Tlač predpisu

523

ZÁKON

z 23. septembra 2004

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

Tento zákon upravuje

rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len „verejná správa“), osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom,

rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu,

postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy¹) a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese,

zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii,

schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu,

prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu,

záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu

limit výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a časti programu vlády,

zámery a vybrané ciele programu vlády,

príjem kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), o ktorom to ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

limit výdavkov štátneho rozpočtu, ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, alebo limit výdavku určený podľa § 6 ods. 3, § 22 ods. 1, § 24 ods. 6,

prostriedkami Európskej únie finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom platobného orgánu alebo certifikačného orgánu,²)

odvodmi Európskej únii finančné prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie.

DRUHÁ ČASŤ

VEREJNÁ SPRÁVA

§ 3

Subjekty verejnej správy

(1)

Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu³) a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to

v ústrednej správe,

v územnej samospráve,

vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

(2)

V ústrednej správe sa vykazujú štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy (ďalej len „štátny fond“), Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond. V ústrednej správe sa vykazujú aj verejné vysoké školy⁴) a ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1. V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia sa vykazuje Sociálna poisťovňa⁵) a zdravotné poisťovne.

(3)

Na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(4)

Na subjekty verejnej správy, ktorými sú obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

§ 4

Rozpočet verejnej správy

(1)

Rozpočet verejnej správy je strednodobým ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria

štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok,

štátny rozpočet na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku,

štátny rozpočet na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavil štátny rozpočet podľa písmena b), a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavili rozpočty podľa písmena b).

(2)

Rozpočtované príjmy a rozpočtované výdavky rozpočtov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nie sú záväznými ukazovateľmi.

(3)

Ministerstvo financií predkladá rozpočet verejnej správy na schválenie vláde. Vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a na informáciu rozpočet verejnej správy.

(4)

V rozpočte verejnej správy, pri sledovaní plnenia rozpočtu verejnej správy a pri pohyboch na účtoch finančných aktív sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne určujú a triedia príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy vrátane ich vecného vymedzenia, a finančné operácie s finančnými aktívami. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia, ekonomická klasifikácia a funkčná klasifikácia. Funkčná klasifikácia sa používa najmä na účely medzinárodného porovnávania výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy; funkčnú klasifikáciu ustanovuje osobitný predpis.⁶) Druhovú klasifikáciu, organizačnú klasifikáciu a ekonomickú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo financií a ktoré sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy.

(5)

Rozpočet verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu v jednotlivých rozpočtových rokoch tvoria

časovo rozlíšené príjmy a časovo rozlíšené výdavky verejnej správy,

rozpočtové vzťahy v rámci verejnej správy a rozpočtové vzťahy k ostatným subjektom,

schodok rozpočtu verejnej správy alebo prebytok rozpočtu verejnej správy.

(6)

Pre potreby vyčíslenia rozpočtovaného schodku rozpočtu verejnej správy v rozpočtovom roku alebo rozpočtovaného prebytku rozpočtu verejnej správy v rozpočtovom roku v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu do rozpočtov subjektov verejnej správy nepatria

v časovo rozlíšených príjmoch tieto finančné operácie s finančnými aktívami:

prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci,

splátky poskytnutých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

príjmy z predaja majetkových účastí,

zostatky prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka,

v časovo rozlíšených výdavkoch tieto finančné operácie s finančnými aktívami:

poskytnuté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci,

splátky prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,

výdavky na obstaranie majetkových účastí.

(7)

Schodok rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu je záporný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami verejnej správy a časovo rozlíšenými výdavkami verejnej správy.

(8)

Prebytok rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu je kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami verejnej správy a časovo rozlíšenými výdavkami verejnej správy.

§ 5

Štátne fondy

(1)

Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Správca štátneho fondu predkladá ministerstvu financií návrh rozpočtu štátneho fondu na príslušný rozpočtový rok, prehľad pohľadávok štátneho fondu a záväzkov štátneho fondu a návrh záverečného účtu štátneho fondu.

(2)

Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(3)

Rozpočet štátneho fondu schvaľuje vláda spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(4)

Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.

(5)

Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.

TRETIA ČASŤ

ŠTÁTNY ROZPOČET, ŠTÁTNE FINANČNÉ AKTÍVA A ŠTÁTNE FINANČNÉ PASÍVA

§ 6

Štátny rozpočet

(1)

Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív.

(2)

Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy vyšším územným celkom ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru v príslušnom rozpočtovom roku.

(3)

Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol, pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie. To neplatí pre rozpočtovú kapitolu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

(4)

Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.⁷)

(5)

Štátny rozpočet tvoria najmä

príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,

výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,

prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané.

§ 7

Príjmy štátneho rozpočtu

(1)

Príjmy štátneho rozpočtu sú

dane, pokuty a iné sankcie spojené s daňou (ďalej len „daň“) od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov iných právnických osôb podľa osobitného predpisu,⁸)

dane od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré majú príjmy zo zdroja⁹) na území Slovenskej republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov iných právnických osôb podľa osobitného predpisu,⁸)

poplatky,¹⁰) pokuty a iné sankcie¹¹) spojené s poplatkom a iné sankcie podľa osobitných predpisov, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,

príjmy kapitol,

vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom,

výnosy z majetkových účastí štátu a príjmy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu"), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou príjmov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie a príjmov, o ktorých osobitný predpis ustanovuje inak,¹²)

odvod za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona s výnimkou odvodu za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie,

penále a pokuty v súlade s § 31 a 32 zákona, pričom príjem z penále za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie sa zníži o úrok z omeškania zaplatený Európskej únii,

vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskej únii v predchádzajúcich rokoch,

podiel na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s ich výberom,

úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane úrokov z finančných operácií vykonaných Štátnou pokladnicou s klientom Štátny dlh^12a) znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a príjmy z poplatkov za služby poskytované Štátnou pokladnicou znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím,

výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.

(2)

Ak z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné, prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu okrem prostriedkov súvisiacich s intervenčnými opatreniami, o ktorých osobitný zákon¹³) ustanoví, že sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte.

§ 8

Výdavky štátneho rozpočtu

(1)

Zo štátneho rozpočtu sa hradia

výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám,

výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám,

odvody Európskej únii okrem cla a odvodov z produkcie cukru,¹³)

výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom,

záväzky štátu vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,^13a)

úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a správou štátneho dlhu upravené o rozdiel úrokov z finančných operácií vykonaných Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a nákladov na tieto finančné operácie,^12a)

úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom, ak nie sú poskytnuté formou návratnej finančnej výpomoci,

ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom.

(2)

Zo štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie podľa § 8a.

(3)

Na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(4)

Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú a poskytujú formou bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obsahuje ekonomická klasifikácia výdavkov (§ 4 ods. 4). Kapitálové výdavky možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel. Bežné výdavky na trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov a bežné výdavky na program oficiálnej rozvojovej pomoci možno so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“) použiť aj v nasledujúcom rozpočtovom roku na určený účel. Vláda môže zmeniť účel použitia výdavkov, ktoré možno použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch; pri zmene účelu použitia na bežné výdavky je tieto možné použiť len do konca rozpočtového roka, v ktorom bol zmenený účel použitia výdavkov.

