359/2006 Z. z.

3. Dosahy horných končatín vo vertikálnej a horizontálnej pracovnej rovine pri práci v sede a vo vertikálnej rovine pri práci v stoji sa upravujú podľa údajov na obrázkoch č. 1, 2 a 3.

4. Miesto výkonu práce musí byť usporiadané tak, aby manipulačné roviny, pohybové priestory a vynakladané sily zodpovedali telesným rozmerom a prirodzeným dráham pohybov končatín zamestnancov a aby nedochádzalo k zaujatiu fyziologicky neprijateľných pracovných polôh.

5. Pracovné sedadlo a priestor pre dolné končatiny

a) miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v sede, musí byť vybavené pracovným sedadlom s nastaviteľnou výškou sedadla a s opierkou chrbta,

b) miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v stoji a nevyžaduje trvalé sledovanie chodu zariadenia, musí byť vybavené sedadlom s jednoduchou konštrukciou na krátkodobý odpočinok,

c) konštrukcia sedadiel musí zabezpečovať ich stabilitu, prípadne ľahko nastaviteľnú výšku sedadla i sklonu chrbtovej opierky. Povrch sedadla a chrbtovej opierky má zodpovedať podmienkam práce z hľadiska poréznosti, umývateľnosti a podobne,

d) miesto výkonu práce, na ktorom je zvýšená pracovná rovina, musí byť vybavené pracovnými sedadlami s výškou sedadla zodpovedajúcou výške pracovnej roviny nad podlahou a zrakovým požiadavkám. Musí byť vybavené kruhovou alebo inou opierkou pre dolné končatiny,

e) na montážnych linkách v pásovej výrobe s trvalým i prerušovaným sedením a v prípadoch, keď sú pracovné úkony spojené s otáčaním trupu alebo s úkonmi mimo maximálny dosah rúk podľa obrázka č. 2, sa miesto výkonu práce vybavuje otočnými, prípadne pojazdnými sedadlami,

f) priestor pre dolné končatiny na mieste výkonu práce s trvalým i prerušovaným sedením musí byť dostatočne veľký a má umožňovať pohodlnú pracovnú polohu a pohyb dolných končatín dopredu aj do strán,

g) rozmery pohybového priestoru pre dolné končatiny

1. najmenšia výška nad podlahou 600 mm,

2. najmenšia celková šírka 500 mm,

3. najmenšia hĺbka (od prednej hrany stola, zariadení) 500 mm,

4. optimálna hĺbka (od prednej hrany stola, zariadení) 700 mm,

5. najmenšia vzdialenosť roviny sedadla od dolnej plochy pracovného stola 200 mm,

h) pohybový priestor pre nožné ovládače

1. maximálne 400 mm od zvislej roviny h preloženej miestom najviac vystupujúcej hrany pracovnej roviny a kolmej na vodorovnú rovinu, podlahu,

2. minimálne 200 mm od roviny h dopredu,

3. maximálne 250 mm nad základňou a

4. maximálne 350 mm do strán od zvislej roviny prechádzajúcej stredom sedadla, kolmej na rovinu h.

Uvedené hodnoty sú platné v prípade, že predná hrana sedadla je asi 100 mm vzdialená od roviny h. V prípade inej vzdialenosti medzi prednou hranou sedadla a rovinou h sa musí pohybový priestor pre nožné ovládače posunúť dopredu alebo dozadu.

i) sily prípustné pre ovládače sú uvedené v tabuľke č. 1,

j) pri základnej polohe v stoji je možné použitie nožných ovládačov len vo výnimočných prípadoch, ak ich frekvencia nie je väčšia ako 5 pohybov.min-1 a ich prevedenie umožňuje striedavú obsluhu pravou a ľavou nohou. Ovládače obsluhované iným spôsobom ako rukami a chodidlami, napríklad lakťové a kolenové ovládače, sa nesmú používať.

