125/1994 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2002 do 26.10.2005
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
125
VYHLÁŠKA
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
zo 6. mája 1994,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po dohode s generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky podľa § 72 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona č. 173/1968 Zb., zákona č. 100/1970
Zb., zákona č. 47/1973 Zb., zákona č. 179/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 296/1993 Z. z. (ďalej len „zákon“) vydáva tento Poriadok výkonu trestu
odňatia slobody:
PRVÁ HLAVA
Prvý oddiel
Základné ustanovenia
§ 1
Táto vyhláška, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, podrobnejšie
upravuje podmienky na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“).
§ 2
Vyhláška upravuje organizáciu, riadenie a spôsob zaobchádzania s odsúdenými v nápravnovýchovných
ústavoch a v ústavoch na výkon väzby (ďalej len „ústav“), v ktorých sa vykonáva trest.
Druhý oddiel
Zaobchádzanie s odsúdenými
§ 3
Účel zaobchádzania s odsúdenými
(1)
Účelom zaobchádzania s odsúdenými je podporovať a rozvíjať ich pozitívne osobnostné
vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu, pozitívny vzťah k rodine a zmysel pre zodpovednosť
tak, aby sa u nich vytvárali predpoklady na ich zaradenie do občianskeho života, v
ktorom by rešpektovali zákony a spoločenskú morálku. Pri zaobchádzaní s odsúdenými
sa sleduje aj obmedzenie negatívnych vplyvov výkonu trestu na ich osobnosť.
(2)
Na splnenie účelu zaobchádzania s odsúdenými sa pre každého odsúdeného na základe
psychologického vyšetrenia jeho osobnosti v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej
činnosti vypracuje individuálny resocializačný program, ktorý je súhrnom výchovných,
liečebných a iných prostriedkov a foriem zaobchádzania s nimi. Na vypracovaní tohto
programu sa podieľajú psychológovia, pedagógovia a sociálni pracovníci, ktorí ho priebežne
prehodnocujú. S jeho obsahom a cieľmi sa odsúdený oboznámi a má právo zaujať k nemu
stanovisko.
§ 4
Organizácia zaobchádzania s odsúdenými
(1)
Základnou formou zaobchádzania s odsúdenými je individuálna výchovná práca a komunitný
systém, ktorý orientuje a integruje všetky jeho zložky na dosahovanie vytýčených cieľov.
Komunitný systém je spôsob realizácie a organizácie zaobchádzania s odsúdenými, ktorý
sa uskutočňuje na základe ich aktívnej účasti na tomto procese.
(2)
Každý odsúdený sa zaradí do kolektívu alebo skupiny, ktoré sú organizačným článkom
zaobchádzania s odsúdenými, o ktorých sa stará poverený pedagóg. Najvyšší počet v
jednom kolektíve alebo skupine je tridsať odsúdených.
Osobitné výchovné postupy pri zaobchádzaní s odsúdenými
§ 5
(1)
Osobitnými výchovnými postupmi pri zaobchádzaní s odsúdenými sa sleduje odstraňovanie
subjektívnych príčin trestnej činnosti spočívajúcich najmä v postojovej, hodnotovej
a emocionálnej sfére osobnosti.
(2)
Osobitné výchovné postupy pri zaobchádzaní s odsúdenými sú najmä
a)
skupinové sociálno-výcvikové, poradenské a psychoterapeutické postupy,
b)
individuálne poradenské, psychoterapeutické a reedukačné postupy,
c)
špeciálno-pedagogické postupy.
(3)
Osobitné výchovné postupy pri zaobchádzaní s odsúdenými môže uplatňovať len odborne
kvalifikovaný príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej
len „príslušník zboru“) alebo iný odborník.
§ 6
Ústavný poriadok
(1)
V ústavnom poriadku sa konkretizujú ustanovenia zákona a tejto vyhlášky, pokiaľ sa
bezprostredne dotýkajú odsúdených, najmä spôsob uplatňovania ich práv, dodržiavania
ich povinností a obmedzení.
(2)
Ústavný poriadok schvaľuje generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny riaditeľ“).
(3)
Ústavný poriadok sa v ústavoch umiestni na miestach bežne prístupných odsúdeným.
Jeho súčasťou je časový rozvrh dňa.
(4)
Odsúdení sú v záujme nerušeného priebehu ich života v ústave povinní čo najskôr po
nástupe výkonu trestu dôkladne si osvojiť všetky ustanovenia ústavného poriadku a
správať sa podľa zásad v ňom určených.
§ 7
Ustanovený poriadok a disciplína
Ustanovený poriadok a disciplína tvoria spôsob organizácie života odsúdených v ústave
upravený zákonom, touto vyhláškou a ústavným poriadkom, podľa ktorých sa riadia vzťahy
v ústave a určujú sa organizačné zásady života odsúdených z hľadiska ich práv, povinností
a obmedzení pri zaobchádzaní s nimi.
Tretí oddiel
Kultúrno-osvetová práca a vzdelávanie odsúdených
Kultúrno-osvetová práca
§ 8
(1)
Kultúrno-osvetová práca, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú, zahŕňa
a)
právnu osvetu zameranú na oboznámenie odsúdených s platným právnym poriadkom,
b)
osvetovú činnosť zameranú najmä na problematiku etickej, manželskej a rodičovskej
výchovy, na témy z histórie a na kultúrne, ekologické, ekonomické a iné oblasti,
c)
zdravotnú osvetu zameranú na zdravý spôsob života,
d)
využívanie ústavnej knižnice,
e)
záujmovú a športovú činnosť odsúdených,
f)
filmové predstavenia, sledovanie rozhlasových a televíznych relácií alebo videoprogramov,
g)
vlastné kultúrne, vzdelávacie, zábavné podujatia a programové relácie odsúdených,
h)
ďalšie akcie prispievajúce k zvyšovaniu kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania
odsúdených, najmä organizovaním vystúpení kultúrnych skupín.
(2)
Obsah kultúrno-osvetovej práce s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových
činností. V nich sú zahrnuté vybrané akcie určené pre kolektívy alebo skupiny odsúdených,
prípadne pre vybraných jednotlivcov. Vykonávajú sa v čase určenom časovým rozvrhom
dňa alebo v čase osobného voľna odsúdených. O účasti na jednotlivých akciách kultúrno-osvetovej
činnosti rozhoduje poverený príslušník zboru.
(3)
Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby si odsúdení vydávali vlastný časopis.
(4)
Odsúdeným sa na ich objednávku a na ich náklady zabezpečuje sledovanie dennej tlače
a časopisov. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdeným predplatiť alebo zasielať aj príbuzní,
prípadne iné osoby, organizácie alebo záujmové združenia občanov, pokiaľ neobsahujú
materiály propagujúce národnú, etnickú, rasovú, náboženskú alebo sociálnu neznášanlivosť,
fašizmus a podobné hnutia, materiály s pornografickým obsahom, propagujúce násilie
a ohrozujúce bezpečnosť alebo obsahujúce opis výroby a použitia drog, návykových látok,
jedov, výbušnín a zbraní.
(5)
Odsúdeným sa umožňuje, aby v záujmových krúžkoch rozvíjali svoje tvorivé schopnosti,
rozširovali svoje vedomosti, prípadne vyrábali drobné predmety. O predmetoch zhotovených
z materiálu poskytnutého ústavom sa musí viesť presná a preukázateľná evidencia. Riaditeľ
ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval blízkym osobám1), alebo si ju po skončení výkonu trestu ponechal, inak je zhotovená vec majetkom ústavu.
(6)
Odsúdeným sa umožňuje počúvanie rozhlasového a sledovanie televízneho vysielania
v rozsahu určenom ústavným poriadkom. Taktiež sa im umožní najmenej raz za dva týždne
sledovať film z videokazety.
§ 9
(1)
Pri uskutočňovaní osvetových podujatí pre odsúdených z právnej, zdravotníckej oblasti
a z iných oblastí spolupôsobia odborní pracovníci ústavu, sudcovia, prokurátori, pracovníci
iných orgánov a organizácií a orgánov štátnej zdravotnej správy. Ak je to vhodné,
možno vykonaním prednášky alebo besedy poveriť aj odsúdeného s potrebnou odbornou
spôsobilosťou.
(2)
Na besedy s odsúdenými možno pozvať aj významných umelcov, športovcov alebo vedeckých
pracovníkov a duchovných. Obdobne možno pozvať osoby, ktoré už boli vo výkone trestu
a po prepustení vedú riadny život občana.
§ 10
Vzdelávanie odsúdených
(1)
Negramotným odsúdeným sa umožní absolvovať kurzy pre negramotných. Ak je odsúdený
zaradený do takého kurzu, je povinný sa na ňom pravidelne zúčastňovať. Tieto kurzy
zabezpečí ústav na vlastné náklady a organizuje ich vlastnými pracovníkmi.
(2)
Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie, sa umožní absolvovanie prijímacieho
konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov2), pokiaľ to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu a je predpoklad, že výkon trestu
sa skončí pred začiatkom školského roka.
(3)
Z odsúdených, ktorí splnili podmienky na prijatie do niektorých z foriem vzdelávania
uvedených v § 31 zákona, sa vytvárajú kolektívy alebo skupiny s upraveným režimom podporujúcim vzdelávací
proces.
(4)
Z dokladov o dosiahnutí vzdelania, ktoré odsúdený nadobudol v ústave, nesmie vyplývať,
že boli získané počas výkonu trestu.
Štvrtý oddiel
Zamestnávanie odsúdených
§ 11
(1)
Odsúdení vo výkone trestu sú povinní pracovať v rozsahu ustanovenom zákonom. Pracovať
nie sú povinné invalidné osoby3), osoby spĺňajúce podmienky na priznanie starobného dôchodku, dočasne práceneschopné
osoby a osoby, ktorým iné závažné prekážky nedovoľujú pracovné zaradenie (napr. náhle
ochorenie, eskorta a pod.).
(2)
Svojvoľné alebo neodôvodnené odmietnutie práce sa považuje za porušenie základných
povinností odsúdeného.
§ 12
Odsúdení sú povinní dodržiavať pracovnú disciplínu, najmä
a)
svedomite a riadne pracovať podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť príkazy
a pokyny príslušníkov zboru a zodpovedných pracovníkov, ktorí riadia a organizujú
zamestnávanie odsúdených,
b)
využívať pracovný čas a pracovné prostriedky na vykonanie zverenej práce, pracovné
úlohy plniť včas, kvalitne a hospodárne,
c)
dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci5),
d)
hospodárne zaobchádzať so zverenými prostriedkami.
§ 13
(1)
Riaditeľ ústavu je oprávnený rozvrhnúť pracovný čas odsúdených a prípadne im nariadiť
aj prácu v dňoch pracovného pokoja alebo prácu nadčas podľa všeobecne záväzného právneho
predpisu5). Okrem toho je oprávnený upraviť pracovný čas odsúdených tak, aby bol zhodný s pracovným
časom pracovníkov právnických osôb, u ktorých sú odsúdení zaradení do práce.
(2)
Pri nariadení práce nadčas riaditeľ ústavu berie do úvahy dĺžku trestu, ktorý má
odsúdený vykonať v kalendárnom roku. Prácu nadčas možno nariadiť odsúdeným len v súlade
so všeobecne záväzným právnym predpisom5).
§ 14
(1)
Pred zaradením do práce musia byť odsúdení riadne a preukázateľne poučení o svojich
povinnostiach a právach, ako aj o predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o požiarnej ochrane, ktoré musia dodržiavať. O tom sa vyhotoví záznam, ktorý sa
zakladá do osobného spisu odsúdeného.
(2)
Ak to povaha vykonávanej práce vyžaduje, musia byť odsúdení na takúto prácu zaškolení,
pričom dĺžka a rozsah zaškolenia sú rovnaké ako u ostatných pracovníkov.
§ 15
(1)
Odsúdení zaradení do práce sa spravidla zadeľujú do stálych pracovných skupín alebo
brigád. Vedúcim pracovnej skupiny alebo brigády je brigadír. Do tejto funkcie vymenuje
riaditeľ ústavu alebo poverený funkcionár ústavu odsúdených, ktorí majú predpoklady,
že svoju funkciu budú riadne vykonávať. Na pracoviskách sa brigadírom vytvárajú podmienky,
aby boli zodpovední aj za poriadok a disciplínu pri práci.
(2)
Zaraďovanie a preraďovanie odsúdených do pracovných skupín alebo brigád sa uskutočňuje
najmä v súlade so záujmom o ich resocializáciu, zdravotnú klasifikáciu, využitie odbornej
kvalifikácie, a to po zvážení bezpečnostného hľadiska. O preradení odsúdeného do inej
pracovnej skupiny alebo brigády rozhoduje na návrh zaraďovacej komisie riaditeľ ústavu;
v otvorených a polootvorených oddeleniach rozhoduje vedúci oddelenia po konzultácii
s funkcionárom úseku zamestnávania, výroby a odbytu.
