274/1997 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 21.10.1997 do 08.03.2011

274
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 4. januára 1996 bola v Židlochoviciach podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.
Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 300 zo 7. februára 1996 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 21. mája 1997. Výmena ratifikačných listín sa uskutočnila v Bratislave 25. júna 1997.
Zmluva nadobudla platnosť tridsiatym dňom odo dňa výmeny ratifikačných listín, t. j. 25. júla 1997, na základe článku 38.
Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa skončila platnosť Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o generálnom vymedzení spoločných štátnych hraníc podpísanej v Prahe 29. októbra 1992 (uverejnená v oznámení č. 194/1993 Z. z.).
Dňom platnosti zmluvy nadobudol účinnosť ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 47/1996 Z. z. zo 7. februára 1996 o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici
Slovenská republika
a
Česká republika
(ďalej len „zmluvné strany“), realizujúc zásady a ciele Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci podpísanej 23. novembra 1992 v Bratislave,
vedené želaním určiť spoločnú štátnu hranicu a usilujúc sa udržiavať jej zreteľný priebeh,
dohodli sa takto:
PRVÁ ČASŤ
Priebeh a vyznačenie spoločnej štátnej hranice
Článok 1
Štátna hranica medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (ďalej len „štátna hranica“) je plocha, ktorá vertikálne prechádza hraničnou čiarou po zemskom povrchu a oddeľuje územia oboch štátov, ich vzdušný priestor, priestor pod zemským povrchom, nadzemné a podzemné stavby a zariadenia všetkého druhu.
Článok 2
(1)
Štátna hranica prebieha od bodu styku štátnych hraníc zmluvných strán a Poľskej republiky až k bodu styku štátnych hraníc zmluvných strán a Rakúskej republiky tak, ako je znázornená v hraničnom dokumentárnom diele, ktoré tvorí prílohu I tejto zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou.
(2)
Hraničné dokumentárne dielo tvorí
a)
správa o vyhotovení hraničného dokumentárneho diela,
b)
hraničné mapy,
c)
opis štátnej hranice,
d)
meračské náčrty,
e)
zoznam hraničných vodných tokov,
f)
zoznam hraničných ciest,
g)
zoznam súradníc a výšok,
h)
Protokol o bode styku štátnych hraníc Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky Beskydy,
i)
Protokol o bode styku štátnych hraníc Slovenskej republiky, Českej republiky a Rakúskej republiky Dyje-Morava.
Článok 3
(1)
Zmeny priebehu štátnej hranice v porovnaní so stavom k 1. januáru 1993 sú opísané a graficky znázornené v dokumentácii Zmeny priebehu slovensko-českej štátnej hranice, ktorá tvorí prílohu II tejto zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou.
(2)
Dokumentáciu Zmien priebehu slovensko-českej štátnej hranice tvorí
a)
zoznam zmien priebehu štátnej hranice,
b)
technické podklady (situačný plán, zoznam plôch, zoznam súradníc),
c)
Záverečný list.
Článok 4
(1)
Plochy štátneho územia Českej republiky s výmerou 452,0177 ha oddelené od jej štátneho územia zmenami priebehu štátnej hranice podľa článku 3 ods. 1 tejto zmluvy patria odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy Slovenskej republike.
(2)
Plochy štátneho územia Slovenskej republiky s výmerou 452,0177 ha oddelené od jej štátneho územia zmenami priebehu štátnej hranice podľa článku 3 ods. 1 tejto zmluvy patria odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy Českej republike.
(3)
Zmluvné strany potvrdzujú, že zmenami priebehu štátnej hranice a výmenou častí štátnych území je výmera plôch oddelených štátnych území navzájom vyrovnaná.
Článok 5
(1)
Štátna hranica je rozdelená na hraničné úseky I až IX.
(2)
Vyznačenie hraničných úsekov a ich dĺžku určuje hraničné dokumentárne dielo.
