Tlač predpisu

291

ZÁKON

z 21. mája 2002

o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

zriadenie a pôsobnosť Štátnej pokladnice,

zriadenie a pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „agentúra"),

systém Štátnej pokladnice,

vzťah Štátnej pokladnice ku klientovi Štátnej pokladnice,

vzťahy Štátnej pokladnice k Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"), k agentúre a k Národnej banke Slovenska.

§ 2

Vymedzenie pojmov

(1)

Systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia príjmov a realizácia výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtov subjektov verejnej správy,¹) ak sú klientmi Štátnej pokladnice, správa pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi Štátnou pokladnicou, ministerstvom, Národnou bankou Slovenska, agentúrou a klientom.

(2)

Klientom Štátnej pokladnice (ďalej len „klient") je

štátna rozpočtová organizácia,²)

štátna príspevková organizácia,²)

štátny fond,³)

Sociálna poisťovňa,

zdravotné poisťovne,⁴)

Slovenský pozemkový fond,

Fond národného majetku,

verejná vysoká škola,

vyšší územný celok,

právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované z prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorá nie je klientom podľa písmen a) až i).

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.⁴)

subjekt verejnej správy,¹) ktorý nie je uvedený v písmenách a) až j), na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou uzavretou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva; v dohode možno tiež určiť, že niektoré úkony, týkajúce sa takéhoto klienta, vo vzťahu k Štátnej pokladnici bude vykonávať zriaďovateľ tohto klienta alebo iný dohodnutý subjekt; na príslušné úkony zriaďovateľa alebo iného dohodnutého subjektu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona rovnako.

(3)

Vstupom do záväzku sa rozumie právny úkon, na ktorého základe sa uskutoční výdavok z rozpočtu klienta, napríklad uzavretie zmluvy o dielo na dodávku tovarov alebo služieb, objednávka alebo rozhodnutie o transfere z rozpočtu klienta.

(4)

Centrálnym registrom majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu") sa rozumie centrálny zoznam majetku štátu v správe správcov podľa osobitného predpisu¹⁰) a v správe štátnych podnikov (ďalej len „správca majetku štátu"); súčasťou centrálneho registra majetku štátu je aj centrálny zoznam správcov majetku štátu.

DRUHÁ ČASŤ

ZRIADENIE, ORGANIZÁCIA A PÔSOBNOSŤ ŠTÁTNEJ POKLADNICE

§ 3

Zriadenie Štátnej pokladnice

(1)

Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Štátna pokladnica ako rozpočtová organizácia¹¹) zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Cieľom Štátnej pokladnice je zabezpečiť realizáciu rozpočtu klienta.

(2)

Sídlom Štátnej pokladnice je Bratislava.

(3)

Štátnu pokladnicu zastupuje a riadi riaditeľ Štátnej pokladnice.

§ 4

Riaditeľ Štátnej pokladnice

(1)

Riaditeľa Štátnej pokladnice (ďalej len „riaditeľ") vymenúva a odvoláva predseda Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky.

(2)

Za riaditeľa možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná.

(3)

Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo v doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii v oblasti finančníctva.

(4)

Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(5)

Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, s členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

(6)

Ak riaditeľ v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne každú takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.

(7)

Riaditeľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.¹²)

§ 5

Zamestnanci Štátnej pokladnice

(1)

Ustanovenia § 4 ods. 5 a 7 sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice.

(2)

O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice rozhodne riaditeľ.

§ 6

Pôsobnosť Štátnej pokladnice

(1)

Štátna pokladnica

realizuje rozpočet klienta podľa tohto zákona,

zostavuje finančný plán Štátnej pokladnice na základe finančného plánu príjmov a výdavkov klienta a prognóz Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a poskytuje ho agentúre,

účtuje priebežne o finančných tokoch na účtoch Štátnej pokladnice a o finančných operáciách na finančných trhoch podľa § 17 písm. k) a o),

realizuje platby súvisiace s poskytovaním a so splácaním úverov a návratných finančných výpomocí klienta,

realizuje platby súvisiace so splácaním úverov a pôžičiek podľa rozhodnutia vlády v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

vyjadruje sa k návrhu stratégie riadenia štátneho dlhu,

realizuje platby súvisiace s poskytnutými štátnymi zárukami,

zriaďuje účty v slovenskej mene a účty v cudzích menách Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska; na účely vykonávania finančných operácií na finančnom trhu s dočasne voľnými prostriedkami na účtoch Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte Štátnej pokladnice (ďalej len „jediný účet") môže Štátna pokladnica zriadiť účet v slovenskej mene a účet v cudzej mene v banke a v pobočke zahraničnej banky,¹³)

vedie a spravuje účty klienta na zmluvnom základe,

úročí na zmluvnom základe priebežný kreditný zostatok na účte Sociálnej poisťovne, účtoch zdravotných poisťovní, vybraných účtoch verejných vysokých škôl, účte Fondu národného majetku Slovenskej republiky a na účte Slovenského pozemkového fondu; môže na zmluvnom základe úročiť priebežné kreditné zostatky na vybraných účtoch aj ostatným klientom,

