541/2004 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 25.12.2008 do 30.04.2010

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

541
ZÁKON
z 9. septembra 2004
o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje
a)
podmienky mierového využívania jadrovej energie,
b)
podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, pri mierovom využívaní jadrovej energie, ako aj pri preprave a nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom, fyzickej ochrane jadrových zariadení, jadrových materiálov, vyhoretého jadrového paliva a fyzickej ochrane pri preprave jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva (ďalej len „preprava rádioaktívnych materiálov“) a pri havarijnom plánovaní,
c)
kategorizáciu jadrových materiálov, podmienky nakladania s jadrovými materiálmi,
d)
podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,
e)
podmienky jadrovej bezpečnosti,
f)
podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 a odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3,
g)
systém havarijnej pripravenosti,
h)
zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou,
i)
práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej energie,
j)
sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.
(2)
Tento zákon upravuje aj systém dozoru na území Slovenskej republiky pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva vrátane vyhoretého jadrového paliva vyvážaného na prepracovanie a ich kontroly na území Slovenskej republiky, ktorý sa vzťahuje na cezhraničnú prepravu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ak
a)
je Slovenská republika krajinou pôvodu, krajinou určenia alebo krajinou tranzitu prepravovaného rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva a
b)
množstvo a koncentrácia zásielky presahuje úrovne, pre ktoré sa nevyžaduje oznámenie podľa osobitného predpisu.1)
(3)
Systém dozoru a kontroly pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva sa nevzťahuje na cezhraničnú prepravu
a)
nepoužívaných žiaričov1a) dodávateľovi alebo výrobcovi rádioaktívnych žiaričov alebo uznanému zariadeniu,
b)
rádioaktívnych materiálov získaných na ďalšie použitie prostredníctvom prepracovania,
c)
odpadu, ktorý obsahuje iba prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy.
§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
bezúhonným ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom súhlasu alebo povolenia podľa § 5,
b)
fyzickou ochranou súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení potrebných na zabránenie a zistenie neoprávnených činností s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávneného vniknutia do jadrového zariadenia a vykonania sabotáže,
c)
havarijnou pripravenosťou schopnosť rozvinúť a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov a k účinnému potlačeniu ich možností ohrozenia života, zdravia alebo majetku obyvateľstva a životného prostredia, pričom táto schopnosť musí byť zdokumentovaná v havarijnom pláne,
d)
inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rádioaktívne odpady vznikajúce pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení,
e)
jadrovou bezpečnosťou stav a schopnosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia a ich obsluhy zabrániť nekontrolovanému rozvoju štiepnej reťazovej reakcie alebo nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a obmedzovať následky nehôd a havárií jadrových zariadení alebo následky udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov,
f)
jadrovým zariadením súbor stavebných objektov a technologických zariadení,
1.
ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory,
2.
na výrobu alebo spracovanie jadrových materiálov alebo skladovanie jadrových materiálov s množstvom väčším ako jeden efektívny kg,
3.
na spracovanie, úpravu alebo skladovanie rádioaktívnych odpadov,
4.
na ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva; za jadrové zariadenie sa nepovažujú kontajnery a kryty, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, ani priestory, v ktorých sa tieto kontajnery a kryty skladujú,
g)
limitami a podmienkami bezpečnej prevádzky alebo bezpečného vyraďovania dokument, ktorý obsahuje prípustné hodnoty parametrov zariadení jadrového zariadenia, definuje jeho prevádzkové režimy alebo režimy jeho vyraďovania,
h)
nakladaním
1.
s jadrovými materiálmi ich výroba, spracovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia, využívanie, skladovanie,
2.
s rádioaktívnymi odpadmi zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia, ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení, úprava a ukladanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,
3.
s vyhoretým jadrovým palivom jeho skladovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia a ukladanie,
4.
so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami ich dovoz, vývoz a používanie.
i)
prepravou rádioaktívnych materiálov prepravné operácie, vrátane činností spojených s naložením a vyložením, z miesta pôvodu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení alebo vyhoretého jadrového paliva na miesto určenia a prepravné operácie z miesta úpravy inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov na úložisko,
j)
prevádzkou jadrového zariadenia činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu, na ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované,
k)
rádioaktívnymi odpadmi akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre úroveň ich kontaminácie rádionuklidmi nemožno uviesť do životného prostredia,
l)
skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umiestnenie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do priestorov, objektov alebo do zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia s úmyslom ich následne vyberať,
m)
špecializovaným zariadením zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická osoba alebo právnická osoba na základe udeleného povolenia na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení,
n)
ukladaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umiestnenie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva,
o)
ukončením prevádzky jadrového zariadenia stav jadrového zariadenia, keď sa jeho využívanie na pôvodný účel skončilo a tento proces je nevratný; pre úložisko rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva platí, že ukončením prevádzky jadrového zariadenia je stav, keď sa skončilo umiestňovanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska,
p)
úložiskom rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva jadrové zariadenie podľa písmena f) štvrtého bodu umožňujúce izoláciu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, kontrolu a ochranu životného prostredia (ďalej len „úložisko“),
q)
vybranými zariadeniami systémy, konštrukcie, komponenty alebo ich časti vrátane ich programového vybavenia dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia, zaradené do bezpečnostných tried podľa svojho významu pre jadrovú bezpečnosť, ako aj podľa bezpečnostnej funkcie systému, ktorého sú súčasťou, a podľa závažnosti ich prípadnej poruchy,
r)
vyhoretým jadrovým palivom ožiarené jadrové palivo trvalo vybrané z jadrového reaktora,
s)
vyraďovaním činnosti po ukončení prevádzky, ktorých cieľom je vyňatie jadrového zariadenia okrem úložiska z pôsobnosti tohto zákona,
t)
využívaním jadrovej energie
1.
umiestňovanie jadrových zariadení, výstavba jadrových zariadení, uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky, prevádzka jadrových zariadení alebo vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (ďalej len „vyraďovanie“) a uzatvorenie úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva,
2.
zmeny na jadrových zariadeniach a overovanie systémov jadrových zariadení alebo častí týchto systémov,
3.
nakladanie s jadrovými materiálmi, so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich tvorby,
4.
odborná príprava zamestnancov držiteľov povolenia podľa § 5 vykonávaná v špecializovaných zariadeniach,
5.
preprava rádioaktívnych materiálov,
u)
zmenami na jadrovom zariadení ovplyvňujúcimi jadrovú bezpečnosť počas výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po uzatvorení úložiska, ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu a v osobitných prípadoch aj po stanovisku Európskej komisie, zmeny
1.
vybraných zariadení, ktoré sú nositeľmi ich bezpečnostnej funkcie alebo ktorými sa menia ich vlastnosti vo vzťahu k bezpečnostnej funkcii,
2.
dokumentácie posúdenej alebo schválenej úradom,
3.
ktorých následkom je zmena limít a podmienok podľa písmena g),
v)
zmenami na jadrovom zariadení počas jeho výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska a po uzatvorení úložiska, ktoré podliehajú predchádzajúcemu ohláseniu a posúdeniu úradu, také zmeny, ktoré nie sú uvedené v písmene u), avšak ak budú realizované, môže dôjsť k ovplyvneniu jadrovej bezpečnosti.
§ 3
Zásady mierového využívania jadrovej energie
(1)
Jadrová energia sa môže využívať len na mierové účely a v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.1)
(2)
Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely sa zakazuje.
(3)
Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký účel.
(4)
Pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činností.
(5)
Pri využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením,2) fyzickej ochrany, havarijnej pripravenosti a ochrany pred požiarmi, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného alebo životného prostredia bolo podľa dostupných znalostí také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť, pričom nesmú byť prekročené limity ožiarenia.2) Pri získaní nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na splnenie podmienok podľa tohto zákona.
(6)
Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané.
(7)
Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať alebo zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane alebo iného jadrového výbuchu je zakázané.
(8)
Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo do
a)
miesta určenia ležiaceho južne od 60o južnej zemepisnej šírky,
b)
štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej,3) a ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len “členský štát„), s výnimkou spätného dovozu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva vyvezených z tohto štátu na účely ich spracovania alebo prepracovania v Slovenskej republike, alebo
c)
tretieho štátu, ktorý podľa stanoviska príslušných orgánov členského štátu pôvodu nemá technické, právne a administratívne kapacity a dozornú štruktúru na bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom podľa medzinárodnej zmluvy.3a)
(11)
Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi a špeciálnymi zariadeniami, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu. Každý, kto dováža špeciálne materiály a zariadenia, je povinný predložiť úradu vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 bodu B písm. g) bodu 1 až 3.
(12)
Každý, kto vyrába obalové súbory pre ožiarené alebo vyhoreté jadrové palivo alebo vykonáva výstavbu horúcich komôr, alebo vykonáva výskumné a vývojové činnosti súvisiace s konverziou jadrových materiálov, s obohacovaním, s výrobou palivových článkov, s reaktormi, s kritickými súbormi, s prepracovaním a nakladaním s vysokoaktívnymi a stredneaktívnymi rádioaktívnymi odpadmi obsahujúcimi osobitné štiepne materiály, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu a Európskej komisii.
(13)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe oznamovania podľa odsekov 11 a 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÁTNA SPRÁVA, ŠTÁTNY DOZOR A PÔSOBNOSŤ ÚRADU
§ 4
Pôsobnosť úradu
(1)
Úrad
a)
vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení,
b)
vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, pri fyzickej ochrane a pri havarijnom plánovaní,
c)
kontroluje plnenie povinností podľa tohto zákona,
d)
vydáva fyzickým osobám alebo právnickým osobám súhlas alebo povolenie podľa § 5 ods. 2 a 3, kontroluje plnenie podmienok súhlasu alebo povolenia a súhlas alebo povolenie zrušuje,
e)
schvaľuje na účely havarijného plánovania veľkosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,
f)
zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti pôsobnosti tohto zákona vrátane plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj plnenie funkcie styčného miesta4) a plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie oznamovacie povinnosti podľa osobitného predpisu,5)
g)
informuje susedné štáty, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a Európsku komisiu, prípadne ďalšie orgány Európskej únie, o nezákonnom zmocnení sa jadrových materiálov, rádioaktívnych žiaričov, nehodách a haváriách na jadrových zariadeniach na území Slovenskej republiky a o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky,
h)
jedenkrát ročne, vždy k 30. aprílu, predkladá správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o svojej činnosti za uplynulý rok vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky,
i)
informuje verejnosť o
1.
nehodách a haváriách jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,
2.
haváriách mimo územia Slovenskej republiky,
3.
závažných nedostatkoch zistených úradom v jadrových zariadeniach a opatreniach prijatých na ich odstránenie,
4.
udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov okrem utajovaných skutočností podliehajúcich ochrane podľa osobitného predpisu,6)
5.
ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,
j)
vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,7)
k)
vedie štátny systém evidencie jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení.
(2)
Úrad ďalej
a)
schvaľuje
1.
typy prepravných zariadení na prepravu rádioaktívnych materiálov,
2.
dokumentáciu systému kvality žiadateľov o povolenie a držiteľov povolenia,
3.
požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení,
4.
systém odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia,
5.
program prípravy vybraných zamestnancov,
6.
predbežný plán fyzickej ochrany a plán fyzickej ochrany,
7.
predbežné vnútorné havarijné plány a vnútorné havarijné plány,
8.
predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky a limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
9.
limity a podmienky bezpečného vyraďovania,
10.
program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,
11.
hranice jadrového zariadenia a ich zmeny,
12.
veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a jej zmeny,
13.
realizáciu zmien podľa § 2 písm. u),
b)
ukladá
1.
znížiť výkon alebo pozastaviť prevádzku alebo vyraďovanie jadrového zariadenia, alebo jeho výstavbu,
2.
pozastaviť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom,
3.
sankcie podľa tohto zákona,
c)
určuje
1.
nového držiteľa povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi a s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný s jadrovými materiálmi alebo s rádioaktívnymi odpadmi bezpečne nakladať,
2.
povinnosť inému držiteľovi príslušného povolenia vstúpiť do práv a povinností týkajúcich sa bezpečného nakladania s jadrovými materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi toho držiteľa povolenia, ktorého povolenie zaniklo z dôvodov uvedených v § 9 ods. 4, vrátane možnosti čiastočného alebo úplného odobratia jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov tomuto držiteľovi povolenia,
d)
overuje
1.
osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o osobitnej odbornej spôsobilosti,
2.
odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu a výcvik na simulátore pre vybraných zamestnancov, a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o odbornej spôsobilosti,
e)
posudzuje
1.
plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,
2.
havarijné dopravné poriadky,
3.
dokumentáciu uvedenú v prílohách tohto zákona, ktorá je potrebná k jednotlivým druhom súhlasov alebo povolení, a ktorú podľa tohto zákona neschvaľuje,
4.
program prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
5.
technické vybavenie špecializovaného zariadenia,
6.
návrh stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky spolu s návrhom finančného plánu zabezpečenia tejto stratégie a vydáva k týmto návrhom odborné stanovisko,
f)
vydáva súhlas na
1.
umiestnenie stavby jadrového zariadenia,
2.
realizáciu zmien podľa § 2 písm. u),
3.
vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona,
4.
rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov,
5.
jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky,
6.
skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia,
7.
použitie nového typu jadrového paliva,
g)
rozhoduje o tom,
1.
či ide o jadrové zariadenie,
2.
či ide o zmeny na jadrových zariadeniach podľa § 2 písm. u) alebo písm. v),
3.
či ide o jadrový materiál, špeciálny materiál alebo zariadenie,
h)
vydáva ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov.8)
(3)
Úrad pri výkone štátneho dozoru
a)
vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení, prevádzok a objektov držiteľov súhlasov alebo povolení a pritom kontroluje plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, dodržiavanie limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania, systému zabezpečovania kvality, ako aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, opatrení alebo nariadení vydaných podľa tohto zákona,
b)
kontroluje plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti pôsobnosti tohto zákona,
c)
kontroluje systém odbornej prípravy zamestnancov, programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov, programy prípravy vybraných zamestnancov držiteľov povolení a kontroluje odbornú spôsobilosť zamestnancov, ako aj osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení,
d)
zisťuje na mieste stav, príčiny a následky vybraných porúch, nehôd alebo havárií na jadrovom zariadení alebo udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov; počas vyšetrovania nehody, havárie alebo udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov iným orgánom zúčastňuje sa ako neopomenuteľný orgán na tomto vyšetrovaní,
e)
kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti,
f)
nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť,
g)
hodnotí jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu a havarijnú pripravenosť nezávisle od držiteľa povolenia,
h)
kontroluje obsah, aktualizáciu a precvičovanie havarijných plánov, ktoré schvaľuje alebo ktoré posudzuje, a školenia o nich,
i)
vykonáva miestne zisťovanie na pracoviskách, v prevádzkach a objektoch žiadateľov o vydanie súhlasu alebo povolenia a držiteľov súhlasu alebo povolenia vrátane kontroly dodržiavania systému kvality.
(4)
Úrad písomnou dohodou s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky určí podrobnosti o spolupráci v dozornej činnosti v oblasti využívania jadrovej energie.
§ 5
Využívanie jadrovej energie
(1)
Využívať jadrovú energiu možno len na základe súhlasu alebo povolenia vydaného úradom fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
(2)
Súhlas sa vyžaduje na umiestnenie stavby jadrového zariadenia.
(3)
Povolenie sa vyžaduje na
a)
stavbu jadrového zariadenia (ďalej len „stavebné povolenie“),
b)
uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky,
c)
prevádzku jadrového zariadenia,
d)
etapu vyraďovania,
e)
uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,
f)
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom,
g)
nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení,
h)
dovoz alebo vývoz jadrových materiálov,
i)
vývoz špeciálnych materiálov a zariadení v súlade s osobitným predpisom,9)
j)
prepravu rádioaktívnych materiálov vrátane medzinárodnej prepravy; toto povolenie sa nevzťahuje na osobu, ktorá dopravu vykonáva, ak nie je súčasne prepravcom,
k)
odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia podľa písmen b) až g),
l)
spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 11 písm. a),
m)
dovoz rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 11 písm. b),
n)
nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia.
(4)
Súhlas úradu podľa odseku 2 a povolenie úradu podľa odseku 3 nenahrádza licenciu, povolenie, oprávnenie alebo osvedčenie vydané inými správnymi orgánmi podľa osobitných predpisov.10)
(5)
Úrad môže všetky svoje rozhodnutia viazať na splnenie podmienok v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou, fyzickou ochranou, zabezpečovaním kvality alebo havarijnou pripravenosťou. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, za ktorých bolo rozhodnutie vydané, prípadne na základe nových poznatkov vedy a techniky alebo na odôvodnenú písomnú žiadosť držiteľa súhlasu alebo povolenia.
