515/2009 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
515
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že výmenou listov z
24. augusta 2009 a 14. septembra 2009 boli prijaté zmeny a doplnenia Príloh 1, 2 a
3 Rámcovej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Švajčiarskou federálnou radou
o implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na zníženie hospodárskych
a sociálnych rozdielov v rámci rozšírenej Európskej únie (oznámenie č. 162/2008 Z. z.) v súlade s článkom 11 ods. 3.
Zmeny a doplnenia nadobudli platnosť 23. októbra 2009.
K oznámeniu č. 515/2009 Z. z.
Príloha 1: Koncepčný rámec Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce
Koncepčný rámec tvorí neoddeliteľnú súčasť Rámcovej dohody medzi Švajčiarskou federálnou
radou a vládou Slovenskej republiky o implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej
spolupráce. Koncepčný rámec definuje ciele, zásady, stratégie, geografické a tematické
zameranie a tiež predbežné rozdelenie zdrojov.
1. HLAVA – Ciele
Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce má dva ciele:
– prispieť k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Slovenskou republikou
a vyspelejšími krajinami rozšírenej Európskej únie (EÚ) a
– prispieť, v rámci Slovenskej republiky, k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov
medzi dynamicky rozvíjajúcimi sa mestskými oblasťami a štrukturálne slabšími okrajovými
regiónmi.
Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce zahŕňa národné a nadnárodné projekty, ktoré
podporujú udržateľný, hospodársky a sociálne vyvážený rozvoj.
Ku koncu obdobia implementácie príspevku Švajčiarskej konfederácie sa môžu obe Strany
spoločne rozhodnúť globálne vyhodnotiť výsledky Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
2. HLAVA – Zásady
Švajčiarsko-slovenská spolupráca sa riadi nasledujúcimi zásadami:
Transparentnosť. Transparentnosť a otvorenosť sú kľúčové pre všetky činnosti spolupráce
a sú záväzné na všetkých úrovniach. Osobitný dôraz by mal byť kladený na transparentnosť
pri výbere projektov, udeľovaní zmlúv a finančnom riadení.
Sociálne začlenenie. Cieľom činností spolupráce je začlenenie sociálne a hospodársky
znevýhodnených jednotlivcov a skupín tak, aby sa podieľali na príležitostiach a prínosoch
plynúcich z rozvoja.
Rovnaké príležitosti a práva. Vo všetkých etapách zavádzania Programu švajčiarsko-slovenskej
spolupráce je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe pohlavia, rodinného stavu,
rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania alebo viery, zdravotného stavu, veku
alebo sexuálnej orientácie.
Environmentálna udržateľnosť. Cieľ činností spolupráce zohľadňuje zásady environmentálnej
udržateľnosti.
Záväzok všetkých zainteresovaných strán. Všetky inštitúcie a tí, ktorí prijímajú rozhodnutia,
podieľajúci sa na Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce sa zaväzujú k účinnej
a efektívnej realizácii dohodnutých projektov.
Subsidiarita a decentralizácia. Cieľ činností spolupráce zohľadňuje subsidiaritu a
decentralizáciu najmä v projektoch na úrovni samospráv a regiónov.
3. HLAVA – Stratégie
3.1 Hlavné strategické aspekty
Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce je súčasťou komplexného národného plánovania,
ktorý zahŕňa štrukturálne a kohézne programy EÚ a tiež programy Nórskeho finančného
mechanizmu a Finančného mechanizmu EHP. Príspevok by mal dopĺňať tieto programy a
zamerať sa v prvom rade na projekty, ktoré tieto finančné zdroje nepokrývajú alebo
ich pokrývajú len čiastočne.
Hlavné strategické aspekty zahŕňajú:
a) Zameranie. Memorandum o porozumení medzi Švajčiarskou federálnou radou a Radou Európskej
únie definuje pre príspevok štyri usmernenia pre financovanie:
– bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem,
– životné prostredie a infraštruktúra,
– podpora súkromného sektora a
– ľudský a spoločenský rozvoj.
Tieto usmernenia pre financovanie a súvisiace oblasti zamerania poskytujú širokú základňu
pre spoluprácu. Dôležitými aspektmi sú účinnosť a efektivita, ako aj záujem o optimálne
rozdelenie a použitie dostupných zdrojov. Z tohto dôvodu musí mať Program švajčiarsko-slovenskej
spolupráce jasné strategické zameranie, ktoré sa riadi nasledujúcimi aspektmi:
– sústredenie sa na maximálny počet z ôsmich oblastí zamerania, na ktoré musí byť
vynaložených najmenej 70 % príspevku (tematické zameranie). Podľa Memoranda o porozumení
bude výber oblastí zamerania vychádzať z potrieb Slovenskej republiky a môže zohľadňovať
špecifické švajčiarske know-how;
– sústredenie sa na najmenej rozvinutý región NUTS-II, na ktorý musí byť vynaložených
najmenej 40 % príspevku (geografické zameranie);
– sústredenie sa na relatívne malý počet projektov.
b) Programový prístup. Program pozostáva z jednotlivých projektov prepojených spoločnou
tematikou alebo zdieľanými cieľmi. Programový prístup sa uplatní v oblastiach zamerania,
ktoré vykazujú niekoľko z nasledujúcich charakteristík: rozsiahle finančné záväzky;
prepojenie rôznych úrovní (národná, regionálna, miestna); rôznorodosť zúčastnených
strán; prispenie k politike rozvoja; zásadné prispenie k budovaniu kapacít a uplatňovanie
rovnakého súboru pravidiel a postupov. Programový prístup znamená delegovanú právomoc
prijímať rozhodnutia o jednotlivých projektoch. Programový prístup zahŕňa: počiatočné
zhodnotenie oblasti zamerania; definovanie cieľov, usmernení a rozpočtov; plán zavedenia
programu; koncepciu monitorovania a hodnotenia sektora. Na zabezpečenie účinnosti
a efektivity bude príspevok na konkrétny program predstavovať minimálnu sumu 4 000
000,00 CHF (štyri milióny švajčiarskych frankov).
c) Individuálny projektový prístup. Individuálny projektový prístup sa použije v oblasti
zamerania, v ktorej majú byť zavedené jednotlivé projekty. Na zabezpečenie účinnosti
a efektivity bude príspevok na konkrétny projekt v rámci individuálneho projektového
prístupu predstavovať minimálnu sumu 1 000 000,00 CHF (jeden milión švajčiarskych
frankov), pričom je možné dohodnúť sa na vyšších minimálnych finančných objemoch (pozri
hlavu 5 tejto prílohy). Financovanie prostredníctvom blokového grantu môže poskytnúť
spôsob na zastrešenie menších projektov (pozri Prílohu 3 dohody).
d) Nadnárodné projekty. Príspevok sa môže použiť na financovanie nadnárodných projektov.
e) Partneri a príjemcovia. Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce bude zahŕňať partnerov
a príjemcov z verejného a súkromného sektora, mimovládne organizácie a iné organizácie
občianskej spoločnosti.
f) Partnerstvá. Partnerstvá medzi švajčiarskymi a slovenskými partnermi sú obohacujúcim
prvkom Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Spolupráca a partnerstvá sú veľmi
podporované, najmä v oblastiach zamerania, v ktorých môže Švajčiarska konfederácia
prispieť konkrétnymi skúsenosťami, know-how a technológiami.
g) Flexibilita. Flexibilita a možnosť reagovať na príležitosti si vyžadujú, aby bolo
na začiatku pridelených len asi 80 % príspevku pre konkrétne oblasti zamerania a osobitné
položky. Do dvoch a štyroch rokov od vykonávania dohody sa vyhodnotí napredovanie
v podporovaných prioritných oblastiach. Slovenská republika vypracuje návrh na presmerovanie
už pridelených nevyplatených finančných príspevkov podľa potreby a na využitie doposiaľ
ešte nepridelenej časti príspevku vo výške asi 20 %. Návrh bude predmetom diskusie
na výročnom stretnutí.
h) Viditeľnosť. Viditeľnosť Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce pre slovenských
a švajčiarskych občanov je dôležitým aspektom, ktorý je možné zohľadniť pri výbere
a realizácii projektov. Obe Strany sa zaväzujú proaktívne informovať o svojej spolupráci.
