Tlač predpisu

Príloha 1: Koncepčný rámec Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce

Koncepčný rámec tvorí neoddeliteľnú súčasť Rámcovej dohody medzi Švajčiarskou federálnou radou a vládou Slovenskej republiky o implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Koncepčný rámec definuje ciele, zásady, stratégie, geografické a tematické zameranie a tiež predbežné rozdelenie zdrojov.

1. HLAVA – Ciele

Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce má dva ciele:

– prispieť k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Slovenskou republikou a vyspelejšími krajinami rozšírenej Európskej únie (EÚ) a

– prispieť, v rámci Slovenskej republiky, k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi dynamicky rozvíjajúcimi sa mestskými oblasťami a štrukturálne slabšími okrajovými regiónmi.

Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce zahŕňa národné a nadnárodné projekty, ktoré podporujú udržateľný, hospodársky a sociálne vyvážený rozvoj.

Ku koncu obdobia implementácie príspevku Švajčiarskej konfederácie sa môžu obe Strany spoločne rozhodnúť globálne vyhodnotiť výsledky Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.

2. HLAVA – Zásady

Švajčiarsko-slovenská spolupráca sa riadi nasledujúcimi zásadami:

Transparentnosť. Transparentnosť a otvorenosť sú kľúčové pre všetky činnosti spolupráce a sú záväzné na všetkých úrovniach. Osobitný dôraz by mal byť kladený na transparentnosť pri výbere projektov, udeľovaní zmlúv a finančnom riadení.

Sociálne začlenenie. Cieľom činností spolupráce je začlenenie sociálne a hospodársky znevýhodnených jednotlivcov a skupín tak, aby sa podieľali na príležitostiach a prínosoch plynúcich z rozvoja.

Rovnaké príležitosti a práva. Vo všetkých etapách zavádzania Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe pohlavia, rodinného stavu, rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania alebo viery, zdravotného stavu, veku alebo sexuálnej orientácie.

Environmentálna udržateľnosť. Cieľ činností spolupráce zohľadňuje zásady environmentálnej udržateľnosti.

Záväzok všetkých zainteresovaných strán. Všetky inštitúcie a tí, ktorí prijímajú rozhodnutia, podieľajúci sa na Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce sa zaväzujú k účinnej a efektívnej realizácii dohodnutých projektov.

Subsidiarita a decentralizácia. Cieľ činností spolupráce zohľadňuje subsidiaritu a decentralizáciu najmä v projektoch na úrovni samospráv a regiónov.

3. HLAVA – Stratégie

3.1 Hlavné strategické aspekty

Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce je súčasťou komplexného národného plánovania, ktorý zahŕňa štrukturálne a kohézne programy EÚ a tiež programy Nórskeho finančného mechanizmu a Finančného mechanizmu EHP. Príspevok by mal dopĺňať tieto programy a zamerať sa v prvom rade na projekty, ktoré tieto finančné zdroje nepokrývajú alebo ich pokrývajú len čiastočne.

Hlavné strategické aspekty zahŕňajú:

a) Zameranie. Memorandum o porozumení medzi Švajčiarskou federálnou radou a Radou Európskej únie definuje pre príspevok štyri usmernenia pre financovanie:

– bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem,

– životné prostredie a infraštruktúra,

– podpora súkromného sektora a

– ľudský a spoločenský rozvoj.

Tieto usmernenia pre financovanie a súvisiace oblasti zamerania poskytujú širokú základňu pre spoluprácu. Dôležitými aspektmi sú účinnosť a efektivita, ako aj záujem o optimálne rozdelenie a použitie dostupných zdrojov. Z tohto dôvodu musí mať Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce jasné strategické zameranie, ktoré sa riadi nasledujúcimi aspektmi:

– sústredenie sa na maximálny počet z ôsmich oblastí zamerania, na ktoré musí byť vynaložených najmenej 70 % príspevku (tematické zameranie). Podľa Memoranda o porozumení bude výber oblastí zamerania vychádzať z potrieb Slovenskej republiky a môže zohľadňovať špecifické švajčiarske know-how;

– sústredenie sa na najmenej rozvinutý región NUTS-II, na ktorý musí byť vynaložených najmenej 40 % príspevku (geografické zameranie);

– sústredenie sa na relatívne malý počet projektov.

b) Programový prístup. Program pozostáva z jednotlivých projektov prepojených spoločnou tematikou alebo zdieľanými cieľmi. Programový prístup sa uplatní v oblastiach zamerania, ktoré vykazujú niekoľko z nasledujúcich charakteristík: rozsiahle finančné záväzky; prepojenie rôznych úrovní (národná, regionálna, miestna); rôznorodosť zúčastnených strán; prispenie k politike rozvoja; zásadné prispenie k budovaniu kapacít a uplatňovanie rovnakého súboru pravidiel a postupov. Programový prístup znamená delegovanú právomoc prijímať rozhodnutia o jednotlivých projektoch. Programový prístup zahŕňa: počiatočné zhodnotenie oblasti zamerania; definovanie cieľov, usmernení a rozpočtov; plán zavedenia programu; koncepciu monitorovania a hodnotenia sektora. Na zabezpečenie účinnosti a efektivity bude príspevok na konkrétny program predstavovať minimálnu sumu 4 000 000,00 CHF (štyri milióny švajčiarskych frankov).

c) Individuálny projektový prístup. Individuálny projektový prístup sa použije v oblasti zamerania, v ktorej majú byť zavedené jednotlivé projekty. Na zabezpečenie účinnosti a efektivity bude príspevok na konkrétny projekt v rámci individuálneho projektového prístupu predstavovať minimálnu sumu 1 000 000,00 CHF (jeden milión švajčiarskych frankov), pričom je možné dohodnúť sa na vyšších minimálnych finančných objemoch (pozri hlavu 5 tejto prílohy). Financovanie prostredníctvom blokového grantu môže poskytnúť spôsob na zastrešenie menších projektov (pozri Prílohu 3 dohody).

d) Nadnárodné projekty. Príspevok sa môže použiť na financovanie nadnárodných projektov.

e) Partneri a príjemcovia. Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce bude zahŕňať partnerov a príjemcov z verejného a súkromného sektora, mimovládne organizácie a iné organizácie občianskej spoločnosti.

f) Partnerstvá. Partnerstvá medzi švajčiarskymi a slovenskými partnermi sú obohacujúcim prvkom Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Spolupráca a partnerstvá sú veľmi podporované, najmä v oblastiach zamerania, v ktorých môže Švajčiarska konfederácia prispieť konkrétnymi skúsenosťami, know-how a technológiami.

g) Flexibilita. Flexibilita a možnosť reagovať na príležitosti si vyžadujú, aby bolo na začiatku pridelených len asi 80 % príspevku pre konkrétne oblasti zamerania a osobitné položky. Do dvoch a štyroch rokov od vykonávania dohody sa vyhodnotí napredovanie v podporovaných prioritných oblastiach. Slovenská republika vypracuje návrh na presmerovanie už pridelených nevyplatených finančných príspevkov podľa potreby a na využitie doposiaľ ešte nepridelenej časti príspevku vo výške asi 20 %. Návrh bude predmetom diskusie na výročnom stretnutí.

h) Viditeľnosť. Viditeľnosť Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce pre slovenských a švajčiarskych občanov je dôležitým aspektom, ktorý je možné zohľadniť pri výbere a realizácii projektov. Obe Strany sa zaväzujú proaktívne informovať o svojej spolupráci.

3.2 Stratégie realizácie

a) Identifikácia projektov. Identifikácia projektov významne ovplyvňuje kvalitu Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Slovenská republika je zodpovedná za výber projektov, ktoré budú financované pomocou príspevku. Švajčiarska konfederácia môže Slovenskej republike odporúčať návrhy projektov.

b) Stanovenie kritérií na výber projektov. Výber projektov bude založený na jasnej skupine kritérií. Všeobecné kritériá výberu budú zahŕňať:

– schopnosť reagovať na ciele Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,

– vernosť zásadám Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce opísaných v hlave 2 tejto prílohy,

– schopnosť reagovať na strategické aspekty opísané v bode 3.1 hlavy 3 tejto prílohy,

– zakotvenie v Národnom rozvojom pláne, a ak to bude možné, v Národnom strategickom referenčnom rámci a konkrétnom operačnom programe (programoch),

– inováciu a/alebo potenciál ponúknuť nové riešenia, ktoré je možné následne uplatniť vo väčšom meradle (pilotné projekty),

– kapacitu konečného prijímateľa a sprostredkovateľa,

– pákový potenciál (mobilizácia dodatočných zdrojov),

– realizovateľnosť v danom časovom rámci,

– udržateľnosť výsledkov.