úročí na zmluvnom základe a na základe žiadosti dočasne voľné finančné prostriedky vedené na účte klienta podľa písmena j). Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi; Štátna pokladnica môže dočasne voľnými finančnými prostriedkami kryť nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu a zabezpečovať likviditu na jedinom účte,

úročí na zmluvnom základe priebežný kreditný zostatok na účtoch v cudzích menách prostriedkov z Európskych spoločenstiev klienta, ktorým je ministerstvo alebo implementačná agentúra, ak jeho účet nie je vedený v Národnej banke Slovenska,

zabezpečuje a vykonáva pre svojich klientov tuzemské prevody peňažných prostriedkov^13a) (ďalej len „tuzemské prevody"),

zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné prevody peňažných prostriedkov^13b) (ďalej len „cezhraničné prevody") prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky a pobočky zahraničnej banky (ďalej len „banka"),

vedie centrálny register majetku štátu,

zabezpečuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa § 18,

poskytuje právnickým osobám, ktoré vykonávajú voči klientovi zriaďovateľskú funkciu, údaje o stavoch a operáciách na účtoch tohto klienta,

poskytuje informácie podľa osobitných predpisov¹⁴) v rozsahu svojej pôsobnosti.

vydáva metodické usmernenia pre klientov v oblasti tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov, vedenia centrálneho registra majetku štátu a v oblasti realizácie rozpočtu klienta v podmienkach systému Štátnej pokladnice,

zabezpečuje budovanie informačného systému Štátnej pokladnice,

navrhuje stratégiu a koordinovanie činností ďalšieho budovania systému Štátnej pokladnice,

má právo odpísať peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu klienta bez predloženia jeho žiadosti o realizáciu platby v prípadoch ustanovených v osobitných predpisoch,^14a)

má právo za vykonanie platieb požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte klienta,

zabezpečuje pre svojich klientov výbery a vklady peňažných prostriedkov v hotovosti prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky, pobočky zahraničnej banky a poštového podniku^14b) na zmluvnom základe; na tieto účely môže Štátna pokladnica zriadiť účty v slovenskej mene a účty v cudzích menách aj v bankách a pobočkách zahraničných bánk,

vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov, ktoré súvisia s pôsobnosťou Štátnej pokladnice,

ukladá a vymáha pokuty podľa § 13.

za)

Štátna pokladnica úročí na zmluvnom základe priebežný debetný zostatok na vybraných účtoch súvisiacich so štátnym dlhom a na vybraných účtoch klienta, ktorým je Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.

(2)

Štátna pokladnica na zabezpečenie činností podľa odseku 1 písm. p), r) a o)

zostavuje súbory údajov z vlastnej evidencie o klientoch a z účtovných výkazov^14c) štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, verejných vysokých škôl, vyšších územných celkov, rozpočtových organizácií vyššieho územného celku, príspevkových organizácií vyššieho územného celku, obcí, rozpočtových organizácií obcí, príspevkových organizácií obcí, štátnych fondov, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu; súbory údajov zostavené Štátnou pokladnicou sa zahŕňajú do osobitnej časti Programu štátnych štatistických zisťovaní na príslušné roky,^14d)

zostavuje súhrnné údaje podľa požiadaviek ministerstva určené pre medzinárodné organizácie, Európsku úniu a Európske spoločenstvá,

sústreďuje údaje o stave a zmene majetku štátu od jednotlivých správcov majetku štátu.

(3)

Odsúhlasené platby uhrádzané na základe faktúry a odsúhlasené platby transferov, okrem transferov sociálnej pomoci k príjemcom, ktorých účty Štátna pokladnica nevedie, Štátna pokladnica realizuje najskôr za 10 kalendárnych dní odo dňa predloženia žiadosti o realizáciu platby a najneskôr do lehoty splatnosti. Táto lehota sa neuplatní pre žiadosti o realizáciu platby predložené v decembri a v prípadoch podľa § 8 ods. 13 a § 9 ods. 9. Ostatné odsúhlasené platby Štátna pokladnica realizuje najneskôr do lehoty splatnosti. Tento postup sa neuplatní v decembri rozpočtového roka a v prípade realizácie nepredvídaných a mimoriadnych platieb.

(4)

Postup podľa odseku 3 sa pre klientov, ktorými sú Národný úrad práce, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne, uplatňuje iba na odsúhlasené platby, uhrádzané na základe faktúry, týkajúci sa výdavkov na správu a činnosť alebo nákladov, ktoré súvisia s činnosťou samosprávnych orgánov a výkonných orgánov podľa osobitných zákonov.¹⁵)

(5)

Štátna pokladnica realizuje platby výlučne bezhotovostne.

TRETIA ČASŤ

REALIZÁCIA ROZPOČTU KLIENTA

Realizácia rozpočtu klienta

§ 7

(1)

Pri realizácii rozpočtu klienta postupuje Štátna pokladnica v súlade so schváleným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a rozpočtami Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, rozpočtami štátnych fondov, rozpočtami verejných vysokých škôl, štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, vyšších územných celkov, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Slovenského pozemkového fondu a klienta uvedeného v § 2 ods. 2 písm. l).