Článok 6
(1)
Priebeh štátnej hranice je v teréne vyznačený hraničnými znakmi, ktoré sú osadené jednotlivo, vo dvojici alebo v trojici takto:
a)
jednotlivo – priamo na hraničnej čiare alebo striedavo po oboch stranách spoločných hraničných ciest, priekop a hraničných vodných tokov,
b)
vo dvojici – na začiatku a na konci spoločných hraničných ciest, priekop a hraničných vodných tokov a na miestach, kde pre terénne prekážky nemožno osadiť hraničný znak priamo na hraničnú čiaru,
c)
v trojici – ako vo dvojici hraničných znakov v prípadoch, keď použitie dvojice hraničných znakov nestačí na zreteľné vyznačenie priebehu hraničnej čiary.
(2)
Priebeh štátnej hranice je vyznačený v teréne týmito druhmi hraničných znakov:
a)
základnými hraničnými znakmi osadenými na začiatku hraničných úsekov,
b)
hlavnými hraničnými znakmi osadenými vnútri hraničných úsekov na vyznačenie hlavných zmien smeru štátnej hranice, v miestach význačných bodov štátnej hranice, v priesečníkoch štátnej hranice s dôležitými komunikáciami a vodnými tokmi,
c)
medziľahlými hraničnými znakmi osadenými vnútri hraničných úsekov v miestach ostatných lomových bodov štátnej hranice, v priesečníkoch štátnej hranice s komunikáciami, vodnými tokmi, hranicami katastrálnych území, hranicami obcí, výrazne odlišnými druhmi pozemkov a na terénnych zlomoch,
d)
žulovými monolitmi v tvare trojbokého zrezaného ihlana na začiatku hraničného úseku I vyznačujúcimi bod styku štátnych hraníc Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky, osadenými jednotlivo na území každého z týchto štátov,
e)
doskami alebo inými znakmi na skalách a cestných telesách.
(3)
Tvar, rozmery, materiál, označenie a poloha hraničných znakov sú určené v hraničnom dokumentárnom diele.
(4)
Ak je to potrebné, možno priebeh štátnej hranice vyznačiť aj inými hraničnými znakmi podľa článku 25 ods. 1.
(5)
V prípade potreby možno osadiť ďalšie hraničné znaky, premiestniť ohrozené hraničné znaky na bezpečné miesto alebo zmeniť priame vyznačenie štátnej hranice na nepriame alebo naopak podľa článku 25 ods. 1.
Článok 7
(1) Nepohyblivá štátna hranica je
a)
na suchých úsekoch,
b)
na miestach, kde pretína stojaté vody alebo vodné toky z jedného brehu na druhý,
c)
v miestach, kde prechádza zo suchého úseku do hraničného vodného toku a naopak,
d)
na obojstranne upravenom hraničnom vodnom toku, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú.
(2)
Nepohyblivá štátna hranica podľa odseku 1 prebieha
a)
po priamej spojnici od jedného hraničného znaku k najbližšiemu nasledujúcemu hraničnému znaku dokumentovanému v hraničnom dokumentárnom diele,
b)
osou hraničných ciest a priekop,
c)
geometrickou osou obojstranne upravených hraničných vodných tokov a objektov na nich.
(3)
Akékoľvek zmeny hraničných ciest, priekop alebo hraničných vodných tokov, ktorými prebieha nepohyblivá štátna hranica, nemajú vplyv na priebeh štátnej hranice, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Článok 8
(1)
Pohyblivá štátna hranica prebieha hraničnými vodnými tokmi s výnimkou prípadov uvedených v článku 7 ods. 1 písm. c) a d) a v článku 7 ods. 2 písm. c).
(2)
Pohyblivá štátna hranica podľa odseku 1 prebieha strednicou hraničných vodných tokov alebo ich hlavných ramien a prispôsobuje sa
a)
prirodzeným zmenám polohy koryta hraničných vodných tokov, ak sa strednica neodchýlila od hraničnej čiary viac ako o šírku koryta, na hraničnom vodnom toku Morava viac ako o štvrtinu šírky koryta s výnimkou prípadov uvedených v článku 7 ods. 2 písm. c) a v článku 8 ods. 3,
b)
umelým zmenám polohy koryta v dôsledku úprav hraničných vodných tokov vykonaných po dohode príslušných orgánov zmluvných strán, ak sa pri nich strednica neodchýlila od hraničnej čiary viac ako o šírku koryta, na hraničnom vodnom toku Morava viac ako o štvrtinu šírky koryta a ak budú plochy oddelené novou polohou strednice hraničného vodného toku od štátnych území zmluvných strán vzájomne vyrovnané.
(3)
Pri prirodzených zmenách polohy koryta hraničných vodných tokov väčšieho rozsahu, ako sa uvádza v odseku 2 písm. a), prebieha štátna hranica tak, ako prebiehala pred týmito zmenami, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Článok 9
(1) Strednicou hraničného vodného toku alebo jeho hlavného ramena je
a)
čiara rovnako vzdialená od oboch brehových čiar neupraveného alebo jednostranne upraveného hraničného vodného toku, alebo jeho hlavného ramena,
b)
geometrická os obojstranne upraveného koryta hraničného vodného toku alebo jeho hlavného ramena.
(2)
Brehové čiary hraničných vodných tokov určujú
a)
výrazné brehové hrany alebo
b)
čiary určené hladinou vody, ktorá môže ešte pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala na priľahlé územie, alebo
c)
priesečnica hladiny vody pri priemernom vodnom stave s plochou priľahlého územia, alebo
d)
okraj stálych porastov.
(3)
Ak nemožno brehovú čiaru hraničného vodného toku určiť podľa uvedených kritérií, je ňou čiara určená vodohospodárskymi expertmi zmluvných strán.
(4)
Hlavným ramenom hraničného vodného toku je to rameno, ktoré má najväčší prietok vody pri nízkych alebo stredných vodných stavoch.
Článok 10
Hraničné vodné toky, cesty a priekopy sú znázornené v hraničnom dokumentárnom diele. Na ich začiatku a konci sú osadené dvojice alebo trojice hraničných znakov a pozdĺž nich jednotlivé hraničné znaky osadené striedavo na území každej zmluvnej strany.
Článok 11
(1)
Zmluvné strany udržiavajú hraničné vodné toky a na nich umiestnené objekty tak, aby bol zabezpečený určený priebeh štátnej hranice.
(2)
Ak sa zmení priebeh pohyblivej štátnej hranice na mieste, kde prechádza na nepohyblivú, určí sa nové miesto prechodu podľa článku 25 ods. 1.
Článok 12
Iné zmeny priebehu štátnej hranice ako zmeny uvedené v článku 8 ods. 2 tejto zmluvy sa môžu vykonať iba vtedy, ak o tom zmluvné strany uzavrú osobitnú zmluvu.
DRUHÁ ČASŤ
Správa štátnej hranice
Článok 13
Zmluvné strany zabezpečia, aby bol priebeh štátnej hranice vždy jednoznačný, zreteľný, geodeticky zameraný a vyznačený. Zaväzujú sa, že ju budú podľa tejto zmluvy udržiavať, podľa potreby obnovovať hraničné znaky a aktualizovať hraničné dokumentárne dielo.
Článok 14
(1)
Zmluvné strany zabezpečia každých päť rokov preskúšanie štátnej hranice a odstránenie zistených nedostatkov. Päťročné obdobie sa počíta od skončenia prác v teréne pri predchádzajúcom preskúšaní. Prvé preskúšanie sa začne v druhom roku po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.
(2)
Zameranie hraničných vodných tokov sa vykoná pri každom druhom preskúšaní štátnej hranice.
(3)
Zmluvné strany v prípade potreby vykonajú komplexné preskúšanie štátnej hranice alebo jej časti.
(4)
Na základe výsledkov preskúšania podľa odsekov 1 až 3 sa vyhotovia príslušné hraničné dokumenty.
(5)
Hraničné dokumenty vyhotovené pri preskúšaní štátnej hranice podliehajú schváleniu podľa vnútroštátnych právnych predpisov každej zmluvnej strany. Tieto dokumenty nadobudnú platnosť a stanú sa neoddeliteľnou súčasťou hraničného dokumentárneho diela dňom ich schválenia.
Článok 15
(1)
Ak to vyžaduje zreteľnosť priebehu štátnej hranice, vykonajú zmluvné strany potrebné opatrenia i mimo preskúšania podľa článku 14 ods. 1 až 3.
(2)
Ak jedna zo zmluvných strán zistí, že hraničný znak bol premiestnený, zmluvné strany overia jeho polohu i mimo preskúšania a v prípade potreby premiestnia hraničný znak na správne miesto.
Článok 16
Zmluvné strany na vlastné náklady zabezpečia zameriavanie a vyznačovanie štátnej hranice a práce súvisiace s vyhotovením hraničných dokumentov vrátane materiálového vybavenia, dopravných prostriedkov a prístrojov. Pritom sa budú usilovať zabezpečiť čo najväčšiu účelnosť, hospodárnosť a vyrovnanosť obojstranných výkonov.
Článok 17
(1)
Vlastníci, držitelia a správcovia pozemkov, stavieb a zariadení, ktoré sa nachádzajú na štátnej hranici alebo v jej blízkosti, sú povinní strpieť práce a opatrenia potrebné na vyznačovanie, zameriavanie a udržiavanie štátnej hranice, ako aj vstup osôb poverených týmito prácami. Práce treba vykonávať s ohľadom na oprávnené záujmy vlastníkov, držiteľov a správcov. O začatí prác ich treba vopred informovať.
(2)
Na vykonávanie prác podľa odseku 1, ako aj na vstup a vjazd na pozemky, stavby a zariadenia sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy zmluvných strán.
Článok 18
Ak prácami podľa tejto zmluvy vznikne škoda, poškodený má nárok na jej náhradu od tej zmluvnej strany, na ktorej území sa pozemky, stavby a zariadenia nachádzajú. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody sa postupuje podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvnej strany, na ktorej území sa pozemky, stavby a zariadenia nachádzajú.
Článok 19
Práce súvisiace s údržbou a obnovou vyznačenia trojštátnych hraničných bodov možno vykonávať len po vzájomnej dohode všetkých zúčastnených štátov.
Článok 20
Zmluvné strany chránia hraničné znaky, meračské značky a iné zariadenia slúžiace na vyznačenie štátnej hranice pred poškodením, zničením, neoprávneným premiestnením a používaním v rozpore s ich určením.
Článok 21
Zmluvné strany zabezpečia, aby sa na štátnej hranici priamo vyznačenej hraničnými znakmi po jej oboch stranách udržiaval voľný pás územia v šírke 1 m a okolo hraničných znakov nepriamo vyznačujúcich priebeh štátnej hranice voľná kruhová plocha s polomerom 1 m bez porastov a prekážok brániacich v ich viditeľnosti. Nevzťahuje sa to na porasty slúžiace na spevnenie brehov a na chránené stromy, kry a iné rastliny.
Článok 22
(1)
Na plochách uvedených v článku 21 možno budovať len zariadenia, ktoré slúžia verejnej doprave, colnej a pasovej kontrole, ochrane štátnej hranice, ako aj vedenia každého druhu, ktoré štátnu hranicu pretínajú.
(2)
Ak je hranica pozemku totožná s priebehom štátnej hranice alebo ak ju pretína, možno ju trvale vyznačiť vo vzdialenosti väčšej ako 2 m od štátnej hranice.
(3)
Zmluvné strany môžu v osobitných prípadoch po vzájomnej dohode povoliť výnimky z odseku 1.
Článok 23
Pred začatím prác súvisiacich s vyhľadávaním alebo dobývaním nerastného bohatstva vnútri pásma širokého 50 m po oboch stranách štátnej hranice zmluvné strany dohodnú potrebné opatrenia na zabepečenie priebehu štátnej hranice a jej vyznačenia.
TRETIA ČASŤ
Stála slovensko-česká hraničná komisia
Článok 24
(1)
Na vykonávanie úloh uvedených v prvej a druhej časti zriadia zmluvné strany Stálu slovensko-českú hraničnú komisiu (ďalej len „hraničná komisia“).
(2)
Hraničnú komisiu tvorí delegácia Slovenskej republiky a delegácia Českej republiky. Vlády zmluvných strán vymenujú do svojej delegácie predsedu a ďalších najviac šesť členov, z ktorých predseda delegácie určí svojho zástupcu. Vymenovanie a odvolanie predsedu delegácie si zmluvné strany oznamujú diplomatickou cestou. Zmeny v zložení delegácie si navzájom oznamujú predsedovia delegácií.
(3)
Delegácie môžu podľa potreby prizvať expertov a pomocné sily na plnenie úloh podľa tejto zmluvy. Predsedovia delegácií a ich zástupcovia majú právo udržiavať spolu priamy styk.
(4)
Zmluvné strany uhrádzajú náklady svojej delegácie. Ostatné náklady súvisiace s činnosťou hraničnej komisie, ako aj náklady na údržbu štátnej hranice uhrádzajú zmluvné strany rovnakým dielom, ak nie je dohodnuté inak.
Článok 25
(1) Hraničná komisia najmä
a)
organizuje a zabepečuje vyznačovanie, zameriavanie a údržbu štátnej hranice, riadi a kontroluje vykonávanie týchto prác,
b)
organizuje a vykonáva preskúšanie priebehu štátnej hranice a hraničných znakov podľa článkov 14 a 15,
c)
rozhoduje o spôsobe a zmenách vyznačenia priebehu štátnej hranice najmä na vodných tokoch a na zariadeniach slúžiacich verejnej doprave,
d)
vyjadruje sa k stavebným prácam a k iným technickým opatreniam v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice. Je oprávnená udeľovať výnimky podľa článku 22 ods. 3,
e)
preskúšava, kontroluje a schvaľuje zápisnice a dokumenty vyhotovené zmiešanými technickými a expertnými skupinami,
f)
mení a dopĺňa hraničné dokumentárne dielo, určuje obsah a formu jeho aktualizácie, odstraňuje rozdiely medzi údajmi v hraničných dokumentoch a novými zisteniami v teréne,
g)
zisťuje druh a rozsah zmien na hraničných vodných tokoch a prijíma potrebné opatrenia podľa článku 8,
h)
zabepečuje spôsob vyznačenia a údržby trojštátnych hraničných bodov a ich preskúšanie.
(2)
Hraničná komisia vydáva rokovací poriadok, smernice na vyznačovanie, zameriavanie a údržbu štátnej hranice a návod na aktualizáciu hraničného dokumentárneho diela.
Článok 26
(1)
Hraničná komisia nie je oprávnená meniť priebeh štátnej hranice.
(2)
Hraničná komisia môže predkladať návrhy na zmeny priebehu štátnej hranice.
Článok 27
Hraničná komisia sa schádza podľa potreby, najmenej raz ročne, alebo ak o to požiada jedna zo zmluvných strán diplomatickou cestou.
Článok 28
(1)
Zasadania hraničnej komisie sa konajú striedavo na území štátov oboch zmluvných strán.
(2)
Zasadanie hraničnej komisie a prehliadky štátnej hranice vedie predseda delegácie tej zmluvnej strany, na ktorej území sa konajú. Rokovania sa vedú v slovenskom jazyku a v českom jazyku.
(3)
Na prijatie rozhodnutia hraničnej komisie je potrebný súhlas predsedov obidvoch delegácií. Ak sa predsedovia delegácií nedohodnú, predložia návrh na rozhodnutie ministrom vnútra.