Konkrétne kritériá výberu pre každú oblasť zamerania je možné formulovať pred začiatkom implementácie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.

c) Podpora plánovania projektov. Projektová príprava a podrobné plánovanie projektov majú pre účinnosť a efektívnosť realizácie projektu kľúčový význam. O podporu pri príprave projektov môže požiadať Slovenská republika alebo môže byť odporučená zo strany Švajčiarskej konfederácie, pričom bude financovaná buď prostredníctvom nástroja na prípravu projektov (pozri Prílohu 3 tejto dohody), alebo ako neoddeliteľná súčasť financovania projektu.

d) Zvýšenie kapacít pre realizáciu. Úspešná realizácia projektu závisí od kapacít organizácií vykonávajúcich implementáciu a monitoring. V prípade potreby môže o zvýšenie kapacít požiadať Slovenská republika alebo ho môže odporučiť Švajčiarska konfederácia a môže byť financované pomocou príspevku ako neoddeliteľná súčasť financovania projektu.

4. HLAVA – Geografické zameranie

Geografické zameranie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce bude stanovené v rámci územia Slovenskej republiky s ohľadom na to, že najmenej 40 % príspevku bude vynaložených v regióne na úrovni NUTS-II s najnižším HDP na obyvateľa za posledné tri zverejnené roky (2002, 2003 a 2004). Na základe tohto kritéria bude geografické zameranie stanovené na východoslovenský región (pozri bod 3.1.a hlavy 3 tejto prílohy).

5. HLAVA – Tematické zameranie a predbežné finančné alokácie

Na Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce sa vzťahuje nasledujúce tematické zameranie a predbežné pridelenie finančných zdrojov:

1. Bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem
Číslo	Oblasti zamerania	Prístup, ciele a oprávnené projekty	Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF)
1.	Iniciatívy regionálneho rozvoja v okrajových a znevýhodnených regiónoch	Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom: Mobilizácia miestneho a regionálneho rozvojového potenciálu v oblasti geografického zamerania. Typy oprávnených projektov: – plánovanie cestovného ruchu na regionálnej a okresnej úrovni, – mobilizácia potenciálov cestovného ruchu, najmä, ekoturistika, športy, kultúrne dedičstvo atď., – posilnenie a skvalitňovanie siete sociálnych služieb, sociálnej inklúzie, boja proti chudobe, opatrení sociálno-právnej ochrany, sociálnej kurately a sociálneho hospodárstva.	do 9,000
2.	Prevencia a manažment prírodných katastrof	Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom: Posilnenie riadenia prírodných katastrof v Slovenskej republike. Typy oprávnených projektov: – budovanie, posilňovanie a príprava kapacít a orgánov určených na prácu v území zasiahnutom prírodnými katastrofami, – vytváranie mobilných centier pre riadenie síl a funkčného vybavenia pri zásahoch na postihnutom území, – modernizácia materiálového a technického zabezpečenia stacionárneho a tiež mobilného monitoringu a detekčnej technológie pre prípady chemického a radiačného ohrozenia.	do 4,000
3.	Posilnenie inštitúcií a kapacít pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu	Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom: Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Typy oprávnených projektov: – budovanie spoločnej infraštruktúry Colnej správy SR a Ministerstva vnútra SR, – dodávka technológií pre komunikáciu s vysokým zabezpečením, – posilnenie kapacít Ministerstva spravodlivosti SR a/alebo Ministerstva vnútra (Policajný zbor) SR.	do 7,000
2. Životné prostredie a infraštruktúra
Číslo	Oblasti zamerania	Prístup, ciele a oprávnené projekty	Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF)
4.	Obnova a modernizácia základnej infraštruktúry askvalitnenie životného prostredia	Individuálny projektový prístup s nasledujúcim cieľom: Zlepšenie služieb komunálnej infraštruktúry, aby sa zvýšila životná úroveň a podporil hospodársky rozvoj. Minimálne 30 % alokovanej sumy v tejto oblasti zamerania má byť použitých pre projekty v oblasti geografického zamerania. Typy oprávnených projektov: Projekty s minimálnou hodnotou 3 000 000,00 CHF (tri milióny švajčiarskych frankov) v oblasti: – trvalo udržateľné vodné hospodárstvo a hospodárstvo odpadových vôd, zamerané predovšetkým na čistenie komunálnych odpadových vôd. Projekty s minimálnou hodnotou 2 000 000,00 CHF (dva milióny švajčiarskych frankov) v oblasti: – odpadové hospodárstvo: nakladanie s komunálnym odpadom a zneškodňovanie nebezpečného odpadu.	do 19,500
5.	Ochrana prírody	Individuálny projektový prístup s nasledujúcim cieľom: Ochrana prírodných zdrojov a fungujúcich ekosystémov trvalo udržateľným spôsobom. Typy oprávnených projektov: – ochrana a regenerácia prírodného životného prostredia a krajiny najmä v geografickej oblasti zamerania, s osobitnou pozornosťou zameranou na sústavu NATURA 2000 a Karpatský dohovor, – monitoring a výskum lesných ekosystémov (zlepšenie prístrojového a iného technického vybavenia).	do 5,000
3. Súkromný sektor
Číslo	Oblasti zamerania	Prístup, ciele a oprávnené projekty	Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF)
6.	Rozvoj súkromného sektora a podpora vývozu MSP	Individuálny projektový prístup a blokové granty s nasledujúcim cieľom: Zvýšenie podielu slovenského vývozu tovarov a služieb na trhu. Typy oprávnených projektov: – podpora štandardov kvality (technických, environmentálnych, fytosanitárnych atď.), – podpora zavádzania e-podnikania a e-bezpečnosti v podnikateľskom sektore.	do 4,000
4. Ľudský a sociálny rozvoj
Číslo	Oblasti zamerania	Prístup, ciele a oprávnené projekty	Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF)
7.	Výskum a vývoj	Cieľ: Posilnenie vedeckého potenciálu prostredníctvom zlepšeného prístupu k vzdelaniu a prostredníctvom programov selektívnej podpory. Typ oprávnených projektov: – Štipendijný fond pre programy pre vyššie stupne vzdelávania a postgraduálne štúdiá vo Švajčiarskej konfederácii.	do 3,000
8.	Technická a odborná príprava	Individuálny projektový prístup alebo programový prístup s nasledujúcim cieľom: Prepojenie profilu absolventov škôl s potrebami pracovného trhu a vybavenie absolventov škôl znalosťami a zručnosťami zodpovedajúcimi potrebám vedomostnej spoločnosti. Typy oprávnených projektov: – rozvoj alebo skvalitnenie profesijných profilov (EQF – Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie), – vytvorenie alebo adaptovanie miestnych vzdelávacích kapacít pre podporu alebo stimuláciu miestneho hospodárskeho rozvoja, – presun od vstupnej investície k dosiahnutému výsledku (na úrovni znalostí, schopností a kvalifikácie), – vypracovanie know-how pre predvídanie budúcich potrieb trhu práce.	do 4,500

5. Osobitné alokácie
Položka	Obsah	Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF)
Blokový grant	Cieľ: Podporovať prispievanie občianskej spoločnosti k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktoré predstavujú dôležitý faktor rozvoja a participácie. Typ oprávnených projektov: – Blokové granty pre občiansku spoločnosť/MVO prispievajúce najmä k poskytovaniu sociálnych služieb, ako aj environmentálnym otázkam, umožňujúce posilnenie organizačných kapacít.	do 3,000
Twinningový blokový grant	Cieľ: Podpora a/alebo zlepšenie partnerstiev medzi inštitúciami, samosprávami a regiónmi Slovenskej republiky a Švajčiarskej konfederácie na národnej úrovni. Typ oprávnených projektov: – Blokové granty pre financovanie malých spoločných projektov v rámci partnerstiev.	do 1,300
Nástroj pre prípravu projektov	Cieľ: Podpora prípravy konečných návrhov projektov.	do 1,216
Švajčiarsky manažment programu	Švajčiarska správa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce (bod 4 článku 5 dohody).	3,350
Slovenská technická pomoc	Slovenská správa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce vrátane prípravy, realizácie, monitorovania a hodnotenia.	do 1,000

Prehľad indikatívnych alokácií
Usmernenia k financovaniu	Indikatívna finančná alokácia (v miliónoch CHF)
1. Bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem	20,000
2. Životné prostredie a infraštruktúra	24,500
3. Súkromný sektor	4,000
4. Ľudský a sociálny rozvoj	7,500
5. Osobitné alokácie	9,866
6. Ešte nepridelené	1,000
Indikatívne alokácie celkom	66,866

Ešte nepridelená suma 1,000 milión CHF sa použije na projekty s vysokou prioritou, ktoré budú schválené a ktoré nemôžu byť financované z dostupného zostatku príslušnej oblasti zamerania. Nevyužité zostatky oblastí zamerania sa pripočítajú k tejto nepridelenej sume po prijatí všetkých konečných rozhodnutí o konečných návrhoch projektov v príslušnej oblasti zamerania. Alokácia nepridelených prostriedkov sa vykoná na základe vzájomnej dohody (napr. potvrdenou v zápisniciach zo stretnutí alebo korešpondenciou) medzi NKB a SDC/SECO v priebehu operačnej implementácie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.

