362/2011 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.12.2011 do 31.08.2012
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
362
ZÁKON
z 13. septembra 2011
o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
podmienky na zaobchádzanie s humánnymi liekmi a veterinárnymi liekmi,
b)
podmienky na zaobchádzanie so zdravotníckymi pomôckami,
c)
požiadavky na skúšanie liekov,
d)
požiadavky na uvádzanie liekov na trh,
e)
požiadavky na uvádzanie zdravotníckych pomôcok na trh alebo do prevádzky,
f)
požiadavky na zabezpečovanie kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníckych
pomôcok,
g)
požiadavky na kontrolu kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok,
h)
práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb na úseku farmácie,
i)
úlohy orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku farmácie.
(2)
Na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami v ozbrojených silách, ozbrojených
bezpečnostných zboroch a v Hasičskom a záchrannom zbore sa ustanovenia tohto zákona
vzťahujú primerane.
§ 2
Základné pojmy
(1)
Farmácia je skúšanie liekov, uvádzanie liekov na trh a uvádzanie zdravotníckych pomôcok
na trh alebo uvádzanie zdravotníckych pomôcok do prevádzky, výroba liekov, veľkodistribúcia
liekov, poskytovanie lekárenskej starostlivosti, zabezpečovanie a kontrola kvality,
účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok.
(2)
Druh zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je výroba liekov, príprava
transfúznych liekov, príprava liekov na inovatívnu liečbu, veľkodistribúcia liekov
a poskytovanie lekárenskej starostlivosti.
(3)
Nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je zaobchádzanie
s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon.
(4)
Veľkodistribúcia liekov je obstarávanie liekov, liečiv a pomocných látok od výrobcov
liekov, liečiv a pomocných látok alebo iných veľkodistribútorov liekov, liečiv a pomocných
látok, ich uchovávanie a dodávanie liekov, liečiv a pomocných látok osobám oprávneným
podľa tohto zákona.
(5)
Liečivo je chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho
alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického účinku využiteľného na ochranu
pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických
funkcií.
(6)
Pomocná látka je chemicky jednotná alebo nejednotná látka, ktorá v množstve použitom
na výrobu lieku alebo na prípravu lieku sama nemá terapeutický účinok, ale umožňuje
alebo uľahčuje výrobu lieku alebo prípravu lieku, jeho podávanie, zlepšuje jeho kvalitu
alebo stabilitu a biologickú dostupnosť.
(7)
Liek je liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok, ktoré sú upravené technologickým
procesom do liekovej formy a sú určené na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb,
liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií.
(8)
Homeopatický liek je liek získaný z výrobku, látky alebo z homeopatického základu
homeopatickým výrobným postupom opísaným v Európskom liekopise1) alebo v liekopise platnom v niektorom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte,
ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský
štát“). Homeopatický liek sa môže získať z viacerých homeopatických základov.
(9)
Humánny liek je liek určený pre človeka.
(10)
Veterinárny liek je liek určený pre zviera vrátane premixov pre medikované krmivá
a z nich pripravených medikovaných krmív.
(11)
Imunobiologický liek je očkovacia látka, toxín, sérum alebo alergén.
(12)
Očkovacia látka, toxín a sérum je agens určený na
a)
vyvolanie aktívnej imunity,
b)
diagnostiku imunitného stavu,
c)
vyvolanie pasívnej imunity.
(13)
Alergén je určený na zistenie alebo vyvolanie špecifických zmien a imunologickej
odpovede na alergizujúci agens.
(14)
Rádioaktívny liek je liek, ktorý obsahuje jeden rádioaktívny nuklid alebo viac pridaných
rádioaktívnych nuklidov (rádioaktívnych izotopov).
(15)
Rádioaktívny izotopový generátor je systém, ktorý obsahuje určený materský rádioaktívny
nuklid, ktorý slúži na výrobu príbuzného rádioaktívneho nuklidu eluovaním alebo inými
metódami používanými pri výrobe rádioaktívneho lieku.
(16)
Kit je prípravok, ktorý sa musí pred podaním rekonštituovať alebo kombinovať s rádioaktívnymi
nuklidmi, aby sa z neho pripravil hotový rádioaktívny liek.
(17)
Prekurzor rádioaktívneho lieku je rádioaktívny nuklid určený na označenie inej látky
pred jej podaním.
(18)
Liek vyrobený z krvi a z ľudskej plazmy je albumín, koagulačný faktor, imunoglobulín
a iná získaná obsahová zložka.
(19)
Zdravotnícka pomôcka je nástroj, prístroj, zariadenie, počítačový program, materiál
alebo iný výrobok používaný samostatne alebo v kombinácii určený výrobcom na diagnostické,
preventívne, monitorovacie účely alebo liečebné účely, na zmiernenie ochorenia alebo
na kompenzáciu zranenia, zdravotného postihnutia, na skúmanie, nahradenie alebo zmenu
anatomickej časti tela alebo fyziologického procesu, na reguláciu počatia, ktorého
hlavný účinok sa nezískal farmakologickými prostriedkami, imunologickými prostriedkami
ani metabolizmom, ale ktorého činnosť možno podporovať týmito prostriedkami; za zdravotnícku
pomôcku sa považuje aj príslušenstvo zdravotníckej pomôcky, ktoré je špecificky určené
výrobcom na použitie spolu so zdravotníckou pomôckou.
(20)
Diagnostická zdravotnícka pomôcka in vitro je zdravotnícka pomôcka, ktorá je
a)
činidlom, reagenčným výrobkom, kalibračným materiálom, kontrolným materiálom alebo
ich súpravou, nástrojom, prístrojom alebo systémom použitým samostatne alebo v kombinácii,
určená výrobcom na hodnotenie in vitro vzoriek pochádzajúcich z ľudského tela vrátane
darovanej krvi alebo tkaniva, najmä na účely poskytnutia informácie
1.
týkajúcej sa fyziologického alebo patologického stavu,
2.
týkajúcej sa vrodenej chyby,
3.
umožňujúcej určiť bezpečnosť a znášanlivosť s možným príjemcom,
4.
umožňujúcej kontrolovať terapeutické opatrenia,
5.
umožňujúcej samodiagnostiku neodborníkom v domácom prostredí, alebo
6.
umožňujúcej hodnotenie funkčnosti diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro,
b)
nádobou na vzorky bez ohľadu na to, či je vákuového typu alebo nie, špecificky určenou
výrobcom na priamy odber vzorky pochádzajúcej z ľudského tela a na jej uchovávanie
pre diagnostickú skúšku in vitro,
c)
výrobkom určeným na všeobecné použitie v laboratóriu, ak bol vzhľadom na svoje charakteristické
vlastnosti špecificky určený výrobcom na diagnostické skúšky in vitro,
d)
príslušenstvom diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, ktoré je špecificky
určené výrobcom na použitie spolu s diagnostickou zdravotníckou pomôckou in vitro
v súlade s jej účelom určenia, okrem invazívnych zdravotníckych pomôcok určených na
odber vzoriek a zdravotníckych pomôcok prichádzajúcich do priameho styku s ľudským
telom, určených na získanie vzorky z ľudského tela.
(21)
Aktívna zdravotnícka pomôcka je zdravotnícka pomôcka, ktorej chod závisí od zdroja
elektrickej energie alebo od iného zdroja energie okrem energie vytvorenej priamo
ľudským organizmom alebo gravitáciou.
(22)
Aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka je aktívna zdravotnícka pomôcka určená
na implantovanie vcelku alebo jej časti do ľudského tela chirurgickým alebo iným lekárskym
zákrokom, alebo na implantovanie do prirodzeného otvoru lekárskym zákrokom, a ktorá
má po vykonaní zákroku zostať na mieste implantovania.
(23)
Ak zdravotnícka pomôcka alebo aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka spĺňa
technické požiadavky na bezpečnosť a účinnosť, ktoré sú uvedené v osobitnom predpise,2) a tvorí s liečivom neoddeliteľný celok, je určená len na použitie v danom spojení
a nie je opakovateľne použiteľná; skúša a povoľuje sa ako humánny liek.
(24)
Zdravotnícka pomôcka alebo aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka sa posudzuje
ako zdravotnícka pomôcka alebo aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka, ak
a)
obsahuje ako neoddeliteľnú súčasť látku, ktorá, ak sa použije oddelene, sa považuje
za liečivo alebo za zložku z krvi alebo za transfúzny liek a ktorá môže svojím pôsobením
na ľudské telo podporovať účinok zdravotníckej pomôcky alebo aktívnej implantovateľnej
zdravotníckej pomôcky, alebo
b)
je určená na podanie liečiva.
(25)
Pri rozhodovaní, či výrobok je humánnym liekom, zdravotníckou pomôckou, diagnostickou
zdravotníckou pomôckou in vitro alebo aktívnou implantovateľnou zdravotníckou pomôckou,
sa zohľadňuje jeho hlavný účinok pôsobenia.
(26)
Pri rozhodovaní, či výrobok je humánnym liekom, zdravotníckou pomôckou, diagnostickou
zdravotníckou pomôckou in vitro, aktívnou implantovateľnou zdravotníckou pomôckou,
sa zohľadňuje v prípade lieku hlavný účinok, v prípade zdravotníckych pomôcok hlavný
mechanizmus účinku, ktorým sa dosiahne účel určenia stanovený výrobcom.
(27)
Šarža lieku je rovnorodé množstvo lieku vyrobené, pripravené alebo homogenizované
v jednom výrobnom cykle.
(28)
Krv na účel tohto zákona je ľudská krv získaná od darcu a upravená na transfúziu
alebo určená na ďalšie spracovanie.
(29)
Zložka z krvi je terapeutická zložka krvi pripravená rôznymi metódami.
(30)
Transfúzny liek je humánny liek pripravený z krvi, z ľudskej plazmy a z kmeňových
krvotvorných buniek z pupočníkovej krvi.
(31)
Autológna transfúzia je transfúzia, pri ktorej darca a príjemca je tá istá osoba
a pri ktorej sa použije krv alebo zložky z krvi, ktoré sa získali pri predchádzajúcom
odbere.
(32)
Nemocničná krvná banka je oddelenie zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej
starostlivosti, v ktorom sa uchováva a z ktorého sa distribuuje krv a zložky z krvi
a vykonávajú sa skúšky kompatibility krvi a zložiek z krvi určených najmä na použitie
vo vlastnom ústavnom zdravotníckom zariadení vrátane transfúzie.
(33)
Uvedenie zdravotníckej pomôcky na trh je prvé sprístupnenie zdravotníckej pomôcky
inej osobe odplatne alebo bezodplatne na účel distribúcie alebo používania na trhu
členských štátov okrem používania na účel klinického skúšania bez ohľadu na skutočnosť,
či ide o novú zdravotnícku pomôcku alebo o obnovenú zdravotnícku pomôcku.
(34)
Uvedenie zdravotníckej pomôcky do prevádzky je sprístupnenie zdravotníckej pomôcky
konečnému používateľovi na prvé použitie v členských štátoch v súlade s jej účelom
určenia.
(35)
Účel určenia je používanie, na ktoré je zdravotnícka pomôcka určená podľa údajov
uvedených výrobcom na zdravotníckej pomôcke alebo na jej obale, v návode na použitie
alebo v propagačných materiáloch.
(36)
Zdravotnícka pomôcka na jednorazové použitie je zdravotnícka pomôcka určená na jedno
použitie pre jedného pacienta.
(37)
Zdravotnícka pomôcka na mieru je zdravotnícka pomôcka individuálne vyrobená podľa
lekárskeho poukazu, ktorú predpísal lekár s požadovanou špecializáciou na jeho zodpovednosť
a určil charakteristické vlastnosti zdravotníckej pomôcky a účel určenia len pre daného
pacienta jednoznačne identifikovaného podľa mena, priezviska, rodného čísla; zdravotnícka
pomôcka vyrobená podľa kontinuitných alebo sériových výrobných metód, ktoré vyžadujú
úpravu, aby spĺňali špecifické požiadavky lekára s požadovanou špecializáciou, sa
nepovažuje za zdravotnícku pomôcku na mieru. Zdravotnícka pomôcka na mieru sa neoznačuje
značkou zhody CE.
(38)
Zdravotníckou pomôckou určenou na klinické skúšanie je zdravotnícka pomôcka určená
na klinické skúšanie lekárom s požadovanou špecializáciou alebo inou osobou s odbornou
spôsobilosťou na vykonávanie klinického skúšania v zdravotníckom zariadení.
(39)
Uvedenie lieku na trh je prvé dodanie lieku odplatne alebo bezodplatne z výroby alebo
dovozu do distribúcie.
(40)
Prevádzkareň na účely tohto zákona je priestor alebo funkčne prepojený súbor priestorov,
v ktorých sa zaobchádza s liekmi alebo so zdravotníckymi pomôckami.
(41)
Druh poskytovania lekárenskej starostlivosti je činnosť nemocničnej lekárne, verejnej
lekárne, pobočky verejnej lekárne, výdajne zdravotníckych pomôcok, výdajne ortopedicko-protetických
zdravotníckych pomôcok alebo výdajne audio-protetických zdravotníckych pomôcok.
(42)
Rozsah zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je ucelený súbor odborných
činností vykonávaný v rámci jedného druhu zaobchádzania s liekmi a zdravotníckymi
pomôckami.
DRUHÁ ČASŤ
ZAOBCHÁDZANIE S LIEKMI A SO ZDRAVOTNÍCKYMI POMÔCKAMI
PRVÝ ODDIEL
VŠEOBECNÉ PODMIENKY NA ZAOBCHÁDZANIE S LIEKMI A SO ZDRAVOTNÍCKYMI POMÔCKAMI
§ 3
(1)
Fyzická osoba a právnická osoba môže zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami
len na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.
(2)
Na zaobchádzanie s liekmi s obsahom omamnej látky alebo psychotropnej látky sa okrem
povolenia podľa odseku 1 vyžaduje aj povolenie podľa osobitného predpisu.3)
(3)
Na zaobchádzanie s liekmi s obsahom drogového prekurzora sa okrem povolenia podľa
odseku 1 vyžaduje aj povolenie podľa osobitného predpisu.4)
(4)
Zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami môže fyzická osoba, ak dovŕšila
vek 18 rokov, je spôsobilá na právne úkony, dôveryhodná, bezúhonná a odborne spôsobilá.
Fyzická osoba, ktorá nemá odbornú spôsobilosť, môže zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi
pomôckami, ak si ustanoví najmenej jednu odborne spôsobilú osobu zodpovednú za vykonávanie
odborných činností povoleného druhu a rozsahu zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi
pomôckami, ktorá spĺňa podmienky podľa prvej vety (ďalej len „odborný zástupca“).
(5)
Zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami môže právnická osoba, ak ustanoví
najmenej jedného odborného zástupcu; požiadavky na počet odborných zástupcov sú uvedené
pri jednotlivých druhoch zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami. Podmienku
bezúhonnosti a dôveryhodnosti musí spĺňať aj odborný zástupca, ktorý je členom štatutárneho
orgánu právnickej osoby.
(6)
Dôveryhodná na účel zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je fyzická
osoba a právnická osoba, ktorá dva roky pred podaním žiadosti o povolenie nemala zrušené
povolenie z dôvodov uvedených v § 10 ods. 1 písm. a) až d); za bezúhonnú osobu sa na účel tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola právoplatne
odsúdená za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí so zaobchádzaním s liekmi
a so zdravotníckymi pomôckami, s omamnými látkami, s psychotropnými látkami, s drogovými
prekurzormi alebo za iný trestný čin spáchaný úmyselne. Bezúhonnosť sa preukazuje
výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.
(7)
Podmienkou na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je aj materiálne
a priestorové vybavenie a personálne zabezpečenie na požadovaný druh a rozsah činnosti.
(8)
Podmienky uvedené v odsekoch 4 až 7 musia byť splnené po celý čas zaobchádzania s
liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.
(9)
Ak je držiteľom povolenia fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá, je osobne zodpovedná
za odborné vykonávanie povoleného druhu a rozsahu zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi
pomôckami. Ak je držiteľom povolenia fyzická osoba, ktorá nie je odborne spôsobilá,
alebo právnická osoba, za odborné vykonávanie povoleného druhu a rozsahu zaobchádzania
s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je osobne zodpovedný odborný zástupca; ak je
ustanovených viac odborných zástupcov, každý zodpovedá za jemu určený druh a rozsah
zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.
§ 4
(1)
Odborná spôsobilosť na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami sa preukazuje
a)
diplomom o ukončení vysokoškolského štúdia druhého stupňa v študijnom odbore farmácia,
b)
diplomom o ukončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa v študijnom odbore zdravotnícke
a diagnostické pomôcky,
c)
diplomom o ukončení vysokoškolského štúdia prvého alebo druhého stupňa v inom študijnom
odbore,
d)
maturitným vysvedčením o skončení štúdia na strednej zdravotníckej škole v študijnom
odbore farmaceutický laborant,
e)
vysvedčením o skončení štúdia na strednej odbornej škole v inom študijnom odbore,
f)
diplomom o špecializácii v špecializačnom odbore podľa osobitného predpisu,5)
g)
certifikátom v príslušnej certifikovanej pracovnej činnosti podľa osobitného predpisu5) alebo
h)
dokladom o odbornej praxi.
(2)
Požiadavky na odbornú spôsobilosť fyzických osôb a odborných zástupcov sú uvedené
pri jednotlivých druhoch zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.
§ 5
Odborný zástupca a náhradný odborný zástupca
(1)
Odborný zástupca je fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 3 ods. 4 a ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané.
Jedna osoba môže vykonávať činnosť odborného zástupcu len v jednej prevádzkarni.
(2)
Odborný zástupca musí byť v pracovnom pomere k držiteľovi povolenia okrem prípadu,
ak je odborný zástupca štatutárnym orgánom držiteľa povolenia alebo členom štatutárneho
orgánu držiteľa povolenia.
(3)
Odborný zástupca je povinný bezodkladne písomne oznámiť orgánu, ktorý povolenie vydal,
skutočnosť, že prestal vykonávať činnosť odborného zástupcu. Zánik zákonných predpokladov
pre výkon činnosti odborného zástupcu sa považuje za skončenie vykonávania činnosti
odborného zástupcu, a to od momentu, keď tieto predpoklady zanikli.
(4)
Ak odborný zástupca prestal vykonávať činnosť odborného zástupcu, držiteľ povolenia
určí náhradného odborného zástupcu. Náhradného odborného zástupcu možno určiť najviac
na 60 dní odo dňa skončenia vykonávania činnosti odborného zástupcu; po uplynutí tejto
lehoty nemožno určiť ďalšieho náhradného odborného zástupcu.
(5)
Náhradný odborný zástupca musí spĺňať podmienky ustanovené pre odborného zástupcu
podľa § 3 ods. 4. Náhradným odborným zástupcom môže byť osoba, ktorá je držiteľom povolenia, vykonáva
činnosť odborného zástupcu u iného držiteľa povolenia alebo vykonáva činnosť odborného
zástupcu v inej prevádzkarni držiteľa povolenia. Jedna osoba môže vykonávať činnosť
náhradného odborného zástupcu len v jednej prevádzkarni.
(6)
Ak držiteľ povolenia ustanovil nového odborného zástupcu alebo náhradného odborného
zástupcu, je povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť orgánu, ktorý povolenie
vydal, s uvedením dôvodu ustanovenia nového odborného zástupcu alebo náhradného odborného
zástupcu a jeho mena, priezviska, dátumu narodenia, adresy bydliska.
(7)
Držiteľ povolenia je povinný k oznámeniu podľa odseku 6 priložiť
a)
písomný súhlas nového odborného zástupcu alebo náhradného odborného zástupcu s jeho
ustanovením,
b)
doklad o odbornej spôsobilosti nového alebo náhradného odborného zástupcu,
c)
pracovnú zmluvu odborného zástupcu okrem prípadu, ak je odborný zástupca aj štatutárnym
orgánom držiteľa povolenia alebo členom štatutárneho orgánu držiteľa povolenia,
d)
výpis z registra trestov odborného zástupcu alebo náhradného odborného zástupcu,
ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.
(8)
Ak spĺňa ustanovenie nového odborného zástupcu alebo náhradného odborného zástupcu
všetky ustanovené podmienky, orgán, ktorý povolenie vydal, jeho ustanovenie vezme
na základe oznámenia na vedomie, inak vyzve držiteľa povolenia na odstránenie zistených
nedostatkov v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy. Neodstránenie nedostatkov
v tejto lehote sa považuje za pokračovanie v činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané,
bez ustanovenia odborného zástupcu alebo náhradného odborného zástupcu.
Druhý oddiel
Povolenie na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami
§ 6
Žiadosť o vydanie povolenia
(1)
Žiadosť o vydanie povolenia podáva žiadateľ Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) na tieto druhy činnosti:
a)
výroba humánnych liekov,
b)
výroba skúšaných humánnych produktov a skúšaných humánnych liekov,
c)
príprava transfúznych liekov,
d)
individuálna príprava liekov na inovatívnu liečbu,6)
e)
veľkodistribúcia humánnych liekov,
f)
poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni.
(2)
Žiadosť o vydanie povolenia podáva žiadateľ Ústavu štátnej kontroly veterinárnych
biopreparátov a liečiv (ďalej len „ústav kontroly veterinárnych liečiv“) na tieto
druhy činnosti:
a)
výroba veterinárnych liekov,
b)
veľkodistribúcia veterinárnych liekov.
(3)
Žiadosť o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej
lekárni a v pobočke verejnej lekárne (ďalej len „verejná lekáreň“), vo výdajni zdravotníckych
pomôcok, vo výdajni ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok a vo výdajni audio-protetických
zdravotníckych pomôcok podáva žiadateľ samosprávnemu kraju príslušnému podľa miesta
výkonu činnosti. Ak majú byť prevádzkarne jedného žiadateľa umiestnené na území rôznych
samosprávnych krajov, podá žiadateľ samostatné žiadosti každému zo samosprávnych krajov;
o týchto žiadostiach rozhodnú samosprávne kraje v konaniach podľa svojej územnej pôsobnosti.
(4)
Žiadosť o vydanie povolenia podľa odsekov 1 až 3 musí obsahovať, ak nie je v tomto
zákone ustanovené inak,
a)
meno a priezvisko, adresu bydliska, dátum narodenia a rodné číslo, ak je žiadateľom
fyzická osoba; názov alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo,
ako aj meno a priezvisko, adresu bydliska, dátum narodenia a rodné číslo osoby alebo
osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, ak je žiadateľom právnická osoba; meno a priezvisko,
adresu bydliska, dátum narodenia a rodné číslo odborného zástupcu, ak bol ustanovený,
b)
druh a rozsah zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami; ak ide o povolenie
na výrobu alebo dovoz liekov a na výrobu skúšaných produktov a skúšaných liekov, musí
žiadateľ uviesť druhy liekov, skúšaných produktov a skúšaných liekov, liekové formy,
ktoré sa majú vyrábať alebo dovážať, špecifikovať operácie výroby alebo dovozu a špecifikovať
výrobný proces, ak ide o inaktiváciu vírusových alebo nekonvenčných látok,
c)
adresu umiestnenia prevádzkarne vrátane dokladov preukazujúcich existenciu právneho
vzťahu oprávňujúceho žiadateľa užívať priestory alebo doklad o vlastníctve priestorov,
v ktorých bude umiestnená prevádzkareň; ak ide o povolenie na veľkodistribúciu liekov,
aj vymedzenie územia, kde sa bude veľkodistribúcia liekov vykonávať,
d)
deň začatia zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami,
e)
doklad o odbornej spôsobilosti žiadateľa alebo jeho odborného zástupcu, ak bol ustanovený;
ak ide o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, aj licenciu
na výkon zdravotníckeho povolania7) žiadateľa, ak žiadateľ ustanovuje odborného zástupcu, licenciu na výkon činnosti
odborného zástupcu,7)
f)
súhlasný posudok
1.
Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ďalej len „štátny ústav“) na materiálne a priestorové
vybavenie žiadateľa o povolenie na zaobchádzanie s humánnymi liekmi a so zdravotníckymi
pomôckami,
2.
ústavu kontroly veterinárnych liečiv na materiálne a priestorové vybavenie žiadateľa
o povolenie na zaobchádzanie s veterinárnymi liekmi,
g)
súhlasný posudok príslušného orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva
(ďalej len „orgán verejného zdravotníctva“) podľa osobitného predpisu,8)
h)
výpis z registra trestov žiadateľa o vydanie povolenia, osoby alebo osôb, ktoré sú
štatutárnymi orgánmi, a odborného zástupcu žiadateľa, ak bol ustanovený; ak ide o
cudzinca s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, výpis z registra trestov alebo
iný rovnocenný doklad, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace,
i)
doklad o založení právnickej osoby alebo výpis z obchodného registra, nie starší
ako tri mesiace, u právnickej osoby už zapísanej v obchodnom registri,
j)
záväzné stanovisko obce9) k začatiu činnosti, ktorá je uvedená v žiadosti o vydanie povolenia a k umiestneniu
prevádzkarne,
k)
pracovnú zmluvu odborného zástupcu, ak sa odborný zástupca ustanovuje, okrem prípadu,
ak je odborný zástupca aj štatutárnym orgánom držiteľa povolenia alebo členom štatutárneho
orgánu držiteľa povolenia.
§ 7
Rozhodovanie o vydaní povolenia
(1)
O vydaní povolenia rozhoduje
a)
ministerstvo zdravotníctva, ak ide o povolenie na
1.
výrobu humánnych liekov,
2.
výrobu skúšaných humánnych produktov a skúšaných humánnych liekov,
3.
prípravu transfúznych liekov,
4.
individuálnu prípravu liekov na inovatívnu liečbu,
5.
veľkodistribúciu humánnych liekov,
6.
poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni,
b)
samosprávny kraj, ak ide o povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v
zdravotníckom zariadení
1.
verejná lekáreň,
2.
výdajňa zdravotníckych pomôcok,
3.
výdajňa ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok,
4.
výdajňa audio-protetických zdravotníckych pomôcok,
c)
ústav kontroly veterinárnych liečiv, ak ide o povolenie na
1.
výrobu veterinárnych liekov,
2.
veľkodistribúciu veterinárnych liekov.
(2)
Orgán, ktorý rozhoduje o vydaní povolenia na výrobu liekov a o vydaní povolenia na
veľkodistribúciu liekov, rozhodne o vydaní povolenia do 90 dní od doručenia žiadosti;
ak žiadosť neobsahuje náležitosti uvedené v § 6 ods. 4, písomne vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti v lehote do 30 dní. Lehota na vydanie
povolenia až do doplnenia žiadosti neplynie.
(3)
Orgán, ktorý rozhoduje o vydaní povolenia na prípravu transfúznych liekov, o vydaní
povolenia na individuálnu prípravu liekov na inovatívnu liečbu a o vydaní povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, rozhodne o vydaní povolenia do 30 dní
od doručenia žiadosti; ak žiadosť neobsahuje náležitosti uvedené v § 6 ods. 4, písomne vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti v lehote do 30 dní. Lehota na vydanie
povolenia až do doplnenia žiadosti neplynie.
(4)
Ak žiadateľ o vydanie povolenia nespĺňa podmienky na vydanie povolenia, orgán príslušný
na vydanie povolenia žiadosť zamietne.
(5)
Povolenie vydané fyzickej osobe okrem náležitostí podľa osobitného predpisu10) obsahuje
a)
meno a priezvisko,
b)
adresu bydliska,
c)
dátum narodenia,
d)
identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
e)
druh a rozsah zaobchádzania s liekmi alebo so zdravotníckymi pomôckami,
f)
adresu umiestnenia prevádzkarne alebo prevádzkarní,
g)
deň začatia činnosti,
h)
meno a priezvisko odborného zástupcu, ak bol ustanovený.
(6)
Povolenie vydané právnickej osobe okrem náležitostí podľa osobitného predpisu10) obsahuje
a)
názov alebo obchodné meno,
b)
právnu formu,
c)
adresu sídla,
d)
identifikačné číslo,
e)
druh a rozsah zaobchádzania s liekmi alebo so zdravotníckymi pomôckami,
f)
adresu umiestnenia prevádzkarne alebo prevádzkarní,
g)
deň začatia činnosti,
h)
meno a priezvisko odborného zástupcu.
(7)
Ak sa žiadosť vzťahuje na viac ako jednu prevádzkareň, orgán príslušný na vydanie
povolenia vydá jedno povolenie pre všetky prevádzkarne v jeho územnej pôsobnosti.
(8)
Orgán príslušný na vydanie povolenia môže v záujme hospodárnosti aj bez návrhu spojiť
na spoločné konanie konania o žiadostiach toho istého účastníka, ktoré sa u neho začali.
Ak odpadnú dôvody, pre ktoré orgán príslušný na vydanie povolenia konania spojil,
môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
(9)
Ministerstvo zdravotníctva a samosprávny kraj zašlú právoplatné rozhodnutie o vydaní
povolenia, pozastavení činnosti, zrušení povolenia a oznámenie o zmenách Národnému
centru zdravotníckych informácií11) (ďalej len „národné centrum“), ktoré ich zverejní na svojom webovom sídle do troch
dní od doručenia. Osobné údaje o fyzickej osobe sa zverejňujú v rozsahu meno, priezvisko
a adresa bydliska.
(10)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv zašle právoplatné rozhodnutie o vydaní povolenia,
pozastavení činnosti, zrušení povolenia a oznámenie o zmenách Štátnej veterinárnej
a potravinovej správe Slovenskej republiky (ďalej len „štátna veterinárna a potravinová
správa“), ktorá ich zverejní na svojom webovom sídle do troch dní od doručenia. Osobné
údaje o fyzickej osobe sa zverejňujú v rozsahu meno, priezvisko a adresa bydliska.
§ 8
Zmeny povolenia
(1)
Držiteľ povolenia je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť orgánu, ktorý povolenie
vydal,
a)
zmenu mena alebo priezviska,
b)
zmenu názvu alebo obchodného mena,
c)
zmenu adresy bydliska alebo sídla,
d)
zmenu právnej formy,
e)
ustanovenie nového odborného zástupcu alebo náhradného odborného zástupcu.
(2)
Oznámenia podľa odseku 1 príslušný orgán vezme na vedomie bez vydania rozhodnutia.
(3)
Držiteľ povolenia požiada o vydanie rozhodnutia vo veci
a)
rozšírenia alebo zúženia rozsahu zaobchádzania s liekmi alebo so zdravotníckymi pomôckami,
b)
zmeny počtu prevádzkarní,
c)
zmeny umiestnenia prevádzkarne.
(4)
V žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 držiteľ povolenia uvedie požadovanú
zmenu, doloží doklady, ktoré sa na ňu vzťahujú, a čestné vyhlásenie, že sa nezmenili
ostatné údaje, na ktorých základe sa vydalo pôvodné povolenie.
(5)
Orgán príslušný na vydanie povolenia rozhodne o žiadosti podľa odseku 3 bez zrušenia
pôvodného povolenia.
(6)
Na konanie a rozhodovanie podľa odseku 3 sa primerane použijú ustanovenia § 7.
§ 9
Pozastavenie činnosti
(1)
Orgán, ktorý povolenie vydal, pozastaví činnosť držiteľovi povolenia, a to najviac
na 90 dní, ak držiteľ povolenia závažným spôsobom porušuje ustanovenia tohto zákona;
v rozhodnutí mu súčasne uloží povinnosť odstrániť zistené nedostatky.
(2)
Za porušenie ustanovení tohto zákona závažným spôsobom sa považuje
a)
pokračovanie v činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané, bez ustanovenia
1.
odborného zástupcu alebo
2.
náhradného odborného zástupcu,
b)
vykonávanie činnosti v priestoroch, ktoré podľa posúdenia štátneho ústavu, ústavu
kontroly veterinárnych liečiv alebo orgánu verejného zdravotníctva8) nespĺňajú podmienky na riadny výkon činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané.
(3)
Orgán, ktorý povolenie vydal, pozastaví činnosť aj vtedy, ak držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti neviedol kusovú evidenciu liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín alebo neuchovával doklady o nadobudnutí liekov, zdravotníckych
pomôcok, dietetických potravín, alebo ich odmietol predložiť na požiadanie orgánu
štátneho dozoru alebo zdravotnej poisťovne; činnosť možno pozastaviť najviac na šesť
mesiacov.
(4)
Orgán, ktorý povolenie vydal, pozastaví činnosť, ak držiteľ povolenia požiada o pozastavenie
činnosti, najdlhšie na jeden rok.
(5)
Orgán, ktorý povolenie vydal, v rozhodnutí o pozastavení činnosti určí spôsob, ako
naložiť so zásobami liekov a zdravotníckych pomôcok, aby nedošlo k ich zneužitiu a
aby s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami nezaobchádzali osoby, ktoré nie sú oprávnené
s nimi zaobchádzať.
(6)
Ak sa dôvod pozastavenia činnosti týka len jednej alebo niekoľkých prevádzkarní,
orgán, ktorý povolenie vydal, pozastaví činnosť len v tomto rozsahu.
(7)
Odvolanie proti rozhodnutiu o pozastavení činnosti nemá odkladný účinok.
§ 10
Zrušenie povolenia
(1)
Orgán, ktorý povolenie vydal, povolenie zruší, ak držiteľ povolenia
a)
opakovane závažným spôsobom porušuje ustanovenia tohto zákona,
b)
v lehote určenej v rozhodnutí o pozastavení činnosti neodstráni zistené nedostatky,
c)
vykonáva činnosť aj po vydaní rozhodnutia o pozastavení činnosti,
d)
získal povolenie na základe nepravdivých údajov,
e)
požiadal o zrušenie povolenia.
(2)
Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej bolo povolenie zrušené z dôvodov uvedených
v odseku 1 písm. a) až d), možno vydať nové povolenie najskôr po uplynutí dvoch rokov
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení povolenia.
(3)
Orgán, ktorý rozhodnutie o zrušení povolenia vydal, určí lehotu, v ktorej môže držiteľ
zrušeného povolenia vykonávať len úkony spojené so skončením činnosti.
(4)
Orgán, ktorý povolenie zrušil, v rozhodnutí určí spôsob, ako sa má naložiť so zásobami
liekov a zdravotníckych pomôcok, aby nedošlo k ich zneužitiu a aby s liekmi a so zdravotníckymi
pomôckami nezaobchádzali osoby, ktoré nie sú oprávnené s nimi zaobchádzať.
§ 11
Zánik povolenia
(1)
Povolenie je viazané na držiteľa povolenia a nemožno ho previesť na inú osobu okrem
§ 59. Povolenie zaniká smrťou držiteľa povolenia, jeho vyhlásením za mŕtveho alebo zánikom
právnickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia. Povolenie neprechádza na právneho
nástupcu držiteľa povolenia.
(2)
Orgán, ktorý povolenie vydal, je po zániku povolenia povinný zabezpečiť, aby nedošlo
k zneužitiu liekov a zdravotníckych pomôcok a aby s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami
nezaobchádzali osoby, ktoré nie sú oprávnené s nimi zaobchádzať.
(3)
Ministerstvo zdravotníctva a samosprávny kraj oznámia zánik povolenia národnému centru,
ktoré oznámenie zverejní na svojom webovom sídle do troch dní od doručenia. Osobné
údaje o fyzickej osobe sa zverejňujú v rozsahu meno, priezvisko a adresa bydliska.
(4)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv oznámi zánik povolenia štátnej veterinárnej a
potravinovej správe, ktorá oznámenie zverejní na svojom webovom sídle do troch dní
od doručenia. Osobné údaje o fyzickej osobe sa zverejňujú v rozsahu meno, priezvisko
a adresa bydliska.
Tretí oddiel
Výroba liekov
§ 12
Osobitné podmienky na výrobu liekov
(1)
Orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie na výrobu liekov, ak žiadateľ
okrem splnenia podmienok uvedených v § 3 až 5 preukáže, že
a)
prevádzkareň, na ktorú sa žiadosť vzťahuje, má výrobné priestory, ktoré spĺňajú požiadavky
správnej výrobnej praxe a hygienické požiadavky,
b)
prevádzkareň, na ktorú sa žiadosť vzťahuje, má vlastné kontrolné laboratórium alebo
písomnú zmluvu s iným kontrolným laboratóriom, ktoré schválil štátny ústav, ak ide
o výrobu humánnych liekov, alebo ústav kontroly veterinárnych liečiv, ak ide o výrobu
veterinárnych liekov (ďalej len „zmluvné kontrolné laboratórium“),
c)
prevádzkareň, na ktorú sa žiadosť vzťahuje, má priestory na zber, spracovanie a uchovávanie
údajov a informácií o liekoch uvedených na trh,
d)
ustanovil odborného zástupcu zodpovedného za výrobu liekov, ktorým musí byť fyzická
osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore
1.
farmácia a má odbornú prax najmenej dva roky vo výrobe liekov alebo získala špecializáciu
v špecializačnom odbore farmaceutická technológia alebo
2.
všeobecné lekárstvo, veterinárske lekárstvo, chémia alebo biológia a má odbornú prax
najmenej dva roky vo výrobe liekov alebo špecializáciu v špecializačnom odbore farmaceutické
technologické postupy podľa predpisov platných do 31. decembra 2004,
e)
ustanovil odborného zástupcu zodpovedného za zabezpečovanie kvality liekov, ktorým
musí byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom
odbore
1.
farmácia a má odbornú prax najmenej dva roky v laboratóriu na kontrolu liekov alebo
získala špecializáciu v špecializačnom odbore farmaceutická kontrola a zabezpečovanie
kvality liekov,
2.
všeobecné lekárstvo, veterinárske lekárstvo, chémia alebo biológia a má odbornú prax
najmenej dva roky v laboratóriu na kontrolu liekov alebo získala špecializáciu v špecializačnom
odbore zabezpečovanie kvality liekov,
f)
ustanovil odborného zástupcu zodpovedného za registráciu liekov, ktorým musí byť
fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore farmácia,
všeobecné lekárstvo, veterinárske lekárstvo, chémia alebo biológia,
g)
ak ide o výrobu medicinálnych plynov vrátane ich plnenia do spotrebiteľského balenia,
ustanovila najmenej jedného odborného zástupcu, ktorý spĺňa niektorú z kvalifikačných
požiadaviek uvedených v písmenách d) až f), ktorý je zodpovedný za výrobu, zabezpečovanie
kvality a registráciu medicinálnych plynov.
(2)
Správna výrobná prax je súbor požiadaviek na zabezpečenie výroby a kontroly kvality
liekov v súlade s účelom použitia liekov a v súlade s príslušnou dokumentáciou o výrobných
a kontrolných postupoch.
(3)
Povolenie na výrobu liekov je potrebné pri
a)
úplnej výrobe liekov, čiastkovej výrobe liekov vrátane zmluvnej výroby a výrobných
postupov súvisiacich s delením, balením a úpravou balenia liekov,
b)
výrobe liekov, skúšaných produktov a skúšaných liekov určených na vývoz,
c)
úplnej výrobe alebo čiastkovej výrobe skúšaných produktov alebo skúšaných liekov
určených na klinické skúšanie vrátane výrobných postupov súvisiacich s delením, balením
a úpravou balenia skúšaných produktov alebo skúšaných liekov,
d)
dovoze liekov, skúšaných produktov a skúšaných liekov zo štátov, ktoré nie sú členskými
štátmi (ďalej len „tretie štáty“); na vydanie povolenia sa vzťahujú ustanovenia odseku
1 písm. b), c) a e), odsekov 2, 4 a 5 a § 15,
e)
výrobe medicinálnych plynov vrátane ich plnenia do spotrebiteľského balenia.
(4)
Pri rozhodovaní o povolení na výrobu humánnych liekov, skúšaných humánnych produktov
a skúšaných humánnych liekov sa rozlišujú tieto druhy humánnych liekov:
a)
humánne lieky vyrobené z krvi, skúšané humánne produkty vyrobené z krvi a skúšané
humánne lieky vyrobené z krvi,
b)
imunobiologické humánne lieky, imunobiologické skúšané humánne produkty a imunobiologické
skúšané humánne lieky,
c)
humánne lieky na bunkovú terapiu, skúšané humánne produkty na bunkovú terapiu a skúšané
humánne lieky na bunkovú terapiu,
d)
humánne lieky na génovú terapiu, skúšané humánne produkty na génovú terapiu a skúšané
humánne lieky na génovú terapiu,
e)
humánne lieky vyrobené biotechnológiami, skúšané humánne produkty vyrobené biotechnológiami
a skúšané humánne lieky vyrobené biotechnológiami,
f)
humánne lieky ľudského pôvodu alebo živočíšneho pôvodu, skúšané humánne produkty
ľudského pôvodu alebo živočíšneho pôvodu a skúšané humánne lieky ľudského pôvodu alebo
živočíšneho pôvodu,
g)
humánne lieky vyrobené z rastlín, skúšané humánne produkty vyrobené z rastlín a skúšané
humánne lieky vyrobené z rastlín,
h)
humánne homeopatické lieky, skúšané humánne homeopatické produkty a skúšané humánne
homeopatické lieky,
i)
humánne rádioaktívne lieky, skúšané humánne rádioaktívne produkty a skúšané humánne
rádioaktívne lieky,
j)
humánne lieky s obsahom chemických liečiv, skúšané humánne produkty s obsahom chemických
účinných látok a skúšané humánne lieky s obsahom chemických liečiv.
(5)
Povolenie na výrobu liekov nie je potrebné pri príprave liekov, delení liekov, balení
liekov a úprave balenia liekov, ak sa niektorá z týchto činností vykonáva v nemocničnej
lekárni, vo verejnej lekárni, pri príprave transfúznych liekov alebo pri individuálnej
príprave liekov na inovatívnu liečbu.
(6)
Orgán, ktorý vydáva povolenie na výrobu liekov, uzná povolenie na výrobu liekov uvedené
v odsekoch 3 a 4 vydané príslušným orgánom iného členského štátu.
(7)
Orgán, ktorý vydal povolenie na výrobu liekov, vloží údaje uvedené v rozhodnutí o
povolení na výrobu liekov do databázy výrobcov liekov, ktorú vedie Európska agentúra
pre lieky12) (ďalej len „agentúra“).
(8)
Orgán, ktorý vydal povolenie na výrobu liekov, na požiadanie držiteľa povolenia na
výrobu liekov, vývozcu liekov alebo príslušného orgánu dovážajúceho tretieho štátu
vydá osvedčenie, že výrobca lieku je držiteľom povolenia na výrobu liekov. V tomto
osvedčení uvedie, že držiteľ povolenia na výrobu liekov spĺňa platné ustanovenia Svetovej
zdravotníckej organizácie vzťahujúce sa na výrobu liekov; ak ide o liek určený na
vývoz, ktorý je v Slovenskej republike registrovaný, priloží aj schválený súhrn charakteristických
vlastností lieku.
(9)
Ak držiteľ povolenia na výrobu liekov nie je držiteľom registrácie lieku, poskytne
orgánu, ktorý vydal povolenie na výrobu liekov, vyhlásenie, v ktorom uvedie dôvod,
prečo nie je držiteľom registrácie lieku.
Štvrtý oddiel
Príprava liekov
§ 13
Osobitné podmienky na prípravu transfúznych liekov
(1)
Povolenie na prípravu transfúznych liekov je potrebné na
a)
výber a vyšetrovanie darcov krvi, odber krvi, odber zložky z krvi, spracovanie krvi
a zložky z krvi, prípravu transfúznych liekov a uchovávanie transfúznych liekov (ďalej
len „príprava transfúznych liekov v plnom rozsahu“),
b)
výber a vyšetrovanie darcov krvi, odber krvi a odber zložky z krvi a uchovávanie
krvi a transfúznych liekov (ďalej len „odberné centrum“),
c)
nemocničnú krvnú banku,
d)
výber a vyšetrovanie darcov pupočníkovej krvi, odber pupočníkovej krvi, spracovanie
pupočníkovej krvi a prípravu transfúznych liekov z pupočníkovej krvi a ich uchovávanie
(ďalej len „príprava transfúznych liekov z pupočníkovej krvi“).
(2)
Zdravotnícke zariadenie alebo Národná transfúzna služba Slovenskej republiky (ďalej
len „národná transfúzna služba“) môže pripravovať transfúzne lieky v plnom rozsahu,
ak okrem podmienok ustanovených v § 3 až 5 preukáže, že
a)
priestory na činnosti uvedené v odseku 1 písm. a) spĺňajú požiadavky správnej praxe
prípravy transfúznych liekov,
b)
má vlastné kontrolné laboratórium alebo zmluvné kontrolné laboratórium,
c)
ustanovilo odborného zástupcu zodpovedného za prípravu transfúznych liekov, ktorým
musí byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom
odbore
1.
všeobecné lekárstvo a špecializáciu v špecializačnom odbore hematológia a transfuziológia,
2.
farmácia a špecializáciu v špecializačnom odbore farmaceutická technológia alebo
3.
v inom študijnom odbore a špecializáciu v špecializačnom odbore farmaceutické technologické
postupy podľa predpisov platných do 31. decembra 2004,
d)
ustanovilo odborného zástupcu zodpovedného za zabezpečovanie kvality transfúznych
liekov, ktorým musí byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa v študijnom odbore
1.
všeobecné lekárstvo a
1.1. špecializáciu v špecializačnom odbore hematológia a transfuziológia,
1.2. špecializáciu v špecializačnom odbore laboratórne a diagnostické metódy v hematológii
a transfuziológii alebo
1.3. špecializáciu v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo a certifikát v certifikovanej
pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych liekov,
2.
farmácia a
2.1 špecializáciu v špecializačnom odbore farmaceutická kontrola a zabezpečovanie
kvality liekov a certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality
transfúznych liekov,
2.2 špecializáciu v odbore farmaceutická technológia a certifikát v certifikovanej
pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych liekov alebo
2.3 špecializáciu v odbore lekárenstvo a certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti
zabezpečovanie kvality transfúznych liekov alebo
3.
v inom študijnom odbore a
3.1 špecializáciu v špecializačnom odbore zabezpečovanie kvality liekov a certifikát
v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych liekov,
3.2 špecializáciu v špecializačnom odbore vyšetrovacie metódy v hematológii a transfuziológii
a certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych
liekov alebo
3.3. špecializáciu v špecializačnom odbore laboratórne a diagnostické metódy v hematológii
a certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych
liekov.
