233/1995 Z. z.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie

Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk.

Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk.

Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

Zrážky zo mzdy⁸) a z iných príjmov možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva.

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a odvody zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky.

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom nadol na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Prednostnými pohľadávkami sú

Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.

Ak podľa § 71 ods. 1 sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.

Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

Zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, je prípustné vykonávať len v prípade, ak s tým povinný súhlasí. Ustanovenie § 70 tým nie je dotknuté.

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť exekútorovi, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný počas troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky.

Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka oprávneného uspokojená (§ 66) alebo po tom, keď mu exekútor oznámi, že pohľadávka oprávneného je uspokojená.

Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa exekučný príkaz aj na dávky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.

Ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku,⁷) ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.

Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok oprávnenému vykoná však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.

Ak sa príkaz na začatie exekúcie doručí platiteľovi mzdy až potom, keď už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa potom vypočítajú s konečnou platnosťou zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili.

Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.

Ak sa oprávnený s povinným dohodne, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje § 69 až 72, a ak to obaja oznámia exekútorovi, vyzve exekútor platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu ustanovenom v § 69 až 72.

Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť exekútorovi, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok podľa odseku 1 odvoláva. Exekútor o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy.

Príkaz exekútora na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí ďalší príkaz na začatie exekúcie alebo upovedomenie exekútora, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho príkazu v plnom rozsahu.

Ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, exekútor určí, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich.

Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1, platiteľ mzdy nevykonáva zrážky zo mzdy povinného odo dňa, keď mu exekútor oznámi rozhodnutie súdu o odklade exekúcie, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo.

Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.

Na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.

Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor.

Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, aj keď sám má voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.

Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako je určený, alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.

Ak sa po doručení príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.

Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz podľa § 84 ods. 3. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa § 72 ods. 3, zostáva zachované aj u nového platiteľa mzdy.

Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku l sa nepovažuje, ak povinný po doručení príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.

Ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech. Takéto potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať.

Ak zistí ten, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, oznámi to bezodkladne exekútorovi, ktorý vydal tento príkaz.

Exekútor doručí tomu, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, do vlastných rúk príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz podľa § 67 a 68, oboznámi ho s doterajším priebehom exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie; prikáže mu, aby odo dňa, keď sa mu príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.

Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie. Do jedného týždňa musí povinný takisto exekútorovi oznámiť, že nastúpil do zamestnania u iného platiteľa mzdy.

Platiteľ mzdy musí do jedného týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, že povinný u neho prestal pracovať. Zároveň zašle exekútorovi vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným, a oznámi exekútorovi, pre ktoré pohľadávky bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz a aké poradie majú tieto pohľadávky.

Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť uvedenú v § 84 ods. 1 a 2 alebo v § 85 ods. 2, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.

Za nesplnenie povinností uvedených v § 84 a 85 môže súd na návrh exekútora uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu.⁵)

Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na všetky jeho mzdy.

Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie. Zrazené sumy však môže oprávnenému vyplácať platiteľ mzdy až vtedy, keď sa mu doručil exekučný príkaz.

Ak zamestnanec nastupuje do zamestnania bez toho, že by pritom opúšťal doterajšieho platiteľa mzdy, použijú sa obdobne ustanovenia § 83, 84 a § 86.

Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy (§ 70) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Exekútor potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Exekútor môže tiež určiť, najmä ak sa vykonávajú zrážky už len na bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.

Ak zrážky zo mzdy vykonáva niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy exekútorovi. Exekútor preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí exekútor zo zrazenej sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému.

Ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o pracovnej činnosti a z dohody o vykonaní práce, z dôchodku, z nemocenského, z peňažnej pomoci v materstve, zo štipendia, z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z hmotného zabezpečenia uchádzača o zamestnanie.

Do čistého príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Ak ide o exekúciu zrážkami z dôchodku občana, ktorý z tohto dôvodu platí náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha exekúcii suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v takom ústave.

Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.

Ak sa v ustanoveniach o exekúcii zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 89.

Ak má povinný popri nároku na mzdu aj nárok na iný príjem uvedený v § 89, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

Ak povinný po vydaní príkazu na začatie exekúcie získa namiesto mzdy alebo popri nej nárok na niektorý z príjmov uvedených v § 89, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na tento príjem.

Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.

Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte.¹¹)

Exekútor poverený vykonaním exekúcie

Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do vlastných rúk.

Povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.

Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a banke. Povinnému a banke sa doručí do vlastných rúk.

Banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému.

Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa jej doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie; ak nestačia prostriedky na účte povinného na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne. Ustanovenia § 110 ods. 2 a 3 tu platia obdobne.

Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú aj na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie.

Ak ide o exekúciu, ktorej podkladom je rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na dávky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.

Ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku,⁷) ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.

Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 a ide o rozhodnutie podľa § 99, banka nevykonáva odpisovanie pohľadávky z účtu povinného odo dňa, keď jej exekútor oznámi rozhodnutie súdu o odklade exekúcie, kým jej exekútor nedoručí príkaz, aby sa v odpisovaní pohľadávky pokračovalo.

Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 a ide o rozhodnutie podľa § 99, banka vykonáva odpisovanie pohľadávky z účtu povinného ďalej, ale odpísané sumy nevypláca oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd exekúciu zastaví, vyplatí banka odpísané sumy povinnému.

Na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.

Predpisy, ktoré vylučujú alebo obmedzujú použitie pohľadávok právnických osôb z účtu v banke na iný než určený účel, nie sú dotknuté ustanoveniami o prikázaní pohľadávky z účtu v banke.

Ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, 97, 98 a § 99, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov.

Exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 3 000 Sk a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 3 000 Sk len na jednom z nich.

Exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.

Takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.

Exekúcia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie

Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk.

Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného. Povinnému a dlžníkovi povinného sa doručí do vlastných rúk.

Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.

Ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, len čo sa stane splatnou.

Výplatou oprávnenému sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.

Ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník povinného tieto pohľadávky pomerne.

Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného odovzdať zrazenú sumu exekútorovi. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Exekútor odovzdanú sumu rozvrhne medzi oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce.

Odovzdaním zrazenej sumy exekútorovi sa dlžník povinného oslobodzuje od svojej povinnosti voči povinnému až do výšky tejto sumy.

Pohľadávka podpory pri narodení dieťaťa a pohľadávka pohrebného podľa predpisov o nemocenskom poistení a predpisov o sociálnom zabezpečení podliehajú exekúcii, len ak sa navrhuje exekúcia pre pohľadávku za poskytnuté plnenie, na ktorého úhradu slúžia uvedené dávky.

Exekúcii nepodliehajú peňažné dávky sociálnej starostlivosti, pohľadávky rodičovského príspevku, pohľadávky prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti.

Pohľadávky autorskej odmeny podliehajú exekúcii, ak je povinným autor, len dvoma pätinami; ak sa však exekúcia vykonáva pre niektorú z prednostných pohľadávok uvedených v § 71 ods. 2, môže pre ne exekútor vykonať exekúciu až do troch pätín. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia § 72 ods. 2 a 3.

Ak sa autorovi vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej organizácie, doručí exekútor príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj ochrannej autorskej organizácii, ktorá má potom práva a povinnosti dlžníka povinného. Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú na sumy, ktoré boli už v prospech autora zložené u ochrannej autorskej organizácii, ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.

Ak podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie, ktorým sa oprávnenému priznáva peňažná pohľadávka, môže exekútor vykonať exekúciu aj postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne. Na exekúciu sa potom použijú primerane ustanovenia § 106 až 110, 114, 121 a § 126.

Exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú.

Z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

Z exekúcie sú vylúčené

Exekúcia sa môže vykonať aj podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré sa majú predať.

Ak je oprávnenému známe, že povinný má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho bytu, uvedie, kde je taká vec.

Upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) doručí exekútor povinnému až pri vykonávaní súpisu vecí podliehajúcich exekúcii. Ak povinný nie je pri vykonávaní súpisu prítomný, doručí sa mu upovedomenie o začatí exekúcie spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali.

Upovedomenie o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali, doručí sa aj oprávnenému a manželovi povinného.

Ak to vyžaduje účel exekúcie, exekútor je oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde má povinný svoj majetok; na ten účel je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného prístup. K tomuto úkonu treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená.

Osobnú prehliadku vykoná vždy osoba rovnakého pohlavia.