(5)

Bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 1. októbri rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka.

(6)

Správca kapitoly je povinný oznámiť ministerstvu financií výšku všetkých výdavkov podľa odseku 4 okrem prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ktoré použije až v nasledujúcom rozpočtovom roku, a to najneskôr do 20. novembra bežného rozpočtového roka; na základe oznámenia ministerstvo financií viaže v rozpočte príslušnej kapitoly na bežný rozpočtový rok výdavky v oznámenej výške s výnimkou prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré ministerstvo viaže až po doručení potvrdenia tohto oznámenia v termíne do 15. decembra bežného rozpočtového roka. O sumu viazaných prostriedkov ministerstvo financií povolí prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku.

(7)

Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno v príslušnom rozpočtovom roku prekročiť o kladný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku.

(8)

Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje v príslušnom rozpočtovom roku o záporný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku.

(9)

Výdavky štátneho rozpočtu nemožno použiť na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií.

(10)

Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov¹⁴) nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov,¹⁴) s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva podľa § 20 ods. 2.

§ 8a

Dotácie

(1)

Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len „poskytovateľ dotácie“). Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje.

(2)

Ak tak ustanovuje osobitný zákon,^14a) z výdavkov štátneho rozpočtu sa v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú aj dotácie právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom.^14a) Z výdavkov štátneho rozpočtu sa ďalej v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú dotácie obciam a vyšším územným celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií z kapitoly Všeobecná pokladničná správa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

(3)

Dotácie podľa odseku 1 sa poskytujú na základe žiadosti. Prílohou žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

(4)

Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť žiadateľovi, ak

má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,

nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia,¹⁴)

neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu,^14b)

nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

(5)

Žiadateľ preukazuje splnenie podmienok podľa odseku 4

čestným vyhlásením žiadateľa, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, a potvrdením miestne príslušného správcu dane, nie starším ako tri mesiace, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. a),

potvrdením príslušného konkurzného súdu, nie starším ako tri mesiace, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. b),

čestným vyhlásením žiadateľa, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. c),

potvrdením príslušného inšpektorátu práce,^14c) nie starším ako tri mesiace, alebo čestným vyhlásením žiadateľa, že neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu,^14b) ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. d),

potvrdením Sociálnej poisťovne a každej zdravotnej poisťovne, nie starším ako tri mesiace, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. e).

(6)

Subjekty verejnej správy sú na požiadanie povinné vydať potvrdenia podľa odseku 5; tieto potvrdenia subjekty verejnej správy vydávajú bezplatne. Na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa ustanovenia odseku 4 písm. b) a c) a odseku 5 písm. b) a c) nevzťahujú. Na žiadateľa, ktorý je fyzickou osobou a žiada o poskytnutie dotácie, ktorá neprevyšuje sumu 200 eur, sa ustanovenia odseku 4 písm. b) až e) a odseku 5 nevzťahujú; splnenie podmienky uvedenej v odseku 4 písm. a) sa preukazuje čestným vyhlásením.

(7)

Použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo financií; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa nevyčerpané prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur. Poskytovateľ dotácie je povinný určiť termín na odvod výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu, a to najneskôr k termínu povinného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemôže byť pri zúčtovaní dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu uznaný výdavok na úhradu dane z pridanej hodnoty.

(8)

Dotáciu nemožno poskytnúť ani použiť na splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek.

(9)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, na dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a na dotácie poskytované z rozpočtovej rezervy predsedu vlády podľa § 10.

(10)

Právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť orgánu oprávneného na výkon kontroly podľa osobitného predpisu⁴⁷) preukázať účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazuje skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.

§ 9

Kapitoly

(1)

Príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet

každého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových organizácií, ktoré sú zapojené na jeho rozpočet, a vrátane finančných vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám a finančných vzťahov k ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v jeho vecnej pôsobnosti,

Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

Úradu vlády Slovenskej republiky,

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

Slovenskej akadémie vied,

Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

ostatných ústredných orgánov štátnej správy,¹) ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva,

Slovenskej informačnej služby,

Všeobecnej pokladničnej správy.

(2)

Organizačné usporiadanie kapitol je uvedené v organizačnej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie.

(3)

Kapitolu Všeobecná pokladničná správa spravuje ministerstvo financií a tvoria ju príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a príjmov spojených so správou štátneho dlhu a výdavky štátneho rozpočtu vrátane výdavkov spojených so správou štátneho dlhu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných kapitol.

(4)

Správca kapitoly podľa odseku 1 je povinný

vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly vrátane návrhov zámerov a cieľov programov a finančných vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, koordinovať účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a ním spravovaných štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom prerokúva s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov a návrh rozpočtu kapitoly predkladá ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladať ho v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy príslušnému orgánu národnej rady; to neplatí pre správcu kapitoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,

koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na plnení medzirezortného programu vlády, ktorého je gestorom,

spolupracovať s gestorom medzirezortného programu vlády, na ktorom sa zúčastňuje,

monitorovať a hodnotiť plnenie zámerov a cieľov programov vlády rozpočtovaných v rámci kapitoly,

rozpisovať schválené záväzné ukazovatele kapitoly, a to pre vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej vecnej pôsobnosti; záväzné ukazovatele rozpisuje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok; súčasťou tohto rozpisu pre príspevkovú organizáciu je aj súhrn úloh a činností, ktoré má príspevková organizácia v súlade s predmetom svojej činnosti v príslušnom rozpočtovom roku zabezpečiť,

oznamovať obciam a vyšším územným celkom, ktoré zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy, sumu výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v lehote do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

zabezpečovať uvoľňovanie výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy tak, aby ho bolo možné plynule financovať,

usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly,

vypracúvať správy o vývoji rozpočtového hospodárenia kapitoly, predkladať ich ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne a prerokúvať ich v príslušnom orgáne národnej rady,

vypracúvať súhrnné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach za celú kapitolu a predkladať ich spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,

zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného predpisu.⁷)

(5)

Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; k návrhu rozpočtu kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej rady.

(6)

Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Slovenská akadémia vied v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu školstva Slovenskej republiky. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Slovenskej akadémie vied; k návrhu rozpočtu kapitoly Slovenskej akadémie vied sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej rady.

§ 10

Rozpočtové rezervy

(1)

Na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov sa vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.

(2)

Rozpočtové rezervy tvorí najmä

rozpočtová rezerva vlády,

rozpočtová rezerva predsedu vlády,

rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.

(3)

Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. a) a c) sa rozpočtuje v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. a) rozhoduje vláda na návrh ministra financií. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. b) rozhoduje predseda vlády. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. c) rozhoduje minister financií, a to aj na účely podľa § 37 ods. 7; prostriedky podľa odseku 2 písm. c) možno použiť aj prostredníctvom samostatných mimorozpočtových účtov ministerstva financií a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

(4)

O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu národnej rade v rámci správy o plnení rozpočtu verejnej správy a v rámci záverečného účtu verejnej správy.

§ 11

Rozpočtové provizórium

(1)

Ak nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom.

(2)

Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky a vzťahy medzi štátom a inými subjektmi sa počas rozpočtového provizória spravujú zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok a výdavkov nepoužitých a viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku v súlade s § 8 ods. 6 s výnimkami uvedenými v odseku 3, pričom minister financií určí záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.