(2)

Štátna pokladnica v prípade štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktorý je schválený so schodkom, realizuje výdavky štátneho rozpočtu do výšky skutočne dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu a prostriedkov získaných z úverov, pôžičiek a z prostriedkov získaných z emisií štátnych dlhopisov schválených v zákone o štátnom rozpočte a z prostriedkov získaných z emisie štátnych pokladničných poukážok určených na krytie schodku štátneho rozpočtu. V prípade štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktorý je schválený s prebytkom alebo vyrovnaný, Štátna pokladnica realizuje jeho výdavky len do objemu, ktorým sa zabezpečí dosiahnutie takto schváleného štátneho rozpočtu.

(3)

Štátna pokladnica realizuje výdavky Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu v príslušnom rozpočtovom roku do výšky ich skutočne dosiahnutých príjmov a prostriedkov získaných z úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí alebo z prostriedkov rezervného fondu.

(4)

Klient je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice. Na účely tohto zákona je rozpočtom klienta podrobný rozpis rozpočtových prostriedkov podľa platnej rozpočtovej klasifikácie na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtom klienta, ktorým je

Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Národný úrad práce a Slovenský pozemkový fond, je rozpočet podľa platnej rozpočtovej klasifikácie,

vyšší územný celok, je transfer zo štátneho rozpočtu alebo rozpočet podľa platnej rozpočtovej klasifikácie, ak sa tak vyšší územný celok dohodne so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva.

Fond národného majetku Slovenskej republiky, je rozpočet nákladov spojených s jeho činnosťou a návrh na použitie jeho majetku v súlade s rozhodnutím vlády⁷) podľa platnej rozpočtovej klasifikácie,¹⁶)

implementačná agentúra, je rozpočet na program alebo projekt z pridelených prostriedkov Európskych spoločenstiev, z príspevkov rozpočtu klienta a rozpočtu územných samospráv a z prostriedkov konečného prijímateľa.

§ 8

(1)

Podľa odsekov 2 až 15 postupuje klient, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, verejná vysoká škola, štátny fond, implementačná agentúra a ministerstvo, ako klient pre realizáciu rozpočtu, rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a pre realizáciu prostriedkov Európskych spoločenstiev.^5a) Podľa odsekov 2 až 15 postupuje aj klient uvedený v § 2 ods. 2 písm. l), ak sa tak určilo v dohode so Štátnou pokladnicou.

(2)

Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta do konca mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte; v rovnakej lehote predloží rozpočet klienta aj verejná vysoká škola a v rovnakej lehote predloží implementačná agentúra podrobný rozpočet prostriedkov z Európskych spoločenstiev^5b) a ministerstvo podrobný rozpočet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V mesiaci január bežného roka môže klient čerpať len nevyhnutné výdavky určené klientovi správcom rozpočtovej kapitoly z vládneho návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok alebo určené klientovi vyšším územným celkom z predloženého návrhu rozpočtu na príslušný rozpočtový rok zastupiteľstvu vyššieho územného celku, ktorých rozpis klient predkladá do Štátnej pokladnice najneskôr do 1. decembra bežného roka. V prípade rozpočtového provizória¹⁷) klient predloží do konca decembra bežného roka Štátnej pokladnici rozpočet klienta v súlade s rozpočtovým provizóriom. Ak klient nepredloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta v ustanovenej lehote, Štátna pokladnica nezabezpečí realizáciu rozpočtu až do dňa jeho predloženia.

(3)

V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.

(4)

Klient podľa odseku 1 predkladá Štátnej pokladnici rozpis jednotlivých príjmov v štruktúre platnej rozpočtovej klasifikácie s uvedením predpokladaného obdobia pripísania prostriedkov na účet klienta a ich predpokladaný objem (ďalej len „finančný plán príjmov"), ktorý v ustanovených lehotách aktualizuje.

(5)

Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku iba za podmienok, ak

výdavok bol zahrnutý do rozpisu jednotlivých výdavkov podľa platnej rozpočtovej klasifikácie s uvedením predpokladaného obdobia realizácie výdavku a jeho predpokladaného objemu (ďalej len „finančný plán realizácie výdavkov"), ktorý odsúhlasila Štátna pokladnica,

žiadosť o vstup do záväzku odsúhlasila Štátna pokladnica,

žiadosť o realizáciu platby odsúhlasila Štátna pokladnica.