Príloha 2: Pravidlá a postupy pre Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce

Príloha 2 tvorí neoddeliteľnú súčasť Rámcovej dohody medzi Švajčiarskou federálnou radou a vládou Slovenskej republiky o zavedení Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Príloha 2 definuje riadenie na úrovni Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, postupy na úrovni projektov, požiadavky na návrhy projektov, úlohy a zodpovednosti a osobitné ustanovenia pre finančnú pomoc.

Pravidlá a postupy pre blokové granty, nástroj na prípravu projektov, fond technickej asistencie a štipendijný fond sú definované v Prílohe 3.

1. HLAVA – Riadenie na úrovni Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce

1.1 Dohľad

Slovenské orgány majú konečnú zodpovednosť za monitorovanie a dohľad nad Programom švajčiarsko-slovenskej spolupráce na národnej úrovni. Strany vytvoria systém monitorovania spolu na začiatku Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce a v prípade potreby bude počas jeho zavedenia vylepšený.

1.2 Výročné stretnutia

S cieľom zabezpečiť účinnú implementáciu Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce budú Strany organizovať výročné stretnutia.

Pravidelnými účastníkmi výročných stretnutí budú zástupcovia NKB, Platobného orgánu, SDC, SECO a švajčiarskeho veľvyslanectva.

Sprostredkovatelia, koneční prijímatelia a iné inštitúcie a osoby môžu byť na výročné stretnutia pozvané, kedykoľvek to bude NKB alebo Švajčiarska konfederácia považovať za potrebné, na základe predchádzajúcej výmeny informácií.

Strany môžu pozvať zástupcov Komisie Európskych spoločenstiev, aby sa zúčastnili ako pozorovatelia. Za organizovanie výročných stretnutí je zodpovedný NKB v koordinácii so švajčiarskym veľvyslanectvom vo veciach týkajúcich sa organizácie, obsahu, programovej agendy, účastníkov a ďalších organizačných a logistických záležitostí.

Na výročných stretnutiach bude NKB prezentovať výročnú správu distribuovanú mesiac pred konaním sa stretnutia, ktorá bude okrem iného obsahovať:

– všeobecné skúsenosti a dosiahnuté výsledky,

– pokrok dosiahnutý v implementácii Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce v porovnaní s Koncepčným rámcom obsiahnutým v Prílohe č. 1 dohody,

– správu o stave Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce vrátane:

· výkazov o schválených projektoch, napredovania vo výbere projektov a predvídateľných záväzkov,

· celkového finančného výkazu o minulých a predbežných budúcich vyplatených prostriedkoch a záväzkoch pre celý Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce,

· zhrnutia a hlavných záverov auditov projektov v súlade s hlavou 3.7,

· štatistiky výberových konaní, udelenia zmlúv a úspešných predkladateľov súťažných ponúk,

· informácií o dôležitých otázkach týkajúcich sa konkrétnych projektov,

– správy o blokových grantoch, nástroji na prípravu projektov, fonde technickej asistencie a štipendijnom fonde,

– návrhy na presmerovanie už pridelených nevyplatených finančných príspevkov,

– podávanie správ o administratívnych otázkach implementácie,

– stratégiu a činnosti na informovanie širokej verejnosti o Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce a realizovaných projektoch,

– ďalšie otázky na diskusiu, odporúčania, postupnosť krokov,

– prehodnotenie a v prípade potreby zmenu a doplnenie príloh dohody.

Zápisnicu zo stretnutí, ktorá bude obsahovať závery, vypracúva NKB a predkladá ju na schválenie Švajčiarskej konfederácii do 10 pracovných dní od konania sa stretnutia. Zápisnica musí byť zo strany NKB, SECO a SDC schválená v písomnej forme do 15 pracovných dní po jej obdržaní.

2. HLAVA – Postupy pre žiadosti o financovanie projektov

Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len „žiadosť o NFP“) prechádza dvomi kolami, čo umožňuje včasné poradenstvo v procese rozhodovania. V prvom kole sa predkladá projektový zámer, o ktorom sa rozhodne. V prípade kladného rozhodnutia postupuje do druhého kola. V druhom kole sa predloží konečný návrh projektu a Švajčiarska konfederácia prijme konečné rozhodnutie.

2.1 Prvé kolo: Žiadosť a schvaľovací postup projektového zámeru

Č.	Kroky	Činnosti a špecifické pravidlá	Organizácie
1.	Zahájenie identifikácie projektu	Zahájenie na základe: – výziev pripravených NKB a schválených SDC/SECO, – výziev pripravených sprostredkovateľom schválených NKB a SDC/SECO, – návrhov zo strany NKB, – iných postupov.	Zodpovedný: NKB Účastníci: sprostredkovateľ konečný prijímateľ slovenskí partneri švajčiarske orgány
2.	Zverejnenie otvorených výziev/priame zadanie	Široko publikovaná otvorená výzva na predloženie návrhov NKB/sprostredkovateľ. Je možné priame vymenovanie sprostredkovateľa/konečného prijímateľa.	Zodpovední: NKB/sprostredkovateľ
3.	Vypracovanie projektového zámeru	Príprava projektového zámeru na základe požiadaviek pre projektové zámery (bod 2.2). To môže zahŕňať žiadosť o finančnú podporu pre prípravu konečného návrhu projektu prostredníctvom nástroja na prípravu projektov.	Zodpovední: sprostredkovateľ konečný prijímateľ
4.	Predbežné posúdenie projektového zámeru	Možnosť neformálnych konzultácií medzi NKB a švajčiarskym veľvyslanectvom.	Zodpovedný: NKB
5.	Posudzovanie	Formálna kontrola zo strany NKB. Preskúmanie projektového zámeru na základe koncepčného rámca, kritérií na výber projektov v Prílohe 1, požiadaviek na projektové zámery (bod. 2.2) a výsledky hodnotenia nezávislej výberovej komisie.	Zodpovední: NKB, sprostredkovateľ (ak existuje) Účastníci: výberová komisia, Národný monitorovací výbor
6.	Predloženie projektového zámeru	V prípade prijatia predloženého projektového zámeru, spolu so sprievodným listom obsahujúcim opis výberového procesu, tento bude postúpený švajčiarskemu veľvyslanectvu. Formálna kontrola zo strany švajčiarskeho veľvyslanectva a predloženie projektového zámeru spolu so sprievodným listom od NKB Švajčiarskej konfederácii.	Zodpovedný: NKB Zodpovedný: švajčiarske veľvyslanectvo
7.	Konečné rozhodnutie o projektovom zámere	Konečné rozhodnutie o projektovom zámere; (ak to je odôvodnené, vrátane rozhodnutia o žiadosti o financovanie prípravy projektu). V prípade prijatia projektového zámeru Švajčiarskou konfederáciou sa žiada o vypracovanie konečného návrhu projektu (bod. 2.4). Švajčiarska konfederácia môže predložiť pripomienky, ktoré musia byť zohľadnené počas vypracovania konečného návrhu projektu.	Zodpovední: Švajčiarska agentúra pre rozvoj a spoluprácu (SDC) alebo Štátny sekretariát pre hospodárske veci (SECO)

2.2 Požiadavky na projektové zámery

Projektový zámer (približne 10 strán) musí obsahovať všetky potrebné informácie, ktoré umožnia vo všeobecnosti zhodnotiť navrhovaný projekt.