§ 6
Žiadosť o súhlas alebo o povolenie
(1)
Žiadosť o súhlas alebo o povolenie musí obsahovať,
a)
ak ide o fyzické osoby, meno a priezvisko, trvalý pobyt, evidenčné číslo, ak už bolo úradom pridelené,
b)
ak ide o právnické osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko, trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom alebo jeho členom, evidenčné číslo, ak už bolo úradom pridelené,
c)
predmet, druh, rozsah a miesto činnosti, na ktorú sa žiada súhlas alebo povolenie, spôsob jej zabezpečenia, dobu, počas ktorej chce žiadateľ túto činnosť vykonávať, a spôsob ukončenia činnosti.
(2)
Súčasťou žiadosti je
a)
doklad o bezúhonnosti fyzickej osoby alebo osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace,
b)
ak ide o právnické osoby, výpis z obchodného registra alebo iného obdobného registra vedeného v členskom štáte nie starší ako tri mesiace, ak je právnická osoba podnikateľom; ak ide o fyzické osoby, výpis zo živnostenského registra alebo iného obdobného registra vedeného v členskom štáte nie starší ako tri mesiace, ak je fyzická osoba podnikateľom,
c)
spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zriaďovacia listina, ak ide o novozaložený subjekt,
d)
ak ide o žiadosť o súhlas na umiestnenie úložiska alebo ak ide o žiadosť o stavebné povolenie na úložisko, doklad o vlastníckom práve štátu k pozemku, na ktorom má byť úložisko umiestnené alebo postavené,
e)
doklad o funkčnom technickom vybavení žiadateľa na požadovanú činnosť a doklad, že žiadateľ má stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,
f)
doklad o zabezpečení nakladania s rádioaktívnymi odpadmi vrátane jeho finančného zabezpečenia, ak pri povoľovaných činnostiach majú vznikať rádioaktívne odpady,
g)
doklad o vlastníckej a organizačnej štruktúre žiadateľa o súhlas alebo povolenie, ak je žiadateľom právnická osoba,
h)
dokumentácia vyžadovaná k žiadostiam o jednotlivé druhy súhlasu alebo povolení uvedená v prílohách tohto zákona,
i)
dokumentácia o počte stálych zamestnancov s uvedením ich odbornosti,
j)
ak ide o žiadosti podľa osobitného predpisu,11) dokumentácia vyžadovaná osobitným predpisom.
§ 7
Podmienky na vydanie súhlasu alebo povolenia
(1)
Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia fyzickej osobe sú
a)
spôsobilosť na právne úkony,
b)
bezúhonnosť,
c)
preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,
d)
preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou.
(2)
Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia právnickej osobe sú
a)
spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,
b)
preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,
c)
preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou.
(3)
Osobitnými podmienkami vydania súhlasu podľa § 5 ods. 2 sú
a)
posúdenie hodnotenia vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie, ak tak ustanovuje osobitný predpis,8) ako aj hodnotenie potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie,
b)
schválenie požiadaviek na kvalitu jadrového zariadenia,
c)
schválenie návrhu hraníc jadrového zariadenia,
d)
schválenie návrhu veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.
(4)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až g), j), k) je schválenie dokumentácie systému kvality pre povoľovanú činnosť.
(5)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d), f), g), j) je schválenie predbežného plánu fyzickej ochrany alebo plánu fyzickej ochrany.
(6)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d), f), g), j) je schválenie kategorizácie vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
(7)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) je schválenie predbežného vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „predbežný vnútorný havarijný plán“).
(8)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d), f), g), j) je schválenie vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „vnútorný havarijný plán“), plánov ochrany obyvateľstva a havarijného dopravného poriadku.
(9)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až c), f), g) je schválenie predbežných limít a podmienok bezpečnej prevádzky alebo limít a podmienok bezpečnej prevádzky .
(10)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) je schválenie limít a podmienok bezpečného vyraďovania.
(11)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až e) je schválenie predbežného vymedzenia hraníc jadrového zariadenia, ich vymedzenia alebo zmien.
(12)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až e) je schválenie predbežného vymedzenia veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, jej vymedzenia alebo zmien.
(13)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) je schválenie programu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členeného na etapy.
(14)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) je splnenie kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov.
(15)
Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. h) je uzavretá obchodná zmluva odsúhlasená Európskou komisiou a zároveň je žiadateľ alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, pre ktorú sa jadrový materiál dováža alebo vyváža, držiteľom povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi.
§ 8
Náležitosti a vydávanie súhlasu alebo povolenia
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, v rozhodnutí o vydaní súhlasu alebo povolenia úrad
a)
uvedie identifikačné údaje žiadateľa a pridelené evidenčné číslo,
b)
vymedzí predmet a rozsah súhlasu alebo povolenia,
c)
môže určiť podmienky súhlasu alebo povolenia,
d)
môže uviesť časovo alebo technicky ohraničené obdobie, na ktoré sa súhlas alebo povolenie vydáva.
(2)
Úrad môže vydať súhlas alebo povolenie najviac na dobu desiatich rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na prevádzku jadrového zariadenia je možné vydať aj opakovane, pričom jeho vydanie je viazané na splnenie podmienok uvedených v § 7, ako aj podmienok uvedených v § 23 ods. 2 a 7. Žiadateľ o povolenie v tomto prípade prikladá k žiadosti dokumentáciu uvedenú v prílohe č. 1 bode C v primeranom rozsahu.
(3)
Činnosti uvedené v súhlase alebo v povolení môže vykonávať len osoba uvedená v súhlase alebo v povolení (ďalej len „držiteľ povolenia“).
(4)
Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia po overení, že žiadateľ splnil všetky podmienky určené týmto zákonom a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe. Úrad postupuje v konaní o vydanie súhlasu alebo povolenia nezávisle od konania iného správneho orgánu. Žiadateľ je jediným účastníkom konania.
(5)
Žiadateľ o vydanie súhlasu alebo povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu a osobám prizvaným úradom vstup do objektov a priestorov žiadateľa a poskytovať potrebnú súčinnosť pri vykonávaní previerky splnenia podmienok na vydanie súhlasu alebo povolenia.
(6)
Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia, ak žiadosť obsahuje predpísané náležitosti, ak je k nej doložená predpísaná dokumentácia a žiadateľ spĺňa podmienky v lehotách
a)
do 60 dní, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak,
b)
do štyroch mesiacov, ak ide o umiestnenie stavby jadrového zariadenia okrem úložiska,
c)
do šiestich mesiacov, ak ide o uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a ak ide o etapu vyraďovania,
d)
do jedného roka, ak ide o stavebné povolenie, ak ide o umiestnenie a uzatvorenie úložiska a ak ide o opakované povolenie na prevádzku jadrového zariadenia podľa odseku 2.
(7)
Lehoty podľa odseku 6 začínajú plynúť odo dňa doručenia úplnej žiadosti spolu s úplnou predpísanou dokumentáciou; tieto lehoty sa primerane predlžujú o lehoty, v ktorých koná Európska komisia, ak sa vyžaduje jej vyjadrenie, stanovisko alebo súhlas podľa osobitného predpisu.5)
(8)
Ak úrad zistí, že žiadosť nemá náležitosti podľa § 6 ods. 1, alebo ak k žiadosti nie sú priložené doklady podľa § 6 ods. 2, úrad vyzve žiadateľa v lehote 30 dní od doručenia žiadosti, aby odstránil nedostatky žiadosti alebo aby doplnil chýbajúce doklady. Úrad vo výzve určí primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov žiadosti alebo doplnenie chýbajúcich dokladov, najmenej však 30 dní. Úrad zároveň vo výzve žiadateľa upozorní na následky neodstránenia nedostatkov žiadosti alebo nedoplnenia chýbajúcich dokladov podľa odseku 9.
(9)
Ak žiadateľ neodstráni nedostatky žiadosti alebo ak nedoplní chýbajúce doklady v lehote, ktorú určil úrad, napriek tomu, že bol na možnosť zastavenia konania úradom upozornený, úrad konanie zastaví.
§ 9
Zmena, zrušenie alebo zánik súhlasu alebo povolenia
(1)
Ak ide o žiadosť o zmenu súhlasu alebo povolenia, postupuje sa v konaní primerane podľa § 6 až 8.
(2)
Ak držiteľ povolenia poruší svoje povinnosti určené týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe alebo podmienky určené v súhlase alebo povolení, môže úrad vydaný súhlas alebo povolenie zmeniť alebo zrušiť.
(3)
Úrad môže zrušiť alebo zmeniť súhlas alebo povolenie, ak jeho držiteľ
a)
neodstráni nedostatky zistené úradom v termínoch ním stanovených,
b)
písomne požiada o zrušenie alebo o zmenu.
(4)
Súhlas alebo povolenie zaniká
a)
u fyzických osôb smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
b)
dňom zániku právnickej osoby,
c)
uplynutím doby, na ktorú bolo vydané,
d)
rozhodnutím úradu o jeho zrušení.
§ 10
Povinnosti držiteľa povolenia
(1)
Držiteľ povolenia je povinný v rozsahu súhlasu alebo povolenia
a)
zabezpečiť jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť vrátane ich overovania,
b)
dodržiavať úradom posúdenú alebo schválenú dokumentáciu; odchýliť sa od tejto dokumentácie je možné po jej predchádzajúcom opätovnom posúdení alebo schválení úradom,
c)
sústavne a komplexne hodnotiť napĺňanie zásad uvedených v § 3 ods. 3 až 5 a zabezpečovať uplatňovanie výsledkov hodnotenia v praxi,
d)
dodržiavať podmienky povolenia alebo súhlasu, vyšetriť bezodkladne každé porušenie týchto podmienok a prijať opatrenia na nápravu a zabránenie opakovaniu takéhoto porušenia,
e)
dodržiavať limity a podmienky bezpečnej prevádzky alebo limity a podmienky bezpečného vyraďovania; ich porušenie, nedodržanie alebo prekročenie bezodkladne oznámiť úradu,
f)
dodržiavať technické a organizačné požiadavky určené všeobecne záväznými právnymi predpismi,
g)
poskytovať inšpektorom úradu pri výkone inšpekčnej činnosti potrebnú súčinnosť podľa osobitného predpisu,12) poskytovať inšpektorom osobné ochranné pracovné pomôcky na výkon inšpekčnej činnosti, poskytovať potrebnú súčinnosť osobám prizvaným úradom na účel posúdenia otázok súvisiacich s výkonom inšpekčnej činnosti, na vyžiadanie úradu poskytnúť požadovanú dokumentáciu alebo iné informácie spadajúce do pôsobnosti úradu, a to aj mimo výkonu inšpekčnej činnosti,
h)
umožniť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom len držiteľom povolení na nakladanie s nimi podľa tohto zákona,
i)
poveriť výkonom pracovných činností len osoby spĺňajúce podmienky uvedené v § 24 a u osôb vykonávajúcich činnosti podľa osobitného predpisu6) zabezpečiť overenie preverenia ich spôsobilosti podľa tohto osobitného predpisu,
j)
uhrádzať úradu náklady spojené s overovaním osobitnej odbornej spôsobilosti,
k)
oznamovať úradu bezodkladne každú zmenu podľa § 2 písm. v),
l)
predkladať úradu na odsúhlasenie alebo schválenie každú zmenu podľa § 2 písm. u) najmenej jeden mesiac pred jej uvažovanou realizáciou,
m)
informovať verejnosť o hodnotení stavu jadrovej bezpečnosti,
n)
neodkladne informovať úrad o vyhlásení konkurzu alebo zamietnutí konkurzu pre nedostatok majetku,
o)
predložiť úradu zaradenie jadrového zariadenia a jadrových materiálov do príslušnej kategórie z hľadiska fyzickej ochrany,
p)
vypracovať predbežný vnútorný havarijný plán, vnútorný havarijný plán a havarijný dopravný poriadok, ako aj podklady pre plán ochrany obyvateľstva a pre havarijný dopravný poriadok,
q)
preukázateľne a neodkladne oznámiť úradu zásahy smerujúce k odvráteniu nehody, havárie alebo k odstráneniu ich následkov,
r)
v súlade so schváleným plánom fyzickej ochrany bezodkladne písomne oznámiť úradu výkon leteckej činnosti13) v objektoch jadrového zariadenia a jeho bezprostrednej blízkosti.
(2)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až e) je povinný v dostatočnom predstihu pred ukončením platnosti povolenia s prihliadnutím na lehoty uvedené v § 8 ods. 6 a 7 predložiť úradu žiadosť a príslušnú dokumentáciu na vydanie povolenia na pokračovanie činnosti.
(3)
Držiteľ povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vstup do objektov a priestorov jadrových zariadení alebo do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, a poskytovať potrebnú súčinnosť pri výkone ich činnosti.
(4)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov a orgány štátnej správy zodpovedajúce za plány ochrany obyvateľstva na úrovni kraja umožnia inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prístup k dokumentácii, do objektov a zariadení, na ktoré sa príslušné havarijné plány vzťahujú.
(5)
Držiteľ povolenia je povinný odovzdávať úradu údaje požadované týmto zákonom a odovzdávať Európskej komisii alebo inému príslušnému orgánu Európskej únie údaje požadované osobitnými predpismi podľa § 13, ako aj ďalšie údaje vyžadované medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná vo vzťahu k Európskej únii s ohľadom na nešírenie jadrových zbraní. Súčasne je povinný údaje požadované osobitnými predpismi14) zasielať na vedomie úradu.
(6)
Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť úradu akúkoľvek zmenu skutočností, ktoré boli základom na vydanie súhlasu alebo povolenia, alebo akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla viesť k zmene alebo zrušeniu povolenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa jej vzniku.
(7)
Držiteľ povolenia je povinný plniť aj ďalšie povinnosti uvedené v tomto zákone.
TRETIA ČASŤ
JADROVÉ MATERIÁLY, ŠPECIÁLNE MATERIÁLY A ZARIADENIA A PREPRAVA RÁDIOAKTÍVNYCH MATERIÁLOV
§ 11
Jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia
(1)
Jadrové materiály sú materiály definované osobitnými predpismi.15)
(2)
Špeciálne materiály a zariadenia sú materiály a zariadenia definované osobitným predpisom.9)
(3)
V pochybnostiach, či niektorá látka je jadrovým materiálom alebo či niektorý materiál a zariadenie je špeciálnym materiálom a zariadením, rozhodne úrad.
(4)
Špeciálne materiály a zariadenia, ktoré spadajú pod dozor úradu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 12
Nakladanie s jadrovými materiálmi
(1)
Pre jadrové materiály, pri ktorých nie je známy vlastník alebo ich vlastníkovi zaniklo povolenie podľa § 9 ods. 4 alebo jadrové materiály boli nadobudnuté v rozpore s týmto zákonom, úrad rozhodnutím určí iného držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) alebo n) na vykonanie nevyhnutných opatrení. Pri úhrade vynaložených nákladov držiteľovi povolenia sa postupuje primerane podľa § 21 ods. 9.
(2)
Každý, kto nájde jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál alebo má podozrenie, že ide o jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, je povinný neodkladne oznámiť jeho nález úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky.
(3)
Každý, kto zistí stratu alebo odcudzenie jadrového materiálu alebo iného obdobného rádioaktívneho materiálu alebo má podozrenie alebo vedomosť o poškodení jadrového materiálu alebo iného obdobného rádioaktívneho materiálu, monitorovacích zariadení alebo plomb sledujúcich stav a tok jadrových materiálov, je povinný neodkladne oznámiť túto skutočnosť úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky a Európskej komisii.
(4)
Fyzická osoba alebo právnická osoba v žiadosti o udelenie povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) alebo n) okrem údajov podľa § 6 uvedie
a)
druhy jadrových materiálov,
b)
činnosti, na ktoré bude jadrové materiály používať.
(5)
Ak sa bude s jadrovými materiálmi nakladať v jadrovom zariadení, k žiadosti o udelenie povolenia sa pripoja údaje vyžadované osobitným predpisom.16)
(6)
Žiadosť o udelenie povolenia predloží fyzická osoba alebo právnická osoba
a)
najneskôr šesť mesiacov pred prvým príjmom jadrových materiálov do jadrového zariadenia,
b)
najneskôr dva mesiace pred prvým príjmom jadrových materiálov mimo jadrového zariadenia.
(7)
Používať jadrové materiály spôsobom, pri ktorom sa spotrebujú alebo rozriedia tak, že ich nemožno spätne získať, alebo pri ktorom podstatne zmenia svoju formu alebo stav, okrem použitia jadrového paliva v jadrovom reaktore možno len s predchádzajúcim súhlasom úradu a Európskej komisie.