§ 16
(1)
Pre odsúdených, ktorí majú na to predpoklady, sa podľa možností Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „zbor“) organizuje odborné školenie
zamerané na
a)
získavanie pracovnej kvalifikácie a výučného alebo záučného listu, aby sa mohli úspešne
zapojiť do práce po prepustení z výkonu trestu,
b)
zvyšovanie odbornosti a získavanie vyššej kvalifikačnej triedy.
(2)
Školenie odsúdených podľa odseku 1 sa organizuje v spolupráci s právnickými osobami,
prípadne ho organizujú ústavy.
(3)
Školiť odsúdených o zaobchádzaní s výbušninami, zbraňami, jedmi a inými nebezpečnými
látkami je zakázané.
Piaty oddiel
Účasť cirkevných organizácií, záujmových združení občanov, súdov, prokuratúry a ďalších
orgánov a organizácií na zaobchádzanie s odsúdenými
Účasť cirkevných organizácií
§ 17
Na zaobchádzaní s odsúdenými sa zúčastňujú cirkevné organizácie pôsobiace v súlade
so všeobecne záväzným právnym predpisom6) a to najmä týmito formami:
a)
vykonávaním bohoslužieb pre záujemcov z radov odsúdených,
b)
individuálnymi rozhovormi, pastoračnými návštevami u odsúdených, spoveďou a vysluhovaním
sviatostí,
c)
vedením študijných skupín k výkladu náboženskej literatúry,
d)
zabezpečovaním náboženskej literatúry,
e)
vykonávaním prednášok a besied, najmä s etickou tematikou, prípadne koncertov náboženských
hudobných skupín a jednotlivcov,
f)
účasťou pri príprave odsúdených na prepustenie na slobodu a na sociálnej práci s
nimi,
g)
ďalšími vhodnými formami prispievajúcimi k resocializácii odsúdených po dohode s
riaditeľom ústavu.
§ 18
(1)
Poverenie jednotlivých osôb duchovnou starostlivosťou v ústavoch dohodne predstaviteľ
príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s riaditeľom ústavu. Ústavy vytvárajú
na duchovnú starostlivosť o odsúdených zodpovedajúce podmienky.
(2)
Duchovná starostlivosť v ústavoch sa uskutočňuje zásadne v mimopracovnom čase odsúdených,
a to spravidla podľa časového rozvrhu dňa. V účasti na duchovnej starostlivosti sa
odsúdeným nesmie žiadnym spôsobom brániť, ani ich na účasť nútiť. Tým nie sú dotknuté
ustanovenia o právach a povinnostiach odsúdených.
§ 19
(1)
Ústav zabezpečí po dohode s duchovnými a s predstaviteľmi náboženských spoločností
vhodné priestory na bohoslužby a na osobné rozhovory duchovného s odsúdenými. Ústav
je povinný zabezpečiť vhodné podmienky na spovede a dôverné rozhovory duchovného s
odsúdenými.
(2)
Duchovný je oprávnený navštevovať odsúdených umiestnených na lôžkovom oddelení zdravotníckeho
zariadenia. V odôvodnených prípadoch môže lekár takúto návštevu zakázať.
(3)
Duchovný sa riadi pri návštevách odsúdených právnymi predpismi upravujúcimi výkon
trestu a ústavným poriadkom.
(4)
Odsúdení sú vhodným spôsobom informovaní o možnosti návštevy bohoslužieb, pastoračných
návštev duchovných, individuálnych rozhovorov s duchovným a spovede.
(5)
Ak odsúdený požiada o umožnenie rozhovoru s duchovným alebo spovede, ústav ihneď
informuje o tejto žiadosti zástupcu príslušnej cirkvi.
§ 20
(1)
Duchovný, ktorý má pastoračný vzťah k odsúdenému, je oprávnený požiadať ústav o podanie
informácie o správaní odsúdeného. Takúto informáciu možno poskytnúť len so súhlasom
odsúdeného.
(2)
V ústavnom poriadku sa vymedzí čas, v ktorom sa oprávnenému zástupcovi cirkevnej
organizácie umožní vykonávať pravidelné bohoslužby.
§ 21
Účasť záujmových združení občanov
(1)
Záujmové združenia občanov, ktoré pôsobia v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi7) môžu po predchádzajúcej dohode s riaditeľom ústavu poveriť svojich zástupcov návštevami
odsúdených. Návštevy sa uskutočňujú v termíne určenom riaditeľom ústavu.
(2)
Záujmové združenia občanov sa môžu po predchádzajúcej dohode s riaditeľom ústavu
v spolupráci s ústavom podieľať na riešení sociálnych problémov odsúdených a na vytváraní
priaznivých podmienok na ich život po prepustení z výkonu trestu.
§ 22
Účasť súdov a prokuratúry
Okrem plnenia úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov8) súdy a prokuratúra spolupôsobia s ústavom pri zaobchádzaní s odsúdenými, najmä
a)
účasťou na prednáškach a besedách v rámci právnej výchovy odsúdených,
b)
spoluprácou, prípadne metodickou pomocou pri realizácii sociálno-právneho poradenstva
pre odsúdených,
c)
účasťou na príprave odsúdených na život na slobode (predprepúšťacie besedy - informácie
o právach a povinnostiach po prepustení z výkonu trestu), prípadne im pomáhajú pri
ich individuálnych právnych problémoch, ktorých vyriešenie by mohlo prispieť k ich
začleneniu do občianskeho života na slobode,
d)
ďalšími vhodnými formami prispievajúcimi k resocializácii odsúdených po dohode s
riaditeľom ústavu.
§ 23
Účasť miestnych orgánov štátnej správy, obcí a iných organizácií
Miestne orgány štátnej správy, obce, prípadne iné organizácie sa okrem úloh vyplývajúcich
zo všeobecne záväzných právnych predpisov9) môžu po dohode s riaditeľom ústavu podieľať na zaobchádzaní s odsúdenými vhodnými
formami prispievajúcimi k ich resocializácii.
§ 24
Poradný zbor
(1)
Poradný zbor je orgán riaditeľa ústavu, ktorý prerokúva konkrétne problémy súvisiace
s výkonom trestu a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania
s odsúdenými, o čom sa vyhotoví záznam.
(2)
Zloženie poradného zboru v súlade so zákonom určuje riaditeľ ústavu, ktorý ho aj
zvoláva podľa potreby alebo na podnet jeho členov.
Šiesty oddiel
Prijímanie, umiestňovanie a premiestňovanie odsúdených
Prijímanie odsúdených
§ 25
Odsúdení nastupujú na výkon trestu v určených ústavoch na výkon väzby alebo sú premiestnení
na výkon trestu priamo po predchádzajúcej väzbe. Prijímanie odsúdených, ktorí sa na
základe nariadenia súdu sami dostavili na výkon trestu, sa vykonáva v pracovných dňoch
v čase od 8.00 do 15.00 hodiny. V prípade, že odsúdení boli predvedení na výkon trestu
políciou, sa prijímajú nepretržite.
§ 26
(1)
Odsúdený môže byť prijatý na výkon trestu len vtedy, ak sa preukáže jeho totožnosť
a je vydané príslušné rozhodnutie súdu a nariadenie výkonu trestu.
(2)
Pri prijímaní odsúdeného na výkon trestu vykoná príslušník zboru jeho dôkladnú osobnú
prehliadku. Prehliadku vykonáva osoba toho istého pohlavia.
(3)
O odsúdenom sa založí osobný spis; podrobnosti upravuje osobitný predpis10).
(4)
Odsúdený si môže ponechať pri sebe rodinné fotografie, osobnú korešpondenciu, dokumentáciu
z trestného konania, ktoré sa proti nemu viedlo alebo sa vedie, vlastné knihy a časopisy
v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia. Odsúdený môže mať pri sebe hodinky
a môže používať vlastný batériový rádioprijímač tak, aby nerušil ostatných odsúdených.
O ponechaní iných vecí rozhoduje riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník zboru.
Ostatné veci sa prevezmú do úschovy. Podrobnosti o úschove vecí upravuje osobitný
predpis11).
(5)
Odsúdený z obzvlášť závažného trestného činu9a) si môže ponechať pri sebe hodinky a rodinné fotografie; vlastné knihy, časopisy a
listy osobnej korešpondencie si môže ponechať podľa určeného bodovacieho systému.
O ponechaní iných vecí rozhoduje riaditeľ ústavu. Bodovacím systémom sa upravuje množstvo
osobnej korešpondencie, časopisov a vlastných kníh s výnimkou študijnej a náboženskej
literatúry. Odsúdenému je pridelených 100 bodov, pričom listová zásielka má hodnotu
päť bodov, časopis desať bodov a vlastná kniha pätnásť bodov; o počte listových zásielok,
časopisov a vlastných kníh rozhoduje odsúdený v tomto rozsahu sám. Bodovací systém
sa nevzťahuje na mladistvých odsúdených, kde sa prihliada na možnosti uloženia vecí
v cele.
§ 27
Po dôkladnej osobnej prehliadke sa odsúdení podrobia lekárskej prehliadke, hygienickým
a protiepidemickým opatreniam. V prípade podozrenia z infekčného ochorenia zabezpečí
zdravotnícky pracovník izoláciu odsúdeného do vykonania vstupnej lekárskej prehliadky.
Odsúdení muži sa oholia a ostrihajú. Vlasy na zadnej časti temena hlavy nesmú siahať
nižšie než po golier košele, bočné partie vlasov môžu byť do polovice ušníc. Odsúdení
si môžu ponechať fúzy do úrovne kútikov úst a nakrátko pristrihnutú bradu.
§ 28
O nastúpení odsúdeného na výkon trestu odošle ústav hlásenie súdu, ktorý vo veci rozhodol
v prvom stupni, útvaru Policajného zboru príslušnému podľa trvalého pobytu odsúdeného,
Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne
riaditeľstvo"), a ak ide o príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky (vrátane
zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky) a mužov starších ako 17 rokov príslušnej
územnej vojenskej správe.
§ 29
Vnútorná diferenciácia
Cieľom vnútornej diferenciácie je zadeľovanie odsúdených do kolektívov alebo skupín
tej istej nápravnovýchovnej skupiny za účelom uplatňovania individuálnych programov
zaobchádzania a zabezpečenia účinného spôsobu výkonu trestu.
Umiestňovanie odsúdených do ústavov
§ 30
(1)
Po nástupe odsúdeného na výkon trestu sa pred jeho umiestnením do príslušného ústavu
vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej
činnosti a podľa jeho výsledku generálne riaditeľstvo rozhodne o umiestnení odsúdeného
do ústavu príslušnej nápravnovýchovnej skupiny.
(2)
Psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného je zamerané na zistenie jeho konkrétnych
resocializačných potrieb, aby sa na základe individuálnych osobitostí vymedzili najdôležitejšie
vlastnosti a znaky jeho osobnosti z hľadiska možností ovplyvnenia a určenia programu
zaobchádzania.
(3)
Rozhodnutie o umiestnení odsúdeného do príslušného ústavu sa vykoná bez zbytočného
odkladu po psychologickom vyšetrení osobnosti odsúdeného.
§ 31
Pred umiestnením odsúdeného do ústavu, ktorý nastupuje na výkon trestu priamo po predchádzajúcej
väzbe, má odsúdený právo požiadať, aby ho mohli navštíviť blízke osoby1). Zároveň im oznámi, ktoré veci osobnej potreby mu môžu priniesť.
§ 32
Rozmiestňovanie odsúdených v ústave
(1)
Odsúdení po umiestnení do určeného ústavu sa ubytujú oddelene od ostatných odsúdených.
Umožní sa im, aby sa vykúpali, ostrihali a oholili, navštívili lekára, nadviazali
písomný kontakt s blízkymi osobami a oboznámili sa so svojimi právami a povinnosťami,
ktoré súvisia s ich pobytom v ústave. Ďalej sa im umožní oboznámiť sa s prostredím
výkonu trestu, s charakterom prác, ktoré sa v ústave alebo na pracoviskách vykonávajú,
s personálom ústavu a nadviazať kontakt so sociálnym pracovníkom.
(2)
Zadeľovanie odsúdených do kolektívov alebo skupín v príslušnom ústave uskutoční prijímacia
komisia, ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, resp.
vedúci oddelenia výkonu trestu. Jej členmi sú pedagóg, psychológ, lekár, sociálny
pracovník, pracovník vnútorného, finančného a hospodárskeho oddelenia, pracovník úseku
zamestnávania, prípadne ďalší pracovníci určení riaditeľom ústavu. Komisia overí totožnosť
odsúdeného a údaje v jeho osobnom spise. Zároveň preverí, či odsúdený má nevyhnutné
hygienické potreby, a navrhne prípadné opatrenia.
