Predpis bol zrušený predpisom 411/2012 Z. z.

363/2010 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 15.09.2010 do 31.12.2012

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

363
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
z 12. augusta 2010
o monitorovaní emisií, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí
Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 33 písm. i) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Predmet vyhlášky
Táto vyhláška ustanovuje
a)
monitorovanie emisií zo stacionárnych zdrojov a kvality ovzdušia v ich okolí,
b)
spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok,
c)
spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie údajov o dodržaní určených emisných limitov,
d)
spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie údajov o dodržaní určených technických požiadaviek a určených všeobecných podmienok prevádzkovania,
e)
spôsob a požiadavky na monitorovanie a preukazovanie kvality ovzdušia prevádzkovateľmi stacionárnych zdrojov,
f)
náležitosti protokolov z kontinuálneho monitorovania emisií,
g)
náležitosti protokolov z kontinuálneho monitorovania kvality ovzdušia.
§ 2
Monitorovanie emisií zo stacionárnych zdrojov a kvality ovzdušia v ich okolí
(1)
Monitorovaním emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia (ďalej len „stacionárny zdroj“) sa zisťujú a preukazujú údaje o
a)
množstve znečisťujúcej látky vypustenej zo stacionárneho zdroja do ovzdušia (ďalej len „množstvo emisie“),
b)
dodržiavaní emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania (ďalej len „emisná požiadavka“), ktoré sú
1.
ustanovené osobitným predpisom,1)
2.
určené obvodným úradom životného prostredia podľa § 26 alebo § 31 ods. 2 zákona, v súhlase alebo v rozhodnutí, alebo
3.
určené v integrovanom povolení.2)
(2)
Na účely zisťovania a preukazovania údajov o dodržaní ustanovenej alebo určenej emisnej požiadavky sa zisťuje hodnota fyzikálno-chemickej veličiny, ktorou je vyjadrená príslušná emisná požiadavka (ďalej len „emisná veličina“), ktorá musí byť reprezentatívna a vedecky odôvodnená.
(3)
Hodnota emisnej veličiny sa monitoruje
a)
technickým výpočtom reprezentatívnej hodnoty emisnej veličiny alebo jej najvyššej technicky možnej hodnoty (ďalej len „technický výpočet“),
b)
diskontinuálnym oprávneným meraním, ktoré vykonáva oprávnená osoba podľa § 20 ods. 2 zákona a ktorého vykonanie sa oznamuje príslušnému orgánu ochrany ovzdušia podľa § 15 ods. 1 písm. q) zákona (ďalej len „diskontinuálne meranie“); diskontinuálne meranie sa člení na
1.
jednorazové oprávnené meranie, ktoré sa vykoná len jeden raz (ďalej len „jednorazové meranie“),
2.
periodické oprávnené meranie, ktoré sa vykonáva v pravidelných intervaloch (ďalej len „periodické meranie“),
c)
kontinuálnym meraním, ktoré sa vykonáva s použitím automatizovaného meracieho systému emisií podľa § 15 ods. 1 písm. h) zákona.
(4)
Spôsob a požiadavky monitorovania množstva emisie a údajov o dodržaní emisnej požiadavky sa členia pre
a)
zariadenie na spaľovanie palív, piestový spaľovací motor, zariadenie na nepriamy procesný ohrev a plynovú turbínu (ďalej len „energetické zariadenie“),
b)
spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov (ďalej len „zariadenie na spaľovanie odpadov“),
c)
stacionárny zdroj, jeho časť alebo zariadenie iné ako energetické zariadenie alebo zariadenie na spaľovanie odpadov (ďalej len „technologický zdroj“),
d)
stacionárny zdroj, jeho časť alebo zariadenie, ktoré má účelový charakter a na jednom mieste sa prevádzkuje dočasne (ďalej len „prenosný zdroj“),
e)
záložnú, špičkovú, nábehovú a inú obdobnú občas využívanú časť stacionárneho zdroja vrátane záložných, nábehových a iných obdobných palív, ktorej účel vyplýva z dokumentácie a z ktorej sa znečisťujúca látka môže podľa platnej dokumentácie odvádzať do ovzdušia 500 hodín a menej za rok (ďalej len „občasný zdroj“).
(5)
Monitorovaním kvality ovzdušia v okolí stacionárneho zdroja podľa § 15 ods. 1 písm. i) zákona sa zisťujú a preukazujú údaje o dodržiavaní limitných hodnôt a zisťujú ďalšie údaje o parametroch kvality ovzdušia, ktoré
a)
ustanovuje osobitný predpis,3)
b)
sú určené v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení.
(6)
Kvalita ovzdušia v okolí stacionárneho zdroja sa monitoruje
a)
kontinuálnym meraním hodnôt veličín, ktorými je vyjadrená prípustná úroveň znečistenia ovzdušia, a súvisiacich meteorologických parametrov na stálych miestach,
b)
periodickým meraním veličín podľa písmena a), ktoré sa vykonáva pravidelným periodickým vzorkovaním alebo periodickým meraním na stálych miestach,
c)
indikatívnym oprávneným meraním kvality ovzdušia (ďalej len „indikatívne meranie“), ktoré sa vykonáva občasným vzorkovaním alebo občasným meraním na stálych miestach,
d)
periodickým meraním alebo indikatívnym meraním obsahu iných znečisťujúcich látok v ovzduší alebo na iných miestach ako podľa písmena a),
e)
časovo obmedzeným prieskumným oprávneným meraním kvality ovzdušia (ďalej len „prieskumné meranie“), ktorým sa zisťuje potreba a spôsob monitorovania veličín podľa písmen a) až d) a vhodnosť umiestnenia alebo počtu stálych meracích miest
1.
kvality ovzdušia pred uvedením a po uvedení nového stacionárneho zdroja do prevádzky,
2.
vplyvu jestvujúceho stacionárneho zdroja na kvalitu ovzdušia v jeho okolí,
f)
kombináciou spôsobov podľa písmen a) až e).
§ 3
Spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok
(1)
Množstvo emisie sa zisťuje pre znečisťujúcu látku,
a)
pre ktorú je ustanovená alebo určená emisná požiadavka alebo požiadavka na zisťovanie množstva emisie,
b)
ktorá vzniká z paliva, suroviny alebo inej obdobnej látky, pre ktorú je ustanovená alebo určená emisná požiadavka alebo požiadavka na zisťovanie množstva emisie,
c)
ktorá podlieha poplatkovej povinnosti,4)
d)
pre ktorú je určený národný emisný strop.5)
(2)
Množstvo emisie sa zisťuje ako súčet množstiev znečisťujúcej látky, ktoré sú vypustené do ovzdušia z celého stacionárneho zdroja, všetkými spôsobmi, počas všetkých výrobno-prevádzkových režimov a ďalších nevýrobných stavov a činností vrátane mimoriadnych udalostí, ktoré za obdobie zisťovania množstva emisie skutočne nastali; množstvo emisie sa člení podľa poplatkových režimov, ak ide o znečisťujúce látky, ktoré podliehajú poplatkovej povinnosti.
(3)
Množstvo emisie počas prevádzky stacionárneho zdroja alebo jeho častí v súlade s dokumentáciou sa zisťuje postupom schváleným podľa § 26 ods. 3 písm. b) zákona s prihliadnutím na požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.
(4)
Postupy výpočtu množstva emisie a ich poradie podľa technickej odôvodnenosti sú:
a)
výpočet podľa jednoznačnej emisnej závislosti, ak závislosť, ktorej charakteristiky sú uvedené v prílohe č. 1, vyplýva z vlastností technológie,
b)
automatizovaný výpočet, ak sa údaje o dodržaní určených emisných limitov a o množstve emisie zisťujú kontinuálnym meraním s použitím automatizovaného meracieho systému emisií podľa § 7,
c)
výpočet s použitím reprezentatívneho individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho hmotnostného toku, ak sa dobrovoľne na účely výpočtu množstva emisie zisťujú periodickým meraním,
d)
výpočet s použitím emisného faktora, ktorý sa zisťuje periodickým meraním na účely preukázania dodržania určeného emisného limitu, ak je z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívny,
e)
výpočet s použitím hmotnostného toku alebo koncentrácie, ktoré sa zisťujú periodickým meraním na účely preukázania dodržania určeného emisného limitu, ak sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne,
f)
výpočet podľa všeobecnej emisnej závislosti uverejnenej vo vestníku ministerstva a hodnôt parametrov palív, surovín a technicko-prevádzkových zariadení, ak hodnoty parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne; týmto výpočtom je súčasne zohľadnené aj množstvo emisie počas nábehov, zmeny výkonu a odstavení podľa uverejnených podmienok,
g)
výpočet s použitím všeobecného emisného faktora, ktorý je uverejnený vo vestníku ministerstva, a hodnôt parametrov podľa písmena f), ak hodnoty parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne; týmto výpočtom je súčasne zohľadnené aj množstvo emisie počas nábehov, zmeny výkonu a odstavení podľa uverejnených podmienok,
h)
výpočet podľa emisnej závislosti alebo s použitím emisného faktora, ktoré sú publikované v technických normách, smerniciach, pokynoch, návodoch a iných obdobných dokumentoch vydaných alebo vyhlásených kompetentným normalizačným orgánom, orgánom alebo odbornou inštitúciou Európskej únie a jej členských štátov, Organizácie Spojených národov, medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodného dohovoru, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo inou medzinárodne akceptovanou environmentálnou organizáciou, agentúrou alebo odborným združením, a hodnôt parametrov podľa písmena f), ak hodnoty parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne,
i)
iný vhodný postup výpočtu, ktorý vyplýva z vlastností technológie, vrátane výpočtu z hodnôt určených emisných limitov alebo iného obdobného odborno-technického odhadu, ktorý v najvyššej miere spĺňa požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 v prvom bode,
j)
kombinácia postupov, ktoré sú uvedené v písmenách a) až i).
(5)
Reprezentatívny individuálny emisný faktor podľa odseku 4 písm. c) alebo reprezentatívny hmotnostný tok podľa odseku 4 písm. e), ak nie je určené inak v súhlase alebo v rozhodnutí, sa zisťuje
a)
jednorazovým meraním, ak ide o prípady podľa § 6 ods. 1, alebo
b)
periodickým meraním v intervale, ktorý je
1.
šesť kalendárnych rokov, ak ide o znečisťujúce látky a technologický zdroj podľa § 6 ods. 4 písm. c) alebo energetické zariadenie podľa § 8 ods. 3 písm. c),
2.
36 mesiacov, ak ide o prenosný zdroj,
3.
tri kalendárne roky v ostatných prípadoch ako podľa prvého a druhého bodu.
(6)
Na diskontinuálne meranie reprezentatívneho individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho hmotnostného toku sa uplatňujú požiadavky na zisťovanie údajov o dodržaní emisného limitu, ktorý je vyjadrený ako limitný emisný faktor alebo ako hmotnostný tok diskontinuálnym meraním, ktoré sú uvedené v § 4, 6 a 13 okrem voľby reprezentatívneho výrobno-prevádzkového režimu.
(7)
Množstvo emisie sa vypočíta vybraným postupom podľa odseku 4, ktorý v závislosti od vlastností výrobno-prevádzkového režimu alebo nevýrobného stavu v najvyššej miere spĺňa požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 v prvom bode alebo ich kombináciou, ak
a)
ide o výrobno-prevádzkové režimy a nevýrobné stavy, pre ktoré nie sú postupy výpočtu množstva emisie schválené podľa odseku 3,
b)
sa vypustené množstvo emisie nezistí určeným spôsobom,
c)
je kontinuálne meranie nefunkčné alebo nie je v prechodnom období nainštalované a počas prechodného obdobia do vydania súhlasu na prevádzku automatizovaného meracieho systému emisií.
(8)
Podrobnosti o požiadavkách na postup výpočtu množstva emisie, o jednoznačnej emisnej závislosti a o zisťovaní reprezentatívneho individuálneho emisného faktora a reprezentatívneho hmotnostného toku sú uvedené v prílohe č. 1; požiadavky na reprezentatívnosť individuálneho emisného faktora alebo hmotnostného toku sa uplatňujú aj na hmotnostnú koncentráciu, odlučovaciu účinnosť alebo iný parameter emisií a na reprezentatívne hodnoty vzťahových parametrov palív, surovín, technicko-prevádzkových zariadení alebo času prevádzky, ak sa na účely výpočtu množstva emisie zisťujú diskontinuálnym meraním.
§ 4
Spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie údajov o dodržaní určeného emisného limitu
(1)
Údaje o dodržaní určeného emisného limitu sa zisťujú spôsobom podľa § 5 až 9, ak neustanovuje inak osobitný predpis1) alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení alebo v odseku 2
a)
po zábehu v skúšobnej prevádzke technológie stacionárneho zdroja alebo jeho časti (ďalej len „zábeh technológie“), ak je potrebný; podmienka zábehu sa neuplatňuje, ak ide o technický výpočet,
b)
po zábehu technológie po každej zmene stacionárneho zdroja, jeho časti alebo zariadenia, ktorá má vplyv na emisie; premiestnenie prenosného zdroja sa na účely zistenia údajov o dodržaní určených emisných limitov nepovažuje za jeho zmenu,
c)
po zmene určeného emisného limitu alebo zmene požiadaviek jeho dodržania osobitným predpisom,1) rozhodnutím alebo integrovaným povolením v lehote a spôsobom podľa odsekov 3 a 7,
d)
ak osobitný predpis1) ustanoví nový emisný limit alebo nové požiadavky jeho dodržania v lehote a spôsobom podľa odsekov 3 a 7,
e)
v termíne určenom v súhlase, ak ide o prípady podľa § 6 ods. 8,
f)
pri prvom plánovanom spustení, zábehu, funkčnej alebo inej obdobnej prevádzkovej skúške alebo revízii občasného zdroja.
(2)
Údaje o dodržaní určeného emisného limitu sa nezisťujú, ak neustanovuje inak osobitný predpis1) alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení, alebo v prípade pochybnosti podľa § 6 ods. 8 určené inak, ak
a)
ide o všeobecný emisný limit a znečisťujúcu látku, pre ktorú sa žiadosťou o vydanie súhlasu alebo integrovaného povolenia (ďalej len „žiadosť“) bez pochybnosti preukáže, že sa v nečistenom odpadovom plyne nevyskytuje alebo nemôže za žiadnych okolností vyskytovať v koncentrácii vyššej ako 10 % z hodnoty všeobecného emisného limitu, najmä vzhľadom na vlastnosti technologického procesu alebo zariadenia, na fyzikálno-chemické vlastnosti a látkové zloženie palív a surovín, na sledovanie látkového zloženia palív a surovín, monitorovanie údajov o prevádzke technologického procesu alebo zariadenia a na oznamovanie ich zmien,
b)
ide o všeobecný emisný limit a znečisťujúcu látku, pre ktorú sa žiadosťou bez pochybnosti preukáže, že reprezentatívnu alebo najvyššiu možnú hodnotu emisnej veličiny nemožno zistiť ani oprávneným meraním, ani technickým výpočtom,
c)
ide o energetické zariadenie a znečisťujúce látky a palivá, ktoré sú uvedené v § 8 ods. 4,
d)
ide o zariadenie na spoluspaľovanie odpadov a znečisťujúcu látku, pre ktorú sa žiadosťou preukáže, že sú splnené predpoklady, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 8 písm. d),
e)
stacionárny zdroj, jeho časť alebo zariadenie nie je počas intervalu periodického merania v prevádzke viac ako 500 hodín, ak sa to uvedie a odôvodní v oznámení o dodržiavaní emisných limitov podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona; uvedené sa neuplatňuje, ak ide o
1.
energetické zariadenie s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším,
2.
zariadenie na spaľovanie odpadov,
f)
sa žiadosťou preukáže, že emisie znečisťujúcej látky zo stacionárneho zdroja, z jeho časti alebo zo zariadenia nie sú znižované v technologickom zariadení na to určenom alebo nemôžu byť ovplyvňované riadením výrobno-technologického procesu alebo stavom výrobno-technologických zariadení; uvedené sa neuplatňuje, ak ide o zariadenia podľa písmena e) prvého a druhého bodu.
(3)
V prípadoch podľa odseku 1 písm. c) a d), ak osobitný predpis1) neustanovuje inak alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení, dodržanie zmeneného alebo nového emisného limitu a splnenie zmenených alebo nových požiadaviek sa zisťuje a preukazuje
a)
do určeného intervalu periodického merania od termínu platnosti zmeneného alebo nového emisného limitu, zmenených alebo nových požiadaviek jeho dodržania, ak ide o interval periodického merania jeden rok a kratší a dodržanie sa preukazuje
1.
oznámením podľa odseku 8 písm. c) druhého bodu,
2.
technickým výpočtom alebo
3.
správou o prvom periodickom meraní podľa § 20 ods. 8 zákona,
b)
do roka od termínu platnosti zmeneného alebo nového emisného limitu a zmenených alebo nových požiadaviek jeho dodržania, ak ide o interval periodického merania dlhší ako jeden rok a dodržanie sa preukazuje
1.
oznámením podľa odseku 8 písm. c) druhého bodu alebo
2.
technickým výpočtom,
c)
do dvoch rokov od termínu platnosti zmeneného alebo nového emisného limitu a zmenených alebo nových požiadaviek jeho dodržania, ak ide o interval periodického merania dlhší ako jeden rok a dodržanie sa preukazuje správou o periodickom meraní,
d)
od uvedenia stacionárneho zdroja alebo jeho časti do užívania po zmene, ktorou sa dosiahnu zmenené alebo nové emisné limity, zmenené alebo nové požiadavky jeho dodržania, ak sa emisné hodnoty zisťujú kontinuálnym meraním a automatizovaný merací systém emisií sa zmení alebo inštaluje v rámci príslušnej zmeny stacionárneho zdroja alebo jeho časti podľa odseku 4,
e)
v lehote a spôsobom podľa odseku 7 do zmeny meracej časti nainštalovaného automatizovaného meracieho systému emisií alebo nainštalovania nového automatizovaného meracieho systému emisií podľa odsekov 5 a 6,
f)
pri prvej plánovanej prevádzke občasného zdroja po termíne platnosti zmeneného alebo nového emisného limitu, zmenených alebo nových požiadaviek jeho dodržania.
(4)
Ak sa automatizovaný merací systém emisií inštaluje súčasne s technológiou stacionárneho zdroja alebo v rámci zmeny stacionárneho zdroja alebo jeho časti, údaje o dodržaní určených emisných limitov a množstvo emisie sa kontinuálnym meraním zisťujú od uvedenia stacionárneho zdroja alebo jeho časti do užívania; ak sa automatizovaný merací systém emisií inštaluje samostatne, skúšobná prevádzka automatizovaného meracieho systému emisií je jeden mesiac až šesť mesiacov.
(5)
Automatizovaný merací systém emisií sa zmení alebo nainštaluje a údaje o dodržaní určeného emisného limitu a množstvo emisie sa zisťujú kontinuálnym meraním, ak požiadavka na zmenu alebo na nainštalovanie automatizovaného meracieho systému emisií vyplynie z osobitného predpisu,1) ktorý neustanovuje inak, alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení, do
a)
jedného roka od termínu platnosti zmeneného emisného limitu alebo zmenených požiadaviek jeho dodržania, ak ide o zmenu vyhodnocovacej časti nainštalovaného automatizovaného meracieho systému emisií,
b)
troch rokov od
1.
termínu platnosti zmeneného emisného limitu alebo zmenených požiadaviek jeho dodržania, ak sa žiadosťou preukáže nutnosť podstatnej zmeny nainštalovaného automatizovaného meracieho systému emisií a ak sa žiadosť podá v lehote prvého oprávneného merania podľa odseku 7,
2.
termínu platnosti nového emisného limitu, ak ide o nainštalovanie nového automatizovaného meracieho systému emisií,
3.
termínu platnosti emisného limitu pre nové stacionárne zdroje, ak ide o jestvujúce stacionárne zdroje.
(6)
Automatizovaný merací systém emisií sa zmení alebo nainštaluje a údaje o dodržaní určeného emisného limitu a množstvo emisie sa zisťujú kontinuálnym meraním do troch rokov od roka nepreukázania alebo pominutia dôvodov na nahradenie kontinuálneho merania periodickým meraním alebo pominutia dôvodov na nezisťovanie údajov o dodržaní určených emisných limitov kontinuálnym meraním, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení.
(7)
Do vydania súhlasu na prevádzku nainštalovaného automatizovaného meracieho systému emisií po zmene jeho meracej časti alebo do vydania súhlasu na prevádzku nového automatizovaného meracieho systému emisií podľa odsekov 5 a 6 sa údaje o dodržaní určených emisných limitov preukazujú periodickým meraním v intervale podľa
a)
§ 6 ods. 4 písm. a), ak ide o technologický zdroj,
b)
§ 8 ods. 3 písm. a), ak ide o energetické zariadenie,
c)
§ 9 ods. 5, ak ide o zariadenie na spaľovanie odpadov.