(8)
Podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 13
Evidencia a kontrola jadrových materiálov
(1)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) a n) je povinný
a)
viesť o týchto materiáloch evidenčné záznamy v rozsahu požadovanom osobitnými predpismi17) a prevádzkové záznamy, predkladať úradu správy o zmene inventára,
b)
poskytovať úradu kópie dokumentácií, ktoré sú požadované podľa osobitných predpisov,16)
c)
ustanoviť zodpovedného zamestnanca na vedenie evidenčných a prevádzkových záznamov o kontrole jadrových materiálov a jeho meno, priezvisko a ďalšie kontaktné údaje ohlásiť úradu a Európskej komisii,
d)
informovať úrad a Európsku komisiu o neplnení povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov.17)
(2)
Podrobnosti o vedení prevádzkových záznamov, podrobnosti o vykonávaní inšpekčnej činnosti úradom, podrobnosti o vypracúvaní a predkladaní správ o zmene inventára a o spôsobe ohlasovania a informovania o udalostiach súvisiacich s činnosťou dozorných zariadení a s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 14
Dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení
Na dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení podľa osobitných predpisov18) vydá úrad povolenie fyzickej osobe alebo právnickej osobe na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou podľa prílohy č. 2 bodu B. Pri povoľovaní vývozu špeciálnych materiálov a zariadení sa postupuje v súlade s osobitnými predpismi,9) pričom príslušným orgánom na účely vykonávania tohto predpisu je ministerstvo hospodárstva.
§ 15
Preprava rádioaktívnych materiálov
(1)
Prepravca rádioaktívnych materiálov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pripravuje prepravu rádioaktívnych materiálov, je v prepravných dokumentoch označená ako prepravca a je držiteľom povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov.
(2)
Prepravovať rádioaktívne materiály možno len na základe povolenia na prepravu, ktoré vydá úrad prepravcovi, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 2 bode A.
(4)
Prepravu rádioaktívnych materiálov možno uskutočňovať len v prepravných zariadeniach, ktorých typy schválil úrad. Úrad rozhodne o žiadosti o schválenie typu prepravného zariadenia v lehote do 12 mesiacov od začatia konania. Držiteľ rozhodnutia o schválenom type prepravného zariadenia je povinný oznámiť úradu výrobné čísla prepravných zariadení. Podrobnosti o náležitostiach žiadosti a o dokladoch, ktoré je nutné k žiadosti doložiť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(5)
Rozhodnutie o schválení typu prepravného zariadenia sa vydáva najviac na päť rokov.
(6)
Prepravca je povinný overovať zhodu vlastností a parametrov prepravných zariadení so schváleným typom a túto zhodu preukazovať.19)
(7)
Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené obdobným spôsobom v členských štátoch alebo v niektorom zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru, sa považujú za typovo schválené podľa tohto zákona.
(8)
Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené obdobným spôsobom v štátoch nespadajúcich pod odsek 7, môže úrad považovať za typovo schválené podľa tohto zákona.
(9)
Pri prepravných zariadeniach určených na prepravu rádioaktívnych materiálov je súčasťou podkladov na rozhodnutie úradu o typovom schválení dokumentácia o skúškach, ktoré sa vykonajú na náklady žiadateľa u oprávnených osôb na vykonávanie takýchto skúšok.
(10)
Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov sa udeľuje pre každú prepravu; to neplatí, ak ide o prepravu toho istého druhu rádioaktívnych materiálov, pri tom istom druhu prepravy a tým istým prepravcom, keď možno udeliť povolenie na prepravu až na jeden rok, ak ide o prepravu jadrových materiálov alebo vyhoretého jadrového paliva, a na tri roky, ak ide o prepravu rádioaktívnych odpadov.
(11)
Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov nie je potrebné na prepravu
a)
výrobkov z neožiareného prírodného a ochudobneného uránu a neožiareného tória,
b)
jadrových materiálov, ktorých preprava za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov nepresiahne
1.
500 kg pre prírodný neožiarený urán,
2.
1 000 kg pre neožiarený ochudobnený urán a neožiarené tórium.
(12)
Prepravca rádioaktívnych materiálov je povinný zabezpečiť ohlásenie ich vstupu alebo výstupu z územia Slovenskej republiky do alebo zo štátov mimo Európskej únie pohraničnému colnému úradu a predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia, a ak ide o tranzit, pri vstupe overenú kópiu platného povolenia štátu, do ktorého majú byť rádioaktívne materiály zo Slovenskej republiky prepustené. Bez splnenia tejto podmienky colný úrad tento tovar neprepustí. Údaje uvedené v týchto dokladoch colný úrad oznámi úradu.
(13)
Na prepravu rádioaktívnych materiálov sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21 ods. 3. Pri preprave rádioaktívnych materiálov musia byť splnené požiadavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.20)
(14)
Podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
Dozor a kontrola pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva
§ 16
Vymedzenie niektorých pojmov pri cezhraničnej preprave rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva
(1)
Krajinou pôvodu je členský štát alebo tretia krajina, z ktorej sa plánuje začať alebo sa začína cezhraničná preprava.
(2)
Krajinou určenia je členský štát alebo tretia krajina, do ktorej sa plánuje alebo uskutočňuje cezhraničná preprava.
(3)
Krajinou tranzitu je členský štát alebo tretia krajina iná ako krajina pôvodu alebo krajina určenia, cez ktorej územie sa plánuje alebo uskutočňuje cezhraničná preprava.
(4)
Cezhraničnou prepravou je súbor operácií spojených s premiestnením rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva z krajiny pôvodu do krajiny určenia cez územie Slovenskej republiky.
(5)
Cezhraničnou prepravou v rámci územia členských štátov je cezhraničná preprava, v ktorej krajina pôvodu a krajina určenia sú členskými štátmi.
(6)
Cezhraničnou prepravou mimo územia členských štátov je cezhraničná preprava, v ktorej sú krajina pôvodu alebo krajina určenia tretími krajinami.
(7)
Držiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je pred realizáciou cezhraničnej prepravy zodpovedná podľa platného vnútroštátneho práva krajiny pôvodu za rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo a plánuje realizovať ich cezhraničnú prepravu príjemcovi.
(8)
Príjemcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej sa zasiela rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo.
(9)
Príslušné orgány dozoru sú orgány, ktoré podľa vnútroštátnych právnych predpisov krajiny pôvodu, krajiny tranzitu alebo krajiny určenia sú oprávnené vykonávať dozor nad prepravou rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva a jej kontrolu.
(10)
Uznaným zariadením je zariadenie nachádzajúce sa na území krajiny a schválené jej príslušnými orgánmi dozoru na dlhodobé skladovanie alebo uloženie uzatvorených žiaričov,20a) v osobitnom prípade aj kapsúl obaľujúcich rádioaktívny materiál ako súčasť žiariča, alebo zariadenie určené na dočasné skladovanie uzatvorených žiaričov.
(11)
Štandardným dokumentom sa rozumejú formuláre, ktoré sa používajú ako vzory žiadosti o povolenie cezhraničnej prepravy, schválenia cezhraničnej prepravy príslušnými orgánmi, rozhodnutia o povolení cezhraničnej prepravy alebo zamietnutia cezhraničnej prepravy, ako aj ostatných úkonov držiteľa, žiadateľa, príjemcu a príslušných orgánov, ktoré súvisia s povoľovaním cezhraničnej prepravy. Štandardný dokument a spôsob jeho riadneho vyplnenia ustanovuje osobitný predpis.20b)
§ 16a
Príslušné orgány dozoru
(1)
Príslušnými orgánmi dozoru podľa § 16 ods. 9 v Slovenskej republike (ďalej len „dozorný orgán“) pre prepravu
a)
rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení, prepravu vyhoretého jadrového paliva a pre prepravu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov z miesta úpravy na úložisko je úrad,
b)
inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov okrem prepravy inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov podľa písmena a) je Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.20c)
(2)
Dozorný orgán postupom primerane podľa § 16h zabezpečí bezpečné vrátenie do krajiny pôvodu, ak
a)
zásielky rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto zákona neboli riadne povolené v súlade s týmto zákonom, alebo
b)
rádioaktívne kontaminovaný odpad alebo materiál obsahujúci rádioaktívne žiariče nebol deklarovaný krajinou pôvodu ako rádioaktívny odpad.
(3)
Dozorný orgán oznamuje Európskej komisii neodôvodnené zdržania alebo nedostatok spolupráce príslušných orgánov dozoru iného členského štátu, ktoré súvisia s udeľovaním súhlasu s cezhraničnou prepravou.
(4)
Dozorný orgán zasiela Európskej komisii raz za tri roky správu o vykonávaní povoľovania, správu o dozore a kontrole pri cezhraničnej preprave a správu o vykonaných cezhraničných prepravách cez územie Slovenskej republiky. Prvú správu o vykonávaní povoľovania, správu o dozore a kontrole pri cezhraničnej preprave a správu o vykonaných cezhraničných prepravách cez územie Slovenskej republiky zašle dozorný orgán Európskej komisii do 25. decembra 2011.
Cezhraničná preprava v rámci územia členských štátov
§ 16b
Žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy
(1)
Držiteľ, ktorý plánuje realizovať cezhraničnú prepravu v rámci územia členských štátov alebo zabezpečiť realizáciu takejto cezhraničnej prepravy a krajinou pôvodu je Slovenská republika, podá dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.
(2)
Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv, ak
a)
rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo má zhodné fyzikálne, chemické a rádioaktívne vlastnosti,
b)
cezhraničná preprava sa má uskutočniť medzi rovnakým držiteľom a rovnakým príjemcom a týka sa toho istého dozorného orgánu a
c)
cezhraničná preprava je spojená s tranzitom cez tretie krajiny, takýto tranzit sa uskutočňuje cez tie isté colné úrady výstupu z územia členských štátov a tie isté colné úrady vstupu na územie členských štátov a cez tie isté colné úrady dotknutej tretej krajiny alebo dotknutých tretích krajín, ak sa dotknuté príslušné orgány dozoru nedohodnú inak.
§ 16c
Odoslanie žiadosti príslušným orgánom
(1)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán zašle žiadosť podľa § 16b na schválenie príslušným orgánom dozoru členského štátu určenia a príslušným orgánom dozoru členských štátov tranzitu.
(2)
Ak je dozorný orgán dotknutým príslušným orgánom dozoru, pri ochrane údajov uvedených v štandardnom dokumente a ostatných dokumentoch súvisiacich s cezhraničnou prepravou postupuje v súlade s osobitným predpisom.20d)
§ 16d
Potvrdenie o prijatí a žiadosť o informácie
(1)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán do 20 dní od prijatia žiadosti od príslušného orgánu dozoru členského štátu pôvodu overí, či je žiadosť riadne vyplnená podľa § 16l.
(2)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia a žiadosť je riadne vyplnená, dozorný orgán zašle najneskôr do 10 dní po uplynutí lehoty podľa odseku 1 príslušným orgánom dozoru členského štátu pôvodu potvrdenie o prijatí a jeho kópiu zašle ostatným dotknutým príslušným orgánom dozoru.
(3)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu a žiadosť nie je riadne vyplnená, dozorný orgán pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 požiada o chýbajúce informácie príslušný orgán dozoru členského štátu pôvodu a o tejto žiadosti informuje ostatné dotknuté príslušné orgány dozoru členských štátov tranzitu a členských štátov určenia.
(4)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán zasiela požadované chýbajúce informácie dotknutým príslušným orgánom dozoru členských štátov tranzitu a členských štátov určenia.
(5)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia, dozorný orgán zašle najneskôr do 10 dní odo dňa prijatia chýbajúcich informácií a najskôr po uplynutí lehoty podľa odseku 1 príslušným orgánom dozoru členského štátu pôvodu potvrdenie o prijatí a jeho kópiu ostatným dotknutým príslušným orgánom dozoru.
§ 16e
Súhlas s cezhraničnou prepravou a odmietnutie udelenia súhlasu s cezhraničnou prepravou
(1)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán oznámi formou stanoviska najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa potvrdenia o prijatí žiadosti členským štátom určenia, svoj súhlas s cezhraničnou prepravou alebo podmienky, ktorých splnenie vyžaduje na udelenie súhlasu s cezhraničnou prepravou alebo svoje odmietnutie udeliť súhlas s cezhraničnou prepravou príslušným orgánom členského štátu pôvodu.
(2)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán môže požiadať o predĺženie lehoty na oznámenie svojho stanoviska podľa odseku 1 najviac o jeden mesiac.
(3)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu a dozorný orgán neoznámi svoje stanovisko v lehote podľa odseku 1 alebo v predĺženej lehote podľa odseku 2, takéto neoznámenie sa považuje za ním udelený súhlas s požadovanou cezhraničnou prepravou.
(4)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a príslušné orgány dotknutých členských štátov tranzitu a členského štátu určenia neoznámia svoje stanovisko v lehote podľa odseku 1 alebo v predĺženej lehote podľa odseku 2, dozorný orgán takéto neoznámenie považuje za nimi udelený súhlas s požadovanou cezhraničnou prepravou.
(5)
Dozorný orgán uvedie v stanovisku podľa odseku 1 dôvody každého odmietnutia udelenia súhlasu s cezhraničnou prepravou alebo podmienok pre udelenie súhlasu s cezhraničnou prepravou, ktoré
a)
ak je Slovenská republika krajinou tranzitu, vyplývajú z tohto zákona, osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,20e) a ktoré sa vzťahujú na prepravu rádioaktívneho materiálu,
b)
ak je Slovenská republika krajinou určenia, vyplývajú z tohto zákona, z osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,20e) a ktoré sa vzťahujú na prepravu rádioaktívneho materiálu a na nakladanie s rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretým jadrovým palivom.
(6)
Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu alebo krajinou určenia, dozorný orgán nemôže podmieniť udelenie súhlasu s cezhraničnou prepravou prísnejšími podmienkami, ako sú podmienky ustanovené v § 15 pre vnútroštátne prepravy.
(7)
Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu, dozorný orgán, ktorý udelil súhlas s tranzitnou cezhraničnou prepravou, nemôže odmietnuť udeliť súhlas so spätnou cezhraničnou prepravou, ak sa
a)
pôvodný súhlas s cezhraničnou prepravou týkal materiálu prepravovaného na účely úpravy alebo prepracovania, ide o spätnú cezhraničnú prepravu rádioaktívneho odpadu alebo iných výrobkov zodpovedajúcich pôvodnému materiálu po úprave alebo prepracovaní a sú dodržané všetky súvisiace právne predpisy, ktorými sú podmienené konania podľa odseku 5 písm. a), alebo
b)
vyskytnú okolnosti uvedené v § 16h a spätná cezhraničná preprava sa má uskutočniť za tých istých podmienok a s rovnakými špecifikáciami ako pôvodná cezhraničná preprava.
§ 16f
Povolenie cezhraničnej prepravy
(1)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán nevydá rozhodnutie o žiadosti podľa § 16b skôr, ako uplynie lehota, ktorá je určená pre príslušné dotknuté orgány členského štátu určenia alebo členského štátu tranzitu na zaslanie ich stanoviska podľa § 16e ods. 1 alebo 2.
(2)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán predĺži lehotu na oznámenie stanoviska podľa § 16e ods. 1 na základe žiadosti o predĺženie lehoty zaslanej dotknutým príslušným orgánom členského štátu určenia alebo členského štátu tranzitu najviac o jeden mesiac.
(3)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a boli udelené všetky súhlasy potrebné na cezhraničnú prepravu, dozorný orgán povolí držiteľovi cezhraničnú prepravu a informuje o tom príslušné orgány členského štátu určenia a každú krajinu tranzitu. Dozorný orgán uvedie v povolení cezhraničnej prepravy všetky podmienky, ktorými dotknuté príslušné orgány podmienili svoj súhlas s cezhraničnou prepravou.
(4)
Povolenie podľa odseku 3 nenahrádza povolenie podľa § 5 ods. 3 písm. j) ani povolenie podľa osobitného predpisu.20f)
(5)
Povolenie podľa odseku 3 sa môže vzťahovať aj na viac cezhraničných prepráv, ak sú splnené podmienky podľa § 16b ods. 2.
(6)
Povolenie podľa odseku 3 je platné na obdobie najviac troch rokov. Pri určovaní lehoty platnosti dozorný orgán zohľadní všetky podmienky, ktorými členské štáty určenia alebo členské štáty tranzitu podmienili svoj súhlas s cezhraničnou prepravou.
§ 16g
Potvrdenie o prijatí zásielky
(1)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia, príjemca je povinný do 15 dní od prijatia zásielky zaslať dozornému orgánu potvrdenie o prijatí každej zásielky.
(2)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia, dozorný orgán zašle kópiu potvrdenia o prijatí zásielky podľa odseku 1 členskému štátu pôvodu a každej krajine tranzitu.
(3)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán zašle kópiu potvrdenia o prijatí zásielky podľa odseku 1 pôvodnému držiteľovi.
§ 16h
Nedokončenie prepravy
(1)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, krajinou tranzitu alebo krajinou určenia a uskutočňovanie prepravy nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v povolení alebo súhlasoch udelených podľa tohto zákona, dozorný orgán rozhodne, že cezhraničná preprava sa nesmie dokončiť. Dozorný orgán bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov.
(2)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a cezhraničná preprava sa nemôže dokončiť alebo sa nesmie dokončiť z dôvodov podľa odseku 1 a nemožno prijať iný bezpečný postup, držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov podľa § 15 ods. 1 a 2 alebo držiteľ povolenia podľa osobitného predpisu20f) je povinný prijať nápravné bezpečnostné opatrenia a vrátiť rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo do miesta, kde sa nachádzali pred cezhraničnou prepravou.
