24/2003 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

24
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 9. januára 2003,
ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 7 ods. 7, § 17 ods. 2, § 24 ods. 22, § 33 ods. 1 a 5, § 34 ods. 8, § 35 ods. 4 a 9, § 36ods. 2, § 41 ods. 15, § 42 ods. 15, § 43 ods. 5, § 47 ods. 10, § 51 ods. 8, § 52 ods. 5, § 54 ods. 23, § 55 ods. 9, § 56 ods. 7, § 72 ods. 9, § 74 ods. 5, § 80 ods. 2, § 95 ods. 5, § 97 ods. 1 a § 100 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“) a po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 3, § 12 písm. b), § 28 ods. 10, § 35 ods. 3§ 37 zákona ustanovuje:
§ 1
Zoznam biotopov európskeho významu, biotopov národného významu a prioritných biotopov (k § 6 ods. 3 a § 28 ods. 10 zákona)
Zoznam biotopov európskeho významu, biotopov národného významu a prioritných biotopov je uvedený v prílohe č. 1.
§ 2
Zoznam inváznych druhov rastlín a spôsoby ich odstraňovania (k § 7 ods. 7 zákona)
Zoznam inváznych druhov rastlín a spôsoby ich odstraňovania sú uvedené v prílohe č. 2.
§ 3
Zoznam nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa môžu rozširovať za hranicami zastavaného územia obce [k § 12 písm. b) zákona]
Zoznam nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa môžu rozširovať za hranicami zastavaného územia obce, je uvedený v prílohe č. 3.
§ 4
Zoznam druhov európskeho významu, druhov národného významu, druhov vtákov a prioritných druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia (k § 17 ods. 2 a § 28 ods. 10 zákona)
Zoznam druhov európskeho významu, druhov národného významu, druhov vtákov a prioritných druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, je uvedený v prílohe č. 4.
§ 5
Zoznam chránených rastlín, chránených živočíchov a prioritných druhov (k § 33 ods. 1 a 5 a § 28 ods. 10 zákona)
(1)
Zoznam chránených rastlín a prioritných druhov rastlín je uvedený v prílohe č. 5.
(2)
Zoznam chránených živočíchov a prioritných druhov živočíchov je uvedený v prílohe č. 6.
§ 6
Zoznam druhov vtákov, na ktoré sa nevzťahujú vybrané zákazy druhovej ochrany (k § 35 ods. 3 a 4 zákona)
(1)
Zoznam druhov vtákov, ktoré sa môžu chytať, zraňovať, usmrtiť, držať, chovať v ľudskej opatere a premiestňovať alebo prepravovať, ak boli nadobudnuté v súlade s osobitnými predpismi,1) je uvedený v prílohe č. 7.
(2)
Zoznam druhov vtákov, ktoré sa môžu chytať, zraňovať, usmrtiť, držať, chovať v ľudskej opatere, predávať, kupovať alebo vymieňať, ponúkať s cieľom predaja alebo výmeny a premiestňovať alebo prepravovať, ak boli nadobudnuté v súlade s osobitnými predpismi,1) je uvedený v prílohe č. 8.
§ 7
Podrobnosti o druhovej ochrane chránených rastlín (k § 34 ods. 8 zákona)
(1)
Základom ochrany pôvodných druhov chránených rastlín je komplexná ochrana ich biotopu a bezprostredného okolia. Za bezprostredné okolie rastliny sa považuje taký priestor, ktorý utvára základné podmienky na jej existenciu a do ktorého sa nemôže zasahovať bez toho, aby rastlina na takýto zásah nereagovala.
(2)
Ochrana chránených rastlín zahŕňa
a)
živé jedince a ich vývinové štádiá v prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených v § 45 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona,
b)
odumreté jedince, ich nadzemné a podzemné časti, najmä herbárové položky, preparáty rias a húb, sušené čajové drogy a iné jedince rastlín, ktorých nadzemné alebo podzemné časti boli v pôvodnom neopracovanom stave bez ich podstatnej zmeny použité najmä na účely výroby úžitkových umeleckých predmetov alebo destilátov,
c)
ochranu ich prirodzených a účelovo vytvorených biotopov,
d)
ochranu pred nepovoleným nakladaním s nimi,2)
e)
opatrenia starostlivosti o populácie chránených rastlín a ich biotopy, najmä vytváranie vhodných podmienok na život chránených rastlín a navrátenie vymiznutých chránených rastlín do ich biotopov.
§ 8
Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov, o evidencii chorých, poranených alebo inak poškodených a uhynutých chránených živočíchov a zoznam vybraných druhov chránených živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje (k § 35 ods. 9 zákona)
(1)
Základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich jedincov v prirodzených biotopoch, najmä v bezprostrednom okolí miest ich rozmnožovania, zimného spánku, zhromažďovania sa. Za bezprostredné okolie sa považuje taký priestor, do ktorého zásah môže mať negatívny vplyv na ďalšiu existenciu živočícha.
(2)
Ochrana chránených živočíchov zahŕňa
a)
živé jedince a ich vývinové štádiá v prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených v § 44 a § 45 ods. 1 písm. c) až e) zákona,
b)
uhynuté a preparované jedince,
c)
ochranu ich prirodzených a účelovo vytvorených biotopov,
d)
ochranu pred nepovoleným nakladaním s nimi,2)
e)
opatrenia starostlivosti o populácie chránených živočíchov a ich biotopy, najmä vytváranie vhodných podmienok na život chránených živočíchov, navrátenie vymiznutých chránených živočíchov do ich biotopov.
(3)
Evidencia podľa § 35 ods. 7 zákona obsahuje
a)
vedecké meno chráneného druhu živočícha,
b)
počet jedincov,
c)
pohlavie a vek jedinca a údaje o jeho nezameniteľnom označení, ak sú známe,
d)
stav jedinca a jeho zranenia pri nájdení,
e)
dátum, čas a miesto nálezu s jeho bližším určením, najmä s uvedením katastrálneho územia,
f)
opis situácie, ako k nálezu došlo,
g)
údaje o nakladaní s jedincom od jeho nájdenia po odovzdanie, najmä údaje o kŕmení, o podávaní liekov,
h)
opis činnosti, pri ktorej došlo k poraneniu, poškodeniu alebo úhynu jedinca, ak je známy,
i)
predpokladaná príčina poranenia, poškodenia alebo úhynu jedinca,
j)
meno, priezvisko a trvalý pobyt nahlasujúcej osoby a telefonický kontakt na ňu,
k)
dátum a miesto odovzdania jedinca jeho vlastníkovi vrátane identifikačných údajov o ňom,
l)
údaje o určení ďalšieho nakladania s jedincom.
(4)
Preukazovanie úhynu spôsobom uvedeným v § 35 ods. 8 zákona sa vzťahuje na plazy, vtáky a cicavce okrem jedincov v rehabilitácii v chovných staniciach alebo rehabilitačných staniciach, ktorá trvá najviac tri mesiace.
§ 9
Zoznam zakázaných metód a prostriedkov odchytu a usmrcovania chránených živočíchov (k § 36 ods. 2 zákona)
(1)
Zakázanými metódami a prostriedkami odchytu a usmrcovania chránených živočíchov sú pre
a)
vtáky a cicavce
1.
oká, háčiky, háky,
2.
odchyt vtákov na lep,
3.
používanie slepých alebo inak zmrzačených živočíchov, ktoré slúžia ako návnada,
4.
magnetofóny a iné nosiče zvuku,
5.
elektrické alebo elektronické prístroje schopné zabíjať alebo omráčiť,
6.
umelé svetelné zdroje, zrkadlá a prístroje na osvetľovanie cieľov,
7.
zameriavacie prístroje na nočné strieľanie s elektronickým zväčšením obrazu alebo na prevrátenie obrazu a ďalšie podobné zariadenia umožňujúce streľbu v noci,
8.
výbušniny a chemikálie,
9.
kuše, predovky, vzduchové a plynové zbrane a samostrely,
10.
odchyt živočíchov do sietí a iných zariadení s cieľom ich následného usmrtenia,
11.
odchyt do pascí okrem tých, do ktorých sa živočíchy chytia živé a nezranené,
12.
jedy a návnady s jedom alebo s umŕtvujúcim prostriedkom,
13.
plynovanie alebo vykurovanie,
14.
samonabíjacie zbrane strieľajúce jednotlivo alebo dávkou so zásobníkom, ktorý môže obsahovať viac ako dva náboje,
15.
odchyt a usmrcovanie chránených živočíchov z lietadiel, motorových vozidiel v pohybe a z lodí plávajúcich rýchlosťou presahujúcou päť kilometrov za hodinu,
b)
ryby
1.
elektrické alebo elektronické prístroje schopné zabíjať alebo omráčiť,
2.
výbušniny a chemikálie,
3.
jedy a návnady s jedom alebo s umŕtvujúcim prostriedkom.
(2)
Zakázané metódy a prostriedky odchytu a usmrcovania chránených živočíchov podľa odseku 1 písm. b) bodu 1 sa nevzťahujú na oprávnenú osobu vykonávajúcu výskum podľa § 56 zákona.
§ 10
Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybraných ustanovení druhovej ochrany a podrobnosti o nich (k § 37 zákona)
Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybraných ustanovení druhovej ochrany a podrobnosti o nich sú uvedené v prílohe č. 9.
Podrobnosti o vedení evidencie chránených rastlín a chránených živočíchov a obsah a vzory evidenčného zoznamu chránených rastlín, druhovej karty chráneného živočícha a jeho vývinových štádií a kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (k § 41 ods. 15 zákona)
§ 11
Evidenčný zoznam chránených rastlín
(1)
Evidenčný zoznam chránených rastlín (ďalej len „evidenčný zoznam“) sa vedie osobitne pre každý rod chránených rastlín uvedených v § 41 ods. 3 zákona a údaje sa doň zapisujú podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 10.
(2)
Súčasťou evidenčného zoznamu sú doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia chránených rastlín, najmä kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva, zmluva o pôžičke, rozhodnutie štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny.3)
(3)
Doklady podľa odseku 2 musia obsahovať
a)
meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, od ktorej sa chránená rastlina nadobudla, alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa alebo právnickej osoby, od ktorých sa chránená rastlina nadobudla,
b)
hmotnosť alebo množstvo nadobudnutých chránených rastlín,
c)
údaje preukazujúce pôvod chránených rastlín podľa prílohy č. 11,
d)
dátum ich nadobudnutia, napríklad dátum, keď bola chránená rastlina odobratá z voľnej prírody alebo umelo rozmnožená.
(4)
Každá strana evidenčného zoznamu sa očísluje a označí odtlačkom pečiatky okresného úradu.
(5)
Chránené rastliny sa zapisujú do evidenčného zoznamu v deň ich nadobudnutia.
(6)
Chránené rastliny sa vyraďujú z evidenčného zoznamu v deň ich predaja, darovania, výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.
§ 12
Druhová karta chráneného živočícha a jeho vývinových štádií
(1)
Do druhovej karty chráneného živočícha a jeho vývinových štádií (ďalej len „druhová karta“) sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 12 a chránené živočíchy uvedené v § 41 ods. 7 zákona sa do nej zapisujú v deň ich narodenia, vyliahnutia alebo nadobudnutia. Druhová karta sa nevedie pre chránené živočíchy uvedené v prílohách č. 7 a 8, ak sa chovajú v ľudskej opatere.
(2)
Chránený živočích sa vyraďuje z evidencie v druhovej karte v deň jeho predaja, darovania, výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.
§ 13
Kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere
(1)
Pre každý druh chráneného živočícha uvedeného v § 41 ods. 9 zákona sa vedie kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (ďalej len „kniha chovu“), z ktorej sa nesmú vyberať listy, vkladať do nej nové listy a v ktorej jednotlivé strany sú očíslované a označené odtlačkom pečiatky okresného úradu a ktorá má na prvej strane uvedené meno a priezvisko, názov alebo obchodné meno držiteľa, trvalý pobyt, sídlo alebo miesto podnikania držiteľa, miesto chovu s uvedením presnej adresy a evidenčné číslo držiteľa.
(2)
Evidencia chránených živočíchov, s ktorými sa obchoduje, sa vedie v knihe chovu označenej slovom „obchod“ oddelene od knihy chovu chránených živočíchov určených na iné účely.
(3)
Do knihy chovu sa zapisuje
a)
evidenčné číslo držiteľa,
b)
novonadobudnutý chránený živočích v deň jeho nadobudnutia,
c)
každá zmena v stave chránených živočíchov a ich vývinových štádií v deň zmeny s uvedením jej dátumu a hmotnosti alebo množstva chránených živočíchov, ktorých sa zmena týka,
d)
vyradenie chránených živočíchov v deň jeho uskutočnenia s uvedením dátumu a hmotnosti alebo množstva vyradených chránených živočíchov, evidenčného čísla nového držiteľa, mena a priezviska, názvu alebo obchodného mena, trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania nového držiteľa,
e)
dátum a hmotnosť alebo množstvo chránených živočíchov v deň ich úhynu, príčina úhynu,
f)
údaj o pôvode chráneného živočícha,
g)
iný údaj o držbe alebo chove v ľudskej opatere, ak existuje.
(4)
Údajom o pôvode chráneného živočícha sa rozumie údaj uvedený v prílohe č. 11.
(5)
Súčasťou knihy chovu sú doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia chránených živočíchov, najmä kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva, zmluva o pôžičke, rozhodnutie štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny.3)
(6)
Doklady podľa odseku 5 musia obsahovať
a)
meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, od ktorej sa chránený živočích nadobudol, alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa alebo právnickej osoby, od ktorých sa chránený živočích nadobudol,
b)
hmotnosť alebo množstvo nadobudnutých chránených živočíchov,
c)
údaje preukazujúce pôvod chráneného živočícha podľa odseku 4,
d)
dátum ich nadobudnutia, napríklad dátum, keď bol chránený živočích odobratý z voľnej prírody alebo narodený v ľudskej opatere.
(7)
Evidencia za predchádzajúci kalendárny rok sa uzaviera k 1. januáru a do evidencie nového roka sa prenesú údaje o základnej chovnej skupine (hmotnosť alebo množstvo), pomer pohlaví, hmotnosť alebo množstvo všetkých vývinových štádií, nedospelých chránených živočíchov, množstvo preparovaných chránených živočíchov a pôvod držaných chránených živočíchov.
§ 14
Obsah a vzor preukazu o pôvode chráneného živočícha a postup pri jeho zabezpečení a vypĺňaní (k § 42 ods. 15 zákona)
(1)
Preukaz o pôvode chráneného živočícha (ďalej len „preukaz“) sa bez zbytočného odkladu vystavuje len na konečné vývinové štádium chráneného živočícha uvedeného v § 42 ods. 4 zákona. Preukaz sa nevystavuje pre chránené živočíchy, ktoré sú v rehabilitácii v chovnej stanici alebo rehabilitačnej stanici, ktorá trvá najviac tri mesiace, pre chránené živočíchy uvedené v prílohách č. 7 a 8, ak sa chovajú v ľudskej opatere, a pre nájdené chránené živočíchy do troch mesiacov odo dňa ich odovzdania orgánu ochrany prírody.
(2)
Preukaz sa vystavuje osobitne pre každého chráneného živočícha len raz; jeho overenie a potvrdenie na okresnom úrade zabezpečí prvý držiteľ.
(3)
Do preukazu sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 13.
(4)
Ak chránený živočích uhynie a
a)
držiteľ si ho chce ponechať vypreparovaného ako dermoplastický preparát v celku, vyznačí sa dátum úhynu v preukaze, ktorý bude ďalej slúžiť na preukázanie jeho pôvodu podľa § 42 zákona,
b)
držiteľ si ho nechce ponechať ako dermoplastický preparát v celku, originál preukazu sa odovzdá okresnému úradu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania posledného držiteľa.
§ 15
Podrobnosti o nezameniteľnom označovaní chránených živočíchov (k § 43 ods. 5 zákona)
(1)
Za nezameniteľné označenie živých chránených živočíchov druhov plazov, vtákov a cicavcov sa považuje
a)
profil DNA, ktorý preukazuje identitu jedinca, rodičovstvo a dosiahnutú generáciu vtákov a cicavcov chránených druhov, ktoré sa využívajú na reprodukciu, vrátane ich potomstva okrem ich rehabilitácie v chovnej stanici a rehabilitačnej stanici, ktorá netrvá dlhšie ako tri mesiace a
b)
nedeliteľný, nesnímateľný krúžok bez akéhokoľvek prerušenia alebo spojenia umiestnený na nohe, ktorý sa nedá sňať bez jeho poškodenia alebo poškodenia označeného chráneného živočícha a na ktorom je vyrazené číslo,
c)
injekčný transpondér (ďalej len „mikročip“) na elektronickú identifikáciu živých chránených živočíchov určený okresným úradom, aplikovaný veterinárnym lekárom alebo ním poverenou osobou;4) trvalosť zavedenia mikročipu treba skontrolovať najmenej sedem dní po označení; aplikáciu mikročipu spolu s identifikačným kódom, ktorý je jedinečný a nezameniteľný, písomne potvrdí veterinárny lekár alebo ním poverená osoba, alebo
d)
iné vhodné nezameniteľné označenie určené okresným úradom na základe stanoviska organizácie ochrany prírody a krajiny5) (ďalej len „organizácia ochrany prírody“), ak by podľa jej stanoviska označenie podľa písmen b) a c) nebolo vhodné.
