Príloha k vyhláške č. 550/2007 Z. z.
MIGRAČNÁ SKÚŠKA
1.
Touto prílohou sa špecifikuje postup na stanovenie látok uvoľnených z priemyslovo
vyrábaných alebo používaných výrobkov určených na priamy styk s vodou, ako je potrubie,
drobný montážny materiál (fitingy), tesniace krúžky, nátery, povlaky, membrány a iné.
2.
Princíp migračnej skúšky
Po presne stanovenom postupe na predúpravu (stagnácia, preplachovanie) vzorky sa povrch
testovanej vzorky uvedie do styku so skúšobnou vodou počas troch po sebe nasledujúcich
časových úsekoch:
2.1.
vzorka výrobku určeného na styk so studenou vodou sa skúša postupne v troch po sebe
nasledujúcich 72-hodinových intervaloch pri 23 °C (± 2 °C),
2.2.
vzorka výrobku určeného na styk s teplou alebo horúcou vodou sa skúša postupne v
troch po sebe nasledujúcich 24-hodinových intervaloch pri 60 °C (±2 °C) – teplá voda
alebo 85 °C (±2 °C) – horúca voda.
3.
Laboratórne vyšetrenia sa vykonávajú z vylúhov vzorky z každého časového intervalu
osobitne a vypočítavajú sa migračné rýchlosti.
4.
Používané chemikálie
4.1.
vodovodná voda – voda s obsahom voľného chlóru menším ako 0,3 mg.l-1 ± 0,05 mg.l-1,
4.2.
skúšobná voda – voda bez chlóru s vodivosťou menšou ako 2 mS.m-1 a obsahom TOC menším ako 0,2 ppm C ± 0,1 ppm C pripravená pomocou reverznej osmózy,
deionizáciou alebo destiláciou s následnou filtráciou aktívnym uhlím,
4.3.
a) chlórovaná skúšobná voda – skúšobná voda (4.2.) s obsahom aktívneho chlóru 1 mg.l-1 ± 0,2 mg.l-1,
b)
chlórdioxidovaná skúšobná voda – skúšobná voda (4.2.) s obsahom chlórdioxidu 1 mg.l-1 ± 0,2 mg.l-1,
4.4.
roztoky na čistenie laboratórneho skla
4.4.1.
kyselina chlorovodíková, koncentrovaná (30-percentná), s čistotou p. a.,
4.4.2.
roztok kyseliny chlorovodíkovej pripravený pomalým pridávaním 500 ml kyseliny chlorovodíkovej
(4.4.1.) do 500 ml skúšobnej vody (4.2.),
4.4.3.
kyselina dusičná, koncentrovaná (65-percentná), s čistotou p. a.,
4.4.4.
roztok kyseliny dusičnej pripravený pomalým pridávaním 500 ml kyseliny dusičnej (4.4.3.)
do 500 ml skúšobnej vody (3.2.),
4.4.5.
kyselina sírová, koncentrovaná (98-percentná), s čistotou p. a.,
4.4.6.
kyselina chrómová, s čistotou p. a. (5-percentná) alebo pripravená rozpustením 50
g oxidu chrómového v 1 l kyseliny sírovej (3.4.5.),
4.5.
a) roztok chlórnanu sodného pripravený z komerčného roztoku chlórnanu sodného (NaOCl)
a skúšobnej vody (4.2.) s obsahom voľného chlóru 0,1 hmotnostného percenta.
b)
roztok chlórdioxidu pripravený z chloritanu sodného a anhydridu kyseliny jantárovej
s obsahom chlórdioxidu cca 300 mg.l-1,
c)
roztok chlórdioxidu pripravený postupom podľa bodu 4.5.b a skúšobnej vody (4.2.)
s koncentráciou chlórdioxidu 10 mg.l-1.
5.