(3)
Zdravotnícke zariadenie alebo národná transfúzna služba môže vykonávať činnosti odberného
centra, ak okrem podmienok ustanovených v § 3 až 5 preukáže, že
a)
priestory na činnosti uvedené v odseku 1 písm. b) spĺňajú požiadavky správnej praxe
prípravy transfúznych liekov,
b)
ustanovilo odborného zástupcu zodpovedného za činnosť odberného centra, ktorým musí
byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom
odbore
1.
všeobecné lekárstvo a špecializáciu v špecializačnom odbore
1.1 hematológia a transfuziológia,
1.2 laboratórne a diagnostické metódy v hematológii a transfuziológii,
1.3 všeobecné lekárstvo a certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie
kvality transfúznych liekov alebo má odbornú prax najmenej dva roky na pracovisku
držiteľa povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu alebo
1.4 vnútorné lekárstvo a certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie
kvality transfúznych liekov alebo má odbornú prax najmenej dva roky na pracovisku
držiteľa povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu,
2.
farmácia a
2.1 špecializáciu v špecializačnom odbore farmaceutická kontrola a zabezpečovanie
kvality liekov a certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality
transfúznych liekov alebo má odbornú prax najmenej dva roky na pracovisku držiteľa
povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu,
2.2 špecializáciu v odbore farmaceutická technológia a certifikát v certifikovanej
pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych liekov alebo má odbornú prax
najmenej dva roky na pracovisku držiteľa povolenia na prípravu transfúznych liekov
v plnom rozsahu,
2.3 špecializáciu v odbore lekárenstvo a certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti
zabezpečovanie kvality transfúznych liekov alebo má odbornú prax najmenej dva roky
na pracovisku držiteľa povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu alebo
2.4 špecializáciu v odbore klinická farmácia a certifikát v certifikovanej pracovnej
činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych liekov alebo má odbornú prax najmenej
dva roky na pracovisku držiteľa povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom
rozsahu alebo
3.
v inom študijnom odbore a
3.1 špecializáciu v špecializačnom odbore farmaceutické technologické postupy a certifikát
v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych liekov alebo
má odbornú prax najmenej dva roky na pracovisku držiteľa povolenia na prípravu transfúznych
liekov v plnom rozsahu,
3.2 špecializáciu v špecializačnom odbore zabezpečovanie kvality liekov a certifikát
v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych liekov alebo
má odbornú prax najmenej dva roky na pracovisku držiteľa povolenia na prípravu transfúznych
liekov v plnom rozsahu,
3.3 špecializáciu v špecializačnom odbore vyšetrovacie metódy v hematológii a transfuziológii
a certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych
liekov alebo má odbornú prax najmenej dva roky na pracovisku držiteľa povolenia na
prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu alebo
3.4 špecializáciu v špecializačnom odbore laboratórne a diagnostické metódy v hematológii
a certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti zabezpečovanie kvality transfúznych
liekov alebo má odbornú prax najmenej dva roky na pracovisku držiteľa povolenia na
prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu,
c)
má uzatvorenú zmluvu s držiteľom povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom
rozsahu.
(4)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vo všeobecnej nemocnici alebo špecializovanej
nemocnici13) (ďalej len „ústavné zdravotnícke zariadenie“) môže zriadiť nemocničnú krvnú banku,
ak okrem podmienok uvedených v § 3 až 5 preukáže, že
a)
priestory na uchovávanie krvi, zložiek z krvi a transfúznych liekov spĺňajú požiadavky
správnej praxe prípravy transfúznych liekov,
b)
má vlastné kontrolné laboratórium alebo zmluvné kontrolné laboratórium,
c)
má ustanoveného odborného zástupcu zodpovedného za nemocničnú krvnú banku, ktorým
musí byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom
odbore všeobecné lekárstvo a špecializáciu v špecializačnom odbore hematológia a transfuziológia
alebo v špecializačnom odbore laboratórne a diagnostické metódy v hematológii a transfuziológii.
(5)
Zdravotnícke zariadenie môže pripravovať transfúzne lieky z pupočníkovej krvi, ak
okrem podmienok ustanovených v § 3 až 5 preukáže, že
a)
má zmluvne zabezpečené priestory na výber a vyšetrovanie darcov pupočníkovej krvi
a na odber pupočníkovej krvi so zdravotníckym zariadením; zdravotnícke zariadenie
môže vykonávať výber a vyšetrovanie darcov z pupočníkovej krvi a odber pupočníkovej
krvi, len ak má uzatvorenú zmluvu s držiteľom povolenia na prípravu transfúznych liekov
z pupočníkovej krvi,
b)
priestory na spracovanie pupočníkovej krvi, prípravu transfúznych liekov z pupočníkovej
krvi a ich uchovávanie spĺňajú požiadavky správnej praxe prípravy transfúznych liekov,
c)
má vlastné kontrolné laboratórium alebo zmluvné kontrolné laboratórium,
d)
má ustanoveného odborného zástupcu zodpovedného za odber pupočníkovej krvi, ktorým
musí byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom
odbore
1.
všeobecné lekárstvo a špecializáciu v špecializačnom odbore hematológia a transfuziológia
alebo v špecializačnom odbore laboratórne a diagnostické metódy v hematológii a transfuziológii,
2.
farmácia a špecializáciu v špecializačnom odbore farmaceutická technológia alebo
3.
v inom študijnom odbore a špecializáciu v špecializačnom odbore farmaceutické technologické
postupy,
e)
má ustanoveného odborného zástupcu zodpovedného za zabezpečovanie kvality transfúznych
liekov z pupočníkovej krvi, ktorým musí byť fyzická osoba, ktorá spĺňa odbornú spôsobilosť
podľa odseku 3 písm. b).
(6)
Správna prax prípravy transfúznych liekov je súbor požiadaviek na výber a vyšetrenie
darcov krvi, na odber krvi a zložiek z krvi, jej spracovanie a na prípravu, kontrolu,
uchovávanie a distribúciu transfúznych liekov.
(7)
Transfuziologické zariadenie je pracovisko zodpovedné za vyšetrenie darcov krvi,
odber krvi a zložiek z krvi, skúšanie krvi a zložiek z krvi bez ohľadu na účel ich
určenia, za spracovanie, uchovávanie a distribúciu krvi a zložiek z krvi, ak sú určené
na transfúziu; transfuziologické zariadenie nezahŕňa nemocničné krvné banky.
(8)
Držiteľ povolenia na prípravu transfúznych liekov môže dodávať transfúzne lieky iným
zdravotníckym zariadeniam.
(9)
Na držiteľa povolenia na prípravu transfúznych liekov sa primerane vzťahujú povinnosti
výrobcu uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) až c), e), f), g) prvý a druhý bod, písm. h), k), m) až t).
(10)
Držiteľ povolenia na prípravu transfúznych liekov je ďalej povinný
a)
uchovávať
1.
30 rokov výsledky vyšetrovania darcov krvi a zložky z krvi v pôvodnej forme a aj
vo forme zápisu,
2.
10 rokov vzorky plazmy alebo séra v zmrazenom stave z každého odberu krvi alebo zložky
z krvi,
b)
označiť výsledky vyšetrovania darcov krvi a zložky z krvi a zmrazené vzorky z každého
odberu krvi alebo zložky z krvi tak, aby sa podľa čísla prideleného pri odbere dali
kedykoľvek vyhľadať a identifikovať počas určeného času uchovávania bez rizika zámeny.
(11)
Odborný zástupca zodpovedný za prípravu transfúznych liekov a odborný zástupca zodpovedný
za zabezpečovanie kvality transfúznych liekov nesmú byť vo vzájomnej riadiacej pôsobnosti.
(12)
Odborný zástupca zodpovedný za odber pupočníkovej krvi a odborný zástupca zodpovedný
za zabezpečovanie kvality transfúznych liekov z pupočníkovej krvi nesmú byť vo vzájomnej
riadiacej pôsobnosti.
(13)
Na výber a vyšetrovanie darcov pupočníkovej krvi, odber a uchovávanie pupočníkovej
krvi sa vzťahuje osobitný predpis.14)
(14)
Odber krvi a zložiek z krvi možno uskutočniť len bezodplatne. Zdravotnícke zariadenie
nesmie za odber krvi a zložiek z krvi priamo ani nepriamo sľúbiť, poskytnúť alebo
nechať poskytnúť, a to ani prostredníctvom tretej osoby, žiadnu odmenu, náhradu ani
protihodnotu v akejkoľvek forme okrem poskytnutia jednorazového drobného občerstvenia
v nepeňažnej forme alebo príspevku na občerstvenie v nepeňažnej forme a preukázaných
nákladov na cestovné.
§ 14
Osobitné podmienky na individuálnu prípravu liekov na inovatívnu liečbu
(1)
Ústavné zdravotnícke zariadenie môže individuálne pripravovať lieky na inovatívnu
liečbu, ak okrem podmienok ustanovených v § 3 až 5 preukáže, že
a)
priestory na individuálnu prípravu liekov na inovatívnu liečbu spĺňajú požiadavky
správnej praxe individuálnej prípravy liekov na inovatívnu liečbu,
b)
má vlastné kontrolné laboratórium alebo zmluvné kontrolné laboratórium,
c)
ustanovilo odborného zástupcu zodpovedného za individuálnu prípravu liekov na inovatívnu
liečbu, ktorým musí byť fyzická osoba s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a
s vedeckou hodnosťou v odbore vzťahujúcom sa na druh individuálne pripravovaných liekov
na inovatívnu liečbu a má najmenej dva roky praxe v laboratóriu na prípravu takých
liekov,
d)
ustanovilo odborného zástupcu zodpovedného za zabezpečovanie kvality liekov na inovatívnu
liečbu, ktorý musí byť fyzická osoba s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a s
vedeckou hodnosťou v odbore vzťahujúcom sa na druh individuálne pripravovaných liekov
na inovatívnu liečbu a má najmenej dva roky praxe v laboratóriu na kontrolu kvality
takých liekov.
(2)
Správna prax individuálnej prípravy liekov na inovatívnu liečbu je súbor noriem kvality
a požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na prípravu, kontrolu, uchovávanie a distribúciu
liekov na inovatívnu liečbu.
(3)
Lieky na inovatívnu liečbu, ktoré sa pripravujú individuálne podľa osobitne vystaveného
lekárskeho predpisu, sú určené pre jedného pacienta a možno ich podať aj v inom ústavnom
zdravotníckom zariadení len pod dohľadom lekára, ktorý taký lekársky predpis vystavil.
(4)
Na držiteľa povolenia na individuálnu prípravu liekov na inovatívnu liečbu sa primerane
vzťahujú povinnosti výrobcu ustanovené v § 15 ods. 1 písm. a) až c), e) až g) prvom a druhom bode, písm. h), k), m) až u).
(5)
Odborný zástupca zodpovedný za individuálnu prípravu liekov na inovatívnu liečbu
a odborný zástupca zodpovedný za zabezpečovanie kvality liekov na inovatívnu liečbu
nesmú byť vo vzájomnej riadiacej pôsobnosti.
§ 15
Povinnosti držiteľa povolenia na výrobu liekov
(1)
Držiteľ povolenia na výrobu liekov je povinný
a)
vytvoriť a používať systém zabezpečovania kvality výroby liekov,
b)
vyrábať lieky v rozsahu povolenej výrobnej činnosti, pričom časť výrobnej operácie
si môže na základe písomnej zmluvy dohodnúť s iným výrobcom, ktorý je držiteľom povolenia
na výrobu liekov,
c)
zabezpečiť uchovávanie dokumentácie podľa požiadaviek správnej výrobnej praxe,
d)
dodávať
1.
humánny liek, ktorého je výrobcom, len držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych
liekov, držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej
lekárni alebo vo verejnej lekárni, ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom a poskytovateľovi
záchrannej zdravotnej služby,15)
2.
veterinárny liek, ktorého je výrobcom, len držiteľom povolenia na veľkodistribúciu
veterinárnych liekov, verejným lekárňam, ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom a štátnej
veterinárnej a potravinovej správe,
e)
bezodkladne stiahnuť z trhu
1.
humánny liek po nariadení štátnym ústavom,
2.
veterinárny liek po nariadení ústavom kontroly veterinárnych liečiv,
f)
bezodkladne oznámiť
1.
štátnemu ústavu nežiaduce účinky humánneho lieku, o ktorých sa dozvedel po registrácii
humánneho lieku,
2.
ústavu kontroly veterinárnych liečiv nežiaduce účinky veterinárneho lieku, o ktorých
sa dozvedel po registrácii veterinárneho lieku,
g)
ustanoviť odborného zástupcu osobitne pre
1.
výrobu liekov,
2.
zabezpečovanie kvality liekov,
3.
registráciu liekov,
h)
do siedmich dní po skončení štvrťroka štátnemu ústavu, ak ide o humánne lieky, alebo
ústavu kontroly veterinárnych liečiv, ak ide o veterinárne lieky,
1.
oznámiť počet a veľkosť balení a druh vyrobených liekov a liekov dodaných na domáci
trh a na zahraničný trh,
2.
predložiť analytické certifikáty všetkých prepustených šarží liekov dodaných na domáci
trh, ak ide o imunobiologické lieky a lieky vyrobené z krvi a z plazmy,
i)
používať číslo GTIN, ak je ním liek označený,
j)
umožniť oprávneným osobám výkon štátneho farmaceutického dozoru (ďalej len „štátny
dozor“),
k)
v prípade informovania zdravotníckych pracovníkov o liekoch, zabezpečiť informovanosť
v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku,
l)
baliť lieky do vonkajších obalov a vnútorných obalov v súlade so schváleným označením,
s priloženou písomnou informáciou pre používateľov lieku a s vyznačeným dátumom schválenia
písomnej informácie,
m)
vytvoriť primeraný systém kontroly použitia vzoriek liekov,
n)
ak ide o imunobiologický humánny liek a liek vyrobený z krvi a z plazmy, predložiť
štátnemu ústavu na preskúšanie pred prepustením šarže vzorky každej šarže humánneho
lieku v množstve potrebnom na tri analýzy; ak ide o imunologický veterinárny liek
a biologický veterinárny liek, predložiť ústavu kontroly veterinárnych liečiv na kontrolu
kvality vzorky prvých piatich šarží nového veterinárneho lieku prepustených na trh
v množstve potrebnom na tri analýzy,
o)
ak ide o liek vyrobený z krvi alebo z plazmy, oznámiť štátnemu ústavu metódu použitú
na zníženie alebo vylúčenie patogénnych vírusov, ktoré sa prenášajú liekmi vyrobenými
z krvi alebo z plazmy,
p)
pri výrobe liekov a kontrole ich kvality dodržiavať požiadavky správnej výrobnej
praxe, pri príprave transfúznych liekov a kontrole ich kvality dodržiavať požiadavky
správnej praxe prípravy transfúznych liekov a pri individuálnej príprave liekov na
inovatívnu liečbu a kontrole ich kvality dodržiavať požiadavky správnej praxe individuálnej
prípravy liekov na inovatívnu liečbu,
r)
pri výrobe liekov používať len liečivá, ktoré boli vyrobené v súlade s požiadavkami
správnej výrobnej praxe vstupných surovín,
s)
priložiť ku každej dodávke liekov
1.
doklad s uvedením dátumu dodávky, názvu lieku, dodaného množstva, názvu a adresy
príjemcu, čísla šarže a
2.
osvedčenie o prepustení šarže s dátumom a podpisom odborného zástupcu zodpovedného
za zabezpečovanie kvality liekov (ďalej len „analytický certifikát o prepustení šarže“),
t)
viesť a aktualizovať register analytických certifikátov o prepustení šarže,
u)
každoročne predložiť ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. januára správu o
výške výdavkov na propagáciu, marketing a nepeňažné plnenia poskytnuté priamo alebo
nepriamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za predchádzajúci rok; ministerstvo
zdravotníctva ju bezodkladne po doručení zverejní na svojom webovom sídle,
v)
oznámiť národnému centru zoznam zdravotníckych pracovníkov, s uvedením mena, priezviska
a adresy bydliska, ktorí sa zúčastnili na podujatiach určených výhradne na odborné
a vedecké účely alebo ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, ktoré boli financované
držiteľom povolenia na výrobu liekov alebo treťou osobou; národné centrum ho bezodkladne
po doručení zverejní na svojom webovom sídle,
z)
zabezpečiť odborným zástupcom materiálne vybavenie, personálne zabezpečenie a prevádzkové
podmienky na plnenie povinností ustanovených v písmenách a) až u) a v § 16,
aa)
zabezpečiť, aby výrobné procesy použité pri výrobe boli validované v súlade s požiadavkami
správnej výrobnej praxe, najmä ak ide o výrobu imunobiologických humánnych liekov
a liekov vyrobených z krvi, tak, aby sa dosiahol súlad medzi jednotlivými šaržami.
(2)
Pri dodávaní liekov osobám uvedeným v odseku 1 písm. d) musí byť držiteľ povolenia
na výrobu liekov aj držiteľom registrácie lieku a musí dodržiavať požiadavky na správnu
veľkodistribučnú prax; za dodanie liekov nie je oprávnený účtovať cenu obchodného
alebo sprostredkovateľského výkonu.16)
(3)
Dodávanie liekov a liečiv na účel výučby a výskumu povoľuje ministerstvo zdravotníctva,
ak ide o humánne lieky, a ústav kontroly veterinárnych liečiv, ak ide o veterinárne
lieky.
(4)
Dodávať lieky iným osobám, ako je uvedené v odseku 1 písm. d), alebo osobám uskutočňujúcim
výučbu a výskum podľa odseku 3 je zakázané.
(5)
Držiteľ povolenia na výrobu liekov nie je oprávnený poskytovať ani prijímať zľavy
v naturáliách, ak tento zákon neustanovuje inak. Zľavou v naturáliách sa rozumie vzorka
humánneho lieku, ktorého výdaj je viazaný na lekársky predpis, veterinárneho lieku,
ktorého výdaj je viazaný na veterinárny lekársky predpis, dietetickej potraviny, ktorá
je uvedená v zozname kategorizovaných dietetických potravín,17) zdravotníckej pomôcky, ktorá je uvedená v zozname kategorizovaných zdravotníckych
pomôcok,18) alebo iné nepeňažné plnenie.
(6)
Držiteľovi povolenia na výrobu liekov sa zakazuje priamo alebo prostredníctvom tretej
osoby financovať, sponzorovať alebo inak priamo alebo nepriamo podporovať podujatie
zdravotníckemu pracovníkovi alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí okrem
podujatí uvedených v odseku 1 písm. v). Zdravotníckemu pracovníkovi sa zakazuje zúčastňovať
sa na podujatí financovanom, sponzorovanom alebo inak priamo alebo nepriamo podporovanom
držiteľom povolenia na výrobu liekov alebo prostredníctvom tretej osoby okrem podujatí
uvedených v odseku 1 písm. v).
(7)
Držiteľovi povolenia na výrobu liekov sa zakazuje akoukoľvek formou priamo, nepriamo
alebo prostredníctvom tretej osoby navádzať, podnecovať alebo iným spôsobom ovplyvňovať
lekára oprávneného predpisovať humánne lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny
(ďalej len „predpisujúci lekár“) pri predpisovaní humánneho lieku, zdravotníckych
pomôcok alebo dietetických potravín.
§ 16
Povinnosti odborných zástupcov pri výrobe liekov a príprave liekov
(1)
Odborný zástupca zodpovedný za výrobu liekov je povinný zabezpečiť, aby každá šarža
lieku bola vyrobená v súlade s požiadavkami správnej výrobnej praxe a výrobnými postupmi
schválenými pri registrácii lieku a aby výrobné metódy boli v súlade so súčasnými
poznatkami vedy a techniky.
(2)
Odborný zástupca zodpovedný za zabezpečovanie kvality liekov je povinný
a)
zabezpečiť, aby každá šarža lieku bola kontrolovaná v súlade s požiadavkami správnej
výrobnej praxe, farmaceutického skúšania a kontrolnými postupmi schválenými pri registrácii
lieku a aby kontrolné metódy boli v súlade so súčasnými poznatkami vedy a techniky,
b)
zabezpečiť, aby každá šarža lieku bez ohľadu na to, či bola vyrobená v niektorom
členskom štáte alebo dovezená z tretích štátov, bola podrobená kompletnej kvalitatívnej
analýze, kvantitatívnej analýze všetkých liečiv a iným skúškam alebo kontrolám potrebným
na zabezpečenie kvality liekov v súlade s požiadavkami registrácie lieku (ďalej len
„prepustenie šarže“),
c)
osvedčiť pri prepustení šarže v analytickom certifikáte o prepustení šarže, že každá
šarža bola hodnotená podľa písmena b),
d)
uchovávať analytický certifikát o prepustení šarže najmenej päť rokov od prepustenia
šarže a na požiadanie ho predložiť štátnemu ústavu, ak ide o humánny liek, a ústavu
kontroly veterinárnych liečiv, ak ide o veterinárny liek.
(3)
Odborný zástupca zodpovedný za registráciu lieku je povinný zabezpečiť
a)
aby v dokumentácii, ktorá sa predkladá so žiadosťou o registráciu lieku, boli uvedené
správne a pravdivé údaje,
b)
aby sa farmaceutické skúšanie, toxikologicko-farmakologické skúšanie a klinické skúšanie
vykonalo podľa tohto zákona,
(4)
Odborný zástupca zodpovedný za prípravu transfúznych liekov je povinný zabezpečiť,
aby každá šarža transfúzneho lieku bola pripravená v súlade s požiadavkami správnej
praxe prípravy transfúznych liekov a so schválenými postupmi prípravy transfúznych
liekov.
(5)
Odborný zástupca zodpovedný za zabezpečovanie kvality transfúznych liekov a odborný
zástupca zodpovedný za zabezpečovanie kvality transfúznych liekov z pupočníkovej krvi
je povinný zabezpečiť, aby každá šarža transfúzneho lieku bola kontrolovaná v súlade
s požiadavkami správnej praxe prípravy transfúznych liekov.
(6)
Odborný zástupca zodpovedný za činnosť odberného centra je povinný zabezpečiť, aby
každý odber krvi a zložky z krvi bol vykonaný a prepustený spracovateľovi krvi, ktorý
je držiteľom povolenia na prípravu transfúznych liekov, v súlade s požiadavkami správnej
praxe prípravy transfúznych liekov.
(7)
Odborný zástupca zodpovedný za odber pupočníkovej krvi je povinný zabezpečiť, aby
každý odber pupočníkovej krvi bol vykonaný a prepustený len spracovateľovi pupočníkovej
krvi, ktorý je držiteľom povolenia na prípravu transfúznych liekov z pupočníkovej
krvi.
(8)
Odborný zástupca zodpovedný za nemocničnú krvnú banku je povinný zabezpečiť uchovávanie
krvi, zložiek z krvi a transfúznych liekov v súlade s požiadavkami správnej praxe
prípravy transfúznych liekov.
(9)
Odborný zástupca zodpovedný za individuálnu prípravu liekov na inovatívnu liečbu
je povinný zabezpečiť, aby každá šarža lieku na inovatívnu liečbu bola pripravená
v súlade s požiadavkami správnej praxe individuálnej prípravy liekov na inovatívnu
liečbu a so schválenými postupmi individuálnej prípravy liekov na inovatívnu liečbu.
(10)
Odborný zástupca zodpovedný za zabezpečovanie kvality liekov na inovatívnu liečbu
je povinný zabezpečiť, aby každá šarža lieku na inovatívnu liečbu bola kontrolovaná
v súlade s požiadavkami správnej praxe individuálnej prípravy liekov na inovatívnu
liečbu.
Piaty oddiel
Veľkodistribúcia liekov
§ 17
Osobitné podmienky na veľkodistribúciu liekov
(1)
Orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie na veľkodistribúciu humánnych
liekov, ak žiadateľ okrem splnenia podmienok ustanovených v § 3 až 5 preukáže, že
a)
priestory a ich vybavenie spĺňajú hygienické požiadavky a požiadavky správnej veľkodistribučnej
praxe,
b)
ustanovil odborného zástupcu zodpovedného za veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorým
musí byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom
odbore farmácia.
(2)
Orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie na veľkodistribúciu medicinálnych
plynov, ak žiadateľ okrem splnenia podmienok ustanovených v § 3 až 5 preukáže, že
a)
priestory a ich vybavenie spĺňajú hygienické požiadavky a požiadavky správnej veľkodistribučnej
praxe,
b)
ustanovil odborného zástupcu zodpovedného za veľkodistribúciu medicinálnych plynov,
ktorým musí byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
v študijnom odbore farmácia, všeobecné lekárstvo, veterinárske lekárstvo, chémia alebo
biológia.
(3)
Orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie na veľkodistribúciu veterinárnych
liekov, ak žiadateľ okrem splnenia podmienok ustanovených v § 3 až 5 preukáže, že
a)
priestory a ich vybavenie spĺňajú hygienické požiadavky a požiadavky správnej veľkodistribučnej
praxe,
b)
ustanovil odborného zástupcu zodpovedného za veľkodistribúciu veterinárnych liekov,
ktorým musí byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
v študijnom odbore farmácia alebo veterinárske lekárstvo.
(4)
Orgán, ktorý vydáva povolenie na veľkodistribúciu liekov, uzná povolenie na veľkodistribúciu
liekov vydané príslušným orgánom iného členského štátu.
(5)
Ak sa ministerstvo zdravotníctva alebo štátny ústav domnieva, že držiteľ povolenia
na veľkodistribúciu liekov, ktorému bolo vydané povolenie na veľkodistribúciu v inom
členskom štáte, nespĺňa požiadavky ustanovené v odseku 1, bezodkladne o tom informuje
Komisiu a príslušné orgány dotknutých členských štátov.
(6)
Ak sa príslušný orgán iného členského štátu domnieva, že držiteľ povolenia na veľkodistribúciu
liekov, ktorému povolenie vydalo ministerstvo zdravotníctva, nespĺňa požiadavky uvedené
v odseku 1, ministerstvo zdravotníctva začne konanie o pozastavení činnosti podľa
§ 9 a informuje Komisiu a dotknutý členský štát o prijatých opatreniach a o dôvodoch
ich prijatia.
(7)
Orgán, ktorý vydal povolenie na veľkodistribúciu liekov, vloží údaje uvedené v rozhodnutí
o povolení na veľkodistribúciu liekov do databázy, ktorú vedie agentúra.
(8)
Orgán, ktorý vydal povolenie na veľkodistribúciu liekov, na požiadanie Komisie alebo
príslušného orgánu členského štátu poskytne informácie o jednotlivých vydaných povoleniach.
(9)
Orgán, ktorý pozastavil alebo zrušil povolenie na veľkodistribúciu liekov, bezodkladne
o tom informuje príslušné orgány členských štátov a Komisiu.
(10)
Veľkodistribúciu
a)
humánnych liekov nesmie vykonávať osoba, ktorá je oprávnená predpisovať humánne lieky,
b)
veterinárnych liekov nesmie vykonávať držiteľ povolenia na poskytovanie odborných
veterinárnych činností.19)
(11)
Správna veľkodistribučná prax je súbor požiadaviek na zabezpečenie kvality a kontroly
kvality dodávaných liekov pri veľkodistribúcii liekov.
§ 18
Povinnosti držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov
(1)
Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov je povinný
a)
vytvoriť a používať systém zabezpečenia kvality liekov,
b)
distribuovať len lieky registrované v Slovenskej republike a lieky uvedené v § 46 ods. 2 písm. a) a b),
c)
dodávať humánny liek
1.
inému držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov,
2.
držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni
alebo verejnej lekárni, a to aj v prípade, ak humánny liek obstarala zdravotná poisťovňa
podľa osobitného predpisu,20)
3.
veterinárnemu lekárovi, ktorý poskytuje odbornú veterinárnu činnosť,19)
4.
zdravotníckemu zariadeniu ambulantnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „ambulantné
zdravotnícke zariadenie“) v ustanovenom rozsahu,
5.
poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby,15)
6.
ozbrojeným silám a ozbrojeným zborom,
d)
dodávať veterinárny liek len
1.
iným držiteľom povolenia na veľkodistribúciu veterinárnych liekov,
2.
verejným lekárňam,
3.
veterinárnym lekárom, ktorí poskytujú odbornú veterinárnu činnosť,19)
4.
výrobcom medikovaných krmív21) premixy pre medikované krmivá,
5.
štátnej veterinárnej a potravinovej správe,
6.
ozbrojeným silám a ozbrojeným zborom,
e)
bezodkladne stiahnuť z trhu
1.
humánny liek po nariadení štátnym ústavom,
2.
veterinárny liek po nariadení ústavom kontroly veterinárnych liečiv,
f)
zabezpečiť pre územie, na ktorom má povolenú veľkodistribúciu humánnych liekov, dodanie
liekov, ktoré sú uvedené v zozname kategorizovaných liekov,22) najneskôr do 24 hodín od prijatia objednávky od držiteľa povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti; na požiadanie ministerstva zdravotníctva zabezpečiť aj
iné lieky v ním určenej lehote,
g)
určiť odborného zástupcu zodpovedného za veľkodistribúciu liekov,
h)
do siedmich dní po dovoze liekov štátnemu ústavu, ak ide o humánne lieky, alebo ústavu
kontroly veterinárnych liečiv, ak ide o veterinárne lieky,
1.
predložiť zoznam dovezených liekov s uvedením počtu a veľkosti balenia a čísla šarže
alebo výrobného čísla a na požiadanie štátneho ústavu alebo ústavu kontroly veterinárnych
liečiv predložiť ich analytické certifikáty o prepustení šarže,
2.
dodať na požiadanie štátneho ústavu alebo ústavu kontroly veterinárnych liečiv vzorky
požadovaných šarží liekov v množstve potrebnom na tri analýzy,
i)
podať do siedmich dní po skončení štvrťroka štátnemu ústavu hlásenie o cene, množstve
a druhu dovezených humánnych liekov,
j)
oznámiť štátnemu ústavu nežiaduce účinky humánneho lieku alebo ústavu kontroly veterinárnych
liečiv nežiaduce účinky veterinárneho lieku, ktoré neboli známe pri registrácii lieku,
ak sa o nich dozvedel pri výkone svojej činnosti,
k)
umožniť oprávneným osobám výkon štátneho dozoru,
l)
zabezpečiť uchovávanie dokumentácie v písomnej alebo elektronickej forme podľa zásad
správnej veľkodistribučnej praxe,
m)
raz ročne vykonať inventúru, pri ktorej sa porovnajú množstvá prijatých a vydaných
liekov so zásobami, ktoré sa v čase inventúry nachádzajú v sklade; v správe o vykonanej
inventúre sa musia zaznamenať všetky zistené nezrovnalosti,
n)
do siedmich dní po dovoze medikovaných krmív z tretích štátov a pri obchodovaní s
nimi s inými členskými štátmi predložiť kópiu sprievodného certifikátu na príslušnú
regionálnu veterinárnu a potravinovú správu a ústav kontroly veterinárnych liečiv,
o)
oznamovať štvrťročne ústavu kontroly veterinárnych liečiv údaje o počte balení veterinárneho
lieku, ktorý dodal do verejnej lekárne, štátnej veterinárnej a potravinovej správe
a veterinárnemu lekárovi, ktorý poskytuje veterinárnu starostlivosť, výrobcovi medikovaných
krmív a inému veľkodistribútorovi,
p)
používať číslo GTIN, ak je liek ním označený,
r)
každoročne predložiť ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. januára správu o
výške výdavkov na propagáciu, marketing a nepeňažné plnenia poskytnuté priamo alebo
nepriamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za predchádzajúci rok; ministerstvo
zdravotníctva ju bezodkladne po doručení zverejní na svojom webovom sídle,
s)
oznámiť národnému centru zoznam zdravotníckych pracovníkov s uvedením mena, priezviska
a adresy bydliska, ktorí sa zúčastnili na podujatiach určených výhradne na odborné
a vedecké účely alebo ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, ktoré boli financované
držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo treťou osobou; národné centrum
ho bezodkladne po doručení zverejní na svojom webovom sídle,
t)
zabezpečiť odbornému zástupcovi materiálne vybavenie, personálne zabezpečenie a prevádzkové
podmienky na plnenie povinností uvedených v písmenách a) až s) a plnenie úloh uvedených
v odsekoch 2 až 8,
u)
dodržiavať požiadavky správnej veľkodistribučnej praxe.
(2)
Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov môže dodávať lieky len osobám, ktoré
sú uvedené v odseku 1 písm. c) a d); nie je oprávnený účtovať cenu obchodného alebo
sprostredkovateľského výkonu16) lekárne.
(3)
Dodávanie liekov a liečiv na účel výučby a výskumu v odôvodnených prípadoch povoľuje
ministerstvo zdravotníctva, ak ide o humánne lieky, a ústav kontroly veterinárnych
liečiv, ak ide o veterinárne lieky.
(4)
Dodávať lieky iným osobám, ako je uvedené v odseku 1 písm. c) a d), alebo osobám
uskutočňujúcim výučbu a výskum podľa odseku 3 je zakázané.
(5)
Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov je oslobodený od povinnosti
ustanovenej v odseku 1 písm. f), ak má voči držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti pohľadávky za dodané lieky po uplynutí dvojnásobku zmluvne dohodnutej
lehoty splatnosti.
(6)
Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, ktorý nie je držiteľom registrácie
lieku a ktorý má zámer dovážať liek z iného členského štátu, je povinný informovať
držiteľa registrácie lieku a štátny ústav o svojom zámere dovážať humánny liek alebo
ústav kontroly veterinárnych liečiv o svojom zámere dovážať veterinárny liek.
(7)
Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov nie je oprávnený v súvislosti s dodávaním
liekov poskytovať a prijímať zľavy v naturáliách.
(8)
Držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov sa zakazuje priamo alebo prostredníctvom
tretej osoby financovať, sponzorovať alebo inak priamo alebo nepriamo podporovať podujatie
zdravotníckemu pracovníkovi alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí okrem
podujatí uvedených v odseku 1 písm. s). Zdravotníckemu pracovníkovi sa zakazuje zúčastňovať
sa na podujatí financovanom, sponzorovanom alebo inak priamo alebo nepriamo podporovanom
držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo prostredníctvom tretej osoby
okrem podujatí uvedených v odseku 1 písm. s).
(9)
Držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov sa zakazuje akoukoľvek formou priamo,
nepriamo alebo prostredníctvom tretej osoby navádzať, podnecovať alebo iným spôsobom
ovplyvňovať predpisujúceho lekára pri predpisovaní humánneho lieku, zdravotníckych
pomôcok alebo dietetických potravín.
§ 19
Súbežný dovoz lieku
(1)
Súbežným dovozom lieku je dovoz lieku, ktorý je registrovaný v Slovenskej republike
a aj v inom členskom štáte, do Slovenskej republiky inou osobou ako držiteľom registrácie
lieku v Slovenskej republike alebo v súčinnosti s ním (ďalej len „súbežný dovoz“).
Súbežný dovoz možno povoliť len držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov.
(2)
Súbežný dovoz možno povoliť, ak súbežne dovážaný liek je registrovaný v inom členskom
štáte za rovnakých podmienok ako liek, ktorý je registrovaný v Slovenskej republike
(ďalej len „referenčný dovážaný liek“) a z tohto členského štátu je do Slovenskej
republiky distribuovaný
a)
pod rovnakým názvom,
b)
s kvalitatívne a kvantitatívne zhodným obsahom liečiva alebo liečiv,
c)
v zhodnej liekovej forme a s podobným vzhľadom,
d)
v zhodnej veľkosti balenia,
e)
v zhodnom vnútornom obale a vonkajšom obale s rovnakou grafickou úpravou oboch obalov,
f)
zhodným výrobcom lieku okrem výrobcu vnútorného obalu, vonkajšieho obalu a písomnej
informácie pre používateľa lieku.
(3)
Súbežne dovážaný liek sa nesmie od referenčného dovážaného lieku odlišovať kvalitou,
účinnosťou a bezpečnosťou a používa sa za podmienok uvedených v rozhodnutí o registrácii
referenčného dovážaného lieku.
(4)
Žiadosť o vydanie povolenia na súbežný dovoz obsahuje
a)
identifikačné údaje o
1.
referenčnom dovážanom lieku,
2.
súbežne dovážanom lieku,
3.
držiteľovi povolenia o registrácii referenčného dovážaného lieku,
4.
držiteľovi povolenia o registrácii súbežne dovážaného lieku,
5.
výrobcovi referenčného dovážaného lieku,
6.
výrobcovi súbežne dovážaného lieku,
b)
písomnú informáciu pre používateľa lieku,
c)
vnútorný obal a vonkajší obal, v akom je liek uvedený na trh v inom členskom štáte,
d)
doklad preukazujúci, že rozdiely nemajú negatívny vplyv na kvalitu, účinnosť a bezpečnosť
súbežne dovážaného lieku, ak súbežne dovážaný liek nie je svojím zložením pomocných
látok totožný s referenčným dovážaným liekom, rozdiely sa uvedú v písomnej informácii
pre používateľa lieku, na vonkajšom obale a na vnútornom obale súbežne dovážaného
lieku,
e)
doklad potvrdzujúci, že žiadateľ upovedomil majiteľa ochrannej známky o svojom zámere
súbežne dovážať liek v upravenom balení.
(5)
K žiadosti podľa odseku 4 žiadateľ ďalej prikladá
a)
liek v balení, v akom bude uvedený na trh v Slovenskej republike,
b)
návrh písomnej informácie pre používateľa lieku v štátnom jazyku,
c)
referenčný dovážaný liek, ak je uvádzaný do obehu v Slovenskej republike,
d)
zoznam výrobcov, ktorí sa podieľajú na balení, označovaní alebo iných výrobných postupoch,
ktoré sa vykonávajú pri súbežnom dovoze lieku, a ich povolenia na výrobu pre daný
rozsah výroby a doklady o splnení správnej výrobnej praxe,
e)
údaje o rozdieloch medzi referenčným dovážaným liekom a súbežne dovážaným liekom,
ak sú.
(6)
O žiadosti o povolenie na súbežný dovoz lieku štátny ústav, ak ide o humánny liek,
a ústav kontroly veterinárnych liečiv, ak ide o veterinárny liek, rozhodne do 45 dní
odo dňa jej doručenia. Ak žiadosť neobsahuje náležitosti uvedené v odsekoch 2 až 5,
písomne požiada o doplnenie žiadosti. Lehota na vydanie povolenia na súbežný dovoz
až do doplnenia žiadosti neplynie. Štátny ústav alebo ústav kontroly veterinárnych
liečiv si môže vyžiadať podklady o podmienkach registrácie súbežne dovážaného lieku
od príslušných orgánov v inom členskom štáte.
(7)
Držiteľ povolenia o registrácii referenčného dovážaného lieku na vyžiadanie štátneho
ústavu alebo ústavu kontroly veterinárnych liečiv poskytuje informácie o podmienkach
registrácie referenčného dovážaného lieku v iných členských štátoch, o rozdieloch
v registrácii referenčného dovážaného lieku v Slovenskej republike a v iných členských
štátoch vrátane údajov o miestach výroby tohto lieku.
(8)
Držiteľ povolenia na súbežný dovoz lieku je povinný
a)
uchovávať záznamy o pôvode, počte balení a číslach šarží súbežne dovážaného lieku
päť rokov,
b)
zabezpečiť pozastavenie výdaja alebo uvádzania na trh súbežne dovážaného lieku v
rovnakom rozsahu ako pri referenčnom dovážanom lieku v Slovenskej republike alebo
v inom členskom štáte, odkiaľ sa dováža, ak k pozastaveniu výdaja alebo uvádzania
na trh došlo v dôsledku nedodržania požadovanej kvality, účinnosti alebo bezpečnosti
lieku alebo ak bola registrácia zrušená alebo registrácia stratila platnosť v Slovenskej
republike alebo v inom členskom štáte, odkiaľ sa dováža,
c)
zohľadňovať zmeny v registrácii referenčného dovážaného lieku, ktoré môžu ovplyvniť
kvalitu, účinnosť a bezpečnosť súbežne dovážaného lieku,
d)
zabezpečiť, aby balenie, označovanie a ďalšie povolené úpravy súbežne dovážaného
lieku vykonávali len držitelia povolenia na výrobu liekov,
e)
označiť vonkajší obal a vnútorný obal slovami „SÚBEŽNE DOVÁŽANÝ LIEK“ a identifikačnými
údajmi o držiteľovi povolenia na súbežný dovoz lieku a o výrobcoch uvedených v odseku
5 písm. d) tak, aby ani čiastočne neprekryl ochrannú známku,
f)
oznámiť začatie súbežného dovozu lieku držiteľovi povolenia o registrácii referenčného
dovážaného lieku alebo jeho splnomocnenému zástupcovi v Slovenskej republike a poskytnúť
mu, ak ho držiteľ povolenia o registrácii referenčného dovážaného lieku alebo splnomocnený
zástupca v Slovenskej republike o to požiada, vzorku súbežne dovážaného lieku v balení,
v akom sa bude v Slovenskej republike uvádzať na trh,
g)
zabezpečovať dohľad nad liekmi najmä zhromažďovaním údajov o nežiaducich účinkoch
a zaznamenané nežiaduce účinky oznamovať držiteľovi povolenia o registrácii referenčného
dovážaného lieku a orgánu, ktorý vydal povolenie na súbežný dovoz.
(9)
Platnosť povolenia na súbežný dovoz lieku je rok od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o povolení; toto povolenie možno na základe žiadosti podanej najmenej tri mesiace
pred uplynutím platnosti povolenia predĺžiť o ďalší rok, a to aj opakovane.
(10)
Štátny ústav, ak ide o humánny liek, a ústav kontroly veterinárnych liečiv, ak ide
o veterinárny liek, povolenie na súbežný dovoz lieku
a)
pozastaví, ak
1.
bola pozastavená registrácia referenčného dovážaného lieku v Slovenskej republike
alebo v inom členskom štáte,
2.
držiteľ povolenia na súbežný dovoz lieku o to požiada,
b)
zruší, ak držiteľ povolenia na súbežný dovoz lieku
1.
nedodržiava podmienky uvedené v povolení,
2.
závažným spôsobom porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom,
3.
na žiadosť držiteľa povolenia na súbežný dovoz lieku.
(11)
Povolenie na súbežný dovoz lieku stratí platnosť uplynutím platnosti registrácie
referenčného dovážaného lieku v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.
(12)
Držiteľ povolenia na súbežný dovoz lieku je zodpovedný za ním zabezpečované činnosti
bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť držiteľa povolenia o registrácii referenčného
dovážaného lieku ustanovená týmto zákonom.
Šiesty oddiel
Poskytovanie lekárenskej starostlivosti
§ 20
Lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok
(1)
Lekárenská starostlivosť zahŕňa
a)
zabezpečovanie, uchovávanie, prípravu, kontrolu a výdaj liekov vrátane internetového
výdaja,
b)
zabezpečovanie, uchovávanie a výdaj zdravotníckych pomôcok vrátane internetového
výdaja,
c)
zhotovovanie zdravotníckych pomôcok na mieru a ich výdaj,
d)
zabezpečovanie a výdaj dietetických potravín,23)
e)
poskytovanie odborných informácií a rád o liekoch, zdravotníckych pomôckach a dietetických
potravinách potrebných na kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa bezpečnej
a racionálnej liekovej terapie,
f)
dohľad nad liekmi a dohľad nad zdravotníckymi pomôckami,
g)
zabezpečovanie, uchovávanie a výdaj doplnkového sortimentu,
h)
vykonávanie fyzikálnych a biochemických vyšetrení zameraných na primárnu prevenciu
a sledovanie účinnosti a bezpečnosti farmakoterapie, ktoré si nevyžadujú ďalšie laboratórne
spracovanie,
i)
výmenu, predaj a spätný predaj liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov
alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti,
j)
racionalizáciu skladového hospodárstva spočívajúcu najmä v spoločnom nákupe, skladovaní
a vzájomnej výmene liekov medzi viacerými prevádzkarňami toho istého držiteľa povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti.
(2)
Povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je potrebné na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti
a)
v nemocničnej lekárni s oddelením
1.
klinickej farmácie,
2.
prípravy humánnych liekov,
3.
prípravy sterilných humánnych liekov,
4.
prípravy cytostatík,
5.
prípravy rádioaktívnych humánnych liekov,
6.
prípravy imunologických humánnych liekov,
7.
kontroly humánnych liekov,
8.
zdravotníckych pomôcok,
b)
vo verejnej lekárni,
c)
v pobočke verejnej lekárne,
d)
vo výdajni zdravotníckych pomôcok,
e)
vo výdajni ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok,
f)
vo výdajni audio-protetických zdravotníckych pomôcok.
(3)
Nemocničná lekáreň je prevádzkareň, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou ústavného zdravotníckeho
zariadenia, pripravuje a vydáva lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny
oddeleniam tohto zariadenia, inému ústavnému zdravotníckemu zariadeniu na základe
objednávky; ak je súčasťou tohto zdravotníckeho zariadenia onkologická ambulancia,
musí mať zriadené oddelenie na prípravu cytostatík. Nemocničná lekáreň nie je oprávnená
účtovať cenu obchodného alebo sprostredkovateľského výkonu.16)
(4)
Verejná lekáreň je prevádzkareň, ktorá poskytuje lekárenskú starostlivosť vrátane
individuálnej prípravy liekov pre verejnosť, pre ambulantné zdravotnícke zariadenie
a ústavné zdravotnícke zariadenie, ak ústavné zdravotnícke zariadenie nemá nemocničnú
lekáreň. Verejná lekáreň vydáva poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti lieky, zdravotnícke
pomôcky a dietetické potraviny na základe objednávky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
alebo zdravotnej poisťovne, ak humánny liek alebo zdravotnícku pomôcku obstarala zdravotná
poisťovňa podľa osobitného predpisu.20)
(5)
Pobočka verejnej lekárne je prevádzkareň, ktorú môže držiteľ povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti zriadiť len v obci, kde nie je zriadená verejná lekáreň,
a v obci, ktorá sa nachádza na území samosprávneho kraja, ktorý mu vydal povolenie
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti; pobočka verejnej lekárne môže poskytovať
lekárenskú starostlivosť v kratšom čase, ako je ustanovený týždenný pracovný čas,
nemusí zabezpečovať individuálnu prípravu liekov a pohotovostnú lekárenskú službu.