(2)
Vtáky vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere sa označujú podľa odseku 1 písm. b). Ak okresný úrad na základe stanoviska organizácie ochrany prírody dôjde k záveru, že tento spôsob sa nemôže aplikovať pre fyzické vlastnosti alebo psychické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa chránený živočích podľa odseku 1 písm. c).
(3)
Odsek 2 sa nevzťahuje na živé chránené živočíchy, ktorým bol aplikovaný deliteľný plombovateľný krúžok pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky podľa osobitného predpisu.6)
(4)
Vtáky, ktoré nie sú vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere, a iné živé stavovce sa označujú podľa odseku 1 písm. c). Ak okresný úrad na základe stanoviska organizácie ochrany prírody dôjde k záveru, že tento spôsob sa nemôže aplikovať pre fyzické vlastnosti alebo psychické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa chránený živočích podľa odseku 1 písm. d), najmä pomocou špecificky očíslovaných krúžkov, pások, štítkov, tetovaní alebo iným vhodným spôsobom.
(5)
Nezameniteľné označenie sa nevykonáva
a)
na mláďatách cicavcov v období dojčenia, ak tento úkon môže ohroziť ich život alebo ich zdravotný stav,
b)
na vajciach vtákov a na ich mláďatách, ak ostávajú v hniezde alebo v starostlivosti rodičov, ak tento úkon môže ohroziť ich život alebo ich zdravotný stav, a to najdlhšie do troch mesiacov veku,
c)
na vajciach plazov a na ich mláďatách, a to do troch mesiacov veku, ak ostávajú u pôvodného držiteľa, alebo
d)
ak podľa vyjadrenia okresného úradu na základe stanoviska organizácie ochrany prírody fyzické vlastnosti chráneného živočícha neumožňujú bezpečnú aplikáciu žiadneho spôsobu označenia.
(6)
Ak sa nezameniteľné označenie nevykonáva z dôvodu uvedeného v odseku 5 písm. d), okresný úrad zaznamená skutočnosť, že chránený živočích nie je nezameniteľne označený podľa odseku 1, v druhovej karte alebo v knihe chovu a v preukaze, alebo ak môže byť bezpečne nezameniteľne označený neskôr, uvedie v nich dátum, dokedy musí byť nezameniteľne označený, alebo inú vhodnú podmienku.
(7)
Ak označovanie živých chránených živočíchov vyžaduje upevnenie štítka, pásky, krúžku alebo iného zariadenia, označenie časti živočíšneho tela alebo implantáciu mikročipov, vykoná sa humánnym spôsobom s ohľadom na zdravie a prirodzené správanie daného chráneného živočícha.
(8)
Spôsob nezameniteľného označenia a pri mikročipoch aj značka sa uvádzajú v každom rozhodnutí vydanom podľa zákona, v dokladoch o evidencii, ktoré sa vzťahujú na chráneného živočícha, a v preukaze.
(9)
Všetky kódy mikročipov a príslušné technické informácie, ktoré sú potrebné na prečítanie údajov mikročipov, sa uvádzajú v rozhodnutiach vydaných podľa zákona, v dokladoch o evidencii, ktoré sa vzťahujú na chráneného živočícha, a v preukaze.
§ 16
Podrobnosti o žiadosti na vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne a o sprístupňovaní a prevádzkovaní jaskyne (k § 24 ods. 22 zákona)
(1)
Žiadosť o vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne (ďalej len „sprístupnenie“) obsahuje
a)
meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa,
b)
odôvodnenie požadovaného využívania jaskyne.
(2)
K žiadosti podľa odseku 1 žiadateľ pripojí
a)
zámer sprístupnenia jaskyne vypracovaný podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 14,
b)
rozhodnutie štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody“) vydané podľa zákona, ak sa vyžaduje na činnosti súvisiace so sprístupnením jaskyne,
c)
vyjadrenia orgánu štátnej vodnej správy k zámeru podľa písmena a) z hľadiska ochrany vodných pomerov,7)
d)
stanovisko obvodného banského úradu podľa osobitného predpisu,8)
e)
stanovisko Slovenskej speleologickej spoločnosti,
f)
stanoviská správcu jaskyne a vlastníka (správcu, nájomcu) dotknutých pozemkov.
(3)
Žiadateľ môže v žiadosti uviesť aj iné údaje a pripojiť iné doklady preukazujúce splnenie podmienok na vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne.
(4)
Jaskyňu možno sprístupniť, ak
a)
zámerom sprístupnenia je náučná prezentácia jej prírodných hodnôt alebo pobyt na liečebné účely, najmä na speleoterapiu, speleoklimatické pobyty,
b)
sprístupnením nedôjde ku skutočnostiam uvedeným v § 24 ods. 15 písm. a) až c) zákona,
c)
výzdoba jaskyne nevytvára formy unikátne z celoslovenského hľadiska,
d)
rozmery a morfológia podzemných priestorov umožňujú viesť navrhovanú prehliadkovú trasu alebo upraviť priestory na liečebné účely tak, aby sa minimalizovalo možné poškodenie hodnotných sintrových útvarov,
e)
v priestoroch, ktoré sú súčasťou navrhovanej prehliadkovej trasy, alebo v priestoroch určených na liečebné účely netvoria netopiere v letnom období stále kolónie a v zimnom období zimujú v malom počte (náhodné výskyty),
f)
navrhovaná prehliadková trasa v jaskyni je dostatočne preskúmaná a zdokumentovaná,
g)
v sprístupnenej jaskyni bude zaistený bezpečný pohyb a pobyt návštevníkov.
(5)
Pri posudzovaní žiadosti podľa odsekov 1 až 3 krajský úrad prihliada najmä na
a)
stanoviská správcu jaskyne a vlastníka (správcu, nájomcu) dotknutých pozemkov,
b)
odborné stanovisko organizácie ochrany prírody,
c)
rozhodnutia, stanoviská a iné doklady podľa odseku 2 písm. a) až e),
d)
vhodnosť a predpoklady jaskyne na jej kultúrno-výchovné alebo liečebné využívanie,
e)
vhodnosť navrhovaného spôsobu sprístupnenia jaskyne vzhľadom na prírodné hodnoty v podzemí a na povrchu, najmä na výskyt sintrových útvarov, biotopov vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov, archeologických a paleoantropologických nálezov,
f)
aktuálnosť údajov prieskumu a výskumu jaskyne uvedených v zámere,
g)
rozsah plánovaných úprav, spôsob inštalácie osvetlenia a iných technických zariadení v jaskyni a uzáveru vchodov do jaskyne,
h)
návrh vedenia prehliadkovej trasy a spôsob jej vyznačenia v jaskyni,
i)
vhodnosť technických zariadení a vybavenia, ktoré sa plánujú využívať pri vykonávaní liečebných pobytov.
(6)
Pred začatím sprístupňovacích prác vykoná organizácia ochrany prírody podrobnú dokumentáciu prírodných a kultúrnych hodnôt jaskyne, najmä pozdĺž plánovanej prehliadkovej trasy.
(7)
Po skončení sprístupňovacích prác vydá krajský úrad návštevný poriadok jaskyne, v ktorom upraví najmä reguláciu počtu návštevníkov alebo frekventantov liečby, podľa únosnosti jaskyne sa určí počet osôb na jeden vstup, počet vstupov za určité časové obdobie a dobu pobytu osôb v podzemí, kratšie alebo dlhšie prehliadkové trasy v závislosti od prírodných daností jaskyne, podrobnosti o správaní návštevníkov a frekventantov liečby, povinné vybavenie návštevníka z hľadiska jeho bezpečnosti, najmä individuálne osvetlenie, prilba a spôsob evidovania návštevníkov alebo osôb zúčastňujúcich sa na liečbe. Pri súčasnom využívaní jaskyne na kultúrno-výchovné a liečebné účely návštevný poriadok upraví spoločné zásady jej prevádzkovania.
§ 17
Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach na vydávanie súhlasu na výrub drevín a o vyznačovaní drevín určených na výrub (k § 47 ods. 10 zákona)
(1)
Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií v prírode a krajine a v urbánnom priestore a na predchádzanie ich neodôvodnenému výrubu.
(2)
Poškodzovanie drevín je každé konanie alebo opomenutie konania, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo zapríčiniť ich odumretie.
(3)
Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na odstránenie následkov ich poškodenia.
(4)
Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä
a)
zabezpečením priaznivých podmienok pri výsadbe drevín vhodnou prípravou stanovišťa na výsadbu,
b)
kyprením, prihnojovaním, odburiňovaním a zalievaním pôdy,
c)
starostlivosťou o koreňovú misu s cieľom zabezpečiť priepustnosť pôdneho povrchu,
d)
vytváraním vhodného vývojového priestoru pre dreviny,
e)
odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny,
f)
odstraňovaním odumretých častí drevín, ktoré ohrozujú stabilitu stromu a okolie,
g)
vykonávaním nevyhnutných mechanických a biologických opatrení proti škodcom,
h)
včasným ošetrením prípadného poranenia dreviny.
(5)
Obnovou produkčných ovocných drevín sa rozumie výmena (výrub) produkčných ovocných drevín s jednoznačnou funkciou produkcie ovocia na účely výsadby nových ovocných drevín, pričom nemusí ísť o výsadbu drevín tých istých ovocných rodov a druhov.
(6)
Pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo značnej škody na majetku sa rozumie taký stav bezprostredného ohrozenia, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť, zosuv pôdy a eróziu, ako aj o suché a odumreté stromy nachádzajúce sa na miestach, kde môžu ohroziť zdravie alebo život človeka alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
(7)
Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje
a)
meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa,
b)
katastrálne územie, parcelné číslo a druh pozemku, na ktorom drevina rastie, a kópiu katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu dreviny v teréne,
c)
súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom, nájomcom),
d)
špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, zdravotný stav, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia, ak túto výšku nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu,
e)
odôvodnenie žiadosti.
(8)
Doklady podľa odseku 7 písm. b) a c) sa nevyžadujú, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely možno pozemky vyvlastniť.9) K žiadosti sa pripojí výkres z projektovej dokumentácie stavby, ktorý obsahuje presný opis trasy líniovej stavby v mierke najmenej 1 : 50 000 alebo 1 : 10 000 s vyznačením lokality, kde drevina rastie.
(9)
Pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany prírody prihliada na
a)
druh a zdravotný stav dreviny,
b)
funkciu a význam dreviny pre životné prostredie,
c)
to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja.
(10)
Odôvodneným prípadom na vydanie súhlasu na výrub dreviny je najmä preukázanie
a)
zlého zdravotného stavu dreviny, z ktorého hľadiska má drevina malú pravdepodobnosť prežitia,
b)
nevhodných hygienických podmienok v bytových a nebytových priestoroch alebo
c)
narušenia stability stavby koreňovým systémom dreviny.
(11)
Na obsah oznámenia o vyrúbaní dreviny10) sa vzťahuje obdobne odsek 7 písm. a) až e); pod odôvodnením sa rozumie preukázanie splnenia podmienok na výrub.
(12)
Stromy určené na výrub, ktoré rastú mimo zastavaného územia obce, sa na kmeni vo výške 130 cm nad zemou vyznačia zreteľným odtlačkom ciachy vyhotovenej podľa prílohy č. 15; v ostatných prípadoch sa vyznačia jednotlivo nezmazateľným farebným znakom kruhového tvaru s priemerom 5 cm na kmeni vo výške 130 cm nad zemou a na koreňovom nábehu.
(13)
Krovité porasty určené na výrub sa vyznačia plošne a nezameniteľne vhodným spôsobom.
§ 18
Podrobnosti o vedení štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny (k § 51 ods. 8 zákona)
(1)
Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam“) je úradnou evidenciou chránených území a chránených stromov a ich ochranných pásiem (ďalej len „chránené územie a chránený strom“). Štátny zoznam zahŕňa
a)
prírastkový katalóg chránených území a chránených stromov, ktorý obsahuje chronologicky zapísané chránené územia a chránené stromy, ich základné údaje a doklady o nich,
b)
databázu chránených území a chránených stromov,
c)
zbierku listín o chránených územiach a chránených stromoch.
(2)
Obsah štátneho zoznamu je uvedený v prílohe č. 16.
(3)
Štátny zoznam sa vedie pre celú republiku a podľa správneho usporiadania Slovenskej republiky,11) a to najmä pre potreby orgánov ochrany prírody.
(4)
Rezervačná kniha nie je súčasťou štátneho zoznamu.
(5)
Podkladom na zapísanie chráneného územia a chráneného stromu do štátneho zoznamu sú doklady tvoriace zbierku listín o chránených územiach a chránených stromoch, uvedené v prílohe č. 16.
§ 19
Podrobnosti o označení osobitne chránených častí prírody a krajiny (k § 52 ods. 5 zákona)
(1)
Na označenie chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem sa používajú tabule so štátnym znakom Slovenskej republiky12) (ďalej len „štátny znak“) a s nápisom s uvedením príslušného chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma. Ak ide o chránenú krajinnú oblasť alebo o národný park a jeho ochranné pásmo, uvedie sa ich celý názov. Tabule sa umiestňujú na priesečníku hranice chráneného územia s pozemnou komunikáciou, ako aj chodníkmi, najmä náučnými a turistickými chodníkmi.
(2)
Tabuľa so štátnym znakom na označenie chránených území a ich ochranných pásiem má rozmery 40 cm × 30 cm, na označenie chránených stromov 15 cm × 10 cm. Jaskyne a prírodné vodopády možno označovať oboma typmi tabúľ. Na tmavozelenom podklade v hornej časti tabule je umiestnený štátny znak,12) pod ním nápis bielej farby. Vzory tabúľ sú uvedené v prílohe č. 17.
(3)
Ochranné pásmo chráneného stromu sa označí tabuľou so štátnym znakom, ak označenie samého stromu nestačí na zvýraznenie predmetu ochrany.
(4)
Tabuľa s rozmermi 40 cm × 30 cm sa spravidla pripevňuje na drevený stĺpik zabezpečený proti poveternostným vplyvom, tabuľa s rozmermi 15 cm × 10 cm na kovovú rúrku s vhodným priemerom. Tabule sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto na hranici chráneného územia alebo ochranného pásma v primeranej vzdialenosti od chráneného stromu alebo sa citlivo umiestňujú na kôru jeho kmeňa.
(5)
Na označenie zón chránených území sa použije tabuľa s rozmermi 40 cm ×  30 cm s bielym nápisom na tmavozelenom podklade uvádzajúcim príslušnú zónu.
(6)
Okrem tabule podľa odsekov 1, 2 a 5 sa chránené územia s druhým až piatym stupňom ochrany a ich ochranné pásma s druhým až štvrtým stupňom ochrany okrem chránených krajinných oblastí a národných parkov, ako aj zóny označujú pruhovým označením ich hraníc na stromoch lesných porastov alebo na drevených hraničných stĺpikoch mimo lesných porastov umiestnených najmä na lomových bodoch hranice. V lesných porastoch sa pruhové označenie vykoná aj na niektorých stromoch v dostatočne viditeľnej vzdialenosti medzi lomovými bodmi. Ak sa hranice chráneného územia (zóny) prekrývajú s hranicami ochranného lesa,13) treba označenie chráneného územia (zóny) vykonať takým spôsobom, aby nedochádzalo k zámene s označením ochranného lesa.
(7)
Pruhové označenie na hraničných stromoch a na stĺpikoch po obvode chráneného územia a jeho ochranného pásma a zón sa vykoná dvoma pruhmi farby širokými 5 cm, oddelenými medzerou širokou 5 cm. Horný pruh prebieha po celom obvode stromu vo výške 130 cm nad terénom alebo 10 cm pod vrcholom 1 m vysokého stĺpika, dolný pruh len po vonkajšej časti obvodu chráneného územia, ochranného pásma alebo zón. Pri súbehu hraníc priľahlých chránených území, ich ochranných pásiem alebo zón sa orientácia dolného polpruhu na spoločnej hranici pravidelne strieda. Chránené územia sa označujú červenou farbou, ich ochranné pásma žltou farbou a zóny modrou farbou.
(8)
Zabezpečenie identifikácie lomových bodov chráneného územia a jeho ochranného pásma a zón okrem chránenej krajinnej oblasti, národného parku a jeho ochranného pásma mimo lesných porastov sa vykoná kovovou rúrkou zapustenou do zeme po úroveň terénu. Ak sú lomové body totožné s označenými medzníkmi pozemkov, označenie rúrkou sa nevyžaduje.
(9)
Poloha lomových bodov chránených území a ich ochranných pásiem alebo zón, ak ju v teréne nemožno jednoznačne identifikovať, sa určí jednoduchým zameraním na základe podkladov na vyznačenie územia v katastri nehnuteľností.
(10)
Chránené územia a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené stromy možno so súhlasom orgánu ochrany prírody v teréne označiť aj tabuľami s osobitným označením, a to
a)
tabuľami s rozmermi 40 cm × 30 cm s doplňujúcimi informáciami o chránenej časti prírody napísanými zeleným písmom na bielom podklade, ktorými môžu byť najmä názov, rozloha, charakteristika, spôsob vyznačenia hraníc chráneného územia v teréne; spravidla sa umiestňujú pod tabuľou so štátnym znakom,
b)
grafickými tabuľami bez textu s rozmermi 10 cm × 10 cm vyjadrujúcimi niektoré zakázané alebo prikázané činnosti,
c)
panelmi rôznej veľkosti podávajúcimi špecializované informácie o náučných lokalitách alebo o náučných chodníkoch alebo ucelenejšie informácie o chránených častiach prírody v turistických strediskách a na iných vhodných miestach,
d)
tabuľami s rozmermi 40 cm × 30 cm s nápisom príslušného chráneného územia spolu s jeho názvom a inými doplňujúcimi údajmi napísanými zeleným písmom na bielom podklade, ak ide o označenie súkromného chráneného územia.