Položka	Obsah
Všeobecné informácie	Názov projektu, plánovaná doba trvania projektu, prioritný sektor, lokalita/región.
Žiadateľ	Meno a kontaktné údaje, predchádzajúce relevantné skúsenosti, ak sú, partneri projektu, prepojenie na Švajčiarsku konfederáciu (know-how, technológia, partneri alebo akákoľvek iná spolupráca so Švajčiarskou konfederáciou).
Význam	Prispenie k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov v rámci krajiny a medzi krajinou a vyspelejšími členskými štátmi EÚ (dosah), súlad s rozvojovými stratégiami krajiny/regiónu (regiónov) a zvoleným sektorom, stratégia postupov.
Organizácia projektu	Organizačná schéma, zodpovednosti atď.
Rozpočet	Oprávnené náklady/neoprávnené náklady; vlastný príspevok, výška grantu, spolufinancovanie, financovanie EÚ a akýkoľvek iný finančný zdroj atď.; aspekty efektívnosti nákladov v porovnaní s alternatívami.
Horizontálne kritériá	Environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty projektu, rovnosť pohlaví.
Zrelosť projektu	Stav projektu: štádium prípravy alebo štádium konečného vypracovania a/alebo štádium podania žiadosti o finančnú podporu pre prípravu konečného návrhu projektu prostredníctvom nástroja na prípravu projektov (napr. na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, na hodnotenie vplyvu na životné prostredie atď.), ak je to odôvodnené.
Prílohy	Dodatočná dokumentácia podľa potreby.

2.3 Druhé kolo: Žiadosť a schvaľovací postup konečného návrhu projektu

Položka	Obsah
Zhrnutie projektu (jedna strana)	Prehľad základných skutočností: názov projektu, informácie o žiadateľovi, sektorové umiestnenie, krátky opis vrátane cieľov, rozpočtu, partnerov, doby trvania.
Význam	Prispenie k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Slovenskou republikou a vyspelejšími štátmi EÚ; súlad s rozvojovými stratégiami štátu/regiónu (regiónov) a zvoleným sektorom; stratégia postupov.
Obsah projektu	Opis vrátane cieľov, očakávaných výsledkov/výstupov, činností a jednotlivých ukazovateľov; prijímatelia, cieľová skupina; riziká a potenciál; udržateľnosť projektu.
Odôvodnenie projektu (povinná príčinlivosť)	Štúdia uskutočniteľnosti (ak sa vyžaduje).
Organizácia projektu	Organizačná schéma, zodpovednosti atď.
Podrobný časový rozvrh realizácie	Vrátane míľnikov a ukazovateľov, podľa ktorých sa bude uskutočňovať monitorovanie napredovania.
Rozpočet	Oprávnené náklady/neoprávnené náklady; vlastný príspevok, výška grantu, spolufinancovanie, financovanie EÚ a akékoľvek iné finančné zdroje atď.; aspekty efektívnosti nákladov.
Obstarávanie	Postupy obstarávania tovarov a služieb.
Vplyv na rozvoj	Monitorovanie a hodnotenie indikátorov výstupu/výsledku/dopadu.
Horizontálne kritériá	Environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty projektu, rovnosť pohlaví.
Prílohy	Napr. realizačná štúdia, štúdia uskutočiteľnosti, projektová dokumentácia, štúdia vplyvu na životné prostredie, povolenia, logické matrice.

2.4 Požiadavky na konečné návrhy projektov

Súčasťou konečných návrhov projektov musia byť všetky potrebné dokumenty (napr. štúdia uskutočniteľnosti projektová dokumentácia, hodnotenie vplyvu na životné prostredie), aby bolo možné vykonať dôkladné hodnotenie. Konečný návrh projektu (10 – 20 strán; pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry 20 – 30 strán plus prílohy) musí poskytovať primerane podrobné informácie okrem iného o:

Č.	Kroky	Činnosti a špecifické pravidlá	Organizácie
1.	Vypracovanie konečného návrhu projektu	Príprava konečného návrhu projektu na základe požiadaviek na konečné návrhy projektov (bod. 2.4) a pripomienok Švajčiarskej konfederácie.	Zodpovední: sprostredkovateľ konečný prijímateľ
2.	Posúdenie	Formálna kontrola zo strany NKB. Preskúmanie konečného návrhu projektu. Hodnotenie nezávislou výberovou komisiou a Národným monitorovacím výborom.	Zodpovedný: NKB Účastníci: sprostredkovateľ (ak existuje) výberová komisia Národný monitorovací výbor
3.	Rozhodnutie predložiť konečný návrh projektu	V prípade prijatia predloženie konečného návrhu projektu so sprievodným listom zohľadňujúcim požiadavky na konečné návrhy projektov a pripomienky Švajčiarskej konfederácie švajčiarskemu veľvyslanectvu. Formálna kontrola zo strany švajčiarskeho veľvyslanectva a predloženie konečného návrhu projektu spolu so sprievodným listom od NKB Švajčiarskej konfederácii.	Zodpovedný: NKB Zodpovedný: švajčiarske veľvyslanectvo
4.	Konečné rozhodnutie	Konečné rozhodnutie o žiadosti o financovanie na základe konečného návrhu projektu, sprievodného listu NKB a projektovej dokumentácie. Švajčiarska konfederácia si vyhradzuje právo vykonať v prípade potreby svoje vlastné hodnotenie.	Zodpovední: SDC/SECO

3. HLAVA – Postupy pre realizáciu projektov

Postupy pre realizáciu projektov sú nasledovné:

Č.	Kroky	Činnosti a špecifické pravidlá	Organizácie
1.	Zmluva o projekte	Príprava Zmluvy o projekte medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou.	Zodpovední: NKB na slovenskej strane SDC alebo SECOna švajčiarskej strane
2.	Podpísanie Zmluvy o projekte	Zmluvu o projekte môžu podpísať viac ako dve zmluvné strany.	Zodpovední: obvykle švajčiarske veľvyslanectvo v mene SDC alebo SECO o slovenskom signatárovi alebo signatároch rozhodne Slovenská republika
3.	Zmluva o realizácii projektu	Príprava a podpísanie zmluvy o realizácii projektu.	Zodpovední: NKB sprostredkovateľ konečný prijímateľ platobný orgán
4.	Obstarávanie a uzatváranie zmlúv	Obstarávanie sa bude vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami, ako aj v súlade s príslušnými smernicami EÚ. Švajčiarskej konfederácii bude predložené potvrdenie o dodržaní príslušných pravidiel obstarávania. Na zvýšenie transparentnosti a zabránenie korupcii budú dokumenty výberového konania obsahovať klauzulu o čestnosti. Vo všeobecnosti, v prípade výberových konaní v rámci smerníc EÚ o verejnom obstarávaní (2004/17/ES a 2004/18/ES) bude Švajčiarskej konfederácii pre informáciu predložený anglický preklad oficiálnej hodnotiacej správy výberového konania najneskôr do 30 kalendárnych dní od udelenia zmluvy. Okrem uvedeného v prípade výberových konaní nad prahom 500 000,00 CHF môže Švajčiarska konfederácia v čase konečného rozhodovania o konečnom návrhu projektu pre informáciu požadovať aj kópiu súťažných dokumentov a zmlúv na účel ich odsúhlasenia. Tieto dokumenty je potrebné predložiť najneskôr do 20 kalendárnych dní pred zahájením výberového konania, respektíve do 20 kalendárnych dní od podpísania zmluvy. Navyše v prípade výberových konaní nad prahom 1 000 000,00 CHF (jeden milión švajčiarskych frankov) môže Švajčiarska konfederácia tiež požadovať, aby bol účastníkom verejnej súťaže, resp. dodávateľom sprístupnený anglický preklad dokumentov výberového konania. Dodatočné náklady na preklad sa zarátajú do rozpočtu projektu a budú financované v rámci príspevku.	Zodpovední: NKB sprostredkovateľ konečný prijímateľ
		V súlade s článkom 6 bodom 5 Rámcovej dohody obe Strany súhlasia, že poskytnú všetky informácie týkajúce sa procesu výberového konania a presahujúce rozsah uvedených dokumentov, ktoré môže druhá Strana primerane požadovať. Švajčiarska konfederácia má právo zúčastňovať sa vo výberovej komisii ako pozorovateľ. Švajčiarska konfederácia má tiež právo vykonať audit obstarávacích praktík a postupov všeobecne. V prípade nedodržiavania uvedených pravidiel spôsobeného úmyselne alebo nedbanlivosťou v rámci procesu výberového konania je Švajčiarska konfederácia oprávnená okamžite pozastaviť úhrady, nariadiť NKB, aby zastavil platby z príspevku Švajčiarskej konfederácie a požadovať vrátenie neoprávnene vyplatených úhrad v ktorejkoľvek fáze projektu.
5.	Riadenie (Monitoring)	Postupy riadenia sú definované v zmluve o projekte. Opis postupov zahŕňa: periodicitu podávania správ, systém monitoringu a poradné, riadiace výbory, časový plán pre činnosti a výsledky, vykonávanie auditov, atď.	Zodpovedný: konečný prijímateľ Účastníci: NKB sprostredkovateľ monitorovací výbor
6.	Podávanie správ	Predbežné správy o projekte dokladajúce platobné nároky a žiadosti o platbu, ako je uvedené v hlave 4 tejto prílohy. Výročné správy o projekte opisujú napredovanie projektu. Obsahujú zhrnutie údajov o finančnom napredovaní za rok vykazovania a tiež kumulatívne údaje k danému dátumu. Porovnávajú skutočné s plánovanými výdavkami a napredovanie, na základe kvantifikovaných cieľov pre výstup a tam, kde je to možné, ukazovatele výsledkov. Akákoľvek odchýlka musí byť zdôvodnená a musia byť navrhnuté nápravné opatrenia. Výročné správy o projekte nie sú prepojené na žiadosti o platbu. Správa o ukončení projektu spolu s poslednou predbežnou správou o projekte a konečnou finančnou správou (bod 7 tabuľky) je základom pre konečnú úhradu. Dokumentuje a komentuje celkové dosiahnutie výstupov a výsledkov v porovnaní s pôvodným plánom, dodržanie zásad, ako napr. vzájomne previazané témy a udržateľnosť. Obsahuje aj získané ponaučenia a závery.	Zodpovedný: konečný prijímateľ Účastníci: NKB sprostredkovateľ
7.	Audit	Na začiatku Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce vykoná Orgán pre audit audit dodržiavania na úrovni NKB a Platobného orgánu. Na základe hodnotenia rizika bude stanovené ročné plánovanie auditov. Okrem hodnotenia rizika môže Švajčiarska konfederácia oznámiť požiadavky, ktoré sa zohľadňujú pri vypracovaní ročného plánu auditov. Orgán pre audit je zodpovedný za plnenie plánu auditov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Pre každý projekt trvajúci viac ako dva roky a presahujúci sumu 500 000,00 CHF (päťstotisíc švajčiarskych frankov) bude interný audítor alebo externý certifikovaný audítor vykonávať priebežný finančný audit(-y), ak nie je v zmluve o projekte uvedené inak. Závery a odporúčania budú oznámené Švajčiarskej konfederácii. Po ukončení každého projektu vykoná interný audítor alebo certifikovaný externý audítor konečný finančný audit. Závery a odporúčania budú oznámené Švajčiarskej konfederácii spolu so správou o ukončení projektu a konečnou finančnou správou.	Zodpovedný: Orgán pre audit Zodpovedný: NKB
8.	Hodnotenie	Po ukončení projektu môžu Strany požadovať nezávislé hodnotenie. Náklady bude znášať strana, ktorá si hodnotenia vyžiadala.	Zodpovední: NKB SDC alebo SECO

