Tlač predpisu

315

ZÁKON

z 2. júla 2001

o Hasičskom a záchrannom zbore

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Úvodné ustanovenia

(1)

Tento zákon upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského a záchranného zboru.

(2)

Tento zákon upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

(3)

Pod pojmom príslušník sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Pod pojmom zbor sa na účely tohto zákona rozumie Hasičský a záchranný zbor a Horská záchranná služba, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Pod pojmom prezident zboru sa na účely tohto zákona rozumie prezident Hasičského a záchranného zboru a riaditeľ Horskej záchrannej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

PRVÁ ČASŤ

HASIČSKÝ A ZÁCHRANNÝ ZBOR

PRVÁ HLAVA

ZRIADENIE, ÚLOHY, ORGANIZÁCIA A RIADENIE ZBORU

§ 2

Zriadenie a riadenie zboru

(1)

Zriaďuje sa Hasičský a záchranný zbor.

(2)

Zbor je jednotne organizovaným zborom, ktorý plní úlohy v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi.¹)

(3)

Zbor je budovaný podľa zásady nadriadenosti a podriadenosti.

(4)

Zbor je podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

§ 3

Úlohy zboru

(1)

Zbor

plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,¹)

vykonáva štátny požiarny dozor,

plní úlohy pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a vykonávaní záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach a pri ochrane životného prostredia,

poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku právnických osôb a fyzických osôb,

vykonáva záchranné práce pri núdzovom odstraňovaní stavieb a ľadových bariér,

zabezpečuje jednotné uplatňovanie technických požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti, posudzovania zhody a vykonávanie dohľadu nad výrobkami,²)

plní úlohy v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi a v oblasti preventívno-výchovného pôsobenia,

plní úlohy na úseku materiálneho vybavenia a technického zabezpečenia súvisiace s vykonávaním činností zboru.

(2)

Zbor sa podieľa

na plnení úloh pri poskytovaní predlekárskej pomoci a na odsune ranených a chorých najmä pri požiaroch, haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach,

na zabezpečovaní núdzového zásobovania a núdzového ubytovania obyvateľstva a na poskytovaní humanitárnej pomoci,

na likvidácii ohnísk nákaz zvierat,

v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi³) aj na plnení úloh integrovaného záchranného systému, civilnej ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh súvisiacich s mobilizačnými prípravami,

na plnení úloh vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi.

(3)

Zbor spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, s orgánmi samosprávy, právnickými osobami, občianskymi združeniami a s fyzickými osobami.

(4)

Zbor spolupracuje pri riešení otázok na úseku ochrany pred požiarmi s príslušnými orgánmi iných štátov a s medzinárodnými organizáciami.

(5)

Zbor poskytuje pomoc iným štátom v rozsahu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.⁴)

Organizácia zboru

§ 4

(1)

Zbor tvoria

prezídium zboru,

krajské riaditeľstvá zboru,

okresné riaditeľstvá zboru,

Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

zariadenia zboru,

pracoviská zboru.

(2)

Zbor riadi prezident zboru. Prezidenta zboru vymenúva a odvoláva minister.

(3)

Prezídium zboru je súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(4)

Ministerstvo môže zriadiť alebo zrušiť zariadenia zboru i mimo svojho sídla.

(5)

Krajské riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta zboru.

(6)

Krajské riaditeľstvo zboru je právnickou osobou. Krajské riaditeľstvo zboru je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.

(7)

Krajské riaditeľstvo zboru so súhlasom prezídia zboru môže zriadiť alebo zrušiť pracovisko krajského riaditeľstva zboru i mimo jeho sídla.

(8)

Okresné riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru.

(9)

Okresné riaditeľstvo zboru koná a rozhoduje v administratívno-právnych veciach samostatne.

(10)

Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy riadi veliteľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta zboru. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je právnickou osobou a rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.

(11)

Vnútornú organizáciu zboru určuje prezident zboru.

§ 5

(1)

Sídlom krajského riaditeľstva zboru je spravidla obec, ktorá je sídlom kraja.

(2)

Sídla okresných riaditeľstiev zboru, územné obvody krajských riaditeľstiev zboru a okresných riaditeľstiev zboru, ako aj sídla hasičských staníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(3)

Obec, ktorá je sídlom krajského riaditeľstva zboru alebo okresného riaditeľstva zboru, alebo hasičskej stanice, zabezpečí na jeho umiestnenie primerané kancelárske a iné nebytové priestory.⁵)

§ 6

(1)

Zbor je financovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky; pri plnení svojich úloh spravuje majetok vo vlastníctve štátu.

(2)

Ministerstvo určuje materiálne vybavenie a technické zabezpečenie zboru.

DRUHÁ HLAVA

OPRÁVNENIA A OSOBITNÉ POVINNOSTI PRÍSLUŠNÍKOV HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU

§ 7

Oprávnenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru

(1)

Príslušník je oprávnený, ak to vyžaduje plnenie úloh zboru,

vyzvať každého, aby nevstupoval na určené miesto alebo aby sa podrobil iným obmedzeniam vyplývajúcim z vykonávaného zásahu,

vyzvať fyzickú osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi, aby preukázala svoju totožnosť,

vstupovať na pozemok, do objektov a zariadení,

vykonávať ďalšie potrebné činnosti a zisťovania v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi,⁶)

nazerať do príslušnej dokumentácie,

požadovať potrebné informácie, údaje a vysvetlenia,

požadovať potrebnú súčinnosť od právnických osôb a fyzických osôb.

(2)

Príslušník je oprávnený otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor a vstúpiť doň na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí značná škoda na majetku.⁷)

(3)

Príslušník, ktorý vykonáva pyrotechnickú činnosť (ďalej len „pyrotechnik"), je oprávnený pri plnení úloh zboru, najmä pri núdzovom odstraňovaní stavieb alebo ľadových bariér, používať výbušniny^7a) a výbušné predmety.^7b)

(4)

Pyrotechnik je oprávnený na účely uvedené v odseku 3 a na účely výučby a výcviku držať, skladovať, prevážať a používať výbušniny^7a) a výbušné predmety.^7b)

(5)

Príslušník je oprávnený na mieste zásahu vypnúť alebo odstaviť prívod energií do vyhradených technických zariadení v rozsahu oprávnenia, ktoré získal podľa osobitného predpisu,^7c) na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby alebo ak hrozí značná škoda na majetku.

(6)

Činnosť podľa odseku 5 sa považuje za činnosť vykonávanú v služobnom pomere; pri jej vykonávaní je nevyhnutné zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Osobitné povinnosti príslušníka

§ 8

(1)

Na vykonanie zásahu⁸) podľa § 7 ods. 2 príslušník zabezpečí prítomnosť nezaujatej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(2)

Po vykonaní zásahu je príslušník povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán Policajného zboru o vykonaní zásahu.

(3)

Na vstup do vojenských objektov, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného zboru, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby sa vzťahujú osobitné predpisy.⁹)

(4)

Po vykonaní činnosti podľa § 7 ods. 5 v rámci zásahu je príslušník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o svojej činnosti zodpovednú osobu vlastníka, správcu alebo užívateľa vyhradeného technického zariadenia, na ktorom bola v súvislosti so zásahom vykonávaná činnosť.

§ 9

(1)

Príslušník je povinný pri vykonávaní zásahu dbať na to, aby v súvislosti s touto činnosťou nevznikla osobám bezdôvodná ujma a aby prípadné zasahovanie do ich práv a slobôd nepresiahlo mieru nevyhnutne potrebnú na dosiahnutie účelu vykonávaného zásahu.

(2)

Príslušník je povinný vykonať zásah i v čase mimo vykonávania služby alebo urobiť iné opatrenia nevyhnutné na jeho vykonanie.

§ 10

Príslušník nie je povinný vykonať zásah, ak

jeho zdravotný stav a vplyv liekov alebo iných látok podstatne znižuje jeho schopnosť konať,

na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a zásah takéto vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje,

nie je vybavený zodpovedajúcimi osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a technickými prostriedkami, pričom zásah takéto prostriedky vyžaduje.

§ 11

(1)

Príslušník pri plnení úloh zboru preukazuje svoju príslušnosť k zboru rovnošatou, služobným preukazom alebo ústnym vyhlásením „Hasičský a záchranný zbor“ (ďalej len „ústne vyhlásenie“).

(2)

Ústnym vyhlásením preukazuje príslušník svoju príslušnosť k zboru iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zásahu neumožňujú preukázať príslušnosť rovnošatou alebo služobným preukazom.

(3)

Príslušník pri preukazovaní príslušnosti k zboru nesmie služobný preukaz vydať z rúk; na požiadanie dá na nahliadnutie iba jeho prednú stranu.

DRUHÁ ČASŤ

ŠTÁTNA SLUŽBA PRÍSLUŠNÍKOV

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 12

(1)

Štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

(2)

Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona.

(3)

Plnením úloh uvedených v odseku 1 sa rozumie aj plnenie úloh príslušníkov na úseku riadenia, rozhodovania, kontroly, odbornej prípravy rozhodnutí, odbornej prípravy návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, odbornej prípravy podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí a uplatňovania právnych vzťahov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

(4)

Miestom vykonávania štátnej služby na účely tohto zákona je obec alebo inak určené miesto, v ktorom je príslušník zaradený na výkon štátnej služby.

(5)

Služobný pomer sa zakladá k štátu.

(6)

Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

(7)

Na právne vzťahy zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa odseku 3, § 3 ods. 1 a 2 alebo podľa osobitného predpisu^9a) a sú zamestnancami ministerstva, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, krajského riaditeľstva zboru alebo Horskej záchrannej služby, sa vzťahuje osobitný predpis.¹⁰)

(8)

Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, ako aj počas trvania služobného pomeru príslušníka a 50 rokov po jeho skončení alebo zániku, je služobný úrad oprávnený podľa osobitného predpisu^10a) spracúvať osobné údaje uvedené v § 17 o občanovi, príslušníkovi, o príslušníkovi, ktorému sa skončil služobný pomer (ďalej len „bývalý príslušník“), a príslušníkovi, ktorému zanikol služobný pomer.

§ 13

(1)

V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim služobného úradu je

minister vo vzťahu k prezidentovi zboru,

prezident zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na prezídiu zboru a ním riadených zariadeniach zboru, k veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a k riaditeľom krajských riaditeľstiev zboru,

riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadených pracoviskách, k riaditeľom okresných riaditeľstiev zboru a k príslušníkom zaradeným na okresných riaditeľstvách zboru, ak tento zákon neustanovuje inak,

veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na tomto útvare,

riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkom Horskej záchrannej služby.

(2)

Vedúcim služobného úradu na účely tohto zákona je služobne najvyšší nadriadený všetkým príslušníkom v príslušnom služobnom úrade.

(3)

Nadriadeným môže byť len príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby; to neplatí, ak ide o ministra.

(4)

Ak je príslušník preložený na vykonávanie služobných činností na iný útvar ministerstva alebo na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy podľa § 47 ods. 1 písm. e), jeho nadriadeným môže byť príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby, príslušník v štátnej službe,^10b) predstavený^10c) alebo vedúci zamestnanec.^10d)

(5)

Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie

ministerstvo,

krajské riaditeľstvo zboru,

Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

Horská záchranná služba.

(6)

Osobným úradom vo veci uplatňovania služobného pomeru je úrad, ktorý je osobitným útvarom služobného úradu, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu.

(7)

Osobným úradom vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného; úlohy služobného úradu a osobného úradu prezidenta zboru plní organizačný útvar ministerstva určený ministrom.

(8)

Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa § 3, § 12 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu^9a).

DRUHÁ HLAVA

DRUHY, VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 14

Druhy štátnej služby sú

prípravná štátna služba (§ 23),

stála štátna služba (§ 29),

dočasná štátna služba (§ 30).

§ 15

(1)

Počet príslušníkov v štátnej službe a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na každý rok pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda môže vykonať úpravy v počte príslušníkov v štátnej službe alebo v objeme finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu kalendárneho roka úpravu v počte príslušníkov v štátnej službe alebo v objeme finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky.

(2)

Návrh počtu príslušníkov v štátnej službe a návrh objemu finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe pripravuje na základe organizačnej štruktúry služobných úradov ministerstvo v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

(3)

Rozpis schváleného počtu príslušníkov v štátnej službe v členení podľa funkcií v nadväznosti na organizačnú štruktúru služobných úradov (ďalej len „systemizácia") schvaľuje na návrh prezidenta zboru minister.

(4)

Vedúci služobného úradu je povinný sledovať, zabezpečovať a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie.

§ 16

(1)

Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.

(2)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.^10a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(3)

Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania.

(4)

Občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.^10a)

(5)

Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že príslušník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

Podmienky prijatia

§ 17

(1)

Príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, ak

je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 77 písm. c) až e) alebo uplynuli tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepustení podľa § 77 písm. c) až e),

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

spĺňa kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie, do ktorej má byť vymenovaný,

je zdravotne, telesne, fyzicky a psychicky spôsobilý na vykonávanie služby,

ovláda štátny jazyk,¹¹)

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad v služobnom predpise,

má pobyt na území Slovenskej republiky.¹²)

(2)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, za úmyselný trestný čin proti republike, za úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach alebo ktorý nebol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené podľa osobitného predpisu,^12a) alebo ak sa podľa osobitného predpisu^12a) na občana hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov¹³) nie starším ako tri mesiace.

(3)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti a zdravotného stavu na účely tohto zákona vykonáva lekár zboru ustanovený prezidentom zboru alebo lekárska komisia zriadená prezidentom zboru. Odvolacím orgánom je ústredná lekárska komisia zriadená ministrom. Podrobnosti o ustanovení lekára zboru, o zriadení lekárskej komisie a ústrednej lekárskej komisie, o požiadavkách na zdravotnú spôsobilosť a o spôsobe jej posudzovania ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

(4)

Posudzovanie psychickej spôsobilosti na účely tohto zákona vykonáva psychológ zboru. Podrobnosti o posudzovaní psychickej spôsobilosti a o spôsobe jej posudzovania ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

(5)

Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

(6)

Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či uchádzač o prijatie do služobného pomeru (ďalej len „uchádzač“) spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať o jeho osobe tieto údaje:

meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,

dátum a miesto narodenia,

adresu pobytu,

štátne občianstvo,

číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,

vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,

jazykové vedomosti,

prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením a pracovnými činnosťami,

miesto a čas povinnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a Slovenskej informačnej službe, dosiahnutú hodnosť,

všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe,

zdravotnú klasifikáciu z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,

závery psychologického vyšetrenia o duševnej spôsobilosti.

(7)

Na účely odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o príslušníkovi podľa odseku 6 po celý čas trvania služobného pomeru a na účely tohto zákona aj po skončení služobného pomeru.

§ 18

(1)

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú

požadované vzdelanie,

osobitná odborná spôsobilosť, u príslušníka Horskej záchrannej služby odborná spôsobilosť podľa osobitného predpisu,^14a)

odborná prax.

(2)

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 19

(1)

Požadované vzdelanie je vzdelanie¹⁵) v príslušnom stupni vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní štúdia.

(2)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné všeobecné vzdelanie“),

vyššie odborné vzdelanie,

vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania prvého stupňa (ďalej len „bakalárske vzdelanie“),

vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie“).

(3)

Kvalifikačné predpoklady s výnimkou osobitných kvalifikačných predpokladov podľa odseku 5 sú ustanovené v charakteristikách platových tried príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prílohe č. 1 a príslušníka Horskej záchrannej služby v prílohe č. 1a.

(4)

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 2 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.¹⁵)

(5)

Prezident zboru môže služobným predpisom určiť študijný odbor, ak je študijné zameranie potrebné na výkon požadovanej činnosti pre ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(6)

Odborná prax na účely tohto zákona je minimálny čas vyjadrený v rokoch, potrebný na vykonávanie činností v zbore, ustanovený pre príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prílohe č. 1 a pre príslušníka Horskej záchrannej služby v prílohe č. 1a a zistený podľa § 105 a 106. Vedúci služobného úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely tohto zákona je najmenej jeden rok.

§ 20

Prijímacie konanie

(1)

Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti uchádzača.

(2)

Vedúci služobného úradu alebo ním poverený príslušník je povinný vykonať s uchádzačom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.

(3)

V prijímacom konaní uchádzač predloží

písomnú žiadosť o prijatie do služobného pomeru,

vyplnený dotazník,

životopis,

osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní alebo osvedčené odpisy alebo osvedčené fotokópie týchto osobných dokladov,

vojenskú knižku alebo iný doklad preukazujúci vykonanie vojenskej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby, ak ide o uchádzača, ktorý vykonal vojenskú službu, náhradnú službu alebo civilnú službu,

potvrdenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo o spôsobilosti uchádzača podrobiť sa previerke fyzickej zdatnosti podľa odseku 6.

(4)

Uchádzač, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru, je povinný predložiť aj doklad o započítaných rokoch podľa § 161 ods. 15 a 16; to neplatí, ak v predchádzajúcom služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.

(5)

Uchádzača možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby v zbore.

(6)

Na posúdenie spôsobilosti uchádzača na vykonávanie funkcie v zbore sa uchádzač musí podrobiť lekárskemu vyšetreniu, previerke fyzickej zdatnosti a psychologickému vyšetreniu. Ak uchádzač jednej z podmienok nevyhovel, prijímacie konanie s ním sa považuje za skončené.

(7)

Prijímacie konanie sa končí

vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru,

zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru z dôvodu, že v služobnom úrade nie je voľné miesto, ktorého sa týka žiadosť o prijatie do služobného pomeru,

späťvzatím žiadosti o prijatie do služobného pomeru,

zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru bez zdôvodnenia, alebo

úmrtím uchádzača.

(8)

Uchádzač, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie do služobného pomeru.

(9)

Služobný úrad eviduje uchádzača, ktorý splnil podmienky na prijatie do služobného pomeru a jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia po dobu jedného roka. Evidovaného uchádzača o prijatie do služobného pomeru možno vymenovať na voľné funkčné miesto s tým, že možno využiť jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia.

(10)

Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 21

Vznik služobného pomeru

(1)

Služobný pomer vzniká vymenovaním do funkcie dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením služobnej prísahy. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa príslušníkovi odovzdá písomné oznámenie o dĺžke odbornej praxe a započítanej praxe, o sume a zložení služobného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.

(2)

Vymenovanie podľa odseku 1 vykoná vedúci služobného úradu; ak ide o vymenovanie do služobného pomeru uchádzača, ktorému sa započítavajú doby trvania služobného pomeru na vznik nároku na dávky sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,^15a) je podmienkou vymenovania súhlas prezidenta zboru. Vymenovanie do štátnej služby na funkciu možno uskutočniť, ak funkcia podľa schválenej systemizácie je vytvorená a je voľná. Voľné miesto sa môže obsadiť aj bez prijímacieho konania príslušníkom zaradeným mimo činnej štátnej služby alebo iným štátnym zamestnancom, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17.

