11/1992 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 16.01.1992 do 23.07.1996

11
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 3. decembra 1991
o organizácii veterinárnej starostlivosti Slovenskej republiky
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ORGÁNY VETERINÁRNEJ STAROSTLIVOSTI
§ 1
Orgánmi veterinárnej starostlivosti Slovenskej republiky sú:
a)
Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
b)
orgány veterinárnej správy,
c)
okresné úrady,
d)
obce,
e)
ústredná protinákazová komisia.
§ 2
Ministerstvo
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti najmä
a)
určuje hlavné úlohy veterinárnej starostlivosti a vedecko-technického rozvoja na tomto úseku a organizuje, riadi a kontroluje ich plnenie,
b)
riadi výkon štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti,
c)
riadi orgány veterinárnej správy (§ 3),
d)
riadi špecializačnú prípravu veterinárnych lekárov a iné formy ďalšieho vzdelávanie veterinárnych pracovníkov,
e)
spolupracuje s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh veterinárnej starostlivosti.
§ 3
Orgány veterinárnej správy
(1)
Orgánmi veterinárnej správy sú:
a)
Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky (ďalej len „štátna veterinárna správa“) - (§ 4),
b)
okresné veterinárne správy pre územné obvody okresných úradov (§ 5),
c)
ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv (ďalej len „ústav kontroly liečiv“) - (§ 6).
Štátna veterinárna správa, okresné veterinárne správy a ústav kontroly liečiv sú orgánmi štátnej správy.
(2)
Odborné veterinárne činnosti potrebné pre výkon štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti, najmä veterinárnu laboratórnu diagnostiku, vykonávajú špecializované ústavy štátnej veterinárnej služby a iné špecializované organizácie štátnej veterinárnej služby.1)
(3)
Ministerstvo môže poveriť výkonom určitej agendy okresnú veterinárnu správu aj pre územný obvod inej okresnej veterinárnej správy.
(4)
Štátna veterinárna správa je podriadená ministerstvu. Na jej čele je ústredný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Na čele okresnej veterinárnej správy je okresný veterinárny lekár, ktorého vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ. Na čele ústavu kontroly liečiv a špecializovaných ústavov štátnej veterinárnej služby sú riaditelia, ktorých vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ.
(5)
Štátna veterinárna správa, okresná veterinárna správa a ústav kontroly liečiv sú rozpočtovými organizáciami. Podrobnosti o organizácii a vzťahoch orgánov veterinárnej správy a špecializovaných ústavoch štátnej veterinárnej služby určuje štatút schvaľovaný ministrom.
§ 4
Štátna veterinárna správa
Štátna veterinárna správa
a)
riadi okresné veterinárne správy, ústav kontroly liečiv a špecializované ústavy štátnej veterinárnej služby,
b)
vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú v správnom konaní okresné veterinárne správy alebo ústav kontroly liečiv,
c)
vykonáva veterinárny dozor a vydáva záväzné pokyny a záväzné posudky podľa zákona o veterinárnej starostlivosti2) v prípadoch, v ktorých si to vyhradila,
d)
určuje veterinárne podmienky, za ktorých možno povoliť konanie zvodov zvierat, ak sa na zvode sústredia zvieratá z obvodu viacerých okresných správ a okresné veterinárne správy sa navzájom nedohodnú,
e)
vydáva veterinárne povolenie na dovoz, prevoz a vývoz zvierat, živočíšnych produktov a krmív, ako aj predmetov, ktoré môžu byť nositeľmi pôvodcov nákaz alebo ohroziť zdravie zvierať,
f)
predkladá ministerstvu návrhy ozdravovacích programov na zdolanie určených nebezpečných nákaz, hospodársky významných iných hromadných ochorení a porúch reprodukcie zvierat,
g)
dáva súhlas na overovanie, výrobu, dovoz a uvádzanie do obehu doteraz nepoužívaných krmív z hľadiska ich zdravotnej nezávadnosti,
h)
dáva súhlas na schválenie overovania, výroby, dovozu a uvádzania do obehu veterinárnych liečiv a prípravkov, ktoré podliehajú schváleniu podľa osobitných predpisov,3) a povoľuje po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky overovanie, výrobu, dovoz a uvádzanie do obehu ostatných veterinárnych liečiv a prípravkov,
i)
ukladá pokuty za porušenie zákona o veterinárnej starostlivosti, ktoré zistí pri výkone veterinárneho dozoru.
