442/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2002 do 31.12.2003

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

442
ZÁKON
z 19. júna 2002
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a)
zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
b)
práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok,
c)
pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
verejným vodovodom súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou,
b)
verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd,
c)
hromadným zásobovaním vodou zásobovanie viac ako 50 osôb alebo zásobovanie, ktorého priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 vody,
d)
hromadným odvádzaním odpadových vôd príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd od viac ako 50 osôb alebo ak priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 odpadovej vody,
e)
komunálnymi odpadovými vodami (ďalej len „odpadové vody") odpadové vody obsahujúce rôzny podiel odpadových vôd z domácností, zariadení, priemyslu, zo služieb, sociálnej vybavenosti a vody z povrchového odtoku, ako aj všetkých ostatných vôd vtekajúcich do verejnej kanalizácie,
f)
voda z povrchového odtoku voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou,
g)
kalom zmes vody a tuhých látok odstránených z rôznych druhov vôd prirodzenými alebo umelo iniciovanými procesmi,
h)
revíznou kanalizačnou šachtou šachta určená na vstup do kanalizácie alebo do kanalizačnej prípojky na účely kontroly a vykonania potrebných prevádzkových úkonov,
i)
vodohospodárskou činnosťou súvisiacou s prevádzkovaním verejných vodovodov a verejných kanalizácií (ďalej len „vodohospodárska činnosť") odber, zachytávanie a úprava surovej vody, zhromažďovanie, akumulácia a dodávka pitnej vody, ako aj príjem, odvádzanie a čistenie odpadovej vody v zariadeniach, z ktorých je následne vypúšťaná do povrchových vôd,
j)
stokovou sieťou sieť potrubí a pridružených objektov na neškodné odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do čistiarne odpadových vôd; stoková sieť môže byť jednotná sústava, delená sústava alebo polodelená sústava,
k)
stokovou sieťou delenej sústavy stoková sieť pozostávajúca aspoň z dvoch sústav stôk na oddelené odvádzanie odpadových vôd, z ktorých jedna oddelene odvádza vody z povrchového odtoku,
l)
aglomeráciou územne ohraničená oblasť, v ktorej je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z nej komunálne odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania,
m)
štátnym monitorovacím a informačným systémom verejných vodovodov a verejných kanalizácií sústava priebežnej kontroly stavov a činností na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktorá využíva referenčné metódy merania, zberu, prenosu a vyhodnocovania nameraných údajov a tvorí podklady pre sústavu informácií a informačných činností, ktorá slúži na zabezpečenie plnenia úloh štátu.
§ 3
Zriaďovanie a vlastníctvo verejných vodovodov a verejných kanalizácií
(1)
Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody, ak orgán na ochranu zdravia ľudí1) nerozhodne inak.
(2)
Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
(3)
Za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú
a)
vodovody, ktoré neslúžia na hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou,
b)
vodovody na samostatné zásobovanie jednotlivých objektov a zariadení vodou, ako aj zariadenia slúžiace na účely požiarnej ochrany,
c)
odberné zariadenia na vodárenských nádržiach a vodných tokoch,
d)
hydroforové stanice zásobujúce jednotlivé vyššie budovy alebo ich skupiny, alebo priemyselné stavby a poľnohospodárske stavby a hydroforové stanice, ktoré sú súčasťou viacúčelových zariadení,
e)
vodovodné prípojky.
(4)
Za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa nepovažujú
a)
kanalizácie, ktoré neslúžia na hromadné odvádzanie odpadových vôd,
b)
samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení,
c)
dažďové vpusty a ich prípojky na verejnú kanalizáciu,
d)
kanalizácie slúžiace výlučne na odvádzanie vôd z povrchového odtoku z komunikácií a verejných plôch, ak nie sú súčasťou stokovej siete delenej sústavy,
e)
záchytné priekopy,
f)
domové čistiarne odpadových vôd a žumpy,
g)
kanalizačné prečerpávacie stanice umiestnené na nehnuteľnostiach pripojených na verejnú kanalizáciu vybudované pre skupiny objektov, ktoré na odvádzanie odpadových vôd vyžadujú výstavbu vlastnej stokovej siete, prípadne vybudované pre jednotlivé nehnuteľnosti,
h)
kanalizačné prípojky.
(5)
Ak je to v záujme ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia a ak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení aspoň dvaja odberatelia alebo producenti, okresný úrad môže určiť, že takýto vodovod alebo kanalizácia sa za verejný vodovod alebo za verejnú kanalizáciu považuje.
(6)
Verejné vodovody a verejné kanalizácie sú vodnými stavbami podľa osobitného predpisu.2)
§ 4
Vodovodné prípojky a kanalizačné prípojky
(1)
Vodovodná prípojka je úsek potrubia od miesta odbočenia z verejného vodovodu po uzáver vody pre pripojený objekt alebo nehnuteľnosť s výnimkou meradla, ak je osadené. Ak je vodovodná prípojka pripojená na verejný vodovod cez odbočenie s uzáverom, toto odbočenie s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.2)
(2)
Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie do verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.2)
(3)
Odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
(4)
Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len „producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.
(5)
Miesto pripojenia vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky, umiestnenie meradla na vodovodnej prípojke alebo na kanalizačnej prípojke alebo umiestnenie revíznej kanalizačnej šachty na kanalizačnej prípojke určí prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
(6)
Ak sa prevádzkovateľ verejného vodovodu rozhodne osadiť meradlo na vodovodnú prípojku, z ktorej sa doteraz odber vody nemeral, odberateľ je povinný vykonať podľa pokynov prevádzkovateľa verejného vodovodu potrebné úpravy na vodovodnej prípojke.
(7)
Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.
(8)
Vlastník vodovodnej prípojky je povinný
a)
odstrániť na vlastné náklady pripojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu,
b)
zabezpečiť, aby vodovodná prípojka bola vybudovaná tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode,
c)
zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.
(9)
Vlastník kanalizačnej prípojky je povinný
a)
odstrániť na vlastné náklady pripojenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie,
b)
zabezpečiť, aby kanalizačná prípojka bola vodotesná a vybudovaná tak, aby nedošlo ku zmenšeniu prietočného profilu verejnej kanalizácie, do ktorej je zaústená,
c)
zabezpečiť opravy a údržbu kanalizačnej prípojky na vlastné náklady.
(10)
Vlastník vodovodnej prípojky alebo vlastník kanalizačnej prípojky môže previesť darovacou zmluvou alebo iným dohodnutým spôsobom vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky na vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
(11)
Vlastník vodovodnej prípojky, na ktorej je umiestnené hadicové zariadenie, je povinný umožniť prístup k vodovodnej prípojke a umožniť odber vody hasičským jednotkám pri požiarnom zásahu. Veliteľ zásahu3) je povinný dodatočne nahlásiť vlastníkovi vodovodnej prípojky, vlastníkovi verejného vodovodu a vlastníkovi verejnej kanalizácie čas, miesto a množstvo odobratej vody.
(12)
Meradlo umiestnené na vodovodnej prípojke je príslušenstvom verejného vodovodu.
DRUHÁ ČASŤ
OPRÁVNENIA NA PREVÁDZKOVANIE VEREJNÝCH VODOVODOV A VEREJNÝCH KANALIZÁCIÍ
§ 5
Prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií
(1)
Oprávnenie prevádzkovať verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu má len fyzická osoba4) alebo právnická osoba,4) ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií. Podmienkou na udelenie živnostenského oprávnenia je splnenie požiadaviek na odbornú spôsobilosť.
(2)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie4) na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, je povinná do 15 dní od jeho získania ohlásiť túto skutočnosť Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo").
(3)
Prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len „prevádzkovateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie4) na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.
(4)
Živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie zaniká podľa osobitného predpisu5) alebo ak prevádzkovateľ alebo jeho odborný zástupca prestane spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom.
(5)
Ministerstvo vedie centrálnu evidenciu živnostenských právnení4) udelených fyzickej osobe alebo právnickej osobe na prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
§ 6
Odborná spôsobilosť
(1)
Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré musí spĺňať žiadateľ o osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie príslušnej kategórie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
(2)
Odbornú spôsobilosť preukazuje žiadateľ o prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie alebo ním ustanovený odborný zástupca platným osvedčením o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie príslušnej kategórie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
(3)
Ministerstvo udeľuje osvedčenie o odbornej spôsobilosti na
a)
prevádzkovanie verejného vodovodu I. až III. kategórie,
b)
prevádzkovanie verejnej kanalizácie I. až III. kategórie.
(4)
Verejný vodovod, ktorý zásobuje vodou
a)
menej ako 2 500 obyvateľov, je verejným vodovodom III. kategórie,
b)
od 2 500 do 50 000 obyvateľov, je verejným vodovodom II. kategórie,
c)
viac ako 50 000 obyvateľov, je verejným vodovodom I. kategórie.
(5)
Verejná kanalizácia, ktorej výhľadová projektová kapacita je
a)
menej ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, je verejnou kanalizáciou III. kategórie,
b)
od 2 000 do 25 000 ekvivalentných obyvateľov, je verejnou kanalizáciou II. kategórie,
c)
viac ako 25 000 ekvivalentných obyvateľov, je verejnou kanalizáciou I. kategórie.
(6)
Podmienky na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa tohto zákona sú:
a)
vek najmenej 21 rokov,
b)
spôsobilosť na právne úkony,
c)
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
d)
bezúhonnosť,
e)
splnenie požiadavky na vzdelanie,
f)
splnenie požiadavky na odbornú prax v príslušnom vodohospodárskom odvetví,
g)
úspešné vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti pred odbornou komisiou.
(7)
Splnenie požiadaviek podľa odseku 6 písm. e) a f) sa preukazuje dokladom o
a)
ukončení úplného stredného odborného vzdelania príslušného technického alebo prírodovedného zamerania a o vykonaní desaťročnej odbornej praxe,
b)
ukončení úplného stredného vzdelania s pomaturitným štúdiom príslušného technického alebo prírodovedného zamerania a o vykonaní sedemročnej odbornej praxe alebo
c)
ukončení bakalárskeho štúdia príslušného technického alebo prírodovedného zamerania a o vykonaní sedemročnej odbornej praxe, alebo
d)
ukončení vysokoškolského vzdelania príslušného technického alebo prírodovedného zamerania a o vykonaní päťročnej odbornej praxe.