3.2 Stratégie realizácie
a) Identifikácia projektov. Identifikácia projektov významne ovplyvňuje kvalitu Programu
švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Slovenská republika je zodpovedná za výber projektov,
ktoré budú financované pomocou príspevku. Švajčiarska konfederácia môže Slovenskej
republike odporúčať návrhy projektov.
b) Stanovenie kritérií na výber projektov. Výber projektov bude založený na jasnej skupine
kritérií. Všeobecné kritériá výberu budú zahŕňať:
– schopnosť reagovať na ciele Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– vernosť zásadám Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce opísaných v hlave 2 tejto prílohy,
– schopnosť reagovať na strategické aspekty opísané v bode 3.1 hlavy 3 tejto prílohy,
– zakotvenie v Národnom rozvojom pláne, a ak to bude možné, v Národnom strategickom
referenčnom rámci a konkrétnom operačnom programe (programoch),
– inováciu a/alebo potenciál ponúknuť nové riešenia, ktoré je možné následne uplatniť
vo väčšom meradle (pilotné projekty),
– kapacitu konečného prijímateľa a sprostredkovateľa,
– pákový potenciál (mobilizácia dodatočných zdrojov),
– realizovateľnosť v danom časovom rámci,
– udržateľnosť výsledkov.
Konkrétne kritériá výberu pre každú oblasť zamerania je možné formulovať pred začiatkom
implementácie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
c) Podpora plánovania projektov. Projektová príprava a podrobné plánovanie projektov
majú pre účinnosť a efektívnosť realizácie projektu kľúčový význam. O podporu pri
príprave projektov môže požiadať Slovenská republika alebo môže byť odporučená zo
strany Švajčiarskej konfederácie, pričom bude financovaná buď prostredníctvom nástroja
na prípravu projektov (pozri Prílohu 3 tejto dohody), alebo ako neoddeliteľná súčasť financovania projektu.
d) Zvýšenie kapacít pre realizáciu. Úspešná realizácia projektu závisí od kapacít organizácií
vykonávajúcich implementáciu a monitoring. V prípade potreby môže o zvýšenie kapacít
požiadať Slovenská republika alebo ho môže odporučiť Švajčiarska konfederácia a môže
byť financované pomocou príspevku ako neoddeliteľná súčasť financovania projektu.
4. HLAVA – Geografické zameranie
Geografické zameranie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce bude stanovené v
rámci územia Slovenskej republiky s ohľadom na to, že najmenej 40 % príspevku bude
vynaložených v regióne na úrovni NUTS-II s najnižším HDP na obyvateľa za posledné
tri zverejnené roky (2002, 2003 a 2004). Na základe tohto kritéria bude geografické
zameranie stanovené na východoslovenský región (pozri bod 3.1.a hlavy 3 tejto prílohy).
5. HLAVA – Tematické zameranie a predbežné finančné alokácie
Na Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce sa vzťahuje nasledujúce tematické zameranie
a predbežné pridelenie finančných zdrojov:
1. Bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem | ||||||
Číslo | Oblasti zamerania | Prístup, ciele a oprávnené projekty | Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF) |
|||
1. | Iniciatívy regionálneho rozvoja v okrajových a znevýhodnených regiónoch | Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom: Mobilizácia miestneho a regionálneho rozvojového potenciálu v oblasti geografického zamerania. Typy oprávnených projektov: – plánovanie cestovného ruchu na regionálnej a okresnej úrovni, – mobilizácia potenciálov cestovného ruchu, najmä, ekoturistika, športy, kultúrne dedičstvo atď., – posilnenie a skvalitňovanie siete sociálnych služieb, sociálnej inklúzie, boja proti chudobe, opatrení sociálno-právnej ochrany, sociálnej kurately a sociálneho hospodárstva. |
do 9,000 | |||
2. | Prevencia a manažment prírodných katastrof | Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom: Posilnenie riadenia prírodných katastrof v Slovenskej republike. Typy oprávnených projektov: – budovanie, posilňovanie a príprava kapacít a orgánov určených na prácu v území zasiahnutom prírodnými katastrofami, – vytváranie mobilných centier pre riadenie síl a funkčného vybavenia pri zásahoch na postihnutom území, – modernizácia materiálového a technického zabezpečenia stacionárneho a tiež mobilného monitoringu a detekčnej technológie pre prípady chemického a radiačného ohrozenia. |
do 4,000 | |||
3. | Posilnenie inštitúcií a kapacít pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu | Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom: Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Typy oprávnených projektov: – budovanie spoločnej infraštruktúry Colnej správy SR a Ministerstva vnútra SR, – dodávka technológií pre komunikáciu s vysokým zabezpečením, – posilnenie kapacít Ministerstva spravodlivosti SR a/alebo Ministerstva vnútra (Policajný zbor) SR. |
do 7,000 | |||
2. Životné prostredie a infraštruktúra | ||||||
Číslo | Oblasti zamerania | Prístup, ciele a oprávnené projekty | Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF) | |||
4. | Obnova a modernizácia základnej infraštruktúry askvalitnenie životného prostredia |
Individuálny projektový prístup s nasledujúcim cieľom: Zlepšenie služieb komunálnej infraštruktúry, aby sa zvýšila životná úroveň a podporil hospodársky rozvoj. Minimálne 30 % alokovanej sumy v tejto oblasti zamerania má byť použitých pre projekty v oblasti geografického zamerania. Typy oprávnených projektov: Projekty s minimálnou hodnotou 3 000 000,00 CHF (tri milióny švajčiarskych frankov) v oblasti: – trvalo udržateľné vodné hospodárstvo a hospodárstvo odpadových vôd, zamerané predovšetkým na čistenie komunálnych odpadových vôd. Projekty s minimálnou hodnotou 2 000 000,00 CHF (dva milióny švajčiarskych frankov) v oblasti: – odpadové hospodárstvo: nakladanie s komunálnym odpadom a zneškodňovanie nebezpečného odpadu. |
do 19,500 | |||
5. | Ochrana prírody | Individuálny projektový prístup s nasledujúcim cieľom: Ochrana prírodných zdrojov a fungujúcich ekosystémov trvalo udržateľným spôsobom. Typy oprávnených projektov: – ochrana a regenerácia prírodného životného prostredia a krajiny najmä v geografickej oblasti zamerania, s osobitnou pozornosťou zameranou na sústavu NATURA 2000 a Karpatský dohovor, – monitoring a výskum lesných ekosystémov (zlepšenie prístrojového a iného technického vybavenia). |
do 5,000 | |||
3. Súkromný sektor | ||||||
Číslo | Oblasti zamerania | Prístup, ciele a oprávnené projekty | Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF) |
|||
6. | Rozvoj súkromného sektora a podpora vývozu MSP | Individuálny projektový prístup a blokové granty s nasledujúcim cieľom: Zvýšenie podielu slovenského vývozu tovarov a služieb na trhu. Typy oprávnených projektov: – podpora štandardov kvality (technických, environmentálnych, fytosanitárnych atď.), – podpora zavádzania e-podnikania a e-bezpečnosti v podnikateľskom sektore. |
do 4,000 | |||
4. Ľudský a sociálny rozvoj | ||||||
Číslo | Oblasti zamerania | Prístup, ciele a oprávnené projekty | Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF) |
|||
7. | Výskum a vývoj | Cieľ: Posilnenie vedeckého potenciálu prostredníctvom zlepšeného prístupu k vzdelaniu a prostredníctvom programov selektívnej podpory. Typ oprávnených projektov: – Štipendijný fond pre programy pre vyššie stupne vzdelávania a postgraduálne štúdiá vo Švajčiarskej konfederácii. |
do 3,000 | |||
8. | Technická a odborná príprava | Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom: Prepojenie profilu absolventov škôl s potrebami pracovného trhu a vybavenie absolventov škôl znalosťami a zručnosťami zodpovedajúcimi potrebám vedomostnej spoločnosti. Typy oprávnených projektov: – rozvoj alebo skvalitnenie profesijných profilov (EQF – Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie), – vytvorenie alebo adaptovanie miestnych vzdelávacích kapacít pre podporu alebo stimuláciu miestneho hospodárskeho rozvoja, – presun od vstupnej investície k dosiahnutému výsledku (na úrovni znalostí, schopností a kvalifikácie), – vypracovanie know-how pre predvídanie budúcich potrieb trhu práce. |
do 4,500 |
5. Osobitné alokácie | ||
Položka | Obsah | Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF) |
Blokový grant | Cieľ: Podporovať prispievanie občianskej spoločnosti k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktoré predstavujú dôležitý faktor rozvoja a participácie. Typ oprávnených projektov: – Blokové granty pre občiansku spoločnosť/MVO prispievajúce najmä k poskytovaniu sociálnych služieb, ako aj environmentálnym otázkam, umožňujúce posilnenie organizačných kapacít. |
do 3,000 |
Twinningový blokový grant |
Cieľ: Podpora a/alebo zlepšenie partnerstiev medzi inštitúciami, samosprávami a regiónmi Slovenskej republiky a Švajčiarskej konfederácie na národnej úrovni. Typ oprávnených projektov: – Blokové granty pre financovanie malých spoločných projektov v rámci partnerstiev. |
do 1,300 |
Nástroj pre prípravu projektov |
Cieľ: Podpora prípravy konečných návrhov projektov. |
do 1,216 |
Švajčiarsky manažment programu |
Švajčiarska správa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce (bod 4 článku 5 dohody). | 3,350 |
Slovenská technická pomoc |
Slovenská správa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce vrátane prípravy, realizácie,
monitorovania a hodnotenia. |
do 1,000 |
Prehľad indikatívnych alokácií | |
Usmernenia k financovaniu | Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF) |
1. Bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem | 20,000 |
2. Životné prostredie a infraštruktúra | 24,500 |
3. Súkromný sektor | 4,000 |
4. Ľudský a sociálny rozvoj | 7,500 |
5. Osobitné alokácie | 9,866 |
6. Ešte nepridelené | 1,000 |
Indikatívne alokácie celkom | 66,866 |
Ešte nepridelená suma 1,000 milión CHF sa použije na projekty s vysokou prioritou,
ktoré budú schválené a ktoré nemôžu byť financované z dostupného zostatku príslušnej
oblasti zamerania. Nevyužité zostatky oblastí zamerania sa pripočítajú k tejto nepridelenej
sume po prijatí všetkých konečných rozhodnutí o konečných návrhoch projektov v príslušnej
oblasti zamerania. Alokácia nepridelených prostriedkov sa vykoná na základe vzájomnej
dohody (napr. potvrdenou v zápisniciach zo stretnutí alebo korešpondenciou) medzi
NKB a SDC/SECO v priebehu operačnej implementácie Programu švajčiarsko-slovenskej
spolupráce.
