44/1988 Zb.

Účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach.

Za nerasty sa podľa tohto zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry.

Za nerasty sa podľa tohto zákona nepovažujú

Vyhradené nerasty sú

Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.

Pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom, rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Ložiskom nerastov podľa tohto zákona (ďalej len „ložisko“) je prírodné nahromadenie nerastov, ako aj základka v hlbinnej bani opustený odval, výsypka alebo odkalisko, ktoré vznikli banskou činnosťou¹) a obsahujú nerasty.

Nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložiská“).

Za nerastné bohatstvo sa podľa tohto zákona považujú aj prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory, ktoré vznikli dobývaním ložísk ropy, horľavého zemného plynu alebo soli [§ 3 ods. 1 písm. b) a f)], ak sú vhodné na uskladňovanie plynov alebo kvapalín a prírodné horninové štruktúry vhodné na využívanie geotermálnej energie. Vhodnosť prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov, ktoré vznikli dobývaním ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) alebo soli na uskladňovanie plynov a kvapalín alebo ložísk týchto nerastov, ktoré sa doteraz nezačali dobývať alebo ich dobývanie sa neukončilo, alebo na trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia posudzuje^18a) Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a vydá o tom osvedčenie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky koná z vlastného podnetu, na podnet obvodného banského úradu, alebo na základe návrhu podnikateľa, ktorý má záujem využívať prírodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ktoré vznikli dobývaním, na uskladňovanie plynov alebo kvapalín alebo ložiska nerastov, ktoré sa doteraz nezačali dobývať alebo ich dobývanie sa doteraz neukončilo a má príslušné banské oprávnenie.^1a)

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky môže v osvedčení podľa odseku 2 určiť aj minimálnu výšku zásob plynu, ktoré musia byť k dispozícii na účely predchádzania stavu núdze alebo riešenia stavu núdze v plynárenstve.^1b)

Ak Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky koná z vlastného podnetu alebo na podnet obvodného banského úradu, v osvedčení podľa odseku 2 môže v spolupráci s Hlavným banským úradom určiť aj podnikateľa, ktorý má príslušné banské oprávnenie^1a) a ktorému obvodný banský úrad^1c) následne povolí banskú činnosť podľa § 34 ods. 1 písm. a).

Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Podrobnosti o vydaní osvedčenia o vhodnosti prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov, ktoré vznikli dobývaním ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) alebo soli na uskladňovanie plynov a kvapalín, ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydá osvedčenie o výhradnom ložisku po posúdení a schválení záverečnej správy, ktorá musí obsahovať výpočet zásob výhradného ložiska.

Osvedčenie o výhradnom ložisku zašle Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky obvodnému banskému úradu, obci, správe katastra²) a právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určilo prieskumné územie na geologický prieskum výhradného ložiska (ďalej len „prieskumné územie“)^2a).

Ložisko nevyhradeného nerastu je súčasťou pozemku.

Geologický prieskum alebo dobývanie výhradných ložísk alebo inú banskú činnosť¹) môže vykonávať v rámci podnikateľskej činnosti^2b) právnická alebo fyzická osoba (ďalej len „organizácia“) v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.^2c)

Organizácia je povinná

Ak sa výhradné ložisko po ukončení geologického prieskumu nebude dobývať, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určí organizáciu, ktorá bude výhradné ložisko evidovať a ktorá zabezpečí jeho ochranu (§ 17 ods. 2).

Pri geologickom prieskume výhradných ložísk sú organizácie povinné z hľadiska ochrany a racionálneho využitia nerastného bohatstva

Organizácia má právo nakladať s nerastmi získanými pri geologickom prieskume výhradného ložiska v rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí o určení prieskumného územia.^2a)

Vykonávanie geologických prác upravujú osobitné predpisy.^2a)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podrobnejšie ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom postup pri geologickom prieskume výhradných ložísk z hľadiska ochrany a racionálneho využitia nerastného bohatstva.

Zásoby výhradného ložiska sú zistené a overené množstvá vyhradených nerastov ložiska alebo jeho časti bez ohľadu na straty pri jeho dobývaní.

Podmienky využiteľnosti zásob výhradných ložísk sú súborom geologických, banskotechnických a ekonomických ukazovateľov, podľa ktorých sa posudzuje vhodnosť zásob výhradných ložísk na využitie. Podmienky využiteľnosti zásob výhradných ložísk sú podkladom na vyhodnotenie a výpočet zásob výhradného ložiska.

Podmienky využiteľnosti zásob výhradného ložiska v období prieskumu a dobývania určuje organizácia.

Výsledky geologického prieskumu výhradného ložiska sa vyhodnocujú. Súčasťou vyhodnotenia je výpočet zásob, ktorý zabezpečuje organizácia.

Zásoby výhradného ložiska sa vo výpočtoch zásob klasifikujú

Výpočet zásob výhradného ložiska posudzuje a schvaľuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bez ohľadu na zdroj financovania.

Klasifikáciu a výpočet zásob výhradných ložísk podrobnejšie ustanoví Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Odpisom zásob výhradného ložiska sa rozumie ich vyňatie z evidencie zásob alebo ich prevod z bilančných zásob do nebilančných zásob.

Zásoby výhradného ložiska možno odpísať

Návrh na odpis zásob výhradného ložiska vypracuje organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, alebo organizácia, ktorá výhradné ložisko eviduje (§ 10 ods. 2), len čo zistí, že zásoby nie je možné alebo účelné vydobyť z dôvodov uvedených v odseku 2.

Návrh na odpis zásob výhradného ložiska obsahuje

Návrh na odpis zásob výhradného ložiska predkladá organizácia na odsúhlasenie obvodnému banskému úradu, do ktorého obvodu pôsobnosti výhradné ložisko patrí.³) Obvodný banský úrad posúdi návrh na odpis z hľadiska jeho obsahu a dôvodov odpisu podľa odsekov 2 a 4; ak návrh na odpis zásob nespĺňa dôvody odpisu a neobsahuje požadované náležitosti, obvodný banský úrad návrh na odpis zásob zamietne.

Odsúhlasený odpis zásob výhradného ložiska zasiela organizácia Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky na jeho zápis do súhrnnej evidencie zásob výhradných ložísk (§ 29 ods. 4).

Odsúhlasený odpis zásob výhradného ložiska je súčasťou banskomeračskej a geologickej dokumentácie a evidencie zásob v organizácii.⁴)

Na včasné zabezpečenie ochrany nerastného bohatstva sú orgány územného plánovania⁶) a spracovatelia územnoplánovacej dokumentácie povinní pri územnoplánovacej činnosti vychádzať z podkladov o zistených a predpokladaných výhradných ložiskách poskytovaných im Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky; pri tom postupujú podľa osobitných predpisov⁵) a sú povinní navrhovať riešenie, ktoré je z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva a ďalších verejných záujmov najvýhodnejšie.

Koncepciu územného rozvoja Slovenska prerokuje jej obstarávateľ s Hlavným banským úradom. Územné plány regiónov, územné plány obcí a územné plány zón, ak riešia ochranu a využitie nerastného bohatstva, prerokujú ich obstarávatelia s obvodným banským úradom.⁷)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa vyjadruje pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva.⁷)

Ochrana výhradného ložiska proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania sa zabezpečuje určením chráneného ložiskového územia.

