Príloha č. 11 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.
OPIS FENOTYPOVÝCH ZNAKOV
rodičovských – výberových stromov
Smrek obyčajný (Picea abies KARST.)
– Subalpínsky typ v polohách nad 1 100 m n. m.: zbiehavejší kmeň, štíhla, hustá, kužeľovitá
koruna, sivohnedá borka, vetvy 2. a 3. rádu doskovité až hrivnaté s hustým ihličím.
– Horský typ: plnodrevný valcovitý kmeň, kratšia koruna, vetvy 2. a 3. rádu hrivnaté
s prechodnými formami k hrebeňovitému typu, ihličie redšie.
– Pahorkatinný typ: kmeň plnodrevný s hnedou borkou, širšia koruna, vetvy 2. a 3.
rádu hrebeňovito previsnuté s prechodmi k hrivnatému typu.
Borovica sosna (Pinus sylvestris L.)
– Horský typ: rovné zbiehavejšie kmene, úzke, dlhšie, stĺpovité až kužeľovité koruny,
vetvy krátke a tenké, krátke (30 – 40 mm) husto nasadené ihličie, často v zhlukoch.
– Pahorkatinný typ: zbiehavejšie, dobre sa čistiace kmene so stredne hrubou borkou,
hustejšia kužeľovitá koruna so stredne hrubými vetvami, ihlice stredne dlhé.
– Nížinný typ: plnodrevné kmene s tenšou tmavohnedou borkou, rozložitá koruna, vetvy
hrubšie, horizontálne až vystúpavé, ihlice dlhšie.
Smrekovec opadavý (Larix decidua MILL.)
– Tatranský typ: kmene rovné až mierne krivé, zbiehavejšie, s tenkou sieťovito-brázditou
borkou, úzke koruny, vetvy prevažne horizontálne nasadené.
– Podtatranský typ: na vápencových podkladoch kmene plnodrevné, so sieťovito-brázditou
hrubou borkou, širšia koruna, vetvy nasadené prevažne horizontálne, v dvoch tretinách
dĺžky oblúkovite vystúpavé. Na silikátových podkladoch podobný tatranskému typu.
– Šarišsko-spišský typ: kmene plnodrevné, rovné až mierne krivé, so šupinatou tenkou
borkou, stredne široké koruny, vetvy horizontálne až oblúkovito vystúpavé.
Jedľa biela (Abies alba MILL.)
– uznávajú sa zdravé, rezistentné a prirastavé jedince s hlboko nasadenou, nepreriedenou
korunou.
Ostatné ihličnaté dreviny
– k všeobecne posudzovaným znakom patrí rovný, dobre sa čistiaci kmeň, zdravá, hustá
a symetrická koruna, vetvenie jemné, vetvy nasadené horizontálne.
Buk lesný (Fagus sylvatica L.)
– kmene rovné, priebežné, nie vidličnaté, bez tzv. čínskych fúzov, bez mrazových trhlín,
vyššie nasadená koruna, vetvy tenšie, odklonené od kmeňa. Bez točitého rastu.
Dub zimný (Quercus petraea LINDL.) a dub letný (Quercus robur L.)
– kmene takmer rovné až slabo jednostranne zakrivené, bez „vlkov“, mrazových trhlín
a zdurenín na kmeni, s vysokým podielom kmeňa z výšky stromu, bez nízko nasadenej
hrubej vetvy, zdravou symetrickou korunou a s horizontálne nasadenými vetvami.
Ostatné listnaté dreviny (cenné listnáče, divé ovocné druhy)
Zohľadňuje sa požiadavka na kmene rovné alebo len mierne jednostranne zakrivené, nie
vidličnaté, bez „vlkov“, mrazových trhlín a zdurenín na kmeni, s vysokým podielom
kmeňa z výšky stromu, bez nízko nasadenej hrubej vetvy, bez točitého (špirálovitého)
rastu. Koruna musí byť zdravá a symetrická a vetvenie čo najjemnejšie.
Príloha č. 12 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.
ZNAKY EVIDENČNÉHO KÓDU ZDROJA REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU
Časť A: Evidenčný kód uznaného zdroja reprodukčného materiálu sa skladá z desiatich
znakov
Napríklad: 03 5 2 4 LM 001
03 |
číselný kód dreviny |
5 |
číselné označenie zdroja |
2 |
číslo semenárskej oblasti podľa príloh č. 19 - 25 |
4 |
číselné označenie výškovej zóny |
LM |
označenie okresu1) |
001 |
poradové číslo zdroja pridelené výskumným ústavom |
Číselné označenie zdrojov:
Číslo |
Zdroj |
1 |
semenný sad |
2 |
výberový strom |
3 |
semenný porast |
4 |
uznaný porast kategórie A |
5 |
uznaný porast kategórie B |
6 |
identifikovaný zdroj |
7 |
génová základňa |
8 |
zmes podľa prílohy č. 30 |
9 |
zmes podľa prílohy č. 31 |
Číselné označenie výškovej zóny:
1 |
do 200 m n. m. |
2 |
od 201 do 400 m n. m. |
3 |
od 401 do 600 m n. m. |
4 |
od 601 do 800 m n. m. |
5 |
od 801 od 1 000 m n. m. |
6 |
od 1 001 do 1 200 m n. m. |
7 |
od 1 201 do 1 400 m n. m. |
8 |
nad 1 401 m n. m. |
Časť B: Evidenčný kód zdroja reprodukčného materiálu kategórie identifikovaný
Evidenčný kód sa skladá z desiatich znakov. Prvých sedem pozícií je zhodných so znakmi
evidenčného kódu uznaných zdrojov. Na ôsmej až desiatej pozícii sa uvádza poradové
číslo zdroja pridelené výskumným ústavom.
