80/1992 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1997 do 31.12.2000

80
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 29. januára 1992
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Účel zákona
Účelom tohto zákona je určiť sídla a obvody súdov Slovenskej republiky, ustanoviť pôsobnosť niektorých okresných súdov v Bratislave a Košiciach, upraviť štátnu správu súdov, spôsob vybavovania sťažností na postup súdov, voľbu prísediacich okresných a krajských súdov, ich odvolanie, uvoľnenie z funkcie a jej zánik.
PRVÁ ČASŤ
Sídla a obvody súdov
§ 2
Sídlom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.
Úprava pôsobnosti niektorých súdov v Bratislave
§ 4
(1)
Okresný súd Bratislava 1 vybavuje veci podľa druhého a tretieho oddielu zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb., v ktorých v pôvodnom konaní rozhodol v prvom stupni do 1. júla 1978 mestský alebo predtým iný príslušný súd v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
(2)
Okresný súd Bratislava 3 vybavuje veci náhrady škody podľa šiesteho oddielu zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. spôsobenej rozhodnutím niektorého súdu v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
§ 5
(1)
Okresný súd Bratislava II vybavuje dožiadania adresované okresným súdom v Bratislave.
(2)
Okresný súd Košice II vybavuje dožiadania adresované okresným súdom v Košiciach.
DRUHÁ ČASŤ
Štátna správa súdov
§ 7
Úlohy štátnej správy súdov
(1)
Úlohou štátnej správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky5) podmienky na riadny výkon súdnictva, najmä po stránke personálnej organizačnej, hospodárskej, finančnej a odbornej a dohliadať spôsobom a v medziach ustanovených týmto zákonom na riadne plnenie úloh, ktoré boli zverené súdom.
(2)
Výkon štátnej správy súdov nesmie zasahovať do nezávislosti súdov a sudcov.
§ 8
Orgány štátnej správy sudov
(1)
Ústredným orgánom štátnej správy súdov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky6) (ďalej len „ministerstvo“).
(2)
Orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda najvyššieho súdu a predsedovia a podpredsedovia krajských súdov, okresných súdov.
Výkon štátnej správy súdov
§ 9
(1)
Štátnu správu krajských a okresných súdov vykonáva ministerstvo priamo alebo prostredníctvom predsedov týchto súdov; štátnu správu okresných súdov môže vykonávať tiež prostredníctvom predsedov krajských súdov.
(2)
Štátnu správu najvyššieho súdu vykonáva ministerstvo prostredníctvom predsedu tohto súdu.
§ 10
Predseda najvyššieho súdu a predsedovia krajských a okresných súdov vykonávajú štátnu správu súdov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
§ 11
(1)
Podpredseda najvyššieho súdu vykonáva štátnu správu tohto súdu v rozsahu určenom jeho predsedom.
(2)
Podpredseda krajského súdu vykonáva štátnu správu krajského súdu a okresných súdov v jeho obvode v rozsahu určenom predsedom krajského súdu.
(3)
Ak je na okresnom súde ustanovený podpredseda, prípadne viac podpredsedov, vykonávajú štátnu správu tohto súdu v rozsahu určenom jeho predsedom.
(4)
Predseda krajského a okresného súdu môže pri zachovaní vlastnej zodpovednosti poveriť jednotlivými úkonmi štátnej správy súdu i sudcu príslušného súdu.
Pôsobnosť orgánov štátnej správy súdov
§ 12
(1)
Ministerstvo vykonáva štátnu správu najvyššieho súdu, krajských a okresných súdov tým, že
a)
zabezpečuje chod súdov po stránke organizačnej, najmä určuje počty sudcov a odborných a ďalších pracovníkov súdov; na najvyššom súde ich určí po dohode s predsedom tohto súdu,
b)
zabezpečuje chod súdov po stránke personálnej,7)
c)
zabezpečuje chod súdov po stránke finančnej a hospodárskej, najmä tým, že zabezpečuje financovanie a materiálno-technické zásobovanie súdov, plní úlohy vyplývajúce z práva hospodárenia s národným majetkom a vykonáva revíziu hospodárskej činnosti súdov,
d)
organizuje, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy súdov predsedami súdov,
e)
organizuje a riadi odbornú prípravu justičných čakateľov, najmä rozhoduje po vyjadrení predsedu príslušného krajského súdu o skrátení prípravnej služby,8) alebo o započítaní doby právnickej činnosti v inom pracovnom alebo obdobnom pomere do tejto prípravnej služby9) a určuje a zabezpečuje podmienky overovania výsledkov ich odbornej prípravy justičnou skúškou,10)
f)
organizuje a riadi ďalšie odborné vzdelávanie sudcov a ostatných pracovníkov súdov,
g)
koordinuje a usmerňuje odbornú prípravu prísediacich a výkon ich funkcie,
h)
sleduje chod práce súdnych kancelárií,
i)
organizuje, riadi a zabezpečuje výkon znaleckej a tlmočníckej činnosti v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom,11)
j)
plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných právnych predpisov.