Chránené ložiskové územie zahŕňa územie, na ktorom by stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, mohli znemožniť alebo sťažiť dobývanie výhradného ložiska.

Pre ložisko vyhradeného nerastu sa určí chránené ložiskové územie v období geologického prieskumu po vydaní osvedčenia o výhradnom ložisku (§ 6).

Chránené ložiskové územie a jeho zmeny určuje obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody^7a) a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu^7b)

Konanie o určenie chráneného ložiskového územia a konanie o zmenu chráneného ložiskového územia sa začína na návrh organizácie, orgánu štátnej správy alebo obce. Obec, ktorá podá návrh na zmenu chráneného ložiskového územia, v odôvodnení uvedie, že doterajší rozsah chráneného ložiskového územia bráni v ďalšom rozvoji obce. K návrhu musí organizácia priložiť osvedčenie o výhradnom ložisku a návrh hraníc chráneného ložiskového územia alebo návrh na zmenu hraníc chráneného ložiskového územia.

Účastníkom konania o určenie chráneného ložiskového územia je navrhovateľ, obec, v ktorej území sa chránené ložiskové územie má nachádzať, a obec, ktorej územia sa chránené ložiskové územie má dotýkať. Začatie konania oznámi obvodný banský úrad dotknutým orgánom štátnej správy a obci, ktorá je účastníkom konania. Obvodný banský úrad nariadi ústne pojednávanie spojené podľa potreby s miestnou ohliadkou a súčasne upozorní, že stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy k návrhu na určenie chráneného ložiskového územia a pripomienky a návrhy účastníka sa môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak obvodný banský úrad nemusí na ne prihliadať. Ak niektorý z dotknutých orgánov štátnej správy potrebuje na zaujatie stanoviska dlhší čas, obvodný banský úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži.

V konaní o určenie chráneného ložiskového územia obvodný banský úrad posúdi návrh a podklady z hľadiska požiadaviek na ochranu výhradného ložiska, posúdi pripomienky a návrhy účastníka a predložené stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy.

Rozhodnutie o určení chráneného ložiskového územia je rozhodnutím o chránenom území.^7c) Hranice chráneného ložiskového územia sa vyznačia v územnoplánovacej dokumentácii⁸) a v katastri nehnuteľností.⁹)

Obvodný banský úrad zruší chránené ložiskové územie, ak pominuli dôvody ochrany výhradného ložiska.

Odseky 2 až 5 sa vzťahujú primerane aj na zmenu a zrušenie chráneného ložiskového územia.

Podrobnosti o určení, zmene a zrušení chráneného ložiskového územia a jeho evidencii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

V záujme ochrany nerastného bohatstva sa nesmú v chránenom ložiskovom území zriaďovať stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, pokiaľ sa na to nedalo záväzné stanovisko podľa tohto zákona.

Ak je nevyhnutné vo verejnom záujme umiestniť stavbu alebo zariadenie nesúvisiace s dobývaním výhradného ložiska v chránenom ložiskovom území, treba dbať na to, aby sa čo najmenej narušilo využitie nerastného bohatstva. Znemožniť alebo sťažiť dobývanie výhradných ložísk nerastov uvedených v § 3 ods.1 písm. a) až d) možno len v osobitne odôvodnených prípadoch, ak ide o mimoriadne dôležitú stavbu alebo zariadenie alebo ak sa stavbou alebo zariadením sťaží alebo znemožní dobývanie len malého množstva zásob výhradného ložiska.

Povolenie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom území, ktoré nesúvisia s dobývaním, môže vydať príslušný orgán podľa osobitných predpisov¹⁰) len na základe záväzného stanoviska^10a) obvodného banského úradu, ktorý je v konaní dotknutým orgánom^10b).

Na projektovanie, výstavbu, prípadne rekonštrukciu baní a lomov včítane výsypiek, odvalov a odkalísk sa vzťahujú všeobecné predpisy výstavbe, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Dokumentácia stavieb uvedených v odseku 1 musí okrem náležitostí ustanovených všeobecnými predpismi zabezpečovať

Banské diela a banské stavby pod povrchom vrátane stavieb na povrchu bezprostredne slúžiacich ich prevádzke, a to ťažné veže, jamové budovy, strojovne ťažných strojov a ventilátorovne povoľuje obvodný banský úrad.

Obvodný banský úrad povoľuje aj banské stavby slúžiace otvárke, príprave alebo dobývaniu a úprave nerastov v súvislosti s dobývaním v lomoch a skrývkach na území vystavenom priamym účinkom ťažby v hraniciach dobývacieho priestoru, ak sa nevykonala rekultivácia pozemku podľa rekultivačného plánu.

Banské diela a stavby uvedené v odsekoch 3 a 4, ich zmeny a likvidáciu povoľuje obvodný banský úrad najmä v rámci povoľovania otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska¹²) a povoľovania zabezpečenia alebo likvidácie hlavných banských diel a lomov.

Povoľovanie stavieb skladov výbušnín a ich užívanie upravujú osobitné predpisy.¹²)

Právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie^12a) a ktorej sa určí dobývací priestor.

Prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru má organizácia, ktorá má určené prieskumné územie^2a) a prieskum vykonávala na vlastné náklady. Prednostné právo možno uplatniť podaním návrhu na určenie dobývacieho priestoru najneskôr do jedného roka po posúdení a schválení záverečnej správy obsahujúcej výpočet zásob v období ložiskového, geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 3. Počas platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia nie je možné v jeho hraniciach určiť dobývací priestor inej organizácii na ten istý druh nerastu, na ktorý je určené prieskumné územie, okrem organizácie uplatňujúcej prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru v lehote uvedenej v predchádzajúcej vete. Lehota podľa druhej vety neplynie od podania návrhu na vyhlásenie miestneho referenda podľa § 28 ods. 3 až do vyhlásenia jeho výsledkov.

Ak organizácia, ktorá má prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru, podala návrh na určenie dobývacieho priestoru v lehote podľa odseku 2, obvodný banský úrad uskutoční konanie o určenie dobývacieho priestoru na jej návrh. Konanie k návrhom iných organizácií na určenie dobývacieho priestoru pre to isté ložisko podaným v lehote podľa odseku 2 obvodný banský úrad preruší.

Ak organizácia podľa odseku 2 prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru v určenej lehote neuplatnila a návrh na určenie dobývacieho priestoru podala iná organizácia alebo viac iných organizácií v lehote podľa odseku 2 alebo po uplynutí tejto lehoty, obvodný banský úrad uskutoční výberové konanie. Oznámenie o začatí výberového konania a základné údaje o výhradnom ložisku obvodný banský úrad uverejní v Obchodnom vestníku najneskôr 90 dní pred dátumom ukončenia prijímania návrhov na určenie dobývacieho priestoru. Ak sa vyhlasuje výberové konanie na výhradné ložisko, kde sú zistené vyhradené nerasty uvedené v § 3 ods. 1 písm. b), zasiela obvodný banský úrad oznámenie o začatí výberového konania a základné údaje o výhradnom ložisku aj Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev na uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie; výberové konanie sa neskončí pred uplynutím lehoty 90 dní od uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Počas výberového konania obvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru k podaným návrhom preruší.

Základné údaje, ktoré obvodný banský úrad v rámci oznámenia o začatí výberového konania uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie a v Obchodnom vestníku podľa predchádzajúceho odseku, sú:

Okrem údajov uvedených v odseku 5 účastník výberového konania dokladá

Vyhlásené podmienky výberového konania nie je možné v priebehu konania meniť.

