Tlač predpisu

570

ZÁKON

z 8. novembra 2005

o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje rozsah brannej povinnosti, národnú registráciu, odvod, prieskum zdravotnej spôsobilosti, zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky a povolanie, prepustenie a oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie.¹)

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona je

registrovaným občanom štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“), ktorému vznikla branná povinnosť a je zaradený do národnej registrácie,

odvodom posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu podľa osobitného predpisu,²)

mimoriadnou službou vojenská služba, ktorú je povinný vykonať občan, ktorému vznikla branná povinnosť v období krízovej situácie,¹)

vojakom v zálohe občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka³) a branná povinnosť mu trvá, alebo občan, ktorý vykonal mimoriadnu službu a branná povinnosť mu trvá, alebo občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka a branná povinnosť mu trvá, ak tento zákon neustanovuje inak,

vojakom mimoriadnej služby vojak v zálohe alebo registrovaný občan, ktorý bol odvedený, po prezentácii v ozbrojených silách Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“),

regrutačným strediskom špecializované pracovisko ozbrojených síl, ktoré sa podieľa v čase vojny⁴) a vojnového stavu⁵) na zabezpečovaní odvodu registrovaných občanov.

§ 3

Zásada rovnakého zaobchádzania

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku.

§ 4

Rozsah brannej povinnosti

Branná povinnosť je povinnosť

podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak,

vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

§ 5

Vznik brannej povinnosti

(1)

Branná povinnosť vzniká občanovi – mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(2)

Občanovi – mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.

(3)

Občanovi – mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(4)

Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi,⁶) ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.

§ 6

Dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti

(1)

Občan, ktorému nevznikla branná povinnosť, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje územná vojenská správa na základe písomnej žiadosti občana.

(2)

Branná povinnosť prevzatá podľa odseku 1 vzniká občanovi odo dňa doručenia rozhodnutia územnej vojenskej správy o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.

(3)

Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo cudzinec môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku; o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje prezident Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti občana alebo cudzinca podanej na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(4)

Branná povinnosť podľa odseku 3 vzniká občanovi alebo cudzincovi odo dňa doručenia rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.

(5)

Brannú povinnosť možno dobrovoľne prevziať len v celom rozsahu.

(6)

Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti obsahuje

meno aj predchádzajúce meno,

priezvisko aj predchádzajúce priezvisko,

rodné číslo,

dátum a miesto narodenia,

adresu trvalého pobytu,

štátnu príslušnosť,

dôvod dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.

(7)

Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti je občan podľa odseku 1 alebo odseku 3 a cudzinec podľa odseku 3 povinný podať s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana podľa odseku 1 osvedčiť aj zamestnanec územnej vojenskej správy pri osobnom podaní.

(8)

Proti rozhodnutiu o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti podľa odseku 2 alebo odseku 4 nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

§ 7

Zánik brannej povinnosti

Branná povinnosť zaniká občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť,

ak sa stal trvale nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu na základe právoplatného rozhodnutia vydaného územnou vojenskou správou podľa § 10 ods. 18 písm. c) alebo podľa § 12 ods. 14 písm. c),

ktorý prestal byť občanom,

ktorému sa skončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

bez vojenskej hodnosti a vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa a vojaka 2. stupňa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 45 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,

vo vojenských hodnostiach⁷) iných ako uvedených v písmene d) 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak nevykonáva

službu podľa osobitného predpisu,⁸) na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z tejto služby, alebo

mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,

ak bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorému bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

ktorý umrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

§ 8

Národná registrácia a zaradenie do národnej registrácie

(1)

Národná registrácia je získavanie, spracúvanie a uchovávanie osobných údajov⁹) a údajov o pobyte registrovaných občanov na zabezpečenie dôležitého záujmu bezpečnosti a obrany štátu.

(2)

Územná vojenská správa zaradí občana do národnej registrácie v deň vzniku brannej povinnosti.

§ 9

Vyradenie z národnej registrácie

Z národnej registrácie vyradí územná vojenská správa občana v deň

zaradenia do záloh ozbrojených síl,

vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka,

vzniku služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka,

zániku brannej povinnosti.

§ 10

Odvod

(1)

Odvod sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu; o ročníkoch registrovaných občanov povolaných na odvod rozhoduje prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky; o termínoch odvodu rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

(2)

Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja¹⁰) podľa miesta trvalého pobytu registrovaného občana. Na vykonanie odvodu zriaďuje riaditeľ územnej vojenskej správy v územnom obvode obvodného úradu¹¹) odvodnú komisiu v tomto zložení:

predseda, ktorým je riaditeľ územnej vojenskej správy, alebo ním určený zástupca,

dvaja lekári určení príslušným lekárom samosprávneho kraja.¹²)

(3)

Vykonanie odvodu zabezpečujú

zdravotná sestra a laborant určení príslušným lekárom samosprávneho kraja,

zamestnanci územnej vojenskej správy,

zamestnanci regrutačného strediska.

(4)

Registrovaného občana povolá na odvod územná vojenská správa povolávacím rozkazom na odvod; povolávací rozkaz na odvod sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy.

(5)

Registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto odvodu v termíne určenom v povolávacom rozkaze na odvod.

(6)

Registrovaný občan je povinný územnej vojenskej správe bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na odvod, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.

(7)

Od povinnosti dostaviť sa na odvod sú oslobodení občania, ktorí sú v čase vykonávania odvodu oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17.

(8)

Občania v služobnom pomere profesionálneho vojaka a občania zaradení do záloh ozbrojených síl podľa § 13 ods. 2 písm. a) a c) sa považujú za občanov, ktorí sú spôsobilí vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(9)

Ak registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na odvod, považuje sa povolávací rozkaz na odvod za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.