Tabuľka č. 1 Ovládače – typy, tvary, polohy, spôsob ovládania, ovládacie sily

Typ ovládača	Tvar, polohy a frekvencie ovládania	Spôsob ovládania, minimálne a maximálne sily (N)
Tlačidlo	kruhové, štvorcové, obdĺžnikové, hríbové	jedným prstom dlaňou	min. 2,5 max. 8 min. 2,5 max. 50
Prepínač páč- kový	valcový, kužeľový, hranolový dvojpolohový: min. 30° do strán od zvislej osi,trojpolohový: min. 30° do strán od zvislej osi a kolmo na zá- kladňu	prstami	min. 2,5 max. 10
Prepínač otoč- ný	kruhová základňa, úchopová časť kužeľová, obdĺžnikovápri zrakovej kontrole: max. počet polôh 24, min. uhol me- dzi polohami 15°,pri hmatovej kontrole max. počet polôh 8, min. uhol medzi polohami 45°	prstami	min. 2,5 max. 15
Točidlo, točka	valcová, kuželbvá priemer do 2,5 cm priemer väčší ako 2,5 cm	prstami	min. 2,5 max. 4 min. 2,5 max. 15
Koleso ručné	vonkajší priemervenca sa volí podľa rýchlosti otáčania, pri väčšej rýchlosti menší priemer	jednou rukou oboma rukami	min. 10 max. 100 min. 10 max. 200
Volant	a) stacionárne technické zariadenia b) mobilné technické zariadenia c) všetky technické zariadenia pri zlyhaní posilňovača ria- denia (pri núdzovom riadení) Poľnohospodárske a lesné stroje: a) stacionárne stroje b) mobilné stroje c) všetky stroje pri zlyhaní posilňovača riadenia (núdzové riadenie)	oboma rukami jednou alebo oboma rukami oboma rukami oboma rukami jednou alebo oboma rukami oboma rukami	max. 115 max. 80 max. 350 max. 120 max. 120 max. 490
Ručná páka	rukoväť: valcová, kuželová, gulová používaná trvalo používaná často používaná zriedka	hornou končatinou pohyb páky: dopredu a dozadudo strán dopredu a dozadu do strán nahor a nadol (núdzová a parkovacia brzda) Poľnohospodárske a lesné stroje núdzová a parkovacia brzda	min. 10 max. 60 min. 10 max. 40 min. 10 max. 120 min. 10 max. 80 min. 10 max. 300 max. 250 max. 295
Nožná páka (pedál)	obdĺžniková, kruhová, štvorcová používaná trvalo používaná často Poľnohospodárske a lesné stroje pedál spojky pedál akcelerátora pedál prevádzkovej a núdzovej brzdy ostatné pedále	pohybom celej nohy pedál prevádzkovej núdzovej brzdy pedál ovládaný po- hybom nohy v člen- ku	min. 10 max. 90 min. 40 max. 400 min. 20 max. 60 max. 245 max. 60 max. 580 max. 150

Poznámka: Trvalo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 40-krát počas pracovnej zmeny.

Často používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 20 až 40-krát počas pracovnej zmeny.

Zriedkavo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú menej ako 20-krát počas pracovnej zmeny.

Obrázok č. 1 Dosahy horných končatín vo vertikálnej rovine pri práci v sede

Obrázok č. 2 Dosahy horných končatín v horizontálnej rovine pri práci v sede

Vysvetlivky k obrázku č. 2:

Oblasť A – časté a presné pohyby, uchopovanie drobných predmetov prstami obidvoch rúk

Oblasť B – pohyby obidvoch predlaktí pri manipulácii s predmetmi a nástrojmi bez nutnosti zmeny základnej pracovnej
polohy – mierny predklon, pohyb do strán

Oblasť C – maximálny dosah – menej časté a pomalšie pohyby, nutnosť otáčania trupu

Obrázok č. 3 Dosahy horných končatín vo vertikálnej rovine pri práci v stoji

2. Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov a dievčat vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné hodnoty uvedené v tabuľkách č. 3 a 4.¹)

Tabuľka č. 1

Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) mužov vo veku 18 – 65 rokov pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami

Energetický výdaj1)	Jednotky	Veková skupina (roky)
		18 - 29	30 - 39	40 - 49	50 - 59	60 - 65
Zmenový priemerný2)	MJ	8,3	7,5	6,8	6,0	5,2
Zmenový prípustný3)	MJ	9,9	9,0	8,0	7,2	6,2
Ročný4)	MJ	1940	1760	1600	1400	1220
Minútový prípustný5)	kJ.min-1 W	41,1 685	38,7 635	34,5 575	30,9 515	28,7 478

Tabuľka č. 2

Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) žien vo veku 18 – 65 rokov pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami

Energetický výdaj1)	Jednotky	Veková skupina (roky)
		18 - 29	30 - 39	40 - 49	50 - 59	60 - 65
Zmenový priemerný2)	MJ	5,1	4,8	4,5	4,0	3,7
Zmenový prípustný3)	MJ	6,1	5,8	5,4	4,8	4,4
Ročný4)	MJ	1200	1130	1060	940	858
Minútový prípustný5)	k J. min-1 W	26,0 445	25,5 425	23,7 395	21,6 360	20,0 334