Na vyhodnotenie návrhov na určenie dobývacieho priestoru podaných vo výberovom konaní obvodný banský úrad zriadi komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov komisie vymenúva predseda obvodného banského úradu zo zástupcov obvodného úradu životného prostredia, obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor, Slovenskej banskej komory a obvodného banského úradu. Komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.

Člen komisie je povinný o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou, zachovávať mlčanlivosť, aj po skončení svojho členstva v komisii, a to tri roky od odovzdania zápisnice o priebehu a výsledkoch výberového konania predsedovi obvodného banského úradu.

Predseda obvodného banského úradu na návrh komisie vylúči z výberového konania účastníka, ktorý

Predseda obvodného banského úradu o vylúčení z výberového konania informuje účastníka výberového konania s uvedením dôvodu, prečo bol z výberového konania vylúčený.

Po obhajobe návrhov účastníkov výberového konania komisia vyhodnotí návrhy na určenie dobývacieho priestoru z hľadiska

Každý člen komisie určí poradie návrhov do výberového konania podľa podmienok uvedených v oznámení o začatí výberového konania; na prvom mieste sa umiestni návrh, ktorý dostane najviac prvých miest z poradia určeného jednotlivými členmi komisie; ak viacero návrhov získa rovnaký počet umiestnení na prvom mieste, na prvom mieste sa umiestni návrh, ktorý získal najmenší súčet umiestnení, umiestnenie návrhov na druhom a ďalších miestach sa určí podľa najnižšieho číselného súčtu z umiestnení. Obvodný banský úrad začne konanie o určenie dobývacieho priestoru s tým účastníkom výberového konania, ktorého návrh sa umiestnil na prvom mieste; ostatným účastníkom výberového konania obvodný banský úrad oznámi, že ich návrhy neboli vo výberovom konaní úspešné.

Ak v konaní o určenie dobývacieho priestoru účastník výberového konania, ktorý bol v konaní určený ako prvý, vezme svoj návrh späť alebo nesplní inú požiadavku konania o určenie dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad toto konanie zastaví a pokračuje v konaní s tým účastníkom konania, ktorý sa vo výberovom konaní umiestnil ako druhý.

Obvodný banský úrad po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru konanie k návrhom o určenie dobývacieho priestoru ostatných účastníkov výberového konania zastaví.

Komisia vyhotoví správu o priebehu a výsledkoch výberového konania, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je podkladom na rozhodnutie obvodného banského úradu v konaní o určenie dobývacieho priestoru; správu o priebehu a výsledkoch výberového konania podpisujú všetci prítomní členovia komisie, ak niektorý z členov komisie správu o priebehu a výsledkoch výberového konania odmietne podpísať, uvedie dôvody odmietnutia.

Ak komisia neurčí poradie návrhov do výberového konania, alebo ak ani jeden z navrhovateľov nesplnil podmienky výberového konania, komisia navrhne predsedovi obvodného banského úradu výberové konanie zrušiť a vypísať nové výberové konanie.

Predseda obvodného banského úradu o zrušení výberového konania bez zbytočného odkladu informuje účastníkov výberového konania s odôvodnením, prečo bolo výberové konanie zrušené.

Podrobnosti rokovania komisie a postup komisie pri vyhodnocovaní návrhov predložených do výberového konania podľa tohto paragrafu a § 27a ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a hrúbky výhradného ložiska so zreteľom na jeho zásoby a úložné pomery tak, aby ložisko mohlo byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho priestoru sa vychádza z určeného chráneného ložiskového územia a musí sa prihliadnuť aj na dobývanie susedných ložísk a na vplyv dobývania.

Dobývací priestor môže zahŕňať jedno alebo viaceré výhradné ložiská alebo, ak je to vzhľadom na rozsah ložiska účelné, len časť výhradného ložiska.

Dobývací priestor sa určí na dobývanie výhradného ložiska určitého nerastu alebo skupiny nerastov. Súčasne sa určí, ktoré nerasty výhradného ložiska sa budú dočasne ukladať. Ak je oddelené dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov inou organizáciou racionálnejšie, určí sa na ich dobývanie osobitný dobývací priestor.

Hranice dobývacieho priestoru na povrchu sa určia uzavretým geometrickým obrazcom s priamymi stranami, ktorého vrcholy sa určujú súradnicami uvedenými v platnom súradnicovom systéme. Jeho priestorové hranice pod povrchom sa spravidla určia zvislými rovinami, ktoré prechádzajú povrchovými hranicami. Výnimočne sa tieto priestorové hranice môžu určiť podľa prirodzených hraníc. Dobývací priestor sa môže vymedziť aj hĺbkovo.

Obvodný banský úrad môže nariadiť, aby sa hranice dobývacieho priestoru vyznačili hraničnými značkami na povrchu, prípadne aj v banských dielach, najmä ak je to potrebné vo verejnom záujme alebo z hľadiska chránených záujmov vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru, alebo z hľadiska záujmov organizácií, ktorých dobývacie priestory susedia.

Hranice určeného dobývacieho priestoru vyznačí orgán územného plánovania v územnoplánovacej dokumentácii.⁷)

Dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie určí obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody^7a) a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu.^7b)

Návrh na určenie osobitného dobývacieho priestoru (§ 25 ods. 3) sa doloží vyjadrením organizácie, pre ktorú už bol určený dobývací priestor. Ak je to z hľadiska racionálneho dobývania, ekologických vplyvov a bezpečnosti prevádzky potrebné, určí obvodný banský úrad nevyhnutné opatrenia, najmä poradie a spôsob vydobytia výhradných ložísk.

V rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru sa uvedie aj termín začatia dobývania výhradného ložiska.

Obvodný banský úrad na návrh organizácie, obce, v ktorej území sa dobývací priestor nachádza alebo ktorej územia sa dobývací priestor dotýka, orgánu územného plánovania, ako aj z vlastného podnetu zmení alebo zruší dobývací priestor, ak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody a bola ukončená likvidácia hlavných banských diel a lomov a vykonaný odpis zásob výhradného ložiska podľa § 14a.

Ak sa návrh na určenie alebo zmenu dobývacieho priestoru dotýka záujmov chránených podľa osobitných predpisov,¹¹) prerokuje organizácia, ktorá má výhradné ložisko dobývať, podmienky určenia dobývacieho priestoru s orgánmi štátnej správy, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým prislúcha ochrana týchto záujmov, obcou, v ktorej území sa dobývací priestor nachádza, a obcou, ktorej územia sa dobývací priestor dotýka.

Rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je rozhodnutím o využití územia¹³) v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu.

Organizácia môže určený dobývací priestor zmluvne previesť na inú organizáciu, ktorá má príslušné banské oprávnenie^12a) po predchádzajúcom rozhodnutí obvodného banského úradu. Rozhodnutie platí tri mesiace odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Žiadosť o zmluvný prevod dobývacieho priestoru podáva prevádzajúca organizácia spolu s návrhom zmluvy o prevode dobývacieho priestoru a príslušným banským oprávnením organizácie, na ktorú sa má dobývací priestor previesť. Zmluvný prevod nemožno vykonať, ak organizácii zaniklo oprávnenie na dobývanie ložiska v dobývacom priestore.

