162/2008 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2008

162
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 20. decembra 2007 bola v Berne podpísaná Rámcová dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Švajčiarskou federálnou radou o implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci rozšírenej Európskej únie.
Dohoda nadobudla platnosť 3. marca 2008 v súlade s článkom 11 ods. 5.
K oznámeniu č. 162/2008 Z. z.
RÁMCOVÁ DOHODA
medzi vládou Slovenskej republiky a Švajčiarskou federálnou radou o implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci rozšírenej Európskej únie
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „Slovenská republika“) a Švajčiarska federálna rada (ďalej len „Švajčiarska konfederácia“), ďalej len „Strany“,
– uvedomujúc si význam rozšírenia Európskej únie (ďalej len „EÚ“) pre stabilitu a prosperitu v Európe,
– berúc do úvahy solidaritu Švajčiarskej konfederácie so snahou EÚ znížiť hospodárske a sociálne rozdiely v rámci EÚ,
– spoliehajúc sa na úspešnú spoluprácu medzi oboma Stranami počas transformačného procesu Slovenskej republiky vedúceho k jej pristúpeniu k EÚ,
– vzhľadom na priateľské vzťahy medzi oboma Stranami,
– so želaním posilniť tieto vzťahy a plodnú spoluprácu medzi oboma Stranami,
– s úmyslom podporovať ďalší sociálny a hospodársky rozvoj v Slovenskej republike,
– vzhľadom na skutočnosť, že Švajčiarska federálna rada vyjadrila v Memorande o porozumení s Európskym spoločenstvom z 27. februára 2006 úmysel, že Švajčiarska konfederácia prispeje sumou do výšky 1 000 000 000 CHF (jedna miliarda švajčiarskych frankov) na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci rozšírenej EÚ (ďalej len „Memorandum o porozumení“),
dohodli sa takto:
Článok 1
Definície
Na účel tejto rámcovej dohody medzi Stranami o implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci rozšírenej Európskej únie, ďalej len „dohoda“, ak kontext nevyžaduje inak,
– „blokový grant“ znamená fond zriadený na jasne definovaný účel, poskytujúci pomoc organizáciám alebo inštitúciám a uľahčujúci hospodárnu administráciu, najmä pri programoch s veľkým počtom malých projektov,
– „záväzok“ znamená pridelenie určitej sumy príspevku na projekt dohodnutý medzi Stranami,
– „príspevok“ znamená celkový nenávratný finančný príspevok poskytnutý Švajčiarskou konfederáciou Slovenskej republike na základe tejto dohody,
– „konečný prijímateľ“ znamená akýkoľvek zákonný verejný orgán, akúkoľvek verejnú alebo súkromnú spoločnosť a tiež akúkoľvek organizáciu uznanú Stranami a poverenú realizáciou konkrétneho projektu financovaného na základe tejto dohody,
– „zmluva o realizácii projektu“ znamená zmluvu uzavretú medzi Národným kontaktným bodom a/alebo sprostredkovateľom a konečným prijímateľom na realizáciu projektu,
– „sprostredkovateľ“ znamená akúkoľvek verejnú alebo súkromnú právnickú osobu, ktorá koná na základe zodpovednosti Národného kontaktného bodu alebo ktorá vykonáva povinnosti v mene Národného kontaktného bodu vo vzťahu ku konečným prijímateľom realizujúcim projekty,
– „Národný kontaktný bod“ (ďalej len „NKB“) znamená slovenský subjekt poverený koordináciou Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– „projekt“ znamená individuálny projekt alebo program, alebo iné spoločné činnosti (napr. blokové granty) v rámci tejto dohody; program pozostáva z jednotlivých projektov prepojených spoločnou tematikou alebo spoločnými cieľmi,
– „štipendijný fond“ znamená fond na financovanie štipendií pre slovenských študentov a výskumných pracovníkov prijatých do inštitúcií vyššieho vzdelávania a do výskumných inštitúcií vo Švajčiarskej konfederácii,
– „zmluva o projekte“ znamená zmluvu uzavretú medzi Stranami a v prípade potreby ďalšími zmluvnými stranami o realizácii projektu, na ktorom sa Strany dohodli,
– „nástroj na prípravu projektov“ znamená nástroj poskytujúci finančnú podporu na prípravu konečných návrhov projektov,
– „fond technickej asistencie“ znamená fond na financovanie úloh vykonávaných slovenskými orgánmi dodatočne a výhradne na zabezpečenie implementácie príspevku.
Článok 2
Ciele
1.
Strany budú podporovať znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci rozšírenej EÚ prostredníctvom projektov, na ktorých sa Strany vzájomne dohodnú, a v súlade s Memorandom o porozumení a Koncepčným rámcom Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce tak, ako je uvedený v Prílohe 1 k tejto dohode.
2.
Cieľom tejto dohody je vytvorenie rámca pravidiel a postupov na plánovanie a implementáciu spolupráce medzi Stranami.
Článok 3
Výška príspevku
1.
Švajčiarska konfederácia súhlasí, že Slovenskej republike poskytne príspevok na účely zníženia hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci rozšírenej EÚ do výšky 66 866 000 CHF (šesťdesiatšesť miliónov osemstošesťdesiatšesťtisíc švajčiarskych frankov) na päťročné obdobie záväzku a desaťročné obdobie vyplácania, počínajúc dňom schválenia príspevku švajčiarskym parlamentom, t. j. 14. júna 2007.
2.
Časť príspevku nevyužitá počas obdobia záväzku nebude viac k dispozícii pre Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
Článok 4
Rozsah
Ustanovenia tejto dohody sa vzťahujú na národné a nadnárodné projekty financované alebo spolufinancované Švajčiarskou konfederáciou spolu s mnohostrannými inštitúciami a inými darcami, realizované konečným prijímateľom a vzájomne dohodnuté medzi Stranami.
Článok 5
Použitie príspevku
1.
Príspevok bude použitý na financovanie projektov:
a)
individuálne projekty a programy,
b)
blokové granty,
c)
nástroj na prípravu projektov,
d)
fond technickej asistencie,
e)
štipendijný fond.
2.
Príspevok bude použitý v súlade s cieľmi, zásadami, stratégiami, geografickým a tematickým zameraním uvedeným v Prílohe 1 k tejto dohode – Koncepčnom rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
3.
Švajčiarska konfederácia bude brať do úvahy konečné návrhy projektov podľa hlavy 2 Prílohy 2 k tejto dohode do dvoch mesiacov pred skončením obdobia záväzku.
4.
5 % príspevku použije Švajčiarska konfederácia na potreby súvisiace s riadením tejto dohody. To medziiným zahŕňa výdavky na zamestnancov a poradcov, administratívnu infraštruktúru, misie, monitorovanie a hodnotenie.
5.
Príspevok nemôže presiahnuť 60 % celkových oprávnených nákladov projektu s výnimkou projektov dostávajúcich dodatočné financovanie vo forme rozpočtových príspevkov od národných, regionálnych alebo miestnych orgánov, pri ktorých príspevok nemôže presiahnuť 85 % celkových oprávnených nákladov. Projekty zamerané na budovanie inštitúcií a technickú pomoc a projekty zavádzané mimovládnymi organizáciami môžu byť financované z príspevku v plnej výške.
6.
Nasledujúce náklady nie sú oprávnené získať grantovú podporu: výdavky vzniknuté pred podpísaním konkrétnej zmluvy o projekte všetkými stranami, úroky z dlhov, nákup nehnuteľností, náklady súvisiace so zamestnancami vlády Slovenskej republiky a návratná daň z pridanej hodnoty podľa článku 7 tejto dohody.
Článok 6
Spolupráca a postupy
1.
S cieľom zabezpečiť čo najväčší možný účinok projektov a zabrániť duplicite a prekrývaniu sa s projektmi financovanými zo štrukturálnych fondov a/alebo Kohézneho fondu a tiež zo zdrojov Prechodného nástroja, Nórskeho finančného mechanizmu a Finančného mechanizmu EHP alebo iných programov dvojstrannej spolupráce zabezpečia Strany účinnú koordináciu a zdieľanie akýchkoľvek informácií potrebných na tento účel.
2.
Všetka korešpondencia vymieňaná medzi Stranami vrátane správ a projektovej dokumentácie musí byť vyhotovená v anglickom jazyku.
3.
Všeobecne platí, že každý projekt musí podliehať zmluve o projekte, ktorá musí upravovať podmienky a náležitosti grantovej pomoci a tiež úlohy a zodpovednosti zmluvných strán.
4.
Slovenská republika je zodpovedná za identifikáciu a výber projektov, ktoré budú financované pomocou príspevku. Švajčiarska konfederácia môže Slovenskej republike predkladať návrhy na financovanie projektov vrátane projektov viacstranných, národných alebo nadnárodných inštitúcií. Pravidlá a postupy pre výber a realizáciu projektov sú definované v Prílohe 2 k tejto dohode a pre blokové granty, nástroj na prípravu projektov, fond technickej asistencie a štipendijný fond v Prílohe 3 k tejto dohode.
5.
Všetky projekty musia byť podporované Slovenskou republikou a schválené Švajčiarskou konfederáciou. Strany prikladajú veľký význam monitorovaniu, hodnoteniu, kontrole a auditu projektov a Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce podľa Prílohy 2 k tejto dohode. Švajčiarska konfederácia alebo akákoľvek poverená tretia strana konajúca v jej mene je oprávnená zúčastňovať sa, monitorovať, preskúmavať, vykonávať audit a hodnotiť všetky činnosti a postupy týkajúce sa zavedenia projektov financovaných pomocou príspevku v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi Strán tak, ako to Švajčiarska konfederácia uzná za vhodné. Slovenská republika poskytne všetky požadované a užitočné informácie a prijme alebo zabezpečí prijatie všetkých opatrení umožňujúcich úspešnú realizáciu týchto poverení.
6.
Po nadobudnutí platnosti tejto dohody otvorí vláda Slovenskej republiky samostatný účet v Štátnej pokladnici Slovenskej republiky, na ktorý budú uložené prostriedky získané z príspevku Švajčiarskej konfederácie. Administratívne náklady Švajčiarskej konfederácie uvedené v článku 5 ods. 3 tejto dohody nebudú riadené prostredníctvom tohto účtu. Akumulované čisté úroky budú každoročne oznamované Švajčiarskej konfederácii.
7.
Slovenská republika je zodpovedná za finančné riadenie na národnej úrovni. Platobné postupy sú uvedené v hlave 4 Prílohy 2 k tejto dohode.
Článok 7
Daň z pridanej hodnoty a iné dane a poplatky
1.
Daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) je považovaná za oprávnený výdavok, len ak ju skutočne a definitívne znáša konečný prijímateľ. DPH, ktorá je návratná akýmkoľvek spôsobom, nie je považovaná za oprávnenú, aj ak ju konečný prijímateľ v skutočnosti nezíska späť.
2.
Iné odvody, dane alebo poplatky, najmä priame dane a príspevky sociálneho zabezpečenia zrážané z miezd a odmien, predstavujú oprávnený výdavok, len ak ich skutočne a definitívne znáša konečný prijímateľ.
Článok 8
Výročné stretnutia a podávanie správ
1.
S cieľom zabezpečiť účinnú implementáciu Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce sa Strany dohodli organizovať výročné stretnutia. Prvé stretnutie sa uskutoční najneskôr rok po začatí vykonávania tejto dohody.
2.
Slovenská republika bude organizovať stretnutia v spolupráci so Švajčiarskou konfederáciou. NKB predloží mesiac pred každým stretnutím výročnú správu. Obsah výročnej správy bude zahŕňať, ale nebude obmedzený výlučne len na témy uvedené v Prílohe 2 k tejto dohode. NKB vypracuje zápisnicu z každého výročného stretnutia do desiatich pracovných dní po stretnutí.
3.
Po konečnom vyplatení podľa tejto dohody Slovenská republika predloží Švajčiarskej konfederácii záverečnú správu hodnotiacu splnenie účelu tejto dohody a záverečnú finančnú správu o použití príspevku, a to na základe vykonania kontroly a auditov projektov.
Článok 9
Príslušné orgány
1.
Slovenská republika poverila Úrad vlády Slovenskej republiky, aby konal v jej mene ako NKB pre Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce. NKB má celkovú zodpovednosť za implementáciu príspevku v Slovenskej republike.
Slovenská republika poverila Ministerstvo financií Slovenskej republiky, aby konalo v jej mene ako Platobný orgán a Orgán pre audit zodpovedný za audit pre Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Oba orgány sú navzájom nezávislé.
2.
Švajčiarska konfederácia poverila Federálne ministerstvo zahraničných vecí konajúce prostredníctvom Švajčiarskej agentúry pre rozvoj a spoluprácu (ďalej len „SDC“) a Federálne ministerstvo hospodárskych vecí konajúce prostredníctvom Štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti (ďalej len „SECO“), aby konali v jej mene na účel implementácie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
Projekty budú prideľované jednej alebo druhej inštitúcii podľa ich príslušných oblastí pôsobnosti.
3.
Švajčiarske veľvyslanectvo bude vystupovať ako kontaktný bod pre NKB vzhľadom na oficiálne informácie týkajúce sa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Každodenná komunikácia medzi príslušnými orgánmi môže byť realizovaná priamo.
Článok 10
Spoločný záujem
Strany majú spoločný záujem v boji proti korupcii, ktorá ohrozuje dobrú správu vecí verejných a primerané používanie zdrojov potrebných na rozvoj a okrem toho ohrozuje zdravú a voľnú hospodársku súťaž založenú na cene a kvalite. Z toho dôvodu deklarujú úmysel spojiť svoje úsilie v boji proti korupcii a najmä vyhlasujú, že akákoľvek ponuka, dar, platba, odmena alebo prospech akéhokoľvek druhu, ponúknuté komukoľvek priamo alebo nepriamo s cieľom získať poverenie alebo zmluvu v rámci tejto dohody alebo počas jej plnenia, sa budú pokladať za protiprávne konanie alebo korupčnú praktiku v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi Strán. Akékoľvek konanie tohto druhu predstavuje dostatočný dôvod na oprávnené skončenie alebo zrušenie tejto dohody, konkrétnej zmluvy o projekte, získaného alebo výsledného prospechu alebo na prijatie akéhokoľvek iného nápravného opatrenia ustanoveného platnými právnymi predpismi.
Článok 11
Záverečné ustanovenia
1.
Prílohy 1, 2 a 3 tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.
2.
Akýkoľvek spor, ktorý by mohol vyplynúť z vykonávania tejto dohody, bude sa riešiť diplomatickou cestou.
3.
Akákoľvek zmena a doplnenie tejto dohody musia byť vykonané v písomnej forme na základe vzájomného súhlasu oboch Strán a podľa ich jednotlivých postupov.
Akákoľvek zmena a doplnenie Príloh 1, 2 a 3 k tejto dohode musia byť vykonané v písomnej forme na základe vzájomného súhlasu príslušných orgánov uvedených v článku 9 tejto dohody.
4.
Ktorákoľvek zo Strán môže dohodu kedykoľvek skončiť šesťmesačnou písomnou výpoveďou. V takom prípade sa budú ustanovenia tejto dohody naďalej uplatňovať na zmluvy o projekte uzatvorené pred skončením tejto dohody. Strany sa na základe vzájomnej dohody rozhodnú o akýchkoľvek dôsledkoch skončenia tejto dohody.
5.
Táto dohoda nadobudne platnosť v deň oznámenia, ktoré deklaruje skončenie príslušných schvaľovacích postupov obidvoma Stranami. Dohoda sa vzťahuje na päťročné obdobie záväzku a desaťročné obdobie vyplácania. Uplatňuje sa až do predloženia záverečnej správy Slovenskej republiky hodnotiacej splnenie účelu tejto dohody podľa jej článku 8 ods. 3. Obdobie záväzku sa začína podľa článku 3 ods. 1 tejto dohody. V prípade, ak sa obdobie záväzku začne pred nadobudnutím platnosti tejto dohody, budú Strany uplatňovať túto dohodu dočasne od dátumu jej podpísania.
Dané v Berne 20. decembra 2007 v dvoch origináloch vyhotovených v slovenskom jazyku, v dvoch autentických vyhotoveniach v anglickom jazyku a dvoch origináloch vyhotovených v nemeckom jazyku. Každá Strana dostane jeden originálny rovnopis z každej jazykovej verzie. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.
Za vládu Slovenskej republiky:
Dušan Čaplovič
podpredseda vlády Slovenskej republiky
Za Švajčiarsku federálnu radu:
Micheline Calmy-Rey
prezidentka Švajčiarskej konfederácie
 
Doris Leuthard
ministerka národného hospodárstva Švajčiarskej konfederácie
PRÍLOHA 1
KONCEPČNÝ RÁMEC PROGRAMU ŠVAJČIARSKO-SLOVENSKEJ SPOLUPRÁCE
Koncepčný rámec tvorí neoddeliteľnú súčasť Rámcovej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Švajčiarskou federálnou radou o implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Koncepčný rámec definuje ciele, zásady, stratégie, geografické a tematické zameranie a tiež predbežné rozdelenie zdrojov.
1. HLAVA
CIELE
Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce má dva ciele:
– prispieť k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Slovenskou republikou a vyspelejšími krajinami rozšírenej Európskej únie (EÚ) a
– prispieť v rámci Slovenskej republiky k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi dynamicky rozvíjajúcimi sa mestskými oblasťami a štrukturálne slabšími okrajovými regiónmi.
Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce zahŕňa národné a nadnárodné projekty, ktoré podporujú udržateľný, hospodársky a sociálne vyvážený rozvoj.
Ku koncu obdobia implementácie príspevku Švajčiarskej konfederácie sa môžu obe Strany spoločne rozhodnúť globálne vyhodnotiť výsledky Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
2. HLAVA
ZÁSADY
Švajčiarsko-slovenská spolupráca sa riadi nasledujúcimi zásadami:
Transparentnosť. Transparentnosť a otvorenosť sú kľúčové pre všetky činnosti spolupráce a sú záväzné na všetkých úrovniach. Osobitný dôraz bude kladený na transparentnosť pri výbere projektov, udeľovaní zmlúv a finančnom riadení.
Sociálne začlenenie. Cieľom činností spolupráce je začlenenie sociálne a hospodársky znevýhodnených jednotlivcov a skupín tak, aby sa podieľali na príležitostiach a prínosoch plynúcich z rozvoja.
Rovnaké príležitosti a práva. Vo všetkých etapách implementácie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe pohlavia, rodinného stavu, rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania alebo viery, zdravotného stavu, veku alebo sexuálnej orientácie.
Environmentálna udržateľnosť. Cieľ činností spolupráce zohľadňuje zásady environmentálnej udržateľnosti.
Záväzok všetkých zainteresovaných strán. Všetky inštitúcie a tí, ktorí prijímajú rozhodnutia, podieľajúci sa na Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce, sa zaväzujú k účinnej a efektívnej realizácii dohodnutých projektov.
Subsidiarita a decentralizácia. Cieľ činností spolupráce zohľadňuje subsidiaritu a decentralizáciu najmä v projektoch na úrovni samospráv a regiónov.
3. HLAVA
STRATÉGIE
3.1 Hlavné strategické aspekty
Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce je súčasťou komplexného národného plánovania, ktorý zahŕňa štrukturálne a kohézne programy EÚ a tiež programy Nórskeho finančného mechanizmu a Finančného mechanizmu EHP. Príspevok by mal dopĺňať tieto programy a zamerať sa v prvom rade na projekty, ktoré tieto finančné zdroje nepokrývajú alebo ich pokrývajú len čiastočne.
Hlavné strategické aspekty zahŕňajú:
a) Zameranie. Memorandum o porozumení medzi Švajčiarskou federálnou radou a Radou Európskej únie definuje pre príspevok štyri usmernenia na financovanie:
– bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem,
– životné prostredie a infraštruktúra,
– podpora súkromného sektora a
– ľudský a spoločenský rozvoj.
