167/2015 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 14.09.2015

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

167
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 8. júla 2015
o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 607/2004 Z. z. nariaďuje:
§ 1
Predmet úpravy
Toto nariadenie vlády ustanovuje environmentálne normy kvality1) pre prioritné látky2) a niektoré ďalšie znečisťujúce látky3) pre útvary povrchových vôd4) s cieľom dosiahnuť dobrý chemický stav povrchových vôd5) v súlade s programom opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov.6)
§ 2
Environmentálna norma kvality
(1)
Environmentálne normy kvality pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky pre útvary povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 1 časti A.
(2)
Environmentálne normy kvality podľa odseku 1 sa uplatňujú v súlade s environmentálnymi cieľmi pre útvary povrchových vôd7) a s požiadavkami na uplatňovanie environmentálnych noriem kvality, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 časti B.
(3)
Pre útvary povrchových vôd najmä v súvislosti s dosiahnutím dobrého chemického stavu útvarov povrchových vôd sa pre
a)
látky uvedené v prílohe č. 1 časti A pod číslami 2, 5, 15, 20, 22, 23 a 28 ustanovujú revidované environmentálne normy kvality uvedené v prílohe č. 1 časti A s účinnosťou od 22. decembra 2015,
b)
novo identifikované látky uvedené v prílohe č. 1 časti A pod číslami 34 až 45 ustanovujú environmentálne normy kvality uvedené v prílohe č. 1 časti A s účinnosťou od 22. decembra 2018.
(4)
Environmentálne normy kvality pre útvary povrchových vôd pre látky uvedené v prílohe č. 1 časti A pod číslami 2, 5, 15, 20, 22, 23 a 28 sa uplatňujú podľa prílohy č. 1 časti C do 21. decembra 2015.
(5)
Revidované environmentálne normy kvality pre látky podľa odseku 3 písm. a) sa uplatňujú na dosiahnutie dobrého chemického stavu útvarov povrchových vôd do 22. decembra 2021, ktorý sa zabezpečí prostredníctvom programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov6) uvedeného v plánoch manažmentu povodí8) vypracovaných v roku 2015.
(6)
Environmentálne normy kvality pre látky podľa odseku 3 písm. b) sa uplatňujú na dosiahnutie dobrého chemického stavu útvarov povrchových vôd a zabránenie zhoršovania chemického stavu útvarov povrchových vôd do 22. decembra 2027.
(7)
Právnická osoba poverená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky9) (ďalej len "ministerstvo") vypracuje na dosiahnutie dobrého chemického stavu útvarov povrchových vôd a zabránenie zhoršovania chemického stavu útvarov povrchových vôd doplnok k programu monitorovania a predbežný program opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov na látky uvedené v prílohe č. 1 časti A pod číslami 34 až 45 do 22. decembra 2018.
(8)
Program opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov6) vypracuje právnická osoba poverená ministerstvom do 22. decembra 2021; tento program sa začne vykonávať čo najskôr po tomto dátume, najneskôr do 22. decembra 2024.
(9)
Na látky uvedené v odseku 2 sa primerane uplatňujú osobitosti určovania environmentálnych cieľov.10)
(10)
Ak ide o látky uvedené v prílohe č. 1 časti A pod číslami 5, 15 až 17, 21, 28, 34, 35, 37, 43 a 44, uplatňujú sa environmentálne normy kvality ustanovené pre matricu živé organizmy uvedené v prílohe č. 1 časti A; ak ide o iné látky, uplatňujú sa environmentálne normy kvality ustanovené pre matricu voda uvedené v prílohe č. 1 časti A. Matrica je zložka vodného prostredia, a to voda, sediment alebo živý organizmus.
(11)
Pre jednu kategóriu povrchových vôd alebo viaceré kategórie povrchových vôd možno uplatňovať environmentálne normy kvality ustanovené pre inú matricu, ako je matrica uvedená v odseku 6, alebo pre iné taxóny živých organizmov, ako sú uvedené v prílohe č. 1 časti A, ak to prichádza do úvahy; taxón živého organizmu je osobitný vodný taxón v rámci taxonomickej kategórie podkmeň, trieda alebo v rámci rovnocennej kategórie.
