Tlač predpisu

278

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 21. októbra 1993

o správe majetku štátu

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1)

Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to

štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,¹)

štátny fond,²)

verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona³) spravuje majetok štátu,

iná právnická osoba, ak na základe zákona^3a) spravuje majetok štátu.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na

nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov⁴) v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním,

nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,⁵)

hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,^5a)

správu cenných papierov.⁶)

(3)

Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.

§ 2

Majetok štátu

(1)

Na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.

(2)

Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu.

DRUHÁ ČASŤ

SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

HLAVA I

POJEM A OBSAH SPRÁVY MAJETKU ŠTÁTU

§ 3

(1)

Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

(2)

Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

(3)

Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. O prebytočnosti majetku štátu pre jeho správcu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.

(4)

Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3.

(5)

Z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v odseku 3, v záujme umiestnenia štátnych orgánov alebo v inom verejnom záujme môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) z vlastného alebo iného podnetu po predchádzajúcom prerokovaní so zriaďovateľom⁷) správcu rozhodnúť o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a súčasne určiť nového správcu.

(6)

Na rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;⁸) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom.

(7)

Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu musí obsahovať najmä presné označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, určenie nového správcu a dôvody odňatia správy.

(8)

Správca je oprávnený naložiť účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi aj s nehnuteľným majetkom štátu, ktorý nie je prebytočný, ak ide o nehnuteľnosti, ktoré by mohol budúci nadobúdateľ stavby ako investor stavby nadobudnúť vyvlastnením a ak podľa vyjadrenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie [§ 8 ods. 2 písm. c)]; rozhodnutie o prebytočnosti sa v tomto prípade nevydáva.

(9)

Správca majetku štátu je povinný viesť o majetku štátu účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.^9a) Krajský úrad, ktorý sa ujal správy majetku štátu podľa § 5, vedie aj osobitnú evidenciu, ktorá vždy obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia. Osobitnú evidenciu krajský úrad uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s takýmto majetkom naložil.

(10)

Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.¹⁰)

§ 3a

Správca podľa § 1 ods. 1 písm. c) a d) je povinný

vykonať súpis majetku štátu vo svojej správe a tento súpis zaslať do 90 dní odo dňa zriadenia ministerstvu financií a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,^10a)

§ 4

(1)

Majetok štátu môže byť v spoločnej správe viacerých správcov.

(2)

Spoločná správa je podielová. Podiel vyjadruje mieru, akou sa správcovia podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej správy majetku štátu. Vzťahy správcov k majetku štátu v spoločnej správe sa riadia dohodou. Ak sa správcovia nedohodli inak, sú podiely všetkých správcov rovnaké.

(3)

Práva a povinnosti uvedené v § 3 sa vzťahujú aj na spoločnú správu.

§ 5

(1)

Majetok štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu,¹¹) spravuje krajský úrad, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza, ak osobitný predpis¹²) neustanoví inak.

(2)

Ak krajský úrad, ktorý sa ujal správy majetku štátu podľa odseku 1, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v obvode iných krajských úradov, bezodkladne o tom upovedomí tieto krajské úrady, ktoré sú povinné ihneď sa ujať správy majetku štátu.

(3)

Krajský úrad spravuje aj pozemok vo vlastníctve štátu, ktorý je záhradou^12a) priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v správe krajského úradu podľa odsekov 1 a 2.

(4)

Ak nemožno príslušnosť na správu majetku štátu určiť podľa odsekov 1 a 2, určí ju ministerstvo financií.

§ 6

(1)

Ak osobitný predpis neustanoví inak, správu pohľadávky Slovenskej republiky (ďalej len „pohľadávka štátu“) je povinný vykonávať správca,

z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla,

do pôsobnosti ktorého patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka štátu vznikla,

ktorý vykonáva správu majetku štátu, s ktorým pohľadávka štátu súvisí.

(2)

Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 1, je na správu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán.

(3)

Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 2, určí správcu ministerstvo financií.

(4)

Správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o tom, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania¹³) riadne a včas uplatnili a vymáhali. Správca pohľadávky štátu nie je povinný uplatniť a vymáhať úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, ak v jednotlivom prípade nepresiahnu sumu 500 Sk.

(5)

Správca pohľadávky štátu môže z dôvodu účelnosti previesť správu pohľadávky štátu. Správa pohľadávky štátu sa prevádza zmluvou o prevode správy pohľadávky štátu. Prevod správy pohľadávky štátu do správy štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatný.