Exekútor urobí opatrenia, aby sa v byte povinného, prípadne na inom mieste, kde má povinný svoje veci umiestnené, spísali veci, ktoré by sa mohli predať, a to v takom rozsahu, aby výťažok predaja spísaných vecí postačil na uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva spolu s trovami exekúcie. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa povinný bude môcť najskôr zaobísť a ktoré sa najľahšie predajú; veci, ktoré sa rýchle kazia, sa spíšu, len ak nie je tu dostatok iných vecí a ak možno zabezpečiť ich rýchly predaj. Povinný umožní exekútorovi prístup na všetky miesta, kde má svoje hnuteľné veci umiestnené. Exekútor k vykonávaniu súpisu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.

Ak oprávnený neprevezme veci podliehajúce skaze za cenu, ktorú určí v týchto prípadoch exekútor, odovzdajú sa povinnému na voľné nakladanie.

Súpis sa doplní o ďalšie veci, ak výťažok predaja spísaných vecí nestačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného.

Súpis vecí sa však vykoná až vtedy, keď povinný napriek výzve exekútora svoju povinnosť dobrovoľne nesplní. To platí len vtedy, ak povinný je prítomný pri vykonávaní súpisu.

Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí pojatých do súpisu, exekútor sa postará o ich vhodné zabezpečenie na trovy povinného.

Ak si zabezpečenie hnuteľných vecí vyžiada trovy, môže exekútor požadovať od oprávneného na tieto trovy preddavok.

Spísané veci sa odhadnú. Vykonanie odhadu zabezpečí exekútor pribratím znalca; v jednoduchých prípadoch stačí odhad vykonaný exekútorom pri súpise vecí.

Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.

Po vydaní exekučného príkazu exekútor zabezpečí, aby sa

Ak tieto inštitúcie do 30 dní od doručenia výzvy neodpovedia na ponuku a nezložia u exekútora odhadnú cenu, exekútor tieto predmety predá spôsobom uvedeným v nasledujúcich ustanoveniach.

Spísané veci sa po vydaní exekučného príkazu a po uplynutí lehoty ustanovenej v § 124 ods. 2 predajú na dražbe, ktorá sa koná buď v mieste, kde spísané veci sú, alebo u exekútora.

Exekútor oznámi termín dražby povinnému, oprávnenému, spoluvlastníkovi veci, obvodnému úradu, v ktorého obvode sa bude dražba konať, a obvodnému úradu, v ktorého obvode má povinný bydlisko. Okrem toho sa termín dražby, súpis vecí a miesto konania dražby uverejnia na úradnej tabuli exekútora. Exekútor môže uverejniť termín dražby, súpis vecí a miesto konania dražby aj v tlači.

Dražbu vykoná exekútor, ktorý o dražbe spíše zápisnicu. Exekútor a povinný nesmú dražiť.

Najnižším podaním je odhadná cena. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami, ak sa neurobilo vyššie podanie. Výška ceny vydraženej veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.

Exekútor udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie, a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom, komu má príklep udeliť. Vydražiteľ musí najvyššie podanie ihneď zaplatiť; ak to neurobí, draží sa vec znova, ale bez jeho účasti.

Prechodom vlastníctva na vydražiteľa zanikajú závady viaznuce na veci.

Dražba sa skončí, len čo dosiahnutý výťažok stačí na uspokojenie oprávneného.

Ak sa na dražené veci nenájde kupec, exekútor prikáže opätovnú dražbu. Pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie podanie tvoria dve tretiny odhadnej ceny.

Veci, na ktoré sa nenájde kupec ani pri opätovnej dražbe, môže oprávnený prevziať do 15 dní po upovedomení o bezvýslednosti dražby za polovicu odhadnej ceny. Medzi niekoľkými oprávnenými, ktorí sú ochotní veci prevziať, rozhoduje poradie (§ 128 ods. 1). Predaj uskutočnený prevzatím má tie isté účinky ako predaj na dražbe. Ak oprávnený tieto veci neprevezme v ustanovenej lehote, súd exekúciu na návrh exekútora zastaví (§ 57 ods. 1).

Po skončení dražby exekútor vyplatí dosiahnutý výťažok po zrážke trov predaja priamo oprávnenému.

Ak sa vykonáva exekúcia predajom hnuteľných vecí hoci aj postupne pre niekoľko pohľadávok, exekútor vyplatí výťažok predaja po zrážke trov predaja a trov exekúcie oprávneným. Každý oprávnený má právo na výťažok len z vecí, ktoré sa spísali v prospech jeho pohľadávky.