(11)
Ak si to vyžaduje ochrana prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, chráneného areálu alebo chráneného stromu, možno vyznačiť hranice chráneného územia jednoduchým, spravidla žrďovým oplotením.
Podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny (k § 54 ods. 23 zákona)
§ 20
Koncepcia ochrany prírody a krajiny
(1)
Koncepcia ochrany prírody a krajiny hodnotí stav ochrany prírody a krajiny, určuje strategické ciele a opatrenia na ich dosiahnutie najmä v oblasti územnej a druhovej ochrany, ochrany drevín a krajiny, výchovy a vzdelávania, spolupráce s inými orgánmi štátnej správy, so samosprávou, s mimovládnymi organizáciami a v oblasti medzinárodnej spolupráce s využitím inštitucionálnych, právnych a ekonomických nástrojov.
(2)
Koncepcia ochrany prírody a krajiny je podkladom na vypracúvanie dokumentov podľa § 21 až 24.
§ 21
Dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny a o územia medzinárodného významu
(1)
Program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť a program starostlivosti o národný park určujú strategické ciele starostlivosti o územie chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku vrátane jeho ochranného pásma diferencovane podľa jednotlivých zložiek životného prostredia a v nadväznosti na jednotky priestorového členenia územia s rovnakým spôsobom starostlivosti (ďalej len „ekologicko-funkčný priestor“) a zóny14) obsahujú zásady a regulatívy využívania územia vo vzťahu k jednotlivým odvetviam ľudskej činnosti.
(2)
Program starostlivosti o chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, národnú prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú pamiatku, územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území, územie medzinárodného významu a chránený strom určuje opatrenia na zabezpečenie sústavnej starostlivosti potrebnej na udržanie určitého stavu ekosystému alebo jeho časti v záujme zachovania predmetu ochrany alebo na usmernenie vývoja na dosiahnutie priaznivého stavu osobitne chráneného územia.
(3)
Program starostlivosti podľa odsekov 1 a 2 sa vypracúva spravidla súbežne s projektom ochrany chráneného územia alebo chráneného stromu (ďalej len „projekt ochrany“), a to aj pre ich ochranné pásma.
(4)
Program záchrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky, súkromného chráneného územia, chráneného vtáčieho územia a chráneného stromu a ich ochranných pásiem a zón a častí zón chránenej krajinnej oblasti a národného parku sa vypracúva v prípade ich kritického ohrozenia alebo narušenia a určujú sa v ňom zásady a konkrétne opatrenia na záchranu a zachovanie predmetu ochrany.
(5)
Program záchrany kriticky ohrozených chránených druhov rastlín a živočíchov určených podľa národného červeného zoznamu vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov (ďalej len „národný červený zoznam“) určuje zásady na ich záchranu a záchranu ich biotopov s návrhom konkrétnych opatrení na dosiahnutie priaznivého stavu a na odstránenie príčin ohrozenia.
(6)
Obsah programu
a)
starostlivosti podľa odseku 1 je uvedený v prílohe č. 18,
b)
starostlivosti podľa odseku 2 je uvedený v prílohách č. 19 a 20,
c)
záchrany podľa odseku 4 je uvedený v prílohe č. 21,
d)
záchrany podľa odseku 5 je uvedený v prílohe č. 22.
§ 22
Dokumenty územného systému ekologickej stability
(1)
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (ďalej len „generel“) je základom stratégie ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života na území štátu. Generel vyjadruje súčasný stav ekologickej kvality celého priestoru štátu a obsahuje východiská na dosiahnutie ekologickej stability.
(2)
Generel je podkladom na vypracúvanie dokumentov regionálnych územných systémov ekologickej stability a dokumentov miestnych územných systémov ekologickej stability.
(3)
Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa zameriava na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability spravidla na území okresu; tvorí podklad pre územný plán regiónu a územný plán obce,15) tvorbu dokumentov miestneho územného systému ekologickej stability, rozhodovanie orgánov ochrany prírody a praktickú starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny.
(4)
Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability obsahuje
a)
územný priemet ochrany prírody a krajiny s prehľadom vybraných častí prírody a krajiny, ktoré majú osobitný význam pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability krajiny bez ohľadu na stupeň ich ochrany (ďalej len „osobitne významné časti prírody a krajiny“),
b)
územný priemet zaťaženia prírody a krajiny s vyhodnotením stupňa zaťaženia a premeny krajiny ľudskou činnosťou,
c)
územný priemet ekologickej stability krajiny s kategorizáciou podľa podielu osobitne významných častí prírody a krajiny a stupňa ich premeny človekom,
d)
návrh opatrení, v ktorom sa určujú regulatívy ochrany a tvorby prírody a krajiny.
(5)
Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa vypracúva spravidla pre územie okresu okrem územia chránenej krajinnej oblasti a národného parku vrátane jeho ochranného pásma, kde funkciu dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability plnia dokumenty podľa § 21 ods. 1.
(6)
Dokumenty regionálneho územného systému ekologickej stability okresov v územnom obvode kraja tvoria dokument regionálneho územného systému ekologickej stability tohto kraja.
(7)
Dokument miestneho územného systému ekologickej stability je základným dokumentom na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability na miestnej úrovni; tvorí podklad pre územný plán obce16) a pre projekty pozemkových úprav.17)
(8)
Dokument miestneho územného systému ekologickej stability sa vypracúva spravidla pre katastrálne územie.
(9)
Obsah
a)
dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability je uvedený v prílohe č. 23,
b)
dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability je uvedený v prílohe č. 24.
§ 23
Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny
(1)
Projekt ochrany sa vypracúva ako podklad na vyhlásenie chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem alebo ich zmeny a na ustanovenie národných prírodných rezervácií a národných prírodných pamiatok.
(2)
Projekt ochrany obsahuje najmä základné údaje, podrobnosti o podmienkach ochrany, návrh technického vybavenia, tabuľkové prehľady a mapové prílohy s vyznačením hraníc navrhovaného chráneného územia alebo chráneného stromu a ich ochranných pásiem.
(3)
Návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu obsahujú najmä údaje o navrhovanom chránenom vtáčom území a navrhovanom území európskeho významu a vymedzenie ľudských činností a prírodných procesov v nich a v ich okolí, ktoré môžu mať na ne významný vplyv.
(4)
Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „výsledky inventarizačných výskumov“) predstavujú poznatky o súčasnom stave základných zložiek prírody na chránených územiach a v ich ochranných pásmach alebo na územiach navrhovaných na vyhlásenie ochrany.
(5)
Výsledkom inventarizačného výskumu je členenie územia na ekologicko-funkčné priestory ako základné jednotky na zabezpečovanie jeho starostlivosti.
(6)
Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov (ďalej len „rezervačné knihy“) predstavujú kompletnú zbierku listinných, mapových, obrazových, literárnych a iných dokumentov právneho, vedeckého, odborného, historického a populárno-náučného charakteru, ktoré sa týkajú ochrany a využívania chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem.
(7)
Národný červený zoznam sa vypracúva podľa stupňa ohrozenia jednotlivých druhov rastlín a živočíchov na území Slovenskej republiky v súlade s medzinárodne platnými kritériami; je podkladom najmä na zaradenie jednotlivých druhov medzi chránené druhy rastlín a živočíchov a na určovanie ich spoločenskej hodnoty.
(8)
Národná databáza chránených druhov, druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov sa skladá z týchto databáz:
a)
národná databáza chránených rastlín a chránených živočíchov a druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, je podkladom na sledovanie výskytu a vývoja populácií chránených druhov rastlín a živočíchov, na vypracúvanie projektov ochrany a programov záchrany a obsahuje najmä meno druhu, počet (vzťažná plošná jednotka), dátum nálezu, zemepisné súradnice v S 42 alebo JTSK, meno a priezvisko autora nálezu, prístupnosť údaja (verejný údaj – nepublikovaný, publikovaný údaj, neverejný údaj – nemôže byť zverejnený),
b)
národná databáza chránených nerastov a chránených skamenelín slúži na evidenciu identifikovaných chránených nerastov a chránených skamenelín, lokalít ich výskytu, miest uloženia a držby odobratých nálezov, zaznamenaných miest ich prirodzeného nálezu a na registráciu ďalšej dokumentácie,
c)
národná databáza biotopov európskeho významu a biotopov národného významu poskytuje informácie o ich plošnom rozšírení na území Slovenskej republiky; je podkladom na vypracúvanie projektov ochrany a programov starostlivosti a obsahuje najmä názov biotopu európskeho významu a biotopu národného významu, rozlohu, zemepisné súradnice polygónu, dátum záznamu, zoznam druhov rastlín a živočíchov,
d)
národná databáza jaskýň a prírodných vodopádov slúži na evidenciu a dokumentáciu jaskýň a prírodných vodopádov a obsahuje najmä opis ich prírodných hodnôt, lokalizáciu, ohrozenosť, registráciu písomnej a grafickej dokumentácie,
(9)
Obsah
a)
projektov ochrany je uvedený v prílohe č. 25,
b)
návrhu chráneného vtáčieho územia a návrhu územia európskeho významu je uvedený v prílohe č. 26,
c)
národného červeného zoznamu je uvedený v prílohe č. 27.
§ 24
Dokumenty starostlivosti o dreviny
(1)
Dokument starostlivosti o dreviny poskytuje prehľad o rozmiestnení, kvalite a ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno-historickom význame drevín v katastrálnom území obce a je podkladom na zabezpečenie starostlivosti o dreviny, rozhodovanie orgánov ochrany prírody a pri uplatňovaní náhradnej výsadby za vyrúbané dreviny.
(2)
Obsah dokumentu starostlivosti o dreviny je uvedený v prílohe č. 28.
§ 25
Obstarávanie, vypracúvanie a aktualizácia dokumentácie ochrany prírody a krajiny
(1)
Pri obstarávaní a vypracúvaní dokumentácie ochrany prírody a krajiny dbá príslušný orgán ochrany prírody na vzájomný súlad jednotlivých druhov dokumentácie a na zamedzenie zbytočným duplicitám.
(2)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny sa vyhotovuje spravidla na obdobie desiatich rokov okrem programov záchrany, ktoré sa vyhotovujú na obdobie piatich rokov. Ak sa zásadne zmenia podmienky a skutočnosti, na ktorých základe bola táto dokumentácia schválená, príslušný orgán ochrany prírody zabezpečí jej zmenu alebo doplnenie aj pred uplynutím tohto obdobia.
§ 26
Uloženie dokumentácie ochrany prírody a krajiny
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je uložená a možno do nej nahliadnuť
a)
na orgáne príslušnom na jej schválenie; dokumentácia podľa § 21 ods. 1 a § 22 ods. 1 je uložená na ministerstve,
b)
v územne príslušnej organizácii ochrany prírody.
Podrobnosti o zapisovaní odborne spôsobilých osôb do zoznamu a o vedení tohto zoznamu (k § 55 ods. 9 zákona)
§ 27
Žiadosť o zapísanie do zoznamu
(1)
Žiadosť o zapísanie do zoznamu (ďalej len „žiadosť“) predkladajú fyzické osoby a právnické osoby (ďalej len „žiadateľ“) ministerstvu.
(2)
Ak je žiadateľom fyzická osoba, v žiadosti uvedie
a)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a číslo telefónu (faxu, e-mailu),
b)
druh dokumentácie ochrany prírody a krajiny, o ktorého vypracúvanie má záujem.
(3)
K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ pripojí
a)
výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace,
b)
overený doklad o dosiahnutom vzdelaní,
c)
doklad o dĺžke odbornej praxe žiadateľa alebo čestné vyhlásenie žiadateľa o dĺžke jeho odbornej praxe,
d)
iné doklady o odbornej profilácii žiadateľa, ak ich získal, najmä overený doklad o absolvovaní postgraduálneho kurzu alebo o získaní vedeckej hodnosti,
e)
prehľad odbornej, publikačnej a vedeckej činnosti vo vzťahu k odboru, v ktorom vykonáva svoju činnosť,
f)
súhlas s uverejnením údajov podľa odseku 2 písm. a) a b) vo vestníku ministerstva po zapísaní žiadateľa do zoznamu.
(4)
Ak je žiadateľom právnická osoba, v žiadosti uvedie
a)
názov a sídlo, identifikačné číslo organizácie (IČO) a číslo telefónu (faxu, e-mailu),
b)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a číslo telefónu (faxu, e-mailu) štatutárneho zástupcu alebo konateľa,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a číslo telefónu (faxu, e-mailu) zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 55 ods. 3 zákona,
d)
druh dokumentácie ochrany prírody a krajiny, o ktorého vypracúvanie má záujem,
e)
stručnú charakteristiku predmetu činnosti, personálneho, technického a iného vybavenia.
(5)
K žiadosti podľa odseku 4 žiadateľ pripojí
a)
overenú listinu o vzniku, napríklad zriaďovaciu listinu, štatút,
b)
výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, vystavený na osobu štatutárneho zástupcu alebo konateľa,
c)
iné doklady a informácie o odbornej profilácii žiadateľa,
d)
prehľad odbornej, publikačnej a vedeckej činnosti vo vzťahu k odboru, v ktorom vykonáva činnosť.
§ 28
Vedenie zoznamu
(1)
Zoznam sa každoročne uverejňuje vo vestníku ministerstva.
(2)
Zoznam sa vedie osobitne pre
a)
fyzické osoby,
b)
právnické osoby.
(3)
Do zoznamu podľa odseku 2 písm. a) sa zapisujú údaje podľa § 27 ods. 2.
(4)
Do zoznamu podľa odseku 2 písm. b) sa zapisujú údaje podľa § 27 ods. 4 písm. a) a d).
(5)
Zoznam sa aktualizuje najmenej raz ročne.
(6)
Do zoznamu možno nahliadnuť na ministerstve, krajskom úrade, okresnom úrade a v organizácii ochrany prírody.
§ 29
Vzor správy o výsledku prieskumu a výskumu (k § 56 ods. 7 zákona)
Vzor správy o výsledku prieskumu alebo výskumu je uvedený v prílohe č. 29.
§ 30
Podrobnosti o zápise do zoznamu členov stráže prírody (k § 72 ods. 9 zákona)
(1)
Krajský úrad na zabezpečenie ochrany prírody a krajiny vo svojom územnom obvode vedie zoznam členov stráže prírody, ktorých počet zodpovedá prírodným a krajinným danostiam, najmä rozlohe, počtu a významu osobitne chránených častí prírody a krajiny, biocentier a ostatných významných krajinných prvkov, a usmerňuje činnosť členov stráže prírody, ak touto činnosťou nepoverí organizáciu ochrany prírody.
(2)
Návrh na zápis do zoznamu členov stráže prírody musí obsahovať
a)
meno a priezvisko navrhovaného,
b)
dátum a miesto jeho narodenia,
c)
rodné číslo,
d)
trvalý pobyt,
e)
číslo občianskeho preukazu,
f)
navrhovaný obvod pôsobnosti.
(3)
K návrhu na zápis do zoznamu členov stráže prírody sa musí pripojiť
a)
výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace,
b)
lekárske potvrdenie o zdravotnom stave,
c)
fotografia s rozmermi 3 cm × 3,5 cm.
Podrobnosti o rovnošate a označení zamestnancov orgánov ochrany prírody a zamestnancov organizácií ochrany prírody a hodnota rovnošaty a jej súčastí (k § 80 ods. 2 zákona)
§ 31
(1)
Zamestnanci orgánov ochrany prírody a zamestnanci organizácií ochrany prírody (ďalej len „zamestnanci ochrany prírody“) nosia rovnošatu pri výkone pracovnej činnosti, najmä pri kontrolnej činnosti v teréne, pracovných rokovaniach a pracovných poradách. Okruh pracovných činností, pri ktorých sú povinní nosiť rovnošatu
a)
zamestnanci orgánov ochrany prírody, ustanoví organizačný poriadok v súlade s opisom štátnozamestnaneckého miesta,
b)
zamestnanci organizácie ochrany prírody, ustanoví organizačný predpis.
(2)
Rovnošata zamestnancov ochrany prírody je zelenej farby a jej súčasťami sú tričko s krátkymi rukávmi, košeľa s krátkymi a dlhými rukávmi, nohavice, golfové nohavice, nepremokavá zimná a letná bunda, flisová bunda, čiapka a kožený opasok. Súčasťou rovnošaty je aj označenie pozostávajúce z nášivky umiestnenej na košeli, bunde a odnímateľnej vložke. Rovnošata sa vyhotovuje vo veľkosti prispôsobenej postave zamestnanca ochrany prírody. Každá zo súčastí rovnošaty má svoje bodové ohodnotenie. Hodnota rovnošaty a hodnota jej jednotlivých súčastí sú uvedené v prílohe č. 30.
(3)
Zamestnanci ochrany prírody majú nárok na obmenu súčastí rovnošaty, a to formou pridelenia ročnej bodovej kvóty. Nárok na kvótu nevzniká v roku, keď bola zamestnancovi ochrany prírody rovnošata pridelená. Výšku ročnej bodovej kvóty pre jednotlivé pracovné funkcie ustanoví organizačný predpis, a to ak ide o
a)
zamestnancov ochrany prírody s prevahou práce v teréne, maximálne do výšky 1/3 celkovej bodovej hodnoty rovnošaty,
b)
ostatných zamestnancov ochrany prírody, maximálne do výšky 1/4 celkovej bodovej hodnoty rovnošaty.
