146/2015 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 30.06.2015

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

146
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje, že 1. novembra 2002 bol v Londýne prijatý Protokol z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (PAL PROT 2002).
Národná rada Slovenskej republiky s protokolom vyslovila súhlas uznesením č. 1302 z 10. septembra 2014 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe 10. marca 2015. Listina o prístupe bola 13. apríla 2015 uložená u depozitára, ktorým je generálny tajomník Medzinárodnej námornej organizácie.
Slovenská republika urobila k protokolu nasledovné vyhlásenia a výhrady:
„Vyhlásenie a výhrada Slovenskej republiky k Protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (PAL PROT 2002) sa uplatňujú v znení vyhlásení a výhrad Európskej únie, mutatis mutandis.“
Protokol nadobudol platnosť 23. apríla 2014 v súlade s článkom 20 ods. 1.
Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 13. júla 2015 v súlade s článkom 20 ods. 2.
ATÉNSKY DOHOVOR O PREPRAVE CESTUJÚCICH A ICH BATOŽINY PO MORI, 2002(konsolidovaný text Aténskeho dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 a Protokolu dohovoru z roku 2002)
ČLÁNOK 1
Definície
Nasledujúce výrazy v tomto dohovore majú význam uvedený nižšie:
1.
(a)
„dopravca“ znamená osobu, ktorá uzatvorila zmluvu o preprave alebo v ktorej mene bola zmluva o preprave uzatvorená, bez ohľadu na to, či prepravu skutočne vykonáva táto osoba alebo vykonávajúci dopravca;
(b)
„vykonávajúci dopravca“ znamená inú osobu ako dopravcu, ktorá je vlastníkom, nájomcom alebo prevádzkovateľom lode a skutočne vykonáva celú prepravu alebo jej časť;
(c)
„dopravca, ktorý skutočne vykonáva celú prepravu alebo jej časť“ znamená vykonávajúceho dopravcu, alebo ak dopravca skutočne vykonáva prepravu;
2.
„zmluva o preprave“ znamená zmluvu o preprave po mori cestujúceho, prípadne cestujúceho a jeho batožiny, uzatvorenú dopravcom alebo v jeho mene;
3.
„loď“ znamená len námorné plavidlo, s výnimkou vznášadiel;
4.
„cestujúci“ znamená akúkoľvek osobu prepravovanú na lodi,
(a)
na základe zmluvy o preprave, alebo
(b)
osobu, ktorá so súhlasom dopravcu sprevádza vozidlo alebo živé zvieratá, na ktoré sa vzťahuje zmluva o preprave tovaru, na ktorý sa nevzťahuje tento dohovor;
5.
„batožina“ znamená akýkoľvek predmet alebo vozidlo prepravované dopravcom na základe zmluvy o preprave okrem:
(a)
predmetov a vozidiel prepravovaných na základe zmluvy o prenájme lodi, konosamentu alebo inej zmluvy primárne zameranej na prepravu tovaru; a
(b)
živých zvierat;
6.
„príručná batožina“ znamená batožinu, ktorú cestujúci má vo svojej kajute, alebo ktorá sa inak nachádza v jeho vlastníctve, úschove alebo pod jeho dohľadom. S výnimkou uplatnenia odseku 8 tohto článku a článku 8 príručná batožina zahŕňa aj batožinu, ktorú cestujúci má vo svojom alebo na svojom vozidle;
7.
„strata alebo poškodenie batožiny“ zahŕňa finančnú stratu v dôsledku nedodania batožiny cestujúcemu v primeranej lehote po príchode lode, na ktorej batožina bola alebo mala byť prepravená, ale nezahŕňa oneskorenia spôsobené pracovnými spormi;
8.
„preprava“ zahŕňa nasledujúce obdobia:
(a)
vzhľadom k cestujúcemu a jeho príručnej batožine: obdobie, počas ktorého je cestujúci a/alebo jeho príručná batožina na palube lode, alebo v priebehu jeho nalodenia alebo vylodenia, a obdobie, počas ktorého je cestujúci a jeho príručná batožina prepravovaná po vode z pevniny na loď a naopak, pokiaľ sú náklady na túto prepravu zahrnuté do cestovného alebo pokiaľ bolo plavidlo použité na tento účel pomocnej prepravy poskytnuté cestujúcemu dopravcom. Vzhľadom k cestujúcemu však preprava nezahŕňa obdobie, počas ktorého sa cestujúci nachádza v prístavnom termináli alebo v prístavnej stanici, na móle alebo v ľubovoľnom inom prístavnom zariadení;
(b)
vzhľadom k príručnej batožine: aj obdobie, počas ktorého sa cestujúci nachádza v prístavnom termináli, v prístavnej stanici, na móle alebo v ľubovoľnom prístavnom zariadení, ak táto batožina bola prevzatá dopravcom alebo jeho pracovníkom alebo zástupcom a nebola vrátená cestujúcemu;
(c)
vzhľadom k batožine inej ako príručná batožina: obdobie od okamihu jej prevzatia dopravcom alebo jeho pracovníkom alebo zástupcom na pobreží alebo na palube do okamihu jej spätného odovzdania dopravcom alebo jeho pracovníkom alebo zástupcom;
9.
„medzinárodná preprava“ znamená akúkoľvek prepravu, pri ktorej podľa zmluvy o preprave miesto odjazdu a miesto určenia sa nachádzajú v dvoch rôznych štátoch, alebo v tom istom štáte, pokiaľ podľa zmluvy o preprave alebo plánovanej cestovnej trasy má dôjsť k medzipristátiu v prístave ležiacom v inom štáte;
10.
„organizácia“ znamená Medzinárodnú námornú organizáciu;
11.
„generálny tajomník“ znamená generálneho tajomníka organizácie.
ČLÁNOK 1 bis
Príloha
Príloha tohto dohovoru bude tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť.
ČLÁNOK 2
Uplatňovanie
1.
Tento dohovor sa bude vzťahovať na akúkoľvek medzinárodnú prepravu, ak:
(a)
loď pláva pod vlajkou štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, alebo je v ňom zaregistrovaná, alebo
(b)
zmluva o doprave bola uzatvorená v štáte, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, alebo
(c)
miesto odjazdu alebo miesto určenia podľa zmluvy o preprave sa nachádza v štáte, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru.
2.
Napriek odseku 1 tohto článku tento dohovor sa nepoužije, ak preprava podlieha, podľa iných medzinárodných dohovorov o preprave cestujúcich alebo batožiny, inými spôsobmi prepravy, režimu občianskej zodpovednosti v zmysle ustanovení príslušného dohovoru, pokiaľ sa príslušné ustanovenia povinne použijú na prepravu po mori.
ČLÁNOK 3
Zodpovednosť dopravcu
1.