(10)

Ak sa registrovaný občan nedostaví na odvod, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na odvod podľa odseku 6, a povolávací rozkaz na odvod mu bol riadne doručený, územná vojenská správa môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie registrovaného občana na odvod. O možnosti predvedenia upovedomí územná vojenská správa registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze na odvod.

(11)

Proti povolávaciemu rozkazu na odvod sa nemožno odvolať. Povolávací rozkaz na odvod nemožno preskúmať súdom.

(12)

Povolávací rozkaz na odvod oprávňuje registrovaného občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou a na bezplatnú prepravu verejnou autobusovou dopravou¹³) a verejnou osobnou dopravou na dráhe¹⁴) z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na odvod a späť.

(13)

Vzor povolávacieho rozkazu na odvod je uvedený v prílohe č. 1.

(14)

Pri odvode je občan povinný preukázať svoju totožnosť a predložiť odvodnej komisii výpis zo zdravotnej dokumentácie.

(15)

Ošetrujúci lekár je povinný registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím rozkazom na odvod poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie¹⁵) na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(16)

Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie¹⁶) podľa odseku 15 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi územná vojenská správa.

(17)

Registrovaný občan povolaný na odvod je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykonajú lekári odvodnej komisie.

(18)

Územná vojenská správa na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá rozhodnutie

o spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „ODVEDENÝ“,

o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“,

o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „NEODVEDENÝ“.

(19)

Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže územná vojenská správa vydať najmenej na 12 mesiacov.

(20)

Registrovaného občana, ktorému bolo pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“, územná vojenská správa povolá na odvod podľa odseku 1 po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(21)

Registrovaný občan, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby, je na základe rozhodnutia územnej vojenskej správy podľa odseku 18 písm. a) povinný vykonať alternatívnu službu podľa osobitného predpisu.

(22)

Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy podľa odseku 18 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

§ 11

Povinnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a občanov

(1)

Orgán, ktorý vedie centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov, poskytuje príslušnej územnej vojenskej správe menný zoznam občanov – mužov, ktorí v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku, a menný zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, u ktorých nastali zmeny v osobných údajoch alebo údajoch o pobyte v Slovenskej republike; podmienky poskytovania údajov upravia vzájomnou dohodou ministerstvo a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(2)

Ohlasovne¹⁷) sú povinné zaslať do 30. júna kalendárneho roka príslušnej územnej vojenskej správe menný zoznam občanov – mužov, ktorí majú trvalý pobyt v mieste stáleho bydliska a v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku.

(3)

Súdy sú povinné u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, oznámiť príslušnej územnej vojenskej správe pozbavenie spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

(4)

Ústavy Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorých sa vykonáva väzba alebo výkon trestu odňatia slobody, sú povinné oznámiť príslušnej územnej vojenskej správe vzatie do väzby a prepustenie z výkonu väzby občana, ktorému vznikla branná povinnosť, a nástup na výkon trestu odňatia slobody a prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody občana, ktorému vznikla branná povinnosť.

(5)

Krajský úrad je povinný oznámiť územnej vojenskej správe udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť, a oznámiť prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky občana, ktorému vznikla branná povinnosť.

(6)

Obec, ktorá vedie matriku, je povinná oznámiť územnej vojenskej správe úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho.

(7)

Na vykonanie odvodu zabezpečí obvodný úrad priestory podľa požiadavky územnej vojenskej správy; náklady súvisiace s poskytnutím priestorov a ich prevádzkou uhrádza územná vojenská správa.

(8)

Občan, ktorému vznikla branná povinnosť a ktorý bol na základe rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, je povinný oznámiť túto skutočnosť do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia alebo posudku územnej vojenskej správe a preukázať originálom alebo úradne overenou kópiou rozhodnutia alebo posudku.

(9)

Údaje o občanoch podľa odsekov 1 až 6 obsahujú

meno a priezvisko,

rodné číslo,

miesto narodenia,

adresu trvalého pobytu,

adresu prechodného pobytu.

§ 12

Prieskum zdravotnej spôsobilosti

(1)

Prieskum zdravotnej spôsobilosti (ďalej len „prieskum“) je posúdenie zdravotného stavu vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby.

(2)

Prieskum sa vykonáva v období krízovej situácie;¹) o termínoch prieskumu vojakov v zálohe rozhoduje ministerstvo.

(3)

Do prieskumu možno zaradiť vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby na základe jeho žiadosti po preukázaní závažných zmien zdravotného stavu, ktoré majú vplyv na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(4)

Do prieskumu možno zaradiť vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby aj na základe rozhodnutia

ministerstva,

služobného úradu.¹⁸)

(5)

Prieskum vojaka mimoriadnej služby vykonáva lekárska komisia vojenského zdravotníckeho zariadenia, ktorá rozhoduje o zdravotnej spôsobilosti vojaka mimoriadnej služby.

(6)

Vojaka mimoriadnej služby vysiela na prieskum príslušný vedúci služobného úradu.¹⁹)

(7)

Prieskum vojaka v zálohe vykonáva lekárska komisia územnej vojenskej správy.

(8)

Na vykonanie prieskumu podľa odseku 7 riaditeľ územnej vojenskej správy zriaďuje lekársku komisiu územnej vojenskej správy v tomto zložení:

predseda, ktorým je riaditeľ územnej vojenskej správy, alebo ním určený zástupca,

dvaja lekári určení príslušným lekárom samosprávneho kraja.

(9)

Vojak v zálohe je povinný na základe písomného vyžiadania územnej vojenskej správy predložiť lekárskej komisii územnej vojenskej správy výpis zo zdravotnej dokumentácie.

(10)

Ošetrujúci lekár je povinný vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania územnej vojenskej správy poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(11)

Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa odseku 10 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi územná vojenská správa.

(12)

Lekárska komisia územnej vojenskej správy si na posúdenie zdravotného stavu môže vojaka v zálohe predvolať na prieskum.

