119/1992 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.12.1995 do 27.02.1996

119
ZÁKON
zo 4. marca 1992
o cestovných náhradách
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Účel zákona
(1)
Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách, pri iných zmenách miesta výkonu práce a pri prijatí do zamestnania (ďalej len „náhrady“)
a)
pracovníkom v pracovnom pomere,
b)
členom družstiev, u ktorých súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah,
c)
občanom činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to dohodnuté,
d)
osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis,
(ďalej len „zamestnanec“).
(2)
Tento zákon neupravuje poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí po dobu nalodenia.1)
§ 2
Vymedzenie pojmov
(1)
Pracovnou cestou sa na účely tohto zákona rozumie doba od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, včítane výkonu práce v tomto mieste, do návratu zamestnanca z tejto cesty.
(2)
Zahraničnou pracovnou cestou sa na účely tohto zákona rozumie doba pracovnej cesty (odsek 1) z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do zahraničia, zo zahraničia do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a doba pracovnej cesty v zahraničí.
(3)
Pravidelným pracoviskom sa na účely tohto zákona rozumie miesto dohodnuté so zamestnancom; ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dojednané v pracovnej zmluve. U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto bydliska.
(4)
Za rodinu zamestnanca sa na účely tohto zákona považujú, pokiaľ majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, jeho manžel alebo druh, vlastné deti, osvojenci, deti zverené zamestnancovi do pestúnskej starostlivosti alebo do výchovy, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti2) so zamestnancom.
DRUHÁ ČASŤ
POSKYTOVANIE NÁHRAD
Náhrady pri pracovnej ceste
§ 3
Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, dobu trvania, spôsob dopravy a ukončenie pracovnej cesty; môže určiť tiež ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
§ 4
Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu prislúcha
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c)
stravné,
d)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhšiu dobu, najdlhšie však za jeden mesiac.
§ 5
Stravné
(1)
Za každý kalendárny deň pracovnej cesty prislúcha zamestnancovi stravné v tomto dni vo výške
a)
46 Sk, ak pracovná cesta trvá 5 až 12 hodín,
b)
73 Sk, ak pracovná cesta trvá dlhšie ako 12 hodín, najviac však 18 hodín,
c)
114 Sk, ak pracovná cesta trvá dlhšie ako 18 hodín.
(2)
Ak zamestnávateľ znemožní vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej než 5 hodín, zamestnancovi stravovať sa obvyklým spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do výšky 46 Sk.
(3)
Pre zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dojednať v kolektívnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky pre poskytovanie stravného, prípadne nižšie denné sadzby stravného pri pracovnej ceste.
(4)
Ak zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi na pracovnej ceste plne bezplatné stravovanie, stravné neposkytuje; ak zabezpečí bezplatné stravovanie čiastočne, stravné úmerne kráti.
§ 6
Náhrady pri preložení a pri prijatí
(1)
Zamestnancovi prislúchajú pri preložení z dôvodov nevyhnutnej prevádzkovej potreby zamestnávateľa náhrady ako pri pracovnej ceste najdlhšie po dobu troch mesiacov, pokiaľ nie je dohodnutá dlhšia doba.
(2)
Zamestnávateľ môže pri prijatí zamestnanca do zamestnania, pri preložení na žiadosť zamestnanca a dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa3) poskytovať zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky ustanovenej v § 4 a 5.
(3)
Zamestnancovi, ktorý poberá stravné podľa predchádzajúcich odsekov a je v tejto dobe vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia.
(4)
V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi tiež náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.
§ 7
Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách
(1)
Ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo, s výnimkou vozidla zamestnávateľa, prislúcha mu za každý 1 km jazdy sadzba základnej náhrady a náhrada za spotrebované pohonné látky.
(2)
Sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy je
a)
pri jednostopových vozidlách a trojkolkách 0,95 Sk,
b)
pri osobných cestných motorových vozidlách 3,65 Sk;
pri použití prívesu k cestnému motorovému vozidlu sa sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy zvýši až o 10 %.
(3)
Sadzba základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch sa dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
(4)
Náhrada výdavkov za pohonné látky prislúcha zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia vozidla a prepočítaných podľa spotreby vypočítanej aritmetickým priemerom z údajov uvedených v technickom preukaze vozidla.
(5)
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dojednať tiež poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného prostriedku diaľkovej prepravy.