Príloha 2: Pravidlá a postupy pre Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce
Príloha 2 tvorí neoddeliteľnú súčasť Rámcovej dohody medzi Švajčiarskou federálnou
radou a vládou Slovenskej republiky o zavedení Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
Príloha 2 definuje riadenie na úrovni Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
postupy na úrovni projektov, požiadavky na návrhy projektov, úlohy a zodpovednosti
a osobitné ustanovenia pre finančnú pomoc.
Pravidlá a postupy pre blokové granty, nástroj na prípravu projektov, fond technickej
asistencie a štipendijný fond sú definované v Prílohe 3.
1. HLAVA – Riadenie na úrovni Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce
1.1 Dohľad
Slovenské orgány majú konečnú zodpovednosť za monitorovanie a dohľad nad Programom
švajčiarsko-slovenskej spolupráce na národnej úrovni. Strany vytvoria systém monitorovania
spolu na začiatku Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce a v prípade potreby bude
počas jeho zavedenia vylepšený.
1.2 Výročné stretnutia
S cieľom zabezpečiť účinnú implementáciu Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce
budú Strany organizovať výročné stretnutia.
Pravidelnými účastníkmi výročných stretnutí budú zástupcovia NKB, Platobného orgánu,
SDC, SECO a švajčiarskeho veľvyslanectva.
Sprostredkovatelia, koneční prijímatelia a iné inštitúcie a osoby môžu byť na výročné
stretnutia pozvané, kedykoľvek to bude NKB alebo Švajčiarska konfederácia považovať
za potrebné, na základe predchádzajúcej výmeny informácií.
Strany môžu pozvať zástupcov Komisie Európskych spoločenstiev, aby sa zúčastnili ako
pozorovatelia. Za organizovanie výročných stretnutí je zodpovedný NKB v koordinácii
so švajčiarskym veľvyslanectvom vo veciach týkajúcich sa organizácie, obsahu, programovej
agendy, účastníkov a ďalších organizačných a logistických záležitostí.
Na výročných stretnutiach bude NKB prezentovať výročnú správu distribuovanú mesiac
pred konaním sa stretnutia, ktorá bude okrem iného obsahovať:
– všeobecné skúsenosti a dosiahnuté výsledky,
– pokrok dosiahnutý v implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce v porovnaní
s Koncepčným rámcom obsiahnutým v Prílohe č. 1 dohody,
– správu o stave Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce vrátane:
· výkazov o schválených projektoch, napredovania vo výbere projektov a predvídateľných
záväzkov,
· celkového finančného výkazu o minulých a predbežných budúcich vyplatených prostriedkoch
a záväzkoch pre celý Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
· zhrnutia a hlavných záverov auditov projektov v súlade s hlavou 3.7,
· štatistiky výberových konaní, udelenia zmlúv a úspešných predkladateľov súťažných
ponúk,
· informácií o dôležitých otázkach týkajúcich sa konkrétnych projektov,
– správy o blokových grantoch, nástroji na prípravu projektov, fonde technickej asistencie
a štipendijnom fonde,
– návrhy na presmerovanie už pridelených nevyplatených finančných príspevkov,
– podávanie správ o administratívnych otázkach implementácie,
– stratégiu a činnosti na informovanie širokej verejnosti o Programe švajčiarsko-slovenskej
spolupráce a realizovaných projektoch,
– ďalšie otázky na diskusiu, odporúčania, postupnosť krokov,
– prehodnotenie a v prípade potreby zmenu a doplnenie príloh dohody.
Zápisnicu zo stretnutí, ktorá bude obsahovať závery, vypracúva NKB a predkladá ju
na schválenie Švajčiarskej konfederácii do 10 pracovných dní od konania sa stretnutia.
Zápisnica musí byť zo strany NKB, SECO a SDC schválená v písomnej forme do 15 pracovných
dní po jej obdržaní.
2. HLAVA – Postupy pre žiadosti o financovanie projektov
Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len „žiadosť o NFP“)
prechádza dvomi kolami, čo umožňuje včasné poradenstvo v procese rozhodovania. V prvom
kole sa predkladá projektový zámer, o ktorom sa rozhodne. V prípade kladného rozhodnutia
postupuje do druhého kola. V druhom kole sa predloží konečný návrh projektu a Švajčiarska
konfederácia prijme konečné rozhodnutie.
2.1 Prvé kolo: Žiadosť a schvaľovací postup projektového zámeru
Č. | Kroky | Činnosti a špecifické pravidlá | Organizácie |
1. | Zahájenie identifikácie projektu | Zahájenie na základe: – výziev pripravených NKB a schválených SDC/SECO, – výziev pripravených sprostredkovateľom schválených NKB a SDC/SECO, – návrhov zo strany NKB, – iných postupov. |
Zodpovedný: NKB Účastníci: sprostredkovateľ konečný prijímateľ slovenskí partneri švajčiarske orgány |
2. | Zverejnenie otvorených výziev/priame zadanie | Široko publikovaná otvorená výzva na predloženie návrhov NKB/sprostredkovateľ. Je možné priame vymenovanie sprostredkovateľa/konečného prijímateľa. |
Zodpovední: NKB/sprostredkovateľ |
3. | Vypracovanie projektového zámeru | Príprava projektového zámeru na základe požiadaviek pre projektové zámery (bod 2.2). To môže zahŕňať žiadosť o finančnú podporu pre prípravu konečného návrhu projektu prostredníctvom nástroja na prípravu projektov. | Zodpovední: sprostredkovateľ konečný prijímateľ |
4. | Predbežné posúdenie projektového zámeru | Možnosť neformálnych konzultácií medzi NKB a švajčiarskym veľvyslanectvom. | Zodpovedný: NKB |
5. | Posudzovanie | Formálna kontrola zo strany NKB. Preskúmanie projektového zámeru na základe koncepčného rámca, kritérií na výber projektov v Prílohe 1, požiadaviek na projektové zámery (bod. 2.2) a výsledky hodnotenia nezávislej výberovej komisie. |
Zodpovední: NKB, sprostredkovateľ (ak existuje) Účastníci: výberová komisia, Národný monitorovací výbor |
6. | Predloženie projektového zámeru | V prípade prijatia predloženého projektového zámeru, spolu so sprievodným listom obsahujúcim
opis výberového procesu, tento bude postúpený švajčiarskemu veľvyslanectvu. Formálna kontrola zo strany švajčiarskeho veľvyslanectva a predloženie projektového zámeru spolu so sprievodným listom od NKB Švajčiarskej konfederácii. |
Zodpovedný: NKB Zodpovedný: švajčiarske veľvyslanectvo |
7. | Konečné rozhodnutie o projektovom zámere | Konečné rozhodnutie o projektovom zámere; (ak to je odôvodnené, vrátane rozhodnutia
o žiadosti o financovanie prípravy projektu). V prípade prijatia projektového zámeru Švajčiarskou konfederáciou sa žiada o vypracovanie konečného návrhu projektu (bod. 2.4). Švajčiarska konfederácia môže predložiť pripomienky, ktoré musia byť zohľadnené počas vypracovania konečného návrhu projektu. |
Zodpovední: Švajčiarska agentúra pre rozvoj a spoluprácu (SDC) alebo Štátny sekretariát pre hospodárske veci (SECO) |
2.2 Požiadavky na projektové zámery
Projektový zámer (približne 10 strán) musí obsahovať všetky potrebné informácie, ktoré
umožnia vo všeobecnosti zhodnotiť navrhovaný projekt.
