumbia, Kórejská ľudovodemokratická republika, Kuba, Lotyšsko, Moldavsko, Nepál, Peru, Rusko, Salvádor, San Maríno, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan a Venezuela obyčajné a doporučené listy obsahujúce veci podliehajúce clu.
3.
S odvolaním sa na článok 18 neprijímajú členské krajiny Benin, Burkina, Džibutsko, Mali, Mauritánia a Pobrežie Slonoviny obyčajné listy obsahujúce veci podliehajúce clu.
4.
Napriek ustanoveniam odsekov 1 až 3 povoľuje sa vo všetkých prípadoch posielanie sér, očkovacích látok a naliehavo potrebných liekov, ktoré nemožno ľahko zaobstarať.
Článok X
Reklamácie
1.
Na rozdiel od článku 19 ods. 3 si Čad, Egypt, Filipíny, Gabon, Grécko, Irán, Kapverdy, Kirgizsko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Mongolsko, Mjanmarsko, Saudská Arábia, Sudán, Sýria, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan, Zambia a zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzby za podané reklamácie listových zásielok.
2.
Na rozdiel od článku 19 ods. 3 si Argentína, Azerbajdžan, Litva, Moldavsko, Rakúsko a Slovensko vyhradzujú právo vyberať osobitnú sadzbu, ak po skončení prešetrovania reklamácie vyjde najavo, že bola neoprávnená.
3.
Afganistan, Egypt, Gabon, Irán, Kapverdy, Kirgizsko, Kongo, Mongolsko, Mjanmarsko, Saudská Arábia, Sudán, Surinam, Sýria, Turkménsko, Ukrajina Uzbekistan a Zambia si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za reklamáciu balíkov.
4.
Na rozdiel od článku 19 ods. 3 Brazília, Panama a Spojené štáty si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za reklamáciu listových zásielok a balíkových zásielok podaných v krajinách, ktoré uplatňujú tento druh sadzby podľa ustanovení 1 až 3.
Článok XI
Sadzba za predloženie colnici
1.
Gabon si vyhradzuje právo vyberať od zákazníkov sadzbu za predloženie colnici.
2.
Na rozdiel od článku 20 ods. 2 si Brazília vyhradzuje právo vyberať od svojich zákazníkov sadzbu za predloženie colnici za každú zásielku predloženú na colnú kontrolu.
3.
Na rozdiel od článku 20 ods. 2 si Grécko vyhradzuje právo vyberať od svojich zákazníkov za všetky zásielky predložené colným orgánom sadzbu za predloženie colnici.
4.
Kongo a Zambia si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za predloženie balíkov colnici.
Článok XII
Podávanie listových zásielok v zahraničí
1.
Austrália, Grécko, Nový Zéland, Rakúsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty si vyhradzujú právo vyberať od každého určeného poštového podniku sadzbu na úhradu nákladov, ktoré jej každý určený podnik spôsobil tým, že mu podľa článku 28 ods. 4 vrátil zásielky, ktoré pôvodne neboli vypravené ich službami ako poštové zásielky.
2.
Na rozdiel od článku 28 ods. 4 si Kanada vyhradzuje právo vyberať od určeného poštového podniku krajiny pôvodu takú sumu, ktorá jej pokryje minimálne náklady vynaložené na spracovávanie takýchto zásielok.
3.
Článok 28 ods. 4 umožňuje určenému poštovému podniku členskej krajiny určenia požadovať od určeného poštového podniku členskej krajiny pôvodu príslušnú odmenu za dodávanie zásielok listovej pošty podaných v zahraničí vo veľkých množstvách. Austrália a Spojené kráľovstvo si vyhradzujú právo obmedziť takú náhradu na príslušnú sadzbu vnútorného styku za rovnocenné zásielky v krajine určenia.
4.
Článok 28 ods. 4 umožňuje určenému poštovému podniku krajiny určenia požadovať od určeného poštového podniku krajiny pôvodu príslušnú odmenu za dodávanie listových zásielok podaných v zahraničí vo veľkých množstvách. Právo obmedziť takúto odmenu za hromadne podávané zásielky do výšky povolenej vo vykonávacom poriadku si vyhradzujú tieto členské krajiny: Bahamy, Barbados, Brunej, Čína, Grenada, Guyana, Holandské Antily a Aruba, Holandsko, India, Malajzia, Nepál, Nový Zéland, Singapur, Spojené kráľovstvo, zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva, Spojené štáty, Srí Lanka, Surinam, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny a Thajsko.
5.
Napriek výhradám v odseku 4 si tieto členské krajiny vyhradzujú právo úplne uplatňovať ustanovenia článku 28 Dohovoru na zásielky prijímané z členských krajín Únie: Argentína, Benin, Brazília, Burkina, Cyprus, Dánsko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Guinea, Irán, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Kamerun, Kanada, Libanon, Luxembursko, Mali, Maroko, Mauritánia, Monako, Nemecko, Nórsko, Pobrežie Slonoviny, Portugalsko, Rakúsko, Saudská Arábia, Senegal, Švajčiarsko, Sýria, Taliansko a Togo.
6.
Uplatnením článku 28 ods. 4 si Nemecko vyhradzuje právo požadovať od zasielajúcej krajiny kompenzáciu v takej výške, akú by dostala od krajiny, v ktorej sídli odosielateľ.
7.
Napriek výhradám uvedeným v článku XII si Čína vyhradzuje právo obmedziť každú platbu z dôvodu dodávania listových zásielok podaných v cudzine vo veľkom množstve na limity povolené pre hromadné zásielky Dohovorom SPÚ a Vykonávacím poriadkom o listovej pošte.