(8)
Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť skúškou pred odbornou komisiou a vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti alebo zabezpečí overovanie odbornej spôsobilosti skúškou pred odbornou komisiou a vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti prostredníctvom právnickej osoby, ktorá nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť na úseku prevádzkovania verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií.
(9)
Odborná komisia preveruje znalosti týkajúce sa predmetu tohto zákona v oblasti technickej, technologickej, právnej a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.
(10)
Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia.
(11)
Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý v deň podania žiadosti nie je starší ako tri mesiace.
(12)
Doba platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti je päť rokov.
(13)
Podrobnosti o požiadavkách na kvalifikáciu, o rozsahu skúšky odbornej spôsobilosti, o zriaďovaní a činnosti odborných komisií a o osvedčeniach o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 7
Odborný zástupca
(1)
Odborným zástupcom je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborný výkon vodohospodárskych činností pri prevádzkovaní verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií.
(2)
Ministerstvo môže prevádzkovateľovi určiť povinnosť ustanoviť jedného odborného zástupcu alebo viacerých odborných zástupcov, pričom prihliada najmä na charakter, veľkosť a zložitosť prevádzkovania verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie; na ustanovenie ďalších odborných zástupcov musí byť stanovená primeraná lehota najmenej 15 dní.
(3)
Ak držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu alebo je odborným zástupcom, musí mať platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
(4)
Funkciu odborného zástupcu môže tá istá osoba vykonávať len pre jednu fyzickú osobu alebo pre jednu právnickú osobu.
(5)
Odborným zástupcom právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom nemôže byť člen dozornej rady alebo iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby.
(6)
Ak odborný zástupca prestane v priebehu prevádzkovania verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vykonávať svoju funkciu, prevádzkovateľ, ak sám nie je držiteľom platného osvedčenia o odbornej spôsobilosti, je povinný do 15 dní ustanoviť nového odborného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky podľa tohto zákona, a neodkladne to oznámiť ministerstvu.
(7)
Práva a povinnosti fyzických osôb konajúcich v mene právnickej osoby podľa osobitného predpisu6) nie sú týmto zákonom dotknuté.
§ 8
Zrušenie a zánik osvedčenia o odbornej spôsobilosti
(1)
Ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak
a)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti písomne požiada o jeho zrušenie,
b)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, trestný čin všeobecného ohrozenia alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia,
c)
držiteľ osvedčenia prestal spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom.
(2)
Ministerstvo môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti zrušiť, ak
a)
sa dodatočne zistí, že žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahovala nepravdivé alebo neúplné údaje,
b)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom.
(3)
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká
a)
smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,
b)
uplynutím doby, na ktorú bolo udelené.
§ 9
Evidencia osvedčení o odbornej spôsobilosti
(1)
Ministerstvo vedie evidenciu udelených osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií (ďalej len „evidencia osvedčení") a ich zmien.
(2)
Evidencia osvedčení obsahuje
a)
meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
b)
predmet a rozsah prevádzkovania podľa § 6 ods. 3 až 5,
c)
dobu platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
(3)
Evidencia osvedčení je verejne prístupná.
TRETIA ČASŤ
VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA ZRIAĎOVANIE A PREVÁDZKOVANIE VEREJNÝCH VODOVODOV A VEREJNÝCH KANALIZÁCIÍ
§ 10
Verejné vodovody
(1)
Verejné vodovody musia byť navrhnuté a vybudované v súlade s poznatkami technického pokroku tak, aby bolo zabezpečené dostatočné množstvo zdravotne bezchybnej pitnej vody pre verejnú potrebu a aby bola zabezpečená nepretržitá dodávka pitnej vody pre odberateľov.
(2)
Verejné vodovody musia byť chránené proti zamrznutiu, pred poškodzovaním vonkajšími vplyvmi, vonkajšou a vnútornou koróziou a pred vnikaním škodlivých mikroorganizmov, chemických a iných látok zhoršujúcich kvalitu pitnej vody.
(3)
Podrobnosti o technických požiadavkách pre návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov vrátane úpravy vody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 11
Verejné kanalizácie
(1)
Verejné kanalizácie musia byť navrhnuté a vybudované v súlade s poznatkami stavu technického pokroku tak, aby negatívne neovplyvnili životné prostredie a bola zabezpečená dostatočná prevádzková kapacita pre nepretržité odvádzanie a čistenie odpadových vôd od producentov pri všetkých štandardných miestnych klimatických podmienkach aj so zohľadnením sezónnych výkyvov v zaťažení a aby spĺňali požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd ustanovené osobitnými predpismi.7)
(2)
Verejné kanalizácie musia byť vodotesné, chránené proti zamrznutiu a pred poškodzovaním vonkajšími vplyvmi.
(3)
Podrobnosti o technických požiadavkách pre návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných kanalizácií vrátane čistenia odpadových vôd ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Kanalizačné potrubia na odvádzanie odpadových vôd s výnimkou kanalizačných potrubí na odvádzanie vôd z povrchového odtoku, ako aj kanalizačných prípojok, musia byť pri súbehu alebo krížení uložené hlbšie ako vodovodné potrubia na dodávku pitnej vody. Výnimku môže povoliť okresný úrad za predpokladu, že sa vykoná také technické opatrenie, ktoré zamedzí možnosti kontaminácie pitnej vody odpadovou vodou, a to ako pri bežnej prevádzke, tak aj v prípade poruchy verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PREVÁDZKOVANIE VEREJNÝCH VODOVODOV A VEREJNÝCH KANALIZÁCIÍ
§ 12
Požiadavky na kvalitu vody odoberanej na úpravu na pitnú vodu
(1)
Surová voda je voda odoberaná z povrchových vodných zdrojov alebo z podzemných vodných zdrojov na účely úpravy na pitnú vodu.
(2)
Surová voda musí spĺňať v mieste odberu pred jej dopravou do miesta úpravy vody požiadavky na jej kvalitu vo väzbe na štandardné metódy úpravy povrchovej a podzemnej vody na pitnú vodu.
(3)
Výnimočne možno na úpravu na pitnú vodu odoberať vodu, ktorá v mieste odberu nespĺňa požiadavky na kvalitu surovej vody. Výnimku povoľuje na žiadosť prevádzkovateľa verejného vodovodu ministerstvo, ak možno predpokladať, že technológia úpravy vody z takéhoto zdroja povrchovej vody zaručuje zdravotnú bezchybnosť pitnej vody ustanovenú osobitným predpisom.1)
(4)
Vlastník verejného vodovodu je povinný zabezpečiť sledovanie kvality surovej vody, vykonávanie odberu vzoriek takejto vody v mieste odberu a vykonávanie ich rozboru.
(5)
Ukazovatele kvality surovej vody a ich hraničné hodnoty pre jednotlivé kategórie štandardných metód úpravy surovej vody na pitnú vodu, spôsob a frekvenciu merania hodnôt jednotlivých ukazovateľov, definície jednotlivých štandardných metód úpravy surovej vody na pitnú vodu, sledované parametre, odporúčané metódy, početnosť odberov vzoriek a analýz a spôsob odovzdávania výsledkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 13
Kvalita pitnej vody a sledovanie kvality vôd
(1)
Pitná voda dodávaná verejným vodovodom musí spĺňať požiadavky na zdravotnú bezchybnosť pitnej vody ustanovenú osobitným predpisom.1)
(2)
Vlastník verejného vodovodu je povinný zabezpečiť sledovanie kvality vody odoberanej z vodného zdroja počas jej odberu, akumulácie, úpravy a dopravy k odberateľovi a zistené hodnoty výsledkov odovzdávať príslušnému orgánu na ochranu zdravia1) a okresnému úradu. Početnosť odberov vzoriek a požiadavky na rozsah a výkon rozborov pitnej vody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Vlastník verejnej kanalizácie je povinný zabezpečiť vykonávanie odberu vzoriek odpadových vôd, ich rozbory a zistené hodnoty výsledkov odovzdávať okresnému úradu. Rozsah a početnosť odberov vzoriek a požiadavky na rozsah a vykonávanie rozborov odpadových vôd ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Najvyšším metodickým centrom na kontrolu kvality vody a s vodou súvisiacich matríc na všetkých stupňoch nakladania s vodou v zmysle tohto zákona je Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku.
(5)
Metodiky určené Národným referenčným laboratóriom pri stanovovaní jednotlivých prvkov vo vode sú záväzné pre všetky orgány verejnej správy.
§ 14
Nútená správa
(1)
Ak to vyžaduje verejný záujem a ak je to v záujme ochrany zdravia ľudí, ochrany zdravia zvierat alebo ochrany životného prostredia, krajský úrad môže vyhlásiť nútenú správu, ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, ktorý je povinný zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody alebo plynulé a bezpečné odvádzanie odpadových vôd, túto povinnosť neplní.
(2)
Krajský úrad rozhodne, ktorý prevádzkovateľ v rámci nútenej správy preberá na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku alebo údržbu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Túto správu, prevádzku alebo údržbu obstaráva prevádzkovateľ v rámci nútenej správy na náklady povinného vlastníka verejného vodovodu alebo vlastníka verejnej kanalizácie, za ktorého tieto povinnosti plní.
§ 15
Povinnosti vlastníka verejného vodovodu
(1)
Vlastník verejného vodovodu je povinný zabezpečiť
a)
nepretržitú dodávku pitnej vody,
b)
aby verejné vodovody spĺňali technické požiadavky uvedené v § 10,
c)
aby pri nakladaní s kalom vznikajúcim v procese úpravy pitnej vody nebolo ohrozené životné prostredie,8)
d)
rozvoj verejného vodovodu v súlade so schváleným plánom rozvoja [§ 36 ods. 3 písm. b)] a s ohľadom na ekonomické možnosti,
e)
vypracovanie a aktualizáciu prevádzkového poriadku verejného vodovodu.
(2)
Vlastník verejného vodovodu je povinný z dôvodu verejného záujmu a zabezpečenia ochrany zdravia ľudí zabezpečiť kontinuálne prevádzkovanie verejného vodovodu, a to aj za okolností prípadného zániku alebo zrušenia živnostenského oprávnenia a do 90 dní zabezpečiť nového prevádzkovateľa. Počas tejto doby je vlastník verejného vodovodu oprávnený zabezpečiť prevádzkovanie verejného vodovodu prostredníctvom odborného zástupcu (§ 7) aj bez udeleného živnostenského listu.