(4)
Zamestnancom ochrany prírody vzniká nárok na obmenu súčastí rovnošaty v rozsahu ich ročnej bodovej kvóty vždy k 1. januáru kalendárneho roka na základe skutočne odpracovaného času v uplynulom roku. Ak zamestnanec ochrany prírody odpracoval len časť kalendárneho roka, nárok sa mu pomerne kráti. Určený počet bodov pre ročnú obmenu sa musí vyčerpať do štyroch rokov od vzniku nároku na obmenu súčastí rovnošaty; po tejto lehote nárok zaniká.
(5)
Orgán ochrany prírody alebo organizácia ochrany prírody umožní obmenu súčastí rovnošaty len do výšky nárokovej bodovej kvóty.
(6)
Orgán ochrany prírody a organizácia ochrany prírody zabezpečujú výrobu súčastí rovnošaty vrátane označenia na rovnošate na vlastné náklady.
(7)
Rovnošatu pridelí zamestnancom ochrany prírody
a)
orgán ochrany prírody najneskôr do šiestich mesiacov po zaradení zamestnanca do prípravnej služby zamestnancov,
b)
organizácia ochrany prírody najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nástupu do zamestnania, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na dobu neurčitú po skončení skúšobnej lehoty.
(8)
Peňažná náhrada za pridelené a nevyčerpané body na obmenu súčastí rovnošaty sa neposkytuje.
(9)
Vo výnimočných prípadoch, keď došlo k zničeniu alebo poškodeniu rovnošaty alebo jej súčastí v dôsledku mimoriadnych udalostí, napríklad požiaru, havárie vozidla, bez zavinenia zamestnanca ochrany prírody v čase výkonu jeho pracovnej činnosti, môže orgán ochrany prírody alebo organizácia ochrany prírody prideliť zamestnancovi ochrany prírody rovnošatu alebo niektoré jej súčasti bez ohľadu na výšku jeho ročnej bodovej kvóty.
(10)
Orgán ochrany prírody a organizácia ochrany prírody vedú evidenciu o vydaní súčastí rovnošaty na evidenčných kartách s podpisom zamestnanca o ich prevzatí.
(11)
Ak prestanú platiť podmienky na udelenie rovnošaty, najmä ak zamestnanec ochrany prírody skončí pracovný pomer alebo poruší pracovnú disciplínu v nosení a udržiavaní rovnošatových súčastí, zamestnanec ochrany prírody je povinný vrátiť pridelenú rovnošatu, jej súčasti a označenie orgánu ochrany prírody alebo organizácii ochrany prírody, ktoré mu ju pridelili, ak vedúci organizácie nerozhodne inak.
(12)
Zamestnanci ochrany prírody sú povinní udržiavať rovnošatu v dobrom stave a zabezpečiť jej čistenie, opravu a udržiavanie na vlastné náklady.
(13)
Rovnošatu nemožno dopĺňať časťami iného oblečenia okrem osobných ochranných pracovných prostriedkov, upravovať jej vonkajší vzhľad a nosiť na rovnošate iné ako určené označenie. K rovnošate sa nosia hnedé alebo čierne topánky. V teréne je prípustné k rovnošate nosiť vysoké topánky a inú nepremokavú obuv.
§ 32
(1)
Označenie zamestnancov ochrany prírody sa skladá zo
a)
služobného odznaku,
b)
nášiviek na rovnošate.
(2)
Služobný odznak podľa odseku 1 písm. a) je vyrobený z kovu, má rozmery 3,5 cm ×  5,5 cm, je oválneho tvaru sivostriebornej farby so štátnym znakom a s nápisom Štátna ochrana prírody na prednej strane a s číslom služobného preukazu na zadnej strane.
(3)
Vzor služobného odznaku je uvedený v prílohe č. 31.
(4)
Nášivka na rovnošate podľa odseku 1 písm. b) obsahuje znak orgánu ochrany prírody, organizácie ochrany prírody alebo jej organizačných útvarov a umiestňuje sa na ľavom rukáve košele, bundy a jej odnímateľnej vložky.
(5)
Služobný odznak nosia zamestnanci ochrany prírody vždy pri plnení pracovnej činnosti. Služobný odznak je umiestnený pri nosení rovnošaty na ľavom náprsnom vrecku košele, bundy alebo odnímateľnej vložky.
(6)
Služobný odznak vydáva zamestnancom ochrany prírody ministerstvo, ktoré môže poveriť výrobou, vypĺňaním, evidenciou a distribúciou služobných preukazov a služobných odznakov ním zriadenú organizáciu ochrany prírody.
§ 33
Podrobnosti o rovnošate členov stráže prírody a jej súčastí (k § 74 ods. 5 zákona)
(1)
Člen stráže prírody nosí rovnošatu pri výkone činnosti podľa zákona a vždy pri kontrolnej činnosti v teréne.
(2)
Ustanovenia § 31 ods. 2 až 6 a 8 až 13 platia rovnako.
Spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu (k § 95 ods. 5 zákona)
§ 34
Spoločenská hodnota chránených rastlín
(1)
Spoločenská hodnota pôvodných druhov chránených rastlín je uvedená v prílohe č. 5.
(2)
Spoločenská hodnota cievnatých chránených rastlín podľa prílohy č. 5 sa viaže na jedného jedinca a pri stromoch a kríkoch sa zvyšuje podľa výšky jedincov.
(3)
Spoločenská hodnota húb podľa prílohy č. 5 sa viaže na jednu plodnicu; ak ide o plodnice neprítomné v lokalite, v ktorej sa druh vyskytuje, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.18)
(4)
Spoločenská hodnota machorastov podľa prílohy č. 5 sa viaže na 1 cm2 plochy porastenej machorastom. Ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.18)
(5)
Spoločenská hodnota lišajníkov podľa prílohy č. 5 sa viaže na jedného jedinca a pri vybraných druhoch lišajníkov sa viaže na 1 cm2 plochy porastenej lišajníkom. Ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.18)
(6)
Spoločenská hodnota chránených rastlín a ich poškodených alebo zničených jedincov vrátane vývinových štádií sa zvýši až o 300 % spoločenskej hodnoty uvedenej v prílohe č. 5 v závislosti od stupňa ich ohrozenosti, stupňa ochrany územia, v ktorom sa vyskytujú, alebo ak ide o druhy vyskytujúce sa len v jednej lokalite alebo vo viacerých izolovaných lokalitách v Slovenskej republike. Za poškodenie chránených rastlín sa považujú aj rušivé zásahy do ich prirodzeného vývinu, najmä nepovolený zber, držba, premiestnenie, narušenie rozmnožovania a podmienok na rozmnožovanie, ako aj rušivé zásahy do bezprostredného okolia ich prirodzeného výskytu.
(7)
Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je uvedený ako chránený druh v prílohe č. 5, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská hodnota je vyššia.
(8)
Spoločenská hodnota chránených rastlín, ktoré nie sú pôvodnými druhmi chránených rastlín, sa určuje znaleckým posudkom,18) ak osobitný predpis19) neustanovuje inak.
§ 35
Spoločenská hodnota chránených živočíchov
(1)
Spoločenská hodnota vybraných pôvodných druhov chránených živočíchov je uvedená v prílohe č. 6 a spoločenská hodnota vybraných druhov vtákov je uvedená v prílohe č. 32.
(2)
Spoločenská hodnota chránených živočíchov a ich poškodených alebo zničených jedincov vrátane vývinových štádií sa zvýši až o 300 % spoločenskej hodnoty uvedenej v prílohách č. 6 a 32 v závislosti od stupňa ich ohrozenosti, stupňa ochrany územia, v ktorom sa vyskytujú, alebo ak ide o druhy vyskytujúce sa len v jednej lokalite alebo vo viacerých izolovaných lokalitách v Slovenskej republike. Za poškodenie chránených živočíchov sa považujú aj rušivé zásahy do ich prirodzeného vývinu, najmä nepovolený odchyt, držba, chov v zajatí, premiestnenie, narušenie rozmnožovania a podmienok na rozmnožovanie, ako aj rušivé zásahy do bezprostredného okolia ich prirodzeného výskytu.
(3)
Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je uvedený ako chránený druh v prílohách č. 6 a 32, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská hodnota je vyššia.
(4)
Spoločenská hodnota chránených živočíchov, ktoré nie sú pôvodnými druhmi chránených živočíchov, sa určuje znaleckým posudkom,18) ak osobitný predpis19) neustanovuje inak.
§ 36
Spoločenská hodnota drevín
(1)
Spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu drevín a ich veľkosti v prílohe č. 33. Spoločenská hodnota nižších taxonomických jednotiek druhov drevín (napríklad poddruhy, kultivary) je uvedená druhovým menom dreviny, od ktorej nižšia taxonomická jednotka pochádza. Ak taxonomické znaky neumožňujú zatriedenie konkrétneho jedinca k druhu (rodu) podľa prílohy č. 33, použije sa jeho zatriedenie podľa príbuzného druhu (rodu).
(2)
Veľkosť stromov sa zisťuje meraním obvodu kmeňa vo výške 130 cm nad zemou alebo meraním ich výšky, ak obvod kmeňa nepresahuje 10 cm. Za strom sa považuje drevina s diferencovanou stonkou, v dolnej časti vytvárajúcou priamy, nerozkonárený kmeň, ktorý v hornej časti prechádza do rozkonárenej koruny.
(3)
Pri stromoch, ktoré sa rozkonárujú vo výške menšej ako 130 cm, sa meria obvod kmeňa tesne pod jeho rozkonárením.
(4)
Ak nemožno vykonať priame meranie vo výške 130 cm nad zemou, obvod kmeňa stromov sa určuje použitím prepočtu hodnôt nameraných na pni podľa prílohy č. 34.
(5)
Veľkosť krov a krovitých porastov sa zisťuje meraním plošného priemetu vymedzeného jednotlivou alebo spoločnou korunou a meraním výšky krov. Pri zoskupení krovín rovnakého druhu sa vypočíta priemerná výška z nameraných hodnôt. Za ker sa považuje drevina s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy a za krovitý porast taká skupina krov, pri ktorej viac ako 50 % jednotlivých krov sa vzájomne korunami dotýka alebo spon medzi jednotlivými krami je menší ako 2 m.
(6)
Veľkosť lian sa zisťuje meraním obvodu kmienka vo výške 100 cm nad zemou a meraním jeho výšky (dĺžky). Za lianu sa považuje drevina zakoreňujúca v zemi s nepevnou stonkou pridržiavajúcou sa na opore opieraním, prichytávaním, ovíjaním alebo iným spôsobom.
(7)
Plošný priemet koruny krov a krovitých porastov vyrúbaných alebo inak zničených sa určuje ako plocha biologicky dosiahnuteľných plošných priemetov korún podľa počtu a umiestnenia kmeňov odstránených krov podľa konkrétneho druhu v období stredného vekového štádia. Výška sa stanoví ako priemerná biologicky dosiahnuteľná výška konkrétneho druhu rastúceho v porovnateľných stanovištných podmienkach v období stredného vekového štádia.
(8)
Pri výpočte spoločenskej hodnoty stromov len na základe dostupnosti drevnej hmoty sa za obvod vo výške 130 cm nad zemou považuje obvod najširšej časti kmeňa z hodnoteného stromu.
(9)
Spoločenská hodnota drevín zničených pri požiaroch, iných živelných pohromách alebo iným spôsobom tak, že nie sú fyzicky merateľné hodnoty obvodu kmeňa stromov a plošného priemetu koruny krov, krovitých porastov a lian a pri výpočte nemožno postupovať podľa odsekov 7 a 8, sa určuje na základe dôkazov20) o druhu, počte a veľkosti zničených drevín.
§ 37
Prirážkový index
(1)
Spoločenská hodnota drevín určená podľa § 36 sa upravuje prirážkovým indexom podľa prílohy č. 35.
(2)
Spoločenská hodnota drevín sa vypočíta tak, že sa spoločenská hodnota uvedená v prílohe č. 33 vynásobí súčinom prirážkových indexov uvedených v prílohe č. 35.
§ 38
Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu
(1)
Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu (ďalej len „chránené biotopy“) je uvedená v prílohe č. 1.
(2)
Spoločenská hodnota chránených biotopov podľa prílohy č. 1 sa viaže na 1 m2 plochy.
(3)
Spoločenská hodnota sa v prípade zničenia chráneného biotopu zvýši až o 100 %, ak
a)
sa nachádza na chránenom území,
b)
je biotopom chránených druhov rastlín alebo živočíchov.
(4)
Spoločenská hodnota chráneného biotopu sa zníži až o 50 % v prípade, ak je znížený stupeň zachovania štruktúry a funkcií príslušného biotopu; spoločenská hodnota sa v tomto prípade určuje znaleckým posudkom.18)
§ 39
Zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za škodu (k § 97 ods. 1 zákona)
(1)
Živočíchmi, pri ktorých štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky, sú
a)
bobor vodný (Castor fiber L.),
b)
vydra riečna (Lutra lutra L.),
c)
kormorán veľký (Phalacrocorax carbo L.),
d)
los mokraďový (Alces alces L.),
e)
zubor hôrny (Bison bonasus L.),
f)
medveď hnedý (Ursus arctos L.),
g)
vlk dravý (Canis lupus L.)
h)
rys ostrovid (Lynx lynx L.) v prípade škôd podľa § 97 ods. 1 písm. b) zákona.
(2)
Živočíchy uvedené v odseku 1 sa považujú za určené živočíchy.
§ 40
Náležitosti žiadosti o poskytnutie náhrady škody a doklady a podklady, ktoré poškodený k žiadosti pripája (k § 100 ods. 4 zákona)
(1)
Žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje
a)
meno, priezvisko a trvalý pobyt žiadateľa (poškodeného alebo pozostalého) v prípade fyzickej osoby,
b)
názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa (poškodeného) v prípade právnickej osoby,
c)
opis príčin vzniku škody a uvedenie rozsahu škody,
d)
označenie určeného živočícha, ktorý škodu podľa poznatkov žiadateľa spôsobil,
e)
opis opatrení žiadateľa, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škody,
f)
spôsob poskytnutia náhrady škody, napríklad prevedením finančných prostriedkov na účet žiadateľa v peňažnom ústave, výplatou peňažnej sumy v hotovosti v pokladni príslušného orgánu, zaslaním peňažnej sumy poštovou poukážkou na adresu žiadateľa,
g)
uvedenie výšky odškodnenia, ak bolo poskytnuté podľa osobitného predpisu.21)
(2)
K žiadosti o náhradu škody sa pripája
a)
lekárska správa od lekára, ktorý ošetril, prípadne liečil fyzickú osobu, ak ide o škodu na živote alebo na zdraví,
b)
výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril osobu po útoku určeného živočícha, ak bola táto osoba lekársky ošetrená,
c)
doklad alebo iný dôkaz o vlastníckom práve k majetku, na ktorom bola spôsobená škoda,
d)
doklad o užívateľskom práve k rybníku alebo rybochovnému zariadeniu, ak ide o škodu na rybách spôsobenú vydrou riečnou alebo kormoránom veľkým, a odborný posudok alebo znalecký posudok18) o vzniku škody na rybách a o jej výške,
e)
kópie dokladov účtovnej závierky22) za predchádzajúce účtovné obdobie alebo za účtovné obdobie, v ktorom je náhrada škody uplatňovaná, ak ide o škodu na rybách spôsobenú vydrou riečnou alebo kormoránom veľkým,
f)
potvrdenie vydané veterinárnym lekárom o príčine úhynu zvierat v majetku poškodeného; toto potvrdenie sa nevyžaduje v prípade škôd na rybách,
g)
doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide o škodu na poľných plodinách, drevinách, na lesných porastoch alebo na poľovnej raticovej zveri,
h)
prípadne odborný alebo znalecký posudok18) o vzniku škody a o jej výške okrem škody na rybách, kde ide o povinné predloženie tohto posudku podľa § 99 ods. 4 zákona,
i)
čestné vyhlásenie o neposkytnutí odškodnenia podľa osobitného predpisu21) alebo o výške jeho poskytnutia.
(3)
Príslušný orgán k žiadosti pripojí protokol a ďalší dôkazový materiál, napríklad videozáznam, fotodokumentáciu z miestneho šetrenia uskutočneného ním alebo poverenou organizáciou ochrany prírody, alebo prizvaným znalcom.