(3)
Ak držiteľ povolenia podľa odseku 2 nie je schopný vykonať nápravné bezpečnostné opatrenia a vrátiť dotknutý rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo do miesta, kde sa nachádzali pred cezhraničnou prepravou, dozorný orgán určí iného držiteľa povolenia na prepravu podľa § 15 ods. 1 a 2 alebo iného držiteľa povolenia podľa osobitného predpisu,20f) ktorý splní povinnosti namiesto pôvodného držiteľa povolenia podľa odseku 2 v rozsahu jeho povolenia.
(4)
Ak sa cezhraničná preprava nesmie dokončiť alebo nemôže dokončiť podľa odsekov 2 a 3, náklady znáša držiteľ povolenia podľa § 16f ods. 3.
Cezhraničná preprava mimo územia členských štátov
§ 16i
Dovoz na územie členských štátov
(1)
Ak sa má rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo doviesť na územie členských štátov z tretej krajiny a krajinou určenia je Slovenská republika, ich príjemca podá dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.
(2)
Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv za podmienok uvedených v § 16b ods. 2.
(3)
Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je písomná dohoda príjemcu s držiteľom, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine a je akceptovaný príslušnými orgánmi tejto tretej krajiny, ktorou sa držiteľ zaväzuje prevziať späť rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo, ak cezhraničnú prepravu nebude možné dokončiť podľa odseku 7.
(4)
Dozorný orgán zašle žiadosť podľa odseku 1 na schválenie príslušným orgánom dotknutých členských štátov tranzitu. Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu alebo krajinou tranzitu, ustanovenia § 16d a §16e sa použijú primerane.
(5)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia a na cezhraničnú prepravu boli udelené všetky potrebné súhlasy, dozorný orgán povolí príjemcovi cezhraničnú prepravu a informuje o tom príslušné orgány krajín tranzitu a krajiny pôvodu. Ustanovenia § 16f ods. 4 až 6 sa použijú primerane.
(6)
Ak je Slovenská republika krajinou určenia, príjemca zašle dozornému orgánu do 15 dní od prijatia zásielky potvrdenie o prijatí každej zásielky. Dozorný orgán zašle kópiu potvrdenia o prijatí každej zásielky krajine pôvodu a krajine tranzitu.
(7)
Ak Slovenská republika je krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán môže rozhodnúť, že cezhraničná preprava sa nesmie dokončiť, ak uskutočňovanie cezhraničnej prepravy nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v povolení alebo súhlasoch vydaných podľa tohto zákona. Dozorný orgán bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány krajiny pôvodu.
(8)
Ak sa cezhraničná preprava nemôže dokončiť alebo nesmie dokončiť, náklady znáša príjemca podľa odseku 1.
§ 16j
Tranzit cez územie členských štátov
(1)
Ak sa má rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo doviesť na územie členských štátov z tretej krajiny a krajinou určenia nie je členský štát, osoba zodpovedná za cezhraničnú prepravu v rámci Slovenskej republiky, cez ktorej colný úrad má rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo prvýkrát doviesť na územie členských štátov, podá dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.
(2)
Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv za podmienok uvedených v § 16b ods. 2.
(3)
Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je písomná dohoda medzi príjemcom, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine a držiteľom, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine a je akceptovaný jej príslušnými orgánmi, ktorou sa držiteľ zaväzuje prevziať späť rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo, ak cezhraničnú prepravu nemožno dokončiť podľa odseku 7. Na účely tohto zákona sa za takúto dohodu považuje aj rovnaké dojednanie medzi príjemcom, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine a držiteľom, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine a je akceptovaný jej príslušnými orgánmi podľa osobitného predpisu.20g)
(4)
Dozorný orgán zašle žiadosť uvedenú v odseku 1 na schválenie príslušným orgánom ostatných členských štátov tranzitu. Ak má byť Slovenská republika prvou krajinou tranzitu na území členských štátov podľa odseku 1 alebo len jedným z viacerých členských štátov tranzitu, ustanovenia § 16d a 16e sa použijú primerane.
(5)
Ak má byť Slovenská republika prvou krajinou tranzitu na území členských štátov podľa odseku 1 a na prepravu boli udelené všetky potrebné súhlasy ostatných členských štátov tranzitu, dozorný orgán povolí zodpovednej osobe podľa odseku 1 cezhraničnú prepravu a informuje o tom príslušné orgány každej krajiny tranzitu. Ustanovenia § 16f ods. 4 až 6 sa použijú primerane.
(6)
Ak je Slovenská republika prvou krajinou tranzitu na území členských štátov, zodpovedná osoba uvedená v odseku 1 oznámi dozornému orgánu, že rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo boli prepravené na miesto určenia v tretej krajine, a to do 15 dní odo dňa ich príchodu, a uvedie posledný colný úrad na území členských štátov, cez ktorý zásielka prešla. Toto oznámenie doloží písomným vyhlásením alebo osvedčením príjemcu, v ktorom uvedie, že rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo bol prepravený do miesta určenia a uvedie colný úrad vstupu do tretej krajiny.
(7)
Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu a uskutočňovanie cezhraničnej prepravy nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v povolení alebo súhlasoch vydaných podľa tohto zákona, dozorný orgán rozhodne, že cezhraničná preprava sa nesmie dokončiť. Dozorný orgán informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány krajiny pôvodu.
(8)
Ak sa cezhraničná preprava nemôže dokončiť alebo nesmie dokončiť, náklady znáša zodpovedná osoba podľa odseku 1.
§ 16k
Vývoz z územia členských štátov
(1)
Ak sa má rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo vyviezť z územia členských štátov do tretej krajiny a Slovenská republika je krajinou pôvodu, držiteľ predloží dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.
(2)
Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv za podmienok uvedených v § 16b ods. 2.
(3)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán postupom primeraným podľa § 16d
a)
informuje príslušné orgány krajiny určenia o plánovanej cezhraničnej preprave a požiada ich o udelenie súhlasu s cezhraničnou prepravou a
b)
zašle žiadosť podľa odseku 1 na schválenie príslušným orgánom členského štátu tranzitu.
(4)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a na cezhraničnú prepravu boli udelené všetky potrebné súhlasy, dozorný orgán povolí držiteľovi cezhraničnú prepravu a informuje o tom príslušné orgány krajiny určenia a každej krajiny tranzitu. Ustanovenia § 16f ods. 4 až 6 sa použijú primerane.
(5)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, držiteľ oznámi dozornému orgánu, že rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo bolo prepravené do miesta určenia v tretej krajine, a to do 15 dní odo dňa ich príchodu a uvedie posledný colný úrad na území členských štátov, cez ktorý zásielka prešla. Toto oznámenie doloží písomným vyhlásením alebo osvedčením príjemcu, v ktorom uvedie, že rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo boli prepravené do miesta určenia a uvedie colný úrad vstupu v tretej krajine.
(6)
Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu alebo krajinou tranzitu a ak uskutočňovanie cezhraničnej prepravy nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v povolení alebo súhlasoch vydaných podľa tohto zákona, dozorný orgán rozhodne, že cezhraničná preprava sa nesmie dokončiť. Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu, dozorný orgán bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány dozoru členského štátu pôvodu. Ustanovenia § 16h ods. 2 až 4 sa použijú primerane.
§ 16l
Používanie štandardných dokumentov
(1)
Žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy sa vypĺňa a všetky ďalšie dokumenty a informácie uvedené v § 16f, 16i až 16k sa dozornému orgánu podávajú v štátnom jazyku20h) spolu s overeným prekladom štandardných dokumentov a všetkých ďalších dokumentov a informácií uvedených v § 16f, 16i až 16k do jazykov, ktoré sú prijateľné pre ostatné príslušné orgány dozoru krajín tranzitu a krajín určenia.
(2)
K štandardným dokumentom sa prikladajú všetky dodatočné požiadavky žiadateľa a dotknutých príslušných orgánov na povolenie cezhraničnej prepravy.
(3)
Vyplnený štandardný dokument osvedčujúci, že proces povoľovania bol riadne dodržaný, sprevádza každú zásielku patriacu do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, a to aj v prípadoch, ak sa jedno povolenie na cezhraničnú prepravu týka viac ako jednej cezhraničnej prepravy.
(4)
Štandardný dokument a ďalšie dokumenty sa sprístupňujú príslušným orgánom dozoru krajiny pôvodu, krajiny určenia, ako aj každej krajine tranzitu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
JADROVÉ ZARIADENIA
§ 17
Umiestnenie stavieb jadrových zariadení
(1)
Úrad rozhodne o vydaní súhlasu na umiestnenie stavby jadrového zariadenia na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode A a na základe vyjadrenia Európskej komisie podľa osobitného predpisu.21)
(2)
Na posúdenie vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie podľa osobitného predpisu,8) ako aj potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie vydá úrad stanovisko na základe žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode A.
(3)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode A ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 18
Stavebné povolenie na stavby jadrových zariadení
(1)
Na stavebné konanie pre stavby jadrových zariadení sa vzťahuje osobitný predpis22) a tento zákon.
(2)
Stavbu jadrového zariadenia môže uskutočňovať len držiteľ platného stavebného povolenia vydaného v súlade s osobitným predpisom.23)
(3)
Úrad rozhodne o vydaní stavebného povolenia na stavbu jadrového zariadenia na základe písomnej žiadosti stavebníka o stavebné povolenie doloženej dokumentáciou vyžadovanou osobitným predpisom11) a dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode B.
(4)
Na stavby jadrových zariadení s osobitným zásahom do zemskej kôry, ako sú podzemné úložiská, sa vzťahujú osobitné predpisy,24) ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode B ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 19
Uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky a prevádzka jadrových zariadení
(1)
Uvádzať jadrové zariadenie do prevádzky a prevádzkovať jadrové zariadenie môže len držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku.
(2)
Začiatok uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky je zavezenie prvého palivového článku jadrového paliva do jadrového reaktora, ako aj začatie nakladania s jadrovými materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi, alebo vyhoretým jadrovým palivom v jadrových zariadeniach, ktorých súčasťou nie je jadrový reaktor.
(3)
Povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode C. Toto povolenie je súčasťou povolenia na predčasné užívanie stavby podľa osobitného predpisu.25)
(4)
Súhlas na ďalšiu etapu uvádzania do prevádzky vydá úrad po predložení písomnej žiadosti držiteľa povolenia podľa odseku 3 po posúdení správy o vyhodnotení predchádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky.
(5)
Prevádzka jadrového zariadenia sa člení na skúšobnú prevádzku a prevádzku.
(6)
Súhlas na skúšobnú prevádzku vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej správou o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Tento súhlas je súčasťou súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku podľa osobitného predpisu.26)
(7)
Po kladnom vyhodnotení skúšobnej prevádzky na návrh držiteľa povolenia úrad začne kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu.27)
(8)
Držiteľ povolenia musí zaznamenávať a uchovávať údaje o prevádzke jadrového zariadenia dôležité pre vyraďovanie, ktoré sú uvedené v koncepčnom pláne vyraďovania. Súčasne je povinný zabezpečovať účelovo viazané prostriedky na úhradu nákladov spojených s vyraďovaním.28)
(9)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode C a správy podľa odsekov 4 a 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 20
Vyraďovanie
(1)
Po ukončení prevádzky jadrového zariadenia je držiteľ povolenia na prevádzku povinný zabezpečiť vyraďovanie. Za vyraďovanie zodpovedá držiteľ povolenia na etapu vyraďovania.
(2)
Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred plánovaným odstavením jadrového zariadenia na účel ukončenia prevádzky predložiť dokumentáciu podľa osobitného predpisu8) a doplniť ju tak, aby vyhovovala požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraďovania.
(3)
Povolenie na etapu vyraďovania vydá úrad na základe písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode D.
(4)
Ak vyraďovanie vyžaduje výstavbu a využívanie nových technologických celkov na území ohraničenom hranicami vyraďovaného jadrového zariadenia, platia pre predkladanie, posudzovanie a schvaľovanie dokumentácie primerane požiadavky podľa § 18 a 19.
(5)
Konvenčný odpad z vyraďovania je nerádioaktívny odpad, ktorý vznikol výlučne v procese vyraďovania a na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.29)
(6)
Úrad rozhodne o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona na základe písomnej žiadosti držiteľa povolenia na vyraďovanie doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode F.
(7)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bodoch D a F ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
PIATA ČASŤ
NAKLADANIE S RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI A S VYHORETÝM JADROVÝM PALIVOM
§ 21
Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom
(1)
Za bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi pred ich prevzatím na úložisko zodpovedá pôvodca rádioaktívnych odpadov.
(2)
Úprava rádioaktívnych odpadov sú činnosti vedúce k vytvoreniu formy vhodnej na ich prepravu a ukladanie alebo ich skladovanie.
(3)
S rádioaktívnymi odpadmi sa musí nakladať tak, aby sa
a)
zachovala podkritickosť,
b)
zabezpečil odvod zostatkového tepla,
c)
minimalizovali účinky ionizujúceho žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné prostredie,2)
d)
prihliadalo na vlastnosti ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť, ako sú toxicita, horľavosť, výbušnosť a iné nebezpečné vlastnosti.
(4)
Tvorba rádioaktívnych odpadov a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa musia riadiť technickými a organizačnými opatreniami tak, aby sa ich množstvo a aktivita udržiavali na najnižšej racionálne dosiahnuteľnej úrovni.
(5)
Za ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia a inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov vrátane uzatvorenia úložiska a jeho inštitucionálnej kontroly zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(6)
Úložisko rádioaktívnych odpadov možno umiestniť len na pozemku, ktorý je vo vlastníctve štátu, v súlade so schválenou Koncepciou územného rozvoja Slovenska a ďalšou schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
(7)
Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi vrátane nákladov na zabezpečenie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska uhrádza pôvodca rádioaktívnych odpadov, ak osobitným zákonom nie je ustanovené inak.28)
(8)
Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný bezpečne nakladať s rádioaktívnymi odpadmi, úrad určí iného držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. V rozhodnutí úrad vymedzí rozsah nakladania s týmito rádioaktívnymi odpadmi.
(9)
Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca, alebo náklady, ktoré vynakladá držiteľ povolenia určený úradom podľa odseku 8, uhrádza Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Ak sa pôvodca rádioaktívnych odpadov zistí dodatočne, je povinný uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.
(10)
Všetky činnosti pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musia smerovať k ich bezpečnému uloženiu.
(11)
Dovoz rádioaktívnych odpadov na územie Slovenskej republiky je zakázaný okrem prípadov, v ktorých je dodržaný postup podľa § 16, a okrem úradom povoleného dovozu rádioaktívnych odpadov,
a)
ktoré vznikli prepracovaním a úpravou rádioaktívnych materiálov vyvezených na tento účel a ich spätný dovoz bol úradom vopred povolený,
b)
na účely ich spracovania alebo úpravy na území Slovenskej republiky, ak vývoz materiálu s alikvotnou aktivitou je zmluvne zabezpečený a úradom povolený.
(12)
Ustanovenia odsekov 1 až 11 sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, pričom držiteľ povolenia, ktorý vyhoreté jadrové palivo vyprodukoval, zodpovedá za nakladanie s týmto vyhoretým jadrovým palivom až po jeho odovzdanie a jeho prevzatie na úložisko.
(13)
Podrobnosti o požiadavkách na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom s dôrazom na jeho skladovanie a ukladanie a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich tvorby, roztriedenia rádioaktívnych odpadov do tried a podrobnosti o požiadavkách pri ich dovoze, o požiadavkách na rozsah a obsah dokumentácie pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na evidenciu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 22
Uzatvorenie úložiska a inštitucionálne opatrenia
(1)
Uzatvorenie úložiska sú administratívne a technické činnosti po ukončení umiestňovania rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska.
(2)
Inštitucionálna kontrola je súbor činností, ktorými právnická osoba podľa § 3 ods. 9 zabezpečuje kontrolu vstupu na územie úložiska a kontrolu a údržbu funkčnosti jeho bariér po uzatvorení úložiska v čase ustanovenom v bezpečnostnej dokumentácii.
(3)
Povolenie na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu vydá úrad po predložení písomnej žiadosti držiteľa povolenia na prevádzku úložiska doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode E.
(4)
Držiteľ povolenia vykonáva opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa po uzatvorení úložiska
a)
uchovávali záznamy,
b)
vykonávala inštitucionálna kontrola úložiska,
c)
vykonal nápravný zásah, ak je to nevyhnutné v prípade neplánovaného úniku rádioaktívnych látok.
(5)
Rozsah záznamov podľa odseku 4 písm. a) a rozsah inštitucionálnej kontroly podľa odseku 4 písm. b) určí úrad v podmienkach povolenia.