Tieto usmernenia na financovanie a súvisiace oblasti zamerania poskytujú širokú základňu na spoluprácu. Dôležitými aspektmi sú účinnosť a efektivita, ako aj záujem o optimálne rozdelenie a použitie dostupných zdrojov. Z toho dôvodu musí mať Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce jasné strategické zameranie, ktoré sa riadi nasledujúcimi aspektmi:
– sústredenie sa na maximálny počet z ôsmich oblastí zamerania, na ktoré musí byť vynaložených najmenej 70 % príspevku (tematické zameranie). Podľa Memoranda o porozumení bude výber oblastí zamerania vychádzať z potrieb Slovenskej republiky a môže zohľadňovať špecifické švajčiarske know-how;
– sústredenie sa na najmenej rozvinutý región NUTS-II, na ktorý musí byť vynaložených najmenej 40 % príspevku (geografické zameranie);
– sústredenie sa na relatívne malý počet projektov.
b) Programový prístup. Program pozostáva z jednotlivých projektov prepojených spoločnou tematikou alebo cieľmi. Programový prístup sa uplatní v oblastiach zamerania, ktoré vykazujú niekoľko z nasledujúcich charakteristík: rozsiahle finančné záväzky; prepojenie rôznych úrovní (národná, regionálna, miestna); rôznorodosť zúčastnených strán; prispenie k politike rozvoja; zásadné prispenie k budovaniu kapacít a uplatňovanie rovnakého súboru pravidiel a postupov. Programový prístup znamená delegovanú právomoc prijímať rozhodnutia o jednotlivých projektoch. Programový prístup zahŕňa počiatočné zhodnotenie oblasti zamerania; definovanie cieľov, usmernení a rozpočtov; plán zavedenia programu a koncepciu monitorovania a hodnotenia sektora. Na zabezpečenie účinnosti a efektivity bude príspevok na konkrétny program predstavovať minimálnu sumu 4 000 000 CHF (štyri milióny švajčiarskych frankov).
c) Individuálny projektový prístup. Individuálny projektový prístup sa použije v oblasti zamerania, v ktorej majú byť zavedené jednotlivé projekty. Na zabezpečenie účinnosti a efektivity bude príspevok na konkrétny projekt v rámci individuálneho projektového prístupu predstavovať minimálnu sumu 1 000 000 CHF (jeden milión švajčiarskych frankov), pričom je možné dohodnúť sa na vyšších minimálnych finančných objemoch (pozri hlavu 5 tejto prílohy). Financovanie prostredníctvom blokového grantu môže poskytnúť spôsob na zastrešenie menších projektov (pozri Prílohu 3 k tejto dohode).
d) Nadnárodné projekty. Príspevok sa môže použiť na financovanie nadnárodných projektov.
e) Partneri a príjemcovia. Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce bude zahŕňať partnerov a príjemcov z verejného a súkromného sektora, mimovládne organizácie a iné organizácie občianskej spoločnosti.
f) Partnerstvá. Partnerstvá medzi švajčiarskymi a slovenskými partnermi sú obohacujúcim prvkom Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Spolupráca a partnerstvá sú veľmi podporované najmä v oblastiach zamerania, v ktorých môže Švajčiarska konfederácia prispieť konkrétnymi skúsenosťami, know-how a technológiami.
g) Flexibilita. Flexibilita a možnosť reagovať na príležitosti si vyžadujú, aby bolo na začiatku pridelených len asi 80 % príspevku pre konkrétne oblasti zamerania a osobitné položky. Do dvoch a štyroch rokov od vykonávania dohody sa vyhodnotí napredovanie v podporovaných prioritných oblastiach. Slovenská republika vypracuje návrh na presmerovanie už pridelených nevyplatených finančných príspevkov podľa potreby a na využitie doposiaľ ešte nepridelenej časti príspevku vo výške asi 20 %. Návrh bude predmetom diskusie na výročnom stretnutí.
h) Viditeľnosť. Viditeľnosť Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce pre slovenských a švajčiarskych občanov je dôležitým aspektom, ktorý možno zohľadniť pri výbere a realizácii projektov. Obe Strany sa zaväzujú proaktívne informovať o svojej spolupráci.
3.2 Stratégie realizácie
a) Identifikácia projektov. Identifikácia projektov významne ovplyvňuje kvalitu Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Slovenská republika je zodpovedná za výber projektov, ktoré budú financované pomocou príspevku. Švajčiarska konfederácia môže Slovenskej republike odporúčať návrhy projektov.
b) Stanovenie kritérií pri výbere projektov. Výber projektov bude založený na jasnej skupine kritérií. Všeobecné kritériá výberu budú zahŕňať
– schopnosť reagovať na ciele Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– vernosť zásadám Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce opísaným v hlave 2 tejto prílohy,
– schopnosť reagovať na strategické aspekty uvedené v hlave 3 bode 3.1 tejto prílohy,
– zakotvenie v Národnom rozvojom pláne, a ak to bude možné, v Národnom strategickom referenčnom rámci a konkrétnom operačnom programe (programoch),
– inováciu a/alebo potenciál ponúknuť nové riešenia, ktoré možno následne uplatniť vo väčšom meradle (pilotné projekty),
– kapacitu konečného prijímateľa a sprostredkovateľa,
– pákový potenciál (mobilizácia dodatočných zdrojov),
– realizovateľnosť v danom časovom rámci,
– udržateľnosť výsledkov.
Konkrétne kritériá výberu pre každú oblasť zamerania možno formulovať pred začiatkom implementácie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
c) Podpora plánovania projektov. Projektová príprava a podrobné plánovanie projektov majú pre účinnosť a efektívnosť realizácie projektu kľúčový význam. O podporu pri príprave projektov môže požiadať Slovenská republika alebo ju môže odporučiť Švajčiarska konfederácia, pričom bude financovaná buď prostredníctvom nástroja na prípravu projektov (pozri Prílohu 3 k tejto dohode), alebo ako neoddeliteľná súčasť financovania projektu.
d) Zvýšenie kapacít na realizáciu. Úspešná realizácia projektu závisí od kapacít organizácií vykonávajúcich implementáciu a monitoring. V prípade potreby môže o zvýšenie kapacít požiadať Slovenská republika alebo ho môže odporučiť Švajčiarska konfederácia a môže byť financované pomocou príspevku ako neoddeliteľná súčasť financovania projektu.
4. HLAVA
GEOGRAFICKÉ ZAMERANIE
Geografické zameranie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce bude stanovené v rámci územia Slovenskej republiky s ohľadom na to, že najmenej 40 % príspevku bude vynaložených v regióne na úrovni NUTS-II s najnižším HDP na obyvateľa za posledné tri zverejnené roky (2002, 2003 a 2004). Na základe tohto kritéria bude geografické zameranie stanovené na východoslovenský región [pozri hlavu 3 bod 3.1a) tejto prílohy].
5. HLAVA
TEMATICKÉ ZAMERANIE A PREDBEŽNÉ FINANČNÉ ALOKÁCIE
Na Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce sa vzťahuje nasledujúce tematické zameranie a predbežné pridelenie finančných zdrojov:

1. Bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem
Číslo Oblasti zamerania Prístup, ciele a oprávnené projekty Indikatívna
finančná
alokácia
(v miliónoch CHF)
1. Iniciatívy regionálneho rozvoja v okrajových a znevýhodnených regiónoch  Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom:
Mobilizácia miestneho a regionálneho rozvojového potenciálu v oblasti geografického zamerania.Typy oprávnených projektov:
– plánovanie cestovného ruchu na regionálnej a okresnej úrovni,
– mobilizácia potenciálov cestovného ruchu, najmä ekoturistika, športy, kultúrne dedičstvo atď.,
– posilnenie a skvalitňovanie siete sociálnych služieb, sociálnej inklúzie, boja proti chudobe, opatrení sociálno-právnej ochrany, sociálnej kurately a sociálneho hospodárstva. 		do 9,000
2. Prevencia a manažment prírodných katastrof Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom:
Posilnenie riadenia prírodných katastrof v Slovenskej republike. Typy oprávnených projektov:
– budovanie, posilňovanie a príprava kapacít a orgánov určených na prácu v území zasiahnutom prírodnými katastrofami,
– vytváranie mobilných centier pre riadenie síl a funkčného vybavenia pri zásahoch na postihnutom území,
– modernizácia materiálového a technického zabezpečenia stacionárneho a tiež mobilného monitoringu a detekčnej technológie pre prípady chemického a radiačného ohrozenia. 		do 4,000
3. Posilnenie inštitúcií a kapacít na boj
proti korupcii a organizovanému zločinu		 Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom:
Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu.Typy oprávnených projektov:
– budovanie spoločnej infraštruktúry Colnej správy SR a Ministerstva vnútra SR,
– dodávka technológií pre komunikáciu s vysokým zabezpečením. 		do 2,000

2. Životné prostredie a infraštruktúra
Číslo Oblasti zamerania Prístup, ciele a oprávnené projekty Indikatívna
finančná
alokácia
(v miliónoch CHF)
4. Obnova a modernizácia základnej infraštruktúry a skvalitnenie životného prostredia Individuálny projektový prístup s nasledujúcim cieľom:
Zlepšenie služieb komunálnej infraštruktúry, aby sa zvýšila životná úroveň a podporil hospodársky rozvoj.