(6)

Vlastníctvo pohľadávky štátu možno previesť odplatne len na zabezpečenie vymáhania pohľadávky štátu v zahraničí podľa osobitného predpisu.^13a)

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane aj na záväzky Slovenskej republiky.

§ 6a

(1)

Ak osobitný zákon neustanovuje inak,^13aa) správca pohľadávky štátu môže na písomné požiadanie dlžníka, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach alebo o odklade platenia.

(2)

Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach, ak

dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,

dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,

dlžník sa v dohode o splátkach zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery.

(3)

Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o odklade platenia, ak

dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,

dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,

dlžník sa v dohode o odklade platenia zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery; dlžníkovi možno povoliť odklad platenia najviac na jeden rok odo dňa, keď bol splatný jeho záväzok.

(4)

S dlžníkom, ktorý je podnikateľom, môže správca uzavrieť písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.^13ab)

(5)

Pri povolení splátok alebo odkladu platenia neúčtuje správca pohľadávky štátu úroky z omeškania, ak dlžník dodrží podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3 a podmienky uvedené v dohode o splátkach a v dohode o odklade platenia.

(6)

Ak osobitný zákon neustanovuje inak,^13aa) správca trvale upustí od vymáhania pohľadávky štátu od dlžníka len vtedy, ak sa pohľadávka štátu premlčala. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu aj vtedy, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo neúspešné alebo nehospodárne, alebo ak to odôvodňujú ekonomické alebo sociálne pomery dlžníka. O trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, výšku pohľadávky štátu a dôvody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Podmienkou platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu vyššej ako 50 000 Sk je súhlas zriaďovateľa s rozhodnutím. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;⁸) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Dlžník sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje.

(7)

Ak dlžník neuspokojí pohľadávku, o ktorej správca rozhodol podľa odseku 6, ani v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, peňažná pohľadávka štátu zaniká.

(8)

Pohľadávku štátu nemožno započítať jednostranným právnym úkonom. Ak osobitný zákon neustanovuje inak,^13aa) započítanie pohľadávky štátu je možné len písomnou dohodou, ak

existuje pohľadávka dlžníka voči štátu a tomu zodpovedajúci záväzok štátu v správe tohto správcu,

vzájomné pohľadávky štátu a dlžníka sú rovnakého druhu,

pohľadávka dlžníka je splatná,

pohľadávka dlžníka nie je premlčaná,

správca má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa; takýto súhlas sa nevyžaduje, ak ide o pohľadávku štátu nižšiu ako 30 000 Sk.

(9)

Ak osobitný zákon neustanovuje inak,^13aa) správca môže zo závažných sociálnych dôvodov na písomné požiadanie dlžníka, ktorým je fyzická osoba, uzavrieť písomnú dohodu o úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu nepresahujúcom 30 000 Sk, ak

dlh nevznikol v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol dlžník právoplatne odsúdený,

dlžník nemá voči správcovi pohľadávku,

má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa,

dlh nevznikol z podnikania dlžníka.

(10)

Ak vláda na základe návrhu ministerstva financií rozhodne o odpustení pohľadávky štátu v zahraničí, táto pohľadávka štátu zaniká.

§ 7

Spory o správu majetku štátu

(1)

Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať, je sporom o správu majetku štátu.

(2)

Sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe.

(3)

Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých jedným z účastníkov sporu je štátny podnik.

(4)

Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie sporu. Žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu.

(5)

Žiadosť o rozhodnutie sporu podpísaná štatutárnym orgánom musí obsahovať opis skutkového stavu, doklady preukazujúce opísaný skutkový stav, doklad o tom, že nedošlo k dohode účastníkov sporu, a návrh, ako sa má rozhodnúť.

(6)

O spore rozhoduje zriaďovateľ účastníkov sporu; ak jedným z účastníkov sporu je štátny podnik, o spore rozhoduje zriaďovateľ a zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci sporu nemajú spoločného zriaďovateľa, rozhodujú ich zriaďovatelia alebo zriaďovateľ a zakladateľ po dohode. Na vydanie rozhodnutia o spore je príslušný ten zriaďovateľ alebo zakladateľ, v ktorého pôsobnosti je majetok štátu, o ktorého správu sa vedie spor.

(7)

Ak nedôjde k dohode medzi zriaďovateľmi alebo medzi zriaďovateľom a zakladateľom podľa odseku 6, rozhoduje o spore vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií. Návrh na rozhodnutie sporu predkladá vláde Slovenskej republiky ministerstvo financií na základe žiadosti niektorého zo zriaďovateľov, zakladateľa účastníka sporu alebo niektorého účastníka sporu, ak je ním ústredný orgán štátnej správy, spolu s dokladmi podľa odseku 5.