(3)

Rozhodnutie o vymenovaní príslušníka do štátnej služby musí obsahovať

meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, pridelené evidenčné číslo a miesto pobytu,

deň vzniku služobného pomeru,

druh štátnej služby,

funkciu, do ktorej je vymenovaný,

služobný úrad vrátane obce sídla služobného úradu, organizačnú jednotku a miesto vykonávania štátnej služby, ktorým je obec alebo inak určené miesto,

dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,

hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

dĺžku skúšobnej lehoty,

dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa uchádzač prijíma do dočasnej štátnej služby.

(4)

Proti rozhodnutiu o vymenovaní príslušníka do štátnej služby sa nemožno odvolať.

(5)

Príslušníkovi v štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:

funkcia	platová trieda
hasič	1
hasič záchranár	2
technik-strojník inšpektor	3
hasič záchranár špecialista technik špecialista samostatný inšpektor	4
vedúci technik špecialista odborný inšpektor	5
samostatný odborný inšpektor	6
samostatný odborný inšpektor špecialista	7
vrchný inšpektor	8
vrchný inšpektor špecialista	9.

(6)

Príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať podľa prílohy č. 1a, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:

funkcia	platová trieda
mladší záchranár	1
záchranár	2
starší záchranár, operátor operačného strediska tiesňového volania	3
záchranár expert, odborný referent	4
záchranár špecialista	5
náčelník	6
manažér	7
starší manažér	8
vrchný manažér	9.

(7)

Funkcia hasič a funkcia mladší záchranár sa vykonávajú len počas prípravnej štátnej služby.

(8)

Ak uchádzač nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak uchádzač nastúpi do štátnej služby v najbližší deň výkonu štátnej služby.

(9)

Služobný pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 22

Služobná prísaha

(1)

Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil životy a zdravie občanov a majetok pred požiarmi, haváriami, živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami, a to i s nasadením vlastného života. Pri plnení svojich povinností sa budem riadiť Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, svedomite a nestranne. Tak prisahám!“.

(2)

Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som poskytol pomoc v horách každému, kto ju potrebuje tak, ako mi to káže česť, svedomie a povinnosť príslušníka Horskej záchrannej služby, a to i s nasadením vlastného života, pretože som si vedomý, že najvyššími ľudskými a spoločenskými hodnotami sú život a zdravie človeka. Tak prisahám!".

(3)

Služobná prísaha je zložená, ak po jej prečítaní ten, kto ju skladá, vyhlási „tak prisahám“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia služobnej prísahy, odtlačok pečiatky so štátnym znakom a podpis vedúceho služobného úradu.

§ 23

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby.

(2)

Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania je príslušník vymenovaný do funkcie ako príslušník čakateľ (ďalej len „čakateľ“), ak ďalej nie je ustanovené inak. V tomto období je čakateľ povinný získať osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu^14a). Prípravná štátna služba trvá najviac dva roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3)

Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľom je bezprostredne nadriadený čakateľa.

(4)

Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť, ak počas nej čakateľ bez svojho zavinenia nezískal osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu^14a), najviac však o jeden rok.

(5)

Po prijatí do služobného pomeru musí každý príslušník prejsť prípravnou štátnou službou okrem príslušníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a príslušníka, ktorý bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona vymenovaný do stálej štátnej služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(6)

Obdobie prípravnej štátnej služby plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a končí sa skúškou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej služby skúškou na získanie odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu^14a). Do tohto obdobia sa nezapočítavajú časy uvedené v § 97 ods. 1 písm. b), c) a j) prvom až treťom bode.

§ 24

Osobitná odborná spôsobilosť

(1)

Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti.

(2)

Odbornú prípravu na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti tvorí

základná príprava,

špecializovaná príprava.

(3)

V prípravnej štátnej službe po absolvovaní základnej prípravy plní príslušník úlohy zboru vyplývajúce z funkcie, do ktorej je vymenovaný.

(4)

Základnú prípravu vykonáva ministerstvo. Základná príprava sa končí skúškou pred skúšobnou komisiou. Rozsah a obsah základnej prípravy a priebeh skúšky upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(5)

Špecializovaná príprava príslušníkov sa vykonáva až po skončení základnej prípravy.

(6)

Špecializovanú prípravu vykonáva ministerstvo. Špecializovaná príprava sa končí skúškou pred skúšobnou komisiou. Rozsah a obsah špecializovanej prípravy pre určené funkcie a priebeh skúšky upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(7)

Odseky 1 až 6 sa primerane vzťahujú aj na príslušníka v dočasnej štátnej službe, ktorý písomne požiada o vymenovanie do stálej štátnej služby.

Overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti

§ 25

(1)

Účelom overenia osobitnej odbornej spôsobilosti je overiť, či čakateľ pred vymenovaním do určenej funkcie

pozná a je schopný aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy nevyhnutné na výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi vrátane znalosti tohto zákona a služobných predpisov,

má vedomosti o hasičskej technike, vecných prostriedkoch ochrany pred požiarmi, záchranárskych prostriedkoch a požiarnotechnických zariadeniach,

má vedomosti o požiarnej taktike, záchranárskych činnostiach, odborných službách a špeciálnych činnostiach zboru,

ovláda činnosti v oblasti požiarnej prevencie,

získal potrebné zručnosti na výkon činností v zbore,

dokáže plniť aj koncepčné úlohy a úlohy v legislatívnom procese v služobnom úrade, ak je ním prezídium zboru.

(2)

Rozsah a obsah vedomostí a zručností pre určené funkcie v zbore upraví ministerstvo.

(3)

Overenie osobitnej odbornej spôsobilosti sa vykoná v týchto termínoch:

skúška zo základnej prípravy do skončenia skúšobnej lehoty,

skúška zo špecializovanej prípravy najneskôr do konca prípravnej štátnej služby.

(4)

Na vykonanie overenia osobitnej odbornej spôsobilosti má čakateľ právo, ak sa prípravná štátna služba podľa tohto zákona neskončila a zo služobného hodnotenia podľa § 40 ods. 6 písm. a) vyplýva jeho spôsobilosť na vymenovanie do stálej štátnej služby.

(5)

Deň úspešného overenia osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej služby deň úspešného overenia odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu^14a) je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby. Služobný úrad vydá rozhodnutie o vymenovaní do stálej štátnej služby, a ak ide o čakateľa vo funkcii hasič, aj rozhodnutie o preradení na funkciu hasič záchranár, alebo ak ide o čakateľa vo funkcii mladší záchranár, aj rozhodnutie o preradení na funkciu záchranár. Na preradenie čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a čakateľa vo funkcii mladší záchranár na funkciu záchranár nie je potrebný ich písomný súhlas s preradením. Proti rozhodnutiu o vymenovaní do stálej štátnej služby, proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii mladší záchranár na funkciu záchranár sa nemožno odvolať.

§ 26

(1)

Ak čakateľ nesplnil požiadavky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, povolí mu služobný úrad na základe jeho písomnej žiadosti opakovať skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Každú skúšku na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti možno opakovať len raz.

(2)

Žiadosť o opakovanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti sa musí doručiť služobnému úradu do desiatich kalendárnych dní po neúspešne vykonanej skúške.

(3)

Skúšku základnej prípravy možno opakovať najskôr po mesiaci po neúspešne vykonanej skúške a najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa vzniku služobného pomeru. Skúšku špecializovanej prípravy možno opakovať najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov po neúspešne vykonanej skúške. Čas do vykonania opakovanej skúšky je pokračovaním prípravnej štátnej služby.

§ 27

(1)

Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo.

(2)

Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva prezident zboru z príslušníkov v stálej štátnej službe. Skúšobná komisia má najmenej troch členov.

(3)

Skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Skúšobná komisia sa uznáša o výsledku skúšky väčšinou hlasov všetkých členov. Člen skúšobnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie skúšobnej komisie znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví v písomnej forme.

§ 28

Skúšobná lehota

(1)

Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa určí skúšobná lehota, a to najdlhšie na šesť mesiacov. Určená skúšobná lehota je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať.

(2)

Skúšobná lehota začína plynúť odo dňa prijatia do služobného pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 97 ods. 1 okrem písmena e).

§ 29

Stála štátna služba

(1)

Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby je získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u príslušníka Horskej záchrannej služby získanie odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu^14a).

(3)

Príslušník sa vymenuje do stálej štátnej služby

po skončení prípravnej štátnej služby,

po splnení podmienok podľa § 30 ods. 3 alebo

ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona vymenovaný do stálej štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci služobný pomer trval; obdobím trvania služobného pomeru je obdobie, ktoré sa započítava do výsluhy rokov v hodnosti (§ 34 ods. 4).

(4)

Do stálej štátnej služby sa po prijatí vymenuje aj uchádzač, ktorého predchádzajúci pracovný pomer v Zbore požiarnej ochrany alebo v závodnom hasičskom útvare trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci pracovný pomer trval, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej bol prijatý.

§ 30

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Dočasnú štátnu službu možno vykonávať opakovane.

(2)

Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať uchádzača na zastupovanie príslušníka počas pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, neplateného služobného voľna alebo ak sa ním obsadzuje voľné miesto podľa odseku 1.

(3)

Príslušník v dočasnej štátnej službe, ktorý spĺňa kvalifikačnú požiadavku osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu^14a) a uplynula mu skúšobná lehota, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia vymenovaný do stálej štátnej služby.

(4)

Príslušník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako príslušník v stálej štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 31

Príbuzenské a iné obdobné vzťahy príslušníkov v služobnom pomere

(1)

Príslušníkov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,¹⁶) nemožno zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

(2)

Uchádzač je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

(3)

Príslušník je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru.

Rovnošata a ostatné zložky výstroja

§ 32

(1)

Príslušníkovi patrí rovnošata a iné súčasti a zložky výstroja.

(2)

Rovnošata je služobný odev príslušníka, ktorý má špecifické označenie vyjadrujúce jeho príslušnosť k zboru.

(3)

Na rovnošate nosí príslušník štátny znak Slovenskej republiky.

(4)

Príslušník vykonáva štátnu službu spravidla v rovnošate.

§ 33

(1)

Druhy rovnošiat sú

pracovná rovnošata,

služobná rovnošata.

(2)

Pracovnú rovnošatu tvorí

čiapka,

blúza alebo sako,

nohavice alebo sukňa,

pracovná košeľa alebo pracovné tričko,

pracovný plášť,

pracovná obuv.

(3)

Služobnú rovnošatu tvorí

čiapka,

sako,

nohavice alebo sukňa,

košeľa.

(4)

Súčasti pracovnej rovnošaty a služobnej rovnošaty sú

kravata,

ponožky; ak ide o príslušníčky, pančuchové nohavice,

sveter alebo pulóver,

poltopánky,

zimná obuv; ak ide o príslušníčky, čižmy,

šál,

kožené rukavice,

zimná čiapka,

plášť.

(5)

Zložky výstroja sú

služobný opasok,

tepláková súprava,

tričko,

trenírky,

ponožky,

športová obuv.

(6)

Rovnošatu, ostatné zložky výstroja a súčasti pracovnej rovnošaty a služobnej rovnošaty poskytuje príslušníkovi služobný úrad. Služobný úrad poskytuje príslušníčke raz za rok peňažný príspevok na nákup pančuchových nohavíc, poltopánok a čižiem.

(7)

Podrobnosti o poskytovaní, nosení a vyhotovení rovnošiat, o vykonávaní štátnej služby v občianskom odeve, o peňažnom príspevku, zaradení príslušníkov do výstrojných noriem a doby životnosti rovnošiat a súčastí rovnošiat a zložiek výstroja upraví ministerstvo služobným predpisom.

§ 34

Hodnosti

(1)

Príslušníkovi patrí hodnosť.

(2)

Ustanovujú sa tieto hodnosti a čas výsluhy rokov v hodnosti:

hodnosť	výsluha rokov v hodnosti
a) práporčícke hodnosti
1. rotmajster	dva roky
2. nadrotmajster	tri roky
3. podpráporčík	štyri roky
4. práporčík	päť rokov
5. nadpráporčík
b) dôstojnícke hodnosti
1. podporučík	jeden rok
2. poručík	dva roky
3. nadporučík	tri roky
4. kapitán	tri roky
5. major	štyri roky
6. podplukovník	päť rokov
7. plukovník
c) generálske hodnosti
generál.

(3)

Pre hodnosti nadpráporčíka, plukovníka a generála sa čas výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

(4)

Do času výsluhy rokov v hodnosti sa započítava čas trvania služobného pomeru s výnimkou času

výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,

ďalšej rodičovskej dovolenky,

dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, počas ktorej príslušník nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu^16a) (ďalej len „náhrada príjmu“) a na nemocenské,

zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 52,

na ktorý bolo príslušníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka.

(5)

Do práporčíckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je

ministerstvo, prezident zboru,

Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

krajské riaditeľstvo, riaditeľ krajského riaditeľstva,

Horská záchranná služba, riaditeľ Horskej záchrannej služby.

(6)

Do dôstojníckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov prezident zboru; prezidenta zboru vymenúva a povyšuje do hodnosti minister.

Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti

§ 35

(1)

Pre každú funkciu v zbore sa plánuje hodnosť.

(2)

Ak má príslušník úplné stredné vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti rotmajstra.

(3)

Ak má príslušník vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná. Ak nie je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná, príslušník sa vymenuje do najvyššej hodnosti, ktorá je pre túto funkciu plánovaná.

(4)

Ak má príslušník vysokoškolské vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti poručíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná. Ak nie je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná, príslušník sa vymenuje do najvyššej hodnosti, ktorá je pre túto funkciu plánovaná.

(5)

Ak príslušník pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti o jeden stupeň nižšej, ako je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.

(6)

Doba výkonu odborných činností podľa odseku 5 je na vymenovanie do hodnosti

a) nadporučíka	3 roky,
b) kapitána	6 rokov,
c) majora	10 rokov,
d) podplukovníka	15 rokov,
e) plukovníka	21 rokov.

(7)

Plánované hodnosti pre jednotlivé funkcie v zbore a postup pri prepožičaní hodnosti upraví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 36

(1)

Príslušník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak je pre túto funkciu takáto hodnosť plánovaná. Ak je to pre príslušníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 35 ods. 5. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynul čas výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

(2)

Príslušník, ktorý bol v pracovnom pomere v rámci Zboru požiarnej ochrany alebo v závodnom požiarnom útvare alebo v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo k ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak takáto hodnosť podľa tohto zákona existuje, alebo do hodnosti rovnakej úrovne, ak je takáto hodnosť pre funkciu, do ktorej bol vymenovaný, plánovaná. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je vymenovaný do funkcie, v ktorej sa využijú jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 35 ods. 2 až 4.

§ 37

(1)

Príslušník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

je vo funkcii, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie,

od jeho posledného povýšenia uplynul určený čas výsluhy rokov v hodnosti (§ 34 ods. 2).

(2)

Príslušník v práporčíckej hodnosti vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňajúci kvalifikačné predpoklady má nárok na vymenovanie do

hodnosti podporučíka, ak dosiahol úplné stredné vzdelanie,

hodnosti poručíka, ak dosiahol vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie,

hodnosti nadporučíka, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná.

(3)

Ak si príslušník v práporčíckej hodnosti zvýši stupeň vzdelania, má nárok na vymenovanie do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu, ktorú vykonáva, plánovaná.

§ 38

Návrh na vymenovanie príslušníka do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.

§ 39

Prepožičanie hodnosti

(1)

Príslušníkovi vymenovanému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na obdobie, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je príslušník vymenovaný. Hodnosť prepožičiava príslušníkovi prezident zboru; prezidentovi zboru hodnosť prepožičiava minister.

(2)

Prepožičať možno najvyššiu hodnosť plánovanú pre funkciu, do ktorej je príslušník vymenovaný, s výnimkou hodnosti generála.

(3)

Príslušníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

Služobné hodnotenie

§ 40

(1)

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov. So služobným hodnotením musí byť príslušník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

(2)

V hodnotiacej časti sa posudzujú

znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov so zameraním na výkon funkcie a ich uplatňovanie pri vykonávaní štátnej služby,

znalosti služobných predpisov, s ktorými bol príslušník riadne oboznámený,

vykonávanie štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

plnenie povinností príslušníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,

spôsobilosť príslušníka na ďalší výkon funkcie alebo vykonávanie štátnej služby,

zručnosti a schopnosti príslušníka potrebné na výkon funkcie.

(3)

Príslušník je služobne hodnotený za obdobie, ktoré uplynulo od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

(4)

Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti príslušníka na vymenovanie do stálej štátnej služby, a to ešte pred vyslaním príslušníka Hasičského a záchranného zboru na špecializovanú prípravu,

ak príslušník vymenovaný do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o vymenovanie do stálej štátnej služby.

(5)

V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

najmenej raz za päť rokov,

ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti príslušníka na výkon funkcie,

ak dôjde k závažnej zmene vo vykonávaní štátnej služby príslušníkom z hľadiska rýchlosti, správnosti, samostatnosti a iniciatívnosti alebo došlo k závažnej zmene pri dosahovaní požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby.

(6)

Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 4, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník

je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby alebo

nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby.

(7)

Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 5, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník

je spôsobilý vykonávať vyššiu funkciu v zbore,

je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore,

je spôsobilý vykonávať nižšiu funkciu v zbore alebo

nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore,

nie je spôsobilý vykonávať funkciu nadriadeného, ktorú v čase služobného hodnotenia vykonáva.

§ 41

(1)

O služobnom hodnotení príslušníka rozhoduje vedúci služobného úradu na základe písomného návrhu, ktorý spracúva ním zriadená komisia. O služobnom hodnotení riaditeľa okresného riaditeľstva zboru rozhoduje prezident zboru na základe písomného návrhu, ktorý spracúva ním zriadená komisia, a o služobnom hodnotení riaditeľa krajského riaditeľstva zboru rozhoduje minister na základe písomného návrhu, ktorý spracúva ním zriadená komisia. Služobné hodnotenie podľa návrhu komisie pripravuje pre vedúceho služobného úradu, prezidenta zboru a ministra osobný úrad.

(2)

Komisia podľa odseku 1 musí v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia umožniť príslušníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov.

(3)

Ak príslušník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej predsedom komisie písomné pripomienky alebo námietky a komisia im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vedúcemu služobného úradu, prezidentovi zboru alebo ministrovi. Lehota určená predsedom komisie nesmie byť kratšia ako tri dni.

(4)

Vedúci služobného úradu, prezident zboru alebo minister môže na základe písomných pripomienok alebo námietok príslušníka alebo na základe stanoviska komisie služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať nové služobné hodnotenie.

§ 44

(1)

Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere príslušníka, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

(2)

Služobné hodnotenie sa zakladá do osobného spisu príslušníka.

(3)

Podrobnosti o služobnom hodnotení a o zriadení, zložení a činnosti komisie upraví ministerstvo v služobnom predpise.

Zmena služobného pomeru

§ 45

Zmena služobného pomeru je

preradenie na inú funkciu,

preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby,

prevelenie,

vymenovanie za nadriadeného,

zastupovanie nadriadeného viac ako tri týždne,

odvolanie nadriadeného,

zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby,

opätovné zaradenie príslušníka do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.

