Príloha č. 1 k vyhláške č. 367/2009 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
Príloha č. 2 k vyhláške č. 367/2009 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V SOCOVCIACH
Príloha č. 3 k vyhláške č. 367/2009 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO II. STUPŇA PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM A
V SOCOVCIACH
Príloha č. 4 k vyhláške č. 367/2009 Z. z.
POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
A V SOCOVCIACH
Ochranné pásmo I. stupňa v Kláštore pod Znievom
Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej
republiky v mierke 1 : 10 000, list 36 – 11 – 08.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni umelú výverovú oblasť prírodného minerálneho zdroja
KM-1. Ochranné pásmo je stanovené kruhom s polomerom 25 m.
Ochranné pásmo I. stupňa v Socovciach
Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej
republiky v mierke 1 : 10 000, list 36 – 11 – 14.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni umelú výverovú oblasť prírodného minerálneho zdroja
HV-107/A. Ochranné pásmo je stanovené kruhom s polomerom 25 m.
Ochranné pásmo II. stupňa v Kláštore pod Znievom a v Socovciach
Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej
republiky v mierke 1 : 50 000, list 36 – 11 Turčianske Teplice.
Ochranné pásmo II. stupňa chráni hydrogeologický kolektor minerálnej vody, jeho tranzitno-akumulačnú
oblasť, prípadne infiltračnú oblasť alebo ich časti.
Južná hranica vedie od križovatky štátnej cesty Martin – Turčianske Teplice pri Mošovciach
pozdĺž cesty z Mošoviec do Jazernice, kde sa stáča na sever pozdĺž štátnej cesty Malý
Čepčín – Ležiachov, v obci Moškovec pokračuje pozdĺž cesty z Miškovca do Ondrášovej.
Západne od Ondrášovej približne 1,0 km sa stáča smerom na sever pozdĺž poľnej cesty
až po Kláštor pod Znievom, vytvárajúc tak západnú hranicu ochranného pásma. Pri Kláštore
pod Znievom sa stáča na juh pozdĺž štátnej cesty z Kláštora pod Znievom až po východný
okraj Znievskych rybníkov, kde sa stáča pozdĺž cesty na sever smerom do obce Slovany.
Ďalej pokračuje pozdĺž pravého okraja štátnej cesty zo Slovan do Ležiachova. Severná
hranica vedie od štátnej cesty Rudno – Martin po severnom okraji obce Ležiachov po
poľnej ceste smerom k rieke Turiec a osade Lehôtka, odkiaľ pokračuje pozdĺž poľnej
cesty do obce Karlová. Odtiaľ je hranica vedená po okraji štátnej cesty do Blatnice.
Východná hranica vedie od západného okraja obce Blatnica do Mošoviec, kde sa pripája
na križovatku štátnej cesty Martin – Turčianske Teplice s cestou vedúcou do obce Jazernica.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 367/2009 Z. z.
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
A V SOCOVCIACH
Ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov v Kláštore pod Znievom a v Socovciach
sa ustanovujú na základe výsledkov záverečnej správy geologickej úlohy Návrh revízie
ochranných pásiem prírodných minerálnych zdrojov v Kláštore pod Znievom a v Socovciach
(Hanzel – Vrana, 2007).
Hydrogeologická štruktúra prírodných minerálnych zdrojov v Kláštore pod Znievom a
v Socovciach patrí medzi polootvorené hydrogeologické štruktúry s infiltračnou, tranzitno-akumulačnou
a dvomi výverovými oblasťami.
Výverové oblasti oboch zdrojov sú zakryté, minerálne vody sú zachytené iba vrtmi,
bez prirodzených výstupov na povrch. Umelá výverová oblasť vrtu KM-1 je z tektonického
hľadiska súčasťou martinskej prepadliny a umelá výverová oblasť vrtu HV-107/A je súčasťou
bodorovskej kryhy. Hrúbka martinského súvrstvia vo vrte HV-107/A je 130 m a v mieste
vrtu KM-1 je jeho predpokladaná hrúbka 400 – 600 m. Rozdielnosť hrúbok martinského
súvrstvia v mieste oboch vrtov je spôsobená úklonom sedimentárnej výplne na západ,
ako aj zlomom smeru severo-severovýchod – juho-juhozápad, za ktorým je martinské súvrstvie
oproti bodorovskej kryhe poklesnuté okolo 200 m. Pod martinským súvrstvím sa na oboch
lokalitách nachádza budišské súvrstvie hrubé 300 – 600 m, ktoré je tvorené prevažne
priepustnými karbonatickými klastickými sedimentárnymi horninami, čo umožňuje komunikáciu
podzemných vôd a prísunu CO2.