(3)
Vlastník verejného vodovodu môže prevádzkovať verejný vodovod len v prípade, ak spĺňa aj všetky podmienky vzťahujúce sa na prevádzkovateľa verejného vodovodu podľa tohto zákona a osobitného predpisu,5) inak je povinný zabezpečiť prevádzkovateľa (§ 5).
(4)
Prevádzkovateľ verejného vodovodu zastupuje vlastníka v povinnostiach podľa odseku 6 a odseku 7 písm. b), § 4 ods. 3, § 12 ods. 4, § 13 ods. 2, § 22 ods. 1, 2 a 4, § 24 ods. 2 a 3, § 26 ods. 1 písm. a) a h) a ods. 2, § 27 ods. 3 a 6, § 29 ods. 3, § 30 ods. 1 a 2, § 33 ods. 3, § 35 ods. 2, § 42 ods. 2 a 4.
(5)
Vlastníci verejných vodovodov prevádzkovo súvisiacich upravia svoje vzájomné práva a povinnosti v písomnej zmluve tak, aby sa zabezpečilo kvalitné a plynulé prevádzkovanie verejného vodovodu. Ak nedôjde k písomnej zmluve, rozhodne o úprave vzájomných práv a povinností medzi nimi príslušný súd.
(6)
Vlastník verejného vodovodu je povinný poskytovať ministerstvu a príslušným orgánom verejnej správy údaje potrebné na spracovanie situačných správ za uplynulý rok na úseku verejných vodovodov, údaje na koncepčnú činnosť v oblasti verejných vodovodov a údaje z majetkovej a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu. Podrobnosti o poskytovaní potrebných údajov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný
a)
po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa umožniť pripojenie na verejný vodovod, ak sa pripájaný objekt alebo nehnuteľnosť nachádza na území s vodovodnou sieťou a ak je pripojenie technicky možné,
b)
uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu,
c)
poskytnúť prevádzkovateľovi verejného vodovodu dokumentáciu potrebnú na zabezpečenie prevádzky verejného vodovodu,
d)
oznámiť ministerstvu do desiatich dní od začatia prevádzkovania verejného vodovodu
1.
meno prevádzkovateľa verejného vodovodu,
2.
predmet a rozsah prevádzkovania,
3.
dobu platnosti živnostenského listu,
4.
meno, priezvisko, trvalý pobyt odborného zástupcu, ak bol ustanovený,
5.
dátum začatia prevádzkovania verejného vodovodu,
e)
umožniť prístup k verejnému vodovodu osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
f)
umožniť prístup k verejnému vodovodu a odber z neho hasičským jednotkám pri požiarnom zásahu; veliteľ zásahu3) je povinný po skončení zásahu zahlásiť vlastníkovi verejného vodovodu a vlastníkovi verejnej kanalizácie čas, miesto a množstvo odobratej vody,
g)
vyžiadať súhlas prevádzkovateľa na vykonanie akejkoľvek úpravy na verejnom vodovode.
§ 16
Povinnosti vlastníka verejnej kanalizácie
(1)
Vlastník verejnej kanalizácie je povinný zabezpečiť
a)
plynulé a bezpečné odvádzanie odpadových vôd a ak má verejná kanalizácia vybudovanú čistiareň odpadových vôd, je povinný zabezpečiť aj čistenie odpadových vôd,
b)
aby pri nakladaní s kalom vznikajúcim pri čistení odpadových vôd nebolo ohrozené životné prostredie,8)
c)
aby verejné kanalizácie spĺňali technické požiadavky uvedené v § 11,
d)
rozvoj verejnej kanalizácie v súlade so schváleným plánom rozvoja [§ 36 ods. 3 písm. b)] s ohľadom na ekologické aspekty alebo ekonomické možnosti,
e)
vypracovanie a aktualizáciu prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie.
(2)
Vlastník verejnej kanalizácie je povinný z dôvodu verejného záujmu a zabezpečenia ochrany zdravia ľudí zabezpečiť kontinuálne prevádzkovanie verejnej kanalizácie, a to aj za okolností prípadného zániku alebo zrušenia živnostenského oprávnenia a do 90 dní zabezpečiť nového prevádzkovateľa. Počas tejto doby je vlastník verejnej kanalizácie oprávnený zabezpečiť prevádzkovanie verejnej kanalizácie prostredníctvom odborného zástupcu (§ 7) aj bez udeleného živnostenského listu.
(3)
Vlastník verejnej kanalizácie môže prevádzkovať verejnú kanalizáciu len v prípade, ak spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na prevádzkovateľa verejnej kanalizácie podľa tohto zákona a osobitného predpisu,5) inak je povinný zabezpečiť prevádzkovateľa (§ 5).
(4)
Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie zastupuje vlastníka v povinnostiach podľa odseku 6 a odseku 7 písm. b), § 4 ods. 4, § 13 ods. 3, § 23 ods. 1 až 3 a 10, § 26 ods. 1 písm. a) a h) a ods. 3, § 27 ods. 3 a 6, § 33 ods. 3, § 35 ods. 2 a § 42 ods. 3 a 4.
(5)
Vlastníci verejných kanalizácií prevádzkovo súvisiacich upravia svoje vzájomné práva a povinnosti v písomnej zmluve tak, aby sa zabezpečilo kvalitné a plynulé prevádzkovanie verejnej kanalizácie. Ak nedôjde k písomnej zmluve, rozhodne o úprave vzájomných práv a povinností medzi nimi príslušný súd.
(6)
Vlastník verejnej kanalizácie je povinný poskytovať ministerstvu a príslušným orgánom verejnej správy údaje potrebné na spracovanie situačných správ za uplynulý rok na úseku verejných kanalizácií, údaje na koncepčnú činnosť v oblasti verejných kanalizácií a údaje z majetkovej a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejnej kanalizácie. Podrobnosti o poskytovaní potrebných údajov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Vlastník verejnej kanalizácie je ďalej povinný
a)
po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa umožniť pripojenie na verejnú kanalizáciu, ak sa pripájaný objekt alebo nehnuteľnosť nachádza na území s kanalizačnou sieťou a ak je to technicky možné,
b)
uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu,
c)
poskytnúť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie dokumentáciu potrebnú na zabezpečenie prevádzky verejnej kanalizácie,
d)
oznámiť ministerstvu do desiatich dní od začatia prevádzkovania verejnej kanalizácie
1.
meno prevádzkovateľa verejnej kanalizácie,
2.
predmet a rozsah prevádzkovania,
3.
dobu platnosti živnostenského listu,
4.
meno, priezvisko, trvalý pobyt odborného zástupcu, ak bol ustanovený,
5.
dátum začatia prevádzkovania verejnej kanalizácie,
e)
umožniť prístup k verejnej kanalizácii osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(8)
Vlastník verejnej kanalizácie môže vykonávať zásahy na verejnej kanalizácii iba po predchádzajúcom prerokovaní s prevádzkovateľom.
§ 17
Povinnosti a práva prevádzkovateľa verejného vodovodu
(1)
Prevádzkovateľ verejného vodovodu je povinný
a)
prevádzkovať verejný vodovod v súlade s osobitnými predpismi,9) všeobecne záväzným nariadením obce, prevádzkovým poriadkom verejného vodovodu, podmienkami stanovenými na túto prevádzku rozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy,
b)
vykonávať riadnu a pravidelnú údržbu verejného vodovodu,
c)
odovzdať vlastníkovi verejného vodovodu a dotknutej obci na ich vyžiadanie prehľad a hodnoty sledovaných ukazovateľov kvality vody najneskôr do 30 dní odo dňa vyžiadania,
d)
na základe rozhodnutia krajského úradu prebrať na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku alebo údržbu verejného vodovodu,
e)
zabezpečiť vyznačenie podzemného vedenia verejného vodovodu podľa skutočného vyhotovenia stavby graficky na mapách, a to polohu, výšku, ako aj ich opis a ich zmeny; na to poskytne vlastník verejného vodovodu prevádzkovateľovi potrebné časti dokumentácie,
f)
umožniť prístup k verejnému vodovodu a umožniť odber vody hasičským jednotkám pri požiarnom zásahu.
(2)
Prevádzkovateľ verejného vodovodu je ďalej povinný
a)
umožniť prístup k objektom a zariadeniam verejného vodovodu osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov a spĺňajú kritériá ustanovené osobitnými predpismi,10)
b)
viesť majetkovú a prevádzkovú evidenciu o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a poskytnúť údaje z tejto evidencie vlastníkovi verejného vodovodu,
c)
poskytovať vlastníkovi verejného vodovodu potrebné údaje na spracovanie situačných správ a údaje na koncepčnú činnosť podľa § 15 ods. 6,
d)
oznámiť ministerstvu a vlastníkovi verejného vodovodu všetky zmeny a doplnky týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených podľa tohto zákona a osobitného predpisu5) do 15 dní od vzniku týchto zmien,
e)
udržiavať a zvyšovať odbornú úroveň svojich zamestnancov,
f)
bezodplatne stanoviť technické podmienky pripojenia alebo odpojenia nehnuteľnosti na verejný vodovod,
g)
bezodplatne stanoviť technické podmienky zriaďovania alebo odstraňovania vodovodnej prípojky,
h)
poskytnúť za odplatu technické podklady na zriaďovanie alebo odstraňovanie vodovodnej prípojky,
i)
vyjadrovať sa za odplatu k projektovej dokumentácii týkajúcej sa výstavby rodinných domov, sídelných celkov alebo inej investičnej činnosti, ako aj k zmenám vo výrobnom procese fyzických osôb alebo právnických osôb z hľadiska požiadaviek na zásobovanie pitnou vodou do 30 dní odo dňa vyžiadania,
j)
na žiadosť projektanta alebo stavebníka za odplatu zakresliť smer a výšku podzemného potrubia verejného vodovodu do jeho dokumentácie do 15 dní odo dňa vyžiadania alebo smer a výšku vytýčiť v teréne do siedmich dní odo dňa vyžiadania,
k)
zabezpečiť archivovanie údajov z prevádzkovej evidencie najmenej počas desiatich rokov,
l)
plniť si ďalšie povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
m)
hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami získanými z úhrad za dodávku vody, ak sa úhrada za dodávku vody neplatí vlastníkovi verejného vodovodu.