(13)

Vojak v zálohe predvolaný na prieskum je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykoná lekárska komisia územnej vojenskej správy.

(14)

Územná vojenská správa na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka v zálohe lekárskou komisiou územnej vojenskej správy alebo vojenské zdravotnícke zariadenie na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka mimoriadnej služby lekárskou komisiou vojenského zdravotníckeho zariadenia vydá rozhodnutie

o spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „SPÔSOBILÝ“,

o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“,

o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívu službu s výrokom „NESPÔSOBILÝ“.

(15)

Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže územná vojenská správa alebo vojenské zdravotnícke zariadenie vydať najmenej na 12 mesiacov.

(16)

Vojaka v zálohe, ktorému bolo pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, územná vojenská správa predvolá na prieskum po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(17)

Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy alebo vojenského zdravotníckeho zariadenia podľa odseku 14 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

§ 13

Zálohy ozbrojených síl

(1)

Zálohy ozbrojených síl sa vytvárajú na doplňovanie ozbrojených síl v období krízovej situácie.¹)

(2)

Zálohy ozbrojených síl tvoria

občania, ktorí skončili služobný pomer profesionálneho vojaka a branná povinnosť im trvá,

občania povolaní na výkon mimoriadnej služby po jej skončení a branná povinnosť im trvá,

občania, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej službe, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a colníka a branná povinnosť im trvá.

(3)

Zaradenie občanov uvedených v odseku 2 do záloh ozbrojených síl sa vykoná v deň nasledujúci po dni, ktorým boli prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo ktorým sa skončil služobný pomer.

(4)

Registrovaní občania, ktorí boli odvedení a nevykonali mimoriadnu službu, sa po skončení vojny a vojnového stavu zaradia do záloh ozbrojených síl.

(5)

Zálohy ozbrojených síl sa členia na

aktívne zálohy, ktoré v stave bezpečnosti štátu²⁰) dobrovoľne vykonávajú odbornú prípravu na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách,

ostatné zálohy, ktoré v stave bezpečnosti štátu nevykonávajú odbornú prípravu na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách.

(6)

Občan zaradený do záloh ozbrojených síl, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby, je povinný vykonať alternatívnu službu podľa osobitného predpisu.

§ 14

Aktívne zálohy

(1)

Do aktívnych záloh môže byť zaradený vojak v zálohe, ak

spĺňa kvalifikačné predpoklady s plánovanou vojenskou hodnosťou na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený,

je zdravotne spôsobilý na výkon odbornej prípravy,

dosiahol plánovanú vojenskú hodnosť na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený,

je bezúhonný,

je spoľahlivý,

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

je občanom,²¹)

uzatvoril dohodu o zaradení do aktívnych záloh.

(2)

Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh vykonáva odbornú prípravu v rozsahu najviac 14 dní v kalendárnom roku.

(3)

Odborná príprava je vojenské vyučovanie a výcvik vojakov v aktívnej zálohe na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách.

(4)

Do aktívnych záloh sa zaradí vojak v zálohe, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou

vojaka 2. stupňa a má ukončené stredné odborné vzdelanie,

čatára, rotného, rotmajstra, nadrotmajstra, štábneho nadrotmajstra, podpráporčíka, práporčíka a nadpráporčíka a má ukončené úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,

poručíka, nadporučíka, kapitána, majora, podplukovníka a plukovníka a má ukončené vysokoškolské vzdelanie.

(5)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje vojak v zálohe, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločin. Za bezúhonného sa nepovažuje vojak v zálohe, ktorému bolo zahladené odsúdenie za obzvlášť závažný zločin, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie alebo trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa.

(6)

Vojak v zálohe preukazuje bezúhonnosť odpisom z registra trestov,²²) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

(7)

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje vojak v zálohe, ak bol liečený zo závislosti od alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok alebo preukázateľne nadmerne požíva alkohol alebo iné omamné alebo psychotropné látky. Spoľahlivosť preukazuje vojak v zálohe čestným vyhlásením.

(8)

Dohodu o zaradení do aktívnych záloh uzatvára vedúci služobného úradu písomne s vojakom v zálohe na čas jedného až piatich rokov. Pri zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh vedúci služobného úradu spolupracuje s územnou vojenskou správou.

(9)

V dohode o zaradení do aktívnych záloh podľa odseku 8 vedúci služobného úradu určí vojenský útvar, funkciu, na ktorú bude vojak v zálohe pripravovaný, dĺžku záväzku v aktívnych zálohách, rozsah odbornej prípravy v kalendárnom roku podľa odseku 2, odmeňovanie, cestovné náhrady a naturálne náležitosti.

(10)

Dohodu o zaradení do aktívnych záloh možno s vojakom v zálohe uzavrieť opakovane, najviac však do skončenia brannej povinnosti vojaka v zálohe.

(11)

Dohodu o zaradení do aktívnych záloh môže vypovedať pred uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, vojak v zálohe alebo vedúci služobného úradu.

(12)

Výpovedná lehota dohody o zaradení do aktívnych záloh je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; táto lehota sa počíta od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení písomného oznámenia o zrušení dohody.

(13)

Dohoda o zaradení do aktívnych záloh zanikne

uplynutím dohodnutého času,

ak vojak v zálohe prestane spĺňať kritériá podľa odseku 1 na zaradenie do aktívnych záloh,

uplynutím výpovednej lehoty podľa odseku 12,

úmrtím vojaka v zálohe alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.

(14)

Vojak v zálohe preukazuje zdravotnú spôsobilosť na výkon odbornej prípravy výpisom zo zdravotnej dokumentácie pred uzatvorením dohody o zaradení do aktívnych záloh.