§ 8
Prispôsobovanie sadzieb náhrad
(1)
Výška sadzieb náhrad stravného uvedená v § 5 ods. 1 a 2 a výška sadzieb základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel uvedená v § 7 ods. 2 sa upravuje podľa štatistických údajov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejnom stravovaní a o cenách a amortizácii vozidiel. Úprava sadzieb sa po prvý raz vykoná, ak rozdiel indexu cien podľa prvej vety vyhláseného v príslušnom kalendárnom mesiaci a indexu vyhláseného ku dňu účinnosti tohto zákona tvorí hodnotu aspoň 10 bodov; ďalšia úprava sa vykoná, ak rozdiel indexu v príslušnom kalendárnom mesiaci a indexu v kalendárnom mesiaci, podľa ktorého bola naposledy upravená výška sadzieb, tvorí opäť hodnotu aspoň 10 bodov. Upravené sadzby náhrad podľa prvej vety prislúchajú zamestnancom od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.
(2)
Výšku sadzieb náhrad podľa odseku 1 ustanoví a vyhlási uverejnením plného znenia v Zbierke zákonov4) Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí na základe údajov Federálneho štatistického úradu.
(3)
Sadzby stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny do výšky 50 halierov smerom dole a od 50 halierov včítane smerom hore. Sadzby základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na päťhaliere.
§ 9
Iné a vyššie náhrady
Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou,5) môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s inými zmenami miesta výkonu práce a prijatím do zamestnania alebo vyššie náhrady, než ustanovuje tento zákon; poskytovanie týchto náhrad možno dojednať v kolektívnej zmluve alebo v pracovných zmluvách.
TRETIA ČASŤ
NÁHRADY PRI ZAHRANIČNÝCH PRACOVNÝCH CESTÁCH
§ 10
Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách včítane iných a vyšších náhrad sa vzťahuje úprava ustanovená v § 2 až 9, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.
§ 11
Náhrada za cesty na návštevu rodiny
Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnávateľ dohodne so zamestnancom poskytovanie náhrad za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého pobytu rodiny; ustanovenie § 4 písm. e) sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu.
§ 12
Stravné
(1)
Za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty a za každý kalendárny deň, v ktorej zahraničná pracovná cesta trvá dlhšie ako 12 hodín, prislúcha zamestnancovi stravné v cudzej mene. Výšku dennej sadzby stravného v cudzej mene ustanoví a vyhlási uverejnením plného znenia v Zbierke zákonov4) Federálne ministerstvo financií.
(2)
Ak zahraničná pracovná cesta trvá v kalendárnom dni menej ako 12 hodín alebo trvá celkovo menej ako 12 hodín, zamestnávateľ poskytuje stravné v cudzej mene najviac do polovice dennej sadzby určenej podľa predchádzajúceho odseku.
§ 13
Vreckové
Zamestnávateľ môže zamestnancom pri zahraničnej pracovnej ceste poskytovať popri stravnom vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 12.
§ 14
Náhrada výdavkov za pohonné látky
Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 prislúcha zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejdené v zahraničí nad 350 km.
§ 15
Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v česko-slovenskej a cudzej mene
(1)
Pri zahraničnej pracovnej ceste prislúcha zamestnancovi za dobu pracovnej cesty na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky stravné v česko-slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5 ods. 1.
(2)
Pri zahraničnej pracovnej ceste je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene prechod česko-slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.
§ 16
Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov
(1)
V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dojednať poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce.
(2)
Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť uhrádza vysielajúci zamestnávateľ.
(3)
Zamestnávatelia môžu dohodnúť výšku stravného poskytovaného česko-slovenskému zamestnancovi v zahraničí maximálne do výšky ustanovenej týmto zákonom.
(4)
Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa poskytuje stravné až do výšky 200 Kčs na deň a vreckové do výšky 40 % stravného.
(5)
Zamestnávatelia, ktorí nie sú rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami, môžu poskytovať vyššie stravné uhrádzané z použiteľného zisku.
