„Príloha č. 3a k zákonu č. 414/2012 Z. z.
ZÁSADY MONITOROVANIA A ZÁSADY PODÁVANIA SPRÁV
ČASŤ A - Monitorovanie emisií z prevádzok a podávanie správ
Monitorovanie emisií oxidu uhličitého
Emisie oxidu uhličitého sa monitorujú výpočtom alebo na základe merania.
Výpočet
Výpočty emisií oxidu uhličitého sa vykonávajú použitím vzorca:
Údaje o činnosti x emisný faktor x oxidačný faktor
Údaje o činnosti, napríklad spotrebované palivo, rýchlosť výroby, sa vypočítajú na
základe dodaných údajov alebo meraní.
Použijú sa akceptované emisné faktory. Emisné faktory špecifické pre jednotlivé činnosti
sú prijateľné pre všetky palivá. Štandardné faktory sú prijateľné pre všetky palivá
okrem nekomerčných palív (odpadové palivá, ako sú pneumatiky alebo plyny z priemyselných
procesov). Štandardy špecifické pre jednotlivé sloje uhlia a štandardy špecifické
pre Európsku úniu alebo jednotlivé krajiny produkujúce zemný plyn sa ďalej vypracujú.
Štandardné hodnoty IPCC (Medzivládny panel pre klimatické zmeny) sú prijateľné pre
produkty rafinérií. Emisný faktor pre biomasu je nula.
Ak emisný faktor nezohľadňuje fakt, že časť uhlíka nezoxidovala, potom sa zohľadní
dodatočný oxidačný faktor. Ak sa vypočítali emisné faktory špecifické pre určité činnosti
a je v nich už zohľadnená oxidácia, oxidačný faktor sa nemusí použiť.
Použijú sa štandardné oxidačné faktory,1) ak prevádzkovateľ nepreukáže, že faktory
špecifické pre jednotlivé činnosti sú presnejšie.
Pre každú činnosť, zariadenie a palivo sa vykoná výpočet zvlášť.
Meranie
Na meranie emisií oxidu uhličitého sa použijú normatívne metódy alebo schválené metódy
a musia byť doložené podporným výpočtom emisií.
Monitorovanie emisií iných skleníkových plynov
Na monitorovanie emisií iných skleníkových plynov sa použijú normatívne metódy alebo
schválené metódy vytvorené Komisiou v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami.
Podávanie správ o emisiách iných skleníkových plynov
Každý prevádzkovateľ zahrnie do správy o prevádzke nasledujúce informácie:
A. Údaje na identifikáciu prevádzky vrátane
1. názvu prevádzky,
2. adresy, PSČ a krajiny,
3. druhu a počtu činností uvedených v prílohe č. 1 vykonávaných v prevádzke,
4. adresy, telefónneho čísla, faxového čísla a e-mailovej adresy kontaktnej osoby a
5. názvu majiteľa prevádzky a akejkoľvek materskej spoločnosti.
B. Pre každú činnosť uvedenú v prílohe č. 1 vykonávanú v prevádzke, pre ktorú sa emisie
počítajú,
1. údaje o činnosti,
2. emisné faktory,
3. oxidačné faktory,
4. celkové emisie a
5. neistotu.1)
C. Pre každú činnosť uvedenú v prílohe č. 1 vykonávanú v prevádzke, pre ktorú sa emisie
merajú,
1. celkové emisie,
2. informácie o spoľahlivosti meracích metód a
3. neistotu.1)
D. Pre emisie zo spaľovania musí správa obsahovať aj oxidačný faktor, ak už oxidácia
nebola zohľadnená pri vypracovaní emisného faktora pre špecifickú činnosť.
Časť B - Monitorovanie emisií z činností leteckej dopravy a podávanie správ o týchto
emisiách
Emisie z činnosti leteckej dopravy sa monitorujú výpočtom. Emisie z činnosti leteckej
dopravy sa vypočítavajú pomocou vzorca:
Spotreba paliva x emisný faktor
Spotreba paliva zahŕňa palivo spotrebované pomocným zdrojom. Vždy, keď je to možné,
použije sa skutočná spotreba paliva pre každý let, ktorá sa vypočíta pomocou vzorca:
Množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva
na let - množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania
paliva na nasledujúci let + palivo natankované na tento nasledujúci let.
Ak údaje o skutočnej spotrebe paliva nie sú k dispozícii, na odhad údajov o spotrebe
paliva sa na základe najvhodnejších dostupných informácií použije štandardná stupňovitá
metóda.