(15)

Vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh po splnení podmienok ustanovených v dohode o zaradení do aktívnych záloh prináleží

jednorazový finančný príspevok vo výške 1,5 násobku minimálnej mzdy²³) za každý skončený kalendárny rok v aktívnych zálohách, ktorý vyplatí služobný úrad do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok; služobný úrad môže vojakovi zaradenému do aktívnych záloh krátiť finančný príspevok o pomernú časť za každý deň neúčasti na odbornej príprave,

pomerná časť hodnostného platu²⁴) patriaceho za čas odbornej prípravy z prvého platového stupňa vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je zaradený; pomernú časť hodnostného platu služobný úrad vyplatí najneskôr do 15 dní po skončení odbornej prípravy za príslušný kalendárny rok,

naturálne náležitosti primerané potrebám odbornej prípravy podľa osobitného predpisu,

náhrada cestovného za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta odbornej prípravy a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe; cestovné náklady uhradí služobný úrad pred prepustením z odbornej prípravy.

(16)

Náklady na náhradu mzdy²⁵) za čas odbornej prípravy vrátane nevyhnutného času na prepravu z miesta trvalého pobytu do miesta odbornej prípravy a späť uhrádza zamestnávateľovi za zamestnanca služobný úrad.

(17)

Vedúci služobného úradu povolá vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh na odbornú prípravu doručením úradného oznámenia najmenej 15 dní pred termínom nástupu na odbornú prípravu. Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh je povinný dostaviť sa v určený deň a hodinu na určené miesto odbornej prípravy.

(18)

Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh je povinný bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na odbornú prípravu, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.

(19)

Na konanie vo veciach zodpovednosti za škodu, konanie o náhrade škody, zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh v čase odbornej prípravy alebo za škodu, ktorú spôsobil vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh zavineným porušením služobných povinností v čase odbornej prípravy alebo v priamej súvislosti s nimi, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.²⁶)

(20)

Počty vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh a termíny odbornej prípravy určí ministerstvo na návrh Generálneho štábu ozbrojených síl; termíny oznámi služobný úrad vojakom zaradeným do aktívnych záloh do 31. decembra kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok.

(21)

Spôsob a podrobnosti o odbornej príprave ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

§ 15

Povolanie na výkon mimoriadnej služby

(1)

Občana, ktorému vznikla branná povinnosť, povolá územná vojenská správa na výkon mimoriadnej služby povolávacím rozkazom na výkon mimoriadnej služby; ak mu nebol povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby doručený, je povinný dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby na miesto a v lehote určenej v mobilizačnom oznámení alebo v mobilizačnej výzve.²⁷)

(2)

Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy.

(3)

Občan je povinný dostaviť sa na miesto nástupu v termíne určenom v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby.

(4)

Občan je povinný územnej vojenskej správe bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, a tieto dôvody preukázať originálom dokladu alebo jeho úradne overenou kópiou.

(5)

Dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť na výkon mimoriadnej služby, sú:

dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav alebo liečebný režim podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje občanovi dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby,

okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,

občana postihli následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,

občan sa pripravuje na budúce povolanie alebo študuje na vysokej škole počas vyhlásenia výnimočného stavu²⁸) alebo núdzového stavu.²⁹)

(6)

Občanovi, ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby z dôvodov podľa odseku 5, územná vojenská správa rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby a povolá občana na výkon mimoriadnej služby po zániku dôvodov, pre ktoré nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy o odložení nástupu na výkon mimoriadnej služby nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

(7)

Občan je povinný územnej vojenskej správe bezodkladne oznámiť zánik dôvodu, pre ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.

(8)

Ak občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, považuje sa povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.

(9)

Ak sa občan nedostaví na výkon mimoriadnej služby, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na výkon mimoriadnej služby podľa odseku 4, a povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby mu bol riadne doručený, územná vojenská správa môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie občana na výkon mimoriadnej služby. O možnosti predvedenia upovedomí územná vojenská správa občana písomne v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby.

(10)

Proti povolávaciemu rozkazu na výkon mimoriadnej služby sa nemožno odvolať. Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby nemožno preskúmať súdom.

(11)

Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby oprávňuje občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou a na bezplatnú prepravu verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby a späť.

(12)

Vzor povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby je uvedený v prílohe č. 2.

(13)

Mimoriadna služba sa začína prezentáciou občana v deň jeho skutočného nástupu do určeného útvaru ozbrojených síl. Pri nástupe je občan povinný preukázať svoju totožnosť.

(14)

Pri prezentácii podľa odseku 13 sa vykonáva overenie totožnosti občana, odobratie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, lekárska prehliadka a oznámi sa občanovi jeho zaradenie do funkcie v určenom útvare ozbrojených síl. Po prezentácii sa občan stáva vojakom mimoriadnej služby.

§ 16

Prepustenie z výkonu mimoriadnej služby

(1)

Z výkonu mimoriadnej služby možno na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby jednotlivo alebo hromadne najneskôr do 30 dní po zániku dôvodu, pre ktorý boli povolaní na jej výkon, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Z výkonu mimoriadnej služby možno v čase vojny alebo vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby a súčasne na jej výkon povolať ďalších občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu vyžaduje.

(3)

Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť vojaka mimoriadnej služby aj na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu, ak

sa stane zo zdravotných dôvodov nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu,

sa stane jediným živiteľom rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou a tohto rodinného príslušníka nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,

ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny.

(4)

Pred prepustením z výkonu mimoriadnej služby je vojak mimoriadnej služby povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke.

§ 17

Oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby

(1)

Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie

prezidenta Slovenskej republiky,

člena vlády Slovenskej republiky a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy,

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

poslanca Európskeho parlamentu,

verejného ochrancu práv,

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

člena Súdnej rady Slovenskej republiky,

generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

prednostu krajského úradu a prednostu obvodného úradu,

predsedu vyššieho územného celku,

primátora mesta a starostu obce alebo mestskej časti.