Položka | Obsah |
Všeobecné informácie | Názov projektu, plánovaná doba trvania projektu, prioritný sektor, lokalita/región. |
Žiadateľ | Meno a kontaktné údaje, predchádzajúce relevantné skúsenosti, ak sú, partneri projektu, prepojenie na Švajčiarsku konfederáciu (know-how, technológia, partneri alebo akákoľvek iná spolupráca so Švajčiarskou konfederáciou). |
Význam | Prispenie k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci krajiny a medzi krajinou a vyspelejšími členskými štátmi EÚ (dosah), súlad s rozvojovými stratégiami krajiny/regiónu (regiónov) a zvoleným sektorom, stratégia postupov. |
Organizácia projektu | Organizačná schéma, zodpovednosti atď. |
Rozpočet | Oprávnené náklady/neoprávnené náklady; vlastný príspevok, výška grantu, spolufinancovanie, financovanie EÚ a akýkoľvek iný finančný zdroj atď.; aspekty efektívnosti nákladov v porovnaní s alternatívami. |
Horizontálne kritériá | Environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty projektu, rovnosť pohlaví. |
Zrelosť projektu | Stav projektu: štádium prípravy alebo štádium konečného vypracovania a/alebo štádium
podania žiadosti o finančnú podporu pre prípravu konečného návrhu projektu prostredníctvom nástroja na prípravu projektov (napr. na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, na hodnotenie vplyvu na životné prostredie atď.), ak je to odôvodnené. |
Prílohy | Dodatočná dokumentácia podľa potreby. |
2.3 Druhé kolo: Žiadosť a schvaľovací postup konečného návrhu projektu
Položka | Obsah |
Zhrnutie projektu (jedna strana) |
Prehľad základných skutočností: názov projektu, informácie o žiadateľovi, sektorové umiestnenie, krátky opis vrátane cieľov, rozpočtu, partnerov, doby trvania. |
Význam | Prispenie k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Slovenskou republikou a vyspelejšími štátmi EÚ; súlad s rozvojovými stratégiami štátu/regiónu (regiónov) a zvoleným sektorom; stratégia postupov. |
Obsah projektu | Opis vrátane cieľov, očakávaných výsledkov/výstupov, činností a jednotlivých ukazovateľov; prijímatelia, cieľová skupina; riziká a potenciál; udržateľnosť projektu. |
Odôvodnenie projektu (povinná príčinlivosť) | Štúdia uskutočniteľnosti (ak sa vyžaduje). |
Organizácia projektu | Organizačná schéma, zodpovednosti atď. |
Podrobný časový rozvrh realizácie | Vrátane míľnikov a ukazovateľov, podľa ktorých sa bude uskutočňovať monitorovanie napredovania. |
Rozpočet | Oprávnené náklady/neoprávnené náklady; vlastný príspevok, výška grantu, spolufinancovanie, financovanie EÚ a akékoľvek iné finančné zdroje atď.; aspekty efektívnosti nákladov. |
Obstarávanie | Postupy obstarávania tovarov a služieb. |
Vplyv na rozvoj | Monitorovanie a hodnotenie indikátorov výstupu/výsledku/dopadu. |
Horizontálne kritériá | Environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty projektu, rovnosť pohlaví. |
Prílohy | Napr. realizačná štúdia, štúdia uskutočiteľnosti, projektová dokumentácia, štúdia vplyvu na životné prostredie, povolenia, logické matrice. |
2.4 Požiadavky na konečné návrhy projektov
Súčasťou konečných návrhov projektov musia byť všetky potrebné dokumenty (napr. štúdia
uskutočniteľnosti projektová dokumentácia, hodnotenie vplyvu na životné prostredie),
aby bolo možné vykonať dôkladné hodnotenie. Konečný návrh projektu (10 – 20 strán;
pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry 20 – 30 strán plus prílohy) musí poskytovať
primerane podrobné informácie okrem iného o:
Č. | Kroky | Činnosti a špecifické pravidlá | Organizácie |
1. |
Vypracovanie konečného návrhu projektu | Príprava konečného návrhu projektu na základe požiadaviek na konečné návrhy projektov (bod. 2.4) a pripomienok Švajčiarskej konfederácie. | Zodpovední: sprostredkovateľ konečný prijímateľ |
2. | Posúdenie | Formálna kontrola zo strany NKB. Preskúmanie konečného návrhu projektu. Hodnotenie nezávislou výberovou komisiou a Národným monitorovacím výborom. |
Zodpovedný: NKB Účastníci: sprostredkovateľ (ak existuje) výberová komisia Národný monitorovací výbor |
3. | Rozhodnutie predložiť konečný návrh projektu | V prípade prijatia predloženie konečného návrhu projektu so sprievodným listom zohľadňujúcim
požiadavky na konečné návrhy projektov a pripomienky Švajčiarskej konfederácie švajčiarskemu
veľvyslanectvu. Formálna kontrola zo strany švajčiarskeho veľvyslanectva a predloženie konečného návrhu projektu spolu so sprievodným listom od NKB Švajčiarskej konfederácii. |
Zodpovedný: NKB Zodpovedný: švajčiarske veľvyslanectvo |
4. | Konečné rozhodnutie | Konečné rozhodnutie o žiadosti o financovanie na základe konečného návrhu projektu, sprievodného listu NKB a projektovej dokumentácie. Švajčiarska konfederácia si vyhradzuje právo vykonať v prípade potreby svoje vlastné hodnotenie. | Zodpovední: SDC/SECO |
3. HLAVA – Postupy pre realizáciu projektov
Postupy pre realizáciu projektov sú nasledovné:
Č. | Kroky | Činnosti a špecifické pravidlá | Organizácie |
1. | Zmluva o projekte | Príprava Zmluvy o projekte medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou.
|
Zodpovední: NKB na slovenskej strane SDC alebo SECOna švajčiarskej strane |
2. | Podpísanie Zmluvy o projekte |
Zmluvu o projekte môžu podpísať viac ako dve zmluvné strany. | Zodpovední: obvykle švajčiarske veľvyslanectvo v mene SDC alebo SECO o slovenskom signatárovi alebo signatároch rozhodne Slovenská republika |
3. | Zmluva o realizácii projektu | Príprava a podpísanie zmluvy o realizácii projektu. | Zodpovední: NKB sprostredkovateľ konečný prijímateľ platobný orgán |
4. | Obstarávanie a uzatváranie zmlúv | Obstarávanie sa bude vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami,
ako aj v súlade s príslušnými smernicami EÚ. Švajčiarskej konfederácii bude predložené
potvrdenie o dodržaní príslušných pravidiel obstarávania. Na zvýšenie transparentnosti
a zabránenie korupcii budú dokumenty výberového konania obsahovať klauzulu o čestnosti.
Vo všeobecnosti, v prípade výberových konaní v rámci smerníc EÚ o verejnom obstarávaní (2004/17/ES a 2004/18/ES) bude Švajčiarskej konfederácii pre informáciu predložený anglický preklad oficiálnej hodnotiacej správy výberového konania najneskôr do 30 kalendárnych dní od udelenia zmluvy. Okrem uvedeného v prípade výberových konaní nad prahom 500 000,00 CHF môže Švajčiarska konfederácia v čase konečného rozhodovania o konečnom návrhu projektu pre informáciu požadovať aj kópiu súťažných dokumentov a zmlúv na účel ich odsúhlasenia. Tieto dokumenty je potrebné predložiť najneskôr do 20 kalendárnych dní pred zahájením výberového konania, respektíve do 20 kalendárnych dní od podpísania zmluvy. Navyše v prípade výberových konaní nad prahom 1 000 000,00 CHF (jeden milión švajčiarskych frankov) môže Švajčiarska konfederácia tiež požadovať, aby bol účastníkom verejnej súťaže, resp. dodávateľom sprístupnený anglický preklad dokumentov výberového konania. Dodatočné náklady na preklad sa zarátajú do rozpočtu projektu a budú financované v rámci príspevku. |
Zodpovední: NKB sprostredkovateľ konečný prijímateľ |
V súlade s článkom 6 bodom 5 Rámcovej dohody obe Strany súhlasia, že poskytnú všetky
informácie týkajúce sa procesu výberového konania a presahujúce rozsah uvedených dokumentov,
ktoré môže druhá Strana primerane požadovať. Švajčiarska konfederácia má právo zúčastňovať
sa vo výberovej komisii ako pozorovateľ. Švajčiarska konfederácia má tiež právo vykonať
audit obstarávacích praktík a postupov všeobecne. V prípade nedodržiavania uvedených pravidiel spôsobeného úmyselne alebo nedbanlivosťou v rámci procesu výberového konania je Švajčiarska konfederácia oprávnená okamžite pozastaviť úhrady, nariadiť NKB, aby zastavil platby z príspevku Švajčiarskej konfederácie a požadovať vrátenie neoprávnene vyplatených úhrad v ktorejkoľvek fáze projektu. |
|||
5. | Riadenie (Monitoring) |
Postupy riadenia sú definované v zmluve o projekte. Opis postupov zahŕňa: periodicitu podávania správ, systém monitoringu a poradné, riadiace výbory, časový plán pre činnosti a výsledky, vykonávanie auditov, atď. | Zodpovedný: konečný prijímateľ Účastníci: NKB sprostredkovateľ monitorovací výbor |
6. | Podávanie správ | Predbežné správy o projekte dokladajúce platobné nároky a žiadosti o platbu, ako je uvedené v hlave 4 tejto prílohy.
