584/2006 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

584
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 28. novembra 2003 bol v Ženeve prijatý Protokol o výbušných pozostatkoch vojny k Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky (Protokol V).
Národná rada Slovenskej republiky s protokolom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 2107 z 2. februára 2006 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 28. februára 2006. Ratifikačná listina bola uložená 23. marca 2006 u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru.
Protokol nadobudne platnosť 12. novembra 2006 v súlade s článkom 5 ods. 3 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť v ten istý deň, t. j. 12. novembra 2006.
K oznámeniu č. 584/2006 Z. z.
PROTOKOL o výbušných pozostatkoch vojny k Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky (Protokol V)
Ženeva 28. novembra 2003
Vysoké zmluvné strany,
berúc do úvahy vážne postkonfliktné humanitárne problémy spôsobené výbušnými pozostatkami vojny,
uvedomujúc si potrebu uzavrieť protokol o postkonfiktných nápravných opatreniach všeobecnej povahy v záujme minimalizovať riziká a účinky výbušných pozostatkov vojny
a odhodlané prijať všeobecne použiteľné preventívne opatrenia prostredníctvom dobrovoľných postupov uvedených v Technickej prílohe s cieľom zlepšiť spoľahlivosť munície, a tým znížiť výskyt výbušných pozostatkov vojny na najnižšiu možnú mieru,
dohodli sa takto:
Článok 1
Všeobecné ustanovenie a rozsah platnosti
1.
V súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a s pravidlami medzinárodného práva ozbrojených konfliktov, ktoré sa na ne vzťahujú, vysoké zmluvné strany súhlasia so splnením záväzkov uvedených v tomto protokole ako jednotlivo, tak aj v spolupráci s ostatnými vysokými zmluvnými stranami s cieľom minimalizovať riziká a účinky výbušných pozostatkov vojny v postkonfiktných situáciách.
2.
Tento protokol sa vzťahuje na výbušné pozostatky vojny na pevninskom území vysokých zmluvných strán vrátane vnútrozemských vôd.
3.
Tento protokol sa vzťahuje na konfliktné situácie uvedené v článku 1 ods. 1 až 6 dohovoru v znení zmeny z 21. decembra 2001.
4.
Články 3, 4, 5 a 8 tohto protokolu sa vzťahujú na výbušné pozostatky vojny s výnimkou existujúcich výbušných pozostatkov vojny, ktoré sú definované v článku 2 ods. 5 tohto protokolu.
Článok 2
Definície
Na účely tohto protokolu
1.
výbušná munícia znamená konvenčnú muníciu obsahujúcu výbušniny s výnimkou mín, nástražných zariadení a iných zariadení podľa definície Protokolu II tohto dohovoru v znení z 3. mája 1996;
2.
nevybuchnutá munícia znamená výbušnú muníciu, ktorá bola odistená, vybavená rozbuškou, aktivovaná alebo inak pripravená na použitie a použitá v ozbrojenom konflikte. Mohla byť odpálená, zhodená, vypustená alebo vystrelená a mala vybuchnúť, no došlo k jej zlyhaniu;
3.
opustená výbušná munícia znamená výbušnú muníciu, ktorá nebola použitá počas ozbrojeného konfliktu, bola opustená alebo zanechaná na mieste stranou ozbrojeného konfliktu, pričom už nie je pod kontrolou strany, ktorá ju opustila alebo zanechala na mieste. Opustená výbušná munícia môže, ale nemusí byť aktivovaná, vybavená rozbuškou, odistená alebo inak pripravená na použitie;
4.
výbušné pozostatky vojny znamenajú nevybuchnutú muníciu a opustenú výbušnú muníciu;
5.
existujúce výbušné pozostatky vojny znamenajú nevybuchnutú muníciu a opustenú výbušnú muníciu, ktorá existovala už pred nadobudnutím platnosti tohto protokolu pre vysokú zmluvnú stranu, na ktorej území sa nachádza.
Článok 3
Odstránenie alebo zničenie výbušných pozostatkov vojny
1.