(8)
Dodržanie emisného limitu sa preukazuje
a)
technickým výpočtom, ktorého náležitosti ustanovuje § 5 ods. 5,
b)
správou o diskontinuálnom meraní, ak sa hodnoty emisných veličín zisťujú diskontinuálnym meraním podľa § 6, 8 a 9,
c)
oznámením, ktoré okrem ustanovených informácií podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona obsahuje aj
1.
stručné zhodnotenie stavu a prevádzky stacionárneho zdroja, jeho časti a zariadení s dôrazom na skutočnosti, ktoré môžu viesť k zmene hodnôt emisných veličín, ktoré boli zistené ostatným technickým výpočtom alebo diskontinuálnym meraním v rokoch, v ktorých sa nevykonáva diskontinuálne meranie,
2.
informáciu o dodržaní určeného emisného limitu pre nové stacionárne zdroje, ak ide o jestvujúce stacionárne zdroje, o dodržaní zmeneného emisného limitu, o splnení zmenených alebo nových požiadaviek dodržania emisného limitu v prípadoch podľa odseku 1 písm. c) a d), ak ide o prvé oznámenie a dodržanie emisného limitu alebo splnenie požiadaviek jeho dodržania vyplýva z predchádzajúceho technického výpočtu alebo z ostatnej správy o diskontinuálnom meraní,
d)
protokolom alebo inou obdobnou správou o výsledku oprávneného merania emisnej hodnoty štandardnou referenčnou metódou, ktoré bolo vykonané ako súčasť skúšok automatizovaného meracieho systému emisií, ak sa dodržanie emisného limitu zisťuje kontinuálnym meraním a ide o prvú úplnú kontrolu automatizovaného meracieho systému emisií podľa § 11 ods. 3 písm. e),
e)
protokolom z celoročného vyhodnotenia kontinuálneho merania a čiastkovými protokolmi, v ktorých je vyhodnotené nedodržanie emisného limitu, ak nebol dodržaný.
§ 5
Technický výpočet údajov o dodržaní určených emisných limitov
(1)
Údaje o dodržaní určených emisných limitov sa zisťujú technickým výpočtom, ak
a)
to ustanovuje osobitný predpis,1)
b)
sa žiadosťou preukáže, že možno vypočítať reprezentatívnu hodnotu emisnej veličiny alebo najvyššiu možnú hodnotu emisnej veličiny, ak nejde o stacionárnych zdroj podľa odseku 2.
(2)
Technický výpočet sa neuplatňuje, ak ide o
a)
energetické zariadenia a emisné hodnoty, ktoré sa zisťujú kontinuálnym meraním podľa § 8 ods. 1,
b)
zariadenia na spaľovanie odpadov okrem možnosti preukázania predpokladov, ktoré ustanovuje § 9 ods. 8 písm. d), ak ide o spoluspaľovanie odpadov.
(3)
Reprezentatívnu hodnotu emisnej veličiny možno vypočítať, ak emisie znečisťujúcej látky nie sú znižované v technologickom zariadení na to určenom alebo riadením výrobno-technologického procesu, voľbou druhu a zloženia paliva, suroviny, najmä ak ide o jednoznačnú emisnú závislosť; technické požiadavky jednoznačnosti emisnej závislosti sú uvedené v prílohe č. 1 druhom bode.
(4)
Najvyššiu možnú hodnotu emisnej veličiny možno vypočítať z najvyššie možného množstva znečisťujúcej látky, ktoré môže podľa súčasného stavu poznania prírodných a iných technických zákonitostí v príslušnej technológii alebo procese vzniknúť alebo sa uvoľniť, a zo štatisticky najnižšie možného objemového prietoku odpadového plynu, ak ide o koncentráciu; s vplyvmi odlučovania alebo iného znižovania množstva znečisťujúcej látky sa neuvažuje.
(5)
V žiadosti podľa odseku 1 písm. b) sa okrem ustanovených náležitostí žiadosti o vydanie súhlasu alebo žiadosti o vydanie integrovaného povolenia uvedie aj úplný opis technického výpočtu, údaje o všetkých použitých hodnotách veličín a koeficientov, údaj o presnosti výpočtu a o odbornej literatúre, ktoré sa vo výpočte použili alebo na ktorých je výpočet založený.
(6)
Ak sa údaje o dodržaní určeného emisného limitu zisťujú technickým výpočtom, pre príslušnú znečisťujúcu látku a miesto platnosti určeného emisného limitu sa diskontinuálne meranie alebo kontinuálne meranie neuplatňuje, ak v odôvodnených prípadoch podľa § 6 ods. 8 nie je ustanovené inak.
§ 6
Diskontinuálne meranie údajov o dodržaní určeného emisného limitu
(1)
Údaje o dodržaní určeného emisného limitu sa zisťujú jednorazovým meraním alebo sériou jednorazových meraní, ak sa nezisťujú technickým výpočtom a
a)
ide o občasné zdroje; uvedené neplatí pre občasné spaľovacie zariadenia so súhrnným menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším a občasné zariadenia na spaľovanie odpadov podľa odseku 10,
b)
vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti technického výpočtu alebo o dodržaní emisného limitu podľa odseku 8.
(2)
Údaje o dodržaní určeného emisného limitu sa zisťujú periodickým meraním, ak
a)
sa nezisťujú technickým výpočtom, jednorazovým meraním alebo kontinuálnym meraním,
b)
stacionárny zdroj, jeho časť alebo iné príslušné zariadenie je počas určeného intervalu periodického merania v prevádzke najmenej 240 hodín, ak nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí, v integrovanom povolení alebo v odsekoch 10 a 12.
(3)
Interval periodického merania ustanovuje § 8, ak ide o energetické zariadenia, a § 9, ak ide o zariadenia na spaľovanie odpadov, a pre špecifické prípady odsek 10.
(4)
Interval periodického merania, ak ide o technologický zdroj, je
a)
jeden kalendárny rok, ak je kontinuálne meranie nahradené periodickým meraním, a v prechodnom období do nainštalovania automatizovaného meracieho systému emisií,
b)
tri kalendárne roky, ak
1.
sa hmotnostný tok znečisťujúcej látky v mieste platnosti určeného emisného limitu rovná 0,5-násobku limitného hmotnostného toku alebo je vyšší ako 0,5-násobok limitného hmotnostného toku a nižší ako 10-násobok limitného hmotnostného toku,
2.
je emisný limit vyjadrený ako limitný emisný faktor v dennom priemere alebo mesačnom priemere,
3.
pre znečisťujúcu látku nie je určený limitný hmotnostný tok,
c)
šesť kalendárnych rokov, ak je
1.
hmotnostný tok znečisťujúcej látky v mieste platnosti určeného emisného limitu nižší ako 0,5-násobok limitného hmotnostného toku,
2.
emisný limit vyjadrený ako limitný emisný faktor v ročnom priemere,
d)
36 mesiacov, ak ide o prenosný zdroj,
uvedené sa neuplatňuje, ak ustanovuje inak osobitný predpis1) alebo je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení, alebo ide o osobitné prípady podľa odsekov 7, 8, 10 a 12.
(5)
Limitný hmotnostný tok je hmotnostný tok znečisťujúcej látky ustanovený ako všeobecný emisný limit alebo ako hmotnostný tok, podľa ktorého je určený všeobecný emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia pre danú znečisťujúcu látku okrem
a)
organických znečisťujúcich látok vo forme plynov a pár vyjadrených ako celkový organický uhlík, pre ktoré je limitný hmotnostný tok 1 kg za hodinu,
b)
oxidu uhoľnatého, pre ktorý je limitný hmotnostný tok 5 kg za hodinu.
(6)
Hmotnostný tok znečisťujúcej látky sa na účely porovnania s limitným hmotnostným tokom posudzuje podľa najvyššej hodnoty z hodnôt, ktoré sú uvedené v dokumentácii alebo sú zistené diskontinuálnym meraním; najvyššia hodnota sa uplatňuje až do zmeny dokumentácie alebo zmeny stacionárneho zdroja alebo jeho časti.
(7)
Ak ide o technologický zdroj, interval periodického merania možno predĺžiť z jedného kalendárneho roka až na tri kalendárne roky a z troch kalendárnych rokov až na šesť kalendárnych rokov, ak sa žiadosťou a najmenej dvoma po sebe nasledujúcimi periodickými meraniami preukáže, že najvyššia hodnota emisnej veličiny nepresahuje 50 % z hodnoty emisného limitu a sú predpoklady jeho trvalého dodržania najmä vzhľadom na
a)
vlastnosti technologického procesu alebo zariadenia,
b)
látkové zloženie a fyzikálno-chemické vlastnosti palív a surovín,
c)
technológiu a zariadenia na znižovanie emisií v technologickom zariadení na to určenom alebo ich riešenie vlastným výrobno-technologickým procesom,
d)
vlastnosti a systém riadenia technologického procesu a procesu na znižovanie emisií a systém vedenia prevádzkovej evidencie a kontroly,
e)
kontinuálne meranie, spracovanie, zaznamenávanie, vyhodnocovanie dodržiavania a uchovávanie výsledkov meraní vybraných technicko-prevádzkových parametrov,
f)
sledovanie ďalších parametrov a údajov, ako sú uvedené v písmene e), ktoré sú podstatné na dodržanie určených emisných limitov, najmä zmeny druhu paliva, surovín, podstatnej zmeny technológie alebo spôsobu prevádzky a oznamovanie ich zmien,
g)
systém udržiavania a obnovy výrobno-technologických zariadení a zariadení na znižovanie emisií,
h)
systém environmentálneho manažérstva.
(8)
Periodické meranie možno určiť, aj ak to odseky 3 a 4 neustanovujú, intervaly periodického merania, ktoré ustanovuje odsek 4, možno skrátiť najviac na jeden kalendárny rok, predĺžený interval periodického merania možno zmeniť alebo vydaný súhlas zrušiť, alebo možno určiť vykonanie jednorazového merania, ak
a)
sa to navrhuje v záverečnom stanovisku z posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie,6)
b)
je to odôvodnené vzhľadom na umiestnenie stacionárneho zdroja a ovplyvňovanie kvality ovzdušia jeho prevádzkou alebo sú opakované dôvodné sťažnosti na znečisťovanie životného prostredia zo stacionárneho zdroja,
c)
to navrhne inšpekcia alebo oprávnený posudzovateľ v odbornom posudku podľa § 17 ods. 4 zákona, ak ide o nový stacionárny zdroj alebo o zmenu povoleného stacionárneho zdroja, jeho časti alebo zariadenia a je to potrebné vzhľadom na vlastnosti palív, surovín, technológie, zariadení a systému ich riadenia,
d)
sa nedodržujú parametre alebo množstvo palív, surovín a ostatných pomocných materiálov, technicko-prevádzkové parametre alebo technicko-organizačné opatrenia pre prevádzku stacionárneho zdroja, jeho časti alebo zariadenia, ktoré sú predpokladom na trvalé dodržiavanie emisného limitu alebo sú o ich plnení odôvodnené pochybnosti,
e)
sa zistí neplatnosť alebo podstatná zmena podmienok technického výpočtu,
f)
sa zistia nové skutočnosti o možnosti výskytu ďalších znečisťujúcich látok alebo sú odôvodnené pochybnosti o plnení podmienok, pri ktorých sa údaje o dodržaní určených emisných limitov nezisťujú,
g)
sú iné odôvodnené pochybnosti o dodržiavaní emisného limitu, o reprezentatívnosti výsledku diskontinuálneho merania z dôvodu osobitných podmienok jeho vykonania alebo v dôsledku zmeny stavu vedeckého poznania a súčasného stavu techniky merania alebo v dôsledku nových vedeckých zistení o emisiách zo stacionárneho zdroja, jeho časti alebo zariadenia.
(9)
Diskontinuálne meranie sa vykonáva za podmienok a vo výrobno-prevádzkovom režime, pri ktorom
a)
je určený emisný limit, ktorého dodržanie sa preukazuje,
b)
platí povinnosť dodržiavania určeného emisného limitu,
c)
sú splnené podmienky zisťovania údajov o dodržaní určených emisných limitov podľa osobitného predpisu,1) súhlasu, rozhodnutia, integrovaného povolenia alebo dokumentácie, ak sú určené,
d)
sú splnené osobitné podmienky diskontinuálneho merania, ak sú určené,
e)
sa zistia reprezentatívne a vedecky odôvodnené hodnoty emisnej veličiny podľa normatívnych aj odporúčaných požiadaviek a postupov metodiky pre meranie danej fyzikálno-chemickej veličiny, ktorá zodpovedá požiadavkám podľa § 13 vrátane dodržania príslušnej presnosti výsledku, ak nie je v prípadoch podľa odseku 12 v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení určená osobitná podmienka diskontinuálneho merania,
f)
sú parametre palív a surovín a technicko-prevádzkové parametre výrobno-technologických a odlučovacích zariadení v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami prevádzky a merania určenými v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení a súčasne zodpovedajú bežným hodnotám.
(10)
Ak určený špecifický emisný limit platí pre
a)
osobitný prechodový stav alebo iný osobitný výrobno-prevádzkový režim,
b)
občasné energetické zariadenie s menovitým tepelným príkonom 50 MW a väčším,
c)
občasné zariadenie na spaľovanie odpadov,
1.
požiadavky odseku 9 sa vzťahujú na príslušný osobitný prechodový stav alebo iný osobitný výrobno-prevádzkový režim,
2.
periodické meranie podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná, len ak je v danom časovom intervale periodického merania takýto osobitný prechodový stav alebo iný osobitný výrobno-prevádzkový režim plánovaný alebo občasné zariadenie plánovane uvedené do prevádzky, najmenej však raz za šesť kalendárnych rokov.
(11)
Podrobnosti o členení technológií, o podmienkach diskontinuálneho merania a hodnotenia požiadaviek dodržania určeného emisného limitu sú uvedené v prílohe č. 2. Príloha č. 2 sa vzťahuje aj na vybrané technológie a zariadenia, pre ktoré osobitný predpis1) neustanovuje iné podmienky a požiadavky preukazovania dodržania určeného emisného limitu alebo ak nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení.
(12)
Osobitné podmienky zisťovania údajov alebo preukázania dodržania určeného emisného limitu sú možné, ak sa žiadosťou preukáže, že nemožno
a)
dodržať podmienky diskontinuálneho merania podľa odsekov 9 až 11 ani po vyčerpaní dostupných technických a technicko-organizačných možností na ich zabezpečenie vrátane
1.
dôsledného zhodnotenia možnosti zabezpečenia požiadavky na reprezentatívne meranie pri najbližšej rekonštrukcii stacionárneho zdroja alebo jeho časti,
2.
prehodnotenia možnosti vykonania reprezentatívneho merania v závislosti od vývoja súčasného stavu techniky diskontinuálneho merania podľa § 13,
b)
vzhľadom na vyjadrenie emisného limitu alebo technické danosti stacionárneho zdroja alebo jeho časti zistiť údaje o dodržaní určeného emisného limitu priamym meraním a hodnotu emisnej veličiny možno vypočítať z parametrov nečistených odpadových plynov zistených diskontinuálnym meraním a z vedecky odôvodnených alebo experimentálne zistených hodnôt parametrov technológie alebo odlučovacích zariadení.
§ 7
Kontinuálne meranie emisií a náležitosti protokolov z kontinuálneho monitorovania emisií
(1)
Kontinuálnym meraním sa údaje o dodržaní určeného emisného limitu a množstvo emisie zisťujú, ak to pre
a)
technologický zdroj ustanovuje odsek 2,
b)
energetické zariadenie ustanovuje § 8,
c)
zariadenie na spaľovanie odpadov ustanovuje § 9,
d)
stacionárny zdroj, jeho časť alebo zariadenie ustanovuje osobitný predpis1)
a nie je vydaný súhlas, rozhodnutie alebo integrované povolenie na zisťovanie údajov o dodržaní určených emisných limitov technickým výpočtom, alebo nahradenie kontinuálneho merania periodickým meraním podľa odsekov 3 až 5.
(2)
Ak ide o technologický zdroj, kontinuálnym meraním sa údaje o dodržaní určeného emisného limitu a množstvo emisie zisťujú v mieste platnosti emisného limitu, v ktorom je hmotnostný tok znečisťujúcej látky vyšší ako desaťnásobok limitného hmotnostného toku, ak neustanovuje inak osobitný predpis1) alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení.
(3)
Ak ide o technologický zdroj, kontinuálne meranie možno nahradiť periodickým meraním, ak sa preukáže, že
a)
zisťovanie reprezentatívnych hodnôt emisnej veličiny neumožňuje súčasný stav techniky a metódy kontinuálneho merania podľa § 13 a súčasne priame kontinuálne meranie nemožno nahradiť nepriamym kontinuálnym meraním alebo inou osobitnou podmienkou kontinuálneho merania podľa odseku 4, ak nedôjde k zmene súčasného stavu techniky kontinuálneho merania alebo k zmene osobitných podmienok,
b)
hmotnostný tok nie je vyšší ako desaťnásobok limitného hmotnostného toku viac ako 1 000 hodín v kalendárnom roku v ľubovoľných dvoch z troch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov prevádzky a sledovanie času prevádzky alebo trvania výrobno-prevádzkového režimu, počas ktorého je hmotnostný tok vyšší, sa oznamuje podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona ako súčasť oznámenia o stacionárnom zdroji, emisiách a dodržiavaní emisných limitov a emisných kvót,
c)
podiel množstva emisií znečisťujúcej látky v mieste platnosti emisného limitu nie je vyšší ako 10 % z celkového množstva emisií znečisťujúcej látky, ktoré je vypustené zo všetkých potrubí stacionárneho zdroja,
d)
najvyššia hodnota emisnej veličiny nemôže byť za žiadnych okolností vyššia ako hodnota emisného limitu a sú splnené predpoklady dodržiavania emisného limitu podľa § 6 ods. 7.
(4)
Hmotnostný tok podľa odseku 2 a podmienky nahradenia kontinuálneho merania podľa odseku 3 sa posudzujú podľa
a)
najvyššieho očakávaného hmotnostného toku pri ustálenej prevádzke podľa dokumentácie, ak sa automatizovaný merací systém emisií inštaluje súčasne s technológiou alebo v rámci zmeny technológie,
b)
najvyššej hodnoty uvedenej v dokumentácii alebo zistenej diskontinuálnym meraním, ak sa automatizovaný merací systém emisií inštaluje samostatne.
(5)
Osobitné podmienky kontinuálneho merania údajov o dodržaní určeného emisného limitu vo vybraných prípadoch sú uvedené v prílohe č. 3. Určenie iných osobitných podmienok kontinuálneho merania tým nie je dotknuté.
(6)
Po nainštalovaní automatizovaného meracieho systému emisií sa podmienky, ktoré umožňujú nahradenie kontinuálneho merania technickým výpočtom alebo periodickým meraním, neuplatňujú, ak nedôjde k zásadnej zmene stacionárneho zdroja alebo jeho časti.
(7)
Automatizovaný merací systém emisií, jeho technické meracie, prepočítavacie a vyhodnocovacie prostriedky a systém kontroly a riadenia kvality v závislosti od svojho účelu pri inštalácii a počas prevádzky musia, ak neustanovuje inak osobitný predpis1) alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení,
a)
spĺňať požiadavky na hodnotenie dodržiavania emisných limitov kontinuálnym meraním, ktoré ustanovuje osobitný predpis,1)
b)
spĺňať normatívne pracovné charakteristiky a ostatné normatívne požiadavky podľa metodiky pre meranie danej fyzikálno-chemickej veličiny, ktorá zodpovedá požiadavkám podľa § 13; splnenie normatívnych pracovných charakteristík a ostatných normatívnych požiadaviek sa preukazuje pred nainštalovaním automatizovaného meracieho systému emisií najmenej v rozsahu a spôsobom podľa príslušnej technickej normy pre certifikáciu automatizovaných meracích systémov emisií,7)
c)
mať hornú hranicu meracieho rozsahu, ktorá sa rovná najvyššiemu násobku určeného emisného limitu podľa požiadaviek jeho dodržania, ktorý je zväčšený o odôvodnenú hodnotu intervalu spoľahlivosti (ďalej len „interval spoľahlivosti“); ak súčasný stav techniky umožňuje viacrozsahové meranie a automatizovanú zmenu rozsahu, musí uvedenú požiadavku spĺňať aspoň jeden merací rozsah,
d)
byť chránené proti neoprávneným zmenám konštánt, prepočítavacích faktorov, systémového času a ďalších údajov v súlade so stavom techniky automatizovaného merania v čase inštalovania automatizovaného meracieho systému emisií,
e)
zabezpečovať zaznamenanie a úplné identifikovanie každej zmeny údajov podľa písmena d), použitia náhradných hodnôt stavových a referenčných veličín vrátane identifikovania osoby vykonávajúcej akúkoľvek zmenu konfigurácie automatizovaného meracieho systému,
f)
umožňovať kedykoľvek sprístupnenie údajov podľa písmena d) a údajov protokolov z kontinuálneho merania z pamäti automatizovaného meracieho systému a ich vytlačenie,
g)
trvalo umožňovať oprávneným osobám sprístupnenie údajov podľa písmen d) a e) z pamäti automatizovaného meracieho systému diaľkovo a miestne,
h)
zabezpečovať bezpotenciálový jednosmerný prenos stavových signálov o činnosti prevádzky stacionárneho zdroja a spätných výstupných signálov automatizovaného meracieho systému, ak sa používajú v sústave riadenia technológie alebo je stacionárny zdroj zahrnutý do regulačného poriadku,
i)
zabezpečovať signalizáciu, zaznamenanie svojich poruchových stavov a výpadku elektrického napájania; pri výpadku napájania zabezpečiť uloženie všetkých informácií za čas 72 a viac hodín,
j)
vyhovovať prostrediu, v ktorom sú nainštalované,
k)
zabezpečovať obdobie prevádzky automatizovaného meracieho systému emisií v súlade s platnou dokumentáciou a s určenými podmienkami najmenej 95 % z času prevádzky stacionárneho zdroja, počas ktorého platí povinnosť dodržiavať určené emisné limity, a súčasne za kalendárny rok nesmie byť neplatných alebo z dôvodu udržiavania automatizovaného meracieho systému nevyhodnotených viac ako desať dní, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak,
l)
umožňovať sprístupnenie údajov v reálnom čase inšpekcii a obvodnému úradu životného prostredia podľa § 15 ods. 1 písm. s) zákona a ministerstvom poverenej organizácii ako súčasť národného emisného informačného systému,
m)
umožňovať spracovanie a zverejňovanie informácií o znečisťovaní životného prostredia podľa osobitného predpisu,8)
n)
validovať prvotné namerané údaje postupom podľa odseku 8,
o)
spĺňať podmienky zisťovania, platnosti a spracúvania výsledkov kontinuálneho merania údajov o dodržaní určených emisných limitov a množstva emisie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4,
p)
zaznamenávať výsledky kontinuálneho merania vo forme protokolov z kontinuálneho merania; požiadavky na ich vyhotovovanie, uchovávanie a na náležitosti ustanovujú odseky 9 a 10,
q)
byť oprávnenou osobou spôsobom a v intervaloch podľa § 11 kalibrované, skúšané a vykonávaná inšpekcia zhody s požiadavkami na zabezpečenie kvality druhej úrovne a na jeho prevádzkové riadenie a kontrolu; ak príslušná metodika pre skúšanie a inšpekciu zhody príslušného automatizovaného meracieho systému emisií podľa § 13 nie je zrejmá, skúšanie a inšpekcia zhody sa považujú za zodpovedajúce súčasnému stavu techniky, ak sú vykonané v rozsahu a spôsobom najmenej podľa technickej normy vo veci zabezpečovania kvality automatizovaných meracích systémov emisií,9)
r)
byť prevádzkovo riadené a kontrolované spôsobom a v intervaloch najmenej podľa príslušných metodík v písmene b) a technických noriem pre systémy zabezpečenia kontroly a kvality tretej úrovne; ak príslušná metodika pre zabezpečenie kvality tretej úrovne a prevádzkové riadenie príslušného automatizovaného meracieho systému emisií nie je zrejmá, uplatňuje sa technická norma a príslušné technické špecifikácie podľa písmena q).