§ 46

Zmenu služobného pomeru vykoná písomným rozhodnutím vedúci služobného úradu, ktorý je príslušný podľa § 13 ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 47

Preradenie a preloženie

(1)

Príslušníka možno s jeho písomným súhlasom

preradiť na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby alebo

preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby,

preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby v tej istej funkcii nadriadeného, do ktorej bol vymenovaný podľa § 49,

preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby a preradiť na inú funkciu, ako je uvedená v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. d),

preložiť na vykonávanie služobných činností aj na iný útvar ministerstva alebo na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy.

(2)

Príslušníka možno preradiť podľa odseku 1 písm. a) alebo preložiť podľa odseku 1 písm. b), c) alebo e), alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1 písm. d)

na určité obdobie, najdlhšie na tri mesiace v kalendárnom roku, alebo

trvale.

(3)

Po uplynutí obdobia, počas ktorého bol príslušník preradený, preložený alebo preradený a preložený na určité obdobie, sa príslušník zaradí do tej istej funkcie v tom istom mieste vykonávania štátnej služby, ak sa so služobným úradom nedohodne inak.

(4)

Služobný úrad môže preradiť, preložiť alebo preložiť a preradiť príslušníka aj na základe jeho písomnej žiadosti.

(5)

Trvalé preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby, ktoré sa nachádza v územnej pôsobnosti iného služobného úradu, vykoná rozhodnutím o vymenovaní vedúci služobného úradu, v ktorom bude príslušník vykonávať štátnu službu, po dohode s vedúcim služobného úradu, v ktorom vykonáva príslušník štátnu službu.

(6)

Na preradenie príslušníčky podľa odseku 1 písm. a) z dôvodov uvedených v § 102 nie je potrebný jej súhlas.

(7)

Na preradenie, preloženie a na preradenie a preloženie sa nevzťahuje § 20.

§ 48

Prevelenie

(1)

Príslušníka možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh zboru pri závažných požiaroch, haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach na ochranu života, zdravia, majetku a na zabezpečenie akcieschopnosti organizačnej jednotky na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 60 kalendárnych dní za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol vymenovaný.

(2)

Príslušníka preveluje vedúci služobného úradu personálnym rozkazom, ktorý v prípade naliehavosti situácie možno oznámiť ústne. Písomné vyhotovenie personálneho rozkazu sa doručí príslušníkovi bez zbytočného odkladu. Odvolanie proti personálnemu rozkazu o prevelení nemá odkladný účinok.

(3)

Pri prevelení príslušníka do iného miesta výkonu štátnej služby mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

§ 49

Vymenovanie za nadriadeného a zastupovanie nadriadeného

(1)

Za nadriadeného vymenúva vedúci služobného úradu príslušníka v stálej štátnej službe.

(2)

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a je zaradený na prezídiu zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako

vedúci oddelenia,

riaditeľ odboru,

viceprezident zboru,

prezident zboru.

viceprezident zboru,

prezident zboru.

(3)

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a je zaradený v zariadení zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako

veliteľ družstva,

veliteľ čaty,

veliteľ zmeny,

veliteľ hasičskej stanice,

vedúci oddelenia,

zástupca riaditeľa zariadenia, zástupca veliteľa zariadenia,

riaditeľ zariadenia, veliteľ zariadenia.

(4)

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je krajské riaditeľstvo zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako

veliteľ družstva,

veliteľ zmeny,

veliteľ hasičskej stanice,

vedúci pracoviska podľa § 13 ods. 1 písm. c),

vedúci oddelenia,

riaditeľ okresného riaditeľstva,

riaditeľ krajského riaditeľstva.

(5)

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, je vymenovaný za nadriadeného ako

veliteľ družstva,

veliteľ čaty,

veliteľ zmeny,

veliteľ hasičskej stanice,

vedúci oddelenia,

zástupca veliteľa Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

(6)

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je Horská záchranná služba, je vymenovaný za nadriadeného ako

riaditeľ strediska,

vedúci oddelenia,

zástupca riaditeľa,

riaditeľ.

(7)

Vedúci služobného úradu vymenuje príslušníka v stálej štátnej službe na zastupovanie nadriadeného v čase jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne alebo v čase neobsadenia funkcie nadriadeného alebo v čase neprítomnosti príslušníka zastupujúceho nadriadeného, ktorý dlhšie ako tri týždne zastupuje iného nadriadeného. Zastupovanie nesmie presiahnuť dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov.

(8)

Vedúci služobného úradu môže poveriť príslušníka v stálej štátnej službe, aby zastupoval nadriadeného počas jeho neprítomnosti nepresahujúcej tri týždne. Poverenému príslušníkovi nepatrí príplatok za zastupovanie podľa § 110. Poverenie možno vykonať aj ústne. Ak zastupovanie bude trvať dlhšie ako 25 hodín, poverenie musí byť príslušníkovi doručené aj písomne.

§ 50

Odvolanie nadriadeného

(1)

Vedúci služobného úradu (§ 13 ods. 1) odvolá nadriadeného v štátnej službe, ak

sa v systemizácii znížil počet funkčných miest,

nemôže dlhšie ako dvanásť mesiacov plniť povinnosti nadriadeného zo zdravotných dôvodov,

nadriadený písomne požiada služobný úrad o odvolanie,

pri zmene organizačnej štruktúry organizačnej jednotky bola zrušená jeho funkcia nadriadeného alebo

nezískal alebo stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,^16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie nadriadeného požaduje.

(2)

Príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.

(3)

Vykonávanie funkcie nadriadeného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie nadriadeného nesmie byť dlhšie ako jeden mesiac.

(4)

Vykonávanie funkcie nadriadeného sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom podľa § 40 ods. 7 písm. c) až e) a dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d).

Zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby

§ 51

(1)

Ak vykonáva tehotná príslušníčka štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a služobný úrad ju nemôže preradiť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o príslušníčke po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Príslušníčke patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby služobný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

(2)

Dňom nástupu na rodičovskú dovolenku sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude túto dovolenku čerpať. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby z toho dôvodu príslušníkovi nepatrí služobný plat.

§ 52

(1)

Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov.

(2)

Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak

sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou¹⁶) nadriadenému, ak písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na 12 mesiacov,

podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná nižšia funkcia v zbore, alebo ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore nemožno zaradiť, najdlhšie však na 18 mesiacov,

bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov,

bol vyslaný na denné štúdium, najdlhšie však do ukončenia štúdia,

nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov,

stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,^16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie požaduje, a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na deväť mesiacov.

(3)

Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby

podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a), d) a e) patrí príslušníkovi 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby,

podľa odseku 2 písm. b), c) a f) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

(4)

Ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

(5)

Ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 4, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby a doplatí sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý by mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby, trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený zo stálej štátnej služby.

(6)

Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. e) je príslušník povinný raz za rok na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, ako aj preventívnym prehliadkam a vyšetreniam s tým spojeným.

(7)

Ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.

(8)

Odvolanie proti rozhodnutiu o zaradení mimo činnej štátnej služby nemá odkladný účinok.

(9)

Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník nesmie nosiť rovnošatu a na čas zaradenia mimo činnej štátnej služby sa mu odoberie služobný preukaz. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, zúčastniť sa rekondičného pobytu a plniť povinnosti podľa § 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), m) až t), v) a x), a ak vykonáva funkciu nadriadeného, plniť povinnosti nadriadeného podľa § 72. Ostatné povinnosti je príslušník povinný plniť aj počas zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(10)

Zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

§ 53

(1)

Zaradenie príslušníka vyslaného na denné štúdium mimo činnej štátnej služby sa vykoná dňom povolania alebo vyslania na štúdium a trvá do skončenia alebo prerušenia štúdia.

(2)

Pri zaradení mimo činnej štátnej služby sa príslušník vyslaný na denné štúdium ustanoví do funkcie vyčlenenej pre toto zaradenie v služobnom úrade.

§ 54

Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

(1)

Dňom, ktorým sa príslušník stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie alebo expertom medzinárodnej organizácie a za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí služobný plat príslušníka.

(2)

Príslušník, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine, alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu práce vo verejnom záujme, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka. Príslušník, ktorý je poverený funkciou vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka.

(3)

Príslušníka možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci služobného úradu. Počas vyslania patrí príslušníkovi služobný plat tvorený tarifným platom, osobným príplatkom a hodnostným príplatkom, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

§ 55

Opätovné zaradenie príslušníka na vykonávanie štátnej služby

Zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby sa skončí jeho zaradením

na vykonávanie štátnej služby na funkčné miesto toho istého služobného úradu a do rovnakej funkcie,

na základe jeho písomného súhlasu na iné voľné funkčné miesto toho istého služobného úradu, pre ktoré spĺňa kvalifikačné predpoklady,

na základe jeho písomného súhlasu na voľné funkčné miesto iného služobného úradu, pre ktoré spĺňa kvalifikačné predpoklady.

Služobná cesta

§ 56

(1)

Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu príslušníka na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je pravidelné miesto vykonávania štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom služobnej cesty, do skončenia tejto služobnej cesty.

(2)

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu príslušníka na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3)

Služobný úrad vyšle príslušníka na služobnú cestu na návrh nadriadeného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu a cieľ cesty, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy príslušníka.

(4)

Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov pri služobnej ceste alebo zahraničnej služobnej ceste je miesto vykonávania štátnej služby uvedené v rozhodnutí o vymenovaní príslušníka do štátnej služby.

(5)

Príslušník je povinný nastúpiť na služobnú cestu aj v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok tým nie sú dotknuté.

(6)

Časom nástupu a časom skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý príslušníka prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

§ 57

(1)

Príslušníka možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo do iného služobného úradu na čas dlhší ako 90 dní v kalendárnom roku len s jeho súhlasom.

(2)

Príslušníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí náhrada výdavkov podľa osobitného predpisu.¹⁷)

§ 58

Náhrady výdavkov súvisiacich so vznikom služobného pomeru a s preložením

(1)

Príslušník má pri preložení na určité obdobie nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej ceste, ak je preložený mimo miesta vykonávania štátnej služby.

(2)

Príslušníkovi, ktorý je trvalo preložený do iného miesta vykonávania štátnej služby z organizačných dôvodov, a žije preto odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke obdobia, za ktoré sa priznáva náhrada, rozhoduje vedúci služobného úradu do 30 kalendárnych dní odo dňa trvalého preloženia.

(3)

Vedúci služobného úradu môže na základe písomnej žiadosti príslušníka, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo trvalého preloženia do iného miesta vykonávania štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť príslušníkovi náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie počas troch mesiacov a náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov; o poskytovaní náhrad rozhodne vedúci služobného úradu najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa trvalého preloženia.

(4)

Ak je podľa posúdenia vedúceho služobného úradu možný denný návrat príslušníka do miesta pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odseku 1 poskytnúť náhrady cestovných výdavkov z miesta trvalého pobytu do miesta vykonávania štátnej služby a späť ako pri služobnej ceste.

(5)

Náhrady podľa odsekov 2 až 4 nepatria príslušníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste vykonávania štátnej služby, a to trvale pre toto miesto vykonávania štátnej služby.

Skončenie a zánik služobného pomeru

§ 59

(1)

Služobný pomer príslušníka, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

odvolaním z funkcie z dôvodov uvedených v § 60 ods. 1 až 3,

na základe písomnej žiadosti príslušníka podľa § 61,

v skúšobnej lehote podľa § 62 alebo

na základe zákona podľa § 63.

(2)

Služobný pomer zaniká smrťou príslušníka alebo vyhlásením príslušníka za mŕtveho.

(3)

Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a) a b), písomné oznámenie o skončení služobného pomeru príslušníka v skúšobnej lehote podľa odseku 1 písm. c) a písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru príslušníka podľa odseku 1 písm. d) vydá vedúci služobného úradu.

§ 60

Skončenie služobného pomeru služobným úradom

(1)

Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

nemá pobyt na území Slovenskej republiky.

(2)

Služobný úrad môže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu^17aaaa) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.^17aaa)

(3)

V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných miest.

(4)

Služobný pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie.

§ 61

Skončenie služobného pomeru na žiadosť príslušníka

(1)

Na základe písomnej žiadosti príslušníka sa služobný pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia žiadosti.

(2)

Služobný pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia nesmie byť kratšie ako 30 dní a dlhšie ako 60 dní, ak sa nedohodli inak.

(3)

Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, služobný pomer sa skončí šesťdesiatym dňom od doručenia žiadosti príslušníka.

§ 62

Skončenie služobného pomeru v skúšobnej lehote

Služobný pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany príslušníka. Služobný pomer sa skončí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia vedúceho služobného úradu alebo príslušníka, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej lehoty.

§ 63

Skončenie služobného pomeru na základe zákona

(1)

Služobný pomer príslušníka sa skončí dňom

uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná skúška na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u príslušníka Horskej záchrannej služby skúška odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu^14a) alebo ak sa nesplnil kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 195,

uplynutia dočasnej štátnej služby,

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods. 2 alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

vzniku nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,^17aaa) a ak ide o príslušníka, ktorý spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,^17aaaa) dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa osobitného predpisu,^17aaa)

uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby;

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia lekárskej komisie zriadenej podľa § 17 ods. 3 o strate zdravotnej spôsobilosti príslušníka na vykonávanie akejkoľvek funkcie v zbore,

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby,

nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby, alebo

nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore,

straty odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.^14a)

(2)

Písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa služobný pomer skončil, a dôvod skončenia služobného pomeru.

§ 64

Neplatné skončenie služobného pomeru

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia skončenie služobného pomeru neplatné, služobný pomer trvá ďalej. Za obdobie od neplatného skončenia služobného pomeru do opätovného zaradenia do štátnej služby patrí príslušníkovi služobný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru.

Služobný posudok a potvrdenie o štátnej službe

§ 65

(1)

Služobný úrad vydá príslušníkovi na základe jeho písomnej žiadosti služobný posudok najneskôr v deň skončenia služobného pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

(2)

Služobný posudok príslušníkovi vydá služobný úrad písomne, pričom vychádza zo služobného hodnotenia a z osobného spisu príslušníka.

§ 66

(1)

Služobný úrad vydá príslušníkovi v deň skončenia služobného pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, pričom vychádza z osobného spisu príslušníka.

(2)

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä

čas trvania služobného pomeru,

záväzky príslušníka súvisiace so služobným pomerom,

v akom poradí a v čí prospech sa z platu príslušníka vykonávajú zrážky,

skončenie prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby z dôvodu zníženia počtu funkčných miest v systemizácii,

údaj o funkcii a služobnom plate príslušníka, ak o to príslušník písomne požiada,

skutočnosti rozhodujúce na posúdenie nároku na dovolenku.

§ 67

Osobný spis príslušníka

(1)

Všetky písomnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis príslušníka vedie osobný úrad.

(2)

Služobný úrad poskytuje príslušníkovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

(3)

Služobný úrad môže poskytovať informácie o príslušníkovi len s jeho súhlasom alebo vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.¹⁴)

(4)

Osobný spis príslušníka sa spravuje 50 rokov po skončení služobného pomeru.

TRETIA HLAVA

SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC

§ 68

Služobná disciplína

Služobná disciplína príslušníkov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

§ 69

Základné práva a povinnosti príslušníka

(1)

Príslušník má právo

na podmienky nevyhnutné na riadne vykonávanie štátnej služby,

na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,

na prehlbovanie kvalifikácie pre potreby služobného úradu,

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu,

odmietnuť výkon služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného,

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,

podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti takému rozhodnutiu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.

(2)

Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(3)

Príslušník je povinný

plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam,

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu; táto povinnosť platí aj po skončení služobného pomeru,

vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,

zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a udržiavať si požadovanú fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby a zúčastňovať sa na odbornej príprave a overovaní vedomostí, zručností a fyzickej zdatnosti,

neprijímať v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dary alebo iné výhody okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,

oznámiť služobnému úradu, že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bola podaná proti nemu obžaloba pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods. 2 alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

dbať o to, aby jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy lojálne a nestranne,

zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť alebo nestrannosť rozhodovania,

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,

oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú vykonávanie štátnej služby, a oznámiť hroziacu škodu,

zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,

dodržiavať služobnú disciplínu,

dodržiavať určený služobný čas,

dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

byť pri vykonávaní štátnej služby primerane ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

zastupovať nadriadeného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,

na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, preventívnym prehliadkam a vyšetreniam,

dodržiavať pri vykonávaní štátnej služby pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k ostatným príslušníkom a v služobnom styku aj k občanom,

zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,

y) oznámiť spolu s majetkovým priznaním podľa § 70 služobnému úradu aj príjem z vykonávania činností uvedených v odseku 6, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol sumu 1 659,69 eura.

z) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

(4)

Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.

(5)

Príslušník nesmie

podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť v oblasti pôsobnosti zboru alebo na úseku ochrany pred požiarmi a ani obchodovať s hasičskými komoditami; inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,^17aa)

byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, správneho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť,

sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so

štátom,

obcou,

vyšším územným celkom,

štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom alebo s inou právnickou osobou zriadenou alebo založenou štátom,

Fondom národného majetku Slovenskej republiky,

rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou alebo so zariadením obce,

rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou vyšším územným celkom, alebo

inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

zvýhodňovať blízke osoby¹⁶) pri vykonávaní štátnej služby,

vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany.

(6)

Obmedzenie podľa odseku 5 písm. a) sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov,^17a) na správu vlastného majetku príslušníka a na správu majetku svojich maloletých detí. Obmedzenie podľa odseku 5 písm. e) sa nevzťahuje na vykonávanie činnosti technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany,^17b) ak tieto činnosti vykonáva príslušník pre potreby služobného úradu.

(7)

Pravidlá služobnej zdvorilosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(8)

Podrobnosti o podávaní, prijímaní, evidovaní, lehotách, príslušnosti na prešetrenie, prešetrovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 70

Majetkové priznanie

(1)

Príslušník počas trvania štátnej služby je povinný priznať svoje majetkové pomery

do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,

do 31. marca každého kalendárneho roka.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok príslušníka, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

nehnuteľnom majetku,

hnuteľných veciach,

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje a majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) príslušník na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou, pričom sa tento majetok v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 16 596,95 eura. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.¹⁸)

(4)

Súčasťou majetkového priznania príslušníka je aj čestné vyhlásenie príslušníka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,¹⁹) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)

Údaje o majetkových pomeroch priznaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu služobného úradu, ak ide o vedúceho služobného úradu na krajskom riaditeľstve zboru, vedúcemu služobného úradu na prezídiu zboru, ak ide o vedúceho služobného úradu na prezídiu zboru a vedúceho služobného úradu Horskej záchrannej služby, ministrovi, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku príslušníka a ich uchovávanie.

(6)

Na výzvu vedúceho služobného úradu alebo ministra, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti priznaných údajov, je príslušník povinný predložiť majetkové priznanie, aj ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 16 596,95 eura.

§ 71

Konanie vo veciach majetkového priznania

(1)

Ak príslušník nepodá včas majetkové priznanie podľa § 70, vyzve ho vedúci služobného úradu alebo minister na dodatočné splnenie tejto povinnosti najneskôr do 30 dní.

(2)

Vedúci služobného úradu alebo minister preskúma úplnosť majetkového priznania, ak treba, vyzve príslušníka, aby ho v lehote do 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil a doplnil.