(12)
Ak sa uplatnia environmentálne normy kvality ustanovené pre inú matricu alebo pre iné taxóny živých organizmov podľa odseku 11, možno uplatniť environmentálne normy kvality uvedené v prílohe č. 1 časti A, alebo, ak v prílohe č. 1 nie sú ustanovené environmentálne normy kvality pre matricu alebo taxón živého organizmu, určia sa environmentálne normy kvality, na ktorých základe sa zabezpečí prinajmenšom rovnaká úroveň ochrany ako na základe environmentálnych noriem kvality uvedených v prílohe č. 1 časti A. Ak sa takýto postup uplatní, analytická metóda použitá pre zvolenú matricu alebo taxón živé organizmy musí spĺňať minimálne pracovné kritériá;11) ak nie sú tieto kritériá splnené pre žiadnu matricu, právnická osoba poverená ministerstvom zabezpečí, aby sa monitorovanie látok vykonalo najlepšími dostupnými technikami, ktoré nepredstavujú neprimerane vysoké náklady, a aby bola výkonnosť metódy analýzy taká dobrá, ako výkonnosť metódy použitej pre matricu uvedenú v odseku 10 pre konkrétnu látku.
(13)
Ak sa na základe nameraných alebo odhadovaných environmentálnych koncentrácií alebo emisií pri uplatnení environmentálnych noriem kvality pre taxón živé organizmy alebo sediment zistí potenciálne riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia z akútnej expozície, vykoná právnická osoba poverená ministerstvom aj monitorovanie povrchových vôd a uplatnenie najvyššie prípustnej koncentrácie environmentálnej normy kvality uvedenej v prílohe č. 1 časti A, ak boli takéto environmentálne normy kvality ustanovené.
(14)
Ak je priemerná hodnota z meraní12) vykonaných najlepšou dostupnou technikou, ktorá nepredstavuje neprimerane vysoké náklady vo vzťahu k prínosu pre dosiahnutie dobrého chemického stavu útvarov povrchových vôd, nižšia ako limit kvantifikácie, a limit kvantifikácie tejto techniky je vyšší ako environmentálna norma kvality, výsledok pre meranú látku sa na posúdenie celkového chemického stavu útvaru povrchových vôd nepoužije.
(15)
Látky, pri ktorých sa uplatňujú environmentálne normy kvality ustanovené pre sediment a taxón živého organizmu alebo pre sediment alebo taxón živého organizmu, sa monitorujú v konkrétnej matrici aspoň raz za rok alebo inou frekvenciou monitorovania, ak je to opodstatnené na základe technických poznatkov a odborných skúseností.
(16)
Do aktualizovaných plánov manažmentu povodia13) sa zahŕňa
a)
tabuľka s limitmi kvantifikácie použitých analytických metód a informácie o výkonnosti týchto metód vzhľadom na minimálne pracovné kritériá,
b)
pre látky, pri ktorých sa uplatňujú environmentálne normy kvality podľa odseku 11,
1.
dôvod a podklad na uplatnenie environmentálnej normy kvality podľa odseku 11,
2.
dôkaz o tom, že ak sa ustanovia alternatívne environmentálne normy kvality, tieto poskytnú prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany ako environmentálne normy kvality uvedené v prílohe č. 1 časti A vrátane údajov a metodiky, na základe ktorej boli odvodené, a kategórie povrchových vôd, na ktoré by sa uplatňovali,
3.
limity kvantifikácie analytických metód pre matrice uvedené v prílohe č. 1 časti A vrátane informácií o výkonnosti týchto metód vzhľadom na minimálne pracovné kritériá; tieto údaje sa porovnajú s informáciami podľa písmena a),
c)
odôvodnenie frekvencie monitorovania podľa odseku 15, ak sú intervaly monitorovania dlhšie ako jeden rok.
(17)
Výsledky a vplyv opatrení, ktoré sa prijali s cieľom zabrániť chemickému znečisteniu povrchových vôd, sa zahrnú do aktualizovaných plánov manažmentu povodí. Aktualizované plány manažmentu povodí a predbežná správa, v ktorej sa opisuje pokrok pri vykonávaní plánovaného programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov,14) sú verejne prístupné prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí podľa osobitného predpisu.15)
(18)
Pre prioritné látky uvedené v prílohe č. 1 časti A, ktoré majú tendenciu akumulovať sa v sedimente alebo v živých organizmoch, právnická osoba poverená ministerstvom na základe monitorovania povrchových vôd16) vykoná analýzu dlhodobých trendov koncentrácií týchto látok, pričom osobitnú pozornosť venuje látkam uvedeným pod číslami 2, 5 až 7, 12, 15 až 18, 20, 21, 26, 28, 30, 34 až 37, 43 a 44. Aby sa koncentrácie týchto látok v sedimente alebo v živých organizmoch významne nezvyšovali, ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom týchto látok, je povinný vykonať opatrenia na postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a na zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.