(6)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č. 1 bode E ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
ŠIESTA ČASŤ
JADROVÁ BEZPEČNOSŤ, ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ, ZABEZPEČOVANIE KVALITY, FYZICKÁ OCHRANA, PREVÁDZKOVÉ UDALOSTI A HAVARIJNÁ PRIPRAVENOSŤ
§ 23
Jadrová bezpečnosť
(1)
Za jadrovú bezpečnosť zodpovedá držiteľ povolenia. Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť dostatočné finančné zdroje a ľudské zdroje na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti vrátane nevyhnutnej inžinierskej a technickej podpornej činnosti vo všetkých oblastiach súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou. Držiteľ povolenia musí bezpečnostným aspektom venovať prednostnú pozornosť pred všetkými ostatnými aspektmi povolenej činnosti.
(2)
Počas prevádzky alebo počas vyraďovania jadrového zariadenia je držiteľ povolenia povinný vykonávať pravidelné, komplexné a systematické hodnotenie jadrovej bezpečnosti (ďalej len „periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti“) s prihliadnutím na aktuálny stav poznatkov v oblasti hodnotenia jadrovej bezpečnosti a prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
(3)
Na vykonávanie činností na jadrovom zariadení, najmä na obsluhu, údržbu, kontrolu a skúšky vybraných zariadení, musí držiteľ povolenia vydať prevádzkové predpisy. Tieto predpisy musia byť v súlade s podmienkami povolenia. Držiteľ povolenia musí tieto predpisy aktualizovať a dopĺňať podľa aktuálneho stavu jadrového zariadenia.
(4)
Držiteľ povolenia môže realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. u) len po predchádzajúcom odsúhlasení alebo schválení úradom a v prípadoch uvedených v osobitných predpisoch21) aj po stanovisku Európskej komisie.
(5)
Držiteľ povolenia môže realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. v) len po ich predchádzajúcom ohlásení úradu a po posúdení úradom podľa § 4 ods. 2 písm. g) druhého bodu.
(6)
O zmenách na jadrovom zariadení podľa § 2 písm. u) alebo v) musí držiteľ povolenia viesť samostatnú evidenciu.
(7)
Periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti je držiteľ povolenia povinný vykonávať v intervaloch a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad.
(8)
Podrobnosti o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich umiestňovaní, projektovaní, výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke, vyraďovaní a uzatvorení úložiska, ako aj kritériá pre kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 24
Odborná spôsobilosť
(1)
Odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností, znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, potrebných na výkon pracovných činností zamestnanca držiteľa povolenia. Odborná spôsobilosť sa získava úspešným absolvovaním odbornej prípravy v špecializovanom zariadení.
(2)
Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností, zásadných postojov a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, ktorá je nutná na výkon pracovných činností s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť.
(3)
Vykonávať pracovné činnosti, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, môžu len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých odbornú spôsobilosť preverila odborná komisia zriadená prevádzkovateľom špecializovaného zariadenia a vydala im osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
(4)
Vybraní zamestnanci držiteľa povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie sú zamestnanci vykonávajúci pracovné činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť, majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané v Slovenskej republike alebo na území členských štátov,30) ukončili odbornú prípravu, sú zdravotne spôsobilí a psychicky spôsobilí, ktorých osobitnú odbornú spôsobilosť preverila skúšobná komisia zriadená úradom a úrad im vydal preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti.
(5)
Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti vydá úrad na základe žiadosti držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) po splnení kvalifikačných požiadaviek podľa odsekov 2 a 4, preukázaní zdravotnej spôsobilosti,31) psychickej spôsobilosti, ukončení odbornej prípravy a úspešnom vykonaní skúšky pred skúšobnou komisiou zriadenou úradom.
(6)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j) je povinný zabezpečiť pravidelné prehliadky zamestnancov32) zamerané na zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť, ak je potrebná na výkon pracovných činností zamestnancov.
(7)
Prevádzkovateľ špecializovaného zariadenia môže vykonávať odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení len na základe povolenia. Odborná príprava sa vykonáva v súlade so schváleným systémom prípravy podľa programov prípravy.
(8)
Povolenie prevádzkovateľovi špecializovaného zariadenia vydáva úrad na základe písomnej žiadosti po posúdení technického vybavenia používaného pri tejto príprave a odbornej spôsobilosti zamestnancov žiadateľa o povolenie.
(9)
Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu vybraných zamestnancov a ich výcvik na simulátore (ďalej len „lektori“), môžu túto činnosť vykonávať len na základe preukazu o odbornej spôsobilosti v oblasti danej odbornej prípravy. Podrobnosti o overovaní a podmienky overenia odbornej spôsobilosti lektorov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(10)
Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú prípravu vybraných zamestnancov alebo odborne spôsobilých zamestnancov počas ich stáže a výcviku na pracovnom mieste (ďalej len „inštruktori“), môžu túto činnosť vykonávať po splnení kvalifikačných požiadaviek ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá úrad.
(11)
Povolenie na odbornú prípravu podľa odseku 8 vydáva úrad na päť rokov.
(12)
Ak občan členského štátu s kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 má záujem o voľné pracovné miesto v jadrových zariadeniach v Slovenskej republike, nemôže byť diskriminovaný na základe národnosti alebo štátnej príslušnosti.
(13)
Na účely tohto zákona sa kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 rozumie regulované povolanie podľa osobitného predpisu,33) ak tento zákon neustanovuje inak.
(14)
Na účely tohto zákona osobitným školením, na základe ktorého získa občan členského štátu osobitné vedomosti z oblasti jadrovej energie podľa prílohy č. 4, sa rozumie regulované vzdelávanie podľa osobitného predpisu,34) ak tento zákon neustanovuje inak.
(15)
Na účely tohto zákona sa regulované vzdelávanie uznáva podľa osobitného predpisu,35) ak tento zákon neustanovuje inak.
(16)
Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s vplyvom na jadrovú bezpečnosť na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s odbornou spôsobilosťou podľa odseku 1, ak tento zákon alebo osobitný predpis36) neustanovuje inak.
(17)
Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa odseku 2, ak tento zákon alebo osobitný predpis36) neustanovuje inak.
(18)
Podrobnosti o odbornej príprave, o činnostiach odborne spôsobilých zamestnancov a vybraných zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j) a o ich poverovaní na výkon pracovných činností, o podmienkach overovania ich odbornej spôsobilosti a osobitnej odbornej spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o osobitnej odbornej spôsobilosti, o zriaďovaní odbornej komisie a skúšobnej komisie, o dokumentácii potrebnej k žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 8, o požiadavkách na lektorov odbornej prípravy a inštruktorov odbornej prípravy a o podmienkach overovania ich odbornej spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 25
Zabezpečovanie kvality
(1)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 2 a 3 písm. a) až g), j) a k) je povinný vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru, postupy a zdroje na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení (ďalej len „systém kvality“).
(2)
Za určenie a dodržiavanie požiadaviek na kvalitu jadrových zariadení, vybraných zariadení, ich kategorizáciu do bezpečnostných tried v oblasti využívania jadrovej energie vrátane dodávok zariadení a služieb zodpovedá držiteľ povolenia.
(3)
Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 musia zodpovedať významu zariadení a významu činností z hľadiska jadrovej bezpečnosti.
(4)
Dokumentáciu systému kvality držiteľa povolenia, požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení schvaľuje úrad.
(5)
Podrobnosti o požiadavkách na dokumentáciu systému kvality držiteľa povolenia, ako aj podrobnosti o požiadavkách na kvalitu jadrových zariadení, podrobnosti o požiadavkách na kvalitu vybraných zariadení a podrobnosti o rozsahu ich schvaľovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 26
Fyzická ochrana
(1)
Neoprávnená činnosť s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom je činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávaná s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.
(2)
Sabotáž je akýkoľvek úmyselný čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok život, zdravie alebo majetok obyvateľstva alebo životné prostredie.
(3)
Za fyzickú ochranu zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.
(4)
Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa s jeho súhlasom zdržujú v jadrovom zariadení alebo sa podieľajú na činnostiach podľa § 12 a 21, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavali požiadavky fyzickej ochrany.
(5)
Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie
a)
bezúhonnosti osôb vstupujúcich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa na preprave rádioaktívnych materiálov okrem
1.
osôb, u ktorých sa bezúhonnosť vyžaduje a preukazuje na účel výkonu činností podľa osobitných predpisov,37) a osôb nimi sprevádzaných alebo
2.
osôb sprevádzaných určenými zamestnancami držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j),
b)
bezúhonnosti a spoľahlivosti osôb prichádzajúcich do styku s jadrovými materiálmi I. a II. kategórie, osôb zabezpečujúcich fyzickú ochranu, osôb vstupujúcich bez sprevádzania určenými zamestnancami držiteľa povolenia do vnútorného priestoru jadrových zariadení,
c)
zdravotnej a psychickej spôsobilosti všetkých osôb, ktoré výkonom pracovnej činnosti môžu mať vplyv na jadrovú bezpečnosť.
(6)
Pri neoprávnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení, neoprávnenej činnosti pri preprave rádioaktívnych materiálov alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti poskytuje na požiadanie držiteľa povolenia pomoc v rozsahu svojej pôsobnosti Policajný zbor alebo Železničná polícia.
(7)
Pri zistení skutočností podľa odseku 6 je držiteľ povolenia povinný vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať Policajný zbor alebo Železničnú políciu a úrad.
(8)
Ak držiteľ povolenia nie je schopný zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou a s podmienkami povolenia, je povinný ju na základe preukázateľnej žiadosti zabezpečiť v súčinnosti s Policajným zborom. Policajný zbor je povinný na zmluvnom základe takejto žiadosti vyhovieť.
(9)
Podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany vrátane zaradenia jadrového zariadenia alebo jadrového materiálu do kategórií na zabezpečenie fyzickej ochrany ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 27
Prevádzkové udalosti na jadrovom zariadení a udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov
(1)
Prevádzková udalosť je udalosť, pri ktorej došlo na jadrovom zariadení k ohrozeniu alebo porušeniu jadrovej bezpečnosti počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, počas jeho prevádzky, počas etapy vyraďovania alebo počas uzatvorenia úložiska.
(2)
Udalosť pri preprave je udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorá spôsobila nesúlad s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(3)
Prevádzkové udalosti a udalosti pri preprave sa delia na
a)
poruchu, ktorá spôsobila
1.
ohrozenie jadrovej bezpečnosti bez priameho ohrozenia plnenia bezpečnostných funkcií,
2.
narušenie bezpečnostných bariér alebo iných bezpečnostných opatrení bez priamych následkov,
3.
vyvolanie plynutia limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania,
4.
porušenie limít a podmienok bez priamych následkov na plnenie bezpečnostných funkcií,
5.
aktiváciu bezpečnostných systémov alebo ich aktiváciu zo skutočných príčin, ale bez priamych následkov,
6.
porušenie technických podmienok alebo prepravných predpisov pri preprave bez priamych následkov,
7.
iné narušenie spoľahlivosti zariadení vyžadujúce nápravné opatrenia na odstránenie následkov,
8.
únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia, pri ktorom nie sú prekročené limity ožiarenia,2)
b)
nehodu, ktorá spôsobila
1.
ohrozenie alebo narušenie plnenia bezpečnostných funkcií,
2.
zlyhanie bezpečnostných systémov alebo aktiváciu bezpečnostných systémov zo skutočných príčin, ktorá vyžaduje opatrenia na odstránenie následkov,
3.
závažné narušenie alebo zlyhanie bezpečnostných bariér,
4.
únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia s prekročením limít ožiarenia,2)
c)
haváriu, ktorá spôsobila únik rádioaktívnych látok, ktorý vyžaduje uplatnenie opatrení na ochranu obyvateľstva.
(4)
Držiteľ povolenia je povinný
a)
vypracovať záväzné postupy na riešenie udalostí podľa odseku 3,
b)
včas vykonať preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať stavy, ktoré by mohli ohroziť jadrovú bezpečnosť, život alebo zdravie osôb,
c)
ohlasovať úradu nedostatky zistené pri prevádzke, údržbe alebo kontrole, ktoré by mohli viesť k vzniku udalostí podľa odseku 3,
d)
ohlasovať udalosti podľa odseku 3 úradu, a ak ide o nehody a havárie pri uvádzaní jadrového zariadenia do prevádzky, pri prevádzke jadrového zariadenia a jeho vyraďovaní, aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, zisťovať ich príčiny a vykonávať nápravné opatrenia,
e)
na základe zistených príčin vzniku prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave uplatňovať opatrenia na zabránenie ich opakovaniu,
f)
informovať verejnosť o nehode, havárii, opatreniach na ochranu zdravia a o činnostiach, ktoré je potrebné vykonať v prípade takejto nehody alebo havárie.
(5)
Nehodu alebo haváriu pri preprave je držiteľ povolenia povinný ohlásiť úradu, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.
(6)
Úrad zisťuje príčiny a okolnosti vzniku nehôd a havárií, ako aj vybraných porúch.
(7)
Podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave, podrobnosti o zisťovaní ich príčin ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 28
Havarijné plánovanie a havarijná pripravenosť
(1)
Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(2)
Havarijné plány sa delia na
a)
predbežný vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení počas jeho alebo ich výstavby,
b)
vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení, ktoré prevádzkuje jeden držiteľ povolenia, a väzbu na plán ochrany obyvateľstva,38)
c)
plán ochrany obyvateľstva, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti ohrozenia počas úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán,
d)
havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia počas nehody alebo havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(3)
Držiteľ povolenia je povinný prijať preventívne opatrenia, ako aj opatrenia na zdolanie alebo zmiernenie následkov nehôd a havárií jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov. O opatreniach a postupoch je držiteľ povolenia povinný informovať verejnosť.
(4)
Na zabezpečenie povinností podľa odseku 3 je držiteľ povolenia povinný zriadiť osobitné pracovisko a vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru.
(5)
Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pre každé jadrové zariadenie na základe žiadosti v konaní o udelenie príslušného povolenia. Na základe schválenej veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením obvodné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijným plánovaním rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jedna osoba žiadateľom o príslušné povolenie vo vzťahu k viacerým jadrovým zariadeniam nachádzajúcim sa na území, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jadrové zariadenia za jedno jadrové zariadenie a oblasť ohrozenia je len jedna spoločná.
(6)
Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie je povinný zabezpečiť systémy monitorovania jadrového zariadenia, ako aj v oblasti ohrozenia.
(7)
Orgány štátnej správy, obce, fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej pôsobnosti a poskytovať si navzájom potrebné podklady.
(8)
Žiadateľ o vydanie povolenia je povinný predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný plán po jeho posúdení Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné schválenie.
(9)
Plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia sú povinné obvodné úrady v sídlach krajov predložiť úradu na posúdenie najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(10)
Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný predložiť havarijný dopravný poriadok na posúdenie úradu najneskôr šesť mesiacov pred prvým plánovaným uskutočnením prepravy rádioaktívnych materiálov a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(11)
Držitelia povolení alebo obvodné úrady v sídlach krajov sú povinné predložiť havarijné plány na opätovné posúdenie alebo schválenie v termíne kratšom ako päť rokov, ak nastali zmeny jadrového zariadenia podľa § 2 písm. u), organizačnej štruktúry podľa odseku 4 alebo prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, zmeny vo veľkosti oblasti ohrozenia, zmeny vo veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia alebo zmeny v zabezpečení prepravy rádioaktívnych materiálov, alebo zmeny na základe výsledkov cvičení a kontrol.
(12)
Havarijný plán
a)
podľa odseku 2 písm. c) schvaľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
b)
podľa odseku 2 písm. d) schvaľuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
(13)
Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblastí ohrozenia jadrovým zariadením sú záväzné pre všetky orgány štátnej správy, obce, ako aj pre všetky fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním.
(14)
Držitelia povolenia alebo obvodné úrady v sídlach krajov musia postupy podľa havarijných plánov pred uvedením jadrového zariadenia do prevádzky alebo pred uskutočnením prvej prepravy rádioaktívnych materiálov precvičiť a následne ich musia držitelia povolenia alebo obvodné úrady v sídlach krajov v pravidelných intervaloch precvičovať, cvičenia vyhodnocovať a na základe výsledkov prijímať nápravné opatrenia.
(15)
Držiteľ povolenia je povinný oboznámiť svojich zamestnancov s predbežným vnútorným havarijným plánom, s vnútorným havarijným plánom a zaškoliť určených zamestnancov na výkon funkcií podľa príslušného vnútorného havarijného plánu. Ostatné osoby nachádzajúce sa na území jadrového zariadenia s vedomím držiteľa povolenia musí držiteľ povolenia poučiť o ich povinnostiach počas vzniku nehody alebo havárie.