§ 41
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februára 2003 okrem § 9 ods. 1 písm. a) bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Bod 9 prílohy č. 7 stráca účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
László Miklós v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ZOZNAM A SPOLOČENSKÁ HODNOTA BIOTOPOV NÁRODNÉHO VÝZNAMU, BIOTOPOV EURÓPSKEHO VÝZNAMU A PRIORITNÝCH BIOTOPOV
Kód SK Názov biotopu Kód Sk/m2
NÁTURA
A. Zoznam biotopov národného významu
S 14 Subhalínne travinné biotopy 6 070,-
Pi 3 Pionierske porasty na silikátových pôdach 370,-
Mo 3 Trstinové spoločenstvá brakických a alkalických vôd 220,-
Mo 4 Vegetácia vysokých ostríc 220,-
Mo 7 Makrofytná vegetácia plytkých stojatých močiarov (Ranunculion aquatilis) 720,-
Kr 8 Vŕbové kroviny stojatých vôd 200,-
Kr 9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch vôd 200,-
Al 6 Vysokosteblové spoločenstvá horských nív na silikátovom podklade 1 800,-
Al 7 Vysokosteblové spoločenstvá vlhkých skalnatých žľabov na karbonátovom podklade 1 460,-
Al 8 Horské Vysokosteblové spoločenstvá na suchších a teplejších svahoch 1 800,-
Tr 6 Teplomilné lemy 350,-
Tr 7 Mezofilné lemy 290,-
Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky 110,-
Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí 290,-
Lk 7 Psiarkové aluviálne lúky 260,-
Lk 9 Zaplavované travinné spoločenstvá 160,-
Pr 1 Prameniska horského a subalpínskeho stupňa na nevápencových horninách 1 390,-
Pr 2 Prameniska nížin a pahorkatín na nevápencových horninách 570,-
Ls 2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské 440,-
Ls 2.32 Dubovo-hrabové lesy lipové 1 050,-
Ls 3.51 Sucho- a kyslomilné dubové lesy 540,-
Ls 6.1 Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy 700,-
Ls 6.3 Lesostepné borovicové lesy 860,-
Ls 7.4 Slatinné jelšové lesy 1 390,-
Ls 8.O Jedľové a jedľovo-smrekové lesy 580,-
B. Zoznam biotopov európskeho významu
Sl 1 Vnútrozemské slaniská a slané lúky * 1340 2 220,-
Sl 2 Karpatské travertínové slaniská * 1340 2 220,-
Sl 3 Panónske slané stepi a slaniská * 1530 7 470,-
Pi 1 Vnútrozemské panónske pieskové duny * 2340 4310,-
Pi 2 Suchomilné travinno-bylinné porasty na vápnitých pieskoch * 6120 2 340,-
Pi 4 Pionierske spoločenstvá plytkých silikátových pôd 8230 590,-
Pi 5 Pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových * 6110 450,-
a bázických substrátoch
Vo 1 Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae 3130 370,-
a/ alebo Isoeto-Nanojuncetea
Vo 2 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich 3150 370,-
a/ alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharion
Vo 3 Prirodzené dystrofné stojaté vody 3160 1 770,-
Vo 4 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis 3260 590,-
a Callitricho-Batrachion
Vo 5 Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár 3140 1 170,-
Br 2 Horské vodné toky a bylinná vegetácia pozdĺž ich brehov 3220 740,-
Br 3 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou 3230 590,-
(Myricaria germanica)
Br 4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s vŕbou sivou (Salix eleagnos) 3240 370,-
Br 5 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p. p. 3270 290,-
a Bidention p. p.
Br 6 Brehové porasty deväťsilov 6430 290,-
Br 7 Bylinné lemové spoločenstvá nížinných riek 6430 290,-
Kr 1 Vresoviská 4030 480,-
Kr 2 Porasty borievky obyčajnej 5130 160,-
Kr 4 Spoločenstvá subalpínskych krovín 4080 1 320,-
Kr 5 Nízke subalpínske kroviny 4080 1 320,-
Kr 6 Xerotermné kroviny *40AO 560,-
Kr 10 Kosodrevina *4070 1 070,-
Al 1 Alpínske travinno-bylinné porasty na silikátovom podklade 6150 2 630,-
Al 2 Alpínske snehové výležiská na silikátovom podklade 6150 2 630,-
Al 3 Alpínske a subalpínske vápnomilné travinno-bylinné porasty 6170 4 160,-
Al 4 Alpínske snehové výležiská na vápnitom podklade 6170 4 160,-
Al 5 Vysokobylinnné spoločenstvá alpínskeho stupňa 6430 290,-
Al 9 Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni 4060 540,-
Tr 1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte 6210 740,-
Tr 1.1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s významným
výskytom druhov čeľade Orchidaceae * 6210 1 710,-
Tr 2 Subpanónske travinno-bylinné porasty * 6240 2 850,-
Tr 3 Panónske travinno-bylinné porasty na spraši * 6250 2 330,-
Tr 4 Panónske travinno-bylinné porasty na pieskoch * 6260 680,-
Tr 5 Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty 6190 370,-
Tr 8 Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte * 6230 450,-
Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky 6510 640,-
Lk 2 Horské kosné lúky 6520 490,-
Lk 4 Bezkolencové lúky 6410 1 560,-
Lk 5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkách 6430 290,-
Lk 8 Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi 6440 640,-
Ra 1 Aktívne vrchoviská *7110 4 200,-
Ra 2 Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy 7120 3 540,-
Ra 3 Prechodné rašeliniská a trasoviská 7140 3 540,-
Ra 4 Depresie na rašelinných substrátoch s Rhynchospora alba 7150 3 540,-
Ra 5 Vápnité slatiny s maricou pílkatou a druhmi zväzu Caricion davallianae *7210 4 980,-
Ra 6 Slatiny s vysokým obsahom báz 7230 3 540,-
Pr 3 Penovcové prameniska * 7220 4 200,-
Sk l Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou 8210 290,-
Sk 2 Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou 8220 290,-
Sk 3 Silikátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni 8110 450,-
Sk 4 Karbonátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni 8120 450,-
Sk 5 Nespevnené silikátové sutiny v kolínnom stupni 8150 720,-
Sk 6 Nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni *8160 450,-
Sk 7 Nesprístupnené jaskynné útvary 8310 3 410,-
Ls 1.1 Vŕbovo-topolové nížinné lužné lesy *91EO 540,-
Ls 1.2 Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy 91FO 700,-
Ls 1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy *91EO 540,-
Ls 1.4 Horské jelšové lužné lesy *91EO 540,-
Ls 2.2 Dubovo-hrabové lesy panónske *91GO 620,-
Ls 2.31 Dubovo-hrabové lesy lipové 9170 1 050,-
Ls 2.33 Dubovo-hrabové lesy lipové 9410 290,-
Ls 3.1 Teplomilné submediteránne dubové lesy *91HO 2 080,-
Ls 3.2 Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku *91IO 860,-
Ls 3.3 Dubové nátržníkové lesy *91IO 860,-
Ls 3.4 Dubovo-cerové lesy 91MO 620,-
Ls 3.52 Sucho- a kyslomilné dubové lesy *91IO 860,-
Ls 3.6 Vlhko- a kyslomilné brezovo -dubové lesy 9190 860,-
Ls 4 Lipovo-javorové sutinové lesy *9180 540,-
Ls 5.l Bukové a jedlbvo-bukové kvetnaté lesy 9130 580,-
Ls 5.2 Kyslomilné bukové lesy 9110 580,-
Ls 5.3 Javorovo-bukové horské lesy 9140 420,-
Ls 5.4 Vápnomilné bukové lesy 9150 410,-
Ls 6.2 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy 91QO 2 250,-
Ls 7.1 Rašeliniskové brezové lesíky * 91DO 1 710,-
Ls 7.2 Rašeliniskové borovicové lesy * 91DO 1 710,-
Ls 7.3 Rašellniskové smrekové lesy * 91DO 1 710,-
Ls 9.1 Smrekové lesy čučoriedkové 9410 290,-
Ls 9.2 Smrekové lesy vysokobylinné 9410 290,-
Ls 9.3 Podmáčané smrekové lesy 9410 290,-
Ls 9.4 Smrekovcovo-limbové lesy 9420 1 320,-
Ls 10 Panónske topoľové lesy s borievkou * 91NO 1 870,-

Poznámky:
1.
Kód SK je totožný s kódmi biotopov v aktuálnom vydaní interpretačného manuálu Katalóg biotopov Slovenska.
2.
Kód NATURA pre biotopy európskeho významu je totožný s kódmi pre súvislú európsku sústavu chránených území.
3.
Prioritné biotopy sú označené *.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN A SPÔSOBY ICH ODSTRAŇOVANIA
Vedecké meno Slovenské meno
Heracleum mantegazzianum boľševník obrovský
Fallopia japonica (syn. Reynoutria japonica) pohánkovec japonský
Fallopia x bohemica (syn. Reynoutria x bohemica) pohánkovec český
Fallopia sachalinensis (syn. Reynoutria sachalinensis) pohánkovec sachalínsky
Impatiens glandulifera netýkavka žliazkatá
Solidago canadensis zlatobyľ kanadská
Solidago gigantea zlatobyľ obrovská
Spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín
O spôsoboch ničenia inváznych druhov rastlín rozhodujú najmä spôsoby ich rozmnožovania (vegetatívne, generatívne, alebo obojaké), početnosť na lokalite (výskyt jednotlivý, skupinový, masový, monokultúra), charakter a situovanie stanovišťa (najmä rovina, svah, blízkosť toku, typ pozemku), ohrozenosť a veľkosť lokality, ako i ďalšie biologické vlastnosti druhu.
A. Vegetatívne rozmnožujúce sa invázne druhy rastlín
Fallopia japonica pohánkovec japonský
Fallopia x bohemica pohánkovec český
Fallopia sachalinensis pohánkovec sachalínsky
A. 1. Mechanické a chemické spôsoby ničenia (kombinácia)
Odporúča sa využiť dvojfázový spôsob. Prvé kosenie s chemickým postrekom treba vykonať v druhej polovici mája pri výške pohánkovca asi 1 m. Najvhodnejšia výška na aplikáciu je 20 cm.
Druhú fázu ničenia je potrebné uskutočniť ôsmy až desiaty týždeň po prvej fáze, t. j. v júni alebo v auguste. Medzi pokosením a chemickým postrekom by nemal uplynúť dlhší časový interval ako dva-tri týždne, lebo pohánkovec veľmi rýchlo rastie.
Pri zemných prácach spojených s presunom zeminy sa nesmú narúšať podzemné časti rastlín a transportovať ich na nové lokality.
B. Generatívne rozmnožujúce sa invázne druhy rastlín
Heracleum mantegazzianum boľševník obrovský
B. 1. Mechanické spôsoby ničenia
Pastva - vhodná je na lokalitách s hromadným výskytom druhu. Pastvou hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz sa ničí vegetatívna fáza vývoja rastlín a mechanicky sa ničia koreňové púčiky i celé rastliny. Pastvou sa početnosť jedincov na lokalite znižuje, ale bez použitia aj ďalších spôsobov k úplnému zničeniu nedochádza.
Vytrhávanie - vhodný spôsob ničenia semenáčikov rastlín. Odporúčaný termín na realizáciu je apríl až máj.
Vykopávanie rastlín - vhodný spôsob na lokalitách s malým počtom jedincov. Je nevyhnutné vykopať hlavu koreňa, výkop sa musí realizovať do minimálnej hĺbky 20 cm. Odporúčaný termín na realizáciu: začiatok vegetačného obdobia. Upozornenie: zo zvyškov koreňa je rastlina schopná v pôde regenerovať.
Orba - vhodná na poľnohospodársky využívaných stanovištiach. Jej výhodou je súčasné ničenie semenáčikov i dospelých jedincov. Po orbe je nevyhnutné osiať plochu konkurenčne silnejšími druhmi, ako ozimné žito, jarný jačmeň.
Sekanie - sekanie rýľom sa musí vykonávať pod pôdnym povrchom, kde sa nachádzajú koreňové rozmnožovacie púčiky. Preseknutie rastliny na úrovni alebo tesne pod povrchom je neúčinné a nezabráni regenerácii rastu. Sekanie sa odporúča využiť tiež v období tvorby ešte nezrelých zelených semien, vtedy môže byť rastlina po takomto zásahu celá zničená.
Orezávanie - realizuje sa na kvitnúcich jedincoch na začiatku mája až júna. Okolíky po zrezaní je potrebné spáliť. Zrezaním alebo odseknutím súkvetia jeden až dva razy za vegetačné obdobie sa zníži celková vitalita rastliny. Upozornenie: rastliny môžu vytvoriť náhradné menšie súkvetie, a preto takýto zásah treba niekoľkokrát za rok zopakovať.
Orezávanie súplodí - realizuje sa 2 až 4 týždne po odkvitnutí rastliny, približne v štádiu tvorby zelených semien. Odrezané súplodia je potrebné ihneď zozbierať do vriec a spáliť. Dbať, aby semená nevypadávali. Metóda je výhodná pre izolované a málo početné lokality.
B. 2. Chemické spôsoby ničenia
Aplikovať najmä pri veľkoplošnom rozšírení druhu. Na ničenie možno využiť viac druhov chemických prostriedkov, ich výber závisí od typu stanovišťa. Chemická aplikácia sa vykonáva v marci - apríli, môže sa však aplikovať podľa potreby od mája do konca vegetačného obdobia, keď vyrastajú prízemné ružice listov. Druhú aplikáciu je potrebné vykonať koncom mája a začiatkom júna.
B. 3. Mechanické a chemické spôsoby ničenia (kombinácia)
Využíva sa pre veľmi vysoké a husté porasty, kde samotná chemická aplikácia nie je účinná. Preto treba najprv vysoké porasty zrezať, vysekať alebo skosiť a regenerujúce časti rastlín postriekať chemickým prípravkom. Na jar treba vysekať a odstrániť nadzemné časti rastlín a následne chemicky ošetriť ich zvyšky, ktoré zostali v zemi. Začiatkom leta treba naplniť duté stonky chemickým roztokom, aby účinok na podzemnú časť rastliny bol čo najefektívnejší.
C. Vegetatívne i generatívne rozmnožujúce sa invázne druhy rastlín
Impatiens glandulifera netýkavka žliazkatá
Solidago canadensis zlatobyľ kanadská
Solidago gigantea zlatobyľ obrovská
Platia spôsoby uvedené v bodoch A.1., B.1., B.2. a B.3., doplnené o nasledujúce spôsoby:
C. 1. Mechanické spôsoby ničenia
Opakované kosenie, vytrhávanie celých rastlín vo vegetatívnej fáze pred tvorbou súkvetia, čo je spravidla koncom júla a začiatkom augusta. V prípade zlatobyle kanadskej a obrovskej vzhľadom na rozširovanie niektorých druhov vetrom ničenie uskutočniť pred vytvorením plodov. Treba dbať, aby sa najmä ulomené časti rastlín, napríklad netýkavky žliazkatej, nedostali do toku, a tak na nové stanovištia, podzemné časti rastlín neboli premiestňované so zeminou na nové lokality.
Orba - najmä na veľkoplošných rovinatých stanovištiach; nie je vhodná napríklad pre porasty sústredené v sprievodnej drevinovej vegetácii tokov.
Následné osiatie plochy najvhodnejšie pôvodnými a konkurencieschopnými druhmi rastlín. Tento spôsob treba využiť najmä pri eliminovaní rôznych typov nevyužívaných stanovíšť v krajine, ale i v intravilánoch miest a obcí (na tzv. mestských úhoroch).
C. 2. Chemické spôsoby ničenia
Využívať na ničenie tam, kde nie je možné využívať mechanický spôsob ničenia, napríklad násypy železničných tratí, navážky a iné antropogénne stanovištia. Chemické metódy využívať aj ako vhodný spôsob ničenia veľkoplošných zárastov. Výber prípravkov závisí od typu stanovíšť, treba zvážiť najmä blízkosť vodných tokov. Ich aplikácia je najlepšia v čase, keď porasty nie sú vysoké, t. j. na väčšine lokalít v máji, lebo neskôr už ich výška väčšinou presahuje 1 meter.
C. 3. Mechanické a chemické spôsoby ničenia (kombinácia)
Tento spôsob využívať na príliš vysoké a husté porasty, kde samotná chemická aplikácia nie je účinná. Preto treba najprv vysoké porasty pokosiť a regenerujúce časti rastlín chemicky postriekať.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ZOZNAM NEPÔVODNÝCH DRUHOV RASTLÍN A ŽIVOČÍCHOV, KTORÉ SA MÔŽU ROZŠIROVAŤ ZA HRANICAMI ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE
a) rastliny
Vedecké meno Slovenské meno
Aesculus hippocastanum pagaštan konský
Castanea sativa gaštan jedlý
Juglans regia orech kráľovský
Morus alba moruša biela
Morus nigra moruša čierna
b) živočíchy
Vedecké meno Slovenské meno
Oncorhynchus mykiss pstruh dúhový
Salvelinus fontinalis sivoň potočný
Ctenopharyngodon idella amur biely
Phasianus colchicus bažant poľovný/bažant obyčajný
Syrmaticus reevesii bažant kráľovský
Meleagris gallopavo morka divá
Ovis aries (musimon, ammon) muflón lesný v muflóních poľovných lokalitách určených osobitným predpisom1)
Dama dama daniel škvrnitý v danielích poľovných lokalitách určených osobitným predpisom1)
Príloha č. 4 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ZOZNAM DRUHOV EURÓPSKEHO VÝZNAMU, DRUHOV NÁRODNÉHO VÝZNAMU, DRUHOV VTÁKOV A PRIORITNÝCH DRUHOV, NA KTORÝCH OCHRANU SA VYHLASUJÚ CHRÁNENÉ ÚZEMIA
Príloha č. 5 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ZOZNAM CHRÁNENÝCH RASTLÍN, PRIORITNÝCH DRUHOV RASTLÍN A ICH SPOLOČENSKÁ HODNOTA
Príloha č. 6 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ZOZNAM CHRÁNENÝCH ŽIVOČÍCHOV, PRIORITNÝCH DRUHOV ŽIVOČÍCHOV A ICH SPOLOČENSKÁ HODNOTA
Príloha č. 7 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ZOZNAM DRUHOV VTÁKOV, KTORÉ SA MOŽU CHYTAŤ, ZRAŇOVAŤ, USMRTIŤ, DRŽAŤ, CHOVAŤ V ĽUDSKEJ OPATERE A PREMIESTŇOVAŤ ALEBO PREPRAVOVAŤ
Vedecké meno Slovenské meno
1.