(2)

Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas trvania služobného pomeru

v Policajnom zbore,

v Zbore väzenskej a justičnej stráže,

v Slovenskej informačnej službe,

v Železničnej polícii,

v Hasičskom a záchrannom zbore,

v Národnom bezpečnostnom úrade,

colníka.

(3)

Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu sú oslobodení občania, ktorým vznikla branná povinnosť, ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky vykonávanie ich občianskeho zamestnania.

(4)

Za dôležitý záujem bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa považuje zabezpečenie nevyhnutnej činnosti

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska,

orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou,

orgánov miestnej štátnej správy,

orgánov obcí a vyšších územných celkov,

právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie.

(5)

Zamestnávateľ podľa odsekov 2 a 4 je povinný oznámiť územnej vojenskej správe vznik a zánik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu svojich zamestnancov do 30 dní od vzniku alebo zániku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu; oznámenie obsahuje

meno a priezvisko,

rodné číslo,

adresu trvalého pobytu.

(6)

Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá do skončenia dôvodov oslobodenia.

(7)

Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odsekov 3 a 4 schvaľuje

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky krajským úradom a obvodným úradom,

ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy právnickým osobám alebo orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,

krajský úrad ostatným právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie,

krajský úrad orgánom obcí a vyšších územných celkov,

príslušný orgán právnickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie a ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom nie je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy a svojou činnosťou presahujú obvod pôsobnosti jedného obvodného úradu, ktorý ich na plnenie uvedených úloh určil.

§ 18

Osobná identifikačná karta a kovový identifikačný štítok

(1)

Vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh vydá vedúci služobného úradu osobnú identifikačnú kartu a dva kovové identifikačné štítky.

(2)

Osobnú identifikačnú kartu nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu ani odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej karty alebo kovových identifikačných štítkov je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh povinný oznámiť vedúcemu služobného úradu.

(3)

Osobná identifikačná karta slúži vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám. Pri služobnom styku je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh povinný mať osobnú identifikačnú kartu pri sebe a preukazovať svoju príslušnosť k ozbrojeným silám.

(4)

Osobná identifikačná karta vojaka mimoriadnej služby a vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh je listina bledozelenej farby s rozmermi 10,5 cm x 7,4 cm zaliata v termostatickej fólii a vyhotovená z matného senzitivovaného papiera s hmotnosťou 85 g/m² s vyznačením originálneho tieňovaného vodoznaku.

(5)

Osobná identifikačná karta obsahuje neretušovanú farebnú fotografiu jej držiteľa vyhotovenú na hladkom a lesklom polokartóne s rozmermi 3,5 cm x 3 cm, ktorá zobrazuje skutočnú podobu držiteľa v trojštvrťovom profile v občianskom odeve, bez pokrývky hlavy, bez okuliarov s tmavými sklami a s výškou tvárovej časti hlavy najmenej 2 cm od brady po temeno. Po umiestnení farebnej fotografie držiteľa na identifikačnú kartu sa jej pravý roh prelepuje metamerickým znakom.

(6)

Kovový identifikačný štítok vojaka mimoriadnej služby a vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh je vyhotovený zo žiaruvzdornej antikoróznej ocele s rozmermi 5 cm x 2,8 cm.

(7)

Súčasťou kovových identifikačných štítkov sú dve retiazky vyhotovené zo žiaruvzdornej antikoróznej ocele; jeden kus retiazky má dĺžku 67 cm a druhý kus retiazky má dĺžku 12 cm.

(8)

Počas výkonu mimoriadnej služby alebo odbornej prípravy sa jeden kovový identifikačný štítok nosí okolo krku na retiazke dlhej 67 cm. Druhý kovový identifikačný štítok sa nosí na retiazke dlhej 12 cm, ktorá je zapnutá na retiazke dlhej 67 cm. Po skončení výkonu mimoriadnej služby alebo odbornej prípravy sa obidva kovové identifikačné štítky s retiazkou priložia k osobnej identifikačnej karte a vojak si ich uschová.

(9)

Vzor osobnej identifikačnej karty je uvedený v prílohe č. 3; vzor kovového identifikačného štítku je uvedený v prílohe č. 4.

§ 19

Výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu

(1)

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan, ktorému bolo povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 sa stane neplatným, ak je tento štát vo vojne so Slovenskou republikou alebo so štátom, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve,³⁰) alebo so štátom, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

(3)

Žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu podáva občan prostredníctvom územnej vojenskej správy ministerstvu, ktoré po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky žiadosť občana predkladá prezidentovi Slovenskej republiky na rozhodnutie.

(4)

Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o povolení alebo nepovolení vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

(5)

Občan, ktorý má viac štátnych občianstiev, môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu, ktorého je štátnym občanom, aj bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, len ak je tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

(6)

Prezident Slovenskej republiky môže v období krízovej situácie¹) vyzvať vojakov v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, na vstup do ozbrojených síl štátu, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom, a na ktorého území sa zdržiavajú alebo do ktorého sa môžu dostať.

§ 20

Priestupky na úseku brannej povinnosti

(1)

Priestupku sa dopustí ten, kto

naruší priebeh odvodu alebo prieskumu,

sa nepodrobí lekárskej prehliadke pri odvode alebo prieskume,

úmyselne zničí, poškodí alebo zneužije osobnú identifikačnú kartu, kovový identifikačný štítok, povolávací rozkaz na odvod alebo povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby,

v konaní podľa tohto zákona úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj podľa § 21 ods. 3.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do výšky 10 000 Sk a pri opakovanom priestupku až do výšky 50 000 Sk. Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(3)

Výnosy z pokút uložených za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.

(4)

Na prejednávanie priestupkov v prvom stupni je príslušná územná vojenská správa.

(5)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,³¹) ak tento zákon neustanovuje inak.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 21

Spoločné ustanovenia

(1)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,³²) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl vedie územná vojenská správa.