4. HLAVA – Postup pre platby a úhrady

Ministerstvo financií Slovenskej republiky je Platobným orgánom pre príspevok (ďalej len „Platobný orgán“). V zásade budú všetky úhrady v rámci príspevku predfinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Konečný prijímateľ, v závislosti od typu platby, predkladá NKB žiadosti o platbu zahrňujúce oprávnené výdavky za aktuálne obdobie, spolu s (tam, kde je to vhodné) podpornou dokumentáciou požadovanou NKB a predbežnou správou o projekte. NKB overí úplnosť a potvrdí správnosť predložených dokumentov. Platobný orgán vykonáva platby konečnému prijímateľovi v súlade so zmluvou o realizácii projektu. Platobný orgán predkladá žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii na schválenie a úhradu.

Podrobné postupy pri platbách a úhradách stanovené v zmluvách o projekte musia, ak nie je stanovené inak, byť v súlade s nasledujúcimi postupmi:

Č.	Kroky	Činnosti	Organizácie
1.	Vypracovanie a predloženie žiadosti o platbu	Predloženie žiadosti o platbu NKB vrátane (tam, kde je to vhodné) predbežnej správy a príslušnej podpornej dokumentácie v závislosti od typu platby. Predbežná správa o projekte zahŕňa informácie o finančnom a fyzickom napredovaní, porovnanie skutočných výdavkov s plánovanými, aktualizáciu stavu napredovania a obsahuje informácie potvrdzujúce spolufinancovanie. Akákoľvek odchýlka musí byť zdôvodnená a musia byť navrhnuté nápravné opatrenia. Predbežné správy o projekte musia byť predkladané najmenej každé tri mesiace.	Zodpovedný: konečný prijímateľ
2.	Overenie žiadosti o platbu nárokov voči Platobnému orgánu	Kontrola súladu žiadosti o platbu s dohodou, zmluvou o projekte a zmluvou o realizácii projektu vrátane spolufinancovania a možného dvojitého financovania. Overenie úplnosti dokumentácie a relevantnosti predbežnej správy o projekte. V prípade potreby sa overí správnosť použitia finančných prostriedkov pomocou kontroly (kontrol) na mieste. Predloženie žiadosti o platbu (tam, kde je to vhodné) spolu s predbežnou správou o projekte Platobnému orgánu.	Zodpovedný: NKB alebo sprostredkovateľ, ak je delegovaný NKB
3.	Overenie žiadosti o platbu a platba konečnému prijímateľovi	Kontrola súladu žiadosti o platbu. Overenie, ak je to potrebné, na mieste na úrovni NKB, sprostredkovateľa alebo konečného prijímateľa. Prevod schválenej sumy konečnému prijímateľovi.	Zodpovedný: Platobný orgán
4.	Potvrdenie a predloženie žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii	Predloženie žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii; potvrdenie a overenie súladu s uzatvorenými dohodami.	Zodpovedný: Platobný orgán
5.	Platba zo strany Švajčiarskej konfederácie Slovenskej republike	Skontrolovanie súladu žiadostí o úhradu a podpornej dokumentácie. Prevod požadovanej sumy Platobnému orgánu.	Zodpovedný: Švajčiarska konfederácia

Okrem uvedenej dokumentácie je Slovenská republika zodpovedná aj za zaslanie kópií súvisiacej dokumentácie Švajčiarskej konfederácii, ako sú napr. predbežné správy o projekte, výročné správy o projekte a správy o ukončení projektu (bod 6 hlavy 3 prílohy), správy o auditoch alebo ich konsolidované zhrnutie (bod 7 hlavy 3 prílohy), ako to vyžaduje zmluva o projekte.

V konkrétnych prípadoch môžu Strany definovať odlišné platobné postupy v jednotlivých zmluvách o projekte.

Konečný dátum pre oprávnenosť nákladov bude stanovený v zmluve o projekte. Malo by to byť 12 mesiacov po plánovanom dátume ukončenia projektu, ale nesmie to byť neskôr ako 10 rokov od schválenia príspevku Švajčiarskym parlamentom podľa článku 3 tejto dohody. Konečné žiadosti o úhradu musí Švajčiarska konfederácia obdržať najneskôr 6 mesiacov od konečného dátumu stanoveného pre oprávnenosť nákladov.

V prípade nedodržiavania dohodnutých pravidiel je Švajčiarska konfederácia oprávnená okamžite pozastaviť úhrady, nariadiť NKB, aby zastavila platby z príspevku Švajčiarskej konfederácie a požadovať vrátenie neoprávnene vyplatených úhrad v ktorejkoľvek fáze projektu. Dôvody jednotlivých pokynov budú odkomunikované NKB a ďalším zúčastneným partnerom písomnou formou.

5. HLAVA – Úlohy a zodpovednosti

Úlohy a zodpovednosti hlavných aktérov sú opísané ďalej. Zmluvy o projekte budú obsahovať podrobnejšie zodpovednosti a činnosti prispôsobené jednotlivým prípadom.