Minimálne 30 % alokovanej sumy v tejto oblasti zamerania má byť použitých na projekty v oblasti geografického zamerania.Typy oprávnených projektov:
projekty s minimálnou hodnotou 3 000 000,00 CHF (tri milióny švajčiarskych frankov) v oblasti
– trvalo udržateľného vodného hospodárstva a hospodárstva odpadových vôd zameraného predovšetkým na čistenie
komunálnych odpadových vôd,
projekty s minimálnou hodnotou 2 000 000,00 CHF (dva milióny švajčiarskych frankov) v oblasti
– odpadového hospodárstva: nakladanie s komunálnym odpadom a zneškodňovanie nebezpečného odpadu. 		do 19,500
5. Ochrana prírody Individuálny projektový prístup s nasledujúcim cieľom:
Ochrana prírodných zdrojov a fungujúcich ekosystémov trvalo udržateľným spôsobom.Typy oprávnených projektov:
– ochrana a regenerácia prírodného životného prostredia a krajiny najmä v geografickej oblasti zamerania s osobitnou pozornosťou zameranou na sústavu NATURA 2000 a Karpatský dohovor,
– monitoring a výskum lesných ekosystémov (zlepšenie prístrojového a iného technického vybavenia). 		do 5,000

3. Súkromný sektor
Číslo Oblasti zamerania Prístup, ciele a oprávnené projekty Indikatívna
finančná
alokácia
(v miliónoch CHF)
6. Rozvoj súkromného sektora a podpora vývozu MSP  Individuálny projektový prístup a blokové granty s nasledujúcim cieľom:
Zvýšenie podielu slovenského vývozu tovarov a služieb na trhu. Typy oprávnených projektov:
– podpora štandardov kvality (technických, environmentálnych, fytosanitárnych atď.),
– podpora zavádzania e-podnikania a e-bezpečnosti v podnikateľskom sektore. 		do 4,000

4. Ľudský a sociálny rozvoj
Číslo Oblasti zamerania Prístup, ciele a oprávnené projekty Indikatívna finančná
alokácia
(v miliónoch CHF)
7. Výskum a vývoj Individuálny projektový prístup s nasledujúcim cieľom:
Posilnenie vedeckého potenciálu prostredníctvom zlepšeného prístupu k vzdelaniu a prostredníctvom programov selektívnej podpory.Typ oprávnených projektov:
– štipendijný fond pre programy pre vyššie stupne vzdelávania a postgraduálne štúdiá vo Švajčiarskej konfederácii. 		do 1,500
8. Technická a odborná príprava Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom:
Prepojenie profilu absolventov škôl s potrebami pracovného trhu a vybavenie absolventov škôl znalosťami a zručnosťami zodpovedajúcimi potrebám vedomostnej spoločnosti.Typy oprávnených projektov:
– rozvoj alebo skvalitnenie profesijných profilov (EQF – Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie),
– vytvorenie alebo adaptovanie miestnych vzdelávacích kapacít na podporu alebo stimuláciu miestneho hospodárskeho rozvoja,
– presun od vstupnej investície k dosiahnutému výsledku (na úrovni znalostí, schopností a kvalifikácie),
– vypracovanie know-how pre predvídanie budúcich potrieb trhu práce. 		do 4,500

5. Osobitné alokácie
 
Položka Obsah Indikatívna finančná
alokácia
(v miliónoch CHF)
Blokový grant Cieľ:
Podporovať prispievanie občianskej spoločnosti k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktoré predstavuje dôležitý faktor rozvoja a participácie.Typ oprávnených projektov:
– blokové granty pre občiansku spoločnosť/MVO prispievajúce najmä k poskytovaniu sociálnych služieb, ako aj environmentálnym otázkam, umožňujúce posilnenie organizačných kapacít. 		do 3,000
Twinningový blokový grant Cieľ:
Podpora a/alebo zlepšenie partnerstiev medzi inštitúciami, samosprávami a regiónmi Slovenskej republiky a Švajčiarskej konfederácie na národnej úrovni.Typ oprávnených projektov:
– blokové granty na financovanie malých spoločných projektov v rámci partnerstiev. 		do 0,300
Nástroj na prípravu projektov Cieľ:
Podpora prípravy konečných návrhov projektov. 		0
Švajčiarsky manažment programu Švajčiarska správa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce (článok 5 ods. 4 tejto dohody). 3,350
Slovenská technická pomoc Slovenská správa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce vrátane prípravy, realizácie, monitorovania a hodnotenia. do 1,000
Prehľad indikatívnych alokácií
Usmernenia k financovaniu Indikatívna
finančná alokácia
(v miliónoch CHF)
1. Bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem 15,000
2. Životné prostredie a infraštruktúra 24,500
3. Súkromný sektor 4,000
4. Ľudský a sociálny rozvoj 6,000
5. Osobitné alokácie 7,650
6. Ešte nepridelené 9,716
Indikatívne alokácie spolu 66,866
PRÍLOHA 2
PRAVIDLÁ A POSTUPY PRE PROGRAM ŠVAJČIARSKO-SLOVENSKEJ SPOLUPRÁCE
Príloha 2 tvorí neoddeliteľnú súčasť Rámcovej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Švajčiarskou federálnou radou o implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Príloha 2 definuje riadenie na úrovni Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, postupy na úrovni projektov, požiadavky na návrhy projektov, úlohy a zodpovednosti a osobitné ustanovenia pre finančnú pomoc.
Pravidlá a postupy pre blokové granty, nástroj na prípravu projektov, fond technickej asistencie a štipendijný fond sú definované v Prílohe 3.
1. HLAVA
RIADNIE NA ÚROVNI PROGRAMU ŠVAJČIARSKO-SLOVENSKEJ SPOLUPRÁCE
1.1 Dohľad
Slovenské orgány majú konečnú zodpovednosť za monitorovanie a dohľad nad Programom švajčiarsko-slovenskej spolupráce na národnej úrovni. Strany vytvoria systém monitorovania spolu na začiatku Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce a v prípade potreby bude počas jeho implementácie vylepšený.
1.2 Výročné stretnutia
S cieľom zabezpečiť účinnú implementáciu Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce budú Strany organizovať výročné stretnutia.
Pravidelnými účastníkmi výročných stretnutí budú zástupcovia NKB, Platobného orgánu, SDC, SECO a švajčiarskeho veľvyslanectva.
Sprostredkovatelia, koneční prijímatelia a iné inštitúcie a osoby môžu byť na výročné stretnutia pozvané, kedykoľvek to bude NKB alebo Švajčiarska konfederácia považovať za potrebné, na základe predchádzajúcej výmeny informácií.
Strany môžu pozvať zástupcov Komisie Európskych spoločenstiev, aby sa zúčastnili ako pozorovatelia. Za organizovanie výročných stretnutí je zodpovedný NKB v koordinácii so švajčiarskym veľvyslanectvom vo veciach týkajúcich sa organizácie, obsahu, programovej agendy, účastníkov a ďalších organizačných a logistických záležitostí.
Na výročných stretnutiach bude NKB prezentovať výročnú správu distribuovanú mesiac pred konaním stretnutia, ktorá bude medziiným obsahovať
– všeobecné skúsenosti a dosiahnuté výsledky,
– pokrok dosiahnutý v implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce v porovnaní s Koncepčným rámcom obsiahnutým v Prílohe 1 k tejto dohode,
– správu o stave Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce vrátane
– výkazov o schválených projektoch, napredovania vo výbere projektov a predvídateľných záväzkov,
– celkového finančného výkazu o minulých a predbežných budúcich vyplatených prostriedkoch a záväzkoch pre celý Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– zhrnutia a hlavných záverov auditov projektov v súlade s hlavou 3 bodom 3.6 tejto prílohy,
– štatistiky výberových konaní, udelenia zmlúv a úspešných predkladateľov súťažných ponúk,
– informácií o dôležitých otázkach týkajúcich sa konkrétnych projektov,
– správy o blokových grantoch, nástroji na prípravu projektov, fonde technickej asistencie a štipendijnom fonde,
– návrhy na presmerovanie už pridelených nevyplatených finančných príspevkov,
– podávanie správ o administratívnych otázkach implementácie,
– stratégiu a činnosti na informovanie širokej verejnosti o Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce a realizovaných projektoch,
– ďalšie otázky na diskusiu, odporúčania, postupnosť krokov,
– prehodnotenie a v prípade potreby zmenu a doplnenie príloh k tejto dohode.
Zápisnicu zo stretnutí, ktorá bude obsahovať závery, vypracúva NKB a predkladá ju na schválenie Švajčiarskej konfederácii do 10 pracovných dní od konania stretnutia. Zápisnica musí byť zo strany NKB, SECO a SDC schválená v písomnej forme do 15 pracovných dní po jej obdržaní.
2. HLAVA
SCHVAĽOVACIE POSTUPY ŽIADOSTÍ O FINANCOVANIE PROJEKTOV
Schvaľovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len „žiadosť o NFP“) prechádza dvomi kolami, čo umožňuje včasné poradenstvo v procese rozhodovania. V prvom kole sa predkladá projektový zámer. V prípade kladného rozhodnutia postupuje do druhého kola. V druhom kole sa predloží konečný návrh projektu a Švajčiarska konfederácia prijme konečné rozhodnutie.
2.1 Prvé kolo: Žiadosť a schvaľovací postup projektového zámeru
Č.  Kroky Činnosti a špecifické pravidlá Organizácie
1. Zahájenie identifikácie projektu Zahájenie na základe
– výziev pripravených NKB a schválených SDC/SECO,
– výziev pripravených sprostredkovateľom a schválených NKB a SDC/SECO,
– návrhov zo strany NKB,
– iných postupov. 		Zodpovedný:
NKB Účastníci:
sprostredkovateľ
konečný prijímateľ slovenskí partneri švajčiarske orgány
2. Zverejnenie otvorených výziev/priame zadanie Široko publikovaná otvorená výzva na predloženie návrhov NKB/sprostredkovateľa.Možno priamo vymenovať sprostredkovateľa/konečného prijímateľa. Zodpovední:
NKB/sprostredkovateľ
3.  Vypracovanie projektového zámeru Príprava projektového zámeru na základe požiadaviek na projektové zámery (bod 2.2), ktorá
môže zahŕňať žiadosť o finančnú podporu na prípravu konečného návrhu projektu prostredníctvom nástroja na prípravu projektov. 		Zodpovední:
sprostredkovateľ
konečný prijímateľ
4. Predbežné posúdenie projektového zámeru Možnosť neformálnych konzultácií medzi NKB a švajčiarskym veľvyslanectvom.  Zodpovedný:
NKB
5. Posudzovanie Formálna kontrola zo strany NKB.Preskúmanie projektového zámeru na základe koncepčného rámca, kritérií výberu projektov v Prílohe 1, požiadaviek na projektové zámery (bod 2.2) a výsledky hodnotenia nezávislej výberovej komisie. Zodpovední:
NKB,
sprostredkovateľ
(ak existuje)Účastníci:
výberová komisia
6. Predloženie projektového zámeru V prípade prijatia predloženého projektového zámeru spolu so sprievodným listom obsahujúcim opis výberového procesu, tento bude postúpený švajčiarskemu veľvyslanectvu.Formálna kontrola zo strany švajčiarskeho veľvyslanectva a predloženie projektového zámeru spolu so sprievodným listom od NKB Švajčiarskej konfederácii. Zodpovedný:
NKBZodpovedný:
švajčiarske veľvyslanectvo
7. Konečné rozhodnutie o projektovom zámere Konečné rozhodnutie o projektovom zámere (ak je to odôvodnené vrátane rozhodnutia o žiadosti o financovanie prípravy projektu).V prípade prijatia projektového zámeru Švajčiarskou konfederáciou sa žiada o vypracovanie konečného návrhu projektu (bod 2.4). Švajčiarska konfederácia môže predložiť pripomienky, ktoré sa musia zohľadniť počas vypracúvania konečného návrhu projektu. Zodpovední:
Švajčiarska agentúra pre rozvoj a spoluprácu (SDC) alebo
Štátny sekretariát pre hospodárske veci (SECO)
2.2 Požiadavky na projektové zámery
Projektový zámer (približne desať strán) musí obsahovať všetky potrebné informácie, ktoré umožnia vo všeobecnosti zhodnotiť navrhovaný projekt.
Položka Obsah
Všeobecné informácie Názov projektu, plánované trvanie projektu, prioritný sektor, lokalita/región.
Žiadateľ Meno a kontaktné údaje, predchádzajúce relevantné skúsenosti, ak sú, partneri projektu, prepojenie na Švajčiarsku konfederáciu (know-how, technológia, partneri alebo akákoľvek iná spolupráca so Švajčiarskou konfederáciou).