Časť C: Evidenčný kód zmesi reprodukčného materiálu
Evidenčný kód sa skladá z desiatich znakov. Znaky na prvej až siedmej pozícii sa zhodujú
so znakmi evidenčného kódu uznaného zdroja. Na ôsmej pozícii je číselné označenie
typu zdroja semena. Na deviatej až desiatej pozícii je poradové číslo zmesi pridelené
výskumným ústavom.
Príklad evidenčného kódu zmesi semena z viacerých semenných zdrojov: 26833BB-513 je
pre drevinu buk kódom zmesi bukvice v Stredoslovenskej semenárskej oblasti, 3. výškovej
zóne, v okrese Banská Bystrica. Zmes tvorí semeno z uznaných porastov ktg. B, poradové
číslo zmesi je 13. Príklad evidenčného kódu zmesi semena z viacerých ročníkov zberu
v jednom semennom zdroji: 05963BB-113 je pre drevinu borovica sosna kódom zmesi semena
zdroji v Stredoslovenskej semenárskej oblasti, 3. výškovej zóne, v okrese Banská Bystrica.
Zmes tvorí semeno zo semenného sadu s poradovým číslom 13.
Príloha č. 19 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.
Semenárske oblasti smreka obyčajného
Picea abies KARST.
pozostávajú z týchto lesných oblastí:
V areáli prirodzeného rozšírenia:
1. Tatranská oblasť
Tatry 47 (Liptovské Tatry, Roháče, Liptovské kopy, Vysoké Tatry 47A).
2. Fatransko-podtatranská oblasť
Žilinská kotlina 24, Súľovské vrchy 25B, Turčianska kotlina 26, Malá Fatra 34A, Veľká
Fatra, Starohorské vrchy a Chočské vrchy 35, Pieniny 41B, Podtatranská kotlina 43
(Liptovská kotlina 43A, Popradská kotlina, Tatranské predhorie 43B), Nízke Tatry a
Kozie chrbty 46 (Salatíny, Demänovské vrchy 46A, Ďumbier, Prašivá 46B, Kráľova hoľa,
Priehyba 46C, Predná hoľa 46D, Kozie chrbty 46E), Tatry 47 (Belanské Tatry, Široká
47B, Osobitá 47C, Sivý vrch 47D).
3. Rudohorská oblasť
Zvolenská kotlina 17 (Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina,
Detvianska kotlina, Rohy 17A, Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina,
Povraznícka brázda 17B), Volovské vrchy 28A, Čierna hora 28B, Horehronské podolie
36 (Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie 36A, Heľpianske podolie 36B, Breznianska
kotlina 36C), Poľana 37, Veporské vrchy a Stolické vrchy 38, Spišsko-gemerský kras
39.
4. Šarišsko-spišská oblasť
Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie 22 (Šarišské podolie, Stráže 22A,
Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 22B), Hornádska
kotlina 29, Branisko 40, Ľubovnianska vrchovina, Čergov 41A, Levočské vrchy, Bachureň
42A, Spišská Magura, Ždiarska brázda 42B.
5. Kysucko-oravská oblasť
Javorníky 23, Západné Beskydy 32, Stredné Beskydy 33 (Oravské Beskydy, Podbeskydská
brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura 33A, Kysucké Beskydy 33B, Kysucká vrchovina
33C, Oravská vrchovina 33D), Oravská kotlina 44, Skorušinské vrchy a Zuberská brázda
45.
Mimo areálu prirodzeného rozšírenia:
6. Západoslovenská oblasť
Záhorská nížina a Dyjsko-moravská niva 1 (Borská nížina 1A, Chvojnická pahorkatina
1B, Dolnomoravská niva 1C), Podunajská nížina 2 (Podunajská rovina, Čenkovská niva
2A, Podunajská pahorkatina, Nitrianska pahorkatina, Trnavská pahorkatina, Hronská
pahorkatina, Ipeľská pahorkatina 2B, Dolnovážska niva, Nitrianska niva, Žitavská niva,
Hronská niva, Ipeľská niva 2C), Burda 3, Považský Inovec 5, Hornonitrianska kotlina
6, Tribeč 7, Žiarska kotlina 8, Malé Karpaty 13, Myjavská pahorkatina 14, Biele Karpaty
15, Považské podolie 16, Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský
Inovec 27A, Vtáčnik, Kremnické vrchy 27B, Žiar 34B.
7. Juhovýchodoslovenská oblasť
Východoslovenská nížina 4 (Východoslovenská rovina 4A, Východoslovenská pahorkatina
4B), Krupinská planina a Ostrôžky 9, Juhoslovenská kotlina a Gemerská pahorkatina
10, Cerová vrchovina 11, Košická kotlina a Abovská pahorkatina 12, Revúcka vrchovina
a Rožňavská kotlina 18, Slovenský kras 19, Slanské vrchy 20A, Zemplínske vrchy 20B,
Nízke Beskydy 21 (Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie 21A,
Bušov 21B), Bukovské vrchy 31.