(6)

V ustanovených lehotách podľa odseku 14 klient, s výnimkou klienta, ktorým je ministerstvo pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, a klienta, ktorý realizuje platby súvisiace so štátnym dlhom, predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici dvanásťmesačný finančný plán realizácie výdavkov, v ktorom realizáciu výdavkov plánuje podľa mesiacov, a trojmesačný finančný plán realizácie výdavkov, v ktorom realizáciu výdavkov plánuje podľa týždňov, ktoré súčasne v ustanovených lehotách dopĺňa a aktualizuje. Realizácia bežných výdavkov, ktoré klient plánuje na kalendárny mesiac klientov, ktorí platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely a za výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov realizujú z bežných výdavkov, nesmie prekročiť jednu dvanástinu rozpočtu bežných výdavkov klienta; ak má klient v kalendárnom mesiaci nepravidelné, mimoriadne alebo nepredvídané bežné výdavky, môže plánovať aj vyššiu realizáciu bežných výdavkov, najviac však do jednej desatiny rozpočtu bežných výdavkov. Ak klient v kalendárnom mesiaci plánuje menej ako jednu dvanástinu rozpočtu bežných výdavkov, môže v nasledujúcich mesiacoch plánovať vyššiu realizáciu rozpočtu bežných výdavkov i nad jednu desatinu rozpočtu bežných výdavkov. Realizáciu kapitálových výdavkov plánuje klient podľa zmluvy s dodávateľom so zreteľou na dohodnuté lehoty dodávky a platby. Týmto nie je dotknutá povinnosť dodržať ročný rozpočet výdavkov.

(7)

Finančný plán realizácie výdavkov na ustanovené obdobie Štátna pokladnica porovná s voľným zostatkom rozpočtu klienta. Voľný zostatok rozpočtu klienta je rozpočet klienta znížený o súčet realizovaných platieb, súčet platieb čakajúcich na realizáciu a súčet odsúhlasených žiadostí o vstup do záväzku. V prípade nesúladu s voľným zostatkom rozpočtu klienta Štátna pokladnica zamietne finančný plán realizácie výdavkov najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia a informuje klienta. Ak Štátna pokladnica nemôže z akýchkoľvek dôvodov porovnať finančný plán realizácie výdavkov s voľným zostatkom rozpočtu klienta, zoberie ho na vedomie. Keď pominú dôvody, pre ktoré Štátna pokladnica nemôže porovnať finančný plán realizácie výdavkov s voľným zostatkom rozpočtu klienta, odsúhlasí alebo zamietne finančný plán realizácie výdavkov.

(8)

Klient v ustanovenej lehote predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o vstup do záväzku po vykonaní predbežnej finančnej kontroly.¹⁸) Žiadosť o vstup do záväzku obsahuje najmä predpokladaný dátum realizácie výdavku a jeho predpokladaný objem v štruktúre platnej rozpočtovej klasifikácie.

(9)

Žiadosť o vstup do záväzku Štátna pokladnica porovná s odsúhlaseným finančným plánom realizácie výdavkov a s voľným zostatkom rozpočtu. Ak nie je žiadosť o vstup do záväzku v súlade s odsúhlaseným finančným plánom realizácie výdavkov alebo s voľným zostatkom rozpočtu, Štátna pokladnica zamietne žiadosť o vstup do záväzku, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia žiadosti.

(10)

Zrušený od 1. 1. 2005.

(11)

Klient v ustanovenej lehote predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby po vykonaní predbežnej finančnej kontroly a priebežnej finančnej kontroly.²⁰) Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby a zúčtovacie údaje.

(12)

Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku a s voľným zostatkom rozpočtu. Ak nie je žiadosť o realizáciu platby v súlade s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku alebo s voľným zostatkom rozpočtu, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia žiadosti.

(13)

V nepredvídaných a mimoriadnych prípadoch môže klient po dohode so Štátnou pokladnicou plánovať realizáciu výdavkov odchylne od postupu uvedeného v odseku 6.

(14)

Štruktúru a obsah finančných plánov realizácie výdavkov, lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 4 až 13 a podrobnosti postupu podľa odsekov 4 až 13 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(15)

Ustanoveniami odsekov 1 až 14 nie sú dotknuté osobitné spôsoby vykazovania údajov.²¹)

§ 9

(1)

Podľa odsekov 2 až 10 postupuje klient, ktorým je Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Národný úrad práce a jeho vnútorné organizačné jednotky, Fond národného majetku Slovenskej republiky, vyšší územný celok a Slovenský pozemkový fond. Podľa odsekov 2 až 10 postupuje aj klient uvedený v § 2 ods. 2 písm. l), ak sa tak určilo v dohode so Štátnou pokladnicou.¹)

(2)

Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do 60 dní odo dňa schválenia vládou alebo Národnou radou Slovenskej republiky s výnimkou vyššieho územného celku, ktorý predloží rozpočet klienta do konca januára príslušného rozpočtového roka.

(3)

V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici schválené zmeny rozpočtu klienta.

(4)

Klient predkladá Štátnej pokladnici finančný plán príjmov, ktorý v ustanovených lehotách aktualizuje.

(5)

Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, ak výdavok bol zahrnutý do celkového objemu plánovaných úhrad zostaveného v štruktúre platnej rozpočtovej klasifikácie s uvedením predpokladaného obdobia realizácie (ďalej len „finančný plán realizácie úhrad").