(3)
Po vykonaní opatrení uvedených v odseku 1 sa odsúdení spravidla do troch dní predvolajú
pred prijímaciu komisiu, ktorá konkretizuje s nimi plnenie jednotlivých cieľov ich
resocializačného programu a zaradí ich do príslušnej pracovnej skupiny alebo brigády.
Odsúdených si prevezme príslušný pedagóg a uvedie ich do kolektívu alebo skupiny.
(4)
Riaditeľ ústavu zabezpečí, aby o vykonaných opatreniach uvedených v odseku 1 poverený
príslušník zboru vykonal záznam v reedukačnom liste odsúdeného.
Premiestňovanie odsúdených
§ 33
Odsúdený sa premiestni na prechodný čas do iného ústavu
a)
na písomné dožiadanie niektorého z orgánov činných v trestnom konaní,
b)
na návrh riaditeľa ústavu, ak nemožno v ústave, kde odsúdený vykonáva trest, zabezpečiť
uplatnenie primeraných obmedzení podľa § 10 ods. 2 zákona,
c)
na návrh lekára s cieľom poskytnúť odsúdenému zdravotnícku starostlivosť, ktorá sa
nedá zabezpečiť v ústave,
d)
na návrh riaditeľa ústavu s cieľom preškoliť odsúdeného v odbornom kurze,
e)
s cieľom zúčastniť sa na konaní pred súdom alebo pred notárom.
§ 34
Odsúdený sa premiestni do iného ústavu na ďalší výkon trestu, ak
a)
súd rozhodol, že odsúdený sa preradí do inej nápravnovýchovnej skupiny,
b)
generálne riaditeľstvo nariadilo premiestnenie odsúdeného do iného ústavu tej istej
nápravnovýchovnej skupiny na návrh riaditeľa ústavu v rámci vnútornej diferenciácie
s cieľom prehĺbiť plnenie účelu výkonu trestu a je to vhodné aj z dôvodov jeho ďalšej
resocializácie,
c)
generálne riaditeľstvo nariadilo premiestnenie odsúdeného do iného ústavu tej istej
nápravnovýchovnej skupiny na základe kladného rozhodnutia o žiadosti odsúdeného alebo
blízkych osôb1). V takom prípade možno odsúdeného premiestniť do ústavu s rovnakým režimom alebo
do ústavu so zmierneným režimom,
d)
generálne riaditeľstvo nariadilo premiestnenie odsúdeného do iného ústavu tej istej
nápravnovýchovnej skupiny na základe písomného podnetu prokurátora povereného výkonom
dozoru v miestach, kde sa vykonáva trest.
§ 35
(1)
Žiadosť o premiestnenie do iného ústavu podľa § 34 písm. c) podáva odsúdený písomne riaditeľovi ústavu, v ktorom vykonáva trest.
(2)
Riaditeľ ústavu pripojí k žiadosti svoje písomné stanovisko. Žiadosť spolu s písomným
stanoviskom postúpi na rozhodnutie generálnemu riaditeľstvu.
DRUHÁ HLAVA
Prvý oddiel
Práva a povinnosti odsúdených
§ 36
Stravovanie, ubytovanie a vystrojovanie
(1)
Odsúdeným sa pripravuje a vydáva strava v množstve, zložení a peňažnej hodnote, ktoré
zodpovedajú príslušným odporúčaným výživovým dávkam obyvateľstva s prihliadnutím na
obťažnosť vykonávanej práce a zdravotný stav odsúdeného. Medzi vydávaním hlavných
jedál nemôže byť väčší časový odstup ako sedem hodín. Podrobnosti upravuje osobitný
predpis12) Stravovanie odsúdených sa zabezpečuje v spoločných jedálňach, pokiaľ to podmienky
dovoľujú s výnimkou osôb odsúdených na výnimočný trest alebo zaradených do oddelenia
s osobitným dohľadom.
(2)
O spôsobe úpravy izieb, lôžok a priestorov na uloženie osobných vecí odsúdených rozhoduje
riaditeľ ústavu. Odsúdeným možno povoliť primeranú individuálnu estetickú úpravu ubytovacích
priestorov (napr. kvety, obrazy, obrusy a pod.).
(3)
Odsúdeným sa poskytuje odev a iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem
a podľa klimatických a mikroklimatických podmienok. Odsúdení sú povinní nosiť ich
podľa pokynov a riadne sa o ne starať. Vlastný športový odev a športovú obuv môžu
odsúdení používať len pri športovej činnosti. Výnimkou sú odsúdení zaradení do otvorených
a polootvorených oddelení. Odsúdení môžu používať aj vlastnú bielizeň a ponožky. Podmienky
a spôsob udržiavania vlastných súčastí výstroja upravuje osobitný predpis11).
(4)
Na uloženie osobných vecí sa každému odsúdenému poskytne skrinka, ktorú si môže uzamknúť.
Odsúdení sú povinní kedykoľvek umožniť príslušníkovi zboru nahliadnuť do svojich osobných
vecí. Náhradné kľúče od skriniek sú uložené v kancelárii pedagóga príslušného kolektívu
alebo skupiny odsúdených, aby bolo vylúčené ich zneužitie.
(5)
Miestnosti, v ktorých sú odsúdení ubytovaní, musia byť vetrateľné, osvetlené denným
svetlom, musia mať zabezpečené vykurovacie a funkčné elektrické osvetľovacie telesá.
§ 37
Vychádzky, osobná hygiena, osobné voľno
(1)
Účelom vychádzok je zabezpečiť odsúdeným denne pobyt na čerstvom vzduchu a aktívny
oddych. Čas vychádzok odsúdených sa stanoví v časovom rozvrhu dňa. Počas vychádzok
môžu odsúdení vykonávať podľa vytvorených podmienok športovú činnosť. Odsúdení sa
povinne zúčastňujú na vychádzkach okrem prípadov, ak riaditeľ ústavu alebo lekár nerozhodnú
inak.
(2)
Ústav je povinný vytvoriť podmienky na udržiavanie osobnej hygieny odsúdených, aby
sa mohli podľa potreby denne umývať, pravidelne holiť a dodržiavať bežné hygienické
potreby. Sprchovanie sa odsúdeným umožní najmenej raz za sedem dní. Ak to vyžaduje
pracovné zaradenie odsúdených alebo iné okolnosti, umožní sa im sprchovanie podľa
potreby. Odsúdení sú bezplatne strihaní.
(3)
Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa môže odsúdený vykonávať činnosti,
ktoré nie sú v rozpore s ústavným poriadkom a s účelom výkonu trestu.
Prijímanie balíkov a peňazí
§ 42
Prijímanie balíkov
(1)
Balík s potravinami a vecami osobnej potreby kontroluje určený príslušník zboru za
prítomnosti odsúdeného, ktorému bol balík zaslaný.
(2)
Balík sa zapíše do knihy balíkov, v ktorej odsúdený potvrdí jeho prevzatie vrátane
neporušenosti obalu. V knihe sa uvedie hmotnosť balíka a prípadne aj rozhodnutie o
vrátení zakázaných vecí, ak ich balík obsahuje; údaje odsúdený potvrdí podpisom.
§ 45
Nákup potravín a vecí osobnej potreby
V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym, drogériovým a iným
tovarom. Odsúdený môže nakupovať potraviny nepodliehajúce rýchlej skaze, ovocie, zeleninu
a iné veci osobnej potreby. Predaj alkoholických nápojov vrátane piva je zakázaný.
§ 46
Knižnice pre odsúdených
(1)
Knižnice pre odsúdených sa pravidelne dopĺňajú beletriou a vhodnou odbornou literatúrou.
Knižničný fond sa podľa podmienok ústavu dopĺňa aj literatúrou vydávanou v jazykoch
národnostných menšín.
(2)
Knižnice sú vybavené najmä Ústavou Slovenskej republiky, Trestným zákonom, Trestným
poriadkom, zákonom o výkone trestu odňatia slobody a predpismi s ním súvisiacimi,
ako aj ďalšou právnickou literatúrou a zákonmi.
(3)
Knižnice sú vybavené aj náboženskou literatúrou, najmä bibliou, modlitebnými knižkami,
literatúrou o dejinách náboženstva v súlade s vierovyznaním odsúdených.
§ 47
Informovanie o dôležitých skutočnostiach
(1)
Odsúdený má právo informovať sa o stave svojich finančných záležitostí.
(2)
Správu o úmrtí alebo ťažkej chorobe blízkej osoby1) odsúdeného mu treba bez zbytočného odkladu oznámiť. V takých prípadoch, ak to okolnosti
umožňujú, sa odsúdenému udelí voľno na opustenie ústavu v súlade s § 35 zákona.
§ 48
Zdravotnícka starostlivosť
(1)
Odsúdený má právo na zdravotnícku starostlivosť. Za zdravotnícku starostlivosť o
odsúdených v ústave zodpovedá lekár podľa všeobecne záväzných právnych predpisov13).
(2)
Odsúdenému, ktorý požiada o lekárske vyšetrenie, sa vyšetrenie umožní.
(3)
Lekár je povinný podať riaditeľovi ústavu správu o vážnom ochorení alebo zranení
odsúdeného, o čom musia byť informované aj blízke osoby1) odsúdeného. Ak zistí, že zdravie odsúdeného je, alebo môže byť ohrozené výkonom trestu,
navrhne potrebné opatrenie riaditeľovi ústavu.
(4)
Lieky sa vydávajú odsúdeným v zdravotníckom zariadení ústavu.
(5)
Hygienické pomery, kvalita a hygienická nezávadnosť stravy v ústave sa pravidelne
kontrolujú podľa osobitného predpisu14).
(6)
Lekár vykonávajúci kontroly (odsek 5) predkladá riaditeľovi ústavu správy a odporúčania
týkajúce sa nedostatkov v hygienickej starostlivosti.
(7)
Ak riaditeľ ústavu súhlasí so správou, resp. s odporúčaním lekára podľa odseku 6,
bez zbytočného odkladu prijme potrebné opatrenia. V opačnom prípade ich odstúpi s
vlastným stanoviskom generálnemu riaditeľovi, ktorý rozhodne o ďalšom postupe.
§ 49
Ochrana práv odsúdených
(1)
V každom ústave sa na miestach bežne dostupných odsúdeným umiestňujú uzamykateľné
schránky určené na žiadosti, sťažnosti a návrhy odsúdených adresované štátnym orgánom
a právnym zástupcom. Schránky musia byť skonštruované tak, aby ich nemohli otvoriť
nepovolané osoby. Schránky sa pečatia.
(2)
Určený príslušník zboru denne s výnimkou dní pracovného pokoja vyberá obsah schránok
a bez zbytočného odkladu zabezpečí ich odoslanie adresátom.
(3)
Odsúdení podávajú svoje sťažnosti, žiadosti a návrhy v zalepených obálkach tak, aby
mohli byť bez zbytočného odkladu odoslané adresátovi. Ak odsúdený odosiela žiadosť
alebo sťažnosť, na obálke musí uviesť svoje meno a adresu za účelom evidencie žiadosti
alebo sťažnosti v príslušnom protokole.
(4)
O rozhovor s osobami uvedenými v § 15 ods. 2 zákona môžu odsúdení požiadať písomne alebo ústne. Žiadosť sa musí odoslať alebo tlmočiť
príslušnej osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň. Odsúdení sa informujú o prítomnosti
prokurátora, sudcu alebo orgánu vykonávajúceho kontrolu ústavu, a ak o to požiadajú,
umožní sa im hovoriť s nimi bez prítomnosti tretej osoby.
(5)
V ústave sa vyčlení osobitná miestnosť na rozhovory odsúdených s ich právnym zástupcom.
Ak právny zástupca neoznámi návštevu odsúdeného vopred, tá sa uskutoční v mimopracovnom
čase odsúdeného.
(6)
Ak právny zástupca odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa vždy preukázať písomným
poverením na zastupovanie.
(7)
Ak odsúdený požiada o rozhovor riaditeľa ústavu, rozhovor sa mu umožní najneskôr
do jedného týždňa, v naliehavých prípadoch bez zbytočného odkladu. Naliehavosť prípadu
posudzuje riaditeľ ústavu podľa dôvodov žiadosti o rozhovor. V prípade neprítomnosti
riaditeľa ústavu žiadosť odsúdeného posudzuje, prípadne rozhovor s ním uskutoční poverený
funkcionár.
§ 50
Ochrana odsúdených proti neoprávnenému násiliu a ponižovaniu ľudskej dôstojnosti
(1)
Odsúdený vo výkone trestu má právo na ochranu svojej osobnosti pred neoprávneným
násilím, akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti, urážkami alebo vyhrážkami.
(2)
Príslušník zboru je povinný, ak zistí porušenie práv odsúdeného uvedených v odseku
1 alebo ak odsúdený takýto prípad oznámi, urobiť nevyhnutné opatrenie na zamedzenie
takého konania a súčasne oznámiť prípad riaditeľovi ústavu alebo ním poverenej osobe.