(6)
Názov alebo obchodné meno verejnej lekárne, pobočky verejnej lekárne a nemocničnej
lekárne musí obsahovať označenie „lekáreň“. Iné osoby nesmú vo svojom názve alebo
obchodnom mene používať slovo „lekáreň“ ani jeho preklad v inom jazyku.
(7)
Výdajňa zdravotníckych pomôcok je prevádzkareň, ktorá je určená na výdaj zdravotníckych
pomôcok na základe lekárskeho poukazu.
(8)
Výdajňa ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok je prevádzkareň, ktorá na
základe lekárskeho poukazu individuálne zhotovuje, opravuje, upravuje a vydáva ortopedicko-protetické
zdravotnícke pomôcky.
(9)
Výdajňa audio-protetických zdravotníckych pomôcok je prevádzkareň, ktorá na základe
lekárskeho poukazu individuálne zhotovuje, opravuje, upravuje a vydáva audio-protetické
zdravotnícke pomôcky.
(10)
Lekárenskou starostlivosťou nie je príprava transfúznych liekov, príprava autovakcín
a individuálna príprava liekov na inovatívnu liečbu.
§ 21
Osobitné podmienky poskytovania lekárenskej starostlivosti
(1)
Ústavné zdravotnícke zariadenie môže poskytovať lekárenskú starostlivosť v nemocničnej
lekárni, ak okrem splnenia podmienok ustanovených v § 3 až 5 ustanovilo odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa
odseku 2 písm. a).
(2)
Lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni môže poskytovať
a)
fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore
farmácia a má odbornú prax najmenej tri roky vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej
lekárni alebo má špecializáciu v špecializačnom odbore lekárenstvo,
b)
fyzická osoba, ktorá nespĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa písmena a),
ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa
písmena a), alebo
c)
právnická osoba, ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú
spôsobilosť podľa písmena a).
(3)
Lekárenskú starostlivosť vo výdajni zdravotníckych pomôcok môže poskytovať
a)
fyzická osoba, ktorá získala
1.
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore farmácia,
2.
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore zdravotnícke a diagnostické
pomôcky alebo
3.
stredoškolské vzdelanie na strednej zdravotníckej škole s maturitou v študijnom odbore
farmaceutický laborant a má špecializáciu v špecializačnom odbore zdravotnícke pomôcky
alebo v špecializačnom odbore lekárenstvo,
b)
fyzická osoba, ktorá nespĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa písmena a),
ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa
písmena a), alebo
c)
právnická osoba, ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú
spôsobilosť podľa písmena a).
(4)
Lekárenskú starostlivosť vo výdajni ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok
môže poskytovať
a)
fyzická osoba, ktorá získala stredoškolské vzdelanie na strednej zdravotníckej škole
s maturitou v študijnom odbore ortopedický technik,
b)
fyzická osoba, ktorá nespĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa písmena a),
ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa
písmena a), alebo
c)
právnická osoba, ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú
spôsobilosť podľa písmena a).
(5)
Lekárenskú starostlivosť vo výdajni audio-protetických zdravotníckych pomôcok môže
poskytovať
a)
fyzická osoba, ktorá získala stredoškolské vzdelanie na strednej odbornej škole s
maturitou v študijnom odbore slaboprúdová elektrotechnika alebo v odbore mechanik
elektrotechnik a má odbornú prax najmenej jeden rok vo výrobe a v distribúcii audio-protetických
zdravotníckych pomôcok,
b)
fyzická osoba, ktorá nespĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa písmena a),
ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa
písmena a), alebo
c)
právnická osoba, ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú
spôsobilosť podľa písmena a).
(6)
Lekárenskú starostlivosť nemôže poskytovať fyzická osoba, ktorá je oprávnená predpisovať
lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny podľa § 119 ods. 1.
(7)
Správna lekárenská prax je súbor požiadaviek na materiálne a priestorové vybavenie,
na personálne zabezpečenie a na odborné vykonávanie činností
a)
prevádzkarní poskytujúcich lekárenskú starostlivosť,
b)
pri príprave, kontrole, uchovávaní, výdaji liekov a poskytovaní informácií o nich,
c)
pri zhotovovaní, uchovávaní a výdaji zdravotníckych pomôcok,
d)
pri uchovávaní a výdaji dietetických potravín,
e)
pri internetovom výdaji.
(8)
Nadobudnutie vlastníctva liekov neoprávňuje zaobchádzať s nimi iným spôsobom, ako
je uvedené v tomto zákone.
(9)
Pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti uhrádzanej alebo čiastočne uhrádzanej
na základe verejného zdravotného poistenia je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti povinný mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti
so zdravotnou poisťovňou poistenca.
(10)
Zmluva o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou poistenca
musí obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu.24)
(11)
V období od vydania povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti do uzatvorenia
zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou je držiteľ
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený poskytovať lekárenskú
starostlivosť uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného
poistenia poistencom tejto zdravotnej poisťovne; uvedené obdobie nemôže presiahnuť
šesť mesiacov. Zdravotná poisťovňa je povinná držiteľovi povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti predložiť na základe jeho žiadosti návrh zmluvy o poskytovaní
lekárenskej starostlivosti najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o jej
uzatvorenie.
(12)
Zmluvná strana je oprávnená vypovedať zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti
podľa osobitného predpisu;25) výpovedná lehota je jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Ak držiteľ povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti poruší povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. z), je príslušná zdravotná poisťovňa oprávnená odstúpiť od zmluvy o poskytovaní lekárenskej
starostlivosti s týmto držiteľom povolenia; zmluva zaniká doručením písomného odstúpenia
s uvedením dôvodu držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti.
(13)
Ak sa dôvod výpovede zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti alebo odstúpenia
od zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti týka len niektorej z prevádzkarní
držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, je zdravotná poisťovňa
oprávnená túto zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť len v časti týkajúcej sa tejto
prevádzkarne.
§ 22
Osobitné podmienky internetového výdaja
(1)
Internetovým výdajom je výdaj lieku alebo zdravotníckej pomôcky uvedenej v odseku
2 na základe elektronického formuláru objednávky uverejneného na webovom sídle verejnej
lekárne alebo výdajne zdravotníckych pomôcok (ďalej len „internetový výdaj“).
(2)
Predmetom internetového výdaja môžu byť len
a)
registrované humánne lieky a veterinárne lieky, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky
predpis a veterinárny lekársky predpis,
b)
zdravotnícke pomôcky, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitných
predpisov,2) okrem aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôcok, diagnostických zdravotníckych
pomôcok in vitro, zdravotníckych pomôcok III. skupiny a implantovateľných a invazívnych
zdravotníckych pomôcok na dlhodobé používanie IIa. skupiny alebo IIb. skupiny.26)
(3)
Internetový výdaj, a to aj do zahraničia, môže zabezpečovať len držiteľ povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo vo výdajni zdravotníckych
pomôcok.
(4)
Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni
alebo vo výdajni zdravotníckych pomôcok zabezpečujúci internetový výdaj je povinný
a)
vydať humánny liek s obsahom drogového prekurzora len v takom počte balení, v akom
je to potrebné na jeden liečebný cyklus,
b)
zverejňovať a dodržiavať počas celej doby jeho zabezpečovania na svojom webovom sídle
podmienky internetového výdaja, a to:
1.
informáciu o internetovom výdaji vrátane obmedzenia podľa písmena a),
2.
informáciu o ponúkanom sortimente liekov a zdravotníckych pomôcok, ich cene, nákladoch
spojených s internetovým výdajom a informáciu o celkovej cene za objednaný sortiment,
3.
informáciu o lehote, počas ktorej je viazaný svojou ponukou vrátane ceny,
4.
informáciu o práve objednávateľa odstúpiť od zmluvy, ktorej predmetom je internetový
výdaj,
5.
meno a priezvisko, miesto trvalého pobytu, ak internetový výdaj zabezpečuje fyzická
osoba,
6.
názov alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ako aj meno
a priezvisko a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,
ak internetový výdaj zabezpečuje právnická osoba,
c)
zabezpečiť prepravu zásielky obsahujúcej lieky alebo zdravotnícke pomôcky takým spôsobom,
aby sa zabezpečilo zachovanie kvality zasielaných liekov alebo zdravotníckych pomôcok,
a to aj vtedy, ak zabezpečuje prepravu zásielky inou osobou,
d)
umožniť vrátenie liekov alebo zdravotníckych pomôcok po ich reklamácii spôsobom,
ktorý nespôsobí objednávateľovi náklady; vrátené lieky a zdravotnícke pomôcky sa stávajú
nepoužiteľnými liekmi a zdravotníckymi pomôckami a považujú sa za odpad, ktorého pôvodcom
je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni
alebo vo výdajni zdravotníckych pomôcok zabezpečujúci internetový výdaj, ktorý je
povinný zabezpečiť ich zneškodnenie podľa § 74, ak ide o humánne lieky, alebo podľa § 103, ak ide o veterinárne lieky.
(5)
Lieky a zdravotnícke pomôcky určené na internetový výdaj do iných členských štátov
musia spĺňať požiadavky podľa právnych predpisov štátu, do ktorého sú zasielané. Na
internetový výdaj do týchto štátov sa vzťahujú ustanovenia odseku 4.
(6)
Do Slovenskej republiky možno zabezpečovať internetový výdaj len z členských štátov.
Predmetom internetového výdaja liekov môžu byť
a)
lieky registrované podľa § 46 ods. 1, § 84 ods. 1 alebo registrované v inom členskom štáte, z ktorého sa internetový výdaj liekov zabezpečuje,
ak ich výdaj podľa povolenia o registrácii lieku v Slovenskej republike nie je viazaný
na lekársky predpis a ak sú dodávané v súlade s podmienkami registrácie lieku v Slovenskej
republike alebo s podmienkami registrácie lieku podľa osobitného predpisu;12) na vyžiadanie pacienta možno dodať liek v množstve zodpovedajúcom jeho osobnej spotrebe
s označením vnútorného obalu a vonkajšieho obalu a s písomnou informáciou pre používateľa
lieku v inom jazyku ako v štátnom jazyku,
b)
zdravotnícke pomôcky, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky poukaz, okrem aktívnych
implantovateľných zdravotníckych pomôcok, diagnostických zdravotníckych pomôcok in
vitro, zdravotníckych pomôcok III. skupiny a implantovateľných a invazívnych zdravotníckych
pomôcok na dlhodobé používanie IIa. skupiny alebo IIb. skupiny, ktoré spĺňajú požiadavky
na uvedenie na trh podľa osobitných predpisov.2)
(7)
Osoba zabezpečujúca internetový výdaj z členského štátu do Slovenskej republiky má
povinnosť
a)
vopred oznámiť štátnemu ústavu, ak ide o humánny liek, a ústavu kontroly veterinárnych
liečiv, ak ide o veterinárny liek, začatie internetového výdaja do Slovenskej republiky,
b)
predložiť štátnemu ústavu, ak ide o humánny liek, a ústavu kontroly veterinárnych
liečiv, ak ide o veterinárny liek, povolenie na vydávanie liekov verejnosti v inom
členskom štáte, z ktorého zabezpečuje internetový výdaj, ak ide o internetový výdaj
liekov.
§ 23
Povinnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
(1)
Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný
a)
poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona,
b)
dodržiavať požiadavky správnej lekárenskej praxe,
c)
oznámiť bezodkladne orgánu, ktorý povolenie vydal, ustanovenie nového odborného zástupcu
a náhradného odborného zástupcu,
d)
pozastaviť poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ak prestane spĺňať podmienky
ustanovené v § 3 až 5 a ak bezodkladne nezabezpečí nápravu,
e)
zabezpečiť nákup liekov len od výrobcov registrovaných liekov alebo povolených humánnych
liekov podľa § 46 ods. 2 písm. a) a b), držiteľov registrácie liekov a držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov,
f)
postupovať pri príprave, uchovávaní a kontrole hromadne pripravovaných liekov a individuálne
pripravovaných liekov podľa požiadaviek správnej lekárenskej praxe a ustanovení Slovenského
farmaceutického kódexu,
g)
zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín do 24 hodín; ak ide o individuálne zhotovenú zdravotnícku
pomôcku, do siedmich pracovných dní, a ak ide o individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú
pomôcku, do 90 dní,
h)
zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti bezodkladne výdaj liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín, ktoré nie sú zahrnuté do základného sortimentu,
i)
vydávať len hromadne vyrábané lieky, ktoré sú registrované alebo ich používanie povolilo
ministerstvo zdravotníctva, hromadne pripravované lieky a individuálne pripravované
lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitných
predpisov,2)
j)
vydávať bez lekárskeho predpisu len lieky, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky
predpis,
k)
zabezpečiť výdaj liekov a zdravotníckych pomôcok odborne spôsobilými osobami uvedenými
v § 25 ods. 2 a 3,
l)
poskytovať odborné informácie o liekoch, zdravotníckych pomôckach, konzultovať určovanie
a sledovanie liečebného postupu,
m)
nevydať liek po čase jeho použiteľnosti alebo ak čas použiteľnosti lieku uplynie
počas jeho podávania pri určenom dávkovaní,
n)
po nariadení štátnym ústavom bezodkladne pozastaviť výdaj humánneho lieku alebo zdravotníckej
pomôcky, stiahnuť humánny liek z trhu alebo zdravotnícku pomôcku z trhu alebo pozastaviť
jej použitie v prevádzke,
o)
po nariadení ústavom kontroly veterinárnych liečiv bezodkladne pozastaviť výdaj veterinárneho
lieku alebo stiahnuť veterinárny liek z trhu,
p)
oznámiť štátnemu ústavu nežiaduce účinky humánnych liekov alebo ústavu kontroly veterinárnych
liečiv nežiaduce účinky veterinárnych liekov,
q)
umožniť výkon štátneho dozoru oprávneným osobám a umožniť im vstup do priestorov,
kde sa vykonáva lekárenská starostlivosť; na ich požiadanie zabezpečiť predloženie
požadovanej dokumentácie, poskytnúť potrebné vysvetlenie a predložiť vzorky liekov
v množstve potrebnom na kontrolu,
r)
uzavrieť ku dňu začatia činnosti zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu27) spôsobenú iným osobám v súvislosti s poskytovaním lekárenskej starostlivosti; poistenie
musí trvať po celý čas, počas ktorého je oprávnený poskytovať lekárenskú starostlivosť,
s)
uchovávať osobitné lekárske predpisy označené šikmým modrým pruhom, osobitné veterinárne
lekárske predpisy označené šikmým modrým pruhom a osobitné objednávky označené šikmým
modrým pruhom desať rokov,
t)
zasielať každoročne do 31. januára evidenciu o vydaní liekov, ktoré obsahujú omamné
látky II. skupiny a psychotropné látky II. skupiny, farmaceutovi samosprávneho kraja,
ak ide o humánne lieky, a regionálnemu veterinárnemu lekárovi, ak ide o veterinárne
lieky,
u)
oznámiť do 30 dní po skončení štvrťroka národnému centru pravdivé a presné údaje
o liekoch a zdravotníckych pomôckach s uvedením počtu balení, kódu a ceny humánneho
lieku alebo zdravotníckej pomôcky vydanej
1.
verejnou lekárňou bez lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu,
2.
verejnou lekárňou na lekársky predpis alebo lekársky poukaz bez úhrady z verejného
zdravotného poistenia,
3.
nemocničnou lekárňou alebo verejnou lekárňou na objednávku ústavného zdravotníckeho
zariadenia,
v)
zabezpečiť vykonávanie lekárenskej pohotovostnej služby na základe dohody so Slovenskou
lekárnickou komorou, ak k dohode nedôjde, po nariadení farmaceutom samosprávneho kraja,
w)
oznámiť farmaceutovi samosprávneho kraja vopred hromadné čerpanie dovolenky alebo
iné prekážky poskytovania lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo vo
výdajni zdravotníckych pomôcok,
x)
vyberať od pacientov úhradu za humánne lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny
čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri zachovaní ustanoveného
pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a pacienta,28)
y)
vyberať od pacientov úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
vo výške podľa osobitného predpisu,29)
z)
viesť riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín a systém kusovej evidencie sprístupniť zdravotnej
poisťovni na požiadanie tak, aby zdravotná poisťovňa mohla účinne skontrolovať správnosť
predpisovania a výdaja; na požiadanie sprístupniť zdravotnej poisťovni všetky doklady
o nadobudnutí liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a umožniť súčasne
kontrolu skladových zásob, údaje o počtoch všetkých vydaných liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín v kontrolovanom období za všetky zdravotné poisťovne,
aa)
zabezpečiť, aby priestory, v ktorých sa nachádzajú lieky, liečivá, pomocné látky,
boli prístupné len zdravotníckym pracovníkom s odbornou spôsobilosťou a iným osobám
len pod dohľadom zdravotníckych pracovníkov s odbornou spôsobilosťou,
ab)
určiť zdravotníckym pracovníkom pracovnú náplň podľa návrhu odborného zástupcu, ak
bol ustanovený,
ac)
zabezpečiť, aby objednávanie, príjem, kontrolu, uchovávanie, prípravu a výdaj liekov
a zdravotníckych pomôcok, zaobchádzanie s omamnými látkami a psychotropnými látkami,
zaobchádzanie s drogovými prekurzormi a vedenie príslušnej evidencie riadil odborný
zástupca, ak bol ustanovený,
ad)
bezodkladne oznámiť farmaceutovi samosprávneho kraja ukončenie činnosti odborného
zástupcu, ak neustanovil náhradného odborného zástupcu, prerušiť poskytovanie lekárenskej
starostlivosti až do ustanovenia nového odborného zástupcu,
ae)
používať číslo GTIN vo forme čiarového kódu EAN alebo dvojrozmerného kódu GS1 Data
Matrix, ak je ním liek označený,
af)
uvádzať na doklade z registračnej pokladne údaj o výške prepočítaného doplatku za
najlacnejší náhradný liek, ak sa tento započítava do úhrnnej výšky úhrad poistenca,
podľa osobitného predpisu,30)
ag)
pri výdaji lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny na základe lekárskeho
predpisu alebo lekárskeho poukazu, ktoré sú čiastočne alebo úplne uhrádzané na základe
verejného zdravotného poistenia, overiť zhodu údajov na lekárskom predpise alebo lekárskom
poukaze s údajmi v preukaze poistenca alebo v európskom preukaze zdravotného poistenia,
a ak zistí nesprávnosť údajov lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu v mene,
priezvisku, rodnom čísle alebo v kóde zdravotnej poisťovne, pričom pôjde o zjavnú
chybu v písaní, vykonať opravu týchto údajov na lekárskom predpise alebo lekárskom
poukaze, inak je oprávnený lekársky predpis alebo lekársky poukaz odmietnuť,
ah)
zabezpečiť, aby každá jeho prevádzkareň verejnej lekárne mala k dispozícii neustály
a bezprostredný prístup k platnému Slovenskému farmaceutickému kódexu,
ai)
používať pri príprave hromadne pripravovaných liekov a individuálne pripravovaných
liekov liečivá a pomocné látky, ku ktorým bol vydaný analytický certifikát štátnym
kontrolným laboratóriom iného členského štátu alebo ním schváleným kontrolným laboratóriom.
(2)
Ak lekár vyznačí na lekárskom predpise alebo na lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ
PACIENT“, je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený
vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny,
za ktoré by mu inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu.28)
(3)
Pri výdaji lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny uhrádzanej alebo
čiastočne uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia je pacient povinný
na požiadanie osoby oprávnenej vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické
potraviny predložiť preukaz poistenca alebo európsky preukaz zdravotného poistenia
zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený. Ak pacient nepredloží preukaz poistenca
alebo európsky preukaz zdravotného poistenia, osoba oprávnená vydávať lieky, zdravotnícke
pomôcky alebo dietetické potraviny môže vydať liek, dietetickú potravinu alebo zdravotnícku
pomôcku len za plnú úhradu pacientom; držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti nemá v takom prípade voči zdravotnej poisťovni nárok na úhradu.
(4)
Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti nesmie poskytovať ani
prijímať zľavy v naturáliách.
(5)
Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je oprávnený pacientovi
poskytovať alebo sľúbiť zľavu, výhodu alebo súhrn zliav a výhod (ďalej len „vernostný
systém“). Podmienky vernostného systému musia byť po celú dobu jeho uplatňovania dostupné
v každej prevádzkarni alebo zverejnené na webovom sídle držiteľa povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti a držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
je povinný ich dodržiavať.
(6)
Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je oprávnený uplatňovať
vernostný systém na základe predchádzajúceho písomného oznámenia doručeného všetkým
zdravotným poisťovniam, v ktorom je uvedený popis vernostného systému; inak môže držiteľ
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti uplatňovať vernostný systém len
na základe písomnej zmluvy uzavretej so zdravotnou poisťovňou. Ak držiteľ povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti uplatňuje vernostný systém na základe predchádzajúceho
písomného oznámenia doručeného zdravotnej poisťovni alebo na základe písomnej zmluvy
uzavretej so zdravotnou poisťovňou, musí ho za rovnakých podmienok uplatňovať voči
poistencom všetkých zdravotných poisťovní.
(7)
Zakazuje sa poskytovanie zliav v naturáliách alebo vyplácanie peňazí v rámci uplatňovaných
podmienok vernostného systému; poukaz na budúcu peňažnú zľavu sa na účely tohto zákona
nepovažuje za nepeňažné plnenie. Zľavy alebo výhody vernostného systému môžu mať výlučne
formu zľavy z ceny uskutočneného nákupu alebo budúceho nákupu vo verejnej lekárni
alebo vo výdajni zdravotníckych pomôcok (ďalej len „zľavy“).
(8)
Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti pri poskytnutí alebo
sľúbení zľavy poistencovi poskytne súčasne zľavu aj zdravotnej poisťovni, a to najmenej
vo výške 50 % zo sumy zľavy poskytnutej alebo sľúbenej poistencovi; v takom prípade
nemusí zostať zachovaný pomer úhrady zdravotnej poisťovne a úhrady poistenca ustanovený
osobitným predpisom.28) Ak sa držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti nedohodne so zdravotnou
poisťovňou inak, je nárok zdravotnej poisťovne na podiel na zľave podľa prvej vety
splatný spoločne so zúčtovaním nároku držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti na úhradu lieku, dietetickej potraviny alebo zdravotníckej pomôcky,
v súvislosti s ktorými bola zľava poskytnutá alebo sľúbená; tieto peňažné nároky možno
vzájomne započítať, a to aj jednostranne.
(9)
Zdravotná poisťovňa má voči držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
nárok na sumu rovnajúcu sa trojnásobku ceny lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej
potraviny uhrádzanej zdravotnou poisťovňou, pri vydaní ktorej bol voči poistencovi
zdravotnej poisťovne uplatnený vernostný systém, ak držiteľ povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti uplatňuje vernostný systém
a)
bez splnenia oznamovacej povinnosti alebo uzavretia zmluvy podľa odseku 6 alebo
b)
spôsobom porušujúcim oznámené alebo dohodnuté podmienky vernostného systému.
(10)
Nárokom podľa odseku 9 nie je dotknutý nárok zdravotnej poisťovne na náhradu škody.
V prípade sporu rozhodne o nárokoch zdravotnej poisťovne súd.
(11)
Ustanovenia odsekov 6 až 10 sa nepoužijú v súvislosti s výdajom lieku, dietetickej
potraviny a zdravotníckej pomôcky, ktoré nie sú uhrádzané na základe verejného zdravotného
poistenia.
(12)
Vernostný systém môžu poskytovať aj viacerí držitelia povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti spoločne.
(13)
Uplatňovaním alebo propagáciou vernostného systému nesmie byť poverený odborný zástupca
držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti.
(14)
Uplatňovaním alebo propagáciou vernostného systému nesmie byť znížená miera odbornosti
výkonu poskytovateľa lekárenskej starostlivosti voči pacientovi.
(15)
Držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa zakazuje zúčastňovať
sa na podujatí financovanom, sponzorovanom alebo inak priamo alebo nepriamo podporovanom
držiteľom povolenia na výrobu alebo veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia o
registrácii lieku alebo prostredníctvom tretej osoby okrem podujatí určených výhradne
na odborné a vedecké účely alebo ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.
(16)
Držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa zakazuje akoukoľvek
formou priamo, nepriamo alebo prostredníctvom tretej osoby navádzať, podnecovať alebo
iným spôsobom ovplyvňovať predpisujúceho lekára pri predpisovaní humánneho lieku,
zdravotníckych pomôcok alebo dietetických potravín.
§ 24
Sortiment lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok
(1)
Základný sortiment nemocničnej lekárne a verejnej lekárne tvoria
a)
liečivá a humánne lieky, ktoré sú uvedené v zozname kategorizovaných liekov,22)
b)
zdravotnícke pomôcky, ktoré sú uvedené v zozname kategorizovaných zdravotníckych
pomôcok,18)
c)
dietetické potraviny, ktoré sú uvedené v zozname kategorizovaných dietetických potravín.17)
(2)
Základný sortiment výdajne zdravotníckych pomôcok tvoria zdravotnícke pomôcky, ktoré
sú uvedené v zozname kategorizovaných zdravotníckych pomôcok.
(3)
Doplnkový sortiment a iný sortiment verejnej lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok
tvoria dietetické potraviny okrem kategorizovaných dietetických potravín, detská výživa,
prírodné liečivé vody, prírodné minerálne vody, potraviny na osobitné výživové účely,
kozmetické výrobky, registrované veterinárne lieky a iné výrobky určené na ochranu
a podporu zdravia ľudí a zvierat, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh.
§ 25
Výdaj a podávanie humánnych liekov a zdravotníckych pomôcok
(1)
Humánne lieky možno vydávať len v nemocničných lekárňach, vo verejných lekárňach
a v pobočkách verejných lekární.
(2)
Vydávať humánne lieky je oprávnená fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v študijnom odbore farmácia. Fyzická osoba, ktorá získala stredoškolské
vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore farmaceutický laborant
a má špecializáciu v špecializačnom odbore lekárenstvo, je oprávnená vydávať humánne
lieky, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis.
(3)
Zdravotnícke pomôcky možno vydávať
a)
v nemocničných lekárňach, vo verejných lekárňach a vo výdajniach zdravotníckych pomôcok;
vydávať ich je oprávnená fyzická osoba uvedená v odseku 2 prvej vete a fyzická osoba,
ktorá získala stredoškolské vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v študijnom
odbore farmaceutický laborant,
b)
vo výdajniach ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok; vydávať ich je oprávnená
okrem fyzickej osoby uvedenej v písmene a) aj fyzická osoba, ktorá získala stredoškolské
vzdelanie na strednej zdravotníckej škole s maturitou v študijnom odbore ortopedický
technik,
c)
vo výdajniach audio-protetických zdravotníckych pomôcok; vydávať ich je oprávnená
okrem fyzickej osoby uvedenej v písmene a) aj fyzická osoba, ktorá získala stredoškolské
vzdelanie na strednej odbornej škole s maturitou v študijnom odbore slaboprúdová elektrotechnika
alebo v odbore mechanik elektrotechnik,
d)
v očnej optike; vydávať ich je oprávnená fyzická osoba, ktorá získala stredoškolské
vzdelanie na strednej zdravotníckej škole s maturitou v študijnom odbore očný optik
alebo optometrista.
TRETIA ČASŤ
HUMÁNNE LIEKY
Prvý oddiel
Skúšanie humánnych produktov a humánnych liekov
§ 26
Účel skúšania humánnych produktov a humánnych liekov
(1)
Skúšaním sa vykonáva skúmanie hodnotenej látky a zmesi látok (ďalej len „humánny
produkt“), či majú vlastnosti liečiva, pomocnej látky alebo humánneho lieku. Skúšaním
je aj hodnotenie kvality, bezpečnosti a účinnosti liečiv, pomocných látok, vnútorných
obalov a humánnych liekov.
(2)
Skúšanie zahŕňa farmaceutické skúšanie, toxikologicko-farmakologické skúšanie a klinické
skúšanie. Výsledky farmaceutického skúšania, toxikologicko-farmakologického skúšania
a prvých troch etáp klinického skúšania humánneho produktu sú podkladom k žiadosti
o vydanie povolenia na uvedenie humánneho lieku na trh.
§ 27
Farmaceutické skúšanie humánnych produktov a humánnych liekov
(1)
Farmaceutické skúšanie je zisťovanie kvality humánnych produktov, liečiv, pomocných
látok a humánnych liekov organoleptickými, fyzikálnymi, chemickými, fyzikálno-chemickými,
mikrobiologickými a biologickými skúškami. Výber skúšok závisí od predpokladaného
účelu použitia. Farmaceutické skúšanie zahŕňa aj štatistické hodnotenie výsledkov
vykonaného skúšania.
(2)
Pracoviská, na ktorých sa farmaceutické skúšanie vykonáva, schvaľuje štátny ústav.
Tieto pracoviská musia mať materiálne a priestorové vybavenie a personálne zabezpečenie
na vykonávanie farmaceutického skúšania.
(3)
Ak sú predmetom farmaceutického skúšania humánne produkty, liečivá, pomocné látky
a humánne lieky, ktoré sú geneticky modifikované organizmy alebo také organizmy obsahujú,
na farmaceutické skúšanie sa vyžaduje súhlas Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) podľa osobitného predpisu.33)
(4)
Štátny ústav vydá posudok na výsledky farmaceutického skúšania.
§ 28
Toxikologicko-farmakologické skúšanie humánnych produktov a humánnych liekov
(1)
Toxikologicko-farmakologickým skúšaním sa zisťuje bezpečnosť, toxicita humánnych
produktov, liečiv, pomocných látok a humánnych liekov a ich nežiaduce účinky; zisťujú
sa ich farmakologické vlastnosti vo vzťahu k predpokladanému účelu použitia.
(2)
Pracoviská, na ktorých sa toxikologicko-farmakologické skúšanie vykonáva, schvaľuje
štátny ústav. Tieto pracoviská musia mať materiálne a priestorové vybavenie a personálne
zabezpečenie na vykonávanie toxikologicko-farmakologického skúšania a musia spĺňať
požiadavky na správnu laboratórnu prax.34)
(3)
Toxikologicko-farmakologické skúšanie sa vykonáva na zvieratách alebo na iných biologických
systémoch. Pri toxikologicko-farmakologickom skúšaní na zvieratách sa musia dodržiavať
požiadavky ustanovené osobitným predpisom.35)
(4)
Ak sú predmetom toxikologicko-farmakologického skúšania humánne produkty, liečivá,
pomocné látky a humánne lieky, ktoré sú geneticky modifikované organizmy alebo také
organizmy obsahujú, vyžaduje sa na toxikologicko-farmakologické skúšanie súhlas ministerstva
životného prostredia podľa osobitného predpisu.36)
(5)
Štátny ústav vydá posudok na výsledky toxikologicko-farmakologického skúšania.
Klinické skúšanie humánnych produktov a humánnych liekov
§ 29
Všeobecné ustanovenia o klinickom skúšaní
(1)
Klinické skúšanie je každý výskum na človeku, ktorým sa určujú alebo potvrdzujú klinické
účinky, farmakologické účinky alebo iné farmakodynamické účinky, ktorým sa preukazuje
akýkoľvek žiaduci alebo nežiaduci účinok a ktorým sa zisťuje absorpcia, distribúcia,
metabolizmus a vylučovanie jedného skúšaného humánneho produktu alebo viacerých skúšaných
humánnych produktov alebo skúšaných humánnych liekov s cieľom zistiť ich neškodnosť
a účinnosť; klinickým skúšaním sa hodnotí aj biologická dostupnosť a biologická rovnocennosť
skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku.
(2)
Pracoviská, na ktorých sa klinické skúšanie vykonáva, schvaľuje štátny ústav. Tieto
pracoviská musia mať materiálne a priestorové vybavenie a personálne zabezpečenie
na vykonávanie klinického skúšania a musia spĺňať požiadavky na správnu klinickú prax.
(3)
Správna klinická prax je súbor medzinárodne uznávaných kvalitatívnych požiadaviek
z etickej oblasti a vedeckej oblasti, ktoré sa musia dodržať pri navrhovaní a vykonávaní
klinického skúšania, pri vedení dokumentácie o klinickom skúšaní a pri spracúvaní
správ a hlásení o klinickom skúšaní, ktoré sa vykonáva na človeku. Dodržiavaním správnej
klinickej praxe sa zabezpečuje a zaručuje ochrana práv, bezpečnosť a zdravie osoby
zúčastňujúcej sa na klinickom skúšaní, ktorej sa podáva skúšaný humánny produkt alebo
skúšaný humánny liek alebo ktorá je zaradená do kontrolnej skupiny (ďalej len „účastník“)
a zaručuje sa dôveryhodnosť výsledkov klinického skúšania.
(4)
Klinické skúšanie skúšaných humánnych produktov alebo skúšaných humánnych liekov
sa vykonáva na zdravom človeku alebo na chorom človeku. Pri vykonávaní klinického
skúšania na človeku sa okrem dodržania podmienok uvedených v tomto zákone musia dodržiavať
aj podmienky biomedicínskeho výskumu uvedené v osobitnom predpise.37)
(5)
(6)
V prvej etape klinického skúšania sa skúšaný humánny produkt podáva zdravému človeku
s cieľom zistiť znášanlivosť skúšaného produktu vo farmakodynamicky účinnom rozsahu
jeho dávkovania a určiť základné hodnoty jeho farmakokinetiky.
(7)
V druhej etape klinického skúšania sa skúšaný humánny produkt podáva chorému človeku
s cieľom overiť predpokladaný terapeutický účinok, vhodnosť navrhovaných základných
indikácií a zistiť výskyt nežiaducich účinkov humánneho produktu.
(8)
V tretej etape klinického skúšania sa skúšaný humánny produkt podáva väčšiemu počtu
chorých ľudí ako v druhej etape s cieľom získať dôkaz o terapeutickej účinnosti skúšaného
humánneho produktu a jeho relatívnej bezpečnosti. Spresňuje sa rozsah indikácií, kontraindikácií
a interakcií, dávkovanie a výskyt nežiaducich účinkov.
(9)
Vo štvrtej etape klinického skúšania skúšaného humánneho lieku sa po jeho uvedení
na trh sledujú v rozsahu schválených indikácií nové poznatky o jeho liečebných účinkoch,
o druhu a výskyte nežiaducich účinkov a jeho kontraindikácie a interakcie.
(10)
Zadávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vedie a financuje klinické
skúšanie. Zadávateľ sa môže dať zastúpiť na základe plnomocenstva vo veciach spojených
s klinickým skúšaním fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len „splnomocnený
zástupca“). Ustanovenie splnomocneného zástupcu nezbavuje zadávateľa zodpovednosti
za vykonávanie klinického skúšania. Zadávateľ alebo jeho splnomocnený zástupca musí
mať sídlo alebo bydlisko na území členského štátu.
(11)
Za vykonávanie klinického skúšania na pracovisku je odborne zodpovedný lekár alebo
zdravotnícky pracovník s odbornou spôsobilosťou na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
podľa osobitného predpisu32) uvedený v protokole (ďalej len „skúšajúci“). Skúšajúci môže byť aj zadávateľom klinického
skúšania.
(12)
Klinické skúšanie sa vykonáva podľa protokolu, ktorý obsahuje cieľ a návrh klinického
skúšania, kritériá zaraďovania účastníkov do klinického skúšania, kritériá vyraďovania
účastníkov z klinického skúšania, metódy monitorovania a vedenia klinického skúšania,
požiadavky na uchovávanie skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku
a na manipuláciu s nimi, metódy štatistického hodnotenia a spôsob zverejňovania získaných
výsledkov, schválenú zmenu obsahu protokolu a údaje o skúšajúcom. Klinické skúšanie
možno súčasne vykonávať podľa jednotného protokolu na viacerých pracoviskách s viacerými
skúšajúcimi; pracoviská sa môžu nachádzať v Slovenskej republike alebo aj na území
iných štátov (ďalej len „multicentrické klinické skúšanie“).
(13)
Účastník sa zaraďuje do klinického skúšania na základe jeho súhlasu s účasťou na
klinickom skúšaní. Súhlas účastníka musí byť vyjadrený dobrovoľne po dôkladnom poučení
o cieli, význame, následkoch a rizikách klinického skúšania, na ktorom sa má zúčastniť,
a po podpísaní poučenia (ďalej len „informovaný súhlas“). Informovaný súhlas musí
mať písomnú formu s uvedením dátumu podpísania a musí byť podpísaný účastníkom spôsobilým
dať svoj súhlas. Ak ide o účastníka, ktorý nie je spôsobilý dať svoj súhlas, informovaný
súhlas musí byť podpísaný jeho zákonným zástupcom.40) Ak ide o účastníka, ktorý je spôsobilý dať súhlas, ale nie je schopný písať, môže
dať svoj súhlas ústne v prítomnosti najmenej jedného svedka do zápisnice,41) ktorú prítomný svedok podpíše.
(14)
Informovaný súhlas musí obsahovať
a)
informácie o klinickom skúšaní a jeho cieľoch,
b)
možný prínos klinického skúšania pre účastníka,
c)
možné riziká a nevýhody vyplývajúce pre účastníka,
d)
poučenie o iných možnostiach liečby,
e)
zabezpečenie dôvernosti osobných údajov,
f)
informáciu o právach účastníka,
g)
informáciu o možnosti kedykoľvek odstúpiť od klinického skúšania a o spôsobe a následkoch
jeho prípadného prerušenia.
(15)
Zakazuje sa vykonávať génové terapeutické skúšky smerujúce k zmenám genetickej identity
účastníka.
(16)
Poistenec, ktorý je verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike podľa osobitného
predpisu42) sa nemôže zúčastniť na klinickom skúšaní v inom štáte bez predchádzajúceho súhlasu
zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený.
§ 30
Ochrana účastníkov
(1)
Klinické skúšanie možno vykonať, ak
a)
očakávané terapeutické prínosy pre účastníka a pre zdravie ľudí prevažujú nad rizikami
a nevýhodami a počas vykonávania klinického skúšania je zabezpečený neustály dohľad
nad dodržiavaním tejto požiadavky,
b)
účastník alebo jeho zákonný zástupca, ak účastník nie je spôsobilý dať informovaný
súhlas, porozumel po poučení so skúšajúcim cieľu klinického skúšania, jeho rizikám,
nevýhodám a podmienkam, za ktorých sa bude klinické skúšanie vykonávať, a je si vedomý
svojho práva kedykoľvek a bez akýchkoľvek následkov od klinického skúšania odstúpiť,
c)
sú zaručené práva účastníkov z hľadiska ich fyzickej integrity a duševnej integrity,
práva na súkromie a na ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu,43)
d)
účastník alebo jeho zákonný zástupca, ak účastník nie je spôsobilý dať informovaný
súhlas, dal informovaný súhlas po poučení o povahe, význame, následkoch a rizikách
klinického skúšania; ak účastník nie je schopný písať, môže dať svoj súhlas ústne
v prítomnosti najmenej jedného svedka do zápisnice, ktorú prítomný svedok podpíše,
(2)
Účastník alebo jeho zákonný zástupca, ak účastník nie je spôsobilý dať informovaný
súhlas, môže bez akéhokoľvek následného postihu kedykoľvek odstúpiť od klinického
skúšania odvolaním svojho informovaného súhlasu.
(3)
Zdravotnú starostlivosť v súvislosti s klinickým skúšaním skúšaného humánneho produktu
alebo skúšaného humánneho lieku poskytuje účastníkovi skúšajúci.
(4)
Zadávateľ je povinný zriadiť konzultačné miesto, kde skúšajúci alebo zadávateľ poskytne
účastníkovi podrobné informácie o klinickom skúšaní skúšaného humánneho produktu alebo
skúšaného humánneho lieku.
(5)
Záujmy účastníka majú vždy prednosť pred záujmami vedy a spoločnosti.
§ 31
Ochrana neplnoletých účastníkov
(1)
Klinické skúšanie na neplnoletých účastníkoch možno vykonať, ak
a)
sa získal informovaný súhlas rodičov alebo zákonného zástupcu; tento súhlas musí
vyjadrovať predpokladanú vôľu neplnoletej osoby a môže byť kedykoľvek odvolaný bez
následkov pre neplnoletého účastníka,
b)
neplnoletý účastník dostal od skúšajúceho, ktorý má skúsenosti s účasťou neplnoletých
osôb na klinickom skúšaní, informácie o predmete klinického skúšania, o jeho rizikách
a prínosoch v rozsahu jeho schopností porozumieť im,
c)
skúšajúci si overil, či neplnoletý účastník
1.
vyslovil súhlas zúčastniť sa na klinickom skúšaní,
2.
je schopný vytvoriť si vlastný názor na predmet klinického skúšania a vyhodnotiť
poskytnuté informácie o klinickom skúšaní,
3.
vie o svojom práve odmietnuť účasť na klinickom skúšaní alebo kedykoľvek od účasti
na klinickom skúšaní odstúpiť bez akýchkoľvek postihov a následkov,
d)
neboli okrem odškodnenia prisľúbené rodičom alebo zákonnému zástupcovi žiadne finančné
výhody ani iné materiálne výhody,
e)
sa získajú pre skupinu chorých ľudí určité priame výhody vyplývajúce z klinického
skúšania a len ak ide o klinické skúšanie, ktoré je nevyhnutné na overenie údajov,
ktoré sa získali pri klinickom skúšaní na účastníkoch, ktorí boli schopní dať informovaný
súhlas, alebo inými výskumnými metódami; na toto klinické skúšanie sa musí priamo
vzťahovať klinický stav, ktorým trpí neplnoletý účastník, alebo klinické skúšanie
možno vzhľadom na jeho charakter vykonať len na neplnoletých účastníkoch,
f)
sa klinické skúšanie navrhlo so zámerom minimalizovať bolesť, nepohodlie, strach
a iné predvídateľné riziká viazané na chorobu a zohľadnila sa súčasná úroveň rozvoja
medicíny; skúšajúci je povinný sústavne sledovať rizikový prah a stupeň poškodenia
zdravia,
g)
kladné stanovisko k etike klinického skúšania vydala etická komisia so skúsenosťami
v oblasti pediatrie alebo po konzultáciách s príslušnými odborníkmi o klinických problémoch,
etických problémoch, psychologických problémoch a sociálnych problémoch viazaných
na pediatriu.
(2)
Záujmy neplnoletého účastníka majú vždy prednosť pred záujmami vedy a spoločnosti.
§ 32
Ochrana plnoletých účastníkov nespôsobilých na právne úkony
(1)
Klinické skúšanie na plnoletých účastníkoch, ktorí nie sú spôsobilí na právne úkony,
možno vykonať, ak
a)
sa získal informovaný súhlas ich zákonného zástupcu;40) tento súhlas musí vyjadrovať predpokladanú vôľu plnoletého účastníka, ktorý nie je
spôsobilý na právne úkony, a môže byť kedykoľvek odvolaný bez akýchkoľvek následkov
pre plnoletého účastníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony,
b)
plnoletý účastník, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony, dostal primeraným spôsobom
od skúšajúceho informácie o predmete klinického skúšania, o jeho rizikách a prínosoch
v rozsahu jeho schopností porozumieť im,
c)
skúšajúci si overil, či plnoletý účastník, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony,
1.
vyslovil súhlas zúčastniť sa na klinickom skúšaní,
2.
je schopný vytvoriť si vlastný názor na predmet klinického skúšania a vyhodnotiť
poskytnuté informácie o klinickom skúšaní,
3.
vie o svojom práve odmietnuť účasť na klinickom skúšaní alebo kedykoľvek od účasti
na klinickom skúšaní odstúpiť bez akýchkoľvek postihov a následkov,
d)
neboli okrem odškodnenia prisľúbené zákonnému zástupcovi žiadne finančné výhody ani
iné materiálne výhody,
e)
cieľom klinického skúšania je overenie údajov získaných pri klinickom skúšaní na
účastníkoch schopných dať informovaný súhlas alebo overenie údajov získaných inými
výskumnými metódami a je splnená podmienka, že život plnoletého účastníka, ktorý nie
je spôsobilý na právne úkony, je v nebezpečenstve, v ohrození alebo účastník trpí
v dôsledku choroby,
f)
sa klinické skúšanie navrhlo so zámerom minimalizovať bolesť, nepohodlie, strach
a ostatné predvídateľné riziká viazané na chorobu a zohľadnila sa súčasná úroveň rozvoja
medicíny; skúšajúci je povinný sústavne sledovať rizikový prah a stupeň poškodenia
zdravia,
g)
kladné stanovisko k etike klinického skúšania vydala etická komisia so skúsenosťami
v oblasti daného ochorenia a príslušnej skupiny populácie alebo po konzultáciách s
príslušnými odborníkmi o klinických problémoch, etických problémoch, psychologických
problémoch a sociálnych problémoch viazaných na dané ochorenie a príslušnú skupinu
populácie,
h)
je odôvodnený predpoklad, že podanie skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného
humánneho lieku bude mať taký prínos pre plnoletého účastníka, ktorý nie je spôsobilý
na právne úkony, že vyváži riziko alebo nebude predstavovať žiadne riziko.
(2)
Záujmy plnoletého účastníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony, majú vždy prednosť
pred záujmami vedy a spoločnosti.