(6)

V ustanovených lehotách klient predkladá Štátnej pokladnici dvanásťmesačný finančný plán realizácie úhrad, v ktorom úhrady plánuje podľa mesiacov, a trojmesačný finančný plán realizácie úhrad, v ktorom úhrady plánuje podľa týždňov, ktoré súčasne v ustanovených lehotách aktualizuje.

(7)

Klient predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby po vykonaní predbežnej finančnej kontroly a priebežnej finančnej kontroly.²⁰) Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby a zúčtovacie údaje.

(8)

Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s finančným plánom realizácie úhrad a s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta alebo so súčtom zostatkov na účtoch klienta, ktorým je Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a Národný úrad práce. Ak nie je súčet objemu platby ustanoveného v žiadosti o realizáciu platby a celkového objemu už odsúhlasených platieb klienta v súlade s finančným plánom úhrad a s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta alebo s kreditným zostatkom zo súčtu zostatkov na účtoch klienta, ktorým je Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a Národný úrad práce, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia žiadosti.

(9)

V nepredvídaných a mimoriadnych prípadoch môže klient po dohode so Štátnou pokladnicou plánovať realizáciu úhrad odchylne od postupu uvedeného v odseku 6.

(10)

Štruktúru a obsah finančných plánov realizácie úhrad, lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 4 až 9 a podrobnosti postupu podľa odsekov 4 až 9 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 10

(1)

Podľa odsekov 2 až 7 postupuje klient uvedený v § 8 ods. 1 pri realizácii výdavkov z iných ako rozpočtových zdrojov.²²)

(2)

Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku z iných ako rozpočtových zdrojov²²) iba za podmienok, ak

žiadosť o vstup do záväzku odsúhlasila Štátna pokladnica,

žiadosť o realizáciu platby odsúhlasila Štátna pokladnica.

(3)

Klient predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o vstup do záväzku po vykonaní predbežnej finančnej kontroly a priebežnej finančnej kontroly.²⁰) Žiadosť o vstup do záväzku obsahuje najmä predpokladaný dátum realizácie výdavku a jeho predpokladaný objem podľa platnej rozpočtovej klasifikácie.

(4)

Žiadosť o vstup do záväzku Štátna pokladnica porovná s voľným zostatkom finančných prostriedkov na príslušnom účte.²³) Ak predpokladaný objem uvedený v žiadosti o vstup do záväzku je vyšší ako voľný zostatok finančných prostriedkov na príslušnom účte, Štátna pokladnica zamietne žiadosť o vstup do záväzku, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia žiadosti.

(5)

Klient predkladá na odsúhlasenie Štátnej po-kladnici žiadosť o realizáciu platby po vykonaní predbežnej finančnej kontroly a priebežnej finančnej kontroly.²⁰) Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby a zúčtovacie údaje.

(6)

Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku. Ak nie je žiadosť o realizáciu platby v súlade s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia žiadosti.

(7)

Podrobnosti postupu, lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 2 až 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 11

Jediný účet

(1)

Jediný účet je evidenčný účet, na ktorom sa eviduje súhrn zostatkov účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska. Likviditou na jedinom účte sa rozumie schopnosť splácať záväzky štátu a záväzky vyplývajúce zo systému Štátnej pokladnice.

(2)

Účty Štátnej pokladnice vedené v Národnej banke Slovenska musia vykazovať kreditný zostatok.

(3)

Zostatky účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte sú úročené na zmluvnom základe.

(4)

Úhrady z účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte je oprávnená vykonávať výlučne Štátna pokladnica.

(5)

Štátna pokladnica sústreďuje výnosy získané z úročenia prostriedkov podľa odseku 3 na účtoch v bankách a výnosy z finančných operácií na finančnom trhu spojených so správou účtov Štátnej pokladnice a účtov klientov na osobitnom účte.

(6)

Štátna pokladnica je oprávnená vyplatiť z osobitného účtu podľa odseku 5 úroky podľa § 6 ods. 1 písm. j), k) a l) maximálne do výšky výnosov získaných z úročenia podľa odseku 3 a z finančných operácií na finančnom trhu.

§ 12

Klient

(1)

Klient je povinný

poskytovať Štátnej pokladnici všetky informácie potrebné na realizáciu jeho rozpočtu podľa § 8 a 9,

získavať informácie pre potreby realizácie rozpočtu v súlade s § 8 a 9 od svojich vnútorných organizačných jednotiek a od príjemcov transferov,

dodržiavať limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a účel použitia peňažných prostriedkov v hotovosti podľa odseku 2; povinnosť dodržiavať limit zostatku peňažných prostriedkov a účel použitia peňažných prostriedkov neplatí pre klienta Slovenská informačná služba a povinnosť dodržiavať účel použitia peňažných prostriedkov v hotovosti neplatí pre klienta Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a pre klienta Zbor väzenskej a justičnej stráže,

vykonávať predbežnú finančnú kontrolu a priebežnú finančnú kontrolu²⁰) pred predložením žiadosti o vstup do záväzku a predbežnú finančnú kontrolu²⁰) pred predložením žiadosti o realizáciu platby na odsúhlasenie Štátnej pokladnici,

ukladať finančné prostriedky výlučne na účet v Štátnej pokladnici,

predkladať Štátnej pokladnici informácie o všetkých zmenách v stave majetku štátu; táto povinnosť sa vzťahuje aj na toho správcu majetku štátu, ktorý nie je klientom,

poskytovať Štátnej pokladnici informácie potrebné na zostavovanie súborov údajov podľa § 6 ods. 2,

poskytovať meno, priezvisko, dátum narodenia, kontaktné telefónne číslo, adresu sídla a adresu elektronickej pošty^24a) na identifikáciu osoby, ktorá používa informačný systém Štátnej pokladnice.