Význam Prispenie k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci krajiny a medzi krajinou a vyspelejšími členskými štátmi EÚ (dosah), súlad s rozvojovými stratégiami krajiny/regiónu (regiónov) vo zvolenom sektore, stratégia postupov.
Organizácia projektu Organizačná schéma, zodpovednosti atď.
Rozpočet Oprávnené náklady/neoprávnené náklady; vlastný príspevok, výška grantu, spolufinancovanie, financovanie EÚ a akýkoľvek iný finančný zdroj atď.; aspekty efektívnosti nákladov v porovnaní s alternatívami.
Horizontálne kritériá Environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty projektu, rovnosť pohlaví.
Zrelosť projektu Stav projektu: štádium prípravy alebo štádium konečného vypracovania a/alebo štádium podania žiadosti o finančnú podporu pri príprave konečného návrhu projektu prostredníctvom nástroja na prípravu projektov (napríklad na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, na hodnotenie vplyvu na životné prostredie atď.), ak je to odôvodnené.
Prílohy Dodatočná dokumentácia podľa potreby.
2.3 Druhé kolo: Žiadosť a schvaľovací postup konečného návrhu projektu
Č. Kroky Činnosti a špecifické pravidlá Organizácie
1.  Vypracovanie konečného návrhu projektu Príprava konečného návrhu projektu na základe požiadaviek na konečné návrhy projektov (bod 2.4) a pripomienok Švajčiarskej konfederácie. Zodpovední:
sprostredkovateľ
konečný prijímateľ
2. Posúdenie Formálna kontrola zo strany NKB.
Preskúmanie konečného návrhu projektu.
Hodnotenie nezávislou výberovou komisiou a Národným monitorovacím výborom. 		Zodpovedný:
NKB Účastníci:
sprostredkovateľ
(ak existuje)
výberová komisia
Národný monitorovací výbor
3. Rozhodnutie predložiť konečný návrh projektu V prípade prijatia predloženého konečného návrhu projektu so sprievodným listom zohľadňujúcim požiadavky na konečné návrhy projektov a pripomienky Švajčiarskej konfederácie švajčiarskemu veľvyslanectvu.
Formálna kontrola zo strany švajčiarskeho veľvyslanectva a predloženie konečného návrhu projektu spolu so sprievodným listom od NKB Švajčiarskej konfederácii. 		Zodpovedný:
NKBZodpovedný:
švajčiarske veľvyslanectvo
4. Konečné rozhodnutie Konečné rozhodnutie o žiadosti o financovanie na základe konečného návrhu projektu, sprievodného listu NKB a projektovej dokumentácie. Švajčiarska konfederácia si vyhradzuje právo vykonať v prípade potreby svoje vlastné hodnotenie. Zodpovední:
DC/SECO
2.4 Požiadavky na konečné návrhy projektov
Súčasťou konečných návrhov projektov musia byť všetky potrebné dokumenty (napr. štúdia uskutočniteľnosti, projektová dokumentácia, hodnotenie vplyvu na životné prostredie), aby bolo možné vykonať dôkladné hodnotenie. Konečný návrh projektu (10 – 20 strán; pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry 20 – 30 strán plus prílohy) musí poskytovať primerane podrobné informácie okrem iného o:
Položka Obsah
Zhrnutie projektu
(jedna strana)		 Prehľad základných skutočností: názov projektu, informácie o žiadateľovi, sektorové umiestnenie, krátky opis vrátane cieľov, rozpočtu, partnerov, dĺžky trvania.
Význam Prispenie k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Slovenskou republikou a vyspelejšími štátmi EÚ; súlad s rozvojovými stratégiami štátu/regiónu (regiónov) vo zvolenom sektore; stratégia postupov.
Obsah projektu Opis vrátane cieľov, očakávaných výsledkov/výstupov, činností a jednotlivých ukazovateľov; prijímatelia, cieľová skupina; riziká a potenciál; udržateľnosť projektu.
Odôvodnenie projektu (Due diligence) Štúdia uskutočniteľnosti (ak sa vyžaduje).
Organizácia projektu Organizačná schéma, zodpovednosti atď.
Podrobný časový rozvrh realizácie Vrátane míľnikov a ukazovateľov, podľa ktorých sa bude uskutočňovať monitorovanie napredovania.
Rozpočet Oprávnené náklady/neoprávnené náklady; vlastný príspevok, výška grantu, spolufinancovanie, financovanie EÚ a akékoľvek iné finančné zdroje atď.; aspekty efektívnosti nákladov.
Obstarávanie Postupy obstarávania tovarov a služieb.
Vplyv na rozvoj Monitorovanie a hodnotenie indikátorov výstupu/výsledku/ dosahu.
Horizontálne kritériá Environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty projektu, rovnosť pohlaví.
Prílohy Napríklad realizačná štúdia, štúdia uskutočiteľnosti, projektová dokumentácia, štúdia vplyvu na životné prostredie, povolenia, logické matrice.
3. HLAVA
POSTUPY PRI REALIZÁCII PROJEKTOV
Postupy pri realizácii projektov sú tieto:
Č.  Kroky Činnosti a špecifické pravidlá Organizácie
1. Zmluva o projekte Príprava zmluvy o projekte medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou.   Zodpovední:
NKB na slovenskej strane
SDC alebo SECO na švajčiarskej strane
2. Podpísanie zmluvy o projekte  Zmluvu o projekte môže podpísať viacero zmluvných strán. Zodpovední:
obvykle švajčiarske veľvyslanectvo v mene SDC alebo SECO o slovenskom signatárovi alebo signatároch rozhodne Slovenská republika
3. Zmluva o realizácii projektu Príprava a podpísanie zmluvy o realizácii projektu. Zodpovední:
NKB
sprostredkovateľ
konečný prijímateľ
platobný orgán
4. Obstarávanie a uzatváranie zmlúv Obstarávanie sa bude vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami, ako aj v súlade s príslušnými smernicami EÚ. Švajčiarskej konfederácii sa predloží potvrdenie o dodržaní príslušných pravidiel obstarávania. Na zvýšenie transparentnosti a zabránenie korupcii budú dokumenty výberového konania obsahovať klauzulu o čestnosti.Vo všeobecnosti v prípade výberových konaní v rámci smerníc EÚ o verejnom obstarávaní (2004/17/ES a 2004/18/ES) bude Švajčiarskej konfederácii na informáciu predložený anglický preklad oficiálnej hodnotiacej správy výberového konania najneskôr do 30 kalendárnych dní od schválenia zmluvy.Okrem uvedeného v prípade výberových konaní
nad prahom 500 000 CHF môže Švajčiarska konfederácia v čase konečného rozhodovania o konečnom návrhu projektu na informáciu požadovať tiež kópiu súťažných dokumentov a zmlúv na účel ich odsúhlasenia. Tieto dokumenty treba predložiť najneskôr do 20 kalendárnych dní pred zahájením výberového konania, resp. do
20 kalendárnych dní od podpísania zmluvy. Navyše, v prípade výberových konaní nad prahom 1 000 000 CHF (jeden milión švajčiarskych frankov) môže Švajčiarska konfederácia tiež požadovať, aby bol účastníkom verejnej súťaže, resp. dodávateľom sprístupnený anglický preklad dokumentov výberového konania. Dodatočné náklady na preklad sa zarátajú do rozpočtu projektu a budú sa financovať v rámci príspevku.V súlade s článkom 6 bodom 5 Rámcovej dohody
obe Strany súhlasia, že poskytnú všetky informácie týkajúce sa procesu výberového konania a presahujúce rozsah uvedených dokumentov,
ktoré môže druhá Strana primerane požadovať. Švajčiarska konfederácia má právo zúčastňovať sa vo výberovej komisii ako pozorovateľ. Švajčiarska konfederácia má tiež právo vykonať audit obstarávacích praktík a postupov všeobecne. 		Zodpovední:
NKB
sprostredkovateľ
konečný prijímateľ
    V prípade nedodržiavania uvedených pravidiel spôsobeného úmyselne alebo nedbanlivosťou v rámci procesu výberového konania je Švajčiarska konfederácia oprávnená okamžite pozastaviť úhrady, nariadiť NKB, aby zastavil platby z príspevku Švajčiarskej konfederácie a požadovať vrátenie neoprávnene vyplatených úhrad v ktorejkoľvek fáze projektu.  
5. Riadenie(monitoring) Postupy riadenia sú definované v zmluve o projekte. Opis postupov zahŕňa periodicitu podávania správ, systém monitoringu, poradné a riadiace výbory, časový plán určený pre činnosti a výsledky, vykonávanie auditov atď. Zodpovedný:
konečný prijímateľ Účastníci:
NKB
sprostredkovateľ monitorovací výbor
6. Podávanie správ Predbežné správy o projekte dokladajúce platobné nároky a žiadosti o platbu, ako je uvedené v hlave 4 tejto prílohy. Výročné správy o projekte opisujú napredovanie projektu. Obsahujú zhrnutie údajov o finančnom napredovaní za rok vykazovania a tiež kumulatívne údaje k danému dátumu. Porovnávajú skutočné výdavky s plánovanými výdavkami a napredovanie na základe kvantifikovaných cieľov pre výstup a tam, kde je to možné, ukazovatele výsledkov. Akákoľvek odchýlka sa musí zdôvodniť a musia sa navrhnúť nápravné opatrenia. Výročné správy o projekte nie sú prepojené so žiadosťou o platbu. Správa o ukončení projektu spolu s poslednou predbežnou správou o projekte a konečnou finančnou správou (bod 7 tabuľky) je základom konečnej úhrady. Dokumentuje a komentuje celkové dosiahnutie výstupov a výsledkov v porovnaní s pôvodným plánom, dodržanie zásad, ako napríklad vzájomne previazané témy a udržateľnosť. Obsahuje aj získané ponaučenia a závery. Zodpovedný:
konečný prijímateľ Účastníci:
NKB
sprostredkovateľ
7. Audit Na začiatku Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce vykoná Orgán pre audit audit zhody
na úrovni NKB a Platobného orgánu.Na základe hodnotenia rizika bude stanovené ročné plánovanie auditov. Okrem hodnotenia rizika môže Švajčiarska konfederácia oznámiť požiadavky, ktoré sa zohľadňujú pri vypracovaní ročného plánu auditov. Orgán pre audit je zodpovedný za plnenie plánu auditov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Pre každý projekt trvajúci viac ako dva roky a presahujúci sumu 500 000 CHF (päťstotisíc švajčiarskych frankov) bude interný audítor alebo externý certifikovaný audítor vykonávať priebežný finančný audit(-y), ak nie je v zmluve o projekte uvedené inak. Závery a odporúčania budú oznámené Švajčiarskej konfederácii. 		Zodpovedný:
Orgán pre audit Zodpovedný:
NKB
    Po ukončení každého projektu vykoná interný audítor alebo certifikovaný externý audítor konečnýfinančný audit. Závery a odporúčania budú oznámené Švajčiarskej konfederácii spolu so správou o ukončení projektu a konečnoufinančnou správou.  
