Tlač predpisu

503

ZÁKON

z 30. novembra 2011

o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

vysielanie civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a jeho financovanie,

prípravu, čas vyslania a postavenie civilných expertov,

koordinačný výbor pre vysielanie civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len „koordinačný výbor“),

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na vysielanie profesionálnych vojakov ozbrojených síl, štátnych zamestnancov a zamestnancov, ktorí tvoria civilný personál ozbrojených síl a ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl podľa osobitného predpisu,¹) príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a colníkov.

§ 2

Na účely tohto zákona sa rozumie

aktivitou krízového manažmentu súbor činností zameraných na posilňovanie stability a rozvoja v krízovej oblasti, a to najmä predchádzaním kríze, manažmentom krízy, stabilizáciou postkonfliktnej situácie a podporou rekonštrukcie krízovej oblasti,

velením aktivity krízového manažmentu orgán ustanovený medzinárodnou organizáciou alebo orgán ustanovený medzinárodnou zmluvou, ktorý je poverený riadením aktivity krízového manažmentu.

§ 3

(1)

Civilným expertom je občan Slovenskej republiky, ktorý je ako odborník najmä v oblasti ekonomického rozvoja, krízového manažmentu a civilnej ochrany, súdnictva, prokuratúry, ochrany ľudských práv, verejných financií, colníctva a daní, polície, obrany a bezpečnosti, rozvoja vidieka, občianskej spoločnosti, zdravotníctva, dopravy, školstva, vzdelávania, verejnej informovanosti zapísaný v registri podľa § 9.

(2)

Ako civilného experta možno vyslať na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len „vyslanie civilného experta“) štátneho zamestnanca,²) zamestnanca vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme, sudcu a prokurátora.

(3)

Ak osoba, ktorá má byť ako civilný expert vyslaná, nie je osobou podľa odseku 2, vysielajúci subjekt ju na účel vyslania prijme na výkon práce vo verejnom záujme do pracovného pomeru na dobu určitú; to neplatí, ak ide o civilného experta v oblasti súdnictva alebo prokuratúry. Pracovný pomer podľa prvej vety vzniká odo dňa prípravy podľa § 5 a skončí sa dňom ukončenia vyslania civilného experta.

(4)

Vysielajúcim subjektom je ústredný orgán štátnej správy podľa svojej vecnej pôsobnosti alebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky; ak civilný expert nepatrí do vecnej pôsobnosti žiadneho vysielajúceho subjektu, vysielajúcim subjektom je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

§ 4

Vysielanie civilného experta

(1)

Civilného experta možno s jeho písomným súhlasom vyslať na základe členstva Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)

O zapojení Slovenskej republiky do aktivity krízového manažmentu formou vyslania civilného experta rozhoduje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministerstva, ktoré je gestorom medzirezortného programu vlády uvedeného v § 7.

(3)

O vyslaní a ukončení vyslania civilného experta rozhoduje vysielajúci subjekt.

(4)

Vysielajúci subjekt zabezpečí civilnému expertovi materiál a výstroj nevyhnutne potrebné na plnenie úloh aktivity krízového manažmentu, ak mu ich neposkytne iný subjekt.

§ 5

Príprava civilného experta

(1)

Civilný expert pred vyslaním absolvuje prípravu, ktorá trvá najviac tri mesiace, pričom obsah a formu prípravy civilného experta určuje a zabezpečuje vysielajúci subjekt.

(2)

Čas prípravy sa nezapočítava do času vyslania civilného experta.

§ 6

Čas vyslania civilného experta a postavenie civilného experta

(1)

Čas vyslania civilného experta v jednej aktivite krízového manažmentu je najviac jeden rok. Na základe žiadosti velenia aktivity krízového manažmentu čas vyslania možno, po dohode vysielajúceho subjektu a civilného experta, predĺžiť najviac o jeden rok.

(2)

Počas vyslania je civilný expert pri plnení úloh a v súvislosti s plnením úloh podriadený veleniu aktivity krízového manažmentu.

§ 7

Financovanie

Príprava, zabezpečenie a vyslanie civilného experta sú financované zo zdrojov medzirezortného programu vlády, v ktorom vysielajúce subjekty plánujú a rozpočtujú finančné prostriedky v príslušnej kapitole štátneho rozpočtu vysielajúceho subjektu.

§ 8

Koordinačný výbor

(1)

Ministerstvo na účely vysielania civilných expertov zriaďuje koordinačný výbor.