(2)
Ministerstvo sleduje a hodnotí postup okresných a krajských súdov v konaní a rozhodovaní iba z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti súdneho konania a sudcovskej etiky a plynulosti súdneho konania. Ministerstvo za tým účelom
a)
sleduje a vyhodnocuje stav súdnych agend na základe výkazov a justičnej štatistiky,
b)
vykonáva previerky súdnych spisov a previerky úrovne súdneho konania,
c)
vybavuje sťažnosti fyzických a právnických osôb na postup súdov (ďalej len „sťažnosť“), ako aj ich iné podania.
(3)
Ak pri plnení svojich úloh ministerstvo získa poznatky o nejednotnosti súdneho rozhodovania, dáva najvyššiemu súdu podnety na zaujatie stanoviska k jednotnému výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(4)
V rámci plnenia úloh uvedených v odseku 2 písm. b) môže minister spravodlivosti Slovenskej republiky podať sťažnosť pre porušenie zákona, ak to pripúšťajú zákony o súdnom konaní.12)
§ 13
(1)
Predseda najvyššieho súdu vykonáva štátnu správu tohto súdu tým, že
a)
zabezpečuje jeho chod po stránke personálnej a organizačnej, najmä tým, že zabezpečuje riadne obsadenie najvyššieho súdu odbornými a ďalšími pracovníkmi a vybavuje personálne veci sudcov a ostatných pracovníkov tohto súdu,
b)
zabezpečuje chod súdu po stránke hospodárskej, materiálnej a finančnej,
c)
stará sa o odborné vzdelávanie sudcov a ostatných pracovníkov tohto súdu.
(2)
Predseda najvyššieho súdu dbá o dôstojnosť súdneho konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a o plynulosť súdneho konania na najvyššom súde. Za tým účelom
a)
vykonáva previerky súdnych spisov,
b)
dohliada na úroveň súdneho konania,
c)
vybavuje sťažnosti.
(3)
V rámci plnenia úloh uvedených v odseku 2 písm. a) a b) podáva ministerstvu podnety k sťažnostiam pre porušenie zákona, ak má za to, že sú splnené podmienky podľa zákonov o súdnom konaní.12)
§ 14
(1)
Predseda krajského súdu vykonáva štátnu správu krajského súdu a okresných súdov v jeho obvode tým, že
a)
zabezpečuje chod krajského súdu po stránke personálnej a organizačnej najmä tým, že určuje počty prísediacich krajského súdu, zabezpečuje riadne obsadenie krajského súdu odbornými a ďalšími pracovníkmi, vybavuje personálne veci sudcov a ostatných pracovníkov krajského súdu,
b)
zabezpečuje riadny chod krajského súdu po stránke hospodárskej, materiálnej a finančnej,
c)
zabezpečuje výber uchádzačov o funkciu sudcu, prijíma ich do funkcie justičných čakateľov a pripravuje podklady pre ich menovanie za sudcov,
d)
riadi a kontroluje prípravnú službu justičných čakateľov v obvode krajského súdu a jej výkon,
e)
usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy okresných súdov ich predsedami,
f)
stará sa o odborné vzdelávanie sudcov a ostatných pracovníkov súdu,
g)
stará sa o odbornú prípravu prísediacich krajského súdu na výkon ich funkcie a organizuje a koordinuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie,
h)
dohliada na riadny chod súdnych kancelárií,
i)
dohliada na vedenie zoznamu znalcov a tlmočníkov.
(2)
Predseda krajského súdu dbá o dôstojnosť súdneho konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a o plynulosť súdneho konania na krajskom súde a okresných súdoch v jeho obvode. Za tým účelom
a)
vykonáva previerky súdnych spisov,
b)
dohliada na úroveň súdneho konania,
c)
vybavuje sťažnosti.