8. Hodnotenie Po ukončení projektu môžu Strany požadovať nezávislé hodnotenie. Náklady bude znášať Strana, ktorá si hodnotenia vyžiadala. Zodpovední:
NKB
SDC alebo SECO
4. HLAVA
POSTUP PRI PLATBÁCH A ÚHRADÁCH
Ministerstvo financií Slovenskej republiky je Platobným orgánom príspevku (ďalej len „Platobný orgán“). V zásade budú všetky úhrady v rámci príspevku predfinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Konečný prijímateľ, v závislosti od typu platby, predkladá NKB žiadosti o platbu zahrnujúce oprávnené výdavky za aktuálne obdobie spolu s (tam, kde je to vhodné) podpornou dokumentáciou požadovanou NKB a predbežnou správou o projekte. NKB overí úplnosť a potvrdí správnosť predložených dokumentov. Platobný orgán vykonáva platby konečnému prijímateľovi v súlade so zmluvou o realizácii projektu. Platobný orgán predkladá žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii na schválenie a úhradu.
Podrobné postupy pri platbách a úhradách stanovené v zmluvách o projekte musia byť, ak nie je stanovené inak, v súlade s nasledujúcimi postupmi:
Č.  Kroky Činnosti Organizácie
1. Vypracovanie a predloženie žiadosti o platbu Predloženie žiadosti o platbu NKB vrátane predbežnej správy (tam, kde je to vhodné) a príslušnej podpornej dokumentácie v závislosti od typu platby. Predbežná správa o projekte zahŕňa informácie o finančnom a fyzickom napredovaní, porovnanie skutočných výdavkov s plánovanými, aktualizáciu stavu napredovania a obsahuje informácie potvrdzujúce spolufinancovanie. Akákoľvek odchýlka sa musí zdôvodniť a musia sa navrhnúť nápravné opatrenia. Predbežné správy o projekte sa musia predkladať najmenej každé tri mesiace. Zodpovedný:
konečný prijímateľ
2. Overenie žiadosti o platbu nárokov k platobnému orgánu Kontrola súladu žiadosti o platbu s dohodou, zmluvou o projekte a zmluvou o realizácii projektu vrátane spolufinancovania a možného dvojitého financovania.Overenie úplnosti dokumentácie a relevantnosti predbežnej správy o projekte. V prípade potreby sa overí správnosť použitia finančných prostriedkov pomocou kontroly (kontrol) na mieste.Predloženie žiadosti o platbu (tam, kde je to vhodné) spolu s predbežnou správou o projekte Platobnému orgánu. Zodpovedný:
NKB
alebo
sprostredkovateľ, ak delegovaný NKB
3. Overenie žiadosti o platbu a platba konečnému prijímateľovi Kontrola súladu žiadosti o platbu.Overenie, ak je to potrebné, na mieste na úrovni NKB, sprostredkovateľa alebo konečného prijímateľa. Prevod schválenej čiastky konečnému prijímateľovi. Zodpovedný:
Platobný orgán
4. Potvrdenie a predloženie žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii Predloženie žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii; potvrdenie a overenie súladu s uzatvorenými dohodami. Zodpovedný:
Platobný orgán
5. Platba zo strany Švajčiarskej konfederácie Slovenskej republike Skontrolovanie súladu žiadostí o úhradu s podpornou dokumentáciou.Prevod požadovanej čiastky Platobnému orgánu. Zodpovedný:
Švajčiarska konfederácia
Okrem už uvedenej dokumentácie je Slovenská republika zodpovedná tiež za zaslanie kópií súvisiacej dokumentácie Švajčiarskej konfederácii, ako sú napríklad predbežné správy o projekte, výročné správy o projekte a správy o ukončení projektu (hlava 3 bod 6 prílohy), správy o auditoch alebo ich konsolidované zhrnutie (hlava 3 bod 7 prílohy), ako to vyžaduje zmluva o projekte.
V konkrétnych prípadoch môžu strany definovať odlišné platobné postupy v jednotlivých zmluvách o projekte.
Konečný dátum oprávnenosti nákladov bude stanovený v zmluve o projekte. Malo by to byť 12 mesiacov po plánovanom dátume ukončenia projektu, ale nesmie to byť neskôr ako desať rokov od schválenia príspevku švajčiarskym parlamentom podľa článku 3 tejto dohody. Konečné žiadosti o úhradu musí Švajčiarska konfederácia dostať najneskôr šesť mesiacov od konečného dátumu stanoveného pre oprávnenosť nákladov.
V prípade nedodržiavania dohodnutých pravidiel je Švajčiarska konfederácia oprávnená okamžite pozastaviť úhrady, nariadiť NKB, aby zastavila platby z príspevku Švajčiarskej konfederácie a požadovať vrátenie neoprávnene vyplatených úhrad v ktorejkoľvek fáze projektu. O dôvodoch jednotlivých pokynov bude NKB komunikovať s ďalším zúčastneným partnerom písomnou formou.
5. HLAVA
ÚLOHY A ZODPOVEDNOSTI
Úlohy a zodpovednosti hlavných aktérov sú opísané ďalej. Zmluvy o projekte budú obsahovať podrobnejšie zodpovednosti a činnosti prispôsobené jednotlivým prípadom.
5.1 Národný kontaktný bod
NKB je zodpovedný za celkové riadenie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na národnej úrovni, ktoré zahŕňa
– zabezpečenie prijatia potrebných národných právnych dokumentov týkajúcich sa realizácie a monitorovania projektov vrátane národných pravidiel a postupov na prípravu, realizáciu, financovanie a monitorovanie,
– koordinovanie príspevku Švajčiarskej konfederácie s inými príspevkami, s Národným strategickým referenčným rámcom a s operačnými programami, Nórskym finančným mechanizmom, Finančným mechanizmom EHP a s inými príspevkami v spolupráci s ostatnými príslušnými národnými orgánmi vrátane kontroly, aby nedošlo k žiadnemu dvojitému financovaniu ktorejkoľvek časti projektu prostriedkami z akéhokoľvek iného zdroja,
– zabezpečenie organizácie výziev, zberu a hodnotenia návrhov projektov,
– zabezpečenie predbežného posudzovania projektových zámerov, posudzovania návrhov projektov a podpísania príslušných zmlúv o projekte,
– vytvorenie nezávislých výberových komisií, ktorým bude predsedať NKB, v ktorých budú medzi inými zastúpené relevantné ministerstvá, regióny a MVO,
– výber projektových zámerov, ktoré budú predložené Švajčiarskej konfederácii,
– vytvorenie Národného monitorovacieho výboru,
– zasielanie konečných návrhov projektov odporučených Národným monitorovacím výborom Švajčiarskej konfederácii,
– predkladanie kompletnej príslušnej dokumentácie Platobnému orgánu na zabezpečenie financovania projektov,
– dohľad a riadenie realizácie projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami o realizácii projektu vytvorením vhodných systémov na monitorovanie, riadenie a audit,
– kontrola a overenie oprávnenosti výdavkov vzniknutých v súvislosti s realizáciou projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami o realizácii projektu a overenie úplnosti dokumentácie,
– overenie, či daň z pridanej hodnoty (DPH) môže byť vrátená konečnému prijímateľovi a podľa toho informovať Švajčiarsku konfederáciu formou prehlásenia žiadateľa, ktoré tvorí súčasť projektovej dokumentácie pri každom jednotlivom projekte,
– zabezpečenie účinného a správneho používania dostupných finančných prostriedkov,
– každoročné predkladanie zhrnutia záverov a odporúčaní všetkých správ o audite financovaných projektov; NKB v prílohe predkladá všetky pôvodné závery a odporúčania správ o audite,
– zabezpečenie prediskutovania výsledkov auditov so zúčastnenými partnermi vrátane Švajčiarskej konfederácie a výkonu rozhodnutí prijatých na základe správy o audite,
– zabezpečenie pravidelného podávania správ Švajčiarskej konfederácii o realizácii projektov financovaných z príspevku a tiež identifikovanie a okamžité ohlásenie akéhokoľvek porušovania dohodnutých pravidiel,
– organizovanie výročných stretnutí na najvyššej úrovni Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce po porade so švajčiarskym veľvyslanectvom a predkladanie výročných správ,
– zabezpečenie informovania a publicity o Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– zabezpečenie uchovávania všetkých príslušných dokumentov týkajúcich sa projektov realizovaných v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce počas desiatich rokov od ukončenia projektov.
NKB môže delegovať časť uvedených úloh a zodpovedností na jedného alebo viacerých sprostredkovateľov.
5.2 Sprostredkovateľ
Sprostredkovateľ znamená akúkoľvek verejnú alebo súkromnú právnickú osobu, ktorá koná na základe zodpovednosti NKB alebo ktorá vykonáva povinnosti v mene NKB vzhľadom na konečných prijímateľov realizujúcich projekty.
Hlavné úlohy sprostredkovateľa sú:
– zabezpečenie organizácie výziev na predloženie a zber návrhov projektov, posúdenie dodržiavania požiadaviek na návrhy projektov (hlava 2 tejto prílohy) a zisťovanie kvality predložených žiadostí,
– predkladanie návrhov projektov spolu s hodnotiacimi správami NKB,
– dohľad a riadenie realizácie projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami o realizácii projektu a vykonávanie potrebných kontrol,
– kontrola a overovanie oprávnenosti výdavkov vzniknutých v súvislosti s realizáciou projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami o realizácii projektu a overovanie úplnosti dokumentácie,
– podávanie správ NKB o napredovaní realizácie projektov,
– identifikovanie nedodržania dohodnutých pravidiel a okamžité informovanie NKB,
– zabezpečenie uchovávania všetkých príslušných dokumentov týkajúcich sa projektov realizovaných v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce počas desiatich rokov od ukončenia projektov.
5.3 Konečný prijímateľ
Konečný prijímateľ je akýkoľvek zákonný verejný orgán, akákoľvek verejná alebo súkromná spoločnosť a tiež akákoľvek organizácia uznaná Stranami a poverená realizáciou konkrétneho projektu financovaného na základe tejto dohody.
