294/2003 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

294
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 9. júla 2003
o požiadavkách na zdravie zvierat koňovitých pri ich premiestňovaní, ich výmene s členskými štátmi a ich dovoze z tretích krajín
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. a na vykonanie § 3 ods. 2 a § 25 zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov nariaďuje:
Základné ustanovenia
§ 1
(1)
Týmto nariadením sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Rady uvedená v prílohe č. 1.
(2)
Týmto nariadením sa ustanovujú požiadavky na zdravie zvierat pri premiestňovaní živých zvierat koňovitých, ich výmenách1) s členskými štátmi2) a ich dovoze z tretích krajín.3)
§ 2
Na účely tohto nariadenia sa rozumie
a)
chovom poľnohospodárske alebo tréningové zariadenie, stajňa alebo akákoľvek budova alebo zariadenie, v ktorom sú zvieratá koňovité obvykle držané alebo chované na akýkoľvek účel,
b)
zvieraťom koňovitým divé alebo domestikované zviera druhu kone, vrátane zebier, alebo somáre, alebo potomkovia z kríženia týchto druhov,
c)
registrovaným zvieraťom koňovitým akékoľvek zviera koňovité registrované spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný predpis,4) identifikované pomocou identifikačného dokladu vydaného chovateľským orgánom alebo akýmkoľvek iným príslušným orgánom krajiny, z ktorej zviera pochádza, ktorý vedie plemennú knihu alebo register pre dané plemeno zvieraťa, alebo akoukoľvek medzinárodnou asociáciou alebo organizáciou, ktorá organizuje kone na súťaž alebo dostihy,
d)
jatočným zvieraťom koňovitým zviera koňovité, určené na prepravu priamo alebo po prechode cez trh so zvieratami alebo cez schválené zberné stredisko zvierat na bitúnok na zabitie,
e)
zvieraťom koňovitým na chov a produkciu iné zviera koňovité, ako sú zvieratá podľa písmen c) a d),
f)
členským štátom alebo treťou krajinou bez afrického moru koní akýkoľvek členský štát alebo tretia krajina, na území ktorej sa klinicky, sérologicky (u nevakcinovaných zvierat koňovitých) alebo epidemiologicky nezaznamenal africký mor koní v predchádzajúcich dvoch rokoch a v ktorej sa počas predchádzajúcich 12 mesiacov nevykonávala žiadna vakcinácia proti tejto chorobe,
g)
chorobou, ktorá podlieha povinnému hláseniu choroba uvedená v osobitnom predpise,5)
h)
úradným veterinárnym lekárom veterinárny lekár vymenovaný orgánom veterinárnej správy6) alebo príslušným ústredným orgánom7) členského štátu alebo tretej krajiny,
i)
dočasným vstupom status registrovaného zvieraťa pochádzajúceho z tretej krajiny, ktoré sa prijalo na územie Európskych spoločenstiev alebo Slovenskej republiky na čas kratší než 90 dní.
Požiadavky na premiestňovanie zvierat koňovitých a ich výmeny s členskými štátmi
§ 3
(1)
Premiestňovanie zvierat koňovitých registrovaných na území Slovenskej republiky alebo odosielanie zvierat koňovitých zo Slovenskej republiky do členského štátu alebo z členského štátu do Slovenskej republiky možno povoliť, len ak spĺňajú podmienky podľa § 4 a 5.
(2)
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „štátna veterinárna a potravinová správa“) alebo príslušný orgán členského štátu určenia môže udeliť všeobecnú alebo limitovanú výnimku vzhľadom na výmeny zvierat koňovitých s členskými štátmi, ktoré
a)
sa použijú na športové alebo rekreačné účely alebo sa s nimi jazdí pozdĺž ciest umiestnených v blízkosti vnútorných hraníc Európskych spoločenstiev alebo v blízkosti štátnej hranice Slovenskej republiky s Európskymi spoločenstvami,
b)
sa zúčastňujú na kultúrnych alebo podobných podujatiach alebo aktivitách, organizovaných poverenými miestnymi orgánmi, umiestnených v blízkosti vnútorných hraníc Európskych spoločenstiev alebo v blízkosti štátnej hranice Slovenskej republiky s Európskymi spoločenstvami,
c)
sú určené výhradne na pastvu alebo na prácu na dočasné obdobie v blízkosti vnútorných hraníc Európskych spoločenstiev alebo v blízkosti štátnej hranice Slovenskej republiky s Európskymi spoločenstvami.
(3)
Štátna veterinárna a potravinová správa informuje Európsku komisiu o postupnosti podľa odseku 2 a o obsahu udelených výnimiek.
§ 4
(1)
Zvieratá koňovité nemôžu pri kontrole vykazovať žiadne klinické príznaky choroby. Kontrola sa musí vykonať do 48 hodín pred ich naložením do dopravného prostriedku. Ak ide o registrované zvieratá koňovité, môže sa takáto kontrola vyžadovať len pri výmene s členskými štátmi. Ustanovenia § 6 nie sú týmto dotknuté.
(2)
Úradný veterinárny lekár sa musí v čase kontroly, najmä na základe vyhlásení vlastníka alebo chovateľa, ubezpečiť, že nie sú žiadne dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zvieratá koňovité boli počas 15 dní pred kontrolou v kontakte so zvieratami koňovitými postihnutými infekčným alebo nákazlivým ochorením. Ustanovenia § 5 nie sú týmto dotknuté.
(3)
Zvieratá koňovité určené na zabitie nesmú byť zabité v rámci národného programu eradikácie nákazlivej alebo infekčnej choroby.
(4)
Zvieratá koňovité sa identifikujú takto:
a)
registrované kone pomocou identifikačného dokladu podľa osobitného predpisu,4) ktorý musí osvedčovať, že sú splnené ustanovenia odsekov 5 a 6, ako aj § 5; na obdobie zákazu ustanoveného v odseku 6 alebo v § 5 úradný veterinárny lekár musí zrušiť platnosť tohto dokladu; doklad sa musí po zabití registrovaného koňa vrátiť orgánu, ktorý ho vydal,
b)
na chov a produkciu spôsobom v súlade s rozhodnutím Európskej komisie.
(5)
Identifikačné doklady podľa odseku 4 písm. a) sprevádzajúce registrované zvieratá koňovité musia zodpovedať vzorom podľa prílohy č. 2 a
a)
môžu sprevádzať registrované zvieratá koňovité, ktoré sa narodili pred 1. januárom 1998,
b)
musia sprevádzať registrované zvieratá koňovité, ktoré sa narodili 1. januára 1998 a po 1. januári 1998.
