376/2002 Z. z.
Vyhlásené znenie
376
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 5. októbra 1973 bol
v Mníchove podpísaný Dohovor o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor)
a Revízia znenia textu Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európskeho patentového
dohovoru) bola uzavretá 29. novembra 2000 v Mníchove.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom a revíziou dohovoru
uznesením č. 1920 z 15. februára 2002 a súčasne rozhodla, že ide o dohovor a revíziu
dohovoru podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listiny o prístupe Slovenskej republiky k
dohovoru a revízii dohovoru 22. marca 2002. Listiny o prístupe boli uložené na Ministerstve
zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko, depozitára dohovoru a revízie dohovoru,
17. apríla 2002.
Dohovor a revízia dohovoru nadobudnú platnosť pre Slovenskú republiku 1. júla 2002.
DOHOVOR
O UDEĽOVANÍ EURÓPSKYCH PATENTOV (EURÓPSKY PATENTOVÝ DOHOVOR)
z 5. októbra 1973
text v znení aktu revidujúceho článok 63 EPD zo 17. decembra 1991 a rozhodnutí Správnej
rady Európskej patentovej organizácie z 21. decembra 1978, 13. decembra 1994, 20.
októbra 1995, 5. decembra 1996 a 10. decembra 1998
PREAMBULA
Zmluvné štáty,
želajúc si posilniť spoluprácu medzi európskymi štátmi v oblasti ochrany vynálezov;
želajúc si, aby takúto ochranu bolo možné v týchto štátoch získať na základe jednotného
konania o udelení patentu a zavedení určitých jednotných pravidiel upravujúcich takto
udelené patenty;
želajúc si na tento účel uzavrieť Dohovor, ktorým sa zakladá Európska patentová organizácia
a ktorý predstavuje osobitnú dohodu v zmysle článku 19 Dohovoru o ochrane priemyselného
vlastníctva, podpísaného v Paríži 20. marca 1883 a naposledy revidovaného 14. júla
1967, ako i zmluvu o regionálnom patente podľa článku 45 odsek 1 Zmluvy o patentovej
spolupráci z 19. júna 1970,
dohodli sa takto:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ A INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA
HLAVA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Európske právo na udeľovanie patentov
Týmto Dohovorom sa vytvára právo na udeľovanie patentov na vynálezy spoločné pre všetky
zmluvné štáty.
Článok 2
Európsky patent
1) Patenty udelené podľa tohto Dohovoru sa nazývajú európske patenty.
2) Európsky patent má v každom zmluvnom štáte, pre ktorý bol udelený, rovnaký účinok
a podlieha rovnakým predpisom ako v tomto štáte udelený národný patent, pokiaľ tento
Dohovor nestanoví inak.
Článok 3
Územný dosah
Udelenie európskeho patentu je možné požadovať pre jeden alebo viacero zmluvných štátov.
Článok 4
Európska patentová organizácia
1) Týmto Dohovorom sa zakladá Európska patentová organizácia (ďalej len „organizácia"),
ktorá má správnu a finančnú autonómiu.
2) Orgány organizácie sú:
a) Európsky patentový úrad;
b) Správna rada.
3) Úlohou organizácie je udeľovať európske patenty. Túto úlohu plní Európsky patentový
úrad pod dohľadom Správnej rady.
HLAVA II
EURÓPSKA PATENTOVÁ ORGANIZÁCIA
Článok 5
Právne postavenie
1) Organizácia je právnickou osobou.
2) Organizácia má v každom štáte najširšiu možnú spôsobilosť na právne úkony, akú vnútroštátne
právo priznáva právnickým osobám; môže najmä nadobúdať a disponovať hnuteľným majetkom
a nehnuteľným majetkom a má procesnú spôsobilosť.
3) Organizáciu zastupuje prezident Európskeho patentového úradu.
Článok 6
Sídlo
1) Organizácia má sídlo v Mníchove.
2) Európsky patentový úrad má sídlo v Mníchove. Pobočku má v Haagu.
Článok 7
Agentúry Európskeho patentového úradu
V prípade potreby môžu byť rozhodnutím Správnej rady zriadené v zmluvných štátoch
a pri medzivládnych organizáciách pre oblasť ochrany priemyselného vlastníctva, na
základe súhlasu týchto štátov alebo organizácií, agentúry Európskeho patentového úradu
na informačné účely alebo na účely styku.
Článok 8
Výsady a imunity
Protokol o výsadách a imunitách, ktorý je prílohou tohto Dohovoru, stanoví podmienky,
na základe ktorých organizácia, členovia Správnej rady, zamestnanci Európskeho patentového
úradu a iné osoby uvedené v tomto protokole, ktoré sa podieľajú na práci organizácie,
požívajú na území každého zmluvného štátu výsady a imunity nevyhnutné na splnenie
ich povinností.
Článok 9
Zodpovednosť
1) Zmluvná zodpovednosť organizácie sa riadi právom, ktoré je platné pre príslušnú zmluvu.
2) Mimozmluvná zodpovednosť organizácie za škody, ktoré sú spôsobené organizáciou alebo
zamestnancami Európskeho patentového úradu pri výkone povinností, sa riadi ustanoveniami
práva Nemeckej spolkovej republiky. Pokiaľ je škoda spôsobená pobočkou v Haagu alebo
niektorou agentúrou, alebo ich zamestnancami, použijú sa ustanovenia práva zmluvného
štátu, v ktorom sa pobočka alebo agentúra nachádza.
3) Osobná zodpovednosť zamestnancov Európskeho patentového úradu voči organizácii je
upravená služobným poriadkom alebo zamestnaneckými podmienkami.
4) Na riešenie sporov podľa odsekov 1 a 2 sú príslušné nasledovné súdy:
a) pre spory podľa odseku 1 príslušné súdy Nemeckej spolkovej republiky, pokiaľ v zmluve
uzavretej medzi stranami nie je určený súd iného štátu;
b) pre spory podľa odseku 2 je príslušný súd Nemeckej spolkovej republiky alebo príslušný
súd štátu, v ktorom sa nachádza pobočka alebo agentúra.
HLAVA III
EURÓPSKY PATENTOVÝ ÚRAD
Článok 10
Riadenie
1) Európsky patentový úrad riadi prezident, ktorý zodpovedá za svoju činnosť Správnej
rade.
2) Na tento účel má prezident najmä nasledovné úlohy a právomoci:
a) vykonáva všetky nevyhnutné opatrenia vrátane prijímania interných administratívnych
inštrukcií a publikovania smerníc pre verejnosť s cieľom zaistenia činnosti Európskeho
patentového úradu;
b) určuje, ktoré úkony sa majú vykonávať v Európskom patentovom úrade v Mníchove a ktoré
v jeho pobočke v Haagu, pokiaľ tento Dohovor neobsahuje príslušné ustanovenia;
c) môže predkladať Správnej rade návrhy zmien tohto Dohovoru a návrhy všeobecných nariadení
alebo rozhodnutí patriacich do právomoci Správnej rady;
d) pripravuje a vykonáva rozpočet, jeho zmeny alebo dodatky;
e) každoročne predkladá Správnej rade správu o činnosti;
f) vykonáva riadenie a dohľad nad zamestnancami;
g) s výhradou ustanovení článku 11 menuje a povyšuje zamestnancov;
h) vykonáva disciplinárnu právomoc nad zamestnancami, ktorí nie sú uvedení v článku 11, a môže navrhnúť Správnej rade disciplinárne opatrenie voči zamestnancom uvedeným
v článku 11 odsekoch 2 a 3;
i) svoje funkcie a právomoci môže delegovať.
3) Prezident má niekoľko viceprezidentov. Ak je prezident neprítomný alebo indisponovaný,
zastupuje ho niektorý z viceprezidentov spôsobom určeným Správnou radou.
Článok 11
Menovanie vyšších úradníkov
1) Prezident Európskeho patentového úradu je menovaný rozhodnutím Správnej rady.
2) Viceprezidenti sú menovaní rozhodnutím Správnej rady po predchádzajúcej konzultácii
s prezidentom.
3) Členovia sťažnostných senátov a veľkého sťažnostného senátu vrátane ich predsedov
sú menovaní na návrh prezidenta Európskeho patentového úradu rozhodnutím Správnej
rady. Po konzultácii s prezidentom Európskeho patentového úradu môžu byť Správnou
radou menovaní opätovne.
4) Správna rada vykonáva disciplinárnu právomoc voči zamestnancom uvedeným v odsekoch
1 až 3.
Článok 12
Služobné povinnosti
Zamestnanci Európskeho patentového úradu nesmú, a to ani po ukončení pracovného pomeru,
zverejňovať a využívať informácie, ktoré svojou povahou tvoria služobné tajomstvo.
Článok 13
Spory medzi organizáciou a zamestnancami Európskeho patentového úradu
1) Zamestnanci alebo bývalí zamestnanci Európskeho patentového úradu, alebo ich právni
nástupcovia sa môžu v prípade sporov s Európskou patentovou organizáciou obrátiť na
Správny súd Medzinárodnej organizácie práce v súlade so štatútom tohto súdu a v lehotách
a za podmienok vyplývajúcich zo služobného poriadku pre stálych zamestnancov alebo
z dôchodkového poriadku alebo vyplývajúcich zo zamestnaneckých podmienok iných zamestnancov.
2) Odvolanie je prípustné iba vtedy, keď príslušná osoba vyčerpala všetky ostatné odvolacie
prostriedky, ktoré jej poskytujú služobný poriadok, dôchodkový poriadok alebo zamestnanecké
podmienky.
Článok 14
Jazyky Európskeho patentového úradu
1) Úradné jazyky Európskeho patentového úradu sú anglický, francúzsky a nemecký jazyk.
Európske patentové prihlášky sa podávajú v jednom z týchto jazykov.
2) Fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú svoje bydlisko alebo sídlo na území
zmluvného štátu, ktorého štátny jazyk je iný ako angličtina, francúzština alebo nemčina,
a štátni príslušníci tohto štátu, ktorí majú bydlisko v zahraničí, môžu podať európsku
patentovú prihlášku v úradnom jazyku tohto štátu. Bez ohľadu na to sa však preklad
do jedného z úradných jazykov musí podať v lehote stanovenej vo vykonávacom predpise;
počas celého konania pred Európskym patentovým úradom sa môže takýto preklad uvádzať
do súladu s pôvodným znením prihlášky.
3) Úradný jazyk Európskeho patentového úradu, v ktorom bola európska patentová prihláška
podaná alebo do ktorého bola podľa odseku 2 preložená, sa bude používať počas celého
konania pred Európskym patentovým úradom týkajúceho sa tejto prihlášky alebo na jej
základe udeleného patentu, pokiaľ nie je vykonávacím predpisom určené inak.
4) Osoby uvedené v odseku 2 môžu podávať v úradnom jazyku príslušného zmluvného štátu
aj písomnosti, ktoré sa majú podať v stanovenej lehote. Musia však v lehote predpísanej
vykonávacím predpisom predložiť preklad do jazyka konania; v prípadoch uvedených vo
vykonávacom predpise môžu podať preklad do iného úradného jazyka Európskeho patentového
úradu.
5) Ak písomnosť, s výnimkou dokumentov tvoriacich európsku patentovú prihlášku, nie
je podaná v jazyku predpísanom týmto Dohovorom alebo ak preklad vyžadovaný podľa tohto
Dohovoru nie je podaný včas, písomnosť sa považuje za nepodanú.
6) Európske patentové prihlášky sa zverejňujú v jazyku, v ktorom prebieha konanie.
7) Európske patentové spisy sa zverejňujú v jazyku, v ktorom prebieha konanie; obsahujú
aj preklad patentových nárokov do ostatných dvoch úradných jazykov Európskeho patentového
úradu.
8) V troch úradných jazykoch Európskeho patentového úradu sa zverejňuje:
a) Európsky patentový vestník;
b) Úradný časopis Európskeho patentového úradu.
9) Zápisy do európskeho patentového registra sa vykonávajú v troch úradných jazykoch
Európskeho patentového úradu. V prípade pochybností je rozhodujúci zápis v jazyku
konania.
Článok 15
Útvary pre konanie
Na uskutočnenie konaní stanovených v tomto Dohovore sa v Európskom patentovom úrade
zriaďujú:
a) prijímacie oddelenie;
b) rešeršné oddelenia;
c) prieskumové oddelenia;
d) námietkové oddelenia;
e) právne oddelenie;
f) sťažnostné senáty;
g) veľký sťažnostný senát.
Článok 16
Prijímacie oddelenie
Prijímacie oddelenie je časťou pobočky v Haagu. Je príslušné na vykonávanie vstupného
prieskumu podania a prieskumu na formálne náležitosti každej európskej patentovej
prihlášky až do okamihu, keď je podaná žiadosť o vykonanie prieskumu alebo keď prihlasovateľ
podľa článku 96 odseku 1 prehlásil, že si praje pokračovať v konaní o prihláške. Okrem toho je príslušné na
zverejnenie európskej patentovej prihlášky a správy o európskej rešerši.
Článok 17
Rešeršné oddelenia
Rešeršné oddelenia sú časťou pobočky v Haagu. Sú príslušné na vyhotovenie správy o
európskej rešerši.
Článok 18
Prieskumové oddelenia
1) Prieskumové oddelenie je príslušné na vykonanie prieskumu každej európskej patentovej
prihlášky od toho okamihu, keď sa skončila príslušnosť prijímacieho oddelenia.
2) Prieskumové oddelenie pozostáva z troch technicky kvalifikovaných členov. Až do vydania
konečného rozhodnutia o európskej patentovej prihláške je poverený vykonaním prieskumu
spravidla jeden člen prieskumového oddelenia. Ústne pojednávanie prebieha pred celým
prieskumovým oddelením. Ak to prieskumové oddelenie považuje podľa povahy rozhodnutia
za žiaduce, doplní sa o právne kvalifikovaného člena. V prípade rovnosti hlasov je
rozhodujúci hlas predsedu prieskumového oddelenia.
Článok 19
Námietkové oddelenie
1) Námietkové oddelenie je príslušné na prerokovanie námietok proti európskym patentom.
2) Námietkové oddelenie pozostáva z troch technicky kvalifikovaných členov, z ktorých
sa aspoň dvaja nezúčastnili konania o udelenie európskeho patentu, ktorý je predmetom
námietok. Člen, ktorý sa zúčastnil na konaní o udelenie európskeho patentu, nesmie
byť predsedom. Až do vydania konečného rozhodnutia o námietkach môže námietkové oddelenie
poveriť jedného zo svojich členov preskúmaním námietok. Ústne pojednávanie prebieha
pred námietkovým oddelením. Ak to námietkové oddelenie považuje podľa povahy rozhodnutia
za žiaduce, doplní sa o právne kvalifikovaného člena, ktorý sa nezúčastnil konania
o udelení patentu. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu námietkového
oddelenia.
Článok 20
Právne oddelenie
1) Právne oddelenie je príslušné na rozhodovanie o zápisoch údajov do európskeho patentového
registra a rozhodovanie o zápisoch do a výmazoch zo zoznamu oprávnených zástupcov.
2) Rozhodnutia právneho oddelenia vydáva jeden právne kvalifikovaný člen.
Článok 21
Sťažnostné senáty
1) Sťažnostné senáty sú príslušné na prerokovanie sťažností proti rozhodnutiam prijímacieho
oddelenia, rešeršných oddelení, námietkových oddelení a právneho oddelenia.
2) Pri sťažnostiach proti rozhodnutiu prijímacieho oddelenia alebo právneho oddelenia
sťažnostný senát tvoria traja právne kvalifikovaní členovia.
3) Pri sťažnostiach proti rozhodnutiu prieskumového oddelenia sťažnostný senát pozostáva:
a) z dvoch technicky kvalifikovaných členov a jedného právne kvalifikovaného člena,
ak sa rozhodnutie týka zamietnutia európskej patentovej prihlášky alebo udelenia európskeho
patentu a bolo vydané prieskumovým oddelením, ktoré pozostávalo z menej ako štyroch
členov;
b) z troch technicky kvalifikovaných členov a dvoch právne kvalifikovaných členov, ak
bolo rozhodnutie vydané prieskumovým oddelením, ktoré pozostávalo zo štyroch členov,
alebo pokiaľ to podľa názoru sťažnostného senátu vyžaduje povaha sťažnosti;
c) z troch právne kvalifikovaných členov vo všetkých ostatných prípadoch.
4) Pri sťažnostiach proti rozhodnutiu námietkového oddelenia sťažnostný senát pozostáva:
a) z dvoch technicky kvalifikovaných členov a jedného právne kvalifikovaného člena,
pokiaľ bolo rozhodnutie vydané námietkovým oddelením, ktoré pozostávalo z troch členov;
b) z troch technicky kvalifikovaných členov a dvoch právne kvalifikovaných členov, pokiaľ
bolo rozhodnutie vydané námietkovým oddelením, ktoré pozostávalo zo štyroch členov,
alebo pokiaľ to podľa názoru sťažnostného senátu vyžaduje povaha sťažnosti.
Článok 22
Veľký sťažnostný senát
1) Veľký sťažnostný senát je príslušný na:
a) rozhodovanie právnych otázok, ktoré mu boli predložené sťažnostnými senátmi;
b) zaujatie stanoviska k právnym otázkam, ktoré mu boli predložené podľa článku 112 prezidentom Európskeho patentového úradu.
2) Veľký sťažnostný senát pri rozhodovaní alebo zaujímaní stanovísk pozostáva z piatich
právne kvalifikovaných členov a dvoch technických členov. Predsedom je jeden z právne
kvalifikovaných členov.
Článok 23
Nezávislosť členov senátov
1) Členovia veľkého sťažnostného senátu a sťažnostných senátov sú menovaní na dobu piatich
rokov a počas tohto obdobia môžu byť zo svojich funkcií odvolaní len zo závažných
dôvodov a len na základe rozhodnutia Správnej rady vydaného na návrh veľkého sťažnostného
senátu.
2) Členovia senátov nesmú byť členmi prijímacieho oddelenia, prieskumových oddelení,
námietkových oddelení alebo právneho oddelenia.
3) Členovia senátov nie sú pri svojom rozhodovaní viazaní žiadnymi pokynmi a riadia
sa len ustanoveniami tohto Dohovoru.
4) Rokovacie poriadky sťažnostných senátov a veľkého sťažnostného senátu sa prijmú v
súlade s ustanoveniami vykonávacieho predpisu a podliehajú schváleniu Správnej rady.