(16)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oboznámiť osoby podieľajúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov s havarijným dopravným poriadkom a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa havarijného dopravného poriadku. Ostatné osoby zúčastňujúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov musí držiteľ povolenia poučiť o ich povinnostiach, ak vznikne nehoda a havária pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(17)
Dotknuté orgány štátnej správy a obce sú povinné oboznámiť verejnosť v oblasti ohrozenia s opatreniami na ochranu obyvateľstva pre prípad nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo nehody a havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(18)
Dotknuté orgány štátnej správy a obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo havarijným dopravným poriadkom na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a v určenom rozsahu aj na likvidácii následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení alebo nehôd alebo havárií pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(19)
Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu a následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov a prípravu návrhov opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup zabezpečuje úrad na svojom pracovisku vybavenom potrebnými technickými prostriedkami.
(20)
Držiteľ povolenia je povinný na vlastné náklady a orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie sú povinné bezodplatne poskytovať úradu vo forme, rozsahu a spôsobom, ako sú požadované úradom, údaje potrebné na zabezpečenie havarijnej pripravenosti, na prípravu a realizáciu cvičení, na hodnotenie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov a na prognózu ich vývoja, ako sú technologické údaje jadrových zariadení, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje a ďalšie údaje.
(21)
Podrobnosti o obsahu havarijných plánov, podrobnosti o postupe pri ich predkladaní a schvaľovaní, opatreniach, postupoch a činnostiach vrátane stanovenia stupňov závažnosti udalostí podľa medzinárodných kritérií, podrobnosti o informovaní úradu a verejnosti, podrobnosti o náležitostiach podkladov potrebných k žiadosti o schválenie veľkosti oblasti ohrozenia, veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia vrátane termínu predloženia žiadosti, podrobnosti o systémoch monitorovania, podrobnosti o školeniach, o precvičovaní a o aktualizácii havarijných plánov, podrobnosti o poskytovaných dátach a časovom priebehu nehody alebo havárie na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
SIEDMA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA JADROVÚ ŠKODU A JEJ FINANČNÉ KRYTIE
§ 29
Zodpovednosť za jadrovú škodu
(1)
Na účely zodpovednosti za jadrovú škodu sa použijú ustanovenia medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.39) Ustanovenia všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu40) sa použijú len vtedy, ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon neustanovujú inak.
(2)
Držiteľ povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, prevádzku jadrového zariadenia okrem úložísk a držiteľ povolenia na etapu vyraďovania alebo držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je zodpovedný za jadrovú škodu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná podľa odseku 1.
(3)
Ak je jedna osoba držiteľom povolenia podľa odseku 2 pre viacero jadrových zariadení nachádzajúcich sa na území, pre ktoré bol schválený aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jadrové zariadenia na účely zodpovednosti za jadrovú škodu za jedno jadrové zariadenie. Za jedno jadrové zariadenie nemožno však považovať viac jadrových zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území, ktorých prevádzkovateľmi sú rôzni držitelia povolenia, aj keď tieto zariadenia na seba technicky nadväzujú.
(4)
Pri určovaní rozsahu a spôsobu náhrady jadrovej škody sa použijú ustanovenia všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu.40) Na určenie jadrovej škody sa použijú predpisy platné v dobe vzniku jadrovej udalosti, ktorá jadrovú škodu spôsobila. Právo na náhradu jadrovej škody sa premlčí, ak nárok na jej náhradu nebol uplatnený v lehote troch rokov odo dňa, keď sa poškodený o udalosti, ktorá viedla k jadrovej škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedel alebo mohol dozvedieť, najneskôr však v lehote 20 rokov odo dňa vzniku takejto udalosti, prípadne po uplynutí platnosti poistenia, ak bola platnosť poistenia dlhšia.
(5)
Jadrovou škodou je tiež škoda, ktorá vznikla vynaložením nákladov na nevyhnutné opatrenia na odvrátenie alebo zníženie ožiarenia alebo na obnovenie predošlého alebo obdobného stavu životného prostredia, ak tieto opatrenia boli vyvolané v dôsledku jadrovej udalosti a povaha veci to umožňuje.
(6)
Držiteľ povolenia podľa odseku 2 zodpovedá za jadrovú škodu spôsobenú každou jednotlivou jadrovou udalosťou, ak ide o
a)
jadrové zariadenia na energetické účely do 75 000 000 EUR,
b)
ostatné jadrové zariadenia a prepravy rádioaktívnych materiálov do 50 000 000 EUR.
§ 30
Finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu
(1)
Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť krytie svojej zodpovednosti za jadrovú škodu do hodnoty ustanovenej v § 29 ods. 6 poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky.
(2)
Poistenie sa uzatvára alebo iná finančná zábezpeka sa ustanovuje zvlášť pre každé jadrové zariadenie alebo prepravu rádioaktívnych materiálov po zohľadnení odseku 4 a § 15 ods. 11.
(3)
Krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrovú škodu podľa odseku 1 musí trvať počas doby platnosti povolenia podľa § 29 ods. 2 a najmenej 20 rokov po jadrovej udalosti.
(4)
Z krytia zodpovednosti za jadrovú škodu sú vyňaté jadrové udalosti spôsobené malými množstvami jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorých sa nepredpokladá spôsobenie vzniku jadrovej škody. Podrobnosti o maximálnych limitách takýchto množstiev ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(5)
Ak vznikne jadrová udalosť, je držiteľ povolenia povinný písomne oznámiť v oblasti ovplyvnenej touto udalosťou podľa zistení úradu a ostatných dotknutých orgánov, že za jadrovú škodu spôsobenú touto udalosťou zodpovedá. Toto písomné oznámenie musí byť verejne dostupné u držiteľa povolenia, na úrade a vo všetkých obciach v tejto oblasti.
ÔSMA ČASŤ
ŠTÁTNY DOZOR, INŠPEKČNÁ ČINNOSŤ, INŠPEKTORI JADROVEJ BEZPEČNOSTI, MEDZINÁRODNÉ INŠPEKCIE, SPRÁVNE DELIKTY A PRIESTUPKY
§ 31
Výkon štátneho dozoru, inšpekčná činnosť a inšpektori jadrovej bezpečnosti
(1)
Úrad kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, ako aj dodržiavanie rozsahu a podmienok uvedených v rozhodnutiach podľa § 4 a plnenie opatrení na odstránenie nedostatkov uvedených v protokoloch (ďalej len „inšpekčná činnosť“). Inšpekčnú činnosť úrad vykonáva u držiteľov povolení a u osôb, u ktorých je odôvodnený predpoklad, že využívajú jadrovú energiu na iné ako mierové účely alebo neoprávnene využívajú jadrovú energiu, alebo u osôb, u ktorých je dôvodné podozrenie, že porušujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú mierového využívania jadrovej energie a ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad vykonáva kontrolu aj u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činností v oblasti využívania jadrovej energie podľa tohto zákona bez povolenia alebo súhlasu.
(2)
Inšpekčnú činnosť vykonáva úrad poverenými štátnymi zamestnancami (ďalej len „inšpektor“).
(3)
Inšpektor vykonáva inšpekčnú činnosť v štátnozamestnaneckom pomere v príslušnom odbore štátnej služby podľa osobitného predpisu37) v služobnom úrade, ktorým je úrad. Inšpektor musí spĺňať predpoklad vzdelania, nadobudnúť a preukázať príslušné kompetencie a úspešne vykonať inšpektorskú skúšku, čím splní osobitný kvalifikačný predpoklad. Inšpektorom v oblastiach zahŕňajúcich utajované skutočnosti môže byť len inšpektor, ktorý okrem splnenia predpokladov na inšpektora je navyše oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.6)
(4)
Zamestnanec úradu, ktorý je pripravovaný na funkciu inšpektora v čase pred vykonaním inšpektorskej skúšky, má postavenie inšpektora – čakateľa. Inšpekčnú činnosť môže vykonávať len v sprievode a pod dohľadom inšpektora.
(5)
Inšpektorská skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti. Inšpektorská skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorej členov vymenuje predseda úradu. Účelom inšpektorskej skúšky je overiť, či inšpektor – čakateľ pozná a je schopný uplatňovať predpisy potrebné na výkon inšpekčnej činnosti v odbore, v ktorom bude inšpekčnú činnosť vykonávať.
(6)
Výsledok inšpektorskej skúšky skúšobná komisia oznámi inšpektorovi – čakateľovi do 15 dní. O úspešne vykonanej inšpektorskej skúške úrad vydá inšpektorovi – čakateľovi osvedčenie.
(7)
Po úspešne vykonanej inšpektorskej skúške na návrh predsedu skúšobnej komisie predseda úradu písomne vymenuje inšpektora – čakateľa do funkcie inšpektora a vydá mu preukaz inšpektora.
(8)
Predseda úradu a podpredseda úradu obdržia preukaz inšpektora dňom vymenovania do funkcie.
(9)
Inšpektor sa pri výkone inšpekčnej činnosti preukazuje preukazom inšpektora.
(10)
Inšpekčná činnosť sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a bezpečnosť ľudí a životné prostredie.
(11)
Inšpektor je oprávnený
a)
vstupovať kedykoľvek bez obmedzenia do objektov držiteľov povolení a do priestorov jadrových zariadení a do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia alebo sa nakladá s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom, vykonávať v nich inšpekčnú činnosť, presvedčovať sa u odborne spôsobilých zamestnancov, vybraných zamestnancov, ak práve nevykonávajú činnosť s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, o ich znalostiach predpisov, zisťovať stav, príčiny a následky prevádzkovej udalosti a udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj kontrolovať stav havarijnej pripravenosti, vykonávať kontrolu dodržiavania jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, dodržiavania prevádzkových predpisov, preverovať odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľa povolenia a zúčastňovať sa na vyšetrovaní prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov,
b)
vykonávať kontrolu, zúčastňovať sa na skúškach a vykonávať úkony s cieľom zisťovať, či sa dodržiavajú požiadavky vyplývajúce z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe a podmienok uvedených v rozhodnutiach úradu a v protokoloch z inšpekčnej činnosti,
c)
požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekčnej činnosti a požadovať ich kópie a poskytnutie informácií a vysvetlení,
d)
po oznámení štatutárnemu orgánu držiteľa povolenia alebo ním poverenému zamestnancovi odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo médií, ktoré sa používajú alebo sa s nimi manipuluje, alebo odoberať vzorky zo životného prostredia,
e)
používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a audiodokumentácie potrebnej na výkon inšpekčnej činnosti, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy,6)
f)
nariadiť zachovanie zariadení, pracovísk, stavieb a objektov alebo ich častí v pôvodnom stave až do skončenia zisťovania alebo nariadiť zdokumentovanie stavu zariadení, pracovísk, stavieb a objektov alebo ich častí v čase výkonu inšpekčnej činnosti,
g)
nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekčnej činnosti,
h)
po prerokovaní zistených nedostatkov so štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo s osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo s fyzickou osobou – držiteľom povolenia formou protokolu ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov vrátane záväzných termínov na ich splnenie,
i)
odobrať preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti, ak u vybraného zamestnanca zistí také nedostatky v osobitnej odbornej spôsobilosti alebo v jeho činnosti, ktoré viedli k ohrozeniu alebo by mohli viesť k priamemu ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, alebo odobrať preukaz o odbornej spôsobilosti, ak u lektora zistí také nedostatky v odbornej spôsobilosti alebo v jeho činnosti, ktoré viedli alebo by mohli viesť k nedostatočnej odbornej príprave vybraných zamestnancov držiteľov povolení.
(12)
Odobratý preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti inšpektor postúpi na ďalšie konanie úradu. Úrad do jedného mesiaca od ich odobratia rozhodne o ich odňatí alebo vrátení.
(13)
Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti možno odňať na dobu určitú, najviac však na dobu troch rokov, alebo natrvalo. Na dobu určitú sa odníma, ak je predpoklad na zánik dôvodov, pre ktoré bol odňatý. Jeho vrátenie je podmienené overením osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti zamestnanca a úspešným absolvovaním skúšky pred skúšobnou komisiou alebo odbornou komisiou. Pri trvalej strate fyzickej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti sa tento preukaz odníma natrvalo.
(14)
Oprávnenia inšpektora podľa odseku 11 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na miestne zisťovanie v konaní o udelenie súhlasu alebo povolenia, ako aj na výkon kontroly u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činnosti podľa tohto zákona bez povolenia alebo súhlasu, alebo u osôb, u ktorých je odôvodnené predpokladať, že vykonávajú činnosti v oblasti využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely.
(15)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na výkon inšpekčnej činnosti sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti uvedené v osobitnom predpise.41)
(16)
Inšpekčná činnosť vykonávaná spôsobom a za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 15 a uplatňovanie právomocí úradu uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až e), j), k) a ods. 2 a 3 je výkonom štátneho dozoru.
§ 32
Zastavenie prevádzky jadrového zariadenia
(1)
Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo pri vzniku závažných skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, úrad rozhodne o obmedzení rozsahu alebo platnosti povolenia alebo uloží držiteľovi povolenia vykonať nevyhnutné opatrenia, prípadne rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia.
(2)
Ak iný orgán rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia z iných dôvodov, ako je ohrozenie bezpečnosti, je tento orgán povinný uhradiť držiteľovi povolenia náklady potrebné na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti a príslušnú časť nákladov Štátnemu fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na vyraďovanie jadrového zariadenia, ktoré v dôsledku takéhoto rozhodnutia vznikli.
§ 33
Medzinárodné inšpekcie
(1)
Medzinárodná inšpekcia je činnosť, ktorú vykonávajú medzinárodní inšpektori na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2)
Inšpekčný mandát je dokument oprávňujúci medzinárodných inšpektorov vykonávať inšpekcie podľa odseku 1.
(3)
Každá fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná poskytnúť potrebnú súčinnosť medzinárodným inšpektorom pri inšpekčnej činnosti v rozsahu zodpovedajúcom ich právam podľa inšpekčného mandátu.
(4)
Fyzická osoba alebo právnická osoba dotknutá medzinárodnou inšpekciou má právo oboznámiť sa s inšpekčným mandátom.
(5)
Medzinárodná inšpekcia sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a bezpečnosť ľudí a životné prostredie.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na ďalšie oprávnené osoby poverené Európskou komisiou, ktoré vykonávajú činnosti podľa osobitného predpisu.42)
(7)
Na medzinárodnej inšpekcii sa môže zúčastniť inšpektor úradu, a ak je kontrola vykonávaná osobami podľa odseku 6, aj zástupcovia ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy v rozsahu ich pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.43)
(8)
Ak je to potrebné na účely dosiahnutia cieľa alebo výkonu medzinárodnej inšpekcie, úrad môže požiadať o súčinnosť Policajný zbor a colné orgány. Úrad v žiadosti uvedie, aký rozsah súčinnosti požaduje. Policajný zbor a colné orgány sú povinné žiadosti úradu v rozsahu svojich oprávnení vyhovieť. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, je úrad oprávnený požiadať príslušný súd o vydanie predbežného opatrenia na vstup medzinárodných inšpektorov do objektov predmetu medzinárodnej inšpekcie.
§ 34
Správne delikty a priestupky
(1)
Úrad uloží pokutu až do 50 000 000 Sk držiteľovi povolenia, ktorý poruší ustanovenie § 3 ods. 2, 7, 8 alebo 10.
(2)
Úrad uloží pokutu až do 30 000 000 Sk právnickej osobe, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6.
(3)
Úrad uloží pokutu až do 10 000 000 Sk držiteľovi povolenia za porušenie povinností vyplývajúcich mu z § 10 alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v súhlase alebo za nevykonanie opatrení v určených lehotách uložených rozhodnutím úradu alebo nevykonanie opatrenia inšpektora na odstránenie nedostatkov podľa § 31 ods. 11 písm. h).
(4)
Úrad uloží pokutu až do 1 000 000 Sk právnickej osobe za nesplnenie povinností uložených v § 3 ods. 11 a 12, § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3.
(5)
Úrad uloží pokutu až do 500 000 Sk držiteľovi povolenia za neoznámenie informácií významných pre výkon štátneho dozoru alebo za neoznámenie skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, havarijného plánovania alebo za zaradenie zamestnanca na výkon činností, pre ktoré nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti alebo osobitnej odbornej spôsobilosti.
(6)
Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6 alebo nesplní povinnosti uložené v § 3 ods. 11 a 12, v § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3. Úrad uloží za tieto priestupky pokutu do 100 000 Sk. V konaní o priestupku úrad postupuje podľa osobitného predpisu.44)
(7)
Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty, ktorú je možné podľa odsekov 1 až 5 uložiť.
(8)
Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 5 možno začať do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(9)
Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa odsekov 1 až 5 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup dozorovaných subjektov alebo dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb pri odstraňovaní následkov nedostatkov a k prijatým opatreniam. V odôvodnených prípadoch môže úrad od uloženia pokuty upustiť.
(10)
Uložením pokuty držiteľovi povolenia alebo iným fyzickým osobám alebo právnickým osobám zostáva nedotknutá ich trestná zodpovednosť, ako aj trestná zodpovednosť ich zamestnancov.
(11)
Výnosy z pokút sú príjmom Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
§ 34a
Príspevky na výkon štátneho dozoru
(1)
Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 je povinný platiť ročný príspevok na výkon štátneho dozoru (ďalej len „ročný príspevok").