(3)
Riaditeľ ústavu je povinný dôsledne a bez zbytočného odkladu prešetriť každé hlásenie,
list alebo iný poznatok týkajúci sa porušenia práv odsúdených a prijať potrebné účinné
opatrenia na zabránenie ďalšieho porušovania práv odsúdených.
(4)
Ak sa preukázalo, alebo je dôvodné podozrenie, že porušenia práva odsúdeného uvedeného
v odseku 1 sa dopustil
a)
príslušník zboru, riaditeľ ústavu zabezpečí, aby až do vyšetrenia prípadu neprichádzal
tento príslušník do priameho styku s odsúdenými,
b)
odsúdený vo výkone trestu, riaditeľ ústavu urobí opatrenia, aby tento odsúdený nemohol
v podobnom konaní pokračovať a aby bola zaistená bezpečnosť odsúdeného, ktorého práva
boli porušené, ako aj odsúdeného, ktorý takéto konanie oznámil.
(5)
Príslušníci zboru sú povinní dbať, aby sa odsúdení najmä vzhľadom na svoje psychické
vlastnosti, vek, prípadne zdravotný a fyzický stav nestali obeťou násilia a ponižovania
ľudskej dôstojnosti a aby boli oddelení od odsúdených s agresívnymi sklonmi.
§ 51
Samosprávy odsúdených
(1)
Odsúdení s výnimkou tých, ktorým bol uložený výnimočný trest, majú právo zúčastňovať
sa na riešení problémov súvisiacich so spôsobom a organizáciou ich života v ústave.
(2)
Jednou z foriem účasti odsúdených na organizácii ich života v ústave je účasť na
práci a činnosti samospráv odsúdených v súlade s § 16 zákona.
(3)
Samosprávy odsúdených sú povinné informovať o svojej činnosti ostatných odsúdených
a na spoločných stretnutiach s pedagógmi prijímajú a ukladajú úlohy. Oddielová samospráva
informuje o svojej činnosti odsúdených na zhromaždení oddielu najmenej raz za mesiac
a celoústavná samospráva najmenej raz za štvrťrok prostredníctvom oddielových samospráv.
Základné povinnosti odsúdených
§ 52
(1)
Odsúdení sú povinní v styku s príslušníkmi zboru a s inými osobami dodržiavať zásady
slušného správania zaužívané v bežnom spoločenskom styku, najmä
a)
pozdraviť spôsobom zaužívaným v bežnom spoločenskom styku,
b)
oslovovať všetky osoby slovami „pán“ alebo „pani“ s pripojením funkcie alebo mena
a vykať im,
c)
pri vstupe príslušníka zboru do izby postaviť sa (s výnimkou chorých umiestnených
v zdravotníckych zariadeniach).
(2)
Pri organizovanom presune skupiny odsúdených pozdraví osoby uvedené v odseku 1 spôsobom
zaužívaným v bežnom spoločenskom styku ten odsúdený, ktorý ich vedie.
(3)
Odsúdení sú povinní správať sa slušne aj navzájom a oslovovať sa spôsobom zaužívaným
v bežnom spoločenskom styku.
(4)
V čase od večierky do budíčka sú odsúdení povinní dodržiavať nočný pokoj.
§ 53
(1)
Vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných veciach sú odsúdení povinní udržiavať
poriadok a čistotu zodpovedajúcu hygienickému štandardu. Upratovanie, úpravu zariadenia
slúžiaceho na zlepšenie prostredia a pomocné práce pre kuchyňu odsúdených vykonávajú
odsúdení v mimopracovnom čase bez nároku na pracovnú odmenu. Účasť na týchto prácach
sa musí organizovať tak, aby sa ňou čo najmenej narúšal spôsob a organizácia života
odsúdených. Počas osobného voľna a vychádzok vykonávajú odsúdení tieto práce len dobrovoľne.
(2)
Odsúdený smie fajčiť iba na vyhradených miestach.
(3)
Odsúdený nesmie nadväzovať kontakty s inými osobami s cieľom prijímať a odosielať
listy alebo predmety alebo získavať iné výhody, nesmie hrať hazardné ani iné hry o
peňažné prostriedky v slovenskej mene a cudzej mene a iné veci.
(4)
Hromadný pohyb odsúdených (nástupy do zamestnania, na previerky počtu odsúdených
a pod.) sa vykonáva organizovane.
§ 54
Súčinnosť pri ochrane zdravia
(1)
Odsúdený je povinný starať sa o svoje zdravie, dbať o osobnú hygienu a dodržiavať
všeobecné hygienické a protiepidemické zásady.
(2)
Odsúdený je povinný podrobiť sa nariadeným zdravotníckym opatreniam a presne dodržiavať
liečebné postupy určené lekárom.
(3)
Odsúdený nesmie predstierať ochorenie, spôsobovať si úmyselne telesnú alebo zdravotnú
ujmu, ani užívať lieky nepredpísané alebo nepovolené lekárom, alebo v inom množstve,
ako ich lekár predpísal a povolil.
Druhý oddiel
Disciplinárne odmeny a tresty a zhabanie veci
§ 55
Disciplinárna právomoc
Právo udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne tresty odsúdeným má pedagóg,
vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci
otvoreného oddelenia, vedúci polootvoreného oddelenia a riaditeľ ústavu.
Disciplinárne odmeny
§ 56
(1)
Pedagóg má právo udeľovať odsúdeným tieto disciplinárne odmeny:
a)
pochvalu,
b)
mimoriadne povolenie návštevy,
c)
mimoriadne povolenie prijať balík,
d)
zvýšenie vreckového,
e)
finančnú odmenu do výšky 500 Sk.
(2)
Vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci
otvoreného oddelenia a vedúci polootvoreného oddelenia majú právo udeľovať odsúdeným
tieto disciplinárne odmeny:
a)
pochvalu,
b)
mimoriadne povolenie návštevy,
c)
mimoriadne povolenie prijať balík,
d)
zvýšenie vreckového,
e)
finančnú odmenu do výšky 1 000 Sk.
(3)
Riaditeľ ústavu má právo udeľovať odsúdeným disciplinárne odmeny podľa § 19 zákona v celom rozsahu. Finančnú odmenu môže udeliť do výšky 2 000 Sk.
§ 57
(1)
O udelení disciplinárnej odmeny odsúdenému napíše príslušník zboru záznam, ktorý
sa založí do osobného spisu odsúdeného. Udelenie disciplinárnej odmeny, jej druh a
dôvod udelenia sa tiež zaznamenajú do osobnej karty odsúdeného.
(2)
Pochvala sa odsúdenému vysloví ústne, a to buď individuálne, alebo pred kolektívom,
alebo pred skupinou odsúdených.
(3)
Mimoriadne povolenie návštevy sa týka len jednej návštevy nad rámec práva odsúdeného
na návštevu. Návšteva sa môže v rámci tejto disciplinárnej odmeny povoliť nielen blízkym
osobám1), ale aj inej osobe.
(4)
Mimoriadne povolenie prijať balík odsúdeným sa týka len jedného balíka povolenej
hmotnosti nad rámec stanoveného intervalu.
(5)
Vreckové možno zvýšiť uvoľnením takej sumy z úložného odsúdeného, aby jeho zostatok
nebol nižší ako suma podľa osobitného predpisu.14a)
(6)
O návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny možno rozhodnúť len do piatich dní od
jeho podania.
(7)
Ak sa pedagóg, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu
trestu, vedúci otvoreného oddelenia, vedúci polootvoreného oddelenia domnievajú, že
by sa odsúdenému mala udeliť vyššia disciplinárna odmena, než akú majú právo sami
udeliť, postúpia vec funkcionárovi ústavu s vyššou disciplinárnou právomocou nad odsúdeným.
Voľno na opustenie ústavu
§ 58
(1)
Pri rozhodovaní o udelení voľna na opustenie ústavu podľa § 35 zákona je riaditeľ ústavu povinný zvážiť, či odsúdený voľno na opustenie ústavu nezneužije.
Pritom prihliada na správanie a prejavy odsúdeného vo výkone trestu, na dodržiavanie
ústavného poriadku, na stupeň dosiahnutej resocializácie, jeho charakteristiku, rodinné
a sociálne zázemie a na charakter jeho trestnej činnosti.
(2)
Voľno na opustenie ústavu sa eviduje.
§ 59
Naliehavými rodinnými dôvodmi na udelenie voľna na opustenie ústavu sú skutočnosti,
ktoré hlboko zasahujú do citového vzťahu odsúdeného k členom jeho rodiny alebo k iným
blízkym osobám1), najmä narodenie dieťaťa, úmrtie blízkej osoby, jej ťažké ochorenie, uzavretie manželstva
a podobne.
§ 60
(1)
O voľne na opustenie ústavu sa vždy vopred vyrozumie orgán polície, v ktorého obvode
sa bude odsúdený v čase voľna na opustenie ústavu zdržiavať.
(2)
O voľne na opustenie ústavu sa vždy vyrozumie aj súd, ktorý vo veci rozhodoval v
prvom stupni.
§ 61
Ak sa odsúdený nevráti načas z voľna na opustenie ústavu, oznámi sa to bez zbytočného
odkladu príslušnému súdu. Na to, aby bol odsúdený dodaný späť na výkon trestu, urobí
riaditeľ ústavu v súčinnosti s Policajným zborom potrebné opatrenia.
§ 62
Po rozhodnutí o udelení voľna na opustenie ústavu podľa § 35 zákona sa odsúdený vždy poučí o všetkých jeho povinnostiach v čase voľna na opustenie ústavu.
§ 63
Disciplinárne tresty
(1)
Pedagóg má právo uložiť odsúdeným tieto disciplinárne tresty:
a)
pokarhanie,
b)
zníženie vreckového najviac o jednu tretinu na čas jedného mesiaca,
c)
umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až na desať dní,
d)
celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až na desať dní.
(2)
Vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci
otvoreného oddelenia, vedúci polootvoreného oddelenia a riaditeľ ústavu majú právo
uložiť odsúdeným disciplinárne tresty v rozsahu uvedenom v zákone.
Disciplinárne konanie
§ 64
(1)
O uložení disciplinárneho trestu odsúdenému treba rozhodnúť do troch dní od vyšetrenia
disciplinárneho priestupku, najneskôr však do jedného mesiaca od jeho spáchania. Odsúdenému
sa uloženie disciplinárneho trestu oznámi skôr, ako sa pristúpi k jeho výkonu.
(2)
Ak sa pedagóg, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu a vedúci oddelenia výkonu
trestu domnievajú, že by sa mal odsúdenému uložiť prísnejší disciplinárny trest, než
aký majú právo sami uložiť, postúpia vec funkcionárovi ústavu s vyššou disciplinárnou
právomocou nad odsúdeným.
(3)
O disciplinárnom priestupku odsúdeného sa spíše záznam na predpísanom tlačive. Zo
záznamu musia byť zrejmé konkrétne údaje o konaní hodnotenom ako disciplinárny priestupok
vrátane označenia miesta, času, spôsobu spáchania priestupku a okolností, za ktorých
bol spáchaný. Dôkazné prostriedky sa musia uviesť konkrétne, a to takým spôsobom,
aby ich bolo možné overiť. Ak sú súčasťou dôkazných prostriedkov výpovede iných odsúdených,
zaznamená sa ich obsah. Tento záznam odsúdený vlastnoručne podpíše.
(4)
Priznanie odsúdeného k spáchaniu disciplinárneho priestupku nezbavuje príslušníka
zboru povinnosti preskúmať a dostupnými prostriedkami preveriť všetky okolnosti disciplinárneho
priestupku.
(5)
Dôkazným prostriedkom je všetko, čo môže prispieť k objasneniu disciplinárneho priestupku,
najmä výpovede odsúdených, vlastné zistenie príslušníka zboru, výpovede iných osôb
a vecné dôkazy.
(6)
Pred uložením disciplinárneho trestu sa musí odsúdenému umožniť, aby sa o veci vyjadril.
Vyjadrenie odsúdeného sa písomne uvedie s dátumom v zázname o disciplinárnom priestupku
a odsúdený ho podpíše. Ak ho odsúdený odmietne podpísať, uvedie sa to spolu s dôvodmi
odmietnutia v zázname o disciplinárnom priestupku a s dátumom a podpisom príslušníka
zboru.
(7)
Pri rozhodovaní o vine, druhu a výške disciplinárneho trestu príslušník zboru prihliada
aj na vyjadrenie odsúdeného.
(8)
Disciplinárny trest možno uložiť len vtedy, ak sa vina odsúdeného nepochybne preukázala.
(9)
Ak nie je disciplinárny priestupok závažný, alebo odsúdený sa takéhoto konania dopustil
prvýkrát, možno ho riešiť aj výchovným pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu.
O tomto pohovore príslušník zboru urobí zápis v osobnej karte odsúdeného.