5.1 Národný kontaktný bod

NKB je zodpovedný za celkové riadenie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na národnej úrovni, to zahŕňa:

– zabezpečenie prijatia potrebných národných právnych dokumentov týkajúcich sa realizácie a monitorovania projektov vrátane národných pravidiel a postupov pre prípravu, realizáciu, financovanie a monitorovanie,

– koordinovanie príspevku Švajčiarskej konfederácie s inými príspevkami, s Národným strategickým referenčným rámcom a s operačnými programami, Nórskym finančným mechanizmom, Finančným mechanizmom EHP a s inými príspevkami v spolupráci s ostatnými príslušnými národnými orgánmi vrátane kontroly, aby nedošlo k žiadnemu dvojitému financovaniu ktorejkoľvek časti projektu prostriedkami z akéhokoľvek iného zdroja,

– zabezpečenie organizácie výziev, zberu a hodnotenia návrhov projektov,

– zabezpečenie predbežného posudzovania projektových zámerov, posudzovania návrhov projektov a podpísania príslušných zmlúv o projekte,

– vytvorenie nezávislých výberových komisií tvorených minimálne dvomi expertmi, ktorým bude predsedať NKB,

– vytvorenie Národného monitorovacieho výboru,

– predkladanie projektových zámerov konečných návrhov projektov odporučených Národným monitorovacím výborom Švajčiarskej konfederácii,

– predkladanie kompletnej príslušnej dokumentácie Platobnému orgánu na zabezpečenie financovania projektov,

– dohľad a riadenie realizácie projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami o realizácii projektu vytvorením vhodných systémov na monitorovanie, riadenie a audit,

– kontrola a overenie oprávnenosti výdavkov vzniknutých v súvislosti s realizáciou projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami o realizácii projektu a overenie úplnosti dokumentácie,

– overenie, či daň z pridanej hodnoty (DPH) môže byť vrátená konečnému prijímateľovi, a podľa toho informovať Švajčiarsku konfederáciu vo forme prehlásenia žiadateľa, ktoré tvorí súčasť projektovej dokumentácie, pri každom jednotlivom projekte,

– zabezpečenie účinného a správneho používania dostupných finančných prostriedkov,

– každoročné predkladanie zhrnutia záverov a odporúčaní všetkých správ o audite financovaných projektov. NKB v prílohe predkladá všetky pôvodné závery a odporúčania správ o audite,

– zabezpečenie prediskutovania výsledkov auditov so zúčastnenými partnermi vrátane Švajčiarskej konfederácie a výkonu rozhodnutí prijatých na základe správy o audite,

– zabezpečenie pravidelného podávania správ Švajčiarskej konfederácii o realizácii projektov financovaných z príspevku a tiež identifikovanie a okamžité ohlásenie akéhokoľvek porušovania dohodnutých pravidiel,

– organizovanie výročných stretnutí na najvyššej úrovni Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce po porade so Švajčiarskym veľvyslanectvom a predkladanie výročných správ,

– zabezpečenie informovania a publicity o Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce,

– zabezpečenie uchovávania všetkých príslušných dokumentov týkajúcich sa projektov realizovaných v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce počas 10 rokov od ukončenia projektov.

NKB môže delegovať časť uvedených úloh a zodpovedností na jedného alebo viacerých sprostredkovateľov.

5.2 Sprostredkovateľ

Sprostredkovateľ znamená akúkoľvek verejnú alebo súkromnú právnickú osobu, ktorá koná na základe zodpovednosti NKB alebo ktorá vykonáva povinnosti v mene NKB vzhľadom na konečných prijímateľov realizujúcich projekty.

Hlavné úlohy sprostredkovateľa sú:

– zabezpečenie organizácie výziev na predloženie a zber návrhov projektov, posúdenie dodržiavania požiadaviek na návrhy projektov (hlava 2 tejto prílohy) a zisťovanie kvality predložených žiadostí,

– predkladanie návrhov projektov spolu s hodnotiacimi správami NKB,

– dohľad a riadenie realizácie projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami o realizácii projektu a vykonávanie potrebných kontrol,

– kontrola a overovanie oprávnenosti výdavkov vzniknutých v súvislosti s realizáciou projektov v súlade so zmluvami o projekte a zmluvami o realizácii projektu a overovanie úplnosti dokumentácie,

– podávanie správ NKB o napredovaní realizácie projektov,

– identifikovanie nedodržania dohodnutých pravidiel a okamžité informovanie NKB,

5.3 Konečný prijímateľ

Konečný prijímateľ je akýkoľvek zákonný verejný orgán, akákoľvek verejná alebo súkromná spoločnosť a tiež akákoľvek organizácia uznaná Stranami a poverená realizáciou konkrétneho projektu financovaného na základe tejto dohody.

Hlavné úlohy konečného prijímateľa sú:

– realizácia projektov,

– vykonávanie verejného obstarávania,

– podávanie správ sprostredkovateľovi alebo NKB podľa požiadaviek.

Zmluva o projekte musí obsahovať názov konečného prijímateľa. Jeho úlohy a zodpovednosti budú definované v zmluve o realizácii projektu.

5.4 Platobný orgán

Platobný orgán je zodpovedný za koordináciu finančného riadenia na národnej úrovni. Musí najmä:

– zabezpečovať dostupnosť finančných prostriedkov na financovanie projektov z národných verejných zdrojov zo štátneho rozpočtu podľa zmluvy o projekte,

– prevádzať finančné prostriedky z bankového účtu Platobného orgánu sprostredkovateľom alebo konečným prijímateľom a predkladať príslušné žiadosti o úhradu Švajčiarskej konfederácii,

– kontrolovať žiadosti o platby predložené zo strany NKB a overovať, ako aj osvedčovať pravosť a správnosť predložených dokumentov,

– správa všetkých žiadostí o úhrady predkladaných Švajčiarskej konfederácii,

– pravidelne podávať správy NKB a Švajčiarskej konfederácii o finančných tokoch a celkovom finančnom riadení,

– poskytovať celkový ročný finančný výkaz o všetkých prevodoch finančných prostriedkov medzi Švajčiarskou konfederáciou a Platobným orgánom na jednej strane a medzi Platobným orgánom a všetkými zúčastnenými národnými orgánmi (napr. NKB, sprostredkovateľ, konečný prijímateľ) na druhej strane,

– identifikovať nedodržanie dohodnutých pravidiel a okamžite informovať NKB,

– zodpovedať Švajčiarskej konfederácii za úhradu neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov z príspevku.

5. 5 Národný monitorovací výbor

Národný monitorovací výbor (ďalej len „NMV“) bude zložený okrem iných zo zástupcov NKB, Platobného orgánu, príslušných ministerstiev, samosprávnych krajov a mimovládnych organizácií. NMV podlieha kontrole podpredsedu vlády Slovenskej republiky zodpovedného za vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. NMV je zodpovedný za poskytnutie odporúčaní týkajúcich sa projektových zámerov a konečných návrhov projektov NKB, ktoré sú následne predkladané na schválenie Švajčiarskej konfederácii. Na stretnutiach NMV sa bude ako pozorovateľ zúčastňovať zástupca Orgánu pre audit. Stretnutia NMV sa konajú aspoň dvakrát za rok.

5.6 Orgán pre audit

Pre zavedenie Programu spolupráce medzi Švajčiarskou konfederáciou a Slovenskou republikou je Orgán pre audit zodpovedný za zabezpečenie účinného fungovania systémov auditu a tiež za predchádzanie podvodom a nedodržiavaniu dohodnutých pravidiel. Orgán pre audit je zriadený na Ministerstve financií Slovenskej republiky. Hlavné úlohy Orgánu pre audit sú: zabezpečenie náležitého fungovania auditov, vytvorenie primeranej metodológie pre výkon auditov, vytvorenie ročného plánu auditov, ktorý zohľadňuje požiadavky Švajčiarskej konfederácie, vykonánie auditov zhody na začiatku Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, vykonávanie auditov štruktúry implementácie Programu spolupráce medzi Švajčiarskou konfederáciou a Slovenskou republikou podľa schváleného plánu auditov a podávať správy Švajčiarskej konfederácii, každoročne predkladať zhrnutie pôvodných záverov a odporúčaní zo všetkých správ o audite financovaných projektov, poskytovať pomoc príslušným zástupcom Švajčiarskej konfederácie alebo splnomocnencom konajúcim v ich mene, zabezpečiť uchovanie všetkých správ z auditov vykonaných audítorskými organizáciami týkajúcich sa projektov realizovaných v rámci Švajčiarsko-slovenskej spolupráce počas 10 rokov od ukončenia projektov. Príslušné orgány s plnou podporou vlády Slovenskej republiky preskúmajú údajné prípady podvodu alebo porušovania právnych predpisov. Preukázané prípady podvodu budú stíhané podľa platných zákonov.