(6)
Okrem požiadaviek uvedených v § 5 zvieratá koňovité nemôžu pochádzať z chovu, v ktorom bol nariadený jeden z týchto zákazov, ak
a)
všetky zvieratá druhov vnímavých na chorobu umiestnené v chove neboli zabité, obdobie zákazu pre chov pôvodu musí trvať najmenej
1.
šesť mesiacov, ak ide o zvieratá koňovité podozrivé zo žrebčej nákazy, odo dňa posledného skutočného alebo možného kontaktu s chorým zvieraťom; u žrebcov platí zákaz, až pokým sa zviera nevykastruje,
2.
šesť mesiacov, ak ide o sopľavku alebo nákazlivú encefalomyelitídu, odo dňa, keď sú choré zvieratá koňovité zabité,
3.
v prípade infekčnej anémie až do dňa, keď boli infikované zvieratá zabité, ostatné zvieratá vykazovali negatívnu reakciu na dva Cogginsove testy uskutočnené s odstupom troch mesiacov,
4.
šesť mesiacov, ak ide o vezikulárnu stomatitídu,
5.
jeden mesiac od posledného zaznamenaného prípadu, ak ide o besnotu,
6.
15 dní od posledného zaznamenaného prípadu, ak ide o sneť slezinovú,
b)
všetky zvieratá druhov vnímavých k chorobe zistenej v chove boli zabité a priestory vydezinfikované, obdobie zákazu musí byť 30 dní odo dňa, keď boli zvieratá odstránené a priestory vydezinfikované, ak ide o sneť slezinovú, je obdobie zákazu 15 dní.
(7)
Štátna veterinárna a potravinová správa môže pre jazdiarne a dostihové dráhy udeliť výnimku zo zákazov podľa odseku 6.
(8)
O výnimke uvedenej v odseku 7 a o jej druhu informuje štátna veterinárna a potravinová správa Európsku komisiu.
(9)
Ak štátna veterinárna a potravinová správa vypracovala voliteľný alebo povinný plán eradikácie choroby, ku ktorej sú zvieratá koňovité vnímavé, predloží ho Európskej komisii na schválenie s vysvetlením najmä
a)
rozšírenia choroby na svojom území,
b)
dôvodov, ktoré viedli k vypracovaniu plánu, berúc do úvahy dôležitosť choroby, ako aj nákladov a úžitku s ním spojených,
c)
zemepisnej oblasti, v ktorej sa plán zavedie,
d)
statusu kategórií použitých pre zariadenie noriem, ktoré sa majú dodržať pre každý druh zvieraťa, a postupov týkajúcich sa testov, ktoré sa majú použiť (ďalej len „štatút“),
e)
postupov monitorovania plánu,
f)
krokov, ktoré sa podniknú, ak chov z akéhokoľvek dôvodu stratí svoj status,
g)
opatrení, ktoré sa prijmú, ak výsledky testov vykonaných v súlade s plánom sú pozitívne,
h)
nediskriminačného charakteru obchodu na dotknutom území vzhľadom na výmeny s členskými štátmi.
§ 5
(1)
Ak Slovenská republika alebo členský štát nie je štátom bez afrického moru koní [§ 2 písm. f)], možno zvieratá koňovité odosielať z časti ich územia považovaného za infikované podľa odsekov 2 až 5, ak spĺňajú podmienky uvedené v odseku 6.
(2)
Časť územia Slovenskej republiky alebo členského štátu sa považuje za infikovanú africkým morom koní, ak sa
a)
klinicky, sérologicky u nevakcinovaných zvierat alebo epidemiologicky potvrdila prítomnosť afrického moru koní v posledných dvoch rokoch alebo
b)
v posledných 12 mesiacoch vykonávala vakcinácia proti africkému moru koní.
(3)
Časť územia považovaná za infikovanú africkým morom koní musí minimálne zahŕňať
a)
ochranné pásmo s polomerom najmenej 100 km okolo akéhokoľvek ohniska choroby,
b)
pásmo dohľadu presahujúce najmenej o 50 km ochranné pásmo, v ktorom sa v posledných 12 mesiacoch nevykonávala žiadna vakcinácia.
(4)
Pravidlá na kontrolu opatrení týkajúcich sa území a pásem podľa odsekov 2 a 3 a príslušné výnimky sú ustanovené v osobitnom predpise.8)
(5)
Všetky vakcinované zvieratá koňovité, nachádzajúce sa v ochrannom pásme, musia byť registrované a identifikované podľa osobitného predpisu.9) Identifikačný doklad alebo zdravotný certifikát musí obsahovať jasný odkaz na takúto vakcináciu.
(6)
Slovenská republika alebo členský štát môže z územia uvedeného v odseku 3 odosielať len zvieratá koňovité, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:
a)
vzhľadom na aktivitu vektorového hmyzu musia byť odosielané iba počas určitých období v roku v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev,
b)
nesmú vykazovať klinické príznaky afrického moru koní v deň vykonávania kontroly podľa § 4 ods. 1,
c)
ak neboli vakcinované proti africkému moru koní, musia byť s negatívnym výsledkom podrobené komplement-fixačnému testu na africký mor koní podľa prílohy č. 3, a to dvakrát v intervale 21 až 30 dní medzi dvoma testami, pričom druhý test musí byť vykonaný počas desiatich dní pred odoslaním,
d)
ak boli vakcinované proti africkému moru koní a táto vakcinácia nebola vykonaná v predchádzajúcich dvoch mesiacoch, musia byť podrobené komplement-fixačnému testu na africký mor koní podľa prílohy č. 3 v intervaloch podľa písmena c), pričom nesmie byť zaznamenaný nárast množstva protilátok; možno použiť aj inú metódu uznanú Európskou komisiou,
e)
musia byť držané v karanténe po dobu najmenej 40 dní pred odoslaním,
f)
musia byť chránené pred vektorovým hmyzom počas karantény a prepravy z karantény na miesto odoslania.
§ 6
(1)
Slovenská republika alebo členský štát môžu formou identifikačného dokladu povoliť na recipročnom základe výnimky z ustanovení § 4 ods. 1 druhej vety a § 8 ods. 2, ak pri premiestňovaní zvierat koňovitých a registrovaných zvierat koňovitých na svojom území zaviedli alternatívny kontrolný systém, poskytujúci záruky rovnocenné so zárukami ustanovenými v § 4 ods. 5.