Tabuľka č. 3

Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami

Energetický výdaj1)	Jednotky	Veková skupina
		15 - 16	16 - 17	17 - 18
Zmenový priemerný2)	MJ	5,9	6,9	7,9
Zmenový prípustný3)	MJ	6,2	7,3	8,5
Ročný4)	MJ	1390	1620	1860
Minútový prípustný5)	k J. min-1 W	26,4 440	30 500	32,4 540

Tabuľka č. 4

Hodnoty energetického výdaja (netto) dievčat vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami

Energetický výdaj1)	Jednotky	Veková skupina
		15 - 16	16 - 17	17 - 18
Zmenový priemerný2)	MJ	3,7	3,8	4,8
Zmenový prípustný3)	MJ	4,4	4,6	5,0
Ročný4)	MJ	870	890	1130
Minútový prípustný5)	kJ.min-1 W	20,9 350	22,2 370	22,5 375

Poznámky k tabuľkám č. 1 – 4:

¹) Pri práci svalstva horných končatín v stoji sa všetky hodnoty uvedené v tabuľkách č. 1 – 4 znížia o 20 %, pri práci obidvoch horných končatín v sede alebo jednej hornej končatiny v stoji sa hodnoty znížia o 50 %, pri práci jednou hornou končatinou v sede sa znížia o 75 %. Práca obidvoch dolných končatín sa hodnotí ako práca celým telom.

²) Vyjadruje hodnotu energetického výdaja, ktorá nesmie byť prekročená v priebehu zmeny pri rovnomernom rozdelení pracovnej zmeny.

³) Určuje hornú prípustnú hranicu zmenového energetického výdaja v prípade nerovnomerného rozloženia záťaže počas týždňa, mesiaca alebo roku s tým, že priemerný energetický výdaj za daný interval nesmie prekročiť priemerný zmenový energetický výdaj.

⁴) Určuje najvyšší prípustný energetický výdaj vynaložený na prácu v priebehu roka a zodpovedá množstvu energie vynaloženej za 235 pracovných dní pri priemernom zmenovom energetickom výdaji.

⁵) Určuje energetický výdaj, ktorý nesmie byť počas zmeny prekročený ani pri krátkodobých operáciách. Hodnota môže byť prekročená pri výnimočných situáciách u vybraných, fyzicky veľmi zdatných skupín zamestnancov (napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu.

3. Zmenové priemerné hodnoty srdcovej frekvencie pri fyzickej práci mužov a žien, vykonávané veľkými svalovými skupinami, nesmú prekročiť ani krátkodobo hodnotu 150 . min^–1. Táto hodnota môže byť prekročená za výnimočných situácií u vybraných skupín zamestnancov (napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu.

Pre mladistvých nie sú limitné hodnoty srdcovej frekvencie stanovené s ohľadom na špecifické zmeny prebiehajúce v organizme v tomto období života.

V tabuľke č. 5 sú uvedené kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami.

V tabuľke č. 6 sú uvedené hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce a stupňa fyzického zaťaženia.

Tabuľka č. 5

Kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami

Veková skupina	Hodnoty zmenovej srdcovej frekvencie (SF . min-1)
	absolútne hodnoty		zvýšenie srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu
	A priemerné hodnoty	B medzné hodnoty	C priemerné hodnoty	D medzné hodnoty
18 - 29	108	117	30	33
30 - 39	106	115	29	32
40 - 49	101	110	26	28
50 - 59	97	105	23	25
60 - 65	93	100	20	22

Vysvetlivky k tabuľke č. 5:

A – hodnota určená na posúdenie nálezov pri vyšetrení skupiny osôb, ak nie je stanovená tiež východisková hodnota srdcovej frekvencie.

B – hodnota, ktorá môže byť pre vyšetrovanú osobu ešte dlhodobo únosná, ak nie je prekračovaná hodnota C, t. j. zvýšenie pracovnej srdcovej frekvencie nad východiskovú (pokojovú) hodnotu.

C – najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu, ktorá je u zdravých jednotlivcov dlhodobo únosná.

D – najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu, ktorá nesmie byť prekročená.