Článok 24
Vylúčenie a námietka zaujatosti
1) Členovia sťažnostných senátov a veľkého sťažnostného senátu sa nesmú zúčastniť na
vybavovaní sťažnosti, ak na nej majú akýkoľvek osobný záujem, ak boli vo veci predtým
zúčastnení ako zástupcovia jednej zo strán alebo ak sa podieľali na vydaní rozhodnutia,
ktoré je predmetom sťažnosti.
2) Ak sa niektorý z členov sťažnostného senátu alebo veľkého sťažnostného senátu domnieva,
že sa z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo z iných dôvodov nemôže zúčastniť na vybavovaní
sťažnosti, oznámi to senátu.
3) Účastník konania môže z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo z dôvodu podozrenia zaujatosti
vzniesť voči členom sťažnostného senátu alebo veľkého sťažnostného senátu námietku
zaujatosti. Námietka zaujatosti nie je prípustná, ak účastník konania vedomý si dôvodov
na námietku zaujatosti už vykonal procesný úkon. Námietka zaujatosti nemôže byť založená
na štátnej príslušnosti člena.
4) Sťažnostné senáty a veľký sťažnostný senát rozhodujú v prípadoch podľa odsekov 2
a 3 bez účasti príslušného člena. Pri tomto rozhodovaní je namietaný člen nahradený
náhradníkom.
Článok 25
Technický posudok
Na žiadosť príslušného vnútroštátneho súdu, ktorý prerokúva žalobu o porušenie práva
alebo zrušovaciu žalobu, je Európsky patentový úrad povinný za primeraný poplatok
poskytnúť technický posudok týkajúci sa európskeho patentu, ktorý je predmetom sporu.
Na vydanie tohto posudku je príslušné prieskumové oddelenie.
HLAVA IV
SPRÁVNA RADA
Článok 26
Členovia
1) Správna rada je zložená zo zástupcov a náhradných zástupcov zmluvných štátov. Každý
zmluvný štát má právo určiť jedného zástupcu v Správnej rade a jeho náhradného zástupcu.
2) Členom Správnej rady môžu, v rozsahu stanovenom jej rokovacím poriadkom, asistovať
poradcovia alebo odborníci.
Článok 27
Predsedníctvo
1) Správna rada volí zo zástupcov a náhradných zástupcov zmluvných štátov predsedu a
podpredsedu. Ak predseda nemôže plniť svoje povinnosti, z moci úradnej ho zastúpi
podpredseda.
2) Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je trojročné. Do funkcie môžu byť zvolení
opätovne.
Článok 28
Predstavenstvo
1) Pokiaľ je počet zmluvných štátov aspoň osem, môže Správna rada vytvoriť predstavenstvo,
ktoré tvoria piati členovia.
2) Predseda a podpredseda Správnej rady sú členmi predstavenstva z moci úradnej; ostatní
traja členovia sú volení Správnou radou.
3) Funkčné obdobie členov predstavenstva volených Správnou radou je trojročné. Do funkcie
nemôžu byť zvolení opätovne.
4) Predstavenstvo plní úlohy, ktoré mu v súlade s rokovacím poriadkom ukladá Správna
rada.
Článok 29
Zasadanie
1) Zasadania Správnej rady zvoláva jej predseda.
2) Na rokovaniach Správnej rady sa zúčastňuje prezident Európskeho patentového úradu.
3) Správna rada má riadne zasadanie jedenkrát do roka; okrem toho sa schádza na podnet
predsedu alebo na žiadosť jednej tretiny zmluvných štátov.
4) Rokovanie Správnej rady sa uskutočňuje podľa programu a v súlade s rokovacím poriadkom.
5) Predbežný program obsahuje všetky otázky, ktorých zaradenie požaduje ktorýkoľvek
zmluvný štát v súlade s rokovacím poriadkom.
Článok 30
Účasť pozorovateľov
1) Svetová organizácia duševného vlastníctva je na zasadaniach Správnej rady zastúpená
na základe Dohovoru, ktorý uzavrie Európska patentová organizácia so Svetovou organizáciou
duševného vlastníctva.
2) Iné medzivládne organizácie, ktoré sú poverené vykonávaním medzinárodných konaní
v oblasti patentov a s ktorými organizácia uzavrela zmluvu, sú na zasadnutiach Správnej
rady zastúpené v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
3) Ostatné medzivládne a medzinárodné mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú činnosť,
ktorá sa týka organizácie, môžu byť pozvané Správnou radou, aby sa dali zastúpiť na
jej zasadaniach pri prerokúvaní otázok spoločného záujmu.
Článok 31
Jazyky Správnej rady
1) Správna rada používa pri svojich rokovaniach nemecký, anglický a francúzsky jazyk.
2) Dokumenty predkladané Správnej rade a zápisnice z jej zasadaní sa vyhotovujú v troch
jazykoch uvedených v odseku 1.
Článok 32
Zamestnanci, priestory a vybavenie
Európsky patentový úrad poskytne Správnej rade a orgánom, ktoré vytvorí, zamestnancov,
priestory a vybavenie, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh.
Článok 33
Právomoci Správnej rady v stanovených prípadoch
1) Správna rada je oprávnená meniť tieto ustanovenia Dohovoru:
b) vykonávací predpis.
2) Správna rada je oprávnená v súlade s týmto Dohovorom prijať alebo meniť tieto predpisy:
a) finančný poriadok;
b) služobný poriadok stálych zamestnancov a zamestnanecké podmienky ostatných zamestnancov
Európskeho patentového úradu, mzdové tarify stálych a ostatných zamestnancov, ako
aj druhy a pravidlá pre poskytovanie ďalších výhod;
c) dôchodkový poriadok a zvyšovanie dôchodkových dávok v súlade so zvyšovaním platov;
d) dôchodkový poriadok;
e) rokovací poriadok.
3) Bez ohľadu na ustanovenie článku 18 odsek 2 je Správna rada na základe skúsenosti oprávnená rozhodnúť, že v niektorých prípadoch
budú prieskumové oddelenia tvorené jedným technicky kvalifikovaným členom. Toto rozhodnutie
je možné aj odvolať.
4) Správna rada je oprávnená poveriť prezidenta Európskeho patentového úradu rokovaním
a s jej súhlasom uzavretím dohôd v mene Európskej patentovej organizácie so štátmi
alebo medzivládnymi organizáciami, ako aj s dokumentačnými strediskami, založenými
na základe dohôd s týmito organizáciami.
Článok 34
Hlasovacie právo
1) Právo hlasovať v Správnej rade majú iba zmluvné štáty.
2) Každý zmluvný štát má jeden hlas, pokiaľ sa nepoužije ustanovenie článku 36.
Článok 35
Hlasovanie
1) Správna rada prijíma rozhodnutie, s výhradou odseku 2, jednoduchou väčšinou zastúpených
a hlasujúcich zmluvných štátov.
2) Trojštvrtinová väčšina hlasov zastúpených a hlasujúcich zmluvných štátov je potrebná
na rozhodnutia, ktoré je Správna rada oprávnená prijímať podľa článkov 7, 11 odsek 1, článkov 33, 39 odsek 1, článku 40 odsekov 2 a 4, článkov 46, 87, 95, 134 a článku 151 odsek 3, článku 154 odsek 2, článku 155 odsek 2, článku 156, článku 157 odsekov 2 až 4, článku 160 odsek 1 veta 2, článku 162, článku 163, článku 166, článku 167 a článku 172.
3) Zdržanie sa hlasovania sa nepovažuje za hlas.
Článok 36
Počítanie hlasov
1) Na prijatie alebo zmenu poplatkového poriadku a na prijatie rozpočtu, jeho zmien
alebo dodatkov, ak sa tým zvyšujú finančné príspevky zmluvných štátov, môže každý
zmluvný štát po prvom hlasovacom kole, v ktorom má každý štát jeden hlas, nezávisle
od výsledku tohto hlasovania požiadať, aby sa ihneď uskutočnilo druhé hlasovanie,
v ktorom budú štátom pridelené hlasy podľa odseku 2. Rozhodnutie je určené výsledkom
tohto druhého kola hlasovania.
2) Počet hlasov každého zmluvného štátu v druhom hlasovacom kole sa stanoví takto:
a) percento, vyplývajúce pre každý zmluvný štát z podielového kľúča pre zvláštne príspevky
podľa článku 40 odsekov 3 a 4, sa násobí počtom zmluvných štátov a delí piatimi;
b) takto vypočítaný počet hlasov sa zaokrúhľuje na celé číslo smerom hore;
c) k tomuto počtu sa pripočíta ďalších päť hlasov;
d) žiadny zmluvný štát však nemá viac ako 30 hlasov.
HLAVA V
FINANČNÉ USTANOVENIA
Článok 37
Krytie výdavkov
Výdavky organizácie sú kryté:
a) vlastnými prostriedkami organizácie;
b) platbami zmluvných štátov na základe získaných udržiavacích poplatkov za európske
patenty v týchto štátoch;
c) v prípade potreby zvláštnymi finančnými príspevkami zmluvných štátov;
d) prípadne príjmami uvedenými v článku 146.
Článok 38
Vlastné prostriedky organizácie
Vlastné prostriedky organizácie tvoria príjmy z poplatkov stanovených v tomto Dohovore,
ako aj všetky ďalšie príjmy inej povahy.
Článok 39
Platby zmluvných štátov na základe udržiavacích poplatkov za európske patenty
1) Každý zmluvný štát platí organizácii za každý v tomto štáte udržiavaný európsky patent
čiastku rovnajúcu sa pomernej časti tohto poplatku stanovenej Správnou radou; pomerná
časť nesmie prekročiť 75 % a je pre všetky zmluvné štáty rovnaká. Pokiaľ tejto pomernej
časti zodpovedá čiastka nižšia, ako je jednotná minimálna čiastka stanovená Správnou
radou, platí zmluvný štát organizácii túto minimálnu čiastku.
2) Každý zmluvný štát oznámi organizácii všetky údaje, ktoré organizácia považuje za
potrebné na stanovenie výšky týchto platieb.
3) Dátum splatnosti týchto platieb stanoví Správna rada.
4) Pokiaľ nie sú platby uhradené včas v plnej výške, musí zmluvný štát platiť úroky
za dlžnú čiastku odo dňa splatnosti.
Článok 40
Výška poplatkov a platieb - zvláštne finančné príspevky
1) Výška poplatkov podľa článku 38 a pomerná časť podľa článku 39 sa stanoví tak, aby tieto príjmy zabezpečili vyrovnanosť rozpočtu organizácie.
2) Pokiaľ organizácia nie je schopná dosiahnuť vyrovnaný rozpočet podľa odseku 1, zaplatia
zmluvné štáty organizácii zvláštne finančné príspevky, ktorých výšku pre príslušný
rozpočtový rok stanoví Správna rada.
3) Zvláštne finančné príspevky sa stanovia pre každý zmluvný štát na základe počtu patentových
prihlášok podaných v predposlednom roku pred nadobudnutím platnosti tohto Dohovoru
a na základe tohto kľúča:
a) z jednej polovice podľa počtu patentových prihlášok podaných v príslušnom zmluvnom
štáte,
b) z druhej polovice podľa druhého najvyššieho počtu patentových prihlášok podaných
v ostatných zmluvných štátoch fyzickými osobami alebo právnickými osobami s bydliskom
alebo so sídlom na území tohto zmluvného štátu alebo v iných zmluvných štátoch. Čiastky,
ktorými majú prispieť štáty, v ktorých bolo podaných viac ako 25 000 patentových prihlášok,
sa ako celok rozdelia znovu podľa celkového počtu podaných patentových prihlášok v
týchto štátoch.
4) Pokiaľ výšku príspevku zmluvného štátu nie je možné stanoviť podľa odseku 3, stanoví
ju Správna rada po dohode s týmto štátom.
5) Na zvláštne finančné príspevky sa primerane použije článok 39 odseky 3 a 4,
6) Zvláštne finančné príspevky sa vracajú aj s úrokom, výška ktorého je jednotná pre
všetky zmluvné štáty. Vrátenie sa uskutoční hneď, ako je možné zaistiť tieto prostriedky
v rozpočte; tieto prostriedky sa rozdelia medzi zmluvné štáty podľa kľúča uvedeného
v odsekoch 3 a 4.
7) Zvláštne finančné príspevky zaplatené v určitom rozpočtovom roku sa vracajú v plnej
výške predtým, než sa vrátia späť celkom alebo sčasti zvláštne finančné príspevky
zaplatené v neskoršom rozpočtovom roku.
Článok 41
Zálohy
1) Na žiadosť prezidenta Európskeho patentového úradu zmluvné štáty poskytnú organizácii
zálohy na platby a príspevky vo výške stanovenej Správnou radou. Tieto zálohy sú rozvrhnuté
podľa výšky čiastok, ktoré majú tieto štáty zaplatiť za príslušný rozpočtový rok.
2) Ustanovenie článku 39 odsekov 3 a 4 sa primerane použije na zálohy.
Článok 42
Rozpočet
1) Všetky príjmy a výdavky organizácie sú predmetom odhadu pre každý rozpočtový rok
a sú uvedené v rozpočte. V prípade potreby možno zostaviť rozpočet pozmeňujúci alebo
doplňujúci.
2) Príjmy a výdavky rozpočtu musia byť vyrovnané.
3) Rozpočet sa zostavuje v účtovnom útvare, stanovenom finančným poriadkom.
Článok 43
Schvaľovanie výdavkov
1) Výdavky uvedené v rozpočte sa schvaľujú na rozpočtový rok, pokiaľ finančný poriadok
neustanovuje inak.
2) Za podmienok uvedených vo finančnom poriadku možno prostriedky, ktoré neboli vyčerpané
do konca rozpočtového roku, previesť do nasledujúceho rozpočtového roku; prevod prostriedkov
súvisiacich s výdavkami na zamestnancov nie je prípustný.
3) Prostriedky sa členia do kapitol podľa druhu a účelu výdavkov; pokiaľ je to potrebné,
sú kapitoly ďalej členené v súlade s finančným poriadkom.
Článok 44
Prostriedky na nepredpokladané výdavky
1) Rozpočet organizácie môže obsahovať prostriedky na nepredpokladané výdavky.
2) Použitie týchto prostriedkov organizáciou podlieha predchádzajúcemu súhlasu Správnej
rady.
Článok 45
Rozpočtový rok
Rozpočtový rok sa začína 1. januára a končí 31. decembra.
Článok 46
Návrh a schválenie rozpočtu
1) Prezident Európskeho patentového úradu predkladá Správnej rade návrh rozpočtu najneskôr
ku dňu stanovenému finančným poriadkom.
2) Rozpočet a jeho zmeny alebo dodatky schvaľuje Správna rada.
Článok 47
Predbežný rozpočet
1) V prípade, že na začiatku rozpočtového roku nie je ešte rozpočet Správnou radou schválený,
možno v súlade s finančným poriadkom pre každú kapitolu alebo každý ďalší oddiel čerpať
mesačné výdavky až do výšky jednej dvanástiny rozpočtových prostriedkov na predchádzajúci
rozpočtový rok za predpokladu, že prostriedky, ktorými prezident Európskeho patentového
úradu disponuje, nepresiahnu jednu dvanástinu prostriedkov stanovených v návrhu rozpočtu.
2) Správna rada môže za podmienky dodržania ostatných podmienok stanovených v odseku
1 schváliť výdavky prevyšujúce jednu dvanástinu prostriedkov.
3) Platby podľa článku 37 písmeno b) sa predbežne uskutočňujú podľa podmienok stanovených podľa článku 39 na predchádzajúci rozpočtový rok.
4) Zmluvné štáty platia každý mesiac predbežne a podľa kľúča stanoveného v článku 40 odsekoch 3 a 4 všetky špeciálne finančné príspevky potrebné na to, aby sa zabezpečilo vykonanie
odsekov 1 a 2 tohto článku. Ustanovenie článku 39 odsek 4 sa primerane použije na tieto príspevky.
Článok 48
Plnenie rozpočtu
1) Prezident Európskeho patentového úradu plní rozpočet a jeho zmeny a dodatky na vlastnú
zodpovednosť a v medziach pridelených prostriedkov.
2) Prezident Európskeho patentového úradu môže v rámci rozpočtu, v súlade s finančným
poriadkom, previesť prostriedky medzi jednotlivými kapitolami alebo oddielmi.
Článok 49
Kontrola rozpočtu
1) Príjmový a výdavkový účet, ako aj účtovnú súvahu organizácie kontrolujú audítori,
ktorí musia byť nezávislí a ktorí sú menovaní Správnou radou na obdobie piatich rokov;
menovanie môže byť predĺžené alebo obnovené.
2) Auditom, ktorý sa vykonáva na základe účtovných dokladov a v prípade potreby sa uskutočňuje
aj na mieste, sa zisťuje oprávnenosť a správnosť príjmov a výdavkov, ako aj hospodárnosť
pri plnení rozpočtu. Po uzávierke každého rozpočtového roku vyhotovujú audítori správu.
3) Prezident Európskeho patentového úradu každoročne predkladá Správnej rade účtovnú
uzávierku za uplynulý rozpočtový rok a účtovnú súvahu o majetku a záväzkoch organizácie,
spolu so správou audítorov.
4) Správna rada schvaľuje ročnú účtovú uzávierku spolu so správou audítorov a udeľuje
prezidentovi patentového úradu absolutórium, pokiaľ ide o plnenie rozpočtu.
Článok 50
Finančný poriadok
Finančný poriadok určuje predovšetkým:
a) spôsob zostavenia a plnenia rozpočtu, ako aj predkladanie a kontrolu účtov;
c) predpisy o zodpovednosti účtovníkov a pokladníkov a príslušné kontrolné opatrenia;
d) úrokové sadzby podľa článkov 39, 40 a 47;
e) spôsob výpočtu príspevkov platených na základe článku 146;
f) zloženie a úlohy rozpočtového a finančného výboru, ktorý vytvorí Správna rada.
Článok 51
Poplatkový poriadok
Poplatkový poriadok stanovuje najmä výšku poplatkov a spôsob ich úhrady.
DRUHÁ ČASŤ
HMOTNÉ PATENTOVÉ PRÁVO
HLAVA I
PATENTOVATEĽNOSŤ
Článok 52
Patentovateľné vynálezy
1) Európske patenty sa udeľujú na vynálezy, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť
a sú priemyselne využiteľné.
2) Za vynálezy podľa odseku 1 sa nepovažujú najmä:
a) objavy, vedecké teórie a matematické metódy;
b) estetické výtvory;
c) plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hrania hier alebo vykonávania
obchodnej činnosti a počítačové programy;
d) podávanie informácií.