(2)

Peňažné prostriedky v hotovosti možno použiť na úhradu

miezd, platov, honorárov a ostatných peňažných nárokov,^24b)

cestovných náhrad,^24c)

preddavkov vnútorným organizačným jednotkám,

nákupu pohonných hmôt,

dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, náhrad za zdravotnú starostlivosť, dávok poistenia zodpovednosti za škodu, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci,

náhrad svedkom, prísediacim, znalcom a tlmočníkom za účasť na pojednávaní,

nákupu potravín pre stravovacie zariadenie so sídlom v zahraničí,

ostatných bežných výdavkov, ktorých objem nesmie prekročiť 1 % z ročného rozpočtu bežných výdavkov klienta s prihliadnutím na jeho zmeny v priebehu rozpočtového roka.

(3)

Vnútorná organizačná jednotka⁹) klienta realizuje výdavky z rozpočtu klienta, ktorého je súčasťou. Klient, ktorého súčasťou je vnútorná organizačná jednotka, pri realizácii rozpočtu postupuje podľa § 8 a 9. Na realizáciu ustanovení § 8 ods. 8 a 11 a § 9 ods. 7 môže klient splnomocniť aj svoju vnútornú organizačnú jednotku. Rozsah splnomocnenia je klient povinný písomne oznámiť Štátnej pokladnici; ak klient nepredloží Štátnej pokladnici splnomocnenie, považuje sa za oprávneného realizovať výdavky z rozpočtu pre vnútorné organizačné jednotky výhradne klient.

(4)

Klient uskutočňuje výber a vklad peňažných prostriedkov v hotovosti v Národnej banke Slovenska, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v poštovom podniku spôsobom dohodnutým v zmluve.

(5)

Klient uvedený v § 6 ods. 1 písm. j) a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi sú povinné zhodnocovať dočasne voľné finančné prostriedky výlučne v Štátnej pokladnici.

(6)

Štátna pokladnica je povinná poskytnúť klientovi výpis z účtu a informácie o realizácii jeho príjmov a výdavkov spravidla denne alebo v inom dohodnutom intervale.

(7)

Prostriedky na účte klienta s výnimkou klienta, ktorým je Slovenský pozemkový fond a Fond národného majetku Slovenskej republiky, nepodliehajú výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu.²⁵)

(8)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a spôsob dodržiavania limitu zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti,

spôsob, lehotu a rozsah predkladania informácií podľa odseku 1 písm. f),

spôsob a postup určenia zostatkovej ceny majetku štátu v správe klienta, ktorému vzniká povinnosť tento majetok odpisovať.

§ 13

Sankcie

(1)

Štátna pokladnica môže klientovi za porušenie povinností podľa § 12 ods. 1 až 5 a správcovi majetku štátu za porušenie povinností podľa § 22 uložiť pokutu až do výšky jedného milióna slovenských korún. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.²⁶) Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti.

(2)

Štátna pokladnica môže pokutu uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti uloženej týmto zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia tejto povinnosti.

(3)

Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ZRIADENIE, POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ AGENTÚRY

§ 14

Zriadenie agentúry

(1)

Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ako rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva so sídlom v Bratislave.

(2)

Agentúra je obchodník s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.²⁸)

(3)

Agentúru zastupuje a riadi riaditeľ.

§ 15

Riaditeľ agentúry

(1)

Riaditeľa agentúry (ďalej len „riaditeľ") vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister").

(2)

Za riaditeľa možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná.

(3)

Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii v oblasti finančníctva.

(4)

(5)

Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, ktorá môže byť v rozpore s výkonom jeho funkcie. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

(6)

Ak riaditeľ v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne každú takúto funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.

(7)

Riaditeľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení služobného pomeru. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.¹²)

§ 16

Zamestnanci agentúry

(1)

Ustanovenia § 15 ods. 5 a 7 sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov agentúry.

(2)

O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov agentúry rozhodne riaditeľ.