Každá vysoká zmluvná strana a strana ozbrojeného konfliktu bude znášať zodpovednosť stanovenú v tomto článku v súvislosti so všetkými výbušnými pozostatkami vojny na území, ktoré je pod jej kontrolou. V prípadoch, keď používateľ výbušnej munície, ktorá sa stala výbušným pozostatkom vojny, nemá kontrolu nad územím, poskytne po ukončení aktívnych nepriateľských akcií, a ak je to možné, okrem iného technickú, finančnú, materiálnu pomoc alebo pomoc v oblasti ľudských zdrojov, buď bilaterálne, alebo prostredníctvom vzájomne dohodnutej tretej strany vrátane okrem iného prostredníctvom systému Organizácie Spojených národov alebo iných príslušných organizácií, na účely uľahčenia označenia, odstránenia alebo zničenia takýchto výbušných pozostatkov vojny.
2.
Po ukončení aktívnych nepriateľských akcií a hneď, ako to bude možné, každá vysoká zmluvná strana a strana ozbrojeného konfliktu označí a odstráni alebo zničí výbušné pozostatky vojny v postihnutých oblastiach pod jej kontrolou. Oblasti postihnuté výbušnými pozostatkami vojny, ktoré podľa odseku 3 tohto článku predstavujú závažné humanitárne riziko, nadobudnú prioritný štatút z hľadiska odstránenia alebo zničenia nevybuchnutej munície.
3.
Po ukončení aktívnych nepriateľských akcií a hneď, ako to bude možné, každá vysoká zmluvná strana a strana ozbrojeného konfliktu urobí v postihnutých oblastiach pod jej kontrolou s cieľom zmenšiť riziko, ktoré predstavujú výbušné pozostatky vojny, nasledujúce opatrenia:
a)
prieskum a vyhodnotenie hrozby, ktorú predstavujú výbušné pozostatky vojny,
b)
stanovenie priorít a vyhodnotenie uskutočniteľnosti označenia a odstránenia alebo zničenia nevybuchnutej munície,
c)
označenie, odstránenie alebo zničenie výbušných pozostatkov vojny,
d)
podniknutie krokov na mobilizáciu zdrojov na uskutočnenie týchto činností.
4.
Pri výkone vyššie uvedených činností budú vysoké zmluvné strany a strany ozbrojeného konfliktu brať do úvahy medzinárodné normy vrátane Medzinárodných štandardov pre odmínovanie.
5.
Vysoké zmluvné strany budú tam, kde je to potrebné, spolupracovať ako medzi sebou, tak aj s inými krajinami, príslušnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami a mimovládnymi organizáciami pri poskytovaní okrem iného technickej, finančnej, materiálnej pomoci a pomoci v oblasti ľudských zdrojov vrátane, v prípade potreby, podniknutia spoločných operácií nevyhnutných na splnenie ustanovení tohto článku.
Článok 4
Záznam, uchovanie a prenos informácií
1.
Vysoké zmluvné strany a strany ozbrojeného konfliktu budú do najvyššej možnej miery, a pokiaľ to bude možné, zaznamenávať a uchovávať informácie o využití výbušnej munície alebo o opustení výbušnej munície, aby uľahčili rýchle označenie, odstránenie alebo zničenie výbušných pozostatkov vojny, inštruktáž o rizikách a poskytnutie relevantných informácií strane, ktorá má územie pod kontrolou, a civilnému obyvateľstvu na danom území.
2.
Vysoké zmluvné strany a strany ozbrojeného konfliktu, ktoré používali alebo opustili výbušnú muníciu, ktorá sa mohla stať výbušnými pozostatkami vojny, bezodkladne po ukončení aktívnych nepriateľských akcií, a pokiaľ je to možné, v súlade s legitímnymi bezpečnostnými záujmami týchto strán sprístupnia túto informáciu strane alebo stranám, ktoré majú postihnuté oblasti pod kontrolou, buď bilaterálne, alebo prostredníctvom vzájomne dohodnutej tretej strany vrátane okrem iných Organizácie Spojených národov alebo na základe požiadavky iným relevantným organizáciám, o ktorých je strana poskytujúca informácie presvedčená, že vykonávajú alebo budú vykonávať inštruktáž o rizikách a že vykonávajú alebo budú vykonávať označovanie a odstránenie alebo zničenie výbušných pozostatkov vojny v postihnutej oblasti.