(8)
Postup validovania prvotných údajov musí
a)
zohľadňovať najmenej požiadavky, ktoré ustanovuje príslušná metodika pre kontinuálne meranie, spracovanie, validovanie a vyhodnocovanie meraných údajov, ktorá zodpovedá požiadavkám podľa § 13,
b)
zohľadňovať najmä poruchy spôsobené údržbou, kalibráciou, justovaním, nastavovaním, overovaním funkčnosti alebo technickými poruchami, meraniami mimo rozsahu a údajmi, ktoré vykazujú rýchle zmeny, ktoré nezodpovedajú vlastnostiam technológie,
c)
umožniť zistenie chybných meraní vhodnými metódami, najmä porovnaním s predchádzajúcimi údajmi pri porovnateľných prevádzkových režimoch, porovnanie s hodnotami pre iné paralelne merané znečisťujúce látky alebo referenčné veličiny alebo s teoreticky najvyššími alebo najnižšími hodnotami a štatistickou analýzou trendov najmä s použitím testov smerodajnej odchýlky alebo s použitím regulačných diagramov.
(9)
Protokol z kontinuálneho merania údajov o dodržaní emisného limitu a množstva emisie sa vyhotovuje v štátnom jazyku10) a uchováva najmenej šesť rokov. Ak sa výsledky zaznamenávajú a uchovávajú na zálohovanom dátovom informačnom nosiči, v tlačenej forme sa uchovávajú len ročné protokoly a čiastkové protokoly, v ktorých je vyhodnotené nedodržanie určeného emisného limitu.
(10)
Druhy a náležitosti protokolov z kontinuálneho monitorovania emisií sú uvedené v prílohe č. 5.
(11)
S koncentráciou znečisťujúcej látky sa súčasne kontinuálne priamo alebo nepriamo merajú hodnoty objemového prietoku a hodnoty ďalších referenčných a stavových veličín, najmä objemovej koncentrácie kyslíka, tlaku, teploty a vlhkosti, ak je to na vyjadrenie hodnoty emisnej veličiny alebo zistenia vypusteného množstva emisie potrebné; kontinuálne meranie vlhkosti nie je potrebné, ak sa odoberaná vzorka plynu pred meraním suší alebo je iným spôsobom podľa súčasného stavu techniky kontinuálneho merania vyjadrená na suchý stav.
(12)
Ak je najmenej v rozsahu a spôsobom podľa príslušnej technickej normy pre certifikáciu automatizovaných meracích systémov emisií7) preukázané a počas prevádzky kontrolované, že inštalovaný automatizovaný merací systém emisií zabezpečuje oddelenie vlhkosti podľa príslušnej metodiky kontinuálneho merania, zvyšková vlhkosť sa neuvažuje a výsledok merania sa považuje za vyjadrený na suchý plyn, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení.
(13)
Zisťovať údaje o dodržaní určeného emisného limitu a množstva emisie kontinuálnym meraním môže prevádzkovateľ stacionárneho zdroja, aj keď to odseky 1 a 2 neustanovujú; podmienkou je preukázanie splnenia požiadaviek na automatizovaný merací systém emisií podľa odsekov 7 až 12 a jeho kontrola podľa § 11.
§ 8
Energetické zariadenia
(1)
Ak ide o
a)
zariadenie na spaľovanie palív alebo o zariadenie na nepriamy procesný ohrev s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším, alebo
b)
plynovú turbínu s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším, kontinuálnym meraním sa zisťujú hodnoty stavových veličín, referenčných veličín, hmotnostná koncentrácia a množstvo emisie pre
1.
oxid uhoľnatý,
2.
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
3.
oxid siričitý, ak ide o iné palivo ako uvedené v odseku 3 písm. a) prvom až treťom bode a sú splnené aj príslušné podmienky periodického merania,
4.
tuhé znečisťujúce látky, ak ide o iné palivo ako zemný plyn.
(2)
Ak ide o energetické zariadenia podľa odseku 1 a o emisný limit vyjadrený ako stupeň odsírenia, podmienky kontinuálneho merania oxidu siričitého sa uplatňujú pre stupeň odsírenia. Súčasne s kontinuálnym meraním hodnôt emisných veličín, ktoré sú potrebné na výpočet stupňa odsírenia, sa pravidelne monitoruje obsah spáliteľnej síry v spaľovanom palive.
(3)
Periodickým meraním sa údaje o dodržaní určených emisných limitov zisťujú, ak sa nezisťujú technickým výpočtom alebo ak odsek 4 neustanovuje inak, najmenej raz za
a)
šesť mesiacov, ak ide o emisie
1.
oxidu siričitého a tuhých znečisťujúcich látok pri spaľovaní zemného plynu a skvapalnených uhľovodíkových plynov v energetickom zariadení s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším alebo v plynovej turbíne s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším,
2.
oxidu siričitého pri spaľovaní kvapalného paliva so známym obsahom síry v energetickom zariadení s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším alebo v plynovej turbíne s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším, ak sa dodržanie určeného emisného limitu dosahuje bez odsírenia spalín,
3.
oxidu siričitého pri spaľovaní biomasy v energetickom zariadení s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším, ak sa preukáže, že najvyššia hodnota emisnej veličiny oxidu siričitého nemôže byť za žiadnych okolností vyššia ako hodnota emisného limitu,
4.
znečisťujúcich látok z energetického zariadenia s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším alebo plynovej turbíny s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším, ak schválená životnosť zariadenia je kratšia ako 10 000 prevádzkových hodín,
5.
znečisťujúcich látok zo zariadenia na spaľovanie palív alebo zo zariadenia na nepriamy procesný ohrev s menovitým tepelným príkonom od 50 MW do 100 MW,
b)
tri kalendárne roky, ak ide o emisie
1.
oxidu uhoľnatého pri najnižšom povolenom tepelnom príkone podľa prílohy č. 2 časti B šiesteho bodu a energetické zariadenia podľa písmena a),
2.
organických látok vyjadrených ako celkový organický uhlík pri spaľovaní biomasy v energetickom zariadení s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším,
3.
znečisťujúcich látok pri spaľovaní kvapalných palív s obsahom síry 0,2 % a nižším a plynných palív v energetickom zariadení s menovitým tepelným príkonom od 15 MW do 50 MW,
4.
znečisťujúcich látok pri spaľovaní kvapalných palív s obsahom síry vyšším ako 0,2 % a tuhých palív v energetickom zariadení s menovitým tepelným príkonom od 5 MW do 50 MW,
c)
šesť kalendárnych rokov, ak ide o emisie znečisťujúcich látok z energetického zariadenia s menovitým tepelným príkonom od
1.
0,3 MW do 15 MW, ktoré spaľuje kvapalné palivá s obsahom síry 0,2 % a nižším a plynné palivá,
2.
0,3 MW do 5 MW, ktoré spaľuje kvapalné palivá s obsahom síry vyšším ako 0,2 % a tuhé palivá.
(4)
Ak ide o integrované zariadenie na spaľovanie palív a spaľovanie viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení, uplatňuje sa interval periodického merania podľa odseku 3, ktorý je určený celkovým menovitým tepelným príkonom integrovaných spaľovacích zariadení a druhom paliva, ktorého podiel na tepelnom príkone zariadenia je najväčší. Ak ide o rovnaký podiel tepelných príkonov, uplatňuje sa kratší interval.
(5)
Sledovanie údajov, ktoré sú podstatné na posúdenie zmien podmienok monitorovania emisií, sa konkretizuje podľa § 13 ods. 2 písm. e); ak dôjde k podstatnej zmene spôsobu prevádzky spaľovacieho zariadenia vrátane zmeny druhu alebo typu používaného paliva, súčasťou žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 17 ods. 2 zákona alebo ohlásenia podľa osobitného predpisu11) je aj informácia, či podmienky monitorovania podľa vydaného súhlasu sú stále aktuálne alebo vyžadujú zmenu vydaného súhlasu, rozhodnutia alebo integrovaného povolenia.
§ 9
Zariadenia na spaľovanie odpadov
(1)
Ak ide o zariadenia na spaľovanie odpadov a odseky 3 a 4 neustanovujú inak, kontinuálnym meraním sa zisťuje hmotnostná koncentrácia a množstvo emisie pre
a)
tuhé znečisťujúce látky,
b)
oxid uhoľnatý,
c)
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
d)
organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík,
e)
oxid siričitý,
f)
plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako chlorovodík,
g)
plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako fluorovodík.
(2)
Okrem údajov podľa odseku 1 sa kontinuálnym meraním zisťuje
a)
objemová koncentrácia kyslíka, tlak a teplota v mieste merania hodnôt emisných veličín,
b)
teplota spalín na vnútornej stene spaľovacieho priestoru za posledným prívodom vzduchu,
c)
vlhkosť spalín v mieste merania hodnôt emisných veličín, ak sa odoberaná vzorka spalín pred meraním nesuší ani nie je iným spôsobom podľa súčasného stavu techniky kontinuálneho merania vyjadrená na suchý stav.
(3)
Kontinuálne meranie hmotnostnej koncentrácie a hmotnostného toku znečisťujúcich látok podľa odseku 1 písm. e) až g) možno nahradiť periodickým meraním, ak najvyššia hodnota emisnej veličiny nemôže byť za žiadnych okolností vyššia ako hodnota emisného limitu najmä vzhľadom na látkové zloženie odpadov, charakter a technológiu ich vzniku, prepracovanie a triedenie odpadov a na predpoklady dodržiavania emisného limitu, ktoré ustanovuje § 6 ods. 7.
(4)
Kontinuálne meranie plynných zlúčenín fluóru vyjadrených ako fluorovodík možno nahradiť periodickým meraním, ak sa vykonáva také odlučovanie chlorovodíka z odpadového plynu, ktoré zabezpečuje, že sa trvalo dodržuje hodnota emisného limitu pre plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako chlorovodík; intervaly periodického merania emisií fluorovodíka ustanovujú odseky 5 a 6.
(5)
Údaje o dodržaní určených emisných limitov ťažkých kovov, polychlórovaných dibenzodioxínov a polychlórovaných dibenzofuránov a plynných znečisťujúcich látok podľa odsekov 3 a 4 sa zisťujú periodickým meraním najmenej raz za
a)
tri mesiace počas prvého roka prevádzky,
b)
šesť mesiacov v ďalších rokoch prevádzky, ak nie je podľa odseku 6 určené inak.
(6)
Interval periodického merania ťažkých kovov možno predĺžiť podľa § 26 ods. 3 písm. o) zákona namiesto raz za šesť mesiacov na raz za dva roky a polychlórovaných dibenzodioxínov a polychlórovaných dibenzofuránov a plynných znečisťujúcich látok podľa odsekov 3 a 4 namiesto raz za šesť mesiacov na raz za rok, ak sa žiadosťou a periodickými meraniami počas prvého roka prevádzky preukáže, že emisná hodnota znečisťujúcej látky nepresahuje 50 % z hodnoty emisného limitu, a ak sú predpoklady jeho trvalého dodržania najmä vzhľadom na látkové zloženie odpadov, charakter a technológiu ich vzniku, prepracovanie a triedenie odpadov a sú ďalšie predpoklady jeho dodržania, ktoré ustanovuje § 6 ods. 7 písm. a) až h).
(7)
Čas zotrvania spalín v spaľovacom priestore, najmenšia teplota a obsah kyslíka v spalinách za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu a účinnosť spaľovania odpadu, ak je určená, sa zisťujú kvalifikovaným spôsobom v termínoch a za podmienok, ktoré sa vzťahujú na jednorazové meranie alebo technický výpočet, a to pri najmenej priaznivých podmienkach, ktoré sa očakávajú z hľadiska druhu a množstva spaľovaného odpadu, ak sa v odôvodnených prípadoch podľa § 6 ods. 8 nezisťujú periodicky.
(8)
Ak ide o spoluspaľovanie odpadov,
a)
uplatňujú sa podmienky kontinuálneho merania, ktoré ustanovujú odseky 1 až 4, a súčasne podmienky kontinuálneho merania uplatňované pre konkrétne zariadenie, v ktorom sa odpady spaľujú spolu s inými palivami a surovinami, ak písmeno d) neustanovuje inak; ak to nainštalovaný automatizovaný merací systém umožňuje, pre znečisťujúce látky a ďalšie veličiny podľa odsekov 1 a 2 sa údaje o dodržaní určených emisných limitov merajú a vyhodnocujú aj vtedy, ak sa odpady nespaľujú,
b)
uplatňujú sa podmienky periodického merania, ktoré ustanovujú odseky 5 a 6, ak písmeno d) neustanovuje inak; ak je interval periodického merania pre konkrétne zariadenie, v ktorom sa odpady spaľujú, šesť mesiacov a kratší, ustanovenie odseku 6 sa nepoužije pre znečisťujúce látky, pre ktoré sa uplatňuje emisný limit pre konkrétne zariadenie,
c)
uplatňujú sa podmienky zistenia a preukázania všeobecných podmienok prevádzkovania a účinnosti spaľovania odpadu, ktoré ustanovuje odsek 7,
d)
údaje o dodržaní určených emisných limitov podľa písmen a) a b) sa nezisťujú pre znečisťujúce látky, pre ktoré sa preukáže, že sa v nečistenom odpadovom plyne nemôžu za žiadnych okolností vyskytovať v koncentrácii vyššej ako 10 % z hodnoty určeného emisného limitu najmä vzhľadom na pôvod alebo technológiu vzniku odpadov, na najmenej priaznivé látkové zloženie odpadov, na sledovanie látkového zloženia odpadov a údajov o ich vzniku a na oznamovanie ich zmien.
(9)
Priemerné hodnoty koncentrácie oxidu siričitého, plynných zlúčenín chlóru vyjadrených ako chlorovodík, plynných zlúčenín fluóru vyjadrených ako fluorovodík, ťažkých kovov a polychlórovaných dibenzodioxínov a polychlórovaných dibenzofuránov sa pri diskontinuálnom meraní zisťujú v mieste odberu vzorky a za časovú periódu podľa
a)
súhlasu, rozhodnutia alebo integrovaného povolenia,
b)
požiadaviek na metódy a metodiky oprávneného merania podľa § 13.
(10)
Ak ide o zariadenie na spaľovanie odpadov, ktoré podľa súhlasu môže spaľovať menej ako 50 t odpadu za rok, zisťovanie údajov o dodržaní určených emisných limitov periodickým meraním sa vykonáva a parametre podľa odseku 7 sa zisťujú, len ak je to podľa § 6 ods. 8 určené.
(11)
Ak ide o podstatnú zmenu alebo celkovú obnovu zariadenia na spaľovanie odpadov, ktorá môže mať významný negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva alebo na životné prostredie, údaje o dodržaní určených emisných limitov ťažkých kovov, polychlórovaných dibenzodioxínov a polychlórovaných dibenzofuránov a plynných znečisťujúcich látok podľa odsekov 3 a 4 sa zisťujú periodickým meraním najmenej raz za tri mesiace počas prvého roka prevádzky po zmene.
§ 10
Spôsob a požiadavky na monitorovanie a preukazovanie kvality ovzdušia prevádzkovateľmi stacionárnych zdrojov v ich okolí a náležitosti protokolov z kontinuálneho monitorovania kvality ovzdušia
(1)
Spôsob monitorovania podľa § 2 ods. 6, monitorované znečisťujúce látky a ďalšie súvisiace veličiny, počet a rozmiestnenie meracích miest sa určujú s prihliadnutím na
a)
záverečné stanovisko z posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie,6)
b)
stanovisko poverenej organizácie, ktorá zabezpečuje hodnotenie kvality ovzdušia na území Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 18 zákona (ďalej len „poverená organizácia“),
c)
stanovisko orgánu verejného zdravotníctva,12)
d)
stanovisko obce, na ktorej území sa stacionárny zdroj nachádza, alebo obce, ktorá je emisiami zo stacionárneho zdroja najviac ovplyvnená,
e)
najvyššie očakávané množstvo a škodlivé účinky znečisťujúcich látok, ktoré sú odvádzané zo stacionárneho zdroja, a mieru rizika ohrozenia zdravia obyvateľstva a životného prostredia,
f)
najvyššie očakávané koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší a počet potenciálne ovplyvnených obyvateľov, ktoré sa zistia s použitím zodpovedajúcich modelovacích techník a stratifikačnej metódy odberu vzoriek na hodnotenie kvality ovzdušia,13)
g)
umiestnenie a výsledky blízkych staníc národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia,
h)
bežný počet meracích miest a bežné množstvo emisie na určenie podmienky monitorovania kvality ovzdušia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 6 častiach A a B,
i)
umiestnenie stacionárneho zdroja v aglomerácii alebo zóne, v ktorej je úroveň znečistenia ovzdušia vyššia ako horná medza na hodnotenie kvality ovzdušia alebo vyššia ako dolná medza na hodnotenie kvality ovzdušia,
j)
umiestnenie stacionárneho zdroja v oblasti riadenia kvality ovzdušia,
k)
umiestnenie stacionárneho zdroja v inej oblasti vyžadujúcej osobitnú ochranu ovzdušia ako podľa písmena j) alebo výrazne vplývajúceho na kvalitu ovzdušia v tejto oblasti,
l)
uplatnenie automatizovaného meracieho systému kvality ovzdušia ako súčasti regulačného poriadku stacionárneho zdroja pre prípady vyhlásenia regulačných opatrení,
m)
možnosti stavu techniky merania kvality ovzdušia a primeranosť nákladov na inštaláciu a prevádzku automatizovaného meracieho systému kvality ovzdušia alebo na diskontinuálne meranie,
n)
územné a funkčné prepojenie viacerých vybraných veľkých stacionárnych zdrojov,
o)
vyhodnotenie výsledkov prieskumného merania podľa odseku 2, ak bolo určené.
(2)
Podkladom na určenie podmienky prieskumného merania je stanovisko poverenej organizácie; správu o prieskumnom meraní kvality ovzdušia predloží prevádzkovateľ určeného stacionárneho zdroja do troch mesiacov od jeho skončenia.
(3)
Pri umiestňovaní stálych meracích a stálych vzorkovacích miest sa prihliada na požiadavky na reprezentatívne umiestnenie podľa
a)
osobitného predpisu,14) ktoré sa pre umiestňovanie meracích alebo vzorkovacích miest na monitorovanie kvality ovzdušia v okolí stacionárneho zdroja uplatňujú podľa vlastného významu,
b)
technickej metódy a metodiky pre monitorovanie príslušnej fyzikálno-chemickej veličiny podľa odseku 4.
(4)
Metóda a metodika kontinuálneho merania kvality ovzdušia, diskontinuálneho merania kvality ovzdušia, indikatívneho merania a prieskumného merania v okolí stacionárneho zdroja sa volí s prihliadnutím na
a)
referenčné metódy a podmienky ich používania, ktoré ustanovuje osobitný predpis,14)
b)
požiadavky podľa § 13 podľa vlastného významu.