Ak dosiahnutý výťažok prevyšuje pohľadávku, na ktorú sa vykonáva exekúcia, zvyšok výťažku sa vyplatí povinnému.

Poradie, v akom exekútor vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok, spravuje sa dňom, keď došiel exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre jednotlivé pohľadávky.

Ak má niekoľko pohľadávok rovnaké poradie a výťažok predaja nestačí na ich úplné uspokojenie, tieto pohľadávky sa uspokoja pomerne. Bez ohľadu na poradie sa uspokoja prednostne pohľadávky, pri ktorých to ustanovuje osobitný predpis.

Ak sa pri exekúcii nájde vyššia suma peňazí, než je podľa § 115 ods. 2 písm. h) z exekúcie vylúčená, naloží sa so sumou podliehajúcou exekúcii ako s výťažkom predaja (§ 127 a 128).

Ak sa pri exekúcii nájdu drahé kovy alebo devízové hodnoty, naloží s nimi exekútor podľa osobitných predpisov.¹²) Dosiahnutý výťažok rozvrhne a vyplatí podľa § 127 a 128.

Vkladné knižky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, spíšu sa ako iné veci.

Vkladnú knižku predloží exekútor banke a vyberie z nej sumu, na ktorú má povinný právo. Banka vykoná výplatu vkladu, aj keď je táto výplata viazaná. Ak ide o iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, vyzve exekútor toho, kto má podľa takej listiny platiť, aby sumu, na ktorú má oprávnený právo, odovzdal exekútorovi. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom však úkony potrebné na uplatnenie práva robí namiesto povinného exekútor.

So získanou sumou sa naloží ako s výťažkom predaja (§ 127 a 128).

Na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.

Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie

Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a katastrálnemu úradu. Povinnému a katastrálnemu úradu sa doručí do vlastných rúk.

Katastrálny úrad je povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov dňom doručenia exekučného príkazu.

Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.

Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

Pre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas, kedy došiel exekútorovi návrh na zriadenie exekučného záložného práva. Ak došlo niekoľko návrhov zároveň, majú záložné práva rovnaké poradie.

Ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, poradie exekučného záložného práva sa riadi poradím tohto zmluvného záložného práva.

Na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností zriadi sa exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnej veci jej opísaním v zápisnici. V zápisnici sa uvedie, o akú nehnuteľnosť ide, kto je jej vlastníkom, a zapíše sa, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.

Ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, zapíše sa to aj v zápisnici.

Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie

Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.

Zexekvovanie sa zapíše na listine preukazujúcej vlastníctvo povinného k tejto nehnuteľnosti a na listine o zriadení zmluvného záložného práva pre vymáhanú pohľadávku.

Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.

Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

Pre poradie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností platí obdobne § 171.

Ak sa už skôr vykonalo zexekvovanie pre inú pohľadávku, zapíše sa exekučné záložné právo v zápisnici o skoršom zexekvovaní.

Exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, je povinný zaslať odpis listiny o zriadení exekučného záložného práva tomu exekútorovi, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Do listín o zriadení exekučného záložného práva má každý právo nazrieť.

Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie

Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obci. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.

Po doručení exekučného príkazu exekútor

Veci odstránené z vypratávaného objektu sa odovzdajú povinnému alebo niektorému z plnoletých príslušníkov jeho rodiny.

Ak nie je prítomný pri vypratávaní nikto, kto by mohol veci prevziať, alebo ak sa prevzatie vecí odmieta, veci sa spíšu a dajú do úschovy obci. Exekútor upovedomí povinného o tom, že jeho veci boli dané do úschovy.

Ak si povinný nevyzdvihne veci u obci do šiestich mesiacov odo dňa, keď boli uschované, predajú sa na návrh obce podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí.

Výťažok predaja vyplatí exekútor povinnému po zrážke trov úschovy, trov predaja a trov exekúcie.

Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal byt, exekúcia sa vykoná vysťahovaním povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú na základe jeho práva, z bytu a vyprataním bytu. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie

Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obci. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.

Ustanovenia § 182 a 183 sa použijú obdobne.

Ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu.

Oprávnený a povinný môžu vzniesť u exekútora námietky proti bytovej náhrade podľa odseku 1 do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

O námietkach rozhoduje súd (§ 45).

Ustanovenia § 50 ods. 3 a 4 sa použijú obdobne.