§ 5
Okresná veterinárna správa
(1)
Okresná veterinárna správa
a)
vykonáva veterinárny dozor podľa zákona o veterinárnej starostlivosti, vydáva záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a kontroluje ich plnenie,
b)
rozhoduje o nariadení a ukončení mimoriadnych veterinárnych opatrení, podľa zákona o veterinárnej starostlivosti4) (ďalej len „mimoriadne veterinárne opatrenia“), ktorými sa ukladajú povinnosti individuálne určenej právnickej alebo fyzickej osobe, a dozerá na ich plnenie,
c)
sleduje zdravotný stav synantropných a voľne žijúcich zvierat a vykonáva opatrenia na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia,
d)
oznamuje na základe výsledkov predbežného vyšetrenia zvierat výskyt veľmi nebezpečnej alebo nebezpečnej nákazy zvierat štátnej veterinárnej správe, príslušnému okresnému úradu, príslušnému útvaru Policajného zboru Slovenskej republiky a dotknutým obciam, výskyt choroby prenosnej zo zvierat na človeka aj príslušnému orgánu štátnej zdravotníckej správy a robí opatrenia nevyhnutné na zdolávanie a na zamedzenie šírenia nákazy zvierat,
e)
vydáva záväzné posudky, ktoré sa musia podľa zákona o veterinárnej starostlivosti vyžiadať v územnom, stavebnom a kolaudačnom konaní, a k návrhom podnikových technických noriem,5)
f)
udeľuje vystavením veterinárneho osvedčenia súhlas na premiestňovanie zvierat,
g)
vydáva veterinárne osvedčenia na prepravu živočíšnych produktov,
h)
vykonáva veterinárnu kontrolu podľa zákona o veterinárnej starostlivosti pri dovoze, prevoze a vývoze zvierat, živočíšnych produktov a krmív, ako aj predmetov, ktoré môžu byť nositeľmi pôvodcov nákaz, a vydáva veterinárne osvedčenia pri ich vývoze,
i)
určuje veterinárne podmienky, za ktorých možno povoliť konanie zvodov zvierat, ak sa na zvode zúčastnia iba zvieratá z územného obvodu v jej pôsobnosti,
j)
vykonáva prehliadky jatočných zvierat a mäsa a veterinárne vyšetrenie ďalších živočíšnych produktov a rozhoduje o ich použiteľnosti,6)
k)
vydáva osvedčenia o spôsobilosti podmienok pre výrobu, spracovanie, ošetrovanie, skladovanie a prepravu živočíšnych produktov,
l)
určuje podmienky na použitie krmív v prípadoch ustanovených zákonom o veterinárnej starostlivosti7) a kontroluje ich dodržiavanie,
m)
vydáva záväzné pokyny na vypracovanie pohotovostných plánov ochranných a zdolávacích opatrení alebo veterinárnych hygienických opatrení pre prípad výskytu veľmi nebezpečných nákaz zvierat, na vypracovanie ozdravovacieho plánu na zdolanie určených nebezpečných nákaz hospodársky významných iných hromadných ochorení a porúch reprodukcie zvierat a na vypracovanie programu hygienických a sanitačných opatrení,8)
n)
ukladá pokuty za porušenie zákona o veterinárnej starostlivosti, ktoré zistí pri výkone veterinárneho dozoru, a prejednáva priestupky na úseku veterinárnej starostlivosti.
(2)
Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, okresná veterinárna správa nariadi aj také mimoriadne veterinárne opatrenia, o ktorých inak rozhodujú okresné úrady (§ 7). O týchto opatreniach neodkladne informuje okresný úrad, ktorý ich potvrdí, prípadne zmení alebo zruší.
(3)
Okresná veterinárna správa plní úlohy štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti, pokiaľ ju tento zákon nezveruje iným orgánom veterinárnej starostlivosti.
§ 6
Ústav kontroly liečiv
Ústav kontroly liečiv vykonáva vrcholnú odbornú kontrolu vyrábaných a dovážaných veterinárnych liečiv a prípravkov,9) pokiaľ nie sú v pôsobnosti kontrolných ústavov podľa osobitných predpisov.10) V rámci tejto kontroly vydáva záväzné posudky,5) ak ide o veterinárne liečivá a prípravky, a záväzné pokyny.
§ 7
Okresné úrady
(1)
Okresné úrady rozhodujú o nariadení a ukončení mimoriadnych veterinárnych opatrení, ak sa netýkajú len individuálne určenej osoby, a dozerajú na ich plnenie; o mimoriadnych veterinárnych opatreniach rozhoduje prednosta okresného úradu obdobne ako v prípade živelnej pohromy, alebo ich vydá okresný úrad všeobecne záväznou vyhláškou.11)
(2)
Okresné úrady rozhodujú o poskytovaní podpôr a náhrad na úhradu alebo zmiernenie škôd, prípadne nákladov vzniknutých vykonaním mimoriadnych veterinárnych opatrení, ako aj škôd vzniknutých uhynutím zvierat v dôsledku nákazy alebo iného hromadného ochorenia zvierat.