(3)

Evidencia podľa odseku 2 súvisiaca s plnením brannej povinnosti obsahuje meno, priezvisko, akademický titul, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, adresu miesta trvalého pobytu a prechodného pobytu, údaj o štátnom občianstve, údaje o zdravotnom stave a ukončenom vzdelaní, záznam o výkone mimoriadnej služby v ozbrojených silách, záznam o výkone trestu a záznam o výkone väzby.

(4)

Územná vojenská správa môže požiadať občana, ktorému vznikla branná povinnosť, o spresnenie údajov v evidencii uvedených v odseku 3.

(5)

Súhlas občana, ktorému vznikla branná povinnosť, na spracovanie jeho osobných údajov, ktoré sú vedené v evidencii územnej vojenskej správy súvisiacej s výkonom brannej povinnosti, sa nevyžaduje.³³)

(6)

Právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia sú povinné uvoľňovať vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na odbornú prípravu v ozbrojených silách; termín účasti na odbornej príprave vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh preukazuje zamestnávateľovi oznámením, ktoré mu zasiela služobný úrad.

(7)

Podmienky zdravotnej spôsobilosti a zdravotnej klasifikácie na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby registrovaných občanov, vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(8)

Náhradu nákladov na mzdu lekára, zdravotnej sestry a laboranta, ktorí sa zúčastňujú na odvode alebo na prieskume, uhrádza územná vojenská správa.

(9)

Občanovi, ktorý bol v služobnom pomere podľa § 17 ods. 2, územná vojenská správa prizná vojenskú hodnosť pri zaradení do záloh ozbrojených síl. Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(10)

Profesionálny vojak, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru podľa doterajších predpisov alebo podľa osobitného predpisu a ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku³⁴) alebo vojnovým veteránom, sa po zániku brannej povinnosti podľa § 7 považuje za vojaka vo výslužbe.

(11)

Do celkového času výkonu vojenskej služby sa podľa tohto zákona započítava vojenská služba vykonaná

v ozbrojených silách Československej republiky,

v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,

v Armáde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

v Armáde Českej republiky v čase od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,

v Armáde Slovenskej republiky,

vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002,

v ozbrojených silách Slovenskej republiky,

v ozbrojených silách štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika, v období krízovej situácie¹) na základe výzvy prezidenta Slovenskej republiky.

(12)

Na cudzinca, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 až 6, § 7 písm. a), d) až h), § 8 až 13 a § 15 až 21.

§ 22

Prechodné ustanovenia

(1)

Do národnej registrácie územná vojenská správa zaradí

občanov, ktorí sa nepodrobili odvodu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá,

občanov, o ktorých spôsobilosti na výkon vojenskej služby nebolo pri odvode právoplatne rozhodnuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá.

(2)

Občan, ktorému bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“ a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu, sa považuje za dočasne neodvedeného podľa tohto zákona.

(3)

Občan alebo vojak, ktorému bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“ a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu, sa považuje za dočasne nespôsobilého podľa tohto zákona.

(4)

Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona budú dokončené podľa tohto zákona.

(5)

Za vojakov v zálohe podľa tohto zákona sa považujú

vojaci, ktorí boli zaradení do záloh ozbrojených síl pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá,

vojaci, ktorým bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona výkon vojenskej služby prerušený a branná povinnosť im trvá,

občania, ktorí boli odvedení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, nevykonali vojenskú službu a branná povinnosť im trvá.

(6)

Vojenské hodnosti vojakov v zálohe dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa osobitného predpisu;³⁵) vojenská hodnosť vojaka sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za vojenskú hodnosť vojaka 2. stupňa.

(7)

Občanov, ktorí vykonávajú základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu, služobný úrad prepustí z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby nadobudnutím účinnosti tohto zákona; územná vojenská správa ich zaradí do záloh ozbrojených síl v deň nasledujúci po dni, ktorým boli prepustení z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby.

(8)

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „povinná vojenská služba“, rozumie sa tým „mimoriadna služba“.

§ 23

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z., zákona č. 400/2000 Z. z., zákona č. 263/2002 Z. z., zákona č. 320/2002 Z. z., zákona č. 321/2002 Z. z., zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 545/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/ 2004 Z. z., zákona č. 527/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 240/2005 Z. z. a zákona č. 346/2005 Z. z.,

zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001 Z. z., zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 661/2002 Z. z. a zákona č. 346/2005 Z. z.,

zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku v znení zákona č. 453/2003 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z.,

zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 330/2003 Z. z. a zákona č. 545/2003 Z. z.,

vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 575/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o brannej povinnosti v znení vyhlášky č. 373/2004 Z. z.

Čl. II

Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z. z. a zákona č. 545/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 3 odsek 3 znie:

„(3)

Orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečujú plnenie úloh súvisiacich so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu a preverujú prijaté opatrenia potrebné na obranu štátu najmä vykonávaním kontrol a mobilizačných cvičení.“.

V § 6 písm. b) sa za slovom „plánovania“ vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová: „a schvaľuje smernice pre obranné plánovanie,“.

V § 7 písmeno b) znie:

„b)

pripravuje pre vládu návrh na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl⁸) s návrhom na nariadenie

výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy,

povolať vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby,

vykonať odvod registrovaných občanov,

výkonu alternatívnej služby občanom podľa osobitného predpisu,^8a)

pracovnej povinnosti fyzickým osobám,

poskytnúť vecné prostriedky,

poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:

^„8a) Zákon č. 569 /2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.“.

V § 7 písm. f) sa slová „vyššími vojenskými správami“ nahrádzajú slovami „Vyššou vojenskou správou“.

§ 7 sa dopĺňa písmenom k), ktoré znie:

„k)

spracúva a predkladá na prerokovanie vo vláde smernice pre obranné plánovanie.“.

V § 9 písm. b) sa vypúšťa slovo „príslušnou“ a slovo „vyššou“ sa nahrádza slovom „Vyššou“.

V § 10 ods. 1 sa vypúšťa písmeno m).