Článok XIII
Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu
Na rozdiel od článku 34 si Austrália vyhradzuje právo uplatňovať sadzby týkajúce sa leteckej dopravy za vystupujúce balíky zasielané prostredníctvom služby vrátenia tovarov tak, ako sú stanovené vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch alebo uplatnením iného postupu, ktorým sú napr. dvojstranné dohody.
Článok XIV
Výnimočné príchodné pozemné podiely
Na rozdiel od článku 35 si Afganistan vyhradzuje právo vyberať dodatočný výnimočný príchodný pozemný podiel vo výške 7,50 DTS za balík.
Článok XV
Osobitné sadzby
1.
Belgicko, Nórsko a Spojené štáty môžu za letecké balíky vyberať vyššie pozemné podiely ako za pozemné balíky.
2.
Libanon je oprávnený vyberať za balíky do 1 kilogramu sadzbu uplatňovanú na balíky od 1 do 3 kilogramov.
3.
Panama je oprávnená vyberať za pozemné balíky dopravované v tranzite letecky (S.A.L.) sadzbu 0,20 DTS za 1 kilogram.
Článok XVI
Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku výdavkov a podielov
Na rozdiel od článku 36 odsek 1.6 si Austrália vyhradzuje právo uplatňovať odchodné pozemné podiely za poskytovanie služby vrátenia tovarov pre balíky tak, ako je stanovené vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch, alebo uplatnením iného postupu, ktorým sú napr. dvojstranné dohody.
Na dôkaz toho uvedení splnomocnenci vyhotovili tento Protokol, ktorý bude mať rovnakú platnosť a hodnotu, ako keby boli jeho ustanovenia v samotnom texte Dohovoru, a podpísali jedno jeho vyhotovenie, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.
V Dohe 11. októbra 2012
K oznámeniu č. 129/2014 Z. z.
Dohoda o poštových platobných službách


























Obsah
Časť I
Spoločné princípy poštových platobných služieb
Kapitola I
Úvodné ustanovenia
Článok
1.
Predmet Dohody
2.
Definície
3.
Určenie podniku
4.
Pôsobnosť členských krajín
5.
Prevádzková pôsobnosť
6.
Vlastníctvo peňažných prostriedkov v poštových platobných službách
7.
Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, financovaním terorizmu a finančnými trestnými činmi
8.
Tajomstvo a používanie osobných údajov
9.
Technologická neutrálnosť
Kapitola II
Všeobecné princípy a kvalita služby
10.
Všeobecné princípy
11.
Kvalita služby
Kapitola III
Princípy elektronickej výmeny dát
12.
Interoperabilita
13.
Zaručenie bezpečnosti elektronických výmen
14.
Sledovanie a lokalizácia
Časť II
Pravidlá upravujúce poštové platobné služby
Kapitola I
Spracovanie poštových poukazov
15.
Podanie, vpísanie a prenos poštových poukazov
16.
Kontrola a uvoľnenie peňažných prostriedkov
17.
Maximálna suma
18.
Úhrady
Kapitola II
Reklamácie a zodpovednosť
19.
Reklamácie
20.
Zodpovednosť určených poštových podnikov vo vzťahu k používateľom
21.
Vzájomné povinnosti a vzájomná zodpovednosť určených poštových podnikov
22.
Oslobodenie určených poštových podnikov od zodpovednosti
23.
Výhrady k zodpovednosti
Kapitola III
Finančné vzťahy
24.
Finančné a účtovné pravidlá
25.
Vyúčtovanie a clearing
Časť III
Prechodné a záverečné ustanovenia
26.
Výhrady predložené počas kongresu
27.
Záverečné ustanovenia
28.
Nadobudnutie platnosti a trvanie Dohody o poštových platobných službách
Dohoda o poštových platobných službách
Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie vzhľadom na článok 22 ods. 4 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964 sa dohodli vo vzájomnej zhode a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy na nasledujúcej Dohode, ktorá v súlade s princípmi uvedenej Ústavy má cieľ zaviesť bezpečnú a prístupnú poštovú platobnú službu prispôsobenú čo najväčšiemu počtu používateľov na základe systémov zabezpečujúcich interoperabilitu sietí určených poštových podnikov.
Časť I
Spoločné princípy poštových platobných služieb
Kapitola I
Úvodné ustanovenia
Článok 1
Predmet Dohody
1.
Každá členská krajina zabezpečí na základe svojho najlepšieho úsilia, aby na jej území bola poskytovaná najmenej jedna z nasledujúcich služieb:
1.1 Poštový poukaz v hotovosti: odosielateľ odovzdá peňažnú sumu na služobnom prístupovom mieste určeného poštového podniku a požiada o vyplatenie celej sumy príjemcovi v hotovosti bez akéhokoľvek zníženia.
1.2 Poštový poukaz na výplatu v hotovosti: odosielateľ dá príkaz na odpísanie sumy zo svojho účtu vedeného u určeného poštového podniku a požiada o vyplatenie plnej sumy príjemcovi v hotovosti bez akéhokoľvek zníženia.
1.3 Poštový poukaz na výplatu na účet: odosielateľ odovzdá peňažnú sumu na služobnom prístupovom mieste určeného poštového podniku a požiada o vplatenie plnej sumy bez akéhokoľvek zníženia na účet príjemcu.