(8)

Na rozhodnutie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.⁸)

(9)

Rozhodnutie o spore musí obsahovať najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu alebo povinnosti prednostne previesť podiel a odôvodnenie rozhodnutia.

HLAVA II

NAKLADANIE S MAJETKOM ŠTÁTU

§ 8

Ponukové konanie

(1)

Správca je povinný prebytočný majetok štátu písomne ponúknuť tým štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám v regióne, v ktorom sa tento prebytočný majetok štátu nachádza a ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Záujemca o prebytočný nehnuteľný majetok štátu je povinný preukázať, že tento nehnuteľný majetok štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, bude ho užívať aspoň päť rokov odo dňa jeho nadobudnutia a zároveň musí preukázať finančné krytie na prevádzku tohto nehnuteľného majetku. Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie podľa tohto zákona.

(2)

Povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám sa nevzťahuje na prevod

pozemku vo vlastníctve štátu, zastavaného stavbou vo vlastníctve budúceho nadobúdateľa alebo v správe budúceho nadobúdateľa, vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria,^12a) ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok s touto stavbou,

rodinného domu vo vlastníctve štátu doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi, ktorý rodinný dom užíval aspoň päť rokov; to platí aj na pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlú zastavanú plochu a nádvorie,^12a) ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok s týmto rodinným domom,

nehnuteľností, ktoré by mohol budúci nadobúdateľ stavby ako investor stavby nadobudnúť podľa osobitného zákona,^13ac) ak podľa vyjadrenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie podľa osobitného zákona,^13ac)

hnuteľnej veci štátu nadobudnutej správcom podľa § 5 okrem vecí, ktoré určí zriaďovateľ svojím opatrením; na veci určené v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám,

správy prebytočného majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ak bude majetok štátu slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním.

§ 8a

Osobitné ponukové konanie

(1)

Účelom osobitného ponukového konania je vytvorenie súťažného prostredia. Osobitné ponukové konanie sa začína zverejnením ponuky v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Ponuka musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, primeranú cenu podľa odseku 5, lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 kalendárnych dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení ponuky.

(2)

Správca

je oprávnený zrušiť osobitné ponukové konania, ak si to v ponuke vyhradil,

môže od záujemcov požadovať zloženie finančnej zábezpeky, ktorú je povinný viesť na osobitnom účte,

je povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania cenové ponuky osôb blízkych,^12b) majetkovo prepojených a personálne prepojených s iným záujemcom,

je povinný akceptovať cenovú ponuku vyjadrenú len jednou pevnou sumou.

(3)

Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca povinný vyzvať na vyhodnotení zúčastnených záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Osobitné ponukové konanie je úspešné, ak najmenej jeden záujemca ponúkne primeranú cenu.

(4)

Správca prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu. Ak záujemca, ktorý ponúkol v osobitnom ponukovom konaní najvyššiu cenovú ponuku, odstúpi od uzavretia zmluvy o prevode majetku štátu, správca môže vyzvať na uzavretie zmluvy o prevode majetku štátu v poradí ďalšieho záujemcu s cenovou ponukou vo výške aspoň primeranej ceny. Ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku primeranej ceny, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie.

(5)

Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu.^13b)

(6)

Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode

majetku štátu uvedeného v § 8 ods. 2,

nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m²,

nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva obce za podmienky, že obec bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb^13ad)alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb^13ac) a že obec dodrží podmienky uvedené v § 11 ods. 4; to platí aj pri prevode nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva vyššieho územného celku,

podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo^13c) alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1,

majetku štátu na účely poskytovania starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb,^13d) zdravotníckemu zariadeniu,^13e) škole alebo školskému zariadeniu,^13f) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom^13g) a preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,^13d) v zdravotníckom zariadení^13e) alebo je najmenej jeden rok zaradené do siete škôl a školských zariadení,^13f)

nehnuteľnej veci štátu určenej pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov,

hnuteľnej veci štátu právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,^13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych, ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a ak táto hnuteľná vec jej bude slúžiť na uvedené účely,

inej hnuteľnej veci štátu než uvedenej v písmenách d), e) a g) okrem vecí, ktoré určí zriaďovateľ svojím opatrením; na veci určené v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť vykonať osobitné ponukové konanie.