Tabuľka č. 6

Hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce a stupňa zaťaženia

Práca vykonávaná svalmi (vyjadrená v % svalov)	Stupeň zaťaženia	Spotreba energie
		minútová	hodinová
		W.m2 k J. min-1	W.m2 kJ.min-1
rúk	malý	9,8 - 19,5 1 - 2	586,2 - 1367,9 60 - 140
	stredný	19,5 - 39,1 2 - 4	1367,9 - 2051,8 140 - 210
	veľký	39,1 - 48,9 4 - 5	2051,8 - 2638,1 210 - 270
jednou hornou končatinou	malý	29,3 - 48,9 3 - 5	1563,3 - 2638,1 160 - 270
	stredný	48,9 - 68,4 5 - 7	2638,1 - 3712,8 270 - 380
	veľký	68,4 - 87,9 7 - 9	3712,8 - 4855,3 380 - 500
oboma hornými končatinami(28 % svalstva)	malý	58,6 - 78,2 6 - 8	3224,3 - 4396,8 330 - 450
	stredný	78,2 - 97,9 8 -10	4396,8 - 5471,5 450 - 560
	veľký	97,7 - 117,2 10 - 12	5471,5 - 6546,6 560 - 670
oboma hornými končatinami a trupom(44 % svalstva)	malý	78,2 - 127,0 8 - 13	4494,5 - 6546,3 460 - 670
	stredný	127,0 - 175,0 13 - 18	6546,3 - 9379,8 670 - 960
	veľký	175,9 - 224,7 18 - 23	9379,8 - 12310,9 960 - 1260
celého tela(100 % svalstva)	malý	97,7 - 166,1 10 - 17	5471,5 - 8988,9 560 - 920
	stredný	166,1 - 244,3 17 - 25	8988,9 - 13288,0 920 - 1360
	veľký	244,3 - 342,0 25 - 35	13288,0 - 18368,7 1360 - 1880
	veľmi veľký	342,0 - 439,7 25 - 45	18368,7 - 24426,5 1880 - 2500

2. Početnosť pohybov, pri ktorých sú zaťažované malé svalové skupiny predlaktia a ruky, nesmie za zmenu ani krátkodobo za minútu prekročiť pri uvedených vynakladaných svalových silách hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.

3. Početnosť pohybov drobných svalov prstov a ruky nesmie prekročiť pri vynakladaných svalových silách 3 % F_max hodnotu 110, pri 6 % F_max hodnotu 90 za minútu.

4. Pracovné úkony s použitou silou nad 70 % F_max pri prevažne dynamickej práci, ako pravidelná súčasť hlavnej pracovnej operácie, sú neprípustné. Pracovné úkony s vynakladanou silou nad 60 % F_max pri prevažne dynamickej práci sú prípustné maximálne 600-krát za zmenu.

Pracovné úkony pri prevažne statickej práci, s vynakladanou silou vyššou ako 45 % F_max, sú neprípustné.

Tabuľka č. 1

Prípustné zmenové priemerné hodnoty v % F_max pre mužov a ženy s prevahou dynamickej a statickej zložky práce

Prevaha dynamickej zložky práce	Prevaha statickej zložky práce
30	10

Vysvetlivky k tabuľke č. 1:

F_max (maximálna svalová sila) je sila, ktorú je schopná vyšetrovaná osoba dosiahnuť pri maximálnom vôľovom úsilí vynakladanom konkrétnymi svalovými skupinami v definovanej pracovnej polohe. Vyjadruje sa vo fyzikálnych jednotkách (N). Meria sa individuálne alebo sa odhaduje z tabuľkových hodnôt.

% F_max (percento maximálnej svalovej sily) udáva pomer vynaloženej svalovej sily k F_max, pričom F_max zodpovedá 100 %.

Zmenová priemerná F_max je časovo vážený priemer maximálnych svalových síl vynakladaných zaťažovanou svalovou skupinou.

Tabuľka č. 2

Priemerné svalové sily malých svalových skupín predlaktia a ruky za zmenu v oblasti 7 – 53 % F_max – prípustný počet pracovných pohybov za minútu a za pracovnú zmenu

% Fmax	Počet pohybov za zmenu - 480 min.	Počet pohybov za minútu pri trvaní sťahu ≤ 2s	Počet pohybov za minútu pri trvaní sťahu ≤ 3 s
7	27600	37	24
8	24300	36	23
9	21800	34	22
10	19800	33	21
11	18100	32	20
12	16700	30	19
13	15500	29	19
14	14000	28	18
15	13500	27	17
16	12700	26	16
17	12000	25	15
18	11400	24	/5
19	10900	23	14
20	10400	22	14
21	10000	21	13
22	9600	21	12
23	9300	20	12
24	9000	19	12
25	8700	18	11
26	8400	18	11
27	8100	17	10
28	7800	17	10
29	7500	16	10
30	7200	15	9
31	6900	15	9
32	6600	/4	9
33	6300	/4	9
34	6000	13	8
35	5800	12	7
36	5600	12	7
37	5400	11	7
38	5200	11	6
39	5000	10	6
40	4800	10	6
41	4600	10	5
42	4400	9	6
43	4200	9	5
44	4000	9	5
45	3800	8	5
46	3600	8	5
47	3400	7	5
48	3200	7	4
49	3000	7	4
50	2700	7	4
51	2400	7	4
52	2100	7	3
53	1800	7	3

3. Pracovná poloha sa vždy hodnotí iba v súvislosti s vykonávanou činnosťou, teda ak ide o štrukturálne časti pracovnej činnosti a nie náhodné činnosti.