(5)
Automatizovaný merací systém kvality ovzdušia a jeho technické meracie prostriedky, technické prostriedky spracovania dát a ďalších súvisiacich údajov, technické prostriedky vyhodnocovania a dokumentovania kvality ovzdušia, informačné prostriedky a systém kontroly a riadenia kvality pri inštalácii a počas prevádzky musia
a)
spĺňať požiadavky a ciele v kvalite údajov a spracovania výsledkov hodnotenia kvality ovzdušia kontinuálnym meraním podľa osobitného predpisu14) a verifikovať a validovať údaje spôsobom podľa odseku 6,
b)
spĺňať normatívne pracovné charakteristiky a ostatné normatívne požiadavky podľa metodiky pre meranie danej fyzikálno-chemickej veličiny podľa odseku 4; splnenie normatívnych pracovných charakteristík a ostatných normatívnych požiadaviek na technické meracie prostriedky sa preukazuje pred ich nainštalovaním najmä certifikátom o zhode inštalovaných technických prostriedkov s príslušnou metodikou,
c)
zaznamenávať spracované výsledky a dáta v elektronickej forme vo formáte, ktorý zodpovedá požiadavkám súčasného stavu techniky podľa písmena a) a podľa štandardných metodík,
d)
zabezpečovať chránenie systému a dát proti neoprávneným zmenám,
e)
zabezpečovať zaznamenávanie a identifikovanie zmien systému a dát a trvalo umožniť prístup k záznamom o vykonaných zmenách a ich vytlačenie diaľkovo a miestne,
f)
zabezpečovať signalizáciu svojich poruchových stavov a výpadkov napájaní a zabezpečiť uloženie informácií na 72 a viac hodín,
g)
zabezpečovať snímanie, bezpotenciálový prenos a zaznamenávanie signálov o aktuálnych výrobno-prevádzkových stavoch prevádzok monitorovaných stacionárnych zdrojov, ak sa výstupy systému uplatňujú pri regulácii prevádzky stacionárneho zdroja,
h)
umožňovať spracovanie, vyhodnocovanie a poskytovanie reprezentatívnych údajov o kvalite ovzdušia a ich validácii v reálnom čase v elektronickej forme spôsobom a v lehotách podľa odsekov 12 a 13 a v súlade so schválenou dokumentáciou a s podmienkami určenými v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení podľa § 15 ods. 1 písm. i) zákona,
i)
umožňovať zverejňovanie informácie o kvalite ovzdušia podľa osobitného zákona8) vo všeobecne zrozumiteľnej forme a na všeobecne ľahko prístupnom mieste do desiatich dní po uplynutí každého mesiaca a súhrnne do 30 dní po uplynutí roka; za všeobecne ľahko prístupné miesto sa považuje aj internet,
j)
uchovávať dáta vrátane údajov podľa písmena g) najmenej šesť rokov; ak sa uchovávajú v elektronickej forme, uchovávajú sa na dvoch nezávislých dátových nosičoch,
k)
byť oprávnenou osobou podľa § 20 ods. 2 zákona spôsobom a v intervaloch podľa § 11 kalibrované, skúšané a vykonávaná inšpekcia zhody meracieho systému s technickými požiadavkami na systém a na jeho prevádzkové riadenie a kontrolu podľa písmena s),
s)
byť prevádzkovo riadené a kontrolované spôsobom a v intervaloch podľa metodík špecifikujúcich stav techniky kontinuálneho merania, ktorý sa uplatňuje v čase ich inštalovania podľa odseku 4, dokumentácie, súhlasu, rozhodnutia alebo integrovaného povolenia.
(6)
Postup verifikovania a nasledujúceho validovania údajov o kvalite ovzdušia v okolí určeného stacionárneho zdroja musí
a)
zohľadňovať ustanovené požiadavky na kvalitu údajov,14)
b)
zohľadňovať poruchy spôsobené údržbou, kalibráciou, justovaním, nastavovaním, overovaním funkčnosti alebo technickými problémami, zohľadňovať merania mimo rozsahu a údaje vykazujúce rýchle zmeny, ako sú príliš veľké poklesy alebo nárasty hodnôt,
c)
korigovať údaje podľa kritérií založených na znalostiach klimatických a meteorologických vplyvov špecifických pre príslušnú lokalitu počas merania,
d)
umožniť zistenie chybných meraní vhodnými metódami, najmä porovnaním s predchádzajúcimi údajmi, porovnaním s okolitými stanicami, s inými paralelne meranými znečisťujúcimi látkami a štatistickou analýzou s použitím testov smerodajnej odchýlky alebo s použitím regulačných diagramov,
e)
zahŕňať aj priebežné hodnotenie vplyvu prevádzky určeného stacionárneho zdroja a iných osobitných stavov a udalostí na zistené údaje o kvalite ovzdušia, najmä ak sú štatisticky významne vyššie ako bežné hodnoty.
(7)
Rozsah a podmienky vyhodnocovania štatistických údajov a formát dát o monitorovaní kvality ovzdušia sú uvedené v prílohe č. 6 častiach C a D.
(8)
Ak ide o výrobu oxidu titaničitého a nadväzujúce výroby, v okolí stacionárneho zdroja sa vykonáva reprezentatívne kontinuálne meranie koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok a oxidu siričitého, ak je aplikovaný sulfátový proces, alebo kontinuálne meranie koncentrácie chlóru pri použití chlórového procesu.
(9)
Automatizovaný merací systém kvality ovzdušia sa nainštaluje
a)
súčasne s uvedením nového stacionárneho zdroja do prevádzky, ak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení nie je určené inak, najneskôr do troch rokov od uvedenia stacionárneho zdroja do užívania,
b)
v termíne určenom v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení na nainštalovanie automatizovaného meracieho systému kvality ovzdušia, najneskôr do troch rokov od určenia podmienky, ak ide o jestvujúci stacionárny zdroj, jestvujúci stacionárny zdroj alebo nový stacionárny zdroj po zmene a ak ide o prieskumné meranie kvality ovzdušia.
(10)
Periodické meranie, indikatívne meranie alebo prieskumné meranie kvality ovzdušia sa vykonáva od
a)
uvedenia nového stacionárneho zdroja do prevádzky,
b)
termínu, ktorý je určený v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení, ak ide o prieskumné meranie.
(11)
Prevádzkovateľ stacionárneho zdroja môže v jeho okolí zisťovať kvalitu ovzdušia kontinuálnym meraním, diskontinuálnym meraním alebo indikatívnym meraním, aj keď mu podmienka monitorovania nebola určená; podmienkou použitia výsledkov monitorovania na konania vo veciach ochrany ovzdušia je doloženie súhlasného stanoviska ministerstvom poverenej organizácie, vydanie súhlasu, a ak ide o kontinuálne meranie, aj preukázanie splnenia požiadaviek na automatizovaný merací systém kvality ovzdušia podľa odsekov 3 až 7 a jeho úplná kontrola podľa § 11 ods. 3 písm. a) až h).
(12)
Kvalitu ovzdušia v okolí určeného stacionárneho zdroja preukazuje jeho prevádzkovateľ
a)
správou o periodickom meraní, indikatívnom meraní alebo prieskumnom meraní podľa § 20 ods. 8 zákona, ak sa hodnoty parametrov kvality ovzdušia zisťujú diskontinuálnym spôsobom,
b)
údajmi z kontinuálneho monitorovania kvality ovzdušia, ktoré prevádzkovateľ stacionárneho zdroja poskytuje ministerstvom poverenej organizácii podľa § 15 ods. 1 písm. s) zákona v súlade so schválenou dokumentáciou a s podmienkami určenými v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení podľa § 15 ods. 1 písm. i) zákona,
c)
údajmi o verifikovaní a validovaní údajov z kontinuálneho monitorovania kvality ovzdušia podľa odseku 6 vrátane zhodnotenia vplyvu prevádzky stacionárneho zdroja a iných osobitných stavov a udalostí na údaje, ktoré sú štatisticky významne vyššie ako bežné hodnoty.
(13)
Predbežné údaje o verifikovaní a validovaní údajov podľa odseku 6 sa predkladajú ako súčasť informácií z kontinuálneho monitorovania kvality ovzdušia podľa odseku 12 písm. b) denne za predchádzajúci deň; konečné údaje o verifikovaní a validovaní údajov sa predkladajú do piatich pracovných dní, ak v súhlase alebo v integrovanom povolení nie je určené inak.
§ 11
Kontrola automatizovaného meracieho systému emisií a automatizovaného meracieho systému kvality ovzdušia
(1)
Pre automatizovaný merací systém emisií a automatizovaný merací systém kvality ovzdušia (ďalej len „automatizovaný merací systém“) sa vykonáva
a)
úplná kontrola,
b)
periodická kontrola.
(2)
Úplná kontrola automatizovaného meracieho systému sa vykonáva, ak ide o
a)
uvádzanie automatizovaného meracieho systému do prevádzky,
b)
zmenu princípu merania,
c)
zmenu princípu úpravy vzorky plynu,
d)
úplnú obnovu meracích prostriedkov,
e)
zistenie nedodržania pracovných charakteristík meracích prostriedkov, ktoré sú určené ako normatívne požiadavky,
f)
zásadnú zmenu látkového zloženia meraného plynu v dôsledku zmeny stacionárneho zdroja alebo zmeny jeho časti.
(3)
Úplnou kontrolou automatizovaného meracieho systému, ak neustanovuje inak osobitný predpis1) alebo ak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení nie je určené inak, sa
a)
vykoná oprávnená kalibrácia meracích analyzátorov a ostatných meracích prostriedkov s použitím na to určených certifikovaných a metrologicky nadviazaných kalibračných plynov alebo určených kalibračných prostriedkov,
b)
oprávnenými technickými skúškami zistia vybrané pracovné charakteristiky meracích prostriedkov najmenej v rozsahu podľa metodiky kontinuálneho merania príslušnej veličiny podľa § 13,
c)
vykoná oprávnená skúška správnosti kalibračnej funkcie sériou porovnávacích meraní so štandardnou referenčnou metodikou podľa § 13,
d)
vykoná oprávnená inšpekcia zhody
1.
s požiadavkami podľa písmen a) až c),
2.
nainštalovania a zabezpečenia správnej prevádzky celého systému vrátane verifikovania formy, integrity spracovania a prenosu dát,
3.
s požiadavkami podľa § 4, 7 až 9, ak ide o kontinuálne meranie emisií, a podľa § 10, ak ide o kontinuálne meranie kvality ovzdušia,
4.
s požiadavkami podľa § 3 a 7 a vykoná kontrola správnosti výpočtového systému, ak ide o automatizovaný výpočet množstva emisie,
5.
systému riadenia a zabezpečenia kvality prevádzky automatizovaného meracieho systému podľa dokumentácie systému kontroly a riadenia kvality a podľa podmienok určených v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení,
e)
preukáže dodržanie určených emisných limitov, ak ide o prvú úplnú kontrolu automatizovaného meracieho systému emisií podľa § 4 ods. 8 písm. d) a ak nainštalovaný systém vyhovuje požiadavkám podľa § 7.
(4)
Periodickou kontrolou automatizovaného meracieho systému, ak neustanovuje inak osobitný predpis1) alebo ak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení nie je určené inak, sa vykoná oprávnená
a)
kalibrácia meracích analyzátorov a ostatných meracích prostriedkov s použitím na to určených certifikovaných a metrologicky nadviazaných kalibračných plynov alebo určených kalibračných prostriedkov,
b)
skúška nuly a meracieho rozpätia a zistia ďalšie vybrané pracovné charakteristiky meracích prostriedkov najmenej v rozsahu podľa metodiky kontinuálneho merania príslušnej veličiny podľa § 13,
c)
skúška správnosti kalibračnej funkcie sériou porovnávacích meraní so štandardnou referenčnou metodikou podľa odseku 6,
d)
inšpekcia zhody s požiadavkami podľa písmen a) až c) a podľa odseku 3 písm. d) druhého až piateho bodu podľa svojho významu.
(5)
Periodická kontrola automatizovaného meracieho systému sa vykonáva v intervale najmenej raz za kalendárny rok, ak
a)
neustanovuje inak osobitný predpis,1)
b)
kratší interval nie je určený v dokumentácii automatizovaného meracieho systému, v súhlase alebo v integrovanom povolení.
(6)
Oprávnená skúška správnosti kalibrácie automatizovaného meracieho systému emisií sériou porovnávacích meraní so štandardnou referenčnou metodikou sa vykonáva najmenej raz za
a)
tri kalendárne roky, ak ide o zariadenia na spaľovanie odpadov alebo o technologické zdroje,
b)
za kalendárny rok, ak ide o energetické zariadenia.
(7)
Správa, protokol, certifikát a iné zodpovedajúce doklady podľa § 20 ods. 8 zákona o periodickej kontrole automatizovaného meracieho systému sa predkladajú do 60 dní od ukončenia poslednej skúšky a inšpekcie zhody na mieste.
§ 12
Spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie údajov o dodržaní určenej technickej požiadavky a určenej všeobecnej podmienky prevádzkovania
(1)
Hodnota veličiny, ktorou je vyjadrená technická požiadavka a všeobecná podmienka prevádzkovania, sa zisťuje a jej dodržanie sa preukazuje, ak
a)
to ustanovuje osobitný predpis,1)
b)
je vyjadrená číselnou hodnotou a jednotkou príslušnej fyzikálno-chemickej veličiny vrátane vyjadrenia jednotkou jeden ako percento, zlomok, pomer alebo podiel.
(2)
Spôsoby zisťovania hodnoty fyzikálno-chemickej veličiny, ktorou je vyjadrená technická požiadavka a všeobecná podmienka prevádzkovania, sú uvedené v § 2 ods. 3.
(3)
Technickým výpočtom sa hodnota veličiny, ktorou je vyjadrená technická požiadavka a všeobecná podmienka prevádzkovania, zisťuje, ak sa žiadosťou preukáže, že možno vypočítať reprezentatívnu hodnotu alebo najvyššiu možnú hodnotu veličiny, ktorou je vyjadrená príslušná technická požiadavka a všeobecná podmienka prevádzkovania podľa § 5 ods. 3 až 6.
(4)
Ak sa technická požiadavka vzťahuje na technicko-konštrukčné riešenie skladovacieho alebo výrobno-technického zariadenia a žiadosťou sa preukáže, že zistenie hodnoty príslušnej veličiny po jeho nainštalovaní neumožňuje súčasný stav techniky diskontinuálneho merania, za technický výpočet podľa odseku 3 a § 5 sa považuje, aj ak sa preukáže zhoda predmetného technicko-konštrukčného riešenia s príslušnou technickou požiadavkou.
(5)
Jednorazovým meraním sa hodnota veličiny, ktorou je vyjadrená technická požiadavka a všeobecná podmienka prevádzkovania, zisťuje
a)
v prípadoch podľa § 6 ods. 1 alebo ak
b)
sa technická požiadavka vzťahuje na technicko-konštrukčné riešenie skladovacieho alebo výrobno-technického zariadenia a žiadosťou sa preukáže, že periodické meranie hodnoty príslušnej veličiny po jeho nainštalovaní neumožňuje súčasný stav techniky periodického merania a nie sú možné ani osobitné podmienky periodického merania.
(6)
V prípadoch jednorazového merania podľa odseku 5 písm. b) sa zistená hodnota technickej požiadavky preukáže skúšobným protokolom, správou o skúške, certifikátom alebo iným obdobným dokladom
a)
osoby, ktorá je na príslušnú skúšku akreditovaná, alebo
b)
inej kvalifikovanej osoby vrátane dokladu riešiteľa alebo výrobcu príslušného zariadenia, ak doklad akreditovanej osoby nie je dostupný.
(7)
Periodickým meraním sa hodnota veličiny, ktorou je vyjadrená technická požiadavka a všeobecná podmienka prevádzkovania, zisťuje, ak sa nezisťuje technickým výpočtom alebo jednorazovým meraním.
(8)
Spôsob, podmienky, požiadavky a lehoty zisťovania, sledovania a preukazovania dodržania technickej požiadavky a všeobecnej podmienky prevádzkovania, ktorá je vyjadrená ako fyzikálno-chemická veličina, sú zhodné so spôsobom, podmienkami a požiadavkami zisťovania, sledovania a preukazovania údajov o dodržaní určených emisných limitov podľa § 4 až 6 podľa svojho významu okrem požiadaviek na interval periodického merania podľa § 6 ods. 2 až 6.
(9)
Interval periodického merania hodnoty fyzikálno-chemickej veličiny, ktorou je vyjadrená technická požiadavka a všeobecná podmienka prevádzkovania a preukázania ich dodržania, je najmenej raz za tri kalendárne roky, ak
a)
neustanovuje inak osobitný predpis,1)
b)
nie je pre zariadenia na spaľovanie odpadov určené inak v § 9,
c)
nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení,
d)
nie je určený kratší interval v platnej dokumentácii,
e)
nejde o všeobecnú podmienku prevádzkovania vyjadrenú zhodnou fyzikálno-chemickou jednotkou ako kvalitatívny parameter paliva podľa odseku 10.
(10)
Všeobecná podmienka prevádzkovania vyjadrená ako fyzikálno-chemický parameter paliva sa zisťuje a preukazuje spôsobom podľa osobitného predpisu.15)
(11)
Kontinuálnym meraním sa hodnota fyzikálno-chemickej veličiny, ktorou je v číselnej forme vyjadrená technická požiadavka a všeobecná podmienka prevádzkovania, zisťuje a jej dodržanie sa preukazuje, ak
a)
to pre zariadenia na spaľovanie odpadov ustanovuje § 9 ods. 2,
b)
to pre ostatné stacionárne zdroje ako zariadenia na spaľovanie odpadov
1.
ustanovuje osobitný predpis,1)
2.
určuje súhlas, rozhodnutie, integrované povolenie alebo schválená dokumentácia.
(12)
Zisťovať údaje o dodržaní technickej požiadavky a všeobecnej podmienky prevádzkovania môže prevádzkovateľ stacionárneho zdroja aj kontinuálnym meraním; podmienkou je preukázanie splnenia požiadaviek podľa § 7 a 11, ktoré sa na príslušné kontinuálne meranie vzťahujú podľa svojho vecného významu, a vydanie súhlasu na inštalovanie a na prevádzku príslušného automatizovaného meracieho systému.
(13)
Plnenie technickej požiadavky a všeobecnej podmienky prevádzkovania, ktorá je vyjadrená slovne, monitoruje počas prevádzky stacionárneho zdroja jeho prevádzkovateľ podľa súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení podľa § 15 ods. 2 zákona alebo podľa dokumentácie, ak ide o stacionárne zdroje, pre ktoré sa súbor nevypracuje; výsledky monitorovania sa zaznamenávajú v prevádzkovej evidencii podľa § 15 ods. 1 písm. t) zákona.
§ 13
Požiadavky na metódu a metodiku technického výpočtu, merania, kalibrácie, skúšky a inšpekcie zhody
(1)
Metóda a metodika technického výpočtu, diskontinuálneho merania a kontinuálneho merania, kalibrácie, skúšky a inšpekcie zhody automatizovaného meracieho systému musí byť v súlade so súčasným stavom vedeckého poznania a techniky pre príslušnú odbornú činnosť a umožňovať zistenie reprezentatívnej a vedecky odôvodnenej hodnoty emisnej veličiny, množstva emisie a údajov o kvalite ovzdušia vrátane vykonania kalibrácie, skúšky a inšpekcie zhody automatizovaného meracieho systému.
(2)
Žiadosť a príslušná projektová a ostatná dokumentácia a vydaný súhlas alebo integrované povolenie na účely zistenia reprezentatívnych a vedecky odôvodnených údajov o dodržaní emisnej požiadavky a množstva emisie, v závislosti od fyzikálno-chemickej a inej technickej povahy príslušnej odbornej činnosti, obsahujú
a)
riešenie technických požiadaviek na reprezentatívne meracie miesto vrátane riešenia požiadaviek na potrebný manipulačný priestor, na dostupnosť energetických zdrojov, na ochranu proti vplyvom fyzikálnych polí a poveternostným vplyvom; ak ide o meracie miesto inštalované na potrubí, úsek merania a miesto merania sa považujú za zodpovedajúce súčasnému stavu techniky, ak vyhovujú požiadavkám najmenej podľa technickej normy vo veci merania emisií zo stacionárnych zdrojov, požiadavky na úseky a miesta merania,16)
b)
metodiky kontinuálneho merania a technické požiadavky na zisťovanie množstva emisie a údajov o dodržaní určenej emisnej požiadavky a pre skúšanie a inšpekciu zhody automatizovaných meracích systémov emisií, ktoré neustanovuje táto vyhláška alebo osobitný predpis,1) pričom sa prihliada na požiadavky štandardnej metodiky podľa odsekov 3 a 4, ak je o nej informácia,
c)
metodiky diskontinuálneho merania a technické požiadavky na zisťovanie údajov o dodržaní určenej emisnej požiadavky, ktoré neustanovuje táto vyhláška alebo osobitný predpis,1) najmä početnosť a čas trvania jednotlivých meraní alebo série krátkodobých meraní, ktoré sa vyhodnocujú ako výsledok jednotlivého merania, a najvyššiu prípustnú hodnotu neistoty výsledku jednotlivého merania, pričom sa prihliada na požiadavky štandardnej metodiky oprávneného merania príslušnej veličiny podľa odsekov 3 a 4, ak je o nej informácia,
d)
osobitné podmienky a osobitné lehoty diskontinuálneho merania, kontinuálneho merania alebo technického výpočtu hodnoty veličiny, ktorou je vyjadrená určená emisná požiadavka, alebo množstva emisie, ak sú nutné, a ich podrobné odôvodnenie,
e)
riešenie sledovania a oznamovania údajov, ktoré sú podstatné na posúdenie možných zmien podmienok zisťovania údajov o hodnote a dodržaní určenej emisnej požiadavky alebo množstva emisie technickým výpočtom alebo meraním a oznamovanie ich zmien.
(3)
Reprezentatívne odbery vzoriek, chemické analýzy jednotlivých znečisťujúcich látok, diskontinuálne merania a kontinuálne merania, kalibrácie, skúšky, inšpekcie zhody a porovnávacie merania automatizovaných meracích systémov emisií s referenčnými metódami, technické výpočty hodnôt veličín, ktorými sú určené emisné požiadavky, a výpočty množstva emisie sa vykonávajú v súlade so slovenskými technickými normami, ktorými sa preberajú európske normy čo najskôr od ich vydania, najneskôr však do
a)
šiestich mesiacov, ak ide o nové vydanie doterajšej technickej normy po jej revízii alebo inej zmene,
b)
12 mesiacov, ak ide o novú technickú normu.