(3)

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 70 ods. 5 zistia u príslušníka majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, je príslušník povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci služobného úradu alebo minister určí príslušníkovi primeranú lehotu, najviac 60 dní.

(4)

Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci služobného úradu alebo minister oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci služobného úradu alebo minister nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o pôvode majetkového prírastku príslušníka alebo o hodnovernosti ním preukázaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

§ 72

Povinnosti nadriadeného

Okrem plnenia povinností podľa § 69 je nadriadený ďalej povinný

riadiť, organizovať, kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených príslušníkov,

zabezpečovať, aby podriadení príslušníci mali požadované vedomosti, zručnosti, schopnosti a fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby,

vytvárať priaznivé podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a podriadených príslušníkov viesť k služobnej disciplíne,

slušne sa správať voči podriadeným príslušníkom,

vystupovať pred disciplinárnou komisiou a v konaní pred súdom,

vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených príslušníkov,

oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností,

vykonávať školiteľa čakateľovi, ktorému je bezprostredne nadriadený.

§ 73

Disciplinárna právomoc

(1)

Minister, prezident zboru, riaditeľ krajského riaditeľstva zboru a veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy môžu podriadeným príslušníkom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

(2)

Minister a prezident zboru sú oprávnení udeliť disciplinárnu odmenu podľa § 74 príslušníkovi bez ohľadu na to, v ktorom služobnom úrade je zaradený. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. b) až d) môže riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru uložiť len minister. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. b) až d) môže riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uložiť len prezident zboru.

(3)

Podrobnosti o disciplinárnych previneniach, o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení upraví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 74

Disciplinárne odmeny

(1)

Disciplinárne odmeny sú

písomná pochvala,

peňažný dar alebo vecný dar,

mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti alebo mimoriadne vymenovanie do prvej dôstojníckej hodnosti.

(2)

Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo dlhodobému príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje.

(3)

Za to isté konanie možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu alebo odmenu (§ 120).

(4)

Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo zabránenie značným materiálnym škodám,¹) mimoriadny prejav odvahy a úsilia pri vykonávaní štátnej služby alebo vzorná reprezentácia Slovenskej republiky alebo zboru.

(5)

Príslušníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

(6)

Pri mimoriadnom povýšení do vyššej hodnosti alebo mimoriadnom vymenovaní do prvej dôstojníckej hodnosti neplatia ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) a b).

(7)

Príslušníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti alebo mimoriadne vymenovať do prvej dôstojníckej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) in memoriam.

§ 75

Služobné previnenia

(1)

Služobným previnením je zavinené porušenie povinnosti príslušníka. Príslušník zodpovedá za služobné previnenie.

(2)

Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.

Disciplinárne opatrenia

§ 76

Za služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení:

písomné pokarhanie,

zníženie služobného platu až o 15 % najviac na tri mesiace,

zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka.

§ 77

Za závažné služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení:

zníženie služobného platu až o 30 % najviac na tri mesiace,

odvolanie nadriadeného z funkcie,

prepustenie zo stálej štátnej služby,

prepustenie z dočasnej štátnej služby,

prepustenie z prípravnej štátnej služby.

Ukladanie disciplinárnych opatrení

§ 78

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť príslušníkovi v hodnosti rotmajstra, podporučíka alebo generála.

§ 79

(1)

Disciplinárne konanie sa uskutočňuje pred disciplinárnou komisiou.

(2)

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Príslušník musí mať možnosť pred uložením disciplinárneho opatrenia vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(3)

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na skutočnosti protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých sa ho príslušník dopustil, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajšie plnenie služobných povinností.

(4)

Uložením disciplinárneho opatrenia príslušník nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil služobným previnením.

(5)

Zriadenie, právomoc a zloženie disciplinárnej komisie upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 80

(1)

Za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia. Za deň, keď sa vedúci služobného úradu dozvedel o služobnom previnení, ktoré bolo zistené na základe kontroly vykonanej podľa osobitných predpisov,^18a) sa považuje deň skončenia kontroly podľa osobitných predpisov.^18b)

(2)

Za deň uloženia disciplinárneho opatrenia sa považuje deň oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.

(3)

Ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a vec bola vrátená služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie podľa § 154a ods. 6 začína plynúť nová 60 dňová lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia v tej istej veci, a to odo dňa právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia o zrušení a vrátení veci príslušnému služobnému orgánu.

§ 81

Ak sa príslušník dopustil služobného previnenia v cudzine, lehota 60 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu príslušníka z cudziny, ak sa vedúci služobného úradu o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa príslušník zdržiaval v cudzine; najneskôr však do jedného roka odo dňa návratu z cudziny. Ustanovenia § 80 ods. 1 posledná veta, ods. 2 a 3 platia rovnako.

§ 82

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol príslušník za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa jeho uloženia.

§ 83

(1)

Písomné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vydáva príslušníkovi vedúci služobného úradu na návrh disciplinárnej komisie.

(2)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného spisu príslušníka.

(3)

Po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie s výnimkou disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby.

(4)

Disciplinárne opatrenie môže vedúci služobného úradu na návrh nadriadeného zahladiť aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 3, ak príslušník svojím vykonávaním služby a správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času vykonania tohto opatrenia.

(5)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu príslušníka vyradí, len čo sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie; to neplatí, ak príslušníkovi bolo uložené disciplinárne opatrenie prepustenie zo štátnej služby.

§ 84

Evidencia disciplinárnych opatrení

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

ŠTVRTÁ HLAVA

PODMIENKY VÝKONU ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 85

Týždenný služobný čas

(1)

Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

(2)

Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

§ 86

Nerovnomerné rozvrhnutie služobného času

(1)

Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie štyroch mesiacov.

(2)

Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.

(3)

Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.

(4)

Vykonávanie služobných činností príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa rozvrhuje spravidla na obdobie jedného mesiaca. S plánovaným rozvrhom služobného času musí byť príslušník oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže nadriadený určiť nástup na vykonávanie služby aj v čase kratšom ako tri dni pred plánovaným nástupom na vykonávanie štátnej služby.

§ 87

Prestávky v štátnej službe

(1)

Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu v rovnomerne rozvrhnutom služobnom čase prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút. Začiatok a koniec tejto prestávky určí služobný úrad.

(2)

Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút.

(3)

Ak ide o štátnu službu, ktorej vykonávanie nemôže byť prerušené, musí sa príslušníkovi aj bez prerušenia vykonávania štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

(4)

Prestávky na jedenie a oddych sa započítavajú do služobného času.

§ 88

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami

(1)

Služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby príslušník mal medzi koncom služobného dňa a začiatkom nasledujúceho služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň 12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

(2)

Príslušníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu vykonávania služby na čas osem hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného služobného času služby príslušníka, považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu.

§ 89

Dĺžka nepretržitého odpočinku v týždni

(1)

Služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby všetci príslušníci mali raz týždenne dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na piatok a sobotu alebo sobotu a nedeľu, alebo na nedeľu a pondelok.

(2)

Ak vykonávanie štátnej služby neumožňuje rozvrhnúť služobný čas podľa odseku 1, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni výnimočne v iných dňoch týždňa.

(3)

Ak z naliehavých služobných dôvodov nemožno rozvrhnúť služobný čas podľa odsekov 1 a 2, môže služobný úrad určiť nepretržitý odpočinok v týždni odchylne tak, že nepretržitý odpočinok sa príslušníkovi poskytne najmenej jeden deň v týždni, pokiaľ možno tak, aby pripadol na nedeľu, a zvyšok poskytne súhrnne raz za dva týždne.

§ 90

Dni služobného pokoja

(1)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je príslušník povinný vykonávať štátnu službu nad určený služobný čas, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.

(2)

Príslušníkovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň služobný plat.

§ 91

Štátna služba nadčas

(1)

Štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času.

(2)

Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v naliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne nariadiť, nariadi sa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

(3)

V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.

§ 92

Služobná pohotovosť v štátnej službe príslušníkov

(1)

Služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.

(2)

Na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času

v mieste vykonávania štátnej služby,

v mieste pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,

s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.

(3)

Služobnú pohotovosť v štátnej službe nemožno príslušníkovi nariadiť počas dovolenky.

(4)

Pri nariadenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok.

(5)

Príslušník, ktorý vykonáva služobnú činnosť spojenú s ochranou záujmov štátu, plní osobitné úlohy na zabezpečenie potrebnej pohotovosti zboru, je povinný z dôvodu svojho zaradenia do plánu uvádzania stupňov pohotovosti hlásiť svojmu nadriadenému miesto pobytu v čase mimo štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa na určený signál v určenom čase na určené miesto na plnenie úloh. Odvolanie proti personálnemu rozkazu o zaradení do plánu vyrozumenia a zvozu alebo o vyradení z plánu vyrozumenia a zvozu nemá odkladný účinok.

Dovolenka

§ 93

(1)

Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov služobného pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

(2)

Príslušník, ktorý má rozvrhnutý služobný čas podľa § 86, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník mal takto rozvrhnutý služobný čas len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dodatkovej dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, počas ktorých mal príslušník takto rozvrhnutý služobný čas.

(3)

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.

(4)

Ak dovolenku čerpá príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, patrí mu toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

§ 94

Príslušníkovi patrí za čas dovolenky služobný plat.

PIATA HLAVA

SLUŽOBNÉ VOĽNO

§ 95

(1)

Ak príslušník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje v dňoch, ktoré sú inak obvyklými služobnými dňami príslušníka.

(2)

Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je príslušník povinný preukázať.

§ 96

Platené služobné voľno

(1)

Príslušníkovi patrí platené služobné voľno na prípravu a úspešné vykonanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti v rozsahu piatich služobných dní.

(2)

Príslušníkovi patrí platené služobné voľno počas ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo služobného času príslušníka, najviac po dobu prvých deväť po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. Príslušníkovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. V tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených.

(3)

Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 2 patrí príslušníkovi služobný plat.

§ 97

(1)

Ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

čerpania dovolenky,

plateného služobného voľna,

zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,²⁰)

účasti na rekondičnom pobyte,

prehlbovania kvalifikácie,

zvyšovania kvalifikácie,

prestávok na dojčenie,

náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,

keď príslušník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

neprítomnosti príslušníka v štátnej službe z dôvodu

dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu,

karantény,

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú do siedmich rokov dieťaťa,

zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa § 52, ak sa preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby,

vykonávania funkcie národného experta Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie,

vykonávania uvoľneného funkcionára príslušného odborového orgánu podľa § 160 ods. 2.

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby čas rodičovskej dovolenky s výnimkou rodičovskej dovolenky príslušníka, ak sa stará o narodené dieťa do uplynutia 20 týždňov od jeho narodenia, poskytnuté náhradné voľno a čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

ŠIESTA HLAVA

PREHLBOVANIE KVALIFIKÁCIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE PRÍSLUŠNÍKOV A ĎALŠIE PODMIENKY NA RIADNE VYKONÁVANIE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 98

(1)

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov.

(2)

Prehlbovaním kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie a odborná príprava príslušníkov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na vykonávanie štátnej služby v zbore. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí ministerstvo.

(3)

Na prehlbovanie kvalifikácie mimo miesta vykonávania štátnej služby poskytne služobný úrad príslušníkovi služobné voľno; za tento čas patrí príslušníkovi služobný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

(4)

Výsledky prehlbovania kvalifikácie príslušníka sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.

(5)

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie potrebného stupňa vzdelania na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby na inom funkčnom mieste v súlade s potrebou služobného úradu.

(6)

Na žiadosť príslušníka môže služobný úrad vydať rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie príslušníka, ak je toto zvýšenie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

(7)

Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje

stupeň vzdelania a spôsob jeho zvýšenia,

čas, v priebehu ktorého je príslušník povinný zotrvať v služobnom pomere po získaní kvalifikácie,

druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré príslušník uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnej službe.

(8)

Služobný úrad poskytne na zvyšovanie kvalifikácie príslušníkovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu¹⁵)

v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účasť na vyučovaní,

dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

päť služobných dní na prípravu a vykonanie absolventskej skúšky,

20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej záverečnej skúšky,

30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.

(9)

Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí príslušníkovi služobný plat.

(10)

Ak príslušník nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v služobnom pomere; to neplatí, ak sa služobný pomer skončil podľa § 60 ods. 3. a § 63 ods. 1 písm. f).

§ 99

Služobný úrad utvára príslušníkom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne vykonávanie štátnej služby; zabezpečuje najmä

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy, technické normy a informácie potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby,

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

vytváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,

poskytovanie rovnošaty príslušníkovi.

§ 100

Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, ak ide o príslušníkov s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom, a dvoch teplých jedál, ak ide o príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, na ktoré služobný úrad prispieva 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu¹⁷) na každé jedlo.

§ 101

(1)

Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkom, ktorí vykonávajú službu v sťažených podmienkach pri zásahu alebo v súvislosti s ním alebo pri zisťovaní príčin vzniku požiarov, v potrebnom rozsahu bezplatné stravovanie, ochranné nápoje a odpočinok.

(2)

Podrobnosti o poskytovaní bezplatného stravovania, ochranných nápojov a odpočinku ustanoví ministerstvo v služobnom predpise.

Osobitné podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok

§ 102

(1)

Príslušníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu.

(2)

Tehotná príslušníčka nesmie byť vymenovaná do funkcie ani preradená alebo preložená na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí primerane o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3)

Činnosti zakázané všetkým príslušníčkam, tehotným príslušníčkam, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim príslušníčkam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 102a

Zdravotná starostlivosť

Príslušníkovi sa poskytuje

zdravotná starostlivosť podľa osobitných predpisov,^20a)

špecifická zdravotná starostlivosť.

§ 102aa

(1)

Tehotná príslušníčka a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky nesmie vykonávať štátnu službu v noci, štátnu službu nad základný čas služby v týždni a služobnú pohotovosť. Príslušníčke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť nariadená služobná pohotovosť len s jej písomným súhlasom.

(2)

Tehotná príslušníčka a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa môže vysielať na služobné cesty mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo jej pobytu s jej predchádzajúcim písomným súhlasom.

§ 102ab

(1)

Tehotnú príslušníčku a príslušníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok až do dosiahnutia veku dieťaťa osem rokov možno vysielať na služobné cesty mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo jej pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej písomným súhlasom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú príslušníčku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

§ 102ac

(1)

Vedúci služobného úradu je povinný pri vymenovaní do funkcie prihliadať aj na povinnosti príslušníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(2)

Vedúci služobného úradu určí príslušníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej príslušníčke na jej žiadosť kratší služobný čas v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka

§ 102ad

(1)

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 34 týždňov; osamelej príslušníčke patrí rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

(2)

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne príslušníčke, príslušníkovi alebo príslušníčke a príslušníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, poskytne sa príslušníčke alebo príslušníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do siedmich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý príslušník alebo príslušníčka žiada, najmenej však na jeden mesiac.

(3)

Na materskú dovolenku príslušníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(4)

Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej rodičovská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej príslušníčke sa poskytne rodičovská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa poskytne rodičovská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.

(5)

Materská dovolenka príslušníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

§ 102ae

(1)

Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka alebo príslušník, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(2)

Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje príslušníčke alebo príslušníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej príslušníčke alebo osamelému príslušníkovi v trvaní 31 týždňov a príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal dve alebo viac detí, 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku, alebo kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne sedem rokov veku.

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka v osobitných prípadoch

§ 102af

(1)

Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a príslušníčka alebo príslušník zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská alebo rodičovská dovolenka; u príslušníčky sa tak môže stať najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa príslušníčke alebo príslušníkovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestal z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu, osobitne náročnú starostlivosť, do siedmich rokov veku dieťaťa.

(2)

Príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

(3)

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 14 týždňov.

(4)

Ak dieťa zomrie v dobe, keď je príslušníčka na materskej dovolenke alebo príslušníčka a príslušník na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.

§ 102ag

Ak príslušníčka alebo príslušník požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej alebo rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný žiadosti vyhovieť. Ak príslušníčka alebo príslušník nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne nadriadený nevyčerpanú dovolenku po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

§ 102ah

Prestávky na dojčenie

(1)

Príslušníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je nadriadený povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

(2)

Príslušníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas; tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci zmeny.

(3)

Ak príslušníčka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

(4)

Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.

§ 102ai

Ustanovenia § 102aa až 102ac sa vzťahujú aj na osamelých príslušníkov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

§ 102aj

(1)

Za tehotnú príslušníčku sa na účely tohto zákona považuje príslušníčka, ktorá vedúcemu služobného úradu predložila o tehotenstve lekárske potvrdenie.

(2)

Za dojčiacu príslušníčku sa na účely tohto zákona považuje príslušníčka, ktorá vedúceho služobného úradu písomne informovala o tejto skutočnosti.

(3)

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené príslušníčky, slobodní, ovdovení alebo rozvedení príslušníci, alebo príslušníčky a príslušníci osamelí z iných vážnych dôvodov.

Špecifická zdravotná starostlivosť

§ 102b

(1)

Špecifickou zdravotnou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie

mimoriadna preventívna prehliadka v roku, v ktorom sa nevykoná preventívna prehliadka podľa osobitného predpisu,^20b) ak nejde o činnosť vyžadujúcu vykonávanie mimoriadnej preventívnej prehliadky v kratších časových intervaloch,

lekárske vyšetrenie vykonané nad rozsah zdravotných výkonov, ktoré sú súčasťou preventívnych prehliadok podľa osobitného predpisu,^20b) ak ich vykonanie je potrebné vzhľadom na druh vykonávaných činností,

lekárske vyšetrenie vykonané u toho príslušníka, u ktorého to určí určený lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo na základe výsledkov zistených pri poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva pri nariadení opatrení na prevenciu prenosných ochorení^20c) podmienených výkonom štátnej služby a na obmedzenie ich výskytu,

zdravotná starostlivosť poskytovaná na žiadosť ministerstva alebo služobného úradu pri výcviku príslušníka, pri zabezpečovaní osôb a objektov a pri určených krízových situáciách.

(2)

Za mimoriadnu preventívnu lekársku prehliadku podľa odseku 1 písm. a) sa považuje aj lekárske vyšetrenie vykonané v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak bolo vykonané počas troch mesiacov pred termínom určeným na mimoriadnu preventívnu lekársku prehliadku alebo počas troch mesiacov po tomto termíne a takéto lekárske vyšetrenie zodpovedalo rozsahu požadovanému podľa odseku 4.

(3)

Špecifická zdravotná starostlivosť sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva a v určených zdravotníckych zariadeniach.^20d)

(4)

Rozsah mimoriadnej preventívnej prehliadky podľa druhu činnosti, ktorú príslušník vykonáva, okruh činností vyžadujúcich vykonávanie mimoriadnych preventívnych prehliadok v kratších časových intervaloch a lekárske vyšetrenia podľa odseku 1 písm. b) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 102c

Náklady špecifickej zdravotnej starostlivosti hradí služobný úrad s výnimkou vyšetrení určených orgánom štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu.^20c)

SIEDMA HLAVA

PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI

§ 103

Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1)

Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:

tarifný plat,

príplatok za riadenie,

príplatok za zastupovanie,

osobný príplatok,

hodnostný príplatok,

plat za štátnu službu nadčas,

príplatok za zmennosť,

príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia,

odmena,

doplatok k služobnému platu podľa § 209e.