(3)
V rámci plnenia úloh uvedených v odseku 2 písm. a) a b) podáva ministerstvu podnety k sťažnostiam pre porušenie zákona, ak má za to, že sú splnené podmienky podľa zákonov o súdnom konaní.12)
§ 15
(1)
Predseda okresného súdu vykonáva štátnu správu okresného súdu tým, že
a)
zabezpečuje chod okresného súdu po stránke personálnej a organizačnej, najmä tým, že určuje počty prísediacich tohto súdu odbornými a ďalšími pracovníkmi, vybavuje personálne veci sudcov a ostatných pracovníkov tohto súdu,
b)
zabezpečuje chod okresného súdu po stránke hospodárskej, materiálnej a finančnej,
c)
dohliada na prípravnú službu justičných čakateľov po dobu jej výkonu na okresnom súde,
d)
stará sa o odborné vzdelávanie sudcov a ostatných pracovníkov súdu,
e)
stará sa o odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie,
f)
dohliada na riadny chod súdnych kancelárií.
(2)
Predseda okresného súdu dbá o dôstojnosť súdneho konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a o plynulosť súdneho konania na okresnom súde. Za tým účelom
a)
vykonáva previerky súdnych spisov,
b)
dohliada na úroveň súdneho konania,
c)
vybavuje sťažnosti.
(3)
V rámci plnenia úloh uvedených v odseku 2 písm. a) a b) podáva predsedovi krajského súdu podnety k sťažnostiam pre porušenie zákona, ak má za to, že sú splnené podmienky podľa zákonov o súdnom konaní.12)
§ 16
Ak orgán štátnej správy súdov zistí, že sudca porušil povinnosti uložené mu právnymi predpismi, ktoré mali za následok prieťahy v konaní alebo porušenie zásad dôstojnosti súdneho konania alebo sudcovskej etiky, postupuje podľa osobitného zákona.13)
TRETIA ČASŤ
Sťažnosti
Podávanie sťažnosti
§ 17
(1)
Fyzické a právnické osoby (ďalej len „sťažovatelia“) sa môžu obracať na orgány štátnej správy súdov so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní, o nevhodné správanie alebo narušovanie dôstojnosti súdneho konania súdnymi osobami. V iných prípadoch nie je sťažnosť prípustná.
(2)
Anonymné sťažnosti sa neprešetrujú.
§ 18
Podanie sťažnosti nesmie byť sťažovateľovi na ujmu; to neplatí ak sa obsahom svojho podania dopustí trestného činu alebo priestupku.
§ 19
Sťažnosť sa podáva na tom orgáne štátnej správy súdu, ktorý je príslušný na jej vybavenie. Ak bola sťažnosť podaná na orgáne štátnej správy súdu, ktorému jej vybavenie nepatrí, postúpi ju bezodkladne príslušnému orgánu. O tom treba sťažovateľa súčasne upovedomiť.
Postup pri vybavovaní sťažnosti
§ 20
Ministerstvo vybavuje sťažnosti na postup krajského súdu, ak podanie obsahuje sťažnosť vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 proti predsedovi tohto súdu.
§ 21
Predseda najvyššieho súdu vybavuje sťažnosti, ktorých obsahom je sťažnosť vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 proti podpredsedovi súdu, sudcom a ďalším pracovníkom najvyššieho súdu.
§ 22
Predseda krajského súdu vybavuje sťažnosti, ktorých obsahom je sťažnosť vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 proti podpredsedovi súdu, sudcom, ostatným pracovníkom a prísediacim krajského súdu alebo predsedovi okresného súdu.
§ 23
Predseda okresného súdu vybavuje sťažnosti, ktorých obsahom je sťažnosť vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 proti podpredsedovi súdu, sudcom, ostatným pracovníkom a prísediacim okresného súdu.
Vybavovanie sťažnosti
§ 24
Orgán štátnej správy súdu je povinný prešetriť všetky skutočnosti, pokiaľ nie sú z prešetrovania vylúčené podľa § 16. Ak je to pre riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, prípadne ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.
§ 25
(1)
Sťažnosť musí byť vybavená do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu štátnej správy súdu, ktorý je príslušný na jej vybavenie.
(2)
Lehotu uvedenú v odseku 1 možno predĺžiť len vtedy, ak v jej priebehu nemožno zabezpečiť podklady na riadne vybavenie sťažnosti; sťažovateľa treba o tom písomne upovedomiť.