Za stratu, ktorá nastala v dôsledku smrti alebo ujmy na zdraví cestujúceho spôsobenej námornou nehodou, musí byť dopravca zodpovedný v takom rozsahu, aby škoda vzhľadom k príslušnému cestujúcemu v každom jednotlivom prípade nepresiahla 250 000 účtovných jednotiek, pokiaľ dopravca nedokáže, že príslušná nehoda:
a)
nastala v dôsledku vojnového aktu, nepriateľského aktu, občianskej vojny, povstania alebo prírodného javu výnimočnej, nevyhnutnej a neodvrátiteľnej povahy; alebo
b)
bola v plnom rozsahu spôsobená konaním tretej strany alebo jej opomenutím konať s úmyslom spôsobiť nehodu.
Dopravca zodpovedá za škodu aj v rozsahu, ktorý presahuje uvedený limit, pokiaľ nepreukáže, že udalosť, ktorá škodu spôsobila, nenastala v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti dopravcu.
2.
Dopravca zodpovedá za škodu v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho, ktorá nebola spôsobená mimoriadnou udalosťou lode, ak bola udalosť, ktorá zapríčinila škodu, spôsobená zavinením alebo nedbanlivosťou dopravcu. Dôkazné bremeno týkajúce sa zavinenia alebo nedbanlivosti znáša osoba, ktorá si uplatňuje nárok.
3.
Dopravca zodpovedá za škodu spôsobenú v prípade straty alebo poškodenia príručnej batožiny, ak udalosť, ktorá škodu spôsobila, nastala zavinením alebo nedbanlivosťou dopravcu. V prípade škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou lode sa predpokladá zavinenie alebo nedbanlivosť dopravcu.
4.
Dopravca zodpovedá za škodu spôsobenú v prípade straty alebo poškodenia inej ako príručnej batožiny, pokiaľ nepreukáže, že udalosť, ktorá spôsobila škodu, nenastala v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti dopravcu.
5.
Pre účely tohto článku:
(a)
„námorná nehoda“ znamená stroskotanie, potopenie alebo zrážku lode, jej uviaznutie na plytčine, výbuch alebo požiar na lodi alebo poruchu lode;
(b)
„zavinenie alebo nedbanlivosť dopravcu“ znamená zavinenie alebo nedbanlivosť zamestnancov dopravcu, konajúcich v rozsahu svojich pracovných povinností;
(c)
„porucha lode“ znamená akékoľvek zlyhanie, nefunkčnosť alebo neplnenie platných bezpečnostných predpisov vzhľadom k ľubovoľnej časti lode alebo jej vybavenia, pokiaľ je použitá pre únik, evakuáciu, nalodenie alebo vylodenie cestujúcich, alebo pokiaľ je použitá pre pohon, riadenie, bezpečnú plavbu, uväzovanie, kotvenie, príjazd alebo odjazd z prístaviska alebo kotvišťa, alebo pre kontrolu škôd po zaplavení; alebo pri spúšťaní záchranných prostriedkov; a
(d)
„strata“ nebude zahŕňať peňažné alebo exemplárne škody.
6.
Zodpovednosť dopravcu podľa tohto článku sa vzťahuje len na škody v dôsledku nehôd, ktoré nastali v priebehu prepravy. Dôkazné bremeno, že udalosť, ktorá spôsobila škodu, nastala v priebehu prepravy a dôkazné bremeno týkajúce sa rozsahu škody znáša osoba, ktorá si uplatňuje nárok.
7.
Žiadnym ustanovením tohto protokolu nie je dotknuté právo dopravcu vymáhať náhradu od tretej strany alebo práva na obhajobu založenú na spoluzavinení z nedbanlivosti podľa článku 6 tohto dohovoru. Žiadnym ustanovením tohto protokolu nie je dotknuté právo na obmedzenie zodpovednosti podľa článkov 7 alebo 8 tohto dohovoru.
8.
Prezumpcia zavinenia alebo nedbanlivosti strany alebo skutočnosť, že strana nesie dôkazné bremeno, nebráni tomu, aby sa zvážili dôkazy v prospech tejto strany.
ČLÁNOK 4
Vykonávajúci dopravca
1.
Ak bol výkonom prepravy alebo jej časti poverený vykonávajúci dopravca podľa ustanovení tohto dohovoru, za celú prepravu zostáva napriek tomu zodpovedný dopravca. Okrem toho sa na vykonávajúceho dopravcu vzťahujú ustanovenia tohto dohovoru na ním vykonanú časť prepravy.
2.
Vzhľadom na prepravu vykonanú vykonávajúcim dopravcom musí byť dopravca zodpovedný za konanie a opomenutia vykonávajúceho dopravcu a jeho pracovníkov a zástupcov konajúcich v rámci svojich povinností.
3.
Akékoľvek zvláštne dohody, podľa ktorých dopravca preberá záväzky neuložené týmto dohovorom, alebo akékoľvek vzdanie sa práv udelených týmto dohovorom sa dotknú vykonávajúceho dopravcu len v prípade, že vykonávajúci dopravca ich výslovne a písomne odsúhlasí.
4.
V prípadoch a v rozsahu, v akom sú zodpovední ako dopravca, tak aj vykonávajúci dopravca, je ich zodpovednosť spoločná a nerozdielna.
5.
Nič v tomto článku sa nedotýka práva na postih medzi dopravcom a vykonávajúcim dopravcom.
ČLÁNOK 4bis
Povinné poistenia
1.
Ak sú cestujúci prepravovaní na palube lode registrovanej v zmluvnom štáte, ktorá má licenciu na prepravu viac ako dvanástich cestujúcich, a ak sa uplatňuje tento dohovor, každý dopravca je poistený alebo iným spôsobom finančne zabezpečený, napríklad formou záruky banky alebo podobnej finančnej inštitúcie, na pokrytie zodpovednosti podľa tohto dohovoru pre prípad smrti a zranenia cestujúcich. Limit povinného poistenia alebo iného finančného zabezpečenia nesmie byť nižší ako 250 000 účtovných jednotiek za cestujúceho v každom jednotlivom prípade.
2.
Osvedčenie, ktorým sa potvrdzuje, že poistenie alebo iné finančné zabezpečenie je platné v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, sa vydáva pre každú loď po tom, ako príslušný orgán zmluvného štátu rozhodne, že požiadavky podľa odseku 1 boli splnené. Pokiaľ ide o loď zaregistrovanú v zmluvnom štáte, takéto osvedčenie vydáva alebo potvrdzuje príslušný orgán štátu, v ktorom je loď registrovaná; pokiaľ ide o loď, ktorá nie je zaregistrovaná v zmluvnom štáte, môže ho vydať alebo potvrdiť príslušný orgán ktoréhokoľvek zmluvného štátu. Toto osvedčenie je vo formáte podľa vzoru uvedeného v prílohe k tomuto dohovoru a obsahuje tieto údaje:
(a)
meno lode, rozlišujúce číslo alebo písmená a registračný prístav;
(b)
meno a hlavné sídlo dopravcu, ktorý skutočne vykonáva celú prepravu alebo jej časť;
(c)
IMO identifikačné číslo lode;
(d)
typ a trvanie zabezpečenia;
(e)
názov a hlavné miesto podnikania poisťovateľa alebo inej osoby, ktorá poskytla finančné zabezpečenie, a v prípade potreby miesto podnikania, kde bolo uzatvorené poistenie alebo dohodnuté iné finančné zabezpečenie; a
(f)
trvanie platnosti osvedčenia, ktorá nesmie byť dlhšia ako trvanie platnosti poistenia alebo iného finančného zabezpečenia.