Výročné správy o projekte opisujú napredovanie projektu. Obsahujú zhrnutie údajov o finančnom napredovaní za rok vykazovania a tiež kumulatívne údaje k danému dátumu. Porovnávajú skutočné s plánovanými výdavkami a napredovanie, na základe kvantifikovaných cieľov pre výstup a tam, kde je to možné, ukazovatele výsledkov. Akákoľvek odchýlka musí byť zdôvodnená a musia byť navrhnuté nápravné opatrenia. Výročné správy o projekte nie sú prepojené na žiadosti o platbu. Správa o ukončení projektu spolu s poslednou predbežnou správou o projekte a konečnou finančnou správou (bod 7 tabuľky) je základom pre konečnú úhradu. Dokumentuje a komentuje celkové dosiahnutie výstupov a výsledkov v porovnaní s pôvodným plánom, dodržanie zásad, ako napr. vzájomne previazané témy a udržateľnosť. Obsahuje aj získané ponaučenia a závery. |
Zodpovedný: konečný prijímateľ Účastníci: NKB sprostredkovateľ |
7. | Audit | Na začiatku Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce vykoná Orgán pre audit audit
dodržiavania na úrovni NKB a Platobného orgánu. Na základe hodnotenia rizika bude stanovené ročné plánovanie auditov. Okrem hodnotenia rizika môže Švajčiarska konfederácia oznámiť požiadavky, ktoré sa zohľadňujú pri vypracovaní ročného plánu auditov. Orgán pre audit je zodpovedný za plnenie plánu auditov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Pre každý projekt trvajúci viac ako dva roky a presahujúci sumu 500 000,00 CHF (päťstotisíc švajčiarskych frankov) bude interný audítor alebo externý certifikovaný audítor vykonávať priebežný finančný audit(-y), ak nie je v zmluve o projekte uvedené inak. Závery a odporúčania budú oznámené Švajčiarskej konfederácii. Po ukončení každého projektu vykoná interný audítor alebo certifikovaný externý audítor konečný finančný audit. Závery a odporúčania budú oznámené Švajčiarskej konfederácii spolu so správou o ukončení projektu a konečnou finančnou správou. |
Zodpovedný: Orgán pre audit Zodpovedný: NKB |
8. | Hodnotenie | Po ukončení projektu môžu Strany požadovať nezávislé hodnotenie. Náklady bude znášať strana, ktorá si hodnotenia vyžiadala. | Zodpovední: NKB SDC alebo SECO |
4. HLAVA – Postup pre platby a úhrady
Ministerstvo financií Slovenskej republiky je Platobným orgánom pre príspevok (ďalej
len „Platobný orgán“). V zásade budú všetky úhrady v rámci príspevku predfinancované
zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Konečný prijímateľ, v závislosti od typu
platby, predkladá NKB žiadosti o platbu zahrňujúce oprávnené výdavky za aktuálne obdobie,
spolu s (tam, kde je to vhodné) podpornou dokumentáciou požadovanou NKB a predbežnou
správou o projekte. NKB overí úplnosť a potvrdí správnosť predložených dokumentov.
Platobný orgán vykonáva platby konečnému prijímateľovi v súlade so zmluvou o realizácii
projektu. Platobný orgán predkladá žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii na
schválenie a úhradu.
Podrobné postupy pri platbách a úhradách stanovené v zmluvách o projekte musia, ak
nie je stanovené inak, byť v súlade s nasledujúcimi postupmi:
Č. | Kroky | Činnosti | Organizácie |
1. | Vypracovanie a predloženie žiadosti o platbu | Predloženie žiadosti o platbu NKB vrátane (tam, kde je to vhodné) predbežnej správy
a príslušnej podpornej dokumentácie v závislosti od typu platby. Predbežná správa
o projekte zahŕňa informácie o finančnom a fyzickom napredovaní, porovnanie skutočných
výdavkov s plánovanými, aktualizáciu stavu napredovania a obsahuje informácie potvrdzujúce
spolufinancovanie. Akákoľvek odchýlka musí byť zdôvodnená a musia byť navrhnuté nápravné
opatrenia. Predbežné správy o projekte musia byť predkladané najmenej každé tri mesiace.
|
Zodpovedný: konečný prijímateľ |
2. | Overenie žiadosti o platbu nárokov voči Platobnému orgánu | Kontrola súladu žiadosti o platbu s dohodou, zmluvou o projekte a zmluvou o realizácii
projektu vrátane spolufinancovania a možného dvojitého financovania. Overenie úplnosti dokumentácie a relevantnosti predbežnej správy o projekte. V prípade potreby sa overí správnosť použitia finančných prostriedkov pomocou kontroly (kontrol) na mieste. Predloženie žiadosti o platbu (tam, kde je to vhodné) spolu s predbežnou správou o projekte Platobnému orgánu. |
Zodpovedný: NKB alebo sprostredkovateľ, ak je delegovaný NKB |
3. | Overenie žiadosti o platbu a platba konečnému prijímateľovi | Kontrola súladu žiadosti o platbu. Overenie, ak je to potrebné, na mieste na úrovni NKB, sprostredkovateľa alebo konečného prijímateľa. Prevod schválenej sumy konečnému prijímateľovi. |
Zodpovedný: Platobný orgán |
4. | Potvrdenie a predloženie žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii | Predloženie žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii; potvrdenie a overenie súladu s uzatvorenými dohodami. | Zodpovedný: Platobný orgán |
5. | Platba zo strany Švajčiarskej konfederácie Slovenskej republike | Skontrolovanie súladu žiadostí o úhradu a podpornej dokumentácie. Prevod požadovanej sumy Platobnému orgánu. |
Zodpovedný: Švajčiarska konfederácia |
Okrem uvedenej dokumentácie je Slovenská republika zodpovedná aj za zaslanie kópií
súvisiacej dokumentácie Švajčiarskej konfederácii, ako sú napr. predbežné správy o
projekte, výročné správy o projekte a správy o ukončení projektu (bod 6 hlavy 3 prílohy), správy o auditoch alebo ich konsolidované zhrnutie (bod 7 hlavy 3 prílohy), ako to vyžaduje zmluva o projekte.
V konkrétnych prípadoch môžu Strany definovať odlišné platobné postupy v jednotlivých
zmluvách o projekte.
Konečný dátum pre oprávnenosť nákladov bude stanovený v zmluve o projekte. Malo by
to byť 12 mesiacov po plánovanom dátume ukončenia projektu, ale nesmie to byť neskôr
ako 10 rokov od schválenia príspevku Švajčiarskym parlamentom podľa článku 3 tejto
dohody. Konečné žiadosti o úhradu musí Švajčiarska konfederácia obdržať najneskôr
6 mesiacov od konečného dátumu stanoveného pre oprávnenosť nákladov.
V prípade nedodržiavania dohodnutých pravidiel je Švajčiarska konfederácia oprávnená
okamžite pozastaviť úhrady, nariadiť NKB, aby zastavila platby z príspevku Švajčiarskej
konfederácie a požadovať vrátenie neoprávnene vyplatených úhrad v ktorejkoľvek fáze
projektu. Dôvody jednotlivých pokynov budú odkomunikované NKB a ďalším zúčastneným
partnerom písomnou formou.
5. HLAVA – Úlohy a zodpovednosti
Úlohy a zodpovednosti hlavných aktérov sú opísané ďalej. Zmluvy o projekte budú obsahovať
podrobnejšie zodpovednosti a činnosti prispôsobené jednotlivým prípadom.
