233/1995 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.06.2014 do 31.12.2014

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

233
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 14. septembra 1995
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Tento zákon upravuje
a)
postavenie a činnosť súdnych exekútorov (ďalej len „exekútor“),
b)
samosprávu exekútorov.
§ 2
(1)
Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).
(2)
Ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť.
§ 3
Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
§ 4
Činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.
§ 5
(1)
V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.1)
(2)
Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
§ 5a
(1)
Exekútor je povinný pri výkone exekučnej činnosti a ďalšej činnosti podľa tohto zákona používať označenie „súdny exekútor“. Označenie „súdny exekútor“ alebo „exekútorský úrad“, od nich odvodené tvary slov, ani označenie spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s uvedenými označeniami nie je oprávnená používať iná osoba.
(2)
Ten, kto nevykonáva podľa zákona nútený výkon exekučných titulov, nie je oprávnený označovať svoju činnosť ako „výkon rozhodnutia“, „exekúcia“ alebo „exekučná činnosť“, používať tvary slov od nich odvodené, ani iné označenie spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s uvedenými označeniami.
§ 6
(1)
Exekútor riadi činnosť exekútorského úradu, ktorý v jeho mene plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením exekučnej činnosti.
(2)
Exekútor môže zamestnávať zamestnancov (§ 20 až 28).
(3)
Na základe písomného poverenia udeleného exekútorom môžu jeho zamestnanci vykonávať jednotlivé úkony exekučnej činnosti za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
(4)
Na pracovný pomer zamestnancov exekútora sa vzťahuje osobitný predpis.2)
§ 7
Orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov (ďalej len „komora“) (§ 212 až 218).
§ 8
(1)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vedie zoznam exekútorov, ktorý vrátane zmien v zozname zverejňuje na svojom webovom sídle. Ministerstvo oznamuje komore a súdom podstatné zmeny v zozname exekútorov, najmä prerušenie výkonu funkcie exekútora, pozastavenie výkonu funkcie exekútora a zánik výkonu funkcie exekútora.
(2)
Ministerstvo vykonáva štátny dohľad nad činnosťou komory a činnosťou exekútorov
a)
sledovaním dodržiavania zákonnosti postupov exekútorov v konkrétnych veciach,
b)
pravidelnými a účelovými previerkami exekútorských úradov a exekučných spisov,
c)
hodnotením správ komory o činnosti komory a činnosti exekútorov.
(3)
Ministerstvo je pri výkone štátneho dohľadu oprávnené
a)
nahliadať do exekučných spisov, listín a evidenčných pomôcok exekútora, vyhotovovať si z nich výpisy a kópie,
b)
žiadať v lehote, ktorú určí, písomné vyjadrenie exekútora k postupu, ktorý je predmetom štátneho dohľadu,
c)
žiadať ústne vysvetlenie exekútora, prípadne jeho zamestnanca k postupu, ktorý je predmetom štátneho dohľadu, pokiaľ písomné vyjadrenie podľa písmena b) nie je potrebné alebo je nedostatočné,
d)
vstupovať do priestorov exekútorského úradu v obvyklých úradných hodinách (§ 15 ods. 4).
(4)
Pri výkone štátneho dohľadu je exekútor povinný ministerstvu poskytnúť súčinnosť tým, že
a)
v lehote určenej ministerstvom predloží kópie požadovaných listín a spisy, o ktoré ministerstvo požiada,
b)
v lehote určenej ministerstvom poskytne písomné vyjadrenie podľa odseku 3 písm. b),
c)
na predvolanie sa dostaví na účel podania ústneho vysvetlenia podľa odseku 3 písm. c).
(5)
Komora na požiadanie ministerstva spolupôsobí pri výkone štátneho dohľadu nad činnosťou exekútorov.
(6)
Exekútor je povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu každú zmenu údajov zapisovaných v zozname exekútorov, ako aj skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom na prerušenie výkonu funkcie exekútora, pozastavenie výkonu funkcie exekútora alebo zánik výkonu funkcie exekútora.
(7)
Komora každoročne do 30. apríla podáva ministerstvu a na svojom webovom sídle zverejní správu o činnosti komory a činnosti exekútorov za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá obsahuje informácie o zmenách v zozname exekútorov a exekútorských koncipientov, poznatky z vybavovania sťažností na činnosť exekútorov a prehľad počtu doručených návrhov oprávnených na vykonanie exekúcie, počtu skončených exekučných konaní a počtu neskončených exekučných konaní. Exekútor je povinný každoročne do 31. januára podať komore správu o počte doručených návrhov oprávnených na vykonanie exekúcie, počte skončených exekučných konaní a počte neskončených exekučných konaní za predchádzajúci kalendárny rok a v tejto súvislosti poskytnúť aj súčinnosť potrebnú na vypracovanie správy podľa prvej vety.
(8)
Nesplnenie povinností uvedených v odsekoch 4, 6 a 7 exekútorom je jeho disciplinárnym previnením.
§ 9
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“)
a)
vymenúva a odvoláva exekútorov,
b)
vyhlasuje výberové konanie na funkciu exekútora (ďalej len „výberové konanie“),
c)
na spoločnú žiadosť exekútorov so súhlasom komory môže navzájom preložiť exekútorov do územného obvodu iného krajského súdu,
d)
rozhoduje o zbavení exekútora povinnosti mlčanlivosti.
DRUHÁ ČASŤ
SÚDNY EXEKÚTOR
PRVÁ HLAVA
SÚDNY EXEKÚTOR A EXEKÚTORSKÝ ÚRAD
§ 10
(1)
Za exekútora možno vymenovať občana,
a)
ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
b)
ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike3) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,
c)
ktorý je bezúhonný,
d)
ktorý aspoň päť rokov vykonával právnu prax, z toho najmenej tri roky exekučnú prax,
e)
ktorý zložil odbornú skúšku,
f)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie exekútora podľa § 221 ods. 2 písm. c),
g)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie zbavenia notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolania z funkcie sudcu podľa osobitných predpisov,3a)
h)
ktorý úspešne absolvoval výberové konanie.
(2)
Exekučná prax je prax exekútora a exekútorského koncipienta podľa tohto zákona, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) až c). Komora započíta do exekučnej praxe prax sudcu, prokurátora, advokáta, notára, vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa, právneho čakateľa prokuratúry, advokátskeho koncipienta, notárskeho koncipienta. Komora môže do exekučnej praxe započítať aj inú právnu prax, maximálne však v trvaní dvoch rokov.
(3)
Odbornou skúškou sa rozumie odborná skúška exekútora podľa tohto zákona. Komora uzná odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, advokátsku skúšku, notársku skúšku a odbornú skúšku komerčného právnika za odbornú skúšku podľa tohto zákona.
(4)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu.3b)
(5)
Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov3c) nie starším ako tri mesiace.
§ 10a
Komora umožní vykonať odbornú skúšku do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti exekútorskému koncipientovi, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až d).
Výberové konanie
§ 10b
(1)
Výberové konanie vyhlasuje minister pre územný obvod krajského súdu. Výberové konanie sa vyhlási verejne na webovom sídle ministerstva najmenej 60 dní pred jeho uskutočnením.
(2)
Minister môže vyhlásiť výberové konanie
a)
na návrh komory, ak zanikol výkon funkcie exekútora (§ 16 ods. 1) a je potrebné obsadiť miesto exekútora v územnom obvode krajského súdu, v ktorom bolo sídlo exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol,
b)
ak v územnom obvode krajského súdu je potrebné zvýšiť počet exekútorov.
(3)
Do výberového konania sa písomnou žiadosťou adresovanou ministerstvu môže prihlásiť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie za exekútora podľa § 10 ods. 1 písm. a) až g) (ďalej len „uchádzač“).
(4)
Ak žiaden uchádzač vo výberovom konaní neuspeje a trvajú dôvody jeho vyhlásenia podľa odseku 2, minister vyhlási výberové konanie opakovane v lehote troch mesiacov od skončenia predchádzajúceho výberového konania. Pre skončenie opakovaného výberového konania platí § 10d ods. 4.
§ 10c
(1)
Výberovým konaním na funkciu exekútora sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, orientácia v právnom poriadku, schopnosť aplikácie a interpretácie právnych predpisov, verbálny prejav, osobnostné predpoklady uchádzača na výkon funkcie exekútora a jeho znalosti pravidiel profesijnej etiky.
(2)
Výberové konanie pozostáva z písomného testu, prípadovej štúdie, prípravy a vypracovania písomností exekútora, prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a z ústnej časti. Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.3ca)
(3)
Výberové konanie je verejné okrem hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje komora. Komora je povinná vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní.
§ 10d
(1)
Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva minister. Výberová komisia pozostáva z dvoch členov, ktorých navrhuje komora, dvoch členov, ktorých navrhuje minister, a jedného člena, ktorého navrhuje predseda krajského súdu, do územného obvodu ktorého má byť exekútor vymenovaný, zo sudcov pôsobiacich na súdoch v územnom obvode tohto krajského súdu vybavujúcich agendu výkonu rozhodnutia. Pre každé výberové konanie vymenúva minister súčasne troch náhradníkov; minister, komora a predseda krajského súdu na ten účel navrhnú po jednom náhradníkovi tak, aby náhradníci mohli byť vymenovaní súčasne s členmi výberovej komisie. Náhradník sa ujme funkcie člena výberovej komisie, ak sa na strane člena výberovej komisie vyskytnú okolnosti, ktoré mu znemožnia účasť vo výberovom konaní. Na webovom sídle ministerstva sa zverejní zoznam členov výberovej komisie a náhradníkov, a to aspoň 15 dní pred uskutočnením výberového konania.
(2)
Za člena výberovej komisie alebo náhradníka možno vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie a ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 10c ods. 1. Minister a komora môžu okrem zamestnancov ministerstva a členov komory navrhnúť za člena výberovej komisie alebo náhradníka aj iné osoby, ktoré pôsobia v sektore vysokých škôl alebo vykonávajú právnické povolanie a spĺňajú predpoklady podľa prvej vety.
(3)
Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(4)
Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od vyhlásenia výsledkov výberového konania; výberové konanie je skončené zverejnením zápisnice o priebehu výberového konania. Ak predseda výberovej komisie nesplní povinnosť podľa prvej vety, môže splniť túto povinnosť ktorýkoľvek z členov výberovej komisie.
(5)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví náležitosti vyhlásenia výberového konania, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, spôsob vykonania výberového konania, podrobnosti o písomnom teste, prípadovej štúdii, príprave a vypracovaní písomností exekútora, preklade z cudzieho jazyka, psychologickom posúdení a o ústnej časti výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, vyhlásenie výsledkov výberového konania a náležitosti zápisnice o priebehu výberového konania.
§ 11
Vymenovanie do funkcie exekútora
(1)
Exekútora vymenuje pre územný obvod krajského súdu minister na základe výsledkov výberového konania.
(2)
Po zverejnení zápisnice o priebehu výberového konania podľa § 10d ods. 4 zabezpečí predseda výberovej komisie doručenie zápisnice o priebehu výberového konania ministrovi spolu s návrhom na vymenovanie úspešného uchádzača o funkciu exekútora podľa poradia určeného výberovou komisiou. Ak predseda výberovej komisie nesplní povinnosť podľa predchádzajúcej vety do 24 hodín od zverejnenia zápisnice o priebehu výberového konania, môže splniť túto povinnosť ktorýkoľvek z členov výberovej komisie.
§ 12
(1)
Exekútor môže vykonávať exekučnú činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, len ak
a)
zložil sľub,
b)
uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním tejto činnosti s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 100 000 eur,
c)
najneskôr do troch mesiacov od vymenovania do funkcie zložil na účet komory peňažnú zábezpeku v sume 3 319,39 eura na úhradu nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora.
(2)
Exekútor je povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu podľa odseku 1 písm. b) a preukázať sa touto zmluvou komore a ministerstvu pred zložením sľubu. Ak exekútor zamestnáva zamestnancov, je povinný uzavrieť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti aj za škodu spôsobenú jeho zamestnancami v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
(3)
Poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa tohto zákona, musí trvať po celý čas výkonu funkcie exekútora. Vznik, zmenu a zánik poistenia je exekútor povinný bezodkladne oznámiť komore a ministerstvu.
(4)
Peňažné prostriedky, ktoré exekútor prijal pri výkone exekučnej činnosti, je exekútor povinný ukladať na osobitný bankový účet vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) bezodkladne po tom, čo mu boli zaplatené; to neplatí, ak sa exekútor s oprávneným písomne dohodol, že mu vyplatí peňažné prostriedky v hotovosti do troch pracovných dní od ich prijatia. Peňažné prostriedky na osobitnom bankovom účte, okrem trov exekúcie, môže exekútor použiť len na účel poukázania oprávneným osobám. Exekútor oznámi komore číslo osobitného bankového účtu a bezodkladne aj jeho zmenu; číslo osobitného bankového účtu exekútora zverejňuje komora na svojom webovom sídle. Peňažné prostriedky uložené na osobitnom bankovom účte nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,6b) okrem trov exekúcie.
(5)
Exekútor je povinný si priebežne prehlbovať a rozširovať odborné vedomosti a schopnosti potrebné na riadny výkon exekučnej činnosti. Exekútor a exekútorský koncipient sú povinní zúčastňovať sa vzdelávania organizovaného komorou; vzdelávania sa podľa potreby môže bez povinnosti úhrady nákladov vzdelávania zúčastniť aj zástupca ministerstva. Podrobnosti o vzdelávaní exekútorov a exekútorských koncipientov upraví vnútorný predpis komory.
§ 13
Exekútor skladá do rúk ministra tento sľub:
„Sľubujem na svoje svedomie a občiansku česť, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákony, ako aj iné všeobecne záväzné právne predpisy a budem ich uplatňovať ako súdny exekútor podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone svojej činnosti budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa Exekučného poriadku.“.
§ 14
(1)
Exekútor pri svojej činnosti používa preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak, ktoré obsahujú
a)
jeho meno, priezvisko a akademický titul,
b)
označenie „súdny exekútor“,
c)
sídlo exekútora,
d)
štátny znak Slovenskej republiky.
(2)
Preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak vydá exekútorovi komora.
(3)
Vzor odtlačku pečiatky a pečatidla exekútora je v prílohe č. 1.
§ 15
(1)
Sídlo uvedené v žiadosti o zaradenie do výberového konania určí minister pri vymenovaní exekútora do funkcie ako sídlo exekútorského úradu. Okrem prípadu podľa § 9 písm. c) možno sídlo exekútorského úradu určené podľa prvej vety zmeniť so súhlasom komory len v rámci územného obvodu krajského súdu.
(2)
Adresa sídla exekútorského úradu je adresou pre doručovanie písomností súvisiacich s exekučnou činnosťou a s ďalšou činnosťou exekútora podľa tohto zákona; adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice. Exekútor je povinný na tejto adrese zabezpečiť riadne preberanie písomností a nemôže namietať, že sa na tejto adrese nezdržiava.
(3)
Exekútorský úrad sa označí podľa prílohy č. 2.
(4)
Exekútor je povinný zabezpečiť, aby bol exekútorský úrad verejne prístupný najmenej štyri pracovné dni v týždni v obvyklých úradných hodinách aspoň štyri hodiny denne. Úradné hodiny a ich zmenu exekútor zverejňuje na svojej úradnej tabuli a bezodkladne oznamuje komore, ktorá ich zverejňuje na svojom webovom sídle. Počas úradných hodín je exekútor povinný zabezpečiť, aby v exekútorskom úrade bola prítomná osoba, ktorá je oprávnená spisovať ústne podania a prijímať veci alebo peniaze zložené účastníkom konania do úschovy alebo na účel splnenia záväzku. Exekútor je povinný zriadiť v sídle exekútorského úradu podateľňu; podateľňa musí byť verejne prístupná každý pracovný deň v týždni v obvyklých úradných hodinách. Osobné doručenie písomnosti podateľňa na požiadanie vždy písomne potvrdí.
§ 15a
(1)
Výkon funkcie exekútora sa prerušuje dňom, keď sa exekútor ujal výkonu verejnej funkcie, ktorá je zlučiteľná s funkciou exekútora a nejde o funkciu poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku. Prerušenie výkonu funkcie exekútora oznámi exekútor bezodkladne komore a ministerstvu.
(2)
V oznámení podľa odseku 1 exekútor uvedie dôvod prerušenia výkonu funkcie exekútora a jeho predpokladanú dĺžku. K oznámeniu exekútor priloží aj doklady preukazujúce, že sa ujal výkonu verejnej funkcie.
(3)
Exekútor, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, môže vo výkone funkcie exekútora pokračovať uplynutím doby výkonu verejnej funkcie. Skutočnosť, že exekútor môže znovu začať vykonávať funkciu exekútora, oznámi exekútor komore a ministerstvu aspoň 30 dní pred začatím výkonu funkcie exekútora. Ak to vzhľadom na okolnosti skončenia výkonu verejnej funkcie nie je možné, oznámi exekútor, že znovu začal vykonávať funkciu exekútora, komore a ministerstvu bezodkladne.
(4)
Minister po vyjadrení komory môže vyhovieť žiadosti exekútora o prerušenie výkonu funkcie exekútora z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie výkonu funkcie exekútora nemôže v tomto prípade trvať viac ako päť rokov; uplynutím piatich rokov prerušenie výkonu funkcie exekútora zaniká a exekútor sa opätovne ujíma svojej funkcie. Exekútor, ktorému bol prerušený výkon funkcie, je povinný aspoň 30 dní pred tým, ako znovu začne vykonávať funkciu exekútora, oznámiť túto skutočnosť ministrovi a komore.
(5)
Počas prerušenia výkonu funkcie exekútora zastupuje exekútora zástupca podľa § 17.
(6)
Prerušenie výkonu funkcie exekútora nebráni začatiu a pokračovaniu v disciplinárnom konaní vedenom proti exekútorovi.
§ 16
(1)
Výkon funkcie exekútora zaniká
a)
smrťou exekútora,
b)
vyhlásením exekútora za mŕtveho,
c)
odvolaním exekútora.
(2)
Komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora
a)
na žiadosť exekútora,
b)
ak exekútor stratí štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
ak je exekútor právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)
ak bol exekútor právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona,
e)
na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení výkonu funkcie exekútora,
f)
ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu,
g)
ak exekútor do troch mesiacov po zložení sľubu bez vážnych dôvodov nezačne vykonávať funkciu exekútora, do ktorej bol vymenovaný,
h)
ak súd na návrh komory rozhodol, že exekútor nie je trvale spôsobilý vykonávať činnosť podľa tohto zákona vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo podľa rozhodnutia úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny o vydaní preukazu, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
i)
ak exekútorovi po vymenovaní do funkcie exekútora pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah nezanikol, alebo ak mu pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah vznikol, alebo ak podniká, je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo je členom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva,
j)
ak exekútor nezložil v určenej lehote peňažnú zábezpeku na úhradu nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora.
(3)
Komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora podľa odseku 2 písm. a) do jedného mesiaca od doručenia žiadosti exekútora. Exekútor, ktorý podal žiadosť o odvolanie alebo ktorý bol vymenovaný do funkcie exekútora na základe výsledkov výberového konania do územného obvodu iného krajského súdu, je povinný vykonávať svoju doterajšiu funkciu až do dňa odvolania ministrom.
(4)
Ak bol exekútor odvolaný a spĺňa podmienky na vymenovanie za exekútora podľa § 10 ods. 1, môže ho minister opätovne vymenovať za exekútora najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa jeho odvolania; to neplatí, ak dôvodom odvolania exekútora bolo vymenovanie do funkcie exekútora na základe výsledkov výberového konania do územného obvodu iného krajského súdu.
(5)
Komora podá návrh na súd podľa odseku 2 písm. h), ak exekútorovi jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo podľa rozhodnutia Úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny o vydaní preukazu, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, nedovoľuje vykonávať funkciu exekútora.
(6)
Ak komora v prípadoch uvedených v odseku 2 nepodá návrh na odvolanie exekútora do jedného mesiaca, minister môže po uplynutí tejto lehoty odvolať exekútora aj bez návrhu.
(7)
Pri zániku výkonu funkcie exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní od zániku funkcie podľa odseku 1 exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak nebolo možné vymenovať za náhradníka žiadneho exekútora s jeho súhlasom, stáva sa po uplynutí tejto lehoty náhradníkom exekútor, ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol. Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia.