(10)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu sa uvedie so všetkými náležitosťami
na predpísanom tlačive, ktoré odsúdený podpíše a uvedie dátum. Ak ho odsúdený odmietne
podpísať, uvedie sa to na rozhodnutí.
§ 65
(1)
Sťažnosť proti disciplinárnemu trestu môže odsúdený podať písomne alebo ústne.
(2)
Ak sa sťažnosť podala písomne, vyznačí sa na nej dátum jej podania. O sťažnosti podanej
ústne sa urobí zápis do záznamu o disciplinárnom priestupku, ktorý odsúdený podpíše
a v ktorom sa uvedú podstatné dôvody sťažnosti a dátum jej podania.
(3)
O sťažnosti proti disciplinárnemu trestu rozhoduje vždy najbližší nadriadený toho
príslušníka zboru, ktorý disciplinárny trest uložil. Proti rozhodnutiu o sťažnosti
nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.
§ 66
(1)
Ak sa sťažnosť proti disciplinárnemu trestu podá včas (§ 22 ods. 1 zákona), príslušník
zboru, ktorý má právomoc o sťažnosti rozhodnúť, je povinný preskúmať, či sa nepochybne
preukázalo, že bol spáchaný disciplinárny priestupok, či ho spáchal odsúdený, či disciplinárny
trest je úmerný závažnosti disciplinárneho priestupku, okolnostiam, za ktorých bol
priestupok spáchaný, a či sa v dostatočnej miere prihliadlo na doterajšie správanie
odsúdeného a na záujem o jeho nápravu. Súčasne je povinný preskúmať, či sa neprekročila
disciplinárna právomoc príslušníka zboru, ktorý trest uložil.
(2)
Príslušník zboru, ktorý rozhoduje o sťažnosti odsúdeného proti disciplinárnemu trestu,
a)
sťažnosť zamietne, ak sa podala oneskorene, podala ju neoprávnená osoba, osoba, ktorá
sa jej výslovne vzdala, ktorá znovu podala v tej istej veci sťažnosť alebo ktorú už
predtým výslovne vzala späť,
b)
sťažnosť zamietne, ak sa zavinenie a spáchanie disciplinárneho priestupku nepochybne
preukázalo a uložený disciplinárny trest je úmerný závažnosti spáchaného priestupku
a je v súlade s účelom výkonu trestu odsúdeného,
c)
rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu zruší, alebo zmení, ak sa spáchanie
disciplinárneho priestupku síce preukázalo, ale uložený disciplinárny trest nie je
úmerný závažnosti spáchaného priestupku; nový disciplinárny trest však nesmie byť
prísnejší ako disciplinárny trest, ktorý sa odsúdenému pôvodne uložil,
d)
zruší uložený disciplinárny trest a vráti vec príslušníkovi zboru, ktorý ho uložil,
na nové disciplinárne konanie, ak neboli dostatočne objasnené všetky skutočnosti,
ktoré sú na uloženie disciplinárneho trestu významné, alebo ak použité dôkazy nie
sú presvedčivé. V rámci nového disciplinárneho konania nemožno odsúdenému uložiť prísnejší
disciplinárny trest, ako bol uložený pôvodne. Proti rozhodnutiu o uložení nového disciplinárneho
trestu má odsúdený právo podať sťažnosť,
e)
zruší uložený disciplinárny trest, ak sa nepreukázalo, že bol spáchaný disciplinárny
priestupok alebo že ho spáchal odsúdený.
(3)
Oprávnený príslušník zboru, ktorý rozhodol o sťažnosti, odôvodní svoje rozhodnutie
na predpísanom tlačive.
§ 67
Pri zmene alebo zrušení disciplinárneho trestu podľa § 66 ods. 2 písm. c) a d) sa skôr uložený disciplinárny trest, pokiaľ bol už čiastočne vykonaný, do novouloženého
disciplinárneho trestu započíta, a ak by to nebolo možné, prihliadne sa na to pri
ukladaní nového disciplinárneho trestu.
Výkon disciplinárnych trestov
§ 68
(1)
Pokarhanie a zákaz prijať balík sa odsúdenému oznámi buď pred kolektívom, alebo pred
skupinou odsúdených, alebo individuálne.
(2)
Vreckové možno odsúdenému znížiť najviac o jednu tretinu. Odsúdenému sa však musí
ponechať vreckové aspoň vo výške rovnajúcej sa výške sociálneho vreckového poskytnutého
podľa osobitného predpisu14b). Suma, o ktorú sa vreckové znižuje uložením disciplinárneho trestu zníženia vreckového,
sa prevedie na úložné.
(3)
Vec, o ktorej prepadnutí sa právoplatne rozhodlo, sa spolu s rozhodnutím o prepadnutí
veci odovzdá podľa jej povahy príslušnému služobnému orgánu ústavu alebo finančnému
orgánu územného orgánu štátnej správy.
§ 69
(1)
Uzavreté oddelenie sa zriaďuje v osobitnej budove alebo vo vyčlenenom priestore ubytovní
oddelenom od miestností ostatných odsúdených. Cely uzavretého oddelenia musia zodpovedať
podmienkam ustanoveným osobitným predpisom15).
(2)
Počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom
čase, do celodenného umiestnenia a umiestnenia do samoväzby používa odsúdený určený
odev. Odsúdený má právo zúčastňovať sa na vychádzkach v rozsahu jednej hodiny denne,
ktoré sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Odsúdení v uzavretom oddelení
sú povinní podrobovať sa dôkladnej osobnej prehliadke podľa pokynov príslušníkov zboru.
Odsúdeným sa odoberú všetky veci, ktoré by mohli použiť na úmyselné poškodenie svojho
zdravia. Strava sa im vydáva v mieste výkonu disciplinárneho trestu. V uzavretom oddelení
nie je dovolené fajčiť.
(3)
Odsúdený, ktorému bol uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddelenia
v mimopracovnom čase, je povinný nastúpiť do uzavretého oddelenia v pracovných dňoch
ihneď po skončení pracovného času a zotrvať v ňom i v dňoch pracovného voľna a pracovného
pokoja. Ak ide o odsúdeného, ktorý nie je zaradený do práce, takýto trest nastúpi
v pracovných dňoch o 15.00 hodine a skončí o 6.00 hodine nasledujúceho dňa.
(4)
Pred výkonom disciplinárnych trestov celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia
a umiestnenia do samoväzby sa odsúdení musia podrobiť lekárskej prehliadke.
(5)
Ak odsúdený, ktorý je vo výkone disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do
uzavretého oddelenia, dostane balík, na ktorý má nárok, vydá sa mu až po skončení
tohto disciplinárneho trestu s výnimkou vecí podliehajúcich skaze, ktoré sa mu vydajú.
(6)
V cele môže byť umiestnený odsúdený sám, ak sú na to vážne bezpečnostné dôvody, alebo
ak nie sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.
(7)
Disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby sa vykonáva v cele na to určenej. Umiestňuje
sa do nej len jeden odsúdený. Odsúdený umiestnený do samoväzby je podrobený obmedzeniam
uvedeným v odseku 2.
§ 70
Výkon disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom
čase, celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a umiestnenia do samoväzby sa
odloží, prípadne preruší vždy na čas práceneschopnosti odsúdeného a jeho eskortovania.
§ 71
Odpustenie disciplinárneho trestu a upustenie od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu
(1)
Pedagóg kolektívu alebo skupiny, do ktorej je odsúdený zaradený, je oprávnený odpustiť
ním uložený disciplinárny trest. Odpustiť trest je oprávnený aj nadriadený príslušníka
zboru, ktorý trest uložil.
(2)
Disciplinárny trest, ktorý bol odpustený, sa nevykoná. O odpustení disciplinárneho
trestu urobí príslušník zboru, ktorý o ňom rozhodol, zápis do záznamu o disciplinárnom
priestupku a do osobnej karty odsúdeného.
(3)
Pri upustení od zvyšku výkonu disciplinárneho trestu sa postupuje obdobne ako pri
odpustení disciplinárneho trestu.
§ 72
Zahladenie disciplinárneho trestu
(1)
O zahladení disciplinárneho trestu je oprávnený rozhodnúť príslušník zboru uvedený
v § 71 ods. 1 v súlade s § 21b zákona.
(2)
Zahladenie disciplinárneho trestu sa vyznačí v zázname o disciplinárnom priestupku
a v osobnej karte odsúdeného s uvedením dôvodu rozhodnutia o zahladení disciplinárneho
trestu.
(3)
Disciplinárny trest, ktorý bol zahladený, sa nesmie uvádzať v hodnotení odsúdeného
a neprihliada sa naň pri rozhodovaní o odsúdenom.
§ 73
Disciplinárne vybavovanie priestupkov
(1)
Ak sa odsúdený dopustí počas výkonu trestu priestupku podľa priestupkového zákona16) vybaví sa priestupok disciplinárnym konaním.
(2)
Ak ide o priestupok spáchaný odsúdeným v čase pred výkonom trestu, nemožno ho vybaviť
uložením disciplinárneho trestu vo výkone trestu.
§ 74
Zhabanie veci
(1)
O zhabaní veci má právo rozhodnúť vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu,
vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia a vedúci polootvoreného
oddelenia.
(2)
Rozhodnutie o zhabaní veci musí obsahovať najmä opis veci a stručné odôvodnenie vrátane
označenia páchateľa disciplinárneho priestupku, pokiaľ je známy, a osôb, ktorých sa
toto rozhodnutie priamo týka, ak sú známe, a poučenie o možnosti podať sťažnosť proti
tomuto rozhodnutiu.
(3)
Vec, o ktorej zhabaní sa právoplatne rozhodlo, sa spolu s rozhodnutím o zhabaní veci
odovzdá podľa jej povahy služobnému orgánu ústavu alebo príslušnému finančnému orgánu
štátnej správy.
(4)
O sťažnosti proti rozhodnutiu o zhabaní veci rozhoduje riaditeľ ústavu.
TRETIA HLAVA
Prvý oddiel
Výkon trestu v jednotlivých nápravnovýchovných skupinách
§ 75
Všeobecné ustanovenia
(1)
Ak sa v tejto časti neustanovuje inak, použijú sa na výkon trestu v jednotlivých
nápravnovýchovných skupinách predchádzajúce ustanovenia tejto vyhlášky.
(2)
V rámci vnútornej diferenciácie sa môžu v I. a II. nápravnovýchovnej skupine zriaďovať
pri jednotlivých ústavoch otvorené alebo polootvorené oddelenia, ktoré sú ich organizačnou
súčasťou a sú nimi zabezpečované z administratívnej, materiálnej, finančnej a zdravotníckej
stránky.
(3)
Otvorené oddelenie je zariadenie, v ktorom nie sú inštalované materiálne (ženijnotechnické)
prostriedky na zabránenie úteku odsúdených. Dohľad nad odsúdenými v oddelení vykonávajú
pedagógovia.
(4)
Polootvorené oddelenie je zariadenie, v ktorom nie sú inštalované materiálne (ženijnotechnické)
prostriedky na zabránenie úteku odsúdených. Kontrolou a dohľadom ich činnosti sa poverujú
odborní referenti.
(5)
Ak výkon trestu v otvorenom alebo polootvorenom oddelení neplní u odsúdeného svoj
účel, rozhodne o jeho premiestnení do uzavretého ústavu riaditeľ ústavu na návrh vedúceho
oddelenia.
Výkon trestu v uzavretých ústavoch v I. nápravnovýchovnej skupine
§ 76
Do uzavretých ústavov v I. nápravnovýchovnej skupine sa umiestňujú odsúdení, u ktorých
sa na základe psychologického vyšetrenia ich osobnosti konštatuje aktuálne vyššia
odolnosť proti zaobchádzaniu s odsúdenými, alebo sa vyžadujú osobitné zdravotnícke
alebo pedagogické opatrenia.
§ 77
Cez deň od budíčka do večierky nie sú odsúdení uvedení v § 76 uzamykaní v celách (izbách) ani v ubytovniach a majú povolený pohyb vo vymedzených
priestoroch ústavu.
§ 78
Odsúdení uvedení v § 76 pracujú spravidla na pracoviskách mimo ústavu, a to aj na neoplotených.
§ 79
Odsúdeným v uzavretých ústavoch v I. nápravnovýchovnej skupine možno povoliť voľný
pohyb mimo ústavu len výnimočne, a to len v súvislosti s plnením pracovných úloh pre
potreby ústavu.
§ 80
§ 82
Výkon trestu v otvorených oddeleniach v I. nápravnovýchovnej skupine
(1)
Na základe výsledkov vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti
sa do otvorených oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine umiestňujú odsúdení
a)
za trestné činy spáchané z nedbanlivosti, ak to nevylučujú výsledky psychologických
vyšetrení ich osobnosti,
b)
za ostatné trestné činy, ak umiestnenie do tohto oddelenia je odôvodnené súčasným
stavom ich osobnosti zisteným psychologickým vyšetrením.