(3)

Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o

výdavky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu a výdavky na úhradu výnosov zo štátnych cenných papierov,

výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek a poplatkov súvisiacich s prijatými úvermi alebo pôžičkami,

úhrady dávok a príspevkov, na ktoré majú právnické osoby alebo fyzické osoby právny nárok podľa osobitných predpisov,¹⁵)

poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistné a príspevky za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,

odvody do rozpočtu Európskej únie.

(4)

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

§ 12

Vojnový štátny rozpočet

Po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu¹⁶) vypracúva ministerstvo financií návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od začiatku rozpočtového roka do vypovedania vojny alebo vyhlásenia vojnového stavu. Na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a na rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvo financií vypracúva návrh vojnového štátneho rozpočtu. Po skončení vojny alebo po skončení vojnového stavu sa vypracúva návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a za rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu. Na zostavenie vojnového štátneho rozpočtu sa vzťahujú ustanovenia tretej a štvrtej časti tohto zákona, na zostavenie mimoriadneho štátneho záverečného účtu sa vzťahujú ustanovenia ôsmej časti tohto zákona. Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky sa v čase vojny a v čase vojnového stavu riadi vojnovým štátnym rozpočtom.

§ 13

Štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva

(1)

Štátne finančné aktíva sú

peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov,

peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí a úverov a pôžičiek,

majetkové účasti štátu,

cenné papiere vo vlastníctve štátu,

pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí a úverov a pôžičiek,

ďalšie peňažné prostriedky na základe rozhodnutia vlády alebo národnej rady.

(2)

Súčasťou štátnych finančných aktív sú aj peňažné prostriedky v pokladnici a na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami.

(3)

Štátne finančné pasíva sú záväzky štátu vzniknuté z prijatých úverov vlády, z vydaných štátnych cenných papierov.¹⁷)

(4)

Súčasťou štátnych finančných pasív sú aj záväzky štátnych príspevkových organizácií vzniknuté z úverových vzťahov.

(5)

Správou štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív sa rozumie evidencia, analýza, účtovanie, riadenie, nakladanie a kontrola štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív.

(6)

Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov možno použiť len so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva podľa odseku 1 písm. b) až f) s výnimkou štátnych cenných papierov možno znížiť len na základe rozhodnutia vlády alebo na účely podľa osobitného predpisu;⁵) to neplatí, ak ide o použitie štátnych finančných aktív na výdavky štátneho rozpočtu, o ktorých rozhoduje národná rada.

(7)

Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu.

(8)

Správu štátnych finančných aktív podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) a štátnych finančných pasív podľa odseku 3 vykonáva ministerstvo financií; v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom¹⁸) môže tieto činnosti zabezpečovať aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity a Štátna pokladnica.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ROZPOČTOVÝ PROCES VEREJNEJ SPRÁVY

§ 14

Všeobecné ustanovenia

(1)

Ministerstvo financií riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu na základe východísk rozpočtu verejnej správy schválených vládou spravidla do konca apríla bežného rozpočtového roka. Súčasťou východísk rozpočtu verejnej správy je aj určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte.

(2)

Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy v štruktúre podľa § 4 ods. 1 v súčinnosti s príslušnými subjektmi verejnej správy.

(3)

Návrh rozpočtu verejnej správy predkladá ministerstvo financií vláde do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín. O návrhu rozpočtu verejnej správy rozhoduje vláda spravidla do 30. septembra bežného roka.

(4)

Pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rokovaní vlády nemožno schváliť návrhy, ktorých dôsledkom je zvýšenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v príslušnom rozpočtovom roku schváleného v rámci vládou schválených východísk rozpočtu verejnej správy; to platí aj pri prerokúvaní návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy a v priebehu rozpočtového roka aj pri prerokúvaní materiálov predkladaných na rokovanie vlády.

(5)

Vláda predkladá národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.

(6)

Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu, sú povinné predkladať bezplatne na žiadosť ministerstva financií spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy.

(7)

Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a Fond národného majetku Slovenskej republiky sú povinné prerokovať s ministerstvom financií návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu,¹⁹) ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za zdravotné poisťovne a prerokovať ho s ministerstvom financií. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom financií. Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne zriadené zákonom alebo zdravotné poisťovne, ktorých zakladateľom je štát, Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku Slovenskej republiky a štátne fondy prostredníctvom správcu štátneho fondu sú povinné predložiť vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín. Subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, sú povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie národnej rade v súlade s rozhodnutím vlády prijatým pri prerokúvaní návrhov ich rozpočtov.

(8)

Návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi¹⁹) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu a návrhov rozpočtov štátnych fondov. Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu financií na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.

§ 15

Rozpočtové opatrenia v štátnom rozpočte

(1)

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte; rozsah ustanovený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na povolenie uskutočnenia tohto výdavku neplatí na vysporiadanie finančných vzťahov vyplývajúce z povinného ročného zúčtovania so štátnym rozpočtom a na prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie vrátené na príjmový účet platobnej jednotky, určené na ďalšie použitie. Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte kapitoly zabezpečená, možno úhradu realizovať na základe vykonaného rozpočtového opatrenia.

(2)

Úprava záväzných ukazovateľov kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa môže uskutočniť len so súhlasom správcu tejto kapitoly. Úprava záväzných ukazovateľov na základe osobitných predpisov týmto nie je dotknutá.

(3)

Rozpočtové opatrenia sú

presuny rozpočtových prostriedkov,

povolené prekročenie limitu výdavkov,

viazanie rozpočtových prostriedkov.

(4)

Štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia sú povinné viesť operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v jej rozpočte v priebehu rozpočtového roka.

§ 16

Presuny rozpočtových prostriedkov

Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte kapitoly zabezpečené potrebné prostriedky, môže ich správca kapitoly zabezpečiť predovšetkým presunom rozpočtových prostriedkov v rámci svojho rozpočtu; ak ide o presuny rozpočtových prostriedkov v rámci rozpočtu organizácie, ktorej príjmy a výdavky sú súčasťou rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa, zabezpečí také presuny rozpočtových prostriedkov vedúci tejto organizácie. Pri vykonávaní takých presunov rozpočtových prostriedkov nemožno meniť záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly.

§ 17

Povolené prekročenie limitu výdavkov

(1)

Ak by prekročenie limitu výdavkov s výnimkou podľa § 23 ods. 1 ovplyvnilo záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly, môže správca kapitoly povoliť také prekročenie len so súhlasom ministerstva financií.

(2)

Ak má dôjsť z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh k prekročeniu limitu výdavkov, orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, predložia prostredníctvom svojho zriaďovateľa príslušnému správcovi kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Správca kapitoly, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov nemôže ministerstvo financií povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.

§ 18

Viazanie rozpočtových prostriedkov

(1)

Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.

(2)

Ministerstvo financií viaže v rozpočte kapitoly rozpočtové prostriedky

z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt,

v prípade povoleného prekročenia limitu výdavkov na ťarchu ďalšieho záväzného ukazovateľa,

na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,

na základe potvrdenia o započítaní záväzku rozpočtovej organizácie podľa osobitného predpisu,²⁰)

na základe oznámenia podľa § 8 ods. 6.