Laboratórne vybavenie
5.1.
laboratórne sklo upravené vymytím roztokom kyseliny chlorovodíkovej (4.4.2), kyseliny
dusičnej (4.4.4.) alebo kyseliny chrómovej (4.4.6.) a dôkladne opláchnuté skúšobnou
vodou (4.2.),
5.2.
doštičky z nehrdzavejúcej ocele a skla používané na skúšanie náterov alebo hmôt určených
na ochranu povrchov sa čistia umývaním v biologicky odbúrateľnom laboratórnom saponátovom
prípravku s následným oplachom v roztoku kyseliny chlorovodíkovej (4.4.2.) alebo v
roztoku kyseliny dusičnej (4.4.4.) a nakoniec oplachom skúšobnou vodou (4.2.); dostičky
sa nechajú odkvapkať a usušia sa v teplovzdušnej sušičke,
5.3.
nádobky, nádržky, zátky a spojky sú vyrobené z materiálu, ktorý je stály v priebehu
migračnej skúšky, ako je sklo, PET, PTFE či nehrdzavejúca oceľ pri 60 °C (±2 °C) a
85 °C (±2 °C).
6.
Príprava vzoriek a požiadavky na skúšanie
6.1.
vzorky sa pripravia tak, aby so skúšobnou vodou (4.2. alebo 4.3.) prišiel do styku
len povrch, ktorý je určený na styk s vodou; pri homogénnych výrobkoch možno uviesť
do styku so skúšobnou vodou celú vzorku vrátane povrchov, ktoré nie sú určené na styk
s vodou,
6.2.
ak nie je k dispozícii postup pre špecifický druh výrobku alebo ak nemožno z technických
dôvodov vzorku vyšetriť za uvedených podmienok, sú možné odchýlky od skúšobného postupu;
tieto odchýlky musia byť riadne zdôvodnené a uvedené v protokole o migračnej skúške.
7.
Doprava a skladovanie vzoriek
7.1.
ak sa vzorky musia skladovať, používajú sa na tento účel nádoby z nehrdzavejúcej
ocele, hodvábny papier, sklo alebo iné materiály, ktoré neovplyvňujú migračnú skúšku;
vzorky sa skladujú bez prístupu svetla pri teplote 21°C (±4°C) okrem prípadov, keď
zadávateľ vzoriek priloží iné inštrukcie na skladovanie, t. j. zachovanie takých podmienok,
ktorým je výrobok vystavený v praxi,
7.2.
skladovacie obaly alebo vrecká sa neuzatvárajú, zaprašovací púder sa nepoužíva a
čistenie sa vykonáva len vtedy, ak je tento postup súčasťou obvyklých výrobných postupov,
7.3.
pred použitím sa kontajnery z nehrdzavejúcej ocele, sklo a iné skladovacie materiály,
ak je to možné, umyjú biologicky odbúrateľným saponátovým prostriedkom alebo peroxidom
vodíka (3-percentným v/v; s čistotou p. a.), prepláchnu sa roztokom kyseliny chlorovodíkovej
(4.4.2.) alebo roztokom kyseliny dusičnej (4.4.4.) a nakoniec skúšobnou vodou (4.2.).
8.
Stanovenie pomeru povrchu k objemu vzorky
8.1.
pomer plochy skúšaného povrchu vzorky, ktorý má prísť do styku so skúšobnou vodou,
k objemu skúšobnej vody musí byť 1:1 (1 cm2 : 1 cm3), tento pomer však nesmie byť menší ako 1 : 2 (0,5 cm2 : 1 cm3); veľkosť plochy vzorky a k nej zodpovedajúci objem skúšobnej vody sa musí zvoliť
tak, aby boli splnené požiadavky na objem výluhu na laboratórne vyšetrenie; ustanovenia
prvej a druhej vety sa nevzťahujú na potrubia s priemerom menším ako 40 mm,
8.2.