(8)
V prípade podľa odseku 2 písm. a) sa môže exekútor dohodnúť s iným exekútorom na odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy. Dohodu o odovzdaní exekučnej agendy nástupcovi exekútora predloží exekútor komore spolu so žiadosťou o odvolanie z funkcie exekútora. Postup odovzdania exekučnej agendy upraví komora vnútorným predpisom.
(9)
Na nástupcu exekútora sa primerane použijú ustanovenia o náhradníkovi.
§ 16a
(1)
V prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) vykoná do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Náhradník exekútora vykoná finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu.
(2)
V prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. c) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov bezodplatne potrebnú súčinnosť vrátane odovzdania technických nosičov dát a vrátiť komore preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak.
(3)
Náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.
(4)
Ak exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, alebo iné osoby neumožnia náhradníkovi exekútora prevzatie exekučných spisov do 15 dní od zániku výkonu funkcie exekútora, prezídium komory (§ 214), poverení zástupcovia ministerstva a náhradník exekútora si môžu vynútiť vstup do priestorov exekútorského úradu, prípadne do iných priestorov, kde sa exekučné spisy nachádzajú. Na ten účel náhradník exekútora môže požiadať o súčinnosť príslušný útvar Policajného zboru.
(5)
Ak náhradník exekútora z dôvodov podľa § 44 ods. 3, § 57 alebo § 60 nebude pokračovať v konaniach podľa odseku 3, je povinný v lehote 14 dní vyporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane trov exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.
(6)
Vyporiadaním plnenia podľa odseku 5 na účely tohto zákona je poukázanie vymoženého plnenia po odčítaní trov náhradníka exekútora
a)
oprávnenému,
b)
exekútorovi, ktorého určí prezídium komory (§ 214) na pokračovanie v exekučnom konaní,
c)
povinnému po uspokojení všetkých pohľadávok.
(7)
Skončené exekučné spisy odovzdá náhradník exekútora do exekútorského archívu.
(8)
Náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.
(9)
Postup pri vykonaní súpisu stavu exekučných spisov, finančného vyúčtovania spisov a spôsob použitia a vyporiadania peňažnej zábezpeky na úhradu nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora upraví komora vnútorným predpisom.
DRUHÁ HLAVA
ZASTUPOVANIE SÚDNEHO EXEKÚTORA
§ 17
(1)
Po vymenovaní do funkcie exekútora komora určí exekútorovi na jeho návrh zástupcu pre prípad choroby, dovolenky alebo z iných vážnych dôvodov, pre ktoré exekútor nemôže vykonávať svoju funkciu viac ako 30 dní. Komora určí exekútorovi zástupcu aj vtedy, ak ho sám nenavrhol do jedného mesiaca od vymenovania do funkcie exekútora, ako aj v prípade pozastavenia výkonu funkcie exekútora. Komora zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného exekútora. Odmena sa nevypláca zastupovanému exekútorovi, ktorý má prerušený výkon funkcie exekútora z dôvodu výkonu verejnej funkcie alebo pozastavený výkon funkcie exekútora; v tomto prípade sa odmena použije na financovanie činnosti exekútorského úradu.
(2)
Komora ustanoví zástupcu z exekútorov v rámci územného obvodu toho istého krajského súdu.
(3)
Zastupovanie sa začína tým dňom, keď sa zástupca dozvie o skutočnostiach podľa odseku 1, a končí sa, ak zaniknú dôvody, pre ktoré vzniklo.
(4)
Kým zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný exekútor vykonávať exekučnú činnosť. Zástupca exekútora zodpovedá za škodu podľa § 33.
(5)
Zástupca exekútora disponuje s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorého zastupuje, ak zastupovanie trvá viac ako 30 dní.
§ 18
(1)
Zástupca exekútora podpisuje listiny svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie aj meno a priezvisko exekútora, ktorého zastupuje.
(2)
Zástupca používa svoju pečiatku a pečatidlo.
§ 19
Komora ustanoví exekútorovi iného zástupcu, ak
a)
výkon funkcie exekútora ustanoveného zástupcu zanikol (§ 16),
b)
ustanovený zástupca požiada o uvoľnenie z funkcie zástupcu,
c)
o to požiada zastupovaný exekútor.
TRETIA HLAVA
ZAMESTNANCI SÚDNEHO EXEKÚTORA
Exekútorský koncipient
§ 20
(1)
Exekútorský koncipient (ďalej len „koncipient“) je zamestnanec exekútora zapísaný do zoznamu koncipientov.
(2)
Zoznam koncipientov vedie komora.
§ 21
(1)
Komora zapíše do zoznamu koncipientov na návrh exekútora občana,
a)
ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
b)
ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike3) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,
c)
ktorý je bezúhonný,
d)
ktorý je v pracovnom pomere u exekútora.
(2)
Zápis podľa odseku 1 vykoná komora do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu. Vykonanie zápisu oznámi komora koncipientovi a exekútorovi, u ktorého je koncipient v pracovnom pomere.
(3)
Ten, kto nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu koncipientov, má právo domáhať sa vykonania zápisu do zoznamu koncipientov návrhom na súde.
§ 22
(1)
Exekútor môže koncipienta písomne poveriť na vykonanie jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom činnosti podľa tohto zákona.
(2)
Exekútor však nemôže poveriť koncipienta na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Koncipient nemôže vykonať ani dražbu a ani vymáhať nepeňažné plnenia.
§ 23
(1)
Komora vyčiarkne zo zoznamu koncipientov toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
kto stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona,
e)
kto písomne požiadal komoru o vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov,
f)
komu sa skončil pracovný pomer u exekútora,
(2)
Vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov oznámi komora koncipientovi a exekútorovi, u ktorého je alebo bol koncipient v pracovnom pomere.
(3)
Rozhodnutie komory o vyčiarknutí zo zoznamu koncipientov je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
§ 23a
(1)
Koncipient používa pri svojej činnosti preukaz, ktorý mu vydá komora.
(2)
Pri úkonoch, na ktoré exekútor poveril koncipienta, sa tento preukazuje preukazom a súčasne poverením.
(3)
Pri skončení pracovného pomeru u exekútora je koncipient povinný preukaz vrátiť komore.
§ 28
Ďalší zamestnanci exekútora
(1)
Exekútor môže zamestnávať v pracovnom pomere ďalších zamestnancov.
(2)
Exekútor môže zamestnancov podľa odseku 1 písomne poveriť vykonávaním jednoduchých úkonov v exekučnom konaní, ktoré sú predmetom činnosti podľa tohto zákona; na základe písomného poverenia exekútora môžu zamestnanci podľa odseku 1 vykonať súpis hnuteľných vecí povinného.
TRETIA ČASŤ
EXEKUČNÁ ČINNOSŤ
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 29
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis3f) alebo tento zákon neustanovuje inak.
§ 30
(1)
Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada.
(3)
Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(4)
Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora.
(5)
Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.
(6)
V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.
(7)
Exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
(8)
Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu exekútor neprihliadne, ak už o nich rozhodol súd; v tomto prípade sa vec súdu nepredkladá.
(9)
Rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
(10)
Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.
(11)
Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
§ 31
(1)
Ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.3f)
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak oprávnený je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa osobitného predpisu.3g)
§ 32
(1)
Exekútor a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone činnosti podľa tohto zákona.
(2)
Ak osobitný predpis3h) neustanovuje inak, povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže exekútora zbaviť
a)
účastník konania písomným vyhlásením, ak ide o skutočnosť, ktorá sa týka jeho oprávneného záujmu,
b)
minister vo veciach, ktoré súvisia s činnosťou podľa tohto zákona; zamestnanci exekútora sú zbavení mlčanlivosti v takom rozsahu, v akom exekútora zbaví mlčanlivosti minister.
(3)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytnutie informácií
a)
orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,
b)
službe kriminálnej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených zákonom,
c)
súdu na účely občianskeho súdneho konania,
d)
ministerstvu na účely výkonu dohľadu,
e)
orgánu štátnej správy na účely potvrdenia o priebehu exekučného konania a o stave exekúcie podľa osobitného predpisu.3i)
(4)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 1 trvá aj po zániku výkonu funkcie exekútora a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u exekútora.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na činnosť exekútora v orgánoch komory.
§ 33
(1)
Ak osobitný zákon3j) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
(2)
Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.
Súčinnosť tretích osôb
§ 34
(1)
Súdy, orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje o majetku povinného, ktoré sú im známe z ich úradnej činnosti a ktoré sú potrebné na vykonanie exekúcie. Ak je tieto údaje potrebné zistiť v cudzine, exekútor požiada súd, ktorý ho poveril vykonaním exekúcie, o vypracovanie dožiadania o právnu pomoc a jeho zaslanie do cudziny. To platí aj v prípade, ak je nutné doručiť písomnosť adresátovi v cudzine.
(2)
Útvar Policajného zboru je povinný exekútorovi pri vykonávaní exekúcie na jeho písomnú žiadosť poskytnúť ochranu podľa osobitného predpisu.4a)
(3)
Orgány podľa odseku 1 a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie exekúcie. Túto povinnosť má aj kataster nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a orgán, ktorý vedie evidenciu vodičských preukazov.
(4)
Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní exekúcie, sú povinné exekútorovi na jeho písomnú žiadosť tieto listiny a veci vydať alebo zapožičať.
(5)
Banky sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť alebo žiadosť zaslanú elektronickými prostriedkami, čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny.
(6)
Pošta je povinná oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie exekúcie, najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priehradky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich povinnému poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť exekútorovi tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(7)
Orgány telekomunikácií sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť totožnosť užívateľov telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(8)
Poisťovne sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.
(9)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(10)
Dopravcovia sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.
(11)
Osoby uvedené v odsekoch 1 až 10 sú povinné poskytnúť exekútorovi súčinnosť bez zbytočného odkladu a bezodplatne; ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich nároky na plnenie za poskytnutie súčinnosti sa nepoužijú.
(12)
Za nesplnenie povinností uvedených v odsekoch 1 až 11 môže súd na návrh exekútora uložiť poriadkovú pokutu.
(13)
Na účely poskytovania súčinnosti môže komora so záujmovým združením bánk uzavrieť dohodu o elektronickej komunikácii; dohoda uzavretá v súlade s § 213 ods. 3 je záväzná pre všetkých exekútorov.
§ 35
(1)
Exekútor môže požiadať o súčinnosť tretie osoby podľa § 34 len po preukázaní svojho poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) a len v súvislosti s vykonávaním tejto exekúcie.
(2)
Zhodu kópií poverenia na vykonanie exekúcie s jeho originálom môže vyznačiť na týchto kópiách exekútor; tieto kópie nie sú verejnými listinami.
(3)
Exekútor je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 dní od ukončenia exekučného konania, písomne oznámiť túto skutočnosť tretej osobe, ktorú požiadal o súčinnosť podľa § 34.
DRUHÁ HLAVA
EXEKUČNÉ KONANIE
§ 36
(1)
Exekučné konanie sa začína na návrh.
(2)
Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
(3)
Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
(4)
Ak sa v priebehu exekučného konania zistí, že vec alebo časť majetku je súčasne predmetom exekúcie vykonávanej podľa osobitného zákona,4b) prednosť má exekúcia, ktorá sa začala skôr.
(5)
Ak osobitný zákon4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
(6)
Ak je exekučné konanie prerušené,4c) exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť okrem trov exekúcie do siedmich dní od prerušenia exekučného konania.
(7)
Ak exekútora poverila vykonaním exekúcie justičná pokladnica podľa osobitného predpisu,3f) exekučné konanie sa začína doručením poverenia exekútorovi.
(8)
Ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú neplatné. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím 14-dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu.
(9)
Lehota na poukázanie plnení podľa odseku 8 sa uplatní, ak prijaté čiastkové plnenie presiahne päť eur a pri platbách poukazovaných exekútorom oprávnenému do zahraničia 50 eur.
(10)
Na požiadanie povinného a na účel preukázania splnenia dlhu podľa § 46 ods. 3 exekútor vystaví písomné potvrdenie o splnení dlhu alebo jeho časti na tlačive zverejnenom na webovom sídle ministerstva.
(11)
Ak prijme peňažné prostriedky od povinného priamo oprávnený a nejde o plnenie na základe exekučného príkazu, je povinný exekútorovi bezodkladne oznámiť výšku prijatých peňažných prostriedkov a čas, keď mu povinný plnil. Ak oprávnený poruší povinnosť podľa predchádzajúcej vety, znáša trovy, ktoré exekútorovi vznikli v čase od prijatia plnenia oprávneným až do splnenia jeho oznamovacej povinnosti.
(12)
Porušenie povinnosti exekútora podľa odseku 8 je závažným disciplinárnym previnením.
(13)
Ak exekútor oprávnenému peňažné prostriedky podľa odsekov 8 a 9 nepoukáže, môže súd na návrh oprávneného a po predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
§ 37
Účastníci konania
(1)
Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
(2)
Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
(3)
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
(4)
Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
(5)
Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
Návrh na vykonanie exekúcie
§ 38
(1)
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“).
(2)
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
(3)
Ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
§ 39
(1)
Z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.
(2)
K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).
(3)
K návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise.4d)
§ 40
(1)
Exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.
(2)
Ak oprávnený napriek výzve exekútora v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemožno v exekučnom konaní pokračovať, alebo ak nepriloží exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh exekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený.
§ 40a
Ustanovenia § 38 až 40 sa nepoužijú pri výkone rozhodnutia, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné trovy súdneho konania.
Exekučný titul
§ 41
(1)
Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
(2)
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a)
rozhodnutí orgánov Európskej únie,4e)
b)
rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,4ea)
c)
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
d)
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e)
osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených,
f)
vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste,
g)
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,
h)
vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i)
iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j)
dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.4eaa)
(3)
Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
(4)
Na exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje ustanovenie § 39 ods. 3, § 42 ods. 4, § 44 ods. 5, § 45 ods. 4, § 56 ods. 2 až 5 a § 57 ods. 1 písm. g).
§ 42
(1)
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
(2)
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 2 orgán na to oprávnený. Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa opatrí potvrdením o vykonateľnosti ministerstvo. Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.
(3)
Potvrdenie o vykonateľnosti dohody, ktorej súdnu exekúciu zákon pripúšťa, vydáva orgán, ktorý dohodu schválil.
(4)
Cudzí exekučný titul uznáva príslušný súd (§ 45) tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
§ 43
(1)
Ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil. V prípade sporu rozhodne súd.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.
§ 44
(1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2)
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
(3)
Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(4)
Odseky 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné trovy súdneho konania.
(5)
Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu.
(6)
Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie
a)
súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,
b)
exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c)
exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d)
oprávneného a povinného,
e)
vymáhaného nároku,
f)
prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.
(7)
Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 6 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3.
(8)
Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
(9)
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
§ 45
(1)
Poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak osobitný predpis3f) neustanovuje inak.
(2)
Miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému. Ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, miestne príslušný súd je Okresný súd Malacky.
(3)
Ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul podľa § 41 ods. 2, poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému.
(4)
Ak bol súdu doručený návrh na výkon cudzieho rozhodnutia podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,4eb) súd udelí poverenie na vykonanie exekúcie z úradnej moci a určí v ňom exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie. Ustanovenie § 42 ods. 4 sa použije primerane.
§ 46
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.
(2)
Exekútor postupuje pri vykonávaní exekúcií v poradí, v akom mu boli doručené poverenia na vykonanie exekúcie; tým nie je dotknutá povinnosť exekútora postupovať v exekučných konaniach v poradí, v akom mu boli doručené návrhy na vykonanie exekúcie, ktoré spĺňajú všetky náležitosti návrhu podľa § 39. Návrhy na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky na výživnom sa vybavujú prednostne.
(3)
Plnenie exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému. Splnenie dlhu preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému.
(4)
Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu pohľadávky použijú v tomto poradí:
a)
trovy exekútora,
b)
istina vymáhanej pohľadávky,
c)
príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d)
trovy oprávneného.
(5)
Z prijatého plnenia sa na pohľadávku podľa odseku 4 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na pohľadávku podľa odseku 4 písm. b); na pohľadávky podľa odseku 4 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 4 písm. b). Ak niektorá z pohľadávok podľa odseku 4 už skôr zanikla, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na pohľadávky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné pohľadávky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí poslednú neuspokojenú pohľadávku, a to až do okamihu jej zániku.
(6)
Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v súlade s odsekmi 4 a 5 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.
(7)
Na požiadanie účastníka konania zašle exekútor v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti jedenkrát ročne bezodplatne vyúčtovanie exekučného konania podľa stavu ku dňu jeho vyhotovenia; v ostatných prípadoch uhradí účastník konania exekútorovi vecné náklady spojené s vyhotovením vyúčtovania exekučného konania. Na náležitosti vyúčtovania exekučného konania sa primerane použijú ustanovenia o konečnom vyúčtovaní exekučného konania (§ 60 ods. 2).
(8)
Exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.
Upovedomenie o začatí exekúcie
§ 47
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50,
b)
zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke.
(2)
Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.
(3)
Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
(4)
Ak exekúcia postihuje majetok alebo práva štátu alebo majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, doručí exekútor povinnému spolu s upovedomením o začatí exekúcie aj oznámenie, v ktorom označí majetok podľa § 61c ods. 2.
(5)
Účinky upovedomenia o začatí exekúcie podľa odseku 1 nastávajú márnym uplynutím lehoty podľa § 61c ods. 2, uzavretím dohody podľa § 56 ods. 10 v rozsahu uzavretej dohody alebo právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. k).
§ 48
Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať označenie
a)
exekútora, ktorý ho vydal,
b)
exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
c)
oprávneného a povinného,
d)
vymáhaného nároku,
e)
poučenie o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie a o lehote na ich vznesenie a poučenie o následkoch podľa § 36 ods. 11 a o účinkoch podľa § 46 ods. 3.
§ 49
(1)
Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.
(2)
Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie. Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
(3)
Ak povinný bezdôvodne odoprie upovedomenie o začatí exekúcie prijať, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté; o tom musí byť povinný poučený tým, kto ho doručuje.
(4)
Exekútor môže požiadať súd (§ 45) o ustanovenie opatrovníka povinnému, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie na známu adresu v cudzine, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Námietky proti exekúcii
§ 50
(1)
Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
(2)
Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
(3)
Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
(5)
Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(6)
Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.
§ 51
Pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.
Exekučný príkaz
§ 52
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz.
(2)
Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom.
(3)
Proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 53
Exekučný príkaz musí obsahovať označenie
a)
exekútora, ktorý ho vydal,
b)
exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
c)
oprávneného a povinného,
d)
toho, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie,
e)
vymáhaného nároku,
f)
spôsobu vykonania exekúcie.
§ 54
Súčinnosť oprávneného a povinného
(1)
Exekútor môže vyzvať oprávneného, aby uviedol, akým spôsobom má vykonať exekúciu a aby označil platiteľa mzdy povinného, prípadne fyzickú osobu alebo právnickú osobu, voči ktorým má povinný pohľadávku, a dôvod tejto pohľadávky; ak ide o pohľadávku z účtu v banke, aby uviedol číslo účtu a označil banku.
(2)
Exekútor môže predvolať povinného a vyzvať ho na splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie, a na vyhlásenie o svojom majetku. Povinný musí odpovedať exekútorovi do jedného týždňa od doručenia výzvy. Ak túto povinnosť nesplní alebo ak v odpovedi uvedie úmyselne nepravdivé alebo neúplné údaje, môže mu súd na návrh exekútora uložiť poriadkovú pokutu.5) Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie.
(3)
Exekútor môže dať návrh príslušnému súdu na predvedenie povinného Policajným zborom, ak sa povinný na predvolanie opakovane nedostavil pred exekútora a bol na túto možnosť v predvolaní upozornený.
§ 55
Vylúčenie veci z exekúcie
(1)
Právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.6)
(2)
Návrhom na súde treba uplatniť aj zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.
§ 56
Odklad exekúcie
(1)
Na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
(2)
Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
(3)
Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.
(4)
Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov.6a) Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.
(5)
Do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
(6)
Odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane.