(2)

Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a g).

(3)

Ak ide o príslušníkov, u ktorých sa postupuje podľa § 200 ods. 2 písm. a), služobným platom na účely zákona je súčet služobného platu podľa odseku 2 a doplatku podľa § 200 ods. 2 písm. a).

(4)

Služobný plat na účely sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu^17aaaa) tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e), g), h) a j).

(5)

Príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

§ 104

Platová trieda

(1)

Príslušníkovi okrem čakateľa na základe vymenovania do štátnej služby a k nej prislúchajúcej funkcie podľa § 21 ods. 3 sa poskytuje služobný plat v príslušnej platovej triede.

(2)

Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú príslušník vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým vznikol služobný pomer alebo bol zmenený, a do ktorej bol vymenovaný alebo poverený zastupovaním nadriadeného.

(3)

Na účely najnáročnejšej činnosti vyplývajúcej z popisu činnosti príslušnej funkcie z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže v súlade s prílohou č. 1, u príslušníka Horskej záchrannej služby v súlade s prílohou č. 1a a pôsobnosťou služobných úradov ustanoví katalóg činností v štátnej službe, ktorý všeobecne záväzným právnym predpisom vydá ministerstvo. Pri ustanovení novej pôsobnosti služobného úradu osobitným predpisom ministerstvo doplní katalóg potrebnými činnosťami tak, aby nadobudol účinnosť odo dňa účinnosti osobitného predpisu.

(4)

Pri určení najnáročnejšej činnosti podľa odseku 3 sa prihliada na jej zložitosť, zodpovednosť, psychickú záťaž alebo fyzickú záťaž.

§ 105

Platový stupeň a započítaná prax

(1)

Platový stupeň sa určí podľa započítanej praxe.

(2)

Započítaná prax podľa odseku 1 sa skladá z času odbornej praxe a ďalšieho času.

Čas odbornej praxe a ďalší čas

§ 106

Do času odbornej praxe príslušníka sa započítava čas

vykonávania štátnej služby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona s výnimkou času zaradenia mimo činnej štátnej služby okrem zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby podľa § 54 ods. 3, počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa a starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa do siedmich rokov veku dieťaťa,

odbornej praxe získanej aj pred vymenovaním do štátnej služby, ak predchádzajúca pracovná činnosť mala rovnaký alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná v príslušnej funkcii, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 107

(1)

Do ďalšieho času sa započítava čas

praxe v inej než požadovanej činnosti získanej pred vymenovaním do štátnej služby v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie štátnej služby priznanej služobným úradom najviac v rozsahu dvoch tretín,

skutočného vykonávania základnej služby a náhradnej služby najviac v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej vykonávania,

civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonania najviac v rozsahu 18 mesiacov,

starostlivosti o dieťa,

zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky,

dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce osobitne náročnú starostlivosť, ustanovený osobitným predpisom,

ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov,

hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,²¹)

doktorandského štúdia²²) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej činnosti,

vykonávania funkcií podľa § 54 a § 160 ods. 2,

získaný na základe služobného hodnotenia,

zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa § 52, ak sa preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby.

(2)

Rozsah a podmienky započítania času na základe výsledkov hodnotenia ustanoví vláda nariadením.

(3)

Do ďalšieho času sa nezapočíta čas uvedený v odseku 1, ak spadá do času vykonávania štátnej služby.

§ 108

Určenie tarifného platu

(1)

Príslušníkovi v závislosti od platovej triedy podľa § 104 a platového stupňa podľa § 105 patrí tarifný plat podľa stupnice platových taríf, ktorá je ustanovená v prílohe č. 2.

(2)

Ak príslušník započítaním rokov podľa § 106 a 107 dosiahne nad 32 rokov započítanej praxe, určený tarifný plat sa mu zvýši o 1 % za každý pripočítaný rok. Zvýšený tarifný plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 109

Príplatok za riadenie

(1)

Nadriadenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Rozpätie percentuálneho podielu pre nadriadených podľa stupňov riadenia je ustanovené v prílohe č. 3.

(2)

Sumu príplatku za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor určí vedúci služobného úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti nadriadeného.

§ 110

Príplatok za zastupovanie

(1)

Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 7 zastupuje nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume priznaného príplatku za riadenie zastupovaného nadriadeného.

(2)

Ak zastupuje nadriadený nadriadeného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnej služby príplatok za zastupovanie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného, ak je to preňho výhodnejšie, pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnej služby mu nepatrí.

(3)

Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 7 zastupuje nadriadeného v čase neobsadenia funkcie nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume určenej vedúcim služobného úradu spôsobom uvedeným v § 109.

(4)

Zastupovanému nadriadenému počas doby jeho zastúpenia príslušníkom podľa § 49 ods. 7 príplatok za riadenie nepatrí.

§ 111

Osobný príplatok

(1)

Príslušníkovi na ocenenie kvality vykonávanej činnosti a osobných schopností možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor až do sumy zodpovedajúcej stanovenému limitu.

(2)

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno príslušníkovi priznať, odňať, zvýšiť alebo znížiť na základe odôvodneného písomného návrhu príslušného nadriadeného. So schváleným písomným návrhom sa príslušník oboznámi.

(3)

Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat; minister môže v osobitných prípadoch tento limit zvýšiť až do výšky 100 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat.

(4)

Limit osobného príplatku podľa odseku 3 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupnice platových taríf podľa § 131 ustanovenej v zákone o štátnom rozpočte tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná. Znížený limit osobného príplatku a termín jeho účinnosti ustanoví vláda nariadením, ktorým sa ustanoví zvýšená stupnica platových taríf (§ 131 ods. 3). Limit osobného príplatku ustanovený v odseku 3 stráca platnosť ustanovením zníženého limitu osobného príplatku v nariadení vlády.

§ 112

Hodnostný príplatok

(1)

Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok podľa dosiahnutej hodnosti:

hodnosť	hodnostný príplatok v eurách mesačne
rotmajster	2,00
nadrotmajster	8,50
podpráporčík – podporučík	18,50
práporčík – poručík	25,00
nadpráporčík – nadporučík	32,00
kapitán	38,50
major	45,00
podplukovník	51,50
plukovník	58,50
generál	65,50.

(2)

Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej hodnosti, aj v prípade jeho vymenovania do dôstojníckej hodnosti, ako aj v prípade jeho ďalšieho povyšovania v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.

§ 116

Plat za štátnu službu nadčas

(1)

Ak príslušník vykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.

(2)

Príplatok za vykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.

(3)

V služobnom plate vedúceho služobného úradu sa vždy prihliada na prácu nadčas.

§ 117

Príplatok za zmennosť

Príslušníkovi, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 20 % až 50 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj príslušníkovi, ktorý má služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

§ 118

Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia

(1)

Príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných prácach v horskom teréne, pri povodniach a ostatných živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

(2)

Príslušníkovi za vykonávanie činností pri použití izolačného dýchacieho prístroja alebo odevu proti sálavému teplu, alebo odevu proti chemickým látkam a biologickým látkam alebo pri činnosti pod vodnou hladinou alebo za vykonávanie činností s výbušninami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

(3)

Príslušníkovi za vykonávanie činností vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami alebo za vykonávanie záchrannej činnosti v horolezeckom teréne od II. stupňa obťažnosti vrátane do V. stupňa obťažnosti, v lavínovom teréne od III. stupňa lavínovej stupnice vrátane alebo za vykonávanie záchranných prác v podzemí alebo na úsekoch turisticky značkovaných chodníkov, ktoré sú zabezpečené umelými technickými pomôckami, najmä stúpačkami, kramľami a reťazami, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

(4)

Príslušníkovi za vykonávanie odborných prác pri záchrane ľudského života v horolezeckom teréne od V. stupňa obťažnosti vrátane alebo pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka alebo za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom lane alebo silonovom lane v dĺžke od 20 metrov do 100 metrov alebo za zlanenie s postihnutým patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

(5)

Príslušníkovi za vykonávanie činností s výbušninami pod vodnou hladinou patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy; vtedy mu nepatrí príplatok podľa odseku 2. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

(6)

Príslušníkovi za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom lane alebo silonovom lane v dĺžke 100 metrov a viac patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 10 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

(7)

Za vykonávanie činností podľa odsekov 2 až 6 sa považuje aj výcvik príslušníka a špecializovaná príprava.

§ 120

Odmena

(1)

Príslušníkovi možno poskytovať odmenu

za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z príslušného služobného miesta,

za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),

pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho mesačného služobného platu.

(2)

Návrh na poskytnutie odmeny príslušníkovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný nadriadený.

§ 122

Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť

(1)

Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

(2)

Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada

50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

(3)

Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.

(4)

Príslušníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 92 ods. 5, na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu patrí náhrada mesačne v sume 3,5 % až 25,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o jej poskytovaní určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi príslušníkovi sumu peňažnej náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na 50 eurocentov nahor.

§ 123

Platové pomery čakateľa

(1)

Čakateľovi patrí služobný plat ako príslušníkovi v stálej štátnej službe podľa § 103 okrem príplatku za riadenie a príplatku za zastupovanie.

(2)

Čakateľovi počas skúšobnej lehoty nepatrí osobný príplatok.

(3)

Na platové pomery čakateľov sa vzťahujú ustanovenia § 103 ods. 2, § 104 až 108, § 111 až 118, § 120 a 122.

§ 124

Platové pomery príslušníka v dočasnej štátnej službe

Na platové pomery príslušníkov v dočasnej štátnej službe sa vzťahujú ustanovenia § 103 až 118, § 120 a 122.

Spoločné ustanovenia o platových náležitostiach a ďalších náležitostiach

§ 125

Krátenie služobného platu v dôsledku nesplnenia služobného úväzku

(1)

Ak je príslušníkovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu služobný plat o príslušnú časť služobného platu za každú takto neodslúženú hodinu. Ak príslušník s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa predchádzajúcej vety sa nepoužije.

(2)

Krátenie služobného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak príslušník nesplní určený služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný služobný plat, alebo ak má povolený kratší služobný čas.

§ 126

Služobný úrad zabezpečuje ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach príslušníka.

§ 127

Služobný plat vedúcemu služobného úradu určuje vedúci nadriadeného služobného úradu; prezidentovi zboru určuje služobný plat minister.

§ 128

(1)

Ak je príslušník preradený na inú funkciu, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novej funkcii odo dňa účinnosti preradenia.

(2)

Príplatok za riadenie patrí nadriadenému odo dňa vymenovania za nadriadeného podľa § 49 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(3)

Príplatok za zastupovanie patrí príslušníkovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 49 ods. 7 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(4)

Tarifný plat vo vyššom platovom stupni a zvýšený tarifný plat podľa § 108 ods. 2 patrí príslušníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa § 105 dosiahol počet rokov praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa alebo mu vznikol nárok na zvýšený tarifný plat.

(5)

Služobný úrad príslušníkovi písomne oznámi zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou.

§ 129

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na príslušníkov, obsahujú ustanovenia

o mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa tohto zákona,

o priemernom zárobku alebo priemernej mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa § 103 ods. 2 tohto zákona priznaný príslušníkovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(2)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý služobný plat. Čistý služobný plat sa zisťuje zo služobného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa podmienok a sadzieb platných pre príslušníka v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

§ 130

Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175 služobného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť služobného platu úmerne upraví.

§ 131

(1)

V rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 190 sa každoročne dohodne zvýšenie stupnice platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti zvýšenej stupnice platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor. Dohodnuté zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia sa zahrnú do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(2)

Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia podľa odseku 1 navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(3)

Zvýšenú stupnicu platových taríf a termín jej účinnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví vláda nariadením. Stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 2 stráca platnosť ustanovením zvýšenej stupnice platových taríf podľa prvej vety.

ÔSMA HLAVA

NÁHRADA ŠKODY

§ 134

Služobný úrad je povinný vymáhať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník zodpovedá služobnému úradu.

§ 134a

(1)

Príslušník nezodpovedá za škodu,

ktorá vyplýva z rizika riadneho vykonávania štátnej služby,

ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal spôsobom primeraným okolnostiam,

ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho príslušník na tento rozpor písomne upozornil. Písomné upozornenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(2)

Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil príslušník pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri zásahu alebo bezprostredne po ňom alebo pri sťažených podmienkach a ak ide o prvé zavinenie príslušníka.

Všeobecná zodpovednosť príslušníka

§ 134aa

(1)

Príslušník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať príslušníkovi zavinenie s výnimkou prípadov podľa § 134ad.

(2)

Predpokladom na vznik zodpovednosti príslušníka za škodu služobnému úradu je

vznik škody,

porušenie povinností pri vykonávaní štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,

príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,

zavinenie.

§ 134ab

Príslušník, ktorý pod vplyvom duševnej poruchy spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky.

§ 134ac

Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody

Príslušník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý patril príslušníkovi v čase porušenia služobnej povinnosti podľa prvej vety.

§ 134ad

Osobitná zodpovednosť

(1)

Ak služobný úrad písomne zverí príslušníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť, zodpovedá za vzniknutý schodok alebo za stratu zverených predmetov.

(2)

Príslušník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že k schodku alebo k strate zverených predmetov došlo celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

(3)

Ak je príslušník preradený na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby, preložený, preložený a preradený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť služobnému úradu.

(4)

Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín, tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť, a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Rozsah a spôsob náhrady škody

§ 134ae

(1)

Príslušník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak poškodenú vec na základe dohody neuvedie do pôvodného stavu.

(2)

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u príslušníka presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená

vznikom schodku alebo stratou zverených predmetov podľa § 134ad ods. 1, alebo

pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.

(4)

Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

§ 134af

(1)

Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je príslušník povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(2)

Ak za škodu zodpovedá niekoľko príslušníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 134ae ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.

§ 134ag

Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia alebo straty.

§ 134ah

(1)

Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú podľa § 134ae ods. 3, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

(2)

Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností príslušníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery príslušníka.

(3)

Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa § 134ae ods. 3 písm. b).

§ 134ai

(1)

Služobný úrad je povinný vyžadovať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje vedúci služobného úradu. Výšku požadovanej náhrady škody určuje vedúci služobného úradu.

(2)

Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti príslušníka uhradiť škodu rozhodne vedúci služobného úradu, len ak o nej nerozhodol súd.

(3)

Ak škodu spôsobí vedúci služobného úradu sám alebo spoločne s podriadeným príslušníkom, o výške náhrady škody rozhoduje ten, kto vedúceho služobného úradu vymenoval.

§ 134aj

Všeobecná zodpovednosť služobného úradu

(1)

Ak bola príslušníkovi pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2)

Služobný úrad zodpovedá príslušníkovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

(3)

Ak bolo príslušníkovi pri vykonávaní štátnej služby spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

(4)

V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i príslušníkovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre vykonávanie štátnej služby.

§ 134ak

Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu

(1)

Ak príslušník utrpel vecnú škodu pri vykonávaní služobných činností, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2)

Príslušník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

§ 135

Ak príslušník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže vedúci služobného úradu upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré príslušník spôsobil úmyselne alebo podľa § 134ae ods. 3.

Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania

§ 135a

(1)

Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia príslušníka alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz"), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa príslušníkovi stal na ceste do služby a späť, okrem, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

(2)

Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý príslušník utrpel pre výkon štátnej služby.

(3)

Za škodu spôsobenú príslušníkovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom príslušník vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

(4)

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

§ 135b

(1)

Služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že

škoda bola spôsobená tým, že príslušník svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a ochrany pred požiarmi, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo

škodu si spôsobil príslušník požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2)

Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

príslušník porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a ochrany pred požiarmi, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky postihnutým príslušníkom,

príslušníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a ochrany pred požiarmi, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.

(3)

Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša príslušník, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.

(4)

Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

§ 135c

Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak príslušník utrpel služobný úraz

pri plnení úloh Hasičského a záchranného zboru podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) alebo pri plnení úloh Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu,^24a)

pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, ak príslušník tento stav sám úmyselne nevyvolal.

§ 135d

Rozsah a spôsob náhrady škody

Príslušníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za vecnú škodu.

§ 135e

Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním

(1)

Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.

(2)

Výkonom štátnej služby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet odborovej organizácie alebo záujmového združenia príslušníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak na ňu príslušník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu nadriadeného.

(3)

V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas štátnej služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom štátnej služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.

(4)

Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj prehlbovanie kvalifikácie zabezpečované služobným úradom.

§ 136

Spoločné ustanovenia o zodpovednosti za škodu

(1)

Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody vedúci služobného úradu. Ak sa preukáže, že škodu zavinil aj poškodený príslušník, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.

(2)

Služobný úrad je povinný nahradiť príslušníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s príslušníkom poškodenú vec neuviedol do pôvodného stavu.

(3)

Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením, že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

(4)

Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,²⁵) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.

(5)

Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým zamestnávateľom, u ktorých postihnutý príslušník pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval alebo vykonával štátnu službu u týchto zamestnávateľov.

DEVIATA HLAVA

KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU

§ 137

Predmet konania

(1)

Konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem

overovania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa § 25 až 27 a overovania odbornej spôsobilosti príslušníkov Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu^14a),

zriaďovania skúšobnej komisie, zriaďovania poradnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie, zriaďovania komisie podľa § 41 ods. 1 a iných poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,

služobnej cesty podľa § 56 a 57,

priznávania zložiek služobného príjmu podľa § 103, peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a peňažnej náhrady za pohotovosť podľa § 122,

sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu.^17aaaa)

(2)

V konaní sa postupuje podľa tohto zákona.

§ 138

Vecná príslušnosť

V konaní v prvom stupni koná a rozhoduje služobný orgán, ktorým je

minister vo vzťahu k prezidentovi zboru a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi,

prezident zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na prezídiu zboru a ním riadenom zariadení okrem Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, k riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru, veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi,

riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadenom pracovisku, k riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a k príslušníkovi zaradenému na okresnom riaditeľstve zboru,

veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

lekárska komisia podľa § 17 ods. 3,

riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkovi Horskej záchrannej služby.

§ 139

Účastník konania

Účastníkom konania je

príslušník,

bývalý príslušník,

pozostalý po príslušníkovi, ak sa má konať o jeho práve, právom chránenom záujme alebo o jeho povinnosti.

§ 139a

Zastúpenie

Účastník konania sa môže dať v konaní zastúpiť. Na zastupovanie sa vzťahuje osobitný predpis.²⁵)

§ 140

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet služobného orgánu.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený služobnému orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

(3)

Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.

§ 141

Postup v konaní

(1)

Služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.

(2)

Služobný orgán pri posudzovaní veci objasňuje všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

(3)

Služobný orgán postupuje v konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi.

(4)

Služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

(5)

Služobný orgán je povinný dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočných prieťahov v konaní.

(6)

Účastník konania je povinný postupovať v konaní tak, aby nesťažoval a neodôvodnene nepredlžoval konanie.

(7)

Služobný orgán nariadi ústne pojednávanie

v disciplinárnom konaní podľa § 79 až 83, alebo

ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť obhliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste obhliadky.

(8)

Ústne pojednávanie je neverejné, ak tento zákon alebo služobný orgán neustanoví inak.