4. Používa sa dvojkrokový systém hodnotenia pracovných polôh, pričom

a) krok 1 zahŕňa hodnotenie pracovnej polohy jednotlivých častí tela pomocou uhlov,

b) krok 2 zahŕňa podmienky, pri ktorých je možné polohy označené v kroku 1 za podmienene prijateľné zaradiť medzi polohy prijateľné.

5. Za prijateľnú pracovnú polohu sa považuje práca v sede alebo v stoji, prípadne s možnosťou striedania práce v sede a v stoji.

6. Vymedzenie podmienene prijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.

7. Celková doba práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých podmienene prijateľných pracovných polohách nesmie presiahnuť 160 minút a doba trvania jednotlivých pracovných polôh nesmie byť dlhšia ako 1 až 8 minút v závislosti od typu polohy a frekvencie pohybov.

8. Vymedzenie neprijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.

9. Celková doba práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých neprijateľných pracovných polohách nesmie prekročiť 30 minút. Celková doba práce v podmienene prijateľných a neprijateľných pracovných polohách nesmie byť dlhšia ako polovica osemhodinovej pracovnej zmeny.

10. Pri hodnotení polohy trupu sa vychádza z polohy výrastku siedmeho krčného stavca a hornej hrany veľkého trochantera, ktoré definujú neutrálnu polohu. Uhly pre hodnotenie polohy trupu sa potom vzťahujú k vertikálnej rovine. Uhol medzi rovinou prechádzajúcou trupom v neutrálnej polohe a vertikálnou rovinou je 4^o.

11. Pri hodnotení polohy krku a hlavy sa vychádza buď z uhla pohľadu (pri polohe trupu v neutrálnej polohe), t. j. z veľkosti uhla pod horizontálnou rovinou oka, alebo z veľkosti uhla sklonu hlavy a krku k vertikálnej rovine.

12. Pri hodnotení horných končatín sa vychádza z dvoch bodov na hornej končatine, t. j. vonkajší okraj kľúčnej kosti a lakťového kĺbu. Vzpaženie hornej končatiny sa definuje ako uhol, ktorý zviera končatina v pracovnej polohe vzhľadom na neutrálnu polohu paže. Neutrálna poloha je poloha končatiny voľne visiacej pozdĺž tela.

Tabuľka č. 3 Polohy horných končatín

KROK 1:
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohy	Nevhodná poloha paže (spätné ohnutie paže, krajná vonkajšia rotácia paže, zdvihnuté rameno) Vzpaženie paže > 60°
Dynamické polohy	Vzpaženie paže > 60° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1 Zapaženie pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
Statická poloha	Vzpaženie paže 40° - 60°, ak paža nie je podopretá (KROK 2A)
Dynamické polohy	Vzpaženie paže 40° - 60° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B,C) Zapaženie pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B)
KROK 2:	A Musí byť dodržaný maximálne prijateľný čas držania B Nie je prijateľná pri frekvencii pohybov 10 . min-1 C Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej zmeny

Tabuľka č. 4 Polohy dolných končatín

KROK 1:
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohy	Extrémna flexia kolena, extrémna dorzálna/plantárna flexia v členku
Dynamické polohy	Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou pohybov ≥ 2 . min-1
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
Dynamické polohy	Polohy klbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou pohybov ≥ 2 . min-1 (KROK 2B)
KROK 2:	B Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej zmeny

Tabuľka č. 5 Polohy ostatných častí tela

KROK 1:
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohy	Extrémna flexia alebo extenzia v lakti, extrémna supinácia a pronácia zápäs- tia, extrémna flexia a extenzia zápästia
Dynamické polohy	Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnym rozpätiam s frekvenciou pohybov ≥ 2 . min-1
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohy	Práca poležiačky, pokľačiačky, v podrepe (KROK 2B)
Dynamické polohy	Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou pohybov > 2 . min-1 (KROK 2B)
KROK 2:	B Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej zmeny

3. Psychická záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, pričom prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje vrátane pracovného prostredia, spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie. Nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná potencia. Možno rozlíšiť tri formy psychickej záťaže: senzorickú, mentálnu a emocionálnu.

4. Senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému.

5. Mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie a rozhodovanie.

6. Emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu.

7. Psychosociálna záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z interakcií medzi jednotlivcami v skupine a v dave a podobne.

8. Neuropsychické zaťaženie vyjadruje určitý priebehový dej záťaže organizmu v súvislosti so zvyšujúcim sa podielom neuropsychickej sféry človeka v pracovnom procese, uplatňovaním najmä vyšších psychických procesov pri vykonávaní pracovnej činnosti a znižovaním podielu fyzického zaťaženia.

9. Neuróza je skupinové označenie pre chronické neuropsychické poruchy reverzibilnej povahy bez organických chorobných zmien centrálneho nervového systému, ktoré vznikajú v dôsledku duševných tráum. Je to funkčná porucha psychiky vyvolaná psychogénnymi faktormi. Podstatnou príčinou je narušenie významných životných vzťahov, tzv. neurotický konflikt a neschopnosť prispôsobiť sa okoliu. Medzi neurotické poruchy patria úzkostné poruchy, obsedantno-kompulzívna porucha, reakcie na závažný stres, poruchy prispôsobenia, dissociatívne konverzné poruchy, somatoformné poruchy a iné.

10. Neurotické tendencie predstavujú na účely tohto nariadenia vlády zvýšenú náchylnosť a smerovanie k neuróze a k prejaveniu neurotických príznakov.

11. Odozva organizmu na záťaž sa prejavuje reakciami fyziologických aj psychických funkcií. Meranie odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje kvantifikovanie meraných parametrov fyziologických funkcií; hodnotenie psychologických parametrov vyjadruje výkon v príslušnej psychologickej úlohe.

12. Subjektívna odozva zamestnanca na záťaž je na účely tohto nariadenia vlády parameter, ktorý sa prejavuje psychickými stavmi v psychickom dianí a prežívaní. Zisťovanie subjektívnej odozvy zamestnancov na záťaž predstavuje kvantifikovanie zisťovaného subjektívneho hodnotenia záťaže, práce alebo vlastného stavu zamestnancom.

13. Maximálny stupeň alebo negatívna intenzita subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž sú na účely tohto nariadenia vlády súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy, ktorá už je súčasťou kritérií nadmernej psychickej pracovnej záťaže. Tieto súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy majú v každej metóde konkrétnu interpretáciu podľa spôsobu štandardizácie metódy a normatívneho skóre. Konkrétna interpretácia maximálneho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je súčasťou kritérií nadmernej psychickej pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde v prílohe č. 6 časti B k tomuto nariadeniu vlády.

14. Psychické napätie je psychický stav, pocit neuvedomovaného narušenia dynamickej rovnováhy organizmu; vyznačuje sa prechodným znížením pozornosti a znížením stability psychických funkcií, prípadne aj porušením koordinácie pohybov; vyskytuje sa pri konfliktoch, záťaži, strese, strachu.

15. Psychické preťaženie je na účely tohto nariadenia vlády psychický stav, keď si zamestnanec uvedomuje konflikt medzi nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto a medzi jeho výkonnosťou alebo schopnosťou podať výkon.

16. Psychická únava je dočasné zhoršenie psychickej a fyzickej funkčnej výkonnosti, závislé od intenzity, trvania a časového priebehu predchádzajúceho psychického napätia; prekonanie psychickej únavy sa dosiahne skôr odpočinkom než zmenou činnosti.

17. Stavy podobné únave sú stavy ako účinky psychického napätia, ktoré sú dôsledkom jednotvárnych situácií a zahŕňajú monotóniu, zníženú bdelosť a psychické presýtenie; rýchlo vymiznú zmenou úlohy alebo prostredia.

18. Monotónia je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri dlhodobej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability a reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie. Monotónia je stav spôsobený najčastejšie monotónnou prácou, monotónnosťou.

19. Znížená bdelosť je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej výkonnosti pri detekcii podnetov pri jednotvárnych monitorovacích činnostiach. Od monotónie sa odlišuje príčinnými podmienkami.

20. Nešpecifické preťaženie je na účely tohto nariadenia vlády stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou; emocionálne odmietnutie jednotvárnej opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich skúseností vedú k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti. V protiklade k monotónii a zníženej bdelosti je charakterizované nezmenenou alebo dokonca zvýšenou úrovňou aktivácie a je spojené s negatívnym emocionálnym prežívaním.