(7)
Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
(8)
Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(9)
Exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
(10)
Ak exekúcia postihuje majetok alebo práva štátu alebo majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, exekútor môže s povinným v lehote 60 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uzavrieť písomnú dohodu o majetku podliehajúcom exekúcii podľa § 61c ods. 2. Počas plnenia písomnej dohody o majetku podliehajúcom exekúcii podľa § 61c ods. 2 exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Zastavenie exekúcie
§ 57
(1)
Exekúciu súd zastaví, ak
a)
sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b)
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c)
zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d)
exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b)
e)
bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g)
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h)
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i)
oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j)
pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k)
rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.
(2)
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
(3)
Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
(4)
Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
§ 58
(1)
Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(2)
Ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.
(3)
Zastavenie exekúcie nemožno uplatňovať z dôvodu, že sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok a splátok.7)
(4)
Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(5)
Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
(6)
Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
§ 59
Pred zastavením exekúcie vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 súd si môže vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne platobný výmer, výkaz nedoplatkov alebo schválil zmier alebo dohodu.
§ 60
(1)
Poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak
a)
súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30),
b)
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 8),
c)
súd zastavil exekúciu (§ 57),
d)
súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2),
e)
sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
(2)
Pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e) je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu.
§ 61
Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Rozsah exekúcie
§ 61a
(1)
Exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.
(2)
Exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.
(3)
Na exekúciu predajom zálohu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností alebo cenných papierov podľa povahy zálohu.
§ 61b
(1)
Exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
(2)
Exekútor je návrhom na vykonanie exekúcie viazaný a nemôže vykonať exekúciu vo väčšom rozsahu, než navrhuje oprávnený, aj keby bol z exekučného titulu oprávnený uplatňovať viac; to platí aj pre trovy exekúcie.
(3)
Ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
§ 61c
(1)
Exekúcii nepodlieha
a)
nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu7a) okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu,7a)
b)
príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy,
c)
cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách,
d)
prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu,
e)
iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.
(2)
Majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1 a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podliehajúci exekúcii, je vylúčený z exekúcie, ak súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k). Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) môže povinný podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
(3)
Exekúciu na majetok štátu podľa odseku 2 možno vykonať len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu,7a) z ktorého činnosti pohľadávka oprávneného vznikla.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPÔSOBY VYKONÁVANIA EXEKÚCIE
§ 62
Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
§ 63
(1)
Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a)
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b)
prikázaním pohľadávky,
c)
predajom hnuteľných vecí,
d)
predajom cenných papierov,
e)
predajom nehnuteľnosti,
f)
predajom podniku,
g)
príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
(2)
Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
(3)
Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
(4)
Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ju vykonať
a)
vyprataním,
b)
odobratím alebo zničením veci na náklady povinného,
c)
rozdelením spoločnej veci,
d)
uskutočnením prác a výkonov.
§ 64
Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
§ 65
Exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.
PRVÁ HLAVA
USPOKOJENIE PRÁV NA PEŇAŽNÉ PLNENIE
Prvý diel
Exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
Exekúcia zrážkami zo mzdy
§ 66
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,
b)
prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.
(2)
Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk.
(3)
Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
§ 67
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk.
(3)
Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.
(4)
Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca, a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. V takom prípade exekútor doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť exekútorovi. Po skončení práceneschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.
(5)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca, skutočnosť, že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku alebo že zamestnanec alebo zamestnankyňa nastúpila na rodičovskú dovolenku, ako aj ukončenie čerpania tejto dovolenky, a ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské.
Rozsah zrážok
§ 68
Zrážky zo mzdy8) a z iných príjmov možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva.
§ 69
(1)
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie.8a)
(2)
Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.
§ 70
(1)
Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.
(2)
Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa odseku 1.
(3)
Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo plat sa na tento účel vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným spôsobom, spôsob výpočtu základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom pomere ako táto mzda alebo plat.
§ 71
(1)
Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.
(2)
Prednostnými pohľadávkami sú
a)
pohľadávky výživného,
b)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
c)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
d)
pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu.8b)
(3)
Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.
Vykonávanie zrážok
§ 72
(1)
Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.
(2)
Ak podľa § 71 ods. 1 sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
(3)
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.
§ 73
Zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, je prípustné vykonávať len v prípade, ak s tým povinný súhlasí. Ustanovenie § 70 tým nie je dotknuté.
§ 74
(1)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť exekútorovi, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný počas troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky.
(2)
Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka oprávneného uspokojená (§ 66) alebo po tom, keď mu exekútor oznámi, že pohľadávka oprávneného je uspokojená.
§ 75
(1)
Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa exekučný príkaz aj na dávky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.
(2)
Ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku,7) ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.
§ 76
(1)
Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok oprávnenému vykoná však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.
(2)
Ak sa príkaz na začatie exekúcie doručí platiteľovi mzdy až potom, keď už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3)
Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa potom vypočítajú s konečnou platnosťou zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili.
(4)
Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.
§ 77
(1)
Ak sa oprávnený s povinným dohodne, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje § 69 až 72, a ak to obaja oznámia exekútorovi, vyzve exekútor platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu ustanovenom v § 69 až 72.
(2)
Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť exekútorovi, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok podľa odseku 1 odvoláva. Exekútor o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy.
(3)
Príkaz exekútora na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí ďalší príkaz na začatie exekúcie alebo upovedomenie exekútora, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho príkazu v plnom rozsahu.
§ 78
Ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, exekútor určí, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich.
Odklad a zastavenie exekúcie
§ 79
(1)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1, exekútor upovedomí o tom platiteľa mzdy do troch dní od doručenia rozhodnutia. Platiteľ mzdy po doručení tohto upovedomenia prestane vykonávať zrážky zo mzdy povinného, a to až do času, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo.
(2)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.
§ 80
Na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Výplata vykonaných zrážok
§ 81
(1)
Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu zrazenej sumy oprávneným vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.
(2)
Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, aj keď sám má voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.
§ 82
Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako je určený, alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.
Zmena platiteľa mzdy
§ 83
(1)
Ak sa po doručení príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.
(2)
Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz podľa § 84 ods. 3. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa § 72 ods. 3, zostáva zachované aj u nového platiteľa mzdy.
(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku l sa nepovažuje, ak povinný po doručení príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
§ 84
(1)
Ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech. Takéto potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať.
(2)
Ak zistí ten, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, oznámi to bezodkladne exekútorovi, ktorý vydal tento príkaz.
(3)
Exekútor doručí tomu, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, do vlastných rúk príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz podľa § 67 a 68, oboznámi ho s doterajším priebehom exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie; prikáže mu, aby odo dňa, keď sa mu príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.
§ 85
(1)
Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie. Do jedného týždňa musí povinný takisto exekútorovi oznámiť, že nastúpil do zamestnania u iného platiteľa mzdy.
(2)
Platiteľ mzdy musí do jedného týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, že povinný u neho prestal pracovať. Zároveň zašle exekútorovi vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným, a oznámi exekútorovi, pre ktoré pohľadávky bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz a aké poradie majú tieto pohľadávky.
§ 86
(1)
Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť uvedenú v § 84 ods. 1 a 2 alebo v § 85 ods. 2, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.
(2)
Za nesplnenie povinností uvedených v § 84 a 85 môže súd na návrh exekútora uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu.5) Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Niekoľko platiteľov mzdy
§ 87
(1)
Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na všetky jeho mzdy.
(2)
Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie. Zrazené sumy však môže oprávnenému vyplácať platiteľ mzdy až vtedy, keď sa mu doručil exekučný príkaz.
(3)
Ak zamestnanec nastupuje do zamestnania bez toho, že by pritom opúšťal doterajšieho platiteľa mzdy, použijú sa obdobne ustanovenia § 83, 84 a § 86.
§ 88
(1)
Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy (§ 70) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Exekútor potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Exekútor môže tiež určiť, najmä ak sa vykonávajú zrážky už len na bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.
(2)
Ak zrážky zo mzdy vykonáva niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy exekútorovi. Exekútor preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí exekútor zo zrazenej sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému. Výplatu zrazenej sumy oprávnenému, ako aj vrátenie jej zvyšku povinnému vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.
Exekúcia zrážkami z iných príjmov
§ 89
(1)
Ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.
(2)
Do čistého príjmu sa nezapočítava prídavok na dieťa a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(3)
Ak ide o exekúciu zrážkami z dôchodku občana, ktorý je povinný platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha exekúcii suma potrebná na platenie tejto úhrady a suma rovnajúca sa povinnému zostatku z príjmu občana po zaplatení tejto úhrady.
§ 90
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.
§ 91
Ak sa v ustanoveniach o exekúcii zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 89.
§ 92
(1)
Ak má povinný popri nároku na mzdu aj nárok na iný príjem uvedený v § 89, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.
(2)
Ak povinný po vydaní príkazu na začatie exekúcie získa namiesto mzdy alebo popri nej nárok na niektorý z príjmov uvedených v § 89, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na tento príjem.
Druhý diel
Exekúcia prikázaním pohľadávky
§ 93
(1)
Exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať
a)
prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
b)
prikázaním iných peňažných pohľadávok,
c)
postihnutím iných majetkových práv.
(2)
Exekúcia prikázaním pohľadávky podľa odseku 1 sa nevzťahuje na veci, ktoré sú z exekúcie vylúčené podľa § 115 ods. 4.
Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke
§ 94
(1)
Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte.11)
§ 95
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom,
b)
upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.
(2)
Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do vlastných rúk alebo prostriedkami elektronickej komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom. V príkaze označí účet, na ktorý môže povinný plniť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
(3)
Povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. To neplatí, ak chce povinný uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
§ 96
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a banke. Povinnému sa doručí do vlastných rúk, banke sa doručí do vlastných rúk alebo prostriedkami elektronickej komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom.
(3)
Banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.
(4)
Ak exekútor nevydá exekučný príkaz v lehote uvedenej v odseku 1, je povinný vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného. Exekútor môže vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvod, pre ktorý došlo k odblokovaniu účtu, musí exekútor uviesť v príkaze na odblokovanie účtu. Príkaz na odblokovanie účtu sa doručí banke do vlastných rúk alebo prostriedkami elektronickej komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom; banka účet odblokuje hneď po doručení príkazu na odblokovanie účtu.
§ 97
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa jej doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie; ak nestačia prostriedky na účte povinného na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne. Ustanovenia § 110 ods. 2 a 3 tu platia obdobne.
§ 98
Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú aj na sumy, ktoré dôjdu na účty povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie.
§ 99
(1)
Ak ide o exekúciu, ktorej podkladom je rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na dávky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.
(2)
Ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku,7) ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.
Odklad a zastavenie exekúcie
§ 100
(1)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 a ide o rozhodnutie podľa § 99, banka neblokuje pohľadávky na účte povinného odo dňa, keď jej exekútor oznámi rozhodnutie súdu o odklade exekúcie, kým jej exekútor nedoručí príkaz, aby sa v blokovaní pohľadávky pokračovalo.
(2)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 a ide o rozhodnutie podľa § 99, banka blokuje pohľadávky na účte povinného ďalej, ale blokované sumy nepoukazuje oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd exekúciu zastaví, poukáže banka blokované sumy povinnému.
§ 101
Na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
§ 102
Predpisy, ktoré vylučujú alebo obmedzujú použitie pohľadávok právnických osôb z účtu v banke na iný než určený účel, nie sú dotknuté ustanoveniami o prikázaní pohľadávky z účtu v banke.
§ 103
Ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, 96 ods. 3, § 97, 98 a 99, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov.
§ 104
Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii
(1)
Exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 99,58 eura a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 99,58 eura len na jednom z nich.
(2)
Ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor.
Exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok
§ 105
(1)
Exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.
(2)
Takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.
(3)
Exekúcia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva.
§ 106
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) nevyplatil túto pohľadávku povinnému,
b)
upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
(2)
Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk.
§ 107
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného. Povinnému a dlžníkovi povinného sa doručí do vlastných rúk.
§ 108
(1)
Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.
(2)
Ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, len čo sa stane splatnou.
(3)
Výplatou oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.
§ 109
(1)
Ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.
(2)
Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.
§ 110
(1)
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník povinného tieto pohľadávky pomerne.
(2)
Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného odovzdať zrazenú sumu exekútorovi. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Exekútor odovzdanú sumu rozvrhne medzi oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce do siedmich dní od prijatia zrazenej sumy.
(3)
Odovzdaním zrazenej sumy exekútorovi sa dlžník povinného oslobodzuje od svojej povinnosti voči povinnému až do výšky tejto sumy.
Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii
§ 111
(1)
Pohľadávka na príspevku pri narodení dieťaťa a pohľadávka na príspevku na pohreb podliehajú exekúcii, len ak sa navrhuje exekúcia pre pohľadávku za poskytnuté plnenie, na ktorého úhradu sú určené tieto príspevky.
(2)
Exekúcii nepodliehajú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu,11a) peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu,11aa) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného predpisu,11aaa) náhradné výživné, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a štátne sociálne dávky, ak osobitný predpis11aab) neustanovuje inak.
§ 112
(1)
Pohľadávky autorskej odmeny podliehajú exekúcii, ak je povinným autor, len dvoma pätinami; ak sa však exekúcia vykonáva pre niektorú z prednostných pohľadávok uvedených v § 71 ods. 2, môže pre ne exekútor vykonať exekúciu až do troch pätín. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia § 72 ods. 2 a 3.
(2)
Ak sa autorovi vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej organizácie, doručí exekútor príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj ochrannej autorskej organizácii, ktorá má potom práva a povinnosti dlžníka povinného. Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú na sumy, ktoré boli už v prospech autora zložené u ochrannej autorskej organizácii, ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
§ 113
Exekúcia postihnutím iných majetkových práv
Ak podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie, ktorým sa oprávnenému priznáva peňažná pohľadávka, môže exekútor vykonať exekúciu aj postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne. Na exekúciu sa potom primerane použijú ustanovenia § 106 až 110, § 114, § 121 až 126.
§ 113a
(1)
Postihnuteľným právom podľa § 113 je aj právo majiteľa patentu, priemyselného vzoru, úžitkového vzoru, ochrannej známky alebo topografie podľa osobitného predpisu,11ab) pričom na exekúciu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predaja hnuteľných vecí. Tým nie sú dotknuté práva tretích osôb zapísané do registra vedeného Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) a ani práva, ktoré zanikajú najneskôr smrťou fyzickej osoby.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie, v rámci ktorej je postihnuteľným právom právo podľa odseku 1, doručí úradu
a)
súpis práv podľa odseku 1, ktoré sú prihlásené alebo zapísané na úrade alebo udelené úradom,
b)
upovedomenie o začatí exekúcie,
c)
zápisnicu o dražbe,
d)
právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie, ak ide o zastavenie exekúcie.
§ 113b
Exekúcia na obchodný podiel
(1)
Exekúciou možno postihnúť aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného, povinného a obchodnú spoločnosť, v ktorej je povinný spoločníkom, o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu,
b)
prikáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu už nevyplatila vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku povinnému,
c)
zakáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie udelila súhlas na prevod obchodného podielu, ak je taký súhlas potrebný.
(3)
Upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu.11ac) Príkaz na začatie exekúcie doručí exekútor obchodnej spoločnosti do vlastných rúk.
(4)
Po uplynutí lehoty na podanie námietok alebo po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekútor exekučný príkaz. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti do vlastných rúk.
(5)
Doručením exekučného príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej spoločnosti, ak osobitný predpis11ad) neustanovuje inak. Ak tak ustanovuje osobitný predpis,11b) obchodná spoločnosť sa doručením exekučného príkazu zrušuje.
(6)
Ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu nezaniká, na exekúciu obchodného podielu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí. Najnižším podaním pri dražbe obchodného podielu je hodnota podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k začatiu exekučného konania.
(7)
Ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu zaniká, obchodná spoločnosť je povinná poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva oprávnenému, ak zákon neustanovuje alebo stanovy neurčujú inak alebo ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.
(8)
Ak je obchodná spoločnosť v likvidácii, je povinná poukázať oprávnenému peňažné prostriedky zodpovedajúce podielu povinného na likvidačnom zostatku, a to v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.
(9)
Ustanovenia § 105 až 111 sa na exekúciu obchodného podielu použijú primerane.
Tretí diel
Exekúcia predajom hnuteľných vecí
Veci nepodliehajúce exekúcii
§ 114
Exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú.
§ 114a
Ak sa majú exekúciou postihnúť hnuteľné veci povinného, ktoré slúžia alebo súvisia s podnikaním, exekútor je povinný postupovať tak, aby exekúciou neohrozil podnikateľskú činnosť povinného nad nevyhnutnú mieru. Hnuteľné veci je povinný postihovať exekúciou v tomto poradí:
a)
veci, ktoré neslúžia na podnikanie,
b)
veci, ktoré súvisia s podnikaním, ale bez ktorých je podnikanie možné,
c)
veci, bez ktorých nie je podnikanie možné.
§ 115
(1)
Z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
(2)
Z exekúcie sú vylúčené
a)
bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,
b)
nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ povinného a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač,
c)
domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,
d)
veci povinného slúžiace na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky 331,94 eura,
e)
zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,
f)
veci, na ktoré sa poskytli dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu,11a) peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu11aa) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného predpisu.11aaa)
g)
osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a potrieb jeho rodiny alebo členov domácnosti,
h)
snubný prsteň a obrúčka,
i)
hotové peniaze do sumy 99,58 eura,
j)
študijná literatúra a hračky.
(3)
Z exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde,11ba) ak by ich zexekvovaním bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných predpisov,11bb) a chovné zvieratá, t. j. dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.
(4)
Z exekúcie je vylúčený podiel sporiteľa na majetku v dôchodkovom fonde11bc) a podiel účastníka na majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zodpovedajúci výške príspevkov zamestnávateľa zaplatených za tohto účastníka a výnosov z ich investovania.11bca)
Vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí
§ 116
(1)
Exekúcia sa môže vykonať aj podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré sa majú predať.
(2)
Ak je oprávnenému známe, že povinný má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho bytu, uvedie, kde je taká vec.
§ 117
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí,
b)
zakáže povinnému, aby nakladal s vecami, ktoré spíše.
§ 118
(1)
Upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) doručí exekútor povinnému až pri vykonávaní súpisu vecí podliehajúcich exekúcii. Ak povinný nie je pri vykonávaní súpisu prítomný, doručí sa mu upovedomenie o začatí exekúcie spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali.
(2)
Upovedomenie o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali, doručí sa aj oprávnenému a manželovi povinného.
§ 119
(1)
Ak to vyžaduje účel exekúcie, exekútor je oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných priestorov, kde má povinný svoj majetok; na ten účel je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do iných priestorov, kde má povinný svoj majetok, prístup. K tomuto úkonu treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená.
(2)
Osobnú prehliadku vykoná vždy osoba rovnakého pohlavia.
§ 120
(1)
Exekútor urobí opatrenia, aby sa v byte povinného, prípadne na inom mieste, kde má povinný svoje veci umiestnené, spísali veci, ktoré by sa mohli predať, a to v takom rozsahu, aby výťažok predaja spísaných vecí postačil na uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva spolu s trovami exekúcie. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa povinný bude môcť najskôr zaobísť a ktoré sa najľahšie predajú; veci, ktoré sa rýchle kazia, sa spíšu, len ak nie je tu dostatok iných vecí a ak možno zabezpečiť ich rýchly predaj. Povinný umožní exekútorovi prístup na všetky miesta, kde má svoje hnuteľné veci umiestnené. Exekútor k vykonávaniu súpisu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.
(2)
Ak oprávnený neprevezme veci podliehajúce skaze za cenu, ktorú určí v týchto prípadoch exekútor, odovzdajú sa povinnému na voľné nakladanie.
(3)
Súpis sa doplní o ďalšie veci, ak výťažok predaja spísaných vecí nestačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
(4)
Súpis vecí sa však vykoná až vtedy, keď povinný napriek výzve exekútora svoju povinnosť dobrovoľne nesplní. To platí len vtedy, ak povinný je prítomný pri vykonávaní súpisu.
(5)
Exekútor môže zabezpečiť veci, ktoré už spísal iný exekútor, len so súhlasom tohto exekútora alebo vtedy, ak exekučné konanie, v ktorom boli skôr spísané veci, bolo skončené.
(6)
Námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie nemajú odkladný účinok na vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa odseku 1.
§ 121
(1)
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí pojatých do súpisu, exekútor sa postará o ich vhodné zabezpečenie na trovy povinného. Vhodným zabezpečením hnuteľných vecí sa rozumie ich označenie pečatidlom alebo pečiatkou exekútora alebo ich úschova v priestoroch označených exekútorom. Iný spôsob zabezpečenia hnuteľných vecí nie je prípustný.