Použijú sa štandardné emisné faktory IPCC prevzaté z Usmernení IPCC pre inventarizáciu
emisií skleníkových plynov na rok 2006 alebo z následných aktualizácií týchto usmernení,
ak emisné faktory špecifické pre danú činnosť, identifikované nezávislými akreditovanými
laboratóriami, ktoré používajú všeobecne prijaté analytické metódy, nie sú presnejšie.
Emisný faktor pre biomasu je nula.
Pre každý let a pre každé palivo sa urobí samostatný výpočet.
Podávanie správ o emisiách z činnosti leteckej dopravy
Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie do svojej správy podľa § 21 ods. 1 písm. a)
tieto informácie:
A. Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane
1. mena prevádzkovateľa lietadla,
2. jeho riadiaceho členského štátu,
3. jeho adresy, PSČ a krajiny, a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom
štáte,
4. registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa
vzťahuje správa, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe č. 1
tabuľke D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla,
5. čísla osvedčenia prevádzkovateľa lietadla a prevádzkovej licencie, na základe ktorých
sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe č. 1 tabuľke D, na ktorých
účely je prevádzkovateľom lietadla, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,
6. adresy, telefónneho čísla, faxového čísla a e-mailovej adresy kontaktnej osoby a
mena majiteľa lietadla.
B. Pre každý typ paliva, pre ktorý sa vypočítavajú emisie z činnosti leteckej dopravy,
1. spotrebu paliva,
2. emisný faktor,
3. celkové súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa
vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe č.
1 tabuľke D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla,
4. súhrnné emisie z
4.1 letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré patria pod
činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe č. 1 tabuľke D, na ktorých účely je prevádzkovateľom
lietadla, s odletom z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu a príletom
na letisko nachádzajúce sa na území toho istého členského štátu,
4.2 ostatných letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré patria
pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe č. 1 tabuľke D, na ktorých účely je
prevádzkovateľom lietadla,
5. súhrnné emisie z činnosti leteckej dopravy zo všetkých letov uskutočnených počas
obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré patia pod činnosti leteckej dopravy uvedené
v prílohe č. 1 tabuľke D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla a ktoré
5.1 odlietali z každého členského štátu a
5.2 prilietali do každého členského štátu z tretej krajiny,
6. neistotu.1)
Príloha č. 3b k zákonu č. 414/2012 Z. z.
KRITÉRIÁ NA OVEROVANIE SPRÁVY O EMISIÁCH SKLENÍKOVÝCH PLYNOV Z PREVÁDZKY ALEBO Z LETECKÝCH
ČINNOSTÍ POČAS PREDCHÁDZAJÚCEHO KALENDÁRNEHO ROKA
A. Všeobecné zásady
1. Predmetom overovania sú emisie z každej činnosti uvedenej v prílohe č. 1 tabuľkách
A, B a D.
2. Proces overovania obsahuje posúdenie správy podľa § 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm.
a) a posúdenie monitorovania počas predchádzajúceho kalendárneho roku. Overuje sa
spoľahlivosť, dôveryhodnosť a presnosť monitorovaných systémov a podávaných údajov
a informácií, ktoré sa týkajú emisií, najmä:
2.1. údajov o činnosti, ktorých sa správa týka a súvisiace merania a výpočty,
2.2. výberu a použitia emisných faktorov,
2.3. výpočtov, ktoré viedli k určeniu celkových emisií a
2.4. ak sa používa meranie, vhodnosť výberu a použitia meracích metód.
3. Platnosť emisií sa potvrdzuje, len ak spoľahlivosť a dôveryhodnosť údajov a informácií
umožňuje určiť emisie s vysokým stupňom istoty. Pre vysoký stupeň istoty sa vyžaduje,
aby prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla dokázal, že
3.1. oznamované údaje sú bez nezrovnalostí,
3.2. zber údajov sa vykonal v súlade s aplikovateľnými vedeckými normami a
3.3. relevantné záznamy o prevádzke alebo záznamy o lietadle používané na vykonávanie
činností leteckej dopravy sú úplné a konzistentné.
4. Overovateľ pri overovaní musí mať prístup do všetkých častí prevádzky a ku všetkým
informáciám, ktoré sa týkajú objektu overovania.
5. Overovateľ pri overovaní zohľadňuje, či je prevádzka alebo prevádzkovateľ lietadla
registrovaný v systéme environmentálneho manažérstva a auditu spoločenstva (EMAS).