Návrh zmluvy o prevode dobývacieho priestoru musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať ďalšie náležitosti o

Ak návrh zmluvy o prevode dobývacieho priestoru neobsahuje náležitosti podľa odseku 8 alebo ak náležitosti nezodpovedajú skutočnému stavu, obvodný banský úrad žiadosť o predchádzajúci súhlas na prevod dobývacieho priestoru rozhodnutím zamietne.

Prvopis podpísanej zmluvy o prevode dobývacieho priestoru zašle prevádzajúca organizácia obvodnému banskému úradu, ktorý vydal predchádzajúci súhlas na jej uzavretie. Ak zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa odsúhlaseného návrhu, obvodný banský úrad na jej základe uskutoční zápis prevodu dobývacieho priestoru do evidencie dobývacích priestorov. Prevod dobývacieho priestoru nadobúda účinnosť dňom zápisu prevodu do tejto evidencie.

Na organizáciu, na ktorú sa dobývací priestor previedol, prechádzajú dňom prevodu všetky oprávnenia a povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodnutiami orgánov štátnej správy spojené s vykonávaním banskej činnosti v tomto dobývacom priestore.

Obvodný banský úrad rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru zruší, ak sa dobývanie výhradného ložiska ukončilo alebo trvale zastavilo a hlavné banské diela a lomy boli zlikvidované.

Organizácii, ktorej bol určený dobývací priestor alebo na ktorú bol dobývací priestor prevedený, zanikne oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, ak

Zánik oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska podľa predchádzajúceho odseku obvodný banský úrad písomne oznámi organizácii.

Na účely tohto zákona sa dobývaním rozumie činnosť organizácie v dobývacom priestore, prostredníctvom ktorej dôjde k získaniu nerastu z ložiska dobývacími metódami^13a) podľa povolenia obvodného banského úradu^12b) a platného plánu otvárky, prípravy a dobývania podľa § 32.

Podrobnosti o návrhoch dobývacích priestorov a o postupe pri ich určení, zmenách, zrušení a evidencii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Ak zaniknú práva organizácie k dobývaciemu priestoru podľa § 27 ods. 13, obvodný banský úrad začne výberové konanie o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu.

Základné údaje, ktoré obvodný banský úrad v rámci oznámenia o začatí výberového konania uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie a v Obchodnom vestníku podľa predchádzajúceho odseku, sú:

Okrem údajov uvedených v odseku 2 účastník výberového konania dokladá

Na vyhodnotenie návrhov na prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu, podaných vo výberovom konaní, obvodný banský úrad zriadi komisiu podľa § 24 ods. 9.

Člen komisie pri práci v komisii postupuje podľa § 24 ods. 10.

Komisia pri vyhodnocovaní návrhov na prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu postupuje podľa § 24 ods. 10 až 18.

Obvodný banský úrad na základe výsledkov výberového konania oznámi organizácii, ktorej návrh sa umiestnil na prvom mieste, že jej návrh do výberového konania bol úspešný, a ostatným účastníkom výberového konania oznámi, že ich návrhy vo výberovom konaní neuspeli. Obvodný banský úrad do 30 dní od oznámenia výsledkov výberového konania účastníkom výberového konania a od márneho uplynutia lehoty na podanie sťažnosti podľa odseku 10 prevedie dobývací priestor na organizáciu, ktorej návrh bol vo výberovom konaní určený ako prvý, vykonaním zápisu do evidencie dobývacích priestorov, čo oznámi organizácii, na ktorú previedol dobývací priestor.

Ak do výberového konania neboli doručené žiadne návrhy, alebo ak komisia neodporučí žiaden návrh, obvodný banský úrad vyhlási nové výberové konanie.

Ak ani do nového výberového konania neboli podané návrhy na prevod dobývacieho priestoru, alebo ak komisia neodporučila žiaden návrh, obvodný banský úrad z vlastného podnetu začne konanie o zrušenie dobývacieho priestoru, ak sú splnené podmienky na zrušenie dobývacieho priestoru podľa § 27 tohto zákona.

Proti postupu obvodného banského úradu v konaní o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu môžu účastníci výberového konania podať sťažnosť na Hlavný banský úrad do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia obvodného banského úradu, že ich návrhy na prevod dobývacieho priestoru neboli vo výberovom konaní úspešné. Pri vybavovaní sťažnosti postupuje Hlavný banský úrad podľa osobitného predpisu,^13b) pričom plynutie lehoty podľa odseku 7 sa preruší na dobu do vybavenia sťažnosti.

Konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len „konanie o určenie dobývacieho priestoru“) sa začína na návrh organizácie, obce, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza, alebo na podnet obvodného banského úradu. Návrh sa doloží

Obvodný banský úrad môže určiť, že sa k návrhu priložia ďalšie podklady potrebné na spoľahlivé posúdenie návrhu, najmä z hľadiska ochrany a racionálneho využitia výhradného ložiska, dôsledkov jeho dobývania, ako aj z hľadiska potrieb národného hospodárstva a verejných záujmov.

Organizácia pred podaním návrhu na určenie alebo zmenu dobývacieho priestoru na dobývanie výhradného ložiska rádioaktívnych nerastov podá každej obci podľa osobitného predpisu^12aaa) návrh na vyhlásenie miestneho referenda, v ktorom uvedie

Na základe návrhu organizácie podľa odseku 3 obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum. Po vyhlásení miestneho referenda obec zverejní návrh na vyhlásenie miestneho referenda podľa odseku 3 na úradnej tabuli a na internetovej adrese obce, ak ju má, a to až do uskutočnenia miestneho referenda.

Ak v miestnom referende nebol vyslovený súhlas, miestne referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí štyroch rokov od jeho konania.

Obvodný banský úrad môže začať konanie o určenie dobývacieho priestoru aj v prípade, ak nie sú k dispozícii všetky doklady a dokumentácia podľa odseku 1 písm. d) a e) a odseku 2. Súčasne určí organizácii lehotu na doplnenie návrhu. Ak návrh nebol doplnený v určenej lehote, obvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru zastaví.

Účastníkmi konania o určenie dobývacieho priestoru sú navrhovateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté, a obec, v územnom obvode ktorej sa dobývací priestor nachádza a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.^13c)

Obvodný banský úrad oznámi začatie konania o určenie dobývacieho priestoru dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom konania najneskôr 7 dní pred ústnym pojednávaním a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnou ohliadkou. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje pripomienky a návrhy môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne nemusí prihliadnuť. Orgány, ktoré sa k návrhu na určenie dobývacieho priestoru vyjadrovali podľa osobitných predpisov,¹¹) sa už na konanie neprizvú.

Dotknuté orgány štátnej správy oznámia svoje stanoviská v lehote, ktorú určí obvodný banský úrad a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, inak sa na ne nemusí prihliadnuť. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, obvodný banský úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži.

Začatie konania o určenie dobývacieho priestoru, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi obvodný banský úrad účastníkom konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred ústnym pojednávaním. Začatie konania oznámi obvodný banský úrad verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania nie sú známi. Pri oznámení začatia konania verejnou vyhláškou sa postupuje obdobne ako pri územnom konaní podľa osobitných predpisov.¹⁴)

Obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru posúdi návrh predovšetkým z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva a jeho dôsledkov; pritom posúdi, či je návrh v súlade s rozhodnutím o určení chráneného ložiskového územia a či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu baní alebo lomov a požiadavkám, ktoré ustanovujú osobitné predpisy pre ochranu chránených záujmov.¹¹)

Obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a posúdi pripomienky a návrhy účastníkov.

V rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru vymedzí obvodný banský úrad dobývací priestor a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia verejné záujmy v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

Stanoviská, rozhodnutia, doklady a dokumentácia a zoznam fyzických osôb a právnických osôb podľa odseku 1 písm. a) až c) sa nepredkladajú, ak konanie o zrušenie dobývacieho priestoru sa začalo z rozhodnutia obvodného banského úradu.

Obec, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza, nie je povinná priložiť k návrhu na zmenu alebo zrušenie dobývacieho priestoru prílohy podľa odseku 1 písm. b) až f).

Evidenciu osvedčení o výhradnom ložisku vedie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Evidenciu chránených ložiskových území vedie obvodný banský úrad.

Evidenciu dobývacích priestorov a ich zmien vedie obvodný banský úrad v knihách dobývacích priestorov. Súhrnnú evidenciu dobývacích priestorov vedie Hlavný banský úrad.

Súhrnnú evidenciu zásob výhradných ložísk a bilanciu zásob nerastov Slovenskej republiky vedie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Orgány uvedené v odsekoch 1 až 4 umožnia nahliadnuť do evidencie, prípadne poskytnú z tejto evidencie potrebné informácie alebo výpisy právnickým a fyzickým osobám, ktoré preukážu, že ich potrebujú na plnenie svojich povinností alebo na uplatňovanie a ochranu svojich práv. Nedotknuté zostávajú predpisy o ochrane štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva.^14a)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podrobnejšie ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom vedenie evidencie zásob výhradných ložísk.

Výhradné ložiská sa musia využívať racionálne. Racionálnym využívaním výhradných ložísk sa rozumie ich dobývanie a úprava a zušľachťovanie vydobytých nerastov podľa zásad uvedených v odseku 2 s prihliadnutím na súčasné technické a ekonomické podmienky; pritom sa musia dodržať zásady banskej technológie, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky¹⁵) a vylúčiť neodôvodnené nepriaznivé vplyvy na pracovné a životné prostredie.

Pri využívaní výhradných ložísk je potrebné najmä

Pri dobývaní výhradného ložiska sa použijú také dobývacie metódy, ktoré umožnia vydobyť bilančné zásoby výhradného ložiska s čo najväčšou výrubnosťou pri tuhých nerastoch, prípadne vyťažiteľnosťou pri kvapalných a plynných nerastoch, ako aj pri lúhovaní, s čo najmenšími stratami.

Pri úprave a zušľachťovaní nerastov, ak sa vykonávajú v súvislosti s ich dobývaním, sa použijú také postupy, ktoré umožnia využiť vydobyté nerasty čo najúplnejšie, s čo najväčšou výťažnosťou ich úžitkových zložiek a s najmenším odpadom pri súčasnom dodržaní podmienok ustanovených osobitným predpisom.^15a) Pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov je zakázané používať technológiu kyanidového lúhovania.

Pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave a zušľachťovaní nerastov a pri likvidácii banských diel, sa použije technológia, ktorá je v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja,^15b) s podmienkami ochrany životného prostredia alebo jeho zložiek podľa osobitných predpisov^15c) a s najlepšími dostupnými technológiami podľa osobitného predpisu.^15d) Na použitie technológií pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave a zušľachťovaní rádioaktívnych nerastov a pri likvidácii a sanácii banských diel spojených s dobývaním rádioaktívnych nerastov je nevyhnutné povolenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Toto povolenie môže byť vydané len na základe písomnej žiadosti organizácie, ktorá mieni tieto technológie použiť.

O vydaní povolenia podľa odseku 5 druhej vety rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o vydanie povolenia. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky žiadosť o vydanie povolenia zamietne, ak žiadateľ k predmetnej žiadosti nepriloží nasledovné prílohy:

Ak je z hľadiska úložných pomerov ložiska, hospodárnosti alebo bezpečnosti prevádzky a technických a prevádzkových pomerov organizácie účelné, aby časť ložiska v jej dobývacom priestore vydobyla iná organizácia, alebo ak treba, aby si organizácia zriadila banské dielo v dobývacom priestore inej organizácie, dohodnú sa na tom obe organizácie.

Organizácia môže, ak to prispeje k racionálnejšiemu a bezpečnejšiemu vydobytiu výhradného ložiska a ak to pripúšťa jej vlastná prevádzka, dovoliť inej organizácii spoločné užívanie svojich banských diel a zariadení.

Ak je niektorý z postupov podľa odsekov 3 a 4 z hľadiska bezpečnosti prevádzky nevyhnutne potrebný, nariadi ho obvodný banský úrad.

Dobývanie výhradného ložiska sa nesmie zastaviť, kým sa nezabezpečilo, že jeho neskoršie dobývanie bude technicky možné a hospodársky účelné a bezpečné, ledaže by zastavenie dobývania vyžadoval dôležitý verejný záujem, predovšetkým bezpečnosť života alebo ochrana zdravia ľudí.

Ak sa pri dobývaní v dobývacom priestore zistí ložisko iného vyhradeného nerastu, než pre ktorý sa určil dobývací priestor, je organizácia povinná oznámiť to bez meškania Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a obvodnému banskému úradu. Ak sa prieskumom ložiska overí, že zistené ložisko sa môže dobývať a že jeho dobývanie inou organizáciou by nebolo racionálne, môže obvodný banský úrad organizácii uložiť povinnosť dobývať aj toto výhradné ložisko (§ 27). V prípadoch, keď by dobývanie tohto výhradného ložiska nebolo racionálne, je organizácia povinná vykonať pre novozistené ložisko primerané opatrenia na jeho ochranu.

Na spresnenie znalostí o množstve a kvalite zásob, o geologických a banskotechnických podmienkach dobývania je organizácia povinná v priebehu dobývania zabezpečiť v nevyhnutnom predstihu v hraniciach svojho dobývacieho priestoru ďalší prieskum ložiska. Na tento prieskum sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 11.

Na účely dobývania výhradného ložiska je organizácia oprávnená

Po ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky v hlavných banských dielach a lomoch, ak nie je možné ich akékoľvek iné využitie podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov^16e) alebo nemôže dôjsť k ohrozeniu alebo poškodeniu záujmov chránených osobitným predpisom^16f) je organizácia povinná vykonať ich likvidáciu podľa § 32 a uskutočniť rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov dotknutých banskou činnosťou podľa osobitného predpisu,^16g) ak sa organizácia a vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je hlavné banské dielo alebo lom postavený, nedohodnú inak.

Ak ide o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy alebo trvalé vyňatie lesných pozemkov, uskutoční sa rekultivácia pozemkov podľa rekultivačného plánu, o schválenie ktorého organizácia požiada obvodný banský úrad najneskôr šesť mesiacov pred ukončením alebo trvalým zastavením prevádzky v hlavných banských dielach a lomoch.