(9)

Ak je to potrebné, služobný orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

§ 142

Podanie

(1)

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.^25a) Podanie možno urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch pracovných dní.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo účastník konania navrhuje. Podanie musí byť podpísané a označené dátumom podania. Tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis môže ustanoviť aj ďalšie náležitosti podania.

(3)

Podanie sa podáva na vecne príslušnom a miestne príslušnom služobnom orgáne.

(4)

Ak podanie nemá všetky predpísané náležitosti, služobný orgán účastníka konania vyzve, aby ich v určenej lehote doplnil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

(5)

Služobný orgán na žiadosť účastníka konania potvrdí prijatie podania.

§ 143

Zápisnica

(1)

O ústnych podaniach a dôležitých úkonoch v konaní, najmä o ústnom pojednávaní, o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníka konania a o hlasovaní sa vyhotovuje zápisnica.

(2)

Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté. V zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj návrh na výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.

(3)

Zápisnicu po prečítaní podpisujú všetci príslušníci služobného orgánu alebo zamestnanci služobného orgánu, ktorí konanie uskutočňujú a podľa povahy veci aj účastník konania, ako aj osoba, ktorá sa na konaní zúčastnila. V zápisnici sa uvedie odopretie podpisu zápisnice, dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice.

§ 144

Postúpenie

Ak účastník konania urobil podanie na služobný orgán, ktorý nie je vecne príslušný a miestne príslušný vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bez zbytočného odkladu postúpiť príslušnému služobnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

Vylúčenie príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu

§ 144a

Príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, ak

so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkovi konania alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti,

v tej istej veci uskutočňoval konanie v prvom stupni.

§ 144b

Vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci sa nevzťahuje na

bezprostredne nadriadeného vykonávajúceho služobné hodnotenie príslušníka podľa § 40 až 44,

vedúceho služobného úradu,

predsedu lekárskej komisie,

predsedu ústrednej lekárskej komisie,

ministra, ak koná a rozhoduje vo veci príslušníka, ktorému nie je vedúcim služobného úradu,

prezidenta zboru, ak koná a rozhoduje vo veci príslušníka, ktorému nie je vedúcim služobného úradu.

§ 144c

Účastník konania oznámi služobnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, len čo sa o nich dozvie. Účastník konania je povinný návrh na vylúčenie odôvodniť, inak naň služobný orgán neprihliadne.

§ 144d

(1)

Len čo sa príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania vedúcemu služobného úradu, člen lekárskej komisie predsedovi lekárskej komisie a člen ústrednej lekárskej komisie predsedovi ústrednej lekárskej komisie.

(2)

Predpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, môže urobiť iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, a to iba za predpokladu, že takýto úkon nemôže urobiť iný nepredpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje. Úkonom nepripúšťajúcim odklad nie je vydanie rozhodnutia vo veci samej.

§ 144e

(1)

O tom, či je príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, z konania vylúčený, rozhoduje vedúci služobného úradu, ak ide o člena lekárskej komisie predseda lekárskej komisie a ak ide o člena ústrednej lekárskej komisie predseda ústrednej lekárskej komisie.

(2)

Proti rozhodnutiu o vylúčení príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu nemožno podať samostatné odvolanie.

(3)

Ak sa rozhodlo, že príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, je vylúčený z konania, urobí vedúci služobného úradu, predseda lekárskej komisie alebo predseda ústrednej lekárskej komisie opatrenie potrebné na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

§ 145

Nazeranie do spisu

(1)

Účastník konania a jeho zástupca majú právo nazerať do príslušného spisu, robiť si z neho výpis, odpis a vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom.

(2)

Služobný orgán môže povoliť nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpis, odpis, môže vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo môže poskytnúť informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom aj inej osobe, ktorá preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Zákaz poskytnutia zápisnice o hlasovaní sa nevzťahuje na výkon oprávnení orgánov činných v trestnom konaní.

(3)

Služobný orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť,^16b) bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

(4)

Služobný orgán umožňuje vyhotovenie kópie spisu za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

§ 146

Dokazovanie

(1)

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno spoľahlivo zistiť stav veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k spoľahlivému zisteniu stavu veci, najmä vyjadrenie účastníka konania, výpoveď svedka, odborný posudok, znalecký posudok, listina a obhliadka.

(2)

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkaz, ktorý mu je známy.

(3)

Vykonávanie dôkazu patrí služobnému orgánu. Služobný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Služobný orgán je povinný vykonať aj iný dôkaz, než aký bol účastníkom konania navrhnutý, ak je to potrebné na spoľahlivé zistenie stavu veci.

(4)

Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(5)

Skutočnosť všeobecne známu alebo známu služobnému orgánu z jeho činnosti netreba dokazovať.

§ 146a

Svedok

(1)

Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.

(2)

Ako svedok nesmie byť vypočúvaný ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť,^16b) bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.

(3)

Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.¹⁶)

(4)

Služobný orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

§ 146b

Znalci

Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, služobný orgán ustanoví znalca.

§ 146c

Listiny

(1)

Služobný orgán môže uložiť účastníkovi konania alebo inej osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložil.

(2)

Predloženie listiny nemožno žiadať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vypočúvaný alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

§ 146d

Obhliadka

(1)

Vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť služobnému orgánu predmet obhliadky alebo strpieť obhliadku na mieste.

(2)

Obhliadku nemožno vykonať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vypočúvaný alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

(3)

Na miestnu obhliadku služobný orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený s predmetom obhliadky nakladať.

§ 146e

Čestné vyhlásenie

(1)

Služobný orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)

Čestné vyhlásenie služobný orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo, ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

(3)

V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Služobný orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

§ 146f

Predbežné otázky

(1)

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je služobný orgán, ktorý vo veci koná, takým rozhodnutím viazaný; inak si služobný orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

(2)

Služobný orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, o osobnom stave fyzickej osoby alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

Zabezpečenie priebehu a účelu konania

§ 147

Predvolanie

(1)

Služobný orgán môže predvolať osobu, ktorej osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

(2)

V predvolaní služobný orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa.

(3)

Ak sa účastník konania ani na opakované predvolanie osobne nedostaví na prejednanie veci, môže sa konať v jeho neprítomnosti, ak to povaha veci pripúšťa.

§ 147a

Predbežné opatrenia

(1)

Služobný orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu

uložiť účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel,

nariadiť zabezpečenie veci, ktorá sa má zničiť alebo urobiť nepotrebnou, alebo ktorá je potrebná na vykonanie dôkazov.

(2)

Služobný orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

§ 147b

Dožiadanie

Ak služobný orgán, ktorý vo veci koná, nemôže vykonať procesný úkon sám, alebo ak je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie dožiadať iný služobný úrad; dožiadaný služobný úrad vykoná tento úkon bezodkladne. Na príslušníka alebo zamestnanca dožiadaného služobného úradu, ktorý bude vykonávať dožiadaný procesný úkon, sa vzťahujú ustanovenia § 144a až 144d.

§ 147c

Poriadkové opatrenia

Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže služobný orgán vykázať z miesta pojednávania; ak je vykázaný účastník konania, môže sa konať v jeho neprítomnosti.

§ 148

Náklady konania

(1)

Náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu, uhrádza tento orgán. Náklady konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania.

(2)

Služobný orgán môže účastníkovi konania, svedkovi, znalcovi a tlmočníkovi uložiť, aby nahradili náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť, aby nahradili náklady, ktoré vznikli ich zavinením inému účastníkovi konania.

(3)

Služobný orgán nahradí svedkovi preukázané hotové výdavky a preukázaný ušlý zárobok. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po výsluchu, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.

(4)

Náklady spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza služobný orgán.

(5)

Na náhradu hotových výdavkov a na poskytovanie odmeny znalcovi a tlmočníkovi sa vzťahujú osobitné predpisy.²⁶)

§ 148a

Prerušenie konania

(1)

Služobný orgán konanie preruší, ak

sa začalo konanie o predbežnej otázke,

bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote doplnil predpísané náležitosti podania,

účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať.

(2)

Služobný orgán môže konanie prerušiť počas dočasnej pracovnej neschopnosti účastníka konania alebo inej osoby, ktorej účasť na konaní je nevyhnutne potrebná, alebo, ak to z dôležitého dôvodu navrhne účastník konania. V rozhodnutí je služobný orgán povinný určiť lehotu, na ktorú je konanie prerušené.

(3)

Lekárska komisia a ústredná lekárska komisia môžu konanie o preskúmanie zdravotného stavu príslušníka prerušiť na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu absolvovania lekárskych vyšetrení potrebných ako podklad na vydanie rozhodnutia v konaní o preskúmanie zdravotného stavu príslušníka. V rozhodnutí sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia povinné určiť lehotu, na ktorú je konanie prerušené.

(4)

Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

(5)

Služobný orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo uplynula lehota, na ktorú bolo konanie na návrh účastníka konania prerušené.

(6)

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 149

Zastavenie konania

(1)

Služobný orgán konanie zastaví, ak

zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať služobný orgán,

účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania, alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať služobný orgán,

účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a konanie sa týka len tohto účastníka konania,

účastník konania na výzvu služobného orgánu v určenej lehote nedoplnil predpísané náležitosti podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,

odpadol dôvod konania začatého na podnet služobného orgánu,

sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,

tak ustanoví osobitný zákon.

(2)

Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c) a f) sa nemožno odvolať.

(3)

Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.

Personálny rozkaz a rozhodnutie

§ 150

V konaní sa rozhoduje

personálnym rozkazom pri

vymenovaní do hodnosti, okrem vymenovania do hodnosti pri vzniku služobného pomeru podľa § 21 ods. 3,

povýšení do hodnosti,

prepožičaní hodnosti,

prevelení,

ukladaní disciplinárnych odmien podľa § 74 a odmien podľa § 120,

zaradení a vyradení príslušníka do plánu vyrozumenia a zvozu podľa § 92 ods. 5,

rozhodnutím v ostatných prípadoch

(ďalej len „rozhodnutie“).

§ 150a

(1)

Služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.

(2)

Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania.

(3)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(4)

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu alebo ak sa priznáva nárok, ktorý príslušníkovi vznikol zo zákona.

(5)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého príslušného služobného orgánu.

(6)

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia služobný orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

§ 151

Lehota na rozhodnutie

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V ostatných veciach je potrebné rozhodnúť do 30 dní od začatia konania; v osobitne zložitých veciach do 60 dní od začatia konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť orgán, ktorý je príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) . Ak služobný orgán nemôže rozhodnúť do 30 dní, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

§ 152

Oznámenie rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia do vlastných rúk. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, sa môže rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. O ústnom vyhlásení sa vyhotoví zápisnica. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Zápisnicu o oznámení rozhodnutia ústnym vyhlásením podpíšu všetci účastníci konania. Uvedie sa v nej aj dátum ústneho vyhlásenia rozhodnutia.

§ 152a

Doručovanie do vlastných rúk

(1)

Dôležité písomnosti v konaní, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk účastníkovi konania alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

(2)

Služobný orgán písomnosti doručuje účastníkovi konania v služobnom úrade, v mieste vykonávania štátnej služby, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou. Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu účastníka konania ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

(3)

Ak nebol účastník konania, ktorému sa doručuje písomnosť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a účastníka konania o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si účastník konania nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa účastník konania o uložení nedozvedel.

(4)

Ak účastník konania bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

§ 153

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak

sa proti nemu nemožno odvolať alebo podať rozklad a bezvýsledne uplynula lehota na plnenie, alebo

odvolanie alebo rozklad nemá odkladný účinok.

(3)

Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis.²⁷)

PRESKÚMANIE ROZHODNUTIA

Odvolacie konanie

§ 154

(1)

Proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

(2)

Ak účastník v dôsledku nesprávneho poučenia, alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(3)

Odvolací orgán môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(4)

Účastník konania podáva odvolanie služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(5)

Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže znova podať odvolanie.

(6)

Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7)

Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(8)

Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať.

§ 154a

(1)

Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

(2)

Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. O tejto skutočnosti upovedomí účastníka konania.

(3)

Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ustanovenie § 17 ods. 3 týmto nie je dotknuté.

(4)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania prvostupňovému orgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii.

(5)

Prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii podľa odseku 4 sa nevzťahuje na ústrednú lekársku komisiu.

(6)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(7)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Služobný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(8)

Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(9)

Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

(10)

Ustanovenia § 137 až 152a sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

(11)

Podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 155

Rozklad

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Na rozklad a konanie o ňom sa primerane vzťahujú ustanovenia o odvolaní.

Obnova konania

§ 156

(1)

Konanie možno obnoviť na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu, ak dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkovi konania alebo služobnému orgánu bez jeho viny v čase konania známe, nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie.

(2)

Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania alebo služobný orgán dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

(3)

Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

(4)

V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

§ 156a

(1)

Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu služobný orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

(2)

Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie alebo rozklad. Rozhodnutie o povolení obnovy konania má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

§ 156b

(1)

Nové konanie vo veci uskutoční orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia orgánu uvedeného v § 138, ako aj odvolacieho orgánu, nové konanie uskutoční služobný orgán, ktorý konal v prvom stupni.

(2)

Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

(3)

Proti novému rozhodnutiu vo veci možno podať odvolanie alebo rozklad.

§ 157

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)

Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať odvolací orgán, a ak ide o rozhodnutie ministra, minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj služobný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.

(2)

Orgán uvedený v odseku 1 rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

(3)

Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza orgán uvedený v odseku 1 z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

(4)

Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(5)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, možno podať odvolanie alebo rozklad. Ak príslušný orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota troch rokov uvedená v odseku 4.

§ 158

Preskúmanie rozhodnutia súdom

(1)

Právoplatné rozhodnutie vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona je preskúmateľné súdom.²⁷)

(2)

Návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach služobného pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

DESIATA HLAVA

ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV

§ 159

(1)

Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

služobných predpisov týkajúcich sa služobného pomeru,

opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu príslušníkov,

podkladov potrebných na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,

(2)

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 1 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

(3)

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok na vykonávanie štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

delegovať svojich členov do poradných orgánov zriadených na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a zásadných opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov,

vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

vyžadovať od nadriadených potrebné informácie a podklady,

podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(4)

Služobný úrad rozhoduje o použití sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.

(5)

Na účely uvedené v odseku 3 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, podklady a prihliada na jeho stanovisko.

(6)

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje príslušníkov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 4.

§ 160

(1)

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady alebo personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia služobného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

(2)

Príslušník, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru v rozsahu určeného služobného času, zaradí sa počas vykonávania tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby z tohto dôvodu mu patrí služobný plat len vtedy, ak vykonáva funkciu vo vyššom odborovom orgáne odborového zväzu, ktorý združuje viac ako 1 000 príslušníkov.

JEDENÁSTA HLAVA

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VYKONÁVANÍ SLUŽBY

§ 161

Rekondičný pobyt

(1)

Služobný úrad je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania a regenerácie telesného a duševného zdravia povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybraným príslušníkom.

(2)

Na rekondičnom pobyte v trvaní 14 dní nepretržite v kalendárnom roku sú povinní zúčastniť sa

príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ktorí bezprostredne plnia úlohy podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) a podľa odseku 15 majú započítaných najmenej desať rokov, a príslušníci Horskej záchrannej služby, ktorí plnia úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu^24a) a podľa odseku 16 majú započítaných najmenej desať rokov,

ostatní príslušníci Hasičského a záchranného zboru starší ako 45 rokov, ktorí majú podľa odseku 15 započítaných najmenej desať rokov, a ostatní príslušníci Horskej záchrannej služby starší ako 45 rokov, ktorí majú podľa odseku 16 započítaných najmenej desať rokov.

(3)

Rekondičný pobyt sa neposkytuje príslušníkovi, ktorý je vo výpovednej lehote alebo ktorý končí služobný pomer na základe žiadosti príslušníka o skončenie služobného pomeru, ani tomu príslušníkovi, u ktorého to vylučuje zdravotný stav alebo ak o neposkytnutí rekondičného pobytu rozhodol príslušný služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka. Rekondičný pobyt sa neposkytuje ani tomu príslušníkovi, ktorému boli preplatené náklady podľa odseku 12.

(4)

Rekondičný pobyt sa vykonáva internátnym spôsobom a ambulantným spôsobom v prípadoch určených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa odseku 14.

(5)

Služobný úrad musí počas rekondičného pobytu zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, a ak ide o internátny rekondičný pobyt, aj ubytovanie a celodenné stravovanie.

(6)

Príslušníka na rekondičný pobyt podľa odseku 2 vysiela v určenom termíne vedúci služobného úradu.

(7)

Príslušník je povinný nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne; náhradný nástupný termín sa môže príslušníkovi určiť v prípade, ak nemohol nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne zo závažných služobných, osobných, zdravotných alebo rodinných dôvodov a tieto dôvody včas oznámil vedúcemu služobného úradu, ktorý ho na rekondičný pobyt vyslal.

(8)

Ak príslušník nenastúpi na rekondičný pobyt v určenom termíne a neoznámi dôvody, pre ktoré sa na rekondičnom pobyte nemôže zúčastniť, znáša finančné náklady s tým spojené a neposkytne sa mu náhradný termín.

(9)

Služobný úrad určí príslušníkovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky ako pri služobnej ceste.

(10)

Rekondičný pobyt sa príslušníkovi poskytuje bezplatne. Náklady spojené s rekondičným pobytom príslušníka znáša služobný úrad.

(11)

Príslušníkovi, ktorý sa zúčastňuje na povinnom rekondičnom pobyte, zodpovedá za škodu vzniknutú pri účasti na tomto pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou služobný úrad, ktorý mu účasť na pobyte určil. Príslušník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu počas trvania rekondičného pobytu, tomuto úradu. Účasťou na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou je aj cesta na nástup rekondičného pobytu a späť po jeho skončení, účasť na rekondičnom programe, stravovanie a časť osobného voľna v rekondičnom objekte. Povolená neorganizovaná vychádzka sem nepatrí.

(12)

Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje aj absolvovanie kúpeľnej starostlivosti podľa osobitného predpisu^27a) v príslušnom kalendárnom roku. Služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka a po predložení príslušných dokladov o zúčtovaní preplatí náklady spojené s účasťou na kúpeľnej starostlivosti, ktoré neboli uhradené na základe verejného zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu,^27a) a to maximálne za 14 dní trvania kúpeľnej starostlivosti v kalendárnom roku.

(13)

Účasť na rekondičnom pobyte sa posudzuje ako vykonávanie služby. Príslušníkovi počas rekondičného pobytu patrí služobný plat.

(14)

Podrobnosti o rekondičnom pobyte ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(15)

Za započítané roky u príslušníka Hasičského a záchranného zboru sa považuje čas

odbornej praxe započítanej podľa § 106 písm. a),

výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národných výborov alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru,

výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany alebo

výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare a závodnom hasičskom útvare.

(16)

Za započítané roky u príslušníka Horskej záchrannej služby sa považuje čas

odbornej praxe započítanej podľa § 106 písm. a),

výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990,

výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002,

výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994,

výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002,

výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2007.