3.
(a)
Zmluvný štát môže splnomocniť na vydávanie osvedčení ním uznanú inštitúciu alebo organizáciu. Táto inštitúcia alebo organizácia informuje tento štát o vydaní každého osvedčenia. Zmluvný štát vo všetkých prípadoch ručí v plnom rozsahu za úplnosť a správnosť takto vydaného osvedčenia a zaväzuje sa, že prijme opatrenia potrebné na splnenie tejto povinnosti.
(b)
Zmluvný štát, oznámi generálnemu tajomníkovi:
(i)
špecifické zodpovednosti a podmienky oprávnenia delegované inštitúcii alebo ním uznanej organizácii;
(ii)
odňatie takého oprávnenia; a
(iii)
dátum nadobudnutia účinnosti oprávnenia alebo jeho odňatia.
Delegované oprávnenie nadobudne účinnosť najskôr tri mesiace od dátumu jeho oznámenia generálnemu tajomníkovi.
(c)
Inštitúcia alebo organizácia oprávnená na vydávanie osvedčení v súlade s týmto odsekom musí byť oprávnená minimálne na odňatie týchto osvedčení v prípade, keď podmienky, za ktorých boli osvedčenia vydané, nie sú splnené. Vo všetkých prípadoch musí oprávnená inštitúcia alebo organizácia oznámiť odňatie osvedčenia štátu, ktorého menom boli osvedčenia vydané.
4.
Osvedčenie sa vystavuje v úradnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho štátu. Ak použitým jazykom nie je angličtina, francúzština alebo španielčina, text musí obsahovať preklad do jedného z týchto jazykov, a ak sa tak štát rozhodne, jeho úradný jazyk nie je potrebný.
5.
Osvedčenie musí byť na lodi a kópia musí byť uložená u orgánov, ktoré vedú záznam o registrácii lode alebo, ak loď nie je zaregistrovaná v zmluvnom štáte, u orgánu štátu, ktorý osvedčenie vydal alebo osvedčil.
6.
Poistenie alebo iné finančné zabezpečenie nespĺňa požiadavky podľa tohto článku v prípade, že môže zaniknúť z iných dôvodov, ako je uplynutie doby platnosti poistenia alebo zabezpečenia uvedenej v osvedčení, pred uplynutím troch mesiacov od dátumu, keď bolo orgánom uvedeným v odseku 5 doručené oznámenie o jeho skončení, ak nebolo týmto orgánom osvedčenie odovzdané alebo ak nebolo v uvedenom období vydané nové osvedčenie. Predchádzajúce ustanovenia sa obdobne vzťahujú na akúkoľvek zmenu, ktorá má za následok, že poistenie alebo iné finančné zabezpečenie prestane spĺňať požiadavky podľa tohto článku.
7.
Štát, v ktorom je loď zaregistrovaná, určí v súlade s ustanoveniami tohto článku podmienky vydávania a platnosti osvedčenia.
8.
Nič v tomto dohovore nie je možné vykladať tak, aby to bránilo zmluvnému štátu spoliehať sa na informácie získané od iných štátov, organizácie alebo od iných medzinárodných organizácií, ktoré sa týkajú finančnej situácie poskytovateľov poistenia alebo iného finančného zabezpečenia na účely tohto dohovoru. V takých prípadoch nie je zmluvný štát, ktorý sa spolieha na také informácie, zbavený zodpovednosti, ktorá sa naň vzťahuje ako na štát, ktorý vydal osvedčenie.
9.
Ostatné zmluvné štáty uznávajú na účely tohto dohovoru osvedčenia vydané alebo osvedčené na základe splnomocnenia zmluvného štátu a priznávajú im rovnaký účinok ako nimi vydaným alebo osvedčeným osvedčeniam, a to aj v prípade, ak boli vydané alebo osvedčené v súvislosti s loďou nezaregistrovanou v zmluvnom štáte. Zmluvný štát môže kedykoľvek požiadať o konzultáciu štát, ktorý vydal alebo osvedčil osvedčenie, ak sa domnieva, že poisťovateľ alebo ručiteľ uvedený v poistnom osvedčení nie je finančne spôsobilý splniť záväzky, ktoré ukladá tento dohovor.
10.
Akýkoľvek nárok na odškodné pokryté poistením alebo iným finančným zabezpečením v súlade s týmto článkom je možné priamo uplatniť u poisťovateľa alebo inej osoby, ktorá poskytla finančné zabezpečenie. V takom prípade sa ako limit zodpovednosti poisťovateľa alebo inej osoby, ktorá poskytla finančné zabezpečenie, uplatňuje suma stanovená v odseku 1, a to aj vtedy, ak dopravca alebo vykonávajúci dopravca nemá nárok na obmedzenie zodpovednosti. Odporca si ďalej môže uplatniť námietky (iné ako úpadok alebo likvidácia), ktoré by v súlade s týmto dohovorom mohol uplatniť dopravca uvedený v odseku 1. Okrem toho môže odporca uplatniť námietku, že škoda bola spôsobená v dôsledku úmyselného zneužitia zo strany poisteného, nemôže však uplatniť inú námietku, ktorú by mohol uplatniť odporca v konaní, ktoré by bolo začaté na podnet poisteného proti odporcovi. Odporca má v každom prípade právo vyžadovať, aby dopravca a vykonávajúci dopravca boli účastníkmi konania.
11.
Každá suma ustanovená v rámci poistenia alebo iného finančného zabezpečenia uzavretého v súlade s odsekom 1 je určená výhradne na uspokojenie nárokov podľa tohto dohovoru a každá výplata takej sumy predstavuje plnenie záväzku vyplývajúceho z tohto dohovoru do výšky vyplatenej sumy.
12.
Zmluvný štát nepovolí prevádzku lode plaviacej sa pod jeho vlajkou, na ktorú sa vzťahuje tento článok, kým nie je vydané osvedčenie podľa odseku 2 alebo 15.
13.
Ak v tomto článku nie je ustanovené inak, každý zmluvný štát musí vo svojom vnútroštátnom práve zabezpečiť, aby poistenie alebo iné finančné zabezpečenie v rozsahu stanovenom v odseku 1 platilo pre každú loď, ktorá má licenciu na prepravu viac ako dvanástich cestujúcich, bez ohľadu na to, kde je registrovaná, a ktorá vstupuje do prístavu alebo odchádza z prístavu na jeho území.