§ 17

Pôsobnosť agentúry

Agentúra

spolupracuje s ministerstvom pri vypracovaní stratégie financovania štátneho dlhu,

organizuje a realizuje splácanie štátneho dlhu,

poskytuje ministerstvu stanoviská k podmienkam úverových zmlúv,

zabezpečuje vydávanie štátnych cenných papierov,

vykonáva vysporiadanie obchodov s cennými papiermi,

vykonáva výplatu menovitých hodnôt a výnosov zo štátnych cenných papierov,

vykonáva zabezpečovacie prevody cenných papierov,

vykonáva finančné operácie s investičnými nástrojmi^28a) vrátane operácií s finančnými derivátmi^28b) súvisiace s riadením rizík štátneho dlhu a likvidity na jedinom účte,

vykonáva spätné odkúpenie nesplateného štátneho dlhu,

vykonáva predčasné splatenie štátneho dlhu, ak je to uvedené v zmluvnej dokumentácii alebo v emisných podmienkach,

vykonáva finančné operácie na finančnom trhu s dočasne voľnými prostriedkami na jedinom účte Štátnej pokladnice na základe poverenia Štátnej pokladnice,

poskytuje údaje na účely účtovania a vedenia evidencie štátneho dlhu ministerstvu,

poskytuje údaje na účely účtovania a vedenia evidencie o finančných operáciách podľa písmena k) a o) Štátnej pokladnici,

spolupracuje s ministerstvom a s Národnou bankou Slovenska v oblastiach týkajúcich sa ich pôsobností, ktoré sú ustanovené zákonom.

vykonáva na finančnom trhu finančné operácie s investičnými nástrojmi^28a) vrátane operácií s finančnými derivátmi^28b) na preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu a na zabezpečenie likvidity na jedinom účte.

PIATA ČASŤ

VZŤAHY ŠTÁTNEJ POKLADNICE K VYBRANÝM SUBJEKTOM

§ 18

Vzťahy k ministerstvu

(1)

Štátna pokladnica predkladá ministerstvu

podklady na vypracovanie návrhu štátneho záverečného účtu,

priebežné analýzy hospodárenia klientov,

údaje na hodnotenie plnenia rozpočtu klienta,

údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív, na účtoch prostriedkov z Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia a na účtoch štátnych fondov.

(2)

Ministerstvo poskytuje Štátnej pokladnici informácie potrebné na účely podľa odseku 1 písm. a) a b).

§ 19

Vzťahy k agentúre

(1)

Štátna pokladnica poskytuje agentúre denne finančný plán Štátnej pokladnice na účel zabezpečenia dennej likvidity štátneho rozpočtu.

(2)

Agentúra vykonáva finančné operácie na finančnom trhu podľa § 17, pričom prevody vyplývajúce z uvedených finančných operácií vykonáva pre agentúru Štátna pokladnica. Prevody prostriedkov v cudzej mene vykonáva Štátna pokladnica prostredníctvom Národnej banky Slovenska.

(3)

Agentúra poskytuje Štátnej pokladnici kompletnú dokumentáciu o vykonaných finančných operáciách a ďalšie informácie potrebné na jej činnosť.

§ 20

Vzťahy k Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky

účtujú o majetku a záväzkoch štátu²⁹) súvisiacich so správou daní a ciel, o daňových a colných príjmoch, o daňových a colných výdavkoch,

zostavujú prognózy daňových a colných príjmov pre potreby Štátnej pokladnice.

§ 21

(1)

Na vykonávanie tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou vedie Národná banka Slovenska pre Štátnu pokladnicu účty v slovenskej mene vrátane zúčtovacieho účtu na krytie a plnenie záväzkov z účasti v platobnom systéme podľa osobitného predpisu^29a) a účty v cudzích menách vrátane účtu prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte.

(2)

Vedenie účtov Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, zúčtovanie na týchto účtoch a vykonávanie ďalších služieb Národnou bankou Slovenska pre Štátnu pokladnicu vrátane podmienok a spôsobu úročenia kreditných zostatkov účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska, ktoré sa evidujú na jedinom účte, sa upraví zmluvami medzi Štátnou pokladnicou a Národnou bankou Slovenska.

(3)

Štátna pokladnica uzatvára s Národnou bankou Slovenska, bankami, pobočkami zahraničných bánk a poštovým podnikom zmluvu o spôsobe výberu a vkladu peňažných prostriedkov v hotovosti klientmi Štátnej pokladnice.

(4)

Štátna pokladnica, agentúra a ministerstvo poskytujú Národnej banke Slovenska údaje z oblasti rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky a z oblasti verejných financií. Rozsah údajov a podrobnosti o ich poskytovaní budú upravené na zmluvnom základe.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ, ZÁVEREČNÉ, A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

§ 22

(1)

Každý správca majetku štátu je povinný predložiť Štátnej pokladnici informácie o skutočnom stave majetku štátu ku dňu účinnosti tohto zákona najneskôr do 90 dní odo dňa účinnosti zákona. Spôsob a rozsah predloženia informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(2)

Správca majetku štátu je povinný predkladať Štátnej pokladnici informácie o skutočnom stave majetku štátu. Spôsob, obdobie, ku ktorému sa stav majetku štátu zisťuje, rozsah a lehotu predkladania ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 23

(1)

Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona môže Národná banka Slovenska do 31. decembra 2005 na základe zmluvy s ministerstvom vykonávať obchody so Slovenskou republikou podľa osobitného predpisu.³⁰)

(2)

V roku 2003 je klientom aj vnútorná organizačná jednotka klienta Sociálna poisťovňa, ktorým je výkonný orgán podľa osobitného predpisu,³¹) a vzťahujú sa naň ustanovenia tohto zákona, ktorými sa určujú povinnosti klienta.