Ak príslušné orgány štátnej správy po dohode s obvodným banským úradom a vyššími územnými celkami rozhodli o využití hlavných banských diel a lomov na iné účely, organizácia je povinná po skončení alebo trvalom zastavení prevádzky v hlavných banských dielach a lomoch po dohode so záujemcom o iné využitie banských diel a lomov vykonať len také likvidačné práce, ktoré nebudú prekážkou ich využitia. Ak orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu^16h) vyhlásili banskú stavbu, banské dielo alebo lom za národnú kultúrnu pamiatku, organizácia je povinná po skončení alebo trvalom zastavení prevádzky v hlavných banských dielach a lomoch vykonať iba také likvidačné práce, ktoré nespôsobia ujmu na ich pamiatkovej hodnote; tým nie sú dotknuté povinnosti podľa osobitného predpisu.^16h) Ak orgány štátnej správy životného prostredia považujú banskú stavbu, banské dielo alebo lom za významný prvok územného systému ekologickej stability alebo za významný biotop podľa osobitných predpisov,¹⁶ⁱ) organizácia je povinná po skončení alebo trvalom zastavení prevádzky v hlavných banských dielach a lomoch vykonať iba také likvidačné práce, ktoré nespôsobia ujmu na ich hodnote z hľadiska životného prostredia; tým nie sú dotknuté povinnosti podľa osobitného predpisu.¹⁶ⁱ)

Ak sa príslušné orgány uvedené v odseku 6 nedohodnú so záujemcom o prevode správy alebo vlastníctva banských diel a lomov na záujemcu, ten sa uskutoční podľa osobitného predpisu.^16j)

Likvidáciu hlavných banských diel a lomov využívaných na iné účely podľa odseku 6 vykoná po ukončení ich využívania osoba, ktorá ich na základe dohody využívala.

Podrobnosti o náležitostiach rekultivačného plánu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Organizácia je povinná zisťovať a evidovať pri

Podrobnosti o náležitostiach evidencie odvalov, výsypiek, odkalísk a iných úložiskách hmôt a výkazoch o množstve a druhoch uložených hmôt ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Organizácia sleduje a eviduje pri dobývaných nerastoch a sprievodných horninách petrografické a mineralogické zloženie, spôsob a formu výskytu a ich vzájomné vzťahy, obsah a chemické väzby úžitkových a škodlivých zložiek a fyzikálno-mechanické a chemickotechnologické vlastnosti dobývaných nerastov.

Organizácia využíva výsledky evidovaných zistení podľa odsekov 1 a 3 pri plánovaní a riadení otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, ako aj úpravy a zušľachťovania vydobytých nerastov.

Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor na dobývanie výhradných ložísk, je povinná vypracovať plány otvárky, prípravy a dobývania týchto ložísk; ako aj plány na zabránenie, obmedzenie a likvidáciu enviromentálnych záťaží.

Plány otvárky, prípravy a dobývania musia zabezpečovať dostatočný predstih otvárky a prípravy výhradného ložiska pred dobývaním a jeho racionálne a plynulé dobývanie pri použití vhodných dobývacích metód a zaistenie bezpečnosti prevádzky.

Ak by sa otvárkou, prípravou a dobývaním ohrozila prevádzka alebo využitie výhradného ložiska v dobývacom priestore inej organizácie, určí obvodný banský úrad nevyhnutné opatrenia, najmä poradie a spôsob vydobytia výhradných ložísk.

Pred zastavením prevádzky v hlavných banských dielach alebo v lomoch je organizácia povinná vypracovať plány ich zabezpečenia alebo likvidácie.

Podrobnosti o plánoch otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk a o plánoch zabezpečenia a likvidácie hlavných banských diel a lomov ustanoví Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, a vláda Slovenskej republiky nevyhlásila útlmový program na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, platí úhradu za dobývací priestor 20 000 Sk ročne za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru.

Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Sadzba úhrady je najviac 20 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov, a to z rádioaktívnych nerastov a z nerastov; sadzba úhrady pri ostatných nerastoch je najviac 10 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov. Pri výpočte tejto úhrady sa vychádza z podielu nákladov na dobývanie a celkových nákladov na zhotovenie výrobkov.

Organizácia platí úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch (§ 5 ods. 2) (ďalej len „uskladňovanie plynov alebo kvapalín“). Sadzba úhrady je najviac 0,02 Sk za uskladnenie (zatlačenie) 1 m³ plynu alebo 1 t kvapaliny.

Úhrady podľa odsekov 1 a 2 vypočíta organizácia, ktorá má určený dobývací priestor; úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín podľa odseku 3 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú túto banskú činnosť.^16b)

Úhrada podľa odseku 1 je vo výške 20 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 80 % príjmom obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor. Ak sa dobývací priestor nachádza na územiach viacerých obcí, obvodný banský úrad určí pomerné podiely obcí podľa veľkosti častí dobývacieho priestoru na ich územiach. Príslušnú časť úhrady odvedie obvodný banský úrad do rozpočtu obce do 30 dní od prijatia úhrady.

Úhrady podľa odsekov 2 a 3 sú príjmom Environmentálneho fondu.

Povinnosť platiť úhradu za dobývací priestor začína kalendárnym rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bol dobývací priestor určený, a končí sa rokom, v ktorom bol dobývací priestor zrušený alebo v ktorom organizácii zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska podľa § 27 ods. 13. Úhrada sa platí každoročne, najneskôr do konca februára kalendárneho roka. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za dobývací priestor.

Úhrada za vydobyté nerasty a úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa platí štvrťročne vždy do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty a priznanie úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín.

Na žiadosť organizácie môže obvodný banský úrad v kalendárnom roku povoliť platenie úhrady za vydobyté nerasty alebo úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín za jednotlivé štvrťroky kalendárneho roka v splátkach tak, aby úhrady boli zaplatené najneskôr do konca marca nasledujúceho roka. V povolení o platení úhrady v splátkach obvodný banský úrad súčasne vymeria žiadateľovi úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej v deň splatnosti úhrady. Úrok je splatný do 8 dní odo dňa doručenia povolenia platenia úhrady v splátkach.

Ak organizácia nezaplatí úhradu podľa odsekov 1 až 3 včas a v určenej výške, je povinná zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,2 % z nedoplatkov príslušnej úhrady.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže na žiadosť organizácie znížiť úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín. Žiadosť o zníženie úhrady organizácia zašle Hlavnému banskému úradu do 31. mája roka, za ktorý žiada o zníženie úhrady. Hlavný banský úrad sa k žiadosti vyjadrí do 30. júna a žiadosť s vyjadrením predloží Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré ju posúdi a so stanoviskom predloží do 31. júla na rozhodnutie Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky pred vydaním rozhodnutia zašle žiadosť do 31. augusta Komisii.^16c)

Zníženie úhrady za vydobyté nerasty možno povoliť v prípadoch

Zníženie úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín možno povoliť v prípadoch

Podrobnosti o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, o sadzbách úhrad, spôsobe výpočtu a platenia úhrad ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Správou úhrad sa rozumie evidencia a registrácia organizácií povinných platiť úhrady, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie úhrady, konanie o úhradách, kontrola výpočtu úhrad, evidovanie úhrad vrátane vysporiadania preplatkov a nedoplatkov, vymáhanie úhrad a ďalšie činnosti správcu úhrad podľa tohto zákona. Správu úhrad vykonávajú obvodné banské úrady.

Obvodný banský úrad je pri správe úhrad oprávnený

Zistené preplatky úhrady sa použijú na zaplatenie úhrady v nasledujúcom období so súhlasom organizácie povinnej platiť úhradu.