(3)
Okresné úrady zriaďujú na plnenie svojich úloh na úseku veterinárnej starostlivosti protinákazové komisie. Predsedom komisie je prednosta okresného úradu, tajomníkom okresný veterinárny lekár. Protinákazová komisia
a)
predkladá návrhy na nariadenie a ukončenie mimoriadnych veterinárnych opatrení,
b)
riadi vykonávanie mimoriadnych veterinárnych opatrení v územnom obvode okresného úradu.
§ 8
Obce
Obce po dohode s príslušnou okresnou veterinárnou správou určujú miesta pre trhy určené na predaj potravín a surovín živočíšneho pôvodu (ďalej len „živočíšne produkty“) a miesta výstav, trhov, prehliadok alebo súťaží zvierat, prípadne zvodov zvierat na iné účely (ďalej len „zvody zvierat“) a povoľuje konanie týchto zvodov.
§ 9
Ústredná protinákazová komisia
(1)
Ústredná protinákazová komisia koordinuje plnenie úloh ústredných orgánov štátnej správy na úseku ochrany proti nákazám a iným hromadným ochoreniam zvierat a pri spracovaní živočíšnych produktov. Ak sa vyskytne nákaza alebo iné hromadné ochorenie zvierat či ekologická havária, ktoré by mohli ohroziť zdravie zvierat alebo ľudí vo viacerých okresoch, ústredná protinákazová komisia ústredne riadi prijímanie a vykonávanie mimoriadnych veterinárnych opatrení alebo ich sama nariadi.
(2)
Ústrednú protinákazovú komisiu zriaďuje vláda Slovenskej republiky. Predsedom ústrednej protinákazovej komisie je minister.
DRUHÁ ČASŤ
VETERINÁRNE SLUŽBY
§ 10
(1)
Odborné veterinárne činnosti a iné veterinárne služby, ktoré nie sú súčasťou štátnej správy, vykonávajú
a)
špecializované ústavy štátnej veterinárnej služby a iné špecializované organizácie štátnej veterinárnej služby1) (§ 11),
b)
fyzické osoby zapísané v zozname Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len „súkromný veterinárny lekár“),
c)
fyzické a právnické osoby oprávnené podľa § 12.
(2)
Postavenie, úlohy a vnútorné pomery Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a podmienky členstva v nej upravuje osobitný zákon.
§ 11
Štátna veterinárna služba
Špecializované ústavy štátnej veterinárnej služby, a ak je to potrebné na plnenie úloh veterinárnej starostlivosti, aj iné špecializované organizácie štátnej veterinárnej služby1) zriaďuje alebo zakladá minister ako právnické osoby na poskytovanie odborných veterinárnych činností a služieb, najmä na vykonávanie veterinárnej laboratórnej diagnostiky, na vykonávanie veterinárnej liečebnej alebo asanačnej činnosti, na výrobu veterinárnych liečiv a prípravkov, prípadne na zásobovanie týmito liečivami a prípravkami a na ďalšie vzdelávanie veterinárnych pracovníkov.
§ 12
Ak ide o veterinárne služby spočívajúce v asanačnej činnosti, vo výrobe veterinárnych liečiv a prípravkov alebo zásobovanie nimi a v ďalšom vzdelávaní veterinárnych pracovníkov alebo o úlohy špecializovaných ústavov štátnej veterinárnej služby, môže ich výkon štátna veterinárna správa povoliť aj iným osobám, než sú uvedené v § 11, ktoré preukážu odbornú spôsobilosť svojich veterinárnych pracovníkov12) a organizačné, technické a technologické predpoklady ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi;13) v povolení štátna veterinárna správa určí podmienky a rozsah vykonávania tejto činnosti.
TRETIA ČASŤ
PRIESTUPKY
§ 13
(1)
Priestupku14) na úseku veterinárnej starostlivosti sa dopustí ten, kto
a)
sťažuje alebo marí výkon veterinárneho dozoru alebo nevykoná v určenej lehote záväzný pokyn orgánov veterinárnej správy na odstránenie zistených nedostatkov,
b)
poruší povinnosť ustanovenú zákonom o veterinárnej starostlivosti15) a predpismi vydanými na jeho základe alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi povinnosti na úseku veterinárnej starostlivosti na ochranu zvierat, predchádzanie nákazám a iným hromadným ochoreniam zvierat a ich zdolávanie, na zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti živočíšnych produktov a krmív, na dovoz, prevoz a pri vývoze zvierat, živočíšnych produktov a krmív, ako aj predmetov, ktoré môžu byť nositeľmi pôvodcov nákaz,
c)
poruší povinnosť vyplývajúcu pre neho z mimoriadnych veterinárnych opatrení.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do výšky 5000 Kčs a za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a za opätovné spáchanie priestupku podľa odseku 1 písm. a) a b) pokutu do výšky 10 000 Kčs.