(2)
O postupe podľa odseku 1 informuje štátna veterinárna a potravinová správa Európsku komisiu.
§ 7
(1)
Zvieratá koňovité musia byť čo najskôr prepravené z chovu pôvodu priamo alebo cez schválený trh zvierat, alebo zberné stredisko zvierat,10) alebo do miesta určenia v dopravných prostriedkoch alebo kontajneroch, ktoré boli zvyčajným spôsobom vyčistené a dezinfikované dezinfekčným prostriedkom v intervaloch stanovených členským štátom určenia alebo Slovenskou republikou, ak je štátom určenia. Dopravné prostriedky musia byť také, aby trus, podstielka a krmivo nevypadávali z dopravného prostriedku počas prepravy. Preprava musí byť vykonávaná spôsobom, ktorý zabezpečuje pohodu zvierat a účinnú ochranu ich zdravia.
(2)
Členský štát určenia alebo Slovenská republika, ak je štátom určenia, môže povoliť výnimky z niektorých požiadaviek § 4 ods. 5 pre akékoľvek zviera koňovité označené špeciálnou značkou indikujúcou, že zviera koňovité je určené na zabitie pod podmienkou, že výnimky sú uvedené v zdravotnom certifikáte. V takom prípade musia byť jatočné zvieratá koňovité prepravované priamo na určený bitúnok a zabité do piatich dní od príchodu na bitúnok.
(3)
Úradný veterinárny lekár musí zaznamenať identifikačné číslo alebo číslo identifikačného dokladu jatočného zvieraťa koňovitého a odoslať štátnej veterinárnej a potravinovej správe na jej požiadanie osvedčenie o tom, že zviera bolo zabité.
§ 8
(1)
Registrované zvieratá koňovité, ktoré sú odosielané zo svojho chovu, musia byť sprevádzané
a)
identifikačným dokladom podľa § 4 ods. 4,
b)
ak sú určené na výmenu s členskými štátmi, aj informáciou o zdravotnom stave podľa prílohy č. 4.
(2)
Zvieratá koňovité na chov a produkciu a jatočné zvieratá koňovité musia byť počas prepravy sprevádzané zdravotným certifikátom podľa prílohy č. 5.
(3)
Certifikát alebo identifikačný doklad musí byť vyhotovený počas 48 hodín pred naložením zvierat koňovitých alebo najneskôr v posledný pracovný deň pred ich naložením, a to v slovenskom jazyku a najmenej v jednom z úradných jazykov členských štátov odoslania alebo určenia. Certifikát musí pozostávať z jedného listu a platí desať dní. Ustanovenia § 6 nie sú týmto dotknuté.
(4)
Dovoz iných zvierat koňovitých, ako sú registrované zvieratá koňovité, môže byť sprevádzaný jedným zdravotným certifikátom na celú zásielku; nevylučuje sa však ani ich sprevádzanie individuálnym certifikátom podľa odseku 2 pre každé zviera v zásielke.
§ 9
Požiadavky na výmenu niektorých živých zvierat a produktov s členskými štátmi podľa osobitného predpisu11) sa použijú najmä pri kontrolách v mieste pôvodu, organizácií a výsledkov kontrol vykonávaných členskými štátmi určenia a Slovenskou republikou, ak je štátom určenia, a na nariadenie mimoriadnych núdzových opatrení.12)
§ 10
(1)
V rozsahu potrebnom na jednotné použitie právneho predpisu Európskych spoločenstiev uvedeného v prílohe č. 1 môžu veterinárni odborníci Európskej komisie vykonávať v spolupráci s príslušným orgánom veterinárnej správy13) kontroly na mieste v Slovenskej republike. Príslušný orgán veterinárnej správy, iné orgány verejnej správy a osoby, ktorých sa tieto kontroly týkajú, poskytnú odborníkom Európskej komisie pri plnení ich úloh všetku potrebnú pomoc, a najmä im umožnia prístup ku všetkým potrebným informáciám, dokladom a osobám, ako aj vstup do miest, chovov, zariadení a dopravných prostriedkov na účely vykonávania kontrol v rovnakom rozsahu ako príslušnému orgánu veterinárnej správy.
(2)
Európska komisia je oprávnená informovať členský štát o výsledkoch kontrol vykonaných podľa odseku 1.
(3)
Príslušný orgán veterinárnej správy prijme, v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev, pravidlá na vykonanie odseku 1.
Požiadavky na dovoz zvierat koňovitých z tretích krajín
§ 11
(1)
Zvieratá koňovité dovážané na územie Slovenskej republiky musia spĺňať podmienky uvedené v § 12 až 16.
(2)
Do účinnosti rozhodnutí prijatých podľa § 12 až 16 uplatňujú sa pri dovozoch z tretích krajín podmienky, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné podmienkam uvedeným v § 3 až 9.
§ 12
(1)
Na územie Slovenskej republiky možno dovážať iba zvieratá koňovité, ktoré pochádzajú z tretej krajiny alebo jej časti uvedenej v oddelenom stĺpci zoznamu, ktorý je pričlenený k zoznamu vydanému podľa osobitného predpisu.14) Zoznam vydáva a zverejňuje hlavný veterinárny lekár.15)
(2)
Na zoznam určený na dovoz zvierat koňovitých sa použijú postupy a kritériá na prípravu a vydanie zoznamu tretích krajín alebo ich častí podľa osobitného predpisu.14)
§ 13
(1)
Na územie Slovenskej republiky možno dovážať zvieratá koňovité, ktoré pochádzajú z tretích krajín a ktoré sú bez
a)
afrického moru koní,
b)
venezuelskej encefalomyelitídy koní počas predchádzajúcich dvoch rokov,
c)
žrebčej nákazy a sopľavky počas predchádzajúcich šiestich mesiacov.
(2)
Štátna veterinárna a potravinová správa môže v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev
a)
rozhodnúť, že požiadavky podľa odseku 1 sa použijú iba na časť územia tretej krajiny; ak sa požiadavky na africký mor koní uplatňujú na regionálnej úrovni, musia byť splnené prinajmenšom opatrenia podľa § 5 ods. 2 až 6,
b)
vyžadovať pre nákazy, ktoré Európske spoločenstvá považujú za cudzokrajné, dodatočné záruky.