3) Odsek 2 vylučuje patentovateľnosť predmetov alebo činností uvedených v tomto ustanovení
len v rozsahu, v ktorom sa európska patentová prihláška alebo európsky patent vzťahuje
na tieto predmety alebo činnosti ako také.
4) Spôsoby chirurgického alebo terapeutického liečenia ľudského alebo zvieracieho tela
a diagnostické spôsoby vykonávané na ľudskom alebo zvieracom tele sa nepovažujú za
priemyselne využiteľné vynálezy podľa odseku 1. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na
výrobky, najmä látky alebo zmesi, pre využitie pri niektorom z uvedených spôsobov.
Článok 53
Výluky z patentovateľnosti
Európske patenty sa neudeľujú na:
a) vynálezy, ktorých zverejnenie alebo využitie by bolo v rozpore s verejným poriadkom
alebo dobrými mravmi; pričom túto skutočnosť nie je možné vyvodiť len z toho, že využitie
vynálezu je vo všetkých alebo v niektorých zmluvných štátoch zakázané zákonom alebo
iným právnym predpisom;
b) odrody rastlín alebo plemená zvierat, alebo v podstate biologické spôsoby pestovania
rastlín alebo chovu zvierat; toto ustanovenie sa nevzťahuje na mikrobiologické postupy
a na výrobky týmito postupmi získané.
Článok 54
Novosť
1) Vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky.
2) Stav techniky tvorí všetko, čo bolo pred dňom podania európskej patentovej prihlášky
prístupné verejnosti písomným alebo ústnym opisom, využívaním alebo iným spôsobom.
3) Za súčasť stavu techniky sa tiež považuje obsah všetkých európskych patentových prihlášok
v znení, v akom boli podané, ktoré majú skorší deň podania, ako je deň uvedený v odseku
2, a ktoré boli zverejnené podľa článku 93 až tento deň alebo po tomto dni.
4) Odsek 3 sa použije iba vtedy, ak zmluvný štát určený v neskoršej prihláške bol určeným
štátom aj vo zverejnenej skôr podanej prihláške.
5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 nevylučujú patentovateľnosť látky alebo zmesi, ktorá je
súčasťou stavu techniky, pre využitie pri spôsobe uvedenom v článku 52 odseku 4, ak jej využitie pri spôsobe uvedenom v tomto odseku nie je súčasťou stavu techniky.
Článok 55
Zverejnenie, ktoré nie je prekážkou
1) Pre použitie článku 54 sa neberie do úvahy také zverejnenie vynálezu, ku ktorému nedošlo skôr ako šesť mesiacov
pred podaním európskej patentovej prihlášky a ktoré priamo alebo nepriamo vyplýva:
a) zo zrejmého zneužitia vzhľadom na prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu;
b) zo skutočnosti, že prihlasovateľ alebo jeho právny predchodca vystavili vynález na
úradnej alebo úradne uznanej medzinárodnej výstave v zmysle Dohody o medzinárodných
výstavách podpísanej v Paríži 22. novembra 1928 a naposledy revidovanej 30. novembra
1972.
2) V prípade uvedenom v odseku 1 písmeno b) sa použije odsek 1 len vtedy, keď prihlasovateľ
pri podaní európskej patentovej prihlášky vyhlási, že vynález bol skutočne vystavený,
a keď v lehote a za podmienok uvedených vo vykonávacom predpise predloží príslušné
osvedčenie na podporu svojich tvrdení.
Článok 56
Vynálezcovská činnosť
Vynález sa považuje za vynález, zahŕňajúci vynálezcovskú činnosť, ak pre odborníka
nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Ak stav techniky obsahuje aj dokumenty
uvedené v článku 54 odsek 3, tieto sa neberú do úvahy pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti.
Článok 57
Priemyselná využiteľnosť
Vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak môže byť vyrábaný alebo využívaný
v akomkoľvek odvetví priemyslu, vrátane poľnohospodárstva.
HLAVA II
OSOBY OPRÁVNENÉ ŽIADAŤ A ZÍSKAŤ EURÓPSKY PATENT - UVEDENIE PÔVODCU VYNÁLEZU
Článok 58
Právo podať európsku patentovú prihlášku
Európsku patentovú prihlášku môže podať každá fyzická osoba alebo právnická osoba,
ako aj každý subjekt, ktorý má podľa práva, ktorým sa riadi, postavenie právnickej
osoby.
Článok 59
Niekoľko prihlasovateľov
Európsku patentovú prihlášku môže tiež podať niekoľko spoluprihlasovateľov alebo dvaja
alebo viac prihlasovateľov, ktorí určia rôzne zmluvné štáty.
Článok 60
Právo na európsky patent
1) Právo na európsky patent má pôvodca vynálezu alebo jeho právny nástupca. Keď je pôvodca
vynálezu zamestnancom, riadi sa právo na európsky patent právom štátu, v ktorom je
zamestnanec prevažne zamestnaný; pokiaľ nie je možné stanoviť, v ktorom štáte je zamestnanec
prevažne zamestnaný, použije sa právo toho štátu, na ktorého území je podnik, ku ktorému
zamestnanec patrí.
2) Pokiaľ vytvorilo vynález viac osôb nezávisle od seba, právo na európsky patent prináleží
osobe, ktorej európska patentová prihláška má najskorší deň podania; to však platí
len vtedy, ak bola táto prvá prihláška zverejnená podľa ustanovenia článku 93 a má účinky iba pre zmluvné štáty, ktoré boli v tejto zverejnenej prihláške určené.
3) Na účely konania pred Európskym patentovým úradom sa predpokladá, že prihlasovateľ
je oprávnený uplatniť právo na európsky patent.
Článok 61
Európska patentová prihláška podaná osobou, ktorá nemá právo na európsky patent
1) Pokiaľ právoplatné rozhodnutie priznáva právo na udelenie európskeho patentu osobe
uvedenej v článku 60 odseku 1, ktorá nie je prihlasovateľom, môže táto osoba, za predpokladu že európsky patent
nie je ešte udelený, v období troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
vzhľadom na zmluvné štáty, určené v európskej patentovej prihláške, v ktorých bolo
rozhodnutie vydané alebo v ktorých bolo uznané, prípadne v ktorých má byť uznané na
základe Protokolu o uznávaní, ktorý tvorí prílohu tohto Dohovoru:
a) pokračovať s prihláškou v konaní ako s vlastnou namiesto prihlasovateľa;
b) podať novú európsku patentovú prihlášku na ten istý vynález alebo
c) požiadať, aby európska patentová prihláška bola zamietnutá.
2) Na novú európsku patentovú prihlášku podanú podľa odseku 1 sa primerane použije ustanovenie
článku 76 odseku 1.
3) Postup podľa ustanovenia odseku 1, osobitné podmienky týkajúce sa novej európskej
patentovej prihlášky podanej podľa odseku 1 a lehotu na zaplatenie prihlasovacieho
poplatku, poplatku za rešerš a poplatku za určenie stanoví vykonávací predpis.
Článok 62
Právo na uvedenie pôvodcu vynálezu
Pôvodca vynálezu má voči prihlasovateľovi alebo majiteľovi európskeho patentu právo,
aby bol pred Európskym patentovým úradom ako taký uvedený.
HLAVA III
ÚČINKY EURÓPSKEHO PATENTU A EURÓPSKEJ PATENTOVEJ PRIHLÁŠKY
Článok 63
Doba platnosti európskeho patentu
1) Doba platnosti európskeho patentu je dvadsať rokov odo dňa podania prihlášky.
2) Ustanovením odseku 1 sa neobmedzuje právo zmluvného štátu predĺžiť dobu platnosti
európskeho patentu alebo udeliť zodpovedajúcu ochranu, ktorá nasleduje bezprostredne
po uplynutí doby platnosti patentu za rovnakých podmienok, aké platia pre národné
patenty:
a) v prípade vojnového alebo obdobného krízového stavu postihujúceho tento štát;
b) ak je predmetom európskeho patentu výrobok alebo spôsob výroby alebo využitia výrobku,
ktorý sa pred uvedením na trh v tomto štáte musí podrobiť povoľovaciemu správnemu
konaniu.
3) Odsek 2 sa primerane použije na európske patenty udelené spoločne pre skupinu zmluvných
štátov podľa článku 142.
4) Zmluvný štát, ktorý uplatní ustanovenie o predĺžení doby platnosti patentu alebo
zodpovedajúcej ochrany podľa odseku 2 písmeno b), môže v súlade s dohodou uzavretou
s organizáciou poveriť Európsky patentový úrad úlohami súvisiacimi s vykonaním príslušných
ustanovení.
Článok 64
Práva z európskeho patentu
1) S výhradou ustanovení odseku 2 európsky patent poskytuje svojmu majiteľovi odo dňa
zverejnenia oznámenia o jeho udelení v každom zmluvnom štáte, pre ktorý bol udelený,
rovnaké práva, aké by mu poskytoval národný patent udelený v tomto štáte.
2) Keď je predmetom európskeho patentu spôsob, vzťahuje sa ochrana aj na výrobky týmto
spôsobom priamo získané.
3) Porušenie európskeho patentu sa prerokúva podľa vnútroštátneho práva.
Článok 65
Preklad európskych patentových spisov
1) Každý zmluvný štát môže stanoviť, že pokiaľ znenie, v ktorom Európsky patentový úrad
zamýšľa udeliť európsky patent pre tento štát alebo ho zachovať v zmenenej podobe,
nie je vyhotovené v niektorom z jeho úradných jazykov, musí prihlasovateľ alebo majiteľ
patentu predložiť na ústrednom úrade priemyselného vlastníctva preklad tohto znenia
do niektorého z jeho úradných jazykov podľa svojej voľby, alebo pokiaľ príslušný štát
stanovil používanie jedného určitého úradného jazyka, preklad do tohto jazyka. Lehota
na predloženie prekladu je tri mesiace odo dňa zverejnenia oznámenia o udelení európskeho
patentu alebo zachovania európskeho patentu v zmenenej podobe v Európskom patentovom
vestníku, ak príslušný štát neurčí lehotu dlhšiu.
2) Každý zmluvný štát, ktorý prijal ustanovenia podľa odseku 1, môže stanoviť, že prihlasovateľ
alebo majiteľ patentu musí v lehote týmto štátom určenej zaplatiť v plnej výške alebo
sčasti náklady za zverejnenie tohto prekladu.
3) Každý zmluvný štát môže stanoviť, že ak nebudú dodržané ustanovenia odsekov 1 a 2,
považuje sa európsky patent v tomto štáte za neplatný od počiatku.
Článok 66
Rovnocennosť európskej patentovej prihlášky a národnej prihlášky
Európska patentová prihláška, ktorej bol priznaný dátum podania, má v určených zmluvných
štátoch rovnaké účinky ako riadne podaná národná prihláška, vrátane prípadného práva
prednosti uplatneného pre európsku patentovú prihlášku.
Článok 67
Práva z európskej patentovej prihlášky po zverejnení
2) Každý zmluvný štát môže stanoviť, že európska patentová prihláška neposkytuje ochranu
podľa článku 64. Ochrana vyplývajúca zo zverejnenia európskej patentovej prihlášky však nemôže byť
menšia, ako je ochrana, ktorú právo príslušného štátu spája s povinným zverejnením
národných patentových prihlášok bez prieskumu. V každom prípade každý štát stanoví
prinajmenšom to, že odo dňa zverejnenia európskej patentovej prihlášky sa môže prihlasovateľ
domáhať náhrady primeranej okolnostiam od každého, kto v tomto zmluvnom štáte využíval
vynález, ak by bol podľa vnútroštátneho práva zodpovedný za porušenie národného patentu.
3) Každý zmluvný štát, ktorého úradným jazykom nie je jazyk, v ktorom prebieha konanie,
môže stanoviť, že dočasná ochrana podľa odsekov 1 a 2 je účinná až od doby, keď preklad
nárokov do niektorého z jeho úradných jazykov podľa voľby prihlasovateľa, alebo ak
tento štát stanovil používanie jedného určitého úradného jazyka, preklad do tohto
jazyka:
a) je sprístupnený verejnosti spôsobom stanoveným vnútroštátnym právom alebo
b) je doručený tomu, kto v tomto zmluvnom štáte využíva vynález, ktorý je predmetom
európskej patentovej prihlášky.
4) Ak je európska patentová prihláška vzatá späť považovaná za vzatú späť alebo ak je
právoplatne zamietnutá, má sa za to, že účinky uvedené v odsekoch 1 a 2 nikdy nenastali.
To isté platí pre účinky európskej patentovej prihlášky v zmluvnom štáte, ktorého
určenie bolo vzaté späť alebo sa považuje za vzaté späť.
Článok 68
Účinok zrušenia európskeho patentu
Ak bol patent zrušený v konaní o námietkach, má sa za to, že európska patentová prihláška
a na jej predmet udelený patent nemali od počiatku účinky uvedené v článkoch 64 a 67, a to v rozsahu, v ktorom bol patent zrušený.
Článok 69
Rozsah ochrany
1) Rozsah ochrany vyplývajúcej z európskeho patentu alebo z európskej patentovej prihlášky
je určený obsahom patentových nárokov. Na výklad patentových nárokov sa však použije
aj opis a výkresy.
2) Pre obdobie do udelenia európskeho patentu je rozsah ochrany vyplývajúcej z európskej
patentovej prihlášky určený naposledy podanými patentovými nárokmi, ktoré sú obsiahnuté
v zverejnení podľa článku 93. Európsky patent, tak ako bol udelený alebo zmenený v konaní o námietkach, však určuje
spätne rozsah ochrany vyplývajúci z európskej patentovej prihlášky, pokiaľ tým nie
je táto ochrana rozšírená.
Článok 70
Autentické znenie európskej patentovej prihlášky alebo európskeho patentu
1) Znenie európskej patentovej prihlášky alebo európskeho patentu v jazyku konania je
autentickým znením pre všetky konania pred Európskym patentovým úradom a vo všetkých
zmluvných štátoch.
2) V prípade uvedenom v článku 14 odsek 2 je však v konaní pred Európskym patentovým úradom pôvodne podané znenie základom
pre určenie, či predmet prihlášky alebo patentu presahuje obsah prihlášky v tom znení,
ako bola podaná.
3) Každý zmluvný štát môže stanoviť, že preklad do úradného jazyka tohto štátu v zmysle
tohto Dohovoru sa považuje v tomto štáte za autentické znenie, s výnimkou konania
o zrušenie patentu, v prípade, že z európskej patentovej prihlášky alebo z európskeho
patentu v jazyku prekladu vyplýva ochrana užšia, ako je ochrana vyplývajúca z tejto
prihlášky alebo z tohto patentu v jazyku konania.
4) Každý zmluvný štát, ktorý prijme ustanovenie podľa odseku 3,
a) musí umožniť prihlasovateľovi alebo majiteľovi patentu podať opravený preklad európskej
patentovej prihlášky alebo európskeho patentu. Opravený preklad nadobúda právne účinky
až po splnení podmienok stanovených zmluvným štátom podľa článku 65 odsek 2 a článku 67 odsek 3,
b) môže stanoviť, že každý, kto v tomto štáte v dobrej viere začal vynález využívať
alebo vykonal skutočné a vážne prípravy na takéto využívanie, pričom toto využívanie
neznamenalo porušenie prihlášky alebo patentu v znení pôvodného prekladu, môže aj
potom, keď opravený preklad nadobudol právne účinky, bezplatne pokračovať v jeho využívaní
vo svojom podniku alebo pre potreby svojho podniku.
HLAVA IV
EURÓPSKA PATENTOVÁ PRIHLÁŠKA AKO PREDMET VLASTNÍCTVA
Článok 71
Prevedenie a vznik práv
Európska patentová prihláška môže byť prevedená alebo môže založiť práva pre jeden
alebo niekoľko určených zmluvných štátov.
Článok 72
Prevod
Prevod európskej patentovej prihlášky sa uskutočňuje v písomnej forme a vyžaduje podpis
zmluvných strán.
Článok 73
Zmluvná licencia
Európska patentová prihláška môže byť celá alebo sčasti predmetom licencií pre celé
územie alebo časť území určených zmluvných štátov.
Článok 74
Použiteľné právo
Pokiaľ nie je v tomto Dohovore určené inak, riadi sa európska patentová prihláška
ako predmet vlastníctva v každom určenom zmluvnom štáte a s účinkom pre tento štát
právom, ktoré v tomto štáte sa vzťahuje na národné patentové prihlášky.
TRETIA ČASŤ
EURÓPSKA PATENTOVÁ PRIHLÁŠKA
HLAVA I
PODANIE EURÓPSKEJ PATENTOVEJ PRIHLÁŠKY A JEJ NÁLEŽITOSTI
Článok 75
Podanie európskej patentovej prihlášky
1) Európsku patentovú prihlášku je možné podať:
a) v Európskom patentovom úrade v Mníchove alebo v jeho pobočke v Haagu, alebo
b) ak to pripúšťa právo zmluvného štátu, na ústrednom úrade priemyselného vlastníctva
alebo inom príslušnom orgáne tohto štátu. Takto podaná prihláška má rovnaké účinky,
ako keby bola podaná v ten istý deň na Európskom patentovom úrade.
2) Odsek 1 nebráni použitiu právnych predpisov, ktoré v ktoromkoľvek zmluvnom štáte:
a) platia pre vynálezy, ktoré vzhľadom na povahu ich predmetu nesmú byť bez predchádzajúceho
súhlasu príslušných úradov tohto štátu oznámené do zahraničia, alebo
b) určujú, že každá prihláška musí byť najskôr podaná na národnom úrade, alebo podmieňujú
priame podanie na inom úrade predchádzajúcim súhlasom.
3) Žiadny zmluvný štát nemôže stanoviť ani umožniť podanie európskej vylúčenej prihlášky
na úrade uvedenom v odseku 1 písmeno b).
Článok 76
Európska vylúčená prihláška
1) Európska vylúčená prihláška sa podáva priamo v Európskom patentovom úrade v Mníchove
alebo v jeho pobočke v Haagu. Môže byť podaná len na predmet, ktorý nepresahuje obsah
pôvodnej prihlášky v tom znení, ako bola podaná; ak je táto požiadavka splnená, považuje
sa vylúčená prihláška za podanú v deň podania pôvodnej prihlášky a požíva právo prednosti.
2) V európskej vylúčenej prihláške môžu byť len tie zmluvné štáty, ktoré boli určené
v pôvodnej prihláške.