5.1 Národný kontaktný bod
NKB je zodpovedný za celkové riadenie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na
národnej úrovni, to zahŕňa:
– zabezpečenie prijatia potrebných národných právnych dokumentov týkajúcich sa realizácie
a monitorovania projektov vrátane národných pravidiel a postupov pre prípravu, realizáciu,
financovanie a monitorovanie,
– koordinovanie príspevku Švajčiarskej konfederácie s inými príspevkami, s Národným
strategickým referenčným rámcom a s operačnými programami, Nórskym finančným mechanizmom,
Finančným mechanizmom EHP a s inými príspevkami v spolupráci s ostatnými príslušnými
národnými orgánmi vrátane kontroly, aby nedošlo k žiadnemu dvojitému financovaniu
ktorejkoľvek časti projektu prostriedkami z akéhokoľvek iného zdroja,
– zabezpečenie organizácie výziev, zberu a hodnotenia návrhov projektov,
– zabezpečenie predbežného posudzovania projektových zámerov, posudzovania návrhov
projektov a podpísania príslušných zmlúv o projekte,
– vytvorenie nezávislých výberových komisií tvorených minimálne dvomi expertmi, ktorým
bude predsedať NKB,
– vytvorenie Národného monitorovacieho výboru,
– predkladanie projektových zámerov konečných návrhov projektov odporučených Národným
monitorovacím výborom Švajčiarskej konfederácii,
– predkladanie kompletnej príslušnej dokumentácie Platobnému orgánu na zabezpečenie
financovania projektov,
– dohľad a riadenie realizácie projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami
o realizácii projektu vytvorením vhodných systémov na monitorovanie, riadenie a audit,
– kontrola a overenie oprávnenosti výdavkov vzniknutých v súvislosti s realizáciou
projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami o realizácii projektu a overenie
úplnosti dokumentácie,
– overenie, či daň z pridanej hodnoty (DPH) môže byť vrátená konečnému prijímateľovi,
a podľa toho informovať Švajčiarsku konfederáciu vo forme prehlásenia žiadateľa, ktoré
tvorí súčasť projektovej dokumentácie, pri každom jednotlivom projekte,
– zabezpečenie účinného a správneho používania dostupných finančných prostriedkov,
– každoročné predkladanie zhrnutia záverov a odporúčaní všetkých správ o audite financovaných
projektov. NKB v prílohe predkladá všetky pôvodné závery a odporúčania správ o audite,
– zabezpečenie prediskutovania výsledkov auditov so zúčastnenými partnermi vrátane
Švajčiarskej konfederácie a výkonu rozhodnutí prijatých na základe správy o audite,
– zabezpečenie pravidelného podávania správ Švajčiarskej konfederácii o realizácii
projektov financovaných z príspevku a tiež identifikovanie a okamžité ohlásenie akéhokoľvek
porušovania dohodnutých pravidiel,
– organizovanie výročných stretnutí na najvyššej úrovni Programu švajčiarsko-slovenskej
spolupráce po porade so Švajčiarskym veľvyslanectvom a predkladanie výročných správ,
– zabezpečenie informovania a publicity o Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– zabezpečenie uchovávania všetkých príslušných dokumentov týkajúcich sa projektov
realizovaných v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce počas 10 rokov od
ukončenia projektov.
NKB môže delegovať časť uvedených úloh a zodpovedností na jedného alebo viacerých
sprostredkovateľov.
5.2 Sprostredkovateľ
Sprostredkovateľ znamená akúkoľvek verejnú alebo súkromnú právnickú osobu, ktorá koná
na základe zodpovednosti NKB alebo ktorá vykonáva povinnosti v mene NKB vzhľadom na
konečných prijímateľov realizujúcich projekty.
Hlavné úlohy sprostredkovateľa sú:
– zabezpečenie organizácie výziev na predloženie a zber návrhov projektov, posúdenie
dodržiavania požiadaviek na návrhy projektov (hlava 2 tejto prílohy) a zisťovanie
kvality predložených žiadostí,
– predkladanie návrhov projektov spolu s hodnotiacimi správami NKB,
– dohľad a riadenie realizácie projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami
o realizácii projektu a vykonávanie potrebných kontrol,
– kontrola a overovanie oprávnenosti výdavkov vzniknutých v súvislosti s realizáciou
projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami o realizácii projektu a overovanie
úplnosti dokumentácie,
– podávanie správ NKB o napredovaní realizácie projektov,
– identifikovanie nedodržania dohodnutých pravidiel a okamžité informovanie NKB,
– zabezpečenie uchovávania všetkých príslušných dokumentov týkajúcich sa projektov
realizovaných v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce počas 10 rokov od
ukončenia projektov.
5.3 Konečný prijímateľ
Konečný prijímateľ je akýkoľvek zákonný verejný orgán, akákoľvek verejná alebo súkromná
spoločnosť a tiež akákoľvek organizácia uznaná Stranami a poverená realizáciou konkrétneho
projektu financovaného na základe tejto dohody.
Hlavné úlohy konečného prijímateľa sú:
– realizácia projektov,
– vykonávanie verejného obstarávania,
– podávanie správ sprostredkovateľovi alebo NKB podľa požiadaviek.
Zmluva o projekte musí obsahovať názov konečného prijímateľa. Jeho úlohy a zodpovednosti
budú definované v zmluve o realizácii projektu.
5.4 Platobný orgán
Platobný orgán je zodpovedný za koordináciu finančného riadenia na národnej úrovni.
Musí najmä:
– zabezpečovať dostupnosť finančných prostriedkov na financovanie projektov z národných
verejných zdrojov zo štátneho rozpočtu podľa zmluvy o projekte,
– prevádzať finančné prostriedky z bankového účtu Platobného orgánu sprostredkovateľom
alebo konečným prijímateľom a predkladať príslušné žiadosti o úhradu Švajčiarskej
konfederácii,
– kontrolovať žiadosti o platby predložené zo strany NKB a overovať, ako aj osvedčovať
pravosť a správnosť predložených dokumentov,
– správa všetkých žiadostí o úhrady predkladaných Švajčiarskej konfederácii,
– pravidelne podávať správy NKB a Švajčiarskej konfederácii o finančných tokoch a
celkovom finančnom riadení,
– poskytovať celkový ročný finančný výkaz o všetkých prevodoch finančných prostriedkov
medzi Švajčiarskou konfederáciou a Platobným orgánom na jednej strane a medzi Platobným
orgánom a všetkými zúčastnenými národnými orgánmi (napr. NKB, sprostredkovateľ, konečný
prijímateľ) na druhej strane,
– identifikovať nedodržanie dohodnutých pravidiel a okamžite informovať NKB,
– zodpovedať Švajčiarskej konfederácii za úhradu neoprávnene vyplatených finančných
prostriedkov z príspevku.
5. 5 Národný monitorovací výbor
Národný monitorovací výbor (ďalej len „NMV“) bude zložený okrem iných zo zástupcov
NKB, Platobného orgánu, príslušných ministerstiev, samosprávnych krajov a mimovládnych
organizácií. NMV podlieha kontrole podpredsedu vlády Slovenskej republiky zodpovedného
za vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. NMV je zodpovedný
za poskytnutie odporúčaní týkajúcich sa projektových zámerov a konečných návrhov projektov
NKB, ktoré sú následne predkladané na schválenie Švajčiarskej konfederácii. Na stretnutiach
NMV sa bude ako pozorovateľ zúčastňovať zástupca Orgánu pre audit. Stretnutia NMV
sa konajú aspoň dvakrát za rok.
5.6 Orgán pre audit
Pre zavedenie Programu spolupráce medzi Švajčiarskou konfederáciou a Slovenskou republikou
je Orgán pre audit zodpovedný za zabezpečenie účinného fungovania systémov auditu
a tiež za predchádzanie podvodom a nedodržiavaniu dohodnutých pravidiel. Orgán pre
audit je zriadený na Ministerstve financií Slovenskej republiky. Hlavné úlohy Orgánu
pre audit sú: zabezpečenie náležitého fungovania auditov, vytvorenie primeranej metodológie
pre výkon auditov, vytvorenie ročného plánu auditov, ktorý zohľadňuje požiadavky Švajčiarskej
konfederácie, vykonánie auditov zhody na začiatku Programu švajčiarsko-slovenskej
spolupráce, vykonávanie auditov štruktúry implementácie Programu spolupráce medzi
Švajčiarskou konfederáciou a Slovenskou republikou podľa schváleného plánu auditov
a podávať správy Švajčiarskej konfederácii, každoročne predkladať zhrnutie pôvodných
záverov a odporúčaní zo všetkých správ o audite financovaných projektov, poskytovať
pomoc príslušným zástupcom Švajčiarskej konfederácie alebo splnomocnencom konajúcim
v ich mene, zabezpečiť uchovanie všetkých správ z auditov vykonaných audítorskými
organizáciami týkajúcich sa projektov realizovaných v rámci Švajčiarsko-slovenskej
spolupráce počas 10 rokov od ukončenia projektov. Príslušné orgány s plnou podporou
vlády Slovenskej republiky preskúmajú údajné prípady podvodu alebo porušovania právnych
predpisov. Preukázané prípady podvodu budú stíhané podľa platných zákonov.
5.7 Audítori pre finančné audity
Ak nie je v zmluve o projekte stanovené inak, vymenuje NKB pre každý projekt interného
audítora alebo externého certifikovaného audítora. Na technickú asistenciu, blokové
granty, nástroj na prípravu projektov a štipendijný fond sa môžu vzťahovať odlišné
postupy auditu. Finančné audity musia byť vykonávané v súlade s medzinárodne akceptovanými
štandardmi pre výkon auditov. Požiadavky na audity budú stanovené v zmluve o projekte.