Alectoris graeca kuropta horská
2.
Alectoris rufa kuropta červená
3.
Anas platyrhynchos kačica divá
4.
Anser albifrons hus bieločelá
5.
Anser anser hus divá
6.
Anser fabalis hus siatinná
7.
Bonasa bonasia jariabok hôrny
8.
Columba palumbus holub hrivnák
9.
Corvus corax krkavec čierny
10.
Corvus corone vrana túlavá
11.
Corvus frugilegus havran poľný
12.
Fulica atra lyska čierna
13.
Garrulus glandarius sojka škriekavá
14.
Meleagris gallopavo morka divá
15.
Perdix perdix jarabica poľná
16.
Phasianus colchicus bažant poľovný/bažant obyčajný
17.
Pica pica straka čiernozobá
18.
Scolopax rusticola sluka lesná/sluka hôrna
19.
Streptopelia decaocto hrdlička záhradná
Príloha č. 8 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ZOZNAM DRUHOV VTÁKOV, KTORÉ SA MOŽU CHYTAŤ, ZRAŇOVAŤ, USMRTIŤ, DRŽAŤ, CHOVAŤ V ĽUDSKEJ OPATERE, PREDÁVAŤ, KUPOVAŤ ALEBO VYMIEŇAŤ, PONÚKAŤ S CIEĽOM PREDAJA ALEBO VÝMENY A PREMIESTŇOVAŤ ALEBO PREPRAVOVAŤ
Vedecké meno Slovenské meno
Alectoris barbata kuropta skalná
Alectoris rufa kuropta červená
Anas platyrhynchos kačica divá
Columba palumbus holub hrivnák
Lagopus lagopus scoticus et hibernicus snehuľa kapcavá škótska a herbitská
Perdix perdix jarabica poľná
Phasianus colchicus bažant poľovný/bažant obyčajný
Príloha č. 9 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ZOZNAM VYBRANÝCH DRUHOV ŽIVOČÍCHOV A PODMIENKY ICH OCHRANY
1.
Kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra) - v období od 1. septembra do 31. decembra bežného kalendárneho roka ho možno chytať, zraňovať a usmrcovať v poľovných oblastiach J XII. Veľká Fatra a J XXII. Slovenský raj.1)
2.
Kuna lesná (Martes martes) - v období od 1. marca do 30. novembra bežného kalendárneho roka je zakázané ju chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jej obydlia, najmä brlohy s mláďatami. Na území samostatných a uznaných bažantníc2) s intenzívnym chovom bažantov a v chránených vtáčích územiach vyhlásených na účel ochrany tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka sa povoľuje chytať, zraňovať a usmrcovať kunu lesnú celoročne.
3.
Tchor tmavý (Mustela putorius) - v období od 1. marca do 30. septembra bežného kalendárneho roka je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami. Na území samostatných a uznaných bažantníc2) s intenzívnym chovom bažantov a v chránených vtáčích územiach vyhlásených na účel ochrany tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka sa povoľuje chytať, zraňovať a usmrcovať tchora tmavého celoročne.
4.
Vlk dravý/vlk obyčajný (Canis lupus) - celoročne je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami
a)
v okrese Rožňava a Košice okolie na území NP Slovenský kras vrátane územia západne od štátnej cesty od obce Háj cez obec Turňa nad Bodvou až po hraničný priechod Dvorníky,
b)
v okrese Čadca na území severovýchodne od štátnej cesty od hraničného priechodu Bumbálka po obec Makov a severozápadne od rieky Kysuca a jej ľavostranného prítoku - potoka Oščadnica až po obec Oščadnica, od obce Oščadnica je územie ďalej ohraničené južnou hranicou katastrálneho územia obce Oščadnica až po štátnu hranicu s Poľskom.
Na ostatnom území Slovenskej republiky je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami, v období od 16. januára do 31. októbra bežného kalendárneho roka.
5.
Šakal zlatý (Canis aureus) - v období od 1. marca do 31. júla bežného kalendárneho roka je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami.
6.
Slimák záhradný (Helix pomatia) - celoročne je zakázané chytať, zbierať a usmrcovať jedince pochádzajúce z voľnej prírody na území okresov Prešov, Gelnica a Rožňava. Na ostatnom území Slovenskej republiky je od 1. augusta do 30. novembra povolený zber, nákup a predaj jedincov z voľnej prírody s priemerom ulity väčším ako 25 mm.
7.
Hlavátka podunajská (Hucho hucho) - v období od 1. januára do 31. augusta bežného kalendárneho roka je zakázané chytať a usmrcovať jedince tohto druhu na hraničných úsekoch riek Poprad a Dunajec. Na ostatných tokoch je zakázané chytať a usmrcovať jedince tohto druhu v období od 1. januára do 31. októbra.
8.
Lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) - v období od 1. januára do 31. mája bežného kalendárneho roka je zakázané chytať a usmrcovať jedince tohto druhu v prírodných tokoch a vo vodných útvaroch s výnimkou ostatných vodných plôch užívaných v osobitnom režime.3)
9.
Boleň dravý (Aspius aspius) - v období od 15. marca do 31. mája bežného kalendárneho roka je zakázané chytať a usmrcovať jedince tohto druhu v prírodných tokoch a vo vodných útvaroch s výnimkou ostatných vodných plôch užívaných v osobitnom režime.3)
10.
Mrena severná (Barbus barbus) a mrena škvrnitá (Barbus peloponensius) - v období od 15. marca do 31. mája bežného kalendárneho roka je zakázané chytať a usmrcovať jedince tohto druhu v prírodných tokoch a vo vodných útvaroch s výnimkou ostatných vodných plôch užívaných v osobitnom režime.3)
Príloha č. 10 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
Príloha č. 11 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ÚDAJE PREUKAZUJÚCE PÔVOD CHRÁNENÝCH RASTLÍN A CHRÁNENÝCH ŽIVOČÍCHOV
Kódy na označenie pôvodu jedincov chránených rastlín a chránených živočíchov
W - jedince získané z voľnej prírody
A - jedince rastlín umelo vypestované
F - jedince živočíchov, ktorých aspoň jeden z rodičov má pôvod W a ani jeden z nich nemá pôvod N
C - jedince živočíchov, ktorých ani jeden z rodičov nemá pôvod W ani N
I - zhabané, prepadnuté a nájdené jedince (kód „I“ možno použiť len spolu s iným kódom pôvodu)
N - pôvod určený podľa § 42 ods. 6 písm. b) zákona
Príloha č. 12 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
Pokyny na vyplnenie druhovej karty
Evidenciu v druhovej karte vedie každý držiteľ jedinca uvedeného v § 41 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“). Druhová karta sa zakladá pre každý druh samostatne a každý jedinec sa zapisuje do osobitného riadku. V prípade potreby sa použijú ďalšie očíslované jednotlivé listy druhovej karty. Jednotlivé kolónky druhovej karty treba vyplniť takto:
DRUH (vedecké meno) - uvedie sa vedecké meno jedinca, pre ktorého sa druhová karta vypĺňa.
EVIDENČNÉ ČÍSLO DRŽITEĽA - uvedie sa evidenčné číslo pridelené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky poverenou organizáciou ochrany prírody.
DRŽITEĽ - uvedie sa meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno, adresa trvalého pobytu, sídlo alebo miesto podnikania držiteľa. Pri právnických osobách aj meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v ich mene. Fyzické osoby uvedú svoje rodné číslo, podnikatelia a právnické osoby IČO.
NADOBUDNUTIE - vypĺňa sa v deň nadobudnutia jedinca
Spôsob - spôsob nadobudnutia sa uvedie takto:
dovoz - jedinec bol dovezený zo zahraničia držiteľom
odchov - jedinec bol nadobudnutý držiteľom vlastným odchovom
znáška - pri evidencii vývinových štádií (vajcia) nadobudnutých vlastným odchovom
odchyt - jedinec bol nadobudnutý držiteľom odchytom z prírodného prostredia Slovenskej republiky
rehabilitácia - hendikepovaný jedinec nadobudnutý držiteľom z prírody, neschopný určitý čas alebo trvalo žiť vo voľnej prírode
kúpa - jedinec bol nadobudnutý kúpou na území Slovenskej republiky
výmena - jedinec bol nadobudnutý na území Slovenskej republiky výmenou za iného jedinca
dar - jedinec bol nadobudnutý na území Slovenskej republiky darom
zapožičanie - jedinec bol nadobudnutý zapožičaním (deponáciou) na území Slovenskej republiky
zhabanie - jedinec bol nadobudnutý po zhabaní, prepadnutí alebo po jeho nájdení
Číslo dokladu
- číslo rozhodnutia, ktorým bola vydaná výnimka na odchyt z voľnej prírody
- číslo dokladu, ktorý potvrdzuje, že jedinec bol zhabaný, prepadnutý alebo nájdený
- evidenčné číslo pôvodného držiteľa pri kúpe, dare, výmene alebo zapožičaní na území Slovenskej republiky, prípadne jeho meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno, adresa trvalého pobytu, sídlo alebo miesto podnikania
POHLAVIE - uvedie sa, len ak je pohlavie jedinca známe, inak zostáva kolónka prázdna. Zapisuje sa takto:
1,0 - je označenie pre samca a 0,1 - označenie pre samicu.
OZNAČENIE - uvedie sa spôsob a text označenia (písmená, číslice), pri injekčných transpondéroch (mikročipoch) aj značka. V prípade, že daný jedinec je označený viacerými spôsobmi, napríklad krúžkom a mikročipom, na zápis sa použije druhý riadok a jedince s ďalšími poradovými číslami sa potom zapisujú do každého druhého riadka.
PÔVOD - vypĺňa sa podľa údaja v preukaze o pôvode (pôvod na základe predložených dokladov určuje príslušný okresný úrad).
VYRADENIE - vypĺňa sa v deň vyradenia jedinca z evidencie
Spôsob - spôsob vyradenia sa uvedie takto:
úhyn - jedinec uhynul (uvádza sa číslo pitevného protokolu, ak bol vyhotovený)
vývoz - jedinec bol vyvezený do zahraničia
predaj - jedinec bol predaný na území SR
zapožičanie - jedinec bol zapožičaný na území SR
úlet, únik - jedinec ušiel, uletel
výmena - jedinec bol na území SR vymenený za iného jedinca
odcudzenie - jedinec bol odcudzený
vypustenie do prírody - po rehabilitácii alebo v rámci
vyliahnutie - vyradenie z evidencie záchranného programu vývinového štádia (vajca)
zhabanie - jedinec bol zhabaný alebo prepadnutý
Číslo dokladu - číslo povolenia na vývoz, číslo dokladu preukazujúceho odcudzenie jedinca alebo dokladu, ktorým orgán (organizácia) ochrany prírody potvrdzuje vypustenie jedinca do prírody.
NOVÝ DRŽITEĽ/POZNÁMKA - vypĺňa sa meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno, adresa trvalého pobytu, sídlo alebo miesto podnikania nového držiteľa v prípade predaja, daru, výmeny alebo zapožičania, v ostatných prípadoch sa kolónka môže použiť na poznámky.
V prípade evidencie vývinového štádia (vajce) sa vypĺňajú kolónky: por. č., dátum nadobudnutia (= dátum znášky), spôsob (uvedie sa „znáška“), vyradenie z evidencie (uvedie sa dátum likvidácie neoplodnených vajec alebo dátum vyliahnutia mláďat - pri nich sa potom vedie evidencia ako pri konečnom vývinovom štádiu).
V prípade úhynu jedinca, ak si ho držiteľ ponechá ako preparovaného jedinca, vyplní sa kolónka Dátum úhynu.
Vedenie evidencie jedincov chránených živočíchov v druhovej karte sa považuje za vedenie evidencie podľa § 41 zákona, ak sú v druhovej karte uvedené úplné a pravdivé údaje.
Príloha č. 13 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
Príloha č. 14 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
Príloha č. 15 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
Príloha č. 16 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH ŠTÁTNEHO ZOZNAMU
Štátny zoznam zahŕňa
1.
prírastkový katalóg chránených území a chránených stromov,
2.
databázu chránených území a chránených stromov,
3.
zbierku listín o chránených územiach a chránených stromoch.
1.
Prírastkový katalóg chránených území a chránených stromov
Prírastkový katalóg chránených území a chránených stromov obsahuje
a)
poradové číslo, ktoré je evidenčným číslom štátneho zoznamu,
b)
názov chráneného územia alebo chráneného stromu,
c)
druh chráneného územia,
d)
stupeň ochrany chráneného územia,
e)
zastúpenie zón s uvedením stupňa ochrany,
f)
čísla a názvy právnych predpisov o vyhlásení, zmene alebo o zrušení chráneného územia, zóny alebo chráneného stromu a dátum nadobudnutia ich účinnosti,
g)
základné údaje o chránenom území alebo chránenom strome (výmera chráneného územia, výmera ochranného pásma, kraj, okres, katastrálne územie, obec),
h)
predmet ochrany - účel vyhlásenia,
i)
príslušnosť chráneného územia k súvislej európskej sústave chránených území.
2.
Databáza chránených území a chránených stromov
Databáza chránených území a chránených stromov obsahuje
a)
evidenčné číslo štátneho zoznamu,
b)
názov chráneného územia alebo chráneného stromu,
c)
druh chráneného územia,
d)
stupeň ochrany, v prípade zónovania zastúpenie zón s uvedením stupňa ochrany,
e)
predmet ochrany - účel vyhlásenia,
f)
údaje o ochrannom pásme,
g)
začlenenie do geomorfologickej jednotky,
h)
obec, katastrálne územie, okres, kraj,
i)
výmeru chráneného územia, výmeru jeho ochranného pásma,
j)
čísla a názvy právnych predpisov o vyhlásení, zmene alebo o zrušení chráneného územia, zóny alebo chráneného stromu a dátum nadobudnutia ich účinnosti,
k)
údaje o mapových podkladoch (nomenklatúra, mierka, názov listu),
l)
súpis parciel (číslo katastra, číslo parcely, výmera parcely, druh vlastníctva, druh pozemku, príslušnosť k inému chránenému územiu, vlastník, správca, nájomca),
m)
súpis lesných porastov (číslo jednotky priestorového lesa, rozloha, kategória lesa, vlastník, správca, nájomca).
3.
Zbierka listín o chránených územiach a chránených stromoch
Zbierka listín o chránených územiach a chránených stromoch obsahuje
a)
právne predpisy o vyhlásení, zmene alebo zrušení ochrany,
b)
mapové podklady na vyhlásenie alebo zmenu ochrany,
c)
základné údaje o chránenom území alebo chránenom strome,
d)
výpis z katastra nehnuteľností a listu vlastníctva dotknutých parciel,
e)
oznámenie o vyhlásení, zmene alebo zrušení chráneného územia správe katastra,
f)
súpis parciel poľnohospodárskej pôdy alebo výpis z plochovej tabuľky s uvedením kategórie lesa,
g)
doklady o prerokovaní zámeru na vyhlásenie, zmenu alebo zrušenie chráneného územia alebo chráneného stromu.
Príloha č. 17 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
VZORY TABÚĽ NA OZNAČENIE OSOBITNE CHRÁNENÝCH ČASTÍ PRÍRODY A KRAJINY
A. Označenie chránených území a ich ochranných pásiem
Tabule sú tmavozelené, písmo je biele.
Rozmery tabule sú: 40 x 30 cm.
B. Označenie chránených stromov
Rozmery tabule sú: 15 x 10 cm.
Príloha č. 18 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH PROGRAMU STAROSTLIVOSTI O CHRÁNENÚ KRAJINNÚ OBLASŤ A PROGRAMU STAROSTLIVOSTI O NÁRODNÝ PARK
1.
Všeobecná časť
1.1
Všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce územnú ochranu prírody a krajiny
1.2
Organizačné a správne zabezpečenie územnej ochrany prírody a krajiny
1.3
Zoznam odbornej literatúry
1.4
Vyhodnotenie pripomienkového konania
1.5
Zhodnotenie vzťahu na územnoplánovaciu dokumentáciu regiónu a dotknutých obcí
2.
Súčasný stav chráneného územia
2.1
Geografické vymedzenie v Základnej mape Slovenskej republiky (M 1 : 50 000)
2.2
Všeobecná charakteristika prírodných pomerov
2.3
Geologické pomery
2.4
Geomorfologické pomery
2.5
Klimatické pomery
2.6
Hydrologické pomery
2.7
Pôdne pomery
2.8
Rastlinstvo
2.9
Živočíšstvo
3.
Pasport významných častí prírody a krajiny
3.1
Pasport chránených častí prírody s vyšším stupňom ochrany, aký je v chránenej krajinnej oblasti alebo v národnom parku (prírodné rezervácie, prírodné pamiatky vrátane jaskýň a prírodných vodopádov, národné prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, chránené areály, chránené krajinné prvky, chránené stromy)
3.2
Pasport častí prírody navrhovaných na ochranu
3.3
Pasport významných abiotických javov
3.4
Pasport území medzinárodného významu
3.5
Mapa významných častí prírody a krajiny (M 1 : 50 000)
4.
Priemet antropogénnej činnosti
4.1
Opis socioekonomických aktivít (priemysel, energetika, doprava, banská činnosť a činnosť vykonávaná banským spôsobom, vodné hospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, poľovníctvo, rybárstvo, cestovný ruch a rekreačno-športové aktivity a osídlenie)
4.2
Pasport najzávažnejších bariérových prvkov
4.3
Mapa najzávažnejších bariérových prvkov (M 1 : 50 000)
5.