(19)
Monitorovanie látok podľa odseku 18 vykoná právnická osoba poverená ministerstvom takým spôsobom, aby sa zabezpečil dostatok údajov na analýzu dlhodobých trendov. Monitorovanie látok sa vykonáva každé tri roky, ak technické poznatky a odborné posúdenie neopodstatňujú zvoliť inú frekvenciu monitorovania.
§ 3
Zmiešavacia zóna
(1)
Zmiešavacia zóna je súčasťou útvaru povrchovej vody v blízkom okolí miesta vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd, v ktorej možno prekročiť environmentálne normy kvality, ak to nespôsobí nesúlad s environmentálnymi normami kvality v zostávajúcej časti útvaru povrchových vôd.
(2)
Zmiešavacie zóny susediace s miestami vypúšťania určuje právnická osoba poverená ministerstvom v spolupráci so správcom vodohospodársky významných vodných tokov podľa zásad určovania zmiešavacej zóny, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. Koncentrácie jednej látky alebo viacerých látok uvedených v prílohe č. 1 časti A v určených zmiešavacích zónach môžu prekročiť environmentálne normy kvality, ak neovplyvnia dodržanie ustanovených environmentálnych noriem kvality v zostávajúcej časti daného útvaru povrchových vôd.
(3)
Do plánov manažmentu povodí13) sa zahŕňa opis
a)
prístupov a metodík uplatnených na vymedzenie zmiešavacích zón a
b)
opatrení, ktoré sa prijali s cieľom znížiť v budúcnosti rozsah zmiešavacích zón, ktorými sú najmä
1.
opatrenia na postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a na zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok a na postupné znižovanie znečisťovania inými látkami,
2.
preskúmanie povolení vydaných podľa osobitných predpisov17) alebo
3.
predchádzajúca regulácia vypúšťaní z bodových zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd.
(4)
Pri určovaní zmiešavacej zóny sa zabezpečuje, aby bol rozsah zmiešavacej zóny
a)
obmedzený na blízke okolie miesta vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd,
b)
primeraný so zreteľom na koncentrácie znečisťujúcich látok v mieste vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd a na podmienky, ktoré sa týkajú emisií znečisťujúcich látok uvedené v opatreniach podľa odseku 3 písm. b),
c)
v súlade s uplatňovaním najlepších dostupných techník a uplatňovaním emisno-imisného princípu k bodovým zdrojom a difúznym zdrojom.
§ 4
Súpis emisií, vypúšťaní a únikov
(1)
Súpis emisií, vypúšťaní a únikov prioritných látok a znečisťujúcich látok uvedených v prílohe č. 1 časti A (ďalej len "súpis") pre každé správne územie povodia18) alebo časť správneho územia povodia, ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky, vypracuje právnická osoba poverená ministerstvom v spolupráci so správcom vodohospodársky významných vodných tokov na základe informácií uvedených v Národnom registri uvoľňovania znečisťujúcich látok a prenosov mimo lokality prevádzkarne,19) údajov zhromaždených pri preskúmavaní vplyvov ľudskej činnosti na stav vôd,20) informácií získaných prostredníctvom programov monitorovania vôd21) a ďalších dostupných údajov. Právnická osoba poverená ministerstvom a správca vodohospodársky významných vodných tokov doplnia súpis mapovým zobrazením, ak existuje; ak je to potrebné, doplnia ho o koncentrácie v sedimente a v živom organizme.
(2)
Referenčné obdobie na odhad hodnôt znečisťujúcich látok, ktoré sa zaznamenajú do súpisov, je jeden kalendárny rok medzi rokmi 2008 a 2010. Ak ide o prioritné látky alebo znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,22) vstupné údaje možno vypočítať ako priemer z rokov 2008, 2009 a 2010.
(3)
Súpisy sa aktualizujú ako súčasť hodnotenia analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd.23)
(4)
Referenčné obdobie na zavedenie hodnôt do aktualizovaných súpisov je jeden rok pred ukončením vykonávanej analýzy. Ak ide o prioritné látky alebo znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,22) vstupné údaje možno vypočítať ako priemer troch rokov pred ukončením vykonanej analýzy.