14.
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 5 môže zmluvný štát oznámiť generálnemu tajomníkovi, že na účely odseku 13 sa od lodí nevyžaduje, aby mali na palube alebo aby predkladali osvedčenie vyžadované podľa odseku 2, keď vstupujú do prístavu alebo opúšťajú prístav na jeho území pod podmienkou, že zmluvný štát, ktorý vydal osvedčenie, informoval generálneho tajomníka, že vedie záznamy v elektronickej forme, ktoré sú dostupné všetkým zmluvným štátom, a ktorými sa potvrdzuje existencia osvedčenia a zmluvným štátom umožňuje plniť povinnosti podľa odseku 13.
15.
Ak loď, ktorá je vo vlastníctve zmluvného štátu, nemá uzavreté poistenie alebo iné finančné zabezpečenie, ustanovenia tohto článku, ktoré sa toho týkajú, sa na takú loď nevzťahujú, loď však musí mať na palube osvedčenie vydané príslušnými orgánmi štátu registrácie, v ktorom je uvedené, že loď je vo vlastníctve tohto štátu a že zodpovednosť je pokrytá do výšky predpísanej v súlade s odsekom 1. Takéto osvedčenie v čo najväčšej miere zodpovedá vzoru predpísanému v odseku 2.
ČLÁNOK 5
Cennosti
Dopravca nie je zodpovedný za stratu alebo poškodenie peňazí, prevoditeľných cenných papierov, zlata, striebra, klenotov, dekorácií, umeleckých predmetov alebo iných cenností s výnimkou prípadov, keď boli cennosti uložené u dopravcu za dohodnutým účelom ich úschovy; v takom prípade je dopravca zodpovedný až do výšky obmedzenia stanovenej v článku 8 odsek 3, ak nie je dohodnuté vyššie obmedzenie v zmysle článku 10 odsek 1.
ČLÁNOK 6
Spoluzavinenie
Ak dopravca dokáže, že smrť alebo ujma na zdraví cestujúceho alebo strata či poškodenie jeho batožiny bolo spôsobené spoluzavinením alebo spoluzavinenou nedbanlivosťou cestujúceho alebo bolo jeho dôsledkom, súd poverený daným prípadom môže úplne alebo čiastočne zbaviť dopravcu zodpovednosti v súlade s ustanoveniami práva príslušného súdu.
ČLÁNOK 7
Obmedzenie zodpovednosti za smrť a zranenie
1.
Zodpovednosť dopravcu za smrť alebo zranenie cestujúceho podľa článku 3 v žiadnom prípade nepresiahne 400 000 účtovných jednotiek na jedného cestujúceho v každom jednotlivom prípade. Ak sa v súlade s právom súdu, ktorý vo veci koná, poskytuje náhrada škody vo forme pravidelných platieb, nesmie kapitálová hodnota takýchto platieb presiahnuť uvedený limit.
2.
Zmluvný štát môže osobitnými ustanoveniami vnútroštátneho práva upraviť obmedzenie zodpovednosti stanovené v odseku 1 pod podmienkou, že prípadné vnútroštátne obmedzenie zodpovednosti nie je nižšie ako obmedzenie stanovené v odseku 1. Zmluvný štát, ktorý využije možnosť ustanovenú v tomto odseku, informuje generálneho tajomníka o prijatom obmedzení zodpovednosti alebo o skutočnosti, že žiadne obmedzenie nie je stanovené.
ČLÁNOK 8
Obmedzenie zodpovednosti za stratu alebo poškodenie batožiny a vozidiel
1.
Zodpovednosť dopravcu za stratu alebo poškodenie príručnej batožiny nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 2 250 účtovných jednotiek na cestujúceho a na prepravu.
2.
Zodpovednosť dopravcu za stratu alebo poškodenie vozidiel vrátane všetkej batožiny prepravovanej vo vozidle nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 12 700 účtovných jednotiek na vozidlo a na prepravu.
3.
Zodpovednosť dopravcu za stratu alebo poškodenie inej batožiny ako je batožina uvedená v odsekoch 1 a 2 nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 3 375 účtovných jednotiek na cestujúceho a na prepravu.
4.
Dopravca a cestujúci sa môžu dohodnúť, že zodpovednosť dopravcu podlieha spoluúčasti cestujúceho nepresahujúcej 330 účtovných jednotiek v prípade poškodenia vozidla a 149 účtovných jednotiek za cestujúceho v prípade straty alebo poškodenia inej batožiny, taká suma sa odpočíta zo škody spôsobenej stratou alebo poškodením.
ČLÁNOK 9
Účtovná jednotka a prepočet
1.
Účtovnou jednotkou uvádzanou v tomto dohovore sú zvláštne práva čerpania vymedzené Medzinárodným menovým fondom. Sumy uvedené v článku 3 ods. 1, článku 4bis ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8 sa prepočítavajú na národnú menu štátu súdu, ktorý koná vo veci, na základe hodnoty tejto meny vo vzťahu k zvláštnym právam čerpania v deň vydania rozhodnutia súdu alebo v deň, na ktorom sa strany dohodnú. Hodnota národnej meny zmluvného štátu, ktorý je členom Medzinárodného menového fondu, vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, sa vypočíta podľa metódy oceňovania uplatňovanej Medzinárodným menovým fondom na jeho operácie a transakcie, ktorá platí v príslušný deň. Hodnota národnej meny zmluvného štátu, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu, vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, sa vypočíta spôsobom, ktorý stanoví tento zmluvný štát.
2.
Napriek tomu štát, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu a ktorého právo neumožňuje uplatňovanie ustanovení odseku 1, môže v čase ratifikácie, prijatia alebo schválenia tohto dohovoru alebo pristúpenia k nemu alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že účtovná jednotka uvedená v odseku 1 sa rovná 15 zlatým frankom. Zlatý frank uvedený v tomto odseku zodpovedá šesťdesiatpäť a pol miligramu zlata s rýdzosťou deväťsto tisícin. Prepočet zlatého franku na národnú menu sa uskutočňuje podľa práva dotknutého štátu.
3.
Výpočet uvedený v poslednej vete odseku 1 a prepočet uvedený v odseku 2 sa uskutočňuje takým spôsobom, aby bola v národnej mene zmluvných štátov v čo najväčšej možnej miere vyjadrená rovnaká reálna hodnota súm uvedených v článku 3 ods. 1, článku 4bis ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8, k akej by sa dospelo na základe uplatňovania prvých troch viet odseku 1. Štáty oznámia generálnemu tajomníkovi spôsob výpočtu podľa odseku 1, prípadne výsledok prepočtu v odseku 2, pri uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení tohto dohovoru alebo pristúpení k nemu a vždy, keď dôjde k zmene uvedeného výpočtu alebo prepočtu.