ak vzorka nemá hladký povrch alebo tvar vzorky je taký, že nemožno presne určiť jej
povrch, použije sa odhadnutá plocha povrchu vzorky, ale v tomto prípade sa musí zaznamenať
dĺžka a šírka, spolu s dostatočne podrobným opisom výrobku (výrobkov), aby sa ďalšie
skúšobné vzorky mohli pripraviť v rozmedzí ± 10 % plôch povrchu pôvodnej vzorky,
8.3.
migračná skúška domácej inštalácie a prívodného potrubia (potrubie s priemerom ≤80
mm) sa vykoná s použitím vzoriek s dĺžkou, ktorá poskytuje dostatočný objem výluhu
na laboratórne vyšetrenie; vzorky sa naplnia skúšobnou vodou (4.2., 4.3.) a uzavrú
sa na oboch koncoch zátkami (5.3.); v niektorých prípadoch je prípustné vystaviť celú
plochu povrchu vzoriek skúšobnej vode (4.2., 4.3.), teda i povrchy, ktoré nie sú určené
na styk s vodou,
8.4.
migračná skúška prívodného a diaľkového potrubia (potrubie s priemerom >80 mm), ak
nie je k dispozícii vzorka jeho malého priemeru, vykoná sa ponorením časti potrubia
do skúšobnej vody (4.2., 4.3.) v celosklenených nádobách (5.3.),
8.5.
vzorky nehomogénnych výrobkov musia mať rovnaké zloženie ako hotové výrobky; vzorky
sa skúšajú tak, že do styku so skúšobnou vodou (4.2., 4.3.) prichádza povrch určený
na styk s pitnou vodou,
8.6.
migračná skúška z náterov sa vykoná ponorením doštičiek (napr. doštičiek z nehrdzavejúcej
ocele alebo z pieskom matovaného skla povrchovo upravených skúšaným náterom) do skúšobnej
vody (4.2., 4.3.) takým spôsobom, aby exponovaný povrch doštičiek nebol v kontakte
s povrchom nádoby; doštičky sa pripravia a opatria náterom štandardným priemyselným
postupom; doštičky s náterom sa skúšajú v nádobách (4.3.), ktoré sú naplnené skúšobnou
vodou (4.2., 4.3.) a uzatvorené uzáverom; priemyselne pripravené nátery sa vyšetrujú
na základe postupu podľa bodu 8.3.,
8.7.
vzorky filtračných tkanív a membrán musia obsahovať všetky materiály použité na výrobu
hotového výrobku.
9.
Predúprava vzoriek
9.1.
Predúprava stagnáciou
Skúšaná vzorka výrobku určeného na styk s vodou sa ponorí do vodovodnej vody a nechá
stáť 24 h ± 0,5 h pri teplote 23 °C (±2 °C). Vzorky výrobkov, ktoré sú určené na styk
s teplou alebo horúcou vodou, ponoria sa do vodovodnej vody a ponechajú stáť 7,5 h
± 0,5 h pri teplote 60 °C (±2 °C) alebo 85 °C (±2 °C). Potom sa voda odstráni a nahradí
čerstvou vodovodnou vodou vytemperovanou na skúšobnú teplotu a nechá stáť 16 h ± 0,5
h pri skúšobnej teplote. Vo všetkých prípadoch sa po predúprave vzorky stagnáciou
vzorka prepláchne na základe postupu podľa bodu 9.2.
9.2.
Preplachovanie
Všetky vzorky sa preplachujú vodovodnou vodou (4.1.) 60 min. ± 10 min. pod jej stálym
prúdom 5 cm3.s-1 ± 2 cm3.s-1 a nakoniec opláchnu skúšobnou vodou (4.2., 4.3.) najmenej 2 minúty.
10.
Postup migračnej skúšky
10.1.
Každá migračná skúška sa vykonáva paralelne s dvomi rovnakými skúšobnými vzorkami.