(3)
Prevádzkovateľ verejného vodovodu
a)
je oprávnený požadovať od odberateľa, aby na vlastných zariadeniach vykonal na vlastné náklady nevyhnutné úpravy, ktoré sú potrebné na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku verejného vodovodu; inak odberateľ zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobil,
b)
rozhoduje o mieste pripojenia vodovodnej prípojky, o umiestnení meradla na vodovodnej prípojke a určuje technické podmienky,
c)
má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len „vodné"), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
(4)
Osoby poverené prevádzkovateľom sú oprávnené vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie pozemky a do cudzích objektov na účely zabezpečenia spoľahlivej funkcie verejného vodovodu, zistenia stavu meradla alebo jeho opravy, údržby alebo výmeny, vykonania kontrolného merania množstva a kvality vody, zistenia technického stavu vodovodnej prípojky a na kontrolu činností a monitoringu v ochranných pásmach vodného zdroja.
§ 18
Povinnosti a práva prevádzkovateľa verejnej kanalizácie
(1)
Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je povinný
a)
prevádzkovať verejnú kanalizáciu v súlade s osobitnými predpismi,9) všeobecne záväzným nariadením obce, prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie, podmienkami stanovenými na túto prevádzku rozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy,
b)
vykonávať riadnu a pravidelnú údržbu verejnej kanalizácie,
c)
odovzdať vlastníkovi verejnej kanalizácie a dotknutej obci na ich vyžiadanie prehľad a hodnoty sledovaných ukazovateľov kvality vody najneskôr do 30 dní odo dňa vyžiadania,
d)
na základe rozhodnutia krajského úradu prebrať na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku alebo údržbu verejnej kanalizácie,
e)
zabezpečiť vyznačenie podzemného vedenia verejnej kanalizácie podľa skutočného vyhotovenia stavby graficky na mapách, a to polohu, výšku, ako aj ich opis a ich zmeny; na to poskytne vlastník verejnej kanalizácie prevádzkovateľovi potrebné časti dokumentácie.
(2)
Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je ďalej povinný
a)
umožniť prístup k objektom a zariadeniam verejnej kanalizácie osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov a spĺňajú kritériá ustanovené osobitnými predpismi,10)
b)
viesť majetkovú a prevádzkovú evidenciu o objektoch a zariadeniach verejnej kanalizácie a poskytnúť údaje z tejto evidencie vlastníkovi verejnej kanalizácie,
c)
poskytovať vlastníkovi verejnej kanalizácie potrebné údaje na spracovanie situačných správ a údaje na koncepčnú činnosť podľa § 16 ods. 6,
d)
oznámiť ministerstvu a vlastníkovi verejného vodovodu všetky zmeny a doplnky týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených podľa tohto zákona a osobitného predpisu5) do 15 dní od vzniku týchto zmien,
e)
udržiavať a zvyšovať odbornú úroveň svojich zamestnancov,
f)
bezodplatne stanoviť technické podmienky pripojenia alebo odpojenia nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu,
g)
bezodplatne stanoviť technické podmienky zriaďovania alebo odstraňovania kanalizačnej prípojky,
h)
poskytnúť za odplatu technické podklady na zriaďovanie alebo odstraňovanie kanalizačnej prípojky,
i)
vyjadrovať sa za odplatu k projektovej dokumentácii týkajúcej sa výstavby rodinných domov, sídelných celkov alebo inej investičnej činnosti, ako aj k zmenám vo výrobnom procese fyzických osôb alebo právnických osôb z hľadiska požiadaviek na odvádzanie a čistenie odpadových vôd do 30 dní odo dňa vyžiadania,
j)
na žiadosť projektanta alebo stavebníka za odplatu zakresliť smer a výšku podzemného potrubia verejnej kanalizácie do jeho dokumentácie do 15 dní odo dňa vyžiadania alebo smer a výšku vytýčiť v teréne do siedmich dní odo dňa vyžiadania,
k)
zabezpečiť archivovanie údajov z prevádzkovej evidencie najmenej počas desiatich rokov,
l)
plniť si ďalšie povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
m)
hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami získanými z úhrad za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd, ak sa úhrada za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd neplatí vlastníkovi verejnej kanalizácie.
(3)
Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie
a)
je oprávnený požadovať od producenta, aby na vlastných zariadeniach vykonal na vlastné náklady nevyhnutné úpravy, ktoré sú potrebné na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku verejnej kanalizácie; inak producent zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobil,
b)
rozhoduje o mieste pripojenia kanalizačnej prípojky, o umiestnení meradla na kanalizačnej prípojke a o umiestnení revíznej kanalizačnej šachty a určuje technické podmienky,
c)
má právo na úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len „stočné), ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.
(4)
Osoby poverené prevádzkovateľom sú oprávnené vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie pozemky a do cudzích objektov na účely zabezpečenia spoľahlivej funkcie verejnej kanalizácie, zistenia stavu meradla alebo jeho opravy, údržby alebo výmeny, vykonania kontrolného merania množstva a kvality vypúšťaných odpadových vôd, zistenia technického stavu kanalizačnej prípojky.
§ 19
Pásma ochrany verejných vodovodov a verejných kanalizácií
(1)
K bezprostrednej ochrane verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len „pásmo ochrany"), ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ochranné pásma vodných zdrojov podľa osobitného predpisu11) týmto nie sú dotknuté.
(2)
Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo kanalizačného potrubia na obidve strany
a)
1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm,
b)
2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm.
(3)
Pásma ochrany podľa odseku 2 písm. a) určí rozhodnutím okresný úrad na základe žiadosti vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa. Pri vydávaní rozhodnutia prihliadne okresný úrad na technické možnosti riešenia pri súčasnom zabezpečení ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a na technicko-bezpečnostnú ochranu záujmov dotknutých osôb.
(4)
Pásma ochrany podľa odseku 2 písm. b) určí rozhodnutím ministerstvo na základe žiadosti vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa. Pri vydávaní rozhodnutia prihliadne ministerstvo na technické možnosti riešenia pri súčasnom zabezpečení ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a na technicko-bezpečnostnú ochranu záujmov dotknutých osôb.
(5)
V pásme ochrany je zakázané
a)
vykonávať zemné práce, stavby, umiestňovať konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav,
b)
vysádzať trvalé porasty,
c)
umiestňovať skládky,
d)
vykonávať terénne úpravy.
(6)
Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ je povinný na základe žiadosti poskytnúť žiadateľovi údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom ochrany do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Pri zasahovaní do terénu vrátane zásahov do pozemných komunikácií alebo iných stavieb v pásme ochrany je stavebník, v záujme ktorého sa tieto zásahy vykonávajú, povinný na svoje náklady bezodkladne prispôsobiť novej úrovni povrchu všetky zariadenia a príslušenstvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie majúce vzťah k terénu, k pozemnej komunikácii alebo inej stavbe. Tieto práce môže vykonávať iba so súhlasom vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa.
§ 20
Oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam
(1)
Prevádzkovateľ je oprávnený
a)
v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov,
b)
odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,12)
c)
umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.
(2)
Prevádzkovateľ je povinný pri výkone svojich oprávnení počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu oprávnenia musí upovedomiť užívateľa nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Ak ide o vstup na cudzie pozemky z dôvodu havárie alebo poruchy verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, táto lehota sa nemusí dodržať. V takom prípade o tom prevádzkovateľ užívateľa bezodkladne upovedomí.
(3)
Po skončení nevyhnutných prác je prevádzkovateľ povinný uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti aj primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti.
(4)
Ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu určenia pásma ochrany (§ 19) obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
(5)
Vlastník nehnuteľnosti, prípadne iná oprávnená osoba je povinná strpieť umiestnenie orientačných označení a zistené ohrozenie alebo poškodenie tohto označenia je povinná bezodkladne oznámiť prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
§ 21
Vyvlastnenie cudzej nehnuteľnosti
Ak nemožno zriadiť verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo práva k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa všeobecného predpisu.13)
§ 22
Všeobecné podmienky pripojenia sa na verejný vodovod
(1)
Žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu, prípadne s prevádzkovateľom.
(2)
Vlastník verejného vodovodu uzatvorí zmluvu, ak
a)
žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod spĺňa technické podmienky určené prevádzkovateľom týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejný vodovod vrátane technických podmienok na umiestnenie meradla a
b)
kapacita verejného vodovodu to umožňuje.
(3)
Nehnuteľnosť alebo objekt možno pripojiť na verejný vodovod jednou vodovodnou prípojkou. S písomným súhlasom prevádzkovateľa verejného vodovodu možno v odôvodnených prípadoch vybudovať jednu vodovodnú prípojku pre viac nehnuteľností, prípadne viac vodovodných prípojok pre jednu nehnuteľnosť alebo objekt.
(4)
Vlastník verejného vodovodu môže odmietnuť pripojenie na verejný vodovod, ak žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod nesplní technické podmienky pripojenia na verejný vodovod určené prevádzkovateľom.
(5)
Ak má žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod alebo odberateľ požiadavky na čas dodávky vody, množstvo, tlak alebo odlišnú kvalitu vody, ktoré presahujú možnosti dodávky vody verejným vodovodom, vlastník verejného vodovodu môže odmietnuť splnenie týchto požiadaviek. Ak to technické podmienky verejného vodovodu umožňujú, so súhlasom vlastníka verejného vodovodu si žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod alebo odberateľ môže splnenie týchto požiadaviek zabezpečiť vlastnými zariadeniami na vlastné náklady.
§ 23
Všeobecné podmienky pripojenia sa na verejnú kanalizáciu a vypúšťanie vôd do verejnej kanalizácie
(1)
Žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom.
(2)
Vlastník nehnuteľnosti, na ktorej vznikajú odpadové vody, je povinný pripojiť nehnuteľnosť na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza, je zriadená a vlastník nehnuteľnosti nemá povolenie príslušného orgánu štátnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. V prípade, že sa kanalizačná prípojka považuje za vodnú stavbu,2) vlastník nehnuteľnosti túto povinnosť nemá.
(3)
Vlastník verejnej kanalizácie uzatvorí zmluvu, ak
a)
žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu spĺňa technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu vrátane technických podmienok na umiestnenie meradla a
b)
kapacita verejnej kanalizácie to umožňuje.