(3)

Lehota desiatich kalendárnych dní na realizáciu platieb uhrádzaných na základe faktúry podľa § 6 ods. 3 sa neuplatňuje na platby vyplývajúce zo zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

§ 23a

(1)

Národná banka Slovenska počas vedenia účtov na základe § 23 ods. 1 poskytuje

ministerstvu údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, účtoch štátnych finančných aktív a pasív, účtoch štátnych fondov a účtoch, na ktorých sú vedené prostriedky Európskych spoločenstiev alebo účtoch, na ktorých sú vedené iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv,

ústrednému orgánu³²) a ministerstvu údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených

príjmových rozpočtových účtoch a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti príslušného ústredného orgánu,

výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov, na ktoré sa poskytli prostriedky z rozpočtu rozpočtovej kapitoly príslušného ústredného orgánu.

(2)

Klient podľa § 9 ods. 1 a klient, ktorým je štátna príspevková organizácia, verejná vysoká škola a štátny fond, môže mať súbežne otvorené účty aj v banke, najdlhšie však do 31. decembra 2005.

(3)

Štátna pokladnica odsúhlasuje finančný plán realizácie výdavkov, žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platby klienta podľa § 8, žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platby klienta podľa § 10 a žiadosť o realizáciu platby klienta podľa § 9 od 1. januára 2005. Týmto nie sú dotknuté povinnosti klienta podľa § 8 až 10.

§ 24

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1993 Z. z. o Štátnej pokladnici.

Čl. VIII

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení zákona č. 78/2000 Z. z. a zákona č. 560/2001 Z. z. sa mení takto:

V § 5 ods. 7 sa slová „v Národnej banke Slovenska" nahrádzajú slovami „v Štátnej pokladnici".

Čl. X

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z. a zákona č. 441/2000 Z. z. sa mení takto:

V § 47c ods. 4 sa vypúšťa písmeno f).

Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená f) a g).

Čl. XI

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení zákona č. 169/2001 Z. z. sa mení takto:

V § 8 ods. 2 prvej vete sa slová „Národnej banke Slovenska" nahrádzajú slovami „Štátnej pokladnici".

Čl. XII

Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z. a zákona č. 493/2001 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 31 sa vkladá § 31a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 31a

Odhad daňovej povinnosti

(1)

Odhad daňovej povinnosti je povinný podať ten daňový subjekt, ktorý sa podľa osobitného zákona²⁴) považuje za vybraný daňový subjekt, alebo ten, komu správca dane uloží túto povinnosť rozhodnutím. Správca dane je povinný daňovníka v rozhodnutí poučiť o možných následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

(2)

Odhad daňovej povinnosti možno účinne podať podľa vzoru, ktorý ustanoví ministerstvo opatrením, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní alebo na tlačive vydanom podľa tohto vzoru. So súhlasom správcu dane možno odhad daňovej povinnosti podať aj prostredníctvom elektronickej pošty alebo na elektronickom záznamovom médiu, a to v prípade, ak údaje, ich obsah a usporiadanie sú totožné so vzorom, ktorý ustanoví ministerstvo. Ustanovenie § 20 ods. 4 tým nie je dotknuté.

(3)

Daňový subjekt odhad svojej daňovej povinnosti je povinný podať najneskôr do 31. decembra bežného roka.

(4)

Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako jeden rok, daňový subjekt v lehote na podanie daňového priznania podľa osobitného zákona²⁵) je povinný spolu s daňovým priznaním podať odhad daňovej povinnosti na tri najbližšie nasledujúce zdaňovacie obdobia, ak rozhodnutie správcu dane neurčuje inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 24 a 25 znejú:

^„24) § 4 ods. 7 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.

25)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.“.

Čl. XIII

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) sa mení a dopĺňa takto:

V § 54 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a na činnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity poverenej vykonávaním niektorých činností súvisiacich so správou štátneho dlhu a riadenia likvidity podľa osobitného predpisu.^49a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 49a znie:

„49a)

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. XIV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem ustanovení v čl. I § 8 ods. 2 a 6, § 9 ods. 2 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2002, v čl. I § 6, § 7, § 8 ods. 1, 3, 4, 5, 7 až 15, § 9 ods. 1, 3, 4, 5, 7 až 10, § 10, 11, 12, § 18 ods. 1 písm. b) a c), § 18 ods. 2, § 19, § 20 písm. a), § 21, v čl. II body 1 až 4, v čl. II body 6 až 10, v čl. II body 11, 12, 14, 16, 17, 20, 21, 23, 28, 29, 30, 31, v čl. II body 32, 33, 34, 35 a 37, v čl. III body 1, 7, 8, 9, čl. IV až čl. XII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003, v čl. I § 18 ods. 1 písm. a), v čl. III body 2, 3, 4, 5, 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2004.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

291/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2005 do 28.02.2005

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.