3.
Pri zaznamenávaní, uchovávaní a prenose takýchto informácií by mali vysoké zmluvné strany brať do úvahy časť 1 Technickej prílohy.
Článok 5
Iné preventívne opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva, jednotlivcov a civilných objektov pred rizikami a účinkami výbušných pozostatkov vojny
1.
Vysoké zmluvné strany a strany ozbrojeného konfliktu urobia na území pod ich kontrolou, postihnutom výbušnými pozostatkami vojny, všetky možné preventívne opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva, jednotlivých občanov a civilných objektov pred rizikami a účinkami výbušných pozostatkov vojny. Možné preventívne opatrenia sú také opatrenia, ktoré sú realizovateľné alebo prakticky uskutočniteľné, berúc do úvahy všetky okolnosti prevládajúce v danom čase vrátane humanitárnych a vojenských podmienok. Tieto preventívne opatrenia môžu zahŕňať výstrahy, poučenie civilného obyvateľstva o rizikách, označovanie, oplotenie a monitorovanie územia postihnutého výbušnými pozostatkami vojny, ako je stanovené v časti 2 Technickej prílohy.
Článok 6
Opatrenia na ochranu humanitárnych misií a organizácií pred účinkami výbušných pozostatkov vojny
1.
Každá vysoká zmluvná strana a strana ozbrojeného konfliktu
a)
bude chrániť pred účinkami výbušných pozostatkov vojny, pokiaľ je to možné, humanitárne misie a organizácie, ktoré operujú alebo budú činné v oblasti pod kontrolou vysokej zmluvnej strany alebo strany ozbrojeného konfliktu so súhlasom tejto strany,
b)
na základe požiadavky takejto humanitárnej misie alebo organizácie poskytne, pokiaľ je to možné, informácie o umiestnení všetkých výbušných pozostatkov vojny, o ktorých vie, že sa nachádzajú na území, kde žiadajúca humanitárna misia alebo organizácia bude vykonávať alebo vykonáva činnosť.
2.
Ustanovenia tohto článku nemajú vplyv na existujúce medzinárodné humanitárne právo alebo na iné medzinárodné dokumenty alebo na rozhodnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ktoré zabezpečujú vyššiu úroveň ochrany.
Článok 7
Pomoc súvisiaca s existujúcimi výbušnými pozostatkami vojny
1.
Každá vysoká zmluvná strana má tam, kde je to vhodné, právo vyhľadať a prijímať pomoc od iných vysokých zmluvných strán, od štátov, ktoré nie sú zmluvnými stranami, a od príslušných medzinárodných organizácií a inštitúcií pri riešení problémov spôsobených existenciou výbušných pozostatkov vojny.
2.
Každá vysoká zmluvná strana, ktorá má tú možnosť, poskytne podľa potreby a možností pomoc pri riešení problémov spôsobených existujúcimi výbušnými pozostatkami vojny. Vysoké zmluvné strany budú pritom takisto brať do úvahy humanitárne zámery tohto protokolu, ako aj medzinárodné normy vrátane Medzinárodných štandardov pre odmínovanie.
Článok 8
Spolupráca a pomoc
1.
Každá vysoká zmluvná strana, ktorá má tú možnosť, poskytne pomoc pri označovaní, odstraňovaní alebo ničení výbušných pozostatkov vojny a pri poučovaní civilného obyvateľstva o rizikách a s tým súvisiacich činnostiach okrem iného prostredníctvom systému Organizácie Spojených národov, iných príslušných medzinárodných, regionálnych alebo národných organizácií alebo inštitúcií, Medzinárodného výboru Červeného kríža, národných inštitúcií Červeného kríža a Červeného polmesiaca a ich medzinárodnej federácie, mimovládnych organizácií alebo na bilaterálnom základe.
2.