(2)
Ak je právnická osoba alebo fyzická osoba držiteľom viacerých povolení podľa § 5 ods. 3, je takýto držiteľ povinný platiť ročný príspevok za každú činnosť, na ktorú bolo vydané povolenie.
(3)
Ročný príspevok za uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia [§ 5 ods. 3 písm. b) a c)] podľa druhu jadrového zariadenia je
a)
10 500 Sk za každý MWt nominálneho inštalovaného tepelného výkonu pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu,
b)
1 000 Sk za každý palivový článok skladovaný ku koncu predchádzajúceho roka pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) druhého bodu,
c)
1 150 Sk za každý GBq prepracovanej aktivity upravenej do vláknobetónového kontajnera v priebehu predchádzajúceho roka v jadrovom zariadení podľa § 2 písm. f) tretieho bodu,
d)
2 500 Sk za každý vláknobetónový kontajner uložený v priebehu predchádzajúceho roka v jadrovom zariadení podľa § 2 písm. f) štvrtého bodu.
(4)
Ročný príspevok za stavbu jadrového zariadenia [§ 5 ods. 3 písm. a)] podľa druhu jadrového zariadenia je 50 % ročného príspevku podľa odseku 3 písm. a), b), c) alebo d), pričom
a)
pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu sa nominálnym inštalovaným tepelným výkonom rozumie projektovaný nominálny inštalovaný tepelný výkon,
b)
pre jadrové zariadenia podľa § 2 písm. f) druhého až štvrtého bodu sa stavom ku koncu predchádzajúceho roka rozumie predpokladaný stav k 31. decembru roka, v ktorom uplynie dvanásť mesiacov prevádzky jadrového zariadenia.
(5)
Ročný príspevok za etapu vyraďovania jadrového zariadenia [§ 5 ods. 3 písm. d)] podľa druhu jadrového zariadenia je
a)
50 % ročného príspevku podľa odseku 3 písm. a),
b)
5 % ročného príspevku podľa odseku 3 písm. b) až d), pričom sa stavom ku koncu roka rozumie stav k 31. decembru roka, ktorý predchádza roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť povolenie na etapu vyraďovania.
(6)
Ročný príspevok za činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. e) až n) je 5 000 Sk.
(7)
Povinnosť držiteľa povolenia platiť ročný príspevok vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť jeho povolenie.
(8)
Držiteľ povolenia je povinný zaplatiť ročný príspevok v štyroch rovnakých splátkach, a to do 10. dňa prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka, s výnimkou podľa odseku 9.
(9)
Ak ročný príspevok neprevyšuje sumu 10 000 Sk, platí sa jednou splátkou do 10. dňa prvého mesiaca kalendárneho roka.
(10)
Držiteľ povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť v priebehu kalendárneho roka, zaplatí za tento kalendárny rok pomernú časť ročného príspevku, a to do 10. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom mu táto povinnosť vznikla. Ak pomerná časť ročného príspevku neprevyšuje 10 000 Sk, platí sa jednou splátkou.
(11)
Držiteľ povolenia, ktorému v priebehu kalendárneho roka bolo povolenie zrušené, povolenie mu zaniklo alebo bolo nahradené iným druhom povolenia, platí za tento kalendárny rok pomernú časť ročného príspevku.
(12)
Pomerná časť ročného príspevku podľa odsekov 10 a 11 sa vypočíta ako 1/12 ročného príspevku vynásobená počtom kalendárnych mesiacov, v ktorých bolo alebo bude povolenie právoplatné.
(13)
Povinnosť platiť ročný príspevok zaniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení povolenia alebo v ktorom povolenie zaniklo.
(14)
Ak ročný príspevok alebo jeho splátka alebo pomerná časť ročného príspevku neboli zaplatené riadne a včas, je držiteľ povolenia povinný zaplatiť úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 8 alebo 9 za každý deň omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania. Úrad nie je povinný vymáhať úrok z omeškania, ak neprevyšuje 100 Sk.
(15)
Ročný príspevok, splátky ročného príspevku, pomerná časť ročného príspevku a úroky z omeškania sú príjmom štátneho rozpočtu. Ročné príspevky, splátky ročného príspevku, pomernú časť ročného príspevku a úroky z omeškania vyberá úrad.
(16)
Ročný príspevok, splátky ročného príspevku, pomerná časť ročného príspevku a úroky z omeškania sa platia prevodom alebo vkladom peňažných prostriedkov na príslušný príjmový účet vedený v Štátnej pokladnici. Variabilným symbolom je číslo pridelené úradom jednotlivým držiteľom povolenia.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 35
Vzťah k správnemu poriadku
Na konanie úradu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní45) s výnimkou lehôt ustanovených na vydanie rozhodnutia v konaniach podľa § 8 ods. 6 a § 15 ods. 4 a s výnimkou náležitostí rozhodnutia v konaniach podľa § 15 ods. 4, § 16 až 16l a 24.
§ 36
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§ 37
Prechodné ustanovenia
(1)
Platnosť oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto zákona okrem oprávnení na činnosti, ktoré sú uvedené v § 5 ods. 2 a 3 tohto zákona. Ostatné rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona.
(2)
Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konania o udelenie oprávnenia sa zastavujú dňom účinnosti tohto zákona.
(3)
Ak vykonávanie niektorých činností v oblasti využívania jadrovej energie nie je v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom, je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná bezodkladne prerokovať s úradom opatrenia na ich zosúladenie s týmto zákonom. Opatrenia sa musia vykonať v lehote ustanovenej úradom, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(4)
Nové preukazy inšpektorom podľa tohto zákona úrad vydá do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.
§ 37a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008
(1)
Držiteľovi povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2008, vzniká povinnosť uhradiť ročný príspevok 1. januára 2008.
(2)
Držiteľ povolenia podľa odseku 1 je povinný uhradiť prvú splátku ročného príspevku podľa § 34a ods. 8 za rok 2008 alebo celý ročný príspevok podľa § 34a ods. 9 za rok 2008 najneskôr do 31. januára 2008.
§ 37b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 25. decembra 2008
(1)
Konania začaté a cezhraničné prepravy povolené pred 25. decembrom 2008 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov.
(2)
Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa spoplatnia spôsobom a v sadzbách podľa doterajších predpisov.
§ 37c
Návrh tohto zákona bol oznámený Komisii a členským štátom Európskej únie v súlade s postupom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998.
§ 38
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a zákona č. 470/2000 Z. z.,
2.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 29/1999 Z. z., ktorou sa vydáva zoznam špeciálnych materiálov a zariadení,
3.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 30/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o maximálnych limitoch množstiev jadrových materiálov, pri ktorých sa nepredpokladá spôsobenie vzniku jadrovej škody,
4.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 186/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zabezpečení fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov,
5.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 187/1999 Z. z. o odbornej spôsobilosti zamestnancov jadrových zariadení v znení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 317/2002 Z. z.,
6.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 198/1999 Z. z. o evidencii a kontrole jadrových materiálov,
7.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie v znení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 318/2002 Z. z.,
8.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 246/1999 Z. z. o dokumentácii jadrových zariadení pri ich vyraďovaní,
9.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 284/1999 Z. z. o podrobnostiach prepravy jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov,
10.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 31/2000 Z. z. o udalostiach na jadrových zariadeniach,
11.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 190/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,
12.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 317/2002 Z. z. o požiadavkách na systémy kvality držiteľov oprávnení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 187/1999 Z. z. o odbornej spôsobilosti zamestnancov jadrových zariadení,
13.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 318/2002 Z. z. o bezpečnostnej dokumentácii jadrových zariadení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie,
14.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 121/2003 Z. z. o hodnotení jadrovej bezpečnosti,
15.
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 167/2003 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.
Čl. II
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 139/1982 Zb., zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.136/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 237/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 417/2003 Z. z. a zákona č. 608/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 121 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pri stavbách jadrových zariadení a stavbách súvisiacich s jadrovým zariadením nachádzajúcich sa v areáli ohraničenom hranicami jadrového zariadenia.“.
2.
V § 126 ods. 1 sa za slovo „prostredie“ vkladajú slová „a o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení“.
3.
V § 126 ods. 3 sa vypúšťajú slová „stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia“.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z. a zákona č. 434/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V sadzobníku správnych poplatkov XII. ČASŤ JADROVÁ BEZPEČNOSŤ znie:
„Položka 195
Vydanie rozhodnutia o schválení
a)
typu prepravného zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov 5 000 Sk
b)
dokumentácie systému kvality žiadateľov o súhlas alebo povolenie alebo držiteľov súhlasu alebo povolenia 5 000 Sk
c)
požiadaviek na kvalitu jadrových zariadení, kategorizácie vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadaviek na kvalitu vybraných zariadení 5 000 Sk
d)
systému odbornej prípravy zamestnancov 5 000 Sk
e)
programu prípravy vybraných zamestnancov 1 000 Sk
f)
plánu fyzickej ochrany 5 000 Sk
g)
predbežného vnútorného havarijného plánu 5 000 Sk
h)
vnútorného havarijného plánu 5 000 Sk
i)
limitov a podmienok bezpečnej prevádzky 5 000 Sk
j)
limitov a podmienok bezpečného vyraďovania 5 000 Sk
k)
programu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členeného na etapy 5 000 Sk
l)
hraníc jadrového zariadenia a ich zmien 5 000 Sk
m)
veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a jej zmien 5 000 Sk
n)
realizácie zmien ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť 1 000 Sk
Splnomocnenie
Ak ide o zmeny rozhodnutí podľa písmen a) až n), správny orgán môže poplatok znížiť až na 50 % uvedenej sadzby.
Položka 196
Vydanie rozhodnutia
a)
o súhlase na umiestnenie stavby jadrového zariadenia 10 000 Sk
b)
o stavebnom povolení na stavbu jadrového zariadenia vrátane miestneho zisťovania 10 000 Sk
c)
o povolení na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vrátane miestneho zisťovania 10 000 Sk
d)
o povolení na prevádzku jadrového zariadenia 10 000 Sk
e)
o povolení na prevádzku jadrového zariadenia po vykonaní systematického a komplexného hodnotenia jadrovej bezpečnosti 10 000 Sk
f)
o povolení na etapu vyraďovania 10 000 Sk
g)
o povolení na uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu 10 000 Sk
h)
o povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom 5 000 Sk
i)
o povolení na nakladanie s jadrovými materiálmi 5 000 Sk
j)
o povolení na dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení 5 000 Sk
k)
o povolení na prepravu rádioaktívnych materiálov 5 000 Sk
l)
o povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia 5 000 Sk
m)
o povolení na spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov 5 000 Sk
n)
o povolení na dovoz rádioaktívnych odpadov 5 000 Sk
o)
o povolení na nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia 1 000 Sk
Splnomocnenie
1.
Ak ide o písomné podanie s neúplnou alebo nevyhovujúcou dokumentáciou, môže správny orgán zvýšiť poplatok podľa tejto položky až o 50 % určenej sadzby.
2.
Ak ide o zmeny rozhodnutí uvedených v položke 196, môže správny orgán poplatok znížiť až na 50 % uvedenej sadzby.
Položka 197
Vydanie rozhodnutia o posúdení havarijného dopravného poriadku 5 000 Sk
Splnomocnenie
Ak ide o zmeny rozhodnutia uvedeného v položke 197, môže správny orgán poplatok znížiť až na 50 % uvedenej sadzby.
Položka 198
Vydanie rozhodnutia o súhlase
a)
s realizáciou zmien ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť 1 000 Sk
b)
s použitím nového typu paliva 3 000 Sk
c)
na vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti zákona 5 000 Sk
d)
na rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov 3 000 Sk
e)
na jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky 3 000 Sk
Splnomocnenie
Ak ide o zmeny rozhodnutí uvedených v položke 198, môže správny orgán poplatok znížiť až na 50 % uvedenej sadzby.
Položka 199
a)
Vydanie preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti 500 Sk
b)
Predĺženie platnosti preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti 200 Sk
c)
Vydanie preukazu o odbornej spôsobilosti 1000 Sk
d)
Predĺženie platnosti preukazu o odbornej spôsobilosti 500 Sk.“.
Čl. V
Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 245/2003 Z. z. a zákona č. 525/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa vypúšťa odsek 2.
2.
V § 2 písmeno b) znie:
„b)
znečisťujúcou látkou akákoľvek látka vnášaná ľudskou činnosťou priamo alebo nepriamo do ovzdušia, ktorá má alebo môže mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, okrem látok, ktorých uvádzanie do životného prostredia je upravené osobitným predpisom,1)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12/2001 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany.“.
Čl. VI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2004 s výnimkou § 3 ods. 9 a 10, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 541/2004 Z. z.
DOKUMENTÁCIA JADROVÝCH ZARIADENÍ POTREBNÁ K JEDNOTLIVÝM ROZHODNUTIAM
A.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o súhlas na umiestnenie stavby jadrového zariadenia
a)
zadávacia bezpečnostná správa,
b)
zadávacia správa o spôsobe vyraďovania,
c)
projektový zámer na fyzikálno-technické riešenie jadrového zariadenia v úrovni zadávacieho projektu,
d)
zadávacia správa o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,
e)
požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia,
f)
návrh hraníc jadrového zariadenia,
g)
návrh veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,
h)
hodnotenie vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie, ak tak ustanovuje osobitný predpis,8) ako aj hodnotenie potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie.
B.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia
a)
predbežná bezpečnostná správa, ktorá preukazuje plnenie zákonných požiadaviek na jadrovú bezpečnosť na základe údajov, o ktorých sa uvažuje v projekte,
b)
projektová dokumentácia potrebná k stavebnému konaniu,
c)
predbežný plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, s vyhoretým jadrovým palivom vrátane ich prepravy,
d)
predbežný koncepčný plán vyraďovania,
e)
kategorizácia vybraných zariadení do bezpečnostných tried,
f)
predbežný plán fyzickej ochrany,
g)
dokumentácia systému kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia a ich vyhodnotenie podľa bodu A písm. e),
h)
predbežný vnútorný havarijný plán,
i)
predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
j)
predbežný program kontrol jadrového zariadenia pred jeho prevádzkou,
k)
predbežné vymedzenie hraníc jadrového zariadenia spresnením údajov uvedených v bode A písm. f),
l)
predbežné vymedzenie veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením spresnením údajov uvedených v bode A písm. g),
m)
dokumentácia podľa § 6 ods. 2 písm. j).
C.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a prevádzku
a)
limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
b)
zoznam vybraných zariadení s rozdelením do bezpečnostných tried,
c)
programy vyskúšania vybraných zariadení určené úradom,
d)
program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,
e)
program prevádzkových kontrol vybraných zariadení,
f)
dokumentácia systému kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia a ich vyhodnotenie podľa bodu B písm. g),
g)
prevádzkové predpisy určené úradom,
h)
vnútorný havarijný plán,
i)
predprevádzková bezpečnostná správa, ktorá spresňuje správu uvedenú v bode B písm. a),
j)
pre jadrové zariadenia s jadrovým reaktorom pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti prevádzky pre odstavený reaktor a pre nízke výkonové hladiny, ako aj pre plný výkon reaktora,
k)
plán fyzickej ochrany vrátane zmluvy s Policajným zborom podľa § 26 ods. 8, ako aj opisu spôsobu vykonávania leteckých činností13) v objektoch alebo v blízkosti jadrového zariadenia,
l)
plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom vrátane ich prepravy,
m)
koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,
n)
doklad o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu okrem úložiska,
o)
systém odbornej prípravy zamestnancov,
p)
programy prípravy vybraných zamestnancov,
q)
programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
r)
doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov,
s)
doklady o pripravenosti jadrového zariadenia na uvádzanie do prevádzky, pre skúšobnú prevádzku správa o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a pre trvalú prevádzku správa o vyhodnotení skúšobnej prevádzky,
t)
plán ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,
u)
vymedzenie hraníc jadrového zariadenia spresnením údajov uvedených v bode B písm. k),
v)
vymedzenie veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením spresnením údajov uvedených v bode B písm. l),
w)
dokumentácia podľa § 6 ods. 2 písm. j).