(3)

Návrh na viazanie rozpočtových prostriedkov podľa odseku 2 písm. c), ktorý sa týkal viazania výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, ministerstvo financií pred jeho predložením na rozhodnutie vlády vopred prerokuje s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.

(4)

Správca kapitoly je povinný v rozpočte kapitoly viazať rozpočtové prostriedky, ak

o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií,

v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné kapitoly,

neplní rozpočtovaný príjem, o ktorom zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ustanovil, že je záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu.

(5)

Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky, ak

tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,

neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, rozpočtová organizácia dohodne spôsob náhrady úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.

(6)

Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o ich viazaní rozhodol.

PIATA ČASŤ

PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA

§ 19

(1)

Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi.¹⁹) Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci²⁹) okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(2)

Verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok možno použiť do konca rozpočtového roka s výnimkou tých verejných prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky v súlade s týmto alebo osobitným zákonom¹⁹) možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.

(3)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia;²¹) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.

(4)

Štatutárny orgán subjektu verejnej správy¹⁹) je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.

(5)

Subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku.

(6)

Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.²¹) Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10.

(7)

Subjekt verejnej správy môže tvoriť osobitné fondy, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.²²)

(8)

Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov; poskytovanie preddavkov subjektmi verejnej správy podľa osobitných predpisov^22a) týmto nie je dotknuté.

(9)

Subjekt verejnej správy môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť na základe písomnej zmluvy aj

preddavok pri obstaraní vojenského materiálu, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,

trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest,

akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov,

preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti,

trvalú zálohu na poskytnutie poštových služieb.

(10)

Preddavky poskytnuté podľa odseku 8 musia byť finančne vyporiadané najneskôr do konca rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli, s výnimkou preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, na úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet, pri ktorých sa nevyžaduje ani splnenie podmienok podľa odseku 8.

(11)

Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa nepoužijú na poskytovanie preddavkov obci a vyššiemu územnému celku a pri hospodárení s prostriedkami na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(12)

Subjekt verejnej správy s výnimkou obce a vyššieho územného celku môže prijímať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto zákonom; verejná vysoká škola môže prijímať úvery za podmienok ustanovených osobitným zákonom.⁴) Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Subjekt verejnej správy môže prijímať návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív, ak na účely, na ktoré sa návratná finančná výpomoc poskytne, prevzala vláda úver.

(13)

Subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je Fond národného majetku Slovenskej republiky, ak koná podľa osobitného predpisu.²³)

(14)

Subjekt verejnej správy môže poskytovať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto alebo osobitným zákonom.²⁴)

(15)

Subjekt verejnej správy s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, je oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu na stavebné práce, ak hodnota plnenia z tejto zmluvy za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, prevyšuje sumu 100 000 000 Sk, len s predchádzajúcim súhlasom vlády. Povinnou súčasťou materiálu na rokovanie vlády je stanovisko ministerstva financií k návrhu tejto zmluvy z hľadiska dôsledkov jej realizácie na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu. Subjekt verejnej správy je povinný na žiadosť ministerstva financií predložiť údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.

ŠIESTA ČASŤ

FINANČNÉ VZŤAHY S EURÓPSKOU ÚNIOU

§ 20

(1)

Prostriedky Európskej únie sa vedú na osobitných účtoch ministerstva financií v Štátnej pokladnici; prostriedky Európskej únie pre pôdohospodárstvo možno viesť v rozsahu dohodnutom s ministerstvom financií na osobitných účtoch Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v Štátnej pokladnici.

(2)

Z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa prijímateľovi poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej osoby, na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s prijímateľom; na poskytovanie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie Pôdohospodárskou platobnou agentúrou sa vzťahuje osobitný predpis.^24a)

(3)

Štátny orgán a rozpočtová organizácia, ktoré sústreďujú odvody Európskej únii, vedú tieto prostriedky na samostatnom účte v Štátnej pokladnici, z ktorého sa prevádzajú na osobitný účet vedený ministerstvom financií v mene Európskej komisie, zriadený v Štátnej pokladnici; na osobitný účet sa z výdavkov štátneho rozpočtu prevádzajú aj odvody Európskej únii [§ 8 ods. 1 písm. d)].

(4)

Výnosy z prostriedkov Európskej únie sú majetkom Európskej únie.^24aa)

(5)

Prostriedkami Európskej únie a odvodmi Európskej únii nemožno zabezpečovať záväzky Slovenskej republiky.

(6)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bol uložený odvod, penále alebo pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie poskytnutými podľa odseku 2, odvádza tento odvod na príslušný osobitný účet podľa odseku 1; penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu v súlade s § 7 ods. 1 písm. i).

(7)

Ak Európska únia požiada o vrátenie prostriedkov Európskej únie, vyporiadajú sa tieto prostriedky v prospech alebo na ťarchu príslušného osobitného účtu podľa odseku 1.

(8)

Slovenská republika zaplatí Európskej únii úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia prostriedkov Európskej únie a v prípade oneskoreného prevodu odvodov Európskej únii podľa sadzby určenej Európskou úniou.

(9)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prijali finančnú pomoc priamo z Európskej únie, sú povinné oznamovať ministerstvu financií v lehote do 30 dní od jej prijatia výšku prijatej finančnej pomoci a účel, na ktorý bola finančná pomoc poskytnutá.

§ 20a

(1)

Prostriedky dočasnej finančnej pomoci^24b) (ďalej len „prechodné prostriedky") a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa vedú na osobitných účtoch ministerstva financií v Štátnej pokladnici. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo financií, ktoré zverejňuje informácie o finančných tokoch spôsobom podľa osobitného zákona.⁷)

(2)

Prostriedky podľa odseku 1 prijaté rozpočtovou organizáciou z osobitných účtov podľa odseku 1 vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte.

(3)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bol uložený odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prechodnými prostriedkami, odvádza tento odvod prostredníctvom subjektu, ktorý prechodné prostriedky poskytol a ktorý vrátené prechodné prostriedky odvedie na príslušný osobitný účet podľa odseku 1 najneskôr v deň nasledujúci po dni ich pripísania na účet; penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu v súlade s § 7 ods. 1 písm. i).

(4)

Ak Európska únia požiada o vrátenie prechodných prostriedkov, odvedú sa tieto prostriedky vrátane sankcie podľa odseku 5 z príslušného osobitného účtu podľa odseku 1 do rozpočtu Európskej únie. Rozdiel medzi vrátenou sumou odvodu a povinnou sumou odvodu do rozpočtu Európskej únie sa vysporiada v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu.

(5)

Slovenská republika zaplatí Európskej únii úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia prechodných prostriedkov podľa sadzby určenej Európskou úniou.

SIEDMA ČASŤ

ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE

§ 21

Zriaďovanie, zmena a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

(1)

Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2.

(2)

Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami²⁵) a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

(3)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov.²⁶) Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.

(4)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

(5)

Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť

zákonom,

rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok.

(6)

Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu štátnej správy ako rozpočtovej organizácii plní na účely tohto zákona ministerstvo financií.

(7)

Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej na účely tohto zákona vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.