Organizácia je povinná obvodnému banskému úradu predložiť na kontrolu platenia úhrad príslušné doklady.

Ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov,¹¹) objekty a záujmy fyzických alebo právnických osôb, sú organizácie, orgány a fyzické a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov.

Organizácia je povinná pred zaradením príslušných prác do plánu otvárky, prípravy a dobývania uzavrieť písomnú dohodu s príslušnými orgánmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým patrí ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1 o tom, či sa ohrozený objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu alebo po akú dobu. Povinnosť uzavrieť písomnú dohodu sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety záujmov vyriešili pri určení chráneného ložiskového územia, dobývacieho priestoru, pri predchádzajúcom povolení otvárky, prípravy alebo dobývania ložiska v dotknutom území alebo pri projektovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii bane a lomu, a ak postup pri ich riešení ustanovujú osobitné predpisy.¹¹)

Ak pri riešení stretov záujmov organizácia zistí, že nie sú známe fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým patrí ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1 a nehnuteľnosti nemajú v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo pozemku alebo objektu je predmetom konania o dedičstve alebo súdneho konania, účastníkmi dohody sú:

Ak nedošlo k dohode podľa odseku 2, rozhodne o riešení stretov záujmov ministerstvo príslušné podľa druhu nerastu^16m) v súčinnosti s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy a zároveň vydá záväzné stanovisko o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, ktorého obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu.

Ak nedôjde k dohode medzi organizáciou a fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a iných nehnuteľností a ak prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, postupuje sa podľa § 31 ods. 3 tohto zákona, ak ide o poľnohospodársku pôdu a lesné pozemky podľa § 36 a 37 tohto zákona; na účely tohto zákona sa pod všeobecným hospodárskym záujmom rozumie záujem na obmedzení práva každého, ak je možné očakávať, že toto obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi.

Organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, je povinná doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené.

Ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať na stavbách a zariadeniach nesúvisiacich s dobývaním výhradného ložiska, nariadi stavebný úrad po dohode s obvodným banským úradom vlastníkovi (užívateľovi) dotknutých stavieb a zariadení ako nevyhnutnú úpravu.¹⁷) Ak ide o stavby a zariadenia, ktoré boli vybudované pred určením dobývacieho priestoru, ochranné opatrenia sa vykonajú na náklad organizácie.

Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú obdobne aj na zaradenie príslušných prác do plánu zabezpečenia banských diel a lomov alebo do plánu likvidácie hlavných banských diel a lomov.

Osobitnými zásahmi do zemskej kôry sa podľa tohto zákona rozumie zriaďovanie, prevádzka, zabezpečenie a likvidácia zariadení na

Osobitným zásahom do zemskej kôry je aj hlbinná technická alebo technologická úprava prirodzeného horninového prostredia.

Na osobitné zásahy do zemskej kôry včítane geologického prieskumu vykonávaného na tieto účely sa vzťahujú primerane ustanovenia § 11, 16, 17, 18, 19, 23, 29, 32, 33, 36 až 39.

Podzemné priestory, ktoré vzniknú osobitnými zásahmi do zemskej kôry, sa považujú za banské diela.

Konverziou ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) a soli na podzemné zásobníky plynov alebo kvapalín alebo trvalých úložísk oxidu uhličitého^18a) sa na účely tohto zákona rozumie prechod z dobývania ložiska ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) alebo soli na využívanie prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov, ktoré vznikli dobývaním alebo ktoré sa nezačali doteraz dobývať alebo sa ich dobývanie neukončilo, na uskladňovanie plynov a kvapalín alebo trvalých úložísk oxidu uhličitého a vysporiadanie evidovaných zásob ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) alebo soli týchto ložísk, ktoré neboli vydobyté, najmä z hľadiska ich ďalšieho využitia.

Konverziu ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu a soli v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, ktoré vznikli dobývaním a ložiská nerastov, ktoré sa doteraz nezačali dobývať alebo ich dobývanie sa doteraz neukončilo, na ktoré bolo vydané osvedčenie podľa § 5 ods. 2 a 3, môže podnikateľ vykonať len na základe rozhodnutia o povolení osobitného zásahu do zemskej kôry, vydaného obvodným banským úradom.^1c)

Vydaním osvedčenia podľa § 5 ods. 2 sa chránené ložiskové územie alebo dobývací priestor považuje za chránené územie na osobitné zásahy do zemskej kôry, ak doteraz nebolo určené a jeho rozsah bude zabezpečovať dostatočnú ochranu prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov, ktoré vznikli dobývaním, inak sa primerane postupuje podľa § 17.

Na ložisku, na ktorom bolo vydané osvedčenie o vhodnosti prírodných horninových štruktúr alebo podzemných priestorov sa môže vykonať likvidácia hlavných banských diel v rozsahu, ktorý nesťaží alebo neznemožní uskladňovanie plynov a kvapalín.

Podnikateľ, ktorý má právo na vykonávanie osobitného zásahu do zemskej kôry, uskladňovanie plynov a kvapalín podľa osobitného predpisu,^16b) môže toto právo zmluvne previesť na iného podnikateľa, ktorý vlastní príslušné banské oprávnenie len po kladnom stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.^12a) Pri prevode práva podľa prvej vety sa postupuje primerane podľa § 27 ods. 7 až 11.

Na konverziu ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) a soli, na podzemné zásobníky plynov alebo kvapalín sa vzťahujú primerane ustanovenia § 27 ods. 13 až 15 a § 27a.

Podnikateľ, ktorý vykonáva konverziu je oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 32a ods. 1 a 3 do doby uvedenia podzemného zásobníka plynu alebo kvapaliny do prevádzky.

Starým banským dielom sa podľa tohto zákona rozumie banské dielo v podzemí, ktoré je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľ ani jeho právny nástupca neexistuje alebo nie je známy.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečuje zisťovanie starých banských diel a vedie ich register. Vedením registra môže poveriť ním riadenú organizáciu.

Kto zistí staré banské dielo alebo jeho účinky na povrch, oznámi to bezodkladne Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky.

Zabezpečovanie alebo likvidáciu starých banských diel a ich následkov, ktoré ohrozujú verejný záujem, zabezpečí v nevyhnutne potrebnom rozsahu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyporiada aj prípadné škody na hmotnom majetku¹⁹) spôsobené pri zabezpečovaní alebo likvidácii starých banských diel.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podrobnejšie upraví všeobecne záväzným právnym predpisom zisťovanie starých banských diel a vedenie ich registra.

Za banské škody sa považujú škody spôsobené na hmotnom majetku geologickým prieskumom ložísk, pokiaľ sa vykonáva banskými dielami, dobývaním výhradných ložísk, zriaďovaním, zabezpečovaním a likvidáciou banských diel a lomov, včítane ich zariadenia, odvalovým, výsypkovým a kalovým hospodárstvom organizácií, úpravou a zušľachťovaním nerastov vykonávaným v súvislosti s ich dobývaním, ako aj škody spôsobené osobitnými zásahmi do zemskej kôry.

Za banskú škodu sa považuje aj strata povrchovej a podzemnej vody, podstatné zníženie výdatnosti ich zdrojov a zhoršenie jej akosti, ku ktorému došlo v dôsledku činností uvedených v odseku 1.

Za banskú škodu zodpovedá organizácia, ktorej činnosťou bola škoda spôsobená s výnimkou prípadov uvedených v § 37 ods. 7.