§ 17
Náhrady pri pridelení na výkon práce v zahraničí
Zamestnancovi pridelenému na výkon práce v zahraničí, ktorý je odmeňovaný podľa osobitných predpisov,6) prislúchajú za dni cesty do miesta pridelenia a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pokiaľ so zamestnancom cestuje jeho rodinný príslušník (§ 2 ods. 4), možno zamestnancovi poskytnúť tiež náhrady výdavkov, ktoré vznikli tomuto rodinnému príslušníkovi.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 18
(1)
Náhrady, na ktoré vzniká zamestnancovi nárok, náhrady podľa § 5 ods. 3, vreckové do výšky 40 % ustanoveného stravného podľa § 13 a náhrady pri prijatí zamestnanca, ktorý je uchádzačom o zamestnanie,7) sa s výnimkou zamestnávateľa, ktorý je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou, zahŕňajú do nákladov (výdavkov). Ostatné náhrady sa uhrádzajú z použiteľného zisku.
(2)
Náhrady poskytované zamestnancom vysielaným do zahraničia na montážne a obdobné práce na splnenie záväzkov zo zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel so zahraničným účastníkom pri uskutočňovaní zahraničnej hospodárskej činnosti, sa zahŕňajú do zahraničných priamych obchodných nákladov.
§ 19
Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy vychádza zamestnávateľ z priemerných podmienok rozhodných pre poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Pokiaľ sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť.
§ 20
Kde tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty (§ 3). Obdobne možno postupovať aj pri poskytovaní náhrad cestovných výdavkov za mestskú hromadnú dopravu pri pracovnej ceste na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§ 21
(1)
Ak zamestnanec požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa tohto zákona, je zamestnávateľ povinný mu tento preddavok do výšky predpokladanej náhrady poskytnúť.
(2)
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty.
(3)
Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok.
(4)
Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.
§ 22
Pokiaľ čas strávený na pracovnej ceste inak než plnením pracovných úloh spadá do pracovného času zamestnanca, považuje sa za dobu zameškanú pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Za túto dobu patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.8)
§ 23
Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ v tomto zákone nie je ustanovené inak.
§ 24
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môžu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanoviť nariadením pre zamestnancov zamestnávateľov, ktorí sú rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami, aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, inými zmenami miesta výkonu práce a prijatím do zamestnania.
§ 25
(1)
Zrušujú sa:
1.
Vyhláška Ministerstva financií č. 18/1960 Zb. o náhradách výdavkov pri zahraničných pracovných cestách.
2.
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 57/1979 Zb. o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v znení vyhlášky č. 2/1984 Zb., vyhlášky č. 251/1990 Zb., vyhlášky č. 338/1990 Zb., vyhlášky č. 430/1990 Zb. a vyhlášky č. 480/1990 Zb.
3.
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách v znení vyhlášky č. 81/1988 Zb., vyhlášky č. 241/1988 Zb. a vyhlášky č. 251/1990 Zb.
4.
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky č. 120/1991 Zb., ktorou sa dopĺňajú niektoré právne predpisy o cestovných náhradách.
5.
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 148/1991 Zb., ktorou sa dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 31. augusta 1982 č. 315-5796-3161 o osobitnej úprave náhrad cestovných výdavkov pracovníkov prijatých zo Slovenskej socialistickej republiky do aparátu federálnych inštitúcií v znení výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 18. júna 1990 č. 225-18991-5157.
6.
Pokyny Ústredného zväzu spotrebných družstiev zo 7. apríla 1965 č. 26/1965 Vestníka Ústredného zväzu spotrebných družstiev pre poskytovanie náhrad pracovníkom, ktorí pravidelne vo väčšom rozsahu používajú služobný motocykel, vlastný cestovný (motorový) bicykel alebo vykonávajú cesty pešo (reg. čiastka 40/1965 Zb.).
7.
Úprava Ministerstva stavebníctva z 9. januára 1968 č. 3/1968 Spravodajcu Ministerstva stavebníctva o určení pracovísk, na ktoré sa v podnikoch priemyslovej výroby vzťahuje osobitná úprava nocľažného (reg. čiastka 10/1968 Zb.).
8.
Úprava Ministerstva poľnohospodárstva a výživy z 3. 11. 1967 č. VII/3-1747/1967, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia vyhlášky č. 96/1967 Zb. (reg. čiastka 11/1968 Zb.).
9.
Úprava č. 9 Ministerstva baníctva z 1. apríla 1967 č. 42.2/776/67 na vykonanie Zákonníka práce (reg. čiastka 17/1967 Zb.) v znení úpravy č. 2 Ministerstva baníctva z 28. 5. 1968 č. 42.3/657/68 (reg. čiastka 25/1968 Zb.) a úpravy č. 1 Federálneho výboru pre priemysel z 15. apríla 1970 (reg. čiastka 48/1968 Zb.).
10.