Ekologicko-funkčné členenie územia
5.1
Vymedzenie a hodnotenie biotopov a ich komplexov
5.1.1
Vymedzenie biotopov a ich komplexov
5.1.2
Prírodoochranné a socioekonomické hodnotenie biotopov a ich komplexov
5.1.3
Mapa biotopov a ich komplexov (M 1 : 50 000)
5.2
Vymedzenie a pasport ekologicko-funkčných priestorov
5.2.1
Vymedzenie a hodnotenie ekologicko-funkčných priestorov
5.2.2
Pasport ekologicko-funkčných priestorov
5.2.3
Mapa ekologicko-funkčných priestorov (M 1 : 50 000)
6.
Zónovanie
6.1
Vymedzenie a pasport zón
6.1.1
Vymedzenie zón
6.1.2
Pasport zón
6.2
Prehľad vlastníckych vzťahov v jednotlivých zónach
6.3
Mapa zón (M 1 : 50 000)
6.4
Mapy zón v katastrálnej mape
7.
Vyhodnotenie účinnosti doterajšej ochrany a starostlivosti
8.
Strategické ciele starostlivosti na dosiahnutie priaznivého stavu
9.
Zásady starostlivosti o územie chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku
9.1
Starostlivosť o ovzdušie
9.2
Starostlivosť o reliéf a pôdu
9.3
Starostlivosť o vodné plochy a vodné toky
9.4
Starostlivosť o biologickú diverzitu
9.4.1
Starostlivosť o ekosystémy
9.4.2
Starostlivosť o rastliny a živočíchy
9.5
Starostlivosť o krajinu
9.6
Environmentálna výchova
9.7
Vedeckovýskumná činnosť
9.8
Monitoring a informačný systém
9.9
Inštitucionálna starostlivosť a organizačný manažment
9.10
Medzinárodná spolupráca
10.
Zásady starostlivosti o významné časti prírody a krajiny
11.
Návrh opatrení na zabezpečenie programu starostlivosti
12.
Organizačné a finančné zabezpečenie programu starostlivosti
12.1
Návrh riešenia ekonomických a organizačných otázok
12.2
Kvantifikácia nákladov na realizáciu programu starostlivosti
13.
Prílohy
13.1
Prehľad vlastníckych práv k lesným pozemkom podľa lesných užívateľských celkov (osobitne pre národný park a pre jeho ochranné pásmo)
13.2
Prehľad kategórií lesov
13.3
Prehľad vlastníckych práv k pôdnemu fondu podľa katastra nehnuteľností
13.4
Mapa lesných užívateľských celkov (M 1 : 50 000)
Príloha č. 19 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH PROGRAMU STAROSTLIVOSTI O CHRÁNENÝ AREÁL, PRÍRODNÚ REZERVÁCIU, PRÍRODNÚ PAMIATKU, NÁRODNÚ PRÍRODNÚ REZERVÁCIU, NÁRODNÚ PRÍRODNÚ PAMIATKU A CHRÁNENÝ STROM
1.
Základné identifikačné údaje
1.1
Číslo podľa štátneho zoznamu chráneného územia alebo chráneného stromu
1.2
Druh a názov chráneného územia alebo chráneného stromu
1.3
Platný právny predpis o vyhlásení chráneného územia alebo chráneného stromu
1.4
Lokalizácia (kraj, okres, obec, katastrálne územie)
1.5
Celková výmera chráneného územia alebo chráneného stromu, ako aj ochranného pásma a výmera v členení podľa druhov pozemkov, foriem vlastníctva a zón
1.6
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a k dotknutým obciam
2.
Súčasný stav chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma
2.1
Predmet ochrany a jeho stručná charakteristika
2.2
Zhodnotenie stavu (prírodné pomery, spôsoby využívania, doterajšia starostlivosť)
2.3
Rozbor príčin nežiaducich javov a vývoja
2.4
Členenie chráneného územia na ekologicko-funkčné priestory a zóny
3.
Ciele starostlivosti o chránené územie, chránený strom a ich ochranné pásma
3.1
Strategické ciele na dosiahnutie priaznivého stavu
3.2
Operatívne ciele na dosiahnutie priaznivého stavu
4.
Navrhované opatrenia starostlivosti
4.1
V oblasti legislatívy (napríklad novelizácia predpisu)
4.2
V oblasti výskumu (doplnenie chýbajúcich údajov)
4.3
V oblasti monitoringu
4.4
V oblasti praktickej starostlivosti (preventívne opatrenia, asanačné, rekonštrukčné a regulačné zásahy a pod.)
4.5
V kultúrno-výchovnej oblasti (sprístupnenie, náučné využitie a pod.)
5.
Plán opatrení
5.1
Postup a priority programu starostlivosti podľa zón
5.2
Časový harmonogram opatrení s určením zodpovednosti
5.3
Kalkulácia nákladov na jednotlivé opatrenia
6.
Záverečné údaje
6.1
Použité podklady a zdroje informácií
6.2
Spôsob vyhodnocovania programu starostlivosti
6.3
Údaje o spracovateľovi programu starostlivosti
7.
Prílohy
7.1
Mapa biotopov (M 1 : 10 000 alebo katastrálna mapa)
7.2
Mapa ekologicko-funkčných priestorov a zón (M 1 : 10 000 alebo katastrálna mapa)
7.3
Mapa chráneného územia s navrhovanými opatreniami starostlivosti (M 1: 10 000 alebo katastrálna mapa)
7.4
Doklad o prerokovaní programu starostlivosti s majiteľmi dotknutých pozemkov
7.5
Schvaľovací protokol programu starostlivosti
Príloha č. 20 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH PROGRAMU STAROSTLIVOSTI O ÚZEMIE PATRIACE DO SÚVISLEJ EURÓPSKEJ SÚSTAVY CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ A ÚZEMIE MEDZINÁRODNÉHO VÝZNAMU
1.
Základné údaje
1.1
Číslo podľa štátneho zoznamu alebo kód územia
1.2
Kategória a názov územia
1.3
Platný právny predpis o vyhlásení územia patriaceho do súvislej európskej sústavy chránených území alebo medzinárodný právny predpis, na ktorého základe bolo vyhlásené územie medzinárodného významu
1.4
Lokalizácia (kraj, okres, obec, katastrálne územie)
1.5
Celková výmera územia a výmera v členení podľa druhov pozemkov
2.
Súčasný stav chráneného územia
2.1
Prírodné pomery (abiotické pomery, biotopy, flóra a fauna - historické a súčasné)
2.2
Stav a podmienky ochrany prírody a krajiny
2.3
Vlastnícke a užívateľské vzťahy
2.4
Plány a súvisiace právne predpisy, vzťah k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a k dotknutým obciam
2.5
Prehľad subjektov a zariadení
2.6
Socioekonomické pomery (využívanie územia a jeho okolia) ovplyvňujúce územie v minulosti a súčasnosti, pozitívne a negatívne faktory
3.
Hodnotenie a členenie
3.1
Ekologické hodnotenie
3.2
Socioekonomické hodnotenie
3.3
Členenie územia na ekologicko-funkčné priestory a zóny
4.
Ciele a opatrenia
4.1
Strategické ciele na dosiahnutie priaznivého stavu
4.2
Operatívne ciele na dosiahnutie priaznivého stavu
4.3
Navrhované opatrenia a regulatívy s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu
5.
Spôsob vyhodnocovania programu starostlivosti
6.
Záverečné údaje
6.1
Použité podklady a zdroje informácií
6.2
Doklad o prerokovaní programu starostlivosti s vlastníkmi dotknutých pozemkov
6.3
Vyhodnotenie pripomienok dotknutých orgánov štátnej správy, samosprávy, zainteresovaných subjektov a vlastníkov pozemkov
6.4
Doklad potvrdzujúci schválenie programu starostlivosti
7.
Prílohy
7.1
Súpis parciel
7.2
Plochová tabuľka lesného pôdneho fondu podľa LHP
7.3
Prehľad foriem vlastníctva podľa druhov pozemkov
7.4
Realizácia manažmentových opatrení
7.5
Mapa biotopov
7.6
Mapa ekologicko-funkčných priestorov a zón
Poznámka:
Program starostlivosti o územia do 1 000 ha sa vypracúva spravidla v mierke 1 : 5 000 alebo 1 : 10 000, o územia väčšie ako 1 000 ha v mierke 1 : 25 000 alebo 1 : 50 000.
Príloha č. 21 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH PROGRAMU ZÁCHRANY CHRÁNENÉHO AREÁLU, PRÍRODNEJ REZERVÁCIE, PRÍRODNEJ PAMIATKY, NÁRODNEJ PRÍRODNEJ REZERVÁCIE, NÁRODNEJ PRÍRODNEJ PAMIATKY, CHRÁNENÉHO VTÁČIEHO ÚZEMIA, SÚKROMNÉHO CHRÁNENÉHO ÚZEMIA, ZÓNY A ČASTI ZÓNY CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI ALEBO NÁRODNÉHO PARKU A CHRÁNENÉHO STROMU
1.
Súčasný stav chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky, chráneného vtáčieho územia, súkromného chráneného územia, zóny a časti zóny chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku (ďalej len „chránené územie“) alebo chráneného stromu a ich ochranného pásma
1.1
Vyhodnotenie doterajšej ochrany chráneného územia a chráneného stromu
1.1.1
Východiskové údaje
a)
základné údaje
b)
podmienky ochrany
c)
charakteristika prírodných hodnôt
1.1.2
Časový prehľad vykonaných opatrení
1.1.3
Zhodnotenie súčasného stavu
a)
zhodnotenie vymedzenia chráneného územia alebo chráneného stromu z hľadiska potrieb záchrany
b)
stupeň a priestorové rozčlenenie zachovanosti - poškodenia geobiocenóz (pre chránený strom je potrebné zhodnotiť zdravotný stav a statiku)
c)
zhodnotenie poznania prírodných hodnôt
d)
zhodnotenie účinnosti podmienok ochrany
1.2
Faktory a príčiny ohrozenia chráneného územia a chráneného stromu
1.3
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a k dotknutým obciam
2.
Opatrenia na odstránenie príčin ohrozenia
2.1
V oblasti legislatívy
2.2
V oblasti praktickej starostlivosti
2.3
V oblasti monitoringu
2.4
V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou
2.5
Harmonogram opatrení s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu
3.
Záverečné údaje
3.1
Použité podklady a zdroje informácií
3.2
Doklad o prerokovaní programu záchrany s vlastníkmi dotknutých pozemkov
3.3
Schvaľovací protokol programu záchrany
4.
Prílohy
4.1
Mapa priestorového rozčlenenia chráneného územia s lokalizáciou navrhovaných zásahov podľa katastrálnych a lesníckych máp (nevzťahuje sa na chránený strom)
4.2
Prehľad foriem vlastníctva podľa druhov pozemkov
4.3
Evidenčná karta programu záchrany chráneného územia a chráneného stromu
Príloha č. 22 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH PROGRAMU ZÁCHRANY KRITICKY OHROZENÝCH CHRÁNENÝCH DRUHOV RASTLÍN A ŽIVOČÍCHOV
1.
Súčasný stav
1.1
Rozšírenie a stav populácie
1.1.1
Zaradenie druhu v medzinárodnom a národnom sozologickom zozname
1.1.2
Zhodnotenie rozšírenia druhu v medzinárodnom meradle
1.1.3
Zhodnotenie rozšírenia druhu na území Slovenskej republiky
1.1.4
Zoznam nepotvrdených, neoverených a zaniknutých lokalít a príčiny ich zániku
1.1.5
Zoznam potvrdených lokalít s analýzou stavu populácie druhu na lokalite
1.2
Biologické a ekologické nároky
1.2.1
Rastliny
a)
nároky druhu na prostredie, ekologické faktory
b)
rozmnožovanie, populačná ekológia, stratégia
c)
konkurenčné vzťahy
1.2.2
Živočíchy
a)
stručný opis druhu, preferencia biotopov, opis ich veľkosti, význam druhu v ekosystéme
b)
rozmnožovanie, starostlivosť o potomstvo, prezimovanie druhu
c)
potravné nároky druhu (kvalita, kvantita potravy, spôsob výživy, získavanie potravy)
d)
migrácie a presuny druhu (v rámci územia Slovenskej republiky, mimo územia Slovenskej republiky), výskyty niektorých druhov v zimnom období
e)
konkurenčné vzťahy
1.3
Faktory ohrozenia (zhodnotenie súčasného stupňa ohrozenia druhu s uvedením jednotlivých prírodných a antropogénnych faktorov)
1.4
Doterajšie zabezpečenie ochrany
a)
zaradenie do skupiny podľa kategórie ohrozenia
b)
zhodnotenie doterajšej územnej ochrany
c)
formulovanie príčin, pre ktoré chránený druh dospel do štádia ohrozenia
2.
Strategické ciele starostlivosti na dosiahnutie priaznivého stavu
3.
Opatrenia na dosiahnutie priaznivého stavu alebo odstránenie príčin ohrozenia
3.1
V oblasti legislatívy
3.2
V oblasti praktickej starostlivosti
3.3
V oblasti monitoringu
3.4
V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou
3.5
V oblasti záchrany ohrozeného chráneného druhu v podmienkach mimo jeho prirodzeného stanovišťa (ex situ)
3.6
Harmonogram opatrení s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu
4.
Záverečné údaje
4.1
Použité podklady a zdroje informácií
4.2
Doklad o prerokovaní programu záchrany s dotknutými orgánmi štátnej správy
5.
Prílohy
5.1
Mapa Slovenska s potvrdenými lokalitami ohrozeného druhu (M 1 : 3 000 000)
5.2
Mapa jednotlivých chránených území a nechránených lokalít s vyznačením výskytu populácie ohrozeného druhu s mierkou úmernou veľkosti chráneného územia alebo nechránenej lokality
5.3
Evidenčná karta programu záchrany chráneného druhu
Príloha č. 23 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH DOKUMENTU REGIONÁLNEHO ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY
A.
Územný priemet ochrany prírody a krajiny
1.
Prírodné pomery (najmä geologické, geomorfologické, hydrologické pomery, fytogeografické a zoogeografické začlenenie územia)
2.
Pasport významných častí prírody a krajiny
2.1
Osobitne chránené časti prírody a krajiny
2.1.1
Chránené krajinné oblasti
2.1.2
Národné parky a ich ochranné pásma
2.1.3
Chránené areály a ich ochranné pásma
2.1.4
Národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie a ich ochranné pásma
2.1.5
Národné prírodné pamiatky a prírodné pamiatky vrátane jaskýň a prírodných vodopádov a ich ochranné pásma
2.1.6
Chránené vtáčie územia
2.1.7
Chránené stromy a ich ochranné pásma
2.1.8
Chránené krajinné prvky
2.1.9
Územia medzinárodného významu
2.2
Časti prírody pripravované na ochranu
2.3
Významné krajinné prvky
2.3.1
Mezoformy a mikroformy reliéfu
2.3.2
Mokrade, vodné a pobrežné ekosystémy
2.3.3
Ochranné lesy a lesy osobitného určenia (s výnimkou imisných)
2.3.4
Parky a aleje (mimo intravilánov)
2.3.5
Brehové porasty
2.3.6
Medze a remízky
2.3.7
Terasy
2.3.8
Lúčne spoločenstvá
2.4
Lokality s výskytom chránených a ohrozených druhov
2.4.1
rastlín
2.4.2
živočíchov
2.5
Mapa významných častí prírody a krajiny (M 1 : 50 000)
4.
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a k dotknutým obciam
B.
Územný priemet zaťaženia prírody a krajiny
1.
Pasport vybraných bariérových prvkov
1.1
vo vodných tokoch a pobrežných ekosystémoch (regulácie toku, priečne konštrukcie, umelé zdrže, absencia pobrežnej drevinnej vegetácie, znečistenie podzemných a povrchových vôd),
1.2
v lesných ekosystémoch (lesná dopravná sieť, lesy osobitného určenia z titulu imisií, lesné monokultúry na nepôvodných stanovištiach),
1.3
v agroekosystémoch (územia postihnuté eróziou, územia s aktívnymi svahovými pohybmi, trvalé plošné výsadby nepôvodných druhov, kontaminácia pôd),
1.4
súvisiacich s osídlením (kolízia migračných trás živočíchov s komunikáciami, vzdušné elektrické vedenia 22 kV s lineárne usporiadanými konzolami, odkaliská, skládky, vleky, lanovky, oblasti ohrozené imisiami).
2.
Súčasná krajinná štruktúra
2.1
Orná pôda
2.2
Trvalé trávne porasty
2.3
Nelesná stromová a krovinná vegetácia
2.4
Lesy
2.5
Vody
2.6
Zastavané a antropogénnou činnosťou pozmenené plochy (vrátane záhradkárskych osád, rekreačnej zástavby, hydromelioračných stavieb, banských diel, skládok a výsypiek)
3.
Mapa vybraných bariérových prvkov (M 1 : 50 000)
4.
Mapa súčasnej krajinnej štruktúry (M 1 : 50 000)
C.
Územný priemet ekologickej stability krajiny
1.
Reprezentatívne potenciálne geoekosystémy
2.
Abiokomplexy
3.