Každá vysoká zmluvná strana, ktorá má tú možnosť, poskytne pomoc v oblasti starostlivosti, rehabilitácie, sociálnej a ekonomickej reintegrácie obetí výbušných pozostatkov vojny. Takúto pomoc možno poskytnúť okrem iného prostredníctvom systému Organizácie Spojených národov, príslušných medzinárodných, regionálnych alebo národných organizácií alebo inštitúcií, Medzinárodného výboru Červeného kríža, národných inštitúcií Červeného kríža a Červeného polmesiaca a ich medzinárodnej federácie, mimovládnych organizácií alebo na bilaterálnom základe.
3.
Každá vysoká zmluvná strana, ktorá má tú možnosť, prispeje do trustových fondov v rámci systému Organizácie Spojených národov, ako aj do iných príslušných trustových fondov na uľahčenie poskytnutia pomoci na základe tohto protokolu.
4.
Každá vysoká zmluvná strana má právo zúčastniť sa v plnej miere na výmene vybavenia, materiálu, vedeckých a technologických informácií s výnimkou technológie súvisiacej so zbraňami, ktoré sú potrebné na realizáciu tohto protokolu. Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že uľahčia takéto výmeny v súlade s národnou legislatívou a nebudú uplatňovať neprimerané obmedzenia na zabezpečenie likvidačných zariadení a na príslušné technologické informácie na humanitárne účely.
5.
Každá vysoká zmluvná strana sa zaväzuje poskytovať informácie do relevantných databáz o mínach zriadených v rámci systému Organizácie Spojených národov, najmä informácie týkajúce sa rôznych prostriedkov a technológií odstraňovania výbušných pozostatkov vojny, zoznamy expertov, informácie o odborných agentúrach alebo národných kontaktných bodoch na odstraňovanie výbušných pozostatkov vojny, a na dobrovoľnom základe aj technické informácie o príslušných druhoch výbušnej munície.
6.
Vysoké zmluvné strany môžu na základe relevantných informácií predložiť žiadosti o pomoc Organizácii Spojených národov, iným príslušným orgánom alebo iným krajinám. Tieto žiadosti možno predložiť generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý ich odovzdá všetkým vysokým zmluvným stranám a príslušným medzinárodným organizáciám a mimovládnym organizáciám.
7.
V prípade žiadostí predložených Organizácii Spojených národov generálny tajomník Organizácie Spojených národov v rámci zdrojov dostupných pre generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov môže podniknúť potrebné kroky na vyhodnotenie situácie a v spolupráci so žiadajúcou vysokou zmluvnou stranou a ostatnými vysokými zmluvnými stranami v rámci zodpovednosti, ktorá je stanovená vo vyššie uvedenom článku 3, môže odporučiť vhodné poskytnutie pomoci. Generálny tajomník môže takisto informovať vysoké zmluvné strany o takomto vyhodnotení, ako aj o druhu a rozsahu požadovanej pomoci vrátane možných príspevkov z trustových fondov zriadených v rámci systému Organizácie Spojených národov.
Článok 9
Všeobecné preventívne opatrenia
1.
S prihliadnutím na rôzne situácie a kapacity sa každej vysokej zmluvnej strane odporúča urobiť všeobecné preventívne opatrenia zamerané na minimalizáciu výskytu výbušných pozostatkov vojny vrátane tých, no nielen tých, ktoré sú spomenuté v časti 3 Technickej prílohy.
2.
Každá vysoká zmluvná strana si môže na dobrovoľnom základe vymieňať informácie týkajúce sa úsilia podporiť a zaviesť najlepšie postupy v súvislosti s odsekom 1 tohto článku.
Článok 10
Konzultácie vysokých zmluvných strán
1.
Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú navzájom konzultovať a spolupracovať vo všetkých otázkach týkajúcich sa uplatňovania tohto protokolu. Na tento účel sa uskutoční konferencia vysokých zmluvných strán podľa súhlasu väčšiny, no nie menej než osemnástich vysokých zmluvných strán.
2.
Činnosť konferencií vysokých zmluvných strán má obsahovať
a)
prehodnotenie stavu a uplatnenia tohto protokolu,
b)
posúdenie otázok týkajúcich sa národnej implementácie tohto protokolu vrátane poskytovania národných správ alebo aktualizácie na ročnom základe,
c)
prípravu hodnotiacich konferencií.
3.