(7)

Ak správca nie je povinný vykonať ponukové konanie štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám alebo osobitné ponukové konanie, prevedie nehnuteľný majetok štátu aspoň za primeranú cenu s výnimkou prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu

obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienok uvedených v odseku 6 písm. c),

zariadeniu sociálnych služieb, zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu za podmienok uvedených v odseku 6 písm. e),

pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov.

(8)

Ak ani po opakovanom osobitnom ponukovom konaní vykonanom v časovom odstupe aspoň jedného mesiaca neponúkne žiadny záujemca primeranú cenu, ponúkne správca tento majetok obci, v územnom obvode ktorej sa tento majetok nachádza, za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Ak do 30 dní od doručenia ponuky obec nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, ponúkne správca takýto majetok vyššiemu územnému celku, v územnom obvode ktorého sa majetok nachádza, za rovnakých podmienok ako obci.

(9)

Ak aj vyšší územný celok do 30 dní od doručenia ponuky nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, môže ho správca previesť do vlastníctva alebo správy inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa zúčastnila na osobitnom ponukovom konaní a ktorá ponúkla najvyššiu cenu, najmenej však za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Na vyhodnotenie ponúknutých cien sa vzťahuje odsek 3.

(10)

Pri prevode majetku štátu podľa odsekov 8 a 9 sa § 11 ods. 4 nepoužije.

§ 8b

(1)

Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu podľa tohto zákona musia mať písomnú formu s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 7, inak sú neplatné.

(2)

Na nakladanie s majetkom štátu v zahraničí je oprávnený a povinný jeho správca. Toto nakladanie sa riadi právnymi predpismi štátu, v ktorom sa majetok štátu nachádza, pričom sa postup upravený v tomto zákone použije primerane. Na nakladanie s majetkom štátu v zahraničí sa súhlas podľa tohto zákona nevyžaduje.

§ 8c

Zriaďovateľ

(1)

Na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.

(2)

Súhlas zriaďovateľa na nakladanie s majetkom štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak si to zriaďovateľ podľa tohto zákona vyhradí svojím opatrením.

(3)

Funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva

ústredný orgán štátnej správy, ktorý zriadil štátnu rozpočtovú organizáciu alebo štátnu príspevkovú organizáciu,

ústredný orgán štátnej správy, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi alebo v ktorého vecnej pôsobnosti je štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia zriadená zákonom, alebo štátny fond,

ministerstvo financií v prípadoch neuvedených v písmenách a) a b).

(4)

Súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona je možné udeliť len vtedy, ak správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi vzťahujúcimi sa na nakladanie s majetkom štátu. Na udelenie súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;⁸) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom.

Prevod správy

§ 9

(1)

Prevod správy majetku štátu sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie predmetu prevodu, účel jeho využitia, deň prevodu, a ak je prevod odplatný, dojednanú cenu¹⁵) a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.¹⁶)

(2)

Na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Na platnosť zmluvy o prevode správy hnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(3)

Správcovia môžu zmluvou o zámene správy majetku štátu vzájomne vymeniť majetok štátu vo svojej správe. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na zmluvu o zámene správy majetku štátu.

(4)

Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu nadobudnúť do správy nehnuteľný majetok štátu od správcov uvedených v § 1 ods. 1 najviac za cenu primeranú podľa § 8 ods. 4 s výnimkou prevodu správy nehnuteľného majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami, ktorý je vždy bezodplatný.

(5)

Správcovia uvedení v § 1 ods. 1 písm. b) až d) a právnické osoby, ktoré spravujú majetok štátu podľa osobitných predpisov,^16a) môžu nadobudnúť do správy

nehnuteľný majetok štátu len v osobitnom ponukovom konaní podľa § 8 ods. 3 najmenej za primeranú cenu podľa § 8 ods. 4 s výnimkou ceny pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa § 8 ods. 12,

hnuteľný majetok štátu len odplatne.

§ 10

(1)

Pri prevode podielu majetku štátu v spoločnej správe správcov uvedených v § 1 ods.1 je správca povinný prevádzaný podiel ponúknuť ostatným správcom, ktorí majú prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe, a to v pomere k veľkosti ich podielov, ak sa nedohodnú inak.

(2)

Pri prevode správy podielu majetku štátu v spoločnej správe sa postupuje podľa § 9.

Prevod vlastníctva

§ 11

(1)

Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.¹⁷) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.

(2)

Rodinné domy vo vlastníctve štátu užívané na bývanie je správca pri prevode vlastníctva povinný prednostne ponúknuť doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi; ak je vo vlastníctve štátu aj pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlá zastavaná plocha a nádvorie^12a) určené na spoločné užívanie s týmto rodinným domom, vzťahuje sa táto povinnosť aj na tieto pozemky.