(8)

Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva financií od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak je zriaďovateľom obec alebo vyšší územný celok, alebo ak sa zriaďuje osobitným zákonom.

(9)

Zriaďovateľ podľa odseku 5 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu. Zriaďovacia listina rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie obsahuje

označenie zriaďovateľa,

názov rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vylučujúci možnosť zámeny s názvom iných právnických osôb, jej sídlo a identifikačné číslo,

formu hospodárenia,

dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie,

vymedzenie predmetu činnosti,

označenie štatutárneho orgánu,

vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia spravuje,

určenie doby, na ktorú sa rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriaďuje.

(10)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo, a s výnimkou podľa odseku 5 písm. b) nemôžu byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby,²⁷) ak osobitný predpis neustanoví inak.²⁸)

(11)

Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie zriadené rozhodnutím zriaďovateľa podľa odseku 5 písm. b) možno zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu alebo naopak rozhodnutím zriaďovateľa od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia je zriadená osobitným zákonom, alebo ak jej zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok. Pri zmene podriadenosti vydávajú rozhodnutie obaja zriaďovatelia, a to tak, aby k zmene podriadenosti došlo k tomu istému dňu. Pri zmene podriadenosti a zmene spôsobu financovania je zriaďovateľ povinný zmeniť zriaďovaciu listinu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.

(12)

Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že

tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s odsekom 2 počas najmenej dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch alebo

príspevková organizácia nespĺňa podmienky podľa odseku 3.

(13)

Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.

(14)

Zriaďovateľ s výnimkou obce a vyššieho územného celku je povinný do siedmich dní oznámiť ministerstvu financií prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.

(15)

Na príspevkové organizácie sa vzťahujú práva a povinnosti subjektov verejnej správy uvedené v tomto zákone, aj keď sa nevykazujú v rámci ústrednej správy alebo územnej samosprávy podľa § 3 ods. 1.

§ 22

Hospodárenie rozpočtových organizácií

(1)

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

(2)

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom ako preddavkové organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto preddavkových organizácií najneskôr do konca rozpočtového roka. Preddavkové organizácie nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií v zahraničí sa vzťahuje § 23 ods. 4.

(3)

Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila. Ak rozpočtová organizácia vykonáva činnosť, v ktorej rozsahu je platiteľom dane z pridanej hodnoty,^28a) je oprávnená v tom istom rozpočtovom roku vzájomne započítať príjmy z prijatej dane z pridanej hodnoty a vráteného nadmerného odpočtu s výdavkami na úhradu dane z pridanej hodnoty.

(4)

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 3 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy; výdavky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi sa realizujú prostredníctvom samostatných mimorozpočtových účtov. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis.¹⁸)

(5)

Príjem z prenájmu majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.

(6)

Rozpočtová organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci,²⁹) ak nájomné bude uhrádzať z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

§ 23

Osobitosti rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií

(1)

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky

prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,

prijaté na základe zmluvy o združení,³⁰)

prijaté od iných subjektov, napríklad formou dotácie alebo grantu,

získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,

prijaté z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia,

prijaté z úhrad stravy,³¹)

prijaté od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu,³²)

prijaté od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu,³³)

prijaté od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim,³⁴)

prijaté od rodičov, iných osôb, ktorí majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo žiakov na úhradu niektorých nákladov v súlade s osobitnými predpismi.³⁵)

(2)

Prostriedky podľa odseku 1 písm. a) až d) vedie rozpočtová organizácia na samostatnom mimorozpočtovom účte. Pri použití ich odvedie na osobitný príjmový účet pre doplnkové zdroje a výdavky realizuje zo svojho výdavkového účtu s výnimkou prostriedkov poskytnutých zo zahraničia v cudzej mene určené na platby v cudzej mene v tuzemsku alebo do zahraničia, ktoré vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte, z ktorého realizuje platby.

(3)

Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhrady stravy od iných stravníkov v zariadeniach školského stravovania môže viesť rozpočtová organizácia na bežnom účte, z ktorého priamo uhrádza výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.

(4)

Preddavok preddavkovej organizácii v zahraničí, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sa poskytuje z rozpočtu zriaďovateľa prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí alebo v hotovosti do pokladne preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú.

§ 24

Hospodárenie príspevkových organizácií

(1)

Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením. Príjem z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie, ak zriaďovateľ pri rozpise záväzných ukazovateľov na príslušný rozpočtový rok nerozhodne o jeho odvode do príjmov štátneho rozpočtu možno použiť len na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku; uvedené neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.^35a)

(2)

Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom.

(3)

Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis.¹⁸)

(4)

Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci,²⁹) ak nájomné bude uhrádzať z vlastných zdrojov alebo z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(5)

Príspevková organizácia môže uzatvoriť zmluvu podľa odseku 4 po vyhodnotení ponúk najmenej troch nezávislých uchádzačov.

(6)

Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

(7)

Príspevková organizácia uhrádza náklady na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri nedodržaní alebo zmene podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.

(8)

Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.

(9)

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom.

(10)

Ak je výsledok hospodárenia kladný, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb, alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné limity príspevkovej organizácii určené.

§ 25

Tvorba a použitie rezervného fondu

Rezervný fond príspevkovej organizácie sa tvorí z výsledku hospodárenia príspevkovej organizácie. Rezervný fond príspevkovej organizácie možno použiť na vysporiadanie straty príspevkovej organizácie.

Práva a povinnosti rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

§ 26

(1)

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom.³⁶) Štátne rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne. Rozpočtové organizácie zriadené obcou si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo tejto obce. Rozpočtové organizácie zriadené vyšším územným celkom si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne zastupiteľstvo tohto vyššieho územného celku.

(2)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nie sú oprávnené ručiť za zaplatenie zmenky, vystavovať, nadobúdať a prijímať zmenky³⁷) s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo financií pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk podľa osobitného zákona;¹⁷) iné cenné papiere môžu nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

(3)

Ak ide o úhrady výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku za mesiac december, ktoré sa uskutočnia v januári nasledujúceho rozpočtového roka, môže rozpočtová organizácia previesť na účet cudzích prostriedkov výdavky, a to na

výplatu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplácaného súčasne s platom, so mzdou, výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a výplatu pracovných odmien odsúdených, ako aj ostatné peňažné nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných právnych vzťahov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou,

odvod poistného a príspevkov do poistných fondov z platov a miezd podľa písmena a),

odvod poistného a príspevkov za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,

úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a na úhrady dávok podľa osobitných predpisov.

(4)

Príspevková organizácia uhrádza výdavky podľa odseku 3 v nasledujúcom roku zo svojho bežného účtu; rovnako postupuje iná právnická osoba a fyzická osoba, ktorej sa na účely podľa odseku 3 poskytli prostriedky štátneho rozpočtu.

(5)

Ak sa výdavky podľa odsekov 3 a 4 nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 3 na príjmový účet štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.

(6)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia ako nájomca alebo vypožičiavateľ môžu použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku alebo majetku vo výpožičke, ak doba nájmu alebo výpožičky trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.

(7)

Rozpočtová organizácia, ktorou je ministerstvo financií, môže prijímať alebo poskytovať úvery alebo pôžičky a vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ, ak koná podľa osobitného predpisu¹⁷) v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtová organizácia, ktorou je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, môže poskytovať pôžičky podľa osobitného predpisu.