Náklady na konanie konferencie vysokých zmluvných strán znášajú vysoké zmluvné strany a štáty, ktoré nie sú stranami dohovoru, zúčastňujúce sa na konferencii v súlade s príslušne upravenou hodnotiacou stupnicou Organizácie Spojených národov.
Článok 11
Dodržiavanie
1.
Každá vysoká zmluvná strana bude požadovať, aby jej ozbrojené sily a príslušné orgány alebo úrady vydali zodpovedajúce pokyny a prevádzkové postupy a aby ich personál bol vyškolený v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto protokolu.
2.
Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú navzájom konzultovať a spolupracovať bilaterálne, prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov alebo iným vhodným medzinárodným postupom pri riešení akýchkoľvek problémov, ktoré môžu nastať v súvislosti s výkladom a uplatnením ustanovení tohto protokolu.
TECHNICKÁ PRÍLOHA
Táto Technická príloha obsahuje navrhnuté najlepšie postupy na dosiahnutie cieľov obsiahnutých v článkoch 4, 5 a 9 tohto protokolu. Túto Technickú prílohu budú vysoké zmluvné strany plniť na základe dobrovoľnosti.
1.
Záznam, uchovávanie a uvoľňovanie informácií o nevybuchnutej munícii (UXO) a opustenej výbušnej munícii (AXO)
a)
Záznam informácií: Čo sa týka výbušnej munície, ktorá sa mohla stať UXO, štát by sa mal snažiť zaznamenať čo najpresnejšie tieto informácie:
i)
polohu cieľových oblastí pri použití výbušnej munície,
ii)
približné množstvo výbušnej munície použitej v oblastiach na základe i),
iii)
druh a povahu výbušnej munície použitej v oblastiach na základe i),
iv)
všeobecnú polohu známej a pravdepodobnej UXO.
Ak štát musel opustiť výbušnú muníciu v priebehu operácií, mal by sa snažiť zanechať AXO v bezpečnom a zaistenom stave a zaznamenať tieto informácie:
v)
polohu AXO,
vi)
približné množstvo AXO v každej konkrétnej lokalite,
vii)
typy AXO v každej konkrétnej lokalite.
b)
Uchovávanie informácií: Ak štát zaznamenal informáciu v súlade s písmenom a), mala by byť uložená takým spôsobom, aby bolo možné jej opätovné získanie a následné uvoľnenie v súlade s písmenom c).
c)
Uvoľnenie informácie: Informácia, ktorú štát zaznamená a uloží v súlade s písmenami a) a b), by mala byť uvoľnená, berúc do úvahy bezpečnostné záujmy a ďalšie záväzky štátu poskytujúceho informáciu, v súlade s týmito ustanoveniami:
i)
Obsah:
V prípade UXO by poskytnutá informácia mala obsahovať tieto podrobnosti:
1.
všeobecná poloha známej a pravdepodobnej UXO,
2.
typy a príslušný počet výbušnej munície použitej v cieľových oblastiach,
3.
metóda identifikácie výbušnej munície vrátane farby, veľkosti, tvaru a iných významných znakov,
4.
metóda bezpečného odstránenia výbušnej munície.
V prípade AXO poskytnutá informácia by mala obsahovať tieto podrobnosti:
5.
poloha AXO,
6.
približný počet AXO v každej konkrétnej lokalite,
7.
typy AXO v každej konkrétnej lokalite,
8.
metóda identifikácie AXO vrátane farby, veľkosti a tvaru,
9.
informácia o type a metódach balenia AXO,
10.
stav pripravenosti,
11.
poloha a povaha akýchkoľvek nástražných systémov, ktorých prítomnosť je známa v oblasti AXO.
ii)
Príjemca: Informácia by mala byť uvoľnená strane alebo stranám, ktoré majú postihnuté územie pod kontrolou, a tým osobám alebo inštitúciám, o ktorých je poskytujúci štát presvedčený, že sú alebo budú zapojené do odstraňovania UXO alebo AXO v postihnutej oblasti, do poučenia civilného obyvateľstva o rizikách spojených s UXO alebo AXO,
iii)
Mechanizmus: Tam, kde je to možné, by štát mal využívať mechanizmy zriadené medzinárodne alebo lokálne na účely sprístupnenia informácií, ako sú UNMAS, IMSMA a iné odborné agentúry, podľa zváženia poskytujúceho štátu.
iv)
Načasovanie: Informácia by mala byť uvoľnená čo najskôr, berúc do úvahy otázky, ako sú akékoľvek prebiehajúce vojenské a humanitárne operácie v postihnutých oblastiach, dostupnosť a spoľahlivosť informácií a relevantné bezpečnostné otázky.