5.7 Audítori pre finančné audity

Ak nie je v zmluve o projekte stanovené inak, vymenuje NKB pre každý projekt interného audítora alebo externého certifikovaného audítora. Na technickú asistenciu, blokové granty, nástroj na prípravu projektov a štipendijný fond sa môžu vzťahovať odlišné postupy auditu. Finančné audity musia byť vykonávané v súlade s medzinárodne akceptovanými štandardmi pre výkon auditov. Požiadavky na audity budú stanovené v zmluve o projekte. V prípade externého auditu sú náklady oprávnené na úhradu a musia byť zahrnuté v rozpočte projektu. Náklady na interné audity znáša príslušná organizácia. Ak nie je v zmluve o projekte stanovené inak, audítori budú vykonávať priebežný finančný audit(-y) pre projekty s trvaním viac ako 2 roky a presahujúce sumu 500 000,00 CHF (päťstotisíc švajčiarskych frankov) a konečný finančný audit projektov podľa medzinárodne akceptovaných štandardov na výkon auditov. Pri výkone uvedených postupov musia audítori overiť správne použitie finančných prostriedkov, poskytnúť odporúčania na posilnenie systému riadenia a podať správu o akomkoľvek skutočnom alebo údajnom podvode alebo nedodržaní dohodnutých pravidiel. Tieto správy o finančných auditoch sa odosielajú NKB a Orgánu pre audit. Príslušné orgány s plnou podporou vlády Slovenskej republiky preskúmajú údajné prípady podvodu alebo nedodržania dohodnutých pravidiel. Preukázané prípady podvodu budú posudzované podľa platných zákonov.

5.8 Švajčiarske veľvyslanectvo

Príslušné švajčiarske veľvyslanectvo je oficiálnym zástupcom Švajčiarskej konfederácie. V súvislosti s implementáciou Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce je jeho funkciou:

– podporovanie a zabezpečovanie spolupráce a vytváranie sietí medzi partnermi,

– informovanie a poradenstvo pre partnerov o postupoch a podmienkach ohľadne príspevku,

– sprostredkovanie oficiálnych informácií, projektových zámerov a konečných návrhov projektov švajčiarskym orgánom Švajčiarskej konfederácii a od týchto orgánov,

– organizovanie misií delegácií Švajčiarskej konfederácie v spolupráci s NKB,

– účasť na stretnutiach týkajúcich sa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,

– poskytovanie informácií o Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce a o príspevku širokej verejnosti,

– účasť v úlohe pozorovateľa vo výberových komisiách a v Národnom monitorovacom výbore.

5.9 Švajčiarska agentúra pre rozvoj a spoluprácu a Štátny sekretariát pre hospodárske veci

Na švajčiarskej strane sú dva príslušné orgány pre Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce: SDC a SECO. Ich hlavnými úlohami sú:

– zabezpečenie strategického a operatívneho riadenia na najvyššej úrovni Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,

– účasť na výročných stretnutiach organizovaných NKB,

– zapájanie sa do pravidelného dialógu s NKB a inými partnermi zúčastňujúcimi sa na identifikácii a realizácii projektov a tiež o celkovom napredovaní Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,

– poskytovanie podpory pre identifikáciu a prípravu projektov,

– rozhodovanie o financovaní projektov predložených na financovanie,

– rozhodovanie o celkových záležitostiach Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,

– dohľad nad celkovým vývojom Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce prostredníctvom návštev v teréne a hodnotení,

– vytváranie sietí s národnými a medzinárodnými aktérmi dôležitými na implementáciu Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,

– správa Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce na švajčiarskej strane.

Švajčiarska konfederácia môže delegovať niektoré z týchto úloh na Švajčiarske veľvyslanectvo.

Príloha 3: Pravidlá a postupy pre blokové granty, nástroj na prípravu projektov, fond technickej asistencie a štipendijný fond v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce

Príloha 3 tvorí neoddeliteľnú súčasť Rámcovej dohody medzi Švajčiarskou federálnou radou a vládou Slovenskej republiky o zavedení Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Príloha 3 špecifikuje definíciu a účel, výber sprostredkovateľov, obsah zmlúv, oprávnenosť nákladov a spolufinancovanie, ako aj úlohy a zodpovednosti pre:

A. Blokový grant

B. Nástroj na prípravu projektov

C. Fond technickej asistencie

D. Štipendijný fond

A. Blokový grant

1. Definícia a účel

Blokový grant znamená finančné prostriedky zriadené na jasne definovaný účel, poskytujúce pomoc organizáciám alebo inštitúciám, uľahčujúce hospodárnu administráciu pri programoch s veľkým počtom malých projektov.

Blokové granty môžu byť vytvorené na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Umožňujú organizáciám alebo inštitúciám zameriavať sa na vecné otázky prostredníctvom malých projektov a zvyšovať svoje kapacity.

Všeobecne, malé projekty by mali mať neziskovú povahu a mali by byť v rozpätí od 10 000,00 CHF (desaťtisíc švajčiarskych frankov) do 250 000,00 CHF (dvestopäťdesiattisíc švajčiarskych frankov).

2. Výber sprostredkovateľa pre blokový grant

Sprostredkovateľom blokového grantu môže byť orgán verejného alebo súkromného sektoru alebo mimovládna organizácia zriadená ako právnická osoba v Slovenskej republike a pôsobiaca vo verejnom záujme.

Sprostredkovateľ blokového grantu by mal mať v zásade silné väzby buď na sektor, a/alebo na geografický región, v ktorom má byť blokový grant realizovaný.

Výber sprostredkovateľa blokového grantu sa môže riadiť postupom pozostávajúcim z dvoch krokov dohodnutým medzi NKB a SDC alebo SECO. Žiadatelia môžu pred predložením úplnej žiadosti predložiť projektový zámer plánovaného blokového grantu. Projektový zámer a úplné žiadosti budú pripomienkované NKB a predložené SDC/SECO na schválenie.

SDC/SECO posúdi, či je navrhovaný sprostredkovateľ blokového grantu vhodný na udelenie pomoci a či je navrhnutá štruktúra realizácie primeraná. Na základe vyhodnotenia poskytne SDC/SECO spätnú väzbu NKB a sprostredkovateľovi blokového grantu a rozhodne o financovaní blokového grantu.

3. Zmluva o blokovom grante

Pre každý blokový grant pripraví NKB zmluvu na základe štandardnej zmluvy o projekte poskytnutej zo strany SDC/SECO. Zmluva o blokovom grante musí byť podpísaná NKB, SDC/SECO a vybratým sprostredkovateľom blokového grantu (ak je to relevantné). Obsah zmluvy o blokovom grante musí obsahovať okrem iného:

– ciele blokového grantu,

– organizačnú štruktúru, úlohy a zodpovednosti (vrátane zriadenia riadiaceho výboru na schvaľovanie malých projektov),

– postupy pre hodnotenie a výber malých projektov (vrátane kritérií výberu),

– pravidlá a postupy spolufinancovania,

– plán realizácie,

– rozpočet a finančné plánovanie (vrátane nákladov na riadenie),

– postupy pre vyplácanie a audity,

– monitoring a riadenie,

– podávanie správ,

– opatrenia pre publicitu.

4. Oprávnenosť nákladov a spolufinancovanie

Oprávnené náklady na riadenie a správu blokového grantu budú definované v zmluve o blokovom grante.

Malé projekty realizované samotným sprostredkovateľom blokového grantu nie sú oprávnené na financovanie prostredníctvom blokového grantu.

Príspevok blokového grantu na malé projekty bude stanovený na základe konkrétnych prípadov a môže dosahovať 100 %.

Podpora z blokového grantu nenahrádza iné formy dotácií a bankové úvery.

5. Úlohy a zodpovednosti

Úlohy a zodpovednosti NKB zahŕňajú:

– navrhnutie vytvorenia blokových grantov,

– zabezpečenie vytvorenia blokových grantov vrátane pozvania alebo výzvy na predloženie návrhov, predbežný výber sprostredkovateľom blokového grantu, príprava zmluvy,

– zabezpečenie dohľadu nad blokovými grantmi vytvorením adekvátnych systémov monitoringu, riadenia a auditu,

– vytvorenie mechanizmov finančej kontroly,

– nominovanie zástupcu do riadiaceho výboru na schvaľovanie malých projektov,

– kontrola účinného a efektívneho používania blokových grantov,

– zabezpečenie pravidelného podávania správ SDC/SECO o napredovaní v realizácii blokových grantov a tiež zabezpečenie okamžitého informovania v prípade nedodržania dohodnutých pravidiel,

– zabezpečenie auditov a dodržiavania odporúčaní z auditov,

– zabezpečenie zahrnutia blokových grantov do všeobecnej publicity o príspevku.