V prípade externého auditu sú náklady oprávnené na úhradu a musia byť zahrnuté v rozpočte
projektu. Náklady na interné audity znáša príslušná organizácia. Ak nie je v zmluve
o projekte stanovené inak, audítori budú vykonávať priebežný finančný audit(-y) pre
projekty s trvaním viac ako 2 roky a presahujúce sumu 500 000,00 CHF (päťstotisíc
švajčiarskych frankov) a konečný finančný audit projektov podľa medzinárodne akceptovaných
štandardov na výkon auditov. Pri výkone uvedených postupov musia audítori overiť správne
použitie finančných prostriedkov, poskytnúť odporúčania na posilnenie systému riadenia
a podať správu o akomkoľvek skutočnom alebo údajnom podvode alebo nedodržaní dohodnutých
pravidiel. Tieto správy o finančných auditoch sa odosielajú NKB a Orgánu pre audit.
Príslušné orgány s plnou podporou vlády Slovenskej republiky preskúmajú údajné prípady
podvodu alebo nedodržania dohodnutých pravidiel. Preukázané prípady podvodu budú posudzované
podľa platných zákonov.
5.8 Švajčiarske veľvyslanectvo
Príslušné švajčiarske veľvyslanectvo je oficiálnym zástupcom Švajčiarskej konfederácie.
V súvislosti s implementáciou Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce je jeho funkciou:
– podporovanie a zabezpečovanie spolupráce a vytváranie sietí medzi partnermi,
– informovanie a poradenstvo pre partnerov o postupoch a podmienkach ohľadne príspevku,
– sprostredkovanie oficiálnych informácií, projektových zámerov a konečných návrhov
projektov švajčiarskym orgánom Švajčiarskej konfederácii a od týchto orgánov,
– organizovanie misií delegácií Švajčiarskej konfederácie v spolupráci s NKB,
– účasť na stretnutiach týkajúcich sa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– poskytovanie informácií o Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce a o príspevku
širokej verejnosti,
– účasť v úlohe pozorovateľa vo výberových komisiách a v Národnom monitorovacom výbore.
5.9 Švajčiarska agentúra pre rozvoj a spoluprácu a Štátny sekretariát pre hospodárske
veci
Na švajčiarskej strane sú dva príslušné orgány pre Program švajčiarsko-slovenskej
spolupráce: SDC a SECO. Ich hlavnými úlohami sú:
– zabezpečenie strategického a operatívneho riadenia na najvyššej úrovni Programu
švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– účasť na výročných stretnutiach organizovaných NKB,
– zapájanie sa do pravidelného dialógu s NKB a inými partnermi zúčastňujúcimi sa na
identifikácii a realizácii projektov a tiež o celkovom napredovaní Programu švajčiarsko-slovenskej
spolupráce,
– poskytovanie podpory pre identifikáciu a prípravu projektov,
– rozhodovanie o financovaní projektov predložených na financovanie,
– rozhodovanie o celkových záležitostiach Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– dohľad nad celkovým vývojom Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce prostredníctvom
návštev v teréne a hodnotení,
– vytváranie sietí s národnými a medzinárodnými aktérmi dôležitými na implementáciu
Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
– správa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na švajčiarskej strane.
Švajčiarska konfederácia môže delegovať niektoré z týchto úloh na Švajčiarske veľvyslanectvo.
Príloha 3: Pravidlá a postupy pre blokové granty, nástroj na prípravu projektov, fond
technickej asistencie a štipendijný fond v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce
Príloha 3 tvorí neoddeliteľnú súčasť Rámcovej dohody medzi Švajčiarskou federálnou
radou a vládou Slovenskej republiky o zavedení Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
Príloha 3 špecifikuje definíciu a účel, výber sprostredkovateľov, obsah zmlúv, oprávnenosť
nákladov a spolufinancovanie, ako aj úlohy a zodpovednosti pre:
A. Blokový grant
B. Nástroj na prípravu projektov
C. Fond technickej asistencie
D. Štipendijný fond
A. Blokový grant
1. Definícia a účel
Blokový grant znamená finančné prostriedky zriadené na jasne definovaný účel, poskytujúce
pomoc organizáciám alebo inštitúciám, uľahčujúce hospodárnu administráciu pri programoch
s veľkým počtom malých projektov.
Blokové granty môžu byť vytvorené na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.
Umožňujú organizáciám alebo inštitúciám zameriavať sa na vecné otázky prostredníctvom
malých projektov a zvyšovať svoje kapacity.
Všeobecne, malé projekty by mali mať neziskovú povahu a mali by byť v rozpätí od 10
000,00 CHF (desaťtisíc švajčiarskych frankov) do 250 000,00 CHF (dvestopäťdesiattisíc
švajčiarskych frankov).
2. Výber sprostredkovateľa pre blokový grant
Sprostredkovateľom blokového grantu môže byť orgán verejného alebo súkromného sektoru
alebo mimovládna organizácia zriadená ako právnická osoba v Slovenskej republike a
pôsobiaca vo verejnom záujme.
Sprostredkovateľ blokového grantu by mal mať v zásade silné väzby buď na sektor, a/alebo
na geografický región, v ktorom má byť blokový grant realizovaný.
Výber sprostredkovateľa blokového grantu sa môže riadiť postupom pozostávajúcim z
dvoch krokov dohodnutým medzi NKB a SDC alebo SECO. Žiadatelia môžu pred predložením
úplnej žiadosti predložiť projektový zámer plánovaného blokového grantu. Projektový
zámer a úplné žiadosti budú pripomienkované NKB a predložené SDC/SECO na schválenie.
SDC/SECO posúdi, či je navrhovaný sprostredkovateľ blokového grantu vhodný na udelenie
pomoci a či je navrhnutá štruktúra realizácie primeraná. Na základe vyhodnotenia poskytne
SDC/SECO spätnú väzbu NKB a sprostredkovateľovi blokového grantu a rozhodne o financovaní
blokového grantu.
3. Zmluva o blokovom grante
Pre každý blokový grant pripraví NKB zmluvu na základe štandardnej zmluvy o projekte
poskytnutej zo strany SDC/SECO. Zmluva o blokovom grante musí byť podpísaná NKB, SDC/SECO
a vybratým sprostredkovateľom blokového grantu (ak je to relevantné). Obsah zmluvy
o blokovom grante musí obsahovať okrem iného:
– ciele blokového grantu,
– organizačnú štruktúru, úlohy a zodpovednosti (vrátane zriadenia riadiaceho výboru
na schvaľovanie malých projektov),
– postupy pre hodnotenie a výber malých projektov (vrátane kritérií výberu),
– pravidlá a postupy spolufinancovania,
– plán realizácie,
– rozpočet a finančné plánovanie (vrátane nákladov na riadenie),
– postupy pre vyplácanie a audity,
– monitoring a riadenie,
– podávanie správ,
– opatrenia pre publicitu.
4. Oprávnenosť nákladov a spolufinancovanie
Oprávnené náklady na riadenie a správu blokového grantu budú definované v zmluve o
blokovom grante.
Malé projekty realizované samotným sprostredkovateľom blokového grantu nie sú oprávnené
na financovanie prostredníctvom blokového grantu.
Príspevok blokového grantu na malé projekty bude stanovený na základe konkrétnych
prípadov a môže dosahovať 100 %.
Podpora z blokového grantu nenahrádza iné formy dotácií a bankové úvery.
5. Úlohy a zodpovednosti
Úlohy a zodpovednosti NKB zahŕňajú:
– navrhnutie vytvorenia blokových grantov,
– zabezpečenie vytvorenia blokových grantov vrátane pozvania alebo výzvy na predloženie
návrhov, predbežný výber sprostredkovateľom blokového grantu, príprava zmluvy,
– zabezpečenie dohľadu nad blokovými grantmi vytvorením adekvátnych systémov monitoringu,
riadenia a auditu,
– vytvorenie mechanizmov finančej kontroly,
– nominovanie zástupcu do riadiaceho výboru na schvaľovanie malých projektov,
– kontrola účinného a efektívneho používania blokových grantov,
– zabezpečenie pravidelného podávania správ SDC/SECO o napredovaní v realizácii blokových
grantov a tiež zabezpečenie okamžitého informovania v prípade nedodržania dohodnutých
pravidiel,
– zabezpečenie auditov a dodržiavania odporúčaní z auditov,
– zabezpečenie zahrnutia blokových grantov do všeobecnej publicity o príspevku.
