493/2011 Z. z.

Zriaďuje sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti.

Rada má troch členov. Členmi rady sú predseda a dvaja ďalší členovia. Predsedu rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) trojpätinovou väčšinou hlasov poslancov na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). Jedného člena rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov na návrh prezidenta Slovenskej republiky. Ďalšieho člena rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska. Člen rady má postavenie verejného činiteľa.

Funkčné obdobie členov rady je sedemročné; tým nie sú dotknuté ustanovenia odseku 5. Ak funkcia člena rady zanikla podľa odseku 5 písm. a), c) a d), najneskôr do jedného mesiaca od vzniku skutočnosti, ktorá má za následok zánik funkcie člena rady sú subjekty, oprávnené navrhovať príslušného člena rady, povinné predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady. Ak funkcia člena rady zaniká podľa odseku 5 písm. b), subjekty oprávnené navrhovať príslušného člena rady sú povinné, do jedného mesiaca od doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie člena rady, predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady. Členstvo v rade je nezastupiteľné. Tá istá osoba môže byť zvolená za člena rady len raz.

Členom rady môže byť fyzická osoba s náležitými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Za náležité odborné vedomosti a skúsenosti sa považuje úplné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov praxe v oblasti finančníctva a makroekonómie. Za bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Funkcia člena rady je nezlučiteľná s funkciou v politickej strane alebo politickom hnutí, s funkciou štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti, s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, člena Európskej komisie, starostu obce, primátora mesta, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku a člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciou člena vlády trvá ešte do troch rokov po zániku funkcie člena rady podľa odseku 5 písm. a) až c).

Funkcia člena rady zaniká

Člena rady možno odvolať z funkcie len vtedy, ak bol člen rady právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony alebo ak člen rady nie je schopný šesť mesiacov vykonávať svoju funkciu.

Úlohy spojené s odborným, organizačným, administratívnym, personálnym a technickým zabezpečením činnosti rady vykonáva Kancelária rady. Kancelária rady je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Kanceláriu rady riadi a v jej mene vystupuje výkonný riaditeľ, ktorý zodpovedá rade za činnosť Kancelárie rady.

Kancelária rady hospodári podľa rozpočtu príjmov a výdavkov. Výdavky Kancelárie rady sú financované z rozpočtu Národnej banky Slovenska; tieto výdavky sa Národnej banke Slovenska bezodkladne uhradia zo štátneho rozpočtu, ak o to Národná banka Slovenska požiada Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Podrobnosti o štruktúre rozpočtu rady a Kancelárie rady upraví rada štatútom, pričom výšku jednotlivých výdavkových položiek schvaľuje rada na základe celkového limitu výdavkov určeného Národnou bankou Slovenska.

Rokovanie rady sa riadi rokovacím poriadkom, ktorý schvaľuje rada.

Rada

Rada má právo vyžadovať súčinnosť od subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov súvisiacich s výkonom jej pôsobnosti. Subjekty verejnej správy sú povinné poskytovať na požiadanie rady potrebnú súčinnosť. Rada v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje súčinnosť a údaje Národnej banke Slovenska.

Horný limit dlhu verejnej správy (ďalej len „dlh“) sa ustanovuje vo výške 50 % podielu na hrubom domácom produkte.

Výška dlhu je výška dlhu Slovenskej republiky, ktorú aktuálne zverejnila Európska komisia (Eurostat) (ďalej len „Eurostat“) vyjadrená ako percentuálny podiel na hrubom domácom produkte.

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatňuje sa postup uvedený v odsekoch 4 až 8, ktorého cieľom je znížiť dlh.

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 40 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 43 % podielu na hrubom domácom produkte, ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 43 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 45 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 47 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odseku 5

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 47 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odsekov 5 a 6

Ak výška dlhu podľa odseku 2 dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, okrem realizácie postupu podľa odsekov 5 až 7, vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery vláde.

Pri realizácii postupov podľa odsekov 6 a 7 sú subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty sú súčasťou rozpočtu verejnej správy, povinné zosúladiť návrhy svojich rozpočtov s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy.

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 6 až 8 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde.

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 6 až 8 sa nevzťahuje na obdobie 36 kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 4 až 8 sa nevzťahuje na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do skončenia vojny alebo do skončenia vojnového stavu.

Štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku. Postup pri riešení platobnej neschopnosti obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.

Ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci alebo vyššiemu územnému celku, štát na ich plnenie súčasne zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky.

Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.

Povinnosť uplatňovať ustanovenie odseku 3 sa neuplatní počas 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, ak nebola vo voľbách ako nový starosta, nový primátor alebo nový predseda vyššieho územného celku zvolená tá istá fyzická osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.