(2)
Do otvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine sa premiestni odsúdený na
základe podnetu pedagóga rozhodnutím riaditeľa ústavu alebo postupom podľa § 34 u odsúdených zaradených do I. nápravnovýchovnej skupiny v iných ústavoch, ak
a)
sa počas výkonu trestu ukáže, že toto premiestnenie by bolo prínosom k optimalizácii
zaobchádzania potrebného na dosiahnutie určených výchovných a resocializačných cieľov,
b)
po vykonaní časti trestu odsúdený sústavne dosahuje v procese resocializácie pozitívne
výsledky,
c)
odsúdeného súd preradil z II. do I. nápravnovýchovnej skupiny a predtým bol umiestnený
v polootvorenom oddelení v II. nápravnovýchovnej skupine.
(3)
Zaobchádzanie s odsúdenými v otvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine je
zamerané na rozvoj a udržanie pozitívnych vlastností osobnosti odsúdených. Jeho základom
je komunitný systém.
(4)
V otvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine sa zriaďuje len jedna samospráva,
ktorá prerokúva otázky organizácie života odsúdených, a zveruje sa jej organizácia
a realizácia niektorých kultúrno-osvetových akcií.
(5)
Obmedzenia odsúdených umiestnených v otvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine
sa zmierňujú takto:
a)
odsúdení pracujú spravidla na pracoviskách mimo tohto oddelenia bez dozoru príslušníka
zboru, vydávajú sa im individuálne alebo hromadné priepustky s vyznačením priestoru,
v ktorom sa môžu pohybovať,
b)
pohyb odsúdených v objekte tohto oddelenia nie je obmedzený, izby ani ubytovne sa
neuzamykajú, izby si môžu počas svojej neprítomnosti zamykať odsúdení podľa svojho
uváženia,
c)
odsúdení sú ubytovaní v izbách vybavených najmä lôžkami, stolom, stoličkami a skriňami
určenými na uloženie osobných vecí odsúdených vrátane ich občianskych odevov,
d)
odsúdeným sa v mimopracovnom čase umožňuje na základe povolenia vedúceho tohto oddelenia
voľný pohyb mimo neho; ten im vydá priepustku s cieľom ich účasti na kultúrno-osvetových
a športových podujatiach a rozhodne, či sa na podujatí s odsúdenými zúčastní aj pedagóg,
e)
pracovný odev odsúdených sa neoznačuje pásmi, po pracovnom čase môžu odsúdení používať
vlastný občiansky odev,
f)
odsúdení môžu prijímať návštevy raz za týždeň. Vedúci otvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej
skupine môže raz mesačne odsúdenému z výchovných dôvodov povoliť, aby navštívil blízke
osoby1) mimo tohto oddelenia na čas najviac štyridsaťosem hodín. Po dohode s odsúdeným určí
miesto návštevy blízkych osôb, pričom mu vystaví povolenie, v ktorom sa uvedie, kde
a ako dlho sa môže zdržiavať. Návštevy v otvorenom oddelení sa uskutočňujú bez priameho
dozoru príslušníka zboru vo vymedzenom priestore ústavu alebo na voľnom priestranstve.
V čase návštev môžu mať všetci odsúdení občiansky odev.
§ 83
Výkon trestu v polootvorených oddeleniach v I. nápravnovýchovnej skupine
(1)
Do polootvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine sa umiestňujú odsúdení
priamo na návrh strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti.
(2)
Do polootvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine možno premiestniť na základe
podnetu pedagóga rozhodnutím riaditeľa ústavu alebo postupom podľa § 34 tých odsúdených, u ktorých sa po vykonaní časti trestu dá predpokladať, že toto premiestnenie
by bolo prínosom k optimalizácii zaobchádzania potrebného na dosiahnutie vytýčených
výchovných a resocializačných cieľov.
(3)
Do polootvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine sa vždy umiestňujú odsúdení,
ktorých súd preradil z II. do I. nápravnovýchovnej skupiny, ak boli umiestnení v polootvorenom
oddelení v II. nápravnovýchovnej skupine.
(4)
Zaobchádzanie s odsúdenými v polootvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine
je zamerané na rozvoj a udržanie pozitívnych vlastností osobnosti odsúdených. Jeho
základom je komunitný systém.
(5)
V polootvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine sa zriaďuje len jedna samospráva,
ktorá prerokúva otázky organizácie života odsúdených, a zveruje sa jej organizácia
a realizácia niektorých kultúrno-osvetových akcií.
(6)
Obmedzenia odsúdených umiestnených v polootvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej
skupine sa zmierňujú takto:
a)
odsúdení pracujú na nestrážených pracoviskách,
b)
pohyb odsúdených v objekte polootvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine
je bez obmedzenia, izby si môžu uzamykať odsúdení podľa svojho uváženia na čas svojej
neprítomnosti,
c)
odsúdení sú ubytovaní v izbách vybavených najmä lôžkami, stolom, stoličkami a skriňami
určenými na uloženie osobných vecí odsúdených vrátane ich občianskych odevov,
d)
v mimopracovnom čase môžu organizovať aj akcie mimo polootvoreného oddelenia v I.
nápravnovýchovnej skupine, pričom sa vyžaduje účasť pedagóga, prípadne iného príslušníka
zboru,
e)
pracovný odev odsúdených sa neoznačuje pásmi, v mimopracovnom čase môžu nosiť občiansky
odev počas návštev a pri účasti na hromadných kultúrno-spoločenských akciách,
f)
návštevy môžu odsúdení prijímať raz za štrnásť dní, okrem toho raz za mesiac môže
vedúci polootvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine z výchovných dôvodov
povoliť, aby odsúdený navštívil blízke osoby1) na čas najviac dvadsaťštyri hodín. Po dohode s odsúdeným určí miesto návštevy. Na
opustenie polootvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine sa odsúdenému vydá
povolenie, v ktorom sa uvedie, kde a ako dlho sa bude zdržiavať. Návštevy v tomto
oddelení sa konajú vo vymedzenom priestore ústavu alebo na voľnom priestranstve. V
čase návštev môžu mať odsúdení občiansky odev.
Výkon trestu v uzavretých ústavoch v II. nápravnovýchovnej skupine
§ 84
V uzavretých ústavoch v II. nápravnovýchovnej skupine sú odsúdení uzamykaní v ubytovniach,
nie však v celách (izbách). V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu v rámci
vnútornej diferenciácie nariadiť aj uzamykanie ciel (izieb). Odsúdení sa v ústave
pohybujú zásadne pod dohľadom príslušníka zboru.
§ 85
(1)
Odsúdení v uzavretých ústavoch v II. nápravnovýchovnej skupine pracujú na pracoviskách
vnútri ústavu alebo mimo neho. Podmienky ich stráženia a eskortovania upraví osobitný
predpis.
(2)
Voľný pohyb mimo ústavu sa odsúdeným spravidla nepovoľuje. Výnimku môže udeliť iba
riaditeľ ústavu pre odsúdených zabezpečujúcich prevádzku ústavu a ich účelových zariadení.
§ 86
Odsúdených uvedených v § 85 môžu navštíviť blízke osoby1) raz za mesiac. Návštevy sa vykonajú bez priameho kontaktu za prítomnosti príslušníka
zboru. Výnimky môže povoliť riaditeľ ústavu tým odsúdeným, ktorí sú zaradení na pracoviskách
s nepriamym strážením a s voľným pohybom. Návštevy sa umožnia v rozsahu najmenej dvoch
hodín.
§ 88
Výkon trestu v polootvorenom oddelení v II. nápravnovýchovnej skupine
(1)
Do polootvoreného oddelenia v II. nápravnovýchovnej skupine sa umiestňujú odsúdení
na základe návrhu strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti priamo, najmä
v prípade prvotrestaných odsúdených, ak to nevylučuje výsledok vstupného psychologického
vyšetrenia ich osobnosti.
(2)
Do polootvoreného oddelenia v II. nápravnovýchovnej skupine možno premiestniť na
základe podnetu pedagóga rozhodnutím riaditeľa ústavu alebo postupom podľa § 34 tých odsúdených z iných ústavov, u ktorých sa na základe výsledkov resocializačného
procesu dá predpokladať, že toto premiestnenie by bolo prínosom k ich resocializácii
a že netreba uplatniť bezpečnostné opatrenia zamedzujúce útek odsúdeného.
(3)
Zaobchádzanie s odsúdenými v polootvorenom oddelení v II. nápravnovýchovnej skupine
je zamerané na rozvoj pozitívnych vlastností odsúdených. Jeho základom je individuálna
výchovná práca a komunitný systém.
(4)
V polootvorenom oddelení v II. nápravnovýchovnej skupine sa zriaďuje jedna samospráva
odsúdených, ktorá sa podieľa na obsahu a organizácii života odsúdených, a môže aj
samostatne realizovať niektoré kultúrno-osvetové podujatia.
(5)
Obmedzenia odsúdených umiestnených v polootvorenom oddelení v II. nápravnovýchovnej
skupine sa zmierňujú takto:
a)
odsúdení pracujú na nestrážených pracoviskách,
b)
pohyb odsúdených v objektoch tohto oddelenia je voľný, ubytovne odsúdených sa uzamykajú
len v čase nočného odpočinku,
c)
v mimopracovnom čase môžu organizovať aj podujatia mimo tohto oddelenia, pričom sa
vyžaduje účasť pedagóga, prípadne iného príslušníka zboru,
d)
pracovný odev odsúdených sa neoznačuje pásmi. V mimopracovnom čase môžu na hromadných
kultúrno-spoločenských podujatiach a počas návštev nosiť svoj občiansky odev,
e)
odsúdení sú ubytovaní v izbách vybavených najmä lôžkami, stolom, stoličkami a skriňami
určenými na uloženie osobných vecí odsúdených, prípadne ich občianskych odevov,
f)
odsúdení môžu prijať návštevu raz za mesiac. Návštevy sa konajú vo vymedzenom priestore
ústavu alebo na voľnom priestranstve a ich trvanie je obmedzené časom vymedzeným na
návštevy. Vedúci polootvoreného oddelenia v II. nápravnovýchovnej skupine môže z výchovných
dôvodov odsúdenému povoliť raz za dva mesiace na čas najviac dvadsaťštyri hodín návštevu
blízkych osôb1) mimo priestoru oddelenia. Po dohode s odsúdeným určí miesto voľného pohybu, odsúdenému
sa vydá povolenie, v ktorom sa uvedie, kde a ako dlho sa bude zdržiavať.
Výkon trestu v uzavretých ústavoch v III. nápravnovýchovnej skupine
§ 89
(1)
Cely (izby) aj celé ubytovne uzavretých ústavov v III. nápravnovýchovnej skupine,
v ktorých sú odsúdení ubytovaní, sa vždy uzamykajú. Mimo oddelenia sa odsúdení pohybujú
len pod dozorom príslušníka zboru.
(2)
Odsúdení uvedení v odseku 1 s výnimkou tých, ktorým bol uložený výnimočný trest,
zásadne pracujú na pracoviskách vnútri ústavu.
§ 90
Odsúdeného môžu navštíviť blízke osoby1) raz za šesť týždňov. Návšteva sa vykoná bez priameho kontaktu pod dohľadom príslušníka
zboru a umožní sa v rozsahu najmenej dvoch hodín.
Výkon výnimočného trestu
§ 91
(1)
Osoby odsúdené na výnimočný trest sa umiestňujú do určených ústavov.
(2)
V určenom ústave sa odsúdení uvedení v odseku 1 zadeľujú do kolektívov alebo skupín,
v ktorých spravidla spoločne pracujú a sú ubytovaní. Zaraďovanie do jednotlivých kolektívov
alebo skupín sa vykonáva tak, aby boli oddelení výrazne narušení odsúdení so sklonmi
k násilnému konaniu, prípadne odsúdení s výraznými poruchami osobnosti od ostatných
odsúdených.
(3)
Odsúdeným na výnimočný trest sa venuje potrebná individuálna starostlivosť psychológa,
prípadne ďalších odborných pracovníkov, najmä pedagóga a psychiatra.
§ 92
(1)
Mimoriadne nebezpečné osoby odsúdené na výnimočný trest sa ubytujú po jednom v celách,
v ktorých aj pracujú.
(2)
V celách určených na výkon výnimočného trestu sú odsúdení vo dne v noci uzamykaní.
Cely sú vybavené oddeleným WC, umývadlom (prípadne aj sprchou), lôžkom, skrinkou,
stoličkou, stolom, rozhlasom po drôte, prípadne rozhlasovým alebo televíznym prijímačom.
§ 93
Návštevy odsúdených uvedených v § 91 ods. 1 a § 92 ods. 1 sa vykonávajú bez priameho kontaktu za priameho dozoru príslušníka zboru.