(2)

Predsedom koordinačného výboru je zástupca ministerstva, ktorého vymenúva a odvoláva minister zahraničných vecí Slovenskej republiky.

(3)

Členom koordinačného výboru je zástupca

Ministerstva obrany Slovenskej republiky,

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

Ministerstva financií Slovenskej republiky,

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a

ďalších ústredných orgánov štátnej správy podľa štatútu koordinačného výboru.

(4)

Člena koordinačného výboru vymenúva a odvoláva štatutárny orgán subjektu podľa odseku 3.

(5)

Štatút koordinačného výboru schvaľuje ministerstvo.

(6)

Koordinačný výbor najmä

koordinuje plnenie úloh vysielajúcich subjektov,

zabezpečuje výmenu informácií o príprave civilných expertov,

navrhuje zmeny v spôsobe vysielania civilných expertov,

prerokúva správu o účasti civilných expertov Slovenskej republiky v aktivitách krízového manažmentu za predchádzajúci kalendárny rok s návrhom opatrení na nadchádzajúci kalendárny rok,

prerokúva návrh finančných prostriedkov na tvorbu medzirezortného programu vlády.

(7)

Ministerstvo každoročne do 15. marca predkladá vláde správu podľa odseku 6 písm. d).

§ 9

(1)

(2)

Do registra sa zapisujú osobné údaje a informácie o osobe, ktorú po jej predchádzajúcom súhlase navrhne za civilného experta vysielajúci subjekt.

(3)

Do registra sa zapisujú najmä tieto údaje:

titul, meno, priezvisko, dátum narodenia, vzdelanie, adresa trvalého pobytu,

osobitné kvalifikačné predpoklady,

jazykové znalosti,

geografické, zdravotné alebo iné obmedzenie,

stupeň bezpečnostnej previerky,³)

oblasť, v ktorej je civilný expert odborníkom,

dátum zápisu.

(4)

Osobné údaje a informácie o osobe civilného experta sa v registri uchovávajú dva roky odo dňa zápisu. Po uplynutí tejto lehoty ministerstvo osobné údaje a informácie o osobe civilného experta zlikviduje, ak civilný expert opätovne neudelí súhlas na ich uchovanie; opätovný súhlas platí vždy na ďalšie dva roky.

Čl. II

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z. a zákona č. 100/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Za § 13a sa vkladá § 13b, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 13b

Vysielanie sudcu na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky

(1)

Sudcu možno s jeho súhlasom vyslať ako civilného experta na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.^6a) Vyslanie sudcu podľa prvej vety sa považuje za výkon funkcie sudcu. Počas vyslania podľa prvej vety sudca nevykonáva rozhodovaciu činnosť na území Slovenskej republiky; inak mu patria všetky oprávnenia sudcu.

(2)

O vyslaní a ukončení vyslania sudcu podľa odseku 1 rozhoduje minister.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie:

„6a)

Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 65 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4)

Ak je sudca vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky,^6a) patrí mu od prvého dňa vyslania popri plate sudcu aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.^18b) Ministerstvo vypláca sudcovi výdavky uvedené v osobitnom predpise^18b) a osobnému úradu sudcu uhrádza rozdiel medzi platom sudcu navýšeným podľa § 88 ods. 4 a platom sudcu pred týmto navýšením.“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18b znie:

„18b)

§ 33b až 33k zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 503/2011 Z. z.“.

V § 88 odsek 3 znie:

„(3)

Plat sudcovi poverenému plnením úloh v orgáne Európskej únie vyplatí osobný úrad sudcu v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 25 % platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu,^21a) sa sudcovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 75 % platu, sa sudcovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:

„21a)

Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 502/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu.“.

§ 88 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4)

Plat sudcovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky vyplatí osobný úrad sudcu v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 50 % platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu,^21a) sa sudcovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v krízovej oblasti po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 50 % platu, sa sudcovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.“.