(5)
Aktualizované súpisy sa uverejňujú v aktualizovaných plánoch manažmentu povodí.13)
§ 5
Cezhraničné znečisťovanie
Prekročenie environmentálnych noriem kvality sa nepovažuje za porušenie povinnosti podľa tohto nariadenia vlády, ak
a)
prekročenie environmentálnych noriem kvality bolo spôsobené zdrojom znečisťovania, ktorý je mimo územia Slovenskej republiky,
b)
nebolo možné prijať účinné opatrenia na dodržanie ustanovených environmentálnych noriem kvality v dôsledku cezhraničného znečisťovania pri uskutočnení technicky a ekonomicky dostupných opatrení na obmedzenie nepriaznivého dosahu cezhraničného znečisťovania a
c)
sa uplatnili koordinačné mechanizmy a vo vhodných prípadoch sa uplatnili osobitosti určovania environmentálnych cieľov10) pre tie vodné útvary povrchových vôd, ktoré boli postihnuté cezhraničným znečisťovaním.
§ 6
Osobitné ustanovenia pre niektoré látky
(1)
Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky podľa osobitných predpisov,24) môže plán manažmentu povodí8) obsahovať dodatočné mapy, v ktorých sa uvedú informácie o chemickom stave pre jednu látku alebo viaceré
a)
látky uvedené v prílohe č. 1 časti A pod číslami 5, 21, 28, 30, 35, 37, 43 a 44, ktoré sa správajú ako všadeprítomné látky,
b)
novo identifikované látky uvedené v prílohe č. 1 časti A pod číslami 34 až 45,
c)
látky uvedené v prílohe č. 1 časti A pod číslami 2, 5, 15, 20, 22, 23 a 28, pre ktoré sa zaviedli revidované environmentálne normy kvality.
(2)
Informácie o chemickom stave pre jednu látku alebo viaceré látky podľa odseku 1 sú v dodatočných mapách uvedené oddelene od informácií o chemickom stave pre ostatné látky uvedené v prílohe č. 1 časti A.
(3)
V plánoch manažmentu povodí možno uviesť aj rozsah každého odklonu od hodnoty environmentálnej normy kvality pre látky podľa odseku 1. Pri dodatočných mapách podľa odseku 1 treba zabezpečiť ich porovnateľnosť na úrovni povodí aj na úrovni Európskej únie.
(4)
Látky uvedené v prílohe č. 1 časti A pod číslami 5, 21, 28, 30, 35, 37, 43 a 44 možno monitorovať menej intenzívne, než sa vyžaduje pre látky podľa § 2 ods. 15 a podľa osobitných predpisov,17) ak monitorovanie látok je reprezentatívne a existuje štatisticky spoľahlivý súbor údajov o výskyte týchto látok vo vodnom prostredí. Monitorovanie látok vykonáva právnická osoba poverená ministerstvom každé tri roky; to neplatí, ak je na základe technických znalostí a názoru experta odôvodnený iný interval.
§ 7
Zoznam ďalších sledovaných látok alebo skupín látok
(1)
Látky, ktoré sú predmetom preskúmavania pre prípadné zaradenie ako prioritné látky alebo prioritné nebezpečné látky, sa zaraďujú do zoznamu ďalších sledovaných látok alebo skupín látok (ďalej len "zoznam sledovaných látok").
(2)
Látky, ktoré sa zaraďujú do zoznamu sledovaných látok, sa vyberajú spomedzi látok, o ktorých údaje naznačujú, že môžu predstavovať významné riziko na úrovni Európskej únie pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, a pri ktorých sú údaje z ich monitorovania nedostatočné.
(3)
Monitorovacie obdobie pre prvý zoznam sledovaných látok sa začne do 14. septembra 2015 alebo do šiestich mesiacov od vypracovania zoznamu sledovaných látok Európskou komisiou podľa toho, čo nastane neskôr. Monitorovanie látky zaradenej do zoznamu sledovaných látok sa začne do šiestich mesiacov od jej zaradenia do zoznamu sledovaných látok.
(4)
Každú látku zo zoznamu sledovaných látok monitoruje právnická osoba poverená ministerstvom na štyroch reprezentatívnych monitorovacích miestach.
(5)
Pri výbere reprezentatívnych monitorovacích miest, určení frekvencií monitorovania látok a časového harmonogramu monitorovania právnická osoba poverená ministerstvom pre každú z látok zohľadní spôsoby používania a možný výskyt látky v súlade s programom monitorovania.