Hlavné úlohy konečného prijímateľa sú:
– realizácia projektov,
– vykonávanie verejného obstarávania,
– podávanie správ sprostredkovateľovi alebo NKB podľa požiadaviek.
Zmluva o projekte musí obsahovať názov konečného prijímateľa. Jeho úlohy a zodpovednosti budú definované v zmluve o realizácii projektu.
5.4 Platobný orgán
Platobný orgán je zodpovedný za koordináciu finančného riadenia na národnej úrovni. Musí najmä
– zabezpečovať dostupnosť finančných prostriedkov na financovanie projektov z národných verejných zdrojov zo štátneho rozpočtu podľa zmluvy o projekte,
– prevádzať finančné prostriedky z bankového účtu Platobného orgánu sprostredkovateľom alebo konečným prijímateľom a predkladať príslušné žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii,
– kontrolovať žiadosti o platby predložené zo strany NKB a overovať, ako aj osvedčovať pravosť a správnosť predložených dokumentov,
– správa všetkých žiadostí o úhrady predkladaných Švajčiarskej konfederácii,
– pravidelne podávať správy NKB a Švajčiarskej konfederácii o finančných tokoch a celkovom finančnom riadení NKB,
– poskytovať celkový ročný finančný výkaz o všetkých prevodoch finančných prostriedkov medzi Švajčiarskou konfederáciou a Platobným orgánom na jednej strane a medzi Platobným orgánom a všetkými zúčastnenými národnými orgánmi (napríklad NKB, sprostredkovateľ, konečný prijímateľ) na druhej strane,
– identifikovať nedodržania dohodnutých pravidiel a okamžite informovať NKB,
– zodpovedať sa Švajčiarskej konfederácii za úhradu neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov z príspevku.
5.5. Národný monitorovací výbor
Národný monitorovací výbor (ďalej len „NMV“) bude zložený zo zástupcov NKB, Platobného orgánu, príslušných ministerstiev, mimovládnych organizácií a i. NMV podlieha kontrole podpredsedu vlády Slovenskej republiky zodpovedného za vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. NMV je zodpovedný za úpravy projektov po prvom kole, ktoré sa následne odosielajú na schválenie Švajčiarskej konfederácii. Na stretnutiach NMV sa bude ako pozorovateľ zúčastňovať zástupca Orgánu pre audit. Stretnutia NMV sa konajú aspoň dvakrát za rok.
5.6 Orgán pre audit
Pri implementácii Programu spolupráce medzi Švajčiarskou konfederáciou a Slovenskou republikou je Orgán pre audit zodpovedný za zabezpečenie účinného fungovania systémov auditu a tiež za predchádzanie podvodom a nedodržiavanie dohodnutých pravidiel. Orgán pre audit je zriadený na Ministerstve financií Slovenskej republiky. Hlavné úlohy Orgánu pre audit sú: zabezpečenie náležitého fungovania auditov, vytvorenie primeranej metodológie na výkon auditov, vytvorenie ročného plánu auditov, ktorý zohľadňuje požiadavky Švajčiarskej konfederácie, vykonanie auditov zhody na začiatku Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, vykonávanie auditov štruktúry implementácie Programu spolupráce medzi Švajčiarskou konfederáciou a Slovenskou republikou podľa schváleného plánu auditov a podávať správy Švajčiarskej konfederácii, každoročne predkladať zhrnutie pôvodných záverov a odporúčaní zo všetkých správ o audite financovaných projektov, poskytovať pomoc príslušným zástupcom Švajčiarskej konfederácie alebo splnomocnencom konajúcim v ich mene, zabezpečiť uchovanie všetkých správ z auditov vykonaných audítorskými organizáciami týkajúcich sa projektov realizovaných v rámci švajčiarsko-slovenskej spolupráce počas desiatich rokov od ukončenia projektov. Príslušné orgány s plnou podporou vlády Slovenskej republiky preskúmajú údajné prípady podvodu alebo porušovania právnych predpisov. Preukázané prípady podvodu budú stíhané podľa platných zákonov.
5.7 Audítori pre finančné audity
Ak nie je v zmluve o projekte stanovené inak, vymenuje NKB pre každý projekt interného audítora alebo externého certifikovaného audítora. Na technickú asistenciu, blokové granty, nástroj na prípravu projektov a štipendijný fond sa môžu vzťahovať odlišné postupy auditu. Finančné audity sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne akceptovanými štandardmi na výkon auditov. Požiadavky na audity budú stanovené v zmluve o projekte. V prípade externého auditu sú náklady oprávnené na úhradu a musia byť zahrnuté v rozpočte projektu. Náklady na interné audity znáša príslušná organizácia. Ak nie je v zmluve o projekte stanovené inak, audítori budú vykonávať priebežný finančný audit(-y) projektov s trvaním viac ako dva roky a presahujúcich čiastku 500 000 CHF (päťstotisíc švajčiarskych frankov) a konečný finančný audit projektov podľa medzinárodne akceptovaných štandardov na výkon auditov. Pri výkone uvedených postupov musia audítori overiť správne použitie finančných prostriedkov, poskytnúť odporúčania na posilnenie systému riadenia a podať správu o akomkoľvek skutočnom alebo údajnom podvode alebo nedodržaní dohodnutých pravidiel. Tieto správy o finančných auditoch sa odosielajú NKB a orgánu pre audit. Príslušné orgány s plnou podporou vlády Slovenskej republiky preskúmajú údajné prípady podvodu alebo nedodržania dohodnutých pravidiel. Preukázané prípady podvodu sa budú posudzovať podľa platných zákonov.
5.8 Švajčiarske veľvyslanectvo
Príslušné švajčiarske veľvyslanectvo je oficiálnym zástupcom Švajčiarskej konfederácie. V súvislosti s implementáciou Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce jeho funkciou je
– podporovanie a zabezpečovanie spolupráce a vytváranie sietí medzi partnermi,
– informovanie a poradenstvo pre partnerov o postupoch a podmienkach ohľadne príspevku,
– sprostredkovanie oficiálnych informácií, projektových zámerov a konečných návrhov projektov švajčiarskym orgánom Švajčiarskej konfederácii a od týchto orgánov,
– organizovanie misií delegácií Švajčiarskej konfederácie v spolupráci s NKB,
– účasť na stretnutiach týkajúcich sa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– poskytovanie informácií o Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce a o príspevku širokej verejnosti,
– účasť v úlohe pozorovateľa vo výberových komisiách a v Národnom monitorovacom výbore.
5.9 Švajčiarska agentúra pre rozvoj a spoluprácu a Štátny sekretariát pre hospodárske veci
Na švajčiarskej strane sú dva príslušné orgány pre Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce: SDC a SECO. Ich hlavnými úlohami je
– zabezpečenie strategického a operatívneho riadenia na najvyššej úrovni Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– účasť na výročných stretnutiach organizovaných NKB,
– zapájanie sa do pravidelného dialógu s NKB a inými partnermi zúčastňujúcimi sa na identifikácii a realizácii projektov a tiež o celkovom napredovaní Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– poskytovanie podpory pri identifikácii a príprave projektov,
– rozhodovanie o financovaní projektov predložených na financovanie,
– rozhodovanie o celkových záležitostiach Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– dohľad nad celkovým vývojom Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce prostredníctvom návštev v teréne a hodnotení,
– vytváranie sietí s národnými a medzinárodnými aktérmi dôležitými pri implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– správa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na švajčiarskej strane.
Švajčiarska konfederácia môže delegovať niektorú z týchto úloh švajčiarskemu veľvyslanectvu.
PRÍLOHA 3
PRAVIDLÁ A POSTUPY PRE BLOKOVÉ GRANTY, NÁSTROJ NA PRÍPRAVU PROJEKTOV, FOND TECHNICKEJ ASISTENCIE A ŠTIPENDIJNÝ FOND V RÁMCI PROGRAMU ŠVAJČIARSKO-SLOVENSKEJ SPOLUPRÁCE
Príloha 3 tvorí neoddeliteľnú súčasť Rámcovej dohody medzi Švajčiarskou federálnou radou a vládou Slovenskej republiky o zavedení Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Príloha 3 špecifikuje definíciu a účel, výber sprostredkovateľov, obsah zmlúv, oprávnenosť nákladov a spolufinancovanie a tiež úlohy a zodpovednosti pre
A. blokový grant,
B. nástroj na prípravu projektov,
C. fond technickej asistencie,
D. štipendijný fond.
A. Blokový grant
1. Definícia a účel
Blokový grant znamená finančné prostriedky zriadené na jasne definovaný účel, poskytujúce pomoc organizáciám alebo inštitúciám, uľahčujúce hospodárnu administráciu pri programoch s veľkým počtom malých projektov.
Blokové granty môžu byť vytvorené na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Umožňujú organizáciám alebo inštitúciám zameriavať sa na vecné otázky prostredníctvom malých projektov a zvyšovať svoje kapacity.
Všeobecne, malé projekty by mali mať neziskovú povahu a mali by byť v rozpätí od 10 000 CHF (desaťtisíc švajčiarskych frankov) do 100 000 CHF (stotisíc švajčiarskych frankov).
2. Výber sprostredkovateľa pre blokový grant
Sprostredkovateľom blokového grantu môže byť orgán verejného alebo súkromného sektora alebo mimovládna organizácia zriadená ako právnická osoba v Slovenskej republike a pôsobiaca vo verejnom záujme.
Sprostredkovateľ blokového grantu by mal mať v zásade silné väzby buď na sektor, a/alebo na geografický región, v ktorom sa má realizovať blokový grant.
Výber sprostredkovateľa blokového grantu sa môže riadiť postupom pozostávajúcim z dvoch krokov a dohodnutým medzi NKB a SDC. Žiadatelia môžu pred predložením úplnej žiadosti predložiť projektový zámer plánovaného blokového grantu. Projektový zámer a úplné žiadosti budú spripomienkované NKB a predložené SDC na schválenie.
SDC posúdi, či je navrhovaný sprostredkovateľ blokového grantu vhodný na udelenie pomoci a či je navrhnutá štruktúra realizácie primeraná. Na základe vyhodnotenia SDC poskytne spätnú väzbu NKB a sprostredkovateľovi blokového grantu a rozhodne o financovaní blokového grantu.