V § 13 odsek 1 znie:

„(1)

Zriaďuje sa Vyššia vojenská správa; sídlom Vyššej vojenskej správy je Banská Bystrica.“.

V § 13 ods. 3 sa slovo „vyššej“ nahrádza slovom „Vyššej“.

10.

V § 13 ods. 5 druhá veta znie:

„Riaditeľa Vyššej vojenskej správy vymenúva a odvoláva minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany”).“.

11.

§ 13 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6)

Vnútornú organizáciu Vyššej vojenskej správy určuje ministerstvo.“.

12.

V § 14 písmeno a) znie:

„a)

riadi a koordinuje činnosť územných vojenských správ; kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný územnými vojenskými správami,“.

13.

V § 14 písmeno d) znie:

„d)

koordinuje spoluprácu územných vojenských správ s orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,“.

14.

V § 15 ods. 3 sa slová „vyššia vojenská správa“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“.

15.

V § 15 ods. 4 sa slová „rozpočet vyššej vojenskej správy“ nahrádzajú slovami „štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva“.

16.

V § 15 ods. 5 sa vypúšťajú slová „na návrh riaditeľa vyššej vojenskej správy“.

17.

§ 15 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7)

Vnútornú organizáciu územnej vojenskej správy určuje ministerstvo.“.

18.

§ 16 znie:

„§ 16

Územná vojenská správa na úseku obrany štátu

vedie evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl,¹⁴) povoláva ich na výkon mimoriadnej služby, pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu ozbrojených síl,⁸)

realizuje oslobodenie občanov od výkonu mimoriadnej služby,

vedie dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby a povoláva evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby,¹⁵)

povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu,

vykonáva odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti občanov, ktorým vznikla branná povinnosť,

vyraďuje občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, z evidencie po zániku brannej povinnosti,

vedie evidenciu občanov, ktorí vykonali štátnu službu profesionálnych vojakov v ozbrojených silách po zániku ich brannej povinnosti, a z evidencie poskytuje informácie a výpisy pre oprávnené osoby podľa osobitného predpisu,^15a)

vykonáva v spolupráci s obvodným úradom a obcou výber nehnuteľností a vecných prostriedkov potrebných na zabezpečenie obrany štátu a vedie ich evidenciu,

predkladá podklady na rozhodnutie obvodného úradu o uložení povinnosti poskytnúť vecné prostriedky a nehnuteľnosti potrebné v čase vojny alebo vojnového stavu⁷) na plnenie úloh potrebných na obranu štátu právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami,

na základe podkladov od obcí vedie evidenciu právnických osôb, ktorým sa môže v období vojny alebo vojnového stavu⁷) uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie; návrhy na uloženie tejto povinnosti predkladá obvodnému úradu,

podieľa sa na plnení opatrení pri príprave obrany štátu najmä v oblasti

civilného núdzového plánovania,

krízového riadenia,

brannej výchovy obyvateľstva,

podpory činnosti vojenských záujmových združení,

spolupracuje

s orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh podľa tohto zákona,

s obvodným úradom pri výkone kontroly plnenia úloh podľa tohto zákona a pri usmerňovaní obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,

prejednáva v prvom stupni priestupky a správne delikty, ukladá pokuty za priestupky a správne delikty podľa osobitného predpisu.^15b)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14, 15, 15a a 15b znejú:

^„14) § 21 ods. 2 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

¹⁵) § 5 a 6 zákona č. 569 /2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

15a)

Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

15b)

Napríklad zákon č. 570/2005 Z. z., zákon č. 569/2005 Z. z.“.

19.

V § 19 ods. 3 sa slová „povinnej vojenskej služby alebo inej služby namiesto povinnej vojenskej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby“.

20.

V § 19 ods. 4 písm. g) sa slová „povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu“.

21.

V § 25 sa vypúšťa odsek 7.

Čl. III

Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z. a zákona č. 240/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 sa vypúšťa odsek 4.

Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.

V § 3 odsek 2 znie:

„(2)

Ak vojak mimoriadnej služby nezloží vojenskú prísahu podľa odseku 1, nemá to vplyv na plnenie jeho povinností.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.

V § 4 sa odsek 4 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

„h)

zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej prevádzky.“.

V § 4 ods. 11 sa slová „vyššie vojenské správy“ nahrádzajú slovami „Vyššia vojenská správa“ a za slová „územné vojenské správy“ sa vkladá čiarka a slová „vojenské orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa citácia „v znení zákona č. 37/2002 Z. z.“ nahrádza citáciou „v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:

^„17) § 138 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

^„18) § 28 zákona č. 346/2005 Z. z.“.

§ 10 vrátane nadpisu znie:

„§ 10

Mobilizácia ozbrojených síl

(1)

Mobilizácia ozbrojených síl je

hromadné povolanie vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby,

nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,²⁰) a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy,

poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami,

plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami.²¹)

(2)

Odvedení registrovaní občania a vojaci v zálohe sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom Slovenskej republiky povolaní na výkon mimoriadnej služby.

(3)

Profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,²⁰) a vojaci v zálohe vykonávajúci odbornú prípravu sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom Slovenskej republiky zaradení na výkon mimoriadnej služby.

(4)

Mobilizácia ozbrojených síl môže byť všeobecná alebo čiastočná.

(5)

Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, na všetkých registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,²⁰) ako aj na poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami a fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami²¹) v prospech ozbrojených síl.

(6)

Čiastočná mobilizácia sa môže vzťahovať na celé územie Slovenskej republiky alebo na jeho časť; vzťahuje sa na časť registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,²⁰) ako aj na poskytnutie časti vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami²¹) v prospech ozbrojených síl.