(4)
Ak technické normy podľa odseku 3 nie sú vydané alebo ak nejde o validovanú alternatívnu metódu a metodiku podľa odseku 7, uplatňuje sa metóda a metodika, ktorá je pre príslušný technický výpočet, meranie, kalibráciu, skúšku a inšpekciu zhody uvedená v informácii o štandardných metódach a metodikách podľa § 20 ods. 13 zákona.
(5)
Ak technické normy podľa odseku 3 nie sú vydané, nie je informácia o štandardnej metóde a metodike podľa odseku 4 alebo ak nejde o validovanú alternatívnu metódu a metodiku podľa odseku 7, metóda a metodika technického výpočtu, merania, kalibrácie, skúšky a inšpekcie zhody sa konkretizuje v poradí podľa
a)
normalizovanej metodiky,
1.
ktorá je vydaná ako slovenská technická norma,
2.
zvolenej podľa požiadaviek slovenskej technickej normy, ktorou sa preberá technická špecifikácia Európskeho výboru pre normalizáciu pre výber normalizovaných metód pre meranie emisií zo stacionárnych zdrojov,17)
b)
nenormalizovanej metodiky,
1.
ktorá je uvedená v dokumentácii alebo spracovaná pôvodcom danej technológie alebo výrobcom daného zariadenia,
2.
inej ako podľa prvého bodu, ktorá je dostupná ako technická špecifikácia, smernica, návod, pokyn a iný obdobný dokument vydaný kompetentnou environmentálnou organizáciou, agentúrou alebo profesijným združením,
3.
inej ako podľa prvého a druhého bodu, ktorá je dostupná z odbornej literatúry alebo z iných odborných informácií vrátane individuálnej vyvinutej metodiky.
(6)
Nenormalizovaná metodika musí byť v súlade so súčasným stavom vedeckého poznania a techniky validovaná, metrologicky nadviazaná a musí byť preukázané, že výsledok merania alebo inej obdobnej technickej činnosti je vedecky odôvodnený; uvedené sa považuje za splnené, ak nenormalizovaná metodika je validovaná a jej vhodnosť je zhodnotená a zdokumentovaná najmenej v rozsahu a spôsobom podľa príslušných technických noriem a technických špecifikácií, ktoré špecifikujú všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií, na hodnotenie vhodnosti a na validáciu metódy.18)
(7)
Alternatívne riešenie normatívnej alebo odporúčanej požiadavky, iný alternatívny postup alebo modifikácia normalizovaného postupu sú možné, ak alternatívne alebo modifikované riešenie je vedecky odôvodnené, poskytuje ekvivalentný výsledok a sú splnené najmenej požiadavky na rozsah a formu porovnania alternatívneho riešenia s požadovanou neistotou merania a na jeho validáciu;18) ak ide o porovnávacie meranie automatizovaného meracieho systému so štandardnou referenčnou metodikou podľa § 11 alebo o metódu a metodiku podľa odseku 3, iné alternatívne alebo modifikované riešenie je možné, len ak je to priamo uvedené v príslušnej štandardnej referenčnej metodike alebo v metóde a metodike podľa odseku 3.
(8)
Z normatívnych a odporúčaných požiadaviek a postupov technickej metodiky podľa odsekov 3 až 7 sa uplatňujú len tie požiadavky a postupy, ktoré
a)
sú v súlade s požiadavkami, ktoré pre zistenie hodnoty danej veličiny alebo vykonanie odbornej činnosti ustanovuje osobitný predpis,1)
b)
osobitný predpis1) ani táto vyhláška neustanovujú,
c)
sú v prípade pochybnosti riešené spôsobom podľa odseku 2.
(9)
Zistená hodnota veličiny sa na účel posúdenia dodržania určenej emisnej požiadavky vyjadruje
a)
v jednotkách, stavových a referenčných podmienkach ako príslušná emisná požiadavka a podmienky jej platnosti,
b)
na rovnaký počet platných miest ako príslušná emisná požiadavka; ak príslušná metodika umožňuje zistiť väčší počet platných miest, výsledok sa zaokrúhľuje podľa normalizovaného návodu na zaokrúhľovanie čísel a podľa pravidla zaokrúhľovania B.19)
(10)
Priemerná hodnota série jednotlivých meraní a technických skúšok sa vypočíta z nezaokrúhlených jednotlivých hodnôt a zaokrúhľuje sa až vypočítaný priemer.
(11)
Hodnota individuálneho emisného faktora, hmotnostného toku a ďalších veličín, s ktorých použitím sa vypočítava množstvo emisie, sa zaokrúhľuje na taký počet platných miest, aby príspevok zaokrúhlenia nebol väčší ako 10 % z najväčšieho príspevku neistoty jednotlivých veličín vo funkčnom výpočtovom vzťahu pre výpočet množstva emisie za rok.
(12)
Správa, protokol, certifikát alebo iný zodpovedajúci doklad o inom ako o prvom periodickom zistení údajov o dodržaní emisnej požiadavky alebo inšpekcii zhody sa predkladá do 60 dní odo dňa vykonania posledného technického merania, skúšky, posledného odberu vzorky zo série jednotlivých meraní alebo inšpekčného zisťovania; ak sa zistí nedodržanie určenej emisnej požiadavky, správa protokol, certifikát alebo iný zodpovedajúci doklad sa predkladá podľa § 15 ods. 2 písm. b) zákona bezodkladne.
(13)
Ak sa stacionárny zdroj skladá z viacerých častí a ak sa údaje zisťujú pri viacerých výrobno-prevádzkových režimoch alebo sa zisťujú údaje o viacerých emisných požiadavkách, správa, protokol, certifikát alebo iný zodpovedajúci doklad sa môže predložiť v členení podľa častí stacionárneho zdroja, režimov alebo emisných požiadaviek.
§ 14
Prechodné ustanovenia
(1)
Oprávnené merania, kalibrácie, skúšky a inšpekcie zhody, ktoré sú vykonané, alebo príslušné technické činnosti, ktoré sa začali vykonávať podľa doterajších predpisov, sa považujú za vykonané podľa tejto vyhlášky.
(2)
Intervaly periodického merania, skúšky a inšpekcie zhody ustanovené touto vyhláškou začínajú plynúť po uplynutí posledného intervalu periodického merania, skúšky a inšpekcie zhody podľa doterajších predpisov; vykonanie periodického merania, skúšky a inšpekcie zhody podľa posledného intervalu podľa doterajších predpisov tým nie je dotknuté.
(3)
Údaje o dodržaní určených emisných limitov sa diskontinuálnym meraním zistia pri prvej plánovanej prevádzke alebo pri prvom použití záložného paliva, funkčnej alebo inej technickej kontrole, ak je spojená s ich uvedením do prevádzky, ak ide o
a)
stacionárne zdroje a ich časti, pre ktoré platí požiadavka na zistenie a preukázanie údajov o dodržaní určených emisných limitov diskontinuálnym meraním a v predchádzajúcom období neboli prevádzkované viac ako 500 hodín za rok,
b)
občasné zdroje vrátane záložných palív, ktoré neboli do času účinnosti tejto vyhlášky uvedené do plánovanej prevádzky.
(4)
Príslušné údaje sa zistia a dodržanie danej požiadavky sa preukáže spôsobom a v lehotách podľa § 4 ods. 3, ak ide o zistenie a preukázanie údajov o dodržaní
a)
určených emisných limitov pri viacerých výrobno-prevádzkových režimoch, pre ktoré neuplynula lehota zistenia a preukázania údajov o ich dodržaní podľa doterajších predpisov,
b)
emisnej požiadavky, pre ktorú doterajší predpis neustanovil požiadavku na zistenie a preukázanie údajov o jeho dodržaní,
c)
emisnej požiadavky, pre ktorú neboli zistené a preukázané údaje o jej dodržaní v lehote podľa doterajších predpisov a ak nebolo uložené príslušné opatrenie na nápravu.
§ 15
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 7.
§ 16
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. septembra 2010.
Zsolt Simon v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 363/2010 Z. z.
PODROBNOSTI O POŽIADAVKÁCH NA POSTUP VÝPOČTU MNOŽSTVA EMISIE, O JEDNOZNAČNEJ EMISNEJ ZÁVISLOSTI A O ZISŤOVANÍ REPREZENTATÍVNEHO INDIVIDUÁLNEHO EMISNÉHO FAKTORA A REPREZENTATÍVNEHO HMOTNOSTNÉHO TOKU
1. Postup výpočtu množstva emisie znečisťujúcej látky musí
a) umožňovať výpočet technicky odôvodneného množstva emisie podľa súčasného stavu poznania prírodných a iných technických zákonitostí, ktoré sa vzťahujú na príslušnú technológiu, výrobno-prevádzkové režimy a na ďalšie nevýrobné stavy,
b) mať zdokumentované spôsoby a podmienky zisťovania, evidovania a dokumentovania hodnôt všetkých veličín vo funkčnom výpočtovom vzťahu, ktoré musia vychádzať z údajov vybraných technicko-prevádzkových parametrov, ktoré sa merajú, zisťujú a dokumentujú spôsobom podľa platnej prevádzkovej evidencie,
c) vychádzať z výpočtových vzťahov množstva emisie, ktoré sa uplatňujú v národnom emisnom inventarizačnom systéme; iné výpočtové vzťahy sú možné, len ak sa preukáže, že poskytujú presnejší výsledok,
d) obsahovať údaje o presnosti merania alebo iného zisťovania hodnôt jednotlivých veličín vo funkčnom výpočtovom vzťahu podľa písmena b) vo forme rozšírenej neistoty pri približne 95 % štatistickej pravdepodobnosti (k = 2) alebo iného obdobného údaja o presnosti vrátane jej kvalifikovaného odhadu, ak o úrovni presnosti nie sú dostupné technické údaje.
2. Emisná závislosť na účely výpočtu množstva emisie je jednoznačná, ak
a) sa v technológii nepoužívajú odlučovacie zariadenia alebo sa znečisťujúca látka v konkrétnom odlučovacom zariadení neodlučuje – emisný stupeň je vyšší ako 90 % alebo účinnosť odlučovania je menšia ako 10 %,
b) ju možno vyjadriť funkčným vzťahom medzi množstvom emisie znečisťujúcej látky a vybranými technicko-prevádzkovými parametrami,
c) funkčný vzťah podľa písmena b) nezávisí od režimu prevádzkovania,
d) hodnoty vybraných technicko-prevádzkových parametrov podľa písmena b) sa zisťujú spôsobom podľa platnej prevádzkovej evidencie.
3. Reprezentatívny individuálny emisný faktor sa zisťuje ako podiel hmotnosti emisie znečisťujúcej látky vypustenej do ovzdušia a sumárnej hodnoty vzťahovej veličiny za zvolenú časovú periódu merania počas takého vybraného výrobno-prevádzkového režimu a vybraných hodnôt technicko-prevádzkových parametrov palív, surovín a technológie, ktoré sú z hľadiska celoročnej prevádzky reprezentatívne a zistený individuálny emisný faktor umožňuje vypočítať najpravdepodobnejšie množstvo emisie aj počas iných výrobno-prevádzkových režimov. Ak nemožno zistiť jednu reprezentatívnu hodnotu pre viacero výrobno-prevádzkových režimov, reprezentatívny individuálny emisný faktor sa zistí pre každý aktuálny výrobno-prevádzkový režim podľa siedmeho a ôsmeho bodu. Uvedené sa vzťahuje aj na reprezentatívny hmotnostný tok, ktorý sa zisťuje ako podiel hmotnosti emisie znečisťujúcej látky za jednotku času.
4. Vzťahovou veličinou na účel zistenia reprezentatívneho individuálneho emisného faktora je vhodná veličina v závislosti od vlastností technológie a možností zistenia jej reprezentatívnej hodnoty, najmä
a) jednotkové množstvo spáleného paliva alebo spotrebovanej suroviny,
b) jednotkové množstvo produkcie, výrobku,
c) jedna várka, šarža alebo vsádzka,
d) iný prevádzkový parameter podľa vlastností konkrétnej technológie; ak je iným parametrom čas prevádzky, individuálny emisný faktor sa vyjadruje ako hmotnostný tok.
Vzťahovou veličinou na účel zistenia reprezentatívneho hmotnostného toku je čas prevádzky stacionárneho zdroja, jeho časti alebo zariadenia, pre ktoré sa zisťuje množstvo emisie.
5. Vzťahová veličina je reprezentatívna, ak
a) množstvo vzťahovej veličiny je kvalifikovane zisťované, ak je to dostupné s použitím kalibrovaného, justovaného alebo iným obdobným spôsobom potvrdeného, validovaného prevádzkového meracieho zariadenia,
b) množstvo vzťahovej veličiny za kalendárny rok alebo iný čas zisťovania je podľa možnosti priebežne meracím systémom integrované, zaznamenávané a prevádzkovo evidované,
c) emisie znečisťujúcej látky nezávisia od parametrov vzťahovej veličiny vo väčšom rozsahu ako podľa siedmeho bodu, alebo ak to nie je možné, príslušné vplyvové parametre sa kvalifikovane zisťujú, zaznamenávajú, prevádzkovo evidujú a pri výpočte emisií zohľadňujú,
d) hodnoty veličín podľa písmen a) až c) sa zisťujú, zaznamenávajú a prevádzkovo evidujú spôsobom podľa platnej prevádzkovej evidencie,
e) je vyjadrená ako menovateľ emisného faktora určeného ako emisný limit, zverejneného všeobecného emisného faktora, publikovaného emisného faktora podľa § 3 ods. 4 písm. h) alebo umožňuje verifikovanie zistenej hodnoty reprezentatívneho individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho hmotnostného toku najmä teoretickým výpočtom alebo porovnaním s publikovanou hodnotou.
6. Množstvo vzťahovej veličiny počas periódy diskontinuálneho merania emisií sa zmeria priamo alebo zistí technickým výpočtom z výsledkov meraní hmotnosti vstupov a analýz palív a surovín; konkrétny spôsob a postup sa volí individuálne v závislosti od vlastnosti technológie, stavu techniky oprávneného merania, dokumentácie, systému prevádzkovej kontroly a evidencie, nainštalovaných prevádzkových meracích prostriedkov a požiadaviek na reprezentatívnosť vzťahovej veličiny podľa piateho bodu a na reprezentatívnosť výrobno-prevádzkového režimu podľa siedmeho a ôsmeho bodu.
7. Reprezentatívny výrobno-prevádzkový režim na účely zistenia množstva emisie je taký vybraný režim z hľadiska výrobkov, palív a surovín, ak ich môže byť viacej, výrobnej kapacity alebo prevádzkového výkonu a z hľadiska súvisiacich hodnôt technicko-prevádzkových parametrov palív, surovín, polotovarov, výrobných a odlučovacích zariadení, od ktorých emisie závisia, pri ktorom rozšírená neistota výpočtu množstva emisie za celé obdobie zisťovania množstva nie je podľa možnosti väčšia ako 30 %.
8. Ak reprezentatívna hodnota individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho hmotnostného toku môže závisieť od hodnôt technicko-prevádzkových parametrov palív, surovín, polotovarov, výrobných a odlučovacích zariadení vo väčšej miere, ako zodpovedá 30 % rozšírenej neistote (ďalej len „parametrická veličina“), musí sa
a) reprezentatívny individuálny emisný faktor alebo reprezentatívny hmotnostný tok vztiahnuť aj na jednotku parametrickej veličiny, najmä na jednotkový obsah znečisťujúcej látky v palive alebo v surovine, alebo na definovanú hodnotu iného parametra podľa významu parametrickej veličiny,
b) súčasne s meraním emisií a so zistením príslušného množstva vzťahovej veličiny zistiť kvalifikovaným spôsobom aj hodnota parametrickej veličiny; uplatňujú sa spôsoby podľa piateho a šiesteho bodu podľa vlastného významu.
9. V správe o oprávnenom meraní sa okrem ostatných náležitostí podľa § 20 ods. 8 zákona uvádza aj názor na reprezentatívnosť výsledku merania reprezentatívneho individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho hmotnostného toku a odporúčanie, ako ich aplikovať na výpočet vypusteného množstva emisie z hľadiska charakteristík reprezentatívneho výrobno-prevádzkového spôsobu, presnosti merania hodnôt vzťahových a parametrických veličín s prihliadnutím na požiadavky podľa prvého bodu písm. c) a d).
Príloha č. 2 k vyhláške č. 363/2010 Z. z.
PODROBNOSTI O ČLENENÍ TECHNOLÓGIÍ, O PODMIENKACH DISKONTINUÁLNEHO MERANIA A HODNOTENIA POŽIADAVIEK DODRŽANIA EMISNÉHO LIMITU
A. Druhy technológií
1. Na účely voľby výrobno-prevádzkového režimu sa technológie členia na
a) emisne jednorežimové,
b) emisne viacrežimové.
2. Emisne jednorežimovou technológiou je technológia, ktorú možno podľa dokumentácie prevádzkovať len v jednom výrobno-prevádzkovom režime, alebo technológia, ktorá má jeden vybraný výrobno-prevádzkový režim, počas ktorého sú emisie všetkých znečisťujúcich látok podľa teórie a praxe najvyššie a počas ktorého možno zistiť, či stacionárny zdroj alebo jeho časť je technicky spôsobilá dodržiavať určené emisné limity, vo všetkých režimoch ustálenej prevádzky, ktoré sú podľa dokumentácie možné, pre ktoré platí povinnosť dodržiavať určený emisný limit alebo možno emisné limity považovať za dodržané podľa prísnejších hodnotiacich kritérií, ako sú určené požiadavky.
3. Emisne viacrežimovou technológiou je technológia, ktorú možno prevádzkovať vo viacerých výrobno-prevádzkových režimoch a ktorá vzhľadom na svoje vlastnosti neumožňuje vybrať jeden výrobno-prevádzkový režim, v ktorom sú emisie všetkých znečisťujúcich látok podľa teórie a praxe najvyššie.
4. Výrobno-prevádzkové režimy sa posudzujú podľa druhu a množstva emisií, ktoré môže závisieť najmä od výrobného výkonu alebo tepelného príkonu, druhu výrobku alebo iného obdobného výrobného výstupu, druhu paliva alebo podielu palív, ak ide o viacpalivové spaľovacie zariadenia, od druhu suroviny alebo druhu spaľovaného odpadu.
5. Na účely voľby počtu jednotlivých meraní, trvania periódy jednotlivého merania a počtu čiastkových meraní sa technológie podľa časového trvania a charakteru zmien emisií členia na
a) kontinuálne emisne ustálené technológie,
b) kontinuálne emisne premenlivé technológie,
c) diskontinuálne technológie.
6. Kontinuálnou emisne ustálenou technológiou je kontinuálne (priebežne) prevádzkovaná technológia, ktorá je charakteristická tým, že podiel najvyššej a najnižšej hodnoty emisnej veličiny ľubovoľnej znečisťujúcej látky nie je vyšší ako dva.
7. Kontinuálnou emisne premenlivou technológiou je kontinuálne (priebežne) prevádzkovaná technológia, ktorá je charakteristická tým, že podiel najvyššej a najnižšej hodnoty emisnej veličiny ľubovoľnej znečisťujúcej látky je vyšší ako dva. Kontinuálnou emisne premenlivou technológiou je aj priebežne prevádzkovaná technológia s prerušovaným dávkovaním surovín, najmä vsádzková technológia alebo technológia s prerušovaným spaľovaním palív, ak prerušenie je len krátkodobé a netrvá dlhšie ako tri minúty, ak sa jednotlivá hodnota vyhodnocuje za 30-minútovú periódu, alebo šesť minút, ak sa jednotlivá hodnota vyhodnocuje za 60-minútovú periódu.
8. Diskontinuálnou technológiou je várková, šaržová, vsádzková, iná prerušovane prevádzkovaná technológia alebo technológia s prerušovaným vznikom emisií znečisťujúcej látky, najmä dvojpolohová regulácia prerušovaným spaľovaním paliva, ak trvá dlhšie ako tri minúty alebo šesť minút v závislosti od trvania periódy vyhodnocovania jednotlivej hodnoty.
9. Za prevádzku pri menovitej kapacite sa považuje výrobno-prevádzkový režim, ktorý zodpovedá najmenej 90 % menovitého výkonu, menovitého tepelného príkonu alebo inej menovitej kapacity technológie alebo zariadenia podľa svojej povahy, ak neustanovuje inak osobitný predpis1) alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí, v integrovanom povolení alebo v schválenej dokumentácii. Ak pre technológiu alebo zariadenie je určená dolná aj horná hodnota menovitej kapacity, uvedené sa vzťahuje na hornú hodnotu menovitej kapacity.
B. Podrobnosti o voľbe výrobno-prevádzkového režimu a podmienkach merania a hodnotenia požiadaviek dodržania určeného emisného limitu, ktoré nie sú osobitnými podmienkami merania
1. Ak ide o emisne jednorežimovú technológiu, diskontinuálne merania sa vykonávajú v takom vybranom výrobno-prevádzkovom režime, počas ktorého sú emisie všetkých znečisťujúcich látok podľa teórie a praxe najvyššie alebo emisné limity možno považovať za dodržané podľa prísnejších hodnotiacich kritérií, ako sú určené požiadavky.
2. Ak ide o emisne viacrežimovú technológiu, jednorazové meranie, prvé periodické meranie a ďalšie periodické merania s intervalom dlhším ako jeden rok sa vykonávajú v dvoch alebo viacerých vybraných režimoch ustálenej prevádzky, počas ktorých sú emisie jednotlivých znečisťujúcich látok podľa teórie a praxe najvyššie alebo emisné limity možno považovať za dodržané podľa prísnejších hodnotiacich kritérií, ako sú určené požiadavky.