1.4 Poštový prevod: odosielateľ dá príkaz na odpísanie z účtu vedeného u určeného poštového podniku a požiada o jej pripísanie v rovnakej výške bez akéhokoľvek zníženia na účet príjemcu, ktorý vedie vyplácajúci poštový podnik.
1.5 Dobierkový poukaz: prijímateľ zásielky na dobierku vplatí na služobnom prístupovom mieste určeného poštového podniku alebo dá príkaz na odpísanie zo svojho účtu, a žiada, aby odosielateľovi zásielky na dobierku bola zaplatená celková suma, a to bez zrážky, tak ako ju definoval odosielateľ zásielky.
1.6 Súrny poukaz: odosielateľ odovzdá poštový poukaz na služobnom prístupovom mieste určeného poštového podniku a žiada jeho prenos do tridsať minút, a vyplatenie celkovej sumy na prvé požiadanie prijímateľa, a to bez zrážky, na ktoromkoľvek služobnom prístupovom mieste (podľa zoznamus lužobných prístupových miest krajiny určenia).
2.
Vykonávanie tejto Dohody je definované v postupoch stanovených vo vykonávacom poriadku.
Článok 2
Definície
1.
Príslušný orgán: štátny orgán členskej krajiny, ktorý na základe pôsobnosti zverenej zákonom alebo vládnymi nariadeniami dohliada nad činnosťou určeného poštového podniku alebo nad osobami, na ktoré sa vzťahuje tento článok. Príslušný orgán môže kontaktovať orgány štátnej správy alebo zákonom určené orgány pôsobiace pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu a osobitne orgán slúžiaci ako štátna spravodajská jednotka a iné príslušné orgány.
2.
Zálohy: čiastočné predbežné platby poukázané vydávajúcim určeným poštovým podnikom vyplácajúcemu poštovému podniku na účel uľahčenia situácie s hotovosťou pri poskytovaní platobných služieb vyplácajúceho určeného poštového podniku.
3.
Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti: získavanie alebo prevod peňažných prostriedkov s vedomím, že tieto prostriedky pochádzajú z trestnej činnosti alebo z účasti na takej činnosti, s cieľom zakryť alebo zamaskovať nezákonný pôvod peňažných prostriedkov alebo pomáhať akejkoľvek osobe na účasti v takej činnosti s cieľom vyhnúť sa zákonným následkom; o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti ide aj vtedy, ak k legalizácii trestnej činnosti dochádza na území ktorejkoľvek členskej krajiny alebo tretej krajiny.
4.
Účelovosť prostriedkov: povinné oddelenie používateľských peňažných prostriedkov od platieb určeného poštového podniku, ktoré chráni pred použitím platieb používateľov na iné účely než na výkon prevádzky poštových platobných služieb.
5.
Clearingové centrum: clearingové centrum riadi v rámci štruktúry mnohostranných výmen vzájomné dlhy a pohľadávky, ktoré vznikli určeným poštovým podnikom pri vzájomnom poskytovaní služieb. Jeho úloha je pripisovať na účet výmeny medzi podnikmi, ktoré poukázali prostredníctvom bánk, a prijímať potrebné opatrenia v prípade nepravidelností pri platbách.
6.
Clearing: systém, ktorý umožňuje množstvu platieb, aby boli udržané na minime prostredníctvom zostavenia pravidelnej aktívnej a pasívnej bilancie zúčastnených strán. Clearing pozostáva z dvoch fáz: určenie vzájomnej bilancie a spočítaním týchto sáld, vypočítanie celkovej pozície každej jednotky s ohľadom na celú spoločnosť v súlade s tým, že sa realizuje len tá platba, ktorá je založená na dlžníckej alebo veriteľskej pozícii uvedenej jednotky.
7.
Zberný účet: úhrnný účet platieb z rozličných zdrojov zhrnutých na jeden účet.
8.
Spojovací účet: bežný poštový účet otvorený určenými poštovými podnikmi recipročne ako súčasť bilaterálnych vzťahov, prostredníctvom ktorého sú zúčtované vzájomné debetné a kreditné operácie.
9.
Trestná činnosť: akýkoľvek druh účasti na trestnom čine alebo spáchanie trestného činu, zločinu alebo priestupku podľa definície stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi.
10.
Záručný vklad: vložená suma vo forme hotovosti alebo v zárukách ako garancia platieb medzi určenými poštovými podnikmi.
11.
Príjemca: fyzická alebo právnická osoba určená odosielateľom ako príjemca platobného poukazu alebo poštového prevodu.
12.
Tretia mena: sprostredkovateľská mena používaná v prípadoch nekonvertibility medzi dvomi menami alebo pre clearing/vyrovnávanie účtov.
13.
Osobitná pozornosť vo vzťahu k používateľom: všeobecný záväzok na strane určených poštových podnikov, ktorý pozostáva z nasledujúcich povinností:
13.1 identifikovať používateľov;
13.2 informovať sa o účele poštového poukazu;
13.3 sledovať poštové poukazy;
13.4 kontrolovať, či informácia o používateľovi je aktuálna;
13.5 hlásiť neobvyklé obchodné operácie kompetentným orgánom.
14.
Elektronické údaje týkajúce sa poštových poukazov: údaje prenesené elektronickými prostriedkami od jedného určeného poštového podniku k inému, týkajúce sa poštových poukazov, reklamácií, zmeny alebo opravy adresy, alebo náhrady; ide o údaje dané určenými poštovými podnikmi alebo automaticky generované ich informačným systémom; súčasne môže ísť o údaje, ktoré znamenajú zmenu v štatúte poštového poukazu alebo o zmenu inej požiadavky.