21. Pracovné podmienky na účely tohto nariadenia vlády predstavujú súhrn faktorov priamo alebo nepriamo pôsobiacich na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Priamo alebo nepriamo podmieňujú priebeh a výsledky pracovného procesu, sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a stavom pracovného prostredia.

22. Práca vo vnútenom pracovnom tempe je taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu alebo rytmu iných osôb. Nepatrí sem obsluha bežných, napr. obrábacích strojov, keď pri obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu, pretože popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus sám. Kombinácia vnúteného tempa práce a vysokej nutnej rýchlosti tempa je veľmi nepriaznivá.

23. Monotónna práca je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu tejto činnosti. Pri monotónnej práci sa rozlišuje pohybová alebo úkonová monotónnosť (stereotypná manuálna činnosť s vysokým výskytom rovnakých pracovných úkonov alebo operácií) a výkonová monotónnosť (činnosť s prevahou percepčných zložiek a s minimálnou účasťou myšlienkových či rozhodovacích procesov).

24. Operácia je časovo súvislá a pracovne vymedzená časť výrobného procesu pridelená zamestnancovi ako samostatná pracovná úloha. Operácie rôzneho druhu sú také, ktoré sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie rôznych zariadení, nástrojov či pomôcok. Operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností pracovného predmetu, napr. tvaru, rozmeru alebo druhu materiálu.

25. Úkon je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá predstavuje jednoduchú súvislú pohybovú činnosť rovnakého typu a účelového zamerania.

26. Práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod časovým tlakom, spojená s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je príčinou rýchleho nástupu únavy a nedostatočného zotavenia organizmu. Čím je činnosť zložitejšia, tým viac časový tlak narúša jej výkon.

27. Vplyvy narúšajúce sústredenie sú vplyvy, ktoré narúšajú nutné sústredenie na prácu a vedú k zvýšenému úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu práce na úlohách, napr. hlučnosť na pracovisku, vyrušovanie, časté zvonenie telefónu a iné.

28. Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie, vzájomné slovné i mimoslovné dorozumievanie, alebo vzájomné pôsobenie rečou, správaním a konaním medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami alebo medzi skupinami. Je determinovaná kvalitou medziľudských vzťahov a komunikácie a môže byť závažným stresogénnym činiteľom.

29. Zodpovednosť je uvedomelý postoj k spoločenským hodnotám, povinnostiam, záväzkom a činnostiam. Ako vlastnosť osobnosti sa prejavuje v práci opatrnosťou a svedomitosťou pri plnení povinností a dôslednosťou pri zabezpečovaní pridelených úloh či zverených hodnôt (hmotná a organizačná zodpovednosť). Charakterizuje ju zložitosť rozhodovania, miera určitosti (istoty) v rozhodovacích situáciách a miera osobných rizík.

30. Riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb pri práci je na účely tohto nariadenia vlády väčšia pravdepodobnosť výskytu nepriaznivého variantu konečného efektu konania jednotlivca v dôsledku účinku rizikového faktora a môže sa vyjadriť pomerom všetkých možných prípadov (udalostí) a neúspešných (nepriaznivých) udalostí. V pracovnom procese pôsobí ako záťažový faktor vyžadujúci vysokú mieru odborných znalostí, pracovnú disciplínu, dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevyhnutné sústredenie, starostlivosť, nevyhnutnú mieru uvedomovania si rizika a sebakontrolované vykonávanie činnosti.

31. Pracovné prostredie je súbor priestorových, materiálnych, fyzikálnych, chemických, mikroklimatických, fyziologických, psychologických, sociálnych a iných podmienok, v ktorých sa realizuje výrobný, resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky výroby, resp. práce, motiváciu, výkon, psychiku, bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

32. Fyzický diskomfort je na účely tohto nariadenia vlády pocit fyzickej nepohody a záťaže pri práci, ktorý sťažuje pracovný výkon. Fyzický diskomfort môže byť spôsobený fyzickou námahou, hypokinézou, nevhodnou pracovnou polohou, nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré obmedzujú pohyb, dýchanie, termoreguláciu, viditeľnosť alebo sluch.

3. Veľkosť kritického detailu sa hodnotí podľa pomernej pozorovacej vzdialenosti D/d, kde D = pozorovacia vzdialenosť, d = veľkosť kritického detailu. Obe hodnoty sa zisťujú meraním. Kritický detail je geometrický útvar jedno- alebo viacrozmerný, rozhodujúci na posúdenie zrakovej náročnosti vykonávanej práce. Je to tá časť pozorovaného predmetu, znaku, symbolu a podobne, ktorú je nutné rozlíšiť, aby bol pozorovaný predmet správne identifikovaný.