ČLÁNOK 10
Doplňujúce ustanovenia o obmedzení zodpovednosti
1.
Dopravca a cestujúci sa môžu výslovne a písomne dohodnúť na vyššom obmedzení zodpovednosti, než je stanovené v článku 7 a článku 8.
2.
Úroky a právne náklady nesmú byť zahrnuté do obmedzenia zodpovednosti stanoveného v článku 7 a článku 8.
ČLÁNOK 11
Obhajoba a obmedzenie pre pracovníkov dopravcu
Ak je proti pracovníkom alebo zástupcovi dopravcu alebo vykonávajúceho dopravcu vznesená žaloba vo veci škody, na ktorú sa vzťahuje tento dohovor, tento pracovník alebo zástupca bude môcť využiť pre seba obhajobu a obmedzenie zodpovednosti, ktoré je oprávnený dopravca alebo vykonávajúci dopravca využiť podľa tohto dohovoru, ak tento pracovník alebo zástupca preukáže, že konal v rozsahu svojich povinností.
ČLÁNOK 12
Kumulácia nárokov
1.
V prípadoch, v ktorých sa uplatnia obmedzenia zodpovednosti stanovené v článku 7 a článku 8, sa tieto obmedzenia vzťahujú na kumulované sumy vymáhateľné za účelom splnenia všetkých nárokov, ktoré vznikli v dôsledku smrti alebo ujmy na zdraví ktoréhokoľvek cestujúceho alebo straty či poškodenia jeho batožiny.
2.
Vo vzťahu k preprave vykonanej vykonávajúcim dopravcom nesmie kumulovaná suma vymáhateľná od dopravcu alebo vykonávajúceho dopravcu a od ich pracovníkov a zástupcov konajúcich v rámci svojich pracovných povinností presiahnuť najvyššiu čiastku, ktorá by mohla byť priznaná v konaní proti dopravcovi alebo vykonávajúcemu dopravcovi podľa tohto dohovoru, avšak žiadna z týchto osôb nesmie byť zodpovedná za čiastky presahujúce obmedzenia, ktoré sú pre ne použiteľné.
3.
V každom prípade, keď je pracovník alebo zástupca dopravcu alebo vykonávajúceho dopravcu oprávnený podľa článku 11 tohto dohovoru využiť pre seba obmedzenia zodpovednosti stanovené v článku 7 a článku 8, nesmie kumulovaná čiastka vymáhateľná od dopravcu alebo vykonávajúceho dopravcu a od príslušných pracovníkov alebo zástupcov presiahnuť uvedené obmedzenia.
ČLÁNOK 13
Strata práva na obmedzenie zodpovednosti
1.
Dopravca nie je oprávnený využiť obmedzenia zodpovednosti stanovené v článku 7, článku 8 a článku 10 ods. 1, ak sa ukáže, že škodu zavinil svojím konaním alebo svojou nedbanlivosťou s úmyslom spôsobiť škodu, alebo nedbanlivosťou s vedomím, že takáto škoda pravdepodobne vznikne.
2.
Pracovníci alebo zástupcovia dopravcu alebo vykonávajúceho dopravcu nie sú oprávnení využívať tieto obmedzenia, ak sa ukáže, že škodu zavinili svojím konaním alebo nedbanlivosťou s úmyslom spôsobiť škodu, alebo nedbanlivosťou s vedomím, že takáto škoda pravdepodobne vznikne.
ČLÁNOK 14
Základ pre nároky
Proti dopravcovi alebo vykonávajúcemu dopravcovi nesmie byť vznesená žiadna žaloba o odškodnenie za smrť alebo ujmu na zdraví cestujúceho alebo za stratu alebo poškodenie batožiny inak než v súlade s týmto dohovorom.
ČLÁNOK 15
Oznámenie straty alebo poškodenia batožiny
1.
Cestujúci musí písomne oznámiť dopravcovi alebo jeho zástupcovi stratu alebo poškodenie batožiny:
(a)
v prípade zjavného poškodenia batožiny:
(i)
v prípade príručnej batožiny, v čase vylodenia cestujúceho alebo pred ním;
(ii)
v prípade ostatnej batožiny, v čase jej vrátenia cestujúcemu alebo pred ním;
(b)
v prípade poškodenia batožiny, ktoré nie je zjavné, alebo v prípade straty batožiny do pätnástich dní odo dňa vylodenia cestujúceho alebo dňa vrátenia batožiny alebo dňa, keď batožina mala byť vrátená.
2.
Ak cestujúci nesplní ustanovenie tohto článku, predpokladá sa, že dostal batožinu späť nepoškodenú, ak nie je dokázaný opak.
3.
Písomné oznámenie nie je potrebné, ak stav batožiny bol v čase jej odovzdania skontrolovaný v prítomnosti cestujúceho.
ČLÁNOK 16
Časové obmedzenie pre podávanie žalôb
1.
Podanie akejkoľvek žaloby o odškodnenie za smrť alebo ujmu na zdraví cestujúceho alebo za stratu alebo poškodenie batožiny musí byť časovo obmedzené po uplynutí obdobia dvoch rokov.
2.
Toto obmedzenie obdobia sa vypočíta nasledovne:
(a)
v prípade ujmy na zdraví odo dňa vylodenia cestujúceho;
(b)
v prípade smrti cestujúceho, ktorá nastala počas prepravy, odo dňa vylodenia cestujúceho, a v prípade ujmy na zdraví, ktorá nastala počas prepravy, a ktorá viedla k smrti cestujúceho po jeho vylodení, odo dňa úmrtia za predpokladu, že toto obdobie neprekročí tri roky odo dňa vylodenia;
(c)
v prípade straty alebo poškodenia batožiny odo dňa vylodenia alebo odo dňa, keď malo dôjsť k vylodeniu, rozhoduje neskorší dátum.
3.
Dôvody pre neplynutie a prerušenie premlčacích lehôt sa riadia právom súdu, ktorý vo veci koná, v žiadnom prípade však nie je možné podať žalobu podľa dohovoru po uplynutí ktorejkoľvek z týchto lehôt:
(a)
päť rokov od dátumu vylodenia cestujúceho alebo od dátumu, keď sa vylodenie malo uskutočniť, podľa toho, ktorý dátum je neskorší, alebo, ak nasledujúca lehota uplynie skôr,
(b)
tri roky od dátumu, keď sa žalobca dozvedel, alebo sa možno odôvodnene domnievať, že sa musel dozvedieť o zranení, strate alebo škode spôsobenej nehodou.
4.
Napriek odsekom 1, 2 a 3 tohto článku môže byť toto obdobie obmedzenia predĺžené vyhlásením dopravcu alebo dohodou strán po vzniku predmetu žaloby. Takéto vyhlásenie alebo takáto dohoda musí mať písomnú formu.
ČLÁNOK 17
Príslušnosť súdu
1.
