461/2012 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

461
ZÁKON
z 18. decembra 2012,
ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2008 Z. z. a zákona č. 498/2008 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 25 ods. 3 písmeno c) znie:
„c)
medzi odsúdeným a štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzi odsúdeným a medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv,“.
2.
§ 38 vrátane nadpisu znie:
㤠38
Styk s advokátom a inou osobou
(1)
Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom24) alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, ktorá môže v medziach svojho splnomocnenia korešpondovať a hovoriť s odsúdeným.
(2)
Rozhovor medzi odsúdeným a advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, sa môže uskutočniť len v čase a rozsahu nenarúšajúcom ústavný poriadok. Riaditeľ ústavu určí podmienky a spôsob vykonania rozhovoru a zabezpečí, aby určený príslušník zboru rozhovor medzi odsúdeným a advokátom videl, nie však počul. Pri rozhovore medzi odsúdeným a inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, riaditeľ ústavu zabezpečí, aby bol určený príslušník zboru pri rozhovore prítomný a tento videl a počul jeho obsah.
(3)
U odsúdeného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a súd rozhodol o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu,53) sa na korešpondovanie a rozhovor odsúdeného s inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, alebo advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci, vyžaduje predchádzajúci súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť.“.
3.
§ 61 vrátane nadpisu znie:
㤠61
Zahladenie disciplinárneho trestu
(1)
Ak v odsekoch 2 až 5 nie je ustanovené inak, disciplinárny trest sa zahladí, ak odsúdený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu riadne plní svoje povinnosti a o zahladenie požiada.
(2)
Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, zahladí sa mu disciplinárny trest, ktorý mu bol uložený ako prvý v poradí, pričom lehota podľa odseku 1 sa počíta od vykonania posledného rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu.
(3)
Ďalší disciplinárny trest možno odsúdenému na základe jeho žiadosti zahladiť, ak odsúdený po dobu najmenej dvoch mesiacov od zahladenia disciplinárneho trestu podľa odseku 2 ďalej riadne plní svoje povinnosti a nedopustí sa v tejto lehote disciplinárneho previnenia.
(4)
Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, lehota podľa odseku 1 platí len pre zahladenie disciplinárneho trestu, ktorý bol odsúdenému uložený ako prvý v poradí; neskôr uložené disciplinárne tresty možno zahladiť za podmienok podľa odsekov 2, 3 a 5 aj skôr.
(5)
Ak odsúdený spĺňa podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny, môže mu príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou namiesto udelenia disciplinárnej odmeny zahladiť disciplinárny trest, nie však skôr ako tri mesiace od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu.
(6)
Ak bol disciplinárny trest zahladený, hľadí sa na odsúdeného, akoby mu disciplinárny trest nebol uložený.
(7)
Zahladenie disciplinárneho trestu podľa odsekov 1 až 6 sa vzťahuje aj na disciplinárne tresty uložené odsúdenému počas výkonu väzby.“.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 1/2012 Z. z., zákona č. 230/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z. a zákona č. 440/2012 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 243 sa vkladá § 243a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠243a
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2013
(1)
Exekútor, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 a ktorý bol vymenovaný za exekútora do 31. decembra 2012, sa považuje za exekútora, ktorý spĺňa podmienku vzdelania podľa § 10 ods.1 písm. b); ustanovenie § 238 ods. 5 sa nepoužije.
(2)
Občana, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 a nespĺňa podmienku vzdelania podľa § 10 ods. 1 písm. b), nemožno od 1. januára 2013 vymenovať za exekútora; to neplatí, ak bol občan do 31. decembra 2012 zapísaný do zoznamu koncipientov. Na účely vymenovania občana za exekútora a zápisu občana do zoznamu koncipientov sa ustanovenie § 231 nepoužije.“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.