(6)
Právnická osoba poverená ministerstvom monitoruje každú látku uvedenú v zozname sledovaných látok na vybraných reprezentatívnych monitorovacích miestach v trvaní najmenej 12 mesiacov. Frekvencia monitorovania je minimálne raz za rok. Spôsoby používania a možný výskyt látky sa zohľadňujú aj pri určovaní frekvencie monitorovania a časového harmonogramu monitorovania pre každú látku. Látka uvedená v zozname sledovaných látok sa monitoruje najviac štyri roky.
(7)
Monitorovanie látky zo zoznamu sledovaných látok sa nevykonáva, ak právnická osoba poverená ministerstvom poskytne dostatočné, porovnateľné, reprezentatívne a aktuálne údaje z monitorovania pre konkrétnu látku z existujúcich programov monitorovania alebo štúdií, ak laboratórna metóda spĺňa požiadavky technických špecifikácií vypracovaných Európskou komisiou.
(8)
Pri prvom zozname sledovaných látok sa správy o výsledkoch monitorovania podávajú do 14. decembra 2016 alebo do 21 mesiacov od vypracovania zoznamu sledovaných látok podľa toho, čo nastane neskôr, a potom každých 12 mesiacov dovtedy, kým je látka zaradená v zozname sledovaných látok. Pri každej látke, ktorá je zaradená do ďalších zoznamov sledovaných látok, sa správy o výsledkoch monitorovania podávajú do 21 mesiacov od zaradenia látky do zoznamu sledovaných látok a následne každých 12 mesiacov dovtedy, kým je látka v zozname sledovaných látok. Správa o výsledkoch monitorovania obsahuje informácie o reprezentatívnosti monitorovacích miest a o stratégii monitorovania.
Záverečné ustanovenia
§ 8
Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.
§ 9
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 126/2014 Z. z.
§ 10
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 14. septembra 2015.
Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 167/2015 Z. z.
ENVIRONMENTÁLNE NORMY KVALITY PRE PRIORITNÉ LÁTKY A NIEKTORÉ ĎALŠIE ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY PRE ÚTVARY POVRCHOVÝCH VÔD
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 167/2015 Z. z.
ZÁSADY URČOVANIA ZMIEŠAVACEJ ZÓNY
1.
Pri určovaní zmiešavacej zóny sa postupuje individuálne pre každé vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd.
2.
Pri určovaní zmiešavacej zóny sa zohľadňuje najmä variabilita vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd, kvalita vody a prietokové pomery recipientu, ktorými sú priemerné hodnoty Qov, ccov a hodnoty Q355, Qa, cr a pravdepodobnosť prekročenia environmentálnych noriem kvality v čase a priestore.
3.
Zmiešavacia zóna sa určuje iba pre tie bodové zdroje vypúšťania, pod ktorými sa potvrdí nesúlad s ročným priemerom environmentálnych noriem kvality pre sledované obdobie na základe vyhodnotenia výsledkov monitorovania vplyvu vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd na kvalitu vody recipientu alebo na základe výpočtu a za predpokladu, že zníženie vypúšťaného znečistenia nie je technicky možné a nie je možné bez neprimeraných ekonomických nákladov.
4.
Zmiešavacia zóna a jej rozsah nesmie ohroziť dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd.
5.
Určovanie zmiešavacích zón je časovo obmedzené podľa programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov.
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 167/2015 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013 (Ú. v. EÚ L 226, 24. 8. 2013).
1)
§ 2 písm. ad) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
2)
§ 2 písm. y) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3)
§ 2 písm. aa) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4)
§ 2 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
5)
§ 4a ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. zákona č. 384/2009 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 398/2012 Z. z.
6)
§ 15 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
§ 5 ods. 2 a § 16 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 13 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9)
§ 4 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
10)
§ 16 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11)
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 201/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a monitorovanie stavu vôd.
13)
§ 13 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
14)
§ 59 ods. 2 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
15)
§ 7 zákona č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 4/2010 Z. z.
16)
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.
17)
§ 21 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 21 a 36 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
§ 11 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
19)
§ 5 zákona č. 205/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20)
§ 5 ods. 4 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo 16. septembra 2010 č. 2/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní (oznámenie č. 396/2010 Z. z.).
21)
§ 4 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
22)
§ 2 písm. t) až v) zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
24)
§ 4a ods. 6, § 5 a § 40 zákona č. 364/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov.
§ 12 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z.