3) Postup pri použití odseku 1, zvláštne požiadavky, ktoré musí spĺňať vylúčená prihláška,
a lehoty na zaplatenie prihlasovacieho poplatku, poplatku za rešerš a poplatku za
určenie stanoví vykonávací predpis.
Článok 77
Odovzdanie európskej patentovej prihlášky
1) Ústredný úrad priemyselného vlastníctva zmluvného štátu je povinný odovzdať Európskemu
patentovému úradu európske patentové prihlášky, ktoré boli podané v tomto úrade alebo
v iných príslušných orgánoch tohto štátu, a to v najkratšej lehote, ktorá je zlučiteľná
s použitím vnútroštátnych predpisov o utajení vynálezov v záujme štátu.
2) Zmluvné štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby európske patentové prihlášky,
ktorých predmet zjavne nepodlieha utajeniu podľa predpisov uvedených v odseku 1, boli
odovzdané Európskemu patentovému úradu do šiestich týždňov po podaní prihlášky.
3) Európske patentové prihlášky, pri ktorých sa musí podrobnejšie preverovať, či podliehajú
utajeniu, musia byť odovzdané tak, aby boli doručené Európskemu patentovému úradu
do štyroch mesiacov od podania prihlášky alebo, ak sa uplatňuje pri nich právo prednosti,
do štrnástich mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.
4) Európska patentová prihláška, ktorej predmet bol utajený, sa Európskemu patentovému
úradu neodovzdáva.
5) Európske patentové prihlášky, ktoré nebudú doručené na Európsky patentový úrad do
štrnástich mesiacov od podania alebo, ak bolo uplatnené právo prednosti, do štrnástich
mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, sa považujú za vzaté späť. Prihlasovací poplatok,
poplatok za rešerš a poplatok za určenie budú vrátené.
Článok 78
Náležitosti európskej patentovej prihlášky
1) Európska patentová prihláška obsahuje:
a) žiadosť o udelenie európskeho patentu;
b) opis vynálezu;
c) jeden alebo niekoľko patentových nárokov;
d) výkresy, na ktoré sa odvoláva opis alebo nárok;
e) anotáciu.
2) Európska patentová prihláška podlieha zaplateniu prihlasovacieho poplatku a poplatku
za rešerš, a to do jedného mesiaca po podaní prihlášky.
3) Európska patentová prihláška musí spĺňať podmienky uvedené vo vykonávacom predpise.
Článok 79
Určenie zmluvných štátov
1) V žiadosti o udelenie európskeho patentu musí byť určený zmluvný štát alebo zmluvné
štáty, v ktorom alebo v ktorých sa žiada o ochranu vynálezu.
2) Určenie zmluvného štátu podlieha zaplateniu poplatku za určenie. Poplatky za určenie
sú splatné do šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo v Európskom patentovom vestníku
oznámené zverejnenie správy o európskej rešerši.
3) Určenie zmluvného štátu je možné kedykoľvek až do udelenia európskeho patentu vziať
späť. Späťvzatie určení všetkých zmluvných štátov sa považuje za späťvzatie európskej
patentovej prihlášky. Poplatky za určenie sa nevracajú.
Článok 80
Deň podania
Dňom podania európskej patentovej prihlášky je deň, keď prihlasovateľ predložil tieto
dokumenty:
a) oznámenie, že žiada o európsky patent;
b) určenie aspoň jedného zmluvného štátu;
c) údaje, ktoré umožňujú identifikáciu prihlasovateľa;
d) opis a jeden alebo niekoľko patentových nárokov v jednom z jazykov uvedených v článku 14 odsekoch 1 a 2, a to aj vtedy, keď opis a patentové nároky nevyhovujú iným požiadavkám tohto Dohovoru.
Článok 81
Uvedenie pôvodcu vynálezu
V európskej patentovej prihláške musí byť uvedený pôvodca vynálezu. Ak prihlasovateľ
nie je pôvodcom vynálezu alebo jediným pôvodcom vynálezu, musí uvedenie obsahovať
vyhlásenie o pôvode práva na európsky patent.
Článok 82
Jednotnosť vynálezu
Európska patentová prihláška sa môže týkať iba jedného vynálezu alebo skupiny vynálezov
navzájom tak spojených, že tvoria jedinú všeobecnú vynálezcovskú myšlienku.
Článok 83
Objasnenie vynálezu
Vynález musí byť v európskej patentovej prihláške objasnený tak jasne a úplne, aby
ho mohol odborník uskutočniť.
Článok 84
Patentové nároky
Patentové nároky vymedzujú predmet, na ktorý sa požaduje ochrana. Musia byť jasné
a stručné a podložené opisom.
Článok 85
Anotácia
Anotácia slúži výhradne na technickú informáciu; nie je možné použiť ju na iné účely,
najmä nie na určenie rozsahu požadovanej ochrany alebo na účely použitia článku 54 odsek 3.
Článok 86
Udržiavacie poplatky za európsku patentovú prihlášku
1) Za európsku patentovú prihlášku sa platia Európskemu patentovému úradu udržiavacie
poplatky v súlade s vykonávacím predpisom. Tieto poplatky sa platia za tretí a každý
ďalší rok, počítajúc odo dňa podania prihlášky.
2) Ak nie je udržiavací poplatok uhradený ku dňu splatnosti, je ho možné účinne zaplatiť
ešte do šiestich mesiacov po tomto dni, ak sa súčasne zaplatí aj príplatok.
3) Ak nie je udržiavací poplatok a prípadný príplatok uhradený včas, považuje sa európska
patentová prihláška za vzatú späť. Rozhodnúť o tom je oprávnený Európsky patentový
úrad sám.
4) Povinnosť platiť udržiavacie poplatky sa končí zaplatením udržiavacieho poplatku
splatného za rok, v ktorom bolo zverejnené oznámenie o udelení európskeho patentu.
HLAVA II
PRÁVO PREDNOSTI
Článok 87
Právo prednosti
1) Každý, kto riadne podal v niektorom alebo pre niektorý z členských štátov Parížskeho
dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva patentovú prihlášku alebo prihlášku
na zápis úžitkového vzoru alebo na osvedčenie o užitočnosti alebo autorské osvedčenie,
alebo jeho právny nástupca, požíva na účely podania európskej patentovej prihlášky
na ten istý vynález právo prednosti, a to po dobu dvanástich mesiacov odo dňa podania
prvej prihlášky.
2) Za prihlášku, ktorá zakladá právo prednosti, sa považuje každá riadna národná prihláška
podľa vnútroštátneho práva štátu, kde bola podaná, alebo podľa dvojstranných alebo
mnohostranných zmlúv vrátane tohto Dohovoru.
3) Za riadnu národnú prihlášku sa považuje každá prihláška, ktorá postačuje na zistenie
dátumu, keď bola podaná, bez ohľadu na jej ďalší osud.
4) Za prvú prihlášku sa na účely určenia práva prednosti považuje aj neskoršia prihláška,
ktorá má rovnaký predmet ako skoršia prvá prihláška a je podaná v tom istom štáte
alebo pre ten istý štát, ak táto skoršia prihláška bola ku dňu podania neskoršej prihlášky
vzatá späť, došlo k jej vzdaniu sa alebo bola zamietnutá, bez toho, že bola predložená
na verejné nahliadnutie, a bez toho, že by z nej pretrvali akékoľvek práva, a ak nebola
podkladom na uplatnenie práva prednosti. Skoršiu prihlášku už potom nemožno použiť
ako podklad na uplatnenie práva prednosti.
5) Ak bola podaná prvá prihláška v štáte, ktorý nie je zmluvným štátom Parížskeho dohovoru
na ochranu priemyselného vlastníctva, použijú sa ustanovenia odsekov 1 až 4 iba vtedy,
ak podľa zverejneného oznámenia Správnej rady priznáva tento štát na základe prvého
podania v Európskom patentom úrade, ako aj na základe prvého podania v niektorom zmluvnom
štáte alebo pre tento štát právo prednosti za podmienok a s účinkami, ktoré sú rovnocenné
podmienkam a účinkom stanoveným Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva.
Článok 88
Uplatnenie práva prednosti
1) Prihlasovateľ, ktorý chce uplatniť právo prednosti zo skoršej prihlášky, musí predložiť
vyhlásenie o práve prednosti a kópiu skoršej prihlášky spolu s jej prekladom do niektorého
z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, ak nie je skoršia prihláška v niektorom
z jeho úradných jazykov. Postup pri použití tohto ustanovenia určí vykonávací predpis.
2) Pri európskej patentovej prihláške je možné uplatniť niekoľko práv prednosti, aj
keď pochádzajú z rôznych štátov. Niekoľko práv prednosti je prípadne možné uplatniť
aj pre jeden patentový nárok. Pokiaľ je uplatnených niekoľko práv prednosti, lehoty,
ktoré začínajú plynúť odo dňa vzniku prednosti, plynú od najstaršieho dňa prednosti.
3) Ak sa pre európsku patentovú prihlášku uplatňuje jedno alebo niekoľko práv prednosti,
právo prednosti pokrýva iba tie znaky európskej patentovej prihlášky, ktoré sú obsiahnuté
v prihláške alebo v prihláškach, z ktorých sa právo prednosti uplatňuje.
4) Ak nie sú niektoré znaky vynálezu, na ktoré sa uplatňuje právo prednosti, obsiahnuté
v patentových nárokoch skoršej prihlášky, právo prednosti je možné priznať, ak sú
z podkladov skoršej prihlášky ako celku tieto znaky zjavné.
Článok 89
Účinok práva prednosti
Právo prednosti má ten účinok, že sa deň práva prednosti považuje pre použitie článku 54 odsekov 2 a 3 a článku 60 odseku 2 za deň podania európskej patentovej prihlášky.
ŠTVRTÁ ČASŤ
KONANIE O UDELENIE PATENTU
Článok 90
Prieskum pri podaní
1) Prijímacie oddelenie zisťuje, či:
a) európska patentová prihláška spĺňa podmienky na priznanie dňa podania;
b) bol včas uhradený prihlasovací poplatok a poplatok za rešerš;
c) v prípade podľa článku 14 odsek 2 bol včas podaný preklad európskej patentovej prihlášky do jazyka konania.
2) Ak sa nemôže priznať deň podania, prijímacie oddelenie vyzve prihlasovateľa v súlade
s vykonávacím predpisom, aby uvedené nedostatky odstránil. Ak nie sú nedostatky odstránené
včas, nebude sa o prihláške konať ako o európskej patentovej prihláške.
3) Ak nie je prihlasovací poplatok a poplatok za rešerš zaplatený včas alebo v prípade
podľa článku 14 odsek 2 nie je včas predložený preklad európskej patentovej prihlášky do jazyka konania,
považuje sa európska patentová prihláška za vzatú späť.
Článok 91
Prieskum formálnych náležitostí
1) Ak bol európskej patentovej prihláške priznaný deň podania a prihláška sa podľa článku 90 odsek 3 nepovažuje za vzatú späť, prijímacie oddelenie zisťuje, či:
a) boli splnené požiadavky článku 133 odsek 2;
b) prihláška spĺňa formálne náležitosti stanovené na vykonanie tohto ustanovenia vo
vykonávacom predpise;
c) bola predložená anotácia;
d) žiadosť o udelenie európskeho patentu vyhovuje z obsahového hľadiska záväzným ustanoveniam
vykonávacieho predpisu a prípadne, či sú splnené požiadavky tohto Dohovoru týkajúce
sa uplatnenia práva prednosti;
e) boli zaplatené poplatky za určenie;
f) bol v súlade s článkom 81 uvedený pôvodca vynálezu;
g) boli v deň podania prihlášky podané aj výkresy uvedené v článku 78 odsek 1 písmeno d).
2) Ak prijímacie oddelenie zistí nedostatky, ktoré je možno odstrániť, poskytne prihlasovateľovi
v súlade s vykonávacím predpisom možnosť tieto nedostatky odstrániť.
3) Ak nedostatky zistené pri prieskume podľa odseku 1 písmená a) až d) nie sú odstránené
v súlade s vykonávacím predpisom, európska patentová prihláška sa zamietne; ak sa
ustanovenie uvedené v odseku 1 písmeno d) týka práva prednosti, dôjde k strate tohto
práva pre prihlášku.
4) Ak podľa odseku 1 písmeno e) nie je včas zaplatený poplatok za určenie niektorého
zmluvného štátu, považuje sa určenie tohto štátu za vzaté späť.
5) Ak nie je v prípade uvedenom v odseku 1 písmeno f) opomenutie uvedenia mena pôvodcu
vynálezu napravené v súlade s vykonávacím predpisom a s výhradou výnimiek v ňom uvedených
do šestnástich mesiacov odo dňa podania európskej patentovej prihlášky alebo, ak je
uplatnené právo prednosti, odo dňa vzniku práva prednosti, považuje sa európska patentová
prihláška za vzatú späť.
6) Ak nie sú v prípade podľa odseku 1 písmeno g) v deň podania prihlášky podané výkresy
a ak neboli vykonané žiadne kroky na odstránenie tohto nedostatku v súlade s vykonávacím
predpisom, potom sa za deň podania prihlášky považuje deň, keď boli výkresy podané
alebo budú odkazy na výkresy v prihláške pokladané za vypustené, podľa voľby, ktorú
v súlade s vykonávacím predpisom vykoná prihlasovateľ.
Článok 92
Vyhotovenie správy o európskej rešerši
1) Ak bol európskej patentovej prihláške priznaný deň podania a ak sa podľa článku 90 odsek 3 nepovažuje za vzatú späť, vyhotoví rešeršné oddelenie správu o európskej rešerši
na základe patentových nárokov a s náležitým ohľadom na opis a výkresy vo forme stanovenej
vykonávacím predpisom.
2) Bezodkladne po vyhotovení sa správa o európskej rešerši spolu s kópiami všetkých
namietaných dokumentov zašle prihlasovateľovi.
Článok 93
Zverejnenie európskej patentovej prihlášky
1) Európska patentová prihláška sa zverejní čo najskôr po uplynutí lehoty osemnástich
mesiacov odo dňa podania alebo, ak bolo uplatnené právo prednosti, odo dňa vzniku
práva prednosti. Na žiadosť prihlasovateľa však prihláška môže byť zverejnená aj pred
uplynutím tejto lehoty. Ak rozhodnutie o udelení patentu nadobudne účinnosť pred uplynutím
vyššie uvedenej lehoty, zverejní sa prihláška aj európsky patentový spis súčasne.
2) Zverejnenie obsahuje opis, patentové nároky a prípadne výkresy v tom znení, ako boli
pôvodne podané, a v prílohe správu o európskej rešerši a anotáciu, ak sú pred uzávierkou
technických príprav zverejnenia k dispozícii. Ak nie je správa o európskej rešerši
a anotácia zverejnené spolu s prihláškou, zverejnia sa samostatne.
Článok 94
Žiadosť o vykonanie prieskumu
1) Na základe písomnej žiadosti vykoná Európsky patentový úrad prieskum, či európska
patentová prihláška a vynález, ktorý je jej predmetom, spĺňajú požiadavky tohto Dohovoru.
2) Žiadosť o vykonanie prieskumu môže prihlasovateľ podať do šiestich mesiacov odo dňa,
keď bolo v Európskom patentovom vestníku oznámené zverejnenie správy o európskej rešerši.
Žiadosť sa považuje za podanú až po zaplatení poplatku za prieskum. Žiadosť nie je
možné vziať späť.
3) Ak žiadosť nie je podaná do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 2, európska patentová
prihláška sa považuje za vzatú späť.
Článok 95
Predĺženie lehoty na podanie žiadosti o vykonanie prieskumu
1) Správna rada môže predĺžiť lehotu na podanie žiadosti o prieskum, ak sa zistí, že
prieskum európskych patentových prihlášok nie je možné vykonať včas.
2) Ak Správna rada túto lehotu predĺži, môže rozhodnúť, že žiadosť na vykonanie prieskumu
môžu podať aj tretie osoby. V takom prípade stanoví Správna rada vo vykonávacom predpise
príslušné pravidlá.
3) Rozhodnutie Správnej rady o predĺžení lehoty sa vzťahuje iba na tie európske patentové
prihlášky, ktoré boli podané po zverejnení tohto rozhodnutia v Úradnom časopise Európskeho
patentového úradu.
4) Ak Správna rada lehotu predĺži, musí prijať opatrenia s cieľom obnoviť čo najrýchlejšie
pôvodnú lehotu.
Článok 96
Prieskum európskej patentovej prihlášky
1) Ak prihlasovateľ európskej patentovej prihlášky podal žiadosť o prieskum skôr, ako
mu bola doručená správa o európskej rešerši, vyzve ho Európsky patentový úrad po doručení
tejto správy, aby v stanovenej lehote oznámil, či chce pokračovať v konaní o európskej
patentovej prihláške.
2) Ak z prieskumu vyplýva, že európska patentová prihláška alebo vynález, ktorý je jej
predmetom, nespĺňa požiadavky tohto Dohovoru, vyzve prieskumové oddelenie prihlasovateľa
v súlade s vykonávacím predpisom a tak často, ako je to nutné, aby v lehote stanovenej
týmto oddelením podal svoje pripomienky.
3) Ak prihlasovateľ neodpovie v stanovenej lehote na výzvu podľa odseku 1 alebo 2, považuje
sa európska patentová prihláška za vzatú späť.
Článok 97
Zamietnutie prihlášky alebo udelenie patentu
1) Prieskumové oddelenie zamietne európsku patentovú prihlášku, ak je toho názoru, že
táto prihláška alebo vynález, ktorý je jej predmetom, nespĺňa požiadavky tohto Dohovoru,
ak tento Dohovor nestanoví inú sankciu.
2) Ak je prieskumové oddelenie toho názoru, že európska patentová prihláška a vynález,
ktorý je jej predmetom, spĺňajú požiadavky tohto Dohovoru, rozhodne o udelení európskeho
patentu pre určené zmluvné štáty za predpokladu, že:
a) je zistené v súlade s ustanoveniami vykonávacieho predpisu, že prihlasovateľ súhlasí
so znením, v ktorom prieskumové oddelenie zamýšľa udeliť európsky patent;
b) v lehote stanovenej vykonávacím predpisom je zaplatený poplatok za udelenie patentu
a poplatok za tlač patentového spisu;
c) boli zaplatené splatné udržiavacie poplatky a prípadné príplatky.
3) Ak nie je včas zaplatený poplatok za udelenie patentu a poplatok za tlač, považuje
sa európska patentová prihláška za vzatú späť.