Na vyporiadanie banskej škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Organizácia, ktorá spôsobila stratu vody, podstatné zníženie výdatnosti jej zdroja alebo zhoršenie jej akosti, je povinná zabezpečiť poškodenému náhradný zdroj alebo dodávku vody, prípadne nahradiť škodu úhradou nákladov spojených s jej obstaraním, ak ich poškodený účelne a hospodárne vynaložil sám; inak o náhrade straty podzemnej vody platia osobitné predpisy.²⁰)

Nahrádzajú sa aj preukázané náklady účelne vynaložené na preventívne zabezpečovacie opatrenia, ktoré smerujú k odvráteniu alebo zmierneniu následkov hroziacich vplyvom činností uvedených v § 36. Za preventívne zabezpečovacie opatrenia sa nepovažujú opatrenia vykonávané na stavbách a zariadeniach podľa podmienok určených stavebným povolením alebo osobitnými predpismi pre novozriaďovanú stavbu alebo zariadenie z hľadiska možných vplyvov činností uvedených v § 36.

V odôvodnených prípadoch, najmä ak treba v predstihu riešiť bezpečnosť a plynulosť dopravy, preložku verejných dopravných ciest, inžinierskych sietí, telekomunikačných vedení a zariadení spojov, náhradnú bytovú alebo účelovú výstavbu, možno vopred poskytnúť plnenie až do výšky predpokladanej škody s tým, že toto plnenie sa započítava na náhradu škody. Pokiaľ by skutočná výška škody nedosiahla sumu poskytnutého plnenia, vzniknutý preplatok sa vracia.

Ak nemožno stavbu uviesť do predošlého stavu preto, že leží na území stavebnej uzávery, prípadne na území, kde sa budú aj naďalej prejavovať vplyvy činností uvedených v § 36, je organizácia povinná vykonať dočasné zabezpečenie objektu; súčasne je povinná sa dohodnúť s vlastníkom objektu, či náhrada škody sa vykoná v peniazoch alebo dočasným poskytnutím náhradného objektu a o výške náhrady škody. Do náhrady škody sa zahrnie aj hnuteľný majetok, ktorý sa stáva poskytnutím náhradného objektu nepoužiteľný. Ak nedôjde k dohode, postupuje sa podľa § 33 ods. 4.

Účastníci sa môžu dohodnúť aj na inom spôsobe náhrady banských škôd, pokiaľ taká dohoda nebude odporovať ustanoveniam tohto zákona alebo všeobecným predpisom o náhrade škody.

Organizácia neposkytne náhradu za poškodenie alebo zničenie stavieb a zariadení postavených v chránenom ložiskovom území alebo v dobývacom priestore bez stavebného povolenia, prípadne bez dodržania podmienok určených v stavebnom povolení z hľadiska ochrany proti možným vplyvom činností uvedených v § 36.

Pri banskej činnosti¹²) sú organizácie a orgány povinné zaisťovať bezpečnosť prevádzky, včítane havarijnej prevencie a plnenie úloh banskej záchrannej služby, bezodkladne odstraňovať nebezpečné stavy ohrozujúce verejné záujmy, najmä bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a urobiť včas potrebné preventívne a zabezpečovacie opatrenia.¹⁵)

Pri banskej činnosti je organizácia povinná viesť, včas dopĺňať a uchovávať banskomeračskú a geologickú dokumentáciu.¹²)

Organizácie sú oprávnené reprodukovať a rozmnožovať mapy, ktoré potrebujú na výkon banskej činnosti.

Podrobnosti o banskomeračskej dokumentácii ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Podrobnosti o geologickej dokumentácii ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.

Banskými vodami sú všetky podzemné, povrchové a zrážkové vody, ktoré vnikli do hlbinných alebo povrchových banských priestorov bez ohľadu na to, či sa tak stalo priesakom alebo gravitáciou z nadložia, podložia alebo boku alebo jednoduchým vtekaním zrážkovej vody, a to až do ich spojenia s inými stálymi povrchovými alebo podzemnými vodami.

Organizácia je pri banskej činnosti¹) oprávnená

Pri použití banských vôd podľa odseku 2 písm. a) a b) je organizácia povinná starať sa o banské vody a hospodárne ich využívať. Použitie banských vôd na iné účely upravujú osobitné predpisy.²¹)

Na vypúšťanie iných vôd do banských vôd treba povolenie vodohospodárskeho orgánu vydané po dohode s obvodným banským úradom.

Všeobecné predpisy o správnom konaní²²) sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4.

Ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých sa rozhodlo, že sú vhodné na priemyselné dobývanie podľa doterajších predpisov, sa považujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona za ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých sa rozhodlo, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva podľa § 7.

Štátne organizácie, ktoré vykonávajú geologický prieskum výhradných ložísk, ako aj štátne organizácie, ktorým bol určený dobývací priestor, sú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona správcami týchto výhradných ložísk podľa § 9. V ostatných prípadoch určí správcu výhradného ložiska príslušný ústredný orgán, a to najneskôr do 1roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Chránené územia určené na zabezpečenie ochrany výhradných ložísk a osobitných zásahov do zemskej kôry podľa doterajších predpisov sú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona chránenými ložiskovými územiami podľa § 16, prípadne chránenými územiami podľa § 34.

Dobývacie priestory určené podľa doterajších predpisov sa posudzujú ako dobývacie priestory podľa tohto zákona a ako podklad územnoplánovacej dokumentácie. V prípadoch, keď sa neurčilo chránené územie, sa dobývací priestor určený podľa doterajších predpisov považuje tiež za chránené ložiskové územie podľa tohto zákona. Pokiaľ rozsah doterajšieho chráneného územia alebo doterajšieho dobývacieho priestoru nezabezpečuje dostatočnú ochranu ložiska, je správca, prípadne trvalý užívateľ výhradného ložiska povinný do 1 roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona navrhnúť chránené ložiskové územie.

Zabezpečovanie alebo likvidáciu starých banských diel, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, dokončí organizácia, ktorá tieto práce začala, pokiaľ ústredný orgán príslušný podľa § 35 nerozhodne inak.

Ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých podľa predpisov platných do 31. decembra 1991 rozhodli príslušné ústredné orgány štátnej správy, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva, sa dňom 1. januára 2002 považujú za výhradné ložiská len v rozsahu hraníc určeného dobývacieho priestoru; ak na ne nebol do 31. decembra 2001 určený dobývací priestor, nepovažujú sa za výhradné ložiská a od 1. januára 2002 sú ložiskami nevyhradených nerastov (§ 7); súčasne týmto dňom strácajú platnosť rozhodnutia o určení chránených ložiskových území pre tieto ložiská.

Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Organizácie, ktorým bolo vydané povolenie na činnosti ustanovené v § 34 ods. 1, a ktoré do účinnosti tohto zákona nezačali v rámci povolenia na činnosti ustanovené v § 34 ods. 1 vtláčať plyn do podzemného zásobníka plynov a kvapalín sú povinné v lehote do deviatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona podať návrh na vydanie osvedčenia podľa § 5 ods. 2.

Konanie o návrhu na určenie dobývacieho priestoru na dobývanie výhradného ložiska rádioaktívnych nerastov začaté pred 15. júnom 2014 obvodný banský úrad preruší až do vykonania miestneho referenda podľa § 28 ods. 3.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.