2.
Výstrahy, poučenie o riziku, označovanie, ohradenie a monitorovanie
Kľúčové pojmy
a)
Výstrahy predstavujú presné poskytnutie výstražnej informácie civilnému obyvateľstvu s cieľom znížiť riziká spôsobené výbušnými pozostatkami vojny v postihnutých oblastiach.
b)
Poučenie civilného obyvateľstva o rizikách by malo pozostávať zo vzdelávacích programov o riziku na uľahčenie výmeny informácií medzi postihnutými komunitami, vládnymi orgánmi a humanitárnymi organizáciami tak, aby postihnuté komunity boli informované o hrozbe vyplývajúcej z výbušných pozostatkov vojny. Vzdelávacie programy o riziku obyčajne predstavujú dlhodobú aktivitu.
Najlepšie postupy pri varovaní a poučení o rizikách
c)
Všetky programy týkajúce sa výstrah a poučenia o rizikách by mali, ak je to možné, zohľadňovať prevládajúce národné a medzinárodné normy vrátane Medzinárodných štandardov pre odmínovanie.
d)
Výstrahy a poučenie o rizikách by mali byť poskytnuté zasiahnutému civilnému obyvateľstvu, ktoré pozostáva z civilných osôb žijúcich v oblastiach obsahujúcich výbušné pozostatky vojny alebo v ich blízkosti a z civilných osôb prechádzajúcich cez takéto oblasti.
e)
Výstrahy by mali byť poskytnuté čo najskôr v závislosti od kontextu a od dostupných informácií. Vzdelávací program o rizikách by mal čo najskôr nahradiť program o výstrahách. Výstrahy a vzdelávanie o rizikách by mali byť vždy poskytnuté zasiahnutým komunitám v najkratšom možnom čase.
f)
Strany konfliktu by mali zamestnávať tretie strany, ako sú medzinárodné organizácie a mimovládne organizácie, ak nemajú zdroje a schopnosti poskytnúť účinné programy vzdelávania o rizikách.
g)
Strany zúčastnené v konflikte by mali, pokiaľ je to možné, poskytnúť dodatočné zdroje na výstrahy a vzdelávanie o rizikách. To môže zahŕňať poskytovanie logistickej podpory, výrobu vzdelávacích materiálov, finančnú podporu a všeobecné kartografické informácie.
Označovanie, ohradenie a monitorovanie oblasti postihnutej výbušnými pozostatkami vojny
h)
Ak je to možné, v ktoromkoľvek čase v priebehu konfliktu a po ňom, ak existujú výbušné pozostatky vojny, strany zúčastnené v konflikte by mali v čo najkratšom čase a do čo najvyššej možnej miery zabezpečiť, aby oblasti obsahujúce výbušné pozostatky vojny boli označené, ohradené a monitorované, aby sa tak zabezpečilo účinné vylúčenie civilných osôb v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami.
i)
Pri označovaní podozrivých nebezpečných oblastí by sa mali používať výstražné značky podľa metód označovania uznaných zasiahnutou komunitou. Značky a iné označenia hraníc nebezpečného územia by mali byť do najvyššej možnej miery viditeľné, čitateľné, trvanlivé a odolné proti prírodným javom a mali by jasne identifikovať, ktorá strana označenej hranice sa nachádza v oblasti postihnutej výbušnými pozostatkami vojny a ktorá strana sa považuje za bezpečnú.
j)
Je potrebné vytvoriť adekvátnu štruktúru so stanovenou zodpovednosťou za monitorovanie a údržbu stálych a dočasných systémov značenia integrovanú s národnými a miestnymi vzdelávacími programami o rizikách.