§ 33
Stanovisko k etike klinického skúšania
(1)
Žiadosť o stanovisko k etike klinického skúšania alebo žiadosť o stanovisko k zmene
údajov v protokole s odôvodnením navrhovaných zmien predkladá zadávateľ etickej komisii.45)
(2)
Etická komisia pri posudzovaní žiadosti o stanovisko k etike klinického skúšania
alebo k žiadosti o stanovisko k zmene údajov v protokole prihliada najmä na
a)
opodstatnenosť klinického skúšania a jeho organizačné zabezpečenie,
b)
spôsob vyhodnotenia očakávaných prínosov a rizík uvedených v § 30 ods. 1 písm. a) a odôvodnenie záverov vyhodnotenia,
c)
protokol alebo navrhovanú zmenu údajov v protokole,
d)
odbornú spôsobilosť skúšajúceho a jeho spolupracovníkov,
e)
súbor výsledkov a záverov farmaceutického skúšania a toxikologicko-farmakologického
skúšania a doteraz vykonaného klinického skúšania skúšaného humánneho produktu alebo
skúšaného humánneho lieku, ktoré sú dôležité pre klinické skúšanie tohto produktu
alebo humánneho lieku na človeku (ďalej len „príručka pre skúšajúceho“),
f)
materiálne a priestorové vybavenie a personálne zabezpečenie zdravotníckeho zariadenia,
g)
h)
zmluvu o poistení zodpovednosti zadávateľa za škodu,27) ak by v súvislosti s klinickým skúšaním došlo k poškodeniu zdravia alebo úmrtiu účastníka,
i)
úhrnnú sumu, spôsob dohody o odmeňovaní alebo o náhradách pre skúšajúcich a účastníkov
a náležitostí každej predpokladanej zmluvy medzi zadávateľom a poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, v ktorom sa nachádza pracovisko,
j)
spôsob výberu účastníkov,
k)
multicentrické klinické skúšanie podľa odseku 7.
(3)
Etická komisia môže vyzvať žiadateľa o doplňujúce informácie len raz; lehota uvedená
v odseku 4 alebo lehota uvedená v odseku 5 až do doručenia doplňujúcich informácií
neplynie.
(4)
Etická komisia písomne oznámi žiadateľovi stanovisko s odôvodnením do 60 dní od prijatia
žiadosti o stanovisko k etike klinického skúšania alebo do 35 dní od doručenia žiadosti
o stanovisko k zmene údajov v protokole.
(5)
Ak sú predmetom klinického skúšania skúšané humánne produkty alebo skúšané humánne
lieky určené na génovú liečbu alebo na somatickú bunkovú liečbu alebo ak obsahujú
geneticky modifikované organizmy, etická komisia písomne oznámi stanovisko k etike
klinického skúšania žiadateľovi do 90 dní od doručenia žiadosti; pri týchto humánnych
produktoch alebo humánnych liekoch sa môže lehota na vyjadrenie predĺžiť o ďalších
90 dní, ak to etická komisia odôvodní.
(6)
Ak sú predmetom klinického skúšania humánne produkty alebo humánne lieky určené na
xenogénnu bunkovú liečbu, neustanovuje sa lehota na vydanie stanoviska k etike klinického
skúšania.
(7)
Na multicentrické klinické skúšanie sa vyžaduje stanovisko k etike klinického skúšania
alebo stanovisko k zmene údajov v protokole len jednej etickej komisie pre všetky
pracoviská v Slovenskej republike, ktoré sa zúčastňujú na multicentrickom klinickom
skúšaní. Stanovisko k etike klinického skúšania alebo stanovisko k zmene údajov v
protokole vydá etická komisia, ktorú o stanovisko požiada zadávateľ, ktorý v žiadosti
výslovne uvedie, že ide o multicentrické klinické skúšanie. Etická komisia musí vydať
písomné stanovisko do 60 dní, ak ide o podanie prvej žiadosti; do 35 dní od podania
žiadosti o stanovisko k zmene údajov v protokole, ak pred vydaním stanoviska k etike
klinického skúšania alebo stanoviska k zmene údajov v protokole nedostala pripomienky
k obsahu predmetného stanoviska od etických komisií všetkých pracovísk v Slovenskej
republike, ktoré sa zúčastňujú na multicentrickom klinickom skúšaní.
Povoľovanie klinického skúšania
§ 34
Žiadosť o povolenie klinického skúšania
(1)
Žiadosť o povolenie klinického skúšania a žiadosť o zmenu údajov v protokole predkladá
zadávateľ štátnemu ústavu; žiadosť sa môže podať súčasne so žiadosťou o stanovisko
k etike klinického skúšania.
(2)
Žiadosť o povolenie klinického skúšania musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, miesto trvalého pobytu, ak je zadávateľom fyzická osoba; názov
alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby,
ktorá je štatutárnym orgánom, ak je zadávateľom právnická osoba, a meno, priezvisko
odborného zástupcu zodpovedného za výrobu alebo dovoz skúšaného humánneho produktu
alebo skúšaného humánneho lieku,
b)
názov skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku, liekovú formu,
kvantitatívne zloženie a kvalitatívne zloženie jednotlivých zložiek skúšaného humánneho
produktu alebo skúšaného humánneho lieku, cieľ a fázu klinického skúšania,
c)
meno a priezvisko, miesto trvalého pobytu a miesto výroby, ak je výrobcom skúšaného
humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku fyzická osoba; názov alebo obchodné
meno, sídlo, právnu formu a miesto výroby, ak je výrobcom skúšaného humánneho produktu
alebo skúšaného humánneho lieku právnická osoba,
d)
meno a priezvisko, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia osoby zodpovednej za zabezpečovanie
kvality skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku,
e)
doklad o povolení na výrobu skúšaných humánnych liekov v štáte, v ktorom sa skúšaný
humánny produkt alebo skúšaný humánny liek vyrába,
f)
správu o výsledkoch farmaceutického skúšania a toxikologicko-farmakologického skúšania,
g)
správu o výsledkoch klinického skúšania, ak sa začalo alebo vykonalo na základe iného
povolenia alebo v inom štáte,
h)
informáciu o tom, či skúšaný humánny produkt už bol v inom štáte registrovaný ako
humánny liek,
i)
protokol,
j)
úradne osvedčenú kópiu povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,46) v ktorom sa nachádza pracovisko, kde sa bude vykonávať klinické skúšanie,
k)
meno a priezvisko skúšajúceho,
l)
informovaný súhlas,
m)
doklad o tom, že skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek sa vyrobil v
súlade s požiadavkami správnej výrobnej praxe,
n)
vyhlásenie o tom, že predložená dokumentácia je vypracovaná v súlade s požiadavkami
správnej klinickej praxe,
o)
kópiu písomného súhlasu ministerstva životného prostredia na zavádzanie geneticky
modifikovaných organizmov do životného prostredia podľa osobitného predpisu,33) ak skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek obsahuje geneticky modifikované
organizmy,
p)
stanovisko k etike klinického skúšania.
§ 35
Rozhodovanie o povolení klinického skúšania
(1)
Štátny ústav o žiadosti o povolenie klinického skúšania rozhodne
a)
do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti, ak predmetom žiadosti nie sú skúšané humánne
produkty a skúšané humánne lieky uvedené v písmene b) a c),
b)
do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti, v odôvodnených prípadoch sa môže táto lehota
predĺžiť o ďalších 90 dní, ak predmetom žiadosti sú skúšané humánne produkty alebo
skúšané humánne lieky
1.
určené na génovú liečbu,
2.
určené na somatickú bunkovú liečbu,
3.
obsahujúce geneticky pozmenené organizmy,
4.
obsahujúce účinné látky ľudského pôvodu alebo živočíšneho pôvodu alebo obsahujúce
biologické zložky ľudského pôvodu alebo živočíšneho pôvodu, alebo ich výroba si vyžaduje
tieto zložky,
5.
vyvinuté prostredníctvom niektorého z týchto biotechnologických postupov
5.1. technológiou rekombinantnej DNA,
5.2. riadenou expresiou génov kódujúcich biologicky aktívne proteíny v prokaryotických
a eukaryotických organizmoch vrátane transformovaných cicavčích buniek alebo
5.3. metódami založenými na hybridómoch a monoklonálnych protilátkach,
c)
bez určenia lehoty, ak sú predmetom žiadosti skúšané humánne produkty a skúšané humánne
lieky určené na xenogénnu bunkovú liečbu.
(2)
Ak žiadosť o povolenie klinického skúšania neobsahuje náležitosti uvedené v § 34 ods. 2, štátny ústav písomne vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti v lehote do 30 dní. Lehota
na vydanie povolenia klinického skúšania až do doplnenia žiadosti neplynie.
(3)
Štátny ústav rozhodne o žiadosti o povolenie zmeny údajov v protokole do 35 dní odo
dňa doručenia žiadosti.
(4)
Klinické skúšanie možno povoliť, ak sú posudky štátneho ústavu na výsledky farmaceutického
skúšania a toxikologicko-farmakologického skúšania kladné a zohľadňujú súčasný vedecký
pokrok a technický pokrok.
(5)
Rozhodnutie o povolení klinického skúšania okrem údajov uvedených v § 34 ods. 2 písm. a) obsahuje názov skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku, cieľ
klinického skúšania, etapu klinického skúšania, označenie výrobcu skúšaného humánneho
produktu alebo skúšaného humánneho lieku a zadávateľa, ak ním nie je výrobca, označenie
pracoviska, meno a priezvisko skúšajúceho. Zadávateľ bezodkladne zašle jeden rovnopis
alebo úradne osvedčenú kópiu rozhodnutia o povolení klinického skúšania zdravotnej
poisťovni. Zoznam poistencov, ktorí sa zúčastnia klinického skúšania, zašle zadávateľ
príslušnej zdravotnej poisťovni ešte pred začatím klinického skúšania; príslušnosť
pacienta k zdravotnej poisťovni je rozhodujúca v čase zaradenia účastníka do klinického
skúšania.
(6)
Zadávateľ môže začať klinické skúšanie, ak etická komisia vydala kladné stanovisko
ku klinickému skúšaniu a ak štátny ústav neoznámil zadávateľovi v lehote uvedenej
v odseku 1 písm. a) odôvodnené námietky alebo v tejto lehote nevydal záporné rozhodnutie
o povolení klinického skúšania. Začatie klinického skúšania zadávateľ bezodkladne
oznámi zdravotnej poisťovni. Ak ide o humánne lieky uvedené v odseku 1 písm. b) a
c), zadávateľ môže začať klinické skúšanie, ak etická komisia vydala kladné stanovisko
ku klinickému skúšaniu a ak štátny ústav vydal rozhodnutie o povolení klinického skúšania.
(7)
Ak štátny ústav oznámi zadávateľovi, že má odôvodnené námietky, zadávateľ môže len
jedenkrát zmeniť obsah žiadosti o povolenie klinického skúšania tak, aby zohľadnil
námietky, ktoré mu boli oznámené. Ak zadávateľ v lehote určenej štátnym ústavom nezmení
alebo nedoplní svoju žiadosť alebo ak štátny ústav nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v
zmenenej alebo doplnenej žiadosti zadávateľa, alebo ak zadávateľ zmenil obsah žiadosti
viackrát, štátny ústav žiadosť zamietne a klinické skúšanie sa nesmie začať.
(8)
Zadávateľ môže vykonávať klinické skúšanie podľa zmeneného protokolu, ak etická komisia
vydala kladné stanovisko k zmene údajov v protokole a ak štátny ústav neoznámil zadávateľovi
v lehote uvedenej v odseku 3 odôvodnené námietky alebo v tejto lehote nevydal záporné
rozhodnutie o povolení zmeny údajov v protokole.
§ 36
Nápravné opatrenia, pozastavenie klinického skúšania a zrušenie klinického skúšania
(1)
Ak štátny ústav zistí, že zadávateľ alebo skúšajúci si neplní povinnosti vyplývajúce
z klinického skúšania, okamžite písomne upozorní zadávateľa alebo skúšajúceho na neplnenie
uložených povinností a uloží im nápravné opatrenia. Štátny ústav bezodkladne informuje
etickú komisiu, príslušné orgány členských štátov a komisiu o uložených nápravných
opatreniach.
(2)
Ak vzniknú pochybnosti o bezpečnosti alebo vedeckej odôvodnenosti klinického skúšania,
štátny ústav písomne požiada zadávateľa a skúšajúceho, aby sa v lehote siedmich dní
písomne vyjadrili k týmto pochybnostiam. Štátny ústav o tom informuje etickú komisiu.
Ak štátny ústav na základe tohto vyjadrenia zistí nedostatky v klinickom skúšaní,
rozhodne o pozastavení klinického skúšania a súčasne určí lehotu na odstránenie zistených
nedostatkov; o vydanom rozhodnutí informuje etickú komisiu, príslušné orgány členských
štátov a Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“) a uvedie dôvody svojho rozhodnutia.
(3)
Štátny ústav povolenie klinického skúšania zruší, ak
a)
sa v priebehu klinického skúšania preukáže, že môže prísť alebo prišlo k ohrozeniu
zdravia alebo života účastníkov,
b)
c)
sa preukáže, že údaje v dokumentácii pripojenej k žiadosti o povolenie klinického
skúšania boli nepravdivé,
d)
v lehote podľa odseku 2 sa zadávateľ a skúšajúci písomne nevyjadrili k pochybnosti
o bezpečnosti alebo vedeckej odôvodnenosti klinického skúšania alebo
e)
v lehote určenej štátnym ústavom podľa odseku 2 zadávateľ neodstránil zistené nedostatky.
§ 37
Databáza údajov
(1)
Štátny ústav vedie databázu údajov, ktoré vkladá do európskej databázy údajov o klinickom
skúšaní zriadenej Komisiou.
(2)
Databáza údajov obsahuje
a)
údaje uvedené v žiadosti o povolenie klinického skúšania podľa § 34 ods. 2,
b)
zmeny a doplnenia vykonané v žiadosti podľa § 35 ods. 7,
c)
zmeny údajov v protokole podľa § 35 ods. 8,
d)
stanovisko k etike klinického skúšania podľa § 33 ods. 4,
e)
stanovisko k zmene údajov v protokole podľa § 33 ods. 4,
f)
údaje o vykonaných inšpekciách dodržiavania správnej klinickej praxe podľa § 39 ods. 3,
g)
podozrenia na neočakávané závažné nežiaduce účinky skúšaného humánneho produktu alebo
skúšaného humánneho lieku podľa § 41,
h)
oznámenie o skončení klinického skúšania.
(3)
Štátny ústav poskytne na žiadosť príslušného orgánu iného členského štátu, agentúry
alebo Komisie doplňujúce informácie týkajúce sa multicentrického klinického skúšania,
ktoré sa vykonáva aj na území iných členských štátov okrem údajov, ktoré už boli vložené
do európskej databázy údajov o klinickom skúšaní.
(4)
Štátny ústav na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam skúšajúcich s uvedením mena
a priezviska a finančného ohodnotenia skúšajúceho, pracoviska, skúšaných humánnych
produktov a skúšaných humánnych liekov, dátumu začatia a dátumu skončenia klinického
skúšania.
§ 38
Výroba, dovoz, označovanie a uchovávanie skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného
humánneho lieku
(1)
Skúšaným humánnym produktom je účinná látka v liekovej forme alebo placebo v liekovej
forme skúšané alebo použité ako referenčná vzorka pri klinickom skúšaní.
(2)
Skúšaným humánnym liekom je registrovaný humánny liek použitý vo štvrtej etape klinického
skúšania na získanie rozsiahlejších informácií o registrovanom humánnom lieku.
(3)
Na výrobu skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku sa vzťahuje
§ 12 ods. 3 písm. b) a c); na dovoz skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku sa vzťahuje
§ 12 ods. 3 písm. d) a § 17.
(4)
Osoba zodpovedná za zabezpečovanie kvality pri výrobe skúšaného humánneho produktu
alebo skúšaného humánneho lieku ustanovená podľa § 12 ods. 1 písm. e) a osoba zodpovedná za dovoz skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho
lieku ustanovená podľa § 17 ods. 1 písm. b) zabezpečuje, aby každá šarža skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho
lieku bola
a)
vyrobená a kontrolovaná v súlade s požiadavkami správnej výrobnej praxe, s dokumentáciou
špecifikujúcou skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek a s údajmi uvedenými
v žiadosti o povolenie klinického skúšania podľa § 34 ods. 2, ak ide o skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek vyrobený v Slovenskej
republike,
b)
vyrobená a kontrolovaná podľa požiadaviek správnej výrobnej praxe, ktoré sú rovnocenné
s požiadavkami správnej výrobnej praxe podľa § 12 ods. 2, s dokumentáciou špecifikujúcou skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek,
a aby každá šarža bola kontrolovaná v súlade s údajmi uvedenými v žiadosti o povolenie
klinického skúšania podľa § 34 ods. 2, ak ide o skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek vyrobený mimo územia
Slovenskej republiky,
c)
podrobená požadovaným kontrolným analýzam, skúškam alebo overovaniam na potvrdenie,
či kvalita humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku je v súlade s údajmi
uvedenými v žiadosti o povolenie klinického skúšania podľa § 34 ods. 2, ak ide o skúšaný humánny liek, ktorý je porovnávacím humánnym liekom pochádzajúcim
z tretieho štátu a ktorý je registrovaný, ak sa nedá získať dokumentácia potvrdzujúca,
že každá šarža bola vyrobená podľa požiadaviek správnej výrobnej praxe, ktoré sú rovnocenné
s požiadavkami správnej výrobnej praxe podľa § 12 ods. 2.
(5)
Skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek je pri dovoze oslobodený od ďalších
kontrol, ak sa preukáže splnenie povinností podľa odseku 4 a priložený certifikát
o prepustení šarže podpísala osoba zodpovedná za zabezpečovanie kvality.
(6)
Osoba zodpovedná za zabezpečovanie kvality musí potvrdiť v certifikáte o prepustení
šarže alebo v rovnocennom dokumente, že každá šarža spĺňa požiadavky § 34 ods. 2 písm. m). Certifikát o prepustení šarže alebo rovnocenný dokument sa musí aktualizovať súbežne
s vykonanými úkonmi a musí byť k dispozícii zamestnancom štátneho ústavu najmenej
päť rokov po skončení klinického skúšania.
(7)
Údaje na vonkajšom obale skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku
a údaje na vnútornom obale, ak skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek
nemá vonkajší obal, musia byť v štátnom jazyku a musia obsahovať najmenej
a)
názov skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku alebo jeho kód,
b)
spôsob podania a cestu podania,
c)
názov alebo označenie klinického skúšania, pri ktorom sa používa,
d)
číslo šarže,
e)
meno a priezvisko alebo názov alebo obchodné meno a sídlo zadávateľa,
f)
podmienky uchovávania,
g)
nešifrovaný čas použiteľnosti,
h)
označenie „VZORKA NA KLINICKÉ SKÚŠANIE“.
(8)
Údaje na vnútornom obale skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku,
ktorý má aj vonkajší obal, musia byť v štátnom jazyku a musia obsahovať najmenej
a)
názov skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku alebo jeho kód,
b)
spôsob podania a cestu podania,
c)
číslo šarže,
d)
nešifrovaný čas použiteľnosti,
e)
označenie „VZORKA NA KLINICKÉ SKÚŠANIE“.
(9)
Ak sa pri dvojito zaslepenom klinickom skúšaní používa na porovnanie aj iný skúšaný
humánny produkt alebo skúšaný humánny liek alebo placebo, musí byť vonkajší obal a
vnútorný obal označený rovnakými údajmi, aby ich nebolo možno navzájom rozlíšiť.
(10)
Skúšaný humánny produkt a skúšaný humánny liek sa uchovávajú v nemocničnej lekárni
ústavného zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa nachádza pracovisko; ak toto ústavné
zdravotnícke zariadenie nemá zriadenú nemocničnú lekáreň, musí zadávateľ v žiadosti
o povolenie klinického skúšania určiť nemocničnú lekáreň alebo verejnú lekáreň, v
ktorej sa má skúšaný humánny produkt a skúšaný humánny liek uchovávať, a uviesť spôsob
manipulácie s nimi alebo pracovisko, ktoré musí mať vytvorené podmienky na uchovávanie
skúšaného humánneho produktu a skúšaného humánneho lieku, tieto podmienky musí zadávateľ
uviesť v protokole.
§ 39
Overovanie zhody skúšaných humánnych produktov a skúšaných humánnych liekov so správnou
klinickou praxou a so správnou výrobnou praxou
(1)
Štátny ústav overuje dodržiavanie ustanovení správnej klinickej praxe a správnej
výrobnej praxe skúšaných humánnych produktov a skúšaných humánnych liekov inšpekciou
pracovísk, ktoré majú vzťah ku klinickému skúšaniu a sú uvedené v odseku 2.
(2)
Pracoviská, ktoré majú vzťah ku klinickému skúšaniu, sú
a)
pracoviská, na ktorých sa klinické skúšanie vykonáva,
b)
miesta výroby skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku,
c)
laboratóriá, ktoré sa používajú pri klinickom skúšaní,
d)
ďalšie priestory, v ktorých sa skúšaný humánny produkt a skúšaný humánny liek uchováva,
e)
priestory zadávateľa.
(3)
Inšpekciu správnej klinickej praxe na pracovisku, ktoré má vzťah ku klinickému skúšaniu,
môže štátny ústav vykonať
a)
pred vydaním povolenia na klinické skúšanie,
b)
počas klinického skúšania,
c)
po skončení klinického skúšania,
d)
pri posudzovaní žiadosti o registráciu humánneho lieku,
e)
po registrácii humánneho lieku.
(4)
Štátny ústav pri inšpekcii správnej klinickej praxe alebo správnej výrobnej praxe
na pracovisku, ktoré má vzťah ku klinickému skúšaniu, postupuje v súlade s metodickými
pokynmi pre inšpekcie správnej klinickej praxe alebo správnej výrobnej praxe a vzájomné
uznávanie výsledkov inšpekcie správnej klinickej praxe alebo správnej výrobnej praxe
medzi členskými štátmi. Štátny ústav pri inšpekcii správnej klinickej praxe alebo
správnej výrobnej praxe na pracovisku, ktoré má vzťah ku klinickému skúšaniu, spolupracuje
s inšpekčnými orgánmi iných členských štátov, s agentúrou a Komisiou. Na žiadosť inšpekčných
orgánov z iných členských štátov štátny ústav zabezpečí inšpektorom z iných členských
štátov prístup na miesta klinického skúšania a k dokumentácii o klinickom skúšaní.
Štátny ústav môže požiadať Komisiu alebo inšpekčný orgán iného členského štátu o vykonanie
inšpekcie správnej klinickej praxe na pracovisku, ktoré má vzťah ku klinickému skúšaniu
a ktoré má sídlo v treťom štáte, a o prístup k dokumentácii o klinickom skúšaní.
(5)
Štátny ústav
a)
vymenuje potrebný počet inšpektorov, aby sa zabezpečilo účinné overovanie dodržiavania
správnej klinickej praxe a správnej výrobnej praxe na pracoviskách, ktoré majú vzťah
ku klinickému skúšaniu,
b)
vypracuje postupy na
1.
overovanie dodržiavania správnej klinickej praxe a správnej výrobnej praxe; postupy
zahŕňajú riadenie klinického skúšania, podmienky navrhovania, vykonávania, monitorovania
a zaznamenávania výsledkov klinického skúšania a spôsob prijímania následných opatrení,
2.
vymenovanie odborníkov, ak je potrebné sprevádzať inšpektorov,
3.
spoluprácu s príslušnými orgánmi iných členských štátov pri inšpekciách správnej
klinickej praxe a správnej výrobnej praxe na pracoviskách, ktoré majú vzťah ku klinickému
skúšaniu v inom členskom štáte alebo v tretích štátoch,
c)
vedie evidenciu vnútroštátnych inšpekcií a medzinárodných inšpekcií dodržiavania
správnej klinickej praxe a správnej výrobnej praxe na pracoviskách, ktoré majú vzťah
ku klinickému skúšaniu, a evidenciu prijatých opatrení,
d)
predloží správu o inšpekcii výlučne zadávateľovi so zachovaním jej dôverného charakteru;
možno ju poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti príslušným orgánom iných členských
štátov, etickej komisii, Komisii a agentúre.
§ 40
Oznamovanie závažných nežiaducich udalostí
(1)
Nežiaduca udalosť na účel klinického skúšania je každý škodlivý prejav u účastníka,
ktorému sa podáva skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek, ktorý nie je
nevyhnutne zapríčinený podávaním skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho
lieku.
(2)
Závažná nežiaduca udalosť na účel klinického skúšania je nežiaduca udalosť, ktorá
bez ohľadu na dávku skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku spôsobuje
smrť, ohrozuje život účastníka, vyžaduje poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti
alebo ju predlžuje, vyvoláva zdravotné postihnutie alebo má za následok trvalú alebo
závažnú funkčnú neschopnosť, alebo sa prejavuje vrodenou úchylkou alebo znetvorením.
(3)
Skúšajúci bezodkladne oznámi zadávateľovi všetky závažné nežiaduce udalosti okrem
tých, ktoré sú uvedené v protokole alebo v príručke pre skúšajúceho ako nevyžadujúce
neodkladné oznámenie. Po oznámení pošle skúšajúci zadávateľovi podrobnú písomnú správu
o zistenej závažnej nežiaducej udalosti; v oznámení a v písomnej správe sa účastníci
identifikujú podľa kódového čísla.
(4)
Nežiaduce udalosti a výsledky analýz, ktoré nespĺňajú požiadavky definované v protokole
a sú považované za rozhodujúce pre hodnotenie bezpečnosti, skúšajúci oznámi zadávateľovi
v lehotách určených v protokole.
(5)
Po oznámení úmrtia účastníka skúšajúci poskytne zadávateľovi a etickej komisii všetky
požadované informácie.
(6)
Zadávateľ vedie register všetkých nežiaducich udalostí, ktoré mu oznámil skúšajúci;
register predkladá na požiadanie štátnemu ústavu, etickej komisii a zdravotnej poisťovni,
ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie účastníka, a príslušným orgánom členských
štátov, na ktorých území sa vykonáva multicentrické klinické skúšanie.
(7)
Štátny ústav kontroluje, či zadávateľ vedie register všetkých nežiaducich udalostí,
ktoré mu oznámil skúšajúci, a či ho predkladá na požiadanie orgánom uvedeným v odseku
6.
§ 41
Oznamovanie závažných nežiaducich účinkov
(1)
Nežiaduci účinok na účel klinického skúšania je každá škodlivá a nechcená reakcia
na skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek bez ohľadu na podanú dávku.
(2)
Závažný nežiaduci účinok na účel klinického skúšania je nežiaduci účinok, ktorý bez
ohľadu na dávku skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku spôsobuje
smrť, ohrozuje život účastníka, vyžaduje poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti
alebo ju predlžuje, vyvoláva zdravotné postihnutie alebo má za následok trvalú alebo
závažnú funkčnú neschopnosť, alebo sa prejavuje vrodenou úchylkou (kongenitálna anomália)
alebo znetvorením (malformácia).
(3)
Neočakávaný nežiaduci účinok na účel klinického skúšania je nežiaduci účinok, ktorého
charakter alebo závažnosť nie je v zhode s informáciami vzťahujúcimi sa na skúšaný
humánny produkt alebo na skúšaný humánny liek, ktoré sú uvedené v príručke pre skúšajúceho,
ak ide o skúšaný humánny produkt, alebo v súhrne charakteristických vlastností humánneho
lieku, ak ide o skúšaný humánny liek.
(4)
Skúšajúci bezodkladne oznámi zadávateľovi všetky závažné nežiaduce účinky okrem tých,
ktoré sú uvedené v protokole alebo v príručke pre skúšajúceho ako nevyžadujúce neodkladné
oznámenie. Po oznámení pošle skúšajúci zadávateľovi podrobnú písomnú správu o zistenom
závažnom nežiaducom účinku; v oznámení a v písomnej správe sa účastníci identifikujú
podľa kódového čísla.
(5)
Zadávateľ vedie register všetkých závažných nežiaducich účinkov a neočakávaných závažných
nežiaducich účinkov skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku,
ktoré mu oznámil skúšajúci alebo o ktorých sa dozvedel; register predkladá na požiadanie
štátnemu ústavu, etickej komisii a zdravotnej poisťovni, ktorá vykonáva verejné zdravotné
poistenie účastníka, a príslušným orgánom členských štátov, na ktorých území sa vykonáva
multicentrické klinické skúšanie.
(6)
Štátny ústav kontroluje, či zadávateľ vedie register a oznamuje všetky podozrenia
na závažné nežiaduce účinky a na neočakávané závažné nežiaduce účinky skúšaného humánneho
produktu alebo skúšaného humánneho lieku, o ktorých sa dozvedel, a či ho predkladá
na požiadanie orgánom uvedeným v odseku 5.
(7)
Zadávateľ predkladá na požiadanie zdravotnej poisťovni, ktorá vykonáva verejné zdravotné
poistenie účastníka, kópiu písomnej správy podľa odseku 4 a informácie o výskyte všetkých
závažných nežiaducich účinkov, ktoré sa vzťahujú na účastníka.
§ 42
Uchovávanie dokumentácie
(1)
Zadávateľ alebo držiteľ registrácie humánneho lieku je povinný uchovávať
a)
všetku dokumentáciu vzťahujúcu sa na klinické skúšanie počas platnosti registrácie
humánneho lieku, ktorá obsahuje
1.
protokol,
2.
štandardné pracovné postupy,
3.
stanovisko k etike klinického skúšania,
4.
rozhodnutie o povolení klinického skúšania,
5.
príručku pre skúšajúceho,
6.
individuálne záznamy o účastníkovi,
7.
správy o vykonanom audite,
b)
záverečnú správu o klinickom skúšaní päť rokov po uplynutí platnosti povolenia na
uvedenie humánneho lieku na trh.
(2)
Zadávateľ alebo držiteľ registrácie humánneho lieku musí zabezpečiť prijatie takých
opatrení na uchovávanie dokumentácie o klinickom skúšaní, aby
a)
skúšajúci uchovával zoznam identifikačných kódov účastníkov najmenej 15 rokov po
skončení alebo prerušení klinického skúšania,
b)
sa zdravotná dokumentácia47) účastníkov vzťahujúca sa na klinické skúšanie a ďalšie základné údaje uchovávali
u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti najmenej 15 rokov po skončení klinického
skúšania alebo prerušení klinického skúšania.
(3)
Prevod dokumentácie o výsledkoch klinického skúšania sa uchováva spoločne s dokumentáciou.
(4)
Etická komisia uchováva dokumentáciu priloženú k žiadosti o stanovisko k etike klinického
skúšania alebo k žiadosti o zmene údajov v protokole najmenej tri roky po skončení
klinického skúšania.
(5)
Nosiče na uloženie dokumentácie musia byť také, aby sa dokumentácia v plnom rozsahu
zachovala a bola čitateľná počas celej lehoty uloženia a aby ju bolo možné na požiadanie
poskytnúť príslušným orgánom.
§ 43
Povinnosti zadávateľa
Zadávateľ je povinný
a)
vybrať skúšajúceho s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu, etapu a rozsah klinického
skúšania, vybavenie pracoviska a poskytnúť mu príručku pre skúšajúceho,
b)
pred začatím klinického skúšania predložiť
1.
etickej komisii žiadosť o stanovisko k etike klinického skúšania,
2.
štátnemu ústavu žiadosť o povolenie klinického skúšania,
c)
zabezpečiť konzultačné miesto, kde sa účastníkovi poskytujú informácie o klinickom
skúšaní,
d)
dodržiavať ustanovenia o povoľovaní klinického skúšania, o pozastavení klinického
skúšania a o zrušení klinického skúšania,
e)
ustanoviť osobu zodpovednú za zabezpečovanie kvality pri výrobe skúšaného humánneho
produktu alebo skúšaného humánneho lieku, ak sa skúšaný humánny produkt alebo skúšaný
humánny liek vyrába v Slovenskej republike, alebo osobu zodpovednú za dovoz skúšaného
humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku, ak sa skúšaný humánny produkt
alebo skúšaný humánny liek nevyrába v Slovenskej republike, a zabezpečiť, aby táto
osoba plnila úlohy podľa § 38 ods. 4 alebo zabezpečila ich plnenie,
f)
viesť register nežiaducich udalostí, závažných nežiaducich účinkov a neočakávaných
závažných nežiaducich účinkov, ktoré mu oznámil skúšajúci, a oznamovať štátnemu ústavu,
etickej komisii a zdravotnej poisťovni, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie
účastníka, závažné nežiaduce udalosti a podozrenia na závažné nežiaduce účinky a na
neočakávané závažné nežiaduce účinky,
g)
predložiť na požiadanie zdravotnej poisťovne, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie
účastníka, informácie o všetkých závažných nežiaducich udalostiach, závažných nežiaducich
účinkoch a neočakávaných závažných nežiaducich účinkoch, ktoré sa vzťahujú na účastníka,
h)
uhradiť všetky náklady spojené s
1.
klinickým skúšaním a s liečbou ochorenia, na ktoré je klinické skúšanie zamerané,
2.
liečbou zdravotných komplikácií a prípadných trvalých následkov na zdraví vzniknutých
účastníkovi v dôsledku klinického skúšania,
3.
uzatvorením zmluvy o poistení zodpovednosti zadávateľa za škodu spôsobenú účastníkovi
klinického skúšania, ak by v súvislosti s klinickým skúšaním došlo k poškodeniu zdravia
alebo úmrtiu účastníka,
4.
uzatvorením zmluvy o poistení zodpovednosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
za škodu, ktorá môže byť spôsobená účastníkovi,
i)
uchovávať skúšané humánne produkty a skúšané humánne lieky v nemocničnej lekárni
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v ktorom sa nachádza pracovisko, alebo v
nemocničnej lekárni alebo vo verejnej lekárni alebo na pracovisku, ktoré musí mať
vytvorené podmienky na uchovávanie skúšaného humánneho produktu a skúšaného humánneho
lieku, pričom tieto podmienky musí zadávateľ uviesť v protokole,
j)
poskytnúť skúšajúcemu na vykonanie klinického skúšania skúšaný humánny produkt alebo
skúšaný humánny liek vyrobený v súlade so zásadami správnej výrobnej praxe a uchovávať
jeho vzorku,
k)
postupovať podľa zásad správnej klinickej praxe,
l)
zabezpečiť vykonávanie odborného dohľadu nad klinickým skúšaním poverenou osobou,
m)
informovať skúšajúcich o zistených neočakávaných závažných nežiaducich účinkoch,
n)
oznamovať štátnemu ústavu a etickej komisii
1.
návrh na zmenu údajov v protokole,
2.
opatrenia príslušných orgánov iných členských štátov a tretích štátov vzťahujúcich
sa na skúšaný humánny produkt alebo skúšaný humánny liek,
3.
prerušenie klinického skúšania a dôvody jeho prerušenia,
4.
bezodkladne akúkoľvek novú skutočnosť, ktorá sa týka priebehu klinického skúšania
alebo vývoja skúšaného humánneho produktu alebo skúšaného humánneho lieku, a prijaté
opatrenia na ochranu účastníkov pred bezprostredným nebezpečenstvom,
5.
do siedmich dní všetky dôležité informácie týkajúce sa podozrenia na neočakávané
závažné nežiaduce účinky, ktoré spôsobili alebo by mohli spôsobiť smrť; do ďalších
ôsmich dní predložiť písomnú správu o týchto skutočnostiach,
6.
do 15 dní podozrenia na iné neočakávané závažné nežiaduce účinky odo dňa, keď sa
zadávateľ o nich dozvedel,
7.
do 90 dní skončenie klinického skúšania; ak sa klinické skúšanie skončilo predčasne
do 15 dní s uvedením dôvodov predčasného skončenia klinického skúšania,
8.
počas trvania klinického skúšania raz ročne zoznam všetkých podozrení na závažné
nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli počas tohto obdobia, a správu o bezpečnosti účastníkov,
o)
zabezpečiť prijatie opatrení na uchovávanie dokumentácie o klinickom skúšaní,
p)
aktualizovať najmenej raz ročne príručku pre skúšajúceho,
r)
predložiť na požiadanie etickej komisii, štátnemu ústavu a zdravotnej poisťovni,
ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie účastníka, údaje a dokumentáciu o klinickom
skúšaní.
§ 44
Povinnosti skúšajúceho
Skúšajúci je povinný
a)
oboznámiť sa pred začatím klinického skúšania s údajmi uvedenými v príručke pre skúšajúceho
a zohľadniť ich pri poučení účastníka,
b)
poučiť účastníka podľa § 29 ods. 14,
c)
zaradiť do klinického skúšania len účastníkov, ktorí vyjadrili súhlas s účasťou na
klinickom skúšaní podľa § 29 ods. 13,
d)
odmietnuť vykonávanie klinického skúšania, ak nie sú splnené požiadavky na začatie
klinického skúšania, pozastaviť vykonávanie klinického skúšania, ktorého vykonávanie
štátny ústav pozastavil, alebo skončiť vykonávanie klinického skúšania, ktoré štátny
ústav zrušil,
e)
vykonávať klinické skúšanie len pri dodržaní ustanovení o ochrane
1.
účastníkov klinického skúšania,
2.
neplnoletých účastníkov klinického skúšania,
3.
plnoletých účastníkov klinického skúšania nespôsobilých na právne úkony,
f)
odmietnuť vykonávanie klinického skúšania, ak etická komisia vyjadrila nesúhlasné
stanovisko ku klinickému skúšaniu,
g)
zabezpečiť bezpečnú manipuláciu so skúšaným humánnym produktom alebo so skúšaným
humánnym liekom a jeho správne uchovávanie,
h)
bezodkladne oznamovať zadávateľovi a zdravotnej poisťovni, ktorá vykonáva verejné
zdravotné poistenie účastníka, každú závažnú nežiaducu udalosť a každý neočakávaný
závažný nežiaducu účinok, ak nebolo v povolení uvedené inak, a prijímať potrebné opatrenia
na ochranu života a zdravia účastníkov vrátane prerušenia klinického skúšania,
i)
evidovať, spravovať a uchovávať údaje a informácie o klinickom skúšaní takým spôsobom,
aby sa správne oznamovali, interpretovali a overovali a aby sa zároveň zabezpečila
ochrana osobných údajov,
j)
zabezpečiť najmenej 15 rokov uchovávanie zoznamu identifikačných kódov účastníkov
a dokumentácie o klinickom skúšaní,
k)
zabezpečiť dôvernosť všetkých informácií týkajúcich sa účastníka,
l)
postupovať podľa správnej klinickej praxe,
m)
predložiť na požiadanie etickej komisii, štátnemu ústavu a zdravotnej poisťovni,
ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie účastníka, údaje a dokumentáciu o klinickom
skúšaní,
n)
informovať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým má účastník uzatvorenú
dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,48) že účastník je zaradený do klinického skúšania.
§ 45
Neintervenčná klinická štúdia
(1)
Neintervenčná klinická štúdia je sledovanie a vyhodnotenie terapeutického používania
registrovaného humánneho lieku pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
(2)
Pri neintervenčnej klinickej štúdii sa
a)
humánny liek predpisuje v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku,
ktorý bol schválený pri jeho registrácii; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného
predpisu,28)
b)
neurčuje vopred zaradenie pacienta do danej terapeutickej praxe protokolom,
c)
musí rozhodnutie predpísať humánny liek odlíšiť od rozhodnutia zaradiť pacienta do
neintervenčnej klinickej štúdie,
d)
nemôže použiť doplňujúci diagnostický postup a monitorovací postup na pacientovi,
e)
používajú na analyzovanie získaných údajov epidemiologické metódy,
f)
určí osoba poverená vykonaním neintervenčnej klinickej štúdie, ktorá zodpovedá za
jej odborné vykonávanie (ďalej len „odborný garant“); odborným garantom môže byť len
osoba spĺňajúca podmienky podľa § 29 ods. 11.
(3)
Požiadavky na klinické skúšanie a správnu klinickú prax uvedené v § 29 až 44 sa na neintervenčnú klinickú štúdiu nevzťahujú.
(4)
Neintervenčnú klinickú štúdiu možno uskutočniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom
zdravotnej poisťovne účastníka neintervenčnej klinickej štúdie na základe protokolu
neintervenčnej klinickej štúdie predloženého odborným garantom. Zdravotná poisťovňa
súhlas na neintervenčnú klinickú štúdiu neudelí, ak
a)
protokol neintervenčnej klinickej štúdie neobsahuje náležitosti podľa odseku 5,
b)
od registrácie humánneho lieku v Slovenskej republike uplynuli viac ako dva roky,
c)
neboli dodržané podmienky podľa odseku 2 písm. b) alebo písm. c).
(5)
Protokol neintervenčnej klinickej štúdie obsahuje
a)
meno a priezvisko alebo názov zadávateľa neintervenčnej klinickej štúdie,
b)
adresu bydliska alebo sídla zadávateľa neintervenčnej klinickej štúdie,
c)
názov neintervenčnej klinickej štúdie,
d)
cieľ neintervenčnej klinickej štúdie,
e)
dátum začatia a skončenia neintervenčnej klinickej štúdie,
f)
meno a priezvisko odborného garanta,
g)
spôsob spracovania údajov neintervenčnej klinickej štúdie,
h)
dátum, formu a dobu publikovania výsledkov neintervenčnej klinickej štúdie, ktorá
nesmie byť kratšia ako dva mesiace od skončenia neintervenčnej klinickej štúdie,
i)
finančné ohodnotenie odborného garanta neintervenčnej klinickej štúdie.
(6)
Zadávateľ je povinný protokol neintervenčnej klinickej štúdie schválený zdravotnou
poisťovňou účastníka neintervenčnej klinickej štúdie zaslať národnému centru, ktoré
ho zverejní do troch dní od doručenia na svojom webovom sídle.
(7)
Zadávateľ zasiela rovnopis spracovaných výsledkov neintervenčnej klinickej štúdie
zdravotnej poisťovni účastníka neintervenčnej klinickej štúdie a národnému centru,
ktoré ho zverejní do troch dní od doručenia na svojom webovom sídle.
Druhý oddiel
Uvádzanie humánnych liekov na trh
§ 46
Povolenie na uvedenie humánneho lieku na trh
(1)
Humánne lieky vyrábané v šaržiach, ktoré sú uvádzané na trh pod osobitným názvom
a v osobitnom balení (ďalej len „hromadne vyrábaný humánny liek“), možno uviesť na
trh len na základe povolenia na uvedenie humánneho lieku na trh (ďalej len „registrácia
humánneho lieku“), ktoré vydáva
a)
štátny ústav, ak ide o humánne lieky,
b)
Komisia, ak ide o humánne lieky registrované podľa osobitných predpisov.12)
(2)
Registrácii humánneho lieku nepodliehajú
a)
humánne lieky určené na vedecké, výskumné a kontrolné účely, ak sú registrované v
inom štáte,
b)
humánne lieky registrované v inom štáte, ak v Slovenskej republike nie sú dostupné
porovnateľné registrované humánne lieky, ktoré sú určené na použitie pre jedného pacienta
alebo skupinu pacientov pri ohrození života alebo pri riziku závažného zhoršenia zdravotného
stavu,
c)
humánne lieky pripravované v šaržiach vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni
určené na výdaj vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni, v ktorej boli pripravené,
transfúzne lieky pripravované z krvi v šaržiach v zdravotníckych zariadeniach (ďalej
len „hromadne pripravovaný humánny liek“),
d)
humánne lieky pripravované vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni podľa
lekárskeho predpisu určené na výdaj vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni,
v ktorej boli pripravené (ďalej len „individuálne pripravovaný humánny liek“),
e)
humánne lieky na inovatívnu liečbu pripravované individuálne,
f)
antidotá proti vysokoúčinným bojovým otravným látkam, očkovacie látky proti bojovým
biologickým prostriedkom, dekontaminačné prostriedky a rádioprotektívne humánne lieky,
ktoré sú určené pre ozbrojené sily, ozbrojené zbory, Policajný zbor a Hasičský a záchranný
zbor a takto sú aj označované,
g)
individuálne alebo hromadne pripravované rádioaktívne humánne lieky pripravené v
čase použitia v zdravotníckych zariadeniach špecializovaných na liečbu rádioaktívnymi
humánnymi liekmi výlučne z registrovaných izotopových generátorov, kitov alebo rádionuklidových
prekurzorov v súlade s pokynmi výrobcu,
h)
transfúzne lieky,
i)
medziprodukty určené na ďalšie spracovanie.
(3)
Hromadne pripravované humánne lieky a individuálne pripravované humánne lieky možno
vydať vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni, ak spĺňajú požiadavky Európskeho
liekopisu1) alebo Slovenského farmaceutického kódexu a boli pripravené v súlade s požiadavkami
na správnu lekárenskú prax; splnenie týchto požiadaviek posudzuje štátny ústav v rámci
vykonávania inšpekcie.
(4)
Terapeutické použitie humánnych liekov uvedených v odseku 2 písm. a) a b) povoľuje
ministerstvo zdravotníctva na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
ktorá bude humánne lieky používať alebo ktorá liečbu indikuje.
(5)
(6)
Ministerstvo zdravotníctva pred dočasnou registráciou podľa odseku 5
a)
informuje držiteľa registrácie v členskom štáte, v ktorom je tento humánny liek registrovaný,
o zámere dočasne humánny liek registrovať,
b)
požiada príslušný orgán tohto členského štátu o zaslanie kópie hodnotiacej správy
vypracovanej podľa § 57 ods. 2 a kópie registrácie tohto humánneho lieku.
(7)
Ak ministerstvo zdravotníctva dočasne registruje humánny liek alebo zruší dočasnú
registráciu humánneho lieku, oznámi túto skutočnosť Komisii vrátane mena a priezviska
a adresy bydliska alebo obchodného mena a adresy sídla držiteľa dočasnej registrácie.
Žiadosť o registráciu humánneho lieku
§ 47
(1)
Žiadosť o registráciu humánneho lieku predkladá fyzická osoba alebo právnická osoba
štátnemu ústavu; žiadateľ musí mať bydlisko alebo sídlo v Slovenskej republike alebo
v inom členskom štáte a je povinný v žiadosti uvádzať pravdivé a presné údaje.