4) Rozhodnutie o udelení európskeho patentu nadobúda účinnosť dňom zverejnenia oznámenia
o tomto udelení v Európskom patentovom vestníku. Toto oznámenie sa zverejní najskôr
tri mesiace po začatí plynutia lehoty uvedenej v odseku 2 písmeno b).
5) Vykonávací predpis môže stanoviť, že prihlasovateľ predloží preklad patentových nárokov
v tom znení, v ktorom prieskumové oddelenie zamýšľa udeliť európsky patent, do obidvoch
úradných jazykov Európskeho patentového úradu, ktoré neboli jazykom konania. V tomto
prípade je lehota uvedená v odseku 4 najmenej päť mesiacov. Ak nie je preklad predložený
včas, považuje sa európska patentová prihláška za vzatú späť.
6) Na žiadosť prihlasovateľa sa oznámenie o udelení európskeho patentu zverejní pred
uplynutím lehoty podľa odseku 4 alebo 5. Takáto žiadosť môže byť podaná len v prípade
splnenia podmienok podľa odsekov 2 a 5.
Článok 98
Zverejnenie európskeho patentového spisu
Európsky patentový úrad zverejní oznámenie o udelení európskeho patentu a súčasne
zverejní aj európsky patentový spis, ktorý obsahuje opis, patentové nároky a prípadné
výkresy.
PIATA ČASŤ
KONANIE O NÁMIETKACH
Článok 99
Námietky
1) V lehote deviatich mesiacov odo dňa zverejnenia oznámenia o udelení európskeho patentu
môže každý podať na Európsky patentový úrad námietky proti udelenému európskemu patentu.
Námietky sa podávajú písomne a musia byť odôvodnené. Námietky sa považujú za podané
iba po zaplatení poplatku za námietky.
2) Námietky sa vzťahujú na európsky patent vo všetkých zmluvných štátoch, v ktorých
je účinný.
3) Námietky je možné podať aj vtedy, ak došlo k vzdaniu sa alebo k zániku európskeho
patentu vo všetkých určených zmluvných štátoch.
4) Účastníkmi konania o námietkach sú tie osoby, ktoré podali námietky, a majiteľ patentu.
5) Ak niekto preukáže, že v niektorom zo zmluvných štátov bol na základe právoplatného
rozhodnutia zapísaný do patentového registra tohto štátu namiesto doterajšieho majiteľa
patentu, nahradí na základe svojej žiadosti pre tento štát doterajšieho majiteľa.
Bez ohľadu na ustanovenie článku 118 sa doterajší majiteľ patentu a ten, ktorý takto uplatnil svoje právo, nepovažujú
za spolumajiteľov, iba ak by o to obaja požiadali.
Článok 100
Dôvody na podanie námietok
Námietky môžu byť podané len z dôvodov, že
a) predmet európskeho patentu nie je patentovateľný podľa článkov 52 až 57;
b) európsky patent neobjasňuje vynález natoľko jasne a úplne, aby ho mohol odborník
uskutočniť;
c) predmet európskeho patentu presahuje obsah prihlášky v tom znení, v akom bola podaná,
alebo ak bol patent udelený na základe európskej vylúčenej prihlášky alebo novej prihlášky
podanej podľa článku 61, obsah skoršej prihlášky v tom znení, ako bola podaná.
Článok 101
Preskúmanie námietok
1) Ak sú námietky prípustné, námietkové oddelenie preskúma, či dôvody na podanie námietok
uvedené v článku 100 bránia zachovaniu európskeho patentu.
2) Pri preskúmavaní námietok, ktoré prebieha v súlade s ustanoveniami vykonávacieho
predpisu, vyzýva námietkové oddelenie účastníkov tak často, ako je to nutné, aby v
lehote, ktorú im stanoví, predložili pripomienky k jeho výmerom alebo k podaniam ostatných
účastníkov konania.
Článok 102
Zrušenie alebo zachovanie európskeho patentu
1) Ak je námietkové oddelenie toho názoru, že dôvody na podanie námietok uvedené v článku 100 bránia zachovaniu európskeho patentu, patent zruší.
2) Ak je námietkové oddelenie toho názoru, že dôvody na podanie námietok uvedené v článku 100 nebránia zachovaniu európskeho patentu bez zmeny, námietky zamietne.
3) Ak je námietkové oddelenie toho názoru, že patent a vynález, ktorý je jeho predmetom,
spĺňajú s prihliadnutím na zmeny, ktoré majiteľ patentu vykonal v priebehu námietkového
konania, požiadavky tohto Dohovoru, rozhodne o zachovaní patentu tak, ako bol zmenený,
za predpokladu, že
a) je v súlade s vykonávacím predpisom zistené, že majiteľ patentu súhlasí so znením,
v ktorom zamýšľa námietkové oddelenie patent zachovať; a
b) v lehote stanovenej vykonávacím predpisom je zaplatený poplatok za tlač nového európskeho
patentového spisu.
4) Ak nie je poplatok za tlač nového európskeho patentového spisu zaplatený včas, európsky
patent sa zruší.
5) Vykonávací predpis môže stanoviť, že majiteľ európskeho patentu predloží preklad
zmenených patentových nárokov v dvoch úradných jazykoch Európskeho patentového úradu,
ktoré neboli jazykom konania. Ak nie je preklad predložený včas, európsky patent sa
zruší.
Článok 103
Zverejnenie nového európskeho patentového spisu
Ak dôjde ku zmene európskeho patentu podľa článku 102 odsek 3, Európsky patentový úrad zverejní oznámenie o rozhodnutí o námietkach a súčasne zverejní
aj nový európsky patentový spis, ktorý obsahuje zmenený opis, patentové nároky a prípadné
výkresy.
Článok 104
Náklady
1) Každý účastník námietkového konania znáša náklady, ktoré mu vznikli, pokiaľ námietkové
oddelenie alebo sťažnostný senát v súlade s vykonávacím predpisom nerozhodne z dôvodov
spravodlivosti o inom rozdelení nákladov vzniknutých pri vykonávaní dôkazov alebo
pri ústnom pojednávaní.
2) Na základe žiadosti stanoví kancelária námietkového oddelenia výšku nákladov, ktoré
majú byť na základe rozhodnutia o ich rozdelení zaplatené. Výšku nákladov stanovených
kanceláriou je možné zmeniť rozhodnutím námietkového oddelenia na základe žiadosti
podanej v lehote stanovenej vo vykonávacom predpise.
3) Každé konečné rozhodnutie Európskeho patentového úradu o stanovení výšky nákladov
je v každom zmluvnom štáte na účely výkonu rozhodnutia považované za právoplatné rozhodnutie
vydané civilným súdom štátu, na ktorého území má byť výkon rozhodnutia uskutočnený.
Overenie tohto rozhodnutia sa obmedzí iba na jeho pravosť.
Článok 105
Pristúpenie údajného porušovateľa patentu do konania
1) Ak boli podané námietky proti európskemu patentu, môže každý, kto preukáže, že proti
nemu bolo začaté konanie vo veci porušenia tohto patentu, po uplynutí lehoty na podanie
námietok pristúpiť do konania o námietkach, ak podá oznámenie o svojom pristúpení
do konania do troch mesiacov odo dňa, keď bolo konanie o porušenie patentu začaté.
To sa vzťahuje aj na každého, kto preukáže, že ho majiteľ patentu vyzval, aby upustil
od údajného porušovania patentu, a že začal proti tomuto majiteľovi súdne konanie
vo veci určenia, že neporušuje jeho patent.
2) Oznámenie o pristúpení do konania sa podáva písomne a musí byť zdôvodnené. Účinnosť
nadobúda až po zaplatení poplatku za námietky. Potom sa, s výnimkami uvedenými vo
vykonávacom predpise, pristúpenie do konania považuje za námietky, ak vykonávací predpis
nestanoví inak.
ŠIESTA ČASŤ
KONANIE O SŤAŽNOSTI
Článok 106
Rozhodnutia, proti ktorým je možné podať sťažnosť
1) Sťažnosť je možné podať proti rozhodnutiam prijímacieho oddelenia, prieskumových
oddelení, námietkových oddelení a právneho oddelenia. Sťažnosť má odkladný účinok.
2) Sťažnosť proti rozhodnutiam námietkového oddelenia je možné podať aj vtedy, ak sa
prihlasovateľ vzdal európskeho patentu vo všetkých zmluvných štátoch alebo ak európsky
patent vo všetkých týchto štátoch zanikol.
3) Proti rozhodnutiu, ktorým sa pre niektorého z účastníkov nekončí konanie, je možné
podať sťažnosť len spolu s konečným rozhodnutím, pokiaľ toto rozhodnutie nepripúšťa
samostatnú sťažnosť.
4) Rozdelenie nákladov v konaní o námietkach nemôže byť jediným predmetom sťažnosti.
5) Proti rozhodnutiu o stanovení výšky nákladov za konanie o námietkach je možné podať
sťažnosť len vtedy, ak suma presahuje výšku určenú poplatkovým poriadkom.
Článok 107
Osoby oprávnené podať sťažnosť a byť účastníkmi konania o sťažnosti
Proti rozhodnutiu, ktorým bol účastník konania nepriaznivo dotknutý, môže podať sťažnosť.
Ostatní účastníci tohto konania sa stávajú účastníkmi konania o sťažnosti ex lege.
Článok 108
Lehoty a forma sťažnosti
Sťažnosť sa podáva písomne v Európskom patentovom úrade v lehote dvoch mesiacov od
doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Sťažnosť sa považuje za podanú až po
zaplatení poplatku za sťažnosť. Písomné odôvodnenie sťažnosti musí byť podané v lehote
štyroch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia.
Článok 109
Autoremedúra
1) Ak považuje útvar, proti rozhodnutiu ktorého bola podaná sťažnosť, sťažnosť za prípustnú
a odôvodnenú, sťažnosti vyhovie sám. To neplatí, ak proti tomu, kto podal sťažnosť,
stojí iný účastník konania.
2) Ak sa sťažnosti nevyhovie v lehote troch mesiacov po predložení odôvodnenia, sťažnosť
je bezodkladne postúpená sťažnostnému senátu bez zaujatia vecného stanoviska.
Článok 110
Preskúmanie sťažnosti
1) Ak je sťažnosť prípustná, sťažnostný senát preskúma, či je možné jej vyhovieť.
2) Pri preskúmavaní sťažnosti, ktoré sa vykonáva v súlade s vykonávacím predpisom, vyzýva
sťažnostný senát účastníkov konania tak často, ako je to nutné, aby v lehote, ktorú
stanoví, predložili stanovisko k jeho výmerom alebo podaniam iných účastníkov konania.
3) Ak prihlasovateľ v stanovenej lehote nevyhovie výzve podľa odseku 2, považuje sa
európska patentová prihláška za vzatú späť, pokiaľ napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
právnym oddelením.
Článok 111
Rozhodnutie o sťažnosti
1) Po preskúmaní sťažnosti z hľadiska jej oprávnenosti sťažnostný senát rozhodne o sťažnosti.
Sťažnostný senát môže buď rozhodnúť v rámci právomoci útvaru, ktorý vydal napadnuté
rozhodnutie, alebo vráti vec tomuto útvaru na ďalšie konanie.
2) Ak sťažnostný senát vráti vec na ďalšie konanie útvaru, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie,
je tento útvar viazaný rozhodnutím sťažnostného senátu, pokiaľ je skutkový stav zachovaný.
Ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané prijímacím oddelením, je rozhodnutím sťažnostného
senátu viazané aj prieskumové oddelenie.
Článok 112
Rozhodnutie alebo stanovisko veľkého sťažnostného senátu
1) Na zabezpečenie jednotnej aplikácie práva, alebo ak vznikne právny problém zásadného
významu,
a) sťažnostný senát počas konania vo veci z úradnej moci alebo na návrh účastníka konania
predloží veľkému sťažnostnému senátu akúkoľvek otázku, ak považuje jeho rozhodnutie
za žiaduce z vyššie uvedených dôvodov. Ak sťažnostný senát žiadosť zamietne, uvedie
dôvody v konečnom rozhodnutí;
b) prezident Európskeho patentového úradu môže veľkému sťažnostnému senátu predložiť
právnu otázku, ak dva sťažnostné senáty vydali o tejto otázke rozdielne rozhodnutia.
2) V prípade podľa odseku 1 písmeno a) sú účastníci konania o sťažnosti aj účastníkmi
konania pred veľkým sťažnostným senátom.
3) Rozhodnutie veľkého sťažnostného senátu podľa odseku 1 písmeno a) je záväzné pre
sťažnostný senát pri rozhodovaní o príslušnej sťažnosti.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
HLAVA I
SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRE KONANIE
Článok 113
Podklady pre rozhodnutie
1) Rozhodnutia Európskeho patentového úradu sa môžu zakladať iba na dôvodoch alebo dôkazoch,
o ktorých mali účastníci konania možnosť vyjadriť sa.
2) Európsky patentový úrad koná a rozhoduje o európskej patentovej prihláške alebo o
európskom patente len v znení, ktoré predložil alebo schválil prihlasovateľ alebo
majiteľ patentu.
Článok 114
Zisťovanie z úradnej moci
1) V priebehu konania Európsky patentový úrad zisťuje skutočnosti z úradnej moci; nie
je pritom obmedzený na dôvody, dôkazy a návrhy účastníkov konania.
2) Európsky patentový úrad nie je povinný prihliadať na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
účastníci konania nepredložili včas.
Článok 115
Pripomienky tretích osôb
1) Po zverejnení európskej patentovej prihlášky môže každý predložiť pripomienky k patentovateľnosti
vynálezu, ktorý je predmetom prihlášky. Pripomienky sa podávajú písomne a musia byť
odôvodnené. Ten, kto predložil pripomienky, sa nestáva účastníkom konania pred Európskym
patentovým úradom.
2) Pripomienky podľa odseku 1 sa oznámia prihlasovateľovi alebo majiteľovi patentu,
ktorý k nim môže zaujať stanovisko.
Článok 116
Ústne pojednávanie
1) Ústne pojednávanie sa uskutočňuje z úradnej moci, ak to Európsky patentový úrad považuje
za účelné, alebo na návrh účastníka konania. Európsky patentový úrad však môže návrh
na ďalšie ústne pojednávanie pred rovnakým útvarom zamietnuť, ak sa nezmenili účastníci
konania alebo skutočnosti, ktoré sú predmetom konania.
2) Na prijímacom oddelení sa ústne pojednávanie uskutoční na návrh prihlasovateľa len
vtedy, ak to oddelenie považuje za účelné alebo má v úmysle európsku patentovú prihlášku
zamietnuť.
3) Ústne pojednávanie na prijímacom oddelení, prieskumových oddeleniach a na právnom
oddelení nie je verejné.
4) Ústne pojednávanie vrátane vydania rozhodnutia pred sťažnostným senátom a veľkým
sťažnostným senátom, po zverejnení európskej patentovej prihlášky, a konanie pred
námietkovým oddelením je verejné, ak príslušné oddelenie nerozhodne inak v prípade,
kedy by verejné pojednávanie mohlo spôsobiť najmä účastníkovi konania závažné a neoprávnené
nevýhody.
Článok 117
Dokazovanie
1) V konaní pred prieskumovým oddelením, námietkovým oddelením, právnym oddelením alebo
sťažnostným senátom sú prípustné najmä tieto dôkazové prostriedky:
a) výsluch účastníkov;
b) vyžiadanie informácií;
c) predloženie listín;
d) výsluch svedkov;
e) znalecký posudok;
f) obhliadka na mieste;
g) písomné miestoprísažné vyhlásenie.
2) Prieskumové oddelenie, námietkové oddelenie a sťažnostný senát môžu poveriť jedného
zo svojich členov preskúmaním dôkazov.
3) Ak Európsky patentový úrad považuje za nutné, aby účastník konania, svedok alebo
znalec vypovedali ústne,
a) buď predvolá túto osobu na vypočutie na Európsky patentový úrad, alebo
b) požiada v súlade s ustanovením článku 131 odsek 2 príslušný súd štátu, kde má táto osoba bydlisko, aby ju vypočul.
4) Účastník konania, svedok alebo znalec, ktorí boli Európskym patentovým úradom pozvaní,
môžu požiadať, aby mohli byť vypočutí príslušným súdom v štáte, kde majú bydlisko.
Po prijatí tejto žiadosti alebo v prípade, že predvolanie zostalo po uplynutí lehoty,
ktorú Európsky patentový úrad stanovil, bez ohlasu, môže Európsky patentový úrad v
súlade s ustanoveniami článku 131 odsek 2 požiadať príslušný súd, aby túto osobu vypočul.
5) Ak účastník konania, svedok alebo znalec vypovedá pred Európskym patentovým úradom,
môže Európsky patentový úrad, ak pokladá za žiaduce, aby bola výpoveď vykonaná pod
prísahou alebo inou rovnocennou záväznou formou, požiadať príslušný súd v štáte, kde
má táto osoba bydlisko, aby ju znovu vypočul za takýchto podmienok.
6) Ak Európsky patentový úrad požiada príslušný súd o vykonanie výsluchu, môže ho požiadať,
aby vykonal výsluch pod prísahou alebo inou rovnocennou záväznou formou a aby umožnil
členovi príslušného útvaru zúčastniť sa výsluchu účastníka konania, svedka alebo znalca
a klásť mu otázky buď prostredníctvom súdu, alebo priamo.
Článok 118
Jednotnosť európskej patentovej prihlášky alebo európskeho patentu
Ak nie sú prihlasovatelia alebo majitelia európskeho patentu pre rôzne určené zmluvné
štáty totožní, považujú sa na účely konania pred Európskym patentovým úradom za spoluprihlasovateľov
alebo spolumajiteľov. Jednotnosť prihlášky alebo patentu v konaní pred Európskym patentovým
úradom tým nie je dotknutá; najmä znenie prihlášky alebo patentu je vo všetkých určených
zmluvných štátoch jednotné, pokiaľ nie je v tomto Dohovore stanovené inak.
Článok 119
Doručovanie
Európsky patentový úrad doručuje úradne všetky rozhodnutia a predvolania, ako aj výmery
a podania, od ktorých sa počíta plynutie lehoty alebo ktorých doručenie je stanovené
inými ustanoveniami tohto Dohovoru, alebo ktoré nariadil prezident Európskeho patentového
úradu. Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, je možné doručenie vykonať prostredníctvom
ústredných úradov priemyselného vlastníctva zmluvných štátov.