3. Zmluva o blokovom grante
Pre každý blokový grant pripraví NKB zmluvu na základe štandardnej zmluvy o blokovom grante poskytnutej zo strany SDC. Zmluva o blokovom grante musí byť podpísaná NKB, SDC a vybratým sprostredkovateľom blokového grantu. Obsah zmluvy o blokovom grante musí okrem iného obsahovať
– ciele blokového grantu,
– organizačnú štruktúru, úlohy a zodpovednosti (vrátane zriadenia riadiaceho výboru pre schvaľovanie malých projektov),
– postupy hodnotenia a výber malých projektov (vrátane kritérií výberu),
– pravidlá a postupy spolufinancovania,
– plán realizácie,
– rozpočet a finančné plánovanie (vrátane nákladov na riadenie),
– postupy pri vyplácaní a auditoch,
– monitoring a riadenie,
– podávanie správ,
– opatrenia súvisiace s publicitou.
4. Oprávnenosť nákladov a spolufinancovanie
Oprávnené náklady na riadenie a správu blokového grantu budú definované v zmluve o blokovom grante.
Malé projekty realizované samotným sprostredkovateľom blokového grantu nie sú oprávnené na financovanie prostredníctvom blokového grantu.
Príspevok blokového grantu na malé projekty bude stanovený na základe konkrétnych prípadov a môže dosahovať 100 %.
Podpora z blokového grantu nenahrádza iné formy dotácií a bankové úvery.
5. Úlohy a zodpovednosti
Úlohy a zodpovednosti NKB zahŕňajú
– navrhnutie vytvorenia blokových grantov,
– zabezpečenie vytvorenia blokových grantov vrátane pozvania alebo výzvy na predloženie návrhov, predbežný výber sprostredkovateľom blokového grantu, príprava zmluvy,
– zabezpečenie dohľadu nad blokovými grantmi vytvorením adekvátnych systémov monitoringu, riadenia a auditu,
– vytvorenie mechanizmov finančnej kontroly,
– nominovanie zástupcu do riadiaceho výboru pre schvaľovanie malých projektov,
– kontrola účinného a efektívneho používania blokových grantov,
– zabezpečenie pravidelného podávania správ SDC o napredovaní v realizácii blokových grantov a tiež zabezpečenie okamžitého informovania v prípade nedodržania dohodnutých pravidiel,
– zabezpečenie auditov a dodržiavania odporúčaní z auditov,
– zabezpečenie zahrnutia blokových grantov do všeobecnej publicity o príspevku.
Úlohy a zodpovednosti sprostredkovateľa blokového grantu zahŕňajú
– celkové riadenie blokového grantu,
– vytvorenie riadiaceho výboru pre schvaľovanie malých projektov a funkcia jeho tajomníka,
– vytvorenie adekvátneho finančného a prevádzkového kontrolného systému na realizáciu malých projektov,
– výzvu na predloženie a zber návrhov malých projektov, kontrolu dodržania požiadaviek na návrhy a stanovenie odporúčaní pri výbere,
– zabezpečenie zmluvných úprav s organizáciami a inštitúciami realizujúcimi malé projekty,
– uplatňovanie kontrolných systémov a zasiahnutie v prípade potreby; okamžité informovanie NKB o nedodržaní dohodnutých pravidiel,
– podávanie správ NKB; podávanie správ zahŕňa minimálne výročnú správu o napredovaní a finančné správy,
– publicitu o realizácii blokového grantu.
Úlohy a zodpovednosti riadiaceho výboru pre schvaľovanie malých projektov zahŕňajú
– výber malých projektov na realizáciu,
– diskusiu o správach o napredovaní,
– posudzovanie a úpravu kritérií výberu malých projektov.
Úlohy a zodpovednosti SDC zahŕňajú
– v zásade schvaľovanie vytvorenia blokových grantov,
– poskytovanie spätnej väzby o projektových zámeroch pri blokových grantoch,
– rozhodovanie o financovaní blokových grantov,
– nominovanie zástupcu alebo pozorovateľa do riadiaceho výboru pre schvaľovanie malých projektov,
– monitorovanie napredovania realizácie všeobecne,
– hodnotenie a diskusia o napredovaní realizácie s NKB na základe podávania výročných správ zo strany NKB.
Úlohy a zodpovednosti sa môžu pravidelne prehodnocovať. Prvé prehodnotenie sa uskutoční počas prvého výročného stretnutia strán.
B. Nástroj na prípravu projektov
1. Definícia, účel a význam
Nástroj na prípravu projektov poskytuje finančnú podporu na prípravu konečných návrhov projektov (napríklad štúdie uskutočniteľnosti, hodnotenia vplyvu na životné prostredie atď.).
Bod B Prílohy 3 sa uplatňuje, iba ak sa strany rozhodnú na základe vzájomnej dohody vytvoriť nástroj na prípravu projektov a prideliť mu časť príspevku.
2. Postupy pri žiadosti a schvaľovaní finančnej podpory v rámci nástroja na prípravu projektov
Žiadosť o finančnú podporu v rámci nástroja na prípravu projektov musí byť súčasťou projektového zámeru (hlava 2 Prílohy 2).
SDC alebo SECO posúdi, či je požadovaná pomoc na prípravu projektu vhodná na poskytnutie finančnej podpory.
Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory na prípravu projektu je súčasťou konečného rozhodnutia Švajčiarskej konfederácie o projektovom zámere.
3. Riadenie nástroja na prípravu projektov
Sprostredkovateľom nástroja na prípravu projektov je NKB.
4. Zmluva o nástroji na prípravu projektov
Zmluvu o nástroji na prípravu projektov pripraví a podpíše NKB za slovenskú stranu a SDC/SECO za švajčiarsku stranu. Obsah zmluvy o nástroji na prípravu projektov musí okrem iného obsahovať
– ciele nástroja na prípravu projektov,
– úlohy a zodpovednosti,
– podrobný zoznam nákladov oprávnených na financovanie,
– spolufinancovanie,
– postupy pri audite, monitoringu a podávaní správ.
5. Spolufinancovanie
V prípade poskytnutia finančných prostriedkov prostredníctvom nástroja na prípravu projektov sa vyžaduje minimálne spolufinancovanie vo výške 15 % zo strany prijímateľa alebo akejkoľvek tretej strany. Výška spolufinancovania bude stanovená na základe konkrétnych prípadov.
C. Fond technickej asistencie
1. Definícia a účel
Fond technickej asistencie sa môže vytvoriť na účel pokrytia niektorých dodatočných nákladov vzniknutých Slovenskej republike v súvislosti s účinnou a efektívnou implementáciou príspevku.
2. Oprávnené náklady
Náklady vzniknuté slovenským orgánom v súvislosti s riadením, implementáciou, monitorovaním a kontrolou príspevku nie sú vo všeobecnosti oprávnené na financovanie. Niektoré náklady vzniknuté slovenským orgánom v súvislosti s úlohami vykonávanými dodatočne a výhradne na účel implementácie príspevku sú však oprávnené na financovanie, ak patria do niektorej z nasledujúcich kategórií:
a) náklady na výbory vytvorené v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce tak, ako je definované v zmluve o fonde technickej asistencie,
b) školenie pre potenciálnych konečných prijímateľov s cieľom pripraviť ich pre švajčiarsko-slovenský program,
c) najímanie poradcov na posudzovanie projektových návrhov adresovaných NKB a prípravu žiadostí o financovanie predkladaných Švajčiarskej konfederácii,
d) najímanie poradcov na monitorovanie a na posudzovanie projektov financovaných z príspevku a celkového Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
e) audity a kontroly na mieste týkajúce sa činností súvisiacich s príspevkom; to sa vzťahuje na činnosti nad a mimo úroveň projektov; audity pre projekty sa zohľadňujú v rozpočte projektu,
f) opatrenia súvisiace s publicitou príspevku,
g) náklady súvisiace s účasťou na stretnutiach so švajčiarskymi orgánmi, ktoré sa konajú mimo Slovenskej republiky,
h) náklady NKB a sprostredkovateľov na preklady na úrovni riadenia príspevku Švajčiarskej konfederácie,
i) dodatočné vybavenie vrátane softvéru obstarané špeciálne na implementáciu príspevku.
3. Sprostredkovateľský orgán pre fond technickej asistencie
Sprostredkovateľským orgánom pre fond technickej asistencie je NKB.
4. Zmluva o fonde technickej asistencie
Zmluvu o fonde technickej asistencie pripraví a podpíše NKB za slovenskú stranu a SDC/SECO za švajčiarsku stranu. Obsah zmluvy o fonde technickej asistencie bude okrem iného zahŕňať
– ciele fondu technickej asistencie,
– podrobný zoznam nákladov oprávnených na financovanie,
– organizačnú štruktúru, úlohy a zodpovednosti,
– postupy,
– rozpočet a finančné plánovanie,
– postupy pri audite,
– monitoring a riadenie,
– podávanie správ.
D. Štipendijný fond
1. Definícia a účel
Štipendijný fond bude poskytovať financie na vzdelávacie a výskumné štipendiá pre slovenských študentov a výskumných pracovníkov prijatých do inštitúcií vyššieho vzdelávania a do výskumných inštitúcií vo Švajčiarskej konfederácii.
Vzdelávacie štipendiá budú posilňovať rozvoj vysokokvalitných ľudských zdrojov, podporovať vytváranie sietí a iniciovať spoluprácu medzi mladými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi.
Výskumné štipendiá budú podporovať rozvoj vysokej kvality vo výskume, umožňovať výnimočné osobné výkony mladých a samostatných výskumných pracovníkov, stimulovať vytváranie sietí a zlepšovať švajčiarsko-slovenskú spoluprácu v oblasti výskumu. Výskumné štipendiá môžu byť prepojené na vytváranie nadnárodných tímov a spoločné výskumné projekty.
2. Sprostredkovateľ pre štipendijný fond
Sprostredkovateľom riadenia štipendijného fondu je slovenská alebo švajčiarska inštitúcia. Pravidlá, postupy a zodpovednosti štipendijného fondu budú definované v zmluve o štipendijnom fonde. Možné odchýlky od Rámcovej dohody budú uvedené v zmluve o štipendijnom fonde.
3. Zmluva o štipendijnom fonde
Zmluvu o štipendijnom fonde pripraví sprostredkovateľ. Za slovenskú stranu ju podpíše NKB a za švajčiarsku stranu SDC. Obsah zmluvy o štipendijnom fonde bude okrem iného zahŕňať
– ciele štipendijného fondu,
– podrobný zoznam nákladov oprávnených na financovanie,
– organizačnú štruktúru, úlohy a zodpovednosti,
– postupy,
– rozpočet a finančné plánovanie,
– postupy pri audite,
– monitoring a riadenie,
– podávanie správ.
4. Oprávnené náklady
Oprávnené náklady zahŕňajú náklady na štipendiá, ako napríklad presídlenie, životné náklady, poistenie, matrikulačné poplatky, špecifické výskumné a publikačné náklady.