§ 162

Ministerstvo upraví služobným predpisom bezpečnosť práce

príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a pri vykonávaní záchranných prác pri haváriách a iných mimoriadnych udalostiach,

príslušníkov Horskej záchrannej služby pri poskytovaní pomoci, pri vykonávaní záchranných prác v horských oblastiach a iných mimoriadnych udalostiach.

TRETIA ČASŤ

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE PRÍSLUŠNÍKOV, NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE PRÍSLUŠNÍKOV

Spoločné ustanovenia o príplatku k náhrade príjmu, o príplatku k nemocenskému, o príplatku k ošetrovnému, o príplatku k materskému a o príplatku

§ 172

Poistné na zdravotné poistenie

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie²⁹) sa príslušník posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 174

Premlčanie a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa premlčania dovolá; v takomto prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

(2)

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom, v prípadoch zániku disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

(3)

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

§ 175

Lehoty

(1)

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2)

Ak bolo rozhodnuté o plnení v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie práva na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatná celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.

(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, je lehota na uplatnenie peňažných pohľadávok zo služobného pomeru tri roky.

(4)

Ak ide o opakujúce sa plnenie, je lehota na uplatnenie práva na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

(5)

Lehota na uplatnenie práva na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že vznikla škoda, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(6)

Právo priznané právoplatným rozhodnutím sa premlčuje v lehote desiatich rokov odo dňa, keď sa malo podľa tohto rozhodnutia plniť.

(7)

Premlčacia lehota uvedená v odseku 6 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí rozložené; premlčacia lehota sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich splatnosti.

(8)

Práva na opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia, sa premlčujú za tri roky odo dňa ich splatnosti.

§ 176

Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru

(1)

Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného platu príslušníka; zrážky zo služobného platu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným platom.

(3)

Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť príslušníka zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením, že tento nárok uspokojí, ak tak neurobí povinný sám.

(4)

Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na jeho požiadanie čiastku svojho práva.

(5)

Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak tento nárok neuspokojí príslušník, hoci ho na to služobný úrad vyzval.

(6)

Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu príslušník.

(7)

Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť príslušník.

(8)

Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od príslušníka náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.

Prechod práv a povinností zo služobného pomeru

§ 177

Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením

(1)

Ak zanikne služobný úrad na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, prechádzajú práva a povinnosti zo služobného pomeru v plnom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

(2)

Ak zanikne služobný úrad na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti zo služobného pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo služobného pomeru.

§ 178

Prevod časti služobného úradu

(1)

Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo služobného pomeru voči príslušníkom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

(2)

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči príslušníkom prechádzajúcej časti služobného úradu, ktorých služobné pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

§ 179

Zrušenie služobného úradu

Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo služobného pomeru príslušníka zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva príslušníka zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.

§ 180

Zánik práv a povinností zo služobného pomeru

(1)

Uspokojením právo zanikne.

(2)

Právo musí byť uspokojené riadne a včas.

(3)

Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním miesto pobytu alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.

(4)

Ak nie je čas uspokojenia práva ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

(5)

Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené v okamihu doručenia plnenia alebo pripísaním na účet.

(6)

Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do súdnej úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo ak nie je prítomný.

(7)

Príslušník aj služobný úrad sú povinní prijať i čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.

(8)

Ak je príslušník povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom príslušník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.

(9)

Ak príslušník požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže mu služobný úrad povoliť primerané splátky. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.

(10)

Ak príslušník neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí. Toto právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

(11)

Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce príslušník právo uspokojiť celkom, je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.

(12)

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.

(13)

Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania v sume ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo aj inak.

(14)

K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúkané plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

(15)

Služobný úrad alebo príslušník, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.

(16)

Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

§ 181

Uplynutie času

Práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

§ 182

Smrť príslušníka

(1)

Peňažné nároky príslušníka jeho smrťou nezanikajú; do trojnásobku jeho služobného platu zo služobného pomeru prechádzajú platové nároky postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho smrti v domácnosti;¹⁹) predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

(2)

Peňažné nároky služobného úradu zanikajú smrťou príslušníka okrem práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré príslušník pred svojou smrťou uznal čo do dôvodov a sumy a nároku na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky

§ 183

Osobitné ustanovenie o bývalom príslušníkovi, ktorý musí mať opatrovníka

Ak ide o právo bývalého príslušníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva čas, na ktorý mu nebol ustanovený opatrovník.

§ 184

Počítanie času

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

(3)

Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(4)

Návrh je potrebné doručiť služobnému úradu v určenej lehote.

(5)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa netýkajú obdobia, ktorého uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti; tieto obdobia sa začínajú prvým dňom a končia sa uplynutím posledného dňa určeného obdobia.

Zastúpenie

§ 185

Služobný úrad sa môže dať zastúpiť podľa osobitného predpisu.²⁵)

PIATA ČASŤ

KOLEKTÍVNE VYJEDNÁVANIE V ŠTÁTNEJ SLUŽBE

§ 189

Kolektívne zmluvy

(1)

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb príslušníkov, na zlepšenie podmienok výkonu štátnej služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času sa uzatvárajú kolektívna zmluva vyššieho stupňa a podnikové kolektívne zmluvy. Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu,³³) ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Rokovať o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa môžu

za príslušníkov zástupcovia príslušného vyššieho odborového orgánu, ktorých oprávnenie vyplýva zo stanov alebo z vnútorných predpisov vyššej odborovej organizácie,

ministerstvo.

§ 190

Postup pri uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

(1)

Kolektívne vyjednávanie sa začína predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Druhá zmluvná strana je povinná začať vyjednávanie do 30 dní po predložení písomného návrhu.

(2)

Zmluvné strany sú povinné vzájomne spolu rokovať a poskytovať si potrebnú súčinnosť.

(3)

Podmienky vykonávania štátnej služby podľa § 189 ods. 1 upravené v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa zahrnie vláda do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

§ 191

Kolektívny spor

(1)

Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

(2)

Kolektívny spor riešia zmluvné strany predovšetkým zmierovacím konaním.

(3)

Zmluvné strany si môžu v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa určiť po vzájomnej dohode zmierovateľa.

(4)

Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa po konaní pred zmierovateľom, zmluvné strany určia zmierovací výbor, ktorý sa skladá zo šiestich členov, z ktorých po troch navrhnú ministerstvo a vyššia odborová organizácia. Závery zmierovacieho výboru sú pre obidve zmluvné strany záväzné.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 193

Na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, § 98 a 99, § 105, § 109 až 117, § 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145 až 152 ods. 1 a 2, § 157 ods. 1, § 177 a 178, § 222, § 230 a 232 až 240 Zákonníka práce.

§ 193a

Ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 až 11, § 13 ods. 1 písm. b) až d) a ods. 7 časť vety pred bodkočiarkou, § 21 ods. 5, § 22 ods. 1, § 24, § 25 ods. 1 až 4, § 26 a 27, § 29 ods. 4, § 32 a 33, § 41 ods. 1 druhá veta, § 49 ods. 2 až 5, § 73 ods. 2, § 92 ods. 5, § 96 ods. 1, § 99 písm. d), § 101, § 103 ods. 5 časť vety za druhou spojkou, § 122 ods. 4, § 138 písm. b) až d), § 194 až 198a, § 200 až 209 sa na príslušníka Horskej záchrannej služby nevzťahujú.

§ 194

(1)

Mestský požiarny zbor mesta Košice zriadený podľa doterajších predpisov sa od 1. apríla 2002 stáva súčasťou zboru.

(2)

Príslušník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol príslušníkom Zboru požiarnej ochrany, alebo zamestnanec, ktorý bol ku dňu účinnosti tohto zákona zamestnancom Mestského požiarneho zboru mesta Košice (ďalej len „zamestnanec“) počas najmenej dvoch rokov, plní úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3 a spĺňa podmienky ustanovené v § 17, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v stálej štátnej službe.

(3)

Príslušníkom v stálej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy aj príslušník alebo zamestnanec uvedený v odseku 2, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného vzdelania podľa § 19, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, ak

dosiahol vek 45 rokov a bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu³⁴) alebo

dosiahol vek 50 rokov, odpracoval v Zbore požiarnej ochrany minimálne 10 rokov, bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu³⁵) a je zaradený najvyššie do 2. platovej triedy.

§ 194a

(1)

Vojenské záchranné útvary civilnej ochrany (ďalej len „vojská civilnej ochrany") sa po transformácii od 1. januára 2003 stávajú súčasťou zboru ako jeho zariadenia.

(2)

Profesionálny vojak vojsk civilnej ochrany v stálom služobnom pomere alebo v dočasnom služobnom pomere, zamestnanec vojsk civilnej ochrany alebo zamestnanec úradu civilnej ochrany ministerstva (ďalej len „zamestnanec ministerstva"), ktorí budú plniť úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3 a ktorí boli k 31. decembru 2002 profesionálnymi vojakmi vojsk civilnej ochrany alebo zamestnancami ministerstva počas najmenej dvoch bezprostredne predchádzajúcich rokov, ktorí sa podieľali na zabezpečovaní činnosti vojsk civilnej ochrany počas najmenej dvoch bezprostredne predchádzajúcich rokov a spĺňajú podmienky ustanovené v § 17 okrem podmienky osobitnej odbornej spôsobilosti, stávajú sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkmi v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona.

(3)

Príslušníkom v dočasnej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy aj zamestnanec ministerstva uvedený v odseku 2, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného vzdelania podľa § 19, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, ak dosiahol vek 45 rokov a bola mu zachovaná výnimka podľa osobitného predpisu.^35a)

(4)

Dĺžka štátnej služby príslušníka podľa odsekov 2 a 3 je najviac dva roky. Príslušník v dočasnej štátnej službe vymenovaný podľa odsekov 2 a 3 sa po získaní osobitnej odbornej spôsobilosti (§ 24 až 27) stáva na základe vymenovania príslušníkom v stálej štátnej službe; ustanovenie § 30 ods. 2 v tomto prípade neplatí.

§ 194b

(1)

Mestský Hasičský a záchranný zbor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zriadený podľa doterajších predpisov sa od 1. januára 2003 stáva súčasťou zboru ako Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zriadený ministerstvom ako osobitné zariadenie zboru; na riadení tohto útvaru sa hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava spolupodieľa.

(2)

Zamestnanec obce, ktorý bol aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky k 31. decembru 2002 zamestnancom obce v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a po 1. apríli 2002 zamestnancom obce v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo verejnej službe (ďalej len „zamestnanec obce"), bude plniť úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3 a spĺňa podmienky ustanovené v § 17, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v stálej štátnej službe.

(3)

Príslušníkom v stálej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy aj zamestnanec obce uvedený v odseku 2, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného vzdelania podľa § 19, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie za podmienok ustanovených v § 194 ods. 3 písm. a).

(4)

Príslušníkom v dočasnej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy aj zamestnanec obce uvedený v odseku 2, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem podmienky osobitnej odbornej spôsobilosti; ustanovenie § 194a ods. 4 platí rovnako.

§ 195

(1)

Príslušník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol príslušníkom Zboru požiarnej ochrany, alebo zamestnanec, ktorý plní úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3, spĺňa podmienky ustanovené v § 17 a odpracoval menej ako bezprostredne predchádzajúce dva roky v Zbore požiarnej ochrany alebo v Mestskom požiarnom zbore mesta Košice, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

(2)

Príslušník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol príslušníkom Zboru požiarnej ochrany, alebo zamestnanec, ktorý plní úlohy uvedené v § 3 ods. 1 písm. c) až e), spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem podmienky požadovaného kvalifikačného predpokladu vzdelania, je zaradený do funkcie najvyššie pre 4. platovú triedu a na výkon funkcie potrebuje osobitné oprávnenie, odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobnom úrade alebo u jeho právneho predchodcu, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe, ak

nedosiahol vek 45 rokov a bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu³⁶) až do získania kvalifikačných predpokladov na funkciu, do ktorej je vymenovaný, najdlhšie však na obdobie štyroch rokov,

bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu³⁷) a riadne pokračuje v štúdiu, ktorým získa požadované vzdelanie na funkciu, do ktorej je vymenovaný, alebo

bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu³⁸) z kvalifikačného predpokladu úplného stredného vzdelania, najdlhšie však na obdobie štyroch rokov.

(3)

Ustanovenie § 123 ods. 3 sa nevzťahuje na príslušníka uvedeného v odseku 2, ktorý si dopĺňa požadované vzdelanie.

§ 195a

(1)

Zamestnanec ministerstva, ktorý bude plniť úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3 a ktorý bol k 31. decembru 2002 zamestnancom ministerstva, spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem osobitnej odbornej spôsobilosti a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky ako zamestnanec ministerstva, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

(2)

Zamestnanec ministerstva, ktorý bude plniť úlohy uvedené v § 3 ods. 1 písm. c) až e) a i) až k) a ktorý k 31. decembru 2002 bol zamestnancom ministerstva, spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem osobitnej odbornej spôsobilosti a požadovaného vzdelania, je zaradený do funkcie najvyššie pre 4. platovú triedu a na výkon funkcie potrebuje osobitné oprávnenie, odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky ako zamestnanec ministerstva, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe, ak nedosiahol vek 45 rokov a bola mu zachovaná výnimka podľa osobitného predpisu^38a) až do získania kvalifikačných predpokladov na funkciu, do ktorej je vymenovaný, najdlhšie však na obdobie štyroch rokov.

§ 195b

(1)

Zamestnanec obce, ktorý bude plniť úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3 a ktorý bol k 31. decembru 2002 zamestnancom obce, spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem osobitnej odbornej spôsobilosti a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy alebo v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

(2)

Zamestnanec obce, ktorý k 31. decembru 2002 odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, bude plniť úlohy uvedené v § 3 ods. 1 písm. c) až e), spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem požadovaného vzdelania, je zaradený do funkcie najvyššie pre 4. platovú triedu a na výkon funkcie potrebuje osobitné oprávnenie, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe za podmienok ustanovených v § 195 ods. 2 a 3.

§ 196

Príslušník Zboru požiarnej ochrany alebo zamestnanec, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu na určitý čas, spĺňa podmienky ustanovené v § 17, plní úlohy uvedené v § 3 alebo § 12 ods. 3, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v dočasnej štátnej službe. Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa v takomto prípade končí uplynutím zvyšnej časti dohodnutého času.

§ 196a

Zamestnanec ministerstva alebo zamestnanec obce, ktorý bude plniť úlohy uvedené v § 3 alebo v § 12 ods. 3, bol k 31. decembru 2002 v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere k ministerstvu alebo bol v pracovnom pomere k obci na určitý čas, spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem osobitnej odbornej spôsobilosti, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v dočasnej štátnej službe. Služobný pomer v dočasnej službe sa v takom prípade končí uplynutím zvyšnej časti dohodnutého času.

§ 197

(1)

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 194 až 196 sa postupuje podľa § 17 až 19, § 49, § 103 až 122.

(2)

Ak zamestnanec alebo príslušník Zboru požiarnej ochrany

nie je vymenovaný do dočasnej štátnej služby,

nie je vymenovaný do prípravnej štátnej služby,

nespĺňa predpoklady ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a) a h),

odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží služobnú prísahu s výhradou, alebo sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu, alebo

do 30. apríla 2002 dovŕši vek 65 rokov,

skončí sa jeho pracovný pomer najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla 2002. V takomto prípade patrí príslušníkovi náhrada mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

§ 197a

(1)

Pri vymenovaní zamestnanca ministerstva alebo zamestnanca obce uvedeného v § 194a, 194b, § 195a, 195b a § 196a sa postupuje podľa § 17 až 19, § 49, § 103 až 122.

(2)

Ak zamestnanec ministerstva alebo zamestnanec obce

nie je vymenovaný do dočasnej štátnej služby,

nie je vymenovaný do prípravnej štátnej služby,

nespĺňa predpoklady ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a) až h),

do 31. januára 2003 dovŕši vek 65 rokov,

skončí sa jeho pracovný pomer najneskôr do šiestich mesiacov od 1. januára 2003. V takom prípade patrí zamestnancovi vojsk civilnej ochrany, zamestnancovi úradu civilnej ochrany ministerstva alebo zamestnancovi obce náhrada mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

§ 198

(1)

Príslušník Zboru požiarnej ochrany, ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona, stáva sa zamestnancom príslušného služobného úradu a jeho pracovnoprávne vzťahy sa spravujú osobitnými predpismi.¹⁰)

(2)

Zamestnanec, ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona, nestáva sa zamestnancom príslušného služobného úradu.

§ 198a

(1)

Zamestnanec ministerstva, ktorý bol k 31. decembru 2002 v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere k ministerstvu a ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona alebo pracovný pomer podľa osobitného predpisu,¹⁰) nestáva sa zamestnancom príslušného služobného úradu a jeho pracovnoprávne vzťahy sa spravujú osobitnými predpismi.^38b)

(2)

Zamestnanec obce, ktorý plnil úlohy uvedené v osobitnom predpise^38c) a ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona, stáva sa zamestnancom ministerstva podľa osobitného predpisu.¹⁰)

§ 199

Príslušník je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosť uvedenú v § 69 ods. 5 spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov.³⁹)

§ 200

(1)

Nároky z pracovného pomeru z obdobia pred účinnosťou tohto zákona sa posudzujú podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona.

(2)

Príslušníkom podľa § 194

sa poskytuje doplatok k služobnému platu určenému podľa tohto zákona v prípade, ak určením služobného platu podľa siedmej hlavy dôjde k poklesu platu určeného podľa doterajších predpisov; doplatok k služobnému platu sa poskytuje do času, kým určený služobný plat nedosiahne sumu platu určenú podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona; platom určeným podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona je tarifný plat alebo zvýšený tarifný plat a príplatky určené mesačnou sumou, ak ich sumy boli určené v súlade s týmito predpismi,

započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa doterajších predpisov zostáva zachovaná.

(3)

Doplatok k služobnému platu podľa odseku 2 písm. a) poskytuje služobný úrad príslušníkovi iba počas vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú príslušník v služobnom úrade vykonáva v rámci opisu činnosti príslušnej funkcie a ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred účinnosťou tohto zákona.

§ 201

(1)

Hodnosti príslušníkov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti príslušníkov podľa tohto zákona.

(2)

Príslušníkovi v hodnosti rotného sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť rotmajstra.

(3)

Príslušníkovi v hodnosti podporučíka, ak má vysokoškolské vzdelanie s výnimkou bakalárskeho vzdelania, sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť poručíka.

(4)

Ak príslušník splní čas výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.

(5)

Zamestnanec, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto zákona, môže byť vymenovaný do hodnosti rotmajstra alebo s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie a započítanú prax do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti o jeden stupeň nižšej, ako je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.

§ 201a

Zamestnanca ministerstva, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto zákona, možno vymenovať s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie a započítanú odbornú prax podľa § 106 najvyššie do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný. Profesionálnemu vojakovi vojsk civilnej ochrany, ktorý bol vymenovaný do hodnosti nižšej, akú dosiahol počas služby vo vojskách civilnej ochrany, možno prepožičať takto dosiahnutú hodnosť do 31. decembra 2004.