§ 14
Zvieratá koňovité, určené na odoslanie do Slovenskej republiky, musia
a)
byť pred dňom nakládky chované bez prerušenia na území alebo časti územia tretej krajiny alebo v prípade regionalizácie na časti územia podľa § 13 ods. 2 písm. a) po čas určený v rozhodnutí podľa § 15,
b)
pochádzať z chovu, ktorý je pod veterinárnym dozorom.
§ 15
Na územie Slovenskej republiky možno dovážať zvieratá koňovité z územia tretej krajiny alebo jej časti podľa § 13 ods. 2 písm. a) uvedenej v zozname vyhotovenom podľa § 12 ods. 1, len ak zvieratá okrem požiadaviek uvedených v § 13
a)
spĺňajú požiadavky týkajúce sa zdravia zvierat, prijaté s ohľadom na príslušné druhy a kategórie zvierat koňovitých v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev pre dovozy zvierat koňovitých z takejto krajiny; pri ustanovovaní týchto požiadaviek sa uplatňujú ustanovenia podľa § 4 a 5,
b)
v tretej krajine, ktorá nie je bez vezikulárnej stomatitídy alebo vírusovej arteritídy počas najmenej šiestich mesiacov, spĺňajú nasledujúce požiadavky:
1.
musia pochádzať z chovu, ktorý je bez vezikulárnej stomatitídy počas najmenej šiestich mesiacov a musia byť pred odoslaním sérologicky vyšetrené s negatívnym výsledkom,
2.
ak ide o vírusovú arteritídu, zvieratá samčieho pohlavia aj popri postupe podľa § 18 písm. b) musia byť vyšetrené s negatívnym výsledkom sérologicky alebo vírus izolačným testom alebo akýmkoľvek iným testom v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev, ktorý zaručuje, že zvieratá nie sú napadnuté vírusom; tento postup sa nevzťahuje na zvieratá koňovité samčieho pohlavia uvedené v prílohe č. 6.
§ 16
(1)
Zvieratá koňovité musia byť identifikované podľa § 4 ods. 4 a sprevádzané certifikátom vystaveným úradným veterinárnym lekárom vyvážajúcej tretej krajiny, ktorý musí
a)
byť vystavený v deň nakládky zvierat na odoslanie do Slovenskej republiky alebo, v prípade registrovaných zvierat koňovitých, v posledný pracovný deň pred nakládkou,
b)
byť vyhotovený v slovenskom jazyku a najmenej v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sa vykonávajú veterinárne kontroly pri dovoze,
c)
sprevádzať zvieratá v originálnom vyhotovení,
d)
osvedčovať, že zvieratá spĺňajú požiadavky podľa tohto nariadenia,
e)
pozostávať z jedného listu,
f)
byť určený pre jedného príjemcu alebo, ak ide o jatočné zvieratá, pre jednu zásielku pod podmienkou, že zvieratá sú vhodne označené a identifikované.
(2)
Vzor certifikátu vydáva a zverejňuje hlavný veterinárny lekár.
(3)
Štátna veterinárna a potravinová správa informuje Európsku komisiu o postupe podľa odseku 1 písm. f) v prípade jatočných zvierat.
§ 17
(1)
Jatočné zvieratá koňovité musia byť sprevádzané certifikátom vystaveným úradným veterinárnym lekárom vyvážajúcej tretej krajiny, ktorého vzor vydáva a zverejňuje hlavný veterinárny lekár.
(2)
Jatočné zvieratá koňovité musia byť ihneď po príchode na územie Slovenskej republiky odoslané na určený bitúnok priamo alebo po prechode cez trh alebo miesto zvodu a v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa zdravia zvierat zabité v časovom období určenom v rozhodnutiach prijatých podľa § 15.
(3)
Štátna veterinárna a potravinová správa môže z dôvodov zdravia zvierat určiť bitúnok, na ktorý musia byť jatočné zvieratá koňovité odoslané. Týmto nie sú dotknuté osobitné podmienky v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
§ 18
Štátna veterinárna a potravinová správa môže v súlade s rozhodnutím Európskej komisie
a)
rozhodnúť o obmedzení dovozov zvierat z tretej krajiny alebo jej časti na jednotlivé druhy alebo kategórie zvierat,
b)
určiť popri postupe podľa § 15 osobitné podmienky na dočasný vstup registrovaných zvierat koňovitých alebo zvierat koňovitých určených na osobitné účely na územie Slovenskej republiky alebo ich spätný návrat na územie Slovenskej republiky po tom, ako boli dočasne exportované,
c)
určiť podmienky na zmenu dočasného vstupu na vstup trvalý.
§ 19
(1)
Zvieratá koňovité prepravované z územia jednej tretej krajiny do druhej tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky musia pochádzať z tretej krajiny uvedenej v zozname podľa § 12.
(2)
Zvieratá koňovité uvedené v odseku 1 musia byť sprevádzané tranzitným certifikátom na prepravu zvierat koňovitých, ktorého vzor vydáva a zverejňuje hlavný veterinárny lekár.
§ 20
Prechodné ustanovenie
Ustanovenia § 8 ods. 1 písm. b) a ods. 2 sa až do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii uplatňujú len pri dovoze z členských štátov. Pri vývoze do členských štátov sa primeraným spôsobom uplatňujú ustanovenia § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1.
§ 21
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. augusta 2003 okrem § 3 ods. 3, § 4 ods. 8, § 6 ods. 2 a § 16 ods. 3, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 294/2003 Z. z.
ZOZNAM TRANSPONOVANÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV
1. Smernica Rady 90/426/EHS z 26. júna 1990 o zdravotnom stave zvierat čeľade koňovitých (equiade) pri ich preprave a dovoze z tretích krajín (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 224, 18. 8. 1990, s. 42) v znení
smernice Rady 90/425/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 224, 18. 8. 1990, s. 29),
smernice Rady 91/496/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 268, 24. 9. 1991, s. 56),
rozhodnutia Komisie 92/130/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 647, 22. 2. 1992, s. 26),
smernice Rady 92/36/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 157, 10. 6. 1992, s. 28),
smernice Rady 2001/298/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 102, 12. 4. 2001, s. 63),
rozhodnutia Komisie 2012/160/ES (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 053, 23. 2. 2002, s. 37 – 42).
2.
Rozhodnutie Komisie 93/623/ES z 20. októbra 1993 o zavedení identifikačného dokladu (pasu), ktorý sprevádza registrované kone (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 298, 3. 12. 1993, s. 45 – 55).
3.