§ 94
Disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase a umiestnenia
do samoväzby sa vykonáva oddelene od ostatných odsúdených.
Výkon trestu u žien
§ 95
Trest odňatia slobody u žien sa vykonáva s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické
osobitosti.
§ 96
(1)
V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky na pranie osobnej bielizne, vykonávanie
drobných opráv osobných vecí a na každodenné sprchovanie.
(2)
Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní primerané používanie vlastných kozmetických
prípravkov. Úprava vlasov natáčkami sa neobmedzuje.
§ 97
Výkon trestu u mladistvých
(1)
Ak táto vyhláška neustanovuje inak, vzťahujú sa na výkon trestu mladistvých ustanovenia
tejto vyhlášky upravujúce výkon trestu v I. nápravnovýchovnej skupine.
(2)
Pri výkone trestu mladistvých sa s osobitným dôrazom uplatňujú také spôsoby zaobchádzania,
ktoré minimalizujú negatívne účinky izolácie od spoločnosti. V tejto súvislosti sa
zaobchádzanie s mladistvými orientuje najmä na zvyšovanie vedomia zodpovednosti a
samostatnosti, na získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu k práci, vzdelávanie
a rozvíjanie spoločensky prospešnej záujmovej činnosti.
(3)
Pri zaobchádzaní s mladistvými sa využívajú možnosti organizovania kultúrno-osvetových
akcií mimo ústavu.
§ 98
Vnútorná diferenciácia mladistvých
(1)
Mladiství sa s cieľom prehĺbiť výchovné pôsobenie na nich zadeľujú v ústave do dvoch
diferenciačných skupín, v ktorých majú rozsah práv aj obmedzení rovnaký.
(2)
Do I. diferenciačnej skupiny sa zaraďujú mladiství mentálne vyspelejší, ktorí sa
delia na podskupinu s priaznivou prognózou vychovávateľnosti a na podskupinu s nepriaznivou
prognózou vychovávateľnosti.
(3)
Do II. diferenciačnej skupiny sa zaraďujú mladiství intelektovo podpriemerní až defektní,
ktorí sa delia na podskupinu s priaznivou prognózou vychovávateľnosti a na podskupinu
s nepriaznivou prognózou vychovávateľnosti.
(4)
V oboch diferenciačných skupinách sa vytvárajú kolektívy alebo skupiny mladistvých,
v ktorých by nemalo byť viac ako desať osôb; ich počet môže byť vyšší len na obmedzený
čas.
(5)
Pri vytváraní kolektívov alebo skupín sa zohľadňujú najmä kritériá vzdelania, úrovne
pracovných schopností, povahových charakteristík a ďalších znakov. Pre každý takto
vytvorený kolektív alebo skupinu sa vypracuje primeraný výchovný alebo liečebno-výchovný
program. Každý kolektív alebo každá skupina sú pridelené do starostlivosti jednému
pedagógovi.
§ 99
Návštevy mladistvých
(1)
Trvanie návštevy blízkych osôb je vymedzené časom návštevných hodín v ústave. Mladiství
môžu byť počas trvania návštevy oblečení vo svojom občianskom odeve. Návšteva sa uskutočňuje
spravidla bez priameho dozoru príslušníka zboru vo vyhradenej miestnosti alebo na
voľnom priestranstve ústavu.
(2)
Návštevníkom sa umožní účasť na kultúrnych a športových vystúpeniach mladistvých,
prehliadka zariadenia ústavu, školy a pracovísk.
(3)
Na návrh pedagóga môže riaditeľ ústavu povoliť mladistvému v súvislosti s návštevou
voľný pohyb mimo ústavu na čas neprevyšujúci dvanásť hodín.
§ 100
Kultúrno-osvetová práca s mladistvými
(1)
Poslaním kultúrno-osvetovej práce s mladistvými je zvyšovať ich kultúrnu a vzdelanostnú
úroveň, právne vedomie, umožniť im osvojovanie si mravných noriem a pozitívne formovať
ich občianske postoje a morálku. Na dosiahnutie týchto cieľov sa využíva kultúrno-osvetová
činnosť, pričom sa kladie dôraz na aktivizujúce metódy výchovy uskutočňované v kolektívoch
alebo skupinách.
(2)
S cieľom umožniť povinnú školskú dochádzku mladistvých ústav po dohode s orgánmi
školskej správy zabezpečí denné vyučovanie. Ústav na vlastné náklady a vlastnými pracovníkmi
zabezpečí kurzy pre negramotných mladistvých.
(3)
V odôvodnených prípadoch sa mladistvým po dohode so školskými orgánmi umožní pokračovať
v štúdiu na školách poskytujúcich stredné alebo úplné stredné vzdelanie, ak je štúdium
možné a je vhodná individuálna príprava mladistvých bez dennej dochádzky do školy
alebo na praktický výcvik.
(4)
Ústav v spolupráci so školskými orgánmi zabezpečuje pre mladistvých vyučenie a zaučenie
v rôznych profesiách.
(5)
Pri kultúrno-osvetových akciách a návštevách školských zariadení môžu mladiství používať
svoj občiansky odev.
(6)
Účasť mladistvých na kultúrno-osvetových akciách je povinná.
§ 101
Záujmová činnosť mladistvých
(1)
Záujmová činnosť mladistvých sa vykonáva podľa ich individuálnych predpokladov, záujmov
a potrieb resocializačného procesu. Uskutočňuje sa individuálnou formou alebo účasťou
na činnosti záujmových krúžkov, ktorých počet a obsahové zameranie je určované aktuálnou
skladbou mladistvých a štruktúrou ich záujmov.
(2)
Mladistvý má právo si vybrať, v ktorom záujmovom krúžku bude pracovať, pričom môže
pracovať súbežne aj vo viacerých záujmových krúžkoch.
(3)
Spravidla raz za šesť mesiacov sa koná prehliadka výsledkov záujmovej činnosti mladistvých.
§ 102
Príprava na prepustenie mladistvých
(1)
Osobitná pozornosť sa venuje príprave mladistvého na prepustenie z výkonu trestu,
a to najmä obsahovým zameraním skupinových výchovných postupov a individuálneho poradenstva,
účasťou na spoločenských a kultúrnych podujatiach mimo ústavu v sprievode pedagóga
a informatívnymi vychádzkami.
(2)
Na základe analýzy sociálnej situácie mladistvého po prepustení dohodne ústav s príslušnými
miestnymi orgánmi štátnej správy umiestnenie mladistvého do učebného alebo pracovného
pomeru, prípadne aj poskytnutie vhodného ubytovania.
(3)
Ak sa má mladistvý po skončení výkonu trestu dodať podľa nariadenia súdu do ochrannej
alebo ústavnej výchovy, zašle ústav príslušnému výchovnému zariadeniu oznámenie o
nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu a výpis z jeho pedagogickej dokumentácie.
Druhý oddiel
Výkon trestu jednotlivých kategórií odsúdených
§ 103
Odsúdení s uloženým ochranným liečením
(1)
Ak je odsúdenému súčasne s trestom odňatia slobody uložené ochranné liečenie, je
odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu, v ktorom sa takéto liečenie vykonáva;
jeho liečenie sa začne v čo najkratšom čase po nástupe výkonu trestu.
(2)
Pokiaľ dĺžka výkonu trestu nestačí na splnenie účelu ochranného liečenia, riaditeľ
ústavu na základe podnetu príslušných odborných pracovníkov navrhne súdu, aby po skončení
výkonu trestu liečenie pokračovalo.
(3)
Spôsob výkonu ochranného liečenia vo výkone trestu a súčinnosť s orgánmi štátnej
zdravotníckej správy upravuje osobitný predpis17).
Výkon trestu u odsúdených s poruchami osobnosti
§ 104
Odsúdení, u ktorých boli na základe psychiatrického alebo psychologického vyšetrenia
diagnostikované poruchy osobnosti vyžadujúce uplatňovanie osobitných výchovných a
liečebných postupov, môžu byť zaradení do
a)
samostatného kolektívu alebo skupiny v určenom ústave,
b)
špeciálneho oddelenia v určenom ústave, v ktorom sa budú uplatňovať osobitné liečebné
postupy založené na princípoch skupinového ovplyvňovania,
c)
špecializovaného oddelenia v určenom ústave, v ktorom sa budú uplatňovať prevažne
individuálne psychoterapeutické metódy vychádzajúce z psychiatrických a psychologických
prístupov.
§ 105
(1)
Odsúdení, u ktorých boli na základe psychiatrického alebo psychologického vyšetrenia
diagnostikované menej výrazné poruchy osobnosti, sa v určenom ústave podľa potreby
zaraďujú do samostatných kolektívov alebo skupín.
(2)
Odsúdení s obzvlášť výraznými poruchami osobnosti sa spravidla zaraďujú do špecializovaného
oddelenia v určenom ústave. U týchto odsúdených sa uplatňujú osobitné liečebné a výchovné
postupy založené na princípoch skupinového ovplyvňovania a sociálneho určenia. Tieto
postupy zabezpečujú určení príslušníci zboru pod vedením psychológa spolu so zdravotníckymi
pracovníkmi pod vedením psychiatra.
(3)
Odsúdení uvedení v odseku 2, s ktorými nemožno resocializačne pracovať na báze skupinových
metód a u ktorých je porucha osobnosti sprevádzaná defektom intelektu, organickým
poškodením centrálnej nervovej sústavy či inými zmenami spôsobenými dlhodobou závislosťou
od alkoholu, toxických látok a podobne, sa zaraďujú do špecializovaného oddelenia
v určenom ústave. Proces zaobchádzania s týmito osobami je založený na individuálnom
prístupe s uprednostňovaním psychoterapeutických prvkov.
(4)
Vzhľadom na stupeň resocializácie odsúdených a potrebu prehĺbiť špecializované zaobchádzanie
možno odsúdených s poruchami osobnosti premiestniť na odporúčanie odbornej komisie
pracovníkov ústavu do iného ústavu, v ktorom je zriadené oddelenie s iným typom špecializovaného
zaobchádzania.
Odsúdení vyžadujúci osobitný dohľad
§ 106
Odsúdení, z ktorých správania vo výkone trestu a z príslušnej dokumentácie vyplýva,
že negatívne pôsobia na ostatných odsúdených, ohrozujú bezpečnosť príslušníkov zboru
a občianskych pracovníkov zboru, alebo sa pokúsili o útek z výkonu trestu, alebo sa
naň pripravovali, sú závislí od drog, prechovávajú ich, alebo sú ich distribútormi,
sa na návrh pedagóga rozhodnutím riaditeľa ústavu zaradia do oddelenia pre odsúdených
vyžadujúcich osobitný dohľad. Takéto oddelenie sa môže zriaďovať v ústavoch všetkých
nápravnovýchovných skupín.
§ 107
(1)
Odsúdení zaradení do oddelenia s osobitným dohľadom
a)
ubytujú sa oddelene od ostatných odsúdených, a to aj v zdravotníckom zariadení, ak
sú na to podmienky,
b)
pracujú na pracovisku osobitne zriadenom na tento účel, prípadne môžu pridelenú prácu
vykonávať v celách (izbách),
c)
sú pod priamym dohľadom príslušníkov zboru,
d)
v celách (izbách) sú uzamykaní,
e)
nemajú povolené organizovať si vlastné kultúrne a zábavné akcie,
f)
záujmovú činnosť môžu vykonávať na základe povolenia príslušníka zboru, a to len
v celách (izbách),
g)
nezaraďujú sa do vzdelávacích kurzov,
h)
môžu sledovať televízne relácie a filmové predstavenia len na základe povolenia pedagóga,
i)
nemajú samosprávu.
(2)
Disciplinárne tresty umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase a umiestnenia
do samoväzby sa u odsúdených zaradených do oddelenia s osobitným dohľadom vykonávajú
oddelene od ostatných odsúdených.
§ 108
(1)
Dôvodnosť zotrvávania odsúdeného v oddelení s osobitným dohľadom preskúmava riaditeľ
ústavu najmenej raz za tri mesiace, a to na základe hodnotenia jeho správania a psychologického,
resp. psychiatrického vyšetrenia.
(2)
Rozhodnutie o zrušení zaradenia odsúdeného do tohto oddelenia vydáva riaditeľ ústavu
na podnet a na základe odporúčania pedagóga a ďalších odborníkov.
§ 109
Výkon trestu u cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti
(1)
Odsúdení cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti sa na výkon trestu umiestňujú
do určených ústavov podľa jednotlivých nápravnovýchovných skupín a vzťahujú sa na
nich ustanovenia tejto vyhlášky.
(2)
Odsúdeným cudzincom sa umožní styk so zastupiteľským úradom štátu, ktorého sú občanmi,
a môžu mu podávať svoje žiadosti a sťažnosti. Na podávanie žiadostí a sťažností osôb
bez štátnej príslušnosti sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky s tým, že majú právo
obracať sa za účelom ochrany svojich práv aj na príslušné medzinárodné orgány.