Čl. III

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z. a zákona č. 220/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 9a

Vysielanie prokurátora na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky

(1)

Prokurátora možno s jeho súhlasom vyslať ako civilného experta na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.^11c) Vyslanie prokurátora podľa prvej vety sa považuje za výkon funkcie prokurátora. Počas vyslania podľa prvej vety nesmie prokurátor vykonávať funkciu prokurátora na území Slovenskej republiky; inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

(2)

O vyslaní a ukončení vyslania prokurátora podľa odseku 1 rozhoduje generálny prokurátor.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11c znie:

„11c)

Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 92 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Ak je prokurátor vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky,^11c) patrí mu od prvého dňa vyslania popri plate prokurátora aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.^36b) Generálna prokuratúra vypláca prokurátorovi výdavky uvedené v osobitnom predpise^36b) a služobnému úradu uhrádza rozdiel medzi platom prokurátora navýšeným podľa § 122 ods. 5 a platom prokurátora pred týmto navýšením.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

Poznámka pod čiarou k odkazu 36b znie:

„36b)

§ 33b až 33k zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 503/2011 Z. z.“.

V § 122 odsek 4 znie:

„(4)

Plat prokurátorovi dočasne pridelenému k orgánu Európskej únie vyplatí služobný úrad v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 25 % platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu,^40a) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 75 % platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 40a znie:

„40a)

Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 502/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu.“.

§ 122 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5)

Plat prokurátorovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky vyplatí služobný úrad v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 50 % platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu,^40a) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v krízovej oblasti po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 50 % platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.“.

Čl. IV

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 312/2005 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 475/2008 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z. a zákona č. 548/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 5 sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa citácia „§ 5 a 16 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 25 a 26 zákona č. 400/2009 Z. z.“.

V § 11a a § 28 ods. 3 sa slová „Úradom verejného zdravotníctva“ nahrádzajú slovami „Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky“.

V § 13 odsek 2 znie:

„(2)

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).“.

V § 13 ods. 3 sa za slovo „krajiny“ vkladajú slová „alebo skupiny krajín“ a slová „na základe“ sa nahrádzajú slovami „po posúdení“.

V § 19 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h).

Doterajšie písmená i) a j) sa označujú ako písmená h) a i).

V § 19 ods. 7 sa slová „e) až h)“ nahrádzajú slovami „e) až g)“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

10.

V poznámke pod čiarou k odkazu 14d sa citácia „§ 99 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení zákona č. 460/2008 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 103 zákona č. 400/2009 Z. z.“.

14.

§ 26a sa vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 18, 19 a 19a sa vypúšťajú.

15.

Nadpis § 27 znie: „Preprava osobných vecí“.

16.

V § 27 ods. 1 sa vypúšťajú slová „telesných pozostatkov zomrelého a“.

17.

V § 27 ods. 2 sa vypúšťajú slová „telesných pozostatkov a“.

18.

Za § 33a sa vkladajú § 33b až 33l, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„Náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, ktorý je vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky

§ 33b

(1)

Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis,¹³) ktorý je vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,^19da) ak predpokladaný čas tohto vyslania je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov (ďalej len „zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu“), sa ustanovenia § 19 až 32b nevzťahujú.

(2)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí náhrada

výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie,

výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí,

výdavkov spojených s doplnením šatníka,

výdavkov spojených s evakuáciou,

cestovných výdavkov na účel dovolenky.

(3)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú plnenia

komerčné zdravotné pripoistenie,

primerané ubytovanie.

(4)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí za dni cesty do miesta vyslania a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu náhrady ako pri pracovnej ceste.

(5)

Za pracovné cesty s miestom výkonu práce (§ 3) v krajine vyslania v trvaní do šiestich hodín vrátane stravné a vreckové zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatria.

(6)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu, ktorého zamestnávateľ vyslal na nevyhnutne potrebný čas do miesta aktivity krízového manažmentu pred dňom vyslania, patria za tento čas náhrady v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa skončí v zahraničí.

(7)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť aj náhradu iných výdavkov podľa § 33j.

(8)

Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu prepravu jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky.

(9)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatria náhrady a plnenia podľa tohto zákona, ktoré mu preukázateľne poskytlo velenie aktivity krízového manažmentu.^19db)

§ 33c

Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré mu vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 33d

Náhrada výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí

(1)

Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu zo Slovenskej republiky do miesta vyslania a späť do Slovenskej republiky alebo z miesta vyslania do iného miesta vyslania a uhradí výdavky spojené s týmto sťahovaním.

(2)

Náhrada výdavkov spojených so sťahovaním osobných vecí zahŕňa náhradu výdavkov za

primeraný obalový materiál,

nakládku a vykládku,

prepravné náklady v závislosti od spôsobu dopravy,

správne poplatky spojené s prepravou,

poistenie prepravovaných vecí.