Článok 120
Lehoty
Vykonávací predpis stanoví
a) spôsob počítania lehôt, ako aj podmienky, za ktorých je možné tieto lehoty predĺžiť,
buď preto, že Európsky patentový úrad alebo orgány uvedené v článku 75 odseku 1 písmeno b) nie sú otvorené na prijímanie písomností, alebo preto, že tam, kde sídli Európsky
patentový úrad alebo tieto orgány, nie je doručovaná pošta, alebo sú poštové služby
celkovo prerušené alebo v dôsledku toho narušené;
b) minimálnu a maximálnu dĺžku lehôt, ktoré určí Európsky patentový úrad.
Článok 121
Pokračovanie v konaní o európskej patentovej prihláške
1) Ak má byť európska patentová prihláška zamietnutá alebo ak je zamietnutá alebo považovaná
za vzatú späť z dôvodu nedodržania lehoty stanovenej Európskym patentovým úradom,
tento právny účinok nenastane, a ak už nastal, zanikne, ak prihlasovateľ požiada o
pokračovanie v konaní o prihláške.
2) Žiadosť sa podáva písomne do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o zamietnutí
európskej patentovej prihlášky alebo od doručenia oznámenia, že sa prihláška považuje
za vzatú späť. V tejto lehote musí byť vykonaný aj zmeškaný úkon. Žiadosť sa považuje
za podanú až po zaplatení poplatku za pokračovanie v konaní.
3) O žiadosti rozhoduje útvar, ktorý je oprávnený rozhodnúť o zmeškanom úkone.
Článok 122
Uvedenie do predošlého stavu
1) Prihlasovateľovi alebo majiteľovi patentu, ktorý napriek všetkej snahe primeranej
okolnostiam nemohol voči Európskemu patentovému úradu dodržať lehotu, sa na jeho žiadosť
vrátia práva, ak je podľa tohto Dohovoru priamym dôsledkom zmeškania zamietnutie európskej
patentovej prihlášky alebo žiadosti, skutočnosť, že európska patentová prihláška sa
považuje za vzatú späť, zrušenie európskeho patentu alebo strata iného práva alebo
opravného prostriedku.
2) Žiadosť musí byť podaná písomne do dvoch mesiacov po odpadnutí prekážky. V tejto
lehote musí byť vykonaný aj zmeškaný úkon. Žiadosť je prípustná iba do jedného roku
od uplynutia zmeškanej lehoty. V prípade nezaplatenia udržiavacieho poplatku lehota
podľa článku 86 odsek 2 sa započíta do lehoty jedného roka.
3) Žiadosť musí byť odôvodnená a musí uvádzať skutočnosti, o ktoré sa opiera. Žiadosť
sa považuje za podanú až po zaplatení poplatku za uvedenie do predošlého stavu.
4) O žiadosti rozhoduje útvar, ktorý je oprávnený rozhodovať o zmeškanom úkone.
5) Ustanovenie tohto článku sa nepoužije na lehoty podľa odseku 2, ako aj podľa článku 61 odsek 3, článku 76 odsek 3, článku 78 odsek 2, článku 79 odsek 2, článku 87 odsek 1 a článku 94 odsek 2.
6) Každý, kto v dobrej viere začal v určenom štáte v období od straty práv podľa odseku
1 do zverejnenia oznámenia o vrátení týchto práv využívať vynález, ktorý je predmetom
európskej patentovej prihlášky alebo európskeho patentu, alebo vykonal účinné a vážne
prípravy na jeho využívanie, môže bezplatne v tomto využívaní vo svojom podniku alebo
pre potreby svojho podniku pokračovať.
7) Tento článok sa nedotýka práva zmluvného štátu upraviť uvedenie do predošlého stavu
aj pre lehoty, ktoré sú stanovené týmto Dohovorom a ktoré majú byť dodržané voči orgánom
tohto štátu.
Článok 123
Zmeny
1) Podmienky, na ktorých základe je možné v európskej patentovej prihláške alebo európskom
patente počas konania pred Európskym patentovým úradom vykonať zmeny, stanoví vykonávací
predpis. V každom prípade môže prihlasovateľ z vlastného podnetu aspoň raz zmeniť
opis, patentové nároky a výkresy.
2) V európskej patentovej prihláške a európskom patente nie je možné vykonať také zmeny,
ktoré by viedli k rozšíreniu ich predmetu nad rámec obsahu prihlášky v takom znení,
v akom bola podaná.
3) V nárokoch európskeho patentu počas konania o námietkach nie je možné vykonať také
zmeny, ktoré by viedli k rozšíreniu ochrany.
Článok 124
Údaje o národných patentových prihláškach
1) Prieskumové oddelenie alebo sťažnostný senát môže vyzvať prihlasovateľa, aby v lehote
nimi stanovenej oznámil štáty, v ktorých podal národnú patentovú prihlášku na vynález
alebo na časť vynálezu, ktorý je predmetom európskej patentovej prihlášky, a uviedol
aj čísla týchto prihlášok.
2) Ak prihlasovateľ výzve podľa odseku 1 nevyhovie v stanovenej lehote, považuje sa
európska patentová prihláška za vzatú späť.
Článok 125
Odkaz na všeobecné zásady
Ak tento Dohovor neobsahuje príslušné procesné ustanovenie, prihliadne Európsky patentový
úrad na zásady procesného práva všeobecne uznávané v zmluvných štátoch.
Článok 126
Zánik finančných záväzkov
1) Nárok organizácie na zaplatenie poplatkov v prospech Európskeho patentového úradu
sa premlčí po uplynutí štyroch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol poplatok
splatný.
2) Nároky voči organizácii na vrátenie poplatkov alebo preplatkov vzniknutých pri platení
poplatkov Európskemu patentovému úradu sú premlčané po štyroch rokoch od konca kalendárneho
roka, v ktorom vznikol nárok.
3) Lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa prerušujú v prípade uvedenom v odseku 1 výzvou
na zaplatenie poplatku a v prípade uvedenom v odseku 2 písomným uplatnením nároku.
Lehota začína po prerušení plynúť znova a uplynie najneskôr šesť rokov po skončení
kalendárneho roka, v ktorom pôvodne začala plynúť, ak medzitým nebol nárok uplatnený
súdnou cestou; v tomto prípade sa lehota končí najskôr jeden rok odo dňa, keď rozhodnutie
súdu nadobudlo právoplatnosť.
HLAVA II
INFORMOVANIE VEREJNOSTI A ÚRADOV
Článok 127
Európsky patentový register
Európsky patentový úrad vedie patentový register, nazývaný európsky patentový register,
v ktorom sú zapísané údaje, ktorých zápis stanoví tento Dohovor. Žiadny zápis do európskeho
patentového registra sa nevykoná pred zverejnením európskej patentovej prihlášky.
Európsky patentový register je prístupný na verejné nahliadnutie.
Článok 128
Nahliadnutie do spisu
1) Spisy týkajúce sa európskej patentovej prihlášky, ktorá ešte nebola zverejnená, je
možné poskytnúť na nahliadnutie iba so súhlasom prihlasovateľa.
2) Kto preukáže, že si prihlasovateľ proti nemu uplatnil práva z európskej patentovej
prihlášky, môže nahliadnuť do spisu aj pred zverejnením tejto prihlášky a bez súhlasu
prihlasovateľa.
3) Po zverejnení európskej vylúčenej prihlášky alebo novej európskej patentovej prihlášky
podanej podľa článku 61 odseku 1, môže každý nahliadnuť do spisu pôvodnej prihlášky aj pred jej zverejnením a bez
súhlasu príslušného prihlasovateľa.
4) Po zverejnení európskej patentovej prihlášky je možné na žiadosť nahliadnuť do spisu
týkajúceho sa tejto prihlášky a patentu udeleného na jej základe s výhradou obmedzení
stanovených vykonávacím predpisom.
5) Ešte pred zverejnením európskej patentovej prihlášky môže Európsky patentový úrad
oznámiť tretím osobám alebo zverejniť tieto údaje:
a) číslo európskej patentovej prihlášky;
b) deň podania európskej patentovej prihlášky, a ak bolo uplatnené právo prednosti zo
skoršej prihlášky, dátum, štát a číslo tejto skoršej prihlášky;
c) meno prihlasovateľa;
d) názov vynálezu;
e) určené zmluvné štáty.
Článok 129
Periodicky vydávané publikácie
Európsky patentový úrad vydáva periodicky tieto publikácie:
a) Európsky patentový vestník, ktorý obsahuje zápisy do európskeho patentového registra
a všetky ďalšie údaje, ktorých zverejňovanie je predpísané týmto Dohovorom;
b) Úradný časopis Európskeho patentového úradu, ktorý obsahuje všeobecné oznámenia a
informácie všeobecnej povahy vydávané prezidentom Európskeho patentového úradu a všetky
ďalšie informácie týkajúce sa tohto Dohovoru a jeho výkladu.
Článok 130
Výmena informácií
1) Európsky patentový úrad a s výhradou použitia predpisov uvedených v článku 75 odsek 2 aj ústredné úrady priemyselného vlastníctva zmluvných štátov si na žiadosť vzájomne
oznamujú všetky užitočné údaje o podaní európskych alebo národných patentových prihlášok,
ako aj o priebehu konania o týchto prihláškach a patentoch, ktoré na ich základe boli
udelené.
2) Odsek 1 sa použije aj na výmenu informácií na základe pracovných dohôd medzi Európskym
patentovým úradom a
a) ústrednými úradmi priemyselného vlastníctva štátov, ktoré nie sú zmluvnými štátmi
tohto Dohovoru;
b) medzivládnymi organizáciami poverenými udeľovaním patentov;
c) inou organizáciou.
3) Výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 písmeno a) a b) nepodlieha obmedzeniam uvedeným
v článku 128. Správna rada môže rozhodnúť, že ani výmena informácií podľa odseku 2 písmena c)
nepodlieha obmedzeniam uvedeným v článku 128, ak príslušná organizácia nakladá s odovzdanými informáciami až do zverejnenia Európskej
patentovej prihlášky ako s dôvernými.
Článok 131
Administratívna a právna spolupráca
1) Ak tento Dohovor alebo vnútroštátne právo nestanoví inak, Európsky patentový úrad
a súdy alebo orgány zmluvných štátov si na žiadosť vzájomne pomáhajú podávaním informácií
alebo sprístupnením spisov na nahliadnutie. Ak Európsky patentový úrad poskytne spisy
na nahliadnutie súdom, štátnym zastupiteľstvám alebo ústredným úradom priemyselného
vlastníctva, nepodlieha toto nahliadnutie obmedzeniam uvedeným v článku 128.
2) Na základe žiadosti o právnu pomoc zo strany Európskeho patentového úradu vykonajú
súdy alebo iné príslušné orgány zmluvných štátov pre tento úrad v rámci svojich právomocí
zisťovanie alebo iné súdne opatrenie.
Článok 132
Výmena publikácií
1) Európsky patentový úrad a ústredné úrady priemyselného vlastníctva zmluvných štátov
si na požiadanie vzájomne poskytujú pre vlastnú potrebu a bezplatne jeden alebo niekoľko
výtlačkov príslušných publikácií.
2) Európsky patentový úrad môže uzavrieť zmluvy o výmene alebo poskytovaní publikácií.
HLAVA III
ZASTUPOVANIE
Článok 133
Všeobecné zásady zastupovania
1) S výhradou odseku 2 nie je nikto povinný dať sa v konaní podľa tohto Dohovoru zastupovať
oprávneným zástupcom.
2) Fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré nemajú bydlisko alebo sídlo na území niektorého
zo zmluvných štátov, musia byť zastúpené oprávneným zástupcom a vystupovať jeho prostredníctvom
vo všetkých konaniach podľa tohto Dohovoru s výnimkou podania európskej patentovej
prihlášky; ďalšie výnimky môže stanoviť vykonávací predpis.
3) Fyzické osoby alebo právnické osoby s bydliskom alebo sídlom na území niektorého
zmluvného štátu môžu byť v konaní podľa tohto Dohovoru zastúpené zamestnancom, ktorý
nemusí byť oprávneným zástupcom, ale musí byť splnomocnený v súlade s ustanoveniami
vykonávacieho predpisu. Vykonávací predpis môže stanoviť, či a za akých podmienok
môže zamestnanec právnickej osoby zastupovať aj iné právnické osoby, ktoré majú sídlo
na území zmluvného štátu a majú s ňou ekonomické väzby.
4) Vykonávací predpis môže stanoviť osobitné ustanovenia o spoločnom zastupovaní účastníkov
konania konajúcich spoločne.
Článok 134
Oprávnení zástupcovia
1) Zastupovať fyzické osoby alebo právnické osoby v konaniach podľa tohto Dohovoru môžu
iba oprávnení zástupcovia zapísaní v zozname, ktorý na tento účel vedie Európsky patentový
úrad.
2) Do zoznamu oprávnených zástupcov môže byť zapísaná každá fyzická osoba, ktorá
a) je občanom niektorého zmluvného štátu;
b) má sídlo alebo miesto výkonu práce na území niektorého zmluvného štátu;
c) zložila európsku kvalifikačnú skúšku.
3) Zápis sa uskutoční na základe žiadosti s priloženými osvedčeniami o splnení podmienok
uvedených v odseku 2.
4) Osoby zapísané do zoznamu oprávnených zástupcov sú oprávnené zastupovať vo všetkých
konaniach podľa tohto Dohovoru.
5) Každá osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu oprávnených zástupcov, je oprávnená mať
na účely výkonu činnosti oprávneného zástupcu sídlo v každom zmluvnom štáte, v ktorom
prebiehajú konania podľa tohto Dohovoru, s prihliadnutím na Protokol o centralizácii,
ktorý je prílohou k tomuto Dohovoru. Orgány tohto štátu môžu toto oprávnenie odobrať
len v jednotlivých prípadoch a iba v súlade s vnútroštátnymi predpismi na ochranu
verejného poriadku a verejnej bezpečnosti. Prijatiu takého opatrenia musia predchádzať
konzultácie s prezidentom Európskeho patentového úradu.
6) Prezident Európskeho patentového úradu môže za osobitných okolností udeliť výnimku
z ustanovenia odseku 2 písmena a).
7) Rovnako ako oprávnený zástupca môže v konaniach podľa tohto Dohovoru zastupovať aj
advokát oprávnený pôsobiť v niektorom zmluvnom štáte , ktorý má v tomto štáte sídlo,
v rozsahu, v akom je oprávnený pôsobiť v tomto štáte rovnako ako oprávnený zástupca
vo veciach patentových. Ustanovenie odseku 5 sa použije primerane.
8) Správna rada môže vydať nariadenie týkajúce sa
a) vzdelania a školenia vyžadovaných na prijatie na európsku kvalifikačnú skúšku a vykonanie
tejto skúšky;
b) zriadenia alebo uznania inštitútu založeného osobami, ktoré sú na základe vykonania
európskej kvalifikačnej skúšky alebo na základe ustanovenia článku 163 odsek 7 oprávnené pôsobiť ako oprávnení zástupcovia;
c) disciplinárnej právomoci tohto inštitútu alebo Európskeho patentového úradu voči
týmito osobám.
ÔSMA ČASŤ
DOPADY NA VNÚTROŠTÁTNE PRÁVO
HLAVA I
ZMENA NA NÁRODNÚ PATENTOVÚ PRIHLÁŠKU
Článok 135
Žiadosť o národné konanie
1) Ústredný úrad priemyselného vlastníctva určeného zmluvného štátu začne konanie o
udelenie národného patentu len na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa európskeho
patentu, a to v týchto prípadoch:
a) ak sa európska patentová prihláška považuje za vzatú späť podľa ustanovenia článku 77 odseku 5 alebo článku 162 odseku 4;
b) v ďalších prípadoch stanovených vnútroštátnym právom, keď je podľa tohto Dohovoru
európska patentová prihláška zamietnutá alebo vzatá späť, alebo sa považuje za vzatú
späť, alebo je európsky patent zrušený.
2) Žiadosť o zmenu musí byť podaná do troch mesiacov od späťvzatia európskej patentovej
prihlášky alebo od doručenia oznámenia, že sa prihláška považuje za vzatú späť, alebo
od doručenia rozhodnutia o zamietnutí prihlášky, alebo o zrušení európskeho patentu.
Účinky uvedené v článku 66 zaniknú, ak žiadosť nie je podaná včas.
Článok 136
Podanie a odovzdanie žiadosti
1) Žiadosť o zmenu sa podáva Európskemu patentovému úradu; v žiadosti sa uvedú zmluvné
štáty, v ktorých sa požaduje začatie konania na udelenie národného patentu. Žiadosť
sa považuje za podanú až po zaplatení poplatku za zmenu. Európsky patentový úrad odovzdá
žiadosť spolu s kópiou spisu európskej patentovej prihlášky alebo európskeho patentu
ústredným úradom priemyselného vlastníctva zmluvných štátov uvedeným v žiadosti.
2) Ak bolo prihlasovateľovi oznámené, že sa európska patentová prihláška považuje podľa
článku 77 odseku 5 za vzatú späť, podáva sa žiadosť o zmenu na tom ústrednom úrade priemyselného vlastníctva,
kde bola prihláška podaná. Tento úrad, s výhradou ustanovení predpisov o národnej
bezpečnosti, odovzdá žiadosť s kópiou európskej patentovej prihlášky priamo ústredným
úradom priemyselného vlastníctva zmluvných štátov uvedených prihlasovateľom v žiadosti.
Účinky podľa článku 66 zaniknú, ak nedôjde k takémuto odovzdaniu do dvadsiatich mesiacov odo dňa podania
prihlášky alebo ak bolo uplatnené právo prednosti, odo dňa vzniku práva prednosti.
Článok 137
Oficiálne náležitosti zmeny
1) Európska patentová prihláška odovzdaná podľa článku 136 nepodlieha oficiálnym náležitostiam podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú odlišné
alebo dodatočné vzhľadom na náležitosti podľa tohto Dohovoru.
2) Ústredný úrad priemyselného vlastníctva, ktorému je odovzdaná európska patentová
prihláška, môže požadovať, aby prihlasovateľ v lehote najmenej dvoch mesiacov
a) zaplatil národný prihlasovací poplatok;
b) predložil preklad európskej patentovej prihlášky do niektorého z úradných jazykov
tohto štátu, prípadne aj preklad znenia zmeneného počas konania pred Európskym patentovým
úradom, na základe ktorého si prihlasovateľ želá vykonať národné konanie.
HLAVA II
ZRUŠENIE A STARŠIE PRÁVA
Článok 138
Dôvody na zrušenie
1) S výhradou ustanovení článku 139 môže byť podľa práva zmluvného štátu európsky patent zrušený s účinkom na jeho území
iba z týchto dôvodov:
a) ak predmet európskeho patentu nie je patentovateľný podľa článkov 52 až 57;
b) ak európsky patent neobjasňuje vynález natoľko jasne a úplne, aby ho mohol odborník
uskutočniť;
c) ak predmet európskeho patentu presahuje obsah prihlášky v tom znení, ako bola podaná,
alebo, ak bol patent udelený na základe európskej vylúčenej patentovej prihlášky alebo
novej prihlášky podanej podľa článku 61, presahuje obsah skoršej prihlášky v tom znení, ako bola podaná;
d) ak bola ochrana vyplývajúca z európskeho patentu rozšírená;
e) ak majiteľ európskeho patentu naň podľa ustanovenia článku 60 odseku 1 nemá právo.
2) Ak sa dôvody na zrušenie týkajú len časti európskeho patentu, vykoná sa zrušenie
zodpovedajúcim obmedzením patentu. Ak to vnútroštátne právo pripúšťa, je možné obmedzenie
vykonať zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov.
Článok 139
Staršie práva a práva, ktoré vznikli v rovnaký deň
1) V každom určenom zmluvnom štáte má európska patentová prihláška a európsky patent
vo vzťahu k národnej patentovej prihláške alebo k národnému patentu rovnaké účinky
práva prednosti ako národná patentová prihláška alebo národný patent.
2) Národná patentová prihláška a národný patent v zmluvnom štáte má vo vzťahu k európskemu
patentu, v ktorom je tento zmluvný štát určený, rovnaké účinky práva prednosti, ako
má vo vzťahu k národnému patentu.
3) Každý zmluvný štát môže stanoviť, či a za akých podmienok je možné na vynález objasnený
súčasne v európskej patentovej prihláške alebo v európskom patente a v národnej patentovej
prihláške alebo v národnom patente s rovnakým dňom podania, alebo ak bolo uplatnené
právo prednosti, s rovnakým dňom vzniku práva prednosti poskytnúť ochranu zároveň
oboma prihláškami alebo patentmi.
HLAVA III
ĎALŠIE ÚČINKY
Článok 140
Národné úžitkové vzory a osvedčenia o užitočnosti
Články 66, 124, 135 až 137 a 139 sa použijú primerane aj na úžitkové vzory a osvedčenia o užitočnosti a na ich prihlášky
v zmluvných štátoch, ktorých právo upravuje tieto druhy ochrany.
Článok 141
Udržiavacie poplatky za európsky patent
1) Udržiavacie poplatky za európsky patent je možné vyberať len za roky, ktoré nasledujú
za rokom uvedeným v článku 86 odseku 4.
2) Ak nastane splatnosť udržiavacích poplatkov do dvoch mesiacov po zverejnení oznámenia
o udelení európskeho patentu, považujú sa tieto poplatky za riadne zaplatené, ak sú
zaplatené v tejto lehote. Príplatok stanovený vnútroštátnym právom sa nevyberá.
DEVIATA ČASŤ
OSOBITNÉ DOHODY
Článok 142
Jednotné patenty
1) Skupina zmluvných štátov, ktorá v osobitnej dohode stanovila, že európsky patent
udelený pre tieto štáty má na celom ich území jednotnú povahu, môže stanoviť, že európsky
patent je možné udeliť iba spoločne pre všetky tieto štáty.
2) Ak skupina zmluvných štátov využije možnosti uvedené v odseku 1, použijú sa ustanovenia
tejto časti.
Článok 143
Zvláštne útvary Európskeho patentového úradu
1) Skupina zmluvných štátov môže poveriť Európsky patentový úrad ďalšími úlohami.
2) Na vykonávanie ďalších úloh uvedených v odseku 1 môžu byť v rámci Európskeho patentového
úradu vytvorené zvláštne útvary spoločné pre štáty patriace do tejto skupiny. Tieto
zvláštne útvary riadi prezident Európskeho patentového úradu; článok 10 odseky 2 a 3 sa použije primerane.
Článok 144
Zastupovanie pred zvláštnymi útvarmi
Skupina zmluvných štátov môže vydať osobitné ustanovenia o zastupovaní účastníkov
pred útvarmi uvedenými v článku 143 odsek 2.
Článok 145
Užší výbor Správnej rady
1) Skupina zmluvných štátov môže vytvoriť užší výbor Správnej rady na kontrolu činnosti
zvláštnych útvarov vytvorených podľa článku 143 odseku 2; Európsky patentový úrad poskytne tomuto výboru zamestnancov, priestory a vybavenie
potrebné na plnenie úloh. Prezident Európskeho patentového úradu je zodpovedný užšiemu
výboru Správnej rady za činnosť zvláštnych útvarov.
2) Zloženie, právomoc a činnosť užšieho výboru určí skupina zmluvných štátov.
Článok 146
Krytie nákladov na vykonávanie zvláštnych úloh
Ak skupina zmluvných štátov uloží Európskemu patentovému úradu ďalšie úlohy podľa
článku 143, znáša táto skupina náklady, ktoré organizácii vznikli pri vykonávaní týchto úloh.
Ak sú na vykonávanie týchto úloh v Európskom patentovom úrade vytvorené osobitné útvary,
znáša skupina zmluvných štátov náklady na zamestnancov, priestory a vybavenie týchto
útvarov. Článok 39 odseky 3 a 4, článok 41 a článok 47 sa použijú primerane.
Článok 147
Poplatky za udržiavanie jednotných patentov
Ak skupina zmluvných štátov stanoví spoločný sadzobník udržiavacích poplatkov, vypočíta
sa pomerná čiastka uvedená v článku 39 odseku 1 na základe spoločného sadzobníka; minimálna čiastka uvedená v článku 39 odseku 1 platí aj pre jednotný patent. Článok 39 odseky 3 a 4 sa použije primerane.
Článok 148
Európska patentová prihláška ako predmet vlastníctva
1) Ak skupina zmluvných štátov nestanoví inak, použije sa článok 74.
2) Skupina zmluvných štátov môže stanoviť, že európska patentová prihláška, v ktorej
sú tieto zmluvné štáty určené, môže byť predmetom prevodu zaťažená alebo byť predmetom
exekúcie iba vo vzťahu ku všetkým zmluvným štátom skupiny a iba v súlade s ustanoveniami
osobitnej dohody.
Článok 149
Spoločné určenie
1) Skupina zmluvných štátov môže ustanoviť, že tieto štáty môžu byť určené iba spoločne
a že určenie jedného alebo niekoľkých štátov tejto skupiny sa považuje za určenie
všetkých týchto zmluvných štátov.
2) Ak je Európsky patentový úrad úradom určeným podľa článku 153 odsek 1, použije sa odsek 1, ak prihlasovateľ v medzinárodnej prihláške uviedol, že chce
získať európsky patent v jednom alebo v niekoľkých určených štátoch patriacich do
tejto skupiny. Toto ustanovenie sa použije aj vtedy, ak prihlasovateľ v medzinárodnej
prihláške určí jeden zo zmluvných štátov patriacich do tejto skupiny, ktorého vnútroštátne
právo stanovuje, že určenie tohto štátu má účinok európskej patentovej prihlášky.
DESIATA ČASŤ
MEDZINÁRODNÁ PRIHLÁŠKA PODĽA ZMLUVY O PATENTOVEJ SPOLUPRÁCI
Článok 150
Použitie Zmluvy o patentovej spolupráci
1) Zmluva o patentovej spolupráci z 19. júna 1970 (ďalej len „Zmluva o spolupráci")
sa použije v súlade s ustanoveniami tejto časti.
2) Medzinárodné prihlášky podané podľa Zmluvy o spolupráci môžu byť predmetom konania
pred Európskym patentovým úradom. V tomto konaní sa použijú ustanovenia Zmluvy o spolupráci
a doplnené ustanoveniami tohto Dohovoru. Ak sú ustanovenia tohto Dohovoru v rozpore
s ustanoveniami Zmluvy o spolupráci, majú prednosť ustanovenia Zmluvy o spolupráci.
Najmä platí, že pre medzinárodnú prihlášku časová lehota na podanie žiadosti o prieskum
podľa článku 94 odseku 2 tohto Dohovoru neuplynie skôr, ako lehota stanovená v článku 22 alebo 39 Zmluvy o
spolupráci.
3) Medzinárodná prihláška, pre ktorú je Európsky patentový úrad úradom určeným alebo
úradom zvoleným, sa považuje za európsku patentovú prihlášku.
4) Ak tento Dohovor obsahuje odkaz na Zmluvu o spolupráci, vzťahuje sa tento odkaz aj
na jej vykonávací predpis.
Článok 151
Európsky patentový úrad ako prijímací úrad
1) Európsky patentový úrad môže byť prijímacím úradom podľa článku 2 (xv) Zmluvy o spolupráci,
ak je prihlasovateľ príslušníkom zmluvného štátu tohto Dohovoru, pre ktorý Zmluva
o spolupráci nadobudla platnosť; to isté platí, ak má prihlasovateľ v tomto štáte
bydlisko alebo sídlo.
2) Európsky patentový úrad môže byť taktiež prijímacím úradom, ak je prihlasovateľ príslušníkom
štátu, ktorý síce nie zmluvným štátom tohto Dohovoru, ale je stranou Zmluvy o spolupráci
a uzavreli s organizáciou dohodu, podľa ktorej je Európsky patentový úrad v súlade
s ustanoveniami Zmluvy o spolupráci prijímacím úradom namiesto národného úradu tohto
štátu; to isté platí, ak má prihlasovateľ v tomto štáte svoje bydlisko alebo sídlo.
3) S výhradou predchádzajúceho súhlasu správnej rady môže Európsky patentový úrad na
základe dohody uzavretej medzi organizáciou a Medzinárodným úradom Svetovej organizácie
duševného vlastníctva byť prijímacím úradom aj pre iných prihlasovateľov.
Článok 152
Podanie a odovzdanie medzinárodnej prihlášky
1) Ak si zvolí prihlasovateľ za prijímací úrad pre svoju medzinárodnú prihlášku Európsky
patentový úrad, podá prihlášku priamo v Európskom patentovom úrade. Článok 75 odsek 2 sa však použije primerane.
2) V prípade, že je medzinárodná prihláška podaná na Európsky patentový úrad prostredníctvom
príslušného ústredného úradu priemyselného vlastníctva, vykoná zmluvný štát všetky
nevyhnutné opatrenia na to, aby sa zabezpečilo, že prihláška bude odovzdaná Európskemu
patentovému úradu včas, aby tento mohol v lehotách stanovených v Zmluve o spolupráci
splniť povinnosti spojené s odovzdaním prihlášky.
3) Za medzinárodnú prihlášku sa platí poplatok za odovzdanie, ktorý je splatný do jedného
mesiaca odo dňa podania.
Článok 153
Európsky patentový úrad ako určený úrad
1) Európsky patentový úrad je určeným úradom podľa článku 2 (xiii) Zmluvy o spolupráci
pre tie zmluvné štáty tohto Dohovoru, pre ktoré Zmluva o spolupráci nadobudla platnosť
a ktoré boli určené v medzinárodnej prihláške, ak prihlasovateľ uviedol v medzinárodnej
prihláške prijímaciemu úradu, že si praje získať pre tieto štáty európsky patent.
To isté platí aj vtedy, ak prihlasovateľ určil v medzinárodnej prihláške zmluvný štát,
ktorého právo stanovuje, že určenie tohto štátu má účinok európskej patentovej prihlášky.
2) Ak je Európsky patentový úrad učeným úradom, sú na rozhodovanie podľa článku 25 odseku
2 písmena a) Zmluvy o spolupráci príslušné prieskumové odbory.
Článok 154
Európsky patentový úrad ako orgán pre medzinárodnú rešerš
1) Európsky patentový úrad je orgánom pre medzinárodnú rešerš podľa Hlavy I Zmluvy o
spolupráci pre prihlasovateľov, ktorí sú príslušníkmi zmluvného štátu, pre ktorý nadobudla
platnosť aj Zmluva o spolupráci, s výhradou uzavretia dohody medzi organizáciou a
Medzinárodným úradom Svetovej organizácie duševného vlastníctva; to isté platí, ak
má prihlasovateľ v tomto štáte bydlisko alebo sídlo.
2) S výhradou predchádzajúceho súhlasu Správnej rady je Európsky patentový úrad v súlade
s dohodou uzavretou medzi organizáciou a Medzinárodným úradom Svetovej organizácie
duševného vlastníctva orgánom pre medzinárodnú rešerš aj pre iných prihlasovateľov.
3) Na rozhodovanie o sťažnosti podanej prihlasovateľom proti dodatočnému poplatku, ktorý
stanovil Európsky patentový úrad podľa článku 17 odseku 3 písmena a) Zmluvy o spolupráci,
sú príslušné sťažnostné senáty.
Článok 155
Európsky patentový úrad ako orgán pre medzinárodný predbežný prieskum
1) Európsky patentový úrad je orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum podľa Hlavy
II Zmluvy o spolupráci pre prihlasovateľov, ktorí sú príslušníkmi zmluvného štátu,
ktorý je touto hlavou viazaný, s výhradou uzavretia dohody medzi organizáciou a Medzinárodným
úradom Svetovej organizácie duševného vlastníctva; to isté platí, ak má prihlasovateľ
v tomto štáte bydlisko alebo sídlo.
2) S výhradou predchádzajúceho súhlasu Správnej rady je Európsky patentový úrad v súlade
s dohodou uzavretou medzi organizáciou a Medzinárodným úradom Svetovej organizácie
duševného vlastníctva orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum aj pre iných prihlasovateľov.
3) Na rozhodovanie o sťažnosti podanej prihlasovateľom proti dodatočnému poplatku, ktorý
stanovil Európsky patentový úrad podľa článku 34 odseku 3 písmena (a) Zmluvy o spolupráci,
sú príslušné sťažnostné senáty.
Článok 156
Európsky patentový úrad ako zvolený úrad
Európsky patentový úrad je úradom zvoleným podľa článku 2 (xiv) Zmluvy o spolupráci,
ak si prihlasovateľ zvolil niektorý z určených štátov uvedených v článku 153 odseku
1 alebo článku 149 odseku 2, ktorý je viazaný Hlavou II Zmluvy o spolupráci. S výhradou
predchádzajúceho súhlasu Správnej rady sa použije toto ustanovenie aj vtedy, ak je
prihlasovateľ príslušníkom štátu alebo má bydlisko alebo sídlo v štáte, ktorý nie
je stranou Zmluvy o spolupráci, alebo nie je viazaný Hlavou II Zmluvy o spolupráci,
pokiaľ patrí k osobám, ktorým zhromaždenie Medzinárodnej únie pre patentovú spoluprácu
rozhodnutím prijatým podľa článku 31 odseku 2 písmena (b) tejto zmluvy umožnilo podávať
žiadosti o medzinárodný predbežný prieskum.
Článok 157
Správa o medzinárodnej rešerši
1) Správa v medzinárodnej rešerši podľa článku 18 Zmluvy o spolupráci alebo vyhlásenie
podľa článku 17 odseku 2 písmena a) tejto zmluvy a ich zverejnenie podľa článku 21
zmluvy nahrádzajú správu o európskej rešerši a oznámenie o jej zverejnení v Európskom
patentovom vestníku. Ustanovenia odsekov 2 až 4 týmto nie sú dotknuté.
2) S výhradou rozhodnutí Správnej rady uvedených v odseku 3
a) ku každej medzinárodnej prihláške sa vyhotoví dodatočná správa o európskej rešerši;
b) prihlasovateľ zaplatí poplatok za rešerš; tento poplatok sa platí súčasne s národným
poplatkom uvedeným v článku 22 odseku 1 alebo v článku 39 odseku 1 Zmluvy o spolupráci.
Ak nie je poplatok za rešerš zaplatený včas, považuje sa prihláška za vzatú späť.
3) Správna rada môže rozhodnúť, za akých podmienok a v akom rozsahu
a) sa nevyžaduje dodatočná správa o európskej rešerši;
b) sa znižuje poplatok za rešerš.
4) Správna rada môže rozhodnutia vydané podľa odseku 3 kedykoľvek zrušiť.
Článok 158
Zverejnenie medzinárodnej prihlášky a jej odovzdanie Európskemu patentovému úradu
1) Zverejnenie medzinárodnej prihlášky, pre ktorú je Európsky patentový úrad určeným
úradom, vykonané podľa článku 21 Zmluvy o spolupráci nahrádza s výhradou odseku 3
zverejnenie európskej patentovej prihlášky a je oznámené v Európskom patentovom vestníku.
Táto prihláška sa však nepovažuje za súčasť stavu techniky podľa článku 54 odseku 3, keď nie sú splnené predpoklady podľa odseku 2.
2) Medzinárodná prihláška musí byť odovzdaná Európskemu patentovému úradu v niektorom
z jeho úradných jazykov. Prihlasovateľ zaplatí Európskemu patentovému úradu národný
poplatok stanovený v článku 22 odseku 1 alebo článku 39 odseku 1 Zmluvy o spolupráci.
3) Ak je medzinárodná prihláška zverejnená v inom jazyku, ako je niektorý z úradných
jazykov Európskeho patentového úradu, zverejní tento úrad medzinárodnú prihlášku,
ktorá mu bola odovzdaná za podmienok uvedených v odseku 2. S výhradou ustanovení článku 67 odseku 3 je dočasná ochrana podľa článku 67 odsekov 1 a 2 účinná až odo dňa tohto zverejnenia.
JEDENÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ USTANOVENIA
Článok 159
Správna rada v prechodnom období
1) Štáty uvedené v článku 169 odsek 1 menujú svojich zástupcov do Správnej rady; na pozvanie vlády Nemeckej spolkovej republiky
sa Správna rada zíde najneskôr do dvoch mesiacov po nadobudnutí platnosti tohto Dohovoru,
najmä aby menovala prezidenta Európskeho patentového úradu.
2) Funkčné obdobie prvého predsedajúceho Správnej rady menovaného po nadobudnutí platnosti
tohto Dohovoru sú štyri roky.
3) Funkčné obdobie jedného z volených členov prvého predstavenstva rady vytvoreného
po nadobudnutí platnosti Dohovoru je päť rokov a funkčné obdobie druhého z volených
členov sú štyri roky.
Článok 160
Menovanie zamestnancov v prechodnom období
1) Až do vydania služobného poriadku pre stálych zamestnancov a zamestnaneckých podmienok
pre ostatných zamestnancov Európskeho patentového úradu prijímajú Správna rada a prezident
Európskeho patentového úradu v rámci svojich právomocí potrebných zamestnancov a uzavierajú
s nimi krátkodobé zmluvy. Správna rada môže stanoviť všeobecné zásady prijímania zamestnancov.
2) V prechodnom období, ktorého koniec určí Správna rada, môže Správna rada po vyjadrení
prezidenta Európskeho patentového úradu menovať členov veľkého sťažnostného senátu
alebo sťažnostných senátov z radov technicky alebo právne kvalifikovaných odborníkov
pochádzajúcich z vnútroštátnych súdov a úradov zmluvných štátov, ktorí môžu vo výkone
svojej činnosti vo vnútroštátnych súdoch alebo úradoch pokračovať. Môžu byť menovaní
na obdobie najviac piatich rokov, najmenej však na jeden rok, a môžu byť opätovne
menovaní.
Článok 161
Prvý rozpočtový rok
1) Prvý rozpočtový rok organizácie trvá odo dňa nadobudnutia platnosti tohto Dohovoru
do 31. decembra toho istého roka. Ak začne prvý rozpočtový rok v druhej polovici roka,
trvá do 31. decembra nasledujúceho roka.
2) Rozpočet pre prvý rozpočtový rok sa zostaví čo možno najskôr po nadobudnutí platnosti
Dohovoru. Do doby, kým organizácia dostane od zmluvných štátov príspevky do prvého
rozpočtu podľa článku 40, zaplatia zmluvné štáty na žiadosť Správnej rady zálohy, ktoré sa započítajú do ich
príspevkov do tohto rozpočtu, a ich výšku stanoví Správna rada. Výška záloh sa vypočíta
podľa platobného kľúča uvedeného v článku 40. Pre zálohy sa použije primerane článok 39 odseky 3 a 4.
Článok 162
Postupné rozširovanie oblasti činnosti Európskeho patentového úradu
1) Európske patentové prihlášky je možné Európskemu patentovému úradu podávať odo dňa,
ktorý na návrh prezidenta Európskeho patentového úradu stanoví Správna rada.
2) Správna rada môže na návrh prezidenta Európskeho patentového úradu rozhodnúť, že
konanie o európskych patentových prihláškach môže byť od dátumu uvedeného v odseku
1 obmedzené. Toto obmedzenie sa môže týkať aj iba niektorých oblastí techniky. V každom
prípade sa však európske patentové prihlášky musia podrobiť prieskumu, či im je možné
priznať deň podania.
3) Ak bolo prijaté rozhodnutie v súlade s odsekom 2, Správna rada už nemôže ďalej obmedziť
konanie o európskych patentových prihláškach.
4) Ak sa nemôže o európskej patentovej prihláške kvôli obmedzeniu konania podľa odseku
2 ďalej konať, Európsky patentový úrad to oznámi prihlasovateľovi a upozorní ho, že
môže podať žiadosť o zmenu. Po doručení tohto oznámenia sa európska patentová prihláška
považuje za vzatú späť.
Článok 163
Oprávnení zástupcovia v prechodnom období
1) Počas prechodného obdobia, ktorého ukončenie stanoví Správna rada, môže byť na rozdiel
od ustanovenia článku 134 odseku 2 zapísaná do zoznamu oprávnených zástupcov každá fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto
predpoklady:
a) je občanom niektorého zmluvného štátu;
b) má sídlo alebo miesto výkonu práce na území niektorého zmluvného štátu;
c) má oprávnenie zastupovať fyzické osoby alebo právnické osoby vo veciach patentových
pred ústredným úradom priemyselného vlastníctva zmluvného štátu, v ktorom má sídlo
alebo miesto výkonu práce.
2) Zápis sa vykoná na žiadosť, ku ktorej je potrebné pripojiť osvedčenie ústredného
úradu priemyselného vlastníctva, z ktorého je zrejmé splnenie podmienok podľa odseku
1.
3) Ak v niektorom zmluvnom štáte nie je oprávnenie podľa odseku 1 písmena c) podriadené
požiadavke osobitnej odbornej kvalifikácie, musí žiadateľ o zápis do zoznamu osôb,
ktoré zastupujú vo veciach patentových pred ústredným úradom priemyselného vlastníctva
tohto štátu, vykonávať túto činnosť bežne aspoň päť rokov. Od požiadavky na výkon
tejto činnosti sú oslobodené osoby, ktorých odborná kvalifikácia na zastupovanie fyzických
osôb alebo právnických osôb vo veciach patentových pred ústredným orgánom priemyselného
vlastníctva niektorého zo zmluvných štátov je podľa predpisov platných v tomto štáte
úradne uznávaná. V osvedčení vydanom ústredným orgánom priemyselného vlastníctva musí
byť uvedené, že uchádzač spĺňa jednu z podmienok uvedených v tomto odseku.
4) Prezident Európskeho patentového úradu môže udeliť výnimku
a) z požiadavky uvedenej v odseku 3 prvej vety, ak žiadateľ preukáže, že požadovanú
kvalifikáciu získal iným spôsobom;
b) z požiadavky uvedenej v odseku 1 písmene a), a to za zvláštnych okolností.
5) Prezident Európskeho patentového úradu môže udeliť výnimku z požiadavky podľa odseku
1 písmena a), ak žiadateľ spĺňal ku dňu 5. októbra 1973 predpoklady uvedené v odseku
1 písmenách b) a c).
6) Osoby, ktoré majú sídlo alebo miesto výkonu práce na území štátu, ktorý pristúpil
k tomuto Dohovoru menej ako jeden rok pred uplynutím prechodného obdobia uvedeného
v odseku 1 alebo po uplynutí tohto prechodného obdobia, môžu byť za podmienok stanovených
v odsekoch 1 až 5 v priebehu jedného roka odo dňa, keď prístup nadobudol účinnosť,
zapísané do zoznamu oprávnených zástupcov.
7) Po uplynutí prechodného obdobia zostáva osoba, ktorej meno bolo v tomto období zapísané
do zoznamu oprávnených zástupcov, aj naďalej v tomto zozname zapísaná, prípadne je
na žiadosť doň zapísaná opätovne, ak spĺňa požiadavku uvedenú v odseku 1 písmene b);
tým nie sú dotknuté disciplinárne opatrenia prijaté podľa článku 134 odseku 8 písmena c).
DVANÁSTA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 164
Vykonávací predpis a protokoly
1) Neoddeliteľnou súčasťou tohto Dohovoru je vykonávací predpis, protokol o uznávaní,
protokol o výsadách a imunitách, protokol o centralizácii a protokol o výklade článku 69.
2) V prípade rozporu medzi ustanoveniami tohto Dohovoru a vykonávacieho predpisu ustanovenia
Dohovoru majú prednosť.
Článok 165
Podpis - ratifikácia
1) Tento Dohovor je do 5. apríla 1974 otvorený na podpis pre štáty, ktoré sa zúčastnili
medzivládnej konferencie o vytvorení európskeho systému udeľovania patentov alebo
ktoré boli informované o konaní tejto konferencie, a ktorým bola navrhnutá možnosť
účasti na nej.
2) Tento Dohovor podlieha ratifikácii; ratifikačné listiny budú uložené na vláde Nemeckej
spolkovej republiky.
Článok 166
Prístup
1) Tento Dohovor je otvorený na prístup
a) pre štáty uvedené v článku 165 odseku 1;
b) pre každý ďalší európsky štát, a to na pozvanie Správnej rady.
2) Každý štát, ktorý bol stranou tohto Dohovoru a na základe článku 172 odseku 4 ním prestal byť, môže sa prístupom k Dohovoru znovu stať členským štátom.
3) Listiny o prístupe sa ukladajú na vláde Nemeckej spolkovej republiky.
Článok 167
Výhrady
1) Každý zmluvný štát môže pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny alebo
listiny o prístupe uplatniť len výhrady uvedené v odseku 2.
2) Každý zmluvný štát si môže vyhradiť právo stanoviť, že
a) v súlade s ustanoveniami predpisov platných pre národné patenty európske patenty
nie sú účinné alebo môžu byť zrušené, ak poskytujú ochranu chemickým, farmaceutickým
alebo potravinárskym výrobkom ako takým; touto výhradou nie je dotknutá ochrana vyplývajúca
z patentu, pokiaľ sa týka spôsobu výroby alebo využitia chemického výrobku alebo spôsobu
výroby farmaceutického alebo potravinárskeho výrobku;
b) v súlade s ustanoveniami predpisov platných pre národné patenty nemajú európske patenty
účinok alebo môžu byť zrušené, ak poskytnú ochranu poľnohospodárskym alebo záhradníckym
postupom, iným ako sú tie, pre ktoré platí článok 53 písmeno b);
c) v súlade s ustanoveniami predpisov platných pre národné patenty majú európske patenty
kratšiu dobu platnosti ako dvadsať rokov;
d) nie je viazaný protokolom o uznávaní.
3) Všetky výhrady uplatnené zmluvným štátom sú účinné najviac počas desiatich rokov
od nadobudnutia platnosti tohto Dohovoru. Ak však zmluvný štát uplatnil niektorú z
výhrad uvedených v odseku 2 písmene a) alebo b), môže Správna rada vo vzťahu k tomuto
štátu lehotu predĺžiť, najviac o päť rokov, a to pre všetky vykonané výhrady alebo
pre niektoré z nich, ak tento štát predloží najneskôr jeden rok pred uplynutím desiatich
rokov odôvodnenú žiadosť, a Správnu radu presvedčí, že tento štát nie je schopný po
uplynutí desaťročného obdobia od výhrady upustiť.
4) Každý zmluvný štát, ktorý uplatnil výhradu, ju odvolá, len čo to okolnosti dovolia.
Odvolanie výhrady sa vykoná oznámením vláde Nemeckej spolkovej republiky a nadobudne
účinnosť jeden mesiac po prijatí tohto oznámenia vládou Nemeckej spolkovej republiky.
5) Výhrada uplatnená podľa odseku 2 písmena a), b) alebo c) platí pre európske patenty
udelené na základe európskych patentových prihlášok podaných v období účinnosti výhrady.
Účinky výhrady trvajú počas doby platnosti patentu.
6) Výhrada stráca účinnosť uplynutím obdobia uvedeného v odseku 3 prvej vete, alebo
ak je toto obdobie predĺžené, uplynutím predĺženého obdobia; tým nie sú dotknuté ustanovenia
odsekov 4 a 5.
Článok 168
Územná platnosť
1) Každý zmluvný štát môže vyhlásiť v ratifikačnej listine, v listine o prístupe alebo
neskôr v písomnom oznámení vláde Nemeckej spolkovej republiky, že tento Dohovor platí
aj pre jedno alebo niekoľko území, za ktorých zahraničné vzťahy je zodpovedný. Európske
patenty udelené pre tento zmluvný štát sú účinné aj na územiach, pre ktoré toto vyhlásenie
nadobudlo účinnosť.
2) Ak je vyhlásenie uvedené v odseku 1 obsiahnuté v ratifikačnej listine alebo v listine
o prístupe, stáva sa účinným v rovnaký deň ako ratifikácia alebo prístup; ak je vyhlásenie
vykonané oznámením po uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, nadobúda
účinnosť šesť mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté vládou Nemeckej spolkovej republiky.
3) Každý zmluvný štát môže kedykoľvek vyhlásiť, že Dohovor skončí svoju platnosť pre
niektoré alebo všetky územia, vo vzťahu ku ktorým vykonal vyhlásenia podľa odseku
1. Toto vyhlásenie nadobúda účinnosť jeden rok odo dňa, v ktorom bolo oznámenie prijaté
vládou Nemeckej spolkovej republiky.
Článok 169
Nadobudnutie platnosti
1) Tento Dohovor nadobudne platnosť tri mesiace po uložení poslednej ratifikačnej listiny
alebo listiny o prístupe šiestich štátov, na územiach ktorých bolo v roku 1970 podaných
spolu aspoň 180 000 patentových prihlášok.
2) Každá ratifikácia alebo každý prístup po nadobudnutí platnosti tohto Dohovoru nadobúda
účinnosť prvý deň tretieho mesiaca po uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o
prístupe.
Článok 170
Úvodný príspevok
1) Každý štát, ktorý ratifikuje tento Dohovor alebo k nemu pristúpi po nadobudnutí jej
platnosti, zaplatí organizácii úvodný príspevok, ktorý sa nevracia.
2) Úvodný príspevok predstavuje 5 % zo sumy, ktorej výška sa vypočíta s použitím percentuálnej
sadzby zistenej pre tento štát ku dňu, keď ratifikácia alebo prístup nadobúda účinnosť,
podľa kľúča uvedeného v článku 40 odsekoch 3 a 4, a to z celkovej sumy zvláštnych finančných príspevkov ostatných členských štátov
v rozpočtovom roku predchádzajúcom vyššie uvedenému dátumu.
3) V prípade, že v rozpočtovom roku, ktorý predchádza obdobiu uvedenému v odseku 2,
neboli vyžadované osobitné finančné príspevky, platí platobný kľúč uvedený v odseku
2, ktorý by platil pre príslušný štát na základe posledného rozpočtového roku, v ktorom
boli zvláštne finančné príspevky požadované.
Článok 171
Platnosť Dohovoru
Tento Dohovor sa uzaviera na dobu neurčitú.
Článok 172
Revízia
1) Tento Dohovor možno revidovať konferenciou zmluvných štátov.
2) Konferenciu pripraví a zvoláva Správna rada. Konferencia je uznášaniaschopná, ak
sú na nej zastúpené aspoň tri štvrtiny zmluvných štátov. Na prijatie revidovaného
znenia Dohovoru na jeho schválenie je potrebná trojštvrtinová väčšina zmluvných štátov
zastúpených na konferencii a hlasujúcich. Zdržanie sa hlasovania sa nepovažuje za
odovzdaný hlas.
3) Revidované znenie nadobudne platnosť po uložení ratifikačných listín alebo listín
o prístupe konferenciou stanoveným počtom zmluvných štátov a ku dňu stanovenému konferenciou.
4) Štáty, ktoré revidované znenie Dohovoru neratifikovali alebo k nemu nepristúpili
do dňa, keď nadobúda platnosť, prestávajú od toho dňa byť stranami Dohovoru.
Článok 173
Spory medzi zmluvnými štátmi
1) Všetky spory medzi zmluvnými štátmi týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tohto Dohovoru,
ktoré neboli vyriešené rokovaním, sa predložia na žiadosť niektorého zo zúčastnených
štátov Správnej rade, ktorá sa bude usilovať o dosiahnutie dohody medzi týmito štátmi.
2) Ak sa takáto dohoda nedosiahne do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spor predložený
Správnej rade, môže každý zo zúčastnených štátov predložiť spor Medzinárodnému súdnemu
dvoru, aby vydal záväzné rozhodnutie.
Článok 174
Vypovedanie Dohovoru
Každý zmluvný štát môže Dohovor kedykoľvek vypovedať. Výpoveď sa oznámi vláde Nemeckej
spolkovej republiky a nadobúda účinnosť jeden rok po prijatí tohto oznámenia.
Článok 175
Zachovanie získaných práv
1) Ak prestane byť štát podľa článku 172 odseku 4 alebo článku 174 stranou Dohovoru, práva podľa tohto Dohovoru nadobudnuté predtým tým nie sú dotknuté.
2) O európskych patentových prihláškach, ktoré sú v konaní v dobe, kedy určený štát
prestáva byť stranou Dohovoru, bude vo vzťahu k tomuto štátu Európskym patentovým
úradom ďalej konané, ako by pre ne Dohovor v aktuálnom znení platil aj po tomto dni.
3) Odsek 2 platí aj pre európske patenty, pri ktorých ku dňu uvedenom v tomto odseku
ešte prebieha konanie o námietkach alebo lehota na ich podanie ešte neuplynula.
4) Týmto článkom nie je dotknuté právo štátu, ktorý prestal byť stranou tohto Dohovoru,
používať vo vzťahu k európskym patentom ustanovenia Dohovoru v znení, keď bol jej
stranou.
Článok 176
Finančné práva a povinnosti štátu, ktorý prestal byť stranou Dohovoru
1) Každému štátu, ktorý prestal byť podľa článku 172 odseku 4 alebo článku 174 stranou Dohovoru, budú organizáciou vrátené osobitné finančné príspevky, ktoré zaplatil
podľa článku 40 odseku 2, iba vtedy a za podmienok, že Organizácia vráti osobitné finančné prostriedky zaplatené
v tom istom rozpočtovom roku ostatnými štátmi.
2) Štát uvedený v odseku 1 platí aj po tom, čo prestal byť stranou Dohovoru, naďalej
podľa článku 39 pomernú sumu z udržiavacích poplatkov za európske patenty platné v tomto štáte, a
to podľa percentuálnej sadzby stanovenej ku dňu, keď prestal byť stranou Dohovoru.
Článok 177
Jazyky Dohovoru
1) Tento Dohovor, vyhotovený v jednom pôvodnom vyhotovení v anglickom, francúzskom a
nemeckom jazyku, je uložený v archíve vlády Nemeckej spolkovej republiky; všetky tri
znenia sú rovnako autentické.
2) Znenie tohto Dohovoru vyhotovené v iných úradných jazykoch zmluvných štátov, ako
sú uvedené v odseku 1, sa považujú za úradné znenia, ak boli schválené Správnou radou.
V prípade rozporu pri výklade rôznych znení sú rozhodujúce znenia uvedené v odseku
1.
Článok 178
Odovzdanie a oznámenie
1) Vláda Nemeckej spolkovej republiky vyhotoví overené kópie Dohovoru a odovzdá ich
vládam všetkých štátov, ktoré Dohovor podpísali alebo k nemu pristúpili.
2) Vláda Nemeckej spolkovej republiky oznámi vládam uvedeným v odseku 1
a) každý podpis;
b) uloženie každej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe;
c) každú výhradu alebo odvolanie výhrady podľa článku 167;
d) každé vyhlásenie alebo oznámenie, ktoré prevezme podľa článku 168;
e) deň nadobudnutia platnosti tohto Dohovoru;
f) každé vypovedanie, ktoré prevezme podľa článku 174, a deň, keď toto vypovedanie nadobudne účinnosť.
3) Vláda Nemeckej spolkovej republiky zabezpečí registráciu tohto Dohovoru na sekretariáte
Organizácie Spojených národov.
Na dôkaz toho splnomocnení zástupcovia, predložiac riadne plné moci, podpísali tento
Dohovor.
Dané v Mníchove 5. októbra 1973.