(8)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na platenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o zriaďovateľa podľa § 21 ods. 6.

(9)

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu.³⁸) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť ministerstva financií alebo správcu kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.

(10)

Rozpočtová organizácia nemôže tvoriť osobitné fondy, iba ak tak ustanoví osobitný predpis.³⁹) Príspevková organizácia tvorí osobitné fondy podľa § 25 a podľa osobitného predpisu.³⁹) Zostatky osobitných fondov koncom roka neprepadajú.

§ 27

Združovanie prostriedkov

(1)

Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,³⁰) ak týmto združením prostriedkov nevznikne iná právnická osoba. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.

(2)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy.

(3)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu.³⁰) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov; to platí aj pre prípad rozpustenia združenia.

§ 28

Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie

(1)

Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.⁴⁰) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej organizácie. Výnosy a náklady na podnikateľskú činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.⁴¹)

(2)

Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom účte.

(3)

Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

ÔSMA ČASŤ

ZÁVEREČNÝ ÚČET VEREJNEJ SPRÁVY A ŠTÁTNY ZÁVEREČNÝ ÚČET

§ 29

(1)

Záverečný účet verejnej správy je súhrnný dokument, ktorý obsahuje štátny záverečný účet za príslušný rozpočtový rok a výsledky hospodárenia súhrnu rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok.

(2)

Záverečný účet verejnej správy obsahuje najmä

údaje o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu a o súhrne rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok,

bilanciu financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,

prehľad o stave a vývoji dlhu verejnej správy,

údaje o aktívach a pasívach verejnej správy vrátane bilancie štátnych aktív a štátnych pasív,

prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach a o stave a vývoji štátnych záruk,

prehľad o použití rozpočtových rezerv,

prehľad o poskytnutých úľavách podľa osobitného predpisu,⁴²)

prehľad o stave daňových pohľadávok a colných pohľadávok,

súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly, vnútorného auditu vládneho auditu²¹).

(3)

Ministerstvo financií vypracúva návrh záverečného účtu verejnej správy vrátane návrhu štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok, riadi práce na vypracovaní záverečného účtu verejnej správy a usmerňuje zostavenie záverečných účtov kapitol a štátnych fondov.

(4)

Správca kapitoly zostavuje o výsledkoch rozpočtového hospodárenia kapitoly návrh záverečného účtu kapitoly vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje v súčinnosti s rozpočtovými organizáciami a príspevkovými organizáciami v jeho pôsobnosti. Súčasťou záverečného účtu kapitoly je aj hodnotenie plnenia zámerov a cieľov programov vlády rozpočtovaných v rámci kapitoly. Správca kapitoly predkladá ministerstvu financií v rozsahu a termíne určenom ministerstvom financií návrh záverečného účtu kapitoly. Návrh záverečného účtu kapitoly predkladá na informáciu vláde a príslušnému výboru národnej rady.

(5)

Správcovia kapitol a ostatné subjekty verejnej správy predkladajú ministerstvu financií v ním určenom termíne ročné účtovné závierky; ak má byť účtovná závierka overená audítorom, sú subjekty verejnej správy povinné predložiť účtovnú závierku overenú audítorom. Účtovné závierky sú podkladom na vypracovanie záverečného účtu verejnej správy.

(6)

Ministerstvo financií predkladá návrh záverečného účtu verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok vláde.

(7)

Vláda predkladá národnej rade návrh štátneho záverečného účtu za predchádzajúci rozpočtový rok najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka a na informáciu záverečný účet verejnej správy.

(8)

Národná rada pri prerokúvaní štátneho záverečného účtu rozhoduje o použití prebytku štátneho rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.

(9)

Ministerstvo financií zverejňuje výsledky hospodárenia verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu za príslušný štvrťrok bežného rozpočtového roka spôsobom podľa osobitného predpisu.⁷)

DEVIATA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA HOSPODÁRENIE, PORUŠENIE FINANČNEJ DISCIPLÍNY

§ 30

Zodpovednosť za hospodárenie

(1)

Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu; s výnimkou kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Vláda predkladá národnej rade správu o plnení štátneho rozpočtu v rámci správy o plnení rozpočtu verejnej správy za prvý polrok, a to najneskôr do 90 dní po uplynutí prvého polroka. Súčasťou správy o plnení štátneho rozpočtu je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády na preklenutie nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu a o povolenom prekročení výdavkov štátneho rozpočtu dosiahnutím vyšších príjmov štátneho rozpočtu.

(2)

Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy.¹⁹) Správy o plnení rozpočtu jednotlivých kapitol sa prerokúvajú v príslušných orgánoch národnej rady.

§ 31

Porušenie finančnej disciplíny

(1)

Porušením finančnej disciplíny je

poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,

poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov,

neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,

neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona,^42aa)

prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,

prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5,

umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,

konanie v rozpore s § 15 až 18,

použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,

nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov,²¹)

nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,

úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,

porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy,

porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

(2)

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa nepovažuje taká realizácia výdavkov, pri ktorej dôjde k nesprávnemu zatriedeniu výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie, ak je dodržaný vecne vymedzený účel použitia verejných prostriedkov.

(3)

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu^42a) splatená, a pokuta vo výške 10 % z poskytnutej sumy.

(4)

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone kontroly alebo vládneho auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.

(5)

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. e) sa ukladá penále vo výške 0,1 % zo sumy použitej po ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na použitie verejných prostriedkov až do dňa použitia vrátane, najviac do výšky tejto sumy.

(6)

Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) až i) sa ukladá pokuta. Pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) a g) sa ukladá od 5 000 Sk do 300 000 Sk v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. h) a i) sa pokuta ukladá od 5 000 Sk do 100 000 Sk v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu.

(7)

Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov.⁴³) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaká sankcia ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a).

(8)

Odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny právnickou osobou alebo fyzickou osobou sa odvádzajú do príslušného druhu rozpočtu verejnej správy, z ktorého boli poskytnuté; odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu sa odvádzajú do štátneho rozpočtu. Penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny subjektom verejnej správy pri nakladaní s inými finančnými prostriedkami, ako poskytnutými z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, sa odvádzajú do štátneho rozpočtu.

(9)

Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu,⁴⁴) ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu, vládny audit alebo dozor verejných prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.⁴⁵) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá príslušná správa finančnej kontroly,⁴⁶) ktorá ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie^46a) a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.^24a) V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií.

(10)

Ak porušenie finančnej disciplíny zistí orgán oprávnený na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu a protiprávny stav nie je odstránený podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,⁴⁷) je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny kontrolnému orgánu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu⁴⁴) podľa odseku 9.

(11)

Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz.

(12)

Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.⁴⁸)

(13)

Odvod spolu s penále, ktoré pri kontrolovanom subjekte nepresiahne sumu 5 000 Sk, sa neukladá; to neplatí pre prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky Európskej únie poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv, spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a pre prostriedky zo zahraničia prijaté na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.

(14)

Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.

(15)

Na postup pri úhrade odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie sa vzťahuje § 20 okrem postupu pri úhrade odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis^24a).

(16)

Ak je porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) až i) aj porušením povinností ustanovených osobitným predpisom, uložia sa sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona, ak sa za takéto porušenie neukladajú sankcie podľa osobitného predpisu.