(3)

Pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou zamestnávateľ uhradí výdavky za 20 stopový kontajner. Pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou zamestnávateľ uhradí výdavky za kontajner najviac do hmotnostného limitu 500 kg. Pri preprave cestným motorovým vozidlom podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.

(4)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaných osobných vecí najviac do poistnej sumy 300 eur.

(5)

Zamestnávateľ môže určiť spôsob a ďalšie podrobnosti sťahovania osobných vecí podľa odsekov 1 a 2 vo vnútornom predpise.

§ 33e

Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka

(1)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v eurách najviac v sume 50 % funkčného platu priznaného zamestnancovi pre vyslanie do aktivity krízového manažmentu pred prepočtom platovým koeficientom alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.

(2)

Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu nepatrí, ak čas od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovnaký alebo kratší ako dva roky.

(3)

Podrobnosti o spôsobe úhrady a preukazovaní výdavkov spojených s doplnením šatníka určí zamestnávateľ.

§ 33f

Náhrada výdavkov spojených s evakuáciou

(1)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.

(2)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí počas evakuácie náhrada výdavkov a plnenia podľa tohto zákona v rozsahu a za podmienok ako počas vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný. Ak evakuácia trvá viac ako dva mesiace, zamestnávateľ ukončí vyslanie zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

§ 33g

Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky

(1)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov na účel dovolenky za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania, a to jedenkrát za vyslanie, ak čas vyslania je najmenej 12 mesiacov a ak sa cesta uskutoční najskôr po uplynutí deviatich mesiacov odo dňa vyslania.

(2)

Ak zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou podľa odseku 1, absolvovať lekársku prehliadku, zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky.

(3)

Podrobnosti o poskytnutí náhrady cestovných výdavkov na účel dovolenky môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.

§ 33h

Komerčné zdravotné pripoistenie

Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu na účely úhrady nákladov spojených s úrazom, chorobou, ambulantným ošetrením vrátane predpísaných liekov, hospitalizáciou, nutným zubným ošetrením, prepravou chorého a prepravou telesných pozostatkov zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný počas celej doby vyslania platiť poistné na pripoistenie podľa prvej vety.

§ 33i

Poskytnutie primeraného ubytovania

Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu primerané ubytovanie, pričom zohľadní požiadavky velenia aktivity krízového manažmentu. Spôsob zabezpečenia a primeranosť ubytovania určí zamestnávateľ.

§ 33j

Náhrada iných výdavkov

(1)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta vyslania na účely lekárskej prehliadky, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny (§ 2 ods. 4).

(2)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá mu vznikla najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.

§ 33k

(1)

Zamestnancovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu sa náhrada výdavkov podľa § 33c a 33d, § 33f a 33g a § 33j poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestnancom vyslaným na výkon práce v aktivite krízového manažmentu možno náhradu poskytnúť aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Na prepočet cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené; suma náhrad sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.

(2)

Zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

(3)

Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných dokladov podľa odseku 2 vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení a na uspokojenie nárokov zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

(4)

Zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa skončenia vyslania predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 7 sa v tomto prípade nepoužijú.

(5)

Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov podľa odseku 4 vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca vyslaného na výkon práce v aktivite krízového manažmentu; lehoty na vyúčtovanie náhrad ustanovené v § 36 ods. 8 sa v tomto prípade nepoužijú.

§ 33l

Ak miesto vyslania na výkon práce v aktivite krízového manažmentu je v krajine, v ktorej sa zamestnanec vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu trvale zdržiava, ustanovenia § 33b až 33k sa na tohto zamestnanca nevzťahujú.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 19da a 19db znejú:

„19da)

Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19db)

§ 2 písm. b) zákona č. 503/2011 Z. z.“.

Čl. V

Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z. a zákona č. 257/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:

§ 5 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4)

Štátna služba na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.^12a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:

„12a)

Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

§ 40 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6)

Dočasným vyslaním je aj vyslanie štátneho zamestnanca na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.^12a) Na dočasné vyslanie podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1až 3.“.

V § 120 sa slová „§ 152 ods. 1, 2, 4 až 7“ nahrádzajú slovami „§ 152 ods. 1, 2, 4 až 8“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2012 okrem čl. IV jedenásteho bodu až trinásteho bodu a devätnásteho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2012.

Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Iveta Radičová v. r.

503/2011 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.02.2012 do 30.06.2012