(3)
Ak cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti vo výkone trestu má len peňažné
prostriedky v cudzej mene a nemá peňažné prostriedky v slovenskej mene na nákup podľa
§ 45, ústav mu zabezpečí ich výmenu a zaeviduje ich v účtovnej evidencii na účte cudzích
prostriedkov ústavu. Výšku požadovanej výmeny a jej frekvenciu určí riaditeľ ústavu;
ďalej sa postupuje podľa osobitného predpisu.17a)
Výkon trestu u odsúdených starších osôb, odsúdených so zníženou pracovnou schopnosťou
alebo odsúdených postihnutých chybami
§ 110
Do určených ústavov alebo do samostatných oddelení ústavov sa umiestňujú po predchádzajúcom
posúdení na vyčlenenom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne odsúdení
a)
muži starší ako 65 rokov veku a ženy staršie ako 60 rokov veku,
§ 111
Pri výkone trestu u odsúdených uvedených v § 110 sa uplatňujú tieto zásady:
a)
na návrh lekára alebo na vlastnú žiadosť a so súhlasom lekára môžu byť zaradení na
vhodné pracoviská,
b)
nemožno im uložiť disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby. Pred uložením disciplinárnych
trestov umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase a celodenného umiestnenia
do uzavretého oddelenia treba vyžiadať stanovisko lekára,
c)
podľa rozhodnutia a pokynov lekára sa vykonáva liečebno-preventívna a rehabilitačná
starostlivosť,
d)
odsúdení sa zúčastňujú na vychádzkach, ak im to umožňuje ich zdravotný stav,
e)
odsúdeným sa umožní účasť na kultúrno-osvetových akciách a záujmových činnostiach.
Tretí oddiel
Podmienečné prepustenie
Hodnotenie a prepustenie odsúdeného
§ 112
(1)
Žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie sa musí odoslať so stručnými osobnými
údajmi a údajmi uvedenými v rozsudku príslušného súdu, a to do piatich dní po jej
podaní. Do siedmich dní po podaní žiadosti sa spracuje a odošle súdu hodnotenie odsúdeného
(ďalej len „hodnotenie“). Ak riaditeľ ústavu podá vlastný návrh na podmienečné prepustenie,
pripojí sa k tomuto návrhu aj hodnotenie. Hodnotenie sa vypracuje aj na požiadanie
súdu, ktorý koná o podmienečnom prepustení, a to do siedmich dní od doručenia dožiadania.
(2)
Hodnotenie podľa odseku 1 vypracúva príslušný pedagóg, ktorý má odsúdeného vo svojom
kolektíve alebo v skupine. Hodnotenie schvaľuje a podpisuje riaditeľ ústavu.
(3)
Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť výstižné, objektívne a konkrétne. Musí sa v ňom
zhodnotiť správanie odsúdeného vo výkone trestu a jeho vzťah k práci po celú dobu
výkonu trestu. Pri hodnotení osobných vlastností treba využiť výsledky psychologického
vyšetrenia. Hodnotenie obsahuje tiež údaje o rodinnom a sociálnom zázemí odsúdeného,
ako aj ďalšie okolnosti dôležité pre správne rozhodnutie súdu. S výnimkou návrhu riaditeľa
ústavu na podmienečné prepustenie hodnotenie nesmie obsahovať konkrétne odporúčanie,
ako sa má o žiadosti rozhodnúť, ale v závere sa uvedie, ako sa plní účel výkonu trestu.
(4)
Na verejnom zasadnutí súdu konanom o podmienečnom prepustení sa zúčastní spravidla
ten pedagóg, ktorý má odsúdeného vo svojom kolektíve alebo v skupine.
§ 113
Obdobne ako pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného na účely rozhodovania o podmienečnom
prepustení (§ 112) sa postupuje pri vypracúvaní hodnotenia na dožiadanie štátneho orgánu, najmä v konaní
o žiadosti o milosť alebo pri spracúvaní návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu.
§ 114
Odsúdený sa podmienečne prepustí na základe písomného nariadenia súdu, ktoré sa založí
do osobného spisu odsúdeného.
Štvrtý oddiel
Ukončenie výkonu trestu a upustenie od výkonu zvyšku trestu
Prepustenie odsúdeného na slobodu
§ 115
Odsúdený sa z ústavu prepustí na slobodu, ak
a)
skončila doba výkonu trestu ustanovená vo vykonateľnom rozhodnutí súdu a nie je nariadenie
súdu na výkon ďalšieho trestu,
b)
súd alebo prokurátor písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na slobodu
c)
tak rozhodol prezident republiky pri udeľovaní milosti,
d)
to písomne nariadil minister spravodlivosti Slovenskej republiky alebo generálny
prokurátor Slovenskej republiky.
§ 116
(1)
Ak odsúdený ochorel nevyliečiteľnou , životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou
duševnou chorobou, riaditeľ ústavu na základe návrhu lekára bez zbytočného odkladu
predloží súdu návrh na upustenie od výkonu zvyšku trestu.
(2)
K návrhu podľa odseku 1 sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná
lekárom a stanovisko zdravotníckeho odboru generálneho riaditeľstva.
§ 117
V ústave sa s dvojmesačným predstihom vyhotovuje zoznam tých odsúdených, ktorí majú
byť prepustení z výkonu trestu. Na základe tohto zoznamu sa spracuje o každom odsúdenom
oznámenie o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu, ktoré sa zašle príslušnému
orgánu miestnej štátnej správy. Podrobnosti upravuje osobitný predpis20).
§ 118
(1)
Pred prepustením sa odsúdenému umožní, aby sa osprchoval, oholil a vykoná sa jeho
lekárska prehliadka.
(2)
Prepustenému odsúdenému sa vydajú jeho osobné veci a peňažné prostriedky v slovenskej
mene alebo cudzej mene. Postup pri výdaji, prípadne pri strate osobnej veci, ako aj
postup pri administratívnom a finančnom vyporiadaní upravujú osobitné predpisy21).
§ 119
(1)
Pred prepustením sa s každým odsúdeným vykoná pohovor, v ktorom sa zdôrazní jeho
povinnosť prevziať si na príslušnom policajnom útvare v mieste trvalého bydliska svoj
preukaz totožnosti.
(2)
Pri pohovore (odsek 1) sa odsúdený poučí aj o tom, že je v jeho záujme dostaviť sa
po prepustení na prerokovanie svojho pracovného uplatnenia k svojmu zamestnávateľovi
alebo na úrad práce.
(3)
Po skončení pohovoru uskutočneného podľa odsekov 1 a 2 sa odsúdenému predloží na
podpis vyhlásenie, že bol o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch pri
prepustení poučený, a vydá sa mu potvrdenie o jeho prepustení.
§ 120
Prepúšťanie odsúdených z výkonu trestu sa uskutočňuje v čase od 8.00 do 15.00 hodiny,
a to aj tých odsúdených, ktorým sa trest skončí pred 8.00 hodinou nasledujúceho dňa.
§ 121
Postup pri úmrtí odsúdeného
(1)
Ak odsúdený zomrie počas výkonu trestu, treba vždy zabezpečiť ohliadku a súdnu pitvu
mŕtvoly. Riaditeľ ústavu alebo ním poverený funkcionár vykoná opatrenia na zabezpečenie
miesta úmrtia a osôb, ktoré o udalosti majú vedomosti, a príslušným orgánom umožní
zistiť okolnosti smrti.
(2)
Lekár vykoná potrebné opatrenia v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom22) a s osobitným predpisom23) a riaditeľ ústavu o tom upovedomí generálne riaditeľstvo, prokurátora vykonávajúceho
dozor nad výkonom trestu, súd, ktorý nariadil výkon trestu, príslušný orgán miestnej
štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie matriku.
(3)
Poverený funkcionár ústavu upovedomí o úmrtí odsúdeného aj blízke osoby1) a vyzve ich, aby si mŕtvolu prevzali po vykonaní súdnej pitvy a predchádzajúcom súhlase
orgánu činného v trestnom konaní. Ak si ju neprevezmú, zariadi riaditeľ ústavu pohreb
zomrelého spopolnením24) a pošle im potvrdenie o pohrebe; zároveň ich vyzve, aby si prevzali veci po zomrelom
s tým, že inak sa odovzdajú notárovi do úschovy.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZÁVEREČNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
§ 122
Zrušuje sa:
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 332/1991 Zb., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch
Slovenskej republiky (Poriadok výkonu trestu).
§ 123
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Milan Hanzel v. r.
2)
Napr. zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.Zákon
č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
3)
§ 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
5)
Zákonník práce.Zákon č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
6)
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
7)
Napr. § 4 Trestného poriadku.
8)
Zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z.Zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní
sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z.
9)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej rady č.
472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
10)
Rozkaz ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 2/1974 - úplné
znenie Inštrukcie o vedení administratívy a evidencie pri výkone väzby a trestu odňatia
slobody v nápravnovýchovných ústavoch a väzniciach Slovenskej socialistickej republiky
v znení neskorších predpisov.
11)
Rozkaz ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 10/1984 o vystrojovaní
obvinených a odsúdených v znení rozkazu ministra spravodlivosti č. 5/1992.
12)
Rozkaz ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 16/1972 - Stravovanie
v Zbore nápravnej výchovy, väzniciach a nápravnovýchovných ústavoch v znení neskorších
predpisov.
12a)
§ 60c ods. 3 a 8 zákona č. 59/1965 Zb. v znení zákona č. 451/2002 Z. z.§ 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 501/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určení výšky zvýšených nákladov výkonu väzby,
škode na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnice pre obvinených
a odsúdených, zavinených nákladov výkonu trestu odňatia slobody, zvýšených nákladov
výkonu trestu odňatia slobody a ich náhrade (o určení výšky zvýšených nákladov obvinených
a odsúdených).
12b)
§ 14a ods. 5 zákona č. 59/1965 Zb. v znení zákona č. 451/2002 Z. z.
12c)
§ 14a ods. 2 písm. f) a ods. 3 písm. c) zákona č. 59/1965 Zb. v znení zákona č. 451/2002 Z. z.
13)
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej
rady č. 419/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva.
14)
Rozkaz ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 1/1987 o hygienickej
a protiepidemickej starostlivosti v Zbore nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej
republiky.
14a)
§ 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších
predpisov.
14b)
§ 11 ods. 7 zákona č. 59/1965 Zb. v znení zákona č. 451/2002 Z. z.
15)
Rozkaz náčelníka správy č. 4/1990 o hygienických a stavebno-technických podmienkach
prevádzky ciel disciplinárnych trestov v nápravnovýchovných ústavoch.
16)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
17)
Rozkaz ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 15/1992 o psychiatrickom,
protitoxikomanickom, protialkoholickom a sexuologickom ochrannom liečení vykonávanom
počas výkonu trestu odňatia slobody.
17a)
§ 14a zákona č. 59/1965 Zb. v znení zákona č. 451/2002 Z. z.
18)
§ 16 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (úplné znenie
č. 380/1992 Zb.).
19)
§ 21 zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
20)
Rozkaz generálneho riaditeľa č. 38/1991 o spracovávaní Oznámení o nadchádzajúcom
prepustení osoby z výkonu trestu odňatia slobody a vydávaní potvrdení o prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby.
21)
Rozkaz ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 10/1984 o vystrojovaní
obvinených a odsúdených v znení rozkazu ministra spravodlivosti č. 5/1992.Rozkaz generálneho
riaditeľa č. 41/1991 o zrážkach z pracovných odmien odsúdených v znení rozkazu generálneho
riaditeľa č. 18/1993.
22)
Vyhláška ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve.
23)
Rozkaz náčelníka správy č. 27/1986 o postupe zdravotníckych orgánov Zboru nápravnej
výchovy Slovenskej socialistickej republiky pri úmrtí obvinených vo výkone väzby a
odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.
24)
§ 13 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb.
Vykonáva:
59/1965 Zb. | Zákon o výkone trestu odňatia slobody |
Menený:
502/2002 Z. z. | Chýba v Z.z. |
478/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 502/2002 Z. z. |
Zrušený:
475/2005 Z. z. | Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Číslo: | 125/1994 Z. z. |
Názov: | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 06.05.1994 |
Dátum vyhlásenia: | 25.05.1994 |
Dátum účinnosti od: | 01.09.2002 |
Dátum účinnosti do: | 26.10.2005 |
Autor: | Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: | 35/1994![]() |
Číslo | Dátum účinnosti | Novela |
---|---|---|
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 25.05.1994 - 31.08.2002 | |
3. | 01.09.2002 - 26.10.2005 | 502/2002 Z. z. |
4. | 27.10.2005 - 31.12.2005 | 478/2005 Z. z. |
- Rozšírené zobrazenie
- Vytvoriť odkaz
- Skryť panel