§ 32

Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 1 000 000 Sk podľa všeobecných predpisov o správnom konaní⁴⁸) v lehote podľa § 31. Za nesplnenie povinností ustanovených v § 8 ods. 11 a § 19 ods. 3 a 6 môže uložiť pokutu aj príslušná správa finančnej kontroly až do výšky 1 000 000 Sk podľa všeobecných predpisov o správnom konaní⁴⁸) v lehote podľa § 31. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

DESIATA ČASŤ

VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 33

Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení

(1)

Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov.

(2)

Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom financií.

(3)

Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené na rokovanie vlády v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na rozpočet verejnej správy a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

§ 34

Subjekt verejnej správy je oprávnený uhrádzať zo svojho rozpočtu v nevyhnutnom rozsahu aj výdavky na reprezentačné a propagačné účely.

§ 35

Zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorá bola premenená na iný subjekt podľa osobitných predpisov⁴⁹) alebo ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec alebo vyšší územný celok podľa osobitného predpisu,⁵⁰) prechádza na nový subjekt dňom, ku ktorému sa premenila alebo ku ktorému prešla zriaďovateľská funkcia; uloženie odvodu, penále a pokuty novému subjektu za porušenie finančnej disciplíny predchádzajúcim subjektom sa posudzuje podľa právnej formy hospodárenia nového subjektu.

§ 36

Podrobnosti o hospodárení s verejnými prostriedkami a o hospodárení rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

§ 37

(1)

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 sa zostaví s prihliadnutím na platné ustanovenia tohto zákona o zostavení rozpočtu verejnej správy.

(2)

Ak sa upravuje rozpočtová klasifikácia na nasledujúci rozpočtový rok, návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúci rozpočtový rok sa zostavuje v súlade s rozpočtovou klasifikáciou platnou na nasledujúci rozpočtový rok.

(3)

Na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Doterajšie predpisy sa vzťahujú aj na konania o porušení rozpočtovej disciplíny začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ak sa výkon finančnej kontroly začal pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak sa výkon finančnej kontroly začal po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, posúdi sa aj porušenie rozpočtovej disciplíny podľa tohto zákona, pričom sa použijú sankcie podľa tohto zákona.

(4)

Ustanovenie § 35 sa použije aj pri porušení rozpočtovej disciplíny podľa doterajších predpisov.

(5)

Ministerstvo financií, obec a vyšší územný celok aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona viažu rozpočtové prostriedky rozpočtovej organizácie za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak viazanie za porušenie rozpočtovej disciplíny nebolo ukončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(6)

Právne pomery príspevkových organizácií zriadených podľa doterajších predpisov, ktoré sa nevykazujú v rámci ústrednej správy alebo územnej samosprávy podľa § 3 ods. 1, je ich zriaďovateľ povinný zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2006; ak ide o právne pomery štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, je zriaďovateľ povinný ich zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2009.

(7)

Na účely tohto zákona sa prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004 považujú za verejné prostriedky. Na hospodárenie, postup používania a poskytovanie prostriedkov Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004 a na postup pri úhrade sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s týmito prostriedkami sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(8)

Na zostavenie štátneho záverečného účtu za rok 2004 sa vzťahuje doterajší predpis.

(9)

Výnimky poskytnuté podľa § 54 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov strácajú platnosť 1. januára 2005 okrem výnimiek poskytnutých v roku 2004 podľa § 54 ods. 1 písm. f).

(10)

Právne pomery príspevkovej organizácie zriadenej obcou alebo vyšším územným celkom, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktoré neboli zriaďovateľom zosúladené s týmto zákonom, je zriaďovateľ povinný zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2009.

§ 37a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2005

(1)

Ustanovenie § 31 ods. 8 v znení účinnom po 1. máji 2005 sa vzťahuje na odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny, ktoré boli uložené po 1. januári 2005.

(2)

Ustanovenie § 37 ods. 7 sa vzťahuje aj na hospodárenie, postup používania a poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004.

§ 37b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2006

Súhlas zriaďovateľa so zaplatením členského príspevku podľa doterajších predpisov sa považuje za súhlas podľa § 26 ods. 8.

§ 37c

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2007

Na konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny začaté a právoplatne neukončené pred 1. septembrom 2007 sa vzťahujú doterajšie predpisy.

§ 37d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009

(1)

Ustanovenie § 8 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa prvýkrát uplatní na použitie kapitálových výdavkov rozpočtovaných na rozpočtový rok 2009.

(2)

Kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky 2005, 2006, 2007 a 2008 možno použiť do 31. decembra 2011. Na kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky 2005, 2006, 2007 a 2008 sa ustanovenie § 8 ods. 6 poslednýkrát uplatní v rozpočtovom roku 2010. Prostriedky poskytnuté a nepoužité do 31. decembra 2011 odvedú subjekty do príjmov štátneho rozpočtu do 31. januára 2012.

(3)

Právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a ods. 1 a 3 až 6 najneskôr k 1. januáru 2011, inak dotáciu po 1. januári 2011 nemožno poskytnúť. Pri poskytovaní dotácií a pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov sa do dňa zosúladenia právnych vzťahov podľa prvej vety postupuje podľa ustanovení upravujúcich poskytovanie dotácií a vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov pre poskytovanie dotácií v znení účinnom do 31. decembra 2008 a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Na poskytovanie dotácií sa do dňa zosúladenia právnych vzťahov podľa prvej vety ustanovenia § 8a ods. 1 a 3 až 6 nevzťahujú.

(4)

Na konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2009, sa vzťahuje § 31 v znení účinnom do 31. decembra 2008.

§ 38

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 358/1997 Z. z., zákona č. 377/1998 Z. z., zákona č. 348/1999 Z. z., zákona č. 441/2000 Z. z., zákona č. 169/2001 Z. z., zákona č. 445/2001 Z. z., zákona č. 502/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 559/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 427/2002 Z. z. (úplné znenie č. 130/2003 Z. z.), zákona č. 163/2003 Z. z., zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z. a zákona č. 351/2004 Z. z.

Čl. II

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z. a zákona č. 428/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 odseky 1 a 2 znejú:

„(1)

Systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia príjmov a realizácia výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtov subjektov verejnej správy,¹) ak sú klientmi Štátnej pokladnice, správa pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi Štátnou pokladnicou, ministerstvom, Národnou bankou Slovenska, agentúrou a klientom.

(2)

Klientom Štátnej pokladnice (ďalej len „klient") je

štátna rozpočtová organizácia,²)

štátna príspevková organizácia,²)

štátny fond,³)

Sociálna poisťovňa,

zdravotné poisťovne,⁴)

Slovenský pozemkový fond,

Fond národného majetku,

verejná vysoká škola,

vyšší územný celok,

právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované z prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorá nie je klientom podľa písmen a) až i).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

^„1) § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

^„9) Napríklad § 21 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 6 ods. 1 písm. h) v časti vety za bodkočiarkou sa za slová „účet v slovenskej mene“ vkladajú slová „a účet v cudzej mene“.