Migračné skúšky sa vykonávajú bezprostredne po predúprave vzoriek ponorením povrchov
vzoriek určených na styk s vodou (alebo celých vzoriek) do skúšobnej vody. Vzorky
sa lúhujú trikrát po sebe počas 72 hodín, ak ide o výrobok určený na styk so studenou
vodou alebo počas 24 hodín, ak ide o výrobok určený na styk s teplou alebo horúcou
vodou. Je potrebné dodržať skúšobné teploty. Po prvom a druhom expozičnom čase (72
h alebo 24 h) sa vždy zleje celý objem výluhu a hneď sa nahradí rovnakým objemom čerstvej
skúšobnej vody. Laboratórne vyšetrenie sa vykonáva z výluhov získaných po každom migračnom
čase zvlášť.
10.2.
Nádoby alebo nádrže, v ktorých sa vykonávajú migračné skúšky, treba uzatvárať tak,
aby nedošlo k úniku prchavých látok alebo ku kontaminácii výluhu. Migračné skúšky
sa vykonávajú pri 23 °C (±2 °C) (výrobky na styk so studenou vodou), 60 °C (±2 °C)
(výrobky na styk s teplou vodou) alebo 85 °C (±2 °C) (výrobky na styk s horúcou vodou).
11.
Analýza
11.1.
Požadované chemické vyšetrenie vo vzťahu k materiálovému zloženiu skúšaného výrobku
sa vykonáva použitím príslušnej vhodnej analytickej metódy. Stanovenie Kn (koncentrácia
paralelných stanovení sledovanej látky vo výluhu) sa vykonáva na konci každej migračnej
doby.
11.2.
S každou skúšanou vzorkou sa vykonáva slepý pokus, a to za rovnakých podmienok migračnej
skúšky, ako je opísané v bode 10, ale s vynechaním vzorky skúšaného výrobku. Na konci
každej migračnej doby sa stanoví priemerná koncentrácia Ko; n (n je poradové číslo
migračnej skúšky) každej sledovanej látky. Ak niektorý výsledok slepého pokusu je
väčší ako príslušná najnižšia koncentrácia sledovanej látky (hodnota ležiaca medzi
detekčným limitom a koncentráciou, ktorej presiahnutie pri pitnej vode je neprípustné),
potom treba zistiť zdroj kontaminácie, odstrániť ho a celý postup zopakovať.
11.3.
Pozitívna kontrola skúšobného systému (metóda štandardného prídavku); tam, kde je
to možné, vykonáva sa kontrolná migračná skúška so štandardným prídavkom stanovovanej
látky, a to v koncentrácii, ktorá je predpokladaná. Kontrolná migračná skúška sa vykoná
podľa bodu 11.2. (slepé pokusy). Ak je výťažnosť pridanej látky menšia ako určená
požiadavka v referenčnej norme, celý postup sa preskúma a opakuje, kým sa nedosiahnu
požadované výsledky.
12.
Výpočet výsledkov
Koncentrácie sledovaných látok sa vyjadria ako KT;n a vypočítajú sa zo vzorca
KT;n = Kn – Ko;n,
kde
KT;n = koncentrácia sledovanej látky pri migračnej teplote T v mg.l-1
Kn = koncentrácia paralelných stanovení sledovanej látky vo výluhu v mg.l-1 za migračný čas 72 hodín pri testovaní studenou vodou alebo za migračný čas 24 hodín
pri testovaní teplou alebo horúcou vodou
Ko;n = priemerná koncentrácia paralelných stanovení sledovanej látky v slepom pokuse
v mg.l-1
n = poradové číslo migračnej skúšky
Migračné hodnoty MT;n migrovaných látok sa vypočítajú zo vzorca
– pre migračné skúšky vykonávané pri teplote 23 °C
– pre migračné skúšky vykonávané pri teplote 60 °C alebo 85 °C:
kde
M = migračná hodnota látky v mg.dm-2.d-1
V = objem výluhu v l
S = plocha povrchu vzorky vystavená skúšobnej vode v dm2
Výsledky pre migračnú hodnotu M a koncentráciu K sa vyjadrujú MtT;n a KtT;n,
kde
T = migračná teplota v °C
t = migračný čas v h
n = poradové číslo migračnej skúšky
Napr.: M2460;3 je migračná hodnota 3. migračnej skúšky pri 60 °C za migračný čas 24 hodín
K7223;1 je koncentrácia 1. migračnej skúšky pri 23 °C za migračný čas 72 hodín
13.