(2)
Ak si zabezpečenie hnuteľných vecí vyžiada trovy, môže exekútor požadovať od oprávneného na tieto trovy preddavok.
§ 122
Spísané veci sa odhadnú. Vykonanie odhadu zabezpečí exekútor pribratím znalca; v jednoduchých prípadoch, keď predpokladaná cena veci neprevyšuje sumu 665 eur, stačí odhad vykonaný exekútorom pri súpise veci. O výške určenej ceny spísaných vecí musí byť povinný upovedomený. To neplatí, ak exekútor spíše veci, ktoré sa rýchlo kazia (§ 120 ods. 1).
§ 123
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
§ 124
(1)
Po vydaní exekučného príkazu exekútor zabezpečí, aby sa
a)
mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,
b)
rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,
c)
osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety muzeálnej povahy po týchto osobách,
d)
predmety väčšej kultúrnej historickej hodnoty a ich súbory
ponúkli na predaj za hotové peniaze štátnym inštitúciám, ktorých poslaním je starostlivosť o také pamiatky, a to najmenej za odhadnú cenu.
(2)
Ak tieto inštitúcie do 30 dní od doručenia výzvy neodpovedia na ponuku a nezložia u exekútora odhadnú cenu, exekútor tieto predmety predá spôsobom uvedeným v nasledujúcich ustanoveniach.
§ 125
(1)
Spísané veci sa po vydaní exekučného príkazu a po uplynutí lehoty ustanovenej v § 124 ods. 2 predajú na dražbe, ktorá sa koná buď v mieste, kde spísané veci sú, alebo u exekútora. Spísané veci, ktoré skôr spísal iný exekútor, môžu sa predať na dražbe len s písomným súhlasom tohto exekútora.
(2)
Ak exekútor, ktorý spísal hnuteľné veci, nevykonal dražbu do šiestich mesiacov od ich spísania, hoci ju vykonať mohol, môže iný exekútor vykonať dražbu ním spísaných vecí aj bez jeho súhlasu.
(3)
Exekútor oznámi termín dražby povinnému, oprávnenému a spoluvlastníkovi veci. Termín dražby, súpis vecí a miesto konania dražby uverejní exekútor na úradnej tabuli exekútorského úradu a zároveň ich oznámi obci, v ktorej sa bude konať dražba; obec je povinná uverejniť tieto skutočnosti na svojej úradnej tabuli. Ak je odhadná cena veci vyššia ako 100-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, termín dražby určí najskôr na tridsiaty deň od posledného dňa lehoty určenej osobitným predpisom11bd) na uverejňovanie údajov v Obchodnom vestníku a bez zbytočného odkladu oznámi termín dražby, súpis vecí a miesto konania dražby ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Exekútor môže termín dražby, zoznam dražených vecí a miesto konania dražby oznámiť aj v tlači s celoslovenskou pôsobnosťou.
(4)
Dražbu vykoná exekútor, ktorý o dražbe spíše zápisnicu. Exekútor a povinný nesmú dražiť.
(5)
Najnižším podaním je odhadná cena. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami, ak sa neurobilo vyššie podanie. Výška ceny vydraženej veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.
(6)
Exekútor udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie, a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom, komu má príklep udeliť. Vydražiteľ musí najvyššie podanie ihneď zaplatiť; ak to neurobí, draží sa vec znova, ale bez jeho účasti.
(7)
Prechodom vlastníctva na vydražiteľa zanikajú závady viaznuce na veci; ustanovenia osobitného predpisu11be) týkajúce sa záložných práv tým nie sú dotknuté.
(8)
Vydražiteľom jadrových materiálov11e) a iných nebezpečných látok môže byť len osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov.11f)
§ 126
(1)
Dražba sa skončí, len čo dosiahnutý výťažok stačí na uspokojenie oprávneného.
(2)
Ak sa na dražené veci nenájde kupec, exekútor prikáže opätovnú dražbu. Pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie podanie tvoria dve tretiny odhadnej ceny.
(3)
Veci, na ktoré sa nenájde kupec ani pri opätovnej dražbe, môže oprávnený prevziať do 15 dní po upovedomení o bezvýslednosti dražby za polovicu odhadnej ceny. Medzi niekoľkými oprávnenými, ktorí sú ochotní veci prevziať, rozhoduje poradie (§ 128 ods. 1). Predaj uskutočnený prevzatím má tie isté účinky ako predaj na dražbe. Ak oprávnený tieto veci neprevezme v ustanovenej lehote a ani povinný nereaguje na výzvu exekútora na prevzatie vecí, exekútor veci predá za najvyššiu ponúknutú cenu. Takto uskutočnený predaj má tie isté účinky ako predaj na dražbe.
(4)
Ak nie je možné uskutočniť predaj vecí žiadnym zo spôsobov uvedených v odseku 3, súd exekúciu predajom týchto hnuteľných vecí na návrh exekútora zastaví.
§ 127
(1)
Po skončení dražby exekútor vyplatí dosiahnutý výťažok po zrážke trov predaja priamo oprávnenému.
(2)
Ak sa vykonáva exekúcia predajom hnuteľných vecí hoci aj postupne pre niekoľko pohľadávok, exekútor vyplatí výťažok predaja po zrážke trov predaja a trov exekúcie oprávneným. Každý oprávnený má právo na výťažok len z vecí, ktoré sa spísali v prospech jeho pohľadávky.
(3)
Ak dosiahnutý výťažok prevyšuje pohľadávku, na ktorú sa vykonáva exekúcia, zvyšok výťažku sa vyplatí povinnému.
§ 128
(1)
Poradie, v akom exekútor vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok, spravuje sa dňom, keď došiel exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre jednotlivé pohľadávky.
(2)
Ak má niekoľko pohľadávok rovnaké poradie a výťažok predaja nestačí na ich úplné uspokojenie, tieto pohľadávky sa uspokoja pomerne. Bez ohľadu na poradie sa uspokoja prednostne pohľadávky, pri ktorých to ustanovuje osobitný predpis.
(3)
Ak exekútor predá na dražbe veci, ktoré už skôr spísal iný exekútor a exekučné konanie u tohto exekútora nebolo skončené, vyplatí z výťažku predaja týchto vecí najskôr pohľadávku a trovy exekúcie vymáhané týmto exekútorom. Zvyšok výťažku z predaja vecí vyplatí podľa odsekov 1 a 2.
Hotové peniaze a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju
§ 129
(1)
Ak sa pri exekúcii nájde vyššia suma peňazí, než je podľa § 115 ods. 2 písm. i) z exekúcie vylúčená, naloží sa so sumou podliehajúcou exekúcii ako s výťažkom predaja (§ 127 a 128).
(2)
Ak sa pri exekúcii nájdu drahé kovy alebo devízové hodnoty, naloží s nimi exekútor podľa osobitných predpisov.12) Dosiahnutý výťažok rozvrhne a vyplatí podľa § 127 a 128.
§ 130
(1)
Vkladné knižky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, spíšu sa ako iné veci.
(2)
Vkladnú knižku predloží exekútor banke a vyberie z nej sumu, na ktorú má povinný právo. Banka vykoná výplatu vkladu, aj keď je táto výplata viazaná. Ak ide o iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, vyzve exekútor toho, kto má podľa takej listiny platiť, aby sumu, na ktorú má oprávnený právo, odovzdal exekútorovi. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom však úkony potrebné na uplatnenie práva robí namiesto povinného exekútor.
(3)
So získanou sumou sa naloží ako s výťažkom predaja (§ 127 a 128).
Štvrtý diel
Exekúcia predajom cenných papierov
§ 131
(1)
Cenné papiere na meno, cenné papiere na doručiteľa a cenné papiere na rad, ktoré možno previesť rubopisom, ako aj ďalšie cenné papiere podľa osobitných predpisov13) možno zexekvovať tak, že exekútor spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí a odníme ich alebo dá príkaz na pozastavenie práva nakladať s cennými papiermi povinného podľa osobitného predpisu12b) alebo vykoná úkony, ktoré podľa osobitných predpisov nahrádzajú odňatie týchto cenných papierov.
(2)
Súd po doručení príkazu na začatie exekúcie predajom cenných papierov na návrh exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa § 45 rozhodne uznesením do 30 dní o registrácii pozastavenia výkonu práva povinného nakladať so zaknihovaným cenným papierom a vydá príkaz centrálnemu depozitárovi cenných papierov, na pozastavenie výkonu práva povinného nakladať so zaknihovaným cenným papierom.
§ 131a
(1)
Exekúciu cenných papierov prijatých na trh kótovaných cenných papierov13a) burzy cenných papierov môže exekútor vykonať len ich predajom na burze cenných papierov prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. V prípade, ak na verejne obchodovateľný cenný papier prijatý na trh kótovaných cenných papierov13a) burzy cenných papierov nebol za posledné tri mesiace uzavretý obchod, môže ho obchodník s cennými papiermi ponúknuť na predaj za najvyššiu cenu, akú možno dosiahnuť s vynaložením odbornej starostlivosti.
(2)
Na exekúciu cenných papierov, ktoré nie sú prijaté na trh kótovaných cenných papierov13a) burzy cenných papierov, sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí, ak to povaha cenného papiera umožňuje. Najnižším podaním je hodnota cenného papiera určená znaleckým posudkom.
(3)
Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup podľa odseku 2, exekútor vyzve toho, kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal po splatnosti plnenia v lehote, ktorú na to určí a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po dni splatnosti plnenia.
(4)
Počas vykonávania exekúcie predajom cenných papierov možno s cenným papierom nakladať len so súhlasom exekútora.
§ 132
Všetko, čo je potrebné na zachovanie práv alebo na výkon práv k cenným papierom, exekútor vykoná na základe osobitného poverenia, ktorým je uznesenie súdu. Ak treba pohľadávku zažalovať, na podanie žaloby ustanoví súd opatrovníka.
§ 133
(1)
Splnenie pohľadávky z cenných papierov vykoná exekútor úkonmi podľa osobitných predpisov.13b)
(2)
Všetky úkony podľa odseku 1 pri nakladaní s cennými papiermi robí namiesto povinného exekútor.
Piaty diel
Exekúcia predajom nehnuteľnosti
§ 134
(1)
Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
(2)
Exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať, ak je povinnému v konaní o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu13ba) vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej.
(3)
Exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť aj s jej súčasťami a s príslušenstvom.
§ 135
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného i povinného o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a označí nehnuteľnosť, ktorej sa exekúcia týka,
b)
oprávneného požiada o udelenie súhlasu podľa § 134 ods. 1,
c)
zakáže povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo aby ju zaťažil,
d)
uloží povinnému, aby do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oznámil exekútorovi, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo s poučením, že pri neoznámení zodpovedá za škodu tým spôsobenú.
(2)
Upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor okrem oprávneného a povinného aj spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, okresnému úradu, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj okresnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Okrem toho sa upovedomenie o začatí exekúcie vyvesí na úradnej tabuli exekútora až do vyvesenia dražobnej vyhlášky.
§ 136
(1)
Exekúcia sa vykoná dražbou; vykoná ju exekútor. Na základe písomného súhlasu exekútora, ktorého upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti bolo na liste vlastníctva zapísané skôr, môže dražbu vykonať aj iný exekútor.
(2)
Pre poradie oprávneného na uspokojenie z výťažku exekúcie je rozhodujúci čas, keď bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, ak spĺňa všetky náležitosti návrhu podľa § 39.
(3)
Súhlas s predajom nehnuteľnosti môže oprávnený odvolať alebo podať návrh na zastavenie exekúcie len do uverejnenia dražobnej vyhlášky.
(4)
Ak oprávnený súhlas s predajom nehnuteľnosti odvolá podľa odseku 3 alebo ak súd na návrh oprávneného podľa odseku 3 exekúciu zastaví, hradí trovy vzniknuté v súvislosti s prípravou dražby oprávnený.
§ 137
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, okresnému úradu, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj okresnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Povinnému, osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, a správe katastra nehnuteľností sa doručí do vlastných rúk.
§ 138
(1)
Po vydaní exekučného príkazu exekútor zaobstará znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti. Exekútor na žiadosť znalca poskytne súčinnosť potrebnú na vypracovanie posudku. O čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti upovedomí oprávneného, povinného, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, a okresný úrad, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.
(2)
Povinný umožní exekútorovi alebo jeho zamestnancovi a znalcovi prístup na oceňovanú nehnuteľnosť. Na účely vypracovania znaleckého posudku podľa odseku 1 je exekútor oprávnený vymôcť si na oceňovanú nehnuteľnosť prístup.
§ 139
(1)
Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie (§ 153 ods. 1), ako aj odhad závad, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie (§ 153 ods. 2).
(2)
Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená podľa osobitného predpisu13c) bez zohľadnenia závad, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie.
(3)
Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, po ktoré má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.
(4)
Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby z nej a z úrokov z tejto sumy sa poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.
(5)
Znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti exekútor doručí oprávnenému, povinnému, záložnému veriteľovi povinného a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo.
(6)
Exekútor môže so súhlasom oprávneného zaobstarať nový znalecký posudok, ak sa mu nepodarilo v lehote dlhšej ako jeden rok od prvej dražby predať nehnuteľnosť ani za cenu zníženú so súhlasom súdu.
(7)
Podklady k znaleckému posudku zabezpečí exekútor a zároveň vykoná súpis závad s určením, ktoré sa preberajú so započítaním na najvyššie podanie a ktoré bez započítania na najvyššie podanie.
§ 140
(1)
Po určení najnižšieho podania podľa § 142 ods. 2 určí exekútor vyhláškou termín dražby; termín dražby určí najskôr na tridsiaty deň od posledného dňa lehoty určenej osobitným predpisom na uverejňovanie údajov v Obchodnom vestníku.
(2)
Dražobná vyhláška musí obsahovať
a)
čas a miesto dražby,
b)
označenie nehnuteľnosti, jej príslušenstva a vlastníka,
c)
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom,
d)
výšku zábezpeky,
e)
najnižšie podanie podľa § 142 ods. 2,
f)
spôsob zaplatenia najvyššieho podania,
g)
závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,
h)
ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti,
i)
ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,
j)
výzvu, aby všetci, ktorí sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie, uviedli výšku svojich nárokov aj s príslušenstvom ku dňu termínu dražby a preukázali ich listinami s upozornením, že inak sa bude na ich nároky prihliadať len podľa obsahu spisov,
k)
výzvu, aby veritelia vyhlásili, či žiadajú zaplatenie v hotovosti s upozornením, že ak nepožiadajú o zaplatenie v hotovosti pred termínom dražby, môže vydražiteľ dlh prevziať,
l)
výzvu, aby uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu (§ 55 ods. 1), sa preukázalo pred začatím dražby s upozornením, že inak by sa také práva nemohli uplatniť na ujmu vydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný,
m)
upozornenie, že osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, môžu ho uplatniť len na dražbe ako dražitelia a že udelením príklepu predkupné právo zaniká,
n)
čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti,
o)
výzvu povinnému, aby v určenom čase umožnil záujemcom obhliadku.
§ 141
(1)
Dražobná vyhláška sa doručí
a)
oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkovi a každému, kto má k nehnuteľnosti vecné alebo predkupné právo, ak sú zjavné zo spisov alebo z katastra nehnuteľností,
b)
orgánom, ktoré vyrubujú a vymáhajú dane a verejné dávky, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie,
c)
úradom uvedeným v § 137 ods. 2.
(2)
Osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) sa doručí dražobná vyhláška do vlastných rúk.
(3)
Exekútor vyvesí dražobnú vyhlášku na svojej úradnej tabuli a požiada obec, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, aby podstatný obsah vyhlášky uverejnila spôsobom v mieste obvyklým. Exekútor môže uverejniť dražobnú vyhlášku v tlači a môže požiadať okresný úrad, aby uverejnil vyhlášku na svojej úradnej tabuli. Dražobnú vyhlášku o dražbe zašle exekútor bez zbytočného odkladu ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
(4)
Ak sa oprávnený z predkupného práva prihlási neskôr, doručí sa mu dražobná vyhláška do vlastných rúk tak, aby ju mal doručenú ešte pred začatím dražby.
(5)
Povinný umožní obhliadku draženej nehnuteľnosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, a to za prítomnosti exekútora alebo jeho zamestnancov.
(6)
Na účely obhliadky draženej nehnuteľnosti je exekútor alebo jeho zamestnanec oprávnený vymôcť si na draženú nehnuteľnosť prístup.
(7)
Ak po doručení dražobnej vyhlášky podá povinný opakovaný návrh na odklad exekúcie, ustanovenie § 56 ods. 5 sa nepoužije.
§ 142
(1)
Záujemcovia o kúpu draženej nehnuteľnosti sú povinní ako zábezpeku zložiť polovicu najnižšieho podania určeného podľa odseku 2, a to v hotovosti alebo šekom, alebo prevodom peňažných prostriedkov na účet exekútora. Ak chce záujemca pri dražbe uplatniť svoje predkupné právo, musí ho preukázať najneskôr pri zložení zábezpeky.
(2)
Najnižšie podanie sa rovná všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom zníženej o závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie, a zvýšenej o hodnotu práv spojených s nehnuteľnosťou, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie.
(3)
Na zaplatenie najvyššieho podania určí exekútor v dražobnej vyhláške lehotu, ktorá sa začína dňom udelenia príklepu a nesmie byť dlhšia ako dva mesiace.
(4)
Na najvyššie podanie sa započíta zložená zábezpeka.
(5)
Ak je vydražiteľom osoba, ktorá je oprávnenou osobou z viaznucej závady na nehnuteľnosti, neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad.
(6)
Pri zriadených zmluvných vecných bremenách je vydražiteľ právnym nástupcom povinného.
§ 143
(1)
Ak vydražiteľ nezaplatí najvyššie podanie včas, vykoná exekútor opätovnú dražbu nehnuteľnosti; opätovná dražba sa však nekoná, ak vydražiteľ zaplatí najvyššie podanie pred vykonaním opätovnej dražby.
(2)
Pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie podanie sa rovná 75 % najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2. O dražbe upovedomí exekútor aj vydražiteľa uvedeného v odseku 1. Tento vydražiteľ je povinný zaplatiť rozdiel na najvyššom podaní, náklady opätovnej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že nezaplatil najvyššie podanie včas (§ 152). Táto náhrada pripadne do rozdeľovanej podstaty.
§ 144
(1)
Po zložení zábezpeky exekútor vyzve záujemcov, aby dražili.
(2)
Draží sa osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ktorý musí preukázať právo zastupovať záujemcu verejnou alebo úradne overenou listinou.
(3)
Dražiť nemôže exekútor poverený vykonaním exekúcie (§ 44) ani jeho zamestnanci, zapisovateľ, znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok na draženú nehnuteľnosť, povinný, manžel povinného, ak ide o nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vydražiteľ uvedený v § 143 ods. 1 a ani ten, komu nadobudnúť vec bráni osobitný predpis.
(4)
Dražba sa koná dovtedy, kým dražitelia robia podania; dražitelia sú viazaní svojimi podaniami, kým exekútor neudelí príklep. Výška ceny vydraženej nehnuteľnosti nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.
§ 145
(1)
Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, exekútor nepokračuje v konaní. V konaní možno pokračovať najskôr po uplynutí jedného mesiaca od bezúspešnej dražby. Najnižšie podanie v takom prípade môže so súhlasom súdu tvoriť nižšia cena, ako je cena určená znaleckým posudkom, nie však nižšia ako polovica najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2. K žiadosti o udelenie súhlasu súdu s dražbou podľa predchádzajúcej vety pripojí exekútor aj záznam o doterajšom priebehu dražby.
(2) Ak sa nepodarí predať nehnuteľnosť na dražbe do jedného roka od vydania exekučného príkazu, súd môže na návrh účastníka konania alebo exekútora exekútora  exekúciu predajom tejto nehnuteľnosti zastaviť (§ 57 ods. 2).
§ 146
(1)
Príklep udelí exekútor tomu, u koho sú splnené podmienky ustanovené zákonom a kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom o tom, komu sa má príklep udeliť. Ak však bol jedným z týchto dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva predkupné právo vecnej povahy, udelí sa príklep jemu.
(2)
O udelení príklepu spíše exekútor zápisnicu.