3.
Všeobecné preventívne opatrenia
Štáty vyrábajúce alebo obstarávajúce výbušnú muníciu by sa mali do najvyššej možnej miery a primerane snažiť zabezpečiť realizáciu a rešpektovanie nasledujúcich opatrení počas životného cyklu výbušnej munície:
a)
Riadenie výroby munície
i)
Výrobné procesy by mali byť navrhnuté tak, aby dosiahli najvyššiu spoľahlivosť munície.
ii)
Výrobné procesy by mali podliehať autorizovaným opatreniam na kontrolu kvality.
iii)
Počas výroby výbušnej munície by sa mali uplatňovať medzinárodne uznané autorizované normy záruky kvality.
iv)
Akceptačné testy by sa mali vykonávať pomocou ostrých streleckých skúšok za rôznych podmienok alebo prostredníctvom iných overených postupov.
v)
Pri transakciách s výbušnou muníciou a pri jej prevoze by sa mali požadovať vysoké štandardy spoľahlivosti.
b)
Spravovanie munície
Aby sa dosiahla najvyššia možná dlhodobá spoľahlivosť výbušnej munície, odporúča sa štátom uplatňovať normy a operačné postupy najlepšej praxe v súvislosti s jej uskladnením, prepravou, uschovaním v teréne a manipuláciou, a to v súlade s týmito pokynmi:
i)
Tam, kde je to potrebné, výbušná munícia by mala byť uskladnená v bezpečných zariadeniach alebo vo vhodných kontajneroch, ktoré chránia výbušnú muníciu a jej komponenty v kontrolovanej atmosfére, ak je to potrebné.
ii)
Štát by mal prepravovať výbušnú muníciu do a z výrobných zariadení, skladových zariadení a terénu takým spôsobom, ktorý minimalizuje možnosť poškodenia výbušnej munície.
iii)
Štát by mal pri skladovaní a preprave výbušnej munície používať vhodné kontajnery a v prípade potreby zabezpečiť opatrenia na ochranu životného prostredia.
iv)
Riziko explózií v skládkach by sa malo znížiť na minimum pomocou použitia vhodných skladovacích opatrení.
v)
Krajiny by mali využívať vhodné záznamy, sledovanie a testovanie výbušnej munície, ktoré by mali zahŕňať informácie o dátume výroby každej položky, súprave alebo sérii výbušnej munície a informácie o tom, kde sa výbušná munícia nachádzala, za akých podmienok bola uskladnená a akým prírodným vplyvom bola vystavená.
vi)
Tam, kde je to vhodné, by uložená výbušná munícia mala periodicky podliehať ostrým skúšobným streľbám, aby sa zabezpečilo, že munícia je riadne funkčná.
vii)
Tam, kde je to vhodné, komponenty uloženej výbušnej munície by mali podliehať laboratórnym skúškam, aby sa zaistila riadna funkčnosť munície.
viii)
Tam, kde je to potrebné, podniknúť náležité kroky vrátane úpravy očakávanej doby skladovacej životnosti výbušnej munície na základe informácií získaných záznamami, sledovaním a testovaním na účely zachovania spoľahlivosti uloženej výbušnej munície.
c)
Zaškolenie
Riadne zaškolenie celého personálu zapojeného do manipulácie, prepravy a používania výbušnej munície je dôležitý faktor pri zabezpečení jej požadovanej spoľahlivej funkčnosti. Štáty by preto mali vytvoriť a realizovať vhodné tréningové programy, aby bol personál riadne zaškolený na narábanie s muníciou.
d)
Preprava
Štát, ktorý plánuje prepravu výbušnej munície do iného štátu, ktorý predtým nevlastnil tento druh výbušnej munície, by sa mal snažiť zabezpečiť, aby prijímajúci štát mal možnosti riadne uskladniť, udržiavať a používať túto výbušnú muníciu.
e)
Budúca výroba
Štát by mal preskúmať spôsoby a prostriedky na zlepšenie spoľahlivosti výbušnej munície, ktorú mieni vyrábať alebo obstarávať, s cieľom dosiahnuť najvyššiu možnú spoľahlivosť.