(7)

Mobilizácia ozbrojených síl sa nevzťahuje na občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí sú od výkonu mimoriadnej služby oslobodení, na odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody²²) a na osoby vo výkone väzby.²³)

(8)

Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby povinné plniť úlohy vyplývajúce z

mobilizačnej výzvy, ktorá obsahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o nariadení mobilizácie ozbrojených síl,

mobilizačného oznámenia, ktoré obsahuje pokyny pre právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby na uskutočnenie mobilizácie ozbrojených síl,

povolávacích rozkazov,

rozhodnutia o poskytnutí vecných prostriedkov a ubytovania.

(9)

Mobilizačná výzva sa vyhlasuje prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl uverejní obec mobilizačné oznámenie na základe žiadosti územnej vojenskej správy spôsobom v obci obvyklým.

(10)

Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl profesionálni vojaci vykonávajúci štátnu službu podľa osobitného predpisu,²⁰) ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, sú povinní po doručení oznámenia o nariadení mobilizácie ozbrojených síl bezodkladne sa vrátiť na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.

(11)

Ustanovenie odseku 10 sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov, ktorí boli mimo územia Slovenskej republiky vyslaní vedúcim služobného úradu.

(12)

Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú registrovaní občania a vojaci v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, povinní vrátiť sa do 15 dní od vyhlásenia mobilizácie na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby, ak osobitný predpis^20a) neustanovuje inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 20 a 20a znejú:

^„20) Zákon č. 346/2005 Z. z.

20a)

§ 19 ods. 6 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

10.

V § 13 odsek 2 znie:

„(2)

Vojenskou zbraňou podľa odseku 1 je

palná zbraň,²⁷)

bodná zbraň a sečná zbraň.“.

11.

Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa.

12.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:

^„27) § 2 písm. c) prvý, desiaty, jedenásty a pätnásty bod zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

13.

V § 14 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená c) až f).

14.

V § 14 ods. 1 písmeno f) znie:

„f)

vojenská zbraň podľa § 13 ods. 2.“.

15.

§ 16 a 17 vrátane nadpisov znejú:

„§ 16

Použitie vojenskej zbrane

(1)

Vojak môže použiť vojenskú zbraň podľa § 13 ods. 2 pri výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej alebo dozornej služby,

ak ide o nutnú obranu³⁰) alebo o krajnú núdzu,³¹)

na odvrátenie nebezpečného útoku alebo na odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva útoku, ktoré ohrozujú strážený objekt alebo strážené stanovište, a to po márnej výzve na upustenie od útoku,

na zamedzenie úteku zo stráženého objektu alebo stráženého stanovišťa ozbrojenej osobe alebo osobe dôvodne podozrivej zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu, ktorú nemožno iným spôsobom zadržať.

(2)

Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá vojenská zbraň. Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný použiť aj varovný výstrel. Od výstrahy zvolaním „Stoj!", „Stoj, lebo strelím!" a varovného výstrelu do vzduchu môže vojak upustiť len v prípade, ak je sám napadnutý alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo ak vec neznesie odklad.

(3)

Pri použití vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby čo najmenej ohrozil život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a aby nebol ohrozený život ani zdravie iných osôb.

(4)

Použitie vojenskej zbrane podľa odseku 1 vojakmi vyslanými mimo územia Slovenskej republiky sa spravuje medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ďalšími jej medzinárodnými záväzkami.

§ 17

Povinnosti po použití vojenskej zbrane alebo iného donucovacieho prostriedku

(1)

Ak vojak alebo zamestnanec zistí, že pri použití vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku došlo k zraneniu osoby, je povinný, ak to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť jej lekárske ošetrenie.

(2)

Zákrok, pri ktorom vojak alebo zamestnanec použil vojenskú zbraň podľa § 16 ods. 1 alebo iný donucovací prostriedok, je povinný bezodkladne oznámiť vedúcemu služobného úradu alebo veliteľovi.

(3)

O použití vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku vyhotoví vedúci služobného úradu alebo veliteľ úradný záznam; ak použitím vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku bola spôsobená smrť, úradný záznam predloží príslušnému prokurátorovi.

(4)

Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iných donucovacích prostriedkov, vedúci služobného úradu je povinný zistiť, či sa vojenská strelná zbraň podľa § 16 ods. 1 alebo iný donucovací prostriedok použil v súlade so zákonom; o výsledku zistenia spíše úradný záznam.“.

16.

Slová „zväzy“, „vojenské zväzy“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona vypúšťajú.

Čl. IV

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. sa mení takto:

§ 43 a 43a vrátane nadpisov sa vypúšťajú.

Čl. V

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z. a zákona č. 244/2005 Z. z. sa mení takto:

§ 139 vrátane nadpisu znie:

„§ 139

Náhrada mzdy pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách

(1)

Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušnú územnú vojenskú správu alebo do určeného útvaru ozbrojených síl na lekárske vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.

(2)

Ak má zamestnanec nastúpiť na odbornú prípravu v mieste takom vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden deň pracovného voľna.

(3)

Zamestnancovi po skončení odbornej prípravy zamestnávateľ poskytne za čas odbornej prípravy náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku najneskôr do piatich dní odo dňa skončenia odbornej prípravy.

(4)

Na cestu z miesta, kde zamestnanec skončil odbornú prípravu, do miesta trvalého bydliska, prípadne pracoviska patrí zamestnancovi jeden deň pracovného voľna za podmienok uvedených v odseku 2.

(5)

Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa odsekov 1, 2 a 4 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(6)

Zamestnanec je povinný nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení odbornej prípravy. Za čas pred nástupom do práce mu nepatrí mzda ani náhrada mzdy. Do tohto času sa nezahŕňa prípadný cestovný deň podľa odseku 5.

(7)

Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy podľa odsekov 1 až 5 zamestnávateľovi uhradí príslušný služobný úrad.

(8)

Po skončení odbornej prípravy patrí zamestnancovi mzda odo dňa opätovného nastúpenia do práce.“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

570/2005 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2006 do 30.09.2007

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.