15.
Osobné údaje: informácie potrebné na identifikáciu odosielateľa alebo príjemcu.
16.
Poštové údaje: údaje potrebné na smerovanie a prepravu poštového poukazu alebo na štatistické účely, alebo pre centralizovaný clearingový systém.
17.
Elektronická výmena údajov (EDI): vzájomná počítačová výmena prevádzkových údajov využívajúca sieť a štandardy kompatibilné so systémom Únie.
18.
Odosielateľ: fyzická alebo právnická osoba, ktorá dáva určenému poštovému podniku pokyn na vykonanie poštovej platobnej služby v súlade s Aktmi Únie.
19.
Financovanie terorizmu: zahŕňa financovanie teroristických činov, teroristov a teroristických organizácií.
20.
Peňažné prostriedky používateľov: sumy podané odosielateľom vydávajúcemu určenému poštovému podniku v hotovosti alebo odpísané z odosielateľovho účtu, zapísané do účtovných kníh vydávajúceho určeného poštového podniku alebo akoukoľvek inou bezpečnou metódou elektronického bankovníctva, ktoré je dané k dispozícii odosielateľovi, a to vydávajúcim určeným poštovým podnikom alebo akýmkoľvek iným finančným operátorom na výplatu príjemcovi platby, ktorého určí odosielateľ v súlade s touto Dohodou a jej vykonávacím poriadkom.
21.
Dobierkový poukaz: prevádzkový pojem používaný na označenie poštového poukazu daného výmenou za zásielku na dobierku pri jej doručení.
22.
Mena vydania: mena krajiny určenia alebo tretia mena povolená krajinou určenia, v ktorej je vydaný poštový poukaz.
23.
Vydávajúci určený poštový podnik: určený poštový podnik, ktorý v súlade s Aktmi Únie zasiela poštový poukaz vyplácajúcemu určenému poštovému podniku.
24.
Vyplácajúci určený poštový podnik: určený poštový podnik, ktorý je v súlade s Aktmi Únie, zodpovedný za realizáciu poštového poukazu v krajine určenia.
25.
Platnosť: časové obdobie, počas ktorého môže byť poštový poukaz realizovaný alebo zrušený.
26.
Služobné prístupové miesto: fyzické alebo virtuálne miesto, kde môže používateľ podať alebo prijať poštový poukaz.
27.
Odmeňovanie: suma, ktorú vydávajúci určený poštový podnik dlhuje vyplácajúcemu určenému poštovému podniku za vyplatenie príjemcu.
28.
Zrušenie: právo odosielateľa zrušiť jeho poštový poukaz (poštový poukaz alebo prevod) do vyplatenia alebo do konca doby platnosti, ak nebola platba realizovaná.
29.
Riziko zmluvnej strany: riziko, ktoré spôsobí jedna zo zmluvných strán, a ktoré vedie k riziku straty alebo nelikvidite.
30.
Riziko likvidity: riziko, keď účtovný systém účastníka alebo protistrany je dočasne neschopný splniť záväzok komplexne v požadovanom čase.
31.
Hlásenie neobvyklej obchodnej operácie: povinnosť určeného poštového podniku založená na vnútroštátnych všeobecne záväzných právnych predpisoch a na rezolúciách Únie poskytnúť jeho príslušným národným orgánom informácie o neobvyklých obchodných operáciách.
32.
Sledovanie a lokalizácia: systém, ktorý umožňuje sledovanie presunu poštového poukazu tak, aby kedykoľvek mohla byť určená jeho poloha a aktuálny stav.
33.
Cena: suma zaplatená odosielateľom vydávajúcemu určenému poštovému podniku za službu poštového poukazu.
34.
Neobvyklá obchodná operácia: jednorazový alebo opakovaný poštový poukaz alebo požadovaná náhrada za poštový poukaz spájaná s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti alebo s financovaním terorizmu.
35.
Používateľ: fyzická alebo právnická osoba, odosielateľ alebo príjemca, ktorý používa poštové platobné služby v súlade s touto Dohodou.
Článok 3
Určenie podniku
1.
Členské krajiny úradne oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu vládneho orgánu zodpovedného za dohľad nad poštovými platobnými službami. Členské krajiny oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu tiež meno a adresu určeného poštového podniku alebo určených poštových podnikov na prevádzkovanie poštových platobných služieb prostredníctvom ich siete a plnenie požiadavky vyplývajúcej z Aktov Únie na ich územiach. Zmeny týkajúce sa vládnych orgánov a úradne určených poštových podnikov, ku ktorým dôjde v období medzi dvoma kongresmi, musia byť čo najskôr úradne oznámené Medzinárodnému úradu.
2.
Určené poštové podniky poskytujú poštové platobné služby v súlade s touto Dohodou.
Článok 4
Pôsobnosť členských krajín
1.
Členské krajiny príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili kontinuitu poštových platobných služieb v prípade zlyhania ich určeného poštového podniku/ov bez ujmy na zodpovednosti tohto/týchto podniku/ov voči iným určeným poštovým podnikom na základe Aktov Únie.
2.
V prípade zlyhania jej určeného poštového podniku, alebo jej určených poštových podnikov členská krajina informuje prostredníctvom Medzinárodného úradu ostatné členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody:
2.1 o zrušení ich medzinárodnej poštovej platobnej služby od určeného dátumu až do doby ďalšieho oznámenia;
2.2 o opatreniach prijatých na znovu obnovenie jej služby so zodpovednosťou nového určeného poštového podniku.