§ 147
(1)
Dražitelia, oprávnený, povinný, zástupcovia obce a orgánov štátnej správy, ak sú prítomní na dražbe, môžu vzniesť u exekútora námietky proti udeleniu príklepu. Okrem toho môže do troch dní odo dňa dražby vzniesť námietky každý, komu v rozpore s ustanovením § 141 ods. 2 nebola doručená dražobná vyhláška, a preto nebol na dražbe prítomný.
(2)
Námietky sa zapíšu do zápisnice. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
(3)
Námietkam možno vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto námietky podal, alebo ak súd zistí porušenie zákona.
(4)
Rozhodnutie súdu o námietkach doručí exekútor tomu, kto podal námietky, vydražiteľovi, oprávnenému a povinnému.
§ 148
(1)
Udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom (§ 45). Súd rozhodne o schválení príklepu do 60 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep.
(2)
Rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tomu, kto vzniesol proti udeleniu príklepu námietky (§ 147). Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd miestne príslušnému daňovému úradu a okresnému úradu na zápis do katastra nehnuteľností spolu so zápisnicou o udelení príklepu.
§ 149
Ak so zreteľom na vznesené námietky súd udelenie príklepu neschváli, exekútor pokračuje v dražbe vyvolaním predposledného podania, a ak sa urobilo len najnižšie podanie, tak týmto podaním. O termíne pokračovania v dražbe upovedomí osoby uvedené v § 147 ods. 1 aspoň 15 dní vopred.
§ 150
(1)
Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora.
(2)
Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.
§ 151
Ak súd udelenie príklepu neschválil, vydražiteľ je povinný vrátiť vec povinnému, vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou.
§ 152
(1)
O záväzkoch podľa § 143 ods. 2 a § 151 rozhodne súd (§ 45).
(2)
Sumy zodpovedajúce záväzkom uloženým podľa odseku 1 vymôže exekútor na základe poverenia súdu z ostatného majetku vydražiteľa.
§ 153
(1)
Vydražiteľ musí bez započítania na najvyššie podanie prevziať vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného právneho predpisu, a nájomné práva. Ak osobitný zákon13d) neustanovuje inak, voči vydražiteľovi bez započítania na najvyššie podanie pôsobia záložné práva viaznuce na nehnuteľnosti.
(2)
Inak prevezme vydražiteľ vecné bremená so započítaním na najvyššie podanie.
(3)
Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti udelením príklepu zaniká.
(4)
Na záložné práva k vydraženej nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.13d)
§ 154
(1)
Po schválení príklepu súdom (§ 148) uskutoční exekútor rozvrhové pojednávanie. Na rozvrhové pojednávanie predvolá vydražiteľa a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška podľa § 141 ods. 1 alebo ktoré prihlásili svoje nároky podľa § 140 ods. 2 písm. j).
(2)
Po skončení rozvrhového pojednávania nemožno žiadať z najvyššieho podania sumu vyššiu, než bola prihlásená [§ 140 ods. 2 písm. i)].
§ 155
Na rozvrhovom pojednávaní sa určí poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať.
§ 156
Rozdeľovanú podstatu tvorí najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa uvedeného v § 143 ods. 1, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v § 152 ods. 1.
§ 157
(1)
Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v tomto poradí:
a)
súdne trovy a trovy exekúcie,
b)
pohľadávky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov slúžiace na krytie menovitej hodnoty hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných bankou vrátane výnosov z nich,
c)
pohľadávky zabezpečené záložným právom zákonným, zmluvným, sudcovským alebo exekučným, zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností vcelku podľa času vzniku záložného práva, prípadne vzniku obmedzenia prevodu nehnuteľností,
d)
pohľadávky oprávneného, dane, poplatky, clá a pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,
e)
nedoplatky výživného splatné ku dňu rozvrhu,
f)
ostatné pohľadávky štátu,
g)
ostatné pohľadávky.
(2)
Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.
(3)
Úroky za posledné tri roky pred udelením príklepu, ako aj súdne trovy a trovy exekútora sa uspokojujú v poradí istiny. Ak rozdeľovaná podstata nestačí, uhradia sa pred istinou.
(4)
Ak výťažok predaja prevyšuje všetky pohľadávky podľa odsekov 1 a 2, vyplatí exekútor po úhrade pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku povinnému.
§ 158
(1)
Ak sa na dražbe predajú všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené záložným právom podľa § 151a Občianskeho zákonníka pre tú istú pohľadávku (ďalej len „vospolné záložné právo“), uhradia sa také pohľadávky v hotovosti z výťažkov jednotlivých rozdeľovaných podstát pomerne podľa zvyškov rozdeľovaných podstát, ktoré zvyšujú pri každej jednotlivej nehnuteľnosti po uhradení predchádzajúcich nárokov. Ak veriteľ žiada uspokojenie v inom pomere, prikáže sa osobám, ktoré by v dôsledku toho dostali z rozdeľovanej podstaty menej, suma, ktorá by pripadla na takú pohľadávku až do výšky schodku z jednotlivých rozdeľovaných podstát.
(2)
Ak sa v dražbe nepredali všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené vospolným záložným právom, použije sa za základ výpočtu úhrady hodnota všetkých nehnuteľností zistená podľa všeobecných predpisov. Sumy, o ktoré by boli veritelia s neskorším poradím ukrátení tým, že veriteľ pohľadávky zabezpečenej vospolným záložným právom dostal viac, než by naňho bolo pripadlo z výťažku predanej nehnuteľnosti, zabezpečia sa na ich návrh záložným právom na nepredaných nehnuteľnostiach v poradí, ktoré by prislúchalo uspokojenému veriteľovi.
(3)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú primerane aj na pohľadávky, ktoré zaťažujú podiely niekoľkých spoluvlastníkov tej istej nehnuteľnosti.
§ 159 - Zrušený od 1. 9. 2005.
§ 160
(1)
O rozvrhnutí výťažku dražby nehnuteľnosti (ďalej len „rozvrh výťažku“) spíše exekútor zápisnicu.
(2)
Zápisnica o rozvrhu výťažku sa doručí osobám a orgánom uvedeným v § 161 ods. 1.
§ 161
(1)
Osoby a orgány, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie (§ 154 ods. 1), a osoby, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní, môžu vzniesť u exekútora námietky proti rozvrhu výťažku do troch dní po doručení tohto rozvrhu.
(2)
Námietky sa zapíšu do zápisnice. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
(3)
Námietkam možno vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto námietky podal, alebo ak súd zistí porušenie zákona.
(4)
Rozhodnutie súdu o námietkach doručí exekútor tomu, kto podal námietky, osobám a orgánom uvedeným v odseku 1, oprávnenému a povinnému.
§ 162
(1)
Súd rozhodne aj o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu zaprené čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady, ak o nich možno rozhodnúť bez vykonávania dôkazov. Proti tomuto rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.14) Inak súd odkáže tých, ktorí také námietky vzniesli, aby v lehote 30 dní od doručenia upovedomenia súdu podali návrh podľa § 55 ods. 2.
(2)
Rozhodnutie podľa § 55 ods. 2 je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému.
§ 163
Ak súd vyhovel návrhu podľa § 55 ods. 2, exekútor uskutoční nové rozvrhové pojednávanie.
§ 164
(1)
Rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdom (§ 45). Súd rozhodne o schválení rozvrhu výťažku najneskôr do 60 dní. Proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné odvolanie.
(2)
Rozhodnutie o rozvrhu výťažku sa doručí všetkým osobám a orgánom, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie (§ 154 ods. 1), a osobám, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní.
§ 165
(1)
Po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor do siedmich dní oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky.
(2)
Po právoplatnosti rozhodnutia o zapretí prihlásenej pohľadávky (§ 162 ods. 1) súd podľa výsledku tohto konania buď prikáže exekútorovi, aby vyplatil zadržané sumy podľa rozvrhu výťažku, alebo aby uskutočnil dodatočné pojednávanie o rozvrhu.
§ 166
Predaj spoluvlastníckeho podielu
(1)
Na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu na hnuteľnej veci alebo na nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností. O vykonaní exekúcie upovedomí exekútor ostatných spoluvlastníkov.
(2)
Spoluvlastník hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden zo spoluvlastníkov zloží túto sumu na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu; ak uvedenú sumu zloží na účet exekútora viac spoluvlastníkov, zužuje sa okruh dražiteľov podielu iba na spoluvlastníkov. Ďalej exekútor postupuje podľa ustanovení o dražbe.
(3)
Nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podlieha schváleniu súdom.
Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach
Nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
§ 167
(1)
Na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.
(2)
Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného.
(3)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný do siedmich dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva.
§ 168
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností).
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a okresnému úradu. Povinnému a okresnému úradu sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Okresný úrad je povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov dňom doručenia exekučného príkazu.
§ 169
Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.
§ 170
Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
§ 171
(1)
Pre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas jeho zápisu do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Pre poradie medzi viacerými exekučnými záložnými právami zriadenými exekútorom pre jednotlivé pohľadávky je rozhodujúci čas, keď došiel exekútorovi návrh na zriadenie exekučného záložného práva. Ak došlo niekoľko návrhov zároveň, majú záložné práva rovnaké poradie.
(2)
Ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, poradie exekučného záložného práva sa riadi poradím tohto zmluvného záložného práva.
Nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností
§ 172
(1)
Na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností zriadi sa exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnej veci jej opísaním v zápisnici. V zápisnici sa uvedie, o akú nehnuteľnosť ide, kto je jej vlastníkom, a zapíše sa, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.
(2)
Ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, zapíše sa to aj v zápisnici.
(3)
Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného.
§ 173
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(3)
Zexekvovanie sa zapíše na listine preukazujúcej vlastníctvo povinného k tejto nehnuteľnosti a na listine o zriadení zmluvného záložného práva pre vymáhanú pohľadávku.
§ 174
Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.
§ 175
Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
§ 176
Pre poradie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností platí obdobne § 171.
§ 177
Ak sa už skôr vykonalo zexekvovanie pre inú pohľadávku, zapíše sa exekučné záložné právo v zápisnici o skoršom zexekvovaní.
§ 178
Do listín o zriadení exekučného záložného práva má každý právo nazrieť.
Šiesty diel
Exekúcia predajom podniku
§ 179
(1)
Na exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností a ustanovenia o predaji podniku na základe zmluvy.15)
(2)
Ak sa predáva na dražbe podnik alebo jeho časť, na vydražiteľa, ktorému bol právoplatne udelený príklep a ktorý zaplatil najvyššie podanie, prechádza vlastnícke právo k veciam, k právam a k iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, ku dňu udelenia príklepu (§ 150).
(3)
Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom na dražbe.
(4)
Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú na vydražiteľa.
(5)
Pri exekúcii predajom podniku nemožno zexekvovať samostatne iba obchodné meno podniku; to isté platí, ak ide o exekúciu časti podniku.
(6)
Oprávnenie používať obchodné meno upravuje osobitný právny predpis.16)
(7)
Ak pri exekúcii predajom podniku alebo jeho časti dôjde ku koncentrácii podľa osobitného predpisu,17) vydražiteľ je povinný túto skutočnosť oznámiť Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky.
SIEDMY DIEL
EXEKÚCIA PRÍKAZOM NA ZADRŽANIE VODIČSKÉHO PREUKAZU
§ 179a
(1)
Exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu.
(2)
Exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu exekútor doručí orgánu Policajného zboru, príslušnému podľa miesta pobytu povinného; k exekučnému príkazu priloží aj fotokópiu poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
(3)
Exekútor exekučný príkaz doručí aj oprávnenému a povinnému. Povinnému sa príkaz doručí do vlastných rúk.
(4)
Ak pominú dôvody exekúcie, exekútor bezodkladne vydá príkaz na vrátenie vodičského preukazu. Príkaz doručí orgánu Policajného zboru, príslušnému podľa miesta pobytu povinného, a upovedomí o tom povinného.
DRUHÁ HLAVA
USPOKOJENIE PRÁV NA NEPEŇAŽNÉ PLNENIE
§ 180
(1)
Na exekúciu, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce zaplatenie peňažnej sumy.
(2)
Ak oprávnený navrhuje exekúciu aj pre trovy, ktoré mu boli v rozhodnutí priznané, exekútor vykoná exekúciu niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky; to isté platí aj pre trovy exekúcie.
Prvý diel
Vypratanie
Vypratanie nehnuteľnosti alebo jej časti
§ 181
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti) a určí termín vypratania.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obci. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Po doručení exekučného príkazu exekútor
a)
urobí opatrenie, aby sa z vypratávaného objektu odstránili veci patriace povinnému a príslušníkom jeho rodiny, ako aj veci, ktoré síce patria niekomu inému, ale sú so súhlasom povinného umiestnené vo vypratávanom objekte alebo na vypratávanom objekte,
b)
urobí opatrenie, aby bol z vypratávaného objektu vykázaný povinný a všetci, ktorí sa tam zdržujú na základe práva povinného.
§ 182
(1)
Veci odstránené z vypratávaného objektu sa odovzdajú povinnému alebo niektorému z plnoletých príslušníkov jeho rodiny.
(2)
Ak nie je prítomný pri vypratávaní nikto, kto by mohol veci prevziať, alebo ak sa prevzatie vecí odmieta, veci sa spíšu a dajú do úschovy obci. Exekútor upovedomí povinného o tom, že jeho veci boli dané do úschovy.
§ 183
(1)
Ak si povinný nevyzdvihne veci u obci do šiestich mesiacov odo dňa, keď boli uschované, predajú sa na návrh obce podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí.
(2)
Výťažok predaja vyplatí exekútor povinnému po zrážke trov úschovy, trov predaja a trov exekúcie.
Vypratanie bytu
§ 184
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal byt, exekúcia sa vykoná vysťahovaním povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú na základe jeho práva, z bytu a vyprataním bytu. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním bytu,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním bytu) a určí termín, kedy sa vypratanie bytu uskutoční.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obci. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Ustanovenia § 182 a 183 sa použijú obdobne.
§ 185
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu.
(2)
Oprávnený a povinný môžu vzniesť u exekútora námietky proti bytovej náhrade podľa odseku 1 do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
(3)
O námietkach rozhoduje súd (§ 45).
(4)
Ustanovenia § 50 ods. 3 a 4 sa použijú obdobne.
Druhý diel
Odobratie veci alebo cenných papierov
§ 186
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vydal alebo dodal oprávnenému vec alebo listinné cenné papiere, exekúcia sa vykoná odobratím veci povinnému so všetkým, čo k nej patrí, alebo listinných cenných papierov a odovzdaním oprávnenému. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možností zástupcu obce.
(2)
Ak na užívanie odobratej veci treba listinu, odoberie sa aj táto listina povinnému a odovzdá sa oprávnenému spolu s vecou, ktorá sa odobrala povinnému.
(3)
Ak ide o cenné papiere, ktoré majú podobu zaknihovaných cenných papierov, exekútor vykoná namiesto povinného (majiteľa cenných papierov) úkony potrebné na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi na účte majiteľa cenných papierov a na registráciu prevodu z účtu majiteľa cenných papierov povinného v prospech účtu cenných papierov oprávneného príkazom podľa osobitného zákona.17a)
(4)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie odobratím veci alebo cenných papierov a odníme povinnému cenné papiere alebo vec so všetkým, čo k nej patrí,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie odobratím veci, príkaz na vykonanie exekúcie odobratím cenných papierov) a odobratú vec so všetkým, čo k nej patrí, alebo cenné papiere odovzdá oprávnenému.
(5)
Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí povinnému až pri odobratí veci alebo cenných papierov. Exekútor upovedomí oprávneného o čase výkonu vopred. Odobratie veci alebo listinných cenných papierov sa nevykoná, ak nebude pri ňom prítomný oprávnený alebo jeho zástupca.
(6)
Ak to vyžaduje účel exekúcie, je exekútor oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde je podľa odôvodneného predpokladu vec alebo listinné cenné papiere, ktoré má povinný vydať alebo dodať oprávnenému; na tento účel je exekútor oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného prístup.
(7)
Jadrové materiály11e) a iné nebezpečné látky možno odobrať povinnému a odovzdať oprávnenému, len ak oprávnený spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov.11f)
§ 187
Ak má vec alebo listinné cenné papiere, ktoré treba povinnému odobrať, pri sebe niekto iný, exekútor ho vyzve, aby ich oprávnenému vydal. Ak sa vec alebo listinné cenné papiere nevydajú dobrovoľne, použijú sa primerane ustanovenia o exekúcii prikázaním pohľadávky.
§ 188
(1)
Ak sa nepodarí odobrať vec alebo listinné cenné papiere a ak si možno vec rovnakého druhu a rovnakej akosti alebo zastupiteľný cenný papier17b) zadovážiť inak, exekútor vyzve oprávneného, aby si vec alebo cenný papier zadovážil na trovy a nebezpečenstvo povinného.
(2)
Exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia sa potom vykoná na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
Tretí diel
Rozdelenie spoločnej veci
§ 189
Rozdelenie spoločnej veci predajom
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť predala a jej výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, exekúcia sa vykoná predajom podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie rozdelením spoločnej veci,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci predajom) a vykoná exekúciu.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Exekútor po doručení exekučného príkazu povinnému
a)
vykoná exekúciu podľa ustanovení o exekúcii predajom hnuteľných vecí alebo nehnuteľnosti,
b)
výťažok predaja spoločnej veci vyplatí všetkým bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov.
(5)
Ak sa nepodarí spoločnú hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť predať, súd exekúciu rozdelením spoločnej veci zastaví (§ 57 ods. 1).
(6)
Vydražiteľom jadrových materiálov11e) a iných nebezpečných látok môže byť len osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov.11f)
§ 190
Rozdelenie spoločnej veci inak než predajom
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť rozdelila inak než predajom, exekúcia sa vykoná rozdelením tejto spoločnej veci spôsobom určeným v exekučnom titule. Exekútor k vykonaniu exekúcie priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie rozdelením spoločnej veci,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci) a vykoná exekúciu spôsobom určeným v exekučnom titule.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Ak je to potrebné, najmä ak treba presne určiť, prípadne vytýčiť hranice pozemkov, exekútor priberie k rozdeleniu znalca.
Štvrtý diel
Uskutočnenie prác a výkonov
§ 191
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre oprávneného nejakú prácu, ktorú môže vykonať aj niekto iný než povinný, exekúcia sa vykoná tak, že oprávnený si dá prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo si ju vykoná sám, a to na trovy povinného.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vykonaním prác a výkonov,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz a vykoná exekúciu.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Exekútor po doručení exekučného príkazu povinnému vyzve oprávneného, aby si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo aby si ju vykonal sám, a to na trovy povinného.
(5)
Exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
§ 192
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá inú povinnosť, exekútor na základe poverenia súdu (§ 44) uloží za každé porušenie alebo nesplnenie tejto povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty stupňuje až do úhrnnej sumy 30 000 eur. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(2)
Zaplatením pokút sa povinný neoslobodzuje od uloženej povinnosti a od zodpovednosti za škodu.
(3)
Ak povinný ani po zaplatení úhrnnej sumy pokút podľa odseku 1 súdom uloženú povinnosť nesplní, exekútor vyzve oprávneného, aby túto povinnosť splnil sám, ak je to možné, a to na trovy povinného.
(4)
Exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
(5)
Ak povinný porušením jemu uloženej povinnosti spôsobí zmenu stavu, ktorý predpokladá rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, exekútor vyzve oprávneného, aby sa postaral o obnovenie predošlého stavu na trovy povinného. Exekúcia sa potom vykoná niektorým zo spôsobov určených na uspokojenie peňažných pohľadávok. Exekútor môže urobiť vhodné opatrenia, aby oprávnenému dopomohol k obnoveniu predošlého stavu.
PIATA ČASŤ
ĎALŠIA ČINNOSŤ EXEKÚTORA
§ 193
Exekútor môže v rámci ďalšej činnosti
a)
spisovať do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie,
b)
prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie,
c)
doručovať súdne písomnosti, ak ho o doručenie požiada súd, a mimosúdne písomnosti, ak to ustanovuje osobitný predpis.
d)
vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.