Rozhodnutie Komisie 95/329/ES z 25. júla 1995 určujúce kategórie samcov čeľade koňovitých, na ktoré sa vzťahuje požiadavka vírusovej artritídy uvedená v čl. 15 (b) (ii) smernice Rady 90/426/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 191, 12. 8. 1995, s. 36).
Smernica Rady je preložená do slovenského jazyka; do úradného prekladu v slovenskom jazyku možno nahliadnuť v sídle Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1/29, Bratislava.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 294/2003 Z.z.
Vzory identifikačných dokladov
IDENTIFIKAČNÝ DOKLAD PRE REGISTROVANÉ ZVIERATÁ KOŇOVITÉ
PAS
VŠEOBECNÉ POKYNY
I.
Pasy musia obsahovať všetky pokyny potrebné na ich použitie a podrobnosti týkajúce sa príslušného orgánu, ktorý ich vystavuje.
II.
Informácie uvedené na pasoch
A.
Pasy musia obsahovať nasledujúce informácie:
1.
Sekcia I:
Majiteľ
Musí byť uvedené meno majiteľa alebo jeho zástupcu.
2.
Sekcia II a III:
Identifikácia
Zviera koňovité musí byť identifikované príslušným orgánom.
3.
Sekcia IV:
Zaznamenávanie identifikačných kontrol
Kontroly zamerané na identifikáciu zvieraťa koňovitého musia byť zaznamenávané príslušným orgánom, ak to vyžadujú právne predpisy.
4.
Sekcia V a VI:
Záznamy o vakcinácii
Všetky vakcinácie musia byť zaznamenané v Sekcii V (iba influenza koní) a v Sekcii VI (všetky ostatné vakcinácie).
5.
Sekcia VII:
Laboratórne testy
Výsledky všetkých testov vykonávaných na účely zistenia prenosných chorôb musia byť zaznamenané.
6.
Sekcia IX:
Lekárske ošetrenie
Časť I a časť II alebo časť III tejto sekcie musia byť náležite vyplnené v súlade s pokynmi stanovenými v tejto sekcii.
B.
Pasy môžu obsahovať nasledujúce informácie:
Sekcia VIII:
Základné zdravotné požiadavky
Sekcia VIII uvádza základné zdravotné požiadavky.
Uvádza zoznam chorôb, ktoré musia byť zaznamenané v zdravotnom certifikáte.
Sekcia I
Podrobnosti o vlastníctve
1.
Na súťažné účely kôň patrí k štátu, ktorého štátnu príslušnosť má jeho majiteľ.
2.
Pri zmene vlastníctva musí byť pas ihneď odovzdaný vydávajúcej organizácii, asociácii alebo úradnej agentúre s poskytnutím mena a adresy nového majiteľa na účel preregistrácie a odoslaný novému majiteľovi.
3.
Ak je viac majiteľov koňa alebo kôň je majetkom spoločnosti, musí sa do pasu uviesť meno osoby zodpovednej za koňa spolu s jej národnosťou. Ak sú majitelia rozdielnych štátnych príslušností, musia určiť štát, ku ktorému kôň patrí.
4.
Ak Medzinárodná jazdecká federácia schváli lízing koňa národnou jazdeckou federáciou, podrobnosti o tejto transakcii musia byť zaznamenané dotknutou národnou jazdeckou federáciou.
Sekcia II
Sekcia III
Sekcia IV
Identifikácia koňa opísaného v pase
Identifikácia koňa sa musí kontrolovať vždy, keď to vyžaduje legislatíva, a musí potvrdzovať, že zodpovedá opisu uvedenému na strane s kresbou v pase.
Sekcia V
Iba influenza koní
Záznam o vakcinácii
Podrobnosti o každej vakcinácii, ktorú kôň podstúpil, musia byť jasne a podrobne zapísané a potvrdené veterinárnym lekárom; vyžaduje sa meno a podpis veterinárneho lekára.
Sekcia VI
Choroby iné ako influenza koní
Záznam o vakcinácii
Podrobnosti o každej vakcinácii, ktorú kôň podstúpil, musia byť jasne a podrobne zapísané a potvrdené veterinárnym lekárom; vyžaduje sa meno a podpis veterinárneho lekára.
Sekcia VII
Laboratórne testy
Výsledok každého testu na prenosné ochorenie, vykonaného veterinárnym lekárom alebo laboratóriom schváleným ústrednou veterinárnou službou štátu, musí byť jasne a podrobne uvedený v pase veterinárnym lekárom konajúcim za orgán požadujúci test.
Sekcia VIII
Sekcia IX
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 294/2003 Z.z.
DIAGNOSTIKA AFRICKÉHO MORU KONÍ
Reagencie pre nižšie popísaný ELISA test (enzyme-linked immunosorbent assays ) možno získať z referenčného laboratória Európskeho spoločenstva alebo z Referenčného laboratória OIE pre Africký mor koní.
1.
KOMPETITIVNÝ ELISA TEST NA ZISŤOVANIE PROTILÁTOK PROTI VÍRUSU AFRICKÉHO MORU KONÍ (AHSV) (PREDPÍSANÝ TEST).
Kompetitivný ELISA test sa používa na zisťovanie špecifických AHSV protilátok v sére Equidae každého druhu. Široké spektrum – polyklonálne imunologické sérum morčaťa proti AHSV (ďalej antisérum morčaťa) je špecifické na sérologickú skupinu a je vhodné na dôkaz všetkých známych sérotypov AHS vírusu.
Princípom testu je prerušenie reakcie medzi antigénom AHSV a antisérom morčaťa vzorkou skúšobného séra. Protilátky AHSV vo vzorke skúšobného séra si budú konkurovať s protilátkami v antisére morčaťa, čo bude mať za následok zníženie očakávaného zafarbenia (po pridaní anti-morčacích protilátok a substrátu označených enzýmom). Séra sa môžu testovať na základe jednoduchého zriedenia 1:5 (metóda kvapkovej reakcie) alebo môžu byť titrované (metóda titrácie séra) na účel poskytnutia konečných bodov zriedenia. Inhibičné hodnoty vyššie ako 50 % sa môžu považovať za pozitívne.
Tu popísaný skúšobný protokol sa používa v Regionálnom referenčnom laboratóriu pre africký mor koní v Pirbrighte, Spojené kráľovstvo.
1.1.
Postup skúšky
1.1.1.
Príprava platní
1.1.1.1.