4. Náročnosť na diskrimináciu detailov je výraznosť detailu oproti pozadiu alebo ostatným predmetom. Kontrastnosť detailu a okolia je podmienená viacerými činiteľmi: tvarom, farbou, jasom, pohybom predmetov či okolia alebo obomi. Tieto činitele uľahčujú alebo sťažujú vnímanie.

5. Nároky na adaptáciu zraku vznikajú pri striedaní pohľadu na miesta s rozdielnym jasom (simultánne) alebo pri zmenách jasov predmetov či intenzity osvetlenia (sukcesívne). Vysoké nároky na adaptačné procesy vedú k oslneniu, t. j. k neprimeranému stavu zraku, ktorý narúša zrakovú pohodu, alebo zhoršuje až znemožňuje videnie. Oslnenie môže byť rušivé (discomfort glare, psychologické), keď oslňujúci zdroj odvádza pozornosť od miesta zrakovej úlohy, obmedzujúce (disability glare, fyziologické), ktoré sťažuje rozoznávanie, vedie k únave zrakového orgánu a k poklesu zrakovej výkonnosti, alebo oslepujúce (blinding glare), ktoré znemožňuje videnie.

6. Nároky na akomodáciu a okohybné svaly vznikajú pri dlhodobej fixácii pohľadu na blízke predmety, keď sa unavujú svaly ovládajúce šošovku a konvergenciu očí. Krátka pozorovacia vzdialenosť má vzťah i k vertebrogénnym problémom. Podľa poznatkov sa početnosť a intenzita týchto problémov zvyšuje s približovaním oka k pozorovanému detailu.

7. Práca pri sťažených svetelných podmienkach je na účely tohto nariadenia vlády práca pri svetelných podmienkach, ktoré sú podmienené technologicky, keď si pracovný postup vyžaduje osobitný druh osvetľovania; prípadne práca v trvalo umelom alebo združenom osvetlení. Aj typy svetelných zdrojov a svietidiel majú vzťah k nárokom práce na zrakové vnímanie (plošné, priestorové, štruktúr, detailov a podobne) a na rozlišovanie farebných tónov a odtieňov.

8. Náročnosť sluchovej úlohy sa posudzuje podľa toho, ako presne má zamestnanec rozlišovať rôzne zvukové signály. Treba brať do úvahy nielen nároky na sluchový orgán, ale aj hlučnosť pozadia a trvanie úlohy. Hlučnosť pozadia núti vyvíjať vyšie úsilie pri rozlišovaní signálov a môže byť zdrojom únavy až neurotizácie. Zhoršením kvality zvuku sa rozumie skreslenie, ku ktorému dochádza v technickom prenosovom zariadení a ktoré núti zamestnanca zvýšiť úsilie pri vnímaní.

9. Náročnosť práce na ostatné zmyslové orgány – z hľadiska možných zdravotných rizík prichádzajú do úvahy najmä práce spojené s veľkými nárokmi na vestibulárny aparát, pri ktorých môže dochádzať k rizikovým situáciám zo straty pocitu polohy tela. Práce náročné na taktilné vnímanie sú často spojené s nárokmi na jemnú koordinovanú činnosť prstov a malých svalových skupín. Môže tu dochádzať i k rôznym úrazom, čo zvyšuje nároky na sústredenosť. Možno sem zaradiť i práce s drobnými predmetmi. Treba brať do úvahy i pracovné tempo vynútené napr. kooperáciou či výkonovou mzdou a v súvislosti s tým i zložitosť činnosti. Všetky tieto okolnosti môžu viesť k nervozite a neurotizovať.

10. Zrakové ťažkosti sú na účely tohto nariadenia vlády celkové ťažkosti (zraková únava, malátnosť), ťažkosti spojené so zrakovým orgánom (tlak v očiach, pálenie očí, podráždenie, začervenané oči, slzenie očí), vizuálne ťažkosti spojené so zmenami vo vnímaní (mihanie pred očami, rozmazané videnie, dvojité videnie, pocit zníženej citlivosti zraku), nešpecifické ťažkosti spojené s psychickou nepohodou (bolesti hlavy zo zrakovej námahy), pocit nepohody pri umelom osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného priestoru a podobne.

11. Citlivosť zraku je prah videnia, miera citlivosti receptorov v sietnici, minimálne množstvo svetelnej energie, ktoré už vyvolá podráždenie receptora a zrakový vnem.