(3)

Prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8 ods. 4, s výnimkou podľa § 8 ods. 11 a 12. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8 ods. 5 písm. e). Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienky, že obec alebo vyšší územný celok bude tento nehnuteľný majetok využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb^13ad) alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb.

(4)

Pri prevode nehnuteľných vecí štátu za nižšiu než primeranú cenu podľa § 8 ods. 4 je kupujúci povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku 1 najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci túto povinnosť nesplní, je povinný doplatiť správcovi rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou podľa § 8 ods. 4 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zmeny účelu, inak kúpna zmluva stráca platnosť^17b) v deň nasledujúci po uplynutí lehoty na doplatenie. Zmenu dohodnutého účelu pred uplynutím piatich rokov je kupujúci vždy povinný správcovi vopred oznámiť. Ak kupujúci zmení dohodnutý účel bez predchádzajúceho oznámenia, je kúpna zmluva od začiatku neplatná.^17b) Ak sa zmluva stane neplatnou, je správca povinný podať návrh na záznam alebo vklad vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností.¹⁰) V prípade predaja alebo iného scudzenia nehnuteľnej veci nadobudnutej kupujúcim za nižšiu cenu než primeranú podľa § 8 ods. 4 pred uplynutím piatich rokov od jej nadobudnutia, má štát predkupné právo^17c) na kúpu nehnuteľnej veci za cenu, za ktorú kupujúci nadobudol nehnuteľnú vec štátu od správcu; v prípade znehodnotenia sa cena primerane zníži. Kupujúci môže požadovať finančnú náhradu toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnej veci. Predkupné právo štátu na kúpu nehnuteľnej veci štátu je správca povinný dohodnúť v kúpnej zmluve ako časovo obmedzené vecné právo v trvaní piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim; správca je povinný súčasne s návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podať aj návrh na záznam predkupného práva štátu k tejto nehnuteľnosti.

(5)

Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemných komunikácií¹⁸) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami,^18a) môže jej správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

(6)

Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo hnuteľných vecí štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(7)

Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu

neziskovej organizácii^13f) alebo inej právnickej osobe,^13g) ktorá nie je podnikateľom, na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti, ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt, vzdelávania a výchovy, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva tieto činnosti,

obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie úloh preneseného výkonu štátnej správy alebo na výkon samosprávy,

na účely humanitárnej pomoci v zahraničí, alebo ak to umožňuje všeobecne záväzný právny predpis;^18b) na platnosť takej darovacej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma ani súhlas zriaďovateľa.

Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných kultúrnych pamiatok^17a) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na darovanie hnuteľných vecí vo vlastníctve štátu sa § 8 ods. 1 a 3 nepoužije.

(8)

Správca môže uzavrieť zámennú zmluvu, ktorou nadobudne do svojej správy veci, ktoré mu budú slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Zámennou zmluvou možno zameniť i majetok štátu, ktorý nie je prebytočný, pričom ocenenie vymieňaných nehnuteľností sa musí vykonať rovnakým spôsobom. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú hnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

§ 12

Ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.¹⁹)

Iné spôsoby nakladania s majetkom štátu

§ 13

(1)

Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou²⁰) len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Ak sa prenajíma viac ako 30 % celej podlahovej plochy stavby alebo ak sa prenajíma viac ako 30 % celej výmery pozemku, môže správca prenechať tento majetok štátu do nájmu na určitý čas, najviac na päť rokov. Ak je takýto majetok štátu po uplynutí päťročnej lehoty naďalej dočasne prebytočný, možno ho nájomnou zmluvou prenechať nájomcovi najviac na ďalších päť rokov. Obmedzenie času nájmu sa nevzťahuje na nájom priestorov na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Obmedzenie času nájmu sa nevzťahuje ani na nájom nehnuteľnosti alebo jej časti na účely realizácie projektov energetickej efektívnosti.

(2)

Správca je povinný vykonať osobitné ponukové konanie podľa § 8 ods. 3 aj pri nájme nehnuteľných vecí štátu a je povinný dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti, s výnimkou podľa odsekov 3 a 4. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie nájomné.

(3)

Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie a je povinný dohodnúť nájomné podľa odseku 2, ak nájomcom je vlastník stavby a predmetom nájmu je pozemok zastavaný touto stavbou vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria^12b) určeného na spoločné užívanie s touto stavbou alebo ak nájomcom je doterajší nájomca rodinného domu vo vlastníctve štátu vrátane pozemku zastavaného týmto rodinným domom a priľahlej zastavanej plochy a nádvoria^12b) určeného na spoločné užívanie s týmto rodinným domom alebo ak ide o krátkodobý nájom nepresahujúci 48 hodín a nehnuteľný majetok štátu bude využívaný nájomcom na podnikateľský účel.