Pokryte ELISA platne antigénom AHVS extrahovaným z infikovaných bunkových kultúr a zriedených v uhličitanovom/hydrogénuhličitanovom pufri, pH 9,6. Inkubujte ELISA platne cez noc pri 4 oC.
1.1.1.2.
Vyprázdnite jamky a premyte platne 3 x prepláchnutím s fosfátovým pufrom fyziologického roztoku soli (PBS), pH 7,2 – 7,4 a vysušte na adsorbujúcom papieri.
1.1.2.
Kontrolné jamky
1.1.2.1.
Titrujte pozitívne kontrolné séra v dvojnásobne zriedených sériách, od 1 : 5 až do 1 : 640 cez stĺpec 1 v stop pufri (PBS obsahujúce 0,05 % (v/v) Tween-20, 5,0 % (w/v) sušené odtučnené mlieko (Cadbury´s MarvelTM) a 1 % (v/v) sérum z dospelého hovädzieho dobytka), ak sa nedosiahne konečný objem 50 µl/jamka.
1.1.2.2.
Pridajte 50 µl negatívneho kontrolného séra zriedeného 1 : 50 (10 µl sérum + 40 µl stop pufra) do jamiek A a B stĺpca 2.
1.1.2.3.
Pridajte 100 µl/jamka stop pufra do jamiek C a D stĺpca 2 (blank).
1.1.2.4.
Pridajte 50 µl stop pufra do jamiek E, F, G a H stĺpca 2 (kontrola morčaťa).
1.1.3.
Metóda kvapkovej reakcie
1.1.3.1.
Pridajte každé skúšobné sérum zriedené v stop pufri v pomere 1:5 do párov jamiek stĺpcov 3 – 12 (10 µl séra + 40 µl stop pufra).
alebo
1.1.4.
Metóda titrácie séra
1.1.4.1.
Pripravte dvojnásobne zriedené série každej skúšobnej vzorky (v 1 : 5 až do 1 : 640) v stop pufri cez 8 jamiek jednotlivých stĺpcov (3 – 12).
potom
1.1.5.
Pridajte 50 µl antiséra morčaťa, predzriedeného v stop pufri do všetkých jamiek, okrem blank jamiek ELISA platne (všetky jamky teraz majú konečný objem 100 µl).
1.1.5.1.
Inkubujte jednu hodinu pri 37 oC na orbitálnej miešačke.
1.1.5.2.
Premyte platne 3 x a vysušte ako predtým.
1.1.5.3.
Pridajte do každej jamky 50 µl králičieho anti-morčacieho konjugátu chrenovej peroxidázy (HRP) predzriedeného v stop pufri.
1.1.5.4.
Inkubujte jednu hodinu pri 37 oC na orbitálnej miešačke.
1.1.5.5.
Premyte platne 3 x a vysušte ako predtým.
1.1.6.
Chromogén
Pripravte chromogén OPD (OPD = ortho-phenyldiamín) roztok podľa pokynov výrobcu (0,4 mg/ml v sterilnej destilovanej vode) krátko pred použitím. Pridajte substrát (hygrogénperoxid = H202), aby sa získala konečná koncentrácia 0,05 % (v/v) (v pomere 1 : 2000 30 % roztoku H202). Pridajte 50 µl roztoku OPD do každej jamky a nechajte platne na laboratórnom stole pri izbovej teplote.
Zastavte reakciu pridaním 50 µl/jamka 1 M kyseliny sírovej (H2SO4).
1.1.7.
Odčítanie
Odčítajte spektrofotometricky pri 492 nm.
1.2.
Vyhodnotenie výsledkov
1.2.1.
Na základe používania softvérového balíka vytlačte hodnoty optickej denzity (OD) a percento inhibície (PI) pre tert alebo kontrolné sérum na základe strednej hodnoty zaznamenanej v štyroch kontrolných jamkách pre séra morčiat. Údaje vyjadrené ako OD a PI hodnoty sa používajú na určenie toho, či sa test vykonal v akceptovateľných limitoch. Horné kontrolné limity (UCL) a dolné kontrolné limity (LCL) na kontrolu séra morčiat sú medzi OD hodnotami 1,4 a 0,4, zvlášť. Konečný titer pre pozitívnu kontrolu na základe 50 % PI musí byť 1 : 240 (v rozpätí 1 : 120 do 1 : 480). Každá platňa, ktorá nespĺňa vyššie uvedené kritériá, musí byť zamietnutá. Ak je však sérový titer pozitívnej kontroly väčší ako 1 : 480 a skúšobné vzorky sú stále negatívne, tak potom možno akceptovať negatívne skúšobné vzorky. Párové jamky na negatívnu kontrolu séra a párové blank jamky musia zaznamenávať PI hodnoty medzi + 25 % a – 25 % a medzi + 95 % a + 105 %, zvlášť. V dôsledku chyby v rámci týchto limitov nie je platňa neplatná, ale sa predpokladá, že sa vyvíja sfarbenie pozadia.
1.2.2.
Diagnostická prahová hodnota (cut-off value) pre skúšobné séra je 50 % (PI 50 %). Vzorky, pri ktorých sa zaznamenávajú PI hodnoty väčšie ako 50 %, sa zaznamenávajú ako pozitívne. Vzorky, pri ktorých sa zaznamenávajú PI hodnoty nižšie ako 50 %, sa zaznamenávajú ako negatívne.
Vzorky, pri ktorých sú zaznamenávané PI hodnoty nad alebo pod prahovou hodnotou pre párové jamky, sa považujú za dubiózne. Také vzorky sa môžu opätovne testovať metódou kvapkovej reakcie a titráciou. Pozitívne vzorky sa môžu takisto titrovať na účel poskytnutia indikácie stupňa pozitivity.
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
+ vna
kontr.
A 1:5 - vna kontr. 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40
B 1:10 - vna kontr. 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40
C 1:20 prázdna
D 1:40 prázdna
E 1:80 GP kontr.
F 1:160 GP kontr.
G 1:320 GP kontr. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
H 1:640 GP kontr. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
- vna kontr. = negatívna kontrola
+ vna kontr. = pozitívna kontrola
GP kontr. = kontrola morčaťa
Skúšobné séra
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
+ vna
kontr.
A 1:5 - vna kontr. 1:5 1:5
B 1:10 - vna kontr. 1:10 1:10
C 1:20 prázdna 1:20 1:20
D 1:40 prázdna 1:40 1:40
E 1:80 GP kontr. 1:80 1:80
F 1:160 GP kontr. 1:160 1:160
G 1:320 GP kontr. 1:320 1:320
H 1:640 GP kontr. 1:640 1:640
- vna kontr. = negatívna kontrola
+ vna kontr. = pozitívna kontrola
GP kontr. = kontrola morčaťa
2.