(2)
Ak sa humánny liek vyskytuje vo viacerých liekových formách, žiadosť o registráciu
humánneho lieku sa podáva samostatne na humánny liek v každej liekovej forme. Na každý
humánny liek sa podáva samostatne aj vtedy, ak sa humánny liek odlišuje množstvom
liečiva v jednotke hmotnosti, v jednotke objemu alebo v jednotke delenej liekovej
formy.
(3)
Ak sa homeopatický humánny liek odlišuje homeopatickým základom, žiadosť o registráciu
homeopatického humánneho lieku sa podáva samostatne na každý homeopatický základ.
§ 48
(1)
Žiadosť o registráciu humánneho lieku musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, rodné číslo, adresu bydliska, ak je žiadateľom fyzická osoba;
názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo, právnu formu, ak je žiadateľom
právnická osoba,
b)
meno a priezvisko, rodné číslo, adresu bydliska osoby zodpovednej za registráciu
lieku a osoby zodpovednej za dohľad nad liekmi,
c)
adresu miesta výroby lieku,
d)
názov humánneho lieku,
e)
kvalitatívne a kvantitatívne zloženie humánneho produktu s uvedením v ňom obsiahnutých
liečiv a pomocných látok okrem sumárnych chemických vzorcov vrátane látok druhotne
prenikajúcich do humánneho lieku v priebehu výroby jednotlivých zložiek humánneho
lieku,
f)
údaj o obsahu omamnej látky alebo psychotropnej látky,
g)
stručný opis spôsobu výroby,
h)
čas použiteľnosti humánneho lieku,
i)
terapeutické indikácie, kontraindikácie a nežiaduce účinky, liekovú formu, cestu
podania humánneho lieku, dávkovanie a predpokladaný čas stálosti, upozornenie na bezpečné
zaobchádzanie a vysvetlenie bezpečnostných opatrení na skladovanie humánneho lieku
a podávanie humánneho lieku pacientovi a návrh zatriedenia humánneho lieku podľa spôsobu
výdaja,
j)
použité kontrolné metódy farmaceutického skúšania,
k)
dokumentáciu o výsledkoch
1.
farmaceutického skúšania,
2.
toxikologicko-farmakologického skúšania a
3.
klinického skúšania,
l)
návrh súhrnu charakteristických vlastností humánneho lieku v štátnom jazyku určený
pre odbornú verejnosť a súhrny charakteristických vlastností humánneho lieku schválené
v iných členských štátoch, v ktorých bol humánny liek registrovaný,
m)
dva návrhy vnútorného obalu a dva návrhy vonkajšieho obalu, v ktorom sa bude humánny
liek uvádzať na trh,
n)
návrh písomnej informácie pre používateľa v štátnom jazyku, písomné informácie pre
používateľa lieku schválené v iných členských štátoch, v ktorých bol humánny liek
už registrovaný,
o)
doklad o povolení na výrobu humánneho lieku vydaný v štáte, v ktorom sa nachádza
miesto výroby humánneho lieku,
p)
rozhodnutie príslušného orgánu o registrácii humánneho lieku v štátoch, v ktorých
je humánny liek registrovaný; zoznam štátov, v ktorých je podaná žiadosť o registráciu
humánneho lieku, ak bola žiadosť zamietnutá, aj dôvod jej zamietnutia,
r)
vzorky humánneho lieku a v ňom obsiahnutých liečiv a pomocných látok v množstve potrebnom
na tri kompletné analýzy; ak je liek registrovaný podľa § 57 a Slovenská republika nie je referenčným členským štátom, vzorky nie sú potrebné,
s)
vyhlásenie žiadateľa, že predložená dokumentácia bola vypracovaná podľa požiadaviek
správnej výrobnej praxe, správnej laboratórnej praxe a správnej klinickej praxe,
t)
údaje výrobcu o vplyve humánneho lieku na životné prostredie a o spôsobe zneškodňovania
odpadov s obsahom humánneho produktu alebo humánneho lieku,
u)
dokumentáciu o osobitných opatreniach, ktoré boli vykonané na minimalizovanie rizika
prenosu zvieracích spongiformných encefalopatií,
v)
opis systému dohľadu nad humánnymi liekmi a systému riadenia rizík, ktoré žiadateľ
zavedie,
x)
doklad, ktorým žiadateľ preukazuje, že využíva služby osoby zodpovednej za dohľad
nad humánnymi liekmi a má nevyhnutne potrebné prostriedky na oznamovanie podozrení
na nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli v členských štátoch alebo v tretích štátoch,
y)
vyhlásenie o tom, že klinické skúšky vykonané v tretích štátoch vyhovujú etickým
požiadavkám podľa tohto zákona,
z)
doklad o zaradení humánneho lieku medzi lieky na ojedinelé ochorenia podľa osobitného
predpisu49) doplnený o stanovisko agentúry.
(2)
Žiadosť o registráciu humánneho lieku, ktorý obsahuje rádioaktívne látky, musí okrem
údajov uvedených v odseku 1 obsahovať aj
a)
všeobecný opis spôsobu podania a podrobný opis tých zložiek, ktoré môžu ovplyvniť
zloženie alebo kvalitu prípravku príbuzného nuklidu,
b)
kvalitatívne a kvantitatívne charakteristiky výluhu alebo sublimátu.
(3)
Žiadosť o registráciu humánneho lieku, ktorý obsahuje geneticky modifikované organizmy,
musí okrem údajov uvedených v odseku 1 obsahovať aj osvedčenú kópiu písomného súhlasu
ministerstva životného prostredia na uvádzanie výrobkov obsahujúcich geneticky modifikované
organizmy na trh podľa osobitného predpisu.50)
(4)
Žiadosť o registráciu humánneho lieku v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch
na ten istý humánny liek žiadateľ podáva podľa § 57.
§ 49
Osobitné požiadavky na registráciu generického humánneho lieku a biologického humánneho
lieku
(1)
Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,51) alebo osobitný predpis neustanovujú inak,52) žiadateľ môže predložiť výsledky toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického
skúšania uvedené v § 48 ods. 1 písm. k) výsledkami toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania humánneho
lieku
a)
registrovaného v inom členskom štáte (ďalej len „referenčný humánny liek“), ak preukáže,
že humánny produkt je generický humánny liek referenčného humánneho lieku, ktorý je
alebo už bol najmenej osem rokov registrovaný aspoň v jednom členskom štáte,
b)
publikovanými vo vedeckých prácach, ak je predmetom registrácie humánny liek, ktorého
zloženie sa najmenej desať rokov používa v lekárskej praxi v rámci členských štátov
a osvedčilo sa v terapeutickej praxi, je potvrdená jeho účinnosť a bezpečnosť podľa
požiadaviek osobitného predpisu53) alebo jeho zloženie je uvedené v liekopise iného členského štátu alebo v Československom
liekopise v druhom, treťom alebo vo štvrtom vydaní, alebo v Slovenskom farmaceutickom
kódexe a jeho jednotlivé zložky a lieková forma spĺňajú požiadavky uvedené v týchto
liekopisoch a v tomto kódexe.
(2)
Na účel postupu podľa odseku 1 písm. a) generický humánny liek je humánny liek, ktorý
má rovnaké kvalitatívne a kvantitatívne zloženie liečiv a rovnakú liekovú formu ako
referenčný humánny liek a ktorého biologická rovnocennosť s referenčným humánnym liekom
bola dokázaná primeranými skúškami biologickej dostupnosti. Rozličné soli, estery,
étery, izoméry, zmesi izomérov, komplexy alebo deriváty liečiva sa považujú za rovnaké
liečivo, ak sa ich vlastnosti výrazne nelíšia z hľadiska bezpečnosti alebo účinnosti
od referenčného humánneho lieku. V takých prípadoch žiadateľ musí predložiť doplňujúce
informácie, ktoré majú poskytnúť dôkaz o bezpečnosti alebo účinnosti rozličných solí,
esterov, éterov, izomérov, zmesi izomérov, komplexov alebo derivátov povoleného liečiva.
Rozličné perorálne liekové formy s okamžitým uvoľňovaním sa považujú za rovnakú liekovú
formu. Od žiadateľa sa nepožadujú výsledky skúšok biologickej dostupnosti, ak preukáže,
že generický humánny liek vyhovuje požadovaným kritériám biologickej dostupnosti.
(3)
Ak referenčný humánny liek nie je registrovaný v Slovenskej republike, žiadateľ v
žiadosti uvedie názov členského štátu, v ktorom je referenčný humánny liek registrovaný.
Štátny ústav požiada príslušný orgán členského štátu, v ktorom je referenčný humánny
liek registrovaný, o vydanie potvrdenia o tom, že referenčný humánny liek je v tomto
členskom štáte registrovaný, a o predloženie údajov o zložení referenčného humánneho
produktu, ak je to potrebné, aj o predloženie dokumentácie o humánnom produkte.
(4)
Ak je referenčný humánny liek registrovaný v Slovenskej republike, štátny ústav na
základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa podáva žiadosť o
registráciu humánneho produktu, do jedného mesiaca zašle príslušnému orgánu členského
štátu potvrdenie o tom, že referenčný humánny liek je v Slovenskej republike registrovaný,
a predloží údaje o zložení referenčného humánneho produktu, ak je to potrebné, aj
príslušnú dokumentáciu o humánnom produkte.
(5)
Ak humánny produkt nespĺňa požiadavky definície generického humánneho lieku podľa
odseku 2 alebo ak nemožno dokázať biologickú rovnocennosť prostredníctvom štúdií biologickej
dostupnosti, alebo ak ide o zmenu liečiva, terapeutickej indikácie, obsahu liečiva
v dávke liekovej formy, liekovej formy alebo spôsobu podávania pri porovnaní s referenčným
humánnym liekom, predložia sa výsledky príslušného toxikologicko-farmakologického
skúšania a klinického skúšania.
(6)
Ak biologický humánny liek, ktorý je podobný referenčnému biologickému humánnemu
lieku, nespĺňa požiadavky definície generického humánneho lieku podľa odseku 2, najmä
z dôvodu rozdielov súvisiacich s použitými vstupnými surovinami alebo z technologických
rozdielov v procese výroby biologického humánneho lieku a referenčného biologického
humánneho lieku, je žiadateľ povinný predložiť výsledky príslušného toxikologicko-farmakologického
skúšania a klinického skúšania súvisiace s uvedenými rozdielmi. Druh a množstvo doplňujúcich
údajov, ktoré sa majú predložiť, musí vyhovovať požiadavkám podľa osobitného predpisu.53) Výsledky skúšania referenčného biologického humánneho lieku žiadateľ nepredkladá.
(7)
Ak predmetom žiadosti o registráciu humánneho lieku je schválenie novej terapeutickej
indikácie liečiva, ktoré sa dlhodobým používaním osvedčilo v terapeutickej praxi,
štátny ústav poskytne okrem lehôt uvedených v odseku 1 aj nekumulatívne jednoročné
obdobie lehoty exkluzívnosti údajov, ak žiadateľ predloží výsledky významného toxikologicko-farmakologického
skúšania a klinického skúšania na potvrdenie novej terapeutickej indikácie.
(8)
Vykonanie toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania potrebného
na účel predloženia dokumentácie podľa § 48 ods. 1 písm. k) a postup preukázania dokumentácie podľa odseku 1 písm. a) a splnenie súvisiacich
požiadaviek sa nepovažuje za porušenie patentových práv alebo dodatkových ochranných
osvedčení vzťahujúcich sa na lieky podľa osobitného predpisu.52)
(9)
Po registrácii humánneho lieku môže držiteľ registrácie humánneho lieku umožniť použitie
dokumentácie s výsledkami farmaceutického skúšania, toxikologicko-farmakologického
skúšania a klinického skúšania na účel posudzovania ďalších žiadostí o registráciu
humánneho lieku, ktorý má rovnaké kvalitatívne a kvantitatívne zloženie liečiv a rovnakú
liekovú formu.
(10)
Držiteľ registrácie generického humánneho lieku, ktorý je registrovaný podľa odseku
1 písm. a), nesmie uviesť tento liek na trh, kým neuplynie desať rokov od registrácie
referenčného humánneho lieku, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
(11)
Desaťročná lehota uvedená v odseku 10 sa predĺži najviac na 11 rokov, ak počas prvých
ôsmich rokov tohto desaťročného obdobia držiteľovi registrácie humánneho lieku bola
schválená jedna alebo viac nových terapeutických indikácií, o ktorých sa na základe
vedeckého hodnotenia vykonaného pred ich schválením predpokladá, že predstavujú výrazný
klinický prínos v porovnaní s existujúcimi terapeutickými indikáciami.
(12)
Výsledky toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania nemožno predložiť
spôsobmi uvedenými v odseku 1, ak humánny liek
a)
má nové zloženie liečiv, ktoré sa doteraz v tejto kombinácii nepoužívali na terapeutické
účely,
b)
sa má používať na indikácie, na ktoré sa doteraz nepoužíval, alebo sa má podávať
inou cestou podania lieku alebo v iných dávkach ako humánny liek, ktorý je už v Slovenskej
republike registrovaný a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa dlhodobo osvedčil
v terapeutickej praxi.
(13)
V prípadoch uvedených v odseku 12 je potrebné predložiť výsledky farmaceutického
skúšania, toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania humánneho
lieku, ktorý žiadateľ žiada registrovať v Slovenskej republike.
(14)
Ak ide o nové zloženie humánneho lieku s obsahom známych liečiv a pomocných látok,
ktoré sa ešte v doteraz schválenej kombinácii nepoužívalo, je žiadateľ povinný predložiť
výsledky toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania tohto nového
zloženia; v takom prípade nie je potrebné predložiť výsledky toxikologicko-farmakologického
skúšania a klinického skúšania na jednotlivé liečivá a pomocné látky humánneho lieku
samostatne.
§ 50
Osobitné požiadavky na zjednodušený postup registrácie humánneho homeopatického lieku
(1)
Výsledky toxikologicko-farmakologického skúšania a výsledky klinického skúšania sa
nevyžadujú pri registrácii humánneho homeopatického lieku, ktorý
a)
je určený na perorálne alebo vonkajšie použitie,
b)
stupňom riedenia zaručuje neškodnosť humánneho homeopatického lieku,
c)
neobsahuje viac ako 1/10 000 materskej tinktúry alebo viac ako 1/100 najmenšej dávky
liečiva, ktoré sa používa aj v alopatii a spĺňa kritériá na zaradenie do skupiny humánnych
alopatických liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, a
d)
na vnútornom obale, na vonkajšom obale alebo v inej informácii o humánnom homeopatickom
lieku nemá uvedenú terapeutickú indikáciu.
(2)
Žiadosť o zjednodušený postup registrácie humánneho homeopatického lieku podľa odseku
1 sa vzťahuje na sériu humánnych homeopatických liekov odvodených z toho istého homeopatického
základu alebo z tých istých homeopatických základov a musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, rodné číslo a adresu bydliska, ak je žiadateľom fyzická osoba;
názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo, právnu formu, ak je žiadateľom
právnická osoba,
b)
meno a priezvisko, rodné číslo a adresu bydliska osoby zodpovednej za registráciu
lieku a osoby zodpovednej za dohľad nad liekmi,
c)
adresu miesta výroby,
d)
vedecký názov homeopatického základu alebo homeopatických základov alebo iný názov
uvedený v liekopise spolu s uvedením cesty podania, liekovej formy a stupňa zriedenia,
e)
opis spôsobu získavania homeopatického základu a kontroly homeopatického základu
a odôvodnenie jeho homeopatického použitia na základe zodpovedajúcej literatúry,
f)
dokumentáciu o výrobe a kontrole každej liekovej formy a opis metódy riedenia a dynamizovania,
g)
povolenie na výrobu humánnych homeopatických liekov,
h)
kópie všetkých rozhodnutí o registrácii humánneho homeopatického lieku v iných členských
štátoch,
i)
dva návrhy vnútorného obalu a dva návrhy vonkajšieho obalu, v ktorom sa bude humánny
homeopatický liek uvádzať na trh,
j)
údaje o stálosti humánneho homeopatického lieku.
§ 51
Triedenie humánnych liekov podľa ich výdaja
(1)
Štátny ústav zatriedi humánny liek do skupiny humánnych liekov podľa spôsobu jeho
výdaja na výdaj, ktorý
a)
je viazaný na lekársky predpis jednorazovo alebo opakovane,
b)
je viazaný na lekársky predpis s obmedzením predpisovania,
c)
je viazaný na osobitné tlačivo lekárskeho predpisu označené šikmým modrým pruhom,
d)
nie je viazaný na lekársky predpis.
(2)
Humánny liek sa zatriedi do skupiny humánnych liekov, ktorých výdaj je viazaný na
lekársky predpis jednorazovo alebo opakovane, ak
a)
je jeho použitie bez lekárskeho dozoru aj pri dodržaní určených podmienok podania
spojené s priamym alebo nepriamym rizikom poškodenia zdravia,
b)
sa používa často a vo veľkom rozsahu a za iných ako určených podmienok podania, čo
môže priamo alebo nepriamo vyvolať riziko poškodenia zdravia,
c)
obsahuje liečivá, ktorých účinnosť alebo nežiaduce účinky je potrebné ďalej skúmať,
d)
je určený na parenterálne podanie.
(3)
Humánny liek sa zatriedi do skupiny humánnych liekov, ktorých výdaj je viazaný na
lekársky predpis s obmedzením predpisovania, ak
a)
je pre svoje farmakologické vlastnosti alebo novosť určený len na podanie v ústavnom
zdravotníckom zariadení,
b)
sa používa na liečbu ochorení, ktoré sa musia diagnostikovať v ústavnom zdravotníckom
zariadení alebo v ambulantnom zdravotníckom zariadení, ktoré poskytuje inú špecializovanú
ambulantnú zdravotnú starostlivosť54) a ktoré má primerané diagnostické vybavenie na liečbu pacienta, a podávanie lieku
možno vykonávať aj v ambulantnom zdravotníckom zariadení,
c)
je určený pacientom pri poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ale jeho
podanie môže vyvolať závažné nežiaduce účinky, preto ho môže predpisovať len lekár
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, ktorý im počas liečby poskytuje
zdravotnú starostlivosť.
(4)
Humánny liek sa zatriedi do skupiny humánnych liekov, ktorých výdaj je viazaný na
osobitné tlačivo lekárskeho predpisu označené šikmým modrým pruhom, ak
a)
obsahuje omamnú látku II. skupiny,55)
b)
obsahuje psychotropnú látku II. skupiny,55)
c)
jeho použitie za iných ako určených podmienok môže vyvolať vznik liekovej závislosti
alebo humánny liek predstavuje značné riziko zneužitia na nezákonné účely,
d)
obsahuje nové liečivo, ktorého vlastnosti nie sú z hľadiska vzniku závislosti jednoznačne
vylúčené.
(5)
Štátny ústav zatriedi humánny liek do skupiny humánnych liekov, ktorých výdaj nie
je viazaný na lekársky predpis, ak humánny liek nespĺňa kritériá uvedené v odsekoch
2 až 4.
(6)
Štátny ústav pri predlžovaní platnosti registrácie humánneho lieku alebo pri zistení
nových poznatkov o registrovanom humánnom lieku opätovne posudzuje zatriedenie humánneho
lieku.
(7)
Ak sa štátny ústav dozvie nové skutočnosti o kvalite, účinnosti a bezpečnosti humánneho
lieku, posúdi ich, a ak je to potrebné, zmení zatriedenie humánneho lieku v súlade
s kritériami uvedenými v odsekoch 2 až 4.
(8)
Ak štátny ústav zmenil zatriedenie humánneho lieku na základe výsledkov farmakologicko-toxikologického
skúšania alebo klinického skúšania, nebude sa pri posudzovaní žiadosti iného žiadateľa
o zmenu zatriedenia humánneho lieku s obsahom rovnakého liečiva odvolávať na výsledky
týchto skúšaní jeden rok od povolenia prvotnej zmeny zatriedenia humánneho lieku.
§ 52
Posúdenie žiadosti o registráciu humánneho lieku
(1)
Štátny ústav posúdi žiadosť o registráciu humánneho lieku do 210 dní od jej doručenia.
Kompletnosť dokumentácie posúdi štátny ústav do 30 dní od jej doručenia. Ak žiadosť
o registráciu humánneho lieku neobsahuje požadované náležitosti, štátny ústav písomne
požiada o doplnenie žiadosti. Lehota na posúdenie žiadosti sa prerušuje až do predloženia
požadovaného doplnenia, najdlhšie však na 180 dní.
(2)
Štátny ústav pri posúdení žiadosti o registráciu humánneho lieku posudzuje najmä
to, či
a)
humánny liek podľa predloženej dokumentácie spĺňa požiadavky účinnosti, bezpečnosti
a kvality,
b)
názov humánneho lieku neodporuje jeho zloženiu a liečivým účinkom a či nie je zameniteľný
s názvom iného už registrovaného humánneho lieku,
c)
zatriedenie humánneho lieku podľa jeho výdaja je v súlade s požiadavkami uvedenými
v § 51,
d)
v priebehu farmaceutického skúšania a toxikologicko-farmakologického skúšania humánneho
lieku sa splnili požiadavky správnej laboratórnej praxe,
e)
v priebehu klinického skúšania humánneho lieku sa splnili požiadavky správnej klinickej
praxe,
f)
v priebehu výroby humánneho lieku sa splnili požiadavky správnej výrobnej praxe,
g)
súhrn charakteristických vlastností humánneho lieku a písomná informácia pre používateľa
humánneho lieku obsahuje informácie a údaje v súlade s dokumentáciou predloženou so
žiadosťou o registráciu humánneho lieku,
h)
balenie a označenie humánneho lieku je v súlade s požiadavkami uvedenými v § 61,
i)
výrobca a dovozca pochádzajúci z tretích štátov sú schopní
1.
zabezpečovať výrobu v súlade s údajmi poskytnutými podľa § 48 ods. 1 písm. g),
2.
vykonávať kontrolu v súlade s údajmi poskytnutými podľa § 48 ods. 1 písm. j),
j)
vyváženosť rizika a prínosu humánneho lieku je priaznivá.
(3)
Štátny ústav môže podrobiť humánny liek, liečivá a pomocné látky použité na jeho
výrobu, a ak je to potrebné, jeho medziprodukty alebo technické pomocné látky skúšaniu
v úradne určenom laboratóriu na kontrolu liečiv alebo v laboratóriu, ktoré štátny
ústav určil na tento účel, aby si overil, či kontrolné metódy použité výrobcom a opísané
v údajoch poskytnutých podľa § 48 ods. 1 písm. j) sú vyhovujúce.
(4)
Štátny ústav pri posúdení žiadosti o registráciu humánneho homeopatického lieku podľa
§ 50 neposudzuje účinnosť humánneho homeopatického lieku a súhrn charakteristických vlastností
humánneho homeopatického lieku.
(5)
Ak štátny ústav zistí, že
a)
žiadosť o registráciu humánneho lieku je už v štádiu posudzovania v inom členskom
štáte, vráti žiadosť späť žiadateľovi s poučením, aby postupoval podľa § 57,
b)
iný členský štát už registroval humánny liek, ktorý je predmetom žiadosti o registráciu
humánneho lieku podanej štátnemu ústavu, vráti žiadosť žiadateľovi s poučením, aby
ju podal podľa § 57.
Rozhodovanie o žiadosti o registráciu humánneho lieku
§ 53
(1)
Štátny ústav zamietne žiadosť o registráciu humánneho lieku, ak
a)
humánny produkt nespĺňa požiadavky na kvalitný, bezpečný a účinný humánny liek,
b)
humánny produkt nemá deklarované kvalitatívne a kvantitatívne látkové zloženie,
c)
vyváženosť prínosov a rizík spojených s používaním humánneho lieku je nepriaznivá,
d)
žiadateľ o registráciu humánneho lieku žiadosť v určenej lehote nedoplnil,
e)
označenie a balenie humánneho lieku nespĺňa požiadavky alebo nie je v súlade s údajmi
uvedenými v súhrne charakteristických vlastností humánneho lieku.
(2)
Štátny ústav môže zamietnuť žiadosť o registráciu humánneho lieku, ak humánny produkt
nedosahuje najmenej rovnaké hodnoty kvality, bezpečnosti a účinnosti ako porovnateľný
humánny liek, ktorý je už registrovaný.
(3)
Ak humánny produkt spĺňa požiadavky na kvalitný, bezpečný a účinný humánny liek,
štátny ústav vydá žiadateľovi rozhodnutie o registrácii humánneho lieku, ktoré obsahuje
a)
zatriedenie humánneho lieku do skupiny humánnych liekov podľa spôsobu jeho výdaja,
b)
schválenie označenia vonkajšieho obalu a vnútorného obalu,
c)
schválenie písomnej informácie pre používateľa humánneho lieku,
d)
schválenie súhrnu charakteristických vlastností humánneho lieku.
(4)
Rozhodnutie o registrácii humánneho lieku ďalej obsahuje
a)
meno a priezvisko a adresu bydliska držiteľa registrácie humánneho lieku, ak ide
o fyzickú osobu; názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo, adresu sídla a právnu
formu, ak ide o právnickú osobu,
b)
názov humánneho lieku, pod ktorým sa registruje,
c)
liekovú formu,
d)
množstvo liečiva v jednej dávke liekovej formy (ďalej len „sila lieku“),
e)
kvalitatívne a kvantitatívne zloženie humánneho lieku s uvedením pomocných látok,
ktorých znalosť je dôležitá pre správne podávanie humánneho lieku,
f)
anatomicko-terapeuticko-chemické zatriedenie humánneho lieku,
g)
zatriedenie humánneho lieku podľa spôsobu výdaja,
h)
údaj, či humánny liek obsahuje omamnú látku alebo psychotropnú látku,
i)
registračné číslo,
j)
kód humánneho lieku pridelený štátnym ústavom,
k)
podmienky registrácie humánneho lieku, ak bola registrácia vydaná s podmienkami podľa
odsekov 5 a 6.
(5)
Štátny ústav môže viazať rozhodnutie o registrácii humánneho lieku na splnenie týchto
podmienok:
a)
žiadateľ musí skončiť farmaceutické skúšanie, toxikologicko-farmakologické skúšanie
a klinické skúšanie v lehote určenej štátnym ústavom; výsledky týchto skúšaní budú
podkladom na prehodnotenie prínosu humánneho lieku voči rizikám humánneho lieku,
b)
humánny liek možno vydať len na lekársky predpis a v odôvodnených prípadoch, jeho
podávanie možno povoliť len pod lekárskym dozorom alebo len v ústavnom zdravotníckom
zariadení; podávanie rádioaktívneho humánneho lieku len osobou oprávnenou podávať
rádioaktívny humánny liek,
c)
v písomnej informácii pre používateľa humánneho lieku, v súhrne charakteristických
vlastností humánneho lieku a v každej inej informácii určenej lekárovi musí byť upozornenie,
že v konkrétne uvedených prípadoch ešte nie sú známe dostatočné informácie o danom
humánnom lieku.
(6)
Štátny ústav môže vydať rozhodnutie o registrácii humánneho lieku s podmienkou aj
vtedy, ak pri niektorých terapeutických indikáciách žiadateľ preukáže, že nemôže poskytnúť
úplné informácie o účinnosti a neškodnosti humánneho produktu za určených podmienok
použitia, lebo
a)
predpokladané indikácie humánneho produktu sa vyskytujú tak zriedkavo, že žiadateľ
nemôže poskytnúť úplné informácie,
b)
súčasný stav vedeckého poznania neumožňuje poskytnúť úplné informácie alebo
c)
všeobecne platné zásady lekárskej deontológie zakazujú také údaje zhromažďovať.
(7)
V rozhodnutí o registrácii humánneho lieku podľa odsekov 5 a 6 možno uložiť povinnosť
preukazovať štátnemu ústavu v určených lehotách vybrané vlastnosti humánneho lieku;
platnosť tejto registrácie závisí od každoročného prehodnotenia týchto podmienok.
(8)
Registrácia humánneho lieku je platná päť rokov. Štátny ústav môže platnosť registrácie
humánneho lieku predĺžiť na základe písomnej žiadosti podanej najneskôr šesť mesiacov
pred uplynutím platnosti registrácie humánneho lieku a po prehodnotení vyváženosti
rizík a prospechu humánneho lieku, ak ďalej nie je ustanovené inak. Žiadosť o predĺženie
platnosti registrácie humánneho lieku musí obsahovať konsolidovanú verziu dokumentácie
registračného spisu týkajúcej sa kvality, bezpečnosti a účinnosti vrátane všetkých
schválených zmien od registrácie humánneho lieku. Štátny ústav o predĺžení platnosti
registrácie humánneho lieku musí rozhodnúť do 180 dní od podania žiadosti.
(9)
Na základe opodstatnených dôvodov súvisiacich s dohľadom nad humánnymi liekmi môže
štátny ústav rozhodnúť o predĺžení platnosti registrácie humánneho lieku na päť rokov,
inak vydá rozhodnutie o predĺžení platnosti registrácie humánneho lieku bez časového
obmedzenia.
§ 54
(1)
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o registrácii humánneho lieku zapíše štátny
ústav humánny liek do zoznamu registrovaných humánnych liekov.
(2)
Štátny ústav predkladá Komisii a ministerstvu zdravotníctva oznámenie o
a)
registrácii humánneho lieku,
b)
predĺžení registrácie humánneho lieku,
c)
zmene v registrácii humánneho lieku,
d)
pozastavení registrácie humánneho lieku,
e)
zrušení registrácie humánneho lieku.
(3)
Oznámenia podľa odseku 2 štátny ústav zverejňuje na svojom webovom sídle.
(4)
Štátny ústav po vydaní rozhodnutia o registrácii humánneho lieku bezodkladne zverejní
na svojom webovom sídle vydané rozhodnutie spolu s písomnou informáciou pre používateľa
humánneho lieku a súhrnom charakteristických vlastností humánneho lieku. Osobné údaje
o fyzickej osobe sa zverejňujú v rozsahu meno a priezvisko a adresa bydliska.
(5)
Štátny ústav vypracuje hodnotiacu správu a stanovisko k dokumentácii o výsledkoch
farmaceutického skúšania, farmakologicko-toxikologického skúšania a klinického skúšania
humánneho lieku. Hodnotiacu správu aktualizuje vždy, keď sa zistia nové údaje, ktoré
sú dôležité pre hodnotenie kvality, bezpečnosti a účinnosti humánneho lieku.
(6)
Štátny ústav zverejní hodnotiacu správu na svojom webovom sídle, ktorú upraví tak,
aby neobsahovala informácie a údaje dôverného obchodného charakteru spolu s odôvodnením.
Každá indikácia musí byť odôvodnená samostatne.
(7)
Štátny ústav bezodkladne oznámi agentúre rozhodnutia o registrácii humánneho lieku
a zamietnutí registrácie humánneho lieku s uvedením dôvodov, na základe ktorých rozhodol.
(8)
Štátny ústav vypracuje zoznam registrovaných humánnych liekov, ktorých výdaj je viazaný
na lekársky predpis, ak je to potrebné s uvedením kategórie triedenia. Tento zoznam
minimálne raz mesačne aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle.
(9)
Registrácia humánneho lieku nezbavuje výrobcu humánneho lieku a držiteľa registrácie
humánneho lieku zodpovednosti za prípadné škody, ktoré vznikli pri používaní lieku
v súlade so schváleným súhrnom charakteristických vlastností humánneho lieku a s písomnou
informáciou pre používateľa humánneho lieku.
§ 55
Zmena a rozšírenie registrácie humánneho lieku
(1)
Držiteľ registrácie humánneho lieku je povinný oznámiť štátnemu ústavu zmenu registrácie
humánneho lieku alebo vopred požiadať štátny ústav o schválenie pripravovanej zmeny.
Pri oznamovaní zmeny alebo pri rozhodovaní o zmene v rozhodnutí o registrácii humánneho
lieku vydaného podľa § 53 sa postupuje podľa osobitného predpisu.56) Humánny liek, ktorý spĺňa požiadavky dokumentácie predkladanej pred schválením zmeny
v registrácii humánneho lieku, možno, ak nebolo v rozhodnutí o zmene v registrácii
humánneho lieku uvedené inak, naďalej uvádzať na trh najdlhšie 180 dní od povolenia
zmeny v registrácii humánneho lieku; tento humánny liek sa môže distribuovať, vydávať
a používať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas určeného času použiteľnosti.
(2)
Ak štátny ústav do 30 dní od doručenia oznámenia o navrhovanej zmene písomne neoznámi
držiteľovi registrácie humánneho lieku nesúhlas s navrhovanou zmenou, môže navrhovateľ
zmenu uskutočniť.
(3)
Ak bolo vydané rozhodnutie o registrácii humánneho lieku na základe žiadosti podľa
§ 47 ods. 2 štátnym ústavom alebo Komisiou a ak bola podaná žiadosť podľa § 47 ods. 2 aj pre inú liekovú formu, inú silu lieku, inú cestu podania, inú veľkosť balenia,
štátny ústav rozšíri pôvodne rozhodnutie o registrácii humánneho lieku o inú liekovú
formu, o inú silu lieku, o inú cestu podania a o inú veľkosť balenia humánneho lieku.
Rozšírené pôvodné rozhodnutie o registrácii humánneho lieku sa pokladá za súhrnné
rozhodnutie o registrácii humánneho lieku na účel uplatňovania § 49 ods. 5 a 11.
§ 56
Pozastavenie a zrušenie registrácie humánneho lieku
(1)
Štátny ústav pozastaví registráciu humánneho lieku, ak
a)
registrovaný humánny liek má také nežiaduce účinky, ktoré neboli známe pri posudzovaní
žiadosti o registráciu humánneho lieku,
b)
držiteľ registrácie humánneho lieku porušuje povinnosti uvedené v § 60,
(2)
Štátny ústav pozastaví registráciu humánneho lieku najviac na 90 dní a v rozhodnutí
uloží držiteľovi registrácie humánneho lieku povinnosť odstrániť zistené nedostatky.
Odvolanie proti rozhodnutiu o pozastavení registrácie humánneho lieku nemá odkladný
účinok.
(3)
Štátny ústav registráciu humánneho lieku zruší, ak
a)
držiteľ registrácie humánneho lieku opakovane porušuje povinnosti uvedené v § 60,
b)
humánny liek nemá deklarované kvalitatívne a kvantitatívne zloženie,
c)
účinnosť alebo bezpečnosť humánneho lieku nezodpovedá súčasnému stavu poznatkov lekárskych
a farmaceutických vied,
d)
vyváženosť rizika a prínosu nie je za povolených podmienok používania humánneho lieku
priaznivá,
e)
sa dodatočne zmenila kvalita, účinnosť alebo bezpečnosť humánneho lieku,
f)
držiteľ registrácie humánneho lieku nesplnil podmienku uloženú podľa § 53 ods. 7,
g)
neboli vykonané kontroly humánneho lieku alebo jeho zložiek a kontroly medziproduktov
počas výrobného procesu alebo nebola splnená niektorá iná požiadavka alebo povinnosť
súvisiaca s vydaním povolenia na výrobu,
i)
do troch rokov od registrácie humánny liek nebude uvedený na trh v Slovenskej republike,
j)
sa humánny liek uvedený na trh v Slovenskej republike v priebehu troch po sebe nasledujúcich
rokov na trhu Slovenskej republiky nenachádzal,
k)
držiteľ registrácie humánneho lieku požiada o zrušenie registrácie humánneho lieku
alebo
l)
držiteľ registrácie humánneho lieku v lehote určenej v rozhodnutí o pozastavení registrácie
humánneho lieku neodstráni zistené nedostatky.
(4)
Štátny ústav môže z dôvodu ochrany záujmov verejného zdravia povoliť výnimku z odseku
3 písm. i) a j). Povolenie výnimky sa musí odôvodniť.
(5)
Ak štátny ústav
a)
pozastaví registráciu humánneho lieku, výdaj tohto humánneho lieku je zakázaný,
b)
zruší registráciu humánneho lieku, nariadi stiahnutie tohto humánneho lieku z trhu.
(6)
Štátny ústav bezodkladne oznámi agentúre rozhodnutia o pozastavení registrácie humánneho
lieku a rozhodnutia o zrušení registrácie humánneho lieku s uvedením dôvodov, na základe
ktorých rozhodol.
(7)
Štátny ústav po vydaní rozhodnutia o pozastavení registrácie humánneho lieku alebo
rozhodnutia o zrušení registrácie humánneho lieku bezodkladne zverejní tieto rozhodnutia
na svojom webovom sídle.
Decentralizovaný postup registrácie humánneho lieku a postup vzájomného uznania registrácie
humánneho lieku medzi členskými štátmi
§ 57
(1)
Ak humánny liek nie je registrovaný v žiadnom členskom štáte, rovnakú žiadosť o registráciu
humánneho lieku vo viac ako v jednom členskom štáte predkladá žiadateľ príslušným
orgánom dotknutých členských štátov. Žiadosť o registráciu humánneho lieku obsahuje
údaje a doklady uvedené v § 48 ods. 1 a § 49; súčasťou žiadosti je zoznam členských štátov, ktorým bola žiadosť o registráciu
humánneho lieku predložená.
(2)
Žiadateľ požiada jeden z členských štátov, v ktorých predkladá rovnakú žiadosť o
registráciu lieku (ďalej len „referenčný členský štát“), aby vypracoval hodnotiacu
správu o humánnom lieku, ktorý je predmetom žiadosti.
(3)
Ak je humánny liek registrovaný v členskom štáte, držiteľ registrácie humánneho lieku
pred podaním žiadosti o vzájomné uznanie registrácie lieku v Slovenskej republike
informuje referenčný členský štát, že predkladá štátnemu ústavu žiadosť o vzájomné
uznanie registrácie humánneho lieku, ktorá obsahuje náležitosti uvedené v § 48 ods. 1 až 3.
(4)
Držiteľ registrácie humánneho lieku požiada referenčný členský štát o vypracovanie
hodnotiacej správy o humánnom lieku alebo o aktualizáciu už vypracovanej hodnotiacej
správy o danom lieku a o jej zaslanie štátnemu ústavu.
(5)
Ak je referenčným členským štátom Slovenská republika, štátny ústav vypracuje alebo
aktualizuje hodnotiacu správu, ktorá sa týka predmetného humánneho lieku, do 90 dní
od doručenia žiadosti a pošle ju so schváleným súhrnom charakteristických vlastností
humánneho lieku, schváleným označovaním humánneho lieku a s písomnou informáciou pre
používateľa humánneho lieku členskému štátu, ktorému držiteľ registrácie humánneho
lieku predložil žiadosť o vzájomné uznanie registrácie, a žiadateľovi.
(6)
Ak v čase podania žiadosti o registráciu humánneho lieku štátnemu ústavu už bola
podaná žiadosť o registráciu toho istého humánneho lieku v inom členskom štáte a žiadosť
o registráciu humánneho lieku v tomto členskom štáte je v štádiu posudzovania, žiadateľ
požiada referenčný členský štát o vypracovanie návrhu hodnotiacej správy, návrhu súhrnu
charakteristických vlastností humánneho lieku, návrhu označovania humánneho lieku
a návrhu písomnej informácie pre používateľa humánneho lieku a zaslanie požadovaných
dokumentov štátnemu ústavu, dotknutým členským štátom a žiadateľovi.
(7)
Ak štátny ústav nemá námietky k návrhu hodnotiacej správy, návrhu súhrnu charakteristických
vlastností humánneho lieku, návrhu označovania humánneho lieku a návrhu písomnej informácie
pre používateľa humánneho lieku, do 90 dní od doručenia požadovaných dokumentov od
referenčného členského štátu schváli hodnotiacu správu, súhrn charakteristických vlastností
humánneho lieku, označovanie humánneho lieku a písomnú informáciu pre používateľa
humánneho lieku a informuje o tom referenčný členský štát.
(8)
Ak v čase podania žiadosti o registráciu humánneho lieku nebolo pre humánny liek
vydané rozhodnutie o registrácii humánneho lieku v žiadnom členskom štáte a referenčným
členským štátom je Slovenská republika, štátny ústav vypracuje návrh hodnotiacej správy,
návrh súhrnu charakteristických vlastností humánneho lieku, návrh označovania humánneho
lieku a návrh písomnej informácie pre používateľa humánneho lieku a v lehote do 120
dní od doručenia žiadosti pošle požadované dokumenty príslušným členským štátom a
žiadateľovi.
(9)
Ak je referenčným členským štátom Slovenská republika, štátny ústav po prijatí informácie
od členských štátov o schválení hodnotiacej správy, súhrnu charakteristických vlastností
humánneho lieku, označovania humánneho lieku a písomnej informácie pre používateľa
humánneho lieku zaznamená dohodu všetkých dotknutých členských štátov, skončí konanie
o vzájomnom uznaní registrácie medzi členskými štátmi a písomne informuje žiadateľa.
(10)
Štátny ústav, ktorému bola podaná žiadosť podľa odseku 1 alebo odseku 3, prijme rozhodnutie
v súlade so schválenou hodnotiacou správou, schváleným súhrnom charakteristických
vlastností humánneho lieku, schváleným označovaním humánneho lieku a schválenou písomnou
informáciou pre používateľa humánneho lieku do 30 dní od skončenia konania o vzájomnom
uznaní registrácie medzi členskými štátmi v referenčnom členskom štáte.
(11)
Ak štátny ústav nemôže v lehote uvedenej v odseku 7 schváliť hodnotiacu správu, súhrn
charakteristických vlastností humánneho lieku, označovanie humánneho lieku a písomnú
informáciu pre používateľa humánneho lieku z dôvodu možného závažného rizika pre verejné
zdravie, pošle vysvetlenie a odôvodnenie svojho stanoviska referenčnému členskému
štátu, dotknutým členským štátom a žiadateľovi. Sporné body bezodkladne oznámi koordinačnej
skupine pre humánne lieky.
(12)
Ak do 60 dní od oznámenia sporných otázok dotknuté členské štáty dospejú k dohode,
štátny ústav, ak je Slovenská republika referenčným členským štátom, zaznamená túto
dohodu, skončí konanie o vzájomnom uznaní registrácie medzi členskými štátmi, písomne
informuje žiadateľa a ďalej sa postupuje podľa odseku 10.
(13)
Ak sa členské štáty nedohodnú do 60 dní od oznámenia sporných otázok, štátny ústav,
ak je Slovenská republika referenčným členským štátom, o tom bezodkladne informuje
agentúru, ktorej pošle podrobné stanovisko k sporným otázkam, pri ktorých členské
štáty nedosiahli dohodu, a o príčinách sporu. Kópiu stanoviska pošle žiadateľovi.
(14)
Žiadateľ po prijatí informácie a stanoviska od štátneho ústavu o tom, že sa členské
štáty nedohodli na vyriešení sporných otázok uvedených v odseku 11 a že riešenie tejto
veci štátny ústav postúpil agentúre, musí bezodkladne poslať agentúre kópie údajov
a dokladov uvedených v odseku 1.
(15)
Ak sa členské štáty nedohodnú do 60 dní od oznámenia sporných otázok a štátny ústav
schválil hodnotiacu správu, súhrn charakteristických vlastností humánneho lieku, označovanie
humánneho lieku a písomnú informáciu pre používateľa humánneho lieku, ktoré navrhol
referenčný členský štát, na požiadanie žiadateľa môže vydať rozhodnutie o registrácii
humánneho lieku bez toho, aby čakal na konečné rozhodnutie Komisie.
(16)
Keď Komisia vydá konečné rozhodnutie, štátny ústav do 30 dní od úradného oznámenia
tohto rozhodnutia vydá rozhodnutie o registrácii humánneho lieku, rozhodnutie o zrušení
registrácie humánneho lieku, rozhodnutie o zmene v rozhodnutí o registrácii humánneho
lieku alebo rozhodnutie o zamietnutí registrácie humánneho lieku tak, aby bolo v súlade
s rozhodnutím Komisie; v odôvodnení uvedie, že sa vydáva na základe rozhodnutia Komisie.
Štátny ústav o vydanom rozhodnutí informuje Komisiu a agentúru. Agentúre predloží
kópiu rozhodnutia o registrácii humánneho lieku a súhrn charakteristických vlastností
humánneho lieku.
(17)
Držiteľ rozhodnutia o vzájomnom uznaní registrácie humánneho lieku môže požiadať
o zmenu v rozhodnutí o vzájomnom uznaní registrácie humánneho lieku; žiadosť predloží
všetkým členským štátom, ktoré vydali rozhodnutie o vzájomnom uznaní registrácie humánneho
lieku. Na rozhodovanie o žiadosti o zmenu v rozhodnutí o vzájomnom uznaní registrácie
humánneho lieku sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 16 a 18.
(18)
Ak členské štáty a štátny ústav nedosiahnu dohodu podľa odseku 13 a ak je rozhodujúca
rýchlosť konania, môže štátny ústav pozastaviť distribúciu a terapeutické používanie
tohto humánneho lieku na území Slovenskej republiky až do vydania rozhodnutia Komisiou
podľa odseku 16 k spornej otázke. O dôvodoch konania informuje Komisiu a členské štáty
v nasledujúci pracovný deň odo dňa pozastavenia distribúcie a terapeutického používania
tohto humánneho lieku v Slovenskej republike.
(19)
Konanie uvedené v odsekoch 1 až 18 a v § 58 ods. 1 až 3 sa nevzťahuje na rozhodovanie o vzájomnom uznaní registrácie homeopatického lieku
podľa § 50.
§ 58
(1)
Ak boli podané dve alebo viac žiadostí o registráciu humánneho lieku na rovnaký humánny
liek a ak členské štáty vydali rozdielne rozhodnutie o registrácii humánneho lieku,
rozhodnutie o pozastavení registrácie humánneho lieku alebo rozhodnutie o zrušení
registrácie humánneho lieku, môže štátny ústav, žiadateľ alebo držiteľ registrácie
humánneho lieku postúpiť spornú otázku Výboru pre lieky na humánne použitie (ďalej
len „výbor“), ktorý je poradným orgánom agentúry pre otázky súvisiace s registráciou
humánnych liekov, na ďalšie konanie.
(2)
Na zosúladenie rozhodnutí o registrácii humánneho lieku, o pozastavení registrácie
humánneho lieku alebo o zrušení registrácie humánneho lieku vydaných v členských štátoch
štátny ústav raz ročne pošle koordinačnej skupine pre humánne lieky zoznam liekov,
pre ktoré sa má vypracovať harmonizovaný súhrn charakteristických vlastností humánneho
lieku.
(3)
Ak je potrebné prijať opatrenia súvisiace s vykonávaním dohľadu nad humánnymi liekmi,
štátny ústav, žiadateľ alebo držiteľ registrácie humánneho lieku môžu pred registráciou
humánneho lieku, pozastavením registrácie humánneho lieku, zrušením registrácie humánneho
lieku alebo zmenou v registrácii humánneho lieku postúpiť vec výboru na ďalšie konanie.
Štátny ústav určí otázku, ktorá sa postupuje výboru na posúdenie, a informuje o tom
žiadateľa alebo držiteľa registrácie humánneho lieku. Štátny ústav, žiadateľ alebo
držiteľ registrácie humánneho lieku poskytnú výboru všetky dostupné informácie týkajúce
sa daného problému.
(4)
Ak je nevyhnutné z dôvodu ochrany verejného zdravia zmeniť registráciu humánneho
lieku, pozastaviť registráciu humánneho lieku alebo zrušiť registráciu humánneho lieku,
štátny ústav bezodkladne požiada Komisiu o preskúmanie registrácie tohto humánneho
lieku.
(5)
Po vydaní rozhodnutia Komisiou štátny ústav do 30 dní od úradného oznámenia tohto
rozhodnutia vydá rozhodnutie o registrácii humánneho lieku, rozhodnutie o pozastavení
registrácie humánneho lieku, rozhodnutie o zrušení registrácie humánneho lieku alebo
rozhodnutie o zmene v rozhodnutí o registrácii humánneho lieku tak, aby bolo v súlade
s rozhodnutím Komisie; v odôvodnení uvedie, že sa vydáva na základe rozhodnutia Komisie.
Štátny ústav o vydanom rozhodnutí informuje Komisiu a agentúru. Agentúre predloží
kópiu rozhodnutia o registrácii humánneho lieku a súhrn charakteristických vlastností
humánneho lieku.
(6)
Ak nie je humánny liek v Slovenskej republike registrovaný počas posudzovania žiadosti
o registráciu humánneho lieku v inom členskom štáte, môže štátny ústav z opodstatnených
dôvodov ochrany verejného zdravia vydať rozhodnutie o registrácii tohto humánneho
lieku v Slovenskej republike. Ak štátny ústav využije túto možnosť, prijme nevyhnutne
potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa splnili požiadavky tohto zákona. Pred
vydaním tohto rozhodnutia štátny ústav informuje držiteľa rozhodnutia o registrácii
v členskom štáte, v ktorom je humánny liek registrovaný, o úmysle vydať rozhodnutie
o registrácii tohto humánneho lieku podľa tohto ustanovenia a požiada príslušný orgán
tohto členského štátu o zaslanie kópie hodnotiacej správy a platného rozhodnutia o
registrácii.
(7)
Štátny ústav oznámi Komisii vydanie rozhodnutia o registrácii humánneho lieku podľa
odseku 6.
§ 59
Prevod registrácie humánneho lieku
(1)
Držiteľ registrácie humánneho lieku môže požiadať štátny ústav o prevod registrácie
humánneho lieku na inú osobu (ďalej len „nadobúdateľ“). Nadobúdateľ musí mať bydlisko
alebo sídlo v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.
(2)
Žiadosť o prevod registrácie humánneho lieku na nadobúdateľa okrem údajov a dokladov
uvedených v § 48 ods. 1 písm. a) až d) a l) až n) musí obsahovať aj
a)
meno a priezvisko, adresu bydliska, ak je nadobúdateľom fyzická osoba; názov alebo
obchodné meno, identifikačné číslo, adresu sídla a právnu formu, ak je nadobúdateľom
právnická osoba,
b)
meno a priezvisko, adresu bydliska osoby zodpovednej za registráciu humánneho lieku
a osoby zodpovednej za dohľad nad humánnymi liekmi,
c)
právoplatné rozhodnutie o registrácii humánneho lieku,
d)
kód humánneho lieku pridelený štátnym ústavom,
e)
písomný súhlas nadobúdateľa plniť povinnosti držiteľa registrácie humánneho lieku,
f)
vyhlásenie nadobúdateľa, že má úplnú dokumentáciu o humánnom lieku, ktorý je predmetom
žiadosti o prevod registrácie humánneho lieku, vrátane všetkých zmien, ktoré štátny
ústav schválil od prvej registrácie tohto humánneho lieku v Slovenskej republike,
g)
návrh dátumu prevodu registrácie humánneho lieku na inú osobu.
(3)
Štátny ústav rozhodne o prevode registrácie humánneho lieku na nadobúdateľa do 30
dní odo dňa doručenia žiadosti a v rozhodnutí uvedie dátum prevodu registrácie humánneho
lieku; ak žiadosť neobsahuje náležitosti uvedené v odseku 2, písomne vyzve žiadateľa
na doplnenie žiadosti v lehote do 30 dní. Lehota na vydanie rozhodnutia až do doplnenia
žiadosti neplynie. Ak žiadateľ žiadosť v ustanovenej lehote nedoplní, konanie sa zastaví.
(4)
Držiteľ rozhodnutia o prevode registrácie humánneho lieku má všetky práva a povinnosti
pôvodného držiteľa registrácie humánneho lieku; lehoty určené pôvodnému držiteľovi
registrácie humánneho lieku nie sú prevodom dotknuté.
(5)
Humánny liek pod označením pôvodného držiteľa registrácie humánneho lieku možno,
ak nebolo v rozhodnutí o prevode registrácie humánneho lieku ustanovené inak, naďalej
uvádzať na trh najdlhšie 180 dní od prevodu registrácie humánneho lieku; tento humánny
liek sa môže distribuovať, vydávať a používať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
počas času jeho použiteľnosti.
§ 60
Povinnosti držiteľa registrácie humánneho lieku
(1)
Držiteľ registrácie humánneho lieku je povinný
a)
zabezpečiť, aby vlastnosti humánneho lieku zodpovedali dokumentácii predloženej v
žiadosti o registráciu humánneho lieku a túto dokumentáciu priebežne aktualizovať
a predkladať štátnemu ústavu,
b)
zaznamenávať podozrenia na nežiaduce účinky humánneho lieku, viesť a uchovávať o
nich podrobné záznamy a poskytovať ich štátnemu ústavu,
c)
oznamovať v elektronickej podobe najneskôr do 15 kalendárnych dní od prijatia informácie
štátnemu ústavu, agentúre a príslušným orgánom dotknutých členských štátov podozrenia,
ktoré sa zaznamenali na území členských štátov alebo v treťom štáte, na
1.
závažné nežiaduce účinky humánneho lieku,
2.
neočakávané nežiaduce účinky humánneho lieku,
3.
prenosy infekčných agensov humánnym liekom,
d)
vyhodnocovať nežiaduce účinky humánneho lieku a predkladať o nich štátnemu ústavu
súhrnnú správu doplnenú kvalifikovaným rozborom
1.
prvé dva roky po prvom uvedení na trh každých šesť mesiacov,
2.
ďalšie dva roky každý rok,
3.
po uplynutí obdobia uvedeného v druhom bode každé tri roky,
4.
na požiadanie bezodkladne,
e)
uskutočniť pri výskyte nežiaduceho účinku alebo pri nedostatočnej kvalite humánneho
lieku potrebné opatrenia na zabezpečenie nápravy a na obmedzenie nepriaznivého pôsobenia
humánneho lieku na najnižšiu možnú mieru, a ak je to nevyhnutné, nariadiť stiahnutie
humánneho lieku z trhu,
f)
na požiadanie štátneho ústavu
1.
poskytovať vzorky humánneho lieku na analytické účely,
2.
predložiť na účel priebežného posudzovania vyváženosti rizika a prínosu údaje, ktoré
preukazujú, že vyváženosť rizika a prínosu humánneho lieku zostáva priaznivá,
g)
baliť lieky do vonkajších obalov a vnútorných obalov so schváleným označením s priloženou
písomnou informáciou pre používateľa humánneho lieku s vyznačeným dátumom jej schválenia,
h)
sledovať technický a vedecký pokrok v oblasti výrobných a kontrolných postupov a
metód, aby sa humánny liek vyrábal a kontroloval všeobecne uznávanými vedeckými postupmi
a metódami; zmeny vyplývajúce zo sledovania technického a vedeckého pokroku zavádzať
až po oznámení štátnemu ústavu alebo po schválení štátnym ústavom,
i)
oznamovať štátnemu ústavu
1.
po registrácii humánneho lieku dátum uvedenia na trh Slovenskej republiky každej
povolenej veľkosti balenia humánneho lieku,
2.
dočasné prerušenie alebo skončenie dodávania humánneho lieku na trh Slovenskej republiky
najmenej dva mesiace pred zamýšľaným prerušením alebo skončením dodávania,
3.
každé pozastavenie alebo zrušenie registrácie humánneho lieku vydané v inom štáte,
4.
každú novú informáciu, ktorá by mohla mať vplyv na hodnotenie prínosu a rizika humánneho
lieku,
5.
údaje o počte dovezených balení humánneho lieku, ak o to štátny ústav požiada,
6.
pripravovanú reklamu humánneho lieku,
j)
oznámiť štátnemu ústavu zmenu registrácie alebo vopred požiadať štátny ústav o schválenie
pripravovanej zmeny v registrácii podľa § 55 ods. 1 a predložiť dokumentáciu o týchto zmenách,
k)
určiť osobu zodpovednú za registráciu humánneho lieku,
l)
vytvoriť systém na monitorovanie nežiaducich účinkov humánneho lieku a určiť osobu
zodpovednú za tento systém,
m)
uvádzať na trh registrovaný humánny liek len počas platnosti registrácie; ak sa registrácia
nepredĺži, pozastaviť alebo zrušiť v spolupráci so štátnym ústavom uvádzanie humánneho
lieku na trh,
n)
na požiadanie držiteľa povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov a držiteľa
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni alebo vo
verejnej lekárni poskytnúť osvedčenú kópiu registrácie humánneho lieku, zmeny registrácie
humánneho lieku, predĺženia registrácie humánneho lieku alebo zrušenia registrácie
humánneho lieku,
o)
poskytovať informácie o humánnom lieku v súlade s údajmi uvedenými v súhrne charakteristických
vlastností humánneho lieku,
p)
zodpovedať za škody spôsobené registrovaným humánnym liekom, ak sa používal v súlade
s údajmi uvedenými v rozhodnutí o registrácii humánneho lieku,
r)
zabezpečiť výstupnú kontrolu každej šarže vyrobeného humánneho lieku v súlade s kontrolnými
postupmi a metódami schválenými pri jeho registrácii,
s)
zabezpečiť, aby každá šarža humánneho lieku vyrobená v inom členskom štáte bola uvedená
na trh len vtedy, ak bola vyrobená a kontrolovaná v súlade s právnymi predpismi platnými
v danom členskom štáte a v súlade s kontrolnými postupmi schválenými pri registrácii
humánneho lieku; ak bola šarža humánneho lieku kontrolovaná v inom členskom štáte
a dodáva sa do Slovenskej republiky, prikladá sa k dodávke humánneho lieku správa
o vykonanej kontrole v príslušnom členskom štáte podpísaná osobou zodpovednou za zabezpečovanie
kvality pri výrobe humánneho lieku,
t)
zabezpečiť, aby každá šarža humánneho lieku vyrobená v treťom štáte bola v Slovenskej
republike alebo v inom členskom štáte podrobená úplnej kvalitatívnej analýze, kvantitatívnej
analýze všetkých liečiv a všetkým skúšaniam alebo kontrolám potrebným na zabezpečenie
kvality humánneho lieku v súlade s kontrolnými postupmi schválenými pri registrácii
humánneho lieku; ak šarža humánneho lieku bola kontrolovaná v inom členskom štáte
a dodáva sa do Slovenskej republiky, prikladá sa k dodávke humánneho lieku správa
o vykonanej kontrole v príslušnom členskom štáte podpísaná osobou zodpovednou za zabezpečovanie
kvality pri výrobe humánneho lieku,
u)
každoročne predložiť ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. januára správu o
výške výdavkov na propagáciu, marketing a nepeňažné plnenia poskytnuté priamo alebo
nepriamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za predchádzajúci rok; ministerstvo
zdravotníctva ju bezodkladne zverejní na svojom webovom sídle,
v)
oznámiť národnému centru zoznam zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa zúčastnili na
podujatiach určených výhradne na odborné a vedecké účely alebo ďalšie vzdelávanie
zdravotníckych pracovníkov, s uvedením mena, priezviska a adresy bydliska, ktoré boli
financované držiteľom registrácie lieku alebo treťou osobou; národné centrum ho bezodkladne
po doručení zverejní na svojom webovom sídle,
z)
určiť fyzickú osobu s trvalým pobytom v Slovenskej republike alebo právnickú osobu
so sídlom na území Slovenskej republiky splnomocnenú zastupovať ho a konať v jeho
mene.
(2)
Ak držiteľ registrácie humánneho lieku pozastaví alebo stiahne humánny liek z trhu
z dôvodu jeho kvality, účinnosti alebo bezpečnosti, je povinný bezodkladne oznámiť
štátnemu ústavu a dotknutým príslušným orgánom členských štátov dôvody na prijatie
tohto opatrenia; štátny ústav o tom informuje agentúru.
(3)
Držiteľ registrácie humánneho lieku môže
a)
dodávať tento liek len držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľovi
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni alebo vo
verejnej lekárni, poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby, poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti, ak liek obstarala zdravotná poisťovňa,20) ozbrojeným silám a ozbrojeným zborom; nie je oprávnený účtovať cenu obchodného výkonu
alebo sprostredkovateľského výkonu;16) pri dodávaní humánneho lieku musí dodržiavať požiadavky na správnu veľkodistribučnú
prax,
b)
oznámiť informácie týkajúce sa výskytu nežiaducich účinkov humánneho lieku verejnosti,
ak o tom vopred informoval štátny ústav; držiteľ registrácie humánneho lieku musí
zabezpečiť, aby tieto informácie boli objektívne a neboli zavádzajúce.
(4)
Držiteľ registrácie imunobiologického humánneho lieku môže požiadať ministerstvo
zdravotníctva o povolenie očkovacej kampane; k žiadosti priloží súhlasné stanovisko
a)
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,57)
b)
štátneho ústavu,
c)
hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu.
(5)
Držiteľ registrácie humánneho lieku nie je oprávnený poskytovať ani prijímať zľavy
v naturáliách, ak tento zákon neustanovuje inak.
(6)
Držiteľovi registrácie humánneho lieku sa zakazuje priamo alebo prostredníctvom tretej
osoby financovať, sponzorovať alebo inak priamo alebo nepriamo podporovať podujatie
zdravotníckemu pracovníkovi alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí, okrem
podujatí uvedených v odseku 1 písm. v). Zdravotníckemu pracovníkovi sa zakazuje zúčastňovať
sa na podujatí financovanom, sponzorovanom alebo inak priamo alebo nepriamo podporovanom
držiteľom registrácie humánneho lieku alebo prostredníctvom tretej osoby okrem podujatí
uvedených v odseku 1 písm. v).
(7)
Držiteľovi registrácie lieku sa zakazuje akoukoľvek formou priamo, nepriamo alebo
prostredníctvom tretej osoby navádzať, podnecovať alebo iným spôsobom ovplyvňovať
predpisujúceho lekára pri predpisovaní humánneho lieku, zdravotníckych pomôcok alebo
dietetických potravín.
§ 61
Balenie a označovanie humánneho lieku
(1)
Údaje na vonkajšom obale humánneho lieku a na vnútornom obale humánneho lieku musia
byť v štátnom jazyku a musia obsahovať
a)
názov humánneho lieku, údaj o sile lieku, údaj o liekovej forme, a ak je to potrebné,
aj údaj, či je humánny liek určený pre dojčatá, pre deti alebo pre dospelých; ak humánny
liek obsahuje najviac tri liečivá, uvedie sa medzinárodný nechránený názov, ak takýto
názov neexistuje, uvedie sa bežný názov,
b)
kvalitatívne zloženie humánneho lieku s použitím medzinárodných nechránených názvov
liečiv a kvantitatívne zloženie humánneho lieku vyjadrené množstvom liečiv v jednotlivej
dávke v závislosti od spôsobu podania, v hmotnostných jednotkách alebo objemových
jednotkách,
c)
liekovú formu a obsah balenia vyjadrený v hmotnostných jednotkách, objemových jednotkách
alebo kusových jednotkách,
d)
pomocné látky, ktorých uvedenie na vonkajšom obale je potrebné na správne podanie
humánneho lieku; ak je humánny liek určený na injekčné podanie alebo podanie na kožu
alebo do oka, musia byť uvedené všetky pomocné látky,
e)
spôsob podania a cestu podania humánneho lieku,
f)
upozornenie, že humánny liek sa musí uchovávať mimo dosahu a dohľadu detí,
g)
osobitné upozornenia, ak je to potrebné kvôli lieku,
h)
nešifrovaný dátum exspirácie uvedením mesiaca a roku exspirácie,
i)
osobitné opatrenia na uchovávanie, ak existujú,
j)
spôsob zneškodnenia odpadu tvoreného z nepoužitých humánnych liekov alebo odpadu
vzniknutého z nich a odkaz na používaný systém zberu nepoužitých humánnych liekov,
k)
meno a priezvisko, adresu bydliska držiteľa registrácie, ak ide o fyzickú osobu;
názov alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo držiteľa registrácie,
ak ide o právnickú osobu,
l)
registračné číslo,
m)
číslo výrobnej šarže,
n)
zatriedenie humánneho lieku podľa viazanosti jeho výdaja na lekársky predpis,
o)
účel a návod na použitie humánneho lieku, ktorého výdaj nie je viazaný na lekársky
predpis,
p)
číslo GTIN, ak je humánny liek ním označený,
r)
pri humánnom homeopatickom lieku označenie „HOMEOPATICKÝ LIEK“,
s)
pri humánnom homeopatickom lieku upozornenie odporúčajúce používateľovi humánneho
homeopatického lieku, aby sa poradil s lekárom, ak príznaky ochorenia pretrvávajú,
t)
pri rádioaktívnom lieku medzinárodný symbol rádioaktivity a údaj o množstve rádioaktivity,
u)
pri tradičnom rastlinnom lieku označenie „Tradičný rastlinný liek určený na indikácie
overené výhradne dlhodobým používaním“.
(2)
Údaje na vonkajšom obale humánneho homeopatického lieku a na vnútornom obale humánneho
homeopatického lieku musia byť v štátnom jazyku a musia obsahovať len
a)
vedecký názov alebo liekopisný názov homeopatického základu alebo viacerých homeopatických
základov a stupeň zriedenia; ak sa humánny homeopatický liek skladá z dvoch homeopatických
základov alebo viacerých homeopatických základov, môžu sa vedecké názvy homeopatických
základov nahradiť vymysleným názvom,
b)
meno a adresu držiteľa registrácie a prípadne výrobcu homeopatického lieku,
c)
spôsob podania, ak je to potrebné, aj cestu podania,
d)
nešifrovaný dátum uvedením mesiaca a roku exspirácie,
e)
liekovú formu,
f)
obsah balenia vyjadrený v hmotnostných jednotkách, objemových jednotkách alebo kusových
jednotkách,
g)
osobitné opatrenia na uchovávanie, ak existujú,
h)
osobitné varovanie týkajúce sa humánneho homeopatického lieku, ak to je potrebné,
i)
číslo výrobnej šarže,
j)
registračné číslo,
k)
označenie „Homeopatický liek bez schválených terapeutických indikácií“,
l)
upozornenie, ktoré odporúča používateľovi humánneho homeopatického lieku, aby sa
poradil s lekárom, ak príznaky ochorenia pretrvávajú.
(3)
Na vnútornom obale blistrového balenia, ktorý je vložený do vonkajšieho obalu, musia
byť uvedené najmenej
a)
názov humánneho lieku,
b)
názov držiteľa registrácie humánneho lieku,
c)
nešifrovaný dátum exspirácie,
d)
číslo výrobnej šarže.
(4)
Na vnútornom obale, na ktorom sa nedajú uviesť údaje podľa odseku 1, musia byť uvedené
tieto údaje:
a)
názov humánneho lieku,
b)
spôsob podania,
c)
nešifrovaný dátum exspirácie,
d)
číslo výrobnej šarže,
e)
obsah balenia vyjadrený v hmotnostných jednotkách, objemových jednotkách alebo kusových
jednotkách.
(5)
Ak je spotreba humánneho lieku za kalendárny rok nižšia ako 1 000 balení, možno použiť
na vonkajšom a vnútornom obale humánneho lieku samolepiace nálepky obsahujúce údaje
uvedené v odsekoch 1 až 4.
(6)
Na vonkajšom obale a na vnútornom obale humánneho lieku označeného podľa odseku 1
musí byť názov humánneho lieku uvedený v odseku 1 písm. a) vyjadrený aj Braillovým
písmom. Ak vonkajší obal humánneho lieku je označený okrem štátneho jazyka aj v iných
jazykoch, názov humánneho lieku musí byť vyjadrený Braillovým písmom vo všetkých jazykoch
uvedených na vonkajšom obale; ak má registrovanú len jednu liekovú formu alebo len
jednu silu lieku, lieková forma alebo sila lieku sa nemusí na vonkajšom obale vyznačiť
Braillovým písmom.
(7)
Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na humánne lieky podávané pacientovi v zdravotníckom
zariadení počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti a na humánne homeopatické
lieky registrované zjednodušeným postupom podľa § 50 a označované podľa odseku 2.
(8)
Ak humánny liek nie je určený na vydanie pacientovi alebo ide o humánny liek podľa
§ 46 ods. 2 písm. b) alebo o humánny liek na ojedinelé ochorenie, ministerstvo zdravotníctva môže povoliť
výnimku z uvádzania údajov na vonkajšom obale a na vnútornom obale podľa odsekov 1
až 5 v štátnom jazyku a údaja podľa odseku 6 Braillovým písmom.
(9)
Na vonkajšom obale humánneho lieku
a)
musí byť priestor určený na zápis predpísaného dávkovania,
b)
môžu byť uvedené aj obrázkové znaky.
(10)
Vonkajší obal antidot proti vysokoúčinným bojovým otravným látkam určených pre ozbrojené
sily musí obsahovať aj označenie „LEN PRE OZBROJENÉ SILY a OZBROJENÉ ZBORY“.
§ 62
Písomná informácia pre používateľa humánneho lieku
(1)
Písomná informácia pre používateľa humánneho lieku musí byť vypracovaná v súlade
so súhrnom charakteristických vlastností humánneho lieku, musí byť v štátnom jazyku
a musí obsahovať údaje a informácie v tomto poradí:
a)
identifikačné údaje, a to
1.
názov humánneho lieku, liekovú formu, silu lieku, cestu podania humánneho lieku;
ak existuje vo viacerých liekových formách alebo v rôznej sile lieku, aj údaje o každej
liekovej forme alebo sile lieku, a ak je to potrebné, aj to, či je humánny liek určený
pre dojčatá, deti alebo pre dospelých,
2.
farmakoterapeutickú skupinu alebo druh terapeutického účinku vyjadrený textom, ktorý
pacient ľahko pochopí,
b)
terapeutické indikácie,
c)
informácie potrebné vedieť pred použitím humánneho lieku, a to
1.
kontraindikácie,
2.
primerané preventívne opatrenia, ktoré je potrebné dodržať pri užívaní humánneho
lieku,
3.
interakcie s inými humánnymi liekmi a iné interakcie, ktoré môžu ovplyvniť pôsobenie
humánneho lieku,
4.
osobitné upozornenia, ktoré musia
4.1 zohľadňovať špecifickú situáciu určitých kategórií používateľov,
4.2 obsahovať údaje o možných vplyvoch liečby na schopnosť viesť motorové vozidlá
a obsluhovať stroje,
4.3 obsahovať zoznam pomocných látok, ktorých poznanie je dôležité na účelné a bezpečné
použitie humánneho lieku,
5.
osobitné varovania,
6.
opatrenia, ktoré musí prijať používateľ rádioaktívneho lieku a pacient počas prípravy
rádioaktívneho lieku a podávania rádioaktívneho lieku,
7.
osobitné opatrenia na zneškodňovanie zvyšného obsahu a obalu rádioaktívneho lieku,
d)
poučenie o správnom používaní humánneho lieku, najmä
1.
dávkovanie,
2.
spôsob podávania, a ak je to potrebné, aj cestu podávania,
3.
frekvenciu podávania, ak je to potrebné, s určením vhodného času, kedy sa humánny
liek môže alebo musí podávať,
e)
poučenie o správnom používaní humánneho lieku, ak je to potrebné, má obsahovať aj
1.
dĺžku trvania liečby humánnym liekom, ak je potrebné ju obmedziť,
2.
postup pri predávkovaní,
3.
postup, ak sa vynechá jedna dávka alebo viac dávok,
4.
riziko z náhleho prerušenia podávania humánneho lieku,
5.
odporúčanie konzultovať s lekárom alebo s lekárnikom problémy s používaním humánneho
lieku,
f)
opis nežiaducich účinkov, ktoré môžu vzniknúť pri používaní humánneho lieku, a ak
je to potrebné, aj opatrenia, ako postupovať pri výskyte nežiaduceho účinku; poučenie
pacienta, aby oznámil ošetrujúcemu lekárovi alebo lekárnikovi každý nežiaduci účinok,
ktorý nie je uvedený v písomnej informácii pre používateľa humánneho lieku,
g)
odkaz na dátum exspirácie humánneho lieku, ktorý je uvedený na vonkajšom obale a
vnútornom obale s
1.
výstrahou nepoužívať humánny liek po uplynutí uvedeného dátumu,
2.
upozornením na podmienky a spôsob uchovávania,
3.
upozornením na niektoré viditeľné znaky znehodnotenia,
h)
kvalitatívne zloženie humánneho lieku s uvedením liečiv a pomocných látok so slovenskými
názvami a kvantitatívne zloženie s uvedením množstva liečiv v medzinárodných jednotkách
SI sústavy,
i)
veľkosť balenia s uvedením množstva humánneho lieku v hmotnostných jednotkách, objemových
jednotkách alebo kusových jednotkách,
j)
meno a priezvisko, obchodné meno a adresu bydliska držiteľa registrácie, ak ide o
fyzickú osobu; obchodné meno, sídlo, právnu formu držiteľa registrácie, ak ide o právnickú
osobu,
k)
meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu výrobcu humánneho lieku,
l)
m)
dátum poslednej revízie písomnej informácie pre používateľa humánneho lieku.
(2)
Písomná informácia pre používateľa humánneho lieku musí byť čitateľná, jasná a zrozumiteľná;
v jej texte sa zohľadňujú aj výsledky konzultácií s cieľovou skupinou pacientov. Ako
výsledky konzultácií možno použiť aj výsledky konzultácií uskutočnených v členských
štátoch.
(3)
Držiteľ registrácie humánneho lieku musí zabezpečiť, aby písomná informácia pre používateľa
humánneho lieku bola na požiadanie organizácií pacientov dostupná aj vo formátoch
vhodných pre nevidiacich a slabozrakých. Ak vhodným formátom písomnej informácie pre
používateľa humánneho lieku je písmo pre nevidiacich (Braillovo písmo), písomnú informáciu
pre používateľa humánneho lieku schvaľuje štátny ústav v spolupráci s organizáciou
pacientov.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na lieky podávané pacientovi v zdravotníckom zariadení
počas ústavnej zdravotnej starostlivosti.
(5)
Písomná informácia pre používateľa humánneho lieku môže obsahovať znaky alebo obrázkové
znaky na vysvetlenie niektorých informácií.
(6)
Písomná informácia pre používateľa humánneho lieku môže obsahovať údaje a informácie
uvedené v odsekoch 1 až 3 okrem štátneho jazyka aj v iných jazykoch, ak sa v nej uvádzajú
rovnaké údaje a informácie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na humánne lieky, ktoré nepodliehajú registrácii.
(8)
Písomná informácia pre používateľa humánneho lieku musí
a)
byť vložená do vonkajšieho obalu humánneho lieku, na ktorý sa výlučne vzťahuje,
b)
obsahovať výrazy, ktoré sú zrozumiteľné pre širokú verejnosť.
(9)
Ak humánny liek nie je určený na vydanie pacientovi alebo ide o humánny liek podľa
§ 46 ods. 2 písm. b), alebo o humánny liek na ojedinelé ochorenie, ministerstvo zdravotníctva môže povoliť
výnimku z uvádzania údajov v písomnej informácii pre používateľa humánneho lieku v
štátnom jazyku a údajov podľa odseku 3 vo formátoch vhodných pre nevidiacich a slabozrakých
alebo v písme pre nevidiacich (Braillovo písmo).
(10)
Písomná informácia pre používateľa tradičného rastlinného lieku musí obsahovať informáciu
o tom, že tradičný rastlinný liek je určený na indikácie overené len jeho dlhodobým
používaním.
§ 63
Súhrn charakteristických vlastností humánneho lieku
(1)
Súhrn charakteristických vlastností humánneho lieku musí byť v štátnom jazyku a musí
obsahovať údaje a informácie v tomto poradí:
a)
názov humánneho lieku; ak existuje vo viacerých liekových formách alebo s rôznou
silou lieku, aj údaje o liekovej forme a sile lieku,
b)
kvalitatívne a kvantitatívne zloženie humánneho lieku s uvedením medzinárodného nechráneného
názvu alebo liekopisného názvu liečiv a tých pomocných látok, ktorých poznanie je
potrebné na správne podanie humánneho lieku; ak ide o imunobiologický liek a liek
s obsahom liečiva získaného biotechnologickým spôsobom, aj spôsob rozmnoženia mikroorganizmov
alebo spôsob získania liečiva a prítomnosť geneticky modifikovaných mikroorganizmov
alebo genetického materiálu,
c)
liekovú formu,
d)
klinické údaje
1.
terapeutické indikácie,
2.
dávkovanie a spôsob podávania dospelým, a ak je to potrebné, aj deťom,
3.
kontraindikácie,
4.
osobitné upozornenia a preventívne opatrenia pre používanie; ak ide o imunobiologické
humánne lieky, všetky osobitné preventívne opatrenia, ktoré majú dodržiavať osoby
zaobchádzajúce s týmito liekmi a podávajúce ich pacientom, spolu s preventívnymi opatreniami,
ktoré má dodržiavať pacient,
5.
interakcie s inými humánnymi liekmi a iné formy interakcií,
6.
užívanie humánneho lieku počas tehotenstva a dojčenia,
7.
účinky na schopnosť viesť motorové vozidlo a obsluhovať stroje,
8.
nežiaduce účinky,
9.
predávkovanie a informácie o príznakoch, núdzových postupoch a antidotách,
e)
farmakologické vlastnosti
1.
farmakodynamické vlastnosti,
2.
farmakokinetické vlastnosti,
3.
predklinické bezpečnostné údaje,
f)
farmaceutické údaje
1.
zoznam pomocných látok; pri imunobiologickom humánnom lieku aj údaj o prítomnosti
chemických látok zaradených medzi karcinogény, mutagény a látok toxických pre nervový
systém, najmä zlúčeniny ortuti, hliníka a formaldehydu, a o ich kvantitatívnom obsahu
v jednej dávke liekovej formy,
2.
hlavné inkompatibility,
3.
čas použiteľnosti; ak je to potrebné, čas použiteľnosti po rekonštitúcii humánneho
lieku alebo po prvom otvorení vnútorného obalu,
4.
osobitné preventívne opatrenia na uchovávanie,
5.
druh a obsah vnútorného obalu,
6.
spôsob zneškodnenia odpadu tvoreného z nepoužitých humánnych liekov alebo odpadu
vzniknutého z nich a odkaz na používaný systém zberu nepoužitých humánnych liekov,
g)
meno a priezvisko, obchodné meno a adresu bydliska držiteľa registrácie, ak ide o
fyzickú osobu; obchodné meno, sídlo, právnu formu držiteľa registrácie, ak ide o právnickú
osobu,
h)
registračné číslo,
i)
dátum prvej registrácie humánneho lieku alebo dátum predĺženia registrácie humánneho
lieku,
j)
dátum revízie súhrnu charakteristických vlastností humánneho lieku,
k)
pri rádioaktívnom humánnom lieku podrobné informácie o vnútornej dozimetrii žiarenia,
l)
pri rádioaktívnom humánnom lieku
1.
podrobné pokyny na prípravu humánneho lieku v čase potreby rádioaktívneho humánneho
lieku a kontrolu jeho kvality a
2.
údaj o najdlhšom čase jeho uchovávania, počas ktorého spĺňa rádioaktívny humánny
liek požadované špecifikácie.
(2)
Ak ide o generický humánny liek registrovaný v súlade s postupom uvedeným v § 49 ods. 1 písm. a), nemusia sa uvádzať tie časti súhrnu charakteristických vlastností referenčného humánneho
lieku, ktoré sa týkajú indikácií alebo liekových foriem, ktoré boli v čase uvedenia
tohto generického humánneho lieku na trh v patentovej ochrane podľa osobitného predpisu.52)
Tradičné rastlinné lieky
§ 64
(1)
Rastlinný liek je humánny liek, ktorý obsahuje výlučne ako aktívne zložky jednu alebo
viac rastlinných látok alebo jeden alebo viac rastlinných prípravkov, alebo jednu
alebo viac rastlinných látok v kombinácii s jedným alebo s viacerými rastlinnými prípravkami.
(2)
Rastlinná látka je celá rastlina, fragmentovaná alebo rezaná rastlina, časť rastliny,
riasa, pleseň alebo lišajník v nespracovanej sušenej forme alebo čerstvom stave. Za
rastlinnú látku sa považuje aj exsudát, ktorý bol podrobený špecifickému spracovaniu.
Rastlinná látka sa presne definuje použitou časťou rastliny a botanickým názvom podľa
dvojčlenného systému uvedením rodu, druhu, odrody a autora.
(3)
Rastlinný prípravok je prípravok získaný spracovaním rastlinných látok extrakciou,
destiláciou, lisovaním, frakcionáciou, purifikáciou, zahusťovaním, fermentáciou alebo
iným spôsobom; rastlinným prípravkom sú aj rozomleté alebo na prášok rozdrvené rastlinné
látky, tinktúry, extrakty, éterické oleje, šťavy získané lisovaním a spracované exsudáty.
(4)
Tradičný rastlinný liek je rastlinný liek, ktorý
a)
je určený na používanie bez dozoru lekára na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb
alebo monitorovanie liečby,
b)
je určený na podávanie len podľa špecifikovaného obsahu a dávkovania,
c)
je určený na perorálne podanie alebo na vonkajšie použitie alebo na inhaláciu,
d)
sa dlhodobo používa bez dozoru lekára na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo
monitorovanie liečby podľa požiadaviek uvedených v § 65 ods. 1 písm. e),
e)
nie je za špecifikovaných podmienok používania škodlivý; údaje o jeho farmakologických
účinkoch a o jeho účinnosti sú hodnoverne potvrdené jeho dlhodobým používaním a skúsenosťami.
(5)
Rastlinný liek môže obsahovať vitamíny alebo minerálne látky, ak sa preukáže, že
ich používanie na určené indikácie je bezpečné, za predpokladu, že účinok vitamínov
alebo minerálnych látok je vedľajší pri porovnaní s účinkom rastlinných aktívnych
zložiek.
§ 65
(1)
Žiadosť o registráciu tradičného rastlinného lieku sa podáva podľa § 47 ods. 1 a okrem údajov a dokladov uvedených v § 48 ods. 1 písm. a) až j) a m) až p) obsahuje
a)
výsledky farmaceutického skúšania,
b)
návrh súhrnu charakteristických vlastností rastlinného lieku v štátnom jazyku bez
klinických údajov podľa § 63 ods. 1 písm. d),
c)
údaje uvedené v § 64 ods. 4 písm. e), ak tradičný rastlinný liek obsahuje kombinácie uvedené v § 64 ods. 1 a 5; ak jednotlivé aktívne zložky nie sú dostatočne známe, predkladajú sa tieto údaje
aj o jednotlivých aktívnych zložkách,
d)
doklady o registrácii tradičného rastlinného lieku v štátoch, v ktorých je tradičný
rastlinný liek registrovaný, a podrobnosti o zamietnutí registrácie tradičného rastlinného
lieku v štátoch, v ktorých bola podaná žiadosť o registráciu tradičného rastlinného
lieku, s odôvodnením zamietnutia,
e)
dôkaz publikovaný vo vedeckých prácach o tom, že tradičný rastlinný liek alebo rastlinný
produkt sa používal na liečenie najmenej 30 rokov pred dátumom podania žiadosti o
registráciu, z toho najmenej 15 rokov v členských štátoch,
f)
bibliografický prehľad údajov o bezpečnosti tradičného rastlinného lieku alebo rastlinného
produktu spolu so správou experta; na požiadanie štátneho ústavu ďalšie údaje nevyhnutne
potrebné na posúdenie bezpečnosti lieku.
(2)
Údaje a doklady podľa odseku 1 písm. d) až f) sa nemusia predložiť, ak predmetom
žiadosti je tradičný rastlinný liek, ktorý obsahuje rastlinnú látku, rastlinný prípravok
alebo ich kombináciu uvedenú v zozname rastlinných látok, rastlinných prípravkov a
ich kombinácií určených na používanie v tradičných rastlinných liekoch, ktorý vydáva
Komisia. Ak ide o iný tradičný rastlinný liek, štátny ústav pri posudzovaní žiadosti
o registráciu tradičného rastlinného lieku prihliada na registráciu, ktorú vydal príslušný
orgán iného členského štátu v súlade s týmto odsekom.
(3)
Rovnocenný rastlinný produkt je rastlinný produkt, ktorý má rovnaké aktívne zložky,
bez ohľadu na použité pomocné látky, má rovnaký alebo podobný požadovaný účinok, rovnaký
obsah aktívnych zložiek, rovnaké dávkovanie a rovnakú cestu podania ako tradičný rastlinný
liek, ktorý je predmetom žiadosti.
(4)
Požiadavka týkajúca sa dôkazu o liečebnom používaní v priebehu 30 rokov uvedená v
odseku 1 písm. e) sa považuje za splnenú aj vtedy, ak rastlinný produkt nebol uvedený
na trh na základe povolenia; táto požiadavka je splnená aj vtedy, ak sa počas tohto
obdobia zmenšil počet alebo obsah aktívnych zložiek v tradičnom rastlinnom lieku.
(5)
Ak sa rastlinný produkt používal v členských štátoch menej ako 15 rokov, ale spĺňa
požiadavky na zjednodušený postup registrácie tradičného rastlinného lieku podľa odseku
1, štátny ústav postúpi žiadosť o registráciu tradičného rastlinného lieku aj s dokumentáciou
Výboru pre rastlinné lieky, aby posúdil, či sú splnené požiadavky zjednodušeného postupu
registrácie tradičného rastlinného lieku.
(6)
Tradičný rastlinný liek štátny ústav zaregistruje ako humánny liek, ak spĺňa požiadavky
podľa § 46 ods. 1, § 47 až 49.
§ 66
(1)
Pri rozhodovaní o žiadosti o registráciu tradičného rastlinného lieku sa postupuje
podľa § 52 až 56, ak ďalej nie je uvedené inak.
(2)
Štátny ústav zamietne žiadosti o registráciu tradičného rastlinného lieku, ak žiadosť
nie je v súlade s § 64 a 65 alebo ak
a)
rastlinný liek nemá deklarované kvalitatívne a kvantitatívne látkové zloženie,
b)
indikácie nie sú v súlade s § 64 ods. 4 písm. a),
c)
rastlinný produkt by mohol byť za určených podmienok používania zdraviu škodlivý,
d)
údaje o tradičnom používaní sú nedostatočné, najmä ak farmakologické účinky a účinnosť
rastlinného lieku nie sú hodnoverne preukázané jeho dlhodobým používaním a skúsenosťami
s používaním,
e)
predložené výsledky farmaceutického skúšania nepreukázali, že aktívne zložky a pomocné
látky obsiahnuté v rastlinnom lieku a lieková forma spĺňajú požiadavky na kvalitu.
(3)
Ak tradičný rastlinný liek obsahuje rastlinnú látku, rastlinný prípravok alebo ich
kombináciu uvedenú v zozname rastlinných látok, rastlinných prípravkov a ich kombinácií
určených na používanie v tradičných rastlinných liekoch podľa § 65 ods. 2, ustanovenia odseku 2 písm. c) a d) a § 65 ods. 1 písm. d) až f) sa nepoužijú.
(4)
Štátny ústav oznámi žiadateľovi a Komisii a príslušnému orgánu iného členského štátu,
ktorý o to požiada, rozhodnutie o zamietnutí registrácie tradičného rastlinného lieku
a dôvody zamietnutia.
(5)
Ak sa rastlinná látka, rastlinný prípravok alebo ich kombinácia vyškrtne zo zoznamu
rastlinných látok, rastlinných prípravkov a ich kombinácií určených na používanie
v tradičných rastlinných liekoch, štátny ústav povolenie o registrácii tradičného
rastlinného lieku obsahujúceho túto rastlinnú látku, rastlinný prípravok alebo ich
kombináciu vydané na základe žiadosti o registráciu podľa § 65 ods. 1 a 2 zruší, ak držiteľ registrácie tradičného rastlinného lieku do troch mesiacov nepredloží
údaje a dokumenty podľa § 65 ods. 1 písm. d) až f) a odseku 2 písm. c) a d).
(6)
Štátny ústav môže na účel § 65 ods. 1 písm. e) požiadať Výbor pre rastlinné lieky, ktorý je odborným poradným orgánom agentúry pre
otázky súvisiace s registráciou tradičných rastlinných liekov, o vypracovanie stanoviska
o validite dôkazu o dlhodobom používaní tradičného rastlinného lieku alebo rovnocenného
rastlinného produktu. Štátny ústav predloží Výboru pre rastlinné lieky príslušnú dokumentáciu,
ktorá je súčasťou žiadosti o registráciu tradičného rastlinného lieku.
Tretí oddiel
Dohľad nad humánnymi liekmi
§ 67
Kvalita humánnych liekov
(1)
Pri skúšaní humánnych produktov a humánnych liekov, pri výrobe, príprave a veľkodistribúcii
humánnych liekov a pri ich výdaji sa musí vytvoriť systém zabezpečovania kvality.
(2)
Kontrola kvality humánnych liekov zahŕňa vzorkovanie, kritériá hodnotenia kvality,
analytické, organizačné, dokumentačné a prepúšťacie postupy, ktoré zaručujú, že potrebné
analýzy vstupných surovín, medziproduktov, obalového materiálu a hotových humánnych
liekov sa skutočne urobili a že hotové humánne lieky spĺňajú požiadavky na uvádzanie
na trh.
(3)
Štátny ústav môže, ak je to odôvodnené ochranou verejného zdravia,58) vyžadovať od držiteľa registrácie imunobiologického humánneho lieku alebo humánneho
lieku vyrobeného z krvi alebo z plazmy, aby pred uvedením tohto humánneho lieku na
trh predložil vzorky z každej šarže na preskúšanie v štátnom ústave alebo v kontrolnom
laboratóriu určenom na tento účel, ktoré schválil štátny ústav; štátny ústav preskúšanie
vykoná do 60 dní od prijatia vzorky.
(4)
Štátny ústav môže uznať výsledky preskúšania vzorky danej šarže humánneho lieku uvedeného
v odseku 3 vykonané príslušným orgánom iného členského štátu alebo kontrolným laboratóriom
schváleným príslušným orgánom iného členského štátu.
§ 68
Nežiaduce účinky humánnych liekov
(1)
Nežiaduci účinok humánneho lieku je každá škodlivá a nechcená reakcia, ktorá vznikla
po podaní humánneho lieku v určených dávkach.
(2)
Závažný nežiaduci účinok humánneho lieku je každý nežiaduci účinok humánneho lieku,
ktorý spôsobuje smrť, ohrozuje život chorého, vyžaduje poskytovanie ústavnej zdravotnej
starostlivosti alebo jej predĺženie, vyvoláva zdravotné postihnutie alebo pracovnú
neschopnosť, invaliditu chorého alebo sa prejavuje vrodenou úchylkou alebo znetvorením.
(3)
Neočakávaný nežiaduci účinok humánneho lieku je nežiaduci účinok humánneho lieku,
ktorého povaha, závažnosť alebo dôsledok nie je v zhode so súhrnom charakteristických
vlastností humánneho lieku.
(4)
Periodicky aktualizovaná správa o bezpečnosti humánneho lieku je súhrnná správa o
vyhodnotení zaznamenaných nežiaducich účinkov humánneho lieku doplnená kvalifikovaným
rozborom.
(5)
Zneužitie humánneho lieku je trvalé alebo ojedinelé úmyselné a nadmerné užívanie
humánneho lieku, ktoré je sprevádzané škodlivými fyzickými reakciami alebo duševnými
reakciami.
(6)
Ak humánny liek vyvolá nežiaduci účinok, osoba oprávnená predpisovať lieky, osoba
oprávnená vydávať humánne lieky a každý zdravotnícky pracovník je povinný bezodkladne
oznámiť túto skutočnosť štátnemu ústavu.
(7)
Laboratórnu kontrolu kvality a posúdenie bezpečnosti humánnych liekov vykonáva štátny
ústav. Ak zistí nežiaduce účinky alebo ak sa kontrolou zistí nevyhovujúca kvalita
humánneho lieku, štátny ústav môže nariadiť pozastavenie ich výdaja alebo v závažných
prípadoch aj stiahnutie humánneho lieku z trhu.
(8)
Držiteľ registrácie humánneho lieku musí mať nepretržite k dispozícii primerane kvalifikovanú
osobu zodpovednú za dohľad nad liekmi (farmakobdelosť) s bydliskom v niektorom z členských
štátov. Táto osoba
a)
zhromažďuje a spracúva informácie vzťahujúce sa na všetky podozrenia na nežiaduce
účinky oznámené držiteľovi registrácie humánneho lieku,
b)
pripravuje záznamy pre štátny ústav podľa § 60 ods. 1 písm. b),
c)
poskytuje štátnemu ústavu úplné a včasné informácie, ktoré majú vplyv na vyhodnotenie
rizík a prínosov humánneho lieku, najmä informácie vzťahujúce sa na štúdie bezpečnosti
vykonané po registrácii humánneho lieku, vrátane informácií o počte a veľkosti balenia
a druhoch vydaných alebo predpísaných humánnych liekov.
(9)
Štátny ústav oznámi podozrenie na výskyt závažného nežiaduceho účinku humánneho lieku
na území Slovenskej republiky držiteľovi registrácie humánneho lieku, príslušným orgánom
iných členských štátov a agentúre najneskôr do 15 dní od prijatia oznámenia od osoby
oprávnenej predpisovať humánne lieky alebo od osoby oprávnenej vydávať humánne lieky.
(10)
Ak pri hodnotení oznámenia o podozrení na výskyt závažného nežiaduceho účinku humánneho
lieku štátny ústav dospeje k názoru, že je potrebné zmeniť, pozastaviť alebo zrušiť
registráciu humánneho lieku, bezodkladne o tom informuje agentúru, príslušné orgány
iných členských štátov a držiteľa registrácie humánneho lieku.
(11)
Ak štátny ústav z dôvodu ochrany verejného zdravia58) bezodkladne pozastaví registráciu humánneho lieku, najneskôr nasledujúci pracovný
deň odo dňa pozastavenia registrácie humánneho lieku o tom informuje agentúru, Komisiu
a príslušné orgány iných členských štátov.
(12)
Štátny ústav bezodkladne oznámi agentúre rozhodnutia o zákaze dovozu humánneho lieku
alebo o stiahnutí humánneho lieku z trhu s uvedením dôvodov, na základe ktorých rozhodol.
§ 69
Dohľad nad krvou, zložkami z krvi a transfúznymi liekmi
(1)
Držiteľ povolenia na prípravu transfúznych liekov musí mať zavedený systém
a)
sledovania každej jednotky krvi alebo z nej získanej zložky z krvi alebo transfúzneho
lieku od darcu krvi alebo zložky z krvi až po konečné miesto určenia krvi alebo zložky
z krvi alebo transfúzneho lieku prostredníctvom presných identifikačných postupov
vedenia evidencie a riadneho systému označovania, aby sa umožnilo sledovanie umiestnenia
krvi, zložiek z krvi a transfúznych liekov a štádium spracovania krvi a zložiek z
krvi,
b)
jednoznačnej identifikácie každého darcu, každej odobratej jednotky krvi a zložky
z krvi bez ohľadu na zamýšľaný účel jej použitia a identifikácie každého zdravotníckeho
zariadenia, ktorému je príslušná krv a zložka z krvi dodaná,
c)
evidencie každej prijatej jednotky krvi a zložky z krvi bez ohľadu na miesto jej
prípravy, miesto určenia a účel určenia,
d)
získavania presných údajov o všetkých odobratých jednotkách krvi a pripravených zložkách
z krvi,
e)
overovania, ktorým sa pri dodávaní krvi a zložky z krvi na transfúziu overí, či krv
alebo zložka z krvi bola podaná na transfúziu určenému príjemcovi, alebo ak nebola
podaná na transfúziu, či bola zneškodnená.
(2)
Držiteľ povolenia na prípravu transfúznych liekov uchováva na vhodnom a čitateľnom
médiu údaje o sledovaní krvi podľa odseku 1 najmenej 30 rokov.
(3)
Držiteľ povolenia na prípravu transfúznych liekov musí mať zavedené postupy na
a)
vedenie evidencie o transfúziách a na neodkladné oznamovanie štátnemu ústavu všetkých
závažných nežiaducich reakcií, ktoré sa spozorovali u príjemcov počas transfúzie alebo
následne po transfúzii, ktoré možno pripísať kvalite alebo bezpečnosti krvi a zložky
z krvi, postupu darovania krvi a zložky z krvi alebo spôsobu transfúzie krvi a zložky
z krvi,
b)
oznamovanie všetkých dôležitých informácií o podozreniach na závažné nežiaduce reakcie
štátnemu ústavu,
c)
vedenie evidencie o všetkých závažných nežiaducich udalostiach a na neodkladné oznamovanie
štátnemu ústavu všetkých závažných nežiaducich udalostí, ktoré sa spozorovali u príjemcov
počas transfúzie alebo následne po transfúzii, ktoré možno pripísať kvalite alebo
bezpečnosti krvi a zložky z krvi alebo ktoré môžu ovplyvniť kvalitu alebo bezpečnosť
krvi a zložiek z krvi.
(4)
Závažná nežiaduca udalosť na účely zaobchádzania s krvou je každá neočakávaná udalosť
vzniknutá v súvislosti s odberom, skúšaním, spracúvaním, uskladňovaním a distribúciou
krvi a zložiek z krvi, ktorá môže viesť k smrti, ohrozeniu života, invalidite, obmedzeniu
pacienta alebo jej výsledkom je poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo
jej predĺženie alebo vznik ochorenia.
(5)
Závažná nežiaduca reakcia na účely zaobchádzania s krvou je neočakávaná reakcia darcu
alebo pacienta spojená s odberom alebo transfúziou krvi alebo zložiek z krvi, ktorá
je smrteľná, život ohrozujúca, invalidizujúca, obmedzujúca alebo ktorej výsledkom
je poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti, jej predĺženie alebo vznik ochorenia.
(6)
Držiteľ povolenia na prípravu transfúznych liekov oznamuje a predkladá štátnemu ústavu
a)
dôležité informácie o závažných nežiaducich reakciách,
b)
dôležité informácie o závažných nežiaducich udalostiach,
c)
každý prípad prenosu nákazlivých látok krvou a zložkou z krvi,
d)
opatrenia, ktoré prijal s ohľadom na iné prítomné krvné zložky, ktoré boli distribuované
na transfúziu alebo vo forme plazmy určenej na frakcionáciu,
e)
výsledky vyhodnotenia každej závažnej nežiaducej reakcie z hľadiska posúdenia jej
príčin a stupňa jej závažnosti s cieľom identifikovať príčiny, ktorým možno predchádzať,
f)
raz ročne súhrnnú správu o podozreniach na závažné nežiaduce reakcie a výsledkoch
ich vyhodnotenia.
(7)
Na dovoz krvi a zložiek z krvi z tretích štátov sa primerane vzťahujú ustanovenia
odsekov 1 až 3 a 6.
(8)
Štátny ústav predkladá Komisii každý rok k 30. júnu nasledujúceho kalendárneho roka
výročnú správu o závažných nežiaducich reakciách a závažných nežiaducich udalostiach.
(9)
Štátny ústav si s príslušnými orgánmi iných členských štátov vzájomne oznamuje dôležité
informácie o závažných nežiaducich reakciách a závažných nežiaducich udalostiach s
cieľom zaručiť, aby sa krv alebo zložky z krvi, pri ktorých sa zistilo alebo sa predpokladá
poškodenie, stiahli z používania a zneškodnili.
§ 70
Vývoz ľudskej plazmy
(1)
Vývoz ľudskej plazmy je možný len na základe povolenia, ktoré vydáva ministerstvo
zdravotníctva.
(2)
Žiadateľom o vydanie povolenia na vývoz ľudskej plazmy môže byť len držiteľ povolenia
na
a)
prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu alebo
b)
výrobu humánnych liekov, ak má uzatvorenú zmluvu o dodávaní ľudskej plazmy s držiteľom
povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu.
(3)
Povolenie na vývoz ľudskej plazmy možno vydať, ak žiadateľ uvedený v odseku 2 preukáže,
že
a)
dodržal ustanovenia § 69 ods. 1 až 4 pri získavaní ľudskej plazmy, ktorá je predmetom vývozu (ďalej len „vyvážaná ľudská
plazma“),
b)
vyvážaná ľudská plazma je nadbytočná a nemožno ju použiť na
1.
terapeutické účely pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike
alebo
2.
ďalšie priemyselné spracovanie v Slovenskej republike s cieľom vyrobiť lieky z krvi,
c)
vyvážaná ľudská plazma je určená na priemyselné spracovanie zahraničným zmluvným
výrobcom liekov z krvi, ak ide o žiadateľa, ktorý je držiteľom povolenia na výrobu
humánnych liekov z krvi.
(4)
Držiteľ povolenia na vývoz ľudskej plazmy prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie
spätného sledovania vyvážanej ľudskej plazmy a humánnych liekov vyrábaných z vyvážanej
ľudskej plazmy.
(5)
Povolenie na vývoz ľudskej plazmy možno vydať na dobu určitú.
§ 71
Európsky liekopis
(1)
Európsky liekopis je súbor technických požiadaviek na prípravu, výrobu, označovanie,
uchovávanie liečiv, pomocných látok, liekových foriem a na hodnotenie ich kvality.
(2)
Európsky liekopis vydáva Rada Európy.1)
§ 72
Slovenský farmaceutický kódex
Slovenský farmaceutický kódex je súbor technických požiadaviek na prípravu, skúšanie,
označovanie, uchovávanie, predpisovanie a vydávanie hromadne pripravovaných liekov
a individuálne pripravovaných liekov a medziproduktov na ich prípravu.
Štvrtý oddiel
Nakladanie s humánnymi liekmi v zdravotníckych zariadeniach
§ 73
Uchovávanie humánnych liekov
(1)
Humánne lieky sa musia v zdravotníckych zariadeniach, ktoré ich používajú pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, uchovávať a podávať tak, aby neprišlo k ich poškodeniu,
zneužitiu alebo k poškodeniu zdravia pacienta.
(2)
Zdravotnícki pracovníci sú povinní zabezpečiť uchovávanie humánnych liekov podľa
požiadaviek Slovenského farmaceutického kódexu.
(3)
Zdravotná poisťovňa, ktorá obstarala humánne lieky podľa osobitného predpisu,20) je povinná zabezpečiť, aby boli dodané poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
v súlade s požiadavkami na správnu veľkodistribučnú prax a správnu lekárenskú prax
a zabezpečiť, aby nedošlo k ich poškodeniu alebo zneužitiu.
(4)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorému humánne lieky obstarala zdravotná
poisťovňa, je povinný zabezpečiť ich uchovávanie v súlade s požiadavkami správnej
lekárenskej praxe, a zabezpečiť, aby nedošlo k ich poškodeniu alebo zneužitiu.
(5)
Ústavné zdravotnícke zariadenie, ktoré nemá zriadenú nemocničnú lekáreň, je povinné
zabezpečiť uchovávanie humánnych liekov v súlade s požiadavkami správnej lekárenskej
praxe a zabezpečiť, aby nedošlo k ich poškodeniu alebo zneužitiu.
(6)
Správny postup pri uchovávaní humánnych liekov používaných pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti je povinný zabezpečiť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.
§ 74
Zneškodňovanie humánnych liekov
(1)
Humánne lieky sa zneškodňujú podľa osobitného predpisu.59)
(2)
Držiteľ povolenia sa na účely tohto zákona považuje za pôvodcu odpadu a jeho zneškodnenie
zabezpečí na vlastné náklady podľa osobitného predpisu59) okrem odpadu uvedeného v odseku 3.
(3)
Verejná lekáreň je povinná zhromažďovať humánne lieky nespotrebované fyzickými osobami
a odovzdávať ich štátnemu ústavu. Štátny ústav sa považuje za pôvodcu tohto odpadu
a zabezpečí jeho zneškodnenie na vlastné náklady podľa osobitného predpisu.59)
ŠTVRTÁ ČASŤ
VETERINÁRNE LIEKY
Prvý oddiel
Skúšanie veterinárnych produktov a veterinárnych liekov
§ 75
Účel skúšania veterinárnych produktov a veterinárnych liekov
(1)
Skúšaním sa vykonáva skúmanie hodnotenej látky a zmesi látok (ďalej len „veterinárny
produkt“), či majú vlastnosti liečiva, pomocnej látky alebo veterinárneho lieku. Skúšaním
je aj hodnotenie kvality, bezpečnosti a účinnosti liečiv, pomocných látok, vnútorných
obalov a veterinárnych liekov.
(2)
Skúšanie zahŕňa farmaceutické skúšanie, toxikologicko-farmakologické skúšanie a klinické
skúšanie. Výsledky farmaceutického skúšania, toxikologicko-farmakologického skúšania
a klinického skúšania veterinárneho produktu sú podkladom k žiadosti o vydanie povolenia
na uvedenie veterinárneho lieku na trh.
§ 76
Farmaceutické skúšanie veterinárnych produktov a veterinárnych liekov
(1)
Farmaceutické skúšanie je zisťovanie kvality veterinárnych produktov, liečiv, pomocných
látok a veterinárnych liekov organoleptickými, fyzikálnymi, chemickými, fyzikálno-chemickými,
mikrobiologickými a biologickými skúškami. Výber skúšok závisí od predpokladaného
účelu použitia. Farmaceutické skúšanie zahŕňa aj štatistické hodnotenie výsledkov
vykonaného skúšania.
(2)
Pracoviská, na ktorých sa farmaceutické skúšanie uskutočňuje, schvaľuje ústav kontroly
veterinárnych liečiv. Tieto pracoviská musia spĺňať materiálne a priestorové vybavenie
a personálne zabezpečenie na vykonávanie farmaceutického skúšania.
(3)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv vydá posudok na výsledky farmaceutického skúšania.
(4)
Ak sú predmetom farmaceutického skúšania veterinárne produkty, liečivá, pomocné látky
a veterinárne lieky, ktoré sú geneticky modifikované organizmy alebo také organizmy
obsahujú, na farmaceutické skúšanie sa vyžaduje súhlas ministerstva životného prostredia
podľa osobitného predpisu.33)
§ 77
Toxikologicko-farmakologické skúšanie veterinárnych produktov a veterinárnych liekov
(1)
Toxikologicko-farmakologickým skúšaním sa vymedzuje bezpečnosť, toxicita veterinárnych
produktov, liečiv, pomocných látok a veterinárnych liekov a nežiaduce účinky; zisťujú
sa ich farmakologické vlastnosti vo vzťahu k predpokladanému účelu použitia.
(2)
Pracoviská, na ktorých sa toxikologicko-farmakologické skúšanie vykonáva, schvaľuje
ústav kontroly veterinárnych liečiv. Tieto pracoviská musia mať materiálne a priestorové
vybavenie a personálne zabezpečenie na vykonávanie toxikologicko-farmakologického
skúšania a musia spĺňať požiadavky na správnu laboratórnu prax.34)
(3)
Toxikologicko-farmakologické skúšanie sa vykonáva na zvieratách alebo na iných biologických
systémoch. Pri toxikologicko-farmakologickom skúšaní na zvieratách sa musia dodržiavať
podmienky ustanovené osobitným predpisom.35)
(4)
Ak sú predmetom toxikologicko-farmakologického skúšania veterinárne produkty, liečivá,
pomocné látky a veterinárne lieky, ktoré sú geneticky modifikované organizmy alebo
také organizmy obsahujú, vyžaduje sa na toxikologicko-farmakologické skúšanie súhlas
ministerstva životného prostredia podľa osobitného predpisu.36)
(5)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv vydáva posudok na výsledky toxikologicko-farmakologického
skúšania.
Klinické skúšanie veterinárnych produktov a veterinárnych liekov
§ 78
(1)
Klinické skúšanie veterinárnych produktov a veterinárnych liekov (ďalej len „veterinárne
klinické skúšanie“) je každý vedecký výskum na cieľovom druhu zvierat, ktorým sa určujú
alebo potvrdzujú klinické účinky, farmakologické účinky alebo iné farmakodynamické
účinky, ktorým sa preukazuje akýkoľvek žiaduci alebo nežiaduci účinok a ktorým sa
zisťuje absorpcia, distribúcia, metabolizmus a vylučovanie skúšaného veterinárneho
produktu a skúšaného veterinárneho lieku s cieľom zistiť ich neškodnosť a účinnosť;
veterinárnym klinickým skúšaním sa hodnotí biologická dostupnosť a biologická rovnocennosť
skúšaného veterinárneho produktu a skúšaného veterinárneho lieku. Veterinárnemu klinickému
skúšaniu predchádza farmaceutické skúšanie a toxikologicko-farmakologické skúšanie,
ktoré sa vykonáva na biologických systémoch alebo zvieratách za dodržania podmienok
správnej laboratórnej praxe.34)
(2)
Pracoviská, na ktorých sa veterinárne klinické skúšanie vykonáva, schvaľuje ústav
kontroly veterinárnych liečiv. Tieto pracoviská musia mať materiálne a priestorové
vybavenie a personálne zabezpečenie na vykonávanie veterinárneho klinického skúšania
a musia spĺňať požiadavky na správnu klinickú prax.
(3)
Zadávateľ veterinárneho klinického skúšania (ďalej len „veterinárny zadávateľ“) je
fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za začatie, vedenie a financovanie
veterinárneho klinického skúšania. Veterinárny zadávateľ sa môže dať zastúpiť na základe
plnomocenstva vo veciach spojených s veterinárnym klinickým skúšaním fyzickou osobou
alebo právnickou osobou (ďalej len „veterinárny splnomocnený zástupca“). Ustanovenie
veterinárneho splnomocneného zástupcu nezbavuje veterinárneho zadávateľa zodpovednosti
za vykonávanie veterinárneho klinického skúšania. Veterinárny zadávateľ alebo jeho
veterinárny splnomocnený zástupca musí mať sídlo alebo bydlisko na území členského
štátu.
(4)
Za vykonávanie veterinárneho klinického skúšania zodpovedá osoba, ktorá je uvedená
v protokole veterinárneho klinického skúšania a ktorá má odbornú spôsobilosť podľa
osobitného predpisu60) (ďalej len „veterinárny skúšajúci“). Veterinárny skúšajúci môže byť aj veterinárnym
zadávateľom veterinárneho klinického skúšania. Veterinárny skúšajúci je zodpovedný
za vedenie osôb, ktoré uskutočňujú veterinárne klinické skúšanie.
(5)
Veterinárne klinické skúšanie sa vykonáva na zdravom zvierati alebo na chorom zvierati.
Pri vykonávaní veterinárneho klinického skúšania na zvierati sa dodržujú aj podmienky
na zaobchádzanie so zvieratami ustanovené osobitným predpisom.35)
(6)
Veterinárne klinické skúšanie možno vykonávať, ak ústav kontroly veterinárnych liečiv
vydá povolenie na veterinárne klinické skúšanie.
(7)
Veterinárne klinické skúšanie sa vykonáva podľa protokolu veterinárneho klinického
skúšania, ktorý obsahuje cieľ a návrh veterinárneho klinického skúšania, kritériá
zaraďovania zvierat do veterinárneho klinického skúšania, kritériá vyraďovania zvierat
z veterinárneho klinického skúšania, metódy monitorovania a vedenia veterinárneho
klinického skúšania, požiadavky na uchovávanie skúšaného veterinárneho produktu alebo
skúšaného veterinárneho lieku a na manipuláciu s nimi, metódy štatistického hodnotenia
a spôsob zverejňovania získaných výsledkov.
(8)
Veterinárne klinické skúšanie sa vykonáva podľa požiadaviek správnej klinickej praxe.
§ 79
Žiadosť o povolenie veterinárneho klinického skúšania
(1)
Žiadosť o povolenie veterinárneho klinického skúšania predkladá veterinárny zadávateľ
ústavu kontroly veterinárnych liečiv.
(2)
Žiadosť o povolenie veterinárneho klinického skúšania musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, adresu bydliska, ak je veterinárnym zadávateľom fyzická osoba;
názov alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, meno a priezvisko,
ktorá je štatutárnym orgánom, ak je veterinárnym zadávateľom právnická osoba, a meno,
priezvisko osoby zodpovednej za výrobu alebo dovoz skúšaného veterinárneho produktu
a skúšaného veterinárneho lieku,
b)
meno a priezvisko, adresu bydliska, ak je výrobcom skúšaného veterinárneho produktu
a skúšaného veterinárneho lieku fyzická osoba; názov alebo obchodné meno, sídlo, právnu
formu a identifikačné číslo, ak je výrobcom skúšaného veterinárneho produktu a skúšaného
veterinárneho lieku právnická osoba,
c)
meno a priezvisko, adresu bydliska osoby zodpovednej za zabezpečovanie kvality skúšaného
veterinárneho produktu a skúšaného veterinárneho lieku,
d)
doklad o povolení na výrobu veterinárnych liekov v štáte, v ktorom sa skúšaný veterinárny
liek vyrába,
e)
správu o výsledkoch veterinárneho klinického skúšania, ak sa začalo alebo vykonalo
na základe iného povolenia alebo v inom štáte,
f)
doklad o registrácii v štáte, v ktorom bol skúšaný veterinárny produkt registrovaný
ako veterinárny liek,
g)
správu o výsledkoch farmaceutického skúšania a toxikologicko-farmakologického skúšania,
h)
protokol veterinárneho klinického skúšania,
i)
doklad o schválení pracoviska podľa § 78 ods. 2,
j)
súhlasné stanovisko regionálnej veterinárnej a potravinovej správy podľa miesta,
kde sa má veterinárne klinické skúšanie vykonať podľa § 81 ods. 1 písm. a),
k)
súhlas vlastníka zvierat podľa § 81 ods. 1 písm. b),
l)
vyhlásenie veterinárneho zadávateľa, že skúšaný veterinárny produkt a skúšaný veterinárny
liek bol vyrobený v súlade s požiadavkami správnej výrobnej praxe a predložená dokumentácia
bola vypracovaná v súlade s požiadavkami správnej laboratórnej praxe a správnej klinickej
praxe,
m)
kópiu písomného súhlasu ministerstva životného prostredia na zavádzanie geneticky
modifikovaných organizmov do životného prostredia podľa osobitného predpisu,33) ak skúšaný veterinárny produkt alebo skúšaný veterinárny liek obsahuje geneticky
modifikované organizmy.
§ 80
Rozhodovanie o povolení veterinárneho klinického skúšania
(1)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv pri posudzovaní žiadosti o povolenie veterinárneho
klinického skúšania zisťuje, či
a)
veterinárny zadávateľ navrhol dostatočnú ochrannú lehotu, ak sú do veterinárneho
klinického skúšania zaradené zvieratá, z ktorých sa získavajú živočíšne produkty určené
na výživu človeka (ďalej len „potravinové zviera“); ak ide o látky, pre ktoré neboli
stanovené najvyššie limity rezíduí,61) musí byť dodržaná ochranná lehota,
b)
veterinárny zadávateľ plní povinnosti vyplývajúce z veterinárneho klinického skúšania
a či vytvoril podmienky na plnenie povinností veterinárneho skúšajúceho a osoby vykonávajúcej
dohľad nad veterinárnym klinickým skúšaním.
(2)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv rozhodne o žiadosti o povolenie veterinárneho
klinického skúšania do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti.
(3)
Ak žiadosť o povolenie veterinárneho klinického skúšania neobsahuje náležitosti uvedené
v § 79 ods. 2, ústav kontroly veterinárnych liečiv písomne vyzve veterinárneho zadávateľa na doplnenie
žiadosti v lehote do 30 dní. Lehota na vydanie povolenia veterinárneho klinického
skúšania až do doplnenia žiadosti neplynie. Ak žiadateľ žiadosť v určenej lehote nedoplní,
konanie sa zastaví.
(4)
O žiadosti o povolenie zmeny údajov v protokole veterinárneho klinického skúšania
rozhodne ústav kontroly veterinárnych liečiv do 35 dní odo dňa doručenia žiadosti.
§ 81
(1)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv veterinárne klinické skúšanie povolí, ak
a)
regionálna veterinárna a potravinová správa príslušná podľa miesta, kde sa má veterinárne
klinické skúšanie vykonávať, vydá súhlasné stanovisko s veterinárnym klinickým skúšaním,
b)
vlastník zvierat dá súhlas na zaradenie jeho zvieraťa do veterinárneho klinického
skúšania,
c)
sú posudky ústavu kontroly veterinárnych liečiv na výsledky farmaceutického skúšania
a toxikologicko-farmakologického skúšania kladné,
d)
vedecká dokumentácia ku veterinárnemu klinickému skúšaniu zohľadňuje súčasný vedecký
pokrok a technický pokrok.
(2)
Rozhodnutie o povolení veterinárneho klinického skúšania okrem údajov uvedených v
§ 79 ods. 2 písm. a) obsahuje názov skúšaného veterinárneho produktu a skúšaného veterinárneho lieku,
cieľ veterinárneho klinického skúšania, výrobcu skúšaného veterinárneho produktu a
skúšaného veterinárneho lieku a veterinárneho zadávateľa, ak ním nie je výrobca, označenie
pracoviska, meno a priezvisko veterinárneho skúšajúceho; v rozhodnutí ústav kontroly
veterinárnych liečiv určí s prihliadnutím na návrh veterinárneho zadávateľa aj ochrannú
lehotu, ak sa veterinárne klinické skúšanie vykonáva na potravinovom zvierati.
(3)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv žiadosť o povolenie veterinárneho klinického
skúšania zamietne, ak
a)
veterinárny zadávateľ nespĺňa podmienky na vydanie povolenia na veterinárne klinické
skúšanie,
b)
skúšaný veterinárny produkt a skúšaný veterinárny liek nie je za podmienok veterinárneho
klinického skúšania bezpečný,
c)
podanie skúšaného veterinárneho produktu a skúšaného veterinárneho lieku potravinovému
zvieraťu môže mať nepriaznivý vplyv na potraviny získané z tohto zvieraťa,
d)
údaje v dokumentácii pripojenej k žiadosti o povolenie veterinárneho klinického skúšania
neboli pravdivé,
e)
predvídateľné riziká prevažujú nad očakávanými prínosmi.
(4)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv veterinárne klinické skúšanie pozastaví, ak sa
počas tohto skúšania preukáže, že
a)
skúšaný veterinárny produkt a skúšaný veterinárny liek nie je za podmienok veterinárneho
klinického skúšania bezpečný,
b)
predvídateľné riziká prevažujú nad očakávanými prínosmi.
(5)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv veterinárne klinické skúšanie zruší, ak
a)
sa počas veterinárneho klinického skúšania preukáže, že
1.
skúšaný veterinárny produkt a skúšaný veterinárny liek nie je za podmienok veterinárneho
klinického skúšania bezpečný,
2.
predvídateľné riziká prevažujú nad očakávanými prínosmi,
b)
sa preukáže, že údaje v žiadosti o povolenie veterinárneho klinického skúšania neboli
pravdivé,
c)
veterinárne klinické skúšanie sa nevykonáva za podmienok, na ktoré bolo povolenie
vydané,
d)
veterinárny zadávateľ alebo osoby, ktoré sa zúčastňujú na veterinárnom klinickom
skúšaní, závažným spôsobom porušujú povinnosti uvedené v tomto zákone alebo v osobitnom
predpise.
§ 82
Povinnosti veterinárneho zadávateľa
Veterinárny zadávateľ je povinný
a)
vybrať veterinárneho skúšajúceho s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu, povahu veterinárneho
klinického skúšania a na vybavenie pracoviska, v ktorom sa má veterinárne klinické
skúšanie vykonávať,
b)
zabezpečiť, aby veterinárne klinické skúšanie bolo opísané v protokole veterinárneho
klinického skúšania a vykonávané v súlade s týmto protokolom,
c)
zabezpečiť vykonávanie odborného dohľadu osobou poverenou dohľadom nad priebehom
veterinárneho klinického skúšania,
d)
oznamovať ústavu kontroly veterinárnych liečiv
1.
bezodkladne akúkoľvek novú skutočnosť týkajúcu sa priebehu veterinárneho klinického
skúšania,
2.
do siedmich dní neočakávané závažné nežiaduce účinky, ktoré spôsobili smrť zvieraťa,
ohrozili zviera na živote, spôsobili zvieraťu utrpenie alebo neprimeranú bolesť,
3.
do 15 dní iné neočakávané závažné nežiaduce účinky ako v druhom bode,
4.
opatrenie príslušného orgánu iného štátu, ktoré sa vzťahuje na skúšaný veterinárny
produkt a skúšaný veterinárny liek,
5.
bezodkladne prerušenie veterinárneho klinického skúšania,
6.
raz za rok priebeh veterinárneho klinického skúšania,
7.
do 60 dní skončenie veterinárneho klinického skúšania,
e)
po skončení veterinárneho klinického skúšania predložiť ústavu kontroly veterinárnych
liečiv správu o veterinárnom klinickom skúšaní,
f)
poskytnúť veterinárnemu skúšajúcemu skúšaný veterinárny produkt a skúšaný veterinárny
liek na vykonanie veterinárneho klinického skúšania, ktorý je vyrobený v súlade so
zásadami správnej výrobnej praxe, a uchovávať ich vzorky.
§ 83
Povinnosti veterinárneho skúšajúceho
Veterinárny skúšajúci je povinný
a)
vykonávať veterinárne klinické skúšanie v súlade s týmto zákonom,
b)
zabezpečiť bezpečnú manipuláciu so skúšaným veterinárnym produktom a skúšaným veterinárnym
liekom,
c)
bezodkladne oznámiť ústavu kontroly veterinárnych liečiv a veterinárnemu zadávateľovi
závažné nežiaduce účinky, ak nie je v protokole veterinárneho klinického skúšania
uvedené inak,
d)
prijať potrebné opatrenia na ochranu života a zdravia zvieraťa vrátane prerušenia
veterinárneho klinického skúšania; na prijatie takéhoto opatrenia nie je potrebné
predchádzajúce rozhodnutie ústavu kontroly veterinárnych liečiv,
e)
bezodkladne oznámiť ústavu kontroly veterinárnych liečiv a veterinárnemu zadávateľovi
skutočnosti, ktoré významne ovplyvňujú vykonávanie veterinárneho klinického skúšania
alebo vyvolávajú zvýšené riziko pre zviera,
f)
zabezpečiť po dobu 15 rokov uchovávanie dokladov o veterinárnom klinickom skúšaní,
g)
zabezpečiť dôvernosť všetkých informácií.
Druhý oddiel
Uvádzanie veterinárnych liekov na trh
§ 84
Povolenie na uvedenie veterinárneho lieku na trh
(1)
Veterinárne lieky vyrábané v šaržiach, ktoré sú uvádzané na trh pod osobitným názvom
a v osobitnom balení (ďalej len „hromadne vyrábaný veterinárny liek“) možno uviesť
na trh len na základe povolenia na uvedenie veterinárneho lieku na trh (ďalej len
„registrácia veterinárneho lieku“), ktoré vydáva
a)
ústav kontroly veterinárnych liečiv,
b)
Komisia, ak ide o veterinárne lieky registrované podľa osobitných predpisov.12)
(2)
Registrácii veterinárneho lieku nepodliehajú
a)
veterinárne lieky určené na vedecké, výskumné a kontrolné účely, ak sú registrované
v inom štáte,
b)
veterinárne lieky určené na použitie v naliehavých prípadoch na riešenie epizootologickej
situácie, ak o ich použití rozhodne štátna veterinárna a potravinová správa,
c)
veterinárne lieky registrované v inom štáte, ak v Slovenskej republike nie sú dostupné
porovnateľné registrované veterinárne lieky, ktoré sú určené na použitie pre jedno
zviera alebo skupinu zvierat pri ohrození života alebo pri riziku závažného zhoršenia
zdravotného stavu zvieraťa,
d)
veterinárne lieky pripravované v šaržiach držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni určené na výdaj vo verejnej lekárni, v ktorej boli
pripravené (ďalej len „hromadne pripravovaný veterinárny liek“),
e)
veterinárne lieky pripravované vo verejnej lekárni podľa veterinárneho lekárskeho
predpisu určené na výdaj vo verejnej lekárni, v ktorej boli pripravené (ďalej len
„individuálne pripravovaný veterinárny liek“),
f)
individuálne alebo hromadne pripravované rádioaktívne veterinárne lieky pripravené
v čase použitia výlučne z registrovaných izotopových generátorov, kitov alebo rádionuklidových
prekurzorov v súlade s pokynmi výrobcu,
g)
medikované krmivá; medikovaným krmivom je zmes premixu pre medikované krmivo a krmiva,
ktoré je určené na podávanie zvieraťu bez potreby ďalšieho spracovania alebo úpravy
a má vlastnosti veterinárneho lieku,
h)
inaktivované imunologické veterinárne lieky a neinaktivované imunologické veterinárne
lieky vyrobené z patogénov a antigénov získaných zo zvieraťa alebo zvierat z rovnakého
chovu, ktoré sa používajú na liečenie toho istého zvieraťa alebo zvierat z toho istého
chovu v rovnakej lokalite (ďalej len „autogénne vakcíny“),
i)
veterinárne lieky na báze rádioaktívnych izotopov,
j)
medziprodukty určené na ďalšie spracovanie,
k)
očkovacie látky proti bojovým biologickým prostriedkom, dekontaminačné prostriedky
a veterinárne lieky registrované v inom štáte, ktoré sú určené pre služobné zvieratá
ozbrojených síl nasadené v operáciách medzinárodného krízového manažmentu.
(3)
Hromadne pripravované veterinárne lieky a individuálne pripravované veterinárne lieky
možno vydať vo verejnej lekárni, ak spĺňajú požiadavky Európskeho liekopisu1) alebo Slovenského farmaceutického kódexu podľa § 72 a boli pripravené v súlade s požiadavkami na správnu lekárenskú prax; splnenie týchto
požiadaviek posudzuje ústav kontroly veterinárnych liečiv v rámci vykonávania inšpekcie.
(4)
Použitie veterinárnych liekov uvedených v odseku 2 písm. a) až c) povoľuje ústav
kontroly veterinárnych liečiv na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, ktorá bude veterinárne lieky používať alebo ktorá liečbu indikuje.
(5)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv môže v prípade vážnych epizootických chorôb prechodne
povoliť používanie neregistrovaného imunologického veterinárneho lieku pri nedostupnosti
registrovaného imunologického veterinárneho lieku; o podmienkach používania tohto
lieku informuje Komisiu.
(6)
Pri dovoze zvieraťa z tretieho štátu alebo pri jeho vývoze do tretieho štátu môže
ústav kontroly veterinárnych liečiv povoliť používanie neregistrovaného imunologického
veterinárneho lieku pre dané zviera, ak je tento liek registrovaný v treťom štáte;
ústav kontroly veterinárnych liečiv prijme náležité opatrenia týkajúce sa dozoru nad
dovozom a používaním neregistrovaného imunologického veterinárneho lieku.
Žiadosť o registráciu veterinárneho lieku
§ 85
(1)
Žiadosť o registráciu veterinárneho lieku predkladá fyzická osoba alebo právnická
osoba ústavu kontroly veterinárnych liečiv; žiadateľ musí mať bydlisko alebo sídlo
v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.
(2)
Ak sa veterinárny liek vyskytuje v rôznych liekových formách, žiadosť o registráciu
veterinárneho lieku sa podáva samostatne na veterinárny liek v každej liekovej forme.
Na každý veterinárny liek sa samostatne podáva aj vtedy, ak sa veterinárny liek odlišuje
množstvom liečiva v jednotke hmotnosti, v jednotke objemu alebo v jednotke delenej
liekovej formy.
(3)
Ak sa homeopatický veterinárny liek odlišuje homeopatickým základom, žiadosť o registráciu
homeopatického veterinárneho lieku sa podáva samostatne na každý homeopatický základ.
§ 86
(1)
Žiadosť o registráciu veterinárneho lieku musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, adresu bydliska, ak je žiadateľ fyzická osoba; názov alebo obchodné
meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)
meno a priezvisko, adresu bydliska osoby zodpovednej za registráciu veterinárneho
lieku a osoby zodpovednej za dohľad nad veterinárnymi liekmi,
c)
adresu miesta výroby,
d)
názov veterinárneho lieku, ktorým je
1.
názov, ktorý sa nedá zameniť s bežným názvom alebo
2.
bežný názov alebo vedecký názov doplnený o ochrannú známku alebo o obchodné meno
žiadateľa o registráciu veterinárneho lieku alebo držiteľa povolenia na výrobu veterinárneho
lieku,
e)
kvalitatívne a kvantitatívne zloženie veterinárneho lieku s uvedením všetkých v ňom
obsiahnutých liečiv a pomocných látok vrátane ich medzinárodných neregistrovaných
názvov odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou, ak takéto názvy existujú,
alebo ich chemické názvy,
f)
údaj o obsahu omamnej látky alebo psychotropnej látky,
g)
stručný opis spôsobu výroby,
h)
čas použiteľnosti veterinárneho lieku,
i)
terapeutické indikácie, kontraindikácie a nežiaduce účinky, liekovú formu, cestu
podania lieku, dávkovanie a predpokladaný čas stálosti, upozornenie na bezpečné zaobchádzanie
a vysvetlenie bezpečnostných opatrení na skladovanie veterinárneho lieku a podávanie
veterinárneho lieku zvieraťu a návrh zatriedenia veterinárneho lieku podľa spôsobu
výdaja,
j)
použité metódy farmaceutického skúšania,
k)
dokumentáciu o výsledkoch farmaceutického skúšania, toxikologicko-farmakologického
skúšania a veterinárneho klinického skúšania, skúšok na neškodnosť, skúšok na reziduá
a skúšok na hodnotenie rizík pre životné prostredie,
l)
údaje o dávkovaní pre každý druh a kategóriu zvierat, pre ktoré je veterinárny liek
určený,
m)
ochrannú lehotu, ak je veterinárny liek určený pre potravinové zviera, a odôvodnenie
najvyššieho povoleného limitu rezíduí liečiv, ktorý možno akceptovať v potravinách
bez ohrozenia spotrebiteľa,
n)
analytické metódy, ktoré sa používajú na zisťovanie rezíduí liečiv,
o)
návrh súhrnu charakteristických vlastností veterinárneho lieku v štátnom jazyku určený
pre odbornú verejnosť a súhrny charakteristických vlastností veterinárneho lieku schválené
v iných členských štátoch, v ktorých bol veterinárny liek už registrovaný,
p)
dve vzorky vnútorného obalu a dva návrhy vonkajšieho obalu, v ktorom sa bude veterinárny
liek uvádzať na trh,
r)
návrh písomnej informácie pre používateľa veterinárneho lieku v štátnom jazyku, písomné
informácie pre používateľa schválené v iných členských štátoch, v ktorých bol veterinárny
liek už registrovaný,
s)
doklad o povolení na výrobu veterinárnych liekov vydaný v štáte, v ktorom sa nachádza
miesto výroby veterinárneho lieku,
t)
doklady o registrácii veterinárneho lieku v iných štátoch, ak je v nich registrovaný,
zoznam štátov, v ktorých sa podala žiadosť o registráciu, a ak bola žiadosť o registráciu
veterinárneho lieku zamietnutá, uviesť aj dôvody jej zamietnutia,
u)
vzorky veterinárneho lieku a v ňom obsiahnutých liečiv a pomocných látok v množstve
potrebnom na tri kompletné analýzy veterinárneho lieku; ak je veterinárny liek registrovaný
centralizovaným postupom v agentúre, vzorky nie sú potrebné; ústav kontroly veterinárnych
liečiv môže požiadať žiadateľa o ďalšie množstvo vzoriek veterinárneho lieku a v ňom
obsiahnutých liečiv a pomocných látok potrebných na overenie analytických metód, ktoré
sa používajú na zisťovanie rezíduí liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu,
v)
vyhlásenie žiadateľa, že predložená dokumentácia je v súlade s požiadavkami správnej
výrobnej praxe, správnej laboratórnej praxe a správnej klinickej praxe,
w)
údaje výrobcu o vplyve veterinárneho lieku na životné prostredie a o spôsobe zneškodňovania
odpadov s obsahom veterinárneho lieku alebo veterinárneho produktu,
x)
dokumentáciu o osobitných opatreniach vykonaných na prevenciu prenosu zvieracích
spongioformných encefalopatií,
y)
podrobný opis systému dohľadu nad veterinárnymi liekmi a systému riadenia rizík,
ktoré žiadateľ zavedie,
z)
doklad, ktorým žiadateľ preukazuje, že využíva služby osoby zodpovednej za dohľad
nad veterinárnymi liekmi a má nevyhnutne potrebné prostriedky na oznamovanie všetkých
podozrení na nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli v iných členských štátoch alebo v
tretích štátoch,
aa) vyhlásenie o tom, že klinické skúšky vykonané v tretích štátoch vyhovujú etickým
požiadavkám podľa tohto zákona.
(2)
Žiadosť o registráciu veterinárneho lieku, ktorý obsahuje geneticky modifikované
organizmy, musí okrem údajov podľa odseku 1 obsahovať aj osvedčenú kópiu písomného
súhlasu ministerstva životného prostredia na uvádzanie výrobkov obsahujúcich geneticky
modifikované organizmy na trh podľa osobitného predpisu.50)
(3)
Žiadosti o registráciu veterinárneho lieku v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch
na ten istý veterinárny liek sa podávajú podľa § 96.
Osobitné požiadavky na registráciu generického veterinárneho lieku a biologického
veterinárneho lieku
§ 87
(1)
Generický veterinárny liek je veterinárny liek, ktorý má rovnaké kvalitatívne a kvantitatívne
zloženie liečiv a rovnakú liekovú formu ako referenčný veterinárny liek a ktorého
biologická rovnocennosť s referenčným veterinárnym liekom bola preukázaná primeranými
skúškami biologickej dostupnosti. Rozličné soli, estery, étery, izoméry, zmesi izomérov,
komplexy alebo deriváty liečiva sa považujú za rovnaké liečivo, ak sa ich vlastnosti
významne nelíšia z hľadiska bezpečnosti a účinnosti. V takých prípadoch žiadateľ musí
predložiť doplňujúce informácie, ktoré majú poskytnúť dôkaz o bezpečnosti alebo účinnosti
rozličných solí, esterov, éterov, izomérov, zmesi izomérov, komplexov alebo derivátov
povoleného liečiva. Rozličné perorálne liekové formy s okamžitým uvoľňovaním liečiva
sa považujú za rovnakú liekovú formu. Od žiadateľa sa nepožadujú výsledky skúšok biologickej
dostupnosti, ak preukáže, že generický veterinárny liek vyhovuje požadovaným kritériám
na skúšky biologickej dostupnosti.
(2)
Ak veterinárny liek nie je generickým veterinárnym liekom podľa kritérií uvedených
v odseku 1 alebo ak nie je možné preukázať biologickú rovnocennosť prostredníctvom
štúdií biologickej dostupnosti, alebo ak ide o zmeny liečiva, terapeutických indikácií,
koncentrácie, liekovej formy alebo cesty podania v porovnaní s referenčným veterinárnym
liekom, musia sa predložiť výsledky skúšok na neškodnosť, skúšok na rezíduá liečiv
a výsledky toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania.
(3)
Ak biologický veterinárny liek podobný referenčnému biologickému veterinárnemu lieku
nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 v súvislosti najmä s rozdielmi týkajúcimi sa vstupných
surovín alebo výrobných postupov biologického veterinárneho lieku a referenčného biologického
veterinárneho lieku, musia sa predložiť výsledky toxikologicko-farmakologického skúšania
a klinického skúšania.
(4)
Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,51) alebo osobitný predpis52) neustanovujú inak a predmetom žiadosti o registráciu veterinárneho lieku je generický
veterinárny liek referenčného veterinárneho lieku, ktorý je alebo bol registrovaný
v Slovenskej republike alebo v členských štátoch najmenej pred ôsmimi rokmi, od žiadateľa
sa nevyžaduje, aby predložil výsledky skúšok na neškodnosť a výsledky skúšok na rezíduá
liečiv alebo výsledky toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania.
(5)
Generický veterinárny liek registrovaný podľa odseku 4 sa nemôže uviesť na trh, kým
neuplynie desať rokov od prvej registrácie referenčného veterinárneho lieku; referenčný
veterinárny liek je veterinárny liek prvýkrát registrovaný v Slovenskej republike
alebo v členských štátoch.
(6)
Registrácia generického veterinárneho lieku podľa odseku 4 sa uplatňuje aj vtedy,
ak referenčný veterinárny liek nebol registrovaný v Slovenskej republike; v tomto
prípade žiadateľ v žiadosti uvedie členský štát, v ktorom referenčný veterinárny liek
je alebo bol registrovaný. Ústav kontroly veterinárnych liečiv požiada príslušný orgán
tohto členského štátu o vydanie potvrdenia o registrácii referenčného veterinárneho
lieku s uvedením úplného zloženia registrovaného referenčného veterinárneho lieku
a o predloženie ďalších požadovaných dokumentov o tomto veterinárnom lieku.
(7)
Desaťročné obdobie uvedené v odseku 5 sa predĺži na 13 rokov, ak ide o veterinárny
liek určený pre ryby, včely, alebo iné živočíšne druhy označené v súlade s postupom,
ktorý určila Komisia.
(8)
Ak ide o veterinárny liek určený pre jeden alebo viac druhov potravinových zvierat,
ktorý obsahuje nové liečivo, ktoré nebolo v členskom štáte povolené do 30. apríla
2004, desaťročné obdobie uvedené v odseku 5 sa predĺži o jeden rok pre každú závažnú
zmenu registrácie veterinárneho lieku o iný druh potravinového zvieraťa, ak ide o
závažnú zmenu registrácie veterinárneho lieku, ktorá bola vydaná do piatich rokov
od prvej registrácie veterinárneho lieku. Táto lehota celkove nemôže prekročiť 13
rokov, ak ide o veterinárny liek, ktorý je určený pre štyri alebo viac druhov potravinových
zvierat.
(9)
Ak ide o veterinárne lieky, ktoré sú určené pre jeden alebo viac druhov potravinových
zvierat, ktorých farmakologicky účinné látky ešte neboli pre dané druhy zaradené,
nie je možné požiadať o registráciu veterinárneho lieku dovtedy, kým nie je podaná
platná žiadosť o zavedenie maximálnych reziduálnych limitov v súlade s osobitným predpisom.61) Medzi podaním platnej žiadosti o zavedenie maximálnych reziduálnych limitov a podaním
žiadosti o registráciu veterinárneho lieku musí uplynúť najmenej šesť mesiacov.
(10)
Predĺženie desaťročného obdobia na 11, 12 alebo 13 rokov pre veterinárny liek určený
pre potravinové zviera sa udeľuje, ak držiteľ registrácie veterinárneho lieku pôvodne
požiadal aj o určenie najvyšších povolených limitov rezíduí ustanovených pre druhy
potravinových zvierat, ktoré sú zahrnuté v registrácii.
(11)
Vykonanie toxikologicko-farmakologického skúšania a veterinárneho klinického skúšania
sa nepovažuje za porušenie patentových práv alebo dodatkových ochranných osvedčení
pre veterinárne lieky.
§ 88
(1)
Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,51) alebo osobitný predpis52) neustanovujú inak a predmetom žiadosti o registráciu veterinárneho lieku je veterinárny
liek, ktorý obsahuje liečivo, ktoré sa v členských štátoch osvedčilo pri veterinárnom
používaní počas najmenej desiatich rokov a jeho účinnosť a bezpečnosť je potvrdená,
žiadateľ môže predložiť výsledky skúšok na neškodnosť, skúšok na rezíduá a výsledky
toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania publikované vo vedeckých
prácach.
(2)
Ak žiadateľ v žiadosti o registráciu veterinárneho lieku určeného pre niektorý druh
potravinového zvieraťa odkazuje na vedeckú literatúru a v súvislosti s tým istým veterinárnym
liekom a s cieľom rozšíriť registráciu veterinárneho lieku pre iný druh potravinového
zvieraťa predloží nové výskumy rezíduí v súlade s osobitným predpisom61) spolu s ďalšími klinickými skúškami, nie je povolené, aby tretia osoba použila výsledky
týchto skúšok tri roky od registrácie veterinárneho lieku, pre ktorý boli uskutočnené.
(3)
Ak ide o veterinárny liek obsahujúci liečivá použité v zložení registrovaného veterinárneho
lieku, ktoré doteraz neboli použité v kombinácii na terapeutické účely, musia sa predložiť
výsledky skúšky na neškodnosť a skúšky na rezíduá alebo výsledky nového toxikologicko-farmakologického
skúšania a klinického skúšania súvisiace s touto kombináciou liečiv; vedecké referencie
týkajúce sa každého liečiva osobitne sa nepredkladajú.
(4)
Po registrácii veterinárneho lieku môže držiteľ registrácie povoliť používanie farmaceutickej
dokumentácie, dokumentácie o skúškach na neškodnosť a skúškach na rezíduá alebo o
toxikologicko-farmakologickom skúšaní a klinickom skúšaní obsiahnutých v dokumentácii
veterinárneho lieku na účel posudzovania veterinárneho lieku, ktorý má rovnaké kvalitatívne
a kvantitatívne zloženie liečiv a rovnakú liekovú formu.
(5)
Za mimoriadnych okolností sa pri imunologickom veterinárnom lieku a biologickom veterinárnom
lieku od žiadateľa nevyžaduje, aby predložil výsledky niektorých terénnych pokusov
s cieľovými druhmi zvierat, ak sa tieto pokusy nemôžu uskutočniť z odôvodnených príčin.
(6)
Veterinárny liek, ktorý je určený na podávanie potravinovému zvieraťu, sa môže registrovať,
ak obsahuje liečivá uvedené v osobitnom predpise.62) Ak ide o veterinárne lieky, ktoré obsahujú nové účinné látky, ktoré nie sú uvedené
v osobitnom predpise,62) je potrebné predložiť kópiu žiadosti a dokumentov odovzdaných Komisii na účel schválenia
najvyššieho povoleného limitu reziduí liečiv.
§ 89
Osobitné požiadavky na zjednodušený postup registrácie veterinárneho homeopatického
lieku
Výsledky toxikologicko-farmakologického skúšania a výsledky veterinárneho klinického
skúšania sa nevyžadujú pri zjednodušenom postupe registrácie homeopatického veterinárneho
lieku, ktorý
a)
nie je veterinárnym imunologickým homeopatickým liekom,
b)
je určený na perorálne alebo vonkajšie použitie pre iné ako potravinové zviera,
c)
neobsahuje viac ako 1/10 000 materskej tinktúry alebo viac ako 1/100 najmenšej dávky
liečiva, ktoré sa používa aj v alopatii,
d)
má stupeň riedenia zaručujúci neškodnosť veterinárneho lieku,
e)
na vnútornom obale, na vonkajšom obale alebo v inej informácii o homeopatickom veterinárnom
lieku nemá uvedenú terapeutickú indikáciu,
f)
spĺňa kritériá na zaradenie do skupiny veterinárnych liekov, ktorých výdaj nie je
viazaný na veterinárny lekársky predpis.
§ 90
Triedenie veterinárnych liekov podľa ich výdaja
(1)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv zatriedi veterinárny liek do skupiny veterinárnych
liekov podľa spôsobu jeho výdaja, ktorý
a)
je viazaný na veterinárny lekársky predpis,
b)
je viazaný na osobitné tlačivo veterinárneho lekárskeho predpisu označené šikmým
modrým pruhom,
c)
nie je viazaný na veterinárny lekársky predpis.
(2)
Veterinárny liek sa zatriedi do skupiny veterinárnych liekov, ktorých výdaj je viazaný
na veterinárny lekársky predpis, ak
a)
sa používa často a vo veľkom rozsahu a za iných ako určených podmienok podania, čo
môže priamo alebo nepriamo vyvolať riziko poškodenia zdravia zvieraťa,
b)
obsahuje liečivá, ktorých účinnosť alebo vedľajšie účinky je nevyhnutné ďalej preskúmať,
c)
je určený na parenterálne podanie,
d)
veterinárny lekár musí vykonať osobitné bezpečnostné opatrenia, aby zabránil akémukoľvek
zbytočnému riziku ohrozenia
1.
cieľového druhu zvieraťa,
2.
osoby podávajúcej veterinárny liek zvieraťu,
3.
spotrebiteľa potravín získaných z ošetrovaného potravinového zvieraťa,
4.
životného prostredia,
e)
vyžaduje predchádzajúce presné stanovenie diagnózy,
f)
jeho použitie môže mať následky, ktoré sťažujú alebo narušujú následné diagnostické
alebo terapeutické opatrenia,
g)
ide o individuálne pripravovaný veterinárny liek alebo hromadne pripravovaný veterinárny
liek podľa veterinárneho lekárskeho predpisu,
h)
ide o nové veterinárne lieky, ktoré obsahujú liečivo, ktorého používanie vo veterinárnych
liekoch bolo schválené pred menej ako piatimi rokmi,
i)
ide o veterinárne lieky pre potravinové zviera.
(3)
Veterinárny liek sa zatriedi do skupiny veterinárnych liekov, ktorých výdaj je viazaný
na osobitné tlačivo veterinárneho lekárskeho predpisu označené šikmým modrým pruhom,
ak
a)
obsahuje omamnú látku II. skupiny,55)
b)
obsahuje psychotropnú látku II. skupiny,55)
c)
jeho použitie za iných ako určených podmienok môže vyvolať vznik liekovej závislosti
alebo veterinárny liek predstavuje značné riziko zneužitia na nezákonné účely,
d)
obsahuje nové liečivo, ktorého vlastnosti nie sú z hľadiska vzniku závislosti jednoznačne
vylúčené.
(4)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv zatrieďuje veterinárny liek do skupiny veterinárnych
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na veterinárny lekársky predpis, ak veterinárny
liek nespĺňa kritériá uvedené v odsekoch 2 a 3.
(5)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv pri predlžovaní platnosti registrácie veterinárneho
lieku alebo pri predložení nových poznatkov o registrovanom veterinárnom lieku opätovne
posudzuje zatriedenie veterinárneho lieku.
(6)
Ak sa ústav kontroly veterinárnych liečiv dozvie nové skutočnosti o kvalite, účinnosti
a bezpečnosti veterinárneho lieku, posúdi ich a ak je to potrebné, zmení zatriedenie
veterinárneho lieku v súlade s kritériami uvedenými v odsekoch 2 a 3.
(7)
Ak ústav kontroly veterinárnych liečiv zmenil zatriedenie veterinárneho lieku na
základe výsledkov farmakologicko-toxikologického skúšania alebo veterinárneho klinického
skúšania, pri posudzovaní žiadosti iného žiadateľa o zmenu zatriedenia veterinárneho
lieku s obsahom rovnakého liečiva neprihliadne na výsledky týchto skúšaní jeden rok
od povolenia prvotnej zmeny zatriedenia veterinárneho lieku.
§ 91
Posúdenie žiadosti o registráciu veterinárneho lieku
(1)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv posúdi žiadosť o registráciu veterinárneho lieku
do 210 dní od jej doručenia. Kompletnosť dokumentácie posúdi ústav kontroly veterinárnych
liečiv do 30 dní od jej doručenia. Ak žiadosť o registráciu veterinárneho lieku neobsahuje
požadované náležitosti, ústav kontroly veterinárnych liečiv písomne požiada o doplnenie
žiadosti. Lehota na posúdenie žiadosti sa prerušuje až do predloženia požadovaného
doplnenia, najdlhšie však na 180 dní.
(2)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv pri posúdení žiadosti o registráciu veterinárneho
lieku, posudzuje najmä to, či
a)
veterinárny liek podľa predloženej dokumentácie spĺňa požiadavky účinnosti, bezpečnosti
a kvality,
b)
názov veterinárneho lieku vyjadruje jeho zloženie a liečivé účinky a či nie je zameniteľný
s názvom iného už registrovaného veterinárneho lieku,
c)
zatriedenie veterinárneho lieku podľa jeho výdaja je v súlade s požiadavkami uvedenými
v § 90,
d)
v priebehu farmaceutického skúšania a toxikologicko-farmakologického skúšania veterinárneho
lieku sa splnili požiadavky správnej laboratórnej praxe,
e)
počas veterinárneho klinického skúšania lieku sa splnili požiadavky správnej klinickej
praxe,
f)
v priebehu výroby veterinárneho lieku sa splnili požiadavky správnej výrobnej praxe,
g)
súhrn charakteristických vlastností veterinárneho lieku a písomná informácia pre
používateľa veterinárneho lieku obsahuje informácie a údaje v súlade s dokumentáciou
predloženou so žiadosťou o registráciu veterinárneho lieku,
h)
balenie a označenie veterinárneho lieku je v súlade s požiadavkami uvedenými v § 99,
i)
výrobca a dovozca pochádzajúci z tretích štátov sú schopní
1.
zabezpečovať výrobu v súlade s údajmi poskytnutými podľa § 86 ods. 1 písm. g),
2.
vykonávať kontrolu v súlade s údajmi poskytnutými podľa § 86 ods. 1 písm. j).
(3)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv môže podrobiť veterinárny liek, liečivá a pomocné
látky použité na jeho výrobu, a ak je to potrebné, jeho medziprodukty alebo technické
pomocné látky skúšaniu v úradne určenom laboratóriu na kontrolu liečiv alebo v laboratóriu,
ktoré ústav kontroly veterinárnych liečiv určil na tento účel, aby si overil, či kontrolné
metódy použité výrobcom a opísané v údajoch poskytnutých podľa § 86 ods. 1 písm. j) sú vyhovujúce.
(4)
Ak ústav kontroly veterinárnych liečiv zistí, že žiadosť o registráciu veterinárneho
lieku je už v štádiu posudzovania v inom členskom štáte, vráti žiadosť späť žiadateľovi
s poučením, aby postupoval podľa § 96.
(5)
Ak ústav kontroly veterinárnych liečiv zistí, že iný členský štát už registroval
veterinárny liek, ktorý je predmetom žiadosti o registráciu veterinárneho lieku podanej
ústavu kontroly veterinárnych liečiv, vráti žiadosť žiadateľovi s poučením, aby ju
podal podľa § 96.
Rozhodovanie o žiadosti o registráciu veterinárneho lieku
§ 92
(1)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv zamietne žiadosť o registráciu veterinárneho
lieku, ak
a)
hodnotenie pomeru rizík a prínosu veterinárneho lieku je nepriaznivé, najmä s prihliadnutím
na prospech pre zdravie a pohodu zvierat a na bezpečnosť spotrebiteľa, ak ide o veterinárny
liek na zootechnické použitie,
b)
veterinárny liek pri určenom druhu zvieraťa nevykazuje požadovaný terapeutický účinok
alebo žiadateľ nepredložil dostatočný dôkaz o takom účinku,
c)
ochranná lehota odporučená žiadateľom nie je dosť dlhá na to, aby zabezpečila, že
potraviny získané z liečených zvierat neobsahujú rezíduá liečiv, ktoré by mohli predstavovať
ohrozenie zdravia spotrebiteľa, alebo táto lehota nie je dostatočne odôvodnená,
d)
veterinárny liek je určený na použitie, ktoré je v členských štátoch zakázané,
e)
sa preukáže nežiaduce pôsobenie veterinárneho lieku na zdravie zvierat alebo na zdravotnú
bezchybnosť potravín živočíšneho pôvodu,
f)
účinnosť alebo bezpečnosť veterinárneho lieku nezodpovedá súčasnému stavu odborných
a vedeckých poznatkov,
g)
aktuálna kvalita, účinnosť alebo bezpečnosť veterinárneho lieku nie je v súlade s
údajmi uvedenými v žiadosti o registráciu veterinárneho lieku,
h)
žiadateľ o registráciu veterinárneho lieku žiadosť v určenej lehote nedoplnil,
i)
údaje uvedené v žiadosti o registráciu veterinárneho lieku sú nesprávne.
(2)
Ak veterinárny produkt spĺňa požiadavky na kvalitný, bezpečný a účinný veterinárny
liek, ústav kontroly veterinárnych liečiv vydá žiadateľovi rozhodnutie o registrácii
veterinárneho lieku, ktoré obsahuje
a)
zatriedenie veterinárneho lieku do skupiny veterinárnych liekov podľa § 90,
b)
schválenie označenia vonkajšieho obalu a vnútorného obalu,
c)
schválenie písomnej informácie pre používateľa veterinárneho lieku,
d)
schválenie súhrnu charakteristických vlastností veterinárneho lieku.
(3)
Rozhodnutie o registrácii veterinárneho lieku ďalej obsahuje
a)
meno a priezvisko, adresu bydliska, ak ide o fyzickú osobu; názov alebo obchodné
meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,
b)
názov veterinárneho lieku, pod ktorým sa registruje,
c)
liekovú formu,
d)
kvalitatívne a kvantitatívne zloženie veterinárneho lieku,
e)
anatomicko-terapeuticko-chemické zatriedenie veterinárneho lieku,
f)
zatriedenie veterinárneho lieku podľa spôsobu výdaja,
g)
údaj o tom, či veterinárny liek obsahuje omamnú látku alebo psychotropnú látku,
h)
registračné číslo veterinárneho lieku,
i)
kód veterinárneho lieku pridelený ústavom kontroly veterinárnych liečiv,
j)
podmienky registrácie, ak bola registrácia vydaná s podmienkou podľa odseku 4.
(4)
Registráciu veterinárneho lieku možno vydať s podmienkou, že žiadateľ zavedie osobitné
postupy vzťahujúce sa na bezpečnosť veterinárneho lieku a bude informovať ústav kontroly
veterinárnych liečiv o zavedených osobitných postupoch a o nežiaducich účinkoch súvisiacich
s používaním tohto veterinárneho lieku. Takú registráciu možno povoliť len výnimočne
na základe objektívnych a overiteľných dôvodov; ústav kontroly veterinárnych liečiv
splnenie uvedených dôvodov každoročne prehodnocuje.
(5)
Registrácia veterinárneho lieku je platná päť rokov. Ústav kontroly veterinárnych
liečiv môže registráciu veterinárneho lieku predĺžiť na základe písomnej žiadosti
podanej najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím jej platnosti po prehodnotení vyváženosti
rizík a prínosu veterinárneho lieku, ak ďalej nie je ustanovené inak. Žiadosť o predĺženie
registrácie veterinárneho lieku musí obsahovať konsolidovanú verziu dokumentácie registračného
spisu týkajúcej sa kvality, bezpečnosti a účinnosti vrátane všetkých schválených zmien
od registrácie veterinárneho lieku. Ústav kontroly veterinárnych liečiv o predĺžení
registrácie veterinárneho lieku musí rozhodnúť do 180 dní od podania žiadosti.
(6)
Na základe opodstatnených dôvodov súvisiacich s dohľadom nad veterinárnymi liekmi
môže ústav kontroly veterinárnych liečiv rozhodnúť o predĺžení platnosti registrácie
veterinárneho lieku na päť rokov, inak vydá rozhodnutie o predĺžení platnosti registrácie
veterinárneho lieku bez časového obmedzenia.
§ 93
(1)
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o registrácii veterinárneho lieku zapíše
ústav kontroly veterinárnych liečiv veterinárny liek do zoznamu registrovaných veterinárnych
liekov.
(2)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv informuje Komisiu a Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“)
a)
o vydaní registrácie,
b)
o predĺžení registrácie,
c)
o zmene v registrácii,
d)
o zrušení registrácie
e)
o pozastavení registrácie,
f)
o stiahnutí veterinárneho lieku z trhu.
(3)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv po vydaní rozhodnutia o registrácii veterinárneho
lieku bezodkladne zverejní na svojom webovom sídle vydané rozhodnutie spolu s písomnou
informáciou pre používateľa veterinárneho lieku a súhrnom charakteristických vlastností
veterinárneho lieku. Osobné údaje o fyzickej osobe sa zverejňujú v rozsahu meno a
priezvisko a adresa bydliska.
(4)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv vypracuje hodnotiacu správu a stanovisko k dokumentácii
o výsledkoch skúšok na neškodnosť, skúšok na reziduá, farmaceutického skúšania, farmakologicko-toxikologického
skúšania a klinického skúšania veterinárneho lieku. Hodnotiacu správu aktualizuje
vždy, keď sa zistia nové údaje, ktoré sú dôležité na hodnotenie kvality, bezpečnosti
a účinnosti veterinárneho lieku.
(5)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv zverejní hodnotiacu správu na svojom webovom
sídle. Každá indikácia musí byť odôvodnená samostatne.
(6)
Registrácia veterinárneho lieku nezbavuje výrobcu veterinárneho lieku a držiteľa
registrácie veterinárneho lieku zodpovednosti za prípadné škody, ktoré vznikli pri
používaní veterinárneho lieku v súlade so schváleným súhrnom charakteristických vlastností
veterinárneho lieku a s písomnou informáciou pre používateľa veterinárneho lieku.
§ 94
Zmena registrácie veterinárneho lieku
(1)
Držiteľ registrácie veterinárneho lieku je povinný oznámiť ústavu kontroly veterinárnych
liečiv zmenu alebo vopred požiadať ústav kontroly veterinárnych liečiv o schválenie
pripravovanej zmeny. Pri oznamovaní zmeny alebo pri rozhodovaní o zmene v rozhodnutí
o registrácii veterinárneho lieku vydaného sa postupuje podľa osobitného predpisu.56) Veterinárny liek, ktorý spĺňa požiadavky dokumentácie predkladanej pred schválením
zmeny v registrácii veterinárneho lieku, možno, ak nebolo v rozhodnutí o zmene v registrácii
veterinárneho lieku uvedené inak, naďalej uvádzať na trh najdlhšie 180 dní od povolenia
zmeny v registrácii veterinárneho lieku; tento humánny liek sa môže distribuovať,
vydávať a používať pri poskytovaní veterinárnej starostlivosti počas určeného času
použiteľnosti.
(2)
Ak ústav kontroly veterinárnych liečiv do 30 dní od doručenia oznámenia o navrhovanej
zmene písomne neoznámi držiteľovi registrácie veterinárneho lieku nesúhlas s navrhovanou
zmenou, môže navrhovateľ zmenu uskutočniť.
§ 95
Pozastavenie a zrušenie registrácie veterinárneho lieku
(1)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv pozastaví registráciu veterinárneho lieku najviac
na 90 dní, ak
a)
registrovaný veterinárny liek má také nežiaduce účinky, ktoré neboli známe pri posudzovaní
žiadosti o registráciu veterinárneho lieku,
b)
o pozastavenie požiada držiteľ registrácie veterinárneho lieku.
(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu o pozastavení registrácie nemá odkladný účinok.
(3)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv registráciu veterinárneho lieku zruší, ak
a)
držiteľ registrácie veterinárneho lieku porušuje povinnosti uvedené v § 98,
b)
veterinárny liek nemá deklarované kvalitatívne a kvantitatívne zloženie,
c)
účinnosť alebo bezpečnosť veterinárneho lieku nezodpovedá súčasnému stavu poznatkov
lekárskych a farmaceutických vied,
d)
vyváženosť rizika a prínosu veterinárneho lieku nie je za povolených podmienok používania
veterinárneho lieku priaznivá,
e)
dodatočne sa zmenila kvalita, účinnosť alebo bezpečnosť veterinárneho lieku,
f)
držiteľ registrácie veterinárneho lieku nesplnil podmienku uloženú podľa § 92 ods. 4,
g)
neboli vykonané kontroly veterinárneho lieku alebo jeho zložiek a kontroly medziproduktov
počas výrobného procesu alebo nebola splnená niektorá iná požiadavka alebo povinnosť
súvisiaca s vydaním povolenia na výrobu,
h)
držiteľ registrácie veterinárneho lieku požiadal o zrušenie registrácie veterinárneho
lieku,
i)
hodnotenie pomeru rizík a prínosu veterinárneho lieku je podľa uplatňovaných schválených
podmienok nepriaznivé, najmä s prihliadnutím na prospech pre zdravie zvierat a na
bezpečnosť spotrebiteľa, ak ide o veterinárny liek na zootechnické použitie,
j)
veterinárny liek pri určenom druhu zvieraťa nevykazuje požadovaný terapeutický účinok
alebo žiadateľ nepredložil dostatočný dôkaz o takom účinku,
k)
ochranná lehota odporučená žiadateľom nie je dosť dlhá na to, aby zabezpečila, že
potraviny získané z liečených zvierat neobsahujú rezíduá, ktoré by mohli predstavovať
ohrozenie zdravia spotrebiteľa, alebo táto lehota nie je dostatočne odôvodnená,
l)
označovanie veterinárneho lieku alebo písomná informácia pre používateľov veterinárneho
lieku nie je v súlade s týmto zákonom,
m)
informácie uvedené v dokumentoch žiadosti o registráciu veterinárneho lieku sú nesprávne,
n)
veterinárny liek je určený na použitie, ktoré je v členských štátoch zakázané,
o)
sa preukáže nežiaduce pôsobenie veterinárneho lieku na zdravie zvierat alebo na zdravotnú
bezchybnosť potravín živočíšneho pôvodu,
p)
účinnosť alebo bezpečnosť veterinárneho lieku nezodpovedá súčasnému stavu odborných
a vedeckých poznatkov,
q)
aktuálna kvalita, účinnosť alebo bezpečnosť veterinárneho lieku nie je v súlade s
dokumentáciou, ktorú výrobca alebo zahraničný výrobca predložil na registráciu,
r)
výrobca veterinárneho lieku porušuje ustanovenia tohto zákona alebo povolenie na
výrobu veterinárneho lieku,
s)
neboli vykonané kontrolné skúšania podľa osobitného predpisu alebo nebola splnená
akákoľvek iná požiadavka alebo povinnosť týkajúca sa povolenia na výrobu veterinárneho
lieku.
(4)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv registráciu veterinárneho lieku zruší aj vtedy,
ak
a)
do troch rokov od registrácie veterinárny liek nebude uvedený na trh v Slovenskej
republike alebo
b)
sa veterinárny liek uvedený na trh v Slovenskej republike v priebehu troch po sebe
nasledujúcich rokov na trhu Slovenskej republiky nenachádzal.
(5)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku
z odseku 4 z dôvodu ochrany zdravia ľudí a zvierat. Povolenie výnimky sa musí odôvodniť.
§ 96
Decentralizovaný postup registrácie veterinárneho lieku a postup vzájomného uznania
registrácie veterinárneho lieku medzi členskými štátmi
(1)
Ak veterinárny liek nie je registrovaný v žiadnom členskom štáte, žiadosť o registráciu
veterinárneho lieku vo viac ako v jednom členskom štáte predkladá žiadateľ príslušným
orgánom dotknutých členských štátov. Žiadosť o registráciu veterinárneho lieku obsahuje
údaje a doklady uvedené v § 86. Súčasťou žiadosti je zoznam členských štátov, ktorým bola žiadosť o registráciu
veterinárneho lieku predložená.
(2)
Žiadateľ požiada referenčný členský štát, aby vypracoval hodnotiacu správu o veterinárnom
lieku, ktorý je predmetom žiadosti o registráciu veterinárneho lieku.
(3)
Ak veterinárny liek je registrovaný v členskom štáte, držiteľ registrácie veterinárneho
lieku pred podaním žiadosti o vzájomné uznanie registrácie veterinárneho lieku v Slovenskej
republike informuje referenčný členský štát, že predkladá ústavu kontroly veterinárnych
liečiv žiadosť o vzájomné uznanie registrácie veterinárneho lieku, ktorá obsahuje
náležitosti podľa § 86.
(4)
Držiteľ registrácie veterinárneho lieku požiada referenčný členský štát o vypracovanie
hodnotiacej správy o veterinárnom lieku alebo o aktualizáciu už vypracovanej hodnotiacej
správy o predmetnom veterinárnom lieku a o jej zaslanie ústavu kontroly veterinárnych
liečiv.
(5)
Ak je referenčným členským štátom Slovenská republika, ústav kontroly veterinárnych
liečiv vypracuje alebo aktualizuje hodnotiacu správu týkajúcu sa daného veterinárneho
lieku do 90 dní od doručenia žiadosti a pošle ju so schváleným súhrnom charakteristických
vlastností veterinárneho lieku, schváleným označovaním veterinárneho lieku a s písomnou
informáciou pre používateľa veterinárneho lieku členskému štátu, ktorému držiteľ registrácie
veterinárneho lieku predložil žiadosť o vzájomné uznanie registrácie veterinárneho
lieku a žiadateľovi.
(6)
Ak v čase podania žiadosti o registráciu veterinárneho lieku ústavu kontroly veterinárnych
liečiv už bola podaná žiadosť o registráciu toho istého veterinárneho lieku v inom
členskom štáte a žiadosť o registráciu veterinárneho lieku v tomto členskom štáte
je v štádiu posudzovania, žiadateľ požiada referenčný členský štát o vypracovanie
návrhu hodnotiacej správy, návrhu súhrnu charakteristických vlastností veterinárneho
lieku, návrhu označovania veterinárneho lieku a návrhu písomnej informácie pre používateľa
veterinárneho lieku a zaslanie požadovaných dokumentov ústavu kontroly veterinárnych
liečiv, dotknutým členským štátom a žiadateľovi.
(7)
Ak ústav kontroly veterinárnych liečiv nemá námietky k návrhu hodnotiacej správy,
návrhu súhrnu charakteristických vlastností veterinárneho lieku, návrhu označovania
veterinárneho lieku a návrhu písomnej informácie pre používateľa veterinárneho lieku,
do 90 dní od prijatia požadovaných dokumentov od referenčného členského štátu schváli
hodnotiacu správu, súhrn charakteristických vlastností veterinárneho lieku, označovanie
veterinárneho lieku a písomnú informáciu pre používateľa veterinárneho lieku a informuje
o tom referenčný členský štát.
(8)
Ak je referenčným členským štátom Slovenská republika, ústav kontroly veterinárnych
liečiv vypracuje návrh hodnotiacej správy, návrh súhrnu charakteristických vlastností
veterinárneho lieku, návrh označovania veterinárneho lieku a návrh písomnej informácie
pre používateľa veterinárneho lieku a v lehote do 120 dní od doručenia žiadosti pošle
požadované dokumenty dotknutým členským štátom a žiadateľovi.
(9)
Ak je referenčným členským štátom Slovenská republika, ústav kontroly veterinárnych
liečiv po prijatí informácie od členských štátov o schválení hodnotiacej správy, súhrnu
charakteristických vlastností veterinárneho lieku, označovania veterinárneho lieku
a písomnej informácie pre používateľa veterinárneho lieku zaznamená dohodu všetkých
dotknutých členských štátov, skončí konanie o vzájomnom uznaní registrácie medzi členskými
štátmi a písomne informuje žiadateľa.
(10)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv, ktorému bola podaná žiadosť podľa odseku 1 alebo
3, prijme rozhodnutie v súlade so schválenou hodnotiacou správou, schváleným súhrnom
charakteristických vlastností veterinárneho lieku, schváleným označovaním veterinárneho
lieku a schválenou písomnou informáciou pre používateľa veterinárneho lieku do 30
dní od skončenia konania o vzájomnom uznaní registrácie medzi členskými štátmi v referenčnom
členskom štáte.
(11)
Ak ústav kontroly veterinárnych liečiv nemôže v lehote uvedenej v odseku 7 schváliť
hodnotiacu správu, súhrn charakteristických vlastností veterinárneho lieku, označovanie
veterinárneho lieku a písomnú informáciu pre používateľa veterinárneho lieku z dôvodu
možného závažného rizika pre verejné zdravie, pošle vysvetlenie a odôvodnenie svojho
stanoviska referenčnému členskému štátu, dotknutým členským štátom a žiadateľovi.
Sporné body bezodkladne oznámi koordinačnej skupine pre veterinárne lieky. Koordinačná
skupina pre veterinárne lieky je orgán, ktorý sa zaoberá posudzovaním všetkých otázok
súvisiacich s registráciou veterinárnych liekov v dvoch alebo vo viacerých členských
štátoch; je zložená z jedného zástupcu za každý členský štát vymenovaného na obnoviteľné
obdobie troch rokov.
(12)
Ak do 60 dní od oznámenia sporných otázok dotknuté členské štáty dospejú k dohode,
ústav kontroly veterinárnych liečiv, ak je Slovenská republika referenčným členským
štátom, zaznamená túto dohodu, skončí konanie o vzájomnom uznaní registrácie medzi
členskými štátmi a písomne informuje žiadateľa a príjme rozhodnutie podľa odseku 10.
(13)
Ak sa členské štáty nedohodnú do 60 dní od oznámenia sporných otázok koordinačnej
skupine pre veterinárne lieky, ústav kontroly veterinárnych liečiv, ak je Slovenská
republika referenčným členským štátom, o tom bezodkladne informuje agentúru, ktorej
pošle podrobné stanovisko k spornej otázke, pri ktorej členské štáty nedosiahli dohodu,
a o príčinách ich sporu. Kópiu stanoviska pošle žiadateľovi.
(14)
Žiadateľ po prijatí informácie a stanoviska od ústavu kontroly veterinárnych liečiv
o tom, že sa členské štáty nedohodli na vyriešení sporných otázok uvedených v odseku
11 a že riešenie tejto veci ústav kontroly veterinárnych liečiv postúpil agentúre,
bezodkladne pošle agentúre kópie údajov a dokladov uvedených v odseku 1.
(15)
Ak sa členské štáty nedohodnú do 60 dní od oznámenia spornej otázky a ústav kontroly
veterinárnych liečiv schválil hodnotiacu správu, súhrn charakteristických vlastností
veterinárneho lieku, označovanie veterinárneho lieku a písomnú informáciu pre používateľa
veterinárneho lieku, ktoré navrhol referenčný členský štát, na požiadanie žiadateľa
môže vydať rozhodnutie o registrácii veterinárneho lieku bez toho, aby čakal na konečné
rozhodnutie Komisie.
(16)
Ak boli podané dve alebo viac žiadostí o registráciu veterinárneho lieku na rovnaký
veterinárny liek a ak členské štáty prijali rozdielne rozhodnutia o registrácii veterinárneho
lieku, rozhodnutie o pozastavení registrácie veterinárneho lieku alebo rozhodnutie
o zrušení registrácie veterinárneho lieku, môže ústav kontroly veterinárnych liečiv,
žiadateľ alebo držiteľ registrácie veterinárneho lieku postúpiť spornú otázku Výboru
pre lieky na veterinárne použitie (ďalej len „veterinárny výbor“), ktorý je poradným
orgánom agentúry pre otázky súvisiace s registráciou veterinárnych liekov, na ďalšie
konanie.
(17)
Ak Komisia vydá konečné rozhodnutie k spornej otázke, ústav kontroly veterinárnych
liečiv vydá do 30 dní od úradného oznámenia tohto rozhodnutia, rozhodnutie o registrácii
veterinárneho lieku, rozhodnutie o zrušení registrácie veterinárneho lieku, rozhodnutie
o zmene v rozhodnutí o registrácii veterinárneho lieku alebo o zamietnutí registrácie
veterinárneho lieku tak, aby bolo v súlade s rozhodnutím Komisie; v odôvodnení rozhodnutia
sa uvedie, že sa vydáva na základe rozhodnutia Komisie. Ústav kontroly veterinárnych
liečiv o vydanom rozhodnutí informuje Komisiu a agentúru. Agentúre predloží kópiu
vydaného rozhodnutia a schválený súhrn charakteristických vlastností veterinárneho
lieku.
(18)
Na zosúladenie rozhodnutí o registrácii veterinárneho lieku, o pozastavení registrácie
veterinárneho lieku alebo o zrušení registrácie veterinárneho lieku vydaných v členských
štátoch ústav kontroly veterinárnych liečiv raz ročne pošle koordinačnej skupine pre
veterinárne lieky zoznam veterinárnych liekov, pre ktoré sa má vypracovať harmonizovaný
súhrn charakteristických vlastností veterinárneho lieku.
(19)
V osobitných prípadoch týkajúcich sa záujmov členských štátov, ak je potrebné prijať
opatrenia súvisiace s vykonávaním dohľadu nad liekmi, ústav kontroly veterinárnych
liečiv, žiadateľ alebo držiteľ registrácie veterinárneho lieku môže pred vydaním rozhodnutia
o registrácii veterinárneho lieku, rozhodnutia o pozastavení registrácie veterinárneho
lieku, rozhodnutia o zrušení registrácie veterinárneho lieku alebo rozhodnutia o zmene
v registrácii veterinárneho lieku postúpiť vec veterinárnemu výboru na ďalšie konanie.
Ústav kontroly veterinárnych liečiv určí otázku, ktorá sa postupuje veterinárnemu
výboru na posúdenie, a informuje o tom žiadateľa alebo držiteľa rozhodnutia o registrácii
veterinárneho lieku. Ústav kontroly veterinárnych liečiv, žiadateľ alebo držiteľ rozhodnutia
o registrácii veterinárneho lieku poskytnú veterinárnemu výboru všetky dostupné informácie
týkajúce sa príslušného problému.
(20)
Držiteľ rozhodnutia o vzájomnom uznaní registrácie veterinárneho lieku môže požiadať
o zmenu v rozhodnutí o vzájomnom uznaní registrácie veterinárneho lieku; v takom prípade
predloží žiadosť všetkým členským štátom, ktoré vydali rozhodnutia o vzájomnom uznaní
registrácie veterinárneho lieku. Na rozhodovanie o žiadosti sa vzťahujú ustanovenia
odsekov 1 až 19 a 21.
(21)
Ak členské štáty a ústav kontroly veterinárnych liečiv nedosiahnu dohodu podľa odseku
13 a ak je rozhodujúca rýchlosť konania, môže ústav kontroly veterinárnych liečiv
pozastaviť distribúciu a používanie predmetného veterinárneho lieku na území Slovenskej
republiky až do vydania rozhodnutia Komisiou podľa odseku 17 k spornej otázke. O dôvodoch
svojho konania informuje Komisiu a ostatné členské štáty v nasledujúci pracovný deň
odo dňa pozastavenia distribúcie a používania predmetného veterinárneho lieku na území
Slovenskej republiky.
(22)
Konanie uvedené v odsekoch 13 až 21 sa nevzťahuje na rozhodovanie o vzájomnom uznaní
registrácie homeopatického veterinárneho lieku podľa § 89.
§ 97
Prevod registrácie veterinárneho lieku
(1)
Držiteľ registrácie veterinárneho lieku môže požiadať ústav kontroly veterinárnych
liečiv o prevod registrácie veterinárneho lieku na inú fyzickú osobu alebo právnickú
osobu (ďalej len „iný držiteľ“). Iný držiteľ musí mať bydlisko alebo sídlo v Slovenskej
republike alebo inom členskom štáte.
(2)
Žiadosť o prevod registrácie veterinárneho lieku na iného držiteľa okrem údajov a
dokladov uvedených v § 86 ods. 1 písm. a) až d) a k) a l) musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, adresu bydliska, ak je iným držiteľom fyzická osoba; názov alebo
obchodné meno, adresu sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak je iným držiteľom
právnická osoba,
b)
meno a priezvisko a adresu bydliska osoby zodpovednej za registráciu veterinárneho
lieku a osoby zodpovednej za dohľad nad veterinárnymi liekmi,
c)
právoplatné rozhodnutie o registrácii veterinárneho lieku,
d)
kód veterinárneho lieku pridelený ústavom kontroly veterinárnych liečiv,
e)
písomný súhlas iného držiteľa plniť povinnosti držiteľa registrácie veterinárneho
lieku,
f)
vyhlásenie iného držiteľa, že má úplnú dokumentáciu o veterinárnom lieku, ktorý je
predmetom žiadosti o prevod registrácie vrátane všetkých zmien, ktoré ústav kontroly
veterinárnych liečiv schválil od prvej registrácie tohto veterinárneho lieku v Slovenskej
republike,
g)
návrh dátumu prevodu registrácie veterinárneho lieku na iného držiteľa.
(3)
Ústav kontroly veterinárnych liečiv rozhodne o prevode registrácie veterinárneho
lieku na iného držiteľa do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v rozhodnutí uvedie
dátum prevodu registrácie veterinárneho lieku; ak žiadosť neobsahuje náležitosti uvedené
v odseku 2, písomne vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti v lehote do 30 dní. Lehota
na vydanie rozhodnutia až do doplnenia žiadosti neplynie. Ak žiadateľ žiadosť v ustanovenej
lehote nedoplní, konanie sa zastaví.
(4)
Iný držiteľ má všetky práva a povinnosti pôvodného držiteľa registrácie veterinárneho
lieku. Lehoty určené pôvodnému držiteľovi registrácie veterinárneho lieku nie sú prevodom
registrácie veterinárneho lieku dotknuté.
(5)
Veterinárny liek, ktorý spĺňa požiadavky podľa odseku 1 pred schválením prevodu registrácie,
možno, ak nebolo v rozhodnutí o prevode registrácie veterinárneho lieku ustanovené
inak, naďalej uvádzať na trh najdlhšie 180 dní od vydania rozhodnutia o prevode registrácie
veterinárneho lieku. Tento veterinárny liek sa môže distribuovať, vydávať a používať
pri poskytovaní veterinárnej starostlivosti počas jeho času použiteľnosti.
§ 98
Povinnosti držiteľa registrácie veterinárneho lieku
(1)
Držiteľ registrácie veterinárneho lieku je povinný
a)
zabezpečiť, aby vlastnosti registrovaného veterinárneho lieku zodpovedali dokumentácii
predloženej v žiadosti o registráciu veterinárneho lieku,
b)
zaznamenávať podozrenia na nežiaduce účinky registrovaného veterinárneho lieku, viesť
a uchovávať o nich podrobné záznamy a poskytovať ich ústavu kontroly veterinárnych
liečiv; tieto záznamy je povinný uchovávať najmenej päť rokov,
c)
najneskôr do 15 kalendárnych dní od prijatia informácie oznamovať ústavu kontroly
veterinárnych liečiv podozrenie na závažný nežiaduci účinok registrovaného veterinárneho
lieku,
d)
vyhodnocovať nežiaduce účinky registrovaného veterinárneho lieku a predkladať o nich
ústavu kontroly veterinárnych liečiv súhrnnú správu doplnenú kvalifikovaným rozborom,
a to
1.
prvé dva roky po prvom uvedení veterinárneho lieku na trh každých šesť mesiacov,
2.
ďalšie dva roky každý rok,
3.
po uplynutí obdobia uvedeného v druhom bode každé tri roky,
4.
na požiadanie bezodkladne,
e)
uskutočniť pri výskyte nežiaduceho účinku alebo pri nedostatočnej kvalite registrovaného
veterinárneho lieku potrebné opatrenia na zabezpečenie nápravy a na obmedzenie nepriaznivého
pôsobenia registrovaného veterinárneho lieku na najnižšiu možnú mieru, a ak je to
nevyhnutné, nariadiť jeho stiahnutie z trhu,
f)
poskytovať na požiadanie ústavu kontroly veterinárnych liečiv vzorky registrovaného
veterinárneho lieku na účel analytickej kontroly,
g)
baliť veterinárne lieky do obalov so schváleným označením s priloženou písomnou informáciou
pre používateľa s vyznačeným dátumom jej schválenia,
h)
sledovať technický a vedecký pokrok v oblasti výrobných a kontrolných postupov a
metód, aby sa veterinárny liek vyrábal a kontroloval všeobecne uznávanými vedeckými
postupmi a metódami; zmeny vyplývajúce zo sledovania technického a vedeckého pokroku
zavádzať až po oznámení ústavu kontroly veterinárnych liečiv alebo po schválení ústavom
kontroly veterinárnych liečiv,
i)
oznamovať ústavu kontroly veterinárnych liečiv
1.
po registrácii veterinárneho lieku dátum uvedenia každej povolenej veľkosti balenia
veterinárneho lieku na trh Slovenskej republiky,
2.
dočasné prerušenie alebo skončenie dodávania veterinárneho lieku na trh Slovenskej
republiky najmenej dva mesiace pred zamýšľaným prerušením alebo skončením dodávania,
3.
každé zrušenie alebo pozastavenie registrácie veterinárneho lieku vydané v inom štáte,
4.
každú novú informáciu, ktorá by mohla mať vplyv na hodnotenie prínosu a rizika veterinárneho
lieku,
5.
údaje o počte každej predpísanej a predanej povolenej veľkosti balenia registrovaného
veterinárneho lieku uvedeného na trh, ak o to ústav kontroly veterinárnych liečiv
požiada,
6.
pripravovanú reklamu veterinárneho lieku,
7.
názov alebo obchodné meno a sídlo držiteľa povolenia na veľkodistribúciu veterinárnych
liekov, ktorému dodal veterinárny liek,
j)
požiadať ústav kontroly veterinárnych liečiv o schválenie každej pripravovanej zmeny
a predložiť dokumentáciu o týchto zmenách,
k)
určiť osobu zodpovednú za registráciu veterinárneho lieku,
l)
mať systém na monitorovanie nežiaducich účinkov veterinárneho lieku a určiť osobu
zodpovednú za tento systém,
m)
uvádzať na trh registrovaný veterinárny liek len počas platnosti registrácie; ak
sa registrácia nepredĺži, pozastaviť alebo zrušiť v spolupráci s ústavom kontroly
veterinárnych liečiv uvádzanie veterinárneho lieku na trh,
n)
na požiadanie držiteľa povolenia na veľkodistribúciu veterinárnych liekov a držiteľa
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni poskytnúť
osvedčenú kópiu rozhodnutia o registrácii veterinárnych lieku, rozhodnutia o zmene
v registrácii veterinárneho lieku, rozhodnutia o predĺžení registrácie veterinárneho
lieku alebo rozhodnutia o zrušení registrácie veterinárneho lieku,
o)
poskytovať informácie o veterinárnom lieku v súlade s údajmi uvedenými v súhrne charakteristických
vlastností veterinárneho lieku,
p)
zodpovedať za všetky škody spôsobené registrovaným veterinárnym liekom, ak sa veterinárny
liek používal v súlade s údajmi v rozhodnutí o registrácii veterinárneho lieku,
r)
zabezpečiť výstupnú kontrolu každej šarže vyrobeného veterinárneho lieku v súlade
s kontrolnými postupmi a metódami schválenými pri jeho registrácii,
s)
zabezpečiť, aby každá šarža veterinárneho lieku vyrobená v inom členskom štáte bola
dodaná na trh len vtedy, ak bola vyrobená a kontrolovaná v súlade s právnymi predpismi
platnými v danom členskom štáte a v súlade s kontrolnými postupmi a metódami schválenými
pri registrácii veterinárneho lieku; ak šarža veterinárneho lieku bola kontrolovaná
v inom členskom štáte a dodáva sa do Slovenskej republiky, prikladá sa k dodávke lieku
správa o vykonanej kontrole v príslušnom členskom štáte podpísaná osobou zodpovednou
za zabezpečovanie kvality pri výrobe veterinárneho lieku,
t)
zabezpečiť, aby každá šarža veterinárneho lieku vyrobená v treťom štáte bola v Slovenskej
republike alebo v niektorom inom členskom štáte podrobená úplnej kvalitatívnej analýze,
kvantitatívnej analýze všetkých liečiv a všetkým skúšaniam alebo kontrolám potrebným
na zabezpečenie kvality veterinárneho lieku v súlade s kontrolnými postupmi a metódami
schválenými pri registrácii veterinárneho lieku; ak šarža veterinárneho lieku bola
kontrolovaná v inom členskom štáte a dodáva sa do Slovenskej republiky, prikladá sa
k dodávke veterinárneho lieku správa o vykonanej kontrole v príslušnom členskom štáte
podpísaná osobou zodpovednou za zabezpečovanie kvality pri výrobe veterinárneho lieku,
u)
mať núdzový plán, ktorý musí obsahovať efektívne opatrenia na stiahnutie veterinárneho
lieku z trhu, ak stiahnutie nariadil ústav kontroly veterinárnych liečiv alebo z vlastného
podnetu,
v)
na požiadanie ústavu kontroly veterinárnych liečiv preukázať materiálne a priestorové
vybavenie a personálne zabezpečenie na analytické zisťovanie a stanovovanie rezíduí
veterinárnych liekov v národnom referenčnom laboratóriu určeného podľa osobitného
predpisu.63)
(2)
Držiteľ registrácie veterinárneho lieku je ďalej povinný
a)
sledovať najnovšie poznatky a postupy analytického zisťovania údajov o ochrannej
lehote veterinárneho lieku a oznamovať akékoľvek zmeny ústavu kontroly veterinárnych
liečiv,
b)
bezodkladne oznamovať elektronickou formou ústavu kontroly veterinárnych liečiv všetky
podozrenia na závažné nežiaduce účinky veterinárneho lieku a nežiaduce účinky, ktoré
sa v súvislosti s veterinárnym liekom vyskytli u človeka, ktoré sa zaznamenali v členských