Úlohy a zodpovednosti sprostredkovateľa blokového grantu zahŕňajú:

– celkové riadenie blokového grantu,

– vytvorenie riadiaceho výboru na schvaľovanie malých projektov a konanie vo funkcii jeho tajomníka,

– vytvorenie adekvátneho finančného a prevádzkového kontrolného systému na realizáciu malých projektov,

– výzvu na predloženie a zber návrhov malých projektov, kontrolu dodržania požiadaviek na návrhy a stanovenie odporúčaní pri výbere,

– zabezpečenie zmluvných úprav s organizáciami a inštitúciami realizujúcimi malé projekty,

– uplatňovanie kontrolných systémov a zasiahnutie v prípade potreby. Okamžité informovanie NKB o nedodržaní dohodnutých pravidiel,

– podávanie správ NKB. Podávanie správ zahŕňa minimálne výročnú správu o napredovaní a finančné správy,

– publicitu o realizácii blokového grantu.

Úlohy a zodpovednosti riadiaceho výboru na schvaľovanie malých projektov zahŕňajú:

– výber malých projektov na realizáciu,

– diskusiu o správach o napredovaní,

– posudzovanie a úpravu kritérií výberu malých projektov.

Úlohy a zodpovednosti SDC/SECO zahŕňajú:

– v zásade schvaľovanie vytvorenia blokových grantov,

– poskytovanie spätnej väzby o projektových zámeroch pre blokové granty,

– rozhodovanie o financovaní blokových grantov,

– nominovanie zástupcu alebo pozorovateľa do riadiaceho výboru pre schvaľovanie malých projektov,

– monitorovanie napredovania realizácie všeobecne,

– hodnotenie a diskusia o napredovaní realizácie s NKB na základe podávania výročných správ zo strany NKB.

Úlohy a zodpovednosti môžu byť pravidelne prehodnocované. Prvé prehodnotenie sa uskutoční počas prvého výročného stretnutia Strán.

B. Nástroj na prípravu projektov

1. Definícia, účel a význam

„Nástroj na prípravu projektov“ poskytuje finančnú podporu na prípravu konečných návrhov projektov (napr. štúdie uskutočniteľnosti, hodnotenia vplyvu na životné prostredie, atď.).

Bod B tejto Prílohy 3 sa uplatňuje, len ak sa Strany rozhodnú, na základe vzájomnej dohody, vytvoriť nástroj na prípravu projektov a prideliť mu časť príspevku.

2. Postupy pri žiadosti a schvaľovanie pre nástroj na prípravu projektov

Žiadosť o finančnú podporu v rámci nástroja na prípravu projektov musí byť súčasťou projektového zámeru (hlava 2 Príloha 2).

SDC alebo SECO posúdia, či je požadovaná pomoc na prípravu projektu vhodná na poskytnutie finančnej podpory.

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory pre prípravu projektu je súčasťou konečného rozhodnutia Švajčiarskej konfederácie o projektovom zámere.

3. Riadenie nástroja na prípravu projektov

Sprostredkovateľom nástroja na prípravu projektov je NKB.

4. Zmluva o nástroji na prípravu projektov

Zmluvu o nástroji na prípravu projektov pripraví a podpíše NKB na slovenskej strane a SDC/SECO na švajčiarskej strane. Obsah zmluvy o nástroji na prípravu projektov musí obsahovať okrem iného:

– ciele nástroja na prípravu projektov,

– úlohy a zodpovednosti,

– podrobný zoznam nákladov oprávnených na financovanie,

– spolufinancovanie,

– postupy pre audit, monitoring a podávanie správ.

5. Spolufinancovanie

V prípade poskytnutia finančných prostriedkov prostredníctvom nástroja na prípravu projektov sa vyžaduje minimálne spolufinancovanie vo výške 15 % zo strany prijímateľa alebo akejkoľvek tretej strany. Výška spolufinancovania bude stanovená na základe konkrétnych prípadov.

C. Fond technickej asistencie

1. Definícia a účel

Fond technickej asistencie sa môže vytvoriť na účel pokrytia niektorých dodatočných nákladov vzniknutých Slovenskej republike v súvislosti s účinnou a efektívnou implementáciou príspevku.

2. Oprávnené náklady

Náklady vzniknuté slovenským orgánom v súvislosti s riadením, implementáciou, monitorovaním a kontrolou príspevku vo všeobecnosti nie sú oprávnené na financovanie. Niektoré náklady vzniknuté slovenským orgánom v súvislosti s úlohami vykonávanými dodatočne a výhradne na účel implementácie príspevku sú však oprávnené na financovanie, ak patria do niektorej z nasledujúcich kategórií:

a) náklady na výbory vytvorené v rámci Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce tak, ako je definované v zmluve o fonde technickej asistencie,

b) školenie pre potenciálnych konečných prijímateľov s cieľom pripraviť ich pre Švajčiarsko-slovenský program,

c) najímanie poradcov na posudzovanie projektových návrhov adresovaných NKB a prípravu žiadostí o financovanie predkladaných Švajčiarskej konfederácii,

d) najímanie poradcov pre monitorovanie a pre posudzovanie projektov financovaných z príspevku a celkového Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce,

e) audity a kontroly na mieste týkajúce sa činností súvisiacich s príspevkom, to sa vzťahuje na činnosti nad a mimo úrovne projektov; audity pre projekty sa zohľadňujú v rozpočte projektu,

f) opatrenia pre publicitu súvisiace s príspevkom,

g) náklady súvisiace s účasťou na stretnutiach so švajčiarskymi orgánmi, ktoré sa konajú mimo Slovenskej republiky,

h) náklady NKB a sprostredkovateľov na preklady na úrovni riadenia príspevku Švajčiarskej konfederácie,

i) dodatočné vybavenie vrátane softvéru obstarané špeciálne pre implementáciu príspevku.

3. Sprostredkovateľský orgán pre fond technickej asistencie

Sprostredkovateľským orgánom pre fond technickej asistencie je NKB.

4. Zmluva o fonde technickej asistencie

Zmluvu o fonde technickej asistencie pripraví a podpíše NKB na slovenskej strane a SDC/SECO na švajčiarskej strane. Obsah zmluvy o fonde technickej asistencie bude okrem iného zahŕňať:

– ciele fondu technickej asistencie,

– podrobný zoznam nákladov oprávnených na financovanie,

– organizačnú štruktúru, úlohy a zodpovednosti,

– postupy,

– rozpočet a finančné plánovanie,

– postupy pre audit,

– monitoring a riadenie,

– podávanie správ.

D. Štipendijný fond

1. Definícia a účel

Štipendijný fond bude poskytovať financovanie pre vzdelávacie a výskumné štipendiá pre slovenských študentov a výskumných pracovníkov prijatých do inštitúcií vyššieho vzdelávania a do výskumných inštitúcií vo Švajčiarskej konfederácii.

Vzdelávacie štipendiá budú posilňovať rozvoj vysokokvalitných ľudských zdrojov, podporovať vytváranie sietí a iniciovať spoluprácu medzi mladými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi.

Výskumné štipendiá budú podporovať rozvoj vysokej kvality vo výskume, umožňovať výnimočné osobné výkony mladých a samostatných výskumných pracovníkov, stimulovať vytváranie sietí a zlepšovať švajčiarsko-slovenskú spoluprácu v oblasti výskumu. Výskumné štipendiá môžu byť prepojené na vytváranie nadnárodných tímov a spoločné výskumné projekty.

2. Sprostredkovateľ pre štipendijný fond

Sprostredkovateľom pre riadenie štipendijného fondu je slovenská alebo švajčiarska inštitúcia. Pravidlá, postupy a zodpovednosti štipendijného fondu budú definované v zmluve o štipendijnom fonde. Možné odchýlky od Rámcovej dohody budú uvedené v zmluve o štipendijnom fonde.

3. Zmluva o štipendijnom fonde

Zmluvu o štipendijnom fonde pripraví sprostredkovateľ. Na slovenskej strane ju podpíše NKB a na švajčiarskej strane SDC. Obsah zmluvy o štipendijnom fonde bude okrem iného zahŕňať:

– ciele štipendijného fondu,

– podrobný zoznam nákladov oprávnených na financovanie,

– organizačnú štruktúru, úlohy a zodpovednosti,

– postupy,

– rozpočet a finančné plánovanie,

– postupy pre audit,

– monitoring a riadenie,

– podávanie správ.

4. Oprávnené náklady

Oprávnené náklady zahŕňajú náklady na štipendiá, ako napr. presídlenie, životné náklady, poistenie, matrikulačné poplatky, špecifické výskumné a publikačné náklady.

515/2009 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.