§ 194
(1)
Súd môže poveriť doručovaním súdnych písomností v občianskych veciach a obchodných veciach exekútora, ktorý má sídlo exekútorského úradu (§ 15) v obvode toho súdu, ktorého doručenie sa má vykonať, alebo exekútora, ktorý má sídlo v obci, v ktorej sa má doručenie vykonať. Súd môže poveriť exekútora doručovaním súdnych písomností aj za podmienok ustanovených v osobitnom zákone.17ba)
(2)
Poverenie podľa odseku 1 musí obsahovať
a)
označenie súdu, ktorý vydal žiadosť,
b)
spisovú značku,
c)
meno, priezvisko a sídlo exekútora,
d)
meno, priezvisko a bydlisko, ak je adresátom fyzická osoba,
e)
názov alebo obchodné meno a sídlo, ak je adresátom právnická osoba,
f)
označenie doručovanej písomnosti, dátum alebo lehotu určenú v písomnosti.
(3)
Súd pripojí k povereniu písomnosť, na ktorej má byť vyznačené potvrdenie doručenia (ďalej len „doručenka").
(4)
Doručenka musí obsahovať označenie doručovanej písomnosti, deň doručenia, meno doručovateľa a jeho podpis, prípadne pečiatku exekútora, meno osoby, ktorá písomnosť prevzala, a jej podpis.
(5)
Na vykonanie doručenia podľa odseku 1 môže exekútor písomne poveriť svojich zamestnancov.
(6)
Exekútor je povinný doručiť písomnosť bez zbytočného odkladu. Ak písomnosť doručí, bezodkladne súdu odovzdá doručenku. Ak nebolo možné písomnosť doručiť do jedného mesiaca od poverenia na doručenie, vráti exekútor súdu nedoručenú písomnosť a zároveň písomne oznámi dôvody, pre ktoré nebolo možné písomnosť doručiť.
(7)
Ak adresát bezdôvodne odmietne písomnosť doručovanú exekútorom alebo ním povereným zamestnancom prevziať, považuje sa písomnosť za doručenú dňom odmietnutia jej prevzatia. Exekútor alebo ním poverený zamestnanec je povinný adresáta poučiť o následkoch odmietnutia prevzatia písomnosti. Odmietnutie prevzatia písomnosti sa poznamená na doručenke spolu s dátumom a dôvodom, pre ktorý adresát odmietol písomnosť prevziať, a písomnosť sa vráti súdu.
(8)
Trovy doručenia hradí súd, ktorý o doručenie žiadal ak osobitný zákon17ba) neustanovuje inak.
(9)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na doručovanie písomností podľa odseku 1 ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
ŠIESTA ČASŤ
ODMENA SÚDNEHO EXEKÚTORA
§ 196
Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
§ 197
(1)
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
(2)
Exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
(3)
Platiteľom preddavku podľa odseku 2 je súd, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
§ 199
Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
SIEDMA ČASŤ
TROVY EXEKÚCIE
§ 200
(1)
Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
(2)
Ak ide o drobné exekúcie, trovy exekúcie nesmú presiahnuť
a)
šesťnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 50 eur,
b)
päťnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 166 eur,
c)
dvojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 500 eur a
d)
výšku pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku prevyšujúcu 500 eur.
(3)
Ak trovy exekúcie pri drobnej exekúcii presiahnu násobok výšky pohľadávky podľa odseku 2, znášajú trovy exekúcie prevyšujúce príslušný násobok pohľadávky oprávnený a povinný každý v jednej polovici.
(4)
Do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby podľa osobitného predpisu a ak ide o drobné exekúcie, má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní najviac vo výške ich jednej polovice.
(5)
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(6)
Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
§ 201
(1)
Predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
(2)
Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
(3)
Rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
(4)
Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
§ 202
(1)
Ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.
(2)
Proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do 14 dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
(3)
Rozhodnutie súdu o námietkach proti ďalším trovám exekúcie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
(4)
Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(5)
Ďalšie trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok vydaním príkazu na úhradu ďalších trov exekúcie.
§ 203
(1)
Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
(2)
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(3)
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
ÔSMA ČASŤ
MANIPULÁCIA SO SPISMI A ICH ÚSCHOVA
PRVÁ HLAVA
MANIPULÁCIA SO SPISMI
§ 204
(1)
Ak spisy nie sú ukončené, musia byť uložené v kancelárii exekútora tak, aby boli exekútorovi aj kontrolným orgánom kedykoľvek prístupné. Ak exekútor nemá taký spis u seba, musí byť zo záznamu v príslušnom registri zrejmé, kde sa spis nachádza.
(2)
Odpisy a potvrdenia zo spisov uložených v kancelárii exekútora vydáva na žiadosť oprávnených orgánov a osôb (§ 206) exekútor alebo ním poverený zamestnanec.
Nazeranie do spisov
§ 205
(1)
Oprávnené orgány a osoby (§ 206) môžu nazerať do spisov, ktoré nie sú uložené v exekútorskom archíve, a robiť si z nich výpisy výlučne v kancelárii exekútora pod jeho dohľadom alebo pod dohľadom ním povereného zamestnanca. O nazretí do spisu sa v spise urobí záznam.
(2)
Na odôvodnenú žiadosť oprávnených orgánov a osôb možno spis zaslať doporučene inému exekútorovi, v ktorého kancelárii možno doň nazrieť.
§ 206
(1)
Oprávnenými orgánmi sú v rozsahu svojej pôsobnosti komora, ministerstvo, orgány činné v trestnom konaní, súdy, prokuratúra, daňové úrady, správy finančnej kontroly a okresné úrady v sídlach krajov.
(2)
Oprávnenými osobami sú účastníci exekučného konania, ich právni nástupcovia, zástupcovia týchto osôb a znalec, ak ho príslušný orgán uvedený v odseku 1 za znalca ustanovil a uložil mu povinnosť nazrieť do spisu.
§ 207
Požičiavanie spisov
Exekútor požičia svoje spisy na odôvodnenú písomnú žiadosť orgánom uvedeným v § 206 ods. 1, ako aj znalcom za podmienok uvedených v § 206 ods. 2.
§ 208
Rekonštrukcia spisov
(1)
Exekútor vykonáva rekonštrukciu spisov, ktoré boli celkom alebo sčasti zničené alebo stratené.
(2)
Exekútor vyhotoví osvedčené odpisy písomností, ktoré si zapožičia od účastníkov alebo od ich právnych nástupcov, od iného exekútora, od súdu, od orgánu katastra nehnuteľností, prípadne od iného orgánu alebo od znalca. Na týchto odpisoch uvedie doložku o tom, že písomnosť sa vyhotovuje namiesto zničenej alebo stratenej listiny.
(3)
Exekútor môže vykonať aj potrebné zisťovanie obsahu listiny, najmä vypočutím účastníkov, prípadne ich právnych nástupcov, a obsah listiny osvedčí zápisnicou, v ktorej uvedie všetky zistené okolnosti. V osvedčení uvedie obsah tvrdení účastníkov alebo ich právnych nástupcov o obsahu listiny.
DRUHÁ HLAVA
ÚSCHOVA UKONČENÝCH SPISOV
§ 209
(1)
Ukončené spisy sa ukladajú a uschovávajú v kancelárii exekútora.
(2)
Ukončené spisy zostávajú uschované v kancelárii u exekútora, ktorý ich vyhotovil.
(3)
Podrobnejšiu úpravu manipulácie so spismi, ich úschovu, vedenie registrov a ďalších evidenčných pomôcok upraví kancelársky poriadok, ktorý vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
TRETIA HLAVA
EXEKÚTORSKÝ ARCHÍV
§ 210
(1)
V exekútorskom archíve sa uschovávajú skončené exekučné spisy, registre, odznaky, pečiatky a pečatidlá.
(2)
Exekútorský archív vedie exekútor. Exekútorský archív exekútorov, ktorých úrad zanikol, vedie komora.
(3)
O odovzdaní spisov, registrov, pečiatok, pečatidiel a odznaku sa spíše zápisnica.
§ 211
Výpisy, odpisy a potvrdenia zo spisov uložených v exekútorskom archíve vydáva na žiadosť oprávnených orgánov a osôb exekútor. O nazeraní do spisov a požičiavaní týchto spisov platia primerane ustanovenia § 205 až 207.
DEVIATA ČASŤ
SAMOSPRÁVA SÚDNYCH EXEKÚTOROV
§ 212
Slovenská komora exekútorov
(1)
Zriaďuje sa Slovenská komora exekútorov (§ 7) so sídlom v Bratislave. Komora je právnická osoba. V sídle komory je komora povinná zriadiť verejne dostupnú podateľňu. Osobné doručenie písomnosti komora na požiadanie vždy písomne potvrdí.
(2)
Komora je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých exekútorov a vedie ich zoznam. Exekútor sa stáva členom komory dňom jeho vymenovania za exekútora. Členstvo v komore zaniká jeho odvolaním, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3)
Poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy exekútorského stavu, dohliadať na činnosť exekútorov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené týmto zákonom.
(4)
Príjmy komory tvoria členské príspevky, dary a iné príjmy. Členské príspevky sú exekútori povinní platiť v určenej výške.
(5)
Orgánmi komory sú
a)
konferencia exekútorov,
b)
prezídium komory,
c)
revízna komisia,
d)
vzdelávacia komisia.
(6)
Funkčné obdobie členov orgánov komory je trojročné.
§ 213
Konferencia exekútorov
(1)
Konferencia exekútorov je najvyšší orgán komory, ktorý tvoria exekútori zapísaní v zozname exekútorov. Ostatné orgány komory volí konferencia exekútorov.
(2)
Konferenciu exekútorov zvoláva prezídium komory spravidla raz za rok. Ak o to písomne požiada aspoň tretina exekútorov, revízna komisia, prezident komory alebo minister, prezídium komory je povinné zvolať konferenciu exekútorov do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti.
(3)
Konferencia exekútorov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina exekútorov zapísaných v zozname exekútorov. Na platnosť uznesenia konferencie exekútorov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných exekútorov. Na platnosť uznesenia, ktorým sa schvaľuje dohoda podľa § 34 ods. 13, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých exekútorov.
(4)
Konferencia exekútorov najmä
a)
volí a odvoláva volených členov prezídia komory a členov ostatných jej orgánov,
b)
schvaľuje organizačný poriadok a volebný poriadok,
c)
zrušuje alebo mení rozhodnutia prezídia komory,
d)
schvaľuje výšku ročného členského príspevku exekútorov na činnosť komory,
e)
schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory,
f)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti ostatných orgánov komory,
g)
určuje počet zamestnancov komory,
h)
uznáša sa o ďalších veciach, ktoré si sama vyhradí.
Prezídium komory
§ 214
(1)
Prezídium komory riadi činnosť komory medzi konferenciami exekútorov, najmä
a)
zastupuje komoru v styku s ministerstvami a s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, s inštitúciami, s právnickými osobami a fyzickými osobami a v medzinárodnej oblasti,
b)
zastupuje, chráni a presadzuje záujmy exekútorov,
c)
podáva ministrovi návrhy v prípadoch, keď to tento zákon ustanovuje,
d)
vedie zoznam koncipientov, vykonáva v ňom zmeny a zabezpečuje jeho zverejňovanie a pravidelnú aktualizáciu na webovom sídle komory,
e)
vykonáva kontrolu nad činnosťou exekútorov, ich zástupcov a náhradníkov exekútorov,
f)
vypracúva návrh organizačného, volebného a disciplinárneho poriadku a predkladá ich konferencii exekútorov na schválenie,
g)
vypracúva správu o činnosti komory a činnosti exekútorov,
h)
predkladá návrh kancelárskeho poriadku ministrovi,
i)
hospodári s majetkom komory,
j)
schvaľuje študijný plán a skúšobný poriadok odbornej skúšky,
k)
vyjadruje sa o návrhu právnych predpisov týkajúcich sa činnosti exekútorov,
l)
na webovom sídle komory zverejňuje zástupcov exekútorov, náhradníkov exekútorov, ich zmeny a ďalšie údaje, ktorých zverejňovanie ustanovuje tento zákon,
m)
na podklade údajov vedených ministerstvom zverejňuje na webovom sídle komory zoznam exekútorov,
n)
vykonáva ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
(2)
Na webovom sídle komory sa zverejňuje aj informácia o právoplatnom uložení konkrétneho disciplinárneho opatrenia exekútorovi, o pozastavení výkonu funkcie exekútora, o dátume pozastavenia výkonu funkcie exekútora a dátume jeho zániku a o prerušení výkonu funkcie exekútora, dátume prerušenia výkonu funkcie exekútora a čase jeho trvania. Na účel vedenia zoznamu exekútorov a jeho aktualizácie komora ministerstvu bezodkladne oznamuje najmä zmenu sídla exekútorského úradu podľa § 15 ods. 1 a zánik výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b).
(3)
Prezídium má jedenásť členov vrátane prezidenta komory; z nich deviatich volí a odvoláva konferencia exekútorov a dvoch vymenúva a odvoláva minister. Členovia prezídia, ktorých vymenoval minister, nemusia byť exekútormi.
(4)
Prezídium komory volí a odvoláva zo svojich členov prezidenta a viceprezidenta komory. Prezident komory zastupuje komoru navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach. V čase medzi zasadnutiami prezídia komory vydáva aj neodkladné rozhodnutia a riadi pracovníkov komory. Viceprezident komory zastupuje prezidenta komory v rozsahu určenom organizačným poriadkom.
(5)
Zasadnutia prezídia komory zvoláva prezident komory spravidla raz za mesiac, najmenej raz za tri mesiace.
(6)
Členstvo v prezídiu komory je nezlučiteľné s členstvom v revíznej komisii.
§ 215
Prezídium komory vyčiarkne zo zoznamu exekútorov toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
koho odvolal minister z exekútorského úradu.
§ 216
Revízna komisia
(1)
Revízna komisia má päť členov.
(2)
Členovia revíznej komisie volia zo svojich členov predsedu revíznej komisie.
(3)
Revízna komisia
a)
preskúmava hospodárenie komory a podáva správu o výsledku hospodárenia konferencii exekútorov,
b)
vyjadruje sa o návrhu rozpočtu komory,
c)
schvaľuje ročný záverečný účet komory.
§ 218
Vzdelávacia komisia
(1)
Vzdelávacia komisia má päť členov.
(2)
Členovia vzdelávacej komisie volia zo svojich členov predsedu vzdelávacej komisie.
(3)
Vzdelávacia komisia
a)
vypracúva návrh študijného plánu a skúšobného poriadku a predkladá ich prezídiu komory na schválenie,
b)
organizuje odborné skúšky podľa skúšobného poriadku,
c)
organizuje odbornú výchovu exekútorov, koncipientov a zabezpečuje publikačnú, študijnú, dokumentačnú a informačnú činnosť.
DESIATA ČASŤ
VYBAVOVANIE SŤAŽNOSTÍ, KONTROLA EXEKUČNEJ ČINNOSTI A DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ SÚDNEHO EXEKÚTORA
PRVÁ HLAVA
VYBAVOVANIE SŤAŽNOSTÍ
§ 218a
Podávanie sťažností
(1)
Fyzické osoby a právnické osoby (ďalej len „sťažovateľ“) sa môžu obracať na ministerstvo a na komoru so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora. Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.
(2)
Sťažnosť sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice. Ak je sťažnosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný sťažnosť bezodkladne postúpiť orgánu príslušnému na jej vybavenie a o postúpení sťažnosti upovedomiť sťažovateľa.
(3)
Sťažnosťou nemožno nahrádzať podania, ktorých vybavenie patrí podľa tohto zákona do pôsobnosti iných orgánov. Anonymné sťažnosti sa neprešetrujú.
(4)
Podanie sťažnosti nesmie byť sťažovateľovi na ujmu; to neplatí, ak sa obsahom svojho podania dopustí sťažovateľ trestného činu alebo priestupku.
§ 218b
Vybavovanie sťažností
(1)
Komora je povinná vybaviť sťažnosť na činnosť exekútora bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia. Túto lehotu možno predĺžiť, ak v jej priebehu nemožno zabezpečiť podklady na riadne vybavenie sťažnosti; o tejto skutočnosti musí byť sťažovateľ upovedomený.
(2)
Exekútor, proti ktorému sťažnosť smeruje, má právo vyjadriť sa o sťažnosti, podať vysvetlenia a poskytnúť dôkazy. Ak je to na včasné a riadne vybavenie sťažnosti potrebné, možno sťažovateľa vypočuť, ako aj osoby, ktoré môžu prispieť k prešetreniu sťažnosti.
(3)
O spôsobe vybavenia sťažnosti musí byť sťažovateľ písomne upovedomený.
(4)
Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť nebola komorou riadne a včas vybavená, môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.
(5)
Na vybavovanie sťažnosti proti činnosti komory a na prešetrovanie vybavenia sťažnosti komorou sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 3.
§ 218c
Osobitné ustanovenie o sťažnostiach
Ak tento zákon niektoré skutočnosti súvisiace s prijímaním, evidovaním a vybavovaním sťažností neupravuje, postupuje sa podľa osobitného zákona.17c)
DRUHÁ HLAVA
KONTROLA EXEKUČNEJ ČINNOSTI
§ 218d
(1)
Kontrolou exekučnej činnosti sa overuje
a)
dodržiavanie ustanovení tohto zákona pri nakladaní s prostriedkami účastníkov konania, s ktorými disponuje exekútor,
b)
dostupnosť, správnosť a úplnosť informácií o vykonávaných úkonoch exekútora pri hospodárení s prostriedkami účastníkov konania a správnosť vedenia a evidencie účtovných a iných dokladov preukazujúcich prijaté a poukázané plnenia,
c)
splnenie opatrení uložených na nápravu nedostatkov zistených pri kontrole exekučnej činnosti a na odstránenie príčin ich vzniku.
(2)
Kontrolu exekučnej činnosti možno vykonať na podnet súdu, na základe sťažností fyzických osôb a právnických osôb alebo na podnet prezidenta komory a iných orgánov komory alebo orgánov verejnej moci. Kontrola exekučnej činnosti sa vykoná vždy, ak o to požiada ministerstvo.
§ 218e
(1)
Kontrolu exekučnej činnosti vykonajú traja exekútori poverení prezídiom komory a jeden zástupca ministerstva (ďalej len „kontrolná komisia“). Členovia kontrolnej komisie zvolia spomedzi seba predsedu kontrolnej komisie. Vykonanie kontroly exekučnej činnosti oznámi komora vždy ministerstvu spolu so žiadosťou o určenie osoby, ktorá sa za ministerstvo kontroly exekučnej činnosti zúčastní.
(2)
Pri vykonávaní kontroly exekučnej činnosti sú osoby podľa odseku 1 oprávnené
a)
vstupovať do objektov exekútorského úradu,
b)
vyžadovať od exekútora, aby im poskytol exekučné spisy, iné doklady, ako aj vysvetlenia k veci, ktorá je predmetom kontroly exekučnej činnosti.
(3)
Exekútor je povinný vytvoriť osobám podľa odseku 1 primerané podmienky na vykonanie kontroly exekučnej činnosti a poskytnúť im potrebnú súčinnosť.
(4)
Pri vykonávaní kontroly exekučnej činnosti sú osoby podľa odseku 1 povinné
a)
preukázať sa písomným poverením na vykonanie kontroly exekučnej činnosti a najneskôr pri jej začatí oznámiť exekútorovi jej predmet a účel,
b)
vydať exekútorovi potvrdenie o prevzatí exekučných spisov, iných dokladov alebo ich kópií potrebných na vykonanie kontroly exekučnej činnosti,
c)
zabezpečiť riadnu ochranu exekučných spisov prevzatých na vykonanie kontroly exekučnej činnosti pred ich stratou, zničením, poškodením a zneužitím,
d)
vrátiť bezodkladne exekútorovi exekučné spisy, ak ich už nepotrebujú,
e)
vyhotoviť protokol o vykonaní kontroly exekučnej činnosti s uvedením zistených nedostatkov a uložených opatrení na ich nápravu, inak záznam o vykonaní kontroly exekučnej činnosti,
f)
odovzdať jedno vyhotovenie protokolu o vykonaní kontroly exekučnej činnosti, záznamu o vykonaní kontroly exekučnej činnosti a ich súčastí exekútorovi.
(5)
Exekútor má právo vyjadriť sa k priebehu a ku všetkým skutočnostiam týkajúcim sa kontroly exekučnej činnosti. Exekútor je oprávnený počas kontroly exekučnej činnosti, najneskôr však do 14 dní od doručenia protokolu o vykonaní kontroly exekučnej činnosti, podať písomné námietky proti pravdivosti a preukázateľnosti zistení vyplývajúcich z kontroly exekučnej činnosti. Kontrolná komisia opodstatnenosť námietok preverí a výsledok písomne oznámi exekútorovi. Námietky exekútora proti zisteniam kontrolnej komisie a oznámenie kontrolnej komisie o výsledku preverenia námietok sú súčasťou protokolu o vykonaní kontroly exekučnej činnosti.
(6)
Oznámenie o výsledku kontroly exekučnej činnosti zašle kontrolná komisia tomu, na podnet koho bola kontrola exekučnej činnosti vykonaná. Ak kontrolná komisia na základe výsledkov kontroly exekučnej činnosti zistí, že sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, podá predseda kontrolnej komisie po predchádzajúcom vyjadrení prezídia komory návrh na začatie disciplinárneho konania; súčasťou návrhu na začatie disciplinárneho konania je protokol o vykonaní kontroly exekučnej činnosti.
(7)
Náklady kontroly exekučnej činnosti znáša komora.
(8)
Podrobnosti o priebehu kontroly exekučnej činnosti upraví vnútorný predpis, ktorý vydá komora po dohode s ministerstvom.
TRETIA HLAVA
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ SÚDNEHO EXEKÚTORA
§ 219
Exekútor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
§ 220
Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní.
(2)
Konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená. Závažným disciplinárnym previnením je aj nezaplatenie právoplatne uloženej peňažnej pokuty podľa § 221 ods. 1 a 2 v lehote určenej v rozhodnutí.
Disciplinárne opatrenia
§ 221
(1)
Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie
a)
pokarhanie,
b)
písomné pokarhanie,
c)
peňažnú pokutu až do sumy 330 eur.
(2)
Za závažné disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie
a)
písomné pokarhanie,
b)
peňažnú pokutu až do sumy 3 310 eur,
c)
zbavenie výkonu funkcie exekútora.
(3)
Za porušenie ustanovenia § 46 ods. 2 sa uloží disciplinárne opatrenie podľa odseku 2 písm. b). Za opakované porušenie ustanovenia § 46 ods. 2 sa uloží disciplinárne opatrenie len podľa odseku 2 písm. c).
(4)
Uložené disciplinárne opatrenie zverejňuje komora bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na svojom webovom sídle, a to až do času zahladenia disciplinárneho postihu.
(5)
Peňažné pokuty podľa odseku 1 písmena c) a odseku 2 písmena b) sú príjmom komory.
Pozastavenie výkonu funkcie exekútora
§ 222
(1)
Exekútorovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona alebo proti ktorému je začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie, môže minister pozastaviť výkon funkcie exekútora až do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania alebo do rozhodnutia o odvolaní z funkcie exekútora.
(2)
Minister pozastaví exekútorovi výkon funkcie exekútora na čas výkonu trestu odňatia slobody, ak nie sú dané dôvody na jeho odvolanie.
(3)
Rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie exekútora môže minister zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, alebo na návrh disciplinárne stíhaného exekútora alebo aj bez návrhu. Disciplinárne stíhaný exekútor môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie exekútora podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.
(4)
Pozastavenie výkonu funkcie exekútora zaniká dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, rozsudku súdu alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol exekútorovi pozastavený výkon funkcie, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo exekútorovi za konanie, pre ktoré mu bol pozastavený výkon funkcie exekútora, uložené disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie exekútora. Exekútor je povinný o týchto okolnostiach bezodkladne informovať komoru a ministerstvo.
(5)
Ak pozastavenie výkonu funkcie exekútora trvá, nesmie exekútor vykonávať činnosť podľa tohto zákona. Počas pozastavenia výkonu funkcie exekútora sa § 4 nepoužije.
(6)
Proti rozhodnutiu ministra o pozastavení výkonu funkcie exekútora nie je prípustný rozklad.
§ 222a
(1)
Ak sa počas pozastavenia výkonu funkcie exekútora z dôvodu vedenia disciplinárneho konania za závažné disciplinárne previnenie začne trestné stíhanie proti tomuto exekútorovi, minister rozhodne o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora.
(2)
Ak sa počas pozastavenia výkonu funkcie exekútora z dôvodu vedenia trestného stíhania začne proti exekútorovi disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie, minister rozhodne o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora.
(3)
Proti rozhodnutiu ministra o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora nie je prípustný rozklad.
Disciplinárny senát
§ 222b
(1)
O disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne opatrenia podľa tohto zákona ukladá disciplinárny senát.
(2)
Disciplinárny senát je trojčlenný a skladá sa z predsedu disciplinárneho senátu a dvoch členov disciplinárneho senátu.
(3)
Činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje komora.
§ 222c
(1)
Konferencia exekútorov volí na obdobie troch rokov 11 predsedov disciplinárnych senátov z dvojnásobného počtu exekútorov navrhnutých prezídiom komory, ktorí sa na účely vytvárania disciplinárnych senátov zaraďujú do databázy predsedov disciplinárnych senátov.
(2)
Minister vymenúva na obdobie troch rokov
a)
11 členov disciplinárnych senátov z dvojnásobného počtu kandidátov z exekútorov, sudcov alebo iných osôb, ktoré pôsobia najmä v sektore vysokých škôl alebo vykonávajú právnické povolanie, navrhnutých prezídiom komory, ktorí sa na účely vytvárania disciplinárnych senátov zaraďujú do databázy členov disciplinárnych senátov navrhnutých komorou,
b)
11 členov disciplinárnych senátov zo sudcov, zamestnancov ministerstva alebo iných osôb, ktoré pôsobia najmä v sektore vysokých škôl alebo vykonávajú právnické povolanie, ktorí sa na účely vytvárania disciplinárnych senátov zaraďujú do databázy členov disciplinárnych senátov navrhnutých ministrom.
(3)
Minister vymenúva členov disciplinárnych senátov na základe žiadosti prezídia komory. V žiadosti prezídium komory určí
a)
počet členov disciplinárnych senátov, ktorých je potrebné vymenovať,
b)
databázu, do ktorej má byť člen disciplinárneho senátu vymenovaný,
c)
lehotu na vymenovanie kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
(4)
Prezident komory je povinný zabezpečiť zverejnenie databáz podľa odsekov 1 a 2 na webovom sídle komory a bezodkladné zverejňovanie všetkých zmien v týchto databázach.
§ 222d
(1)
Za predsedu disciplinárneho senátu môže byť zvolený alebo za člena disciplinárneho senátu môže byť vymenovaný len exekútor,
a)
ktorý vo funkcii pôsobí najmenej päť rokov,
b)
proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,
c)
ktorému nebol pozastavený výkon funkcie exekútora,
d)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
e)
ktorý nie je prezidentom komory, viceprezidentom komory, predsedom, podpredsedom alebo iným funkcionárom niektorého z orgánov komory.
(2)
Za člena disciplinárneho senátu môže byť vymenovaný len sudca, notár alebo advokát
a)
ktorý vo funkcii pôsobí najmenej päť rokov,
b)
proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,
c)
ktorému nebol pozastavený výkon funkcie alebo členstva,
d)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
e)
ktorý nie je prezidentom stavovskej komory, viceprezidentom stavovskej komory, predsedom, podpredsedom alebo iným funkcionárom súdu alebo niektorého z orgánov stavovskej komory.
(3)
Za člena disciplinárneho senátu môže byť vymenovaná aj iná osoba ako sudca, notár, advokát alebo exekútor,
a)
ktorá spĺňa podmienku na vymenovanie za exekútora podľa § 10 ods. 1 písm. a) až c),
b)
ktorá vykonáva právnickú prax najmenej desať rokov,
c)
proti ktorej sa nevedie trestné stíhanie.
(4)
Exekútor môže byť zvolený za predsedu disciplinárneho senátu a iná osoba môže byť vymenovaná za člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(5)
Prezídium komory zabezpečuje priebežné doplnenie databázy predsedov disciplinárnych senátov, databázy členov disciplinárnych senátov navrhnutých komorou a databázy členov disciplinárnych senátov navrhnutých ministrom postupom podľa tohto zákona.
(6)
Predseda disciplinárneho senátu a členovia disciplinárneho senátu vykonávajú funkciu bez nároku na odmenu; majú však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie podľa osobitného predpisu.17d)
Vytváranie disciplinárnych senátov
§ 222e
(1)
Trojčlenný disciplinárny senát sa vytvára náhodným výberom tak, aby
a)
predseda disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 222c ods. 1,
b)
jeden člen disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 222c ods. 2 písm. a),
c)
jeden člen disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 222c ods. 2 písm. b).
(2)
Náhodný výber podľa odseku 1 sa vykonáva prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania výberu predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu. Podmienka náhodného výberu je splnená vtedy, ak sa výber uskutočňuje aspoň z piatich predsedov disciplinárnych senátov alebo aspoň z piatich členov disciplinárnych senátov, a to v každej databáze členov disciplinárneho senátu.
(3)
Prezident komory je povinný bezodkladne zabezpečiť zverejnenie zloženia disciplinárneho senátu na webovom sídle komory; rovnako je povinný zabezpečiť zverejnenie zmeny v personálnom zložení disciplinárnych senátov.
§ 222f
(1)
Disciplinárny senát sa vytvára podľa § 222e pre každý návrh na začatie disciplinárneho konania a pre každé odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania, pri ich zaevidovaní v podateľni komory, ak odsek 4 neustanovuje inak.
(2)
Žiadosť o vydanie osvedčenia o zahladení disciplinárneho postihu sa prideľuje náhodným výberom predsedovi disciplinárneho senátu, a to pri jej zaevidovaní v podateľni komory.
(3)
Ak predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu zaradený do disciplinárneho senátu vytvoreného podľa § 222e nemôže po dobu aspoň šiestich týždňov vykonávať svoju funkciu, vyberie sa náhodným výberom z príslušnej databázy nový predseda disciplinárneho senátu alebo nový člen disciplinárneho senátu. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak je predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu vylúčený z konania a rozhodovania (§ 224).
(4)
Ak bude vec disciplinárnemu senátu vrátená na ďalšie konanie, bude pridelená tomu disciplinárnemu senátu, ktorému bola pôvodne pridelená.
§ 222g
Zánik funkcie predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu
(1)
Funkcia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia, ak odsek 5 neustanovuje inak,
b)
pozastavením alebo zánikom výkonu funkcie exekútora,
c)
prerušením alebo zánikom funkcie sudcu,
d)
pozastavením alebo zánikom členstva v stavovskej komore, ak je členom disciplinárneho senátu advokát alebo notár,
e)
ak predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu prestane spĺňať podmienky podľa § 222d ods. 1,
f)
ak člen disciplinárneho senátu prestane spĺňať podmienky podľa § 222d ods. 2 alebo ods. 3,
g)
vzdaním sa funkcie predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu,
h)
smrťou, právoplatnosťou rozhodnutia o vyhlásení za mŕtveho alebo právoplatnosťou rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
(2)
Exekútor a iná osoba sa môže funkcie predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu vzdať písomným oznámením prezidentovi komory. Funkcia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu zanikne uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi komory, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku funkcie. O zániku funkcie predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu prezident komory bezodkladne informuje ministra.
(3)
Skutočnosti rozhodujúce pre zánik funkcie predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu je predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu povinný bezodkladne po tom, ako sa o nich dozvedel, oznámiť ministrovi a prezidentovi komory.
(4)
Ak v disciplinárnom senáte vytvorenom podľa § 222e zanikne funkcia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a ak odsek 5 neustanovuje inak, vyberie sa chýbajúci predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu náhodným výberom z príslušnej databázy; bezodkladné vykonanie úkonov spojených s náhodným výberom zabezpečuje prezident komory.
(5)
Ak v disciplinárnom konaní začatom pred uplynutím funkčného obdobia predsedu disciplinárneho senátu alebo niektorého z jeho členov bol prednesený na ústnom pojednávaní návrh na začatie disciplinárneho konania, disciplinárne konanie dokončí tento disciplinárny senát v rovnakom zložení, aj keď funkčné obdobie predsedu disciplinárneho senátu alebo niektorého z jeho členov už uplynulo.
Disciplinárne konanie
§ 223
Začatie disciplinárneho konania
(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh sa podáva komore. Konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený komore. Ak vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom konaní, komora predloží vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia;18) to neplatí, ak je vec už predmetom začatého disciplinárneho konania. Ak ministerstvo dospeje k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, oznámi túto skutočnosť komore; v tomto prípade sa konanie považuje za začaté dňom, keď bola vec postúpená alebo odovzdaná komore.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len „navrhovateľ“) do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predchádzajúce preverenie veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre začatie disciplinárneho konania ministrovi.
(3)
Návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať označenie účastníkov disciplinárneho konania, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, uvedenie zákonného ustanovenia, ktoré exekútor porušil, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, a návrh na uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. K návrhu navrhovateľ pripojí dôkazy, ktoré má dispozícii a ktoré preukazujú v návrhu uvádzané skutočnosti, najmä, že návrh je podaný v lehote podľa odseku 2.
(4)
Ak návrh na začatie disciplinárneho konania nemá náležitosti podľa odseku 3, predseda disciplinárneho senátu vyzve navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu v lehote 15 dní a poučí navrhovateľa, že ak nedostatky návrhu v uvedenej lehote neodstráni, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.
(5)
Začatie disciplinárneho konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné disciplinárne konanie. Ak podajú návrh na začatie disciplinárneho konania v tej istej veci viacerí navrhovatelia, disciplinárne previnenie sa prejedná na návrh, ktorý bol podaný ako prvý v poradí; neskôr podané návrhy majú účinok pristúpenia do konania na stranu navrhovateľa.
(6)
Navrhovatelia, ktorí podľa odseku 5 pristúpili do disciplinárneho konania, majú v disciplinárnom konaní rovnaké postavenie ako navrhovateľ, na návrh ktorého sa začalo disciplinárne konanie.
§ 224
Vylúčenie predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu
(1)
Predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, k jeho zástupcovi alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Len čo sa predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne komore. V konaní zatiaľ môže robiť len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(3)
Účastník disciplinárneho konania má právo vzniesť námietku zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu. Dôvod vylúčenia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu je účastník povinný oznámiť predsedovi disciplinárneho senátu do siedmich dní odo dňa, keď sa o existencii tohto dôvodu dozvedel. K námietke zaujatosti je účastník povinný priložiť dôkazy preukazujúce existenciu dôvodov vylúčenia a včasnosť podania námietky zaujatosti.
(4)
Exekútor, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, má právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, pre ktoré je predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu vylúčený.
(5)
O vylúčení predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu rozhodne po zadovážení vyjadrenia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu bezodkladne disciplinárny senát, ktorého vytvorenie podľa § 222f bezprostredne predchádzalo okamihu doručenia námietky zaujatosti. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nie je prípustné odvolanie. Ak tento disciplinárny senát rozhodne o vylúčení, postupuje sa podľa § 222f ods. 3.
(6)
Každá ďalšia námietka zaujatosti podaná v disciplinárnom konaní sa prideľuje tomu disciplinárnemu senátu, ktorý rozhodoval o prvej podanej námietke zaujatosti v tomto disciplinárnom konaní.
§ 225
Účastníci a zastupovanie
(1)
Účastníkom disciplinárneho konania je navrhovateľ a exekútor, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje (ďalej len „disciplinárne obvinený“).
(2)
Disciplinárne obvinený môže byť v disciplinárnom konaní zastúpený len advokátom.
(3)
Disciplinárne obvinenému, ktorý nie je zastúpený a ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na adresu sídla exekútorského úradu, ustanoví predseda disciplinárneho senátu bezodkladne opatrovníka. Opatrovníkom je spravidla zástupca exekútora.
Priebeh disciplinárneho konania
§ 226
(1)
Po začatí disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi
a)
doručí návrh na začatie disciplinárneho konania do vlastných rúk,
b)
oznámi zloženie disciplinárneho senátu,
c)
vyzve ho, aby sa k návrhu na začatie konania vyjadril v lehote 15 dní od jeho doručenia a aby predložil alebo označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
d)
vyzve ho, aby v lehote 15 dní predložil originál alebo kópiu exekučného spisu vo veci, ktorej sa disciplinárne konanie týka, a
e)
poučí ho o práve zvoliť si zástupcu a o práve vzniesť námietku zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu a členov disciplinárneho senátu do piatich dní od doručenia návrhu.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu doručí aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom.
(3)
S vyjadrením a dôkazmi podľa odseku 1 písm. c) predseda disciplinárneho senátu oboznámi navrhovateľa a umožní mu, aby sa k nim v lehote nie kratšej ako 15 dní vyjadril.
(4)
Prešetrenie účastníkmi uvádzaných tvrdení a skutočností a ak je to pre rozhodnutie disciplinárneho senátu potrebné, ďalšie podklady a dôkazy pre náležité objasnenie veci zabezpečuje a vykoná predseda disciplinárneho senátu alebo iný člen disciplinárneho senátu. Ak je potrebné zabezpečiť vyjadrenie alebo ďalšie podklady rozhodnutia od tretích osôb, postupuje disciplinárny senát podľa ustanovení § 34 a 35; osoby požiadané o súčinnosť sú povinné poskytnúť požadované podklady bezodplatne a v lehote, ktorú určí disciplinárny senát, inak bezodkladne.
(5)
Ak § 228a neustanovuje inak, po uplynutí lehoty podľa odseku 1 písm. c) predseda disciplinárneho senátu nariadi ústne pojednávanie; termín ústneho pojednávania sa vytýči tak, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov od začatia disciplinárneho konania a každé ďalšie ústne pojednávanie, ak je potrebné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa konania predchádzajúceho ústneho pojednávania. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania sa disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi a navrhovateľovi doručí najneskôr 10 dní pred termínom pojednávania; lehota na prípravu na ústne pojednávanie sa týmto považuje za zachovanú. Ak disciplinárny senát z dôvodov verejného záujmu alebo ochrany oprávnených záujmov disciplinárne obvineného nerozhodne inak, je ústne pojednávanie vždy verejné. Termín ústneho pojednávania zverejní komora na svojom webovom sídle najneskôr päť dní pred termínom pojednávania.
(6)
Ústne pojednávanie možno odročiť iba z vážnych a ospravedlniteľných dôvodov a ak nemôže byť účastník na pojednávaní zastúpený. O odročenie pojednávania je účastník povinný požiadať najneskôr päť dní pred jeho uskutočnením; o odročení rozhodne bezodkladne disciplinárny senát.
(7)
Tomu, kto sťažuje priebeh disciplinárneho konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na ústne pojednávanie, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže disciplinárny senát uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 1 000 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty je prípustné odvolanie; o odvolaní rozhoduje prezident komory. Disciplinárny senát môže poriadkovú pokutu odpustiť.
(8)
Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému a ak je disciplinárne obvinený zastúpený advokátom alebo opatrovníkom, len jeho advokátovi alebo opatrovníkovi. Rozhodnutie o disciplinárnom previnení sa vždy doručuje aj ministrovi, ak nie je účastníkom disciplinárneho konania.
§ 227
Dokazovanie
(1)
Disciplinárne obvinený má právo sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Disciplinárne obvinený a navrhovateľ sú povinní navrhnúť dôkazy tak, aby ich bolo možné vykonať najneskôr na prvom pojednávaní. Neskôr navrhnuté dôkazy možno vykonať iba vtedy, ak ich účastník nemohol v súlade s druhou vetou navrhnúť bez svojej viny; o prípustnosti vykonania dôkazu rozhodne disciplinárny senát.
(2)
Disciplinárny senát vykonáva dokazovanie najmä listinami; dôkaz svedkom alebo znalcom vykoná iba vtedy, ak nie je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možné inak. Disciplinárny senát prihliadne predovšetkým na rozhodnutie súdu, ktorým bola v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu exekútora priznaná náhrada škody voči štátu podľa osobitného predpisu.3j)
(3)
Disciplinárny senát môže účastníkovi uložiť, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil disciplinárny senát o skutočnostiach ním uvádzaných.
§ 228
Prerušenie disciplinárneho konania
(1)
Ak je disciplinárny senát toho názoru, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému kladie za vinu, napĺňa znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
(2)
Disciplinárny senát disciplinárne konanie preruší aj vtedy, ak sa dozvie, že za skutok, pre ktorý bolo disciplinárne konanie začaté, sa proti disciplinárne obvinenému vedie trestné stíhanie.