B. Metodológia
1. Strategická analýza
Overovanie je založené na strategickej analýze všetkých činností, ktoré sa vykonávajú
v prevádzke, alebo činnosti leteckej dopravy zahrnuté do správy, ktoré vykonáva prevádzkovateľ
lietadla. Overovateľ musí mať prehľad o všetkých činnostiach a ich význame vzhľadom
k emisiám.
2. Analýza procesov
Overovanie podaných informácií sa uskutočňuje tam, kde je to vhodné, najmä v prevádzke
alebo v priestoroch, ktoré používa prevádzkovateľ lietadla na vykonávanie činností
leteckej dopravy zahrnutých do správy. Na určenie spoľahlivosti oznamovaných údajov
a informácií sa použijú náhodné kontroly na mieste.
3. Analýza rizika
3.1 Všetky zdroje emisií skleníkových plynov v prevádzke alebo v lietadle, za ktoré zodpovedá
prevádzkovateľ lietadla, zašlú prevádzkovateľ a prevádzkovateľ lietadla na ohodnotenie,
ktorým sa overuje spoľahlivosť údajov za každý zdroj, ktorý prispieva k celkovým emisiám
prevádzky alebo lietadla.
3.2 Na základe analýzy sa určujú explicitné zdroje a lietadlá, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ
lietadla, s vysokým rizikom chyby a ďalšie aspekty monitorovania a podávania správ,
ktoré pravdepodobne môžu prispieť pri určovaní celkových emisií. Toto zahŕňa výber
emisných faktorov a výpočty potrebné na určenie emisií z jednotlivých zdrojov a lietadiel.
Zvláštnu pozornosť treba venovať zdrojom a lietadlám s vysokým rizikom chyby a hore
uvedeným aspektom monitorovacieho postupu.
3.3 Možno použiť každú účinnú metódu kontroly rizika, ktorú prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ
lietadla používa, s cieľom minimalizovať stupeň neistoty.1)
4. Správa
V správe o procese potvrdzovania platnosti sa uvedie, či je správa podľa § 21 ods.
1 písm. a) alebo § 21 ods. 2 písm. a) správna. V správe sa uvedú všetky okruhy relevantné
pre vykonanú prácu. Potvrdiť, že správa podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo § 21 ods.
2 písm. a) je správna, možno, ak podľa názoru overovateľa nie sú celkové emisie materiálne
nesprávne uvedené.
5. Minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť overovateľa
Overovateľ je nezávislý od prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla, vykonáva
svoje činnosti správnym a objektívne profesionálnym spôsobom a pozná
5.1 ustanovenia tohto zákona, ako aj relevantné normy a usmernenia prijaté Komisiou podľa
osobitného predpisu,1)
5.2 legislatívne, regulačné a správne opatrenia pre overované činnosti a
5.3 informácie týkajúce sa každého zdroja emisií, najmä ak ide o zber, meranie, výpočet
údajov a podávanie správ o nich.
C. Osobitné zásady
Pri overovaní správ o emisiách z leteckej dopravy je potrebné overiť najmä, či
1. sa zohľadnili všetky lety patriace pod činnosť leteckej dopravy uvedenej v prílohe
č. 1 tabuľky D; pri plnení úlohy si overovateľ pomáha údajmi z letového poriadku a
inými údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré
si tento prevádzkovateľ vyžiadal,
2. existuje celková zhoda medzi údajmi o súhrnnej spotrebe paliva a údajmi o palive,
ktoré sa zakúpilo alebo inak dodalo do lietadla vykonávajúceho činnosť leteckej dopravy.
D. Osobitné zásady overovania údajov o tonokilometroch predkladaných na účely § 14 a
15
1. Všeobecné zásady a metodika overovania správ o emisiách, ak je to vhodné, sa uplatňujú
aj na overovanie údajov o tonokilometroch leteckej dopravy.
2. Je potrebné overiť, či sa v žiadosti prevádzkovateľa podľa § 14 ods. 1 a § 15 ods.
2 brali do úvahy iba lety, ktoré sa skutočne vykonali a ktoré patria pod činnosť leteckej
dopravy uvedenú v prílohe č. 1 tabuľke D, za ktorú je prevádzkovateľ lietadla zodpovedný;
pri plnení úlohy si overovateľ pomáha údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane
údajov z Eurocontrolu, ktoré si prevádzkovateľ vyžiadal. Overovateľ sa okrem toho
presvedčí, či užitočné zaťaženie vykazované prevádzkovateľom lietadla zodpovedá záznamom
o užitočnom zaťažení, ktoré vedie prevádzkovateľ na účely bezpečnosti.“.