NEPRIAMY ELISA TEST NA ZISTENIE PROTILÁTOK PROTI VÍRUSU AFRICKÉHO MORU KONÍ (AHSV) (PREDPÍSANÝ TEST).
Tu popísaný test je v súlade s popisom testu v kapitole 2.1.11 OIE Manuálu štandardov pre diagnostické testy a vakcíny, štvrté vydanie, 2000.
Používa sa rekombinantný VP7 proteín ako antigén na určenie protilátky AHS vírusu, ktorý má vysoký index citlivosti a špecifickosti. Inými výhodami je, že je stabilný, a nie je infekčný.
2.1.
Postup testu
2.1.1.
Pevná fáza
2.1.1.1.
ELISA platne sú pokryté rekombinantným AHSV-4 VP7, ktorý je zriedený v uhličitanovom/hydrogénuhličitanovom pufri, pH 9,6. Inkubujte ELISA platne cez noc pri 4 oC.
2.1.1.2.
Premyte platne 5 x s destilovanou vodou obsahujúcou 0,01 % (v/v) Tween 20 premývací roztok). Jemne poklepte platne na absorpčný materiál, aby sa odstránil všetok zvyškový premývací roztok.
2.1.1.3.
Blokujte platne s fosfátovým pufrom fyziologického roztoku soli (PBS) + 5 % (w/v) odstredené mlieko (Nestlé sušené odtučnené mlieko (Dry Skim MilkTM), 200 µl/jamka 1 hodinu pri 37 oC.
2.1.1.4.
Odstráňte stop roztok a jemne poklepte platne na absorpčný materiál.
2.1.2.
Skúšobné vzorky
2.1.2.1.
Vzorky séra, ktoré sa majú testovať, a pozitívne a negatívne kontrolné séra sú zriedené v pomere 1 : 25 v PBS + 5 % (w/v) odstredené mlieko + 0,05 % (v/v) Tween 20, 100 µl na jamku. Inkubujte 1 hodinu pri 37 oC.
Na titrovanie urobte dvojnásobne zriedené série od 1 : 25 (100 µl/jamka), jedno sérum na každý stĺpec platne a urobte to isté s pozitívnymi a negatívnymi kontrolami. Inkubujte 1 hodinu pri 37 oC.
2.1.2.2.
Premyte platne, ako je popísané v kroku 2.1.1.2.
2.1.3.
Konjugát
2.1.3.1.
Rozdeľte 100 µl/jamku anti-konského gamaglobulínu konjugovaného v chrenovej peroxydáze (HRP), zriedeného v PBS + 5 % mlieka + 0,05 % Tween 20, pH 7,2. Inkubujte 1 hodinu pri 37 oC.
2.1.2.3.
Premyte platne, ako je popísané v kroku 2.1.1.2.
2.1.4.
Chromogén/substrát
2.1.4.1.
Pridajte 200 µl/jamku roztoku chromogén/substrátu (10 ml 80,6 mM DMAB (dimethyl aminobenzaldehyde) + 10 ml 1,56 mM MBTH (3-methyl-2-benzo-thiazoline hydrazone hydrochlorid) + 5 µl H2O2).
Vývoj sfarbenia sa ukončí pridaním 50 µl 3 N H2S04 po približne 5 – 10 minútach (predtým, ako sa začne sfarbovať negatívna kontrola).
Môžu sa takisto použiť iné chromogény, ako je ABTS (2,2´-Azino-bis [3-ethylbenzothiazoline-6 kyseliny sírovej], TMB (tetramethyl benzidine) alebo OPD (ortho-phenyldiamine).
2.1.4.2.
Odčítajte platne pri 600 nm (alebo 620 nm).
2.2.
Vyhodnotenie výsledkov
2.2.1.
Vypočítajte cutt-off hodnotu pridaním 0,6 k hodnote negatívnej kontroly (0,6 je štandardná odchýlka získaná zo skupiny 30 negatívnych sér).
2.2.2.
Skúšobné vzorky s hodnotami absorbancie menšími ako limit (cutt-off) sa považujú za negatívne.
2.2.3.
Skúšobné vzorky hodnotou absorbancie väčšou ako limit cut-off + 0,15 sa považujú za pozitívne.
2.2.4.
Skúšobné vzorky so strednými hodnotami absorbancie sú dubiózne a na potvrdenie výsledku sa musí použiť druhá skúška.
3.
STOP ELISA NA ZISTENIE PROTILÁTOK PROTI VÍRUSU AFRICKÉHO MORU KONÍ (AHSV) (PREDPÍSANÝ TEST)
Stop ELISA je vypracovaný na zisťovanie špecifických AHSV protilátok v sére všetkých vnímavých druhov. VP7 je dôležitý, antigénový vírusový proteín AHSV a je konzervovaný v deviatich sérotypoch. Vzhľadom na to, že monoklonálna protilátka (Mab) je takisto namierená proti VP7, test zabezpečuje vysokú hladinu citlivosti a špecifickosti. Ďalej rekombinantný VP7 antigén je úplne neškodný a z tohto dôvodu garantuje vysoký stupeň bezpečnosti.
Princípom testu je prerušenie reakcie medzi rekombinantným VP7 ako antigénom viazaným na ELISA platňu a konjugovaným Mab špecifickým pre VP7. Protilátka v skúšobnom sére bude blokovať reakciu medzi antigénom a Mab, čo bude mať za následok zníženie farby.
Test popísaný ďalej sa vykonáva v Referenčnom laboratóriu Európskeho spoločenstva pre africký mor koní, Algete, Španielsko.
3.1.
Postup testu
3.1.1.
ELISA platne
3.1.1.1.
Pokryte ELISA platne rekombinantným AHSV-4 VP7 rozriedeným v uhličitanovom/hydrogénuhličitanovom pufri, pH 9,6. Inkubujte cez noc pri 4 oC.
3.1.1.2.
Premyte platne 5 x s fosfátovým pufrom fyziologického roztoku soli (PBS), obsahujúceho 0,05 % (v/v) Tween 20 (PBST).
3.1.1.3.
Stabilizujte platne ošetrením so stabilizačným roztokom (aby sa umožnilo dlhodobé skladovanie pri + 4 oC bez straty aktivity) a vysušte na adsorbujúcom papieri.