§ 26
O spôsobe vybavenia sťažnosti musí byť sťažovateľ písomne upovedomený. To neplatí, ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným, pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľným alebo ochorel na duševnú chorobu, v dôsledku ktorej nechápe zmysel vybavenia sťažnosti.
§ 27
(1)
Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne štátnej správy súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať
a)
ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu,
b)
predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu.
(2)
Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa osobitného predpisu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
Voľba prísediacich, ich uvoľnenie a odvolanie z funkcie a zánik funkcie
Voľba prísediacich
§ 28
(1)
Prísediacich okresných a krajských súdov (ďalej len „prísediaci“), volia obecné14) a miestne zastupiteľstvá15) (ďalej len „zastupiteľstvo“) v obvode príslušného súdu z kandidátov vybraných týmito zastupiteľstvami. K navrhovaným kandidátom si zastupiteľstvo vyžiada vyjadrenie predsedu príslušného súdu.
(2)
Za prísediaceho môže byť zvolený občan, ktorý spĺňa všetky predpoklady pre výkon funkcie prísediaceho ustanovené osobitným zákonom16) a ktorý má trvalý pobyt alebo pracuje v obvode súdu, pre ktorý sa má zvoliť.
§ 29
(1)
Počet prísediacich, ktorí sa majú voliť, určí predseda príslušného súdu. Pri určení počtu prísediacich je potrebné prihliadať na to, aby jednotliví prísediaci nezasadali spravidla viac ako 12 dní v roku.
(2)
Ak obvod príslušného súdu patrí do obvodu niekoľkých zastupiteľstiev, predseda príslušného súdu určí potrebný počet prísediacich osobitne pre jednotlivé zastupiteľstvá; prihliada pritom na počet obyvateľov územného obvodu príslušnej obce alebo mestskej časti.
§ 30
Osvedčenie o zvolení vydá predseda súdu novozvoleným prísediacim po zložení sľubu,17) ostatným prísediacim po ich opätovnom zvolení.
Uvoľnenie a odvolanie prísediaceho z funkcie
§ 31
Prísediaceho na jeho vlastní žiadosť môže uvoľniť z funkcie zastupiteľstvo, ktoré ho zvolilo, ak nemôže funkciu trvale vykonávať pre chorobu alebo z iných závažných dôvodov.
§ 32
(1)
Na návrh predsedu príslušného súdu môže byť prísediaci z funkcie odvolaný zastupiteľstvom, ktoré ho zvolilo, ak
a)
závažným spôsobom porušil svoje povinnosti prísediaceho,
b)
prestal spĺňať predpoklady ustanovené osobitným zákonom pre výkon funkcie prísediaceho,16)
c)
jeho zdravotný stav mu nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti prísediaceho.
(2)
Pred rozhodnutím o odvolaní prísediaceho z funkcie si zastupiteľstvo vyžiada jeho vyjadrenie.
§ 33
Zánik funkcie prísediaceho
Prísediaci stráca svoju funkciu dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený pre trestný čin spáchaný úmyselne, alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.
PIATA ČASŤ
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 34
Orgány štátnej správy súdov postupujú pri výkone svojej pôsobnosti v súčinnosti s profesijnými záujmovými organizáciami sudcov, s ktorými prejednávajú najmä tieto otázky:
a)
návrhy zákonov, ktoré sa dotýkajú rozsahu právomoci súdov a spôsobu jej výkonu,
b)
opatrenia týkajúce sa organizácie súdov, postavenia sudcov a výkonu štátnej správy súdov.
§ 35
Sťažnosti podané pred účinnosťou tohto zákona vybaví príslušný orgán štátnej správy súdu podľa doterajších právnych predpisov.
§ 36
Prísediaceho, ktorý bol do funkcie zvolený podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 160/1971 Zb. o voľbách sudcov z ľudu okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky, z funkcie odvolá alebo uvoľní zastupiteľstvo, v obvode ktorého je prihlásený na trvalý pobyt. Ak prísediaci nemá v obvode príslušného súdu trvalý pobyt, o jeho odvolaní alebo uvoľnení z funkcie rozhodne zastupiteľstvo, v obvode ktorého prísediaci pracuje.
§ 36a
Úlohy doterajších vojenských súdov prechádzajú 1. januárom 1993 na vojenské súdy podľa tohto zákona.