(4)

Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie a môže dohodnúť nižšie nájomné, ak nájomcom je

štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia,

obec alebo vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb,^13ad)

obec alebo vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na prenesený výkon štátnej správy,^20a)

vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na činnosť orgánov samosprávneho kraja,^20a)

právnická osoba alebo fyzická osoba za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na účely, pre ktoré platia maximálne ceny nájomného pre nebytové priestory,^20b) alebo

nezisková organizácia^13f) alebo iná právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom,^13g) za podmienky, že ide o krátkodobý nájom nepresahujúci 48 hodín a nehnuteľný majetok štátu bude využívať na vzdelávacie, kultúrne a osvetové účely.

právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca správcovi služby, pri ktorých je správca povinný používať metódy verejného obstarávania.^20c)

(5)

Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel.

(6)

Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(7) Správca môže majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke.²¹) Zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu môže správca uzavrieť

so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. a) a b),

so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. c) a d) len za podmienky, že nehnuteľný majetok štátu im bude slúžiť na plnenie verejnoprospešných úloh, na ktoré boli zriadené,

s inými osobami, ako sú uvedené v § 1 ods. 1, na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb^13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach^13c) za podmienok uvedených v § 8 ods. 5 písm. e),

s inou právnickou osobou, ktorá nie je podnikateľom,^13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych, ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a ak jej tieto nehnuteľné veci štátu budú slúžiť na uvedené účely,

s obcou alebo vyšším územným celkom za podmienky, že im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na prenesený výkon štátnej správy alebo na poskytovanie všeobecne prospešných služieb,^13ad) alebo

s neštátnou školou alebo neštátnym školským zariadením po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky za podmienky, že im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.^21a)

(8)

Ak sa na účely uvedené v odseku 7 prenecháva do výpožičky viac ako 30 % celej podlahovej plochy stavby alebo viac ako 30 % celej výmery pozemku, môže správca prenechať tento majetok štátu do výpožičky na určitý čas, najviac na päť rokov. Ak je takýto majetok štátu po uplynutí päťročnej lehoty naďalej dočasne prebytočný, možno ho zmluvou o výpožičke prenechať vypožičiavateľovi najviac na ďalších päť rokov.

(9)

Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu uzavretej s osobami uvedenými v odseku 7 písm. b) až e) sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(10)

Nájomca alebo vypožičiavateľ pozemku vo vlastníctve štátu je oprávnený zriadiť stavbu na tomto pozemku len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis²²) alebo ak ide o zriadenie stavby na potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť alebo ak ide o zriadenie energetického zariadenia výlučne v prospech správcu; ak je pozemok určený na obranu štátu, môže nájomca alebo vypožičiavateľ zriadiť na ňom stavbu až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

(11)

Nájomca alebo vypožičiavateľ môže vec užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke. Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Ak nájomca alebo vypožičiavateľ prenechal majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky, je takáto zmluva neplatná. Nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci len v prípade, ak správca dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Správca je povinný tieto náklady uhradiť a vyporiadať vzájomné vzťahy z nájomnej zmluvy alebo zo zmluvy o výpožičke pred ďalším nakladaním s vecou vo vlastníctve štátu. Nájomca ani vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2. Správca nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka. Ak správca v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke povolí nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky alebo dohodne v prospech nájomcu alebo vypožičiavateľa prednostné právo na kúpu tejto veci, alebo dohodne zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka, je zmluva neplatná.^17b)

(12)

Správca, nájomca ani vypožičiavateľ nemôžu zriadiť záložné právo²³) na majetok štátu. Správca môže v odôvodnených prípadoch za odplatu zriadiť na nehnuteľnú vec štátu vecné bremeno.^23aa) Na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Zriadenie vecného bremena v prospech štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatné.

(13)

Správca, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,^23a) môže

so súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote neprevyšujúcej 1 000 000 Sk ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,^23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát,

so súhlasom vlády Slovenskej republiky a s predchádzajúcim súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote prevyšujúcej 1 000 000 Sk ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,^23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát.