(3)
Disciplinárny senát pokračuje v konaní, ak bolo trestné stíhanie zastavené alebo ak súd alebo orgán činný v trestnom konaní vec odovzdal alebo postúpil komore.
(4)
Disciplinárne konanie sa prerušuje aj v prípade, ak bol disciplinárne obvinený odvolaný z výkonu funkcie exekútora; v disciplinárnom konaní sa pokračuje, ak bol disciplinárne obvinený opätovne vymenovaný do funkcie exekútora.
(5)
Z dôležitých dôvodov na strane účastníkov disciplinárneho konania alebo ak je v priebehu disciplinárneho konania nevyhnutné zadovážiť podklady podstatné pre rozhodnutie, môže disciplinárny senát disciplinárne konanie prerušiť najviac na 30 dní.
(6)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Ak pominú dôvody prerušenia konania, začínajú plynúť nové lehoty podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov vykonaných v disciplinárnom konaní zostávajú zachované.
§ 228a
Zastavenie disciplinárneho konania
(1)
Disciplinárny senát aj bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak
a)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene,
b)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania vzatý späť,
c)
navrhovateľ na výzvu disciplinárneho senátu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
d)
zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie,
e)
disciplinárne obvinený bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, alebo
f)
disciplinárne obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(2)
Proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania podľa odseku 1 písm. a), c) a d) je prípustné odvolanie; o odvolaní rozhoduje iný disciplinárny senát.
(3)
Každé ďalšie odvolanie podané proti rozhodnutiu o zastavení konania sa prideľuje tomu disciplinárnemu senátu, ktorý bol vytvorený pri prvom podanom odvolaní v tomto disciplinárnom konaní.
Trovy disciplinárneho konania a ich náhrada
§ 228b
(1)
Trovami disciplinárneho konania sú najmä účelne vynaložené výdavky účastníkov disciplinárneho konania, svedočné, znalečné a výdavky spojené s predložením listiny.
(2)
Každý účastník disciplinárneho konania znáša trovy konania, ktoré mu vznikli a trovy svojho zástupcu, ostatné trovy disciplinárneho konania znáša komora, ak odsek 3 alebo 4 neustanovuje inak.
(3)
Ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je vinný, má navrhovateľ a komora voči exekútorovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov, ktoré im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní.
(4)
Komora nahradí svedkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla. Nárok je potrebné uplatniť voči komore do troch dní od výsluchu svedka, inak zaniká; o tom musí byť svedok poučený. Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa spravuje osobitnými predpismi.19)
§ 228c
Rozhodovanie o trovách konania
(1)
O povinnosti nahradiť trovy disciplinárneho konania rozhoduje disciplinárny senát na návrh v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí. Účastník disciplinárneho konania, ktorému sa rozhodnutím priznala náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Disciplinárny senát určí výšku priznaných trov disciplinárneho konania najneskôr v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
(2)
Ak účastník disciplinárneho konania v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, disciplinárny senát mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, disciplinárny senát mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade disciplinárny senát nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(3)
O trovách komory, ktoré sa majú nahradiť podľa tohto zákona, disciplinárny senát rozhodne aj bez návrhu.
(4)
Ak disciplinárny senát uloží povinnosť nahradiť trovy, určí v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí, lehotu na ich úhradu.
§ 228d
Rozhodnutie
(1)
Pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna úprava sa použije, len ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie. Disciplinárne konanie nemožno skončiť zmierom.
(2)
Rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie.
(3)
Ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa § 221; ak sa v rozhodnutí ukladá peňažná pokuta, určí disciplinárny senát v rozhodnutí aj lehotu päť dní na dobrovoľné splnenie.
(4)
Ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa disciplinárneho previnenia nedopustil alebo mu nemožno disciplinárne previnenie preukázať, rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu neuloží.
(5)
Disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti exekútora najneskôr do šiestich mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa začatia disciplinárneho konania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol návrh na začatie disciplinárneho konania doručený predsedovi disciplinárneho senátu.
(6)
Ak existujú dôvody zastavenia konania podľa § 228a, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví a rozhodne o trovách konania; to neplatí, ak bolo konanie zastavené z dôvodu podľa § 223 ods. 5 prvej vety.
(7)
Disciplinárny senát vyhotoví a odošle rozhodnutie do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Rozhodnutie disciplinárneho senátu sa doručí účastníkom konania a vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom.
(8)
Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, možno podať opravný prostriedok v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súd.
§ 228e
Výkon rozhodnutia
(1)
Právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i).
(2)
Návrh na výkon rozhodnutia, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie zaplatiť peňažnú pokutu, podáva podľa tohto zákona komora, v ostatných prípadoch výkon rozhodnutia uskutoční podľa tohto zákona komora alebo ministerstvo.
§ 228f
Zahladenie disciplinárneho postihu
(1)
Po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa na účely disciplinárnej zodpovednosti hľadí na exekútora, ako keby nebol za disciplinárne previnenie postihnutý. Ak výkon disciplinárneho opatrenia v lehote podľa prvej vety neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje vykonaním disciplinárneho opatrenia.
(2)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, na žiadosť exekútora mu predseda disciplinárneho senátu bezodkladne vydá osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu.
(3)
Disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. c) sa nezahladzuje.
Spoločné ustanovenia o disciplinárnom konaní
§ 228g
(1)
Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu; o vykonaní úkonu člen disciplinárneho senátu informuje predsedu disciplinárneho senátu a prezidenta komory.
(2)
Ak prezident komory nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, vykoná úkon na podnet predsedu disciplinárneho senátu alebo niektorého člena disciplinárneho senátu bezodkladne minister; o vykonaní úkonu minister informuje prezidenta komory a predsedu disciplinárneho senátu.
§ 228h
Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti exekútora sa primerane použije časť I všeobecného predpisu o priestupkoch, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na disciplinárne konanie všeobecný predpis o správnom konaní.19a)
JEDENÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 229
Do začatia činnosti komory vykonáva jej funkciu ministerstvo, ktoré zvolá ustanovujúcu konferenciu exekútorov najneskoršie do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 230
(1)
Ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b), d) a e) sa nevzťahuje na toho, kto do 18 mesiacov od účinnosti tohto zákona ukončí odbornou skúškou špecializačné štúdium.
(2)
Ustanovenia § 11 a 12 tým nie sú dotknuté.
(3)
Ustanovenie § 15 sa do 31. decembra 1999 nevzťahuje na exekútorské úrady, ktoré boli zriadené podľa doterajších predpisov.
(4)
Výnimka zo vzdelania udelená podľa odseku 1 prestane platiť, ak ten, komu bola táto výnimka udelená, nezačne do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona štúdium na právnickej fakulte a do ďalších piatich rokov toto štúdium úspešne neskončí. Výkon funkcie exekútora zaniká uplynutím týchto lehôt.
§ 231
Vysokoškolské vzdelanie získané v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 sa považuje za vysokoškolské vzdelanie získané podľa § 10 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 písm. b). Ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.
§ 232
Výkon rozhodnutia uskutočňovaný na základe uznesenia súdu o nariadení výkonu rozhodnutia vydaného pred účinnosťou tohto zákona sa uskutoční podľa doteraz platných právnych predpisov; ak však pohľadávka oprávneného nebola ani čiastočne uspokojená, môže oprávnený so súhlasom súdu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona. Súd postúpi vec písomne exekútorovi, pričom účinky pôvodného návrhu zostávajú zachované.
§ 233
Tam, kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom výkone rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie aj podľa tohto zákona.
§ 234
Exekútorskí kandidáti sa stávajú dňom účinnosti tohto zákona exekútorskými koncipientmi. Komora ich zapíše do zoznamu exekútorských koncipientov do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 235
(1)
Exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona.
(2)
Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
§ 236
Ustanovenie § 115 ods. 4 stráca platnosť 31. decembra 2002.
§ 237
Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2003
(1)
Za vzdelanie podľa § 10 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 písm. b) sa považuje aj vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej školy so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(4)
Ak komora nepodá v lehote podľa odseku 3 návrh na odvolanie exekútora, ktorý nespĺňa podmienku bezúhonnosti podľa tohto zákona, minister môže po uplynutí tejto lehoty odvolať exekútora aj bez návrhu.
Prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1. septembra 2005
§ 238
(1)
Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2)
Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
(3)
Prezídium komory zvolá najneskôr do 31. novembra 2005 konferenciu exekútorov, ktorá zvolí nových členov disciplinárnej komisie.
(4)
Exekútori, ktorí boli vymenovaní do funkcie pred 1. septembrom 2005, sú povinní zložiť zábezpeku na úhradu trov spojených so zabezpečením vykonania auditu najneskôr do 31. novembra 2005. Ak exekútor túto povinnosť nesplní, komora navrhne ministrovi jeho odvolanie podľa § 16 ods. 2 písm. j).
(5)
Exekútor, ktorý k 1. septembru 2005 nemal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo nemal uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou, je povinný ministerstvu preukázať najneskôr do 31. decembra 2012, že si toto vzdelanie doplnil. Ak exekútor v lehote nepreukáže splnenie tejto povinnosti, minister ho bez zbytočného odkladu odvolá.
§ 239
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „výkon exekútorského úradu", rozumie sa tým „výkon funkcie exekútora".
§ 240
Prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2006
(1)
Konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis20) neustanovujú inak.
(2)
Ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora.
(3)
Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(4)
Konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006 podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto zákona.
§ 240a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008
Na notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa tento zákon nevzťahuje.
§ 241
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.
§ 242
Prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2008
(1)
Peňažné prostriedky na bežnom účte alebo vkladovom účte ani peňažné vklady potvrdené vkladnou knižkou, vkladovým listom alebo iným listinným cenným papierom, ktoré v rámci prípravy na prechod na euro21) slúžia ako zábezpeka na krytie hodnoty eurobankoviek alebo euromincí dodaných klientovi na jeho predzásobovanie alebo druhotné predzásobovanie v rámci prípravy na zavedenie eura21) nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa tohto zákona do skončenia obdobia duálneho peňažného hotovostného obehu podľa osobitného predpisu o zavedení meny euro v Slovenskej republike.22)
(2)
Pri prechode na euro21) je banka a pobočka zahraničnej banky povinná najneskôr v druhý pracovný deň po dni zavedenia eura23) zablokovať peňažné prostriedky na účte na základe upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky vydaného podľa tohto zákona, ktoré bolo banke alebo pobočke zahraničnej banky doručené v posledný pracovný deň pred dňom zavedenia eura23) alebo v prvý pracovný deň po dni zavedenia eura.23)
§ 243
Prechodné ustanovenia
(1)
Tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.
(2)
V konaniach začatých predo dňom účinnosti tohto zákona lehota podľa § 61c ods. 2 začína plynúť dňom účinnosti tohto zákona.
(3)
V konaniach začatých predo dňom účinnosti tohto zákona, v ktorých sa postihuje majetok alebo práva štátu podľa § 61c ods. 2, účinky upovedomenia o začatí exekúcie spočívajú do uplynutia lehoty podľa odseku 2.
(4)
Konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ktoré postihujú majetok podľa § 61c ods. 1, súd zastaví.
§ 243a
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2013
(1)
Exekútor, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 a ktorý bol vymenovaný za exekútora do 31. decembra 2012, sa považuje za exekútora, ktorý spĺňa podmienku vzdelania podľa § 10 ods.1 písm. b); ustanovenie § 238 ods. 5 sa nepoužije.
(2)
Občana, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 a nespĺňa podmienku vzdelania podľa § 10 ods.1 písm. b), nemožno od 1. januára 2013 vymenovať za exekútora; to neplatí, ak bol občan do 31. decembra 2012 zapísaný do zoznamu koncipientov. Na účely vymenovania občana za exekútora a zápisu občana do zoznamu koncipientov sa ustanovenie § 231 nepoužije.
§ 243b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013
(1)
Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(2)
Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
(3)
O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
(4)
Komora poskytne do 30. novembra 2013 ministerstvu aktualizovaný zoznam exekútorov podľa stavu ku dňu 1. novembra 2013. Ministerstvo zverejní zoznam exekútorov na svojom webovom sídle do 31. decembra 2013.
(5)
Exekútor podá komore správu o počte doručených návrhov oprávnených na vykonanie exekúcie, počte skončených exekučných konaní a počte neskončených exekučných konaní a komora podá ministerstvu správu o činnosti komory a činnosti exekútorov podľa § 8 ods. 7 prvýkrát v roku 2015 za kalendárny rok 2014.
(6)
Exekučná prax vykonaná podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 sa považuje za exekučnú prax podľa predpisov účinných od 1. novembra 2013.
(7)
Každému, kto pred 1. novembrom 2013 požiada o vykonanie odbornej skúšky a spĺňa podmienky pre jej vykonanie podľa predpisov účinných pred 1. novembrom 2013, umožní komora vykonať odbornú skúšku v súlade s § 10a v znení účinnom do 31. októbra 2013.
(8)
Koncipient zapísaný do zoznamu koncipientov do 31. októbra 2013 vykoná prax koncipienta v trvaní podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
(9)
Exekútor vymenovaný do funkcie podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 sa na účely tohto zákona považuje za exekútora vymenovaného do územného obvodu toho krajského súdu, v ktorom má k 1. novembru 2013 sídlo exekútorského úradu.
(10)
Rozsah poistenia zodpovednosti za škodu je exekútor povinný uviesť do súladu s ustanovením § 12 ods. 1 písm. b) tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2014; inak sa má za to, že jeho poistenie zaniklo k 1. máju 2014.
(11)
Ak bol podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 začatý audit pred 1. novembrom 2013, dokončí sa audit podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. Peňažná zábezpeka na úhradu trov spojených so zabezpečením vykonania auditu podľa § 12 ods. 1 písm. c) zložená exekútorom na účet komory do 31. októbra 2013 sa považuje od 1. novembra 2013 za peňažnú zábezpeku na úhradu nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora, ibaže sa pred 1. novembrom 2013 začal audit.
(12)
Kanceláriu exekútora zriadenú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 exekútor zruší najneskôr do 30. apríla 2014.
(13)
Ak exekútor podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 prijal alebo vymohol od povinného plnenie, ktoré k 1. novembru 2013 nepoukázal oprávnenému, je povinný prijaté alebo vymožené plnenie po použití podľa § 46 ods. 4 a 5 poukázať oprávnenému najneskôr do 15. novembra 2013; porušenie tejto povinnosti je závažným disciplinárnym previnením exekútora.
(14)
Členovia disciplinárnej komisie dokončia svoje funkčné obdobie podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; k uplynutiu funkčného obdobia však nedôjde skôr, ako sa dokončia disciplinárne konania začaté podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
(15)
Disciplinárne konania začaté pred 31. októbrom 2013 dokončí orgán komory príslušný na vedenie disciplinárneho konania podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
(16)
Ak zanikne funkcia člena orgánu komory príslušného na vedenie disciplinárneho konania podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, vymenuje člena disciplinárneho senátu predseda disciplinárneho senátu z členov tohto orgánu.
(17)
Disciplinárna komisia ako orgán komory podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 sa zrušuje; ustanovenia odsekov 14 a 15 tým nie sú dotknuté. V poradí prvých predsedov disciplinárnych senátov podľa tohto zákona konferencia exekútorov nevolí; predsedami disciplinárnych senátov sa stávajú členovia disciplinárnej komisie zvolení podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, a to na obdobie do skončenia ich funkčného obdobia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. Na účely vymenovania členov disciplinárnych senátov podľa § 222c ods. 2 písm. a) navrhne prezídium komory kandidátov na členov disciplinárnych senátov najneskôr do 15. novembra 2013. Minister vymenuje členov disciplinárnych senátov podľa § 222c ods. 2 písm. a) a b) do 30. novembra 2013. Ak prezídium komory nenavrhne kandidátov na členov disciplinárnych senátov v ustanovenej lehote, vymenuje členov disciplinárnych senátov minister najneskôr do 31. decembra 2013. Ak bol návrh na začatie disciplinárneho konania doručený komore v čase, keď nebolo možné vec prideliť disciplinárnemu senátu z dôvodu, že tento nebol vytvorený, má sa za to, že disciplinárne konanie začína okamihom pridelenia návrhu disciplinárnemu senátu.
§ 243c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014
(1)
Ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
(2)
Ustanovenia § 63 ods. 2 a 3 sa nepoužijú, ak ku dňu účinnosti tohto zákona exekútor vykonáva exekúciu predajom nehnuteľností.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z. (úplné znenie č. 38/1995 Z. z.) a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 17 ods. 2 sa za slová „súdneho komisára“ vkladajú slová „a súdneho exekútora“.
2.
V § 202 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona,34h) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 34h) znie:
„34h)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
3.
§ 251 znie:
㤠251
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.34h)“.
4.
§ 254 znie:
㤠254
Na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného zákona34h) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“.
Čl. V
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z. (úplné znenie č. 105/1995 Z. z.) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 3 ods. 1 písm. c) bod 3 znie:
„3.
advokátov,4) komerčných právnikov,5) notárov,5a) patentových zástupcov6) a súdnych exekútorov,6a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6a) znie:
„6a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.
Čl. VI
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4) znie:
„4) Napr. Trestný zákon, Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.
2.
V § 73 sa na konci textu vypúšťa bodka a pripájajú sa slová „alebo súdny exekútor.4)“.
Čl. VII
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1995.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
Príloha č. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
Príloha č. 3 k zákonu č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 84/2007 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004).
1)
§ 89 ods. 9 Trestného zákona.
2)
Zákonník práce.
3)
§ 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3a)
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.
3b)
Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
3c)
§ 14 ods. 3 písm. e) ôsmy bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3ca)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
3f)
§ 7 ods. 2 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
3g)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
3h)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3i)
§ 12 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z.
3j)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
§ 138 a 148 Občianskeho súdneho poriadku.
4a)
§ 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
4b)
Napríklad Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
4c)
Napríklad § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.
4d)
Napríklad § 68c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z., § 47 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004).
4e)
Čl. 110 ods. 2, čl. 225a, čl. 244 a 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24. 12. 2002).
4ea)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004).
4eaa)
§ 8 zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4eb)
Napríklad zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb.), zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb.).
4f)
§ 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
5)
§ 53 Občianskeho súdneho poriadku.
6)
§ 79 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
6a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame.
6b)
Napríklad § 10 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., § 18a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 72/1999 Z. z.
7)
§ 163 Občianskeho súdneho poriadku.
7a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
Napríklad Zákonník práce, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8a)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8b)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
11)
§ 716 a nasl. Obchodného zákonníka.
11a)
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11aa)
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11aaa)
§ 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11aab)
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
11ab)
Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov.Zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov.Zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z.Zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov.
11ac)
§ 48 Občianskeho súdneho poriadku.
11ad)
§ 148 ods. 3 Obchodného zákonníka.
11b)
§ 88 Obchodného zákonníka.
11ba)
§ 2 Obchodného zákonníka.§ 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. a zákona č. 455/1991 Zb.
11bb)
§ 2 až 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.§ 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde.
11bc)
Zákon č. 43/2004 Z. z.
11bca)
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11bd)
§ 6 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku.
11be)
§ 151ma Občianskeho zákonníka.
11c)
§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11d)
Zákon č. 140/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11e)
§ 11 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11f)
§ 5 ods. 3 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 21/2007 Z. z.
12)
§ 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
12b)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
13)
Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
13a)
§ 20 zákona č. 330/2000 Z. z. o burze cenných papierov.
13b)
Napríklad zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov.
13ba)
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
13c)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
13d)
§ 151h, § 151ma a 151md Občianskeho zákonníka.
14)
§ 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
15)
§ 476 a nasl. Obchodného zákonníka.
16)
§ 481 Obchodného zákonníka.
17)
§ 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.
17a)
§ 22 ods. 1 a § 27 ods. 3 písm. a) zákona č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
17b)
§ 2 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
17ba)
§ 49a Občianskeho súdneho poriadku.
17bb)
§ 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z. z.
17c)
Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
17d)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
18)
§ 214 ods. 1, § 244 ods. 1 písm. b), § 280 ods. 2 a § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
19)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19a)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
20)
§ 102c zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 527/2006 Z. z.
21)
§ 1 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 70/2008 Z. z.
22)
§ 1 ods. 2 písm. f) a § 3 a nasl. zákona č. 659/2007 Z. z.
23)
§ 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 659/2007 Z. z.