§ 36b
Podľa územnej pôsobnosti súdov vymedzenej týmto zákonom sa do 1. januára 1997 posudzuje vecná a miestna príslušnosť súdov v súdnych konaniach, ktoré sa začali po nadobudnutí účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.
§ 37
Zrušujú sa:
1.
zákon Slovenskej národnej rady č. 596/1990 Zb. o voľbách sudcov z ľudu okresných a krajských súdov Slovenskej republiky,
2.
zákon Slovenskej národnej rady č. 597/1990 Zb. o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej republiky,
3.
§ 1 a prvá veta § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 56/1978 Zb. o sústredení niektorých činností obvodných súdov a štátnych notárstev v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky v Bratislave,
4.
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 126/1980 Zb., ktorou sa určuje príslušnosť Obvodného súdu Bratislava 1 na konanie podľa čl. 10, 13, 14 a 15 Dohovoru o odovzdávaní osôb odsúdených na trest odňatia slobody na výkon trestu v štáte, ktorého sú štátnymi občanmi, a povinnosť nahradiť trovy tohto konania,
5.
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 239/1990 Zb., ktorou sa určujú obvodné súdy v Bratislave na vybavenie vecí podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.
6.
S platnosťou pre Slovenskú republiku zákon č. 141/1992 Zb. o zriadení vojenských súdov, ustanovení ich sídiel a obvodov.
§ 38
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Čl. IV
Prechodné, zrušovacie a záverečné ustanovenia
1.
Súdne konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti čl. I a čl. II tohto zákona dokončí súd, ktorý bol príslušný na konanie v čase začatia konania, s výnimkou
a)
súdnych konaní vo veciach obchodného registra, ktoré s účinnosťou od 1. januára 1997 dokončí súd príslušný na konanie podľa územnej pôsobnosti vymedzenej čl. I tohto zákona,
b)
súdnych konaní začatých na Krajskom súde v Bratislave – pobočke v Nitre, ktoré s účinnosťou od 1. januára 1997 dokončí Krajský súd v Nitre,
c)
súdnych konaní začatých na zaniknutých súdoch, ktoré dokončí súd, na ktorý prešiel výkon súdnictva [čl. IV bod 2 písm. a) a b)].
2.
Nadobudnutím účinnosti čl. II tohto zákona
a)
zaniká doterajší Krajský súd v Bratislave zlúčením s Mestským súdom v Bratislave; zlúčením prechádza výkon súdnictva a všetky práva a povinnosti na Mestský súd v Bratislave, ktorý sa premenúva na Krajský súd v Bratislave,
b)
zaniká doterajší Okresný súd Bratislava-vidiek zlúčením s Obvodným súdom Bratislava III; zlúčením prechádza výkon súdnictva a všetky práva a povinnosti na Obvodný súd Bratislava III, ktorý sa premenúva na Okresný súd Bratislava III,
c)
Obvodný súd Bratislava I sa premenúva na Okresný súd Bratislava I,
d)
Obvodný súd Bratislava II sa premenúva na Okresný súd Bratislava II,
e)
Obvodný súd Bratislava III sa premenúva na Okresný súd Bratislava III,
f)
Obvodný súd Bratislava IV sa premenúva na Okresný súd Bratislava IV,
g)
Obvodný súd Bratislava V sa premenúva na Okresný súd Bratislava V,
h)
Obvodný súd Košice 1 sa premenúva na Okresný súd Košice I,
i)
Obvodný súd Košice 2 sa premenúva na Okresný súd Košice II,
j)
Okresný súd Košice-vidiek sa premenúva na Okresný súd Košice-okolie.
F. Mikloško v. r.
J. Čarnogurský v. r.
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.
2)
§ 200d ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
3)
Opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 13. decembra 1990, ktorým sa uverejňuje zoznam obcí tvoriacich územné obvody obvodných úradov v Slovenskej republike (čiastka 12/1991 Zb.).
4)
§ 27 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
5)
§ 1 ods. 3 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.
6)
§ 18 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
7)
§ 38 a nasl. zákona č. 335/1991 Zb.
8)
§ 72 zákona č. 335/1991 Zb.
9)
§ 61 zákona č. 335/1991 Zb.
10)
§ 63 zákona č. 335/1991 Zb.
11)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcov a tlmočníkoch.
12)
§ 266 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Čl. III bod 1 c) zákona č. 519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok.
13)
Zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov.
14)
§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
15)
§ 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
§ 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice.
16)
§ 34 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb.
17)
§ 37 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb.