385/2000 Z. z.

V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Obmedzenia štátneho funkcionára pri výkone štátnej funkcie podľa osobitného predpisu¹¹) sa vzťahujú primerane aj na sudcu.

V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä

Sudca nesmie od strán alebo od účastníkov konania alebo od ich právnych zástupcov okrem prípadov ustanovených v zákonoch o konaní pred súdmi¹) jednostranne prijímať alebo poskytovať im informácie alebo rokovať s nimi o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv.

Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.

Sudca je povinný plniť svoje povinnosti riadne a včas aj v prípade povolenia práce v domácom prostredí. Rovnako je povinný vykonávať nariadenú pohotovosť a výkon funkcie nadčas v súlade s rozvrhom práce, ako aj funkciu sudcu disciplinárneho senátu alebo predsedu disciplinárneho senátu, ak bol do tejto funkcie zvolený súdnou radou.

Sudca je povinný využívať určené pojednávacie dni a tak zabezpečovať riadne a včasné vybavovanie pridelených vecí.

Sudca je povinný prehlbovať si svoje odborné vedomosti a využívať ponúknuté možnosti na vzdelávanie organizované Justičnou akadémiou. Sudca je povinný prispievať svojimi skúsenosťami a schopnosťami pri odbornej príprave justičných čakateľov, funkčne mladších sudcov a ďalších zamestnancov súdov, ak tomu nebráni plnenie jeho povinností pri výkone súdnictva.

Sudca nemá právo štrajkovať a nesmie konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom znemožňoval činnosť súdnictva.

Sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach.

Sudca je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie sudcu, o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachováva. Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť sudcu tejto povinnosti aj predseda súdu, a ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, ak ide o predsedu najvyššieho súdu, predseda národnej rady. Tejto povinnosti zachovávať mlčanlivosť nemôže byť zbavený vo veciach hlasovania. Sudcu však nemožno nútiť, aby vypovedal ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie sudcu. Sudca je aj po zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť povinný dbať na oprávnené záujmy účastníkov konania.

Sudca je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi.

Sudca je povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona;^11aa) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa sudca posudzuje ako zamestnanec.

Sudca je povinný podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal funkcie sudcu, a počas jej výkonu vždy do 31. marca každého kalendárneho roka súdnej rade písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie,

Súčasťou údajov o funkciách a činnostiach podľa odseku 1 sú aj tieto ďalšie údaje:

Sudca je povinný oznámiť

Oznámenie podľa odseku 3 treba podať do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť vznikla.

Sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu písomne deklarovať svoje majetkové pomery a majetkové pomery osôb uvedených v odseku 3 na účely kontroly statočnosti pôvodu majetkového prírastku

Majetkovými pomermi na účely majetkového priznania sú:

Majetkové priznanie podľa odseku 1 obsahuje osobné údaje sudcu, jeho manžela a neplnoletých detí, ktorí so sudcom žijú v domácnosti¹³) v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu. Majetkové priznanie ďalej obsahuje údaje umožňujúce identifikáciu nehnuteľnosti, údaje o právnom dôvode a o dátume nadobudnutia majetku, pri hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj o cene ich obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí odhad ich ceny, pri vlastnom zhotovení hnuteľnej veci údaj o výdavkoch na jej zhotovenie.

Za manžela na účely majetkového priznania sa považuje aj druh alebo družka sudcu, ak spolu žijú v domácnosti.¹³)

Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

Majetkové priznanie podľa odsekov 1 až 5 sa podáva predsedovi súdnej rady, ktorý zabezpečí jeho vyhodnotenie v súdnej rade na účely zistenia prírastku majetku sudcu.

Uchovávanie majetkových priznaní zabezpečuje predseda súdnej rady.

Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu.¹⁴)

Písomné vyhlásenie podľa § 31 ods. 1, oznámenie podľa § 31 ods. 3 a majetkové priznanie zverejňuje súdna rada na účely informovania verejnosti na voľne prístupnej internetovej stránke, pričom zabezpečí ochranu osobných údajov podľa osobitného zákona.^14a) Nezverejňujú sa také údaje o majetkových pomeroch sudcu, ktoré by umožnili identifikáciu nehnuteľných alebo hnuteľných vecí. Nezverejňujú sa ani údaje o majetkových pomeroch a osobné údaje manžela a neplnoletých detí, ktoré žijú so sudcom v domácnosti, ak sudca nedal k tomu súhlas.

Ak sudca nepodá včas písomné vyhlásenie podľa § 31 alebo majetkové priznanie podľa § 32, vyzve ho predseda súdnej rady, aby splnil túto povinnosť dodatočne, najneskôr v lehote 30 dní.

Súdna rada preskúma úplnosť písomného vyhlásenia a majetkového priznania a v prípade potreby vyzve sudcu, aby ich do 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 32 ods. 6 zistia u sudcu majetkové prírastky, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov [§ 31 ods. 2 písm. c)], sudca je povinný na základe výzvy predsedu súdnej rady preukázať ich pôvod. Súdna rada môže tiež vyzvať sudcu, aby predložil potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo doklad preukazujúci príjmy sudcu alebo nadobudnutie majetku a jeho hodnotu. Na splnenie týchto povinností určí predseda súdnej rady sudcovi primeranú lehotu, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní.

Ak sudca nesplní niektorú z povinností uvedených v odsekoch 1 až 3, súdna rada môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Rovnako môže súdna rada postupovať, ak nepovažuje splnenie preukaznej povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku sudcu alebo o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

Každý sudca má za rovnakých podmienok rovnaké práva a povinnosti. Sudca nemôže byť zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní alebo pre jeho názory a postoje sudcu, člena sudcovskej rady alebo člena súdnej rady.

Každý sudca má právo voliť a byť volený za člena sudcovskej rady príslušnej pre obvod súdu, do ktorého je pridelený na výkon svojej funkcie, a prostredníctvom nej sa podieľať na správe súdnictva.

Sudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce^14b) tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Ak sudca namieta, že nie sú mu veci prideľované takým spôsobom a ak predseda súdu jeho námietkam nevyhovie, rozhodne o nich príslušná sudcovská rada.

Sudca, ktorý vedie súdne pojednávanie, rozhoduje o tom, či je možné v priebehu pojednávania uskutočňovať obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy. Pri zachovaní povinnosti mlčanlivosti má sudca právo publikovať odborné právne problémy vzťahujúce sa na právoplatne rozhodnutú vec.

Sudca má právo zakladať záujmové stavovské organizácie sudcov a združovať sa v nich; ich cieľom je presadzovať a ochraňovať práva a záujmy sudcov, ich nezávislosť a podporovať profesijné vzdelávanie. Činnosť v takejto organizácii nemôže byť na ujmu sudcu. Združovanie sudcov podľa osobitného predpisu¹⁵) nie je tým dotknuté.

Sudca má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich rodinných príslušníkov a svojho obydlia, ak o to správu súdu požiada; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany.

Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine.

Sudca má právo na zabezpečenie podmienok systematického a bezplatného vzdelávania po celý čas výkonu svojej funkcie, na bezplatné poskytovanie právnych predpisov, odbornej literatúry a informácií nevyhnutných na riadny výkon funkcie sudcu.

Vzdelávanie sudcov zabezpečuje Justičná akadémia.

Sudcovia, ktorí sa podieľajú na organizácii vzdelávania a na lektorskej činnosti pre sudcov a zamestnancov správy súdov, majú právo na odmenu za túto činnosť, ak ju vykonávajú nad rámec svojich povinností v rozhodovacej činnosti.

Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie systematické odborné vzdelávanie sudcov s cieľom priebežne si udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať požadované vedomosti a schopnosti potrebné na výkon funkcie sudcu v príslušnom odbore alebo na výkon lektorskej činnosti.

Na prehlbovanie kvalifikácie patrí sudcovi študijné voľno v potrebnom rozsahu; za ten čas patrí sudcovi funkčný plat.

Zvyšovaním kvalifikácie sa rozumie nadobudnutie vedomostí a zručností potrebných na výkon funkcie sudcu na súde vyššieho stupňa, na výkon osobitnej špecializácie alebo na výkon riadiacej funkcie v správe súdov.

Zvyšovaním kvalifikácie sa ďalej rozumie ďalšie vysokoškolské štúdium v odbore potrebnom na výkon funkcie sudcu, vykonanie rigoróznej skúšky, ako aj iné špeciálne štúdium na vysokých školách alebo na iných výchovno-vzdelávacích zariadeniach v Slovenskej republike alebo v zahraničí, ak sú za také uznané.

Na žiadosť sudcu môže predseda súdu so súhlasom príslušnej sudcovskej rady a v prípade zvyšovania kvalifikácie v zahraničí aj so súhlasom ministra vydať rozhodnutie o súhlase so zvýšením kvalifikácie sudcu, ak je toto zvýšenie kvalifikácie v súlade s požiadavkami na výkon funkcie. Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje

Sudcovi patrí študijné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o oblasti a dĺžke trvania štúdia

Počas študijného voľna podľa odseku 4 patrí sudcovi funkčný plat.

Náklady súvisiace s prehlbovaním kvalifikácie a so zvyšovaním kvalifikácie sudcu uhrádza správa súdov.

Sudca je povinný nahradiť úplne alebo čiastočne náklady zvyšovania kvalifikácie, ak nedodržal podmienky určené v rozhodnutí podľa § 37 ods. 3; to neplatí, ak funkcia sudcu zanikla podľa § 18 ods. 2 písm. a) alebo ak sa sudca vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov alebo z vážnych osobných dôvodov. O povinnosti a výške náhrady rozhodne príslušný predseda súdu. Proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne ministerstvo. Na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Sudkyni starajúcej sa o dieťa mladšie ako jeden rok alebo tehotnej sudkyni môžu byť prideľované osobitne závažné trestné veci týkajúce sa trestných činov proti životu a zdraviu a proti ľudskej dôstojnosti len s jej súhlasom.

Ak podľa lekárskeho posudku výkon funkcie sudcu ohrozuje tehotenstvo sudkyne a predseda súdu nemá možnosť primeranej úľavy z výkonu funkcie zmenou rozvrhu práce, táto sudkyňa sa zaradí až do nástupu na rodičovskú dovolenku mimo aktívneho výkonu funkcie sudcu. Rovnako sa postupuje, ak po skončení rodičovskej dovolenky do deviateho mesiaca po pôrode nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku funkciu sudcu. Počas tohto obdobia jej patrí základný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo aktívneho výkonu funkcie.

Tehotná sudkyňa a sudkyňa, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie vykonávať pohotovosť. Do pohotovosti a výkonu funkcie nadčas možno zaradiť osamelú sudkyňu, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej súhlasom.

Tehotná sudkyňa a sudkyňa, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť vyslaná na cestu mimo obvodu obce sídla súdu, kde vykonáva funkciu sudcu, alebo trvalého pobytu. Sudkyňa, ktorá sa stará o dieťa staršie ako jeden rok, môže byť v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo osem rokov, vyslaná na takú cestu len s jej súhlasom; to platí rovnako aj pre osamelú sudkyňu, ktorá sa stará o dieťa, ktoré nedosiahlo vek 15 rokov.

Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak vykonanie cesty vyžaduje včasné a zákonné rozhodnutie veci, ktorá je sudkyni pridelená v súlade s rozvrhom práce. Sudkyni v takom prípade patrí primeraná náhrada výdavkov spojených s osobitnou starostlivosťou o dieťa počas cesty. Ak by vykonanie cesty ohrozilo tehotenstvo sudkyne alebo ak ide o sudkyňu, ktorá svoje dieťa dojčí, aj v tomto prípade má právo vykonanie cesty odmietnuť.

Ak požiada sudkyňa starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotná sudkyňa o kratší týždenný pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, predseda súdu je povinný vyhovieť jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne dôvody, najmä ak by tým bol ohrozený výkon súdnictva.

Ak sudkyňa starajúca sa o dieťa mladšie ako osem rokov alebo tehotná sudkyňa požiada o povolenie práce v domácom prostredí podľa § 41, predseda súdu jej vyhovie, ak doterajším výkonom funkcie preukázala, že poskytnutie takej úľavy nebude na úkor výkonu funkcie.

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa za podmienok v nich uvedených primerane vzťahujú aj na osamelých sudcov.

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené ženy, slobodní, ovdovení alebo rozvedení muži, ďalej ženy a muži osamelí z iných vážnych dôvodov.

Sudkyni, ktorá dojčí svoje dieťa, patria okrem prestávky pri dennom výkone funkcie sudcu osobitné prestávky na dojčenie.

Sudkyni, ktorá vykonáva funkciu sudcu po celý určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za pracovný deň.

Ak vykonáva sudkyňa funkciu sudcu v kratšom týždennom pracovnom čase, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku. Tieto prestávky sa započítavajú do dennej pracovnej doby.

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí sudkyni rodičovská dovolenka počas 28 týždňov; ak porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú sudkyňu, patrí jej rodičovská dovolenka počas 37 týždňov. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa.

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne sudkyni alebo sudcovi, ktorý o to písomne požiada, ďalšia rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, až do siedmich rokov veku dieťaťa. Ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.

Počas rodičovskej dovolenky patrí sudkyni alebo sudcovi materské¹⁸) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 94 a počas ďalšej rodičovskej dovolenky patrí sudcovi rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.

Na rodičovskú dovolenku nastupuje sudkyňa spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý prevzal do svojej starostlivosti nahradzujúcej rodičovskú starostlivosť dieťa, ktoré mu bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Rodičovská dovolenka sudkyne v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť, ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a sudkyňa zatiaľ nastúpi na výkon funkcie, preruší sa týmto nástupom rodičovská dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; rodičovská dovolenka sa sudkyni opäť poskytne odo dňa, keď prevzala dieťa zo zariadenia do svojej starostlivosti a prestala preto vykonávať funkciu sudcu, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, do siedmich rokov veku dieťaťa.

Sudkyni rodičovská dovolenka nepatrí, ak dieťa, o ktoré sa starala, bolo

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí sudkyni rodičovská dovolenka počas 14 týždňov.

Ak dieťa zomrie v čase, keď je sudkyňa na rodičovskej dovolenke alebo na ďalšej rodičovskej dovolenke, poskytuje sa jej táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

Sudcovi patrí platené voľno, ak nie je ustanovené inak, z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

Na účely tohto zákona rodinným príslušníkom je manžel, vlastné deti, deti zverené sudcovi alebo jeho manželke do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič a súrodenec sudcu, manžel súrodenca sudcu, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič a vnuk sudcu.

Sudcovi patrí platené pracovné voľno z dôvodu výkonu občianskych povinností, najmä

Sudcom, ktorí sú členmi a predstaviteľmi stavovskej organizácie sudcov, patrí v súvislosti s jej činnosťou platené voľno. Rozsah a podmienky poskytovania plateného voľna určí zmluva uzatvorená medzi ministrom a touto organizáciou.

Počas voľna podľa odsekov 1, 3 a 4 patrí sudcovi funkčný plat.

Sudcovi na základe jeho písomnej žiadosti možno poskytnúť neplatené voľno z vážnych osobných dôvodov, ktoré však nevyžadujú prerušenie výkonu funkcie sudcu. Neplatené voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. O žiadosti rozhodne predseda súdu.

Počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie sudcu pre chorobu alebo pre úraz, počas rodičovskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 15 rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo dennej pracovnej doby sudcu, neprítomnosť sudcu vo výkone funkcie je ospravedlnená. Peňažné plnenia (dávky) počas tohto obdobia upravuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak je sudcovi vopred známy dôvod pracovného voľna, je povinný včas o ňom a o predpokladanom trvaní pracovného voľna upovedomiť predsedu súdu. Inak je sudca povinný o dôvode pracovného voľna predsedu súdu upovedomiť bez zbytočného odkladu.

Dôvod pracovného voľna a jeho trvanie je sudca povinný predsedovi súdu preukázať.

Sudcovi patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom

Sudcovi patria náhrady nákladov a iné hmotné výhody, ak tak ustanovuje zákon.

Ak je sudca poverený plnením úloh v orgáne Európskej únie, patrí mu od prvého dňa poverenia popri plate sudcu podľa odseku 1 aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.^18a) Ministerstvo vypláca sudcovi výdavky uvedené v osobitnom predpise^18a) a osobnému úradu sudcu uhrádza rozdiel medzi platom sudcu navýšeným podľa § 88 ods. 3 a platom sudcu pred týmto navýšením.

Za uspokojenie platových nárokov sudcu zodpovedá štát.

Ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu²⁰) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu,^20a) patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským. Súdna rada môže na návrh predsedu súdu zastaviť vyplácanie príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému, ak sudca poberal tento príspevok viac ako 30 dní v kalendárnom roku.

Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému sudcovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť sudcu na výkon jeho funkcie vznikla pre úraz pri výkone funkcie alebo pre chorobu z povolania.

Ak sudcovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve, patrí mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške 55 % funkčného platu.

Sudca má za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu^20a) a

Príplatok k dôchodku pozostalých patrí

Na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa odseku 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

Výška mesačného príplatku za výkon funkcie sudcu je za každý celý rok výkonu funkcie sudcu 0,8 % z priemerného platu sudcu.¹⁹) Ak výkon funkcie sudcu netrval celý rok, patrí sudcovi pomerná časť príplatku za výkon funkcie sudcu za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie sudcu.

Príplatok za výkon funkcie sudcu patrí sudcovi najviac za 35 rokov výkonu funkcie.

Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa zvýšia, ak sa zvýši priemerný plat sudcu. Zvýšený príplatok patrí oprávneným osobám odo dňa, od ktorého sa zvýši priemerný plat sudcu.

O príplatku za výkon funkcie sudcu a o príplatku k dôchodku pozostalých rozhodne ministerstvo do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o ich priznanie. Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa vypláca bezhotovostne na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky označený poberateľom.

Správa súdov je povinná bez zbytočného odkladu zabezpečiť odstránenie okolností ohrozujúcich život, zdravie alebo majetok osôb, ktoré sudca v súvislosti s konaním pred súdom oznámi správe súdov.

Za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súdu zodpovedá štát.

Správa súdu je povinná vymáhať od sudcu náhradu škody, za ktorú zodpovedá.

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie presiahnuť u jednotlivého sudcu sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.

O povinnosti nahradiť škodu a o výške požadovanej náhrady škody rozhoduje predseda súdu. Ak spôsobil škodu predseda súdu sám alebo spoločne so sudcom a podriadeným zamestnancom, rozhodne o povinnosti nahradiť škodu a o jej výške predseda krajského súdu. O povinnosti nahradiť škodu a o jej výške u predsedov vyšších súdov rozhodne ministerstvo.

Sudca je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie a za konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného predpisu,²⁷) alebo za konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov.²⁸)

Disciplinárnym previnením je

Závažným disciplinárnym previnením je

Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je

Za disciplinárne previnenie disciplinárny súd uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

Disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. c) nemožno uložiť predsedovi najvyššieho súdu a podpredsedovi najvyššieho súdu. Disciplinárne opatrenia podľa odseku 1 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe. Odvolanie z funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu sa uloží vždy, ak sudca spáchal disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. e). Za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. d) disciplinárny súd uloží aj disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. d).

Za priestupok alebo za iné porušenie zákona možno uložiť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi^28b) tieto disciplinárne opatrenia:

Disciplinárne opatrenia podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; napomenutie nemožno uložiť spolu s iným opatrením uvedeným v odseku 3.

Za závažné disciplinárne previnenie alebo za priestupok, ktorý má súčasne povahu závažného disciplinárneho previnenia, disciplinárny súd uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

Disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. c) nemožno uložiť predsedovi najvyššieho súdu a podpredsedovi najvyššieho súdu. Disciplinárne opatrenia podľa odseku 5 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe. Odvolanie z funkcie sudcu, okrem závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. d), nemožno uložiť spolu s iným opatrením podľa odseku 5. Za závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. d) disciplinárny súd uloží aj disciplinárne opatrenie podľa odseku 5 písm. e). Odvolanie z funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu sa uloží vždy, ak sudca spáchal závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. c).

Disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je vždy odvolanie z funkcie sudcu.

Disciplinárny súd pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia.

Nedostatky v práci menšieho významu alebo poklesky v správaní menšieho významu, alebo priestupok môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, vybaviť, ak je to postačujúce, aj tým, že sudcu písomne napomenie.

Disciplinárny súd môže upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia za priestupok alebo za iné porušenie tohto zákona a výnimočne aj za zavinené nesplnenie alebo za porušenie povinnosti sudcu, ak to považuje za postačujúce vzhľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia.

Dotknutý sudca sa môže v lehote 15 dní odo dňa, keď sa dozvie o udelení napomenutia, obrátiť na príslušný disciplinárny súd s návrhom na určenie, že napomenutie je neplatné.

Zodpovednosť sudcu za disciplinárne previnenie zaniká uplynutím premlčacej lehoty uvedenej v § 120 ods. 7.

Premlčanie disciplinárneho previnenia sa prerušuje

Prerušením premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota.

Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny súd.

Najvyšší súd je na účely disciplinárneho konania disciplinárnym súdom; disciplinárne konanie vo veci predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vykonáva Ústavný súd Slovenskej republiky.

Sudcov disciplinárneho súdu a primeraný počet náhradníkov volí súdna rada na obdobie troch rokov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom a národnou radou zo sudcov všeobecných súdov alebo z iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Sudcovské rady, minister a národná rada navrhujú súdnej rade kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu na základe žiadosti súdnej rady. V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov súdna rada určí počet sudcov disciplinárneho súdu, ktorých bude voliť na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov, a lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti. Sudcovské rady, minister a národná rada predložia súdnej rade dvojnásobný počet kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, ktorých bude súdna rada voliť. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi na sudcu disciplinárneho súdu, súdna rada si od toho, koho návrh bol doručený neskôr, bez zbytočného odkladu vyžiada nový návrh na kandidáta.

Za sudcu disciplinárneho súdu môže byť zvolený len sudca,

Sudca disciplinárneho súdu, ktorý je sudca, nemôže byť členom disciplinárneho senátu, ktorý rozhoduje o jeho osobe. Sudca môže byť zvolený za sudcu disciplinárneho súdu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Sudca disciplinárneho súdu sa môže tejto funkcie vzdať.

Za sudcu disciplinárneho súdu môže byť zvolená aj iná osoba ako sudca, ktorá

Iná osoba ako sudca, ktorá je zvolená za sudcu disciplinárneho súdu, vykonáva funkciu sudcu disciplinárneho súdu bez nároku na odmenu; má však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie sudcu disciplinárneho senátu podľa osobitného predpisu.^28c) Iná osoba ako sudca môže byť zvolená za sudcu disciplinárneho súdu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Na účely disciplinárneho konania sa sudcovia disciplinárneho súdu zvolení podľa odseku 3, ktorí nie sú sudcami najvyššieho súdu, považujú za sudcov dočasne pridelených podľa § 12 ods. 1 na najvyšší súd; nezakladá to však nárok na základný plat alebo príplatky, ktoré takému prideleniu zodpovedajú podľa tohto zákona.

Disciplinárny súd rozhoduje v disciplinárnych senátoch, ktorých počet určuje súdna rada. Predsedov disciplinárnych senátov volí a odvoláva súdna rada. Súdna rada ku koncu kalendárneho roka určí rozvrh práce na nasledujúci kalendárny rok, v ktorom určí zloženie disciplinárnych senátov, určí spôsob prideľovania vecí, ako aj spôsob vzájomného zastupovania sudcov disciplinárneho súdu.

Disciplinárny senát prvého stupňa je trojčlenný; jeden člen disciplinárneho senátu je zvolený z kandidátov navrhnutých sudcovskou radou, jeden člen z kandidátov navrhnutých národnou radou a jeden člen z kandidátov navrhnutých ministrom, pričom aspoň dvaja členovia senátu musia byť sudcovia podľa odseku 4. Odvolací disciplinárny senát je päťčlenný; jeden člen je zvolený z kandidátov navrhnutých sudcovskou radou, dvaja členovia z kandidátov navrhnutých ministrom a dvaja členovia z kandidátov navrhnutých národnou radou, pričom aspoň traja členovia senátu musia byť sudcovia podľa odseku 4. Ak nebol zvolený dostatočný počet sudcov, aby bolo možné rozvrhom práce obsadiť disciplinárne senáty v zložení podľa prvej alebo druhej vety, vyhlásia sa v potrebnom rozsahu doplňujúce voľby, pred ktorými navrhovatelia podľa odseku 3 navrhnú ako kandidátov len sudcov podľa odseku 4; skôr zvolení kandidáti z radov osôb podľa odseku 6, ktorí neboli rozvrhom práce zaradení do žiadneho z disciplinárnych senátov, sa stávajú náhradníkmi.

Sudca disciplinárneho súdu nemôže byť zaradený do disciplinárneho senátu počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, prerušenia výkonu funkcie sudcu alebo ak sa proti nemu vedie trestné stíhanie alebo disciplinárne konanie.

Funkcia disciplinárneho sudcu zanikne

Ak disciplinárny senát vykonal úkony v disciplinárnom konaní začatom pred uplynutím svojho funkčného obdobia, disciplinárne konanie dokončí, aj keď jeho funkčné obdobie už uplynulo.

Disciplinárne konanie sa začína na návrh.

Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať

Orgán činný v trestnom konaní, súd alebo orgán oprávnený na prejednávanie priestupkov alebo iného konania, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov,²⁸) ktorý zistí takéto konanie sudcu, odovzdá alebo postúpi vec

Predsedovia súdov alebo súdna rada, ktorým bola odovzdaná alebo postúpená vec podľa odseku 3, môžu sami prejednať vec najneskôr do 60 dní od jej odovzdania alebo postúpenia, ak ide o konanie sudcu, ktoré nevykazuje znaky disciplinárneho previnenia podľa § 116, pritom môžu uložiť sudcovi sankciu podľa § 117 ods. 3 písm. a) alebo b); inak v rovnakej lehote podajú návrh na začatie disciplinárneho konania. Návrh na začatie disciplinárneho konania podajú aj vtedy, ak sudca nesúhlasí s uloženou sankciou.

Ak návrh na začatie disciplinárneho konania podáva oprávnený orgán podľa odseku 2 písm. b) až e), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania ministrovi.

Za priestupky ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolužitia hrubým konaním a proti majetku spáchané medzi blízkymi osobami orgán uvedený v odseku 2 podá návrh na začatie disciplinárneho konania len z podnetu poškodeného, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Podnet možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny senát, a ak sa podalo odvolanie, odvolací senát odoberie na poradu.

Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať na disciplinárnom súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní [§ 116 ods. 2 písm. e)], najneskôr do štyroch rokov od ukončenia tohto konania. Ak ide o priestupok alebo konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov, môže inak oprávnený orgán odovzdať alebo postúpiť vec orgánu uvedenému v odseku 3 do jedného roka odo dňa jeho spáchania, inak návrh na disciplinárne konanie nemožno podať; lehoty na podanie tohto návrhu uvedené v predchádzajúcej vete musia byť aj v tomto prípade zachované.

Návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera; ak ide o priestupok, návrh musí ďalej obsahovať označenie príslušného ustanovenia zákona, ktorého znaky skutok napĺňa, a dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní priestupku.

Návrh na začatie disciplinárneho konania možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny senát, prípadne odvolací disciplinárny senát odoberie na záverečnú poradu. Nový návrh v takomto prípade už nemožno podať.

Ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu alebo jeho členov, môže ten, koho sa konanie týka, namietať ich zaujatosť.

O zaujatosti rozhodne iný disciplinárny senát rovnakého stupňa. Ak prvostupňový disciplinárny senát nemožno zostaviť z dôvodu námietky, ktorá smeruje proti všetkým členom prvostupňových disciplinárnych senátov, rozhodne o nej druhostupňový disciplinárny senát.

Ak je počet zaujatých sudcov disciplinárneho súdu taký, že nemožno zložiť disciplinárny senát, rozhodne o jeho prípadnej voľbe a o zložení súdna rada.

O začatí disciplinárneho konania upovedomí predseda disciplinárneho senátu sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, doručením návrhu na začatie disciplinárneho konania do vlastných rúk a poučí ho o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov alebo sudcov, vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu.

Ak obsah návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predbežné objasnenie uvádzaných skutočností, predseda disciplinárneho senátu alebo ním poverený člen disciplinárneho senátu vykoná potrebné šetrenie. Môže zistiť stanovisko sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, zistiť potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, zadovážiť ich na vykonanie dôkazu.

Disciplinárny senát bez ústneho pojednávania konanie zastaví, ak

Ak sa disciplinárny senát domnieva, že skutočnosti, ktoré sa sudcovi kladú za vinu, majú znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.

Disciplinárny senát preruší disciplinárne konanie aj vtedy, ak sa dozvie, že pre skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie začalo, sa proti sudcovi vedie trestné konanie.

Prerušenie disciplinárneho konania trvá do právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní. Ak nie sú splnené podmienky na pokračovanie v disciplinárnom konaní alebo na konanie v osobitných prípadoch, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.

Po vykonaní predbežného šetrenia alebo ak nie je také šetrenie potrebné, určí predseda disciplinárneho senátu termín ústneho pojednávania, upovedomí o ňom orgán, ktorý podal návrh na začatie disciplinárneho konania, sudcu, proti ktorému návrh smeruje, a ak má sudca obhajcu, aj jeho obhajcu. Ak ide o disciplinárne konanie za priestupok, upovedomí sa o termíne ústneho pojednávania aj poškodený, jeho zástupca alebo opatrovník. Sudcovi, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, jeho obhajcovi a poškodenému alebo jeho zástupcovi, alebo opatrovníkovi sa doručí návrh na začatie disciplinárneho konania spolu s poučením o ich právach.

Ak treba vypočuť svedkov, predvolá ich predseda disciplinárneho senátu na ústne pojednávanie.

Termín ústneho pojednávania sa určí tak, aby sudca a jeho obhajca mali od upovedomenia aspoň päť pracovných dní na prípravu obhajoby. Rovnakú lehotu na prípravu treba poskytnúť orgánu, ktorý podal návrh na začatie disciplinárneho konania, a poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.

O termíne ústneho pojednávania sa upovedomí aj predseda súdu, na ktorom je sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, činný, ak nebol upovedomený už ako navrhovateľ.

Sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, a orgán, ktorý návrh na začatie disciplinárneho konania podal, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr na ústnom pojednávaní. Disciplinárny súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté. Disciplinárny súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Ústne pojednávanie sa koná zásadne v prítomnosti sudcu, proti ktorému návrh smeruje. V jeho neprítomnosti možno vec prejednať iba vtedy, ak bol o termíne ústneho pojednávania riadne upovedomený a ak sa odmietne dostaviť pred disciplinárny senát alebo ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví, alebo ak sa práva účasti na ústnom pojednávaní výslovne vzdá. Ak si sudca zvolí obhajcu, má obhajca právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní.

Na začiatku ústneho pojednávania prednesie navrhovateľ návrh na začatie disciplinárneho konania a odôvodní ho. Ak navrhovateľ nie je prítomný, prednesie návrh na začatie disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu alebo ním určený člen disciplinárneho senátu; obdobne sa postupuje, ak vec disciplinárnemu senátu oznámil príslušný orgán.

Ak sa vedie disciplinárne konanie za priestupok, môže poškodený, ktorému bola spôsobená majetková škoda, uplatniť pred začatím dokazovania nárok na jej náhradu. Predseda disciplinárneho senátu poučí poškodeného o jeho práve, ak sa tak už nestalo v upovedomení o ústnom pojednávaní.

Ak sa vykonalo predbežné šetrenie, predseda disciplinárneho senátu alebo ním určený člen disciplinárneho senátu oboznámi disciplinárny senát a účastníkov konania s jeho výsledkami.

Predseda disciplinárneho senátu vypočuje sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, a vykoná ďalšie potrebné dôkazy. Sudca má právo odoprieť výpoveď. Osoby, ktoré boli povolané ako svedkovia, prípadne znalci, sú povinné sa na ústne pojednávanie dostaviť a pred disciplinárnym senátom vypovedať.

Sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, jeho obhajca a ten, kto návrh podal, majú právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, klásť svedkom a znalcom otázky a podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnaké práva prislúchajú aj poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.

Po skončení dokazovania sa môže k veci vyjadriť ten, kto návrh podal, poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník, obhajca a sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie. Sudcovi, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, patrí vždy posledné slovo.

Ústne pojednávanie pred disciplinárnym senátom je verejné.

O ústnom pojednávaní pred disciplinárnym senátom a o porade disciplinárneho senátu sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisuje predseda disciplinárneho senátu a zapisovateľ, zápisnicu o porade predseda disciplinárneho senátu, členovia disciplinárneho senátu a zapisovateľ.

Disciplinárny senát je povinný rozhodnúť o disciplinárnom previnení alebo o priestupku sudcu spravidla do troch mesiacov od podania návrhu na disciplinárne konanie alebo od oznámenia priestupku disciplinárnemu súdu príslušným orgánom.

Ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo priestupku, rozhodne, že je vinný, a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona.

Ak bol sudca uznaný za vinného priestupkom, disciplinárny senát uloží sudcovi povinnosť nahradiť škodu, ak poškodený nárok na náhradu škody včas uplatnil a škoda a jej výška sa spoľahlivo zistili. Inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na občianskoprávne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom, a to i vtedy, ak nárok prizná čo i len sčasti.

Ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sa sudca disciplinárneho previnenia alebo priestupku nedopustil alebo že mu nemožno disciplinárne previnenie alebo priestupok preukázať, sudcu oslobodí. Poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, odkáže s jeho nárokom na občianskoprávne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Ak disciplinárny senát sudcu oslobodil, má sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie viedlo, nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. Disciplinárny senát rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí. Ak treba vykonať ďalšie vyšetrovanie, rozhodne o nároku sudcu na náhradu trov samostatným rozhodnutím.

Disciplinárny senát zastaví disciplinárne konanie, ak vyjde najavo niektorý z dôvodov zastavenia uvedených v § 124 pri ústnom pojednávaní.

Predseda disciplinárneho senátu rozhodnutie vyhlási na ústnom pojednávaní a vždy verejne. Rozhodnutie treba vyhotoviť písomne. Okrem výroku musí rozhodnutie obsahovať aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Ak rozhodnutie disciplinárneho senátu nebolo prijaté jednomyseľne, rozhodnutie obsahuje aj názor odlišný od názoru väčšiny aj s jeho stručným odôvodnením. Predseda disciplinárneho senátu doručí rozhodnutie disciplinárneho senátu súdnej rade, ktorá zabezpečí jeho zverejnenie na voľne prístupnej internetovej stránke.

Rozhodnutie disciplinárneho senátu sa doručí sudcovi, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, do vlastných rúk. Ďalej sa rozhodnutie doručí obhajcovi, ak ho sudca má, orgánu, ktorý navrhol začatie disciplinárneho konania, a ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania, aj predsedovi súdu, na ktorom je sudca činný.

Proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa, keď sa rozhodnutie odvolateľovi doručilo. Odvolanie treba podať na disciplinárnom súde. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môže podať

O odvolaní rozhoduje odvolací disciplinárny senát.

Ak odvolací disciplinárny senát odvolanie nezamietne, napadnuté rozhodnutie úplne alebo sčasti zruší a rozhodne spravidla sám vo veci alebo vec vráti na nové prejednanie a rozhodnutie.

V lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho senátu môže sudca podať návrh na obnovu disciplinárneho konania.

Iný mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu disciplinárneho senátu nie je prípustný.

Opatrenia potrebné na výkon uloženého disciplinárneho opatrenia vykoná osobný úrad sudcu.

Výnos pokút uložených v disciplinárnom konaní je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Disciplinárne opatrenia podľa § 117 ods. 3 písm. b) až d) sa vykonávajú aj vtedy, ak sudcovi, ktorému sa uložili, funkcia sudcu zanikla. Na rozhodnutie o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti podľa osobitných predpisov je príslušný disciplinárny súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Disciplinárne opatrenia uložené za priestupok alebo jeho zvyšok nemožno vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Rozhodnutie o povinnosti sudcu nahradiť škodu možno vykonať podľa osobitného predpisu.²⁹)

Ak bol sudca právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, disciplinárny súd rozhodne, či ide o čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Ak rozhodne, že ide o taký čin, môže mu uložiť disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu, inak konanie zastaví.

Konanie sa začína na návrh orgánu uvedeného v § 120 ods. 2.

O odvolaní z funkcie sudcu rozhodne prezident.