§ 14
Pracovníci orgánov veterinárnej správy poverení výkonom dozoru môžu za priestupky na úseku veterinárnej starostlivosti, ktoré zistili pri plnení svojich úloh, ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní až do výšky 1000 Kčs.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 15
Orgány veterinárnej správy spolupracujú s orgánmi zdravotníckej správy, najmä poskytujú informácie týkajúce sa výskytu ochorení prenosných zo zvierat na človeka a naopak, ochrany pred nimi a zabezpečenia zdravotnej nezávadnosti živočíšnych produktov alebo ďalších skutočností, ktoré majú význam pri starostlivosti o zdravie ľudí a pri vytváraní zdravých životných podmienok. Inak vzťahy orgánov veterinárnej správy a orgánov štátnej zdravotníckej správy upravujú osobitné predpisy.16)
§ 16
(1)
Orgány veterinárnej starostlivosti Slovenskej republiky spolupracujú s orgánmi veterinárnej starostlivosti Českej republiky, najmä pri prijímaní a vykonávaní zásadných opatrení na predchádzanie veľmi nebezpečným a nebezpečným nákazám, hospodársky významným iným hromadným ochoreniam zvierat pri ich výskyte, pri zabezpečovaní zdravotnej nezávadnosti živočíšnych produktov a krmív a pri veterinárnej ochrane štátneho územia.
(2)
Záväzné posudky a veterinárne osvedčenia vydané orgánmi veterinárnej starostlivosti Českej republiky v rámci ich pôsobnosti platia aj v Slovenskej republike.
§ 17
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa na rozhodovanie orgánov veterinárnej starostlivosti vzťahujú iba vtedy, ak ide o
a)
poskytovanie podpôr a náhrad na úhradu alebo zmiernenie škôd, prípadne nákladov vzniknutých vykonaním ochranných a zdolávacích opatrení, ako aj škôd vzniknutých uhynutím zvierat v dôsledku nákazy alebo iného hromadného ochorenia zvierat,
b)
vydávanie záväzných pokynov na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin,
c)
vydávanie záväzných posudkov, ktoré sú podľa zákona o veterinárnej starostlivosti samostatným správnym rozhodnutím,
d)
prejednávanie priestupkov,
e)
plány a program podľa § 33 zákona o veterinárnej starostlivosti,
f)
vydávanie povolení podľa § 12 tohto zákona.
§ 18
Výnos pokút uložených orgánmi veterinárnej správy je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
§ 19
(1)
Časť majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia orgány veterinárnej starostlivosti v rozsahu presahujúcom potreby výkonu štátnej správy, a časť majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia niektoré špecializované organizácie štátnej veterinárnej služby zriadené podľa doterajších predpisov, sa použije v rozsahu a za podmienok určených privatizačným projektom podľa osobitných predpisov17) na predaj súkromným veterinárnym lekárom alebo osobám uvedeným v § 12 alebo na založenie právnických osôb uvedených v § 11.
(2)
Do doby vykonania opatrení podľa odseku 1 poskytujú veterinárne služby organizácie zriadené podľa doterajších predpisov.
§ 20
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorých prípadoch sa odborné veterinárne činnosti vykonávajú bezplatne.
§ 21
Zrušujú sa:
1.
zákon SNR č. 110/1987 Zb. o pôsobnosti orgánov veterinárnej starostlivosti Slovenskej socialistickej republiky,
2.
položka č. 14 prílohy A a položka č. 74 prílohy D zákona SNR č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy,
3.
položka č. 13 prílohy B zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
4.
vyhláška MPVž SSR č. 115/1987 Zb. o podnikovej veterinárnej službe.
§ 22
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
F. Mikloško v. r.
J. Čarnogurský v. r.
1)
§ 3a písm. b) zákona č. 87/1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 239/1991 Zb.
2)
Zákon č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb.
3)
§ 20 ods. 2, § 62, § 79 ods. 4 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
4)
§ 23 zákona č. 87/1987 Zb.
5)
§ 24 zákona č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb.
6)
§ 10 a 11 zákona č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb.
7)
§ 15 zákona č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb.
8)
§ 33 zákona č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb.
9)
§ 18 ods. 4 zákona č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb.
§ 16 vyhlášky č. 188/1989 Zb. o povoľovaní výroby, dovozu, overovania a uvádzania do obehu, používaní a kontrole veterinárnych liečiv a prípravkov.
10)
Zákon č. 20/1966 Zb. v znení neskorších predpisov.
11)
§ 7 ods. 5 a 7 zákona SNR č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.
12)
§ 25 zákona č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb.
13)
Napr. § 21 a 24 zákona č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb.
14)
Zákon SNR č. 342/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
15)
§ 25 zákona č. 87/1987 Zb. v znení zákona č. 239/1991 Zb.
16)
§ 79 zákona č. 20/1966 Zb. v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.