Hodnotenie výsledkov
Na hodnotenie zdravotnej neškodnosti výrobku určeného na styk s vodou sa použijú koncentrácie
migrovaných látok z 3. výluhu.
14.
Protokol o migračnej skúške musí obsahovať
14.1.
názov a adresu skúšobného laboratória a miesto, kde sa migračná skúška vykonala,
ak je iné ako adresa skúšobného laboratória,
14.2.
jednoznačnú identifikáciu protokolu (napr. sériové číslo), každej strany a celkový
počet strán protokolu,
14.3.
dátum prijatia vzorky,
14.4.
protokolové číslo vzorky,
14.5.
dátum začatia a ukončenia laboratórneho vyšetrenia,
14.6.
obchodný názov výrobku,
14.7.
materiálové zloženie výrobku,
14.8.
obchodné meno výrobcu, sídlo, ak ide o právnickú osobu; meno, priezvisko a trvalé
bydlisko, ak ide o fyzickú osobu, a dátum výroby (ak je to účelné), názov organizácie,
ktorá predkladá vzorku, alebo organizácie zodpovedajúcej za prípravu vzorky,
14.9.
opis vzorky vrátane plochy povrchu s rozmermi vzorky a objemom skúšobnej vody,
14.10.
zamýšľané použitie výrobku,
14.11.
analytická metóda a jej zdroj vrátane validačných charakteristík,
14.12.
koncentrácie Kn a Ko;n v mg.l-1 a vypočítané migračné hodnoty MtT;n v mg.dm-2.deň-1 pre každú látku a pre každú z dvojice paralelných stanovení po 1., 2. a 3. migračnom
čase,
14.13.
aritmetické priemery KtT;n a MtT;n paralelných stanovení pre každú látku po 1., 2. a 3. migračnom čase,
14.14.
údaje o počte vyšetrovaných vzoriek výrobku, počte vykonaných migračných skúšok pri
každej vzorke a údaje o použitej skúšobnej vode,
14.15.
akékoľvek odchýlky od skúšobného postupu a ich zdôvodnenie,
14.16.
vyhlásenie, že výsledky skúšok sa vzťahujú iba na skúšané vzorky,
14.17.
vyhlásenie, že sa protokol o migračnej skúške nesmie reprodukovať v skrátenej forme
a bez súhlasu skúšobného laboratória.
15.
Zariadenie na doúpravu pitnej vody v mieste spotreby sa vyšetruje a posudzuje nasledujúcim
spôsobom:
15.1.
jednotlivé materiály, ktoré sú v styku s vodou, vyšetrujú sa postupom podľa tejto
prílohy,
15.2.
zariadenie sa ďalej vyšetruje ako celok za prevádzky (podľa výrobcom stanovených
podmienok), aby sa overilo, či
15.2.1.
zariadenie nezhoršuje kvalitu vstupnej vody v mikrobiologických a základných chemicko-fyzikálnych
ukazovateľoch,
15.2.2.
zariadenie má 99,99-percentný dezinfekčný účinok (overuje sa len v prípade, ak je
výrobcom deklarovaný).
15.3.
Hodnotenie
Počet kultivovateľných mikroorganizmov pri 22 °C a kultivovateľných mikroorganizmov
pri 36 °C po 24-hodinovej stagnácii vody v zariadení neprekročí desaťnásobok počtu
vo vstupnej vode.
V prípade použitia technológie znižujúcej tvrdosť vody je nevyhnutné dodržať minimálne
odporúčanú hodnotu obsahu Ca a Mg vo vode stanovenú osobitným predpisom.9)