V § 6 ods. 1 písmeno j) znie:

„j)

úročí na zmluvnom základe priebežný kreditný zostatok na účte Sociálnej poisťovne, účtoch zdravotných poisťovní, vybraných účtoch verejných vysokých škôl, účte Fondu národného majetku Slovenskej republiky a na účte Slovenského pozemkového fondu; môže na zmluvnom základe úročiť priebežné kreditné zostatky na vybraných účtoch aj ostatným klientom,“.

V § 6 ods. 1 písm. k) časť vety za bodkočiarkou znie: „Štátna pokladnica môže dočasne voľnými finančnými prostriedkami kryť nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu a zabezpečovať likviditu na jedinom účte,“.

V § 6 ods. 1 písm. n) sa na konci pripájajú tieto slová: „banky a pobočky zahraničnej banky (ďalej len „banka"),“.

V § 6 sa odsek 1 dopĺňa písmenom za), ktoré znie:

„za) Štátna pokladnica úročí na zmluvnom základe priebežný debetný zostatok na vybraných účtoch súvisiacich so štátnym dlhom a na vybraných účtoch klienta, ktorým je Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.“.

V § 6 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu,“.

V § 7 ods. 4 písmeno b) znie:

„b)

vyšší územný celok, je transfer zo štátneho rozpočtu,“.

10.

V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová „vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas,“ a slová „rozpočtovej kapitoly Štátny dlh“ a za slovami „pokladničná správa“ sa vypúšťa čiarka a slová „rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom“.

11.

V § 8 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku, príspevková organizácia vyššieho územného celku“ a slová „Štátny dlh, rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom“ sa nahrádzajú slovami „Všeobecná pokladničná správa“.

12.

V § 8 ods. 6 prvej vete sa za slovo „klient“ vkladá čiarka a slová „s výnimkou klienta, ktorým je ministerstvo pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, a klienta, ktorý realizuje platby súvisiace so štátnym dlhom,“ a v druhej vete sa vypúšťajú slová „klienta, ktorým je ministerstvo pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, a“.

13.

V § 8 sa vypúšťa odsek 10.

14.

V § 9 ods. 1 sa za slová „Slovenskej republiky“ vkladá čiarka a slová „vyšší územný celok“.

15.

V § 9 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou vyššieho územného celku, ktorý predloží rozpočet klienta do konca januára príslušného rozpočtového roka.“.

16.

V § 11 odsek 5 znie:

„(5)

Štátna pokladnica sústreďuje výnosy získané z úročenia prostriedkov podľa odseku 3 na účtoch v bankách a výnosy z finančných operácií na finančnom trhu spojených so správou účtov Štátnej pokladnice a účtov klientov na osobitnom účte.“.

17.

§ 11 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6)

Štátna pokladnica je oprávnená vyplatiť z osobitného účtu podľa odseku 5 úroky podľa § 6 ods. 1 písm. j), k) a l) maximálne do výšky výnosov získaných z úročenia podľa odseku 3 a z finančných operácií na finančnom trhu.“.

18.

V § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno g).

Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená g) a h).

19.

V § 12 ods. 3 sa nad slovo „jednotka“ umiestňuje odkaz 9.

20.

V § 12 ods. 8 písm. c) sa slová „odpisovať podľa odseku 1 písm. g)“ nahrádzajú slovami „tento majetok odpisovať“.

21.

V § 13 ods. 1 sa číslica „4“ nahrádza číslicou „5“.

22.

V § 17 písm. o) sa vypúšťa slovo „dočasného“ a slová „v rozpočtovom roku“.

23.

§ 21a sa vypúšťa.

24.

V § 23a ods. 2 sa za slovom „škola“ vypúšťa čiarka a slová „príspevková organizácia vyššieho územného celku“.

25.

Slová „verejný rozpočet“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „rozpočet klienta“ v príslušnom tvare.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z., zákona č. 276/2001 Z. z., zákona č. 436/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona č. 520/2003 Z. z. sa dopĺňa takto:

§ 12 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5)

Ak predávajúci, ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, poskytuje tovar odplatne,^10a) nemôže dohodnúť cenu, ktorá nedosahuje náklady rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie na výrobu tohto tovaru, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie:

„10a)

§ 26 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. IV

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z., zákona č. 441/2000 Z. z., zákona č. 13/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 292/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona č. 564/2003 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 27 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Fond je povinný predložiť vláde na schválenie návrh svojho rozpočtu vrátane návrhu na použitie majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín.“.

§ 29 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

„(10)

Fond nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou podľa § 15 ods. 4.“.

Čl. V

Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 256/2001 Z. z., zákona č. 420/2002 Z. z., zákona č. 518/2003 Z. z. a zákona č. 217/2004 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 34a ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pozemkový fond je povinný predložiť vláde návrh svojho rozpočtu do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín.“.

V § 34a sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Pozemkový fond nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.“.

Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8.

Čl. VI

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z. , zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z. a zákona č. 186/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 122 ods. 2 písm. d) sa za slová „tento návrh“ vkladajú slová „na schválenie vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín, a po schválení vládou“.

V § 122 ods. 5 sa slová „vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda")“ nahrádzajú slovom „vláda“.

§ 157 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5)

Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.“.

V § 168 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d)

odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.^91a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 91a znie:

„91a)

§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 248 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

„(5)

Ustanovenie odseku 1 sa neuplatní v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.^91a)“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

Čl. VII

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z. , zákona č. 465/2003 Z. z. a zákona č. 528/2003 Z. z. sa mení takto:

V § 16 sa vypúšťa odsek 6.

V § 41 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

Čl. VIII

Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 27 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ktorá je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Kancelária prezidenta Slovenskej republiky.“.

V § 27 sa vypúšťa odsek 6.

Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 6.

Čl. IX

Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona č. 548/2003 Z. z. sa mení takto:

V § 9 odsek 3 znie:

„(3)

Kancelária súdnej rady je rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Najvyšší súd Slovenskej republiky.“.

Čl. XI

Zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania sa mení a dopĺňa takto:

V § 3 ods. 1 sa vypúšťa písmeno i).

Doterajšie písmená j) až l) sa označujú ako písmená i) až k).

V § 4 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Fond je povinný predložiť vláde prostredníctvom správcu fondu návrh svojho rozpočtu do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín.“.

Čl. XII

Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení sa mení takto:

V § 3 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a kapitole Súhrnný finančný vzťah“.

V § 3 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta.

V § 3 sa vypúšťa odsek 7.

Čl. XIII

Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z. a zákona č. 454/2004 Z. z. sa mení takto:

V § 27 ods. 5 a 6 sa slová „1. októbra 2004“ nahrádzajú slovami „1. júla 2006“.

V § 29 sa slová „1. októbra 2004“ nahrádzajú slovami „1. júla 2006“ a slová „1. septembra 2004“ sa nahrádzajú slovami „1. júna 2006“.

Čl. XIV

Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 233/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 114/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z. a zákona č. 191/2004 Z. z. sa mení takto:

V § 65b ods. 1 posledná veta znie: „Táto osoba daňovú pohľadávku ďalej môže postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 3 vzťahuje primerane.“.

Čl. XV

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I. § 1 až 3, § 4 ods. 1 až 3 a ods. 5 až 8, § 5 až 36, § 37 ods. 3 až 8, § 38 a čl. II až XII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005.

Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

523/2004 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2009 do 31.05.2009

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.