D.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na etapu vyraďovania
a)
limity a podmienky bezpečného vyraďovania,
b)
dokumentácia systému kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia,
c)
vnútorný havarijný plán,
d)
plán etapy vyraďovania,
e)
koncepcia vyraďovania pre obdobie po skončení povoľovanej etapy vyraďovania,
f)
plán fyzickej ochrany vrátane zmluvy s Policajným zborom podľa § 26 ods. 8, ako aj opisu spôsobu vykonávania leteckých činností13) v objektoch alebo v blízkosti jadrového zariadenia,
g)
plán nakladania a prepravy rádioaktívnych odpadov a plán nakladania s konvenčným odpadom z vyraďovania,
h)
doklad o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu,
i)
program kontrol vybraných zariadení,
j)
prevádzkové predpisy určené úradom,
k)
systém odbornej prípravy zamestnancov,
l)
programy prípravy vybraných zamestnancov,
m)
programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
n)
doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov,
o)
plán ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,
p)
zmeny hraníc jadrového zariadenia špecifikáciou údajov uvedených v bode C písm. u),
q)
zmeny veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením špecifikáciou údajov uvedených v bode C písm. v),
r)
kategorizácia vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
E.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu
a)
celkové hodnotenie stavu úložiska a jeho prevádzky vrátane opisu zmien a úprav úložiska a ich bezpečnostného hodnotenia,
b)
celkový inventár uložených rádioaktívnych odpadov,
c)
plán uzatvorenia úložiska a inštitucionálnej kontroly vrátane bezpečnostných rozborov,
d)
program monitorovania vrátane návrhu možných nápravných opatrení,
e)
systém odbornej prípravy zamestnancov,
f)
programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
g)
doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek odborne spôsobilých zamestnancov,
h)
dokumentácia systému kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia,
i)
zmeny hraníc jadrového zariadenia špecifikáciou údajov uvedených v bode C písm. u),
j)
zmeny veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením špecifikáciou údajov uvedených v bode C písm. v).
F.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o súhlas na vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona
a)
konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prác vykonaných počas vyraďovania,
b)
súhrnné údaje o množstve a aktivite uložených alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych odpadov a o množstve ostatných odpadov a materiálov uvoľnených do životného prostredia,
c)
zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času uchovávania,
d)
výsledky záverečnej kontroly radiačnej situácie podložené nezávislým overením vrátane stanoviska dozorného orgánu nad radiačnou ochranou.
Príloha č. 2 k zákonu č. 541/2004 Z. z.
A.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov
a)
identifikačné údaje prepravcu,
b)
druh a množstvo rádioaktívnych materiálov určených na prepravu,
c)
prepravná trasa,
d)
predpokladaný dátum prepravy,
e)
bezpečnostná dokumentácia:
1.
program ochrany zdravia pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia,
2.
dopravný poriadok vrátane havarijného dopravného poriadku,
3.
dokumentácia systému kvality pre prepravu,
4.
plán zabezpečenia fyzickej ochrany,
f)
doklad o schválení typu prepravného zariadenia,
g)
doklad o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu, ak sa vyžaduje,
h)
ak ide o povolenie na tranzit jadrových materiálov a vyhoretého jadrového paliva, doklad od príslušného orgánu štátu odosielateľa, že je zabezpečené ich spätné prevzatie, pokiaľ sa tranzit nedokončí,
i)
súhlas na prepravu jadrových materiálov a vyhoretého jadrového paliva vydaný príslušnými orgánmi štátu prijímateľa alebo odosielateľa a tranzitných štátov pri medzinárodnej preprave,
j)
vyhlásenie príslušného orgánu štátu prijímateľa, že jadrový materiál alebo vyhoreté jadrové palivo sa bude používať v súlade s osobitným predpisom,46)
k)
povolenie na dovoz alebo vývoz jadrového materiálu,
l)
platne uzavretá obchodná zmluva odsúhlasená Európskou komisiou, ak ide o jadrový materiál, alebo návrh na uzavretie zmluvy, alebo zmluva medzi žiadateľom a jeho partnerom s presnou špecifikáciou špeciálnych materiálov a zariadení a ich množstva okrem plánovanej prepravy množstiev a materiálov uvedených v osobitných predpisoch,47)
m)
povolenie na nakladanie s jadrovými materiálmi udelené fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá jadrové materiály vyváža alebo dováža.
B.
Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na dovoz a vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení podľa § 14
a)
identifikačné údaje žiadateľa, a to ak je fyzickou osobou, meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, ak je právnickou osobou, názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu alebo jeho člena,
b)
druh a množstvo jadrových materiálov, ktoré majú byť dovezené alebo vyvezené, druh a množstvo špeciálnych materiálov a zariadení, ktoré majú byť vyvezené,
c)
názov štátu, do ktorého majú byť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia vyvezené alebo z ktorého majú byť jadrové materiály dovezené,
d)
predpokladaný dátum dovozu alebo vývozu,
e)
pri dovoze jadrových materiálov potvrdenie, že žiadateľ o povolenie má povolenie na nakladanie s jadrovými materiálmi alebo že má zmluvne zabezpečenú inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je držiteľom povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi, ktorá bude s dovezenými jadrovými materiálmi nakladať,
f)
pri vývoze jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení záruka od štátu prijímateľa, že s jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami sa nebude nakladať v rozpore s požiadavkami medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,1)
g)
pri dovoze jadrových materiálov, vyhlásenie žiadateľa o povolenie, v ktorom sa zaväzuje
1.
nepoužívať uvedený materiál alebo zariadenie na účely, ktoré by boli v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,1) a napomáhali by dosiahnutie akýchkoľvek vojenských cieľov,
2.
zabezpečiť fyzickú ochranu uvedených materiálov a zariadení v súlade s § 26,
3.
neodovzdať uvedený materiál alebo zariadenia inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bez súhlasu úradu.
Príloha č. 3 k zákonu č. 541/2004 Z. z.
ČASŤ A
OBLASTI V JADROVEJ ENERGII, V KTORÝCH SA VYŽADUJE REGULOVANÉ VZDELÁVANIE ALEBO ASPOŇ PÄŤMESAČNÁ PRAX SÚVISIACA S
a)
výskumom jadrovej energie v oblastiach uvedených v časti B,
b)
riadením, údržbou, opravou alebo technickou prevádzkou objektov a zariadení na
1.
výrobu, separáciu alebo akékoľvek použitie rúd, zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych materiálov alebo na prepracovanie vyhoretých jadrových palív,
2.
separáciu izotopov,
3.
výrobu osobitných materiálov potrebných v jadrovej oblasti, ako sú urýchľovače a konštrukčné, povlakové a tieniace materiály špeciálne navrhnuté na jadrové účely,
4.
výrobu jadrovej energie,
5.
ukladanie jadrového odpadu a rádioaktívnych nečistôt,
6.
prepravu alebo uskladnenie rádioaktívnych materiálov,
7.
výrobu, prípravu alebo použitie rádioaktívnych izotopov,
c)
plánovaním, navrhovaním alebo výstavbou objektov alebo zariadení alebo nosných častí objektov alebo zariadení používaných v oblastiach uvedených v písmenách a) a b),
d)
ochranou proti žiareniu.
ČASŤ B
ZOZNAM REGULOVANÝCH POVOLANÍ V OBLASTI JADROVEJ ENERGIE
Povolanie, ktoré si vyžaduje vedomosti rovnocenné vedomostiam jadrového inžiniera alebo jadrového technika
Povolanie, ktoré si vyžaduje vedomosti v jednej z nasledujúcich oblastí:
a)
pracovné podmienky typické v jadrovom odvetví a pri navrhovaní jadrových zariadení (jadrový inžinier a jadrový technik),
b)
špeciálne mechanické problémy v jadrovom odvetví a pri navrhovaní pomocných zariadení (strojný inžinier a technik),
c)
pôsobenie žiarenia na materiály a jadrové vlastnosti rôznych látok používaných ako palivá, urýchľovače a konštrukčné materiály pre jadrové zariadenia; príprava jadrových látok, prepracovanie vyhoretých palív, ukladanie rádioaktívneho odpadu alebo dekontaminácia (chemický inžinier a technik),
d)
vlastnosti keramiky používanej v oblasti jadrovej energie (oxidy uránu a tória, karbid uránu atď.) (inžinier a technik keramiky),
e)
vlastnosti konštrukčných materiálov pre jadrové reaktory, povlakových materiálov pre palivo a pre kovové palivo; správanie takýchto materiálov počas ožiarenia a za prítomnosti látok používaných v reaktoroch alebo v regeneračných zariadeniach (metalurgický inžinier a technik),
f)
riadenie jadrových reaktorov, meranie rádioaktivity (elektrotechnický inžinier a technik),
g)
neutrónová fyzika jadrových reaktorov a z toho vyplývajúce hlavné požiadavky (inžinier pre termodynamické analýzy a technik),
h)
špeciálne vlastnosti a prevádzkový dozor reaktora a opatrenia potrebné, ak ide o veľkú poruchu (prevádzkový inžinier a technik),
i)
vyhodnocovanie a kontrola technickej bezpečnosti reaktora a experimentálneho jadrového zariadenia (bezpečnostný inžinier a technik).
Prospektor
Povolanie, ktoré zahŕňa indikáciu rádioaktivity za pomoci špeciálnych prístrojov (Geigerove-Müllerove počítadlá atď.) v miestach označených geológmi; interpretácia informácií získaných na účel vedenia neskoršieho výskumu.
Testovací vŕtač v uránových baniach
Povolanie, ktoré si vyžaduje schopnosť riadiť činnosti súvisiace s testovacími vrtmi na účel stanovenia vlastností krajiny a zistenia prítomnosti rádioaktívnych materiálov a interpretovať informácie získané na účel smerovania neskorších činností.
Vedúci uránovej bane
Povolanie, ktoré zahŕňa vedenie, dohľad a/alebo kontrolu jednej alebo viacerých alebo všetkých podzemných sekcií alebo činností uránovej bane alebo vykonávanie technického výskumu alebo zložitých meraní a dohľadu plnenia bezpečnostných opatrení, ktoré si vyžaduje špeciálny charakter takýchto baní.
Laboratórny technik
Povolanie, ktoré zahŕňa štúdium rádioaktívnych rúd a v spolupráci s analytikmi vykonávanie chemických a fyzikálnych analýz vzoriek na účel stanovenia intenzity žiarenia vzoriek, ich chemického zloženia a iných vlastností.
Odborný pracovník (príprava palivových článkov)
Povolanie, ktoré zahŕňa vykonávanie činností pri výrobe palivových článkov kovaním, ich kontrolu a testovanie; príprava a akceptácia kovového pokrytia paliva.
Operátor reaktora
Povolanie, ktoré zahŕňa prevádzku reaktora a vyžaduje vedomosti zo základov elektrotechniky a dynamiky reaktora, ako aj schopnosť interpretovať schémy a lokalizovať a opravovať malé poruchy.
Vedúci prevádzky reaktora
Povolanie, ktoré zahŕňa prevádzku reaktora a vyžaduje dobré všeobecné vedomosti a dôkladné vedomosti o všetkých typických vlastnostiach reaktora; schopnosť vydávať príkazy a prijímať rozhodnutia.
Odborný pracovník pre zavážanie, vyvážanie a chladenie jadrových palív
Povolanie, ktoré si vyžaduje schopnosť manipulovať so zariadeniami na plnenie, vyprázdňovanie a chladenie jadrových palív v súlade s pokynmi.
Laboratórny technik (horúce laboratórium)
Povolanie, ktoré zahŕňa schopnosť interpretovať schémy a vykonávať potrebné montáže a nastavenia, vykonať samostatne testy v súlade s detailnými pokynmi a vyjadriť výsledky v kvantitatívnych energetických hladinách; vedomosti o nebezpečenstve vznikajúcom zo žiarenia a schopnosť používať prístroje na diaľkové ovládanie.
Konštruktér (špecialista v jadrovej oblasti)
Povolanie, ktoré si vyžaduje schopnosť pripraviť jednoduchý návrh z napísaných dát a tieto dáta znázorniť rýchlo vytvorenými nákresmi alebo skicami poskytujúcimi vizuálne znázornenie predmetu návrhu podľa zadania a používať platné nariadenia na ochranu proti žiareniu.
Operátor (urýchľovač častíc)
Povolanie, ktoré zahŕňa prevádzku a manipulovanie vysokonapäťových zariadení pre elektrostatické urýchľovače; konštruovanie, používanie a manipulovanie s iónovými zdrojmi; manipulovanie a prevádzka prístrojov na zisťovanie a meranie rádioaktivity atď.
Technik radiačnej ochrany
Povolanie, ktoré zahŕňa dohľad nad bezpečnosťou pracovníkov, ktorí prevádzkujú reaktory, alebo pracovníkov v uránových baniach alebo iných jadrových zariadení, a ktoré si vyžaduje hlboké poznatky o nebezpečenstvách, ktoré pochádzajú zo žiarenia, a o radiačnej ochrane.
Technik dekontaminácie
Povolanie, ktoré zahŕňa schopnosť vykonávať v prípade kontaminácie potrebné opatrenia a určité špeciálne dekontaminačné činnosti a v prípade potreby vykonať praktické opatrenia.
Príloha č. 4 k zákonu č. 541/2004 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica 62/302/ES z 5. marca 1962 o voľnom prístupe ku kvalifikovaným povolaniam v oblasti jadrovej energie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES 57, 9. 7. 1962).
2.
Smernica Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 1989 o informovaní verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1; Ú. v. ES L 357, 7. 12. 1989).
3.
Smernica Rady 2006/117/Euratom z 20. novembra 2006 o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva (Ú. v. EÚ L 337, 5. 12. 2006).
1)
§ 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.
1a)
§ 2 ods. 2 písm. o) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1b)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. o Zmluve o nešírení jadrových zbraní, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1974 Zb. o Zmluve o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemí.
2)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.
3)
Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 11/zv. 35, 15. 12. 2000).
3a)
Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 125/2002 Z. z.).
4)
Napríklad Dohovor o včasnom oznamovaní jadrovej havárie (oznámenie č. 327/2001 Z. z.), rozhodnutie Rady 87/600/Euratom zo dňa 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre včasnú výmenu informácií v prípade radiačnej mimoriadnej situácie (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 371, 30. 12. 1987).
5)
Článok 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
6)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7)
§ 121 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
8)
Napríklad § 31 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
9)
Nariadenie Rady (ES) č. 1334/2000 zo dňa 22. júna 2000 stanovujúce režim Spoločenstva pre kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím v platnom znení (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 159, 30. 06. 2000).
10)
Napríklad § 5 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
§ 66, 76, 83 a 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
12)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
13)
Napríklad § 44 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z.
14)
Článok 79 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
15)
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
Nariadenie Komisie (Euratom) č. 302/2005 z 8. februára 2005 o uplatňovaní systému záruk Euratomu (Ú. v. EÚ L 54, 28. 2. 2005).
16)
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
17)
Kapitola 7 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
18)
§ 9 ods. 6 písm. c) , § 13 ods. 4 písm. c) a § 20 ods. 3 písm. b) zákona č. 21/2007 Z. z. o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb. o Dohovore o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF).
20a)
§ 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 355/2007 Z. z.
20b)
Rozhodnutie Komisie 2008/312/Euratom z 5. marca 2008, ktorým sa ustanovuje štandardný dokument o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ako uvádza smernica Rady 2006/117/Euratom (Ú. v. EÚ L 107, 17. 4. 2008).
20c)
§ 5 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z.
20d)
 Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20e)
Napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 140/2008 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 53/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 57/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 545/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany, Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 125/2002 Z. z.).
20f)
§ 45 ods. 2 písm. i) a j) a ods. 3 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z.
20g)
Čl. 27 Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 125/2002 Z. z.).
20h)
§ 1 a § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
21)
Článok 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
Nariadenie Rady (Euratom) č. 2587/1999 zo dňa 2. decembra 1999, ktorým sa vymedzujú investičné projekty, ktoré treba oznamovať Európskej komisii v súlade s článkom 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 315, 09. 12. 1999).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1209/2000 zo dňa 8. júna 2000 o podávaní oznámení podľa článku 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 138, 09. 06. 2000) v znení nariadenia Komisie (Euratom) č. 1352/2003 zo dňa 23. júla 2003 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 192, 31. 07. 2003).
22)
§ 43 až 85 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 66 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
25)
§ 83 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 84 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
27)
§ 84 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 312/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku na Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
29)
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30)
§ 11 zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.
31)
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
32)
§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
§ 48 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.
33)
§ 2 písm. b) zákona č. 293/2007 Z. z.
34)
§ 2 písm. c) zákona č. 293/2007 Z. z.
35)
§ 8 až 27 zákona č. 293/2007 Z. z.
36)
§ 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z.
37)
Napríklad zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
38)
Napríklad § 13 ods. 1 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
39)
Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou (oznámenie č. 70/1996 Z. z.).
Spoločný protokol k aplikácii Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru (oznámenie č. 71/1996 Z. z.).
40)
§ 415 až 450 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
41)
§ 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z.
42)
Článok 35 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
43)
Napríklad zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
44)
§ 51až 88 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
45)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
46)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. o Zmluve o nešírení jadrových zbraní, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1974 Zb. o Zmluve o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemí, Nariadenie Komisie (Euratom) č. 302/2005 z 8. februára 2005 o uplatňovaní systému záruk Euratomu (Ú. v. EÚ L 54, 28. 2. 2005).
47)
Nariadenie Komisie (Euratom) č. 66/2006 zo 16. januára 2006, ktorým sa udeľuje výnimka na prevoz malých množstiev rúd, východiskových materiálov a osobitných štiepnych materiálov z pravidiel kapitoly o dodávkach (Ú. v. EÚ L 11, 17. 1. 2006).