§ 202

Do nadobudnutia účinnosti § 112 patrí príslušníkovi hodnostný príplatok, a to:

hodnosť	Sk mesačne
rotmajster	900
nadrotmajster	950
podpráporčík	1 000
práporčík	1 050
nadpráporčík	1 100
podporučík	1 150
poručík	1 200
nadporučík	1 250
kapitán	1 300
major	1 450
podplukovník	1 600
plukovník	1 750
generál	2 000.

§ 204

Na zodpovednosť za škodu pri služobnom úraze a chorobe z povolania sa vzťahuje osobitný predpis.⁴⁰)

§ 205

(1)

Za vyššie odborné vzdelanie na účely tohto zákona sa príslušníkom Zboru požiarnej ochrany a zamestnancom uznáva aj špecializačné pomaturitné štúdium požiarna ochrana a kvalifikačné pomaturitné štúdium požiarna ochrana v strednej škole požiarnej ochrany.

(2)

Odborná spôsobilosť príslušníka Zboru požiarnej ochrany a zamestnanca získaná podľa doterajších predpisov sa považuje za osobitnú odbornú spôsobilosť podľa tohto zákona.

(3)

Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.

(4)

Na zamestnanca právnickej osoby alebo na zamestnanca podnikajúcej fyzickej osoby, ktorý vykonával činnosti podľa § 3 v závodnom hasičskom útvare, platia ustanovenia odsekov 1 a 2 rovnako.

§ 205a

Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené do 31. decembra 2002 podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.

§ 205b

(1)

Štátna služba príslušníkov v služobnom pomere podľa tohto zákona sa nepovažuje za štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov.^40a)

(2)

Rovnošaty podľa doterajších predpisov používané do 31. decembra 2002 vo vojskách civilnej ochrany alebo v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sa do 31. decembra 2004 považujú za rovnošaty príslušníka podľa tohto zákona. Spôsob označenia príslušnosti k zboru na týchto rovnošatách ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

§ 205c

Na zamestnancov obce uvedených v § 194b a 195b platia ustanovenia § 201 ods. 5 a § 205 ods. 1 a 2 rovnako.

§ 206

(1)

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov príslušníkov Zboru požiarnej ochrany prechádzajú z krajských úradov a z okresných úradov na krajské riaditeľstvá zboru, v ktorých územnom obvode majú sídlo.

(2)

Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov okresných úradov a krajských úradov týkajúce sa odborov požiarnej ochrany krajských úradov a odborov požiarnej ochrany okresných úradov a jednotiek Zboru požiarnej ochrany okresných úradov prechádzajú na krajské riaditeľstvá zboru, a to v stave ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 207

(1)

Správa majetku, ktorý bol ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v užívaní odborov požiarnej ochrany krajských úradov, odborov požiarnej ochrany okresných úradov a jednotiek Zboru požiarnej ochrany okresných úradov, prechádza z krajských úradov a z okresných úradov na krajské riaditeľstvá zboru.

(2)

Prevod majetku, ktorý bol ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vo vlastníctve mesta Košice a v užívaní Mestského požiarneho zboru mesta Košice, sa uskutoční podľa osobitného predpisu.⁴¹)

(3)

Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorý užíval do 31. decembra 2002 Mestský hasičský a záchranný zbor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, zostáva v užívaní Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Sumu úhrady za užívanie hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku ustanoví osobitná dohoda medzi hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou a ministerstvom.

§ 207a

Suma vyrovnávacieho príspevku, ktorý bol priznaný pred 31. decembrom 2004 vrátane, sa po 1. januári 2005 upraví podľa všeobecne záväzných právnych predpisov účinných od 1. januára 2005. Rozdiel medzi vyrovnávacím príspevkom vyplácaným pred 31. decembrom 2004 vrátane a vyplácaným po 1. januári 2005 sa neposkytuje, nevracia a ani nevymáha.

§ 207b

(1)

Konania začaté vo veci vymenovania príslušníka do štátnej služby, vymenovania čakateľa do stálej štátnej služby alebo preradenia čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a neskončené pred 1. januárom 2006 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2)

Odpis z registra trestov nie je povinný predložiť príslušník zboru, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2006.

(3)

Ak sa prijímacie konanie začalo alebo ak výberové konanie bolo vyhlásené pred 1. januárom 2006, dokončí sa podľa predpisov platných do 31. decembra 2005.

(4)

Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu^17aaa) pred 1. januárom 2006, skončí sa služobný pomer najneskôr 31. marca 2006.

(5)

Úprava vyrovnávacieho príspevku podľa § 133 ods. 4 sa nevzťahuje na vyrovnávací príspevok právoplatne priznaný pred 1. januárom 2006.

(6)

Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku pred 1. januárom 2006, zostáva príplatok zachovaný, a to aj v tom prípade, ak ešte nebol vyplácaný.

(7)

Príslušník, ktorému vznikol služobný pomer podľa § 194a a spĺňa podmienky zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 2 písm. a) alebo b) okrem podmienky započítania najmenej desiatich rokov podľa § 161 ods. 15, je povinný sa zúčastniť rekondičného pobytu, ak bol k 31. decembru 2002 profesionálnym vojakom vojsk civilnej ochrany alebo zamestnancom ministerstva počas najmenej siedmich bezprostredne predchádzajúcich rokov, a to až do doby splnenia podmienok zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 2.

§ 207c

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. septembra 2007

(1)

Suma vyrovnávacieho príspevku, ktorý bol právoplatne priznaný od 1. apríla 2002 vrátane do 31. decembra 2005 vrátane, ak 1. septembra 2007 trval nárok na jeho poskytovanie, sa zvýši za každý rok o rovnaké percento, ako sa v príslušnom roku zvýšila stupnica platových taríf príslušníka, a to s účinnosťou k tomu istému dňu, ako nadobudlo účinnosť zvýšenie stupnice platových taríf príslušníka. Suma vyrovnávacieho príspevku sa takto upraví o všetky zvýšenia stupnice platových taríf príslušníka, ktoré nadobudli účinnosť po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vyrovnávací príspevok priznaný. Úprava vyrovnávacieho príspevku podľa § 207a sa nepovažuje za priznanie vyrovnávacieho príspevku.

(2)

Rozdiel medzi vyrovnávacím príspevkom vyplácaným pred 1. septembrom 2007 a vyrovnávacím príspevkom upraveným podľa odseku 1 sa spätne vyplatí len za obdobie od 1. júla 2006 v sume zodpovedajúcej zvýšeniu stupnice platových taríf príslušníka za roky 2006 a 2007.

(3)

Služobný úrad vydá do 30. novembra 2007 rozhodnutie, ktorým prizná zvýšenú sumu vyrovnávacieho príspevku podľa odseku 1.

(4)

Ustanovenie § 207b ods. 5 sa od 1. septembra 2007 nepoužije.

§ 208

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem Zbor požiarnej ochrany, rozumie sa tým Hasičský a záchranný zbor podľa tohto zákona.

§ 208a

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem vojská civilnej ochrany alebo vojenské záchranné útvary civilnej ochrany, rozumie sa tým Hasičský a záchranný zbor podľa tohto zákona.

§ 209

(1)

Systemizáciu v štátnej službe na rok 2002 podľa § 15 ods. 1 a 2 určí vláda do 31. októbra 2001.

(2)

Systemizáciu a organizačnú štruktúru Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v súlade s § 194b ods. 1 určí ministerstvo po dohode s mestským zastupiteľstvom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

§ 209a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2008

§ 209b

(1)

Ak príslušníkovi vznikol nárok na príplatok k ošetrovnému do 31. decembra 2007, zaniká tento nárok dňom 1. januára 2008.

(2)

Na príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k materskému, na ktoré vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2007. Na výplatu týchto príplatkov sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.

(3)

Na odchodné a úmrtné, na ktoré vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007, sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2007.

(4)

Bývalému príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na vyrovnávací príspevok do 31. decembra 2007, zostáva tento nárok zachovaný a vyrovnávací príspevok sa mu poskytuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.

(5)

Bývalému príslušníkovi, manželke, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu po zomretom príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku do 31. decembra 2007, zostáva tento nárok zachovaný a príplatok za štátnu službu k dôchodku sa mu poskytuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.

(6)

Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skončil v období od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2007 a k 1. januáru 2008 nemal priznaný príplatok za štátnu službu k dôchodku, patrí odo dňa priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.

(7)

Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skočí v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 a ktorý podľa osobitného predpisu požiada^17aaaa) Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, patrí odo dňa priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.

(8)

Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skončí v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 a ktorý podľa osobitného predpisu^17aaaa) požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, patrí, ak ide o prvý odchod do dôchodku, odchodné podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.

§ 209c

(1)

Zamestnanec, ktorý k 1. januáru 2008 bol zamestnancom Horskej záchrannej služby, plní úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu^9a) alebo podľa § 12 ods. 3 a spĺňa podmienky ustanovené v § 17, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v stálej štátnej službe.

(2)

Príslušníkom v stálej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy aj zamestnanec uvedený v odseku 1, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného vzdelania podľa § 19, ak svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, dosiahol vek 50 rokov, podľa § 161 ods. 16 má započítaných minimálne 15 rokov a je zaradený do funkcie najvyššie pre 7. platovú triedu.

(3)

Príslušníkom v dočasnej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy zamestnanec uvedený v odseku 1, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného vzdelania podľa § 19, ak svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie a riadne pokračuje v štúdiu, ktorým získa požadované vzdelanie na funkciu, do ktorej je vymenovaný, najdlhšie však na obdobie piatich rokov.

(4)

Zamestnanec, ktorý k 1. januára 2008 bol zamestnancom Horskej záchrannej služby, plní úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu^9a) alebo podľa § 12 ods. 3 a spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu,^14a) stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

(5)

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v odsekoch 1 až 4 sa postupuje podľa § 17 až 19, § 21 ods. 3 a 4, § 103 ods. 1 až 3 a ods. 5 okrem časti vety za druhou spojkou, § 104 až 122 ods. 1 a 2.

(6)

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v odsekoch 1 až 4 do hodnosti sa do času výsluhy rokov v hodnosti započítavajú roky podľa § 161 ods. 16.

(7)

Zamestnanec Horskej záchrannej služby, ktorý plnil úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu^9a) alebo podľa § 12 ods. 3 a ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona, zostáva zamestnancom Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu¹⁰) a jeho pracovný pomer skončí najneskôr do 3 mesiacov od 1. januára 2008. Tomuto zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

(8)

Nároky z pracovného pomeru z obdobia pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.

(9)

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnanca Horskej záchrannej služby prechádzajú na služobný úrad uvedený v § 13 ods. 4 písm. d).

(10)

Zamestnancom Horskej záchrannej služby podľa odsekov 1 až 4 započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa doterajších predpisov zostáva zachovaná.

(11)

Zamestnanca Horskej záchrannej služby, ktorý bol vymenovaný za nadriadeného podľa doterajších predpisov a funkciu nadriadeného plnil aj k 31. decembru 2007, vymenuje vedúci služobného úradu za nadriadeného podľa tohto zákona na tom istom stupni riadenia. Ustanovenie § 49 ods. 1 až 3 sa nepoužije.

(12)

Za nadriadeného podľa odseku 11 možno vymenovať aj zamestnanca Horskej záchrannej služby, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného vzdelania, najdlhšie však na obdobie piatich rokov.

(13)

Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené do 31. decembra 2007 medzi zamestnancom Horskej záchrannej služby a jeho zamestnávateľom podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.

(14)

Príslušníkom Horskej záchrannej služby sa poskytuje doplatok k služobnému platu určenému podľa tohto zákona v prípade, ak určením služobného platu podľa siedmej hlavy dôjde k poklesu mzdy určenej podľa doterajších predpisov; doplatok k služobnému platu sa poskytuje do času, kým určený služobný plat nedosiahne sumu mzdy určenej podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona; mzdou určenou podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona je tarifná mzda a príplatky určené mesačnou sumou, ak ich sumy boli určené v súlade s týmito predpismi.

(15)

Doplatok k služobnému platu podľa odseku 14 poskytuje služobný úrad príslušníkovi iba počas vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú príslušník v služobnom úrade vykonáva v rámci opisu činnosti príslušnej funkcie a ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred účinnosťou tohto zákona.

§ 209d

Ustanovenie § 205b ods. 1 sa od 1. januára 2008 nepoužije.

§ 209e

(1)

Ak výberové konanie začalo alebo bolo vyhlásené pred 1. aprílom 2009, dokončí sa podľa doterajších predpisov.

(2)

Príslušník s vyšším odborným vzdelaním, ktorý do 31. marca 2009 nedosiahol hodnosť podporučíka, povýši sa k 1. aprílu 2009 do hodnosti podporučíka.

(3)

Ak dňom 1. apríla 2009 dôjde k zníženiu služobného platu príslušníka podľa § 103 ods. 1 písm. a) až e) a j) oproti sume, ktorá je súčtom posledného priznaného služobného platu podľa § 103 ods. 1 písm. a) až e) a g), poskytne sa príslušníkovi doplatok k služobnému platu v sume vzniknutého rozdielu. Doplatok sa poskytuje dovtedy, kým sa uvedený rozdiel neodstráni, pričom sa z doplatku odpočítava suma valorizácie v nasledujúcich rokoch, najdlhšie však do skončenia vykonávania funkcie, ktorú vykonával do 31. marca 2009.

§ 209f

(1)

Bývalý príslušník, manželka, manžel alebo nezaopatrené dieťa po zomretom príslušníkovi (ďalej len “poberateľ„), ktorý poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku formou bezhotovostnej platby na osobný účet poberateľa príplatku za štátnu službu k dôchodku, je povinný do 30. júna a do 31. decembra bežného kalendárneho roka písomne oznámiť ministerstvu, či príplatok za štátnu službu k dôchodku je poukazovaný včas a v priznanej sume. Poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku oznámi každú zmenu skutočností, ktoré majú vplyv na sumu a výplatu príplatku za štátnu službu k dôchodku.

(2)

Ak poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku nezašle ministerstvu písomné oznámenie do 30. júna a do 31. decembra bežného kalendárneho roka, príplatok za štátnu službu k dôchodku v nasledujúcom kalendárnom mesiaci ministerstvo zašle hotovostnou formou na adresu poberateľa príplatku za štátnu službu k dôchodku do vlastných rúk. Ak poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku neprevezme príplatok za štátnu službu k dôchodku, ministerstvo vyplácanie príplatku za štátnu službu k dôchodku zastaví.

(3)

Ak je poberateľom príplatku za štátnu službu k dôchodku nezaopatrené dieťa, je poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku povinný po ukončení povinnej školskej dochádzky do 30. septembra bežného kalendárneho roka zaslať ministerstvu potvrdenie o návšteve školy.

§ 209g

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011

Príslušníčke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a príslušníkovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 102ad ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.

§ 210

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 250/1992 Zb. o platových pomeroch príslušníkov Zboru požiarnej ochrany Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 1991 č. PO-142/2-91, ktorým sa upravujú podrobnosti o hodnostiach príslušníkov Zboru požiarnej ochrany (oznámené pod č. 450/1991 Zb.),

výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 21. júla 1992 č. PO-267/2-92, ktorým sa upravujú podrobnosti o pracovnoprávnych vzťahoch príslušníkov Zboru požiarnej ochrany (oznámené pod č. 424/1992 Zb.),

výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 6. februára 1995 č. PO-1555/2-94 o rovnošatách príslušníkov Zboru požiarnej ochrany (oznámenie č. 41/1995 Z. z.).

§ 211

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem § 4 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2001, § 15 ods. 1 a 2, ktorý nadobúda účinnosť 31. októbra 2001, a § 112, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2004.

Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

Platový stupeň	Počet rokov praxe	Stupnica platových taríf podľa platových tried a platových stupňov
		Platová trieda
		1	2	3	4	5	6	7	8	9
1	do 2	473,50	496,50	523,50	560,50	600,50	636,00	679,50	723,00	766,50
2	od 2 do 4	502,00	527,00	555,50	594,50	637,50	675,00	721,00	767,50	813,50
3	od 4 do 6	531,00	557,50	587,50	629,00	674,00	714,00	762,50	811,50	860,50
4	od 6 do 9	560,50	587,50	619,50	663,00	711,00	752,00	803,50	858,00	907,00
5	od 9 do 12	589,00	618,00	651,00	697,00	747,00	791,00	845,00	899,00	953,50
6	od 12 do 15	618,00	648,00	683,00	731,50	783,50	829,50	886,50	943,50	1 000,00
7	od 15 do 18	646,50	678,50	715,00	765,50	820,50	868,50	928,00	987,50	1 047,00
8	od 18 do 21	675,50	709,00	747,00	799,50	857,00	907,00	969,50	1 032,00	1 093,50
9	od 21 do 24	704,00	739,00	779,00	833,50	893,50	946,00	1 011,00	1 076,00	1 140,50
10	od 24 do 28	733,00	769,50	811,00	868,00	930,00	985,00	1 052,00	1 120,00	1 187,50
11	od 28 do 32	762,00	799,50	842,50	902,00	967,00	1 023,50	1 093,50	1 164,00	1 234,00
12	nad 32	790,50	830,00	874,50	936,00	1 003,50	1 062,50	1 135,00	1 208,00	1 281,00

1. Ministerstvo – Prezídium Hasičského a záchranného zboru
Nadriadení	Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
1.1 vedúci oddelenia	9 – 40
1.2 riaditeľ odboru	15 – 50
1.3 viceprezident zboru	20 – 70
1.4 prezident zboru	30 – 80

2. Ministerstvo – Zariadenie Hasičského a záchranného zboru
Nadriadení	Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
2.1 veliteľ družstva	5 – 20
2.2 veliteľ čaty	8 – 30
2.3 veliteľ zmeny	8 – 30
2.4 veliteľ hasičskej stanice	8 – 30
2.5 vedúci oddelenia	8 – 30
2.6 zástupca riaditeľa zariadenia alebo zástupca veliteľa zariadenia	9 – 40
2.7 riaditeľ zariadenia alebo veliteľ zariadenia	15 – 50

3. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo pracovisko Hasičského a záchranného zboru
Nadriadení	Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
3.1 veliteľ družstva	5 – 20
3.2 veliteľ zmeny	8 – 30
3.3 veliteľ hasičskej stanice	8 – 30
3.4 vedúci pracoviska	9 – 40
3.5 vedúci oddelenia	9 – 40
3.6 riaditeľ	15 – 50

4. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru
Nadriadení	Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
4.1 veliteľ družstva	5 – 20
4.2 veliteľ zmeny	8 – 30
4.3 veliteľ hasičskej stanice	8 – 30
4.4 vedúci oddelenia	8 – 30
4.5 riaditeľ	10 – 40

5. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
Nadriadení	Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
2.1 veliteľ družstva	5 – 20
2.2 veliteľ čaty	8 – 30
2.3 veliteľ zmeny	8 – 30
2.4 veliteľ hasičskej stanice	8 – 30
2.5 vedúci oddelenia	8 – 30
2.6 zástupca veliteľa	9 – 40
2.7 veliteľ	15 – 50

6.Horská záchranná služba
Nadriadení	Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
5.1 riaditeľ strediska	10 – 30
5.2 vedúci oddelenia	15 – 20
5.3 zástupca riaditeľa	20 – 40
5.4 riaditeľ	30 – 60.

315/2001 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.04.2011 do 31.12.2011

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.