3. Ak ide o emisne viacrežimovú technológiu a spôsob prevádzkovania emisne viacrežimovej technológie alebo vonkajšie podmienky neumožňujú vykonať periodické meranie vo vybraných výrobno-prevádzkových režimoch bezprostredne po sebe, môžu sa vykonať samostatné merania v členení podľa režimov alebo znečisťujúcich látok.
4. Ak ide o viacrežimovú technológiu, ďalšie periodické merania s intervalom jeden rok a kratším sa vykonávajú vo výrobno-prevádzkovom režime, počas ktorého sú emisie väčšieho počtu znečisťujúcich látok najvyššie a parametre palív a surovín a technicko-prevádzkové parametre výrobno-technologických a odlučovacích zariadení sú v súlade s platnou dokumentáciou, s určenými podmienkami oprávneného merania a súčasne zodpovedajú bežným hodnotám.
Ak sa pri menovitej kapacite technológia bežne neprevádzkuje, meranie možno vykonať aj pri najvyššej bežnej kapacite, ak sa to uvedie a dôvodní v oznámení o plánovanom termíne vykonania oprávneného merania podľa § 15 ods. 1 písm. q) zákona; vykonanie merania pre všetky znečisťujúce látky a platnosť určených emisných limitov tým nie sú dotknuté.
5. Periodické meranie sa vykonáva v pravidelnom intervale, ktorý sa posudzuje podľa kalendárnych mesiacov, ak ide o intervaly jeden rok a kratšie, a podľa kalendárneho roka, ak ide o dlhšie intervaly. Ak to vzhľadom na vonkajšie podmienky nie je možné, periodické meranie sa plánuje a vykonáva tak, aby časový odstup medzi dvoma po sebe nasledujúcimi periodickými meraniami nebol podľa možnosti kratší ako polovica určeného intervalu.
6. Ak ide o technickú jednotku na spaľovanie paliva alebo o energetické zariadenie podľa siedmeho až deviateho bodu a viacrežimovú technológiu a ak neustanovuje inak osobitný predpis1) alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí, v integrovanom povolení alebo v schválenej dokumentácii, za reprezentatívne diskontinuálne meranie sa považuje séria meraní podľa časti E pre
a) tuhé znečisťujúce látky pri menovitom tepelnom príkone podľa časti A deviateho bodu,
b) oxid siričitý, oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý a oxid uhoľnatý pri
1. menovitom tepelnom príkone podľa časti A deviateho bodu a pri
2. najnižšom povolenom tepelnom príkone.
Ak ide o ďalšie periodické meranie a energetické zariadenie sa pri menovitom tepelnom príkone a pri najnižšom povolenom tepelnom príkone bežne neprevádzkuje, meranie možno vykonať aj pri iných tepelných príkonoch, ktoré sú charakteristické pre najvyššie očakávané koncentrácie jednotlivých znečisťujúcich látok podľa písmen a) a b) počas bežnej prevádzky alebo pri jednom tepelnom príkone, ktorý je charakteristický pre najvyššie očakávané koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok, oxidu siričitého a oxidov dusíka, ak sa to uvedie a dôvodní v oznámení o plánovanom termíne vykonania oprávneného merania podľa § 15 ods. 1 písm. q) zákona. Údaje o dodržaní emisných limitov pre plynné znečisťujúce látky podľa písmena b) sa vyhodnocujú pre oba režimy samostatne. Vykonanie diskontinuálneho merania pre všetky znečisťujúce látky a dodržiavanie určených emisných limitov pre všetky povolené režimy ustálenej prevádzky tým nie je dotknuté.
7. Ak sa energetické zariadenie skladá z viacerých technických jednotiek, pre ktoré je určený spoločný emisný limit podľa jedného typu alebo druhu paliva a celkového menovitého tepelného príkonu celého energetického zariadenia a ktoré podľa súhlasu, rozhodnutia alebo integrovaného povolenia možno prevádzkovať samostatne, za reprezentatívne diskontinuálne meranie sa považuje séria meraní podľa časti E na každej technickej jednotke. Požiadavky dodržania spoločného emisného limitu sa vyhodnocujú pre každú technickú jednotku samostatne.
Ak ide o ďalšie periodické meranie a technické jednotky sa bežne prevádzkujú v skupinách alebo sa prevádzkujú len spoločne, meranie možno vykonať a vyhodnotiť aj podľa jednotlivých skupín alebo spoločne, ak sa to uvedie a dôvodní v oznámení o plánovanom termíne vykonania oprávneného merania podľa § 15 ods. 1 písm. q) zákona.
Ak ide o ďalšie periodické meranie s intervalom kratším ako jeden rok a niektorá technická jednotka sa bežne neprevádzkuje, periodické meranie možno vykonať počas prevádzky bežne prevádzkovaných technických jednotiek, ak sa to uvedie a dôvodní v oznámení o plánovanom termíne vykonania oprávneného merania podľa § 15 ods. 1 písm. q) zákona. Ďalšie periodické merania sa musia plánovať tak, aby bežne neprevádzkovaná technická jednotka bola premeraná a dodržanie určených emisných limitov preukázané pri jej plánovanom uvedení do prevádzky.
8. Ak ide o viacpalivovú technickú jednotku, v ktorej možno palivá spaľovať striedavo, za reprezentatívne diskontinuálne meranie sa považuje samostatná séria meraní podľa časti E pre každé jednotlivé palivo. Požiadavky dodržania určených emisných limitov sa vyhodnotia samostatne pre každé palivo.
Ak ide o ďalšie periodické meranie a palivá sa bežne spaľujú len súčasne, reprezentatívne diskontinuálne meranie možno vykonať a vyhodnotiť aj počas takého podielu súčasne spaľovaných palív, ktorý je charakteristický pre bežnú prevádzku a súčasne pre najvyššie očakávané koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok, oxidu siričitého a oxidov dusíka, ak sa to uvedie a dôvodní v oznámení o plánovanom termíne vykonania oprávneného merania podľa § 15 ods. 1 písm. q) zákona. Vykonanie diskontinuálneho merania pre všetky znečisťujúce látky a dodržiavanie určených emisných limitov pre všetky povolené režimy ustálenej prevádzky tým nie je dotknuté.
Ak ide o ďalšie periodické meranie s intervalom jeden rok a kratším a bežne sa spaľuje len jeden druh paliva, periodické meranie možno vykonať a vyhodnotiť len počas spaľovania bežného paliva, ak sa to uvedie a dôvodní v oznámení o plánovanom termíne vykonania oprávneného merania podľa § 15 ods. 1 písm. q) zákona. Ďalšie periodické merania sa musia plánovať tak, aby sa meranie vykonalo a dodržanie určených emisných limitov preukázalo pri plánovanom použití paliva, ktoré sa nespaľuje bežne. Uvedené sa nevzťahuje na záložné palivo podľa § 4 ods. 1 písm. f).
9. Ak ide o energetické zariadenie, ktoré sa skladá z viacerých technických jednotiek, pre ktoré je určený modifikovaný vážený priemer emisných limitov ELmix(O2ref), za reprezentatívne diskontinuálne meranie sa považuje séria meraní podľa časti E
a) počas súčasnej prevádzky všetkých technických jednotiek a vyhodnotenie dodržania ELmix(O2ref),
b) počas súčasnej prevádzky všetkých technických jednotiek, pre ktoré je určený emisný limit pre dané palivo a celkový menovitý tepelný príkon celého energetického zariadenia ELi a vyhodnotenie dodržania príslušného ELi, alebo
c) na každej jednotlivej technickej jednotke samostatne a samostatné vyhodnotenie dodržania príslušného ELi.
Ak ide o ďalšie periodické meranie s intervalom jeden rok a kratším, reprezentatívne diskontinuálne meranie možno vykonať a dodržanie ELmix(O2ref) vyhodnotiť len pre bežne prevádzkované technické jednotky a bežne spaľované palivá počas vybraného výrobno-prevádzkového režimu, ktorý je charakteristický pre bežnú prevádzku a súčasne pre najvyššie očakávané koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok, oxidu siričitého a oxidov dusíka, ak sa to uvedie a dôvodní v oznámení o plánovanom termíne vykonania oprávneného merania podľa § 15 ods. 1 písm. q) zákona. Ďalšie periodické merania sa musia plánovať tak, aby sa meranie vykonalo a dodržanie určených emisných limitov preukázalo pri plánovanom použití bežne neprevádzkovanej technickej jednotky alebo bežne nespaľovaného paliva. Vykonanie diskontinuálneho merania pre všetky znečisťujúce látky a dodržiavanie určených emisných limitov pre všetky povolené režimy ustálenej prevádzky tým nie je dotknuté.
Ak ide o zložitejšiu skladbu energetického zariadenia a variabilitu jeho prevádzky, podmienky zistenia a vyhodnotenia údajov o dodržaní modifikovaného váženého priemeru emisných limitov sa riešia v žiadosti podľa § 13 ods. 2 a vo vydanom súhlase alebo integrovanom povolení.
10. Ak ide o jeden kotol s viacerými spalinovodmi a reprezentatívne diskontinuálne meranie na spoločnom spalinovode nie je možné, za dodržanie určených emisných limitov podľa prísnejších požiadaviek sa považuje vykonanie merania a vyhodnotenie dodržania určených emisných limitov v každom spalinovode samostatne.
11. Ak ide o spaľovanie tuhých palív a biomasy v kotloch s roštovým kúreniskom, meranie hmotnostnej koncentrácie oxidu uhoľnatého sa bežne vykonáva počas ustáleného prevádzkového spaľovacieho režimu s rovnomernou vrstvou stabilne horiaceho paliva, keď sú podľa možnosti pravidelné a stabilné intervaly dávkovania paliva a odťahu škvary, približne stabilné vrstvy škvary alebo popola. Intervaly meraní, počas ktorých je obsah kyslíka výrazne odlišný od obvyklých hodnôt, sa neberú do úvahy.
12. Ak sa v odpadovom plyne vyskytuje viacej znečisťujúcich látok, pre ktoré je určený rôzny emisný limit, a metodika oprávneného merania podľa § 13 umožňuje zistenie spoločnej reprezentatívnej emisnej hodnoty pre túto skupinu znečisťujúcich látok, za prísnejšie hodnotiace kritérium, ako sú určené požiadavky, sa považuje zmeranie spoločnej emisnej hodnoty. Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky sa považujú za dodržané, ak sa spoločná emisná hodnota prepočíta na najvyššiu emisnú hodnotu pre znečisťujúcu látku s najvyšším stechiometrickým prepočtovým koeficientom, ktorá sa v plyne vyskytuje v množstve vyššom ako 10 % z určeného emisného limitu a je dodržaný najnižší emisný limit.
13. Ak ide o technologický zdroj alebo kombinovaný technologický zdroj a energetické zariadenie, ktoré sa skladajú z viacerých častí, pre ktoré sú určené rôzne emisné limity, a reprezentatívne meracie miesto je len na spoločnom odvode odpadových plynov, údaje o dodržaní určených emisných limitov možno zistiť meraním v spoločnom odvode počas súčasnej prevádzky jednotlivých častí; emisné limity zo všetkých častí sa považujú za dodržané, ak sú dodržané
a) najnižšie hodnoty určených emisných limitov pre znečisťujúce látky, ktoré sa vyskytujú v odpadových plynoch zo všetkých častí,
b) hodnoty určených emisných limitov pre znečisťujúce látky, ktoré sa vyskytujú v odpadových plynoch len z jednej časti po zohľadnení riedenia odpadovými plynmi z iných častí,
c) najnižšie hodnoty určených emisných limitov pre znečisťujúce látky, ktoré sa vyskytujú v odpadových plynoch z viacerých častí po zohľadnení riedenia odpadovými plynmi z častí, v ktorých sa nevyskytujú, alebo
d) emisné limity vypočítané ako vážený priemer určených emisných limitov; ak ide o zariadenia na spaľovanie palív, vážený priemer sa vypočíta podľa tepelných príkonov, ak ide o technologické zariadenia alebo kombináciu technologických častí a častí spaľujúcich palivá, vážený priemer sa vypočíta podľa objemového prietoku odpadových plynov, pričom sa musia zohľadniť stavové a referenčné podmienky, ak sú pre jednotlivé časti rôzne.
14. Ak ide o technologický zdroj, ktorý sa skladá z viacerých častí, a odpadové plyny sa odvádzajú spoločným potrubím, za prísnejšie hodnotiace kritérium, ako sú určené požiadavky, sa považuje, ak sa to zistí meraním v spoločnom potrubí počas samostatnej prevádzky jednotlivých častí, ak je súčasne zabezpečené, že počas merania nedochádza k riedeniu odpadových plynov alebo sa technologicky nevyhnutné riedenie odčíta.
15. Ak sa odpadové plyny z jednej časti stacionárneho zdroja odvádzajú viacej ako troma potrubiami alebo ak sa stacionárny zdroj znečisťovania skladá z viac ako troch zhodných častí, z ktorých sa odpadové plyny odvádzajú samostatnými potrubiami, možno
a) periódu trvania jednotlivého merania znížiť z 30 minút na 15 minút a zo 60 minút na 30 minút alebo
b) jednotlivú hodnotu za 30 minút vypočítať ako plávajúci priemer z dvoch alebo troch po sebe nasledujúcich čiastkových výsledkov meraní v trvaní približne 15 minút alebo 10 minút a za 60 minút z čiastkových výsledkov meraní v trvaní približne 30 minút alebo 20 minút.
16. Ak sa odpadové plyny z jednej časti stacionárneho zdroja odvádzajú viacej ako troma potrubiami alebo ak sa stacionárny zdroj znečisťovania skladá z viac ako troch zhodných častí, z ktorých sa odpadové plyny odvádzajú samostatnými potrubiami, počet jednotlivých meraní možno znížiť na polovicu, najmenej však na dve jednotlivé merania, alebo sa meranie vykoná pre vybraný počet častí. Pri voľbe počtu jednotlivých meraní a počtu meraných častí sa prihliada na to, aby každá časť bola premeraná najmenej v každom druhom periodickom meraní. Dodržiavanie určených emisných limitov zo všetkých častí stacionárneho zdroja znečisťovania tým nie je dotknuté.
17. Ak hodnota emisného limitu závisí od určeného parametra paliva, suroviny alebo iného technicko-prevádzkového parametra, podľa možností paralelne s hodnotou emisnej veličiny sa meria aj hodnota príslušného parametra.
C. Podrobnosti o jednotlivej hodnote a perióde merania
1. Jednotlivá hodnota emisnej veličiny sa v prípade diskontinuálneho merania vyjadruje ako priemerný výsledok merania za jednu časovú periódu merania alebo časovú periódu odberu vzorky, ktorý zodpovedá strednej hodnote z intervalu hodnôt, ktoré s približne 95 % štatistickou pravdepodobnosťou možno odôvodnene priradiť hodnote meranej veličiny.
2. Ako výsledok jednotlivého merania hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a tmavosti dymu sa vyhodnocuje hodnota meranej veličiny bežne za 30 minút. Ak perióda merania nemôže trvať 30 minút, za hodnotu zodpovedajúcu 30-minútovej perióde sa považuje hodnota zmeraná v časovom intervale od 20 minút do 40 minút. Najdlhšia perióda jednotlivého merania hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a tmavosti dymu by nemala trvať viac ako osem hodín. Uvedené sa neuplatňuje pre vybrané technológie a zariadenia, pre ktoré ustanovuje inak osobitný predpis,1) pre špecifické veličiny a technológie, ktoré sú uvedené v štvrtom až deviatom bode, alebo ak ide o osobitné podmienky oprávneného merania podľa § 6 ods. 12.
3. Jednotlivá hodnota sa pri 30-minútovej perióde vyhodnocuje, ak to vlastnosti meranej technológie a stav techniky oprávneného merania umožňujú, ako
a) stredná hodnota, ak ide o prístrojovú metódu a digitálny alebo analógový spôsob spracovania výstupu,
b) aritmetický priemer z najmenej 20 odčítaní alebo 20 čiastkových výsledkov, ak sú merané počas jednej minúty, alebo za taký počet odčítaní, ktorý zodpovedá najmenej 20-minútovej perióde merania, ak prístrojová metóda nemá automatizované priemerovanie alebo ide o iné neprerušovane merajúce prístroje a metódy,
c) výsledok jedného stanovenia alebo analytického rozboru jednej vzorky za najmenej 20-minútovú periódu odberu vzorky, ak ide o manuálnu metódu.
4. Ak ide o energetické zariadenia s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším, rozpúšťadlové zdroje alebo ak to pre iné stacionárne zdroje určuje osobitný predpis,1) jednotlivá hodnota sa vyhodnocuje za 60 minút. Ak perióda merania nemôže trvať 60 minút, za hodnotu zodpovedajúcu 60-minútovej perióde sa považuje hodnota zmeraná v časovom intervale od 50 minút do 70 minút.
5. Ak ide o diskontinuálnu technológiu, z ktorej sa emisie vypúšťajú počas dlhšej periódy, ako je určená perióda merania, meranie sa vykoná tak, aby určená perióda merania alebo odberu vzorky pokryla časové obdobie najvyšších emisií. Ak je to možné, počas manuálneho odberu vzorky sa má čas vypúšťania najvyšších emisií kontrolovať paralelným meraním vhodnej veličiny prístrojovou metódou, najmä meraním koncentrácie vybranej znečisťujúcej látky, kyslíka, rýchlosti prúdenia alebo inej vhodnej stavovej veličiny. Ak to nie je možné, priebeh emisií sa zistí experimentálne alebo teoretické predpoklady sa preveria jednorazovým meraním alebo v rámci prvého periodického merania.
6. Ak ide o iné ako rozpúšťadlové zdroje a ak perióda trvania jednotlivého merania hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a tmavosti dymu nemôže v opodstatnených prípadoch trvať 20 minút alebo 50 minút, ako jednotlivá hodnota sa vyhodnotí výsledok vypočítaný ako
a) aritmetický priemer série takého počtu krátkodobých meraní alebo čiastkových odberov vzoriek vyhodnotených ako spoločne analyzovaná vzorka alebo vypočítaný ako podiel celkového množstva znečisťujúcej látky a celkového objemu odobratého plynu, ktoré pri kontinuálnej technológii reprezentujú prevádzku za 30 minút alebo za 60 minút; za reprezentatívne sa považujú najmenej tri 5-minútové merania alebo odbery, ktoré sa vykonajú na začiatku, v strede a na konci periódy, ak ide o 30-minútovú periódu, a najmenej tri 10-minútové merania, ak ide o 60-minútovú periódu,
b) plávajúci priemer z takého po sebe nasledujúceho počtu krátkodobých meraní alebo odberov vzoriek, aby sa, ak ide o diskontinuálnu technológiu, z ktorej sa emisie vypúšťajú v perióde od troch minút do 20 minút, ak je určená 30-minútová perióda, alebo od šiestich minút do 50 minút, ak je určená 60-minútová perióda, zistila priemerná hodnota emisnej veličiny za približne 30 minút alebo za 60 minút.
7. Ak ide o rozpúšťadlový zdroj a diskontinuálnu technológiu, z ktorej sa emisie vypúšťajú v perióde do 60 minút, ako jednotlivá hodnota sa vyhodnotí priemerný výsledok za 60 minút; ak je perióda vypúšťania emisií dlhšia ako šesť minút, na vyhodnotenie priemerného výsledku sa vzťahuje piaty bod.
8. Ak ide o energetické zariadenia s menovitým tepelným príkonom do 50 MW s kontinuálnym a ustáleným vznikom emisií, jednotlivá hodnota hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a tmavosti dymu za 30 minút prevádzky sa bežne vypočíta ako plávajúci priemer z dvoch alebo troch po sebe nasledujúcich čiastkových výsledkov meraní v trvaní približne 15 minút alebo 10 minút.
9. Ako výsledok jednotlivého merania emisného stupňa alebo stupňa odsírenia sa vyhodnocuje hodnota vypočítaná z hmotnostného toku emisií znečisťujúcej látky bežne za šesť hodín až 24 hodín, ak ide o prístrojovú metódu, alebo ako výsledok analytického stanovenia časovo zodpovedajúcej série jednotlivých odberov vzoriek, ak ide o manuálnu metódu. Za zhodný časový interval sa zisťuje hmotnosť znečisťujúcej látky, ktorá do technologického procesu vstupuje alebo v technológii vzniká.
10. Emisný stupeň alebo stupeň odsírenia možno vypočítať z paralelných meraní hmotnostnej koncentrácie znečisťujúcej látky v plyne na vstupe a na výstupe z odlučovacieho zariadenia, ak
a) hmotnostný tok znečisťujúcej látky pred odlučovačom zodpovedá množstvu látky, ktoré do procesu vstupuje, alebo rozdiel medzi vstupom do procesu a vstupom do odlučovača nie je vyšší ako 10 %; uvedené sa považuje za splnené, ak ide o odsírenie plynných a kvapalných palív, a nepovažuje za splnené, ak ide o tuhé palivá, a to z dôvodu možného nedopalu spáliteľnej síry a záchytu síry v popolčeku,
b) sa hmotnostné koncentrácie znečisťujúcej látky pred a za odlučovačom prepočítajú na rovnaké stavové a referenčné podmienky,
c) sa zohľadní časové oneskorenie prúdenia plynu medzi meracími miestami, ak je to nevyhnutné.
11. Ak zistenie reprezentatívneho emisného stupňa alebo stupňa odsírenia spôsobom podľa bodu 10 nie je možné, za zhodný časový interval ako meranie emisií sa zisťuje hmotnosť znečisťujúcej látky, ktorá do technologického procesu vstupuje alebo v technológii vzniká. Spôsob zistenia vstupu sa volí individuálne v závislosti od vlastnosti technológie, stavu techniky oprávneného merania, dokumentácie, systému prevádzkovej kontroly a evidencie a nainštalovaných prevádzkových meracích prostriedkov; je to najmä technický výpočet z výsledkov meraní hmotnosti vstupov a analýz palív a surovín. V ďalšom periodickom meraní možno, najmä ak ide o nedopal alebo záchyt síry v popolčeku, prihliadať na zistenia z predchádzajúcich meraní, ak nedošlo k zmene technológie, palív alebo surovín.
12. Ako výsledok jednotlivého merania emisného faktora sa vyhodnocuje hodnota vypočítaná ako podiel množstva emisie znečisťujúcej látky zo všetkých potrubí stacionárneho zdroja alebo jeho časti, pre ktorú je emisný faktor určený, a množstva vzťahovej veličiny za jeden časový interval, za ktorý sa dodržanie určeného emisného limitu posudzuje. Množstvo emisie znečisťujúcej látky sa zistí sériou meraní hmotnostných tokov. Ak ide o ďalšie periodické meranie a interval periodického merania hmotnostných tokov v jednotlivých potrubiach je podľa § 6 ods. 4 rôzny, množstvo emisie z potrubí, ktoré sa v danom roku nemerajú, sa dopočíta podľa predchádzajúceho periodického merania k hmotnostným tokom, ktoré sa merajú v trojročnom intervale. Množstvo vzťahovej veličiny sa meria alebo zisťuje kvalifikovaným spôsobom podľa bodu 11 podľa svojho významu.
13. Ak je emisný limit vyjadrený pre skupinu znečisťujúcich látok a analytickou alebo prístrojovou metódou sa technicko-ekonomicky výhodnejšie zistí množstvo znečisťujúcej látky s najvyšším podielom, možno
a) dopočítavať množstvo ďalších znečisťujúcich látok podľa notifikovanej metodiky oprávneného merania alebo ak je zdokumentované experimentálnymi alebo inými obdobnými technickými skúškami, že ich podiel nie je vyšší ako 10 % z celkového množstva znečisťujúcich látok, ktoré patria do príslušnej skupiny,
b) nemeraný podiel ďalších znečisťujúcich látok zahrnúť do neistoty výsledku jednotlivého merania, ak je spôsobom podľa písmena a) zdokumentované, že ich podiel nie je vyšší ako 5 %.
D. Bežný počet jednotlivých meraní alebo sérií čiastkových meraní, bežné trvanie periódy jednotlivého merania a súvisiace podmienky diskontinuálneho oprávneného merania
Technológia Kontinuálna emisne ustálená,
diskontinuálna		 Kontinuálna emisne premenlivá
Veličina Hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok, tmavosť dymu
Perióda merania v minútach do 59 vrátane 60 až 179 180 a viac do 59
vrátane 		60 až 179 180 a viac
Metóda P M M M P M M M
Počet Počet jednotlivých meraní
Prvé meranie 7 3 2 2 15 6 3 2
Periodické meranie 4 2 1 1 7 3 2 1
Veličina Emisný stupeň, stupeň odsírenia, emisný faktor – denný priemer, individuálny emisný faktor
Perióda merania 6 hodín až 8 hodín 12 hodín až 24 hodín
Prvé meranie 2
Periodické meranie 1
Veličina Emisný faktor – mesačný priemer
Perióda merania 6 hodín až 8 hodín 12 hodín až 24 hodín
Prvé meranie priemerná hodnota série 4 meraní za mesiac – 1 meranie za týždeň
Periodické meranie priemerná hodnota série 2 meraní za mesiac – 1 meranie za 2 týždne
Veličina Emisný faktor – ročný priemer
Perióda merania 6 hodín až 8 hodín 12 hodín až 24 hodín
Prvé meranie priemerná hodnota série 12 meraní za rok – 1 meranie za mesiac
Periodické meranie priemerná hodnota série 6 meraní za rok – 1 meranie za dva mesiace
Poznámky:
1. Perióda merania alebo perióda odberu vzorky je vyjadrená v minútach, ak nie je v tabuľke uvedené inak.
2. P – priebežná prístrojová metóda diskontinuálneho merania s použitím priebežne merajúcich a ukazujúcich meracích prístrojov, ktorá poskytuje výsledky merania na meracom mieste, najmä meranie s použitím mobilných alebo prenosných emisných meracích systémov,
M – manuálna metóda, ktorá neposkytuje výsledok merania na meracom mieste, je založená na odbere vzorky a následnom laboratórnom analytickom stanovení alebo inom obdobnom meraní.
3. Počet pre prvé meranie sa vzťahuje na prvé periodické meranie a na jednorazové meranie.
4. Bežný počet meraní hmotnostnej koncentrácie polychlórovaných dibenzodioxínov a polychlórovaných dibenzofuránov pri spaľovaní odpadov je jedno jednotlivé meranie.
Súvisiace podmienky diskontinuálneho oprávneného merania
1. Pre tmavosť dymu sa počet jednotlivých meraní vzťahuje na periódu merania 30 minút až 59 minút; ak ide o metódu optického porovnávania, počet jednotlivých meraní sa vzťahuje na počet sérií vizuálnych porovnaní.
2. Perióda merania, ak ide o emisný stupeň, stupeň odsírenia, emisný faktor a individuálny emisný faktor, sa vzťahuje na prístrojovú metódu. Ak ide o manuálnu metódu, jednotlivý výsledok sa vyhodnotí zo série čiastkových meraní; počet čiastkových meraní sa volí podľa určenej periódy jednotlivého merania primerane.
3. Pri meraní reprezentatívneho individuálneho emisného faktora zo zariadenia na spaľovanie palív je možné regulačné rozmedzie zariadenia na výrobu pary od 0,6-násobku menovitého tepelného príkonu a na ohrev teplej úžitkovej vody od 0,5-násobku menovitého tepelného príkonu.
4. Pri meraní emisného faktora v mesačnom alebo v ročnom priemere sa perióda merania vzťahuje na jedno čiastkové meranie. Čiastkové merania sa vykonávajú v uvedených pravidelných intervaloch, ak z hľadiska prevádzky nie je potrebné inak.
5. Ak ide o meranie stupňa odsírenia a o spaľovanie tuhých palív, určená perióda merania a počet jednotlivých meraní sa vzťahujú aj na zistenie rozdielu množstva znečisťujúcej látky medzi vstupom do procesu a vstupom do odlučovača, najmä ak ide o nedopal alebo záchyt síry v popolčeku.
E. Bežný počet jednotlivých meraní hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a tmavosti dymu na preukázanie dodržania určených emisných limitov, ak ide o zariadenia na spaľovanie palív
Palivo Príkon
[MW]		 Metóda
priebežná manuálna
P D P D
Zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové plyny,
kvapalné palivo s obsahom síry 0,2 % a nižším 		0,3 až 14,9 3 2 2 2
15 až 49,9 5 3 3 2
50 a viac 2 2 2 2
Tuhé palivo, biomasa, nízkovýhrevné plyny
(priemyselné, bioplyny), kvapalné palivo s obsahom síry
vyšším ako 0,2 % 		0,3 až 4,9 5 3 3 2
5 až 49,9 7 4 4 2
50 a viac 3 2 2 2
Poznámky:
1. P – prvé periodické meranie a jednorazové meranie.
2. D – ďalšie periodické meranie.
Súvisiace podmienky diskontinuálneho oprávneného merania
1. Ak ide o viacrežimové energetické zariadenie, počty jednotlivých meraní sa vzťahujú na každý výrobno-prevádzkový režim podľa časti B šiesteho bodu.
2. Pre tmavosť dymu sa počet jednotlivých meraní vzťahuje na periódu merania 30 minút až 59 minút; ak ide o manuálnu metódu optického porovnávania, je počet jednotlivých meraní vyjadrený ako počet sérií vizuálnych porovnaní.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 363/2010 Z. z.
OSOBITNÉ PODMIENKY KONTINUÁLNEHO MERANIA ÚDAJOV O DODRŽANÍ EMISNÉHO LIMITU VO VYBRANÝCH PRÍPADOCH
1. Priame kontinuálne meranie koncentrácie znečisťujúcej látky, ak ide o technologické zdroje, a meranie objemového prietoku a vlhkosti, ak ide o všetky stacionárne zdroje, možno nahradiť nepriamym kontinuálnym meraním, pri ktorom sa hodnoty kontinuálne meranej veličiny vypočítajú podľa potvrdenej funkčnej závislosti z hodnôt iných kontinuálne alebo diskontinuálne meraných vybraných technicko-prevádzkových parametrov palív, surovín a technológie, najmä tepelného príkonu alebo výkonu.
2. Ak ide o iné stacionárne zdroje ako zariadenia na spaľovanie odpadov, možno vykonávať kontinuálne meranie súčasne na dvoch meracích miestach s použitím spoločného meracieho systému, ak
a) meracie miesta sú na jednom stacionárnom zdroji alebo jeho časti,
b) merané plyny majú obdobné a primerane stabilné zloženie – na meranie nie je potrebná zmena meracieho rozsahu; prípustná je taká zmena meracieho rozsahu, ktorá nevyžaduje zmenu kalibračnej závislosti,
c) sa z oboch meracích miest vykonáva kontinuálne vzorkovanie, systém zabezpečí automatizovanú kontrolu polohy prepínacích ventilov ako nezávislý stavový signál polohy ventilov a blokovanie merania pri poruchách vzorkovania,
d) sa zmeria reprezentatívna hodnota meranej veličiny za celý určený časový interval integrovania emisnej veličiny, spravidla striedavé merania v cykle, ktorý sa rovná jednej štvrtine určeného intervalu integrovania, pričom celkový čas merania v jednom meracom mieste nie je kratší ako polovica určeného intervalu integrovania emisnej veličiny.
3. Možno vykonávať kontinuálne meranie v spoločnom mieste odvodu odpadových plynov z viacerých častí alebo zariadení toho istého stacionárneho zdroja, pre ktoré sú určené rovnaké požiadavky hodnotenia dodržania emisných limitov, a údaje o dodržaní určených emisných limitov možno vyhodnotiť formou
a) váženého priemeru určených emisných limitov, ak je s postačujúcou presnosťou zabezpečené kontinuálne meranie alebo zodpovedajúci výpočet tepelného príkonu rôznych spaľovacích zariadení alebo podielu objemového prietoku odpadových plynov z jednotlivých častí technologického zdroja,
b) porovnania s hodnotou určeného emisného limitu, ak je pre všetky časti rovnaký a je vyriešené riedenie odpadového plynu spôsobené prisávaním z neprevádzkovaných častí, najmä prepočtom na zvolený obsah referenčného plynu, meranie a blokovanie vyhodnocovacieho systému podľa signálu uzatváracej aparatúry, kontrolou tesnosti, meraním podtlaku.
4. Možno vykonávať kontinuálne meranie v spalinovode každého kotla alebo v jednotlivých spalinovodoch toho istého kotla a hodnotiť splnenie požiadaviek dodržania emisného limitu určeného pre celé zariadenie v každom kotle alebo každom spalinovode samostatne.
5. Možno vykonávať kontinuálne meranie jednej znečisťujúcej látky alebo zvolenej chemickej veličiny reprezentujúcej skupinu znečisťujúcich látok, pre ktoré je určený emisný limit, najmä organické plyny a pary vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC), všetkých redukovaných zlúčenín síry vyjadrených ako sulfán, jednotlivých kovov alebo ich skupiny kontinuálnym meraním koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok a splnenie požiadaviek dodržania emisného limitu hodnotiť podľa najmenšieho limitu alebo po prepočítaní na látku s najvyšším stechiometrickým prepočtovým koeficientom.
6. Ak je určený emisný limit, ktorý sa vzťahuje na skupinu znečisťujúcich látok, možno merať len jednu znečisťujúcu látku a dopočítavať podiel ďalších látok; ak ide o oxidy dusíka, možno merať oxid dusnatý a dopočítavať oxid dusičitý, prípadne aj aerosól kyseliny dusičitej; ak ide o oxidy síry, možno merať oxid siričitý a dopočítavať oxid sírový, prípadne aj aerosól kyseliny sírovej, ak podiel dopočítavaných znečisťujúcich látok je 20 % a menej a súčasne je dostatočne konštantný.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 363/2010 Z. z.
PODMIENKY ZISŤOVANIA, PLATNOSTI A SPRACÚVANIA VÝSLEDKOV KONTINUÁLNEHO MERANIA ÚDAJOV O DODRŽANÍ EMISNÉHO LIMITU A MNOŽSTVA EMISIE
1. Kontinuálne merané veličiny vyjadrené ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň sa zisťujú a spracúvajú ako jednotlivé priemerné hodnoty a ako priemerné denné hodnoty. Ak je emisný limit vyjadrený ako emisný stupeň alebo emisný faktor, zisťujú a spracúvajú sa len priemerné denné hodnoty, ak neustanovuje inak osobitný predpis1) alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení.
2. Jednotlivá priemerná hodnota sa zisťuje ako priemerná hodnota emisnej veličiny za časový interval integrovania podľa požiadaviek dodržania emisného limitu, ktoré ustanovuje osobitný predpis;1) skrátený časový interval integrovania emisnej veličiny podľa prílohy č. 3 alebo iný časový interval podľa tretieho bodu sa považujú za interval, ktorý zodpovedá určenej požiadavke. Jednotlivé priemerné hodnoty sa zisťujú počas ustálenej prevádzky stacionárneho zdroja, začínajúc a končiac časom prevádzky stacionárneho zdroja, počas ktorého platí povinnosť dodržiavať emisné limity.
3. Iný ako ustanovený časový interval integrovania emisnej veličiny možno povoliť, ak súčasný stav techniky kontinuálneho merania emisií neumožňuje zistiť presnú hodnotu emisnej veličiny za určený časový interval integrovania. Iný časový interval integrovania má byť podľa možnosti čo najbližšie určenej požiadavke na interval priemerovania; podmienky hodnotenia platnosti jednotlivej priemernej hodnoty podľa štvrtého a piateho bodu musia byť v závislosti od intervalu spracovania meraného signálu celočíselné.
4. Ako prvá jednotlivá priemerná hodnota v kalendárnom dni, mesiaci a roku sa spracúva hodnota, ktorá sa začína polnocou (od 0.00 h) alebo prvým vyhodnocovaným časovým intervalom, počas ktorého je čas prevádzky stacionárneho zdroja, v ktorom platí povinnosť dodržiavať emisné limity, dve tretiny a viac z času integrovania jednotlivej priemernej hodnoty; obdobne sa spracúva aj posledná hodnota v kalendárnom dni, mesiaci a roku.
5. Jednotlivá priemerná hodnota emisnej veličiny je na účely posudzovania dodržania emisného limitu platná, ak
a) sa zistí ako priemerná hodnota za dve tretiny a viac časového intervalu integrovania emisnej veličiny pri analógovom spôsobe spracovania signálu meracieho systému a obdobnom spôsobe merania,
b) sa vypočíta ako aritmetický priemer najmenej z dvoch tretín čiastkových platných údajov pri intervalovom (diskrétnom) spôsobe spracovania meraného signálu a čas medzi intervalmi spracovania signálu je najviac tri minúty, pri 10-minútovom intervale najviac jedna minúta, ak v osobitných prípadoch podľa stavu techniky nie je nevyhnutný iný interval,
c) prepočty na štandardné stavové a referenčné podmienky alebo výpočty hmotnostného toku sa vykonajú na základe časovo zodpovedajúcich priemerných hodnôt paralelne meraných stavových a referenčných veličín a objemového prietoku odpadového plynu, ak sa v odôvodnených prípadoch nepostupuje podľa písmena d),
d) sa prepočty podľa písmena c) vykonali s použitím náhradných hodnôt príslušných veličín v súlade s dokumentáciou a s určenými podmienkami a oprávnenosť ich použitia prevádzkovateľ stacionárneho zdroja odôvodnil,
e) prevádzka, pracovné charakteristiky automatizovaného meracieho systému a prepočty sú v súlade s dokumentáciou a s určenými podmienkami.
6. Ak je požiadavkou dodržania určeného emisného limitu vyhodnocovanie priemernej hodnoty za deň, hodnota denného priemeru hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a emisného stupňa sa vyhodnocuje ako aritmetický priemer jednotlivých priemerných hodnôt príslušnej emisnej veličiny za deň. Priemerné denné hodnoty emisného faktora sa zisťujú a vyhodnocujú za čas ustálenej prevádzky stacionárneho zdroja za deň. Priemerná denná hodnota stupňa odsírenia sa vypočíta spôsobom podľa bodu 11.
7. Denné priemerné hodnoty sú na účely posudzovania dodržania emisného limitu platné, ak sú zistené z platných jednotlivých priemerných hodnôt podľa piateho bodu a počet platných jednotlivých priemerných hodnôt zodpovedá najmenej dvom tretinám času prevádzky stacionárneho zdroja, počas ktorého v príslušnom dni platí povinnosť dodržiavať emisný limit, pričom však z dôvodu najmä poruchy, kontroly a údržby automatizovaného meracieho systému môžu byť neplatné alebo z dôvodu udržiavania automatizovaného systému nevyhodnotené najviac tri jednotlivé priemerné hodinové hodnoty alebo najviac šesť jednotlivých priemerných polhodinových hodnôt, ak neustanovuje inak osobitný predpis1) alebo nie je určené inak v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení.
8. Ak je požiadavkou dodržania určeného emisného limitu vyhodnocovanie 48-hodinových priemerov, tie sa vypočítajú ako plávajúci priemer z dvoch po sebe nasledujúcich platných priemerných denných hodnôt podľa šiesteho a siedmeho bodu vrátane medziobdobí pri zmene kalendárneho mesiaca alebo kalendárneho roka. Ako prvý 48-hodinový priemer v kalendárnom roku alebo v kalendárnom mesiaci sa označuje hodnota vypočítaná z poslednej priemernej dennej hodnoty a z prvej priemernej dennej hodnoty v roku alebo v mesiaci.
9. Ak je požiadavkou dodržania určeného emisného limitu vyhodnocovanie neprekročenia emisného limitu v určenom percentuálnom podiele jednotlivých priemerných hodnôt zo všetkých jednotlivých priemerných hodnôt za časové obdobie ustanovené osobitným predpisom,1) na začiatku hodnoteného času sa vypočíta najvyšší možný počet prekročení za celé obdobie. Pri neceločíselnej hodnote sa od 0,1 najvyšší možný počet prekročení zaokrúhľuje smerom hore. Požiadavka sa vyhodnotí ako nesplnená, ak je počet prekročených jednotlivých priemerných hodnôt vyšší ako najvyšší možný počet prekročení, aj keď obdobie určeného hodnotenia nie je ukončené. Skutočný percentuálny podiel prekročení sa počíta priebežne od začiatku určeného obdobia z počtu platných jednotlivých priemerných hodnôt, počas ktorých platí povinnosť dodržiavať určené emisné limity. Hodnotenie iných požiadaviek dodržania určeného emisného limitu nie je tým dotknuté.
10. Ak je požiadavkou dodržania určeného emisného limitu vyhodnocovanie priemernej hodnoty za kalendárny mesiac alebo za ustanovený počet po sebe nasledujúcich dní, plávajúci priemer sa vypočíta ako aritmetický priemer z príslušného počtu platných priemerných denných hodnôt podľa šiesteho a siedmeho bodu. Plávajúci priemer sa vyhodnocuje priebežne vrátane medziobdobí pri zmene kalendárneho mesiaca, kalendárneho roka alebo odstavenia prevádzky; na účely protokolov podľa prílohy č. 5 sa označuje podľa dátumu poslednej priemernej dennej hodnoty.
11. Ak je emisný limit určený ako stupeň odsírenia, kontinuálne meranie hmotnostnej koncentrácie oxidu siričitého a stupňa odsírenia sa vykonáva, ak je odsírenie riešené ako
a) samostatná časť technológie, paralelným kontinuálnym meraním jednotlivej priemernej hodnoty hmotnostnej koncentrácie oxidu siričitého na výstupe z odsírovacieho zariadenia a na vstupe do odsírovacieho zariadenia po prepočte paralelných koncentrácií na rovnaké stavové a referenčné podmienky a po validácii vypočítaného stupňa odsírenia na podiel spáliteľnej síry na vstupe do spaľovacieho zariadenia, ktorá sa nespálila alebo odlúčila pred vstupom do odsírovacieho zariadenia; denná hodnota stupňa odsírenia sa vypočíta ako priemerná hodnota z platných jednotlivých priemerných hodnôt za čas integrovania, ktorý je spravidla 60 minút,
b) súčasť zariadenia na spaľovanie palív, kontinuálnym meraním koncentrácie oxidu siričitého na výstupe zo spaľovacieho zariadenia a výpočtom stupňa odsírenia z množstva vypusteného oxidu siričitého a z množstva spáliteľnej síry vyjadrenej ako oxid siričitý vnesenej palivom do spaľovacieho zariadenia za deň.
12. Ak pre vybranú technológiu a vybranú znečisťujúcu látku ustanovuje osobitný predpis1) iné podmienky platnosti jednotlivej priemernej hodnoty a priemernej dennej hodnoty, ustanovenia bodov 3 až 11 sa neuplatňujú.
13. Množstvo emisie za kalendárny rok sa zisťuje ako súčet množstiev emisií znečisťujúcej látky za jednotlivé dni v členení podľa poplatkových režimov.4) Poplatkové režimy sa vyhodnocujú podľa požiadavky na dodržanie emisného limitu vyjadreného ako priemerná denná hodnota. Ak požiadavky na dodržanie emisného limitu vyjadreného ako priemerná denná hodnota nie sú určené, poplatkové režimy sa vyhodnocujú podľa požiadavky dodržania emisného limitu vyjadreného ako priemerná hodnota za kalendárny mesiac. Z dôvodu najmä poruchy, kontroly a udržiavania automatizovaného meracieho systému možno do poplatkového režimu so základným poplatkom zaradiť množstvo emisie najviac za prvých desať neplatných alebo nevyhodnotených denných priemerných hodnôt za kalendárny rok podľa § 7 ods. 6 písm. k). Hodnotenie požiadaviek dodržania určeného emisného limitu nie je tým dotknuté.
14. Množstvo emisie za deň v členení podľa poplatkových režimov sa zisťuje výpočtom zo vzájomne zodpovedajúcich hodnôt koncentrácie znečisťujúcej látky a objemového prietoku odpadových plynov, ak je prevádzka automatizovaného meracieho systému v súlade s dokumentáciou, vrátane časov, keď neplatí povinnosť dodržiavať určené emisné limity, a množstiev emisií počas osobitných stavov automatizovaného meracieho systému podľa bodov 15 a 16. Ak sa hodnota objemového prietoku a súvisiacich stavových a referenčných veličín zisťuje kontinuálnym meraním, podmienky zisťovania, platnosti a spracúvania hodnôt veličín, ktoré sú určené pre znečisťujúce látky, sa vzťahujú aj na meranie týchto veličín.
15. Počas poruchy, kalibrácie kontroly alebo iného času neprevádzkovania automatizovaného meracieho systému objemového prietoku a súvisiacich stavových a referenčných veličín možno na účely výpočtu a vyhodnotenia údajov o dodržaní určeného emisného limitu a na výpočet množstva emisie použiť schválené náhradné hodnoty.
16. Počas poruchy, kalibrácie kontroly alebo iného času neprevádzkovania automatizovaného meracieho systému koncentrácie znečisťujúcej látky možno na účely výpočtu množstva emisie v závislosti od časového trvania prerušenia merania použiť spriemerovanú hodnotu koncentrácie z hodnôt nameraných pred poruchou a po poruche, schválenú náhradnú hodnotu alebo náhradnú hodnotu vypočítanú podľa schváleného postupu. Ak ide o prekročenie meracieho rozsahu, možno použiť schválenú náhradnú hodnotu alebo náhradnú hodnotu vypočítanú podľa schváleného postupu.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 363/2010 Z. z.
DRUHY A NÁLEŽITOSTI PROTOKOLOV Z KONTINUÁLNEHO MONITOROVANIA EMISIÍ
1. Na vyhodnotenie a preukázanie dodržania určeného emisného limitu sa vyhotovuje
a) denný protokol, ak je požiadavkou dodržania určeného emisného limitu vyhodnocovanie jednotlivých priemerných hodnôt s časom integrovania kratším ako 24 hodín, priemerných denných hodnôt alebo vyhodnocovanie plávajúceho priemeru za ustanovený počet dní,
b) mesačný protokol, ak je požiadavkou dodržania určeného emisného limitu vyhodnocovanie priemerných denných hodnôt, priemerných mesačných hodnôt, 48-hodinových priemerov alebo ustanoveného percentuálneho podielu jednotlivých priemerných hodnôt, ktoré nepresiahnu určenú hodnotu emisného limitu za mesiac (mesačný percentil),
c) ročný protokol, ak je požiadavkou dodržania určeného emisného limitu vyhodnocovanie priemerných mesačných hodnôt, priemerných ročných hodnôt alebo percentuálneho podielu jednotlivých priemerných hodnôt, ktoré nepresiahnu určenú hodnotu emisného limitu za rok (ročný percentil).
2. Na vyhodnotenie a preukázanie množstva emisií sa vyhotovuje
a) denný protokol, ak sa vyhodnocuje dodržanie určeného emisného limitu ako priemernej dennej hodnoty vrátane členenia množstva emisií podľa poplatkových režimov za deň,
b) mesačný protokol, ak sa vyhodnocuje dodržanie určeného emisného limitu ako priemernej mesačnej hodnoty vrátane členenia množstva emisií podľa poplatkových režimov za mesiac,
c) ročný protokol – súhrnné vyhodnotenie množstva emisií za kalendárny rok.
3. Na zdokumentovanie a preukázanie podmienok zisťovania, platnosti a spracúvania výsledkov kontinuálneho merania a prevádzky automatizovaného meracieho systému podľa § 7 ods. 6 a 7, príloh č. 3 a 4, metodík kontinuálneho merania, ktoré zodpovedajú súčasnému stavu techniky, podľa dokumentácie a podľa určených podmienok sa vyhotovuje najmä
a) aktuálny dátový (prípadový) protokol o meraných veličinách, o prevádzke stacionárneho zdroja, o konfigurácii a o prevádzke automatizovaného meracieho systému,
b) protokol o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, ak to ustanovuje osobitný predpis1) alebo podmienka monitorovania určená v súhlase, v rozhodnutí alebo v integrovanom povolení,
c) protokol o prevádzke stacionárneho zdroja, jeho časti alebo zariadenia, ak nie je súčasťou protokolov podľa písmena c) v prvom alebo druhom bode,
d) protokol o stavových a referenčných veličinách, ak nie je súčasťou protokolov podľa písmena c) v prvom alebo druhom bode,
e) protokol o konfigurácii vyhodnocovacieho systému a o jeho zmenách,
f) procesný protokol o prevádzke automatizovaného meracieho systému,
g) diagnostický protokol automatizovaného meracieho systému.
4. Denný protokol obsahuje podľa požiadaviek dodržania emisného limitu, prílohy č. 4, metodík kontinuálneho merania, ktoré zodpovedajú súčasnému stavu techniky, podľa dokumentácie a podľa určených podmienok najmä
a) jednotlivé priemerné hodnoty v postupnom poradí, počnúc prvou vyhodnocovanou hodnotou s časovým a vecným označením hodnoty, ktorá
1. nepresahuje hodnotu určeného emisného limitu zväčšenú o interval spoľahlivosti (iba časové označenie), ak je taká požiadavka určená,
2. presahuje horné vymedzenie podľa prvého bodu a nepresahuje určený násobok hodnoty emisného limitu, ktorý je zväčšený o interval spoľahlivosti, ak je taká požiadavka určená; ak je ako požiadavka dodržania emisného limitu určených viac násobkov, jednotlivé priemerné hodnoty sa rozčlenia a označia podľa určených podmienok,
3. presahuje horné vymedzenie podľa druhého bodu alebo podľa prvého bodu, ak požiadavka dodržania emisného limitu podľa druhého bodu nie je určená,
4. bola vypočítaná s použitím náhradných hodnôt stavových a referenčných hodnôt,
5. bola určená náhradným výpočtom v prípade neplatnej hodnoty,
b) označenie časových intervalov zisťovania jednotlivých priemerných hodnôt podľa výrobno-prevádzkových režimov a stavov, počas ktorých neplatí povinnosť dodržiavať určené emisné limity, podľa stavov monitorovacieho systému, podľa poplatkových režimov a celkový čas prevádzky,
c) jednotlivé priemerné hodnoty kapacity v postupnom poradí, počnúc prvou vyhodnocovanou jednotlivou priemernou hodnotou v členení podľa druhov palív alebo produktov,
d) priemernú dennú hodnotu a jej označenie, ak je vyššia ako hodnota emisného limitu zväčšená o interval spoľahlivosti, ak je taká požiadavka určená alebo je neplatná,
e) údaje o technicko-prevádzkových parametroch, tepelných príkonoch a konštantách použitých pri výpočtoch a vyhodnocovaní dodržania modifikovaného váženého priemeru určených emisných limitov, ak sa zisťujú,
f) odôvodnenie použitia náhradných hodnôt stavových a referenčných veličín a jednotlivej priemernej hodnoty stanovenej kvalifikovaným rozborom,
g) identifikačné údaje a kódy osôb oprávnených meniť konštanty a parametre automatizovaného meracieho systému v členení podľa vykonaných zmien,
h) označenie protokolu, identifikačné údaje prevádzkovateľa stacionárneho zdroja, časti stacionárneho zdroja, zariadenia a meracieho miesta,
i) označenie meraných znečisťujúcich látok, emisné limity a modifikované vážené priemery emisných limitov, ktoré časovo zodpovedajú jednotlivým priemerným hodnotám, ak sa zisťujú,
j) hodnoty prepočítavacích koeficientov, intervalov spoľahlivosti a ich zmien vrátane času ich nastavenia a zmeny,
k) počet jednotlivých priemerných hodnôt, ktorých hodnota nepresiahla určenú hodnotu emisného limitu alebo určeného násobku hodnoty emisného limitu, a ich podiel z celkového počtu platných jednotlivých priemerných hodnôt za deň a od začiatku hodnoteného obdobia, ak je taká požiadavka dodržania emisného limitu určená,
l) počet jednotlivých priemerných hodnôt, ktorých hodnota presiahla určenú hodnotu emisného limitu alebo určeného násobku hodnoty emisného limitu, a ich podiel z celkového počtu platných jednotlivých priemerných hodnôt za deň a od začiatku hodnoteného obdobia, ak je taká požiadavka dodržania emisného limitu určená,
m) počet platných a neplatných jednotlivých priemerných hodnôt a podiel neplatných hodnôt z celkového času prevádzky stacionárneho zdroja, počas ktorého platí povinnosť dodržiavať určený emisný limit,
n) priemerné hodnoty stavových a referenčných veličín,
o) množstvo emisie znečisťujúcej látky v členení podľa poplatkových režimov a údaje potrebné na jeho výpočet, najmä váženú priemernú koncentráciu znečisťujúcej látky, objem vypustených odpadových plynov, množstvo spáleného paliva podľa druhu, množstvo výrobku, množstvo inej vzťahovej veličiny,
p) údaje potrebné na vedenie prevádzkovej evidencie podľa osobitného predpisu,1) ak sa zisťujú kontinuálnym meraním,
q) ďalšie údaje podľa dokumentácie a podmienok určených v súhlase, v integrovanom povolení alebo v platnej dokumentácii.
5. Mesačný protokol obsahuje podľa požiadaviek uvedených v štvrtom bode najmä
a) priemerné denné hodnoty, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca v postupnom poradí s časovým a vecným označením priemernej dennej hodnoty, ktorá
1. nepresahuje hodnotu určeného emisného limitu zväčšenú o interval spoľahlivosti (iba časové označenie), ak je taká požiadavka dodržania emisného limitu určená,
2. presahuje hodnotu určeného emisného limitu zväčšenú o interval spoľahlivosti, ak je taká požiadavka dodržania emisného limitu určená; ak požiadavka hodnotenia za mesiac nie je určená, uvádza sa priemerná denná hodnota,
3. bola vypočítaná s použitím nedostatočného počtu platných jednotlivých priemerných hodnôt,
b) celkový čas ustálenej prevádzky a ďalšie časy podľa prvého bodu písm. b) v členení po dňoch a celkove za mesiac,
c) priemernú hodnotu za kalendárny mesiac a jej označenie, ak sa nedodržala požiadavka emisného limitu, ktorá sa vyhodnocuje za mesiac,
d) počet platných a neplatných priemerných denných hodnôt,
e) počet priemerných denných hodnôt, ktorých hodnota nepresiahla určenú hodnotu emisného limitu alebo určeného násobku hodnoty emisného limitu, a ich podiel z celkového počtu platných priemerných denných hodnôt, ak je taká požiadavka dodržania emisného limitu určená,
f) počet priemerných denných hodnôt, ktorých hodnota presiahla určenú hodnotu emisného limitu alebo určeného násobku hodnoty emisného limitu, a ich podiel z celkového počtu platných priemerných denných hodnôt, ak je taká požiadavka dodržania emisného limitu určená,
g) údaje podľa bodu 4 písm. h) až q) za kalendárny mesiac.
6. Ročný protokol obsahuje podľa požiadaviek uvedených v štvrtom bode najmä
a) priemerné hodnoty za mesiac, počnúc prvým mesiacom kalendárneho roka, a ich označenie v prípade, keď sa nedodržal emisný limit, ak sa vyhodnocuje za mesiac,
b) priemernú hodnotu za rok a jej označenie v prípade, keď sa nedodržal emisný limit, ak sa vyhodnocuje za rok,
c) celkový čas ustálenej prevádzky a ďalšie časy podľa bodu 4 písm. b) v členení po mesiacoch a celkove za rok,
d) údaje podľa bodu 4 písm. f) až q) za kalendárny rok,
e) údaje podľa bodu 5 písm. d) až f) za kalendárny rok.
7. Protokoly z kontinuálneho merania údajov o dodržaní určeného emisného limitu, ktoré sa vyhodnocujú podľa 48-hodinových priemerov alebo ako plávajúci priemer za určený počet dní, obsahujú údaje podľa bodov 4 až 6 podľa svojho významu. Prvotné namerané údaje, ktoré zodpovedajú hodnotám za zvolený čas integrovania čiastkovej hodnoty a ktorých dodržanie sa nehodnotí, sa v protokoloch neuvádzajú, ak nie je určené inak v súhlase alebo v integrovanom povolení.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 363/2010 Z. z.
BEŽNÝ POČET MERACÍCH MIEST A BEŽNÉ MNOŽSTVO EMISIE PRE URČENIE PODMIENKY MONITOROVANIA KVALITY OVZDUŠIA, ROZSAH A PODMIENKY VYHODNOCOVANIA ŠTATISTICKÝCH ÚDAJOV A FORMÁT DÁT O MONITOROVANÍ KVALITY OVZDUŠIA
A. Bežný počet stálych meracích miest na účely monitorovania kvality ovzdušia v okolí stacionárneho zdroja
Ovplyvnená
populácia
(v tisícoch)		 Najvyššia očakávaná koncentrácia
nad hornou medzou na hodnotenie
úrovne znečistenia ovzdušia		 medzi hornou a dolnou medzou
na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia
Metóda K, D I K, D I
0 až 49,9 1 1 1 1
50 až 99,9 2 2 1 2
100 a viac 3 3 2 3
Poznámky:
1. K – kontinuálne meranie, D – diskontinuálne meranie, I – indikatívne meranie.
2. Najvyššia očakávaná koncentrácia znečisťujúcej látky vypočítaná s použitím modelovacích prostriedkov za interval priemerovania podľa bodu D vrátane zohľadnenia jestvujúceho znečistenia z okolitých stacionárnych, mobilných a ostatných zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré sú relevantné.
B. Bežné množstvo emisií znečisťujúcich látok zo stacionárneho zdroja na účely monitorovania kvality ovzdušia v okolí stacionárneho zdroja
Znečisťujúca látka / množstvo emisie t za rok
Oxid siričitý 1 750
Oxid dusičitý a oxid dusnatý – vyjadrené ako oxid dusičitý 1 000
Častice PM10 1 000
Olovo 12,5
Prekurzory ozónu – prchavé organické zlúčeniny ako VOC 1 400
Benzén 125
Oxid uhoľnatý 5 000
Polyaromatické uhľovodíky (benzo(a)pyrén) 0,025
Kadmium 0,125
Arzén 0,15
Nikel 0,5
Ortuť 1,25
C. Rozsah údajov a informácií o meracej sieti, meracej stanici, vzorkovacích miestach a meracích technikách
1. Názov a typ monitorovacieho systému.
2. Prevádzkovateľ monitorovacieho systému – identifikačné údaje vlastníka systému, identifikačné údaje prevádzkovateľa, ak je iný ako vlastník, identifikačné údaje a adresy osôb zodpovedných za prevádzku systému.
3. Informácie o meracej stanici a vzorkovacom mieste (podľa významu), najmä názov, identifikačné údaje subjektu zodpovedného za meraciu stanicu, ak je iný ako v druhom bode, účely monitorovania, geografické súradnice, identifikačné číslo územnej jednotky, merané znečisťujúce látky a ďalšie merané veličiny v tabuľkovej forme, klasifikácia stanice podľa miestneho prostredia a morfológie krajiny, typ stanice vo vzťahu k prevládajúcim emisným zdrojom, rozsah monitorovanej oblasti, situačný plán.
4. Informácie o metódach a metodikách odberu vzoriek a merania, najmä označenie a názov metodiky, názov meracieho zariadenia, údaje o umiestnení meracieho miesta, údaje o odberovej sonde, údaje o intervaloch merania alebo vzorkovania – časový plán odberov vzoriek, údaje o kalibrácii, metrologickej nadväznosti, údaje o prevádzkovom systéme a frekvenciách kontrol a skúšok, údaje a kódy kvality údajov podľa spôsobu validovania údajov.
5. Špecifické údaje o meraných znečisťujúcich látkach a spracovaní prvotných údajov, najmä kódy meraných látok, jednotky, vyjadrenia veličín, čas priemerovania a odôvodnené neistoty.
6. Špecifikácia údajov o meracej sieti, meracej stanici, vzorkovacích miestach a meracích technikách podľa prvého až piateho bodu a formát zasielania údajov v elektronickej forme sú uvedené v osobitnej technickej norme.20)
D. Podmienky vyhodnocovania štatistických údajov a formát dát o kvalite ovzdušia
1. Kódy znečisťujúcich látok, intervaly priemerovania meraných veličín a formát zasielania údajov v elektronickej forme sú uvedené v osobitnej technickej norme.20)
2. Merané údaje o kvalite vonkajšieho ovzdušia vyjadrené ako koncentrácia sa štatisticky vyhodnocujú ako
a) aritmetický priemer,
b) medián,
c) 98-percentil, ak ide o merané veličiny a znečisťujúce látky s intervalom priemerovania 1 h a 24 h,
d) 99,9-percentil, ak ide o merané veličiny a znečisťujúce látky s intervalom priemerovania 1 h,
e) maximálna hodnota.
Údaje sa počítajú priamo z nespracovaných hodnôt koncentrácií, ktoré zodpovedajú ustanoveným intervalom priemerovania.
Y-tý percentil sa počíta zo skutočne nameraných hodnôt. Všetky hodnoty sa zoradia vo vzostupnom poradí:
X1  <  X2  <  =  X3  <  =  ..............................  <  =  Xk  <  =  ............................  <  =  XN-1  <  =  Xn
Y-tý percentil je koncentrácia Xk, kde hodnota k sa vypočíta podľa vzťahu
k=(q × N)
kde q sa rovná Y / 100
N je počet skutočne nameraných hodnôt
Hodnota (q × N) sa zaokrúhľuje na najbližšiu hodnotu (podľa počtu platných miest).
3. Depozícia síry a depozícia dusíka sa vyhodnocujú ako celková mesačná depozícia.
4. Ak ide o znečisťujúce látky vo forme plynov a pár, koncentrácia sa vzťahuje na referenčné stavové podmienky – objem prepočítaný na teplotu 20 °C (293 K) a tlak na 101,3 kPa. Ak ide o suspendované častice a o znečisťujúce látky viazané na suspendované častice, koncentrácia sa uvádza za podmienok vonkajšieho prostredia.
5. Podmienka výpočtu 1-hodinových, 8-hodinových a 24-hodinových hodnôt z údajov s kratším intervalom priemerovania je pre
a) 1-hodinové hodnoty – najmenej 75 % platných údajov za kratší interval,
b) 8-hodinové hodnoty – najmenej šesť platných hodinových údajov,
c) 24-hodinové hodnoty – najmenej 13 platných hodinových údajov, pričom nesmie chýbať viac ako šesť po sebe idúcich hodinových hodnôt (kód N).
6. Podmienka výpočtu štatistických parametrov je pre
a) priemer a medián – najmenej 50 % platných údajov,
b) 98-percentil, 99,9-percentil a maximálna hodnota – najmenej 75 % platných údajov,
c) pomer medzi počtom platných údajov pre dve uvažované ročné obdobia nesmie byť vyšší než dva; ročnými obdobiami sú zima – od januára do marca vrátane a od októbra do decembra vrátane a leto – od apríla do septembra vrátane.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 363/2010 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/112/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 345, 23. 12. 2008).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6) v znení smernice Rady 2006/105/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009).
1)
Napríklad vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 358/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá, a monitorovanie ich emisií, vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 361/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia prevádzkujúcich zariadenia používané na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu a spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie údajov o ich dodržaní, vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 356/2010 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší.
2)
§ 8 ods. 6 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia.
4)
Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov.
5)
§ 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
§ 37 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7)
Napríklad súbor STN EN 15267 Ochrana ovzdušia. Certifikácia automatizovaných meracích systémov.
8)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
9)
STN EN 14181 Ochrana ovzdušia. Stacionárne zdroje znečisťovania. Zabezpečovanie kvality automatizovaných meracích systémov.
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
11)
§ 20 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2003 Z. z.
12)
§ 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13)
Napríklad STN ISO 9356 Ochrana ovzdušia. Stratifikačná metóda odberu vzoriek na hodnotenie kvality ovzdušia.
14)
§ 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 360/2010 Z. z.
15)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 362/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách.
16)
STN EN 15259 Ochrana ovzdušia. Meranie emisií zo stacionárnych zdrojov. Požiadavky na úseky a miesta merania, účel a plán merania a na správu o meraní.
17)
STN P CEN/TS 15675 Ochrana ovzdušia. Meranie emisií zo stacionárnych zdrojov. Používanie EN ISO/IEC 17025: 2005 pri periodických meraniach.
18)
Napríklad STN EN ISO 14956 Ochrana ovzdušia. Hodnotenie vhodnosti meracieho postupu porovnaním s požadovanou neistotou merania, STN P CEN/TS 14793 Ochrana ovzdušia. Stacionárne zdroje znečisťovania. Postup vnútrolaboratórnej validácie alternatívnej metódy porovnaním s referenčnou metódou.
19)
STN ISO 31-0 Veličiny a jednotky. 0. časť: Všeobecné zásady.
20)
STN 83 5510 Ochrana ovzdušia. Odber vzoriek a metaúdaje na hodnotenie kvality vonkajšieho ovzdušia. Všeobecné požiadavky, STN ISO 7168 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Výmena údajov.