Úprava Ústrednej správy geodézie a kartografie z 20. decembra 1968 č. 6 158/1968-2, ktorou sa ustanovujú zásady pre paušalizáciu náhrad cestovných výdavkov (reg. čiastka 48/1968 Zb.).
11.
Smernice Federálneho ministerstva financií z 11. júla 1972 č. VII/4-8921/72 o náhradách výdavkov pri zahraničných pracovných cestách (reg. čiastka 18/1972 Zb.) v znení výnosu Federálneho ministerstva financií z 31. mája 1988 č. VI/2-8900/88 (reg. čiastka 23/1988 Zb.).
12.
Zásady Federálneho ministerstva dopravy z 11. septembra 1975 č. 20 808/75-09 pre poskytovanie paušálnych náhrad cestovných výdavkov (reg. čiastka 3/1976 Zb.).
13.
Úprava Federálneho ministerstva financií z 20. marca 1978 č. II/6000/1978 o odmieňaní a hmotnom zabezpečení niektorých pracovníkov počas ich pobytu v zahraničí (reg. čiastka 11/1978 Zb.).
14.
Smernice Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 10. augusta 1979 č. 316-1238/79-7315 o odmieňaní pracovníkov, ktorí v súvislosti s výkonom povolania vedú služobné cestné motorové vozidlá (reg. čiastka 25/1979 Zb.), v znení vyhlášky č. 251/1990 Zb.
15.
§ 4 a 5 úpravy Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí zo 16. októbra 1981 č. 316-1099/81-7300 o odmieňaní a poskytovaní cestovných náhrad vietnamským občanom dočasne zamestnaným v Československej socialistickej republike (reg. čiastka 34/1981 Zb.) v znení výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 31. 7. 1989 č. 221-8747-5123, 060589 (reg. čiastka 26/1989 Zb.).
16.
Úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 31. augusta 1982 č. 315-5796-3161 o osobitnej úprave náhrad cestovných výdavkov pracovníkov prijatých zo Slovenskej socialistickej republiky do aparátu federálnych inštitúcií (reg. čiastka 34/1982 Zb.) v znení výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 18. júna 1990 č. 225-18991-5157 (č. 287/1990 Zb.).
17.
Smernice Českého zväzu výrobných družstiev z 5. októbra 1982 o náhradách cestovných a iných výdavkov kominárov (reg. čiastka 10/1983 Zb.).
18.
Úprava Federálneho ministerstva dopravy z 12. januára 1983 č. 25 080/82-03 o poskytovaní leteckej stravnej normy členom posádok civilných lietadiel v organizáciách v pôsobnosti Federálneho ministerstva dopravy (reg. čiastka 9/1983 Zb.) v znení výnosu Federálneho ministerstva dopravy z 10. septembra 1990 č. 19 439/1990-320 (č. 452/1990 Zb.).
19.
Úprava Federálneho ministerstva dopravy z 27. októbra 1983 č. 20 324/1983-03 o poskytovaní leteckej stravnej normy členom posádok civilných lietadiel trvale vykonávajúcim riadiacu činnosť technicko-hospodárskeho charakteru v organizáciách v pôsobnosti Federálneho ministerstva dopravy (reg. čiastka 4/1984 Zb.) v znení výnosu Federálneho ministerstva dopravy z 10. septembra 1990 č. 19 439/1990-320 (č. 451/1990 Zb.).
20.
Úprava Federálneho ministerstva financií a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu zo 6. augusta 1984 č. FMF VI/3-11 811/84 a č. FMZO 598/14/84 o náhradách výdavkov pri zahraničných pracovných cestách členov posádok dopravných prostriedkov (reg. čiastka 22/1984 Zb.) v znení výnosu Federálneho ministerstva financií a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu zo 6. februára 1987 č. FMF VI/3-1.840/87 a č. FMZO 86/14/87 (reg. čiastka 11/1987 Zb.).
21.
Výnos Ministerstva vnútra Českej socialistickej republiky z 18. 6. 1985 č. MH/13-6699/1939/85 o osobitných paušálnych náhradách cestovného pre kominárov a vykupovačov druhotných surovín v organizáciách miestneho hospodárstva (reg. čiastka 20/1985 Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Českej republiky z 18. 9. 1990 č. MH/1-13980/720/1990 (č. 398/1990 Zb.).
22.