Žalobu podľa článku 3 a článku 4 tohto dohovoru môže žalobca podať k jednému zo súdov uvedených nižšie za predpokladu, že oprávnený súd sídli v zmluvnom štáte tohto dohovoru, a že príslušné miesto v týchto štátoch s viacerými možnými súdmi sa určí podľa vnútroštátneho práva:
(a)
súd v štáte trvalého pobytu žalovaného alebo hlavného miesta podnikania žalovaného, alebo
(b)
súd v štáte, v ktorom sa podľa zmluvy o preprave nachádza miesto vyplávania alebo miesto určenia; alebo
(c)
súd v štáte, v ktorom má bydlisko alebo trvalé sídlo žalobca pod podmienkou, že v tomto štáte má sídlo podniku aj žalovaný a že podlieha jurisdikcii v tomto štáte; alebo
(d)
súd v štáte, v ktorom bola uzatvorená zmluva o preprave, ak sa v tomto štáte nachádza miesto podnikania žalovaného a žalovaný podlieha súdnej právomoci tohto štátu.
2.
Žaloby podľa článku 4bis tohto dohovoru si žalobca môže na základe vlastnej voľby uplatniť na jednom zo súdov, na ktorom je možné uplatniť nárok proti dopravcovi alebo vykonávajúcemu dopravcovi podľa odseku 1.
3.
Po vzniku nehody, ktorou bola spôsobená škoda, sa zmluvné štáty môžu dohodnúť na súde alebo rozhodcovskom súde, na ktorom sa uplatní nárok na náhradu škody.
ČLÁNOK 17bis
Uznávanie a vynucovanie
1.
Akékoľvek rozhodnutie súdu so súdnou právomocou v zmysle článku 17, ktoré je vynútiteľné v štáte pôvodu, kde už nepodlieha bežným formám preskúmania, musí byť uznané v každom zmluvnom štáte tohto dohovoru s výnimkou prípadu, ak:
(a)
rozhodnutie bolo dosiahnuté podvodom; alebo
(b)
žalovaný nebol primerane informovaný a nebola mu poskytnutá možnosť predložiť svoj prípad.
2.
Rozhodnutie uznané podľa odseku 1 musí byť vynútiteľné v každom zmluvnom štáte dohovoru, len čo sú splnené formálne náležitosti požadované v príslušnom štáte. Formálne náležitosti nesmú umožniť znovuotvorenie vecnej stránky prípadu.
3.
Zmluvný štát tohto protokolu môže uplatniť iné predpisy pre uznávanie a vynucovanie rozhodnutí za predpokladu, že ich účinkom je zabezpečiť, aby rozhodnutia boli uznané a vynútené aspoň v rovnakom rozsahu, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2.
ČLÁNOK 18
Neplatnosť zmluvných ustanovení
Akékoľvek zmluvné ustanovenie prijaté predtým, ako nastala nehoda, ktorá spôsobila smrť alebo zranenie cestujúceho alebo stratu alebo poškodenie batožiny cestujúceho, ktorého cieľom je zbaviť akúkoľvek osobu zodpovednú podľa tohto dohovoru zodpovednosti voči cestujúcemu alebo stanoviť nižší limit zodpovednosti, ako je limit stanovený v tomto dohovore, okrem prípadu podľa článku 8 ods. 4, a akékoľvek také ustanovenie, ktorého cieľom je presunúť dôkazné bremeno, ktoré znáša dopravca alebo vykonávajúci dopravca, alebo ustanovenie s účinkom, ktorý obmedzuje možnosti ustanovené v článku 17 ods. 1 alebo 2, je neplatné; neplatnosť takéhoto ustanovenia však nemá za následok neplatnosť zmluvy o preprave, ktorá naďalej podlieha ustanoveniam tohto dohovoru.
ČLÁNOK 19
Iné dohovory o obmedzení zodpovednosti
Tento dohovor nemení práva a povinnosti dopravcu, vykonávajúceho dopravcu a ich pracovníkov a zástupcov stanovenú v medzinárodných dohovoroch týkajúcich sa obmedzenia zodpovednosti vlastníkov námorných lodí.
ČLÁNOK 20
Škoda spôsobená jadrovou haváriou
Podľa tohto dohovoru nevzniká žiadna zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou haváriou:
(a)
ak za takú škodu zodpovedá prevádzkovateľ jadrového zariadenia buď podľa Parížskeho dohovoru o zodpovednosti tretích strán v oblasti jadrovej energie z 29. júla 1960 v znení Dodatkového protokolu z 28. januára 1964, alebo podľa Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo podľa akýchkoľvek jeho zmien alebo doplnení alebo protokolu k nemu, ktoré nadobudli platnosť alebo
(b)
ak za takú škodu zodpovedá prevádzkovateľ jadrového zariadenia na základe vnútroštátneho právneho predpisu upravujúceho zodpovednosť za takú škodu za predpokladu, že taký právny predpis je v každom ohľade rovnako priaznivý pre osoby, ktoré môžu utrpieť škodu, ako Parížsky alebo Viedenský dohovor alebo akékoľvek jeho zmeny alebo doplnenia alebo protokol k nemu, ktoré nadobudli platnosť.
ČLÁNOK 21
Komerčná preprava verejnými orgánmi
Tento dohovor sa vzťahuje na komerčnú prepravu vykonávanú štátnymi alebo verejnými orgánmi v rámci zmluvy o preprave v zmysle článku 1.
ČLÁNOK 22
Vyhlásenie o neuplatňovaní
1.
Ktorákoľvek zmluvná strana môže v čase podpisu, ratifikácie, prijatia, schválenia tohto dohovoru alebo pristúpenia k nemu písomne vyhlásiť, že nepoužije tento dohovor, ak sú cestujúci a dopravca subjektmi alebo štátnymi príslušníkmi príslušnej strany.
2.
Akékoľvek vyhlásenie urobené podľa odseku 1 tohto článku môže byť kedykoľvek odvolané písomným oznámením generálnemu tajomníkovi.
ČLÁNOK 22bis
Záverečné ustanovenia dohovoru
Záverečnými ustanoveniami tohto dohovoru sú články 17 až 25 protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974. Odkazy na zmluvné štáty, ktoré sú uvedené v tomto dohovore, sa považujú za odkazy na zmluvné štáty uvedeného protokolu.
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
[Články 17 až 25 protokolu z roku 2002
k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich
a ich batožiny po mori z roku 1974.]
ČLÁNOK 17
Podpis, ratifikácia, prijatie, schválenie a pristúpenie
1.
Tento protokol je otvorený na podpis v sídle vedenia organizácie od 1. mája 2003 do 30. apríla 2004 a potom zostane otvorený na pristúpenie.
2.
Štáty môžu vyjadriť svoj súhlas s tým, že budú viazané týmto protokolom:
a)
podpisom bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia; alebo
b)
podpisom s výhradou ratifikácie, prijatia alebo schválenia, po ktorom nasleduje ratifikácia, prijatie alebo schválenie; alebo
c)
pristúpením.
3.
Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie sa uskutoční uložením príslušnej listiny u generálneho tajomníka.
4.
Každá listina o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení uložená po nadobudnutí platnosti zmien a doplnení k tomuto protokolu pre všetky existujúce zmluvné štáty alebo po uskutočnení všetkých opatrení potrebných na nadobudnutie platnosti zmien a doplnení pre tieto zmluvné štáty sa považuje za listinu, ktorá sa vzťahuje na tento protokol v znení jeho zmien a doplnení.
5.
Štát môže vyjadriť svoj súhlas s tým, že bude viazaný týmto protokolom, len vtedy, ak ako zmluvná strana vypovie:
(a)
Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori, uzatvorený v Aténach 13 decembra 1974;
(b)
Protokol k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori, uzatvorený v Londýne 19. novembra 1976; a
(c)
Protokol k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori, uzatvorený v Londýne 29. marca 1990, s účinkom ku dňu nadobudnutia platnosti tohto protokolu pre daný štát v súlade s článkom 20.
ČLÁNOK 18
Štáty s viac ako jedným právnym systémom
1.
Ak má štát dva územné celky alebo viacero územných celkov, v ktorých sa na záležitosti, ktoré sú predmetom úpravy tohto protokolu, uplatňujú rôzne právne systémy, môže taký štát v čase podpisu, ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia vyhlásiť, že tento protokol sa vzťahuje na všetky jeho územné celky alebo iba na jeden alebo viaceré z nich, a toto vyhlásenie môže kedykoľvek zmeniť tým, že predloží iné vyhlásenie.
2.
Každé také vyhlásenie sa oznámi generálnemu tajomníkovi a výslovne sa v ňom uvedú územné celky, na ktoré sa vzťahuje tento protokol.
3.
Vo vzťahu k zmluvnému štátu, ktorý vydal takéto vyhlásenie:
(a)
odkazy na štát, v ktorom je loď zaregistrovaná, a v súvislosti s osvedčením o povinnom poistení, odkazy na štát, ktorý osvedčenie vydal alebo osvedčil, sa považujú v prvom prípade za odkazy na územný celok, v ktorom je loď registrovaná, a v druhom prípade za odkazy na územný celok, ktorý osvedčenie vydáva alebo osvedčuje;
(b)
odkazy na požiadavky podľa vnútroštátneho práva, na vnútroštátne obmedzenie zodpovednosti a na národnú menu sa považujú za odkazy na požiadavky podľa práva, na obmedzenie zodpovednosti a na menu príslušného územného celku; a
(c)
odkazy na súdy a na rozhodnutia, ktoré musia byť uznané v zmluvných štátoch, sa považujú za odkazy na súdy príslušného územného celku a na rozhodnutia, ktoré musia byť uznané v príslušnom územnom celku.
ČLÁNOK 19
Organizácie regionálnej hospodárskej integrácie
1.
Tento protokol môže podpísať, ratifikovať, prijať, schváliť alebo k nemu pristúpiť organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, ktorú tvoria suverénne štáty, ktoré na túto organizáciu preniesli v určitých záležitostiach upravených týmto protokolom právomoc. Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, ktorá je zmluvnou stranou tohto protokolu, má práva a povinnosti štátu, ktorý je zmluvnou stranou, v takom rozsahu, v akom má táto organizácia regionálnej hospodárskej spolupráce právomoc v záležitostiach upravených týmto protokolom.
2.
Ak organizácia regionálnej hospodárskej spolupráce vykonáva svoje hlasovacie právo v záležitostiach, ktoré patria do jej právomoci, jej počet hlasov sa rovná počtu jej členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto protokolu, a ktoré na ňu preniesli v príslušnej záležitosti právomoc. Organizácia regionálnej hospodárskej spolupráce nevykonáva svoje hlasovacie právo, ak hlasovacie právo vykonávajú jej členské štáty a naopak.
3.
V prípadoch, v ktorých je v tomto protokole relevantným faktorom počet zmluvných štátov, vrátane prípadov podľa článkov 20 a 23 tohto protokolu, nie však výlučne len v týchto prípadoch, sa organizácia regionálnej hospodárskej spolupráce nepočíta medzi zmluvné strany popri členských štátoch, ktoré sú zmluvnými štátmi.
4.
Organizácia regionálnej hospodárskej spolupráce vydá v čase podpísania, ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia vyhlásenie pre generálneho tajomníka, v ktorom spresní záležitosti upravené týmto protokolom, v súvislosti s ktorými na ňu jej členské štáty, ktoré sú signatármi alebo zmluvnými stranami tohto protokolu, preniesli právomoc, a uvedie aj akékoľvek iné relevantné obmedzenia rozsahu tejto právomoci. Organizácia regionálnej hospodárskej spolupráce bezodkladne informuje generálneho tajomníka o akýchkoľvek zmenách v rozdelení právomoci vymedzenej vo vyhlásení podľa tohto odseku, vrátane nových prípadov prenesenia právomoci. Generálny tajomník každé také vyhlásenie sprístupní podľa článku 24 tohto protokolu.
5.
V prípade zmluvných štátov, ktoré sú členskými štátmi organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ktorá je zmluvnou stranou tohto protokolu, sa predpokladá, že tieto štáty majú právomoc vo všetkých záležitostiach upravených týmto protokolom, v súvislosti s ktorými nebolo vydané osobitné vyhlásenie o prenesení právomoci na organizáciu podľa odseku 4.
ČLÁNOK 20
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento protokol nadobúda platnosť dvanásť mesiacov od dátumu, keď 10 štátov podpísalo tento protokol bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia, alebo uložilo listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení u generálneho tajomníka.
2.
Pre každý štát, ktorý ratifikuje, prijme, schváli tento protokol alebo k nemu pristúpi po tom, čo boli splnené podmienky pre nadobudnutie platnosti podľa odseku 1, nadobudne tento protokol platnosť tri mesiace od dátumu, keď taký štát uloží príslušnú listinu, nie však skôr ako nadobudne platnosť protokol v súlade s odsekom 1.
ČLÁNOK 21
Vypovedanie
1.
Tento protokol môže vypovedať ktorýkoľvek zmluvným štátom kedykoľvek po dátume tohto protokolu.
2.
Vypovedanie sa uskutoční uložením príslušnej listiny u generálneho tajomníka.
3.
Vypovedanie nadobudne platnosť dvanásť mesiacov od uloženia listiny o vypovedaní u generálneho tajomníka alebo uplynutím dlhšej lehoty uvedenej v listine o vypovedaní.
4.
Vypovedanie dohovoru ktorýmkoľvek zmluvným štátom tohto protokolu podľa článku 25 nesmie byť považované za vypovedanie dohovoru v znení tohto protokolu.
ČLÁNOK 22
Revízia a zmeny
1.
Organizácia môže zvolať konferenciu na účely zrevidovania alebo pozmenenia tohto protokolu.
2.
Organizácia zvolá konferenciu zmluvných štátov tohto protokolu na účely revízie alebo zmeny a doplnenia tohto protokolu na žiadosť najmenej jednej tretiny zmluvných štátov.
ČLÁNOK 23
Zmena limitov
1.
Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 22, osobitný postup v tomto článku sa uplatňuje výhradne na účely zmeny limitov stanovených v článku 3 ods. 1, článku 4bis ods. 1, článku 7 ods. 1 a v článku 8 dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom.
2.
Na žiadosť najmenej polovice zmluvných štátov tohto protokolu, v žiadnom prípade však nie menej ako šiestich zmluvných štátov tohto protokolu, zašle generálny tajomník všetkým členom organizácie a všetkým zmluvným štátom každý návrh na zmenu limitov vrátane spoluúčastí stanovených v článku 3 ods. 1, článku 4bis ods. 1, článku 7 ods. 1 a v článku 8 dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom.
3.
Každá zmena navrhnutá a rozoslaná tak, ako je uvedené vyššie, sa predkladajú právnemu výboru organizácie (ďalej len „právny výbor“) na posúdenie najneskôr šesť mesiacov od ich rozoslania.
4.
Všetky zmluvné štáty dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom bez ohľadu na to, či už sú členmi organizácie, sú oprávnené zúčastňovať sa na konaní právneho výboru na účely posúdenia a prijatia zmien.
5.
Zmeny sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou zmluvných štátov dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom, ktoré sú prítomné a hlasujú v právnom výbore rozšírenom tak, ako je stanovené v odseku 4, pod podmienkou, že v čase hlasovania je prítomná najmenej polovica zmluvných štátov dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom.
6.
Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu limitov právny výbor zohľadňuje skúsenosti vyplývajúce z udalostí, a najmä rozsah nimi spôsobených škôd, zmeny v peňažných hodnotách a vplyv navrhovaných zmien na náklady poistenia.
7.
a)
Zmeny limitov podľa tohto článku sa nemôžu posudzovať skôr ako po uplynutí piatich rokov od dátumu, ktorým bol protokol otvorený na podpis, ani skôr ako po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti predošlých zmien podľa tohto článku.
b)
Limit nie je možné zvýšiť tak, aby presahoval sumu, ktorá zodpovedá limitu stanovenému v dohovore v znení revidovanom týmto protokolom, zvýšenému o šesť percent ročne vypočítanému na zloženom základe od dátumu, kedy bol tento protokol otvorený na podpis.
c)
Limit nie je možné zvýšiť tak, aby presahoval sumu, ktorá zodpovedá trojnásobku limitu stanoveného v dohovore v znení revidovanom týmto protokolom.
8.
Organizácia oznamuje všetkým zmluvným štátom všetky zmeny prijaté v súlade s odsekom 5. Zmeny sa považujú za schválené po uplynutí osemnásťmesačnej lehoty od dátumu oznámenia, pokiaľ najmenej jedna štvrtina štátov, ktoré boli zmluvnými štátmi v čase schválenia zmien, v tejto lehote neoznámi generálnemu tajomníkovi, že zmeny neschvaľuje; v takom prípade sú zmeny zamietnuté a nemajú žiadny účinok.
9.
Zmeny, ktoré sa považujú za schválené v súlade s odsekom 8, nadobúdajú platnosť osemnásť mesiacov po ich schválení.
10.
Všetky zmluvné štáty sú zmenami viazané, pokiaľ nevypovedajú protokol v súlade s článkom 21 ods. 1 a 2 najmenej šesť mesiacov pred tým, ako zmeny nadobudnú platnosť. Také vypovedanie nadobudne účinnosť, keď zmeny nadobudnú platnosť.
11.
Ak bola prijatá zmena, ale ešte neuplynula osemnásťmesačná lehota na jej schválenie, štát, ktorý sa stal zmluvným štátom počas tejto lehoty, bude viazaný zmenou, ak nadobudne platnosť. Štát, ktorý sa stane zmluvným štátom po uplynutí tejto lehoty, je viazaný zmenou, ktorá bolo schválená v súlade s odsekom 8. V prípadoch uvedených v tomto odseku sa štát stáva viazaný zmenou, keď taká zmena nadobudne platnosť alebo keď pre tento štát nadobudne platnosť tento protokol, ak je tento dátum neskorší.
ČLÁNOK 24
Depozitár
1.
Tento protokol a všetky zmeny prijaté podľa článku 23 sa uložia u generálneho tajomníka.
2.
Generálny tajomník:
(a)
informuje všetky štáty, ktoré podpísali protokol alebo k nemu pristúpili, o:
(i)
každom novom podpise alebo uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení a o ich dátume;
(ii)
každom vyhlásení a oznámení podľa článku 9 ods. 2 a 3, článku 18 ods. 1 a článku 19 ods. 4 dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom;
(iii)
dátume nadobudnutia platnosti tohto protokolu;
(iv)
každom návrhu na zmenu limitov, ktorý bol podaný v súlade s článkom 23 ods. 2 tohto protokolu;
(v)
všetkých zmenách, ktoré boli prijaté v súlade s článkom 23 ods. 5 tohto protokolu;
(vi)
všetkých zmenách, ktoré sa považujú za schválené podľa článku 23 ods. 8 tohto protokolu, a o dátume nadobudnutia platnosti týchto zmien v súlade s odsekmi 9 a 10 uvedeného článku;
(vii)
uložení každej listiny o vypovedaní tohto protokolu spoločne s dátumom uloženia a dátumom, kedy nadobúda účinnosť;
(viii)
každom oznámení, ktoré sa vyžaduje podľa ktoréhokoľvek článku tohto protokolu;
(b)
odovzdať kópie tohto protokolu overené ako správne všetkým štátom, ktoré ho podpísali alebo ktoré k nemu pristúpili.
3.
Po nadobudnutí platnosti tohto protokolu, generálny tajomník zašle text protokolu sekretariátu Organizácie Spojených národov na zaregistrovanie a uverejnenie v súlade s článkom 102 Charty Organizácie Spojených národov.
ČLÁNOK 25
Jazyky
Tento protokol je vyhotovený v jedinom origináli v anglickom, arabskom, čínskom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť.
V Londýne prvého novembra 2002.
NA DÔKAZ TOHO podpísaní zástupcovia splnomocnení svojimi vládami podpísali tento protokol.
PRÍLOHAOSVEDČENIE O POISTENÍ ALEBO INOM FINANČNOM ZABEZPEČENÍ TÝKAJÚCOM SA ZODPOVEDNOSTI ZA SMRŤ alebo ZA UJMU NA ZDRAVÍ CESTUJÚCICH