Rada pred určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti zverejní na svojom webovom sídle metodológiu výpočtov a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti.

Rada pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti zohľadňuje

Postup pri určení limitu verejných výdavkov ustanoví zákon.

Za účelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania rozpočtu verejnej správy sa zriaďujú Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy (ďalej len „výbory“). Výbory sú poradnými orgánmi ministra financií.

Výbor pre daňové prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy daňových a odvodových príjmov, a to do 15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka. Výbor pre makroekonomické prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy vývoja makroekonomiky, a to do 15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.

Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet najmenej na tri rozpočtové roky, pričom súčasťou návrhu rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky. Subjekty verejnej správy zohľadňujú pri zostavení svojho rozpočtu prognózy zverejnené ministerstvom financií podľa odseku 3.

Subjekty verejnej správy sú povinné zverejňovať údaje o rozpočte podľa odseku 1 do 30 dní po schválení ich rozpočtu a do 60 dní po skončení rozpočtového roka.

Ministerstvo financií najmenej dvakrát ročne zverejňuje prognózy vypracované výbormi podľa čl. 8 ods. 3, a to do 15. februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.

Rozpočet verejnej správy obsahuje okrem údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon, aj konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy, stratégiu riadenia štátneho dlhu a údaje o daňových výdavkoch, implicitných záväzkoch a podmienených záväzkoch, jednorazových vplyvoch a o hospodárení podnikov štátnej správy; príslušný správca kapitoly štátneho rozpočtu je povinný predkladať ministerstvu financií požadované údaje za hospodárenie podnikov štátnej správy.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky obsahuje okrem údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon, aj výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky, bilanciu rozpočtu verejnej správy, vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu, jednorazové vplyvy a hospodárenie podnikov štátnej správy.

Národná rada zvolí trojpätinovou väčšinou poslancov prvýkrát na návrh aspoň jednej pätiny všetkých poslancov na sedem rokov člena rady, ktorého podľa čl. 3 ods. 2 tretej vety inak navrhuje vláda.

Národná rada zvolí trojpätinovou väčšinou poslancov prvýkrát na návrh aspoň jednej pätiny všetkých poslancov na päť rokov člena rady, ktorého podľa čl. 3 ods. 2 štvrtej vety inak navrhuje prezident Slovenskej republiky.

Národná rada zvolí trojpätinovou väčšinou poslancov prvýkrát na návrh aspoň jednej pätiny všetkých poslancov na tri roky člena rady, ktorého podľa čl. 3 ods. 2 piatej vety inak navrhuje guvernér Národnej banky Slovenska, tento člen rady môže byť zvolený za člena rady aj opätovne na najbližšie ďalšie funkčné obdobie.

Rada predloží prvýkrát správu podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) do šiestich mesiacov od zvolenia všetkých členov rady.

Rada predkladá správu podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) a hodnotí plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti prvýkrát do dvanástich mesiacov od zvolenia všetkých členov rady.

Ustanovenie čl. 5 sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom roku 2028.

Do konca rozpočtového roka 2017 sa horný limit dlhu verejnej správy ustanovuje vo výške 60 % podielu na hrubom domácom produkte.

Ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, uplatňuje sa postup uvedený v odsekoch 3 až 7, ktorého cieľom je znížiť dlh.

Ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 53 % podielu na hrubom domácom produkte, ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.

Ak výška dlhu dosiahne 53 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte

Ak výška dlhu dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odseku 4

Ak výška dlhu dosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 60 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odsekov 4 a 5

Ak výška dlhu dosiahne 60 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, okrem realizácie postupu podľa odsekov 4 až 6, vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery vláde.

Pri realizácii postupov podľa odsekov 5 a 6 sú subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty sú súčasťou rozpočtu verejnej správy, povinné zosúladiť návrhy svojich rozpočtov s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy.

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 5 až 7 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde.

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 5 až 7 sa nevzťahuje na obdobie 36 kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom

Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 3 až 7 sa nevzťahuje na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do skončenia vojny alebo do skončenia vojnového stavu.

Počnúc rozpočtovým rokom 2018 až do konca rozpočtového roka 2027 sa horný limit dlhu verejnej správy ustanovuje tak, že je každý rozpočtový rok o jeden percentuálny bod nižší, ako horný limit dlhu verejnej správy ustanovený na predchádzajúci rozpočtový rok. V tomto období sa uplatnia rovnaké opatrenia, ako sú uvedené v čl. 12 ods. 3 až 7, pričom percentuálne vyjadrená výška dlhu uvedená v čl. 12 ods. 3 až 7 sa každoročne znižuje o jeden percentuálny bod.

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2012 s výnimkou ustanovení čl. 6 ods. 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015.