(14)

Správca nemôže poskytnúť hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu na účely združenia podľa osobitného predpisu.^23b)

§ 13a

Správca nie je oprávnený previesť majetok štátu dražbou podľa osobitného predpisu.^23baa)

§ 14

(1)

Neupotrebiteľným majetkom štátu sú hnuteľné veci alebo stavby, ktoré pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôžu už slúžiť svojmu účelu alebo určeniu.

(2)

Za neupotrebiteľný majetok štátu sa považujú aj hnuteľné veci, s ktorými sa správcovi nepodarí naložiť podľa § 8.

(3)

O neupotrebiteľnosti majetku štátu pre jeho správcu a o jeho likvidácii rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu a o jeho likvidácii musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie neupotrebiteľného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca k rozhodnutiu dodatočne pripojí doklad o spôsobe likvidácie neupotrebiteľného majetku štátu.

(4)

Postup podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na kultúrne pamiatky,^17a) historický knižničný dokument, historický knižničný fond^17d) a zbierkový predmet.^17e)

TRETIA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 14a

(1)

Ministerstvo financií a správy finančnej kontroly kontrolujú dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami uvedenými v § 1 ods. 1, zriaďovateľmi pri udeľovaní súhlasu podľa tohto zákona a dodržiavanie ustanovení § 11 ods. 4 a § 13 ods. 10 až 12 fyzickými osobami alebo právnickými osobami.

(2)

V pôsobnosti ministerstva financií podľa odseku 1 je kontrola dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov pri správe majetku štátu vykonávanej ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky,^23ba) pri udeľovaní súhlasu ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky ako zriaďovateľmi a kontrola dodržiavania ustanovení § 11 ods. 4 a § 13 ods. 10 až 12 fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu od ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.^23ba)

(3)

Správy finančnej kontroly^23bb) kontrolujú správcov a zriaďovateľov, ktorí nie sú uvedení v odseku 2, a dodržiavanie ustanovení § 11 ods. 4 a § 13 ods. 10 až 12 fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu od správcov, ktorí nie sú uvedení v odseku 2.

(4)

V prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo financií a správy finančnej kontroly podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu

správcovi až do výšky 200 000 Sk,

zriaďovateľovi až do výšky 100 000 Sk,

fyzickej osobe alebo právnickej osobe až do výšky 500 000 Sk.

(5)

Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a možno ju uložiť do troch rokov od zistenia porušenia. Pokutu nemožno uložiť po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu.

(6)

Na konanie o pokutách podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.⁸)

(7)

Na kontrolu podľa odseku 1 sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.^23c) Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi^10a) nie je týmto zákonom dotknutá.

§ 15

Právnické osoby uvedené v § 1 ods. 1, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávali právo hospodárenia s národným majetkom alebo právo spoločného hospodárenia s národným majetkom alebo mali národný majetok v dočasnej správe, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stávajú správcami majetku štátu.

§ 16

Ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú pojmy „právo hospodárenia s národným majetkom“ alebo „právo spoločného hospodárenia s národným majetkom“, rozumie sa tým „správa majetku štátu“ alebo „spoločná správa majetku štátu“.

§ 17

Zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 18

(1)

Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov iným právnickým osobám než telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa mení dňom jeho účinnosti na nájom majetku štátu.

(2)

Nájomca a príslušný obvodný úrad sú povinní písomne vyporiadať vzájomné vzťahy z trvalého užívania nehnuteľnosti do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca má v rámci vyporiadania právo prednostnej kúpy nehnuteľnosti, ak ho uplatní v tejto lehote, inak jeho právo zanikne. Pri vyporiadaní sa môžu započítať investície vynaložené trvalým užívateľom s písomným súhlasom právnickej osoby, ktorá odovzdala nehnuteľnosť do trvalého užívania. Správca môže povoliť zaplatenie ceny v splátkach. Výška jednotlivých splátok musí byť dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do troch rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy; v tomto prípade je správca oprávnený podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností pred zaplatením kúpnej ceny. Ak dlžník niektorú splátku riadne a včas nezaplatí, je správca povinný žiadať zaplatenie nedoplatku ceny. Dlžník je povinný nedoplatok ceny zaplatiť do 30 dní po tom, čo ho správca o plnenie písomne požiadal.

(3)

Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom jeho účinnosti zaniká.

(4)

Na pozemky zastavané domami vo vlastníctve bytových družstiev a pozemky priľahlé k týmto domom sa vzťahuje osobitný predpis.²⁴)

§ 18a

(1)

Na majetok štátu v správe správcu uvedeného v § 1 ods. 1 nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov.^24a)

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky odpísaním z účtu v banke, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.^5a)

§ 18b

(1)

Pri schvaľovaní zmlúv sa zmluvy uzavreté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona posudzujú podľa doterajšieho zákona.