3.1.2.
Skúšobné vzorky a kontroly
3.1.2.1.
Pre skríning: zrieďte skúšobné sérum a kontroly v pomere 1:10 priamo na platni v PBST s konečným objemom 100 µl /jamku. Inkubujte 1 hodinu pri 37 oC.
3.1.2.2.
Pre titráciu: pripravte dvojnásobne zriedené série skúšobného séra a pozitívnych kontrol (100 µl/jamku v pomere od 1 : 10 do 1 : 280 cez 8 jamiek. Negatívna kontrola sa testuje pri zriedení 1 : 10.
3.1.3.
Konjugát
Pridajte do každej jamky 50 µl Mab (monoklonálnych protilátok špecifických pre VP7) konjugovaných v predzriedenej chrenovej peroxidáze (HRP) a jemne premiešajte, aby sa zabezpečila homogenita. Inkubujte 30 minút pri 37 oC.
3.1.4.
Premyte platne 5 x s PBST a vysušte, ako je uvedené hore.
3.1.5.
Chromogén/substrát
Pridajte 100 µl/jamku roztoku chromogén/substrátu (1 ml ABTS (2,2´-Azino-bis [3-ethylbenzothiazoline-6 kyseliny sírovej]), 5 mg/ml + 9 ml substrátového pufra (0,1 M fosfátovo-citrátového pufra pH 4 obsahujúceho 0,03 % H2O2] a inkubujte 10 minút pri izbovej teplote.
Rozvoj sfarbenia je ukončený pridaním 100 µl /jamku 2 % (w/v)SDS (sodium dodecyl sulfát).
3.1.6.
Odčítanie
Odčítajte pri 405 nm v odčítacom zariadení ELISA.
3.2.
Vyhodnotenie výsledkov
3.2.1.
Validácia testu
Test je platný, ak optická denzita (OD) negatívnej kontroly (NC) je vyššia ako 1,0 a OD pozitívnej kontroly (PC) je nižšia ako 0,2.
3.2.2.
Výpočet cutt-off
Pozitívny cut-off = NC – (NC – PC) x 0,3)
Negatívny cut-off = NC – (NC – PC) x 0,2)
Pričom NC je OD negatívnej kontroly a PC je OD pozitívnej kontroly.
3.2.3.
Interpretácia výsledkov
Vzorky s OD nižším ako pozitívny cut-off sa považujú ako pozitívne na AHSV protilátky.
Vzorky s OD vyšším ako negatívny cut-off sa považujú za negatívne na AHSV protilátky.
Vzorky s OD medzi týmito dvoma hodnotami sa považujú za dubiózne a zvieratá sú opätovne vzorkované po 2 až 3 týždňoch.
Prevziať prílohu - Vzor 04
Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 294/2003 Z. z.
Prevziať prílohu - Vzor 05
Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 294/2003 Z. z.
ZOZNAM ZVIERAT KOŇOVITÝCH SAMČIEHO POHLAVIA, NA KTORÉ SA NEVZŤAHUJÚ USTANOVENIA § 15 PÍSM. b) DRUHÉHO BODU
1.
Zvieratá koňovité, vakcinované proti vírusovej arteritíde koní pod úradným dozorom vakcínou schválenou príslušným orgánom a vyšetrené sérum neutralizačným testom na vírusovú arteritídu koní s negatívnym výsledkom v zriedení 1 : 4. Zvieratá koňovité majú byť vakcinované v deň odberu krvných vzoriek alebo v nasledujúcich 15 dňoch pod podmienkou, že boli počas tohto obdobia izolované. Test sa má vykonať a potvrdiť pod úradným veterinárnym dozorom, takisto jeho výsledok a vakcinácia sa majú potvrdiť pod úradným veterinárnym dozorom. Vakcinácia sa má opakovať v pravidelných intervaloch. Ak ide o registrované zvieratá koňovité, vakcinácie a výsledky sérologických testov sa zaznamenajú do identifikačného dokladu (pasu).
2.
Zvieratá koňovité vakcinované proti vírusovej arteritíde koní pod úradným dozorom vakcínou schválenou príslušným orgánom a vyšetrené dvoma sérumneutralizačnými testami na vírusovú arteritídu koní v intervale najmenej 10 dní vo veku 180 dní až 270 dní, bez potvrdenia vzostupu protilátok. Zvieratá koňovité majú byť odo dňa odberu prvých krvných vzoriek až do vakcinácie izolované pod úradným veterinárnym dozorom. Testy sa majú vykonať a potvrdiť pod úradným veterinárnym dozorom, takisto ich výsledky a vakcinácie sa majú potvrdiť pod úradným veterinárnym dozorom. Vakcinácia sa má opakovať v pravidelných intervaloch. Ak ide o registrované zvieratá koňovité, vakcinácie a výsledky sérologických testov sa zaznamenajú do identifikačného dokladu (pasu).
3.
Zvieratá koňovité mladšie ako 180 dní.
4.
Jatočné zvieratá koňovité zasielané priamo na bitúnok, ktoré sú sprevádzané certifikátom podľa § 17 ods. 1.
1)
§ 2 písm. d) zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
2)
§ 2 písm. a) zákona č. 488/2002 Z. z.
3)
§ 2 písm. b) zákona č. 488/2002 Z. z.
4)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 295/2003 Z. z. o zootechnických a genealogických požiadavkách na obchodovanie s koňovitými zvieratami, ich spermou, vajíčkami a embryami.
5)
Príloha č. 3 zákona č. 488/2002 Z. z.
6)
§ 4 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 488/2002 Z. z.
7)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 293/2003 Z. z. o veterinárnej kontrole pri výmenách živých zvierat a produktov živočíšneho pôvodu s členskými štátmi.
8)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 309/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o opatreniach na tlmenie afrického moru koní.
9)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 298/2003 Z. z.
10)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 280/2003 Z. z. o zdravotných problémoch, ktoré ovplyvňujú výmenu s hovädzím dobytkom a ošípanými.
11)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 293/2003 Z. z.
12)
§ 32 zákona č. 488/2002 Z. z.
13)
§ 4 ods. 3 zákona č. 488/2002 Z. z.
14)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 284/2003 Z. z. o zdravotných problémoch a problémoch veterinárnej inšpekcie pri dovoze hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných, čerstvého mäsa alebo mäsových výrobkov z tretích krajín.
15)
§ 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 488/2002 Z. z.