Úlohy a zodpovednosti sprostredkovateľa blokového grantu zahŕňajú:
– celkové riadenie blokového grantu,
– vytvorenie riadiaceho výboru na schvaľovanie malých projektov a konanie vo funkcii
jeho tajomníka,
– vytvorenie adekvátneho finančného a prevádzkového kontrolného systému na realizáciu
malých projektov,
– výzvu na predloženie a zber návrhov malých projektov, kontrolu dodržania požiadaviek
na návrhy a stanovenie odporúčaní pri výbere,
– zabezpečenie zmluvných úprav s organizáciami a inštitúciami realizujúcimi malé projekty,
– uplatňovanie kontrolných systémov a zasiahnutie v prípade potreby. Okamžité informovanie
NKB o nedodržaní dohodnutých pravidiel,
– podávanie správ NKB. Podávanie správ zahŕňa minimálne výročnú správu o napredovaní
a finančné správy,
– publicitu o realizácii blokového grantu.
Úlohy a zodpovednosti riadiaceho výboru na schvaľovanie malých projektov zahŕňajú:
– výber malých projektov na realizáciu,
– diskusiu o správach o napredovaní,
– posudzovanie a úpravu kritérií výberu malých projektov.
Úlohy a zodpovednosti SDC/SECO zahŕňajú:
– v zásade schvaľovanie vytvorenia blokových grantov,
– poskytovanie spätnej väzby o projektových zámeroch pre blokové granty,
– rozhodovanie o financovaní blokových grantov,
– nominovanie zástupcu alebo pozorovateľa do riadiaceho výboru pre schvaľovanie malých
projektov,
– monitorovanie napredovania realizácie všeobecne,
– hodnotenie a diskusia o napredovaní realizácie s NKB na základe podávania výročných
správ zo strany NKB.
Úlohy a zodpovednosti môžu byť pravidelne prehodnocované. Prvé prehodnotenie sa uskutoční
počas prvého výročného stretnutia Strán.
B. Nástroj na prípravu projektov
1. Definícia, účel a význam
„Nástroj na prípravu projektov“ poskytuje finančnú podporu na prípravu konečných návrhov
projektov (napr. štúdie uskutočniteľnosti, hodnotenia vplyvu na životné prostredie,
atď.).
Bod B tejto Prílohy 3 sa uplatňuje, len ak sa Strany rozhodnú, na základe vzájomnej
dohody, vytvoriť nástroj na prípravu projektov a prideliť mu časť príspevku.
2. Postupy pri žiadosti a schvaľovanie pre nástroj na prípravu projektov
Žiadosť o finančnú podporu v rámci nástroja na prípravu projektov musí byť súčasťou
projektového zámeru (hlava 2 Príloha 2).
SDC alebo SECO posúdia, či je požadovaná pomoc na prípravu projektu vhodná na poskytnutie
finančnej podpory.
Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory pre prípravu projektu je súčasťou konečného
rozhodnutia Švajčiarskej konfederácie o projektovom zámere.
3. Riadenie nástroja na prípravu projektov
Sprostredkovateľom nástroja na prípravu projektov je NKB.
4. Zmluva o nástroji na prípravu projektov
Zmluvu o nástroji na prípravu projektov pripraví a podpíše NKB na slovenskej strane
a SDC/SECO na švajčiarskej strane. Obsah zmluvy o nástroji na prípravu projektov musí
obsahovať okrem iného:
– ciele nástroja na prípravu projektov,
– úlohy a zodpovednosti,
– podrobný zoznam nákladov oprávnených na financovanie,
– spolufinancovanie,
– postupy pre audit, monitoring a podávanie správ.
5. Spolufinancovanie
V prípade poskytnutia finančných prostriedkov prostredníctvom nástroja na prípravu
projektov sa vyžaduje minimálne spolufinancovanie vo výške 15 % zo strany prijímateľa
alebo akejkoľvek tretej strany. Výška spolufinancovania bude stanovená na základe
konkrétnych prípadov.
C. Fond technickej asistencie
1. Definícia a účel
Fond technickej asistencie sa môže vytvoriť na účel pokrytia niektorých dodatočných
nákladov vzniknutých Slovenskej republike v súvislosti s účinnou a efektívnou implementáciou
príspevku.
2. Oprávnené náklady
Náklady vzniknuté slovenským orgánom v súvislosti s riadením, implementáciou, monitorovaním
a kontrolou príspevku vo všeobecnosti nie sú oprávnené na financovanie. Niektoré náklady
vzniknuté slovenským orgánom v súvislosti s úlohami vykonávanými dodatočne a výhradne
na účel implementácie príspevku sú však oprávnené na financovanie, ak patria do niektorej
z nasledujúcich kategórií:
a) náklady na výbory vytvorené v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce tak,
ako je definované v zmluve o fonde technickej asistencie,
b) školenie pre potenciálnych konečných prijímateľov s cieľom pripraviť ich pre Švajčiarsko-slovenský
program,
c) najímanie poradcov na posudzovanie projektových návrhov adresovaných NKB a prípravu
žiadostí o financovanie predkladaných Švajčiarskej konfederácii,
d) najímanie poradcov pre monitorovanie a pre posudzovanie projektov financovaných z
príspevku a celkového Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,
e) audity a kontroly na mieste týkajúce sa činností súvisiacich s príspevkom, to sa
vzťahuje na činnosti nad a mimo úrovne projektov; audity pre projekty sa zohľadňujú
v rozpočte projektu,
f) opatrenia pre publicitu súvisiace s príspevkom,
g) náklady súvisiace s účasťou na stretnutiach so švajčiarskymi orgánmi, ktoré sa konajú
mimo Slovenskej republiky,
h) náklady NKB a sprostredkovateľov na preklady na úrovni riadenia príspevku Švajčiarskej
konfederácie,
i) dodatočné vybavenie vrátane softvéru obstarané špeciálne pre implementáciu príspevku.
3. Sprostredkovateľský orgán pre fond technickej asistencie
Sprostredkovateľským orgánom pre fond technickej asistencie je NKB.
4. Zmluva o fonde technickej asistencie
Zmluvu o fonde technickej asistencie pripraví a podpíše NKB na slovenskej strane a
SDC/SECO na švajčiarskej strane. Obsah zmluvy o fonde technickej asistencie bude okrem
iného zahŕňať:
– ciele fondu technickej asistencie,
– podrobný zoznam nákladov oprávnených na financovanie,
– organizačnú štruktúru, úlohy a zodpovednosti,
– postupy,
– rozpočet a finančné plánovanie,
– postupy pre audit,
– monitoring a riadenie,
– podávanie správ.
D. Štipendijný fond
1. Definícia a účel
Štipendijný fond bude poskytovať financovanie pre vzdelávacie a výskumné štipendiá
pre slovenských študentov a výskumných pracovníkov prijatých do inštitúcií vyššieho
vzdelávania a do výskumných inštitúcií vo Švajčiarskej konfederácii.
Vzdelávacie štipendiá budú posilňovať rozvoj vysokokvalitných ľudských zdrojov, podporovať
vytváranie sietí a iniciovať spoluprácu medzi mladými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi.
Výskumné štipendiá budú podporovať rozvoj vysokej kvality vo výskume, umožňovať výnimočné
osobné výkony mladých a samostatných výskumných pracovníkov, stimulovať vytváranie
sietí a zlepšovať švajčiarsko-slovenskú spoluprácu v oblasti výskumu. Výskumné štipendiá
môžu byť prepojené na vytváranie nadnárodných tímov a spoločné výskumné projekty.
2. Sprostredkovateľ pre štipendijný fond
Sprostredkovateľom pre riadenie štipendijného fondu je slovenská alebo švajčiarska
inštitúcia. Pravidlá, postupy a zodpovednosti štipendijného fondu budú definované
v zmluve o štipendijnom fonde. Možné odchýlky od Rámcovej dohody budú uvedené v zmluve
o štipendijnom fonde.
3. Zmluva o štipendijnom fonde
Zmluvu o štipendijnom fonde pripraví sprostredkovateľ. Na slovenskej strane ju podpíše
NKB a na švajčiarskej strane SDC. Obsah zmluvy o štipendijnom fonde bude okrem iného
zahŕňať:
– ciele štipendijného fondu,
– podrobný zoznam nákladov oprávnených na financovanie,
– organizačnú štruktúru, úlohy a zodpovednosti,
– postupy,
– rozpočet a finančné plánovanie,
– postupy pre audit,
– monitoring a riadenie,
– podávanie správ.
4. Oprávnené náklady
Oprávnené náklady zahŕňajú náklady na štipendiá, ako napr. presídlenie, životné náklady,
poistenie, matrikulačné poplatky, špecifické výskumné a publikačné náklady.
Číslo: | 515/2009 Z. z. |
Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí zmien a doplnení Príloh 1, 2 a 3 Rámcovej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Švajčiarskou federálnou radou o implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci rozšírenej Európskej únie |
Typ: | Oznámenie |
Dátum vyhlásenia: | 10.12.2009 |
Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: | 182/2009![]() |
Číslo | Dátum účinnosti | Novela |
---|---|---|
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 10.12.2009 - |
- Rozšírené zobrazenie
- Vytvoriť odkaz
- Skryť panel