Pasport plôch z hľadiska ekologickej stability krajiny
3.1
Plochy ekologicky nestabilné
3.1.1
Orná pôda s nízkym plošným zastúpením osobitne významných častí prírody a krajiny (do 15 %)
3.1.2
Územia postihnuté eróziou
3.1.3
Územia pod vplyvom svahových pohybov
3.1.4
Územia degradačne postihnuté antropogénnou činnosťou (lomy, skládky, výsypky, zastavané územia, záhradkárske a chatové lokality)
3.1.5
Lesy osobitného určenia z titulu imisií
3.2
Plochy ekologicky stredne stabilné
3.2.1
Trvalé trávne porasty s nízkym plošným zastúpením osobitne významných častí prírody a krajiny (pod 10 %)
3.2.2
Lesné monokultúry na nepôvodných stanovištiach
3.2.3
Plošné výsadby nepôvodných druhov vrátane poľnohospodárskych kultúr (okrem bodov 3.1.1 a 3.2.1)
3.3
Plochy ekologicky stabilné (všetky ostatné plochy okrem plôch uvedených v bodoch 3.1 a 3.2)
3.3.1
Biocentrá
3.3.2
Biokoridory
3.3.3
Ostatné ekologicky stabilné plochy
4.
Mapa ekologickej stability krajiny (M 1 : 50 000)
D.
Návrh opatrení
1.
Opatrenia ochrany prírody a krajiny
1.1
Návrh chránených krajinných prvkov
1.2
Regulatívy ochrany významných častí prírody a krajiny v členení podľa tejto prílohy časti A bodov 2.2 až 2.4
2.
Regulatívy na zvýšenie ekologickej stability krajiny (spracúva sa len pre plochy nestabilné a stredne stabilné)
2.1
Opatrenia na elimináciu vybraných bariérových prvkov
2.2
Opatrenia na zvýšenie ekologickej stability krajiny pre jednotlivé plochy
2.3
Mapa ekostabilizačných opatrení krajiny (M 1 : 50 000)
Príloha č. 24 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH DOKUMENTU MIESTNEHO ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY
A.
Územný priemet ochrany prírody a krajiny
1.
Prírodné pomery (obdobne ako v prílohe č. 23 časti A bode 1)
2.
Pasport významných častí prírody a krajiny riešeného územia (obdobne ako v prílohe č. 23 časti A bode 2)
3.
Kultúrnohistoricky hodnotné formy osídlenia a hospodárskeho využívania územia
3.1
Poľnohospodárske sídla (kopaničiarske, laznícke)
3.2
Ovocné sady (extenzívne, s miestnymi odrodami)
3.3
Vinice
4.
Mapa významných častí prírody a krajiny (M 1:10 000)
5.
Zhodnotenie vzťahu k územnému plánu dotknutej obce
B.
Územný priemet zaťaženia prírody a krajiny
1.
Pasport vybraných bariérových prvkov (obdobne ako v prílohe č. 23 časti B bode 1)
2.
Opis súčasnej krajinnej štruktúry (obdobne ako v prílohe č. 23 časti B bode 2)
3.
Mapa vybraných bariérových prvkov (M 1 : 10 000)
4.
Mapa súčasnej krajinnej štruktúry (M 1 : 10 000)
C.
Územný priemet ekologickej stability krajiny
1.
Reprezentatívne potenciálne geoekosystémy (obdobne ako v prílohe č. 23 časti C bode 1)
2.
Abiokomplexy (obdobne ako v prílohe č. 23 časti C bode 2)
3.
Pasport plôch z hľadiska ekologickej stability krajiny (obdobne ako v prílohe č. 23 časti C bode 3)
4.
Mapa ekologickej stability krajiny (M 1 : 10 000)
D.
Návrh opatrení
1.
Program ochrany prírody a krajiny (regulatívy ochrany významných častí prírody a krajiny okrem osobitne chránených častí prírody a krajiny)
1.1
Významné krajinné prvky
1.2
Interakčné prvky
1.3
Genofondové plochy
2.
Program tvorby krajiny
2.1
Opatrenie na elimináciu vybraných bariérových prvkov
2.2
Opatrenia na zvýšenie ekologickej stability krajiny pre jednotlivé plochy
2.3
Mapa ekostabilizačných opatrení (M 1:10 000)
2.4
Prehľad vlastníckych vzťahov podľa ich charakteru (štátne, súkromné a podobne)
2.5
V prípadoch určených osobitným predpisom1) aj nároky na pozemky, ktoré vyplývajú z opatrení podľa tohto projektu alebo z projektu regionálneho územného systému ekologickej stability, a spôsob majetkovoprávneho usporiadania
Príloha č. 25 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
A
OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI, NÁRODNÉHO PARKU, JEHO OCHRANNÉHO PÁSMA A CHRÁNENÉHO VTÁČIEHO ÚZEMIA
l.
Základné údaje
1.1
Názov chráneného územia a ochranného pásma
1.2
Vymedzenie chráneného územia a ochranného pásma
1.2.1
Súpis územnosprávnych jednotiek (kraj, okres, katastrálne územie)
1.2.2
Súpis listov katastrálnych, lesníckych a základných máp
1.2.3
Slovný popis hranice národného parku a jeho ochranného pásma, chránenej krajinnej oblasti
1.3
Prírodné pomery
1.4
Členenie na ekologicko-funkčné priestory a zóny
1.5
Výmera chráneného územia a jeho ochranného pásma v členení podľa druhov pozemkov a zón
1.6
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí
2.
Zhodnotenie využívania územia s návrhom zásad hospodárenia a racionálneho využívania prírodných zdrojov v území
2.1
Lesné hospodárstvo
2.2
Poľnohospodárstvo
2.3
Poľovníctvo a rybárstvo
2.4
Ťažba a ložiská rudných a nerudných nerastných surovín
2.5
Vodné hospodárstvo, zdroje podzemných vôd
2.6
Priemysel
2.7
Osídlenie
2.8
Rekreačné aktivity a cestovný ruch
3.
Podrobnosti o ochrane
3.1
Odôvodnenie ochrany
3.2
Ciele ochrany na dosiahnutie priaznivého stavu
3.3
Podrobnosti o podmienkach ochrany
3.4
Ekonomické zhodnotenie vplyvu uplatňovania príslušného stupňa ochrany s dlhodobým výhľadom limitov, regulatív a opatrení
4.
Návrh technického vybavenia územia
4.1
Opis technického vybavenia
4.2
Mapy technického vybavenia
5.
Prílohy
5.1
Prehľad odbornej literatúry a použitých odborných podkladov
5.2
Prehľad pôdneho fondu podľa evidencie katastra nehnuteľností
5.3
Prehľad druhov vlastníctva podľa druhov pozemkov a zón
5.4
Celkový prehľad pôdneho fondu v chránenom území podľa okresov a zón
5.5
Plochová tabuľka lesného pôdneho fondu podľa LHP
5.6
Situačný náčrt na Základnej mape Slovenskej republiky (M l : 50 000)
5.7
Katastrálne a lesnícke mapy s aktuálnym stavom katastra nehnuteľností
5.8
Mapa ekologicko-funkčných priestorov a zón
Poznámka:
Vo všetkých častiach projektu národného parku sa údaje uvádzajú osobitne pre územie a samostatne pre ochranné pásmo.
B
OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENÉHO AREÁLU, PRÍRODNEJ REZERVÁCIE, PRÍRODNEJ PAMIATKY, SÚKROMNÉHO CHRÁNENÉHO ÚZEMIA A ICH OCHRANNÉHO PÁSMA
1.
Základné údaje
1.1
Názov
1.2
Vymedzenie chráneného územia a jeho ochranného pásma
1.2.1
Súpis krajov a okresov, na ktorých území sa chránené územie nachádza
1.2.2
Súpis katastrálnych území, na ktorých území sa chránené územie nachádza
1.2.3
Súpis listov katastrálnych a lesníckych máp s vymedzením hranice chráneného územia a jeho ochranného pásma s uvedením aktuálneho stavu
1.2.4
Súpis listov základných máp (M 1 : 50 000) s vymedzením hranice chráneného územia a jeho ochranného pásma
1.3
Výpis z lesných hospodárskych plánov
1.4
Členenie na ekologicko-funkčné priestory a zóny
1.5
Celková výmera chráneného územia a ochranného pásma v členení podľa druhov pozemkov a zón
1.6
Prírodné pomery
1.7
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí
2.
Zhodnotenie základných antropogénnych vplyvov v území a v jeho kontaktnej zóne s návrhom zásad racionálneho využívania územia
3.
Podrobnosti o ochrane
3.1
Odôvodnenie ochrany
3.2
Ciele ochrany na dosiahnutie priaznivého stavu
3.3
Podrobnosti o podmienkach ochrany
3.4
Ekonomické zhodnotenie vplyvu uplatňovania príslušného stupňa ochrany s dlhodobým výhľadom limitov, regulatív a opatrení
4.
Návrh technického vybavenia územia
4.1
Opis technického vybavenia
4.2
Mapa technického vybavenia
5.
Prílohy
5.1
Prehľad odbornej literatúry a použitých odborných podkladov
5.2
Základné údaje
5.3
Súpis parciel podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností
5.4
Prehľad druhov vlastníctva podľa druhov pozemkov a zón
5.5
Plochová tabuľka LHP podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa (len v prípade, ak sa územie nachádza na lesnom pôdnom fonde)
5.6
Situačný náčrt na Základnej mape Slovenskej republiky (M 1 : 50 000)
5.7
Kópie katastrálnych máp podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností s vyznačením priebehu hraníc chráneného územia a jeho ochranného pásma
5.8
Kópie porastových máp so zakreslením hranice chráneného územia a ochranného pásma (len v prípade, ak sa územie nachádza na lesnom pôdnom fonde)
5.9
Mapa ekologicko-funkčných priestorov a zón
Poznámka:
Projekt ochrany sa spracúva spoločne pre chránené územie a ochranné pásmo, len v bode 1 (základné údaje) a v tabuľkových prehľadoch sa údaje uvádzajú osobitne pre územie a pre ochranné pásmo. V prípade prírodných pamiatok - jaskýň a vodopádov - sa spracúva projekt len pre ochranné pásmo.
C
OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENÉHO STROMU A JEHO OCHRANNÉHO PÁSMA
1.
Základné údaje obsahujú názov stromu, lokalizáciu, vlastnícke vzťahy, aktuálny stav podľa katastra nehnuteľností, druh a parametre stromu, zdravotný stav, odôvodnenie ochrany, podmienky ochrany a dokumentáciu. V prípade návrhu ochranného pásma sa uvádza aktuálny stav podľa katastra nehnuteľností, jeho výmera a podmienky ochrany.
2.
Prílohy
2.1
Katastrálna mapa so zákresom lokalizácie stromu a jeho ochranného pásma
2.2
Situačný náčrtok Základnej mapy Slovenskej republiky (M l : 50 000)
D
OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENÉHO KRAJINNÉHO PRVKU
1.
Základné údaje
1.1
Názov
1.2
Vymedzenie chráneného krajinného prvku (lokalizácia podľa kraja, okresu, katastrálneho územia)
1.3
Celková výmera v členení na druhy pozemkov a formy vlastníctva podľa zón
1.4
Popis chráneného krajinného prvku
1.5
Členenie na ekologicko-funkčné priestory a zóny
1.6
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí
2.
Regulatívy racionálneho hospodárskeho využívania územia
3.
Podrobnosti o ochrane
3.1
Odôvodnenie ochrany (postavenie v územnom systéme ekologickej stability)
3.2
Ciele ochrany
3.3
Návrh stupňa ochrany, zakázaných, povolených a prospešných činností
4.
Prílohy
4.1
Kópie katastrálnej mapy podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností s vyznačením hraníc chráneného krajinného prvku
4.2
Súpis parciel
4.3
Mapa zón
E
OBSAH PROJEKTU NA USTANOVENIE NÁRODNEJ PRÍRODNEJ REZERVÁCIE A NÁRODNEJ PRÍRODNEJ PAMIATKY
1.
Všeobecne záväzná vyhláška krajského úradu, ktorou bolo územie vyhlásené za chránené
2.
Odôvodnenie návrhu na ustanovenie za národnú prírodnú rezerváciu alebo národnú prírodnú pamiatku
3.
Zhodnotenie potreby vypracovania alebo aktualizácie programu starostlivosti
Príloha č. 26 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH NÁVRHU CHRÁNENÉHO VTÁČIEHO ÚZEMIA A NÁVRHU ÚZEMIA EURÓPSKEHO VÝZNAMU
1.
Základné údaje
1.1
Názov navrhovaného chráneného vtáčieho územia a navrhovaného územia európskeho významu (ďalej len „navrhované územie“)
1.2
Vymedzenie
1.2.1
Súpis krajov a okresov, na ktorých území sa má chránené územie nachádzať
1.2.2
Súpis katastrálnych území, na ktorých území sa má chránené územie nachádzať
1.2.3
Súpis katastrálnych a lesníckych máp s vymedzením hranice navrhovaného územia a uvedením aktuálneho stavu
1.2.4
Súpis základných máp (M 1 : 50 000) s vymedzením hranice navrhovaného územia
1.3
Celková výmera navrhovaného územia v členení na druhy pozemkov
2.
Zhodnotenie základných antropogénnych vplyvov v území a v jeho kontaktnej zóne
2.1
Identifikácia socioekonomických aktivít v území, ktoré ohrozujú alebo môžu ohroziť predmet ochrany v navrhovanom území (podklad na posudzovanie hodnotenia vplyvov na životné prostredie)
2.2
Identifikácia činností (plány, projekty, vzťah k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí), ktorých realizácia v navrhovanom území môže mať naň významný vplyv
2.3
Identifikácia činností (plány, projekty), ktorých realizácia mimo navrhovaného územia môže mať naň významný vplyv
2.4
Identifikácia ľudských činností potrebných na dosiahnutie alebo udržanie priaznivého stavu v navrhovanom území
3.
Podrobnosti o ochrane
3.1
Odôvodnenie ochrany
3.2
Ciele ochrany
3.3
Návrh stupňa ochrany, zakázaných, povolených a prospešných činností
4.
Grafické prílohy
A.
Grafické prílohy pre chránené vtáčie územie
4.1
Základná mapa Slovenskej republiky (M 1 : 50 000) so zákresom hraníc a zón
4.2
Na lesnom pôdnom fonde lesnícka organizačná mapa (M 1 : 25 000) so zákresom hraníc a zón
B.
Grafické prílohy pre územie európskeho významu
4.1
Základná mapa Slovenskej republiky (M 1 : 50 000)
4.2
Katastrálna mapa so zákresom hraníc a zón
4.3
Na lesnom pôdnom fonde lesnícka organizačná mapa (M 1 : 25 000)
5.
Tabuľkové prehľady (len pre územie európskeho významu)
5.1
Základné údaje
5.2
Súpis parciel podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností
5.3
Prehľad druhov vlastníctva podľa druhov pozemkov
5.4
Plochová tabuľka LHP podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa (len ak sa územie nachádza na lesnom pôdnom fonde)
6.
Formulár navrhovaného územia predpísaný Európskou komisiou
Príloha č. 27 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH NÁRODNÉHO ČERVENÉHO ZOZNAMU
1.
Hodnotenie ohrozenosti taxónu
1.1
Postavenie taxónu vo svetových červených zoznamoch a jeho ohrozenosť v celom areáli
1.2
Podiel na celkovej populácii alebo areáli, ktorý pripadá na hodnotené územie
1.3
Postavenie hodnoteného územia v rámci celkového areálu taxónu (centrum, okraj areálu)
1.4
Hodnotenie taxónov podľa osobitných kritérií
1.4.1
Redukcia populácie
1.4.2
Rozšírenie, výskyt, počet lokalít alebo subpopulácií, roztrieštenosť areálu
1.4.3
Veľkosť, rozsah a kvalita biotopu
1.4.4
Početnosť populácie a jej využívanie
1.4.5
Vplyvy introdukovaných taxónov, hybridizácie, patogénov, znečistenia, konkurentov alebo parazitov
1.4.6
Negatívne antropogénne vplyvy
1.4.7
Pravdepodobnosť vyhynutia vo voľnej prírode
2.
Zaradenie taxónov do kategórií podľa aktuálnych kritérií Svetovej únie pre ochranu prírody (IUCN)
Príloha č. 28 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
OBSAH DOKUMENTU STAROSTLIVOSTI O DREVINY
1.
Analýza súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu
2.
Návrhy rámcových opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny
3.
Zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu
4.
Katastrálna mapa s územným priemetom výskytu drevín a pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu
Príloha č. 30 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
ROVNOŠATA A JEJ SÚČASTI S BODOVÝMI HODNOTAMI
tričko s krátkymi rukávmi 1 ks 70 bodov
košeľa s dlhými rukávmi 1 ks 250 bodov
košeľa s krátkymi rukávmi 1 ks 250 bodov
nohavice 1 ks 250 bodov
golfové nohavice 1 ks 250 bodov
nepremokavá bunda zimná 1 ks 750 bodov
flisová bunda 1 ks 350 bodov
nepremokavá bunda letná 1 ks 650 bodov
čiapka 1 ks 90 bodov
kožený opasok 1 ks 90 bodov
rovnošata spolu: 10 ks 3 000 bodov

Ročná bodová kvóta pre
a)
zamestnancov s prevahou práce v teréne je do 1 000 bodov,
b)
ostatných zamestnancov je do 750 bodov.
Príloha č. 31 k vyhláške č. 24/2003 Z. z.
VZOR SLUŽOBNÉHO ODZNAKU ZAMESTNANCA OCHRANY PRÍRODY