(4)
Nehnuteľnosť možno pripojiť na verejnú kanalizáciu podľa systému sústavy verejnej kanalizácie jednou kanalizačnou prípojkou. So súhlasom prevádzkovateľa verejnej kanalizácie možno v odôvodnených prípadoch vybudovať jednu kanalizačnú prípojku pre viac nehnuteľností alebo viac kanalizačných prípojok pre jednu nehnuteľnosť.
(5)
Do verejnej kanalizácie možno vypúšťať alebo odvádzať iba odpadové vody mierou znečistenia a množstvom zodpovedajúce prevádzkovému poriadku verejnej kanalizácie, ak sa ich producent nedohodne s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie inak.
(6)
Odpadové vody, ktoré presahujú najvyššiu prípustnú mieru znečistenia podľa prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie, sa môžu vypúšťať do verejnej kanalizácie až po ich predčistení u producenta odpadových vôd na mieru zodpovedajúcu prevádzkovému poriadku verejnej kanalizácie alebo rozhodnutiu okresného úradu.
(7)
V prípade, že súčasťou verejnej kanalizácie je čistiareň odpadových vôd, ktorá zabezpečuje zodpovedajúce čistenie odpadových vôd v súlade s povolením na nakladanie s vodami,7) je zakázané vypúšťať odpadové vody do verejnej kanalizácie cez domové čistiarne odpadových vôd a žumpy.
(8)
Producent odpadových vôd je povinný v mieste a v rozsahu stanovenom prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie kontrolovať mieru znečistenia vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie s výnimkou vypúšťania odpadových vôd z domácností.
(9)
Odvádzanie komunálnych odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie z nehnuteľnosti, ktorá slúži na výkon samosprávy obce14) alebo na verejné účely, alebo z verejných priestranstiev, zabezpečuje vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady.
(10)
Vlastník verejnej kanalizácie môže odmietnuť pripojenie na verejnú kanalizáciu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ak
a)
zneškodňovanie odpadových vôd je účelnejšie u ich producenta,
b)
zneškodňovanie odpadových vôd mimo verejnú kanalizáciu nepoškodí povrchové a podzemné vody,
c)
zneškodňovanie odpadových vôd vo verejnej kanalizácii je technicky nemožné alebo ekonomicky neúnosné,
d)
odvádzanie vôd z povrchového odtoku je možné mimo verejnej kanalizácie,
e)
obsahujú látky toxické pre kal, látky inhibujúce biologické procesy čistenia odpadových vôd alebo látky kumulujúce sa v kale do tej miery, že limitujú proces ďalšieho nakladania s ním,
f)
to neumožňuje kapacita verejnej kanalizácie a čistiarne odpadových vôd,
g)
zariadenia producenta nespĺňajú technické podmienky pripojenia na verejnú kanalizáciu vrátane meradla.
(11)
Dôvody odmietnutia pripojenia na verejnú kanalizáciu alebo odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa odseku 10 je prevádzkovateľ povinný preukázať žiadateľovi o pripojenie na verejnú kanalizáciu alebo producentovi.
(12)
Ak verejná kanalizácia má delenú sústavu, treba odpadové vody a vody z povrchového odtoku z jednotlivých nehnuteľností odvádzať v delenej sústave.
§ 24
Dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd
(1)
Vodu z verejného vodovodu môže odberateľ odoberať len na účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody.
(2)
Dodávka vody kvalitou a množstvom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak.
(3)
Vlastník verejného vodovodu alebo prevádzkovateľ verejného vodovodu nezodpovedá za škody a ušlý zisk vzniknuté nedostatkom tlaku vody pri obmedzení alebo prerušení dodávky vody z dôvodu mimoriadnej udalosti,15) pri prerušení dodávky elektrickej energie alebo z dôvodu, pre ktorý je prevádzkovateľ oprávnený dodávku vody obmedziť alebo prerušiť (§ 32).
(4)
Odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.
(5)
Vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie nezodpovedá za škody a ušlý zisk vzniknuté pri obmedzení alebo prerušení odvádzania odpadových vôd z dôvodu mimoriadnej udalosti,15) pri prerušení dodávky elektrickej energie alebo z dôvodu, pre ktorý je prevádzkovateľ oprávnený odvádzanie odpadových vôd obmedziť alebo prerušiť (§ 32).
§ 25
Neoprávnený odber vody z verejného vodovodu a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie
(1)
Neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je
a)
odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou,
b)
odber pred meradlom (§ 29 ods. 7) alebo odber po odstránení meradla,
c)
odber s používaním meradla, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odber nezaznamenáva alebo zaznamenáva odber menší, ako je skutočný,
d)
odber s používaním meradla, na ktorom bolo poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii,
e)
odber s použitím požiarneho obtoku na iné účely ako požiarne,
f)
odber bez súhlasu prevádzkovateľa.
(2)
Kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu16) prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
(3)
Neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je
a)
vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou,
b)
vypúšťanie v rozpore s podmienkami ustanovenými prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie,
c)
vypúšťanie bez merania, ak je dohodnuté alebo je v rozpore s podmienkami dohodnutými v zmluve o odvádzaní odpadových vôd,
d)
vypúšťanie s používaním meradla, ktoré nie je umiestnené podľa rozhodnutia prevádzkovateľa verejnej kanalizácie,
e)
vypúšťanie s používaním meradla, ktoré v dôsledku zásahu množstvo nezaznamenáva alebo zaznamenáva menšie množstvo, ako je skutočné,
f)
vypúšťanie s používaním meradla, na ktorom je poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii.
(4)
Kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu16) prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.
§ 26
Povinnosti odberateľa a producenta
(1)
Odberateľ a producent sú povinní
a)
dodržiavať podmienky ustanovené v prevádzkovom poriadku verejného vodovodu alebo v prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie a podmienky dohodnuté v zmluve uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,
b)
v nevyhnutnej miere umožniť vstup prevádzkovateľa alebo ním poverenej osoby na nehnuteľnosť pripojenú na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu na účely zabezpečenia spoľahlivej funkcie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, zistenia stavu meradla alebo jeho opravy, údržby alebo výmeny, alebo vykonania kontrolného merania množstva a kvality pitnej vody a vypúšťaných odpadových vôd, ako aj zistenia technického stavu vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky a poskytnúť prevádzkovateľovi potrebnú súčinnosť,
c)
oznamovať prevádzkovateľovi návrhy zmien v ním vykonávanej činnosti, ktoré môžu mať vplyv na zmeny v zásobovaní vodou alebo v odvádzaní a čistení odpadových vôd,
d)
oznámiť prevádzkovateľovi zistenú poruchu na vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke vrátane poruchy na meradle,
e)
dbať o to, aby nedošlo k poškodeniu meradla, k jeho odstráneniu alebo k inému neoprávnenému zásahu na meradle,
f)
neodkladne odstrániť prekážky, ktoré znemožňujú odčítanie na meradle, najmä neodkladne vykonať opatrenia proti zaplaveniu priestoru, v ktorom je meradlo umiestnené,
g)
oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu alebo s odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie,
h)
oznámiť vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.
(2)
Odberateľ nesmie bez súhlasu vlastníka verejného vodovodu využívať dodanú vodu z verejného vodovodu na iný ako zmluvne dohodnutý účel a ani odovzdávať vodu ďalšiemu odberateľovi.
(3)
Producent nesmie bez súhlasu vlastníka verejnej kanalizácie odvádzať odpadové vody od ďalšieho producenta.
§ 27
Ochrana verejných vodovodov a verejných kanalizácií
(1)
Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu a ich zariadenia a nenarušil ich prevádzku a aby neoprávnene nezasahoval do výkonu vodohospodárskych činností súvisiacich s prevádzkovaním verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie; inak zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobil.
(2)
Vlastník nehnuteľnosti, jej správca alebo užívateľ je povinný dbať o to, aby užívaním nehnuteľnosti nepoškodzoval a nenarušil prevádzku verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, najmä ich podzemných vedení. Vlastník nehnuteľnosti, jej správca alebo užívateľ je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v pásme ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
(3)
Na zariadeniach verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nemožno nič upravovať alebo meniť bez súhlasu vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľa.
(4)
Každý, kto vykonáva opravy, rekonštrukcie, terénne úpravy a iné stavebné práce, ktoré môžu mať vplyv na zariadenia verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, je povinný po dohode s prevádzkovateľom vykonať neodkladne na svoje náklady prispôsobenie poklopov, vstupov do šachiet, zasúvadlových uzáverov a iných objektov a zariadení verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie novému stavu.
(5)
Vykonávať zásahy na zariadeniach verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie môžu len tie osoby, ktoré sú na to prevádzkovateľom určené.
(6)
Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť objekty verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie proti neoprávnenému vniknutiu nepovolaných osôb.
(7)
Je zakázané prepojiť vlastný zdroj vody s vodovodnou prípojkou pripojenou na verejný vodovod alebo s verejným vodovodom.
§ 28
Vodné a stočné
(1)
Konečný spotrebiteľ vody (ďalej len „konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).
(2)
Spoluproducent odpadových vôd (ďalej len „spoluproducent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody prostredníctvom producenta (§ 4 ods. 4).
(3)
Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
(4)
Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody.
(5)
Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.
(6)
Za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku.
(7)
Ak sa producent so spoluproducentmi nedohodne inak, producent rozpočíta spoluproducentom vypúšťané množstvo odpadových vôd podľa smerných čísel spotreby vody.
(8)
Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
(9)
Cenu za 1 m3 dodanej vody a cenu za 1 m3 odvedenej odpadovej vody upravuje osobitný predpis.17)
(10)
Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.
(11)
Vodné a stočné pri požiarnom zásahu hradí hasičská jednotka3) podľa nahlásenia veliteľa zásahu3) (§ 4 ods. 11).
Určenie množstva vody dodanej verejným vodovodom a odpadovej vody odvedenej verejnou kanalizáciou
§ 29
(1)
Meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného.
(2)
Meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie.
(3)
Ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.
(4)
Ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané do verejnej kanalizácie priamo kanalizačnou prípojkou alebo cez uličnú vpusť merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie musí byť uvedený v zmluve o odvádzaní odpadových vôd.
(5)
Ak vypúšťa producent do verejnej kanalizácie vodu z iných zdrojov ako z verejného vodovodu a ak nie je možné zistiť množstvo vypúšťanej odpadovej vody meraním alebo iným spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo, zistí sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom overeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie.
(6)
Pri zisťovaní množstva vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom je producent povinný poskytnúť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie všetky údaje potrebné na tento výpočet.
(7)
Ak sa určuje množstvo vody dodanej verejným vodovodom meradlom alebo sa odpadové vody vypúšťajú do verejnej kanalizácie cez meradlo, musí takéto meradlo spĺňať požiadavky určené osobitným predpisom.18)
(8)
Opravy a údržbu meradla je povinný vykonávať vlastník meradla na vlastné náklady.
(9)
Podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných odpadových vôd, spôsob výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie a smerné čísla spotreby vody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 30
(1)
Ak má odberateľ pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, má právo požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšanie. Vlastník verejného vodovodu je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa osobitného predpisu.18) Výsledok preskúšania vlastník verejného vodovodu neodkladne písomne oznámi odberateľovi.
(2)
Ak sa pri skúške meradla vyžiadanej odberateľom zistí, že
a)
meradlo nespĺňa požiadavky stanovené osobitným predpisom18) alebo že jeho údaje sa odchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis,19) uhradí ten, komu bola odchýlka na prospech, druhej strane finančný rozdiel, a to odo dňa posledného poruchou neovplyvneného odpočtu; v tomto prípade náklady na preskúšanie a výmenu alebo opravu meradla hradí vlastník verejného vodovodu,
b)
meradlo spĺňa požiadavky stanovené osobitnými predpismi18) alebo jeho údaje sa neodchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis,19) uhradí náklady spojené s preskúšaním meradla odberateľ.
(3)
Ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla spôsobená nedostatočnou ochranou meradla odberateľom alebo zásahom odberateľa, ktorý spôsobil poškodenie meradla, náhradu škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou meradla hradí odberateľ.
(4)
Žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné. Ak nemožno presne zistiť množstvo odberu vody za čas poruchy meradla, vypočíta sa množstvo odberu vody za príslušné obdobie alebo jeho časť podľa odberu vody v porovnateľnom období minulého roku. Ak ide o nový odber alebo zmenu v odberových pomeroch, podľa množstva dodávanej vody v nasledujúcom porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom dohodnutým s odberateľom.
§ 31
(1)
Ak má vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, má právo požiadať producenta o jeho preskúšanie. Producent je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa osobitného predpisu.18) Výsledok preskúšania producent neodkladne písomne oznámi vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo jeho prevádzkovateľovi.
(2)
Ak sa pri skúške meradla vyžiadanej vlastníkom verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľom verejnej kanalizácie zistí, že
a)
meradlo nespĺňa požiadavky stanovené osobitným predpisom18) alebo že jeho údaje sa odchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis19) uhradí ten, komu bola odchýlka na prospech, druhej strane finančný rozdiel, a to odo dňa posledného poruchou neovplyvneného odpočtu; v tomto prípade náklady na preskúšanie a výmenu alebo opravu meradla hradí producent,
b)
meradlo spĺňa požiadavky stanovené osobitným predpisom18) alebo jeho údaje sa neodchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis,19) uhradí náklady spojené s preskúšaním meradla vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie.
(3)
Ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla spôsobená nedostatočnou ochranou meradla producentom alebo zásahom producenta, ktorý spôsobil poškodenie meradla, náhradu škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou meradla hradí producent.
(4)
Žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje producenta povinnosti zaplatiť v určenej lehote stočné. Ak nemožno presne zistiť množstvo vypúšťaných odpadových vôd za čas poruchy meradla, vypočíta sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd za príslušné obdobie alebo jeho časť podľa množstva vypúšťaných odpadových vôd v porovnateľnom období minulého roku. Ak ide o nové vypúšťanie odpadových vôd alebo zmenu vo vypúšťaní odpadových vôd, podľa množstva vypúšťanej odpadovej vody v nasledujúcom porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom dohodnutým s producentom.
§ 32
Prerušenie alebo obmedzenie dodávky vody z verejného vodovodu alebo odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou
(1)
Prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie
a)
z dôvodu mimoriadnej udalosti,15)
b)
pri poruche na verejnom vodovode alebo na verejnej kanalizácii, vodovodnej prípojke alebo kanalizačnej prípojke,
c)
pri ohrození života a zdravia ľudí alebo majetku,
d)
pri vykonávaní plánovaných opráv, údržbárskych a revíznych prácach,
e)
pri obmedzení zásobovania vodou,
f)
pri vyhlásení regulačných stupňov odberu vôd,
g)
ak nevyhovuje zariadenie odberateľa alebo producenta technickým požiadavkám tak, že kvalita vody vo verejnom vodovode môže ohroziť zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo spôsobiť škodu na majetku,
h)
ak zariadenie odberateľa alebo producenta alebo spôsob odberu vody alebo odvádzania odpadových vôd je v rozpore s dohodnutými technickými podmienkami tak, že môže ohroziť zdravie, bezpečnosť osôb alebo majetok, prípadne spôsobiť neprípustné technické alebo technologické zmeny v dodávke vody, v odvádzaní odpadových vôd alebo čistení odpadových vôd,
i)
ak neumožní odberateľ alebo producent prevádzkovateľovi prístup k meradlu alebo vodovodnej prípojke alebo ku kanalizačnej prípojke,
j)
ak sa zistilo neoprávnené pripojenie vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky,
k)
ak odberateľ alebo producent nezabezpečí odstránenie zistenej poruchy na svojich zariadeniach alebo na vodovodnej prípojke, alebo na kanalizačnej prípojke v lehote stanovenej prevádzkovateľom, ktorá nesmie byť kratšia ako tri dni,
l)
pri preukázaní neoprávneného odberu vody alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd,
m)
v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti,
n)
v prípade neplnenia iných povinností odberateľom alebo producentom, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z prevádzkového poriadku verejného vodovodu alebo z prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie alebo zo zmluvy uzavretej s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,
o)
z iných dôvodov podľa osobitných predpisov.20)
(2)
Prevádzkovateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku pitnej vody alebo odvádzanie odpadových vôd bez predchádzajúceho upozornenia iba podľa odseku 1 písm. a) až c) a písm. e). Prerušenie alebo obmedzenie dodávky pitnej vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. a) a c) je prevádzkovateľ povinný bezodkladne oznámiť vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, príslušnému orgánu na ochranu zdravia,1) príslušnému okresnému úradu, nemocniciam, nemocniciam s poliklinikou, hasičským jednotkám a obci; prerušenie alebo obmedzenie dodávky pitnej vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. b) a e) je prevádzkovateľ povinný oznámiť do 24 hodín dotknutým odberateľom alebo producentom.
(3)
V prípade prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. b) až e) je prevádzkovateľ oprávnený stanoviť podmienky tohto prerušenia alebo obmedzenia a je povinný zabezpečiť náhradné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou alebo náhradné odvádzanie odpadových vôd, a to spôsobom dohodnutým s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v medziach technických možností a miestnych podmienok alebo ustanoveným v prevádzkovom poriadku verejného vodovodu alebo v prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie; to neplatí, ak došlo k prerušeniu alebo obmedzeniu dodávky vody z verejného vodovodu alebo odvádzania vôd podľa odseku 1 písm. g) až n).
(4)
V prípade prerušenia dodávky vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. a) prevádzkovateľ postupuje podľa osobitného predpisu.21)
(5)
Prevádzkovateľ je povinný bezodkladne odstrániť príčinu prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. a) až d) a bezodkladne obnoviť dodávku vody alebo odvádzanie odpadových vôd.
(6)
Ak o to požiada odberateľ a technické podmienky to umožňujú, prevádzkovateľ verejného vodovodu je povinný v nevyhnutnom rozsahu obmedziť alebo prerušiť dodávku vody.
(7)
Prevádzkovateľ je povinný po oznámení dotknutej obci oznámiť
a)
odberateľovi alebo producentovi najmenej tri dni vopred obmedzenie alebo prerušenie dodávky vody z verejného vodovodu alebo obmedzenie alebo prerušenie odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou podľa odseku 1 písm. f) až n),
b)
odberateľovi alebo producentovi najmenej 15 dní vopred obmedzenie alebo prerušenie dodávky vody z verejného vodovodu alebo obmedzenie alebo prerušenie odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou s uvedením doby trvania vykonania plánovaných opráv, údržbárskych a revíznych prác podľa odseku 1 písm. d).
(8)
V prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent.
§ 33
Prevádzkový poriadok verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie
(1)
Prevádzkový poriadok verejného vodovodu obsahuje zoznam významných odberov vody a rozhodujúcich odberateľov vody z verejného vodovodu, údaje o množstve vody v jednotlivých odberových miestach, prehľad spotreby vody, upravuje podmienky zásobovania vodou z verejného vodovodu a obsahuje vymedzenie činností súvisiacich s verejným vodovodom a vodovodnou prípojkou.
(2)
Prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie upravuje najvyššiu prípustnú mieru znečistenia odpadových vôd z priemyslu a osobitných odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie, meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie a podrobnejšie podmienky odvádzania a čistenia odpadových vôd a obsahuje vymedzenie činností súvisiacich s verejnou kanalizáciou a kanalizačnými prípojkami.
(3)
Prevádzkový poriadok verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie schvaľuje vlastník verejného vodovodu alebo vlastník verejnej kanalizácie po prerokovaní so správcom vodného toku11) s výnimkou prevádzkových poriadkov, ktoré schvaľuje ministerstvo [§ 36 ods. 3 písm. g)].
(4)
Náležitosti prevádzkových poriadkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 34
Manipulačný poriadok verejného vodovodu
Manipulačný poriadok verejného vodovodu je súbor opatrení na súčinnosť prevádzkovania verejného vodovodu s prevádzkovaním zdroja povrchovej vody z vodárenských nádrží a vodárenských tokov.
§ 35
Preložka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie
(1)
Preložkou verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie sa rozumie čiastková zmena ich smerovej alebo výškovej trasy alebo premiestnenie niektorých prvkov tohto zariadenia.
(2)
Preložku možno vykonať len s písomným súhlasom vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa vtedy, ak nie sú dotknuté požiadavky na zabezpečenie vody na hasenie požiarov. Tým nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z osobitného predpisu.22)
(3)
Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie alebo z jeho poverenia prevádzkovateľ je povinný stavebníkovi preložky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie oznámiť svoje písomné stanovisko k navrhovanej preložke do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
(4)
Náklady na preložku verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie znáša osoba, z podnetu ktorej sa uskutočnila, ak osobitný predpis23) neustanoví inak.
(5)
Vlastníctvo verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie sa po zrealizovaní preložky nemení.
(6)
Ten, kto potrebu preložky vyvolal, je povinný odovzdať vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie dokončenú stavbu po vydaní kolaudačného rozhodnutia vrátane príslušnej dokumentácie skutočného zrealizovania stavby a súvisiacich dokladov.
PIATA ČASŤ
VEREJNÁ SPRÁVA NA ÚSEKU VEREJNÝCH VODOVODOV A VEREJNÝCH KANALIZÁCIÍ
§ 36
Orgány verejnej správy
(1)
Orgány verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií sú:
a)
ministerstvo,
b)
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví24) (ďalej len „úrad"),
c)
krajské úrady,
d)
okresné úrady,
e)
vyššie územné celky,25)
f)
obce.
(2)
Ústredný orgán štátnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií je ministerstvo.
(3)
Ministerstvo
a)
riadi výkon štátnej správy vykonávanej krajskými úradmi a okresnými úradmi na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
b)
zabezpečuje vypracovanie, vyhodnocovanie a aktualizovanie plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky (ďalej len „plán rozvoja") vrátane časových harmonogramov jeho plnenia,
c)
schvaľuje plány rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie kraja,
d)
zabezpečuje budovanie, riadenie, spravovanie a aktualizovanie štátneho monitorovacieho a informačného systému o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o využívaných vodných zdrojoch a zdrojoch vhodných na potencionálne využitie pre verejné vodovody; touto činnosťou môže poveriť právnickú osobu, ktorá má v predmete činnosti budovanie a spravovanie informačných systémov vo vodnom hospodárstve,
e)
zabezpečuje úlohy technickej normalizácie,
f)
zabezpečuje spracovanie a zverejnenie situačných správ na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
g)
schvaľuje prevádzkové poriadky verejných vodovodov, ktorých vnútorný priemer potrubia je 600 mm a viac, ak sa nachádza mimo zastavaného územia obce a slúži na zásobovanie dvoch a viac obcí,
h)
vydáva rozhodnutia o pásmach ochrany verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií nad priemer 500 mm,
i)
vyjadruje sa k investičnej činnosti, ak ovplyvňuje využitie významných zdrojov vôd vhodných na verejné zásobovanie väčších územných celkov,
j)
zabezpečuje vedenie centrálnej evidencie o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
k)
zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
l)
usmerňuje, prípadne zabezpečuje financovanie výskumu na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
m)
určuje odborné požiadavky pre osoby, ktoré môžu prevádzkovať verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu,
n)
zabezpečuje vykonanie skúšok odbornej spôsobilosti,
o)
vykonáva dohľad (§ 38),
p)
ukladá pokuty (§ 39),
r)
určuje povinnosť prevádzkovateľovi ustanoviť jedného odborného zástupcu alebo viacerých odborných zástupcov.
(4)
Úrad
a)
vykonáva dohľad (§ 38),
b)
ukladá pokuty (§ 39).
(5)
Krajský úrad
a)
vypracúva plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie kraja (ďalej len „plán rozvoja kraja") (§ 37),
b)
rozhoduje o vyhlásení nútenej správy (§ 14),
c)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným okresným úradom (§ 36 ods. 6),
d)
vykonáva dohľad (§ 38),
e)
ukladá pokuty (§ 39).
(6)
Okresný úrad
a)
vydáva rozhodnutia podľa tohto zákona,
b)
rozhoduje v pochybnostiach, či sa vodovod alebo kanalizácia považuje za verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu podľa tohto zákona,
c)
určuje pásma ochrany verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií (§ 19),
d)
vykonáva dohľad (§ 38),
e)
ukladá pokuty (§ 39),
f)
prejednáva priestupky (§ 40).
(7)
Ak sa verejný vodovod alebo verejná kanalizácia nachádza v územných obvodoch dvoch alebo viacerých okresných úradov alebo krajských úradov, je miestne príslušný ten orgán štátnej správy, pre ktorého územný obvod slúži väčšia časť kapacity verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Spory o miestnu príslušnosť rozhoduje spoločne najbližšie nadriadený orgán štátnej správy.
(8)
Vyšší územný celok vyjadruje sa k plánu rozvoja kraja.
(9)
Obec
a)
zabezpečuje podmienky na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejného vodovodu, na odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou od jej obyvateľov a ďalších osôb v obci, na vyprázdňovanie obsahu8) domových žúmp v obci, v ktorej nie je verejná kanalizácia, na núdzové zásobovanie pitnou vodou,21) na náhradné zásobovanie pitnou vodou a na odvádzanie odpadových vôd,
b)
všeobecne záväzným nariadením dočasne obmedzuje alebo zakazuje užívanie pitnej vody na iné účely, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie zásobovania pitnou vodou v obci v čase jej nedostatku,
c)
vydáva všeobecne záväzné nariadenie26) o spôsobe náhradného zásobovania vodou a náhradného odvádzania odpadových vôd podľa miestnych podmienok,
d)
vydáva pre okresný úrad stanovisko v konaní o povolenie osobitného užívania vôd, zmene alebo zrušení, o povolenie zhotoviť, zmeniť alebo zrušiť vodnú stavbu a uviesť ju do prevádzky alebo ju z nej vyradiť,
e)
ukladá pokuty (§ 39).
Rozvoj verejných vodovodov a verejných kanalizácií
§ 37
Plán rozvoja a plán rozvoja kraja
(1)
Ministerstvo vypracúva plán rozvoja a rámcovo vytvára podmienky na jeho realizáciu. Plán rozvoja zohľadňuje vodohospodárske plány povodí, hydroekologické plány povodí a Generel ochrany a racionálneho využívania vôd.
(2)
Plán rozvoja obsahuje koncepciu riešenia zásobovania pitnou vodou vrátane vymedzenia zdrojov povrchových vôd a podzemných vôd na účely úpravy na pitnú vodu a koncepciu odkanalizovania a čistenia odpadových vôd.
(3)
Krajský úrad vo svojej pôsobnosti vypracúva plán rozvoja kraja. Pri vypracúvaní plánu rozvoja kraja krajský úrad vychádza z plánu rozvoja a z územného plánu veľkého územného celku.
(4)
Návrh plánu rozvoja kraja pred jeho predložením ministerstvu [§ 36 ods. 3 písm. c)] prerokuje krajský úrad s okresnými úradmi, vyššími územnými celkami, obcami, vlastníkmi verejných vodovodov a verejných kanalizácií a s dotknutým správcom vodného toku v kraji.
(5)
Ak sa plán rozvoja kraja týka ochranných pásiem prírodných liečivých vôd a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd,27) krajský úrad si vyžiada stanovisko k návrhu plánu rozvoja kraja od Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Ak sa týka plán rozvoja kraja chránených území a ochranných pásiem v oblasti ochrany životného prostredia,28) prerokuje krajský úrad návrh plánu rozvoja kraja s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
(6)
Plán rozvoja kraja schvaľuje ministerstvo na obdobie šiestich rokov. Ministerstvo plán rozvoja kraja neschváli, ak
a)
nie je v súlade s plánom rozvoja,
b)
nerieši vzťahy k plánom rozvoja krajov vypracovaným pre susediace kraje,
c)
obsahuje nehospodárne alebo nevyhovujúce technické riešenie,
d)
nezodpovedá požiadavkám na rozsah a spôsob jeho spracovania.
(7)
Krajský úrad odovzdá jedno vyhotovenie schváleného plánu rozvoja kraja okresným úradom v danom územnom celku, dotknutým správcom vodného toku, fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré sa podieľali na vypracovaní plánu rozvoja kraja, vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií, v územnej pôsobnosti ktorého sa má plán rozvoja kraja realizovať.
Ak po schválení plánu rozvoja kraja došlo k zmene podmienok, za ktorých bol schválený, vypracuje krajský úrad zmenu plánu rozvoja kraja. Pri vypracúvaní a schvaľovaní zmeny plánu rozvoja kraja platia odseky 3 až 7.
§ 38
Dohľad na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií
(1)
Dohľad na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií (ďalej len „dohľad") vykonáva ministerstvo, úrad, krajské úrady a okresné úrady v rámci svojej pôsobnosti.
(2)
Ministerstvo
a)
zabezpečuje preventívnu kontrolu podmienok na trvalé dosahovanie požadovaných kvalitatívnych ukazovateľov v oblasti zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, odvádzania a spravidla aj čistenia odpadových vôd a touto činnosťou môže poveriť nezávislú odbornú organizáciu,
b)
nariaďuje odstránenie zistených nedostatkov a upustenie od činnosti, ktorá je v rozpore s podmienkami ustanovenými zákonom,
c)
ukladá pokuty (§ 39).
(3)
Úrad
a)
kontroluje oprávnenosť vynaložených prevádzkových nákladov, ako aj nadobúdacích nákladov a nákladov navrhovaného rozvoja verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií,
b)
vykonáva cenovú reguláciu,
c)
ukladá pokuty (§ 39).
(4)
Krajský úrad
a)
zabezpečuje kontrolu technického a technologického stavu verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií,
b)
ukladá pokuty (§ 39).
(5)
Okresný úrad
a)
kontroluje plnenie povinností a podmienok ustanovených týmto zákonom,
b)
ukladá pokuty (§ 39),
c)
prejednáva priestupky (§ 40).
(6)
Osoby vykonávajúce dohľad sú pri výkone dohľadu oprávnené vstupovať na pozemky alebo do priestorov, v ktorých sa kontrolované zariadenia nachádzajú alebo sa predpokladá, že sa tam nachádzajú.
(7)
Kontrolované osoby sú povinné na svoje náklady poskytnúť osobám vykonávajúcim dohľad všetky požadované informácie a doklady a umožniť skontrolovať verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.
(8)
Pri výkone dohľadu sa vzťahy medzi orgánom dohľadu a kontrolovanými osobami spravujú základnými pravidlami kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.29)
§ 39
Správne delikty
(1)
Ministerstvo môže uložiť pokutu
a)
do 10 000 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za neplnenie povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 1 písm. a),
b)
do 500 000 Sk prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 7 ods. 2 a 6,
c)
do 500 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 6 a 7 písm. d) a § 16 ods. 6 a 7 písm. d),
d)
do 100 000 Sk odbornému zástupcovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 7 ods. 4.
(2)
Úrad môže uložiť pokutu
a)
do 500 000 Sk prevádzkovateľovi verejného vodovodu za porušenie povinností vyplývajúcich z § 17 ods. 2 písm. m),
b)
do 500 000 Sk prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 18 ods. 2 písm. m).
(3)
Krajský úrad môže uložiť pokutu do 500 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 7 písm. e) a f), § 16 ods. 7 písm. e), § 17 ods. 1 písm. d) a § 18 ods. 1 písm. d).
(4)
Okresný úrad môže uložiť pokutu
a)
do 1 000 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila povinnosti vyplývajúce z § 26 ods. 1 písm. c) a g) a § 27 ods. 1 a 2,
b)
do 500 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 8, 9 a 11, § 23 ods. 5, § 25 ods. 3 a § 27 ods. 3,
c)
do 500 000 Sk prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 32 ods. 3 a 5,
d)
do 500 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 12 ods. 4, § 13 ods. 2 a 3, § 15 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 písm. b),
e)
do 500 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila povinnosti vyplývajúce z § 23 ods. 2 a § 27 ods. 7,
f)
do 100 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 1 písm. d),
g)
do 100 000 Sk prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 17 ods. 2s výnimkou písmena f) a g) a z § 18 ods. 2 písm. b) a k),
h)
do 100 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 23 ods. 8,
i)
do 50 000 Sk prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 17 ods. 1 písm. c) a § 18 ods. 1 písm. c),
j)
do 50 000 Sk právnickej osobe za porušenie povinností vyplývajúcich z § 23 ods. 7,
k)
do 25 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 7 písm. c) a § 16 ods. 7 písm. c),
l)
do 25 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľovi, pokiaľ tak vyplýva zo zmluvy uzatvorenej podľa § 15 ods. 3 a § 16 ods. 3, ak bezdôvodne neumožní pripojenie sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu [§ 15 ods. 7 písm. a) a § 16 ods. 7 písm. a)] alebo neposkytne požadované informácie podľa § 19 ods. 6,
m)
do 25 000 Sk prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 17 ods. 1 písm. e) a § 18 ods. 1 písm. e),
n)
do 10 000 Sk prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 17 ods. 2 písm. f) a g), § 18 ods. 2 písm. f) a g) a § 38 ods. 2 a 7,
o)
do 10 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 35 ods. 3.
(5)
Obec môže uložiť pokutu do 100 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie všeobecne záväzného nariadenia vydaného podľa § 36 ods. 9 písm. b).
(6)
Orgány štátnej správy vykonávajúce dohľad podľa § 38 môžu uložiť pokutu do 500 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi, ak marí výkon dohľadu (§ 38).
(7)
Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, dĺžku trvania protiprávneho stavu a na okolnosti, za ktorých k porušeniu povinnosti došlo.
(8)
Konanie o uložení pokuty možno začať najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo, úrad, krajský úrad, okresný úrad alebo obec dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov, keď k porušeniu došlo.
(9)
Za opakované protiprávne konanie uvedené v odsekoch 1 až 5 možno uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku hornej hranice pokút uvedených v tomto ustanovení.
(10)
Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak ministerstvo, úrad, krajský úrad, okresný úrad alebo obec neurčí v rozhodnutí dlhšiu lehotu splatnosti.
(11)
Výnos z pokút uložených ministerstvom, krajským úradom a okresným úradom je príjmom štátneho rozpočtu.
(12)
Výnos z pokút uložených obcou je príjmom rozpočtu obce.
§ 40
Priestupky
(1)
Priestupku na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií sa dopustí
a)
vlastník vodovodnej prípojky, ak neodstráni vodovodnú prípojku na svoje náklady spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu,
b)
vlastník vodovodnej prípojky, ak nezabezpečí, aby sa vodovodná prípojka vybudovala tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode,
c)
vlastník vodovodnej prípojky, ak nezabezpečí opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady,
d)
ten, kto vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie cez domové čistiarne odpadových vôd a žumpy v prípade, že súčasťou verejnej kanalizácie je čistiareň odpadových vôd, ktorá zabezpečuje zodpovedajúce čistenie odpadových vôd v súlade s povolením na nakladanie s vodami,
e)
vlastník nehnuteľnosti, na ktorej vznikajú odpadové vody, ak nepripojí nehnuteľnosť na verejnú kanalizáciu a nesplní technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a neuzatvorí zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza, je verejná kanalizácia zriadená a vlastník nehnuteľnosti nemá povolenie príslušného orgánu štátnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami; v prípade, že sa kanalizačná prípojka považuje za vodnú stavbu,2) vlastník nehnuteľnosti túto povinnosť nemá.
(2)
Za priestupok uvedený v odseku 1 písm. a) až d) môže okresný úrad uložiť pokutu od 500 Sk do 25 000 Sk.
(3)
Za priestupok uvedený v odseku 1 písm. e) môže okresný úrad uložiť pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk.
(4)
Ak sa v tomto zákone neustanovuje inak, vzťahuje sa na priestupky a ich prejednávanie všeobecne záväzný právny predpis o priestupkoch.30)
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 41
Spoločné ustanovenia
(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,31) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Osoby poverené plnením úloh na úseku dohľadu sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré vo všeobecnom záujme alebo v záujme zúčastnených osôb majú zostať utajené pred nepovolanými osobami. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po splnení úlohy, po skončení funkcie, pracovného pomeru alebo výkonu činnosti.
(3)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 2 neplatí voči orgánom činným v trestnom konaní.
§ 42
Prechodné ustanovenia
(1)
Právnické osoby4) a fyzické osoby,4) ktoré prevádzkujú verejné vodovody alebo verejné kanalizácie ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, musia dať svoju činnosť do súladu s týmto zákonom do 1. decembra 2003.
(2)
Vlastník verejného vodovodu je povinný zabezpečiť vypracovanie prevádzkového poriadku verejného vodovodu alebo vykonať zosúladenie doteraz platných prevádzkových poriadkov verejných vodovodov podľa tohto zákona do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3)
Vlastník verejnej kanalizácie je povinný zabezpečiť vypracovanie prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie alebo vykonať zosúladenie doteraz platných prevádzkových poriadkov verejných kanalizácií podľa tohto zákona do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(4)
Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ je povinný do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke vody alebo o odvádzaní odpadových vôd s fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu a takúto zmluvu doteraz uzatvorenú nemajú.
(5)
Ustanovenia tohto zákona, týkajúce sa odberateľa alebo producenta, s výnimkou ustanovení § 25 ods. 1 písm. a) a § 25 ods. 3 písm. a) sa vzťahujú aj na fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, aj keď zatiaľ nemajú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody alebo o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľom. Ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) a § 25 ods. 3 písm. a) sa vzťahujú na uvedené fyzické osoby alebo právnické osoby dňom uzatvorenia zmluvy podľa § 15 ods. 7 písm. b) alebo § 16 ods. 7 písm. b).
(6)
Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
(7)
Vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované.
(8)
Ochranné pásma určené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich zostávajú zachované.
§ 43
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu Slovenskej socialistickej republiky č. 15/1989 Zb.
Čl. II
Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 2 písm. a) sa dopĺňa bodmi 4 a 5, ktoré znejú:
„4.
vodohospodárske činnosti súvisiace s prevádzkovaním verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,
5.
vodohospodárske činnosti súvisiace so správou vodných tokov a správou povodí.“.
2.
V § 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „a podnikanie v sieťovom odvetví uvedenom v bodoch 4 a 5.".
3.
V § 2 písm. d) sa slová „alebo osobitný predpis,1)" nahrádzajú slovami „alebo osobitné predpisy,1a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a)
Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon).“.
4.
V § 3 písm. a) a c) a § 5 ods. 1 písm. a), b) a d) sa na konci pripájajú tieto slová: „podľa osobitného predpisu,1)".
5.
V § 5 ods. 1 písm. g) sa slová „osobitných predpisov,1)" nahrádzajú slovami „osobitných predpisov,1a)".
6.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
„4) Zákon č. 70/1998 Z. z. v znení zákona č. 276/2001 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.“.
7.
V § 11 odsek 1 znie:
„(1)
Regulované činnosti možno vykonávať
a)
len na základe a v rozsahu povolenia vydaného úradom podľa osobitného predpisu,1)
b)
len na základe povolenia vydaného na činnosti uvedené v § 2 písm. a) bodoch 4 a 5.“.
8.
§ 12 ods. 1 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c)
určenie spôsobu výpočtu vecne regulovanej ceny vodného a stočného a vecne regulovanej ceny za užívanie vôd.6b)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6b znie:
„6b)
§ 74 zákona č. 184/2002 Z. z.“.
9.
V § 13 ods. 1 písm. b) a c) sa slová „podľa osobitného predpisu,1)" nahrádzajú slovami „podľa osobitných predpisov,1a)".
10.
V § 13 ods. 2 písm. f) sa slová „podľa osobitného predpisu1)" nahrádzajú slovami „podľa osobitných predpisov1a)".
11.
V § 13 sa vkladá odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ustanovenia odseku 1 písmen a) a d) a odseku 2 okrem písmena f) sa nevzťahujú na regulované subjekty vykonávajúce činnosti podľa § 2 písm. a) bodov 4 a 5.“.
Čl. III
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2002.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
2)
§ 48 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon).
3)
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
4)
§ 2 Obchodného zákonníka.
5)
§ 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
6)
Napríklad § 13 až 16 Obchodného zákonníka.
7)
Napríklad zákon č. 184/2002 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 242/1993 Z. z., ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.
8)
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9)
Napríklad zákon č. 184/2002 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 242/1993 Z. z.
10)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam v znení vyhlášky č. 54/2000 Z. z.
11)
Zákon č. 184/2002 Z. z.
12)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
13)
§ 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
14)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
15)
§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
16)
§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z. a zákona č. 276/2001 Z. z., vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 87/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení vyhlášky č. 375/1999 Z. z.
18)
Zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19)
Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov.
20)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22)
Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zákona č. 396/2002 Z. z.
24)
Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25)
Zákon č. 302/2001 Zb. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).
26)
§ 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
30)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.