(4)
O každom zasadnutí a o prehliadke štátnej hranice vypracuje hraničná komisia protokol vo dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku a v českom jazyku. Protokoly podpisujú predsedovia delegácií alebo ich zástupcovia. Protokoly nadobudnú platnosť dňom doručenia písomného oznámenia predsedov delegácií o ich vnútroštátnom schválení.
Článok 29
(1)
Hraničná komisia zriaďuje na plnenie svojich úloh zmiešané technické skupiny. Ich počet a zloženie určí podľa rozsahu a druhu prác, ktoré treba vykonať.
(2)
Vedúci zmiešaných technických skupín plnia úlohy v súlade s protokolmi hraničnej komisie.
(3)
O každom doplnení, zmene a obnove vyznačenia štátnej hranice, ako aj o zisteniach vyplývajúcich z kontroly výsledkov zamerania sa napíše zápisnica vo dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku a v českom jazyku. V prípade potreby sa vyhotovia aj technické podklady.
(4)
Hraničná komisia na záver každého preskúšania štátnej hranice zhrnie výsledky prác do záverečnej správy, ktorú predloží na schválenie ministrom vnútra.
Článok 30
(1)
Členovia hraničnej komisie, zmiešaných technických skupín, prizvaní experti a pomocné sily sa môžu na štátnej hranici voľne pohybovať a prekračovať ju bez obmedzenia v akomkoľvek čase, ak je to potrebné na plnenie ich úloh. Na požiadanie oprávnených kontrolných orgánov zmluvných strán sa musia preukázať služobným preukazom s fotografiou alebo platným cestovným dokladom, alebo občianskym preukazom, vždy spolu s písomným poverením hraničnej komisie.
(2)
Ak sú osoby uvedené v odseku 1 oprávnené nosiť služobnú rovnošatu, môžu ju nosiť aj počas svojej činnosti na výsostnom území druhej zmluvnej strany. Nesmú však mať pri sebe zbraň.
Článok 31
(1)
Tovar dovezený z colného územia jednej zmluvnej strany na colné územie druhej zmluvnej strany určený na vykonanie prác, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy, je oslobodený od cla, daní a iných platieb. Nespotrebovaný tovar sa musí vyviezť späť na územie zmluvnej strany, z ktorej bol dovezený.
(2)
Vozidlá, prístroje, nástroje, náradie, aparáty, stroje a ďalšie zariadenia dovezené na vykonanie prác uvedených v odseku 1 sú oslobodené od cla, daní a iných platieb a od povinnosti zabezpečiť colný dlh s podmienkou, že sa vyvezú späť. Tento vývoz sa uskutoční na územie, z ktorého bol tovar dovezený, do jedného mesiaca od dátumu skončenia prác.
(3)
Nevyvezený tovar uvedený v odsekoch 1 a 2 podlieha clu, daniam a iným platbám podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvnej strany, na ktorej území zostal.
(4)
Osoby poverené úlohami súvisiacimi so správou štátnej hranice môžu doviezť predmety pre osobnú potrebu vrátane cestovných potrieb, potravín, nápojov, liekov a tabakových výrobkov v množstve primeranom dĺžke ich pobytu na území druhej zmluvnej strany bez cla, daní a iných platieb.
(5)
Tovar uvedený v odsekoch 1, 2 a 4 je oslobodený od dovozných a vývozných zákazov a obmedzení.
ŠTVRTÁ ČASŤ
Osobitné a prechodné ustanovenia
Článok 32
(1)
Majetkovoprávne vzťahy súvisiace s oddelením plôch častí štátnych území podľa článku 4 ods. 1 a 2 upravia zmluvné strany osobitnou zmluvou.
(2)
Zmluvné strany sa zaväzujú, že do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o vyrovnaní ich nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na oddelených plochách častí štátnych území podľa článku 4 ods. 1 a 2 nevykonajú prevod vlastníctva k tomuto majetku na iný subjekt.
(3)
Vlastníctvo fyzických osôb a právnických osôb k majetku nachádzajúcemu sa na oddelených plochách častí štátnych území podľa článku 4 ods. 1 a 2 zostáva nedotknuté.
Článok 33
O správe, prevádzke, využívaní, používaní a údržbe najmä vodných tokov, stojatých vôd, priekop, komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré štátna hranica pretína alebo ktorými prechádza, vrátane stavieb a zariadení na nich uzavrú zmluvné strany osobitné zmluvy.
Článok 34
(1)
Úkony fyzických osôb a právnických osôb súvisiace s usporiadaním právnych vzťahov na plochách oddelených častí štátnych území podľa článku 4 ods. 1 a 2 sú oslobodené od správnych poplatkov. Rozsah, spôsob a čas platnosti tohto oslobodenia upravia zmluvné strany osobitnou zmluvou.
(2)
Zmluvné strany zabezpečia vzájomné bezodplatné poskytnutie všetkých údajov, dokladov, dokumentácií a iných podkladov vzťahujúcich sa na plochy oddelených častí štátnych území podľa článku 4 ods. 1 a 2, najneskôr však do jedného roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.
PIATA ČASŤ
Záverečné ustanovenia
Článok 35
(1)
Prípadné spory týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tejto zmluvy budú riešiť ministri vnútra, a ak sa nedohodnú, budú ich riešiť vlády zmluvných strán.
(2)
Ak spor nebude možné vyriešiť spôsobom uvedeným v odseku 1, na žiadosť jednej zo zmluvných strán sa predloží na rozhodnutie rozhodcovskému súdu.
(3)
Rozhodcovský súd sa zriadi ad hoc tak, že zmluvné strany najneskôr do troch mesiacov od oznámenia úmyslu jednej z nich obrátiť sa na rozhodcovský súd určia zo svojich štátnych občanov po jednom rozhodcovi. Predsedom rozhodcovského súdu je občan tretieho štátu, na ktorom sa dohodnú rozhodcovia.
(4)
Ak sa rozhodcovia o predsedovi rozhodcovského súdu nedohodnú do šiestich mesiacov od oznámenia úmyslu jednej zmluvnej strany obrátiť sa na rozhodcovský súd a nedohodne sa inak, obráti sa príslušná zmluvná strana na generálneho tajomníka Stáleho rozhodcovského súdu v Haagu, aby vymenoval predsedu rozhodcovského súdu. V prípade, že generálny tajomník Stáleho rozhodcovského súdu je štátnym občanom jednej zo zmluvných strán, postupuje sa v súlade s opčnými pravidlami Stáleho rozhodcovského súdu.
(5)
Konanie pred rozhodcovským súdom sa riadi zásadami medzinárodného práva.
(6)
Rozhodcovský súd rozhoduje väčšinou hlasov. Jeho rozhodnutia sú záväzné pre obe zmluvné strany. Zmluvné strany uhrádzajú náklady svojho rozhodcu. Ostatné náklady na činnosť rozhodcovského súdu uhrádzajú zmluvné strany rovnakým dielom.
Článok 36
Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa skončí platnosť Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o generálnom vymedzení spoločných štátnych hraníc podpísanej v Prahe 29. októbra 1992.
Článok 37
Táto zmluva sa uzaviera na neurčitý čas. Jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy možno meniť alebo dopĺňať len po vzájomnej dohode zmluvných strán. Platnosť tejto zmluvy sa skončí dňom nadobudnutia platnosti novej zmluvy o spoločnej štátnej hranici.
Článok 38
Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť tridsiatym dňom odo dňa výmeny ratifikačných listín. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Bratislave.
Dané v Židlochoviciach 4. januára 1996 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku a v českom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Slovenskú republiku:
Ľudovít Hudek v. r.
Za Českú republiku:
Jan Ruml v. r.