Úprava Federálneho ministerstva financií č. VIII/4/16 986/85 o určení jednotnej zahraničnej diéty pre československých pracovníkov na integračných akciách v ZSSR (reg. čiastka 30/1985 Zb.).
23.
Smernice Českého zväzu výrobných družstiev zo 4. septembra 1985 o osobitných paušálnych náhradách cestovného pre kominárov (reg. čiastka 4/1986 Zb.).
24.
Úprava Federálneho ministerstva dopravy z 24. júna 1986 č. 6006/1986-03 o osobitných paušálnych náhradách cestovných výdavkov pre niektorých pracovníkov dopravy, u ktorých častá zmena miesta výkonu práce vyplýva z osobitnej povahy povolania (reg. čiastka 18/1986 Zb.), v znení výnosu Federálneho ministerstva dopravy z 10. septembra 1990 č. 19 438/1990-320 (č. 414/1990 Zb.).
25.
Výnos Ministerstva vnútra Českej socialistickej republiky z 31. júla 1987 č. SD/33-2728/1987 o osobitných paušálnych náhradách cestovných výdavkov cestujúcich pracovníkov cestnej a mestskej dopravy (reg. čiastka 17/1987 Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Českej republiky z 24. júla 1990 č. SD/1 R-11 021/90 (č. 345/1990 Zb.).
26.
Výnos Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky z 25. mája 1987 č. MH-41/203/1987 o osobitných paušálnych cestovných náhradách pre kominárov a vykupovačov druhotných surovín v organizáciách miestneho hospodárstva (reg. čiastka 17/1987 Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 8. januára 1991 č. MH-5/1991-OE (č. 53/1991 Zb.).
27.
Výnos Federálneho ministerstva financií z 22. júna 1987 č. III/11.000/87 o cestovných náhradách pri zahraničných bezdevízových pracovných cestách (reg. čiastka 17/1987 Zb.).
28.
Výnos Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky z 10. septembra 1987 č. SD-3138/1987-4 o osobitných paušálnych cestovných náhradách pracovníkov cestnej a mestskej dopravy, cestného hospodárstva a automobilového opravárenstva (reg. čiastka 18/1987 Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 3. januára 1991 č. SD-3003/1991.
29.
§ 5 výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 5. októbra 1987 č. 515-31053-5123 o odmieňaní a poskytovaní cestovných náhrad angolským občanom dočasne zamestnaným v československých organizáciách (reg. čiastka 25/1987 Zb.).
30.
§ 4 výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 22. decembra 1987 č. 515-37137-5123 o odmieňaní a poskytovaní cestovných náhrad vedúcim skupín kórejských občanov a kórejským tlmočníkom zamestnaným v Československej socialistickej republike (reg. čiastka 26/1987 Zb.).
31.
Výnos Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 12. septembra 1991 č. F 43-6138-7201-120991 o poskytovaní príplatku na úhradu cestovných výdavkov pracovníkom prijatým z Českej republiky do federálnych orgánov na území Slovenskej republiky (č. 404/1991 Zb.).
32.
Uznesenie Predsedníctva vlády ČSSR z 27. októbra 1971 č. 344 k návrhu na úpravu náhrad výdavkov funkcionárov, vedúcich pracovníkov a vedúcich delegácií pri zahraničných pracovných cestách.
(2)
Platnosť strácajú výnimky, odchýlky a ďalšie opatrenia ustanovené podľa doterajších právnych predpisov o cestovných náhradách.
§ 26
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1992.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
1)
Zákon č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe.
2)
§ 115 Občianskeho zákonníka.
3)
§ 38 ods. 5 Zákonníka práce.
§ 5 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
4)
§ 8 zákona č. 131/1989 Zb. o Zbierke zákonov.
5)
§ 24 zákona č. 563/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách federácie.
§ 31 zákona Českej národnej rady č. 576/1990 Zb. o pravidlách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami Českej republiky a obcí v Českej republike (rozpočtové pravidlá republiky).
§ 28 zákona Slovenskej národnej rady č. 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky.
6)
Napríklad: výnos ministra zahraničného obchodu č. 24/1962 z 23. júna 1962 o úprave platových pomerov zamestnancov Ministerstva zahraničného obchodu pridelených na výkon funkcií v obchodných oddeleniach zastupiteľských úradov v zahraničí v znení neskorších predpisov, výnos ministra zahraničných vecí č. 013.147/62 zásady platovej úpravy pre zamestnancov zahraničnej služby.
7)
Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
8)
§ 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku.