383/2011 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

383
ZÁKON
z 19. októbra 2011,
o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje spôsob vymenovania a odvolania, práva a povinnosti národného člena a ďalších osôb, ktoré zabezpečujú úlohy súvisiace s účasťou Slovenskej republiky v Eurojuste.1)
§ 2
Národný člen
(1)
Slovenskú republiku zastupuje v Eurojuste národný člen. Národný člen musí byť najmenej desať rokov prokurátorom pôsobiacim na úseku trestného práva, ktorého odborné a jazykové znalosti a skúsenosti poskytujú záruku riadneho výkonu tejto funkcie.
(2)
Národného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) po prerokovaní s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).
(3)
Funkčné obdobie národného člena je štyri roky a začína plynúť odo dňa jeho vymenovania. Národný člen môže byť vymenovaný najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Ak bol národný člen zvolený za predsedu Eurojustu alebo podpredsedu Eurojustu a zostávajúca časť jeho funkčného obdobia je kratšia ako obdobie, na ktoré bol zvolený do funkcie predsedu Eurojustu alebo podpredsedu Eurojustu, predlžuje sa jeho funkčné obdobie tak, že sa skončí súčasne s ukončením výkonu funkcie predsedu Eurojustu alebo podpredsedu Eurojustu.
(4)
Minister spravodlivosti môže národného člena pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať, len ak o tom vopred informoval Radu Európskej únie s uvedením dôvodov jeho odvolania.
(5)
Národný člen má jedného zástupcu a jedného asistenta. Národný člen môže mať viac zástupcov alebo asistentov, ak minister spravodlivosti po prerokovaní s generálnym prokurátorom rozhodne, že je to nevyhnutné na plnenie úloh Eurojustu, a ak s tým súhlasí kolégium Eurojustu.
(6)
Národný člen má počas funkčného obdobia v Eurojuste postavenie vedúceho diplomatickej misie.2)
§ 3
Mandát národného člena
(1)
Rozsah mandátu národného člena vymedzí minister spravodlivosti po prerokovaní s generálnym prokurátorom. Národný člen má vo vzťahu k orgánom Slovenskej republiky, k orgánom členských štátov Európskej únie a k orgánom tretích štátov aj právomoci vymedzené ministrom spravodlivosti v mandáte v rozsahu a v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom.1)
(2)
Národný člen je na účely prijímania a prenosu informácií medzi Eurojustom a Európskym úradom pre boj proti podvodom3) príslušným orgánom podľa osobitných predpisov.4)
§ 4
Práva národného člena
(1)
Národný člen okrem oprávnení prokurátora podľa osobitných predpisov má právo
a)
vymieňať si bez predchádzajúceho schválenia všetky informácie potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Eurojustu s inými národnými členmi Eurojustu,
b)
predkladať ministrovi spravodlivosti, ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) alebo generálnemu prokurátorovi návrhy a požiadavky na zabezpečenie plnenia úloh Eurojustu,
c)
priamo sa obracať na prokuratúru, súdy, Policajný zbor, Vojenskú políciu, Zbor väzenskej a justičnej stráže, colné orgány, daňové orgány, Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo, Národný bezpečnostný úrad a iné orgány verejnej moci a vyžadovať od nich poskytnutie súčinnosti a informácií nevyhnutných na plnenie úloh Eurojustu,
d)
získavať informácie prostredníctvom národného koordinačného systému Eurojustu; tým nie je dotknuté jeho právo priamo sa obracať na orgány verejnej moci podľa písmena c),
e)
nazerať do spisov5) orgánov činných v trestnom konaní,6) ktoré obsahujú informácie o trestných činoch, ktoré sú v pôsobnosti Eurojustu,
f)
získavať informácie a údaje z registra trestov,7) z evidencie zaistených osôb, evidencie trestných stíhaní, evidencie DNA a z iných evidencií a registrov v rozsahu oprávnenia orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu8) na zabezpečenie plnenia úloh Eurojustu,
g)
požadovať, aby o žiadosti národného člena v konkrétnom prípade konal ten príslušný orgán, ktorému žiadosť bola predložená, a ak žiadosť bola predložená súčasne viacerým príslušným orgánom, koná o žiadosti každý samostatne,
h)
zúčastňovať sa so súhlasom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na spoločných vyšetrovacích tímoch.
(2)
V prípade čiastočného alebo neprimeraného vybavenia žiadosti o justičnú spoluprácu alebo žiadosti o poskytnutie súčinnosti je národný člen oprávnený požiadať príslušný orgán o doplňujúce opatrenia na účely úplného vybavenia žiadosti.
§ 5
Povinnosti národného člena
(1)
Národný člen je povinný
a)
riadiť sa právnym poriadkom Slovenskej republiky a osobitným predpisom,1)
b)
vykonávať svoje právomoci a nakladať s informáciami len na plnenie úloh a cieľov Eurojustu na účely plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Eurojuste,
c)
preukázať svoje postavenie a rozsah svojich oprávnení, ak o to bude pri výkone svojej funkcie národného člena požiadaný,
d)
prijímať žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci, zasielať ich, uľahčovať ich vybavenie, zabezpečovať nadväzujúce kroky a poskytovať doplňujúce informácie,
e)
predložiť žiadosť na vykonanie jednotlivých úkonov justičnej spolupráce nevyhnutných na plnenie úloh Eurojustu orgánu, ktorý je príslušný na ich vykonanie,
f)
informovať generálnu prokuratúru a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) o prijatí žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci a nadväzujúcich krokoch nevyhnutných na plnenie úloh Eurojustu,
g)
odovzdávať informácie a polročné správy týkajúce sa jeho činnosti v Eurojuste ministrovi spravodlivosti, ministrovi vnútra a generálnemu prokurátorovi v rámci ich pôsobnosti, a ak to považuje za nevyhnutné, aj orgánom činným v trestnom konaní alebo iným štátnym orgánom; ministrovi spravodlivosti vždy oznámiť, ak konkrétny orgán nevyhovie žiadosti národného člena alebo kolégia Eurojustu,
h)
podieľať sa na činnosti pohotovostnej koordinácie Eurojustu9) v spolupráci so zástupcom národného člena a asistentom národného člena,
i)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj po jej skončení; zbaviť mlčanlivosti môže národného člena len osoba alebo orgán, ktorý ho zaviazal povinnosťou mlčanlivosti alebo v prospech koho takú povinnosť má; inak sa na neho vzťahujú ustanovenia o povinnosti mlčanlivosti ako na prokurátora.
(2)
Národný člen je povinný postup vo vzťahu k tretím štátom a k medzinárodným orgánom a organizáciám okrem postupu vo vzťahu k Eurojustu vopred konzultovať s ministerstvom spravodlivosti.
§ 6
Zástupca národného člena
(1)
Zástupca národného člena musí byť najmenej desať rokov prokurátorom pôsobiacim na úseku trestného práva, ktorého odborné a jazykové znalosti a skúsenosti poskytujú záruku riadneho výkonu tejto funkcie.
(2)
Zástupcu národného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti po prerokovaní s generálnym prokurátorom na návrh národného člena. Funkčné obdobie zástupcu národného člena je štyri roky a začína plynúť odo dňa jeho vymenovania.
(3)
Zástupca národného člena plní úlohy a vykonáva právomoci národného člena v čase jeho neprítomnosti; inak je oprávnený konať v mene národného člena v rozsahu ním udeleného písomného poverenia. Zástupca národného člena je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj po jej skončení; zbaviť mlčanlivosti môže zástupcu národného člena len osoba alebo orgán, ktorý ho zaviazal povinnosťou mlčanlivosti alebo v prospech koho takú povinnosť má.
(4)
Ak je vymenovaných viacero zástupcov národného člena, minister spravodlivosti po prerokovaní s generálnym prokurátorom určí, ktorý z nich zastupuje národného člena podľa odseku 3.
(5)
Minister spravodlivosti po prerokovaní s generálnym prokurátorom rozhodne, či bude zástupca národného člena vyslaný spolu s národným členom do sídla Eurojustu, alebo bude pôsobiť na území Slovenskej republiky; v prípade jeho vyslania má zástupca národného člena počas funkčného obdobia v Eurojuste postavenie člena diplomatickej misie.2)
§ 7
Asistent národného člena
(1)
Asistent národného člena musí byť osoba s právnickým vzdelaním a s najmenej päťročnou praxou v oblasti justičnej spolupráce alebo policajnej spolupráce, ktorej odborné a jazykové znalosti a skúsenosti poskytujú záruku riadneho výkonu tejto funkcie.
(2)
Asistenta národného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti po prerokovaní s generálnym prokurátorom a ministrom vnútra na návrh národného člena. Funkčné obdobie asistenta národného člena je štyri roky a začína plynúť odo dňa jeho vymenovania.
(3)
Práva a povinnosti asistenta národného člena súvisiace s plnením úloh Eurojustu vymedzí národný člen v písomnom poverení. Asistent národného člena je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj po jej skončení; zbaviť mlčanlivosti môže asistenta národného člena len osoba alebo orgán, ktorý ho zaviazal povinnosťou mlčanlivosti alebo v prospech koho takú povinnosť má.
(4)
Minister spravodlivosti po prerokovaní s generálnym prokurátorom a ministrom vnútra rozhodne, či bude asistent národného člena vyslaný spolu s národným členom do sídla Eurojustu, alebo bude pôsobiť na území Slovenskej republiky; v prípade jeho vyslania má asistent národného člena počas funkčného obdobia v Eurojuste postavenie člena diplomatickej misie.2)
§ 8
Národní spravodajcovia
(1)
Minister spravodlivosti na návrh národného člena a po prerokovaní s generálnym prokurátorom a ministrom vnútra vymenúva a odvoláva jedného alebo viacerých národných spravodajcov
a)
pre Eurojust z ministerstva spravodlivosti alebo generálnej prokuratúry,
b)
pre Eurojust pre záležitosti terorizmu z prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
c)
pre Európsku justičnú sieť z ministerstva spravodlivosti.
(2)
Minister spravodlivosti po prerokovaní s národným členom určí, ktorý z národných spravodajcov uvedených v odseku 1 písm. a) zodpovedá za činnosť národného koordinačného systému Eurojustu podľa § 9, a túto skutočnosť oznámi generálnemu prokurátorovi a ministrovi vnútra.
(3)
Národní spravodajcovia sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie, a to aj po jej skončení; zbaviť mlčanlivosti môže národných spravodajcov len osoba alebo orgán, ktorý ich zaviazal povinnosťou mlčanlivosti alebo v prospech koho takú povinnosť majú.
§ 9
Národný koordinačný systém Eurojustu
(1)
Národný koordinačný systém Eurojustu tvoria
a)
národní spravodajcovia podľa § 8,
b)
najviac tri kontaktné miesta Európskej justičnej siete,
c)
členovia alebo kontaktné miesta siete spoločných vyšetrovacích tímov a sietí zriadených v súlade s osobitnými predpismi.10)
(2)
Národný koordinačný systém Eurojustu napomáha plneniu úloh Eurojustu na území Slovenskej republiky, a to predovšetkým tak, že
a)
v spolupráci a prostredníctvom národného člena poskytuje Eurojustu informácie potrebné na plnenie jeho úloh; tým nie je dotknuté právo národného člena priamo sa obracať na orgány verejnej moci podľa § 4 ods. 1 písm. c),
b)
pomáha pri určovaní, či riešenie konkrétneho prípadu spadá do pôsobnosti Eurojustu alebo Európskej justičnej siete,
c)
pomáha národnému členovi určiť orgány príslušné na vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonanie rozhodnutí o justičnej spolupráci,
d)
spolupracuje s národnou ústredňou Europolu.
(3)
Na zabezpečenie úloh podľa odseku 2 majú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) a b) prístup k systému správy prípadov Eurojustu11) v rozsahu vymedzenom národným členom.
§ 10
Zástupca Spoločného dozorného orgánu
(1)
Minister spravodlivosti vymenúva a odvoláva zástupcu Slovenskej republiky do Spoločného dozorného orgánu; zástupca musí byť sudcom a je pri výkone tejto funkcie nezávislý.
(2)
Funkčné obdobie zástupcu podľa odseku 1 je trojročné a začína plynúť odo dňa jeho vymenovania. Zástupca podľa odseku 1 môže byť vymenovaný najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(3)
Ak sa koná o odvolaní a počas tohto konania, na ktorom je prítomnosť zástupcu podľa odseku 1 nevyhnutná, sa skončí funkčné obdobie zástupcu, zostáva členom Spoločného dozorného orgánu do skončenia konania o odvolaní.
§ 11
Styčný zástupca Eurojustu
(1)
Národný člen, zástupca národného člena alebo asistent národného člena môže byť so svojím súhlasom a súhlasom ministra spravodlivosti po prerokovaní s generálnym prokurátorom vyslaný kolégiom Eurojustu do tretieho štátu, v ktorom bude pôsobiť ako styčný zástupca Eurojustu v oblasti justičnej spolupráce.
(2)
Ak je národný člen, zástupca národného člena alebo asistent národného člena vyslaný do tretieho štátu ako styčný zástupca Eurojustu, jeho funkcia zaniká.
(3)
Styčný zástupca Eurojustu vyslaný do tretieho štátu informuje národného člena o všetkých prípadoch justičnej spolupráce týkajúcich sa Slovenskej republiky. Styčný zástupca Eurojustu môže s príslušnými orgánmi tretieho štátu nadväzovať priame kontakty; v takom prípade o tom informuje národného člena.
(4)
Styčný zástupca Eurojustu má prístup k systému správy prípadov Eurojustu.11)
§ 12
Orgán oprávnený na dožiadanie
(1)
Prokurátor alebo sudca môže v rámci trestného konania vedeného na území Slovenskej republiky priamo požiadať národného člena o doručenie a vybavenie dožiadania alebo inej žiadosti adresovanej Eurojustu alebo orgánu členského štátu Európskej únie. Policajt12) môže takto postupovať len prostredníctvom príslušného prokurátora.
(2)
V naliehavých prípadoch môžu osoby uvedené v odseku 1 kontaktovať národného člena prostredníctvom pohotovostnej koordinácie Eurojustu.9)
§ 13
Spolupráca s Eurojustom
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy alebo iné štátne orgány vybavujú žiadosti národného člena a Eurojustu o poskytnutie súčinnosti bezodkladne.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy môžu prostredníctvom národného člena informovať Eurojust o opakovaných odmietnutiach alebo ťažkostiach týkajúcich sa vybavenia žiadosti o justičnú spoluprácu alebo vykonania rozhodnutia o justičnej spolupráci vo vzťahu k orgánu členského štátu Európskej únie a požiadať kolégium Eurojustu o vydanie písomného stanoviska, ak záležitosť nie je možné vyriešiť na základe vzájomnej dohody s týmto orgánom alebo za súčinnosti dotknutých národných členov.
(3)
Ak orgány činné v trestnom konaní a súdy alebo iné štátne orgány nevyhovejú žiadosti národného člena alebo Eurojustu o poskytnutie súčinnosti alebo odmietnu konať v súlade s písomným stanoviskom Eurojustu, svoje rozhodnutie spolu s uvedením dôvodov bezodkladne oznámia Eurojustu prostredníctvom národného člena; dôvody nie je potrebné uvádzať, ak tak ustanovuje osobitný predpis.13)
§ 14
Výmena informácií s národným členom
(1)
Orgány Slovenskej republiky zasielajú Eurojustu všetky informácie prostredníctvom národného člena.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy poskytujú národnému členovi bezodkladne všetky informácie potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Eurojustu; poskytnutie týchto informácií sa považuje za žiadosť o súčinnosť Eurojustu len vtedy, ak to orgány činné v trestnom konaní a súdy výslovne uvedú.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy bezodkladne informujú národného člena o každom prípade, do ktorého sú priamo zapojené najmenej tri členské štáty Európskej únie, pričom najmenej dvom členským štátom Európskej únie boli zaslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci a
a)
ide o skutok, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov a ktorý sa týka niektorého z nasledujúcich konaní:
1.
obchodovanie s ľuďmi,
2.
sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,
3.
nedovolené obchodovanie s omamnými látkami, psychotropnými látkami alebo prekurzormi,
4.
nedovolené obchodovanie so zbraňami, ich súčasťami, komponentmi a strelivom,
5.
korupcia,
6.
poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev,
7.
falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba eura,
8.
legalizácia príjmov z trestnej činnosti,
9.
útok proti informačnému systému,
b)
skutkové okolnosti nasvedčujú, že trestný čin bol spáchaný zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo
c)
prípad môže mať závažný cezhraničný rozmer alebo dôsledky na úrovni Európskej únie, alebo môže mať vplyv na iné členské štáty Európskej únie než tie, ktoré sú týmto prípadom priamo dotknuté.
(4)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy bezodkladne informujú národného člena aj o
a)
vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu a výsledkoch jeho činnosti,
b)
prípadoch, keď vznikol spor o právomoc, alebo je pravdepodobné, že takýto spor vznikne,
c)
kontrolovaných dodávkach, ktoré sa týkajú najmenej troch štátov, z ktorých najmenej dva sú členskými štátmi Európskej únie,
d)
opakovaných odmietnutiach alebo ťažkostiach pri vybavovaní žiadostí o justičnú spoluprácu alebo vykonávaní rozhodnutí o justičnej spolupráci.
(5)
Informácie podľa odsekov 3 a 4 sa národnému členovi poskytujú v štruktúrovanej podobe uvedenej v prílohe.
(6)
Informácie podľa odsekov 2 až 4 sa národnému členovi neposkytnú, ak by tým došlo k poškodeniu základných záujmov bezpečnosti štátu alebo k ohrozeniu bezpečnosti jednotlivcov.
(7)
Národný člen informuje orgány činné v trestnom konaní a súdy o výsledkoch spracovania informácií, ktoré mu boli poskytnuté, vrátane spojitosti s prípadmi, ktoré sú už Eurojustom evidované.
§ 15
Náhrada škody
(1)
Štát zodpovedá za škodu14) spôsobenú národným členom, zástupcom národného člena alebo asistentom národného člena pri výkone ich právomocí15) v súvislosti s plnením úloh Eurojustu.
(2)
Náhradu škody podľa odseku 1 poskytuje na základe žiadosti Eurojustu v zastúpení štátu ministerstvo spravodlivosti.
(3)
Ministerstvo spravodlivosti požaduje regresnú náhradu od národného člena, zástupcu národného člena alebo asistenta národného člena, ak uhradilo škodu podľa odseku 2.
§ 16
Prechodné ustanovenie
Národný člen, zástupca národného člena a asistent národného člena ustanovení do funkcie do 1. januára 2012 sa považujú za ustanovených do funkcie podľa tohto zákona; tým nie je dotknuté plynutie ich funkčného obdobia podľa doterajších predpisov.
§ 17
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa čl. I zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 236/2007 Z. z.
§ 18
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Iveta Radičová v. r.
Príloha k zákonu č. 383/2011 Z. z.
ZOZNAM DOSTUPNÝCH INFORMÁCIÍ, KTORÉ SA ZASIELAJÚ NÁRODNÉMU ČLENOVI
1. Pre prípady uvedené v § 14 ods. 3:
a) údaje o osobe, skupine alebo subjekte, ktoré sú predmetom vyšetrovania trestného činu alebo trestného stíhania,
b) dotknuté členské štáty Európskej únie,
c) informácie o príslušnom trestnom čine a súvisiacich okolnostiach,
d) údaje týkajúce sa vydaných žiadostí o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutí o justičnej spolupráci, ktoré zahŕňajú:
1. dátum zaslania žiadosti,
2. žiadajúci orgán alebo orgán pôvodu,
3. dožiadaný alebo vykonávajúci orgán,
4. typ žiadosti (požadované opatrenia),
5. informáciu o tom, či sa žiadosť vybavila, a ak nie, z akého dôvodu.
2. Pre prípady uvedené v § 14 ods. 4 písm. a):
a) zúčastnené členské štáty Európskej únie,
b) označenie príslušného trestného činu,
c) dátum dohody o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu,
d) plánované obdobie činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu vrátane úprav dĺžky tohto obdobia,
e) kontaktné údaje vedúceho spoločného vyšetrovacieho tímu za každý zúčastnený členský štát Európskej únie,
f) krátke zhrnutie výsledkov spoločných vyšetrovacích tímov.
3. Pre prípady uvedené v § 14 ods. 4 písm. b):
a) dotknuté členské štáty Európskej únie a príslušné orgány,
b) údaje o osobe, skupine alebo subjekte, ktoré sú predmetom vyšetrovania trestného činu alebo trestného stíhania,
c) informácie o príslušnom trestnom čine a súvisiacich okolnostiach.
4. Pre prípady uvedené v § 14 ods. 4 písm. c):
a) dotknuté členské štáty Európskej únie a príslušné orgány,
b) údaje o osobe, skupine alebo subjekte, ktoré sú predmetom vyšetrovania trestného činu alebo trestného stíhania,
c) typ dodávky,
d) označenie trestného činu, v súvislosti s ktorým sa vykonáva kontrolovaná dodávka.
5. Pre prípady uvedené v § 14 ods. 4 písm. d):
a) žiadajúci štát alebo štát pôvodu,
b) dožiadaný alebo vykonávajúci štát,
c) opis ťažkostí.
1)
Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 04;Ú. v. ES L 63, 6. 3. 2002) v platnom znení.
2)
Čl. 1 písm. a) a čl. 14 ods. 1 písm. a) Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.).
3)
Rozhodnutie Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 01/zv. 03; Ú. v. ES L 136, 31. 5. 1999).
4)
Nariadenie (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 01/zv. 03; Ú. v. ES L 136, 31. 5. 1999).
Nariadenie Rady (EURATOM) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 01/zv. 03; Ú. v. ES L 136, 31. 5. 1999).
5)
§ 69 ods. 4 Trestného poriadku.
6)
§ 10 ods. 1 Trestného poriadku.
7)
§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
§ 10 ods. 4 Trestného poriadku.
9)
Čl. 5a rozhodnutia Rady 2002/187/SVV v platnom znení.
10)
Rozhodnutie Rady 2002/494/SVV z 13. júna 2002, ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 06; Ú. v. ES L 167, 26. 6. 2002).
Rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (Ú. v. EÚ L 332, 18. 12. 2007).
Rozhodnutie Rady 2008/852/SVV z 24. októbra 2008 o sieti kontaktných osôb na boj proti korupcii (Ú. v. EÚ L 301, 12. 11. 2008).
11)
Čl. 16b rozhodnutia Rady 2002/187/SVV v platnom znení.
12)
§ 10 ods. 8 Trestného poriadku.
13)
Čl. 8 rozhodnutia Rady 2002/187/SVV v platnom znení.
14)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15)
Čl. 9a až 9e rozhodnutia Rady 2002/187/SVV v platnom znení.