(2)

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3)

Pri nakladaní s pohľadávkami štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom 1994, sa postupuje podľa predpisov platných do 1. januára 1994.

(4)

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona musí byť výška jednotlivých splátok podľa § 18 ods. 2 dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do piatich rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy.

§ 18c

(1)

Pri schvaľovaní zmlúv uzatvorených do účinnosti tohto zákona, s výnimkou podľa odseku 2, sa postupuje podľa predpisov platných do 30. apríla 2001.

(2)

Nájomné zmluvy, ktoré neboli schválené podľa doterajších predpisov do 30. apríla 2001, sú správcovia povinní zosúladiť s týmto zákonom; na ich schvaľovanie sa vzťahuje tento zákon.

(3)

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 30. apríla 2001, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 31. júla 2001.

§ 18d

(1)

Rozostavané stavby, ktorých investorom je k 1. júnu 2003 okresný úrad alebo krajský úrad a ktoré ku dňu účinnosti osobitného predpisu^20a) neprešli do majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov len preto, že boli rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, môžu prejsť do majetku obce alebo do majetku vyššieho územného celku²⁵) po ich dokončení dohodou uzavretou okresným úradom alebo krajským úradom s obcou alebo vyšším územným celkom; okresný úrad alebo krajský úrad môže dohodou previesť vlastníctvo takejto stavby na obec alebo vyšší územný celok aj pred jej dokončením.

(2)

Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu^20a) neprešiel do majetku obcí len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec,^20a) nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie jej úloh.

(3)

Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu^20a) neprešiel do vlastníctva obce len preto, že tento majetok štátu nebol ku dňu účinnosti osobitného predpisu^20a) v užívaní základných škôl a materských škôl z dôvodu dočasného prerušenia ich prevádzky a ak tieto základné školy a materské školy neboli k 1. júnu 2003 vyradené zo siete škôl a školských zariadení.

(4)

Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku vyšších územných celkov majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad, ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu^20a) neprešiel do majetku vyššieho územného celku len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok,^20a) nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie jej úloh.

(5)

Na uzatváranie dohôd podľa odseku 1 sa nevzťahujú ustanovenia § 3, 8 a 11. Na platnosť uzatvorených dohôd podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií.

(6)

Majetok štátu uvedený v odseku 1 prechádza do majetku obce alebo vyššieho územného celku dňom uvedeným v dohode. Na prechod majetku uvedeného v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú osobitné predpisy.²⁶)

§ 18e

(1)

Na kúpne zmluvy, zmluvy o prevode správy, nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke uzatvorené pred 1. júnom 2003 sa vzťahujú právne predpisy platné pred 1. júnom 2003.

(2)

Pri prednostnej kúpe nehnuteľnosti uplatnenej podľa § 18 ods. 2 sa pri dohode o cene nehnuteľnosti od 1. júna 2003 postupuje podľa cenových predpisov platných v čase nadobudnutia nehnuteľnosti do trvalého užívania.

(3)

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 1. júna 2003, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 1. septembra 2003.

§ 18f

Majetok štátu, ktorý k 31. decembru 2003 spravuje okresný úrad podľa § 5, prechádza 1. januára 2004 do správy krajského úradu, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza.

§ 18g

Vlastníctvo pohľadávky štátu voči zrušenej zdravotnej poisťovni²⁷) v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva") a vlastníctvo pohľadávky štátu v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva voči správcovi majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva možno previesť na tretiu osobu s písomným súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.

§ 19

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu, sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením ich úplného znenia.

§ 21

(1)

Zrušuje sa

vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku,

vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom,

(2)

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 761 ods. 1 Obchodného zákonníka.

(3)

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 876 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

§ 21a

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 306/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 2 sa vkladá nový § 2a, ktorý znie:

„§ 2a

(1)

Nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu,^11b) prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti.

(2)

Ustanovenie § 14 zákona sa použije primerane. Písomné protokoly sú povinné spísať obce s obvodnými úradmi. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností sú obce povinné podať do 12 mesiacov od prevzatia nehnuteľných vecí.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^11b) znie:

„11b)

§ 18 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.“.

Čl. III

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z. sa mení takto:

§ 45 ods. 5 znie:

„(5)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na právnické osoby uvedené v § 1 ods. 2 a na rozpočtové a príspevkové organizácie.“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.

Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.

278/1993 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 15.12.2005 do 30.06.2007

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.