Článok 5
Prevádzková pôsobnosť
1.
Určené poštové podniky sú zodpovedné za realizáciu poštovej platobnej služby voči ostatným poštovým podnikom a používateľom.
2.
Sú zodpovedné za prevádzkové riziká, riziká likvidity a riziká zmluvnej strany, v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.
3.
V súlade so zavedením poštových platobných služieb, ktorých ustanovenia sú im zverené príslušnou členskou krajinou, určené poštové podniky uzatvoria jednostranné alebo mnohostranné dohody s určenými poštovými podnikmi podľa svojho výberu.
Článok 6
Vlastníctvo peňažných prostriedkov v poštových platobných službách
1.
Každá peňažná suma podaná v hotovosti alebo odpísaná z účtu na realizáciu poštového poukazu patrí odosielateľovi až do jeho vyplatenia príjemcovi alebo pripísania na účet príjemcu, okrem prípadu dobierkových poukazov.
2.
Počas platnosti poštového poukazu môže odosielateľ zrušiť poukaz až do jeho vyplatenia príjemcovi alebo do jeho pripísania na účet príjemcu, okrem prípadu dobierkových poukazov.
3.
Každá peňažná suma zaplatená v hotovosti, alebo odpísaná z účtu na realizáciu dobierkového poukazu patrí, ak už bol poukaz vydaný, odosielateľovi zásielky na dobierku. Poštový poukaz je teda neodvolateľný.
Článok 7
Ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, financovaním terorizmu a finančnými trestnými činmi
1.
Určené poštové podniky prijmú všetky potrebné kroky na to, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov zameraných na ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, financovaním terorizmu a finančnými trestnými činmi.
2.
Určené poštové podniky musia informovať o neobvyklých obchodných operáciách v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi svoje príslušné štátne orgány.
3.
Vykonávací poriadok obsahuje podrobnosti o záväzkoch určených poštových podnikov týkajúce sa identifikácie používateľa, povinnej starostlivosti a postupov pri zavedení predpisov na ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, financovaním terorizmu a finančnými trestnými činmi.
Článok 8
Tajomstvo a používanie osobných údajov
1.
Členské krajiny a ich určené poštové podniky zabezpečia dôvernosť a bezpečnosť osobných údajov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, a to podľa prípadu aj v súlade s medzinárodnými záväzkami a vykonávacím poriadkom.
2.
Osobné údaje sa môžu používať, len na účely na ktoré boli získané v súlade s vnútroštátnymi predpismi a uplatňovanými medzinárodnými záväzkami.
3.
Osobné údaje sa môžu oznamovať len tretím osobám, ktoré sú oprávnené na prístup k týmto údajom podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
4.
Určené poštové podniky informujú svojich používateľov o používaní ich osobných údajov a o účele, na ktorý ich získavajú.
5.
Údaje, ktoré sa vyžadujú k realizácii poštového poukazu, sú dôverné.
6.
Určené poštové podniky sú viazané poskytnúť na žiadosť Medzinárodného úradu Svetovej poštovej únie poštové údaje minimálne raz ročne, a to na štatistické účely a podľa možnosti aj na meranie kvality služby a centrálneho clearingu. Medzinárodný úrad bude zaobchádzať so všetkými individuálnymi poštovými údajmi ako s dôvernými.
Článok 9
Technologická neutrálnosť
1.
Výmena údajov potrebných na poskytovanie služieb definovaných v tejto Dohode sa riadi princípom technologickej neutrality, čo znamená, že poskytovanie takých služieb nezávisí od použitia osobitnej technológie.
2.
Postupy na realizáciu poštových poukazov vrátane podmienok na podanie, vstup, zaslanie, zaplatenie a úhradu poukazov a na spracovanie reklamácií a čas vyhradený na sprístupnenie finančných prostriedkov príjemcovi sa môžu odlišovať podľa technológie používanej na prevod poukazu.
3.
Poštové platobné služby môžu byť poskytované na základe kombinácií rôznych technológií.
Kapitola II
Všeobecné princípy a kvalita služby
Článok 10
Všeobecné princípy
1.
Prístupnosť prostredníctvom siete
1.1 Poštové platobné služby sú poskytované určeným poštovým podnikom prostredníctvom ich siete/sietí alebo prostredníctvom inej partnerskej siete s cieľom zabezpečiť prístupnosť k týmto službám čo najväčšiemu počtu používateľov.
1.2 Všetci používatelia majú prístup k poštovým platobným službám bez ohľadu na akýkoľvek existujúci vzájomný zmluvný alebo obchodný vzťah k určenému poštovému podniku.
2.
Oddelenie peňažných prostriedkov
2.1 Peňažné prostriedky používateľov musia byť oddelené. Tieto prostriedky a peňažné toky, ktoré generujú, musia byť oddelené od peňažných prostriedkov a peňažných tokov určeného podniku, obzvlášť od jeho vlastných finančných prostriedkov.
2.2 Predpisy, ktoré platia pre odmeňovanie medzi určenými poštovými podnikmi, sú oddelené od predpisov, ktoré sa vzťahujú na prostriedky používateľov.
3.
Vydávajúca mena a vyplácajúca mena vo vzťahu k poštovým platobným službám
3.1 Suma poštového poukazu je vyjadrená a vyplatená v mene krajiny určenia alebo v akejkoľvek inej mene schválenej krajinou určenia.
4.
Nepopierateľnosť
4.1 Elektronické prevody poštových poukazov sú predmetom princípu nepopierateľnosti v tom význame, že vydávajúci určený poštový podnik nespochybňuje existenciu poukazov a vyplácajúci určený poštový podnik nepopiera prijatie poukazov, pokiaľ je elektronická správa v súlade s uplatňovanými odbornými normami.
4.2 Nepopierateľnosť elektronických poštových poukazov je zaistená technologickými prostriedkami bez ohľadu na systém používaný určeným poštovým podnikom.
5.
Realizácia poštových poukazov
5.1 Poštové poukazy medzi určenými poštovými podnikmi musia byť realizované v súlade s ustanoveniami tejto Dohody a vnútroštátnych právnych predpisov.
5.2 Suma, ktorú odosielateľ odovzdal určenému poštovému podniku, musí v sieti určeného poštového podniku byť tou istou sumou ako suma vyplatená vyplácajúcim určeným poštovým podnikom príjemcovi.
5.3 Vyplatenie príjemcu nie je podmienkou na to, aby vyplácajúci určený poštový podnik dostal zodpovedajúce peňažné prostriedky od odosielateľa. Musí byť urobené v súlade s plnením záväzkov vydávajúceho určeného podniku k vyplácajúcemu určenému poštovému podniku, čo sa týka záloh alebo poskytnutia spojovacieho účtu.
6.
Stanovenie sadzieb
6.1 Sadzbu za poštové platobné služby stanoví vydávajúci určený poštový podnik.
6.2 Za každú doplnkovú alebo fakultatívnu službu na žiadosť odosielateľa môže byť požadovaná ďalšia sadzba.
7.
Oslobodenie od sadzieb
7.1 Ustanovenia Svetového poštového dohovoru, ktoré sa týkajú oslobodenia poštových zásielok určených vojnovým zajatcom a civilným internovaným osobám od poštových sadzieb sa vzťahujú na poštové platobné služby pre uvedený druh príjemcov.
8.
Odmeňovanie vyplácajúceho určeného poštového podniku
8.1 Za realizáciu poštového poukazu je vyplácajúci určený poštový podnik odmeňovaný vydávajúcim určeným poštovým podnikom.
9.
Intervaly na poukazovanie platieb medzi určenými poštovými podnikmi
9.1 Intervaly na poukazovanie platieb medzi určenými poštovými podnikmi na úhradu alebo pripísanie príjemcovi platby v mene odosielateľa môže byť odlišné od poukazovania odmien medzi určenými poštovými podnikmi. Platby na úhradu súm, ktoré boli vyplatené príjemcom alebo pripísané na účet príjemcov, sú poukázané najmenej raz mesačne.
10.
Povinnosť informovať používateľov
10.1 Používatelia majú nárok na nasledujúce informácie, ktoré sa publikujú a sprístupňujú všetkým odosielateľom: podmienky na poskytovanie poštových platobných služieb, ceny, sadzby, výmenné kurzy a úpravy, podmienky uplatnenia zodpovednosti a adresy na poskytnutie informácií a podanie reklamácie vo veci služby.
10.2 Prístup k týmto informáciám je bezplatný.
Článok 11
Kvalita služby
1.
Určené poštové podniky sa môžu rozhodnúť identifikovať poštové platobné služby prostredníctvom spoločnej značky.
2.
Rada pre poštovú prevádzku definuje ciele, prvky a normy kvality služby poštových poukazov prenášaných elektronicky.
3.
Určené poštové podniky majú povinnosť uplatňovať minimálny počet prvkov a noriem kvality služby poštových poukazov prenášaných elektronicky.
Kapitola III
Princípy elektronickej výmeny dát
Článok 12
Interoperabilita
1.
Siete
1.1 Určené poštové podniky použijú v súlade s výmenou údajov potrebnou na realizáciu poštových platobných služieb medzi určenými poštovými podnikmi a na sledovanie kvality služby systém Únie na výmenu elektronických údajov alebo akýkoľvek iný systém zabezpečujúci interoperabilitu poštových platobných služieb v súlade s touto Dohodou.
Článok 13
Zaručenie bezpečnosti elektronických výmen
1.
Určené poštové podniky sú zodpovedné za správne fungovanie svojich zariadení.
2.
Prenos elektronických údajov musí byť zabezpečený tak, aby zaistil totožnosť a celistvosť prenášaných údajov.
3.
Určené poštové podniky sú povinné realizovať bezpečné prevody údajov v súlade s medzinárodnými normami.
Článok 14
Sledovanie a lokalizácia
Systémy, ktoré určené poštové podniky používajú, musia umožniť sledovanie spracovania poukazu a jeho zrušenie odosielateľom až dovtedy, kým je vyplatený príjemcovi alebo pripísaný na jeho účet, alebo podľa okolností vyplatený odosielateľovi.
Časť II
Pravidlá upravujúce poštové platobné služby
Kapitola I
Spracovanie poštových poukazov
Článok 15
Podanie, vpísanie a prenos poštových poukazov
1.
Podmienky na podanie, vpísanie a prenos poštových poukazov sú stanovené vo vykonávacom poriadku.
2.
Platnosť poštových poukazov nesmie byť predĺžená a je stanovená vo vykonávacom poriadku.
Článok 16
Kontrola a uvoľnenie peňažných prostriedkov
1.
Po potvrdení príjemcovej totožnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a po overení správnosti informácií, ktoré poskytol príjemca, uskutoční určený poštový podnik vyplatenie v hotovosti. U poštového poukazu na výplatu na účet alebo prevod poukazu musí byť táto platba pripísaná na účet príjemcu.
2.
Čas určený na uvoľnenie finančných prostriedkov je stanovený medzi určenými poštovými podnikmi na základe jednostranných alebo mnohostranných dohôd.
Článok 17
Maximálna suma
Určené poštové podniky oznámia Medzinárodnému úradu Svetovej poštovej únie maximálne sumy na zaslanie alebo prijatie v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Článok 18
Úhrady
1.
Rozsah úhrad
1.1 Úhrady v rámci organizácie poštových platobných služieb musia pokrývať celú výšku sumy poštového poukazu uvedenú v mene vydávajúcej krajiny. Výška úhrady musí byť rovnaká ako suma vplatená odosielateľom alebo výška sumy odpísaná z jeho účtu. Cena za poštovú platobnú službu sa pripočíta k výške úhrady v prípade pochybenia určeného poštového podniku.
1.2 Úhrada dobierkového poukazu nie je možná.
Kapitola II
Reklamácie a zodpovednosť
Článok 19
Reklamácie
1.
Reklamácie musia byť vybavené v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bol poštový poukaz prijatý.
2.
Určené poštové podniky majú v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi právo vyberať od zákazníkov sadzby za reklamáciu poštového poukazu.
Článok 20
Zodpovednosť určených poštových podnikov vo vzťahu k používateľom
1.
Zaobchádzanie s peňažnými prostriedkami
1.1 S výnimkou prípadu dobierkových poukazov vydávajúci určený poštový podnik je zodpovedný za odosielateľove peňažné prostriedky, ktoré odovzdal pri priehradke alebo ktoré odpísal z odosielateľovho účtu, až dovtedy, kým je:
1.1.1 poštový poukaz riadne vyplatený;
1.1.2 alebo sú pripísané na účet prijímateľa;
1.1.3 alebo tieto sumy boli vyplatené odosielateľovi v hotovosti alebo boli pripísané na jeho účet.
1.2 V prípade dobierkových poukazov vydávajúci určený poštový podnik zodpovedá prijímateľovi za sumy zaplatené pri priehradke alebo odpísané z účtu odosielateľa až dovtedy, kým dobierkový poukaz nebol riadne vyplatený, alebo kým suma nebola riadne pripísaná na účet prijímateľa.
Článok 21
Vzájomné povinnosti a vzájomná zodpovednosť určených poštových podnikov
1.
Každý určený poštový podnik je zodpovedný za svoje vlastné chyby.
2.
Podmienky a postupy týkajúce sa zodpovednosti a jej rozsahu sú stanovené vo vykonávacom poriadku.
Článok 22
Oslobodenie určených poštových podnikov od zodpovednosti
1.
Určené poštové podniky nenesú zodpovednosť:
1.1 v prípade omeškania výkonu služby;
1.2 ak v dôsledku zničenia údajov o poštovej platobnej službe v prípade vyššej moci nemôže uskutočniť platbu poštového poukazu s výnimkou prípadu, ak by dôkaz o ich zodpovednosti bol preukázaný iným spôsobom;
1.3 ak sa dokázala škoda, ktorá bola spôsobená chybou alebo nedbalosťou odosielateľa, najmä čo sa týka jeho zodpovednosti za poskytnutie správnych informácií na poštovom poukaze vrátane skutočnosti, že poukázané prostriedky sú z legitímnych zdrojov a že poštový poukaz je na zákonné účely;
1.4 ak boli poukázané prostriedky zadržané;
1.5 v prípade peňažných prostriedkov vojnových zajatcov alebo civilných internovaných osôb;
1.6 ak používateľ nepodal žiadnu sťažnosť v rámci lehoty stanovenej v tejto Dohode;
1.7 ak uplynul čas vymedzený na reklamáciu pri poskytovaní poštových platobných služieb vo vydávajúcej krajine.
Článok 23
Výhrady k zodpovednosti
K ustanoveniam, ktoré sa týkajú zodpovednosti v článkoch 20 až 22, nemôže byť podaná žiadna iná výhrada; výnimkou sú prípady bilaterálnej dohody.
Kapitola III
Finančné vzťahy
Článok 24
Finančné a účtovné pravidlá
1.
Pravidlá účtovania
1.1 Určené poštové podniky musia konať v súlade s účtovnými predpismi, ktoré sú definované vo vykonávacom poriadku.
2.
Príprava mesačných a hlavných účtov
2.1 Vyplácajúci určený poštový podnik pripraví pre každý vydávajúci určený poštový podnik mesačný účet s uvedenými sumami vyplatenými za poštové poukazy. Mesačné účty sú v tých istých intervaloch vložené do hlavného vyrovnávacieho účtu vrátane hotovostných záloh s uvedením salda.
3.
Zálohy
3.1 V prípade nerovnováhy pri výmenách medzi určenými poštovými podnikmi vydávajúci určený poštový podnik vyplatí zálohu vyplácajúcemu určenému poštovému podniku najmenej jedenkrát mesačne na začiatku účtovacieho obdobia. V prípadoch, keď sa nárast frekvencie poukazovania výmen skráti na menej než týždeň, podniky môžu odsúhlasiť upustenie od záloh.
4.
Zberný účet
4.1 Každý určený poštový podnik musí mať pre platobné prostriedky používateľov v zásade jeden zberný účet. Tieto prostriedky sa používajú výlučne na zúčtovanie poukazov vyplatených príjemcom alebo na vrátenie nerealizovaných poukazov odosielateľom.