Pelitický vývoj martinského súvrstvia tvorí z regionálneho hydrogeologického hľadiska
vo výverových oblastiach nepriepustný komplex, ktorý umožnil zachytenie minerálnej
vody vrtom KM-1 s negatívnou piezometrickou výškou a vrtom HV-107/A s pozitívnou piezometrickou
výškou. Zvodnené neogénne sedimentárne horniny predstavujú sekundárnu akumuláciu minerálnych
vôd, ktorá z hydraulického hľadiska tvorí spojitú nádrž podzemných vôd, v ktorej je
prúdenie podzemných vôd usmerňované preferovanými zlomami. Strop nádrže minerálnych
vôd je tvorený ílovitými sedimentmi neogénu. Kolektorom minerálnych vôd na území Socoviec
sú bazálne štrky a zlepence budišského súvrstvia v podloží ílov a vápnitých ílov martinského
súvrstvia. Kolektorom minerálnych vôd v Kláštore pod Znievom sú štrky a sladkovodné
vápence martinského súvrstvia nachádzajúce sa uprostred ílovitých a ílovcových sedimentov.
Tektonická stavba územia a sedimentárna výplň územia výskytu minerálnych vôd poukazuje
na možnosť prestupu vôd z pohorí Veľká Fatra, Malá Fatra a Žiar do kotliny cez hydrogeologicky
priepustné sedimenty. Predpokladaný je primárny hlbší obeh podzemných vôd v dolomitických
vápencoch chočského príkrovu, ktoré sa pravdepodobne nachádzajú pod neogénnou sedimentárnou
výplňou kotliny a neboli doposiaľ vrtmi zachytené. Pravdepodobnou infiltračnou oblasťou
minerálnych vôd sú mezozoické komplexy chočského príkrovu Malej Fatry a Žiaru.
Prírodná minerálna voda zo zdrojov KM-1 je vysoko mineralizovaná kyselka, hydrogénuhličitanová,
vápenato-horečnatá, so zvýšeným obsahom hydrogénuhličitanov, horčíka a vápnika, slabo
kyslá, studená, základného výrazného Ca-HCO3 typu s mineralizáciou okolo 1 900 mg/l. Prírodná minerálna voda zo zdroja HV-107/A
je vysoko mineralizovaná kyselka, hydrogénuhličitanová, vápenato-horečnatá, so zvýšeným
obsahom hydrogénuhličitanov, horčíka, vápnika a kyseliny kremičitej, slabo kyslá,
studená, základného výrazného Ca-HCO3 typu s mineralizáciou okolo 1 600 mg/l.
Z genetického hľadiska ide o minerálne vody s petrogénnou mineralizáciou polygénneho
typu. Na výslednom chemickom zložení sa okrem rozpúšťania karbonátov podieľajú aj
hydrolytický rozklad silikátov a iónovýmenné procesy.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 367/2009 Z. z.
DRUHY ZAKÁZANÝCH ČINNOSTÍ
V ochranných pásmach I. stupňa v Kláštore pod Znievom a v Socovciach sú zakázané tieto
činnosti:
1. nakladanie s odpadom okrem zberu a odvozu komunálneho odpadu, zriaďovanie skládky
odpadov,
2. vykonávanie chemického posypu komunikácií,
3. používanie prostriedkov na chemickú ochranu rastlín a trávnatých porastov okrem
prostriedkov zapísaných do zoznamu schválených prípravkov na ochranu rastlín,
4. prepravovanie a skladovanie ropných látok, pohonných látok a chemických látok,
5. spaľovanie všetkých druhov odpadov,
6. intenzívny chov zvierat,
7. vypúšťanie odpadových vôd iným spôsobom ako v čistiarňach odpadových vôd alebo
odvodom do verejnej kanalizácie,
8. budovanie domových studní a iných vodných zdrojov na rôzne účely v kvartérnych
sedimentoch,
9. vykonávanie vrtných a výkopových prác bez hydrogeologického posúdenia vplyvu na
zdroje minerálnych vôd,
10. odoberanie minerálnych vôd bez schválených množstiev v kategórii B.
1)
V ochrannom pásme II. stupňa v Kláštore pod Znievom a v Socovciach sú zakázané tieto
činnosti:
1. zriaďovanie skládok odpadov,
2. spaľovanie nebezpečných odpadov,
3. budovanie nových dopravných zariadení a komunikácií bez podrobného inžinierskogeologického
a hydrogeologického prieskumu s výnimkou účelových komunikácií,
4. vykonávanie banskej činnosť a činnosti vykonávanej banským spôsobom bez hydrogeologického
prieskumu,
5. vykonávanie geologických prác bez hydrogeologického prieskumu,
6. vykonávanie lesohospodárskych činností v rozpore s lesným hospodárskym plánom,
7. povoľovanie odberu a odoberanie podzemnej vody bez hydrogeologického posúdenia
vplyvu na zdroje minerálnych vôd,
8. odoberanie minerálnych vôd bez schválených množstiev v kategórii B.
1)