4.2 Každá záloha uhradená vydávajúcim určeným poštovým podnikom je pripísaná na zberný účet v prospech vyplácajúceho určeného poštového podniku. Tieto zálohy slúžia výlučne na platby príjemcom.
5.
Bezpečnostný vklad
5.1 Úhrada bezpečnostného vkladu môže byť požadovaná v súlade s podmienkami, ktoré sú stanovené vo vykonávacom poriadku.
Článok 25
Vyúčtovanie a clearing
1.
Centrálne vyúčtovanie
1.1 Vyúčtovania medzi určenými poštovými podnikmi môžu v súlade s postupmi stanovenými vo vykonávacom poriadku prechádzať cez centrálu účtovných pohľadávok a sú realizované zo zberného účtu určených poštových podnikov.
2.
Dvojstranné vyúčtovanie
2.1 Vystavenie účtov na základe salda hlavného účtu
2.1.1 Všeobecne platí, že určené poštové podniky, ktoré nie sú členmi centrálneho zúčtovacieho systému, vystavia účty na základe salda hlavného účtu.
2.2 Spojovací účet
2.2.1 Ak majú určené poštové podniky poštovú bankovú inštitúciu, môžu si otvoriť spojovací účet, ktorého prostredníctvom vyrovnávajú svoje vzájomné dlhy a pohľadávky vyplývajúce zo vzájomnej výmeny poštových platobných služieb.
2.2.2 Ak vyplácajúci určený poštový podnik nemá poštovú bankovú inštitúciu, spojovací účet si môže otvoriť v inom peňažnom ústave.
2.3 Mena vzájomného vyúčtovania
2.3.1 Vyúčtovanie salda sa vykoná v mene krajiny určenia alebo v tretej mene dohodnutej medzi určenými poštovými podnikmi.
Časť III
Prechodné a záverečné ustanovenia
Článok 26
Výhrady predložené počas kongresu
1.
Každá výhrada, ktorá nie je zlučiteľná s predmetom a cieľom Únie, nie je povolená.
2.
Všeobecne platí, že členské krajiny, s ktorých návrhmi sa nestotožňujú iné členské krajiny, sa snažia, pokiaľ možno, prispôsobiť k názoru väčšiny. Výhrady sa podajú iba v prípadoch absolútnej nutnosti a musia byť dôkladne posúdené.
3.
Výhrady k článkom tejto Dohody musia byť predložené kongresu vo forme návrhu napísaného v jednom z rokovacích jazykov Medzinárodného úradu v súlade s príslušným ustanovením Rokovacieho poriadku kongresov.
4.
Na to, aby sa akákoľvek výhrada predložená kongresu stala platnou, musí byť schválená väčšinou, aká sa žiada v každom prípade pri zmene článku, ktorého sa výhrada týka.
5.
Výhrada sa uplatňuje v zásade na základe reciprocity medzi členskou krajinou, ktorá podala výhradu, a ostatnými členskými krajinami.
6.
Výhrady k tejto Dohode sú na základe návrhov schválených kongresom vložené do záverečného protokolu.
Článok 27
Záverečné ustanovenia
1.
Vo všetkom, čo nie je výslovne upravené touto Dohodou, sa obdobne použije v prípade potreby Dohovor.
2.
Na túto Dohodu sa nevzťahuje článok 4 Ústavy.
3.
Podmienky schvaľovania návrhov k tejto Dohode a jej vykonávaciemu poriadku:
3.1 Návrhy k tejto Dohode predložené kongresu nadobudnú platnosť, ak sú schválené väčšinou zúčastnených a hlasujúcich členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať. V čase hlasovania musí byť prítomná aspoň polovica týchto členských krajín zastúpených na kongrese s právom hlasovať.
3.2 Návrhy vzťahujúce sa na vykonávací poriadok tejto Dohody nadobudnú platnosť, ak sú schválené väčšinou prítomných a hlasujúcich členov Rady pre poštovú prevádzku, ktorí podpísali túto Dohodu, alebo k nej pristúpili a majú právo hlasovať.
3.3 Na to, aby návrhy predložené v období medzi dvoma kongresmi k tejto Dohode nadobudli platnosť, musia získať:
3.3.1 dve tretiny hlasov za predpokladu, že aspoň polovica členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať, sa zúčastnila hlasovania, ak ide o doplnenie nových ustanovení;
3.3.2 väčšinu hlasov za predpokladu, že aspoň polovica členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať, sa zúčastnila hlasovania, ak ide o zmeny v ustanoveniach tejto Dohody;
3.3.3 väčšinu hlasov, ak ide o výklad ustanovení tejto Dohody.
3.4 Napriek ustanoveniu odseku 3.3.1 má každá členská krajina, ktorej vnútroštátne právne predpisy sú zatiaľ nezlučiteľné s navrhovanou zmenou, možnosť uplatniť písomné vyhlásenie generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, v ktorom uvedie, že nemôže túto zmenu akceptovať, a to v lehote 90 dní odo dňa úradného oznámenia tejto zmeny.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti a trvanie Dohody o poštových platobných službách
Táto Dohoda nadobudne platnosť 1. januára 2014 a bude sa vykonávať až do nadobudnutia platnosti Aktov nasledujúceho Kongresu.
Na dôkaz toho splnomocnenci vlád zmluvných krajín podpísali túto Dohodu